248/2023 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2023
248
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 19. júna 2023
o požiadavkách na stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 62 písm. f) zákona č. 146/2023 Z. z. o ochrane ovzdušia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
Všeobecné ustanovenia
§1 Predmet vyhlášky
Táto vyhláška ustanovuje
a)
členenie a kategorizáciu stacionárnych zdrojov uvedených v § 2 ods. 1 písm. k) zákona,
b)
zoznam vybraných osobitných činností a ich charakteristiky,
c)
členenie a vymedzenie zariadení stacionárnych zdrojov uvedených v § 2 ods. 1 písm. n) zákona a agregačné pravidlá,
d)
zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania,
e)
prípustnú mieru znečisťovania ovzdušia vyjadrenú ako emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov, termíny, lehoty a podmienky ich platnosti vrátane výnimiek z nich,
f)
podmienky uplatňovania prechodných opatrení,
g)
požiadavky a podmienky vykonávania vybraných osobitných činností a oznamovanie ich výkonu,
h)
požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok,
i)
zásady umiestňovania zdrojov znečisťovania ovzdušia a odporúčané odstupové vzdialenosti,
j)
požiadavky na vypracovanie plánu riadenia zápachu a plánu riadenia prašnosti.
§2 Vymedzenie základných pojmov
Na účely tejto vyhlášky sa rozumie
a)
odpadovým plynom plyn, ktorý obsahuje znečisťujúce látky v tuhom, kvapalnom alebo plynnom skupenstve, ak je odvádzaný zo stacionárneho zdroja alebo časti zdroja a vypúšťaný do ovzdušia podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona (ďalej len „ovzdušie“) ohraničeným organizovaným odvodom, napríklad komínom, výduchom alebo vypúšťaný zo zariadenia na obmedzovanie emisií okrem emisií z bezpečnostno-poistných odvodov, ak nie je ďalej ustanovené inak,
b)
fugitívnymi emisiami
1.
emisie znečisťujúcej látky, ktoré nie sú odvádzané do ovzdušia v odpadových plynoch; sú to emisie, ktoré sa dostávajú do ovzdušia z plošných stacionárnych zdrojov, napríklad emisie zo skladov palív, surovín alebo skládok odpadov alebo z pracovných priestorov, odvetraním cez okná, dvere, svetlíky alebo odsávané vzduchotechnikou,
2.
emisie prchavých organických zlúčenín zo zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá podľa § 4 ods. 2 písm. d), ktoré sa dostávajú do ovzdušia inak ako v emisiách odpadových plynov, zahŕňajú sa sem emisie cez okná, dvere, svetlíky alebo odsávané vzduchotechnikou, ako aj emisie do pôdy, vody a emisie zo zvyškov organických rozpúšťadiel vo výrobkoch, ak v prílohe č. 6 štvrtej časti nie je ustanovené inak,
c)
celkovými emisiami súčet emisií odpadových plynov a fugitívnych emisií znečisťujúcej látky,
d)
riadenými podmienkami prevádzkové podmienky, pri ktorých sú z činnosti uvoľnené znečisťujúce látky zachytávané a odvádzané núteným ťahom do komína, výduchu alebo do zariadenia na obmedzovanie emisií a nie sú vypúšťané len ako fugitívne emisie,
e)
komínom objekt, ktorý obsahuje jeden prieduch alebo viac samostatných prieduchov na vypúšťanie odpadových plynov do ovzdušia,
f)
nábehom a odstavovaním úkony, ktoré sú pre
1.
spaľovacie zariadenia podľa § 4 ods. 2 písm. a) ustanovené v § 19 ods. 5 písm. b), a
2.
ostatné zariadenia úkony, ktorými sa činnosti, zariadenia alebo nádrže uvádzajú do chodu, do stavu nečinnosti, do chodu naprázdno alebo z chodu naprázdno; za nábeh a odstavovanie sa nepovažujú pravidelne oscilujúce fázy, predohrev, ohrev, chladenie a ostatné obdobné technologické činnosti, ak ide o diskontinuálnu technológiu s charakterom várky alebo vsádzky,
g)
prevádzkovými hodinami čas vyjadrený v hodinách, počas ktorého je zariadenie stacionárneho zdroja alebo jeho časť v prevádzke a vypúšťa emisie do ovzdušia okrem nábehu a odstavovania,
h)
menovitou kapacitou kapacita uvedená v projektovej dokumentácii, určená a zaručená výrobcom alebo dodávateľom, ktorú možno dosiahnuť pri trvalej prevádzke za určených podmienok a ktorá je uvedená v povolení podľa § 2 ods. 2 zákona (ďalej len „povolenie“), alebo v projektovej dokumentácii schválenej v povoľovacom konaní,
i)
organickou zlúčeninou zlúčenina, ktorá obsahuje najmenej jeden atóm uhlíka a jeden alebo viac atómov vodíka, halogénu, kyslíka, síry, fosforu, kremíka alebo dusíka, okrem oxidov uhlíka a anorganických uhličitanov a hydrogénuhličitanov,
j)
prchavou organickou zlúčeninou organická zlúčenina, ktorá má pri teplote 20 °C (293,15 K) tlak pár 0,01 kPa a viac alebo ktorá má zodpovedajúcu prchavosť za konkrétnych podmienok použitia vrátane frakcií kreozotu,
k)
štandardnými stavovými podmienkami teplota 0 °C (273,15 K) a tlak 101,3 kPa,
l)
citlivým receptorom územie, ktoré si vyžaduje osobitnú pozornosť pri ochrane zdravia a životného prostredia; medzi citlivé receptory patria
1.
územie, kde ľudia žijú alebo pravidelne trávia čas, najmä obývané oblasti (obytné zóny, sídliská, ubytovacie zariadenia, ako sú hotely a ubytovne), zdravotnícke zariadenia, zariadenia sociálnych služieb, školské zariadenia, zariadenia na šport a rekreáciu, kúpeľné miesta,
2.
citlivé ekosystémy a biotopy podľa osobitného predpisu.1)
§3 Členenie a kategorizácia stacionárnych zdrojov
(1)
Prahové kapacity pre členenie stacionárnych zdrojov na veľký zdroj, stredný zdroj alebo malý zdroj podľa rozsahu znečisťovania ovzdušia a kategorizácia stacionárnych zdrojov sú uvedené v prílohe č. 1 v prvej časti.
(2)
Ak ten istý prevádzkovateľ v rámci jedného funkčného a priestorového celku prevádzkuje viac technologických liniek alebo výrobných technických jednotiek, ktoré sú zaradené do rovnakej kategórie podľa prílohy č. 1 prvej časti, ich menovité kapacity sa na začlenenie stacionárneho zdroja sčítajú.
(3)
Pravidlá pre kategorizáciu a začleňovanie stacionárnych zdrojov sú uvedené v prílohe č. 1 druhej časti.
(4)
Zoznam vybraných osobitných činností je uvedený v prílohe č. 1 tretej časti.
§4 Členenie a vymedzenie zariadení stacionárnych zdrojov
(1)
Na uplatňovanie emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania sa zariadenia stacionárnych zdrojov členia podľa § 20 ods. 5 zákona.
(2)
Špecifické požiadavky sú ustanovené pre
a)
spaľovacie zariadenie podľa § 20 ods. 6 zákona v § 8 až 19,
b)
spaľovňu odpadov podľa § 20 ods. 8 zákona v § 20 až 25,
c)
zariadenie na spoluspaľovanie odpadov podľa § 20 ods. 9 zákona v § 20 až 24,
d)
zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá podľa § 20 ods. 10 zákona v § 26 až 31,
e)
distribučný sklad benzínu podľa § 20 ods. 11 zákona v osobitnom predpise,2)
f)
čerpaciu stanicu benzínu podľa § 20 ods. 12 zákona v osobitnom predpise,2)
g)
technologické zariadenie podľa § 20 ods. 13 zákona v § 32 až 34.
(3)
Na vymedzenie zariadenia stacionárneho zdroja sa vzťahujú agregačné pravidlá, ak sú pre daný druh zariadenia stacionárneho zdroja ustanovené.
(4)
Agregačné pravidlo je pravidlo na sčítanie jednotlivých častí a súčastí zariadení stacionárneho zdroja na určenie celkovej kapacity zariadenia stacionárneho zdroja na uplatnenie emisných limitov.
§5 Znečisťujúce látky
(1)
Zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania a toxické ekvivalenty pre určité znečisťujúce látky, je uvedený v prílohe č. 2.
(2)
Plynnou znečisťujúcou látkou sa rozumie plyn, para a aerosól znečisťujúcej látky, ktoré pri odbere reprezentatívnej vzorky prechádzajú za špecifikovaných podmienok predsadeným odlučovacím zariadením na oddelenie tuhých znečisťujúcich látok a vytvárajú merací signál alebo analytickú odozvu podľa metódy ich zisťovania.
(3)
Tuhou znečisťujúcou látkou sa rozumejú častice znečisťujúcej látky ľubovoľného tvaru, štruktúry alebo hustoty rozptýlené v plynnej fáze, ktoré sa pri odbere reprezentatívnej vzorky zachytili na vstupnej strane filtra podľa požiadaviek príslušných technických noriem za špecifikovaných podmienok odlučovania a následne boli vysušené a zvážené za špecifikovaných podmienok podľa metódy zisťovania.
(4)
Ak sú pri odvádzaní odpadových plynov také fyzikálne podmienky tlaku a teploty, pri ktorých sa znečisťujúce látky podľa prílohy č. 2 zaradené ako tuhé anorganické znečisťujúce látky 2. skupine a zaradené ako znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom v 5. skupine môžu vyskytovať aj v kvapalnom skupenstve alebo plynnom skupenstve, emisia znečisťujúcej látky je vyjadrená ako súčet tuhých, kvapalných a plynných emisií danej znečisťujúcej látky.
(5)
Podrobnosti o špecifikovaní tuhých znečisťujúcich látok a plynných znečisťujúcich látok určujú v poradí metodiky podľa § 41 písm. n) bod 14 zákona alebo iné zodpovedajúce dokumenty v dokumentácii pre zistenie emisie príslušnej znečisťujúcej látky v závislosti od vlastnosti látky a charakteru odpadového plynu, ak v povolení alebo v súhlase podľa § 26 ods. 1 zákona (ďalej len „súhlas“) nie je určené inak.
