496/2022 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2024
496
ZÁKON
zo 6. decembra 2022,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 364/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 62/2015 Z. z., zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 253/2015 Z. z., zákona č. 361/2015 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 437/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 341/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 335/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 209/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 385/2018 Z. z., zákona č. 4/2019 Z. z., zákona č. 10/2019 Z. z., zákona č. 54/2019 Z. z., zákona č. 88/2019 Z. z., zákona č. 155/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 223/2019 Z. z., zákona č. 228/2019 Z. z., zákona č. 233/2019 Z. z., zákona č. 301/2019 Z. z., zákona č. 315/2019 Z. z., zákona č. 316/2019 Z. z., zákona č. 319/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 462/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 420/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 76/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 257/2021 Z. z., zákona č. 310/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 416/2021 Z. z., zákona č. 129/2022 Z. z., zákona č. 222/2022 Z. z., zákona č. 232/2022 Z. z., zákona č. 257/2022 Z. z. a zákona č. 433/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 písm. o) prvom bode sa na konci pripájajú tieto slová: „pričom na účely počítania priameho podielu, nepriameho podielu alebo nepriameho odvodeného podielu sa podiely blízkych osôb spočítavajú a ak ich súčet je najmenej 25 %, príslušné osoby alebo subjekty sa považujú za ekonomicky prepojené,“.
2.
V § 2 písmeno r) znie:
„r)
ekonomickým prepojením je aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami na území Slovenskej republiky, vzťah medzi jednotlivými stálymi prevádzkarňami daňovníka, vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa písmena n), ako aj vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi,“.
3.
V § 2 písm. ab) sa slová „písmen n) a r)“ nahrádzajú slovami „písmena n)“ a za slovo „účely“ sa vkladá čiarka a slová „a ani právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, z ktorého plynú príjmy podľa § 5“.
4.
V § 9 ods. 2 písm. y) sa slovo „nepovažuje“ nahrádza slovami „považuje aj“.
5.
V § 16 ods. 1 písm. e) treťom bode sa za slová „z ich vyplatenia (vrátenia),“ vkladajú slová „z výnosov z dlhopisov okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,“ a na konci sa vypúšťajú slová „okrem výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok“.
6.
V § 17 ods. 1 písmeno d) znie:
„d)
u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky vykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka priraditeľnými tejto stálej prevádzkarni,“.
7.
V § 17 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý na území Slovenskej republiky nevykonáva činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu1) a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami (výnosmi) a výdavkami (nákladmi) vykázanými v evidencii tohto daňovníka.“.
8.
V § 17 odsek 5 znie:
„(5)
Pri určení základu dane závislej osoby podľa § 2 písm. n)
a)
je jeho súčasťou aj rozdiel, o ktorý sa ceny alebo podmienky vo významných kontrolovaných transakciách líšia od cien alebo podmienok, ktoré by sa použili medzi nezávislými osobami v porovnateľných transakciách, pričom tento rozdiel znižuje základ dane alebo zvyšuje daňovú stratu a pri určení tohto rozdielu sa použije postup podľa § 18; za významnú kontrolovanú transakciu alebo skupinu kontrolovaných transakcií sa na účely určenia základu dane závislej osoby považuje právny vzťah alebo iný obdobný vzťah, na ktorého základe v príslušnom zdaňovacom období jedna alebo viac závislých osôb dosiahne zdaniteľný príjem (výnos) alebo daňový výdavok (náklad) v hodnote prevyšujúcej 10 000 eur, pričom za významnú kontrolovanú transakciu sa považuje aj úver alebo pôžička s istinou nad 50 000 eur,
b)
môže táto osoba zahrnúť do daňových výdavkov pomernú časť výdavkov (nákladov) vynaložených inou osobou alebo subjektom, voči ktorej je závislou osobou, ak
1.
tieto výdavky (náklady) preukázateľne súvisia s predmetom činnosti tejto osoby,
2.
by bola za porovnateľných okolností a podmienok transakcie ochotná za takéto plnenie zaplatiť, ak by bolo poskytnuté nezávislou osobou, alebo by si takúto činnosť uskutočnila sama pre seba,
3.
preukáže úhrnnú výšku výdavkov (nákladov) súvisiacich alebo vynaložených na toto plnenie a spôsob ich delenia medzi osoby dosahujúce úžitok z tohto predmetu transakcie a
4.
je táto pomerná časť výdavkov zaúčtovaná v účtovníctve daňovníka podľa osobitného predpisu1) alebo je zaevidovaná v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11.“.
