Zákon o elektronických komunikáciách 2025

Orgány štátnej správy v odvetví elektronických komunikácií sú:

Ministerstvo dopravy

Ministerstvo dopravy ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom náležitosti žiadosti podľa odseku 2 písm. e) druhého a tretieho bodu, podrobnosti o podmienkach týkajúcich sa prístupu a používania verejnej regulovanej služby, vývoja a výroby zariadení pre prevádzku a používanie verejnej regulovanej služby a vývozu zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu mimo územia Európskej únie v súlade s osobitným predpisom.¹⁸)

Informácie týkajúce sa verejnej regulovanej služby sa podľa osobitného predpisu²¹) nesprístupňujú.

Úrad ako národný regulátor pre odvetvie elektronických komunikácií

Úrad spolupracuje najmä s

Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ustanovenej osobitným predpisom,³⁴) si úrady vymieňajú informácie a podklady potrebné pre ich činnosť, ak to nevylučuje povaha veci alebo osobitný predpis.³⁵) V prípade výmeny informácií označených ako dôverné alebo ako predmet obchodného tajomstva,³⁶) prijímajúci úrad zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako úrad, ktorý informáciu poskytne.

Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom, pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu ustanovenej osobitným predpisom³⁷) a pôsobnosti Vojenského spravodajstva³⁸) si tieto úrady vymieňajú informácie a podklady dôležité na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti v rozsahu a spôsobom ustanoveným na základe uzatvorených dohôd o spolupráci. Dohoda o spolupráci uzatvorená medzi úradom a Národným bezpečnostným úradom upraví aj podrobnosti o prístupe úradu do jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti.³⁹)

Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom a pôsobnosti Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky ustanovenej osobitným predpisom⁴⁰) si tieto úrady vymieňajú všetky informácie a podklady nevyhnutné na výkon ich činnosti a právomocí podľa osobitných predpisov.

Úrad v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona môže spolupracovať s inými orgánmi štátnej správy, podnikmi, spotrebiteľskými združeniami a koncovými užívateľmi s cieľom vytvoriť nástroj na zvýšenie kvality poskytovaných služieb.

Úrad v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona, môže spolupracovať s inými orgánmi verejnej správy a podnikmi, ako aj inými osobami, s cieľom dosiahnuť súlad obsahu šíreného prostredníctvom siete alebo služby so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ak v rámci vzájomnej spolupráce úradu s inými orgánmi verejnej správy, podnikmi, spotrebiteľskými združeniami, koncovými užívateľmi a s inými osobami dochádza k výmene informácií, prijímajúci subjekt zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako subjekt, ktorý informáciu poskytne.

Zamestnanci úradu sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich predmet obchodného tajomstva, s ktorým sa oboznámili pri výkone svojej činnosti alebo v súvislosti s ňou. Od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnancov úradu oslobodiť ten, v koho záujme túto povinnosť majú.

Ak podnik alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona poskytli úradu informácie označené ako obchodné tajomstvo, sú povinní predložiť na požiadanie úradu písomné odôvodnenie označenia informácií za predmet obchodného tajomstva a poskytnúť také znenie informácií, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo. Informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom, musia byť zo strany úradu chránené technickými prostriedkami v závislosti od formy poskytnutia alebo sprístupnenia týchto informácií úradu.

Úrad poskytuje Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov na základe odôvodnenej žiadosti informácie, ktoré Európska komisia alebo orgán európskych regulátorov požaduje na plnenie svojich úloh. Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré mu predtým poskytol podnik na jeho žiadosť, oznámi úrad túto skutočnosť podniku. Informácie zhromaždené úradom sú verejne dostupné okrem informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva alebo utajovanou skutočnosťou.

Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré podnik označil ako predmet obchodného tajomstva, požiada Európsku komisiu o zabezpečenie dôvernosti.

Ak sa žiada informácia podľa osobitného predpisu,⁴¹) na ktorú sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, povinná osoba⁴²) ju nesprístupní s uvedením odkazu na ustanovenie odseku 1.

Pri napĺňaní cieľov tohto zákona úrad

Všeobecné povolenie určuje podmienky, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie sietí alebo služieb s výnimkou interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od čísel.

Poskytovať siete alebo služby možno len na základe všeobecného povolenia; povinnosti ukladané podľa § 34, § 35, § 55, § 58 až 60, § 66 a 81 nie sú týmto dotknuté. Ak na poskytovanie siete alebo služby je potrebné udeliť individuálne právo na používanie frekvencií alebo individuálne právo na používanie čísel, podnik požiada o udelenie týchto práv podľa § 35 alebo podľa § 55.

Všeobecné povolenie môže obsahovať len

Návrh všeobecného povolenia úrad zverejní najmenej 60 dní pred dňom jeho predpokladaného vyhlásenia spolu s výzvou na predloženie pripomienok a s informáciou o mieste, spôsobe a lehote uplatnenia pripomienok; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa zverejnenia návrhu. Úrad predložené pripomienky vyhodnotí a zverejní.

Úrad vydá všeobecné povolenie a zverejní ho vo vestníku. Všeobecné povolenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak v ňom nie je uvedený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Pri ustanovovaní účinnosti všeobecného povolenia úrad prihliada na to, aby medzi vyhlásením všeobecného povolenia a nadobudnutím jeho účinnosti, bola primeraná lehota tak, aby sa s jeho obsahom mohli oboznámiť všetci, ktorým je určené, a mohli byť prijaté primerané opatrenia, ak sa vyžadujú.

Odseky 1 a 2 sa použijú primerane aj na zmenu alebo zrušenie všeobecného povolenia. Pri zmene všeobecného povolenia úrad navrhované zmeny odôvodní.

Oprava v texte všeobecného povolenia, ktoré bolo zverejnené vo vestníku sa vykonáva oznámením o oprave chyby. Oznámenie o oprave chyby sa označuje poradovým číslom, ktoré priebežne nadväzuje na poradové číslo všeobecného povolenia.