§6 Uplatňovanie emisných limitov a ich hodnotenie
(1)
Všeobecný emisný limit znečisťujúcej látky (ďalej len „všeobecný emisný limit“) platí pre zariadenie veľkého zdroja a zariadenie stredného zdroja podľa § 4 okrem prípadov, ak
a)
množstvo znečisťujúcej látky v nečistenom odpadovom plyne nemôže byť vyššie ako 10 % z hodnoty všeobecného emisného limitu počas prevádzkového stavu, na ktorý sa vzťahuje,
b)
je v § 27 ods. 4 alebo prílohách č. 3 až 7 ustanovené, že sa všeobecný emisný limit neuplatňuje,
c)
je pre danú znečisťujúcu látku a činnosť alebo operáciu ustanovený emisný limit znečisťujúcej látky pre vybrané technológie (ďalej len „špecifický emisný limit“),
d)
je určený individuálny emisný limit v povolení; vyššiu hodnotu emisného limitu ako je ustanovená hodnota všeobecného emisného limitu, môže povoľujúci orgán podľa § 2 ods. 3 zákona (ďalej len „povoľujúci orgán“) určiť, len ak sa preukáže, že použitím najlepšej dostupnej techniky nemožno všeobecný emisný limit dodržať.
(2)
Všeobecné emisné limity, lehoty a podmienky ich platnosti sú uvedené v prílohe č. 3 prvej časti.
(3)
Špecifický emisný limit platí pre zariadenie
a)
veľkého zdroja a zariadenie stredného zdroja, ak v povolení nie je určený individuálny emisný limit; individuálny emisný limit nesmie byť miernejší ako špecifický emisný limit, pričom výnimku podľa § 44 ods. 2 písm. c) zákona možno povoliť, len ak je takáto možnosť ďalej ustanovená,
b)
malého zdroja uvedené v § 9 ods. 5.
(4)
Špecifické emisné limity, lehoty a podmienky ich platnosti sú uvedené v prílohách č. 4 až 7.
(5)
Ak súčasťou veľkého zdroja alebo stredného zdroja je zariadenie, ktorého menovitá kapacita je nižšia ako prahová kapacita pre stredný zdroj podľa prílohy č. 1, emisné limity sa pre toto zariadenie neuplatňujú okrem emisného limitu podľa odseku 3 písm. b).
(6)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadovom plyne (ďalej len „hmotnostná koncentrácia“), hmotnostný tok znečisťujúcej látky v odpadovom plyne (ďalej len „hmotnostný tok“) alebo tmavosť dymu platí pre každé miesto odvádzania odpadového plynu zo stacionárneho zdroja alebo časti zdroja do ovzdušia, za ktorým už nedochádza k technologicky riadenému znižovaniu množstva znečisťujúcej látky, ak podľa agregačných pravidiel nie je v prílohe č. 4 ustanovené inak.
(7)
Ak je emisný limit vyjadrený ako hmotnosť znečisťujúcej látky vztiahnutá na jednotku produkcie alebo výkonu (ďalej len „limitný emisný faktor“), emisný stupeň alebo stupeň odsírenia, vzťahuje sa na stacionárny zdroj alebo jeho zariadenie.
(8)
Množstvo vzduchu alebo inertného plynu privádzané do zariadenia na ochladzovanie odpadových plynov alebo z dôvodu bezpečnosti sa pri hodnotení dodržania emisných limitov podľa § 19, § 24, § 31 a § 34 odčítava. Zrieďovanie na znižovanie koncentrácie znečisťujúcich látok v odpadových plynoch pre dodržanie emisného limitu nie je prípustné.
(9)
Veličiny, ktorými sú vyjadrené emisné limity, a vzťahy na prepočet emisných hodnôt na ustanovené štandardné stavové podmienky a referenčný obsah kyslíka sú uvedené v prílohe č. 12 prvej a druhej časti.
(10)
(11)
Emisný limit určený na preukázanie emisnej úrovne zodpovedajúcej najlepšej dostupnej technike sa považuje za dodržaný podľa ustanovení uvedených v osobitnom predpise3) pre konkrétnu priemyselnú činnosť.
§7 Uplatňovanie technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania
(1)
Všeobecné technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre stacionárne zdroje emitujúce vybrané znečisťujúce látky sú uvedené v prílohe č. 3 druhej časti. Platia pre veľké zdroje, stredné zdroje a v primeranom rozsahu pre malé zdroje.
(2)
Špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania platné pre vybrané veľké zdroje a stredné zdroje sú uvedené v prílohách č. 4 až 7. Špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania platia pre malý zdroj v primeranom rozsahu a ak ide o zariadenie stacionárneho zdroja podľa § 9 ods. 5 alebo § 27 ods. 5.
Spaľovacie zariadenia
§8 Základné ustanovenia pre spaľovacie zariadenia
(1)
Špecifické požiadavky na spaľovacie zariadenia sa uplatňujú na zariadenia spaľujúce palivá; neuplatňujú sa na
a)
zariadenia, v ktorých sa spaliny používajú na priamy ohrev, sušenie alebo iné tepelné spracovanie materiálov alebo predmetov (ďalej len „priamy procesný ohrev“),
b)
koncové spaľovacie zariadenia určené na čistenie odpadových plynov spaľovaním, ak nie sú prevádzkované ako samostatné spaľovacie zariadenia,
c)
zariadenia na regeneráciu katalyzátorov pre katalytické krakovanie,
d)
zariadenia na premenu sulfánu na síru,
e)
reaktory používané v chemickom priemysle,
f)
koksárenské pece,
g)
ohrievače vetra – kaupre,
h)
technické zariadenia používané na pohon vozidiel, lodí alebo lietadiel,
i)
plynové turbíny a zážihové motory používané na morských plošinách,
j)
zariadenia, ktoré používajú ako palivo tuhý alebo kvapalný odpad iný ako odpad uvedený v odseku 5 písm. i).
(2)
Špecifické požiadavky ustanovené pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia, menšie stredné spaľovacie zariadenia a malé spaľovacie zariadenia sa neuplatňujú na
a)
spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov,
b)
spaľovacie zariadenia, ktoré spaľujú výlučne rafinérske palivá alebo rafinérske palivá s inými palivami na výrobu energie v rafinériách minerálnych olejov a plynu,
c)
regeneračné kotle v prevádzkach na výrobu celulózy,
d)
spaľovacie zariadenia, v ktorých sa spaliny využívajú na priame vykurovanie vnútorných priestorov na zlepšenie podmienok na pracovisku,
e)
krematóriá,
f)
poľnohospodárske spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 5 MW alebo menším, ktoré ako palivo využívajú výlučne nespracovaný trus hydiny,4)
g)
spaľovacie zariadenia, ako sú necestné pojazdné stroje podľa osobitného predpisu.5)
(3)
Špecifické požiadavky ustanovené pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia sa neuplatňujú na spaľovacie zariadenia, ktoré sa podľa agregačných pravidiel začleňujú ako veľké spaľovacie zariadenia.
(4)
Požiadavky na veľké spaľovacie zariadenia, väčšie stredné spaľovacie zariadenia a menšie stredné spaľovacie zariadenia sa neuplatňujú na činnosti v oblasti výskumu, vývoja a testovania týkajúce sa týchto zariadení.
(5)
Na účely uplatňovania špecifických požiadaviek pre spaľovacie zariadenia sa rozumie
a)
spaľovacou jednotkou kotol, plynová turbína, stacionárny piestový spaľovací motor, zariadenie na nepriamy procesný ohrev alebo iná technická jednotka, ktorá využíva spaľovanie palív na výrobu tepla alebo inej energie okrem zariadení uvedených v odseku 1,
b)
plynovou turbínou rotujúci stroj, ktorý premieňa tepelnú energiu na mechanickú prácu; jej hlavnými strojnotechnologickými prvkami sú kompresor, spaľovacia komora, v ktorej sa palivo spaľuje na ohrev pracovného média, a turbína, vrátane plynových turbín s otvoreným cyklom, ako aj kombinovaným cyklom a plynových turbín v režime kombinovanej výroby, a to všetky typy, či už s dodatočným spaľovaním, alebo bez neho,
c)
zážihovým motorom spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Ottovho cyklu, t. j. v ktorom dochádza k zapáleniu palivovej zmesi elektrickou iskrou alebo ak ide o dvojpalivový motor kompresným zapaľovaním,
d)
vznetovým motorom spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Dieselovho cyklu, t. j. v ktorom sa vstreknuté palivo samovoľne vznecuje vo vzduchu ohriatom kompresným teplom po predchádzajúcom stlačení nad teplotu vznietenia,
e)
zariadením na nepriamy procesný ohrev spaľovacie zariadenie využívané na technologický ohrev, ak spalinový prúd je od ďalšej technológie oddelený pevnou teplovýmennou plochou a množstvo a zloženie emisií je závislé len od množstva a zloženia paliva,
f)
viacpalivovým spaľovacím zariadením spaľovacie zariadenie, ktoré môže spaľovať súčasne alebo striedavo rôzne palivá, pre ktoré platia rozdielne emisné limity podľa prílohy č. 4 druhej časti prvého bodu,
g)
palivom palivo pre spaľovacie zariadenie zodpovedajúce požiadavkám na kvalitu palív podľa § 37 zákona, ide o fosílne palivá, palivá vyrobené z fosílnych palív, druhotné palivá,6) biomasu podľa písmena i), bioplyn a priemyselné plyny,
h)
domácim tuhým palivom prirodzene sa vyskytujúce tuhé palivo, ktoré sa spaľuje v oblasti, v ktorej sa ťaží v spaľovacom zariadení špeciálne vybudovanom pre takéto palivo,
i)
biomasou produkty pozostávajúce z rastlinnej hmoty alebo časti rastlinnej hmoty pochádzajúce z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, ktoré sa môžu použiť ako palivo na účely zhodnotenia ich energetického obsahu a tento odpad:
1.
rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,
2.
rastlinný odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa teplo zo spaľovania využíva na výrobu energie,
3.
vláknitý drevný odpad z prvotnej výroby celulózy a výroby papiera z celulózy, ak je spoluspaľovaný v mieste vzniku a teplo zo spaľovania sa využíva na výrobu energie,
4.
korkový odpad,
5.
drevný odpad okrem drevného odpadu, ktorý by v dôsledku ošetrenia konzervačnými látkami alebo ochrannými nátermi mohol obsahovať halogénované organické zlúčeniny alebo ťažké kovy, najmä drevný odpad pochádzajúci zo stavebných a búracích prác,
j)
bioplynom plynný produkt biologickej fermentácie v anaeróbnych podmienkach,
k)
skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi plyny zodpovedajúce požiadavkám podľa technickej normy7) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami,
l)
zemným plynom prírodný metán, ktorý neobsahuje viac ako 20 % objemu inertných plynov alebo iných zložiek,
m)
súčiniteľom prebytku vzduchu bezrozmerná veličina vyjadrujúca pomer množstva vzduchu v zmesi, ktorá sa vo valci spaľovacieho motora zúčastní spaľovania, a teoretického množstva vzduchu potrebného na dokonalé spálenie množstva paliva obsiahnutého v tejto zmesi; podľa tohto pomeru rozlišujeme spaľovanú zmes ako
1.