9.
V § 17 ods. 6 tretej vete sa za slová „daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou“ vkladajú slová „alebo daňovníkom podľa § 2 písm. e) so stálou prevádzkarňou“.
10.
V § 17 odsek 7 znie:
„(7)
Základ dane alebo daňová strata daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom stálej prevádzkarne, nemôže byť nižší alebo daňová strata nemôže byť vyššia, ako by bola dosiahnutá, keby ako nezávislá osoba vykonávala rovnaké alebo podobné činnosti nezávisle od jej zriaďovateľa. Základ dane alebo daňová strata sa zistí podľa § 17 až 29. Do zdaniteľných príjmov (výnosov) sa zahŕňa príjem (výnos) dosiahnutý činnosťou stálej prevádzkarne alebo nakladaním s majetkom stálej prevádzkarne. Do daňových výdavkov (nákladov) sa môžu zahrnúť aj výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené zriaďovateľom stálej prevádzkarne na účely tejto stálej prevádzkarne vrátane výdavkov (nákladov) na vedenie a všeobecných správnych výdavkov (nákladov) bez ohľadu na miesto ich vzniku, ak zriaďovateľ stálej prevádzkarne preukáže úhrnnú výšku týchto výdavkov (nákladov) za podnik ako celok, zdôvodní spôsob ich delenia medzi jednotlivé časti podniku daňovníka a preukáže tok výrobkov alebo služieb smerujúcich do tejto stálej prevádzkarne. Ak nemožno určiť základ dane týmto spôsobom alebo ak určenie základu dane týmto spôsobom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18), na jeho určenie možno použiť pomer zisku alebo straty k výdavkom (nákladom) alebo k príjmom (výnosom) alebo podobné porovnateľné ukazovatele u porovnateľných daňovníkov, ak sa na ich základe preukázateľne vyčísli základ dane v súlade s princípom nezávislého vzťahu (§ 18). Ďalej možno použiť metódu delenia celkových ziskov podniku daňovníka jeho rôznym častiam alebo organizačným zložkám, ak sa dodrží princíp nezávislého vzťahu (§ 18). Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady), ktoré sú priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky a ktoré vznikli u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou pred vznikom stálej prevádzkarne, sa uvedú v prvom daňovom priznaní podanom za túto stálu prevádzkareň. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli príjmy (výnosy) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto príjmy (výnosy) sa uvedú v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sú tieto príjmy (výnosy) vykázané u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikli výdavky (náklady) priraditeľné stálej prevádzkarni umiestnenej na území Slovenskej republiky alebo splní podmienky na ich zahrnutie do daňových výdavkov po zdaňovacom období, v ktorom zanikla stála prevádzkareň, tieto výdavky (náklady) sa môžu vykázať v dodatočnom daňovom priznaní za niektoré z posledných dvoch zdaňovacích období, v ktorých táto stála prevádzkareň existovala. Na úpravu základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18. O použitej metóde úpravy základu dane stálej prevádzkarne vo vzťahu k zriaďovateľovi a iným závislým osobám je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou povinný viesť dokumentáciu. Obsah a rozsah dokumentácie o použitej metóde určenia základu dane stálej prevádzkarne určí ministerstvo. Daňovník môže písomne požiadať správcu dane, ktorého zverejní na svojom webovom sídle finančné riaditeľstvo, o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne. Na odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy určenia základu dane stálej prevádzkarne sa primerane použije postup podľa § 18 ods. 4 až 10.“.
11.
V § 17 ods. 8 písm. a) a ods. 12 písm. b) a c) sa za slová „prvom až piatom“ vkladajú slová „a siedmom“.
12.
V § 17 ods. 38 sa za slová „35 a 37,“ vkladajú slová „§ 17k,“.
13.
V § 17h ods. 4, § 18 ods. 11 a § 18a ods. 1 a 3 sa za slová „ods. 5“ vkladajú slová „písm. a)“.
14.
Za § 17j sa vkladá § 17k, ktorý vrátane nadpisu znie:
§17k Pravidlo o obmedzení úrokových nákladov
(1)
Základ dane zistený podľa § 17 až 29 u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), sa upraví podľa odseku 2.