Osoba, ktorá chce poskytovať verejné siete alebo služby, na ktoré sa vzťahuje všeobecné povolenie, je povinná písomne oznámiť tento zámer úradu najmenej 15 dní pred začatím poskytovania sietí alebo služieb. Za dátum začatia poskytovania siete alebo služby sa považuje deň uvedený v oznámení podľa odseku 2 alebo jeho zmene ako predpokladaný dátum začatia poskytovania siete alebo služby, ak sa nepreukáže iný dátum začatia poskytovania siete alebo služby.

Oznámenie podľa odseku 1 obsahuje

Úrad na základe doručenia úplného oznámenia zaeviduje oznamovateľa; ak je oznámenie neúplné, úrad vyzve oznamovateľa na doplnenie alebo opravu oznámenia a určí primeranú lehotu na jeho doplnenie alebo opravu. Úrad spracúva a vedie evidenciu informácií z úplných oznámení, ktoré zverejňuje na svojom webovom sídle do siedmich dní od doručenia, doplnenia alebo opravy oznámenia. Súčasťou informácií, ktoré úrad zverejňuje podľa predchádzajúcej vety, je aj dátum, ktorý bol úradu oznámený ako dátum začatia poskytovania siete alebo služby, ako aj každá jeho zmena. Ak o to oznamovateľ požiada, úrad mu do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti potvrdí splnenie oznamovacej povinnosti. Úrad v potvrdení o splnení oznamovacej povinnosti uvedie informácie týkajúce sa práv podľa § 8 ods. 2, § 21 a 57.

Úrad bez zbytočného odkladu elektronicky zašle každé úplné, doplnené, opravené alebo aktualizované oznámenie orgánu európskych regulátorov.

Osoba, ktorá predložila oznámenie podľa odseku 1, je povinná písomne oznámiť úradu každú zmenu údajov podľa odseku 2 a dátum ukončenia poskytovania sietí alebo služieb do siedmich dní odo dňa uskutočnenia zmeny údajov alebo ukončenia poskytovania sietí alebo služieb.

Úrad vymaže z evidencie podľa odseku 3 podnik ku dňu

Ak chce osoba, ktorej úrad zakázal činnosť, znovu začať poskytovať siete alebo služby po uplynutí lehoty uvedenej v rozhodnutí o zákaze činnosti, je povinná opäť splniť oznamovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2.

Podnik, ktorý podlieha všeobecnému povoleniu má právo

Podniky poskytujúce siete alebo verejne dostupné služby majú právo

Osobitná sieť je zriadená a prevádzkovaná na vojenské účely iba pre určený okruh osôb; osobitná sieť nie je verejná sieť. Osobitná sieť prevádzkovaná na frekvenciách, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené pre rádiokomunikačné služby na vojenské účely, nepodlieha regulácii ani dohľadu úradu podľa tohto zákona; to neplatí, ak ide o rušenie podľa § 108.

Právo zriaďovať a prevádzkovať osobitné siete má Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“), ministerstvo vnútra, Národný bezpečnostný úrad a Slovenská informačná služba.

Využitie frekvenčného spektra vymedzeného v národnej tabuľke frekvenčného spektra na vojenské účely plánuje ministerstvo obrany; vojenským účelom podľa tohto zákona je zabezpečenie obrany štátu, bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku, života, verejného zdravia a majetku.

Prevádzkovatelia osobitných sietí nesmú poskytovať verejne dostupné služby, ani umožniť poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom osobitných sietí tretím osobám. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na ministerstvo vnútra, ktoré na účely bezpečnosti štátu môže bezodplatne poskytovať verejne dostupné služby alebo umožniť poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom osobitných sietí tretím osobám.

Pripojenie osobitnej siete na verejnú sieť sa uskutoční, ak je to v dôležitom záujme štátu, na základe žiadosti prevádzkovateľa osobitnej siete. Prevádzkovateľ verejnej siete je povinný žiadosti, ktorá obsahuje zákonné ustanovenie, na základe ktorého sa pripojenie žiada, vyhovieť, ak je to technicky uskutočniteľné.

Na osobitné siete a ich telekomunikačné zariadenia sa primerane vzťahuje úprava pre siete a telekomunikačné zariadenia podniku uvedená v § 21 až 23.

Administratívne úhrady na účely tohto zákona sú úhrady určené úradom

Pri určení výšky administratívnych úhrad za právo používať čísla alebo za právo používať frekvencie úrad zohľadní potrebu zaručiť optimálne využívanie týchto zdrojov.

Pri určení výšky administratívnych úhrad za právo používať frekvencie úrad zohľadní aj výšku nákladov vyplývajúcich z práv a povinností určených v individuálnom povolení na používanie frekvencií podľa § 47 ods. 4.

Úrad je povinný zverejniť svoj rozpočet najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Úrad zverejňuje spôsob a metódu určenia administratívnych úhrad, ročný prehľad svojich výdavkov, celkovú sumu vybratých administratívnych úhrad, sumy vybraté z jednotlivých druhov administratívnych úhrad, ako aj správu o stave na trhu elektronických komunikácií, o úradom vydaných rozhodnutiach, o počte a členení zamestnancov úradu a o plánovanej činnosti úradu v nasledujúcom rozpočtovom roku. Príjmy úradu z administratívnych úhrad sú príjmami štátneho rozpočtu.

Povinnosť platiť administratívne úhrady podľa odseku 1 sa nevzťahuje na orgány štátnej správy.

Podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejne dostupnú službu, ktorý má osobitné alebo výhradné práva na poskytovanie služieb v iných odvetviach v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte je povinný

Povinnosti podľa odseku 1 sa nevzťahujú na podnik, ktorého ročný obrat z poskytovania sietí a služieb v rámci Európskej únie je nižší ako 50 miliónov eur. Obrat podľa predchádzajúcej vety nezahŕňa obrat podniku z poskytovania služieb a sietí v iných odvetviach v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.