stechiometrická zmes, ak súčiniteľ prebytku vzduchu = 1,
2.
chudobná zmes, ak súčiniteľ prebytku vzduchu > 1,
3.
bohatá zmes, ak súčiniteľ prebytku vzduchu < 1,
n)
plynovým olejom
1.
kvapalné palivo získané z ropy, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2710 19 25, 2710 19 29, 2710 19 47, 2710 19 48, 2710 20 17 alebo 2710 20 19, alebo
2.
kvapalné palivo získané z ropy, z ktorého sa pri teplote 250 °C vydestiluje metódou ASTM D86 menej ako 65 % objemu vrátane strát a pri teplote 350 °C najmenej 85 % objemu vrátane strát,
o)
ťažkým vykurovacím olejom
1.
kvapalné palivo získané z ropy, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2710 19 51 až 2710 19 68, 2710 20 31, 2710 20 35 alebo 2710 20 39, alebo
2.
kvapalné palivo získané z ropy, iné ako plynový olej vymedzený v písmene n), ktoré z dôvodu svojho destilačného rozsahu patrí do kategórie ťažkých olejov určených na použitie ako palivo, z ktorého sa pri teplote 250 °C vydestiluje metódou ASTM D86 menej ako 65 % objemu vrátane strát; ak nemožno vykonať destiláciu pomocou metódy ASTM D86, pokladá sa ropný produkt rovnako za ťažký vykurovací olej,
p)
rafinérskym palivom tuhý, kvapalný alebo plynný horľavý materiál získaný z destilácie a konverzie pri rafinácii ropy vrátane rafinérskeho vykurovacieho plynu, syntéznych plynov, rafinérskych olejov a ropného koksu,
q)
motorom zážihový motor, vznetový motor alebo dvojpalivový motor,
r)
dvojpalivovým motorom spaľovací motor, ktorý používa vznetové zapaľovanie a pri spaľovaní kvapalných palív pracuje na základe Dieselovho cyklu a pri spaľovaní plynných palív pracuje na základe Ottovho cyklu.
(6)
Agregačné pravidlá pre spaľovacie zariadenia podľa § 20 ods. 7 zákona sú uvedené v prílohe č. 4 prvej časti.
§9 Uplatňovanie emisných limitov a podmienok prevádzkovania pre spaľovacie zariadenia
(1)
Emisné limity vyjadrené ako koncentrácia, hmotnostný tok alebo stupeň odsírenia sa vzťahujú na emisie z každého spoločného komína vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu spaľovacieho zariadenia.
(2)
Celkový menovitý tepelný príkon sa určí podľa agregačných pravidiel uvedených v prílohe č. 4 prvej časti.
(3)
Pre viacpalivové spaľovacie zariadenie platia emisné limity určené ako modifikovaný vážený priemer podľa podmienok uvedených v prílohe č. 4 druhej časti.
(4)
Špecifické emisné limity, špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania pre spaľovacie zariadenia sú uvedené v prílohe č. 4 v
a)
tretej časti pre veľké spaľovacie zariadenia,
b)
štvrtej časti pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia,
c)
piatej časti pre spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 0,3 MW alebo väčším okrem veľkých spaľovacích zariadení; zahŕňa požiadavky na menšie stredné spaľovacie zariadenia, ako aj požiadavky na jestvujúce väčšie stredné spaľovacie zariadenia počas prechodného obdobia do termínov uvedených v § 15 ods. 3,
d)
šiestej časti pre malé spaľovacie zariadenia.
(5)
Špecifický emisný limit, špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania ustanovené v prílohe č. 4 šiestej časti druhom bode platia pre spaľovacie zariadenie, aj ak dan é zariadenie je podľa § 3 ods. 1 malým zdrojom alebo jeho časťou.
§10 Emisné limity pre veľké spaľovacie zariadenia
(1)
Členenie veľkých spaľovacích zariadení podľa dátumu vydania prvého stavebného povolenia pre uplatnenie emisných limitov je uvedené v prílohe č. 4 tretej časti prvom bode. Ak ide o prevádzku podľa osobitného predpisu,8) stavebné povolenie môže byť súčasťou integrovaného povolenia.
(2)
Pre veľké spaľovacie zariadenia začlenené ako jestvujúce zariadenia platia emisné limity uvedené v prílohe č. 4 tretej časti druhom až šiestom bode v tabuľkách A, ak nie je v odseku 6 ustanovené inak.
(3)
Pre veľké spaľovacie zariadenia začlenené ako nové zariadenia platia emisné limity uvedené v prílohe č. 4 tretej časti druhom až šiestom bode v tabuľkách B.
(4)
Ak ide o spaľovanie domáceho paliva a ak vzhľadom na vysoký obsah síry v palive spaľovacie zariadenie nie je schopné plniť emisný limit pre oxid siričitý vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, možno naň uplatniť emisný limit vyjadrený ako stupeň odsírenia po predložení technickej správy, ktorou sa preukáže, že spaľovacie zariadenie vzhľadom na povahu paliva nie je schopné plniť emisný limit pre oxid siričitý vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia.
(5)
Veľké spaľovacie zariadenia môžu byť oslobodené od uplatňovania emisných limitov pre vybrané znečisťujúce látky a stupňov odsírenia ustanovených v odseku 2 počas vymedzeného obdobia za podmienok ustanovených v § 12. Takéto prechodné opatrenie možno uplatniť len na celé spaľovacie zariadenie, nie na jednotlivé spaľovacie jednotky.
(6)
Pri rozšírení veľkého spaľovacieho zariadenia alebo zariadenia, ktoré sa rozšírením stane veľkým spaľovacím zariadením, platia pre rozšírenú časť zariadenia emisné limity podľa odseku 3 podľa celkového menovitého tepelného príkonu celého spaľovacieho zariadenia.
(7)
Ak ide o zmenu veľkého spaľovacieho zariadenia, ktorá môže mať vplyv na životné prostredie a ktorá sa týka časti zariadenia s menovitým tepelným príkonom 50 MW a viac, platia pre zmenenú časť emisné limity podľa odseku 3 podľa celkového menovitého tepelného príkonu celého spaľovacieho zariadenia.
§11 Obmedzený prevádzkový režim pre veľké spaľovacie zariadenia
(1)
Pre veľké spaľovacie zariadenie uvedené v prílohe č. 4 tretej časti druhom, treťom a piatom bode alebo jeho časť so samostatným spalinovodom možno uplatňovať emisné limity pre obmedzený prevádzkový režim, ak zariadenie alebo jeho časť so samostatným spalinovodom nie je v prevádzke viac ako 1 500 hodín ročne, ako plávajúci päťročný priemer, ak ide o uplatnenie emisného limitu podľa § 10 ods. 2.
(2)
Ak sa na časť veľkého spaľovacieho zariadenia, z ktorej sú vypúšťané odpadové plyny jedným spalinovodom alebo viacerými oddelenými spalinovodmi v spoločnom komíne, uplatňuje obmedzený prevádzkový režim, na túto časť sa vzťahujú emisné limity pre obmedzený prevádzkový režim vo vzťahu k celkovému príkonu spaľovacieho zariadenia a emisi e z tejto časti sa monitorujú oddelene.
(3)
Ak ide o spaľovacie zariadenie, ktorého súčasťou sú dve alebo viac spaľovacích jednotiek, do prevádzkových hodín sa nezapočítava čas nábehu prvej spaľovacej jednotky, ktorá je v chode, a čas odstavovania poslednej spaľovacej jednotky z chodu. Ak sa obmedzený prevádzkový režim uplatňuje na časť zariadenia, prevádzkové hodiny sa počítajú pre túto časť osobitne.
§12 Osobitný režim pre veľké spaľovacie zariadenia určené na dožitie do 31. decembra 2023
(1)
Veľké spaľovacie zariadenie možno prevádzkovať v osobitnom režime na dožitie od 1. januára 2016 najneskôr do 31. decembra 2023 na základe písomného záväzku prevádzkovateľa predloženého do 1. januára 2014, že spaľovacie zariadenie nebude v činnosti viac ako
a)
17 500 h do ukončenia prevádzky, ak ide spaľovacie zariadenie, ktoré je podľa dátumu vydania prvého stavebného povolenia zaradené ako jestvujúce zariadenie, alebo
b)
32 000 h do ukončenia prevádzky, ak ide o spaľovacie zariadenie s celkovým menovitým tepelným príkonom vyšším ako 1 500 MW, ktorého prevádzka začala do 31. decembra 1986 a ktoré spaľuje domáce tuhé palivo s výhrevnosťou nižšou ako 5 800 kJ/kg, s obsahom vlhkosti viac ako 45 % hmotnosti, kombinovaným obsahom vlhkosti a popola viac ako 60 % hmotnosti a obsahom oxidu vápenatého v popole viac ako 10 % hmotnosti.
(2)
Počas obdobia podľa odseku 1 platia pre veľké spaľovacie zariadenie emisné limity určené v integrovanom povolení platné k 31. decembru 2015 určené a hodnotené podľa doterajších predpisov. Ak ide o spaľovacie zariadenie spaľujúce tuhé palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom vyšším ako 500 MW, ktoré podľa dátumu vydania prvého stavebného povolenia je zaradené ako jestvujúce zariadenie Z2 alebo Z3, platí emisný limit pre oxidy dusíka podľa § 10 ods. 2.
(3)
Ak ide o spaľovacie zariadenie, ktorého súčasťou sú dve alebo viac spaľovacích jednotiek, do prevádzkových hodín sa nezapočítava čas nábehu prvej spaľovacej jednotky, ktorá je v chode, a čas odstavovania poslednej spaľovacej jednotky z chodu.
§13 Podmienky prevádzkovania počas poruchy alebo výpadku odlučovacieho zariadenia pre veľké spaľovacie zariadenia a väčšie stredné spaľovacie zariadenia
Pri výpadku zariadenia na čistenie odpadových plynov možno prevádzkovať spaľovacie zariadenie len v súlade podmienkami ustanovenými v § 34 ods. 8 písm. a) zákona. Odchylne možno povoliť iný čas prevádzky, ak
a)
preváži potreba zabezpečenia dodávky energie alebo
b)
by odstavené spaľovacie zariadenie bolo na určitý čas nahradené iným zariadením, ktorého prevádzka by spôsobila celkové zvýšenie emisií.
§14 Výnimky počas prerušenia dodávky riadneho paliva pre veľké spaľovacie zariadenia a väčšie stredné spaľovacie zariadenia
(1)
Z dôvodu prerušenia dodávky nízkosírneho paliva pre jeho vážny nedostatok, možno pre spaľovacie zariadenie, ktoré spaľuje palivo s nízkym obsahom síry, povoliť na obmedzený čas, najviac však na šesť mesiacov, vyššie emisie oxidu siričitého, ako sú ustanovené emisné limity.