(2)
Ak suma čistých úrokových nákladov je vyššia ako 3 000 000 eur, základ dane sa zvýši o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30 % úhrnu základov dane zvýšeného o čisté úrokové náklady a o odpisy zahrnuté v zdaňovacom období do základu dane podľa § 19 ods. 3 písm. a) a § 22 ods. 12.
(3)
Čistými úrokovými nákladmi sa rozumie suma, o ktorú výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky podľa odseku 4, ktoré sú v príslušnom zdaňovacom období daňovými výdavkami, presahujú úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné úrokovým výnosom, ktoré sú v príslušnom zdaňovacom období zdaniteľným príjmom.
(4)
Na účely tohto ustanovenia sa za výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky považujú úrokové náklady spojené so všetkými druhmi dlhu, iné náklady ekonomicky rovnocenné úrokom, výdavky, ktoré vznikli v súvislosti so získavaním finančných prostriedkov u dlžníka, ktorými sú
a)
úroky z úverov a pôžičiek,
b)
úroky z dlhopisov, pokladničných poukážok a iných platieb z finančných nástrojov zodpovedajúce charakteru úrokov,
c)
úrok z finančného prenájmu,
d)
úrokové sumy v rámci derivátových operácií súvisiace s úvermi a pôžičkami daňovníka,
e)
úroky, ktoré sú súčasťou obstarávacej ceny majetku alebo vlastných nákladov, a to v pomere v akom sa tieto úroky podieľajú na obstarávacej cene majetku alebo vlastných nákladoch majetku vrátane technického zhodnotenia alebo v pomere v akom sa tieto úroky podieľajú na zostatkovej cene (§ 25 ods. 3),
f)
sumy vypočítané na základe výnosu z finančných prostriedkov určené v súlade s princípom nezávislého vzťahu podľa § 18 ods. 1,
g)
kurzové rozdiely z úverov, pôžičiek a nástrojov spojené so získavaním finančných prostriedkov,
h)
poplatky za záruky v súvislosti so schémami financovania,
i)
zmluvné poplatky a náklady súvisiace s pôžičkami a úvermi a
j)
iné obdobné platby, ktoré sú ekonomicky rovnocenné úrokom.
(5)
Na účely tohto ustanovenia sa za úrokové výnosy a iné príjmy ekonomicky rovnocenné úrokovým výnosom rozumejú príjmy (výnosy) zodpovedajúce výdavkom (nákladom) podľa odseku 4 vznikajúce u veriteľa vrátane úrokových výnosov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej vybratím sa považuje daňová povinnosť za splnenú.
(6)
Úhrnom základov dane na účely odseku 2 sa rozumie úhrn
a)
základu dane zisteného podľa § 17 až 29 zníženého o úhrn vyňatých príjmov (základov dane) podliehajúcich zdaneniu v zahraničí,
b)
osobitného základu dane podľa § 17f,
c)
osobitného základu dane podľa § 51e,
d)
základov dane z príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej vybratím sa považuje daňová povinnosť za splnenú.
(7)
Čisté úrokové náklady nezahrnuté do základu dane podľa odseku 2 v príslušnom zdaňovacom období možno odpočítať od základu dane v najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom boli čisté úrokové náklady nezahrnuté do základu dane podľa odseku 2, pričom úhrn čistých úrokových nákladov z príslušného zdaňovacieho obdobia a čistých úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nesmie presiahnuť sumu vypočítanú podľa odseku 2. Právny nástupca daňovníka zrušeného bez likvidácie si môže odpočítať od základu dane časť sumy čistých úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane podľa odseku 2 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, ak je zanikajúca právnická osoba a jej právny nástupca daňovníkom dane z príjmov právnickej osoby a súčasne, ak účelom tohto zániku nie je len zníženie alebo vyhnutie sa daňovej povinnosti. Ak je právnych nástupcov daňovníka zrušeného bez likvidácie viac, suma čistých úrokových nákladov nezahrnutých do základu dane podľa druhej vety sa odpočítava u každého z nich pomerne, a to podľa výšky vlastného imania zaniknutého daňovníka, v akej prešlo na jednotlivých právnych nástupcov.