Ak podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby nie je obchodnou spoločnosťou⁴⁶) a nespĺňa kritériá definície malého podniku alebo stredného podniku, spracuje finančné správy, podrobí ich nezávislému finančnému auditu⁴⁷) a zverejní v registri účtovných závierok,⁴⁸) pričom úrad je oprávnený preveriť účtovné dokumenty a výsledok preverenia zverejniť. Na podnik podľa prvej vety sa vzťahuje povinnosť podľa odseku 1 písm. a).

Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu, a ak je to vo verejnom záujme, zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať a umiestňovať ich vedenia alebo ich iné časti, ako aj pridružené prostriedky, na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti alebo cudzie nehnuteľnosti nimi križovať. Vlastníkovi takejto nehnuteľnosti patrí za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti podľa prvej vety primeraná náhrada. Ak sa na rozsahu obmedzenia užívania nehnuteľnosti vlastník a podnik nedohodnú a ide o činnosť, ktorú možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o povolení stavby podľa overeného projektu stavby podľa osobitného predpisu,²⁹) splnenie podmienok na uplatnenie práva podľa prvej vety posudzuje na žiadosť podniku stavebný úrad v overení projektu stavby a ak rozhodnutie o povolení stavby je zároveň overením projektu stavby, v konaní o stavebnom zámere.

S právami uvedenými v odseku 1 sú spojené tieto osobitné práva:

Oprávnenia podľa odseku 1 môže podnik vo vzťahu k územiu vojenského obvodu,⁵³) územiu slúžiacemu na zabezpečenie úloh obrany štátu, ktoré spravuje ministerstvo obrany alebo právnická osoba v jeho zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti, a nehnuteľnosti, ktorá je na základe rozhodnutia vlády zaradená ako objekt obrannej infraštruktúry do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších dôležitých objektov na obranu štátu podľa osobitného predpisu⁵⁴) a je vo vlastníctve štátu, uplatniť iba na základe písomného súhlasu ministerstva obrany alebo iného správcu nehnuteľnosti.

Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami⁵⁵) viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností⁵⁶) podá podnik v lehote do 90 dní od zriadenia verejnej siete, postavenia alebo umiestnenia jej vedenia alebo jej inej časti na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti podľa odseku 1; ak sa však vedenie alebo iná časť siete na cudzej nehnuteľnosti zriaďuje, stavia alebo umiestňuje v rámci výstavby líniovej stavby, návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik do 90 dní od ukončenia výstavby líniovej stavby. Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom.

Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú inak, primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, ku ktorému došlo uplatnením práv podľa odsekov 1 a 2, podnik vyplatí vlastníkovi nehnuteľnosti v lehote, v ktorej je povinný podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podľa odseku 4, a to vo výške dohodnutej s vlastníkom. Ak sa vlastník nehnuteľnosti a podnik nedohodnú na výške náhrady, o výške náhrady na návrh vlastníka nehnuteľnosti alebo podniku rozhodne stavebný úrad príslušný podľa odseku 1, a ak taký nie je, tak príslušné regionálne pracovisko Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorého obvode sa nachádza dotknutá nehnuteľnosť (ďalej len „orgán konajúci o náhrade“). Orgán konajúci o náhrade pri rozhodovaní o výške náhrady môže konania týkajúce sa jednej líniovej stavby zlúčiť do spoločného konania, a v prípade potreby zachovania zásady hospodárnosti môže časť konania, týkajúcu sa jedného alebo viacerých vlastníkov, vylúčiť na samostatné konanie. Podnik je povinný na základe výzvy orgánu konajúceho o náhrade na vlastné náklady zabezpečiť znalecký posudok pre potreby určenia výšky primeranej náhrady za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Ak vlastník nehnuteľnosti namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku, orgán konajúci o náhrade zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša podnik.

Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone práv podľa odseku 1 a 2 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný upovedomiť vlastníka a užívateľa dotknutej nehnuteľnosti, ak je známy z verejne prístupného registra, najmenej 15 dní vopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka a užívateľa, ak je známy z verejne prístupného registra, bezodkladne. Ak vlastník alebo užívateľ dotknutej nehnuteľnosti nie je podniku známy, alebo ak sa výkon práv týka veľkého počtu vlastníkov alebo užívateľov nehnuteľností, podnik môže vykonať upovedomenie o začatí výkonu práva podľa odseku 1 aj verejnou vyhláškou prostredníctvom oznámenia tak, že sa oznámenie vyvesí počas najmenej 30 dní na úradnej tabuli obce, ktorej katastrálne územie bude činnosťou priamo dotknuté. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň upovedomenia. Upovedomenie sa okrem úradnej tabule obce zverejní aj na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené, alebo iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači alebo miestnom rozhlase a zverejní sa na webovom sídle podniku, ak ho má podnik zriadené. Obec je povinná bez zbytočného odkladu poskytnúť podniku súčinnosť, aby podnik mohol vykonať upovedomenie v súlade s ustanoveniami tohto odseku. Obec je povinná vydať o upovedomení podniku na jeho žiadosť potvrdenie. V hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice plnia povinnosti obce podľa tohto odseku mestské časti.

Po skončení nevyhnutných prác je podnik povinný uviesť nehnuteľnosti do predošlého stavu, a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav alebo ak vznikla škoda, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú náhradu zodpovedajúcu miere vzniknutej škode. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do dvoch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku škody, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku škody došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie.

Pri posudzovaní verejného záujmu sa zohľadňujú najmä skutočnosti, či

Úrad na žiadosť podniku potvrdí, že existujú skutočnosti podľa odseku 8.