(2)
Z dôvodu náhleho výpadku dodávky plynu a stavu núdze podľa osobitného predpisu9) možno pre spaľovacie zariadenie, ktoré spaľuje len plynné palivo, povoliť na obmedzený čas používanie iných palív, ktoré vyžadujú odlučovanie, a povoliť vyššie emisie znečisťujúcich látok ako ustanovené emisné limity, najviac však na desať dní. Tento čas môže byť prekročený, ak z dôvodu potreby prednostnej dodávky energie je nutné spaľovať iné palivo, ktoré si na dodržanie emisných limitov vyžaduje odlučovanie.
§15 Emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia
(1)
Členenie väčších stredných spaľovacích zariadení podľa dátumu vydania prvého povolenia na uplatnenie emisných limitov je uvedené v prílohe č. 4 štvrtej časti prvom bode 1.
(2)
(3)
Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia začlenené ako jestvujúce zariadenia platia emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania uvedené v prílohe č. 4
a)
piatej časti pre jestvujúce zariadenia do dátumov uvedených v písmene b),
b)
štvrtej časti druhom až štvrtom bode tabuľkách A pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia začlenené ako jestvujúce zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom
1.
väčším ako 5 MW, od 1. januára 2025,
2.
5 MW alebo menším, od 1. januára 2030.
(4)
Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia začlenené ako nové zariadenia platia emisné limity uvedené v prílohe č. 4 štvrtej časti druhom až štvrtom bode tabuľkách B.
§16 Obmedzený prevádzkový režim pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia
(1)
Do obmedzeného prevádzkového režimu možno zaradiť väčšie stredné spaľovacie zariadenie s prevádzkou do 500 h ročne, pričom, ak ide o
a)
jestvujúce zariadenie, prevádzkové hodiny sa počítajú ako päťročný plávajúci priemer,
b)
nové zariadenie, prevádzkové hodiny sa počítajú ako trojročný plávajúci priemer.
(2)
Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenie, ktoré je jestvujúcim zariadením, možno obmedzený prevádzkový režim predĺžiť na 1 000 h ročne v núdzi a za mimoriadnych okolností pre zariadenia používané na výrobu tepla pri výnimočne chladnom počasí.
(3)
Na väčšie stredné spaľovacie zariadenie v obmedzenom prevádzkovom režime sa emisné limity neuplatňujú, okrem emisného limitu pre tuhé znečisťujúce látky pri spaľovaní tuhých palív, vrátane biomasy.
(4)
Osobitne sa ustanovuje obmedzený prevádzkový režim pre dieselové motory alebo dvojpalivové motory začlenené ako nové zariadenia s prevádzkou od 500 h do 1 500 h ročne. Na zariadenia v tomto prevádzkovom režime platí osobitný emisný limit pre oxidy dusíka podľa prílohy č. 4 štvrtej časti bodu 4.2 tabuľky B.
§17 Prechodné opatrenia pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia
(1)
Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenie, ktoré je jestvujúcim zariadením s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 5 MW a používa ako hlavné palivo biomasu, možno do 1. januára 2030 uplatniť osobitný emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky ustanovený v prílohe č. 4 štvrtej časti bode 2.2 tabuľke A, ak predmetné zariadenie je umiestnené v zóne, ktorá spĺňa limitné hodnoty a cieľové hodnoty určujúce dobrú kvalitu ovzdušia podľa § 3 zákona. Uplatnenie osobitného emisného limitu nesmie spôsobiť žiadne významné znečistenie ovzdušia a musí byť dosiahnutá vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku.
(2)
Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenie, ktoré je jestvujúcim zariadením s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 5 MW a využíva sa na pohon plynovej kompresorovej stanice potrebnej na zaistenie bezpečnosti vnútroštátnej plynárenskej prepravnej sústavy, možno do 1. januára 2030 uplatniť osobitný emisný limit pre oxidy dusíka podľa prílohy č. 4 štvrtej časti bodov 3.2 a 4.2 tabuľky A.
§18 Osobitný režim pre zariadenia centrálneho zásobovania teplom pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia
Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenie, ktoré je jestvujúcim zariadením s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 5 MW, možno od 1. januára 2025 do 1. januára 2030 na základe písomnej žiadosti prevádzkovateľa využívať osobitný režim pre zariadenia centrálneho zásobovania teplom, ak najmenej 50 % z výroby využiteľného tepla vyjadreného ako plávajúci päťročný priemer sa zo spaľovacieho zariadenia odvádza ako para alebo horúca voda do verejnej siete na diaľkové vykurovanie. Počas využívania osobitného režimu pre centrálne zásobovanie teplom sa na spaľovacie zariadenia uplatňujú emisné limity podľa prílohy č. 4 štvrtej časti bodu 2.2 tabuľky A ustanovené pre tento režim.
§19 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre spaľovacie zariadenia
(1)
Emisný limit pre spaľovacie zariadenie sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak z vyhodnotenia výsledkov meraní za skutočný čas prevádzky počas kalendárneho roka vyplynie, že
a)
žiadna validovaná mesačná priemerná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu,
b)
žiadna validovaná denná priemerná hodnota neprekročí 1,1-násobok hodnoty emisného limitu,
c)
ak ide o zariadenie zložené výlučne z kotlov spaľujúcich uhlie s menovitými tepelnými príkonmi nižšími ako 50 MW, žiadna validovaná denná priemerná hodnota neprekročí 1,5-násobok hodnoty emisného limitu,
d)
najmenej 95 % zo všetkých validovaných hodinových priemerných hodnôt za rok neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného limitu,
e)
žiadna priemerná hodnota za kalendárny mesiac alebo žiadna priemerná hodnota za prevádzkový mesiac nie je nižšia ako hodnota stupňa odsírenia.
(2)
Emisný limit sa pri oprávnenom diskontinuálnom meraní (ďalej len „diskontinuálne meranie“) alebo technickom výpočte10) považuje za dodržaný, ak
a)
žiadna hodnota v každej sérii jednotlivých meraní alebo výsledok technického výpočtu podľa postupu a podmienok schválených v povolení neprekročí hodnotu emisného limitu,
b)
ide o stupeň odsírenia, žiadna jednotlivá hodnota nie je nižšia ako hodnota stupňa odsírenia.
(3)
Validované hodinové a denné priemerné hodnoty sa určia z nameraných platných priemerných hodinových hodnôt po odpočítaní limitnej hodnoty 95 % intervalu spoľahlivosti uvedenej v prílohe č. 12 štvrtej časti.
(4)
Pri poruche alebo údržbe automatizovaného meracieho systému možno
a)
na zistenie platného denného priemeru vylúčiť najviac tri hodinové priemerné hodnoty; denná priemerná hodnota vypočítaná pri vylúčení viac ako troch hodinových priemerných hodnôt sa na účely posudzovania dodržania určeného emisného limitu považuje za neplatnú a
b)
z hodnotenia dodržania určeného emisného limitu vylúčiť najviac desať dní za rok; ak počet vylúčených dní prekročí desať dní, na zabezpečenie spoľahlivosti automatizovaného meracieho systému povoľujúci orgán preskúma súhlas podľa § 26 ods. 8 zákona alebo podľa potreby uloží opatrenie na nápravu podľa § 44 ods. 5 písm. a) zákona alebo podľa osobitného predpisu.11)
(5)
Dodržanie emisného limitu pre spaľovacie zariadenie sa hodnotí počas skutočnej prevádzky okrem
a)
skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku za podmienok určených v povolení alebo v súhlase,
b)
nábehu a odstavovania vymedzeného v tomto rozsahu:
1.
ak ide o veľké spaľovacie zariadenia, nábeh a odstavovanie určené v povolení podľa požiadaviek osobitného predpisu,12) ak nie je v prílohe č. 4 tretej časti bode 5.2 uvedené inak,
2.
ak ide o väčšie stredné spaľovacie zariadenia, počas celého nábehu a odstavovania, pričom sa zabezpečí, aby čas nábehu a odstavovania bol čo najkratší,
3.
ak ide o ostatné spaľovacie zariadenia, doba nábehu vrátane zmeny paliva alebo zmeny výkonu, najviac však tri hodiny, a doby odstavovania, najviac však 60 minút, ak nie je v prílohe č. 4 piatej a šiestej časti, v platnej dokumentácii alebo v povolení ustanovené alebo určené inak,
c)
prípadu, ak ide o plynovú turbínu a emisné limity uvedené v prílohe č. 4 tretej časti šiestom bode, štvrtej časti treťom bode alebo piatej časti štvrtom bode, pri zaťažení nižšom, ako je uvedené, ak v platnej dokumentácii alebo v povolení nie je určené inak,
d)
funkčnej skúšky alebo inej obdobnej skúšky automatizovaného meracieho systému vyžadujúcej osobitný prevádzkový režim spaľovacieho zariadenia; uvedené sa nezapočítava do času výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií podľa písmena f),
e)
času, v ktorom nie je prevádzka automatizovaného meracieho systému v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými v povolení alebo v súhlase; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne merania,
f)
poruchy alebo výpadku odlučovacieho zariadenia podľa podmienok prevádzkovania spaľovacieho zariadenia ustanovenými v § 13,
g)
prerušenia dodávky riadneho paliva podľa § 14,
h)
času nastavenia na letný alebo zimný režim prevádzky, ak ide o plynové turbíny, ktoré takéto nastavenie vyžadujú, určeného v povolení,
i)
kontrol a skúšok zariadení vykonávaných podľa osobitného predpisu13) alebo po vykonaní opravy spaľovacieho zariadenia,
j)
času určeného v povolení, ak vzhľadom na danosti technologického procesu nemožno určený emisný limit dodržať; uvedené sa nevzťahuje na veľké spaľovacie zariadenia.
Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov
§20 Základné ustanovenia pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov
(1)
Špecifické požiadavky pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sa uplatňujú na zariadenia, ktoré spaľujú alebo spoluspaľujú tuhý alebo kvapalný odpad, vymedzené ako technologický celok celého zariadenia vrátane všetkých spaľovacích a spoluspaľovacích liniek, zariadení na príjem odpadov a skladovanie odpadov, súvisiacich zariadení na predúpravu odpadov, systémov na prísun odpadov, palív a vzduchu, kotlov, zariadení na úpravu a skladovanie zvyškov po spaľovaní, zariadení na čistenie odpadových plynov a odpadových vôd, komínov, zariadení a systémov na riadenie spaľovacieho procesu, alebo spoluspaľovacieho procesu a na zaznamenávanie a monitorovanie podmienok spaľovania alebo spoluspaľovania, ktoré sú prevádzkové v rámci funkčného celku a priestorového celku.