(8)
Odseky 1 a 2 sa neuplatnia u dlžníka,
a)
b)
ktorého závislými osobami podľa § 2 písm. n) sú len fyzické osoby.
(9)
U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, pri výpočte úhrnu základu dane podľa odseku 6 nie je súčasťou základu dane zisteného podľa § 17 až 29 časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti, ktorá je súčasťou jeho základu dane.
(10)
U daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, pri výpočte úhrnu základu dane podľa odseku 6 nie je súčasťou základu dane zisteného podľa § 17 až 29 časť základu dane komanditnej spoločnosti, ktorá je súčasťou jeho základu dane.“.
15.
V § 18 ods. 1 sa za piatu vetu vkladá nová šiesta veta až ôsma veta, ktoré znejú:
„Pri určení základu dane podľa § 17 ods. 5 sa použije aj metodika Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj pre transferové oceňovanie uvedená v smernici o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní. Ak sa rozdiel podľa § 17 ods. 5 písm. a) zisťuje porovnaním s viacerými nezávislými porovnateľnými hodnotami a hodnota použitá daňovníkom nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, rozdiel podľa § 17 ods. 5 písm. a) sa pri daňovej kontrole určí podľa strednej hodnoty (mediánu) zistených nezávislých porovnateľných hodnôt. Ak daňovník preukáže, že vzhľadom na okolnosti je vhodnejšia úprava na inú hodnotu v rámci rozpätia nezávislých hodnôt, základ dane sa upraví podľa tejto hodnoty.“.
16.
V § 18 ods. 2 písm. a) sa slová „obchodných alebo finančných vzťahoch“ nahrádzajú slovami „právnych vzťahoch alebo iných obdobných vzťahoch“.
17.
V § 18 ods. 2 písm. b) sa slová „obchodného rozpätia“ nahrádzajú slovami „hrubej ziskovej marže“.
18.
V § 18 ods. 2 písm. c) sa slovo „cenovej“ nahrádza slovami „hrubej ziskovej“.
19.
V § 18 ods. 3 písm. a) sa vypúšťa slovo „predpokladaného“ a slovo „očakávali“ sa nahrádza slovom „uplatnili“.
20.
V § 18 ods. 3 písmeno b) znie:
„b)
metóda čistého obchodného rozpätia, ktorá zisťuje výšku čistej ziskovej prirážky alebo čistej ziskovej marže z právneho vzťahu alebo obdobného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva s čistou ziskovou prirážkou alebo čistou ziskovou maržou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám.“.
21.
V § 18 ods. 5 tretia veta znie:
„Príslušné orgány podľa druhej vety sa môžu dohodnúť na použití metódy ocenenia aj za zdaňovacie obdobia, ktoré nie sú uvedené v žiadosti daňovníka, pričom, ak sa dohoda týchto príslušných orgánov vzťahuje na viac ako päť zdaňovacích období, správca dane, ktorého finančné riaditeľstvo zverejní na svojom webovom sídle, vydá rozhodnutie na viac ako päť zdaňovacích období.“.
22.
V § 18 ods. 11 sa vypúšťajú slová „v odôvodnených prípadoch“ a slová „predkladá v štátnom jazyku,82a) pričom správca dane alebo finančné riaditeľstvo môže na základe žiadosti daňovníka povoliť predloženie dokumentácie aj v inom ako štátnom jazyku“ sa nahrádzajú slovami „môže predložiť v inom ako štátnom jazyku,82a) pričom na výzvu správcu dane alebo finančného riaditeľstva predloží dokumentáciu do 15 dní od doručenia výzvy aj v štátnom jazyku.82a)“.
23.
V § 19 ods. 2 sa písmeno h) dopĺňa siedmym bodom, ktorý znie:
„7.
z potvrdeného verejného preventívneho reštrukturalizačného plánu pri verejnej preventívnej reštrukturalizácii alebo potvrdeného neverejného preventívneho reštrukturalizačného plánu pri neverejnej preventívnej reštrukturalizácii vyplýva odpustenie pohľadávky alebo čiastočné odpustenie pohľadávky v rámci reštrukturalizačných opatrení podľa osobitného predpisu,88aab) a to najskôr v zdaňovacom období, v ktorom bol súdom potvrdený verejný preventívny reštrukturalizačný plán alebo neverejný preventívny reštrukturalizačný plán,88aab)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 88aab znie:
„88aab) Zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
24.