Dotknutý podnik je dotknutou právnickou osobou⁵⁷) v konaní o stavebnom zámere a vydáva záväzné vyjadrenie k existencii trás podzemných vedení alebo nadzemných vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu.

Do projektu stavby sa musí zakresliť trasa všetkých známych vedení v mieste stavby. Za splnenie tejto povinnosti zodpovedá projektant.

Podnik je povinný viesť evidenciu o vedeniach a na požiadanie do 15 dní od uhradenia úhrady podľa cenníka podniku poskytnúť vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje na účely konania o stavebnom zámere a konania o pozemkových úpravách, pričom podnik je vo vyjadreniach povinný rešpektovať všeobecné zásady kríženia a súbehu podzemných vedení inžinierskych sietí. Ak to ustanovuje osobitný predpis,⁵⁸) vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje podľa predchádzajúcej vety podnik poskytne bezplatne. Ustanoveniami prvej a druhej vety nie je dotknutá povinnosť poskytovať údaje do informačného systému územného plánovania a výstavby podľa osobitného predpisu.^58a)

Vydávanie rozhodnutí o povolení stavby na vedenia orgánmi verejnej správy nesmie byť v konflikte záujmov, ak tieto orgány vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastníctvom alebo prevádzkovaním verejných sietí alebo verejne dostupných služieb alebo sú vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Ak takýto konflikt záujmov hrozí, na určenie príslušného stavebného úradu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.^58b)

Ak podnik umiestni svoju sieť na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti na základe súhlasu vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti, alebo na základe zmluvy s vlastníkom nehnuteľnosti alebo užívateľom nehnuteľnosti, takýto súhlas alebo jeho podmienky viažu aj právnych nástupcov podniku a vlastníka nehnuteľnosti alebo užívateľa nehnuteľnosti. Právo podniku vyplývajúce zo súhlasu alebo zmluvy podľa predchádzajúcej vety sa považuje za iné právo k pozemku alebo stavbe podľa osobitného predpisu.^58c)

Ak podnik zriadil siete alebo pridružené prostriedky vo verejnom záujme podľa § 21 s obmedzením vlastníckeho práva k pozemkom alebo stavbám, alebo ak boli pozemky, stavby a práva k nim vyvlastnené, úrad môže na základe návrhu alebo z vlastného podnetu, za účelom ochrany životného prostredia, verejného zdravia, bezpečnosti štátu alebo splnenia cieľov územného plánovania, uložiť rozhodnutím povinnosť spoločného umiestnenia a spoločného využívania siete a pridružených prostriedkov.

Úrad v rozhodnutí podľa odseku 1 môže rozhodnúť o spoločnom využívaní majetku, najmä pozemkov, budov, vstupov do budov, elektroinštalácie budov, stožiarov, antén, veží a iných nosných zariadení, káblovodov, rúr, vstupných šácht, rozvodných skríň a o povinnosti na uľahčenie koordinácie stavebných prác.

Dotknutou stranou podľa odseku 3 sa rozumie ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia alebo telekomunikačné zariadenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.

Vlastník a užívateľ nehnuteľnosti je povinný dbať, aby pri užívaní nehnuteľností nepoškodzoval siete a zariadenia a nerušil prevádzku sietí a ich vedení, najmä nadzemných a podzemných káblových vedení. Vlastník nehnuteľnosti má právo na primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti z dôvodu ochranného pásma. Ak sa vlastník nehnuteľnosti s podnikom na výške primeranej náhrady nedohodnú, určí ju stavebný úrad; ustanovenie § 21 ods. 5 sa uplatňuje rovnako.

Vlastník nehnuteľnosti je povinný udržiavať porasty na pozemkoch v ochrannom pásme tak, aby neohrozovali bezpečnosť a spoľahlivosť sietí a ich vedenia. Ak tak po predchádzajúcej výzve podniku v súlade s § 21 ods. 6 nevykoná vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti, právo odstrániť porasty má podnik.

Ochranné pásmo zaniká

Podnik je povinný podať návrh na výmaz vecného bremena z katastra nehnuteľností do tridsiatich dní od zániku ochranného pásma.

Ochranné pásmo vedenia je široké 0,5 m od osi jeho trasy po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Ochranné pásmo vedení vstupujúcich do elektronického komunikačného uzla, v dĺžke vedení 15 m od uzla, je 10 m od osi vedenia, pričom elektronickým komunikačným uzlom sa rozumie fyzický bod prepojenia sietí, v ktorom sa prepájajú vedenia medzi najmenej dvoma poskytovateľmi národných sietí a najmenej dvoma poskytovateľmi nadnárodných sietí. Hĺbka a výška ochranného pásma vedenia, ako aj ochranného pásma vedení vstupujúcich do elektronického komunikačného uzla, je 2 m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie.

V ochrannom pásme je bez súhlasu príslušného podniku alebo vykonateľného rozhodnutia stavebného úradu zakázané

Obmedzenia v ochrannom pásme sa nevzťahujú na činnosti vlastníka alebo prevádzkovateľa fyzickej infraštruktúry, na prvkoch ktorej je sieť alebo telekomunikačné zariadenie umiestnené a ktoré vlastník alebo prevádzkovateľ fyzickej infraštruktúry vykonáva pri zabezpečovaní prevádzky a údržby fyzickej infraštruktúry vrátane stavebných úprav fyzickej infraštruktúry.

Ak tak po predchádzajúcej výzve podniku alebo prevádzkovateľa siete neurobí vlastník alebo užívateľ vedenia, telekomunikačného zariadenia alebo inej veci, podnik alebo prevádzkovateľ siete je oprávnený odstrániť vedenia, telekomunikačné zariadenia alebo iné veci, ktoré boli bez súhlasu podniku, prevádzkovateľa siete alebo iného právneho titulu

Predchádzajúca výzva podniku alebo prevádzkovateľa siete podľa odseku 10 nie je potrebná, ak vlastník vedenia, telekomunikačného zariadenia alebo inej veci nie je známy, ak nie je zastihnuteľný vo svojom bydlisku alebo sídle alebo vec neznesie odklad, a to najmä ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie ľudí alebo majetok, alebo je ohrozená riadna prevádzka vedenia alebo telekomunikačného zariadenia.