(2)
Ustanovenia § 20 až 25 sa neuplatňujú pre
a)
Experimentálne zariadenia používané na výskum, vývoj a testovanie zamerané na zlepšovanie spaľovacieho procesu, ak v nich možno spaľovať odpad v množstve do 50 t/rok,
b)
zariadenia, v ktorých sa spaľujú výlučne tieto odpady:
1.
odpad uvedený v § 8 ods. 5 písm. i),
3.
telá mŕtvych zvierat,15)
4.
odpad, ktorý pochádza z prieskumu nálezísk ropy a plynu a ich ťažby, ak sa ťažba zabezpečuje z ťažobných ostrovov, kde sa odpad aj spaľuje.
(3)
Špecifické požiadavky tejto časti sa neuplatňujú na zariadenia na splyňovanie a pyrolýzu odpadov, ak plyny získané takýmto tepelným spracovaním odpadu sú vyčistené do takej miery, že pred spaľovaním už nie sú odpadom a zodpovedajú požiadavkám na kvalitu palív podľa § 37 zákona, a pri spaľovaní nemôžu spôsobovať vyššie a iné emisie, ako sú ustanovené emisné limity a technické požiadavky pre spaľovanie zemného plynu.
(4)
Ak sa pri tepelnom spracovaní odpadu používajú pyrolytické, splyňovacie alebo plazmové procesy, spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov zahŕňa proces tepelného spracovania aj proces následného spaľovania.
(5)
Na uplatňovanie špecifických požiadaviek na spaľovanie odpadu sa rozumie
a)
zvyškami kvapalné a tuhé odpady vyprodukované spaľovňou odpadov alebo zariadením na spoluspaľovanie odpadov,
b)
zmesovým komunálnym odpadom odpad z domácností alebo komerčný odpad, priemyselný odpad a odpad z organizácií, ktorý je svojou povahou a zložením podobný odpadu z domácností okrem skupín odpadu uvedených pod záhlavím 20 01, ktoré sa zbierajú samostatne v mieste pôvodu a ostatného odpadu uvedeného pod záhlavím 20 02 podľa osobitného predpisu.16)
§21 Uplatňovanie emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania
(1)
Členenie spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov podľa dátumu vydania prvého povolenia pre uplatňovanie emisných limitov je uvedené v prílohe č. 5 prvej časti.
(2)
Špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sú uvedené v prílohe č. 5 druhej časti.
(3)
Pre vybrané kategórie odpadov alebo vybrané tepelné procesy špecifikované v povolení možno povoliť iné podmienky prevádzkovania, ako sú uvedené v prílohe č. 5 druhej časti treťom až piatom bode, v rozsahu, ako je uvedené v prílohe č. 5 druhej časti deviatom bode.
(4)
Pre emisie zo spaľovne odpadov platia špecifické emisné limity uvedené v prílohe č. 5 tretej časti.
(5)
Pre emisie zo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov platia emisné limity
a)
ustanovené pre vybrané zariadenia a znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 5 štvrtej časti,
b)
určené výpočtom podľa prílohy č. 5 štvrtej časti prvého bodu, ak pre danú znečisťujúcu látku nie je emisný limit ustanovený,
c)
určené pre spaľovne odpadov podľa prílohy č. 5 tretej časti, ak sa v zariadení na spoluspaľovanie odpadov
1.
získa viac ako 40 % tepla zo spaľovania nebezpečných odpadov17) alebo
2.
sa spaľuje neupravený zmesový komunálny odpad.
§22 Požiadavky na prevádzkovanie spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadu pri prekročení emisného limitu a pri poruche
(1)
Pri prekročení emisného limitu a pri poruche je prevádzkovateľ spaľovne odpadov alebo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov povinný plniť povinnosti ustanovené v § 34 ods.10 zákona; požiadavka uvedená v prílohe č. 5 druhej časti šiestom bode písm. c) tým nie je dotknutá.
(2)
Pri prekročení emisného limitu podľa § 34 ods. 10 písm. a) zákona alebo pri vzniku poruchy podľa § 34 ods. 10 písm b) zákona do času, kým zariadenie nebude odstavené, platia emisné limity podľa prílohy č. 5 tretej časti druhého bodu.
§23 Podstatná zmena spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov
Podstatnou zmenou sa rozumie tiež zámer spaľovať nebezpečný odpad v spaľovni odpadov alebo v zariadení na spoluspaľovanie odpadov, ak ide o zdroj, ktorý je súčasťou prevádzky podľa osobitného predpisu,8) a ak sa tam doteraz nebezpečný odpad nespaľoval.
§24 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania pre spaľovňu odpadov a zariadenie na spoluspaľovanie odpadov
(1)
Emisné limity pre spaľovňu odpadov a zariadenie na spoluspaľovanie odpadov sa považujú za dodržané, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
žiadna denná priemerná hodnota tuhých znečisťujúcich látok, oxidu siričitého, oxidov dusíka, chlorovodíka, fluorovodíka, organických látok vyjadrených ako celkový organický uhlík neprekročí hodnotu emisného limitu ustanovenú v prílohe č. 5 tretej časti alebo štvrtej časti alebo vypočítanú podľa prílohy č.5 štvrtej časti prvého bodu,
b)
ak ide o polhodinovú priemernú hodnotu a emisné limity v prílohe č. 5 tretej časti,
1.
žiadna hodnota emisného limitu za rok neprekročí hodnotu uvedenú v stĺpci A, alebo
2.
ak je to relevantné, najmenej 97 % hodnôt v roku neprekročí hodnotu v stĺpci B,
c)
žiadna priemerná hodnota hmotnostnej koncentrácie ťažkých kovov, polychlórovaných dibenzodioxínov a polychlórovaných dibenzofuránov za čas odberu vzorky neprekročí pri diskontinuálnom meraní hodnotu emisného limitu ustanovenú v prílohe č. 5 tretej časti alebo štvrtej časti,
d)
ak ide o emisný limit oxidu uhoľnatého pre spaľovňu odpadov uvedený v prílohe č. 5 tretej časti,
1.
najmenej 97 % hodnôt za rok neprekročí emisný limit uvedený ako denná priemerná hodnota a
2.
najmenej 95 % zo všetkých hodnôt neprekročí emisné limity uvedené ako 10-minútové priemerné hodnoty získané za 24 hodín alebo polhodinové priemerné hodnoty získané za 24 hodín, pričom hodnoty sa merajú počas ľubovoľného plávajúceho 24-hodinového intervalu; ak sú splnené prevádzkové podmienky, teplota najmenej 1 100 °C počas najmenej dvoch sekúnd, správny orgán môže určiť 10-minútové priemerné hodnoty ako sedemdňový interval,
e)
ak ide o emisný limit oxidu uhoľnatého pre zariadenie na spoluspaľovanie odpadov určený alebo vypočítaný podľa prílohy č. 5 štvrtej časti, správny orgán určí hodnotenie dodržania emisného limitu individuálne.
(2)
Polhodinové priemerné hodnoty a 10-minútové priemerné hodnoty sa pri kontinuálnom meraní posudzujú počas skutočnej prevádzky okrem nábehu a odstavovania, ak sa nespaľujú žiadne odpady, a okrem prípadov podľa § 34 ods. 5 písm. a), c) a d) po odpočítaní limitnej hodnoty 95 % intervalu spoľahlivosti uvedenej v prílohe č. 12 štvrtej časti na úrovni dennej limitnej hodnoty emisií. Denné priemery sa zisťujú z týchto validovaných priemerných hodnôt.
(3)
Z dôvodu poruchy alebo údržby automatizovaného meracieho systému možno
a)
na zistenie platného denného priemeru vylúčiť najviac päť polhodinových priemerných hodnôt v niektorom dni a
b)
z hodnôt použitých na ročné hodnotenie z tohto dôvodu vylúčiť najviac desať denných priemerných hodnôt.
(4)
Priemerné hodnoty za čas odberu vzorky alebo priemerné hodnoty, ak ide o periodické merania znečisťujúcich látok chlorovodíka, fluorovodíka a oxidu siričitého, sa zisťujú podľa požiadaviek osobitného predpisu18) a podmienok určených v povolení.
(5)
Pre hodnotenie dodržania technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania platí § 34 ods. 2 a 4.
§25 Požiadavky na spaľovne rádioaktívneho odpadu
Pre spaľovňu výlučne rádioaktívneho odpadu sa uplatňujú špecifické technické požiadavky, podmienky prevádzkovania a emisné limity ustanovené v druhej a tretej časti prílohy č. 5 v primeranom rozsahu, ak ich uplatnenie nie je v rozpore s požiadavkami na nakladanie s rádioaktívnym odpadom. O platnosti technických požiadaviek, podmienok prevádzkovania a emisných limitoch rozhodne orgán ochrany ovzdušia individuálne pri vydaní povolenia zdroja a jeho zmene na základe stanoviska spolupracujúceho orgánu podľa § 40 písm. e) zákona.
Zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá
§26 Základné ustanovenia pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá
(1)
Špecifické požiadavky ustanovené v tejto časti sa uplatňujú na zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá. Zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá sa vymedzuje ako súhrn všetkých častí a súčastí zdroja, v ktorých sa vykonáva jedna činnosť alebo viac činností uvedených v zozname podľa prílohy č. 6 prvej časti vrátane všetkých pridružených činností, ktoré technicky súvisia s činnosťami vykonávanými na určenom mieste a ktoré môžu mať vplyv na emisie.