V § 20 ods. 2 písm. c) sa za slová „reštrukturalizačnom konaní“ vkladá čiarka a slová „vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii a neverejnej preventívnej reštrukturalizácii88aab)“ a slová „10 až 12“ sa nahrádzajú slovami „10 až 12 a 24“.
25.
V § 20 odsek 8 znie:
„(8)
Daňovým výdavkom je tvorba technických rezerv vytváraných podľa osobitného predpisu,97) ktoré sú účtované v nákladoch podľa osobitného predpisu,1) okrem technickej rezervy na poistné plnenia z poistných udalostí vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období tvorenej podľa osobitného predpisu.97)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 97 znie:
„97) § 30a a 30b zákona č. 80/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 97a a 97b sa vypúšťajú.
26.
V § 20 ods. 11 sa za slová „reštrukturalizačnom konaní“ vkladá čiarka a slová „vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii a neverejnej preventívnej reštrukturalizácii“.
27.
V § 20 ods. 12 sa slová „10 a 11“ nahrádzajú slovami „10, 11 a 24“ a za slovo „reštrukturalizáciu“ sa vkladá čiarka a slová „verejnú preventívnu reštrukturalizáciu a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu“.
28.
§ 20 sa dopĺňa odsekom 24, ktorý znie:
„(24)
Tvorba opravných položiek k pohľadávkam, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov, voči dlžníkom vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii a neverejnej preventívnej reštrukturalizácii, vrátane pohľadávky z istiny z nesplateného úveru u daňovníka podľa odseku 4 a pohľadávky z istiny zo spotrebiteľského úveru, je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane, počínajúc začatím preventívneho reštrukturalizačného konania. Pri bankách sa uznávajú opravné položky voči dlžníkom, voči ktorým bola začatá verejná preventívna reštrukturalizácia a neverejná preventívna reštrukturalizácia, vo výške rozdielu medzi hodnotou pohľadávok uvedených v zozname veriteľov88aab) a ich hodnotou zahrnutou do výdavkov podľa odseku 4.“.
29.
V § 21a ods. 1 sa za slová „obstarávacej ceny“ vkladajú slová „alebo vlastných nákladov“.
30.
§ 21a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Odseky 1 až 3 sa neuplatnia, ak daňovník zvýšil základ dane podľa § 17k.“.
31.
V § 32 sa odsek 6 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
priezvisko, meno a rodné číslo druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti, ak daňovník postupuje podľa § 33 ods. 9.“.
32.
§ 33 vrátane nadpisu znie
§33 Daňový bonus
(1)
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom,57) pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Ak § 52zzp ods. 3 až 5 neustanovuje inak, suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je
a)
50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 15 rokov veku, alebo
b)
100 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 15 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 15 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa osobitného predpisu.126a)
(2)
Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.125) Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu.125a)
(3)
Daňovník, ktorý je rodič dieťaťa alebo u ktorého ide vo vzťahu k dieťaťu o starostlivosť nahrádzajúcu starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, ak dieťa s ním žije v domácnosti, 57) môže si uplatniť daňový bonus po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak manžel (manželka) tohto dieťaťa nemá za toto zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy presahujúce sumu podľa § 11 ods. 2 písm. a).
(4)
Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti57) viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
(5)
Daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 len o sumu daňového bonusu podľa odsekov 1 a 6 za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.
(6)
Nárok na daňový bonus podľa odseku 1 možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, alebo ich úhrnu, takto:
| Počet vyživovaných detí | Percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) |
| 1 | 20 % |
| 2 | 27 % |
| 3 | 34 % |
| 4 | 41 % |
| 5 | 48 % |
| 6 a viac | 55 % |
(7)
Daňový bonus možno uplatniť najviac do výšky dane vypočítanej za príslušné zdaňovacie obdobie podľa tohto zákona. Ak suma dane vypočítaná za príslušné zdaňovacie obdobie je nižšia ako suma uplatňovaného daňového bonusu, daňovník, ktorý podáva daňové priznanie, požiada miestne príslušného správcu dane o vyplatenie sumy vo výške rozdielu medzi sumou daňového bonusu a sumou dane vypočítanou za príslušné zdaňovacie obdobie, pričom pri vrátení tejto sumy správca dane postupuje ako pri vrátení daňového preplatku; 126) ak ide o daňovníka, ktorý má zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo ktorému sa vykonalo ročné zúčtovanie, uplatní sa postup podľa § 35 ods. 5 a 7 alebo § 36 ods. 5, alebo § 38.