Prevádzkovateľ siete nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobí podniku výkonom práva podľa odsekov 10 a 11.

Podnik zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí prevádzkovateľovi siete neoprávneným užívaním fyzickej infraštruktúry prevádzkovateľa siete, vrátane nákladov, ktoré prevádzkovateľovi siete vzniknú v súvislosti s výkonom práva podľa odsekov 10 a 11. Sprístupnením fyzickej infraštruktúry podľa ustanovení § 26 alebo § 29, nie je dotknuté právo prevádzkovateľa siete na náhradu škody spôsobenej predchádzajúcim neoprávneným užívaním fyzickej infraštruktúry, ako ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za predchádzajúce neoprávnené užívanie fyzickej infraštruktúry.

Preložkou vedenia je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmena jeho trasy. Za preložku vedenia sa považuje aj vybudovanie nového vedenia, ktoré funkčne nahradí pôvodné vedenie. Preložkou telekomunikačného zariadenia je jeho premiestnenie na iné miesto vrátane premiestnenia súvisiacej fyzickej infraštruktúry alebo pridružených prostriedkov. Za preložku telekomunikačného zariadenia sa považuje aj vybudovanie alebo inštalácia nového telekomunikačného zariadenia, ktoré funkčne nahradí pôvodné zariadenie.

Ak nejde o preložku, ktorú vykoná podnik z vlastného podnetu, možno vykonať preložku len po dohode s podnikom a za podmienok s podnikom dohodnutých. Ak je súčasťou preložky telekomunikačného zariadenia podľa odseku 1 aj premiestnenie súvisiacej fyzickej infraštruktúry, ktorá nepatrí podniku, možno vykonať premiestnenie tejto súvisiacej fyzickej infraštruktúry len po dohode s jej vlastníkom.

Preložku môže podnik vykonať najmä na základe žiadosti vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti, na ktorej alebo v ktorej sa vedenie alebo zariadenie nachádza, alebo iného subjektu, v ktorého záujme je vykonanie preložky (ďalej len „žiadateľ o preložku“).

Ak sa podnik a žiadateľ o preložku nedohodnú písomne inak, náklady spojené s preložkou znáša žiadateľ o preložku. Ak preložkou zároveň dôjde k modernizácii vedenia alebo telekomunikačného zariadenia, náklady na modernizáciu uhrádza podnik, ak sa podnik a žiadateľ o preložku nedohodnú písomne inak.

Vykonanie preložky vykoná a zabezpečí podnik, ak sa so žiadateľom o preložku písomne nedohodne inak, ak nejde o preložku podľa odseku 6.

Preložkou vrátane súvisiacej fyzickej infraštruktúry alebo pridružených prostriedkov, nedochádza k zmene vlastníctva vedenia alebo telekomunikačného zariadenia a to bez ohľadu na to, kto vykonanie preložky zabezpečoval, alebo na koho náklady bola preložka vykonaná.

O prístup alebo prepojenie môže požiadať podnik, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má zámer poskytovať siete alebo služby, alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje siete alebo služby v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike. Poskytovateľ sietí alebo služieb v inom členskom štáte, ktorý žiada o prepojenie alebo prístup, nemusí spĺňať povinnosti určené všeobecným povolením, ak neposkytuje služby alebo neprevádzkuje sieť v Slovenskej republike.

Úrad rozhodnutím zruší podniku povinnosť ponúkať pri poskytovaní prepojenia alebo prístupu rôznym podnikom odlišné podmienky za obdobné služby alebo opatrenia, ktoré nesúvisia so skutočne poskytovanými službami prepojenia alebo prístupu, ak boli uložené, ani takú povinnosť alebo opatrenie neuloží. To neplatí, ak úrad takú povinnosť uložil alebo uloží vo všeobecnom povolení, všeobecnom povolení na používanie frekvencií, v individuálnom povolení na používanie frekvencií alebo v individuálnom povolení na používanie čísel.

Podnik poskytujúci verejnú sieť má právo a na požiadanie žiadateľa podľa § 56 ods. 1 povinnosť rokovať o podmienkach prepojenia sietí na účely poskytovania verejne dostupných služieb, aby sa zabezpečilo ich poskytovanie a interoperabilita. Ak je to uskutočniteľné, podnik je povinný na základe zmluvy prepojiť svoju sieť so sieťou žiadajúceho poskytovateľa verejnej siete. Zmluva o prepojení musí byť písomná. Podstatnou náležitosťou zmluvy o prepojení je cena.

Podnik poskytujúci verejnú sieť je povinný umožniť prepojenie

Prepojenie môže poskytovať podnik alebo tretia osoba, ktorá má prístup k verejnej sieti. Prepojenie verejných sietí musí byť prístupné v obvyklých bodoch prepojenia a v kvalite, ktorá nie je horšia ako pri prevádzkovaní verejnej siete pre vlastnú potrebu podniku alebo poskytovaní verejnej siete a služby podniku v postavení ovládanej osoby alebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať. Podnik je zodpovedný za interoperabilitu služieb na strane ním prevádzkovanej verejnej siete až po bod prepojenia.