(2)
Na uplatňovanie špecifických požiadaviek pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá sa rozumie
a)
organickým rozpúšťadlom prchavá organická zlúčenina, ktorá sa používa
1.
na rozpúšťanie surovín, výrobkov alebo odpadových látok, samostatne alebo v kombinácii s inými činidlami bez toho, že prechádza chemickou zmenou,
2.
ako čistiaci prostriedok na rozpúšťanie znečisťujúcich látok,
3.
ako rozpúšťadlo,
4.
ako disperzné médium,
5.
ako prostriedok na úpravu viskozity,
6.
ako prostriedok na úpravu povrchového napätia,
7.
ako zmäkčovadlo alebo
8.
ako konzervačný prostriedok,
b)
zmesou zmes vymedzená podľa osobitného predpisu,19)
c)
spotrebou organických rozpúšťadiel celkový vstup organických rozpúšťadiel do zariadenia za kalendárny rok alebo za iné dvanásťmesačné obdobie znížený o všetky prchavé organické zlúčeniny, ktoré sú zhodnotené na účely opätovného použitia,
d)
vstupom celkové množstvo organických rozpúšťadiel a ich množstvo v zmesiach, ktoré sa použijú pri danej činnosti vrátane organických rozpúšťadiel recyklovaných vnútri alebo mimo zariadenia, ktoré sa započítavajú vždy, keď sú použité pri vykonávaní danej činnosti,
e)
opätovným použitím organických rozpúšťadiel použitie zhodnotených organických rozpúšťadiel zo zariadenia na akékoľvek technické alebo komerčné použitie vrátane ich použitia ako paliva okrem ich definitívneho zneškodnenia ako odpadu,
f)
menovitou kapacitou činnosti projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel pre konkrétnu činnosť vrátane množstva organických rozpúšťadiel, ktoré sa používajú na čistenie nástrojov a vybavenia zariadenia a množstva organických rozpúšťadiel, ktoré sú súčasťou zmesí určených na použitie pre danú činnosť, napríklad tlačiarenských farieb, náterových látok alebo lepidiel,
g)
emisným limitom pre fugitívne emisie prchavých organických zlúčenín podiel hmotnosti fugitívnych emisií a hmotnosti vstupných organických rozpúšťadiel uvedený v percentách,
h)
emisným limitom pre celkové emisie prchavých organických zlúčenín podiel hmotnosti celkových emisií organických rozpúšťadiel a určenej vzťahovej veličiny, napríklad vstupy organického rozpúšťadla,
i)
tlačiarenskou farbou zmes vrátane všetkých organických rozpúšťadiel a ich zmesí, ktoré obsahujú organické rozpúšťadlá potrebné na ich riadne použitie, ktorá sa používa pri tlačiarenskej činnosti na vytlačenie textu alebo obrázkov na daný povrch,
j)
náterovou látkou je náterová látka vymedzená osobitným predpisom,20)
k)
lakom priesvitná náterová látka,
l)
lepidlom adhezívna zmes, ktorá sa používa na zlepenie jednotlivých častí výrobku, vrátane všetkých organických rozpúšťadiel a zmesí, ktoré obsahujú organické rozpúšťadlá potrebné na ich riadne použitie,
m)
kreozotom zmes fenolov a krezolov získaných pri spracovaní čiernouhoľného a drevného dechtu.
§27 Uplatňovanie emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá a riadenie emisií
(1)
Členenie zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá podľa dátumu vydania prvého povolenia pre uplatňovanie emisných limitov je uvedené v prílohe č. 6 druhej časti.
(2)
Ak menovitá kapacita zariadenia používajúceho organické rozpúšťadlá pre konkrétnu činnosť dosiahne alebo prekročí prahovú spotrebu rozpúšťadiel, ktorá je uvedená v prílohe č. 6 štvrtej časti, a nie je tam ustanovené inak, pre emisie prchavých organických zlúčenín platia
a)
emisné limity pre odpadové plyny a emisné limity pre fugitívne emisie alebo emisné limity pre celkové emisie ustanovené v prílohe č. 6 štvrtej časti pre jednotlivé činnosti v závislosti od prahovej spotreby rozpúšťadla alebo
b)
požiadavky schváleného redukčného plánu určené tak, že sa dosiahne rovnocenné zníženie emisií ako pri uplatňovaní emisných limitov podľa písmena a).
(3)
Ak ide o emisie z koncových oxidačných zariadení na čistenie odpadových plynov, pre činnosti podľa odseku 2 platia špecifické emisné limity pre odpadové plyny, špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania uvedené v prílohe č. 7 šiestej časti siedmom bode; uplatnenie špecifických emisných limitov uvedených v prílohe č. 6 tretej časti pre prchavé organické látky podľa § 28 ods. 1 písm. a) a uplatňovanie špecifických emisných limitov uvedených v prílohe č. 6 štvrtej časti pre fugitívne emisie a celkové emisie tým nie je dotknuté.
(4)
Ak ide o zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá, ktoré je stredným zdrojom, pričom jeho menovitá kapacita pre konkrétnu činnosť je nižšia ako najnižšia prahová spotreba rozpúšťadla pre danú činnosť (ďalej len „podprahové zariadenie“), ktorá je uvedená v prílohe č. 6 štvrtej časti,
a)
ak ide o činnosť IVa, IVb, IVc, Vc a XIV podľa prílohy č. 6 prvej časti, platia špecifické požiadavky uvedené v prílohe č. 6 štvrtej časti v bodoch 4.3, 5.3 a 14.2,
b)
v ostatných prípadoch emisný limit organických látok vyjadrených ako celkový organický uhlík v odpadovom plyne a emisné limity organických látok vyjadrených ako celková suma prchavých organických zlúčenín pre fugitívne emisie a celkové emisie sa neustanovujú, neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity; ak ide o riziko ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, správny orgán určí emisný limit individuálne.
(5)
Ak ide o nanášanie náterov na špecifické účely podľa osobitného predpisu,21) pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá platia špecifické požiadavky pre danú činnosť podľa prílohy č. 6 štvrtej časti v bodoch 4.3, 5.3 a 14.2 písm. a) aj ak dané zariadenie je podľa členenia v § 3 ods. 1 a prílohy č. 1 malým zdrojom alebo jeho časťou.
(6)
Odchylne od odseku 2 písm. a) možno povoliť výnimku z uplatňovania emisných limitov pre fugitívne emisie, ak ich nemožno dosiahnuť s ohľadom na technické a ekonomické možnosti a preukáže sa, že pri danom zariadení je použitá najlepšia dostupná technika a nevznikne významné riziko ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia.
(7)
Pre činnosti, ktoré nemožno vykonávať za riadených podmienok, možno povoliť výnimku z požiadaviek podľa odseku 2, ak je takáto možnosť uvedená v prílohe č. 6 štvrtej časti štvrtom bode s ohľadom na technické a ekonomické možnosti a preukáže sa, že je použitá najlepšia dostupná technika a požadované zníženie emisií nemožno dosiahnuť ani plnením redukčného plánu.
(8)
Požiadavky na vypracovanie redukčného plánu sú uvedené v prílohe č. 6 piatej časti.
(9)
Počas nábehu a odstavovania treba prijať všetky vhodné opatrenia na znižovanie emisií.
(10)
Zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá je potrebné prevádzkovať v súlade so zásadami správnej prevádzkovej praxe. Správnou prevádzkovou praxou je súbor opatrení a postupov na optimalizáciu prevádzky zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá s cieľom obmedziť najmä fugitívne emisie prchavých organických zlúčenín v súlade so súčasným stavom techniky.
§28 Používanie prchavých organických látok s označením rizika
(1)
Látky alebo zmesi s označením rizika, ak sa používajú v zariadeniach používajúcich organické rozpúšťadlá, sa členia na
a)
látky alebo zmesi, ktorých obsah prchavých organických zlúčenín je klasifikovaný ako karcinogénny, mutagénny alebo toxický pre reprodukciu podľa osobitného predpisu,22) a ktorým je priradené alebo ktoré treba označiť výstražným upozornením H340, H350, H350i, H360D alebo H360F,
b)
halogénované prchavé organické zlúčeniny a ich zmesi, ktorým je priradené alebo ktoré treba označiť podľa osobitného predpisu,22) výstražným upozornením H341 alebo H351.
(2)
Látky a zmesi podľa odseku 1 písm. a) je potrebné čo najskôr a v rozsahu, ako je to možné, nahradiť menej škodlivými látkami alebo menej škodlivými zmesami. Pri výbere náhrad sa prihliada na možnosti najlepších dostupných techník a odporúčania Európskej komisie zverejnené na webovom portáli o životnom prostredí podľa § 2 ods. 1 písm. u) zákona.
(3)
Pre emisie prchavých organických zlúčenín podľa odseku 1 zo zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá zaradených ako veľké zdroje alebo stredné zdroje platia špecifické emisné limity a špecifické podmienky prevádzkovania uvedené v prílohe č. 6 tretej časti; uplatňujú sa nezávisle od požiadaviek ustanovených podľa § 27 ods. 2 až 4, ak nie je ďalej uvedené inak.
§29 Podstatná zmena zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá
(1)
Podstatnou zmenou zariadenia používajúceho organické rozpúšťadlá sa rozumie zvýšenie priemernej dennej hmotnosti vstupu organických rozpúšťadiel v zariadení, ak sa emisie prchavých organických zlúčenín zo zariadenia používajúceho organické rozpúšťadlá počas prevádzky pri plánovanej kapacite, okrem nábehu, odstavovania a údržby zariadenia, zvýšia viac ako o
a)
25 %, ak ide o zariadenie, v ktorom sa vykonáva
1.
činnosť Ia, Ic, Id, Ie, If, Ig, IIa, IIb, IVa, IVb, IVc, VIII, X uvedená v prílohe č. 6 prvej časti, ktorá zodpovedá prahovej spotrebe rozpúšťadla označenej písmenom „Z“ v prílohe č. 6 štvrtej časti alebo
2.
iná činnosť s prahovou spotrebou rozpúšťadla menšou ako 10 t/rok,
b)
10 % pre všetky ostatné zariadenia.
(2)
Ak sa na jestvujúcom zariadení alebo jeho časti vykoná podstatná zmena alebo zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá prvýkrát po vykonaní podstatnej zmeny dosiahne alebo prekročí prahovú kapacitu pre uplatnenie špecifických emisných limitov, časť zariadenia, ktorá prešla podstatnou zmenou, sa považuje za nové zariadenie alebo za jestvujúce zariadenie podľa toho, či celkové emisie celého zariadenia neprevyšujú tie, ktoré by platili, ak by sa táto časť zariadenia považovala za nové zariadenie.
§30 Bilancia organických rozpúšťadiel
(1)
Množstvo vypustených prchavých organických zlúčenín sa preukazuje ročne na základe bilancie organických rozpúšťadiel za uplynulý rok (ďalej len „ročná bilancia rozpúšťadiel“).
(2)
Postup vypracovania ročnej bilancie rozpúšťadiel je uvedený v prílohe č. 6 šiestej časti.
§31 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá
(1)
Emisný limit pre prchavé organické zlúčeniny v odpadovom plyne sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak sú súčasne splnené tieto požiadavky:
a)
žiadna priemerná hodnota za 24 hodín prevádzky zariadenia používajúceho organické rozpúšťadlá alebo činnosti okrem nábehu, odstavovania a údržby neprekročí hodnotu emisného limitu; priemerom za 24 hodín sa rozumie aritmetický priemer všetkých platných nameraných hodnôt počas 24 hodín normálnej prevádzky,
b)
žiadna hodinová priemerná hodnota neprekročí 1,5-násobok hodnoty emisného limitu.
(2)
Emisný limit pre prchavé organické zlúčeniny v odpadovom plyne sa pri diskontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak sú súčasne splnené tieto požiadavky:
a)
aritmetický priemer všetkých nameraných hodnôt v danej sérii jednotlivých meraní neprekročí hodnotu emisného limitu,
b)
žiadna hodinová priemerná hodnota neprekročí 1,5-násobok hodnoty emisného limitu.