(8)
Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a daňovník uplatňujúci si nárok na daňový bonus nemá základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn na uplatnenie celého nároku daňového bonusu na vyživované dieťa (deti) podľa odseku 1, môže si pri podaní daňového priznania navýšiť základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus podľa odsekov 1 a 6 o základ dane z príjmov (čiastkový základ dane) podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti a z takto navýšeného základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrnu si uplatniť nárok na daňový bonus vo výške podľa odsekov 1 a 6. Ak druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu len časť roka, základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 5 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo ich úhrn daňovníka uplatňujúceho si nárok na daňový bonus sa na účely výpočtu výšky nároku na daňový bonus podľa odsekov 1 a 6 navýši len o pomernú časť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 alebo pomernú časť základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo pomernú časť ich úhrnu druhej oprávnenej osoby vyživujúcej dieťa (deti) v domácnosti podľa počtu mesiacov, na začiatku ktorých druhá oprávnená osoba splnila podmienky na uplatnenie daňového bonusu.
(9)
Daňový bonus podľa odsekov 1 až 8, 10 a 11 si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Ak daňovník podľa prvej vety uplatňuje postup podľa odseku 8, musí aj druhá oprávnená osoba, ktorá je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a s daňovníkom vyživuje dieťa (deti) v domácnosti dosahovať v príslušnom zdaňovacom období úhrn zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) vo výške najmenej 90 % zo všetkých jej príjmov, ktoré jej plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
(10)
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov na daňový bonus vypočítaných podľa odseku 6 v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, v ktorých daňovník vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje daňový bonus.
(11)
Ak bol daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávateľom priznaný vyšší nárok na daňový bonus podľa tohto zákona ako mu vznikne pri prepočítaní po skončení zdaňovacieho obdobia, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.“.
33.
V § 39 ods. 9 písm. b) sa za slová „daňový bonus,“ vkladajú slová „meno, priezvisko a rodné číslo osoby, na ktorú zamestnanec uplatňuje daňový bonus,“.
34.
V § 43 ods. 2 sa slová „§ 49a ods. 5“ nahrádzajú slovami „tohto zákona“ a za slová „z poskytnutých úverov a pôžičiek“ sa vkladá čiarka a slová „výnosy z dlhopisov, ak plynú daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu okrem výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok,“.
35.
V § 43 sa odsek 6 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
výnosov z dlhopisov podľa § 16 ods. 1 písm. e) tretieho bodu u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou podľa § 2 písm. e) tretieho bodu.“.
36.
V § 49 ods. 8 prvej vete a tretej vete sa slová „§ 2 písm. d)“ nahrádzajú slovami „§ 2 písm. e)“, štvrtej vete sa slová „prvej vety a druhej vety“ nahrádzajú slovami „prvej vety až tretej vety“ a za slová „§ 2 písm. e)“ sa vkladajú slová „prvý bod a“.
37.
V § 49a ods. 1 sa vypúšťajú slová „na území Slovenskej republiky“ a za slovo „moci,136ag)“ sa vkladajú slová „na základe údajov z tohto registra, ktoré boli prevzaté do tohto registra z obchodného registra, zo živnostenského registra a z iných registrov podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle,“.
38.
V § 49a odsek 2 znie:
„(2)
Fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 136ah sa vypúšťa.
39.
§ 49a sa dopĺňa odsekmi 12 a 13, ktoré znejú:
„(12)
Ak dôjde k zmenám skutočností zakladajúcich povinnosť registrácie podľa tohto zákona, najmä ak daňovníkovi zanikne daňová povinnosť, je povinný tieto skutočnosti oznámiť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom tieto zmeny nastali. Ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, daňovník je povinný požiadať o zrušenie registrácie podľa osobitného predpisu.128)
(13)
Registračná povinnosť sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy len podľa § 5, § 7 alebo § 8 alebo len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (§ 43), alebo kombináciu týchto príjmov.“.
40.
V § 52zzn ods. 1 sa číslo „14“ nahrádza číslom „16“.
41.