Zmluvu o prepojení sietí v národnom bode prepojenia uzatvorenú za účelom prepojenia interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslach, ako aj všetky jej zmeny a dodatky je podnik povinný v písomnej forme predložiť úradu do 45 dní odo dňa uzavretia zmluvy alebo jej dodatku; základné technické a ekonomické podmienky prepojenia je podnik povinný predložiť úradu elektronicky v rovnakej lehote. Úrad na svojom webovom sídle zverejní základné technické a ekonomické podmienky prepojenia a umožní nahliadnuť do zmluvy každému, kto o to požiada, okrem tých častí zmluvy, ktoré sú označené ako predmet obchodného tajomstva. Predmetom obchodného tajomstva nie je cena za prepojenie.

Informácie získané na účely prepojenia verejných sietí môžu podniky použiť len na účel, na ktorý boli poskytnuté, a nesmú ich sprístupniť tretím stranám vrátane interných organizačných zložiek podniku, pre ktoré by takéto informácie mohli znamenať konkurenčnú výhodu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na informácie podľa § 15 a na verejne dostupné informácie.

Ak podniky alebo osoby, ktoré môžu požiadať o prepojenie podľa § 56 ods. 1, neuzavrú písomnú zmluvu o prepojení do dvoch mesiacov odo dňa začatia rokovania o návrhu zmluvy, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť úradu návrh na riešenie sporu o prepojení podľa § 128. Súčasťou návrhu podniku alebo osoby podľa prvej vety na rozhodnutie sporu musí byť návrh zmluvy so špecifikáciou jeho sporných častí. Dňom začatia rokovania o návrhu zmluvy sa rozumie deň, kedy podnik preukázateľne doručil písomný návrh zmluvy druhému podniku.

Bez ohľadu na povinnosti uložené úradom podniku s významným vplyvom je úrad oprávnený uložiť v odôvodnených prípadoch a v potrebnom rozsahu

Úrad je povinný pri ukladaní povinností prístupu podľa odseku 1 vytvoriť také podmienky v súvislosti s prepojením, prístupom a zabezpečením interoperability služieb, ktoré sú v záujme plnenia cieľov podľa § 1, efektívnosti, udržateľnej hospodárskej súťaže, budovania vysokokapacitných sietí, podpory efektívnych investícií a inovácií a ktoré prispievajú k maximalizácii výhod pre koncových užívateľov.

Úrad poskytuje usmernenia v súvislosti s prepojením alebo prístupom malým a stredným podnikom alebo podniku, ktorý poskytuje sieť s obmedzeným geografickým pokrytím, a na svojom webovom sídle zverejní a aktualizuje postupy súvisiace so získavaním prístupu alebo prepojenia.

Bez ohľadu na povinnosti uložené podľa § 58 môže úrad na základe odôvodnenej žiadosti podniku uložiť povinnosť inému podniku poskytnúť prístup k vedeniam vo vnútri budov, ako aj k pridruženým prostriedkom vo vnútri budovy alebo po prvý sústreďovací bod alebo distribučný bod umiestnený mimo budovy definovaný úradom v súlade s usmernením orgánu európskych regulátorov. Ak by paralelné vybudovanie prvkov siete bolo ekonomicky neefektívne alebo technicky neuskutočniteľné, je úrad oprávnený uložiť povinnosť prístupu podľa predchádzajúcej vety podniku alebo vlastníkovi prvkov siete, ktorý nie je podnikom. Úrad v rozhodnutí o uložení povinnosti poskytnúť prístup určí podmienky týkajúce sa poskytovania prístupu k uvedeným prvkom siete, pridruženým prostriedkom a pridruženým službám, podmienky transparentnosti, nediskriminácie a rozdelenia nákladov s ohľadom na mieru rizika a zostatkovú hodnotu celkového vloženého kapitálu. Žiadosť podniku podľa prvej vety obsahuje najmä označenie žiadateľa, označenie podniku alebo vlastníka prvkov siete, ktorému má byť povinnosť uložená, odôvodnenie žiadosti, najmä skutočnosti, ktoré odôvodňujú postup podľa tohto odseku.

Ak po zohľadnení povinností uložených podniku s významným vplyvom na základe analýzy relevantného trhu úrad zistí, že povinnosti uložené podľa odseku 1 by nezabezpečili odstránenie významných a dlhodobých ekonomických alebo technických prekážok paralelného vybudovania prvkov siete, ktoré významnou mierou obmedzujú vplyv hospodárskej súťaže na koncových užívateľov, môže uložiť povinnosť podniku alebo vlastníkovi prvkov siete, ktorý nie je podnikom, za spravodlivých a primeraných podmienok poskytnúť prístup k úradom definovanému bodu siete nachádzajúcemu sa za prvým sústreďovacím bodom alebo distribučným bodom, z ktorého je možné pripojiť taký počet koncových užívateľov, ktorý je z ekonomického hľadiska pre záujemcu o takýto prístup efektívny, ak je to technicky uskutočniteľné. Pri určovaní bodu siete nachádzajúcom sa za prvým sústreďovacím bodom alebo distribučným bodom úrad v čo najväčšej miere zohľadní usmernenie orgánu európskych regulátorov. Ak je to odôvodnené z technického alebo ekonomického hľadiska, môže úrad uložiť povinnosť poskytnúť aktívny alebo virtuálny prístup.

Úrad neuloží podniku povinnosti podľa odseku 2, ak

Úrad v súvislosti s poskytovaním služieb na lokálnej úrovni, ktorých poskytovanie závisí od používania frekvencií, uloží podniku povinnosti súvisiace so spoločným využívaním prístupu k pasívnej infraštruktúre, alebo povinnosť uzavrieť zmluvu o poskytnutí národného roamingu v prípade, ak neexistuje ponuka iného porovnateľného a realizovateľného spôsobu zabezpečenia prístupu ku koncovým užívateľom, ktorý by bol poskytovaný za spravodlivých a primeraných podmienok. Úrad je oprávnený uložiť povinnosť podľa predchádzajúcej vety iba v prípade, ak podmienka jej plnenia bola uvedená v individuálnom povolení na používanie frekvencií v lokalite, ktorej sa uloženie povinnosti týka alebo bola uvedená v pláne využívania frekvenčného spektra, a existujú neprekonateľné ekonomické alebo technické prekážky umiestnenia pasívnej infraštruktúry a budovania sietí nevyhnutných na poskytovanie služieb závislých od používania frekvencií, v dôsledku čoho je dostupnosť sietí alebo služieb pre koncových užívateľov nedostatočná alebo ju nie je možné zabezpečiť vôbec. Ak úrad zistí, že uloženie povinnosti prístupu alebo spoločného využívania pasívnej infraštruktúry nie je dostatočné na riešenie problémov na trhu podľa predchádzajúcej vety, uloží podniku povinnosť umožniť prístup k aktívnej infraštruktúre.