(3)
Ak ide o podprahové zariadenia emisný limit pre prchavé organické zlúčeniny v odpadovom plyne sa pri diskontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak aritmetický priemer všetkých nameraných hodnôt v danej sérii jednotlivých meraní neprekročí hodnotu emisného limitu, pričom jednotlivá hodnota sa zisťuje podľa požiadaviek osobitného predpisu.23)
(4)
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky a znečisťujúce látky iné ako prchavé organické zlúčeniny sa považuje za dodržaný, ak sú splnené požiadavky podľa § 34 ods. 4 pre technologické zariadenia.
(5)
Emisné limity pre prchavé organické zlúčeniny v odpadových plynoch sa preukazujú
a)
pre súčet hmotnostných koncentrácií jednotlivých organických zlúčenín, ak ide o emisné limity pre znečisťujúce látky zaradené podľa § 28 ods. 1 písm. a) alebo písm. b),
b)
pre hmotnosť prchavých organických zlúčenín vyjadrenú ako celkový organický uhlík v ostatných prípadoch.
(6)
Dodržanie emisných limitov pre fugitívne emisie, emisných limitov pre celkové emisie a plnenie redukčného plánu sa preukazuje na základe ročnej bilancie rozpúšťadiel uvedenej v prílohe č. 6 šiestej časti štvrtom bode.
(7)
Redukčný plán je splnený, keď skutočné množstvo celkových emisií zistené ročnou bilanciou rozpúšťadiel je menšie alebo sa rovná hodnote cieľových emisií.
(8)
V zariadení používajúcom organické rozpúšťadlá, v ktorom sa vykonávajú dve činnosti a viac činností, z ktorých každá prevyšuje prahové hodnoty uvedené v prílohe č. 6 štvrtej časti, sa dodržanie emisných limitov hodnotí, ak ide o
a)
prchavé organické zlúčeniny podľa § 28 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) pre jednotlivé činnosti samostatne,
b)
ostatné organické zlúčeniny
1.
splnenie emisných limitov podľa § 27 ods. 2 písm. a) a b) pre jednotlivé činnosti samostatne, alebo
2.
spoločne, aby celkové emisie neprekročili množstvo emisií, ktoré by zodpovedalo podmienke ustanovenej v písmene b) prvom bode.
(9)
Na hodnotenie plnenia požiadaviek podľa odseku 8 písm. b) druhého bodu sa vykonáva ročná bilancia rozpúšťadiel pre každú činnosť a výsledný údaj sa porovnáva s celkovými emisiami, ktoré zodpovedajú splneniu emisných limitov pre každú činnosť osobitne.
(10)
Dodržanie emisného limitu pre odpadové plyny, fugitívne emisie a celkové emisie sa hodnotí počas skutočnej prevádzky zariadenia používajúceho organické rozpúšťadlá okrem
a)
skúšobnej prevádzky stacionárneho zdroja, časti zdroja alebo jej časového úseku za podmienok určených v povolení alebo v súhlase,
b)
doby, ak ide o emisný limit vyjadrený ako koncentrácia, vymedzenej pre konkrétny stav
1.
nábeh a odstavovanie zariadenia alebo jeho časti podľa platnej dokumentácie, ak v povolení nie je určené inak,
2.
funkčná skúška a iná skúška automatizovaného meracieho systému, ktorá vyžaduje osobitný prevádzkový režim zariadenia,
3.
údržba automatizovaného meracieho systému a jeho poruchy; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne merania.
Technologické zariadenia
§32 Uplatňovanie emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania pre technologické zariadenia
(1)
Špecifické emisné limity, špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania pre technologické zariadenia sú uvedené v prílohe č. 7.
(2)
Ak sa v technologických zariadeniach používajú látky alebo zmesi, ktoré sú klasifikované ako karcinogénne, mutagénne, teratogénne alebo toxické pre reprodukciu podľa osobitného predpisu,22) a ktorým je priradené alebo ktoré treba označiť výstražným upozornením H340, H350, H350i, H360D, H360F, H341 alebo H351 je potrebné čo najskôr a v rozsahu, ako je to možné, ich použitie nahradiť menej škodlivými látkami alebo menej škodlivými zmesami. Pri výbere náhrad sa prihliada na možnosti najlepších dostupných techník a odporúčania Európskej komisie zverejnené na webovom portáli o životnom prostredí podľa § 2 ods. 1 písm. u) zákona.
§33 Podstatná zmena technologického zariadenia
Na technologické zariadenie začlenené ako jestvujúce zariadenie, ktoré prešlo podstatnou podľa § 2 ods. 1 písm. o) zákona, platia emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania ustanovené pre nové zariadenia, ak
a)
odpadový plyn z tohto technologického zariadenia nie je napojený na spoločné čistiace zariadenie s inými jestvujúcimi časťami zdroja alebo
b)
podiel výrobnej kapacity zmenených častí zdroja je 50 % a viac z celkovej kapacity napojenej na spoločné čistiace zariadenie alebo spoločný organizovaný odvod.
§34 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania pre technologické zariadenia
(1)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia alebo hmotnostný tok sa pri kontinuálnom meraní, ak v prílohe č. 7 nie je uvedené inak, považuje za dodržaný, ak súčasne
a)
žiadna validovaná denná priemerná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu,
b)
žiadna validovaná polhodinová priemerná hodnota
1.
neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného limitu,
2.
v troch po sebe idúcich polhodinách, neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného limitu, ak ide o emisie CO zo spaľovacej jednotky, ktorá je súčaťou technologického zariadenia v rafinérii podľa § 8 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b),
c)
najmenej 95 % zo všetkých validovaných polhodinových priemerných hodnôt za kalendárny mesiac neprekročí 1,2-násobok hodnoty emisného limitu.
(2)
Emisný limit vyjadrený ako emisný stupeň alebo technická požiadavka a podmienka prevádzkovania sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak žiadna denná priemerná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu alebo technickej požiadavky a podmienky prevádzkovania.
(3)
Validované priemerné hodnoty podľa odseku 1 sa určia z platných polhodinových priemerných hodnôt po odpočítaní limitnej hodnoty 95 % intervalu spoľahlivosti uvedenej v prílohe č. 12 štvrtej časti.
(4)
Emisný limit, technická požiadavka alebo podmienka prevádzkovania sa pri diskontinuálnom meraní a pri technickom výpočte považujú za dodržané, ak žiaden výsledok diskontinuálneho merania alebo výsledok technického výpočtu
a)
neprekročí ustanovenú hodnotu, ak je požiadavka ustanovená ako najvyššia hodnota,
b)
nie je nižší ako ustanovená hodnota, ak je požiadavka ustanovená ako najnižšia hodnota,
c)
nie je nižší ako dolná hodnota a súčasne neprekročí hornú hodnotu ustanoveného intervalu hodnôt.
(5)
Dodržanie emisného limitu, technickej požiadavky a podmienky prevádzkovania sa hodnotí počas skutočnej prevádzky technologického zariadenia okrem
a)
skúšobnej prevádzky stacionárneho zdroja, časti zdroja alebo jej časového úseku za podmienok určených v povolení alebo v súhlase,
b)
nábehu, zmeny výrobno-prevádzkového režimu a odstavovania zariadenia alebo jeho časti v súlade s platnou dokumentáciou, ak v povolení nie je určené inak,
c)
funkčnej skúšky a inej obdobnej skúšky automatizovaného meracieho systému, ktorá vyžaduje osobitný prevádzkový režim zariadenia,
d)
údržby automatizovaného meracieho systému a jeho poruchy; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne merania,
e)
iného času určeného v povolení, ak vzhľadom na danosti technologického procesu nemožno určené emisné limity, podmienky prevádzkovania a technické požiadavky dodržať.
Spoločné ustanovenia
§35 Požiadavky a podmienky vykonávania vybraných osobitných činností
(1)
Požiadavky a podmienky na vykonávanie vybraných osobitných činností sú uvedené v prílohe č. 8 v prvej časti. Uvedené požiadavky a podmienky sa uplatňujú na samostatne vykonávané činnosti a aj na činnosti, ktoré sú súčaťou veľkého zdroja, stredného zdroja alebo malého zdroja, ak špecifické požiadavky týkajúce sa vybranej osobitnej činnosti nie sú určené v prílohe č. 7.
(2)
Rozsah oznámenia o vykonávaní vybranej osobitnej činnosti podľa prílohy č. 1 tretej časti prvého až tretieho bodu je uvedený v prílohe č. 8 druhej časti.
(3)
Harmonogram aplikácie a zapracovania hospodárskych hnojív a iných hnojív organického pôvodu, sekundárnych zdrojov živín alebo kompostu do pôdy je uvedený v prílohe č. 8 tretej časti.
§36 Požiadavky na zabezpečenie rozptylu znečisťujúcich látok
Požiadavky na zabezpečenie rozptylu emisií znečisťujúcich látok v ovzduší sú uvedené v prílohe č. 9.
§37 Umiestňovanie zdrojov znečisťovania ovzdušia
Zásady umiestňovania zdrojov znečisťovania ovzdušia vrátane uplatňovania odporúčaných odstupových vzdialeností sú uvedené v prílohe č. 10.
§38 Plán riadenia zápachu a plán riadenia prašnosti
(1)
Požiadavky na vypracovanie plánu riadenia zápachu a plánu riadenia prašnosti sú uvedené v prílohe č. 11.
(2)
Plán riadenia zápachu a plán riadenia prašnosti sa vypracúva na základe vyzvania povoľujúceho orgánu, ak sa predpokladá alebo ak dochádza k obťažovaniu zápachom alebo prašnosťou.
§39 Prechodné ustanovenia
(1)
Zmeny v začlenení a kategorizácii zdroja a zariadení sa uplatňujú od 1. januára 2024.
(2)
Stacionárne zdroje kategorizované podľa prílohy č. 1 prvá časť bod 6.24 povolené do 30. júna 2022 musia spĺňať požiadavky a podmienky podľa § 35 ods. 1 od 1. januára 2026.
§40 Transpozičné ustanovenie
Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 13.
§41 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júla 2023.
Milan Chrenko v. r.
Príloha č. 1
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
Príloha č. 2
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
Príloha č. 3
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
Príloha č. 4
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
Príloha č. 5
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
Príloha č. 6
k vyhláške č. 248/2023 Z. z..
k vyhláške č. 248/2023 Z. z..
Príloha č. 7
k vyhláške č. 248/2023 Z. z..
k vyhláške č. 248/2023 Z. z..