§ 52zzn sa dopĺňa odsekmi 15 a 16, ktoré znejú:
„(15)
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene počtu vyživovaných detí, na ktoré sa uplatňuje daňový bonus, výška nároku na daňový bonus sa uplatní ako úhrn nárokov na daňový bonus vypočítaných podľa odseku 8 stanovených v pomernej výške zodpovedajúcej počtu mesiacov, v ktorých daňovník vyživoval príslušný počet detí, na ktoré si uplatňuje daňový bonus.
(16)
Ak bol daňovníkovi v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnávateľom priznaný vyšší nárok na daňový bonus podľa tohto zákona ako mu vznikne pri prepočítaní po skončení zdaňovacieho obdobia, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus.“.
42.
V § 52zzo ods. 2 sa za slová „ods. 7“ vkladajú slová „prvej vety a druhej vety“.
43.
Za § 52zzo sa vkladajú § 52zzp a 52zzr, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§52zzp Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2023
(1)
Úpravy základu dane podľa § 17 ods. 2 písm. d), ktoré vyplývajú z osobitného predpisu,157) poisťovňou, pobočkou poisťovne iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne sa zahrnú do základu dane rovnomerne počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré začína najskôr 1. januára 2023, najneskôr však do konca druhého zdaňovacieho obdobia, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, ktoré začalo najskôr 1. januára 2023. Pri zrušení technických rezerv vytvorených k 31. decembru 2022 podľa § 20 ods. 8 v znení účinnom do 31. decembra 2022 poisťovňou, pobočkou poisťovne iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne sa neuplatní § 17 ods. 15 prvá veta.
(2)
Ustanovenie § 33 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2023 sa prvýkrát použije pri vykonaní ročného zúčtovania alebo podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023.
(3)
Pri uplatnení daňového bonusu na vyživované dieťa postupuje daňovník od 1. januára 2023 do 31. decembra 2024 podľa odsekov 4 a 5 a § 33 ods. 2 až 12.
(4)
Daňovník, ktorý v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2, si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom,57) pričom prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. Suma daňového bonusu, o ktorú sa znižuje daň, je
a)
50 eur mesačne, ak vyživované dieťa dovŕšilo 18 rokov veku, alebo
b)
140 eur mesačne, ak vyživované dieťa nedovŕšilo 18 rokov veku, a to poslednýkrát za kalendárny mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18 rokov veku; to neplatí, ak sa na vyživované dieťa poskytuje dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa podľa osobitného predpisu.126a)
(5)
Nárok na daňový bonus podľa odseku 4 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac január 2023 a poslednýkrát za kalendárny mesiac december 2024.
(6)
Nárok na daňový bonus podľa § 33 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2023 si daňovník môže uplatniť prvýkrát za kalendárny mesiac január 2025.
(7)
Ustanovenia § 52zd ods. 7 prvej vety a druhej vety a § 52zzo sa od 1. januára 2023 neuplatňujú.
(8)
Ustanovenie § 39 ods. 9 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2023 sa prvýkrát použije pri podaní hlásenia po 31. decembri 2022.
§52zzr Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2024
Ustanovenie § 17k v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použije prvýkrát na čisté úrokové náklady plynúce na základe zmlúv uzatvorených po 31. decembri 2023, vrátane dodatkov uzatvorených po 31. decembri 2023 k zmluvám, ktoré boli uzatvorené do 31. decembra 2023.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 157 znie:
„157) Medzinárodný štandard finančného výkazníctva 9 a 17 Prílohy k nariadeniu Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29. 11. 2008) v platnom znení.“.
Čl. II
Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 479/2009 Z. z., zákona č. 38/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 337/2015 Z. z., zákona č. 371/2020 Z. z. a zákona č. 394/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 7h sa vkladá § 7i, ktorý znie:
§7i
(1)
Podiel výnosu dane podľa § 2 poukazovaný obciam sa v roku 2023 zvyšuje o sumu 228 059 000 eur zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb. Podiel výnosu dane podľa § 2 poukazovaný obciam sa v roku 2024 zvyšuje o sumu 236 546 000 eur zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb.
(2)
Podiel výnosu dane podľa § 3 poukazovaný vyšším územným celkom sa v roku 2023 zvyšuje o sumu 97 739 000 eur zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb. Podiel výnosu dane podľa § 3 poukazovaný vyšším územným celkom sa v roku 2024 zvyšuje o sumu 101 377 000 eur zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb.