Úrad pri ukladaní povinností podľa odseku 4 zohľadní

Úrad je pri riešení sporu medzi podnikmi podľa § 128 oprávnený uložiť podniku využívajúcemu prístup podľa odseku 4 povinnosť umožniť v danej lokalite spoločné používanie pridelených frekvencií s podnikom, ktorému úrad uložil povinnosť podľa odseku 4.

Úrad ukladá povinnosti podľa § 58 a odsekov 1 až 6 v súlade s princípmi objektívnosti, transparentnosti, primeranosti a nediskriminácie na návrh oprávnenej osoby alebo z vlastného podnetu, ak je to odôvodnené naplnením cieľov, zásad a princípov podľa § 1 a 7, pričom pri ukladaní povinností prihliada na výsledky verejných konzultácií a nadnárodných konzultácií. Úrad v lehote piatich rokov od vydania rozhodnutia o uložení povinností podľa § 58 a odsekov 1 až 6 posúdi ich odôvodnenosť a rozhodne o ich zrušení alebo zmene, pričom výsledok posúdenia úrad oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov v súlade s ustanovením o nadnárodných konzultáciách.

Podnik poskytujúci služby systémom podmieneného prístupu k digitálnej televízii a digitálnemu rozhlasu, bez ohľadu na prenosové prostriedky vysielania, je povinný

Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, že na relevantnom trhu súvisiacom s podmieneným prístupom nie je podnik s významným vplyvom a na tomto relevantnom trhu bol určený podnik s významným vplyvom, vydá po verejných konzultáciách a nadnárodných konzultáciách rozhodnutie, ktorým zruší rozhodnutie o určení podniku s významným vplyvom a uložení povinností.

Súčasťou analýzy podľa odseku 2 je aj posúdenie, či zrušením povinností

Úrad v rozhodnutí o zrušení povinností podľa odseku 2 uloží podniku povinnosť upovedomiť iné podniky dotknuté rozhodnutím o zrušení povinností súvisiacich s podmieneným prístupom, najmä v prípade existencie zmlúv uzatvorených na základe povinností uložených podniku s významným vplyvom. Úrad je oprávnený v rozhodnutí určiť lehotu, v ktorej je podnik povinný informovať dotknuté podniky o ukončení poskytovania podmieneného prístupu, ak sa tak rozhodne na základe rozhodnutia úradu o zrušení povinností.

Úrad je oprávnený uložiť podnikom poskytujúcim služby podmieneného prístupu povinnosti týkajúce sa prezentačných aspektov elektronických programových sprievodcov a podobných zoznamov a orientačných prostriedkov.

Úrad na základe analýzy relevantného trhu určí, či na relevantnom trhu existuje podnik s významným vplyvom. Ak na relevantnom trhu existuje podnik s významným vplyvom, úrad o tom vydá rozhodnutie.

Podnik s významným vplyvom na určitom relevantnom trhu môže úrad určiť za podnik s významným vplyvom aj na trhu úzko súvisiacom, ak sú väzby medzi týmito dvoma trhmi také, že umožňujú prenesenie vplyvu z jedného trhu na druhý, a tým posilnenie vplyvu podniku na trh. Úrad môže uložiť podniku s významným vplyvom podľa prvej vety na trhu úzko súvisiacom povinnosti podľa § 67 až 69 alebo § 73.

Úrad vydá zoznam relevantných trhov na základe odporúčania Európskej komisie o relevantných trhoch produktov a služieb v odvetví elektronických komunikácií podliehajúcich regulácii ex ante (ďalej len „odporúčanie o relevantných trhoch“). Zoznam relevantných trhov úrad uverejňuje vo vestníku.

Úrad môže do zoznamu relevantných trhov zahrnúť aj trh, ktorý nie je uvedený v odporúčaní o relevantných trhoch, ak tento trh spĺňa test troch kritérií podľa odseku 3. Test troch kritérií podlieha procesu verejných konzultácií a nadnárodných konzultácií.

Test troch kritérií je spôsob určenia, či je na trhu opodstatnená regulácia ex ante. Test troch kritérií je splnený v prípade, ak sú kumulatívne splnené tieto tri kritériá:

Test troch kritérií podľa odseku 3 je považovaný za splnený na relevantných trhoch uvedených v odporúčaní o relevantných trhoch alebo na trhoch určených Európskou komisiou ako nadnárodné trhy, ak úrad v analýze nezistí, že jedno alebo viaceré z týchto kritérií nie sú splnené v osobitných vnútroštátnych podmienkach.

Úrad vymedzí relevantný trh z vecného hľadiska a geografického hľadiska s ohľadom na špecifické národné podmienky a na stav hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre.

Úrad pri vymedzení relevantného trhu podľa odseku 5 môže použiť aj výsledky geografického prieskumu podľa § 31.

Úrad v spolupráci aspoň s jedným národným regulačným orgánom iného členského štátu môže predložiť orgánu európskych regulátorov odôvodnenú žiadosť o vypracovanie analýzy potenciálneho nadnárodného trhu na účely jeho prípadného určenia; nadnárodným trhom je trh určený rozhodnutím Európskej komisie, ktorý pokrýva územie Európskej únie alebo jeho podstatnú časť a nachádza sa v Slovenskej republike a najmenej v jednom ďalšom členskom štáte. Súčasťou odôvodnenej žiadosti sú dôkazy, ktoré viedli k predloženiu žiadosti. Ak Európska komisia určí nadnárodný trh, úrad ho uvedie v zozname relevantných trhov.