Príloha č. 8
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
Príloha č. 9
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
Príloha č. 10
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
Príloha č. 11
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
I. PLÁN RIADENIA ZÁPACHU
1.
Opatrenia na obmedzenie zápachu
1.1.
Podrobnosti o stacionárnom zdroji alebo vybranej osobitnej činnosti a ich zariadeniach1) v súvislosti so zápachom, vrátane opisu výskytu citlivého receptora v okolí a uvedenia ich vzájomnej vzdialenosti.
1.2.
Opis prijatých preventívnych opatrení2) na obmedzovanie zápachu (napríklad biofilter, odorizátor, skrápanie, adsorpcia, zatváranie poklopov) s uvedením konkrétneho miesta realizácie opatrení (napríklad technologický uzol, časť zariadenia a pod.).
1.3.
Opis procesov a činností spôsobujúcich zápach vykonávaných na danom stacionárnom zdroji alebo osobitnou činnosťou, vrátane údajov o používaných surovinách a materiáloch, vyrábaných produktoch, poloproduktoch resp. odpadových materiáloch spôsobujúcich zápach.
1.4.
Orientačný plán s vyznačením miest, kde môže dôjsť k situáciám spojeným s uvoľnením pachových znečisťujúcich látok (tzv. kritické miesta).
1.5.
Zásady dobrej praxe na predchádzanie vzniku zápachu (napríklad zatváranie poklopov, napojenie na odsávanie a pod.).
2.
Monitorovanie zápachu
2.1.
Definovanie vybraných spôsobov monitorovania zápachu (napríklad pravidelné obchôdzky kritických miest aj celého zdroja, kontrola či sú realizované všetky opatrenia z bodu 1.2 a 1.5, meranie markérov, meranie zápašných jednotiek a iné).
2.2.
Časový harmonogram a frekvencia monitorovania.
2.3.
Orientačný plán s vyznačením miest, kde sa vykonáva monitorovanie zápachu (napríklad na kritických miestach definovaných v bode 1.4, v určenej vzdialenosti a mieste od zdroja zápachu, určenej v povolení a pod.).
3.
Reakcie na zistenie obťažovania zápachom
3.1.
Určenie postupu, ak dochádza ku vzniku zápachu alebo je doručený podnet na zápach (napríklad kontrola jednotlivých kritických miest definovaných v bode 1.4, kontrola realizácie opatrení, funkčnosti zariadení a iné), vrátane určenia konkrétnych krokov na prešetrenie a zamedzenie zápachu a zodpovedných osôb.
3.2.
Evidencia podnetov (sťažností) a dôkladné sledovanie aktuálnej situácie.
3.3.
Posúdenie vplyvu zápachu (miery obťažovania) a predpokladanej dĺžky trvania (napríklad prečerpávanie nádrží, ktoré bude do 15 min. ukončené vs. prasknutá nádrž).
3.4.
Určenie spôsobu informovania verejnosti o možnosti úniku (vzniku epizódy) pachových znečisťujúcich látok (napríklad miestny rozhlas, web stránka prevádzkovateľa, výveska, prostredníctvom dotknutej obce a pod.).
4.
Prevencia, zmierňovanie a odstraňovanie zápachu
4.1.
V rámci prevencie plánovať vykonávanie činností spôsobujúcich zápach na stacionárnom zdroji alebo osobitnou činnosťou v snahe predchádzať epizódam zápachu, kde je to uplatniteľné (napríklad hnojenie, premiešavanie lagúny a pod. napríklad podľa meteorologickej predpovede).
4.2.
Harmonogram kontroly funkčnosti zariadení a realizácie opatrení na zamedzenie zápachu (napríklad výmena filtrov, náplní, funkčnosť ventilov).
4.3.
Prehodnocovanie používaných surovín a materiálov spôsobujúcich zápach a možnosť náhrady za vhodnejšie s menším potenciálom pre vznik zápašných epizód.
4.4.
Odhad rozsahu vystavenia zápachu a určenie obcí alebo oblastí, ktoré môžu byť zasiahnuté, vrátane odhadovaného časového rozsahu trvania epizódy zápachu. Komunikácia s dotknutými obcami a verejnosťou.
5.
Zhodnotenie minulých výskytov zápachu a nápravných opatrení na zmiernenie
5.1.
Posúdenie minulých epizód zápachu, vykonaných nápravných opatrení a závery (viesť záznamy jednotlivých epizód a ich riešenie).
5.2.
Ďalšia identifikácia potenciálnych zdrojov vzniku zápachu.
5.3.
Prehodnotenie a aktualizácia plánu riadenia zápachu na základe reálnych pozorovaní a záverov z bodu 5.1 a 5.2.
II. PLÁN RIADENIA PRAŠNOSTI
1.
Opatrenia na obmedzenie prašnosti
1.1.
Podrobnosti o stacionárnom zdroji alebo vybranej osobitnej činnosti a ich zariadeniach1) v súvislosti s prašnosťou, vrátane opisu výskytu citlivého receptora v okolí a uvedenia ich vzájomnej vzdialenosti.
1.2.
Opis prijatých preventívnych opatrení2) na obmedzovanie prašnosti (napríklad odlučovacie systémy, skrápanie, kapotáž) s uvedením konkrétneho miesta realizácie opatrení (napríklad technologický uzol, časť zariadenia a pod.).
1.3.
Opis procesov a činností spôsobujúcich prašnosť vykonávaných na danom stacionárnom zdroji alebo osobitnou činnosťou, vrátane údajov o používaných surovinách a materiáloch, vyrábaných produktoch, poloproduktoch resp. odpadových materiáloch spôsobujúcich prašnosť.
1.4.
Orientačný plán s vyznačením miest, kde môže dôjsť k situáciám spojených s prašnosťou (tzv. kritické miesta).
1.5.
Zásady dobrej praxe na predchádzanie vzniku prašnosti (napríklad napojenie na odsávanie a odlučovací systém, skrápanie, zakrytovanie a pod.).
2.
Monitorovanie prašnosti
2.1.
Definovanie vybraných spôsobov monitorovania prašnosti (napríklad pravidelné obchôdzky kritických miest aj celého zdroja, kontrola či sú realizované všetky opatrenia z bodu 1.2 a 1.5 a iné).
2.2.
Časový harmonogram a frekvencia monitorovania.
2.3.
Orientačný plán s vyznačením miest, kde sa vykonáva monitorovanie prašnosti (napríklad na kritických miestach definovaných v bode 1.4 a pod.).
3.
Prevencia, zmierňovanie a odstraňovanie prašnosti
3.1.
Vhodné umiestnenie – najmä pri vykonávaní osobitných vybraných činností ako je napríklad drvenie stavebných odpadov.
3.2.
Plánovanie vykonávania činností spôsobujúcich prašnosť na stacionárnom zdroji alebo osobitnou činnosťou v snahe predchádzať epizódam prašnosti, kde je to uplatniteľné (napríklad podľa meteorologickej predpovede).
3.3.
Harmonogram kontroly funkčnosti zariadení a realizácie opatrení na zamedzenie prašnosti (napríklad napojenie na odsávanie a odlučovací systém, skrápanie, zakrytovanie a pod.).
3.4.
Odhad rozsahu vystavenia prašnosti a určenie obcí alebo oblastí, ktoré môžu byť zasiahnuté, vrátane odhadovaného časového rozsahu trvania epizódy prašnosti. Komunikácia s dotknutými obcami a verejnosťou.
3.5.
Určenie postupu, ak dochádza ku vzniku prašnosti alebo je doručený podnet na prašnosť (napríklad kontrola jednotlivých kritických miest definovaných v bode 1.4, kontrola realizácie opatrení, funkčnosti zariadení a iné), vrátane určenia konkrétnych krokov na prešetrenie a zamedzenie prašnosti a zodpovedných osôb.
4.
Zhodnotenie minulých výskytov prašnosti a nápravných opatrení na zmiernenie
4.1.
Evidencia podnetov (sťažností) a dôkladné sledovanie aktuálnej situácie.
4.2.
Posúdenie minulých epizód prašnosti, vykonaných nápravných opatrení a závery (viesť záznamy jednotlivých epizód a ich riešenie).
4.3.
Prehodnotenie a aktualizácia plánu riadenia prašnosti na základe reálnych pozorovaní a záverov z bodu 4.2.
Poznámky:
1) Uviesť len základné informácie o stacionárnom zdroji alebo osobitnej činnosti; ak sú ich parametre bližšie opísané v povolení, postačuje uviesť odkaz na povolenie.
2) Uviesť informáciu o jestvujúcich opatreniach; ak sú bližšie opísané v povolení, postačuje uviesť odkaz na povolenie.
Príloha č. 12
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
Príloha č. 13
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
k vyhláške č. 248/2023 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12. 2010).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2193/EÚ z 25. novembra 2015 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. EÚ L 313, 28. 11. 2015).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17. 12. 2016).
1)
Napríklad § 3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, § 2 písm. q) a o) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
2)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 253/2023 Z. z. o požiadavkách na skladovanie, plnenie a prepravu benzínu.
3)
Napríklad vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/2010 z 12. novembra 2019, ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) pre spaľovanie odpadu (Ú. v. EÚ L 312, 3. 12. 2019).
4)
Čl. 9 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21.októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009) v platnom znení.
5)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 zo 14. septembra 2016 o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a (EÚ) č. 167/2013 a ktorým sa mení a zrušuje smernica 97/68/ES (Ú. v. EÚ L 252, 16. 9. 2016) v platnom znení.
6)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 251/2023 Z. z. o kvalite palív.
7)
STN 65 6481 Skvapalnené ropné plyny. Vykurovacie plyny. Propán, bután a ich zmesi. Požiadavky a skúšobné metódy (65 6481).
8)
§ 2 písm. d) zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9)
§ 21 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10)
§ 5 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 249/2023 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí.
11)
§ 35 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/2013 Z. z. v znení nzákona č. 262/2015 Z. z.
12)
Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/249/EÚ zo 7. mája 2012 týkajúce sa určenia období nábehu a odstávky na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚL123, 9. 5. 2012).
13)
Napríklad vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa používajúza vyhradené technické zariadenia v znení neskorších predpisov.
14)
§ 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15)
Nariadenie (ES) č. 1069/2009 v platnom znení.
16)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení vyhlášky č. 320/2017 Z.z.
17)
§ 2 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
18)
§ 9 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 249/2023 Z. z.
19)
Čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L396, 30. 12. 2006) v platnom znení.
20)
§ 2 písm. g) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 256/2023 Z. z. o regulovaných výrobkoch s obsahom organických rozpúšťadiel.
21)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 256/2023 Z. z.
22)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia(ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L353, 31. 12. 2008) v platnom znení.
23)
Príloha č. 2 časť C bod 7. písm. d) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 249/2023 Z. z.