(3)
Suma zvýšenia uvedená v odsekoch 1 a 2 sa považuje za podiel výnosu dane podľa § 2 a 3 a v príslušnom roku sa poukazuje obciam a vyšším územným celkom mesačne jednou dvanástinou zo súm zvýšenia uvedených v odsekoch 1 a 2.
(4)
Na rozdeľovanie a poukazovanie súm zvýšenia uvedených v odsekoch 1 a 2 sa primerane použije § 4.“.
Čl. III
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 369/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 312/2020 Z. z., zákona č. 416/2020 Z. z., zákona č. 421/2020 Z. z., zákona č. 45/2021 Z. z., zákona č. 395/2021 Z. z., zákona č. 408/2021 Z. z., zákona č. 39/2022 Z. z., zákona č. 250/2022 Z. z., zákona č. 325/2022 Z. z. a zákona č. 433/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 sa vypúšťa odsek 3.
Poznámky pod čiarou k odkazom 1a a 1b sa vypúšťajú.
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 5.
2.
V § 47 písmeno k) znie:
„k)
vlastnoručný podpis osoby, ktorá vyhotovila protokol; ak sa protokol vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa)“.
3.
V § 52 sa vypúšťa odsek 13.
Doterajšie odseky 14 až 19 sa označujú ako odseky 13 až 18.
4.
V § 53d ods. 6 sa slovo „nespoľahlivý“ nahrádza slovami „menej spoľahlivý“.
5.
V § 60 ods. 6 druhej vete sa za slovo „voči“ vkladajú slová „starostovi obce,“.
6.
V § 67 ods. 11 druhej vete sa slová „zápisu do“ nahrádzajú slovami „prevzatia údajov z“ a vypúšťa sa tretia veta.
7.
V § 68 ods. 4 písm. c) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „alebo na účel podľa § 157b.“.
8.
V § 148a ods. 3 sa slová „Právoplatné rozhodnutie“ nahrádzajú slovom „Rozhodnutie“.
9.
V § 155 ods. 4 sa na konci pripája táto veta:
„Daňový úrad alebo colný úrad pokutu, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, pri prvom porušení povinnosti neuloží.“.
10.
V § 156 odsek 8 znie:
„(8)
Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt povinný zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, alebo odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. Ak suma podľa prvej vety bola uhradená, úrok z omeškania nemožno vyrubiť po uplynutí jedného roka od konca roka, v ktorom bola táto suma uhradená; lehota podľa prvej vety tým nie je dotknutá.“.
11.
Za § 157a sa vkladá § 157b, ktorý vrátane nadpisu znie:
§157b Ustanovenie k účinnej ľútosti
Na účel zániku trestnosti daňového trestného činu podľa Trestného zákona z dôvodu účinnej ľútosti možno aj po zániku práva podľa § 69 vyrubiť daň zaplatením dane, pričom táto daň je splatná dňom jej zaplatenia.“.
12.
Za § 165m sa vkladajú § 165n a 165o, ktoré vrátane nadpisov znejú:
§165n Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2023
Ustanovenie § 165j ods. 2 sa od 1. januára 2023 nepoužije.
§165o Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2024
(1)
Ustanovenie § 155 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2024 sa použije na uloženie pokuty, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie pokuty nastala po 31. decembri 2023.
(2)
Úrok z omeškania za oneskorenú úhradu dane, rozdielu dane, preddavku na daň, splátky dane, sumy na zabezpečenie dane, vybraného preddavku na daň, vybranej dane alebo zrazenej dane, pri ktorých k úplnej úhrade došlo do 31. decembra 2023, sa vyrubí najneskôr do 31. decembra 2024.“.
Čl. IV
Zákon č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 396/2022 Z. z. sa mení takto:
1.
V Čl. II sa vypúšťajú body 1 až 3.
2.
V Čl. XI sa vypúšťajú slová „bodov 1 až 3 a“.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2023 okrem čl. I bodov 12, 14, 30, § 52zzr v bode 43, čl. III bodov 9 a 10 a § 165o v bode 12, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2024.
Zuzana Čaputová v. r.
Boris Kollár v. r.
Eduard Heger v. r.
Boris Kollár v. r.
Eduard Heger v. r.