Ak Európska komisia určí nadnárodný trh, úrad v spolupráci s dotknutým národným regulačným orgánom iného členského štátu vypracuje spoločnú analýzu nadnárodného trhu podľa § 65, v ktorej po vzájomnej dohode navrhnú uložiť, ponechať, zmeniť alebo zrušiť povinnosti podľa § 66 a spoločne oznámia Európskej komisii opatrenia navrhované v súvislosti s analýzou trhu a inou regulačnou povinnosťou postupom podľa § 18.

Úrad môže pri analýze relevantného trhu spolupracovať s jedným alebo viacerými národnými regulačnými orgánmi iných členských štátov aj v prípade iného ako nadnárodného trhu identifikovaného Európskou komisiou podľa odseku 2, ak sú súťažné podmienky na predmetnom relevantnom trhu, ktorý je z geografického hľadiska vymedzený ako územie Slovenskej republiky alebo jeho časť a územie iného členského štátu alebo členských štátov alebo ich častí, dostatočne homogénne.

Úrad v spolupráci s jedným alebo viacerými národnými regulačnými orgánmi iných členských štátov môže predložiť orgánu európskych regulátorov odôvodnenú žiadosť o vypracovanie analýzy nadnárodného dopytu koncových užívateľov po produktoch a službách poskytovaných v Európskej únii na jednom alebo viacerých relevantných trhoch uvedených v odporúčaní o relevantných trhoch (ďalej len „analýza nadnárodného dopytu“). Súčasťou odôvodnenej žiadosti sú dôkazy preukazujúce problémy na strane dopytu, ktoré viedli k predloženiu žiadosti.

Odôvodnenú žiadosť podľa odseku 1 môže predložiť orgánu európskych regulátorov aj podnik alebo iná dotknutá osoba.

Analýzou nadnárodného dopytu vypracovanou orgánom európskych regulátorov nie je dotknuté určenie nadnárodných trhov podľa § 63 ani určenie relevantných trhov z vecného a geografického hľadiska podľa § 62.

Ak orgán európskych regulátorov dospeje vo svojej analýze nadnárodného dopytu k záveru, že nadnárodný dopyt koncových užívateľov existuje, je významný a nie je dostatočne uspokojený komerčnou alebo regulovanou ponukou, po konzultácii so zúčastnenými stranami a v úzkej spolupráci s Európskou komisiou vydá usmernenia k jednotnému prístupu národných regulačných orgánov k uspokojeniu zisteného nadnárodného dopytu, ktoré úrad zohľadní pri regulačnej činnosti.

Cieľom analýzy relevantného trhu je zistiť, či na ňom existuje efektívna hospodárska súťaž. Efektívnou hospodárskou súťažou sa rozumie taký stav, pri ktorom ani jeden podnik pôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv.

Úrad pri analýze relevantného trhu posudzuje budúci vývoj na relevantnom trhu pri absencii regulácie, pričom zohľadní

Súčasťou analýzy relevantného trhu je vymedzenie relevantného trhu podľa § 62, posúdenie stavu hospodárskej súťaže na relevantnom trhu a ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, že na ňom pôsobí podnik s významným vplyvom, aj navrhované povinnosti podľa § 66.

Úrad predloží analýzu relevantného trhu na nadnárodné konzultácie najneskôr do

Ak úrad usúdi, že nebude môcť predložiť analýzu relevantného trhu na nadnárodné konzultácie v lehote podľa odseku 4, požiada orgán európskych regulátorov o spoluprácu pri dokončení analýzy relevantného trhu a pri návrhu na uloženie, zmenu alebo zrušenie povinností podľa § 66. Úrad do šiestich mesiacov od uplynutia lehoty podľa odseku 4 predloží analýzu relevantného trhu na nadnárodné konzultácie.

Ak úrad určí rozhodnutím podnik s významným vplyvom podľa § 61, súčasne mu uloží alebo zmení povinnosti podľa § 67 až 73 a § 75 až 81.

Uložením alebo zmenou povinností podniku s významným vplyvom podľa odseku 1 nie sú dotknuté

Úrad môže vo výnimočných prípadoch po predchádzajúcom súhlase Európskej komisie uložiť podniku s významným vplyvom na príslušnom relevantnom trhu aj iné povinnosti týkajúce sa prístupu alebo prepojenia, ako sú povinnosti podľa § 67 až 73 a § 75 až 79.

Povinnosti uložené podniku s významným vplyvom musia vychádzať zo zisteného stavu na relevantnom trhu, v prípade potreby zohľadňovať nadnárodný dopyt identifikovaný podľa § 64, pričom musia byť odôvodnené a primerané k cieľom, zásadám a princípom regulácie podľa § 1 a 7.

Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, že na relevantnom trhu nepôsobí podnik s významným vplyvom, alebo ak na základe testu troch kritérií podľa § 62 ods. 3 zistí, že trh nespĺňa tento test, neuloží povinnosť podľa odsekov 1 a 3. Ak na tomto relevantnom trhu už bol určený podnik s významným vplyvom, úrad vydá rozhodnutie o zrušení určenia podniku ako podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu a zrušení uložených povinností. Úrad v tomto rozhodnutí uloží podniku s významným vplyvom povinnosť upovedomiť podniky dotknuté rozhodnutím o zrušení povinností, najmä v prípade existencie zmlúv uzatvorených na základe povinností uložených podniku s významným vplyvom. Úrad je oprávnený v rozhodnutí určiť lehotu, v ktorej je podnik povinný informovať dotknuté podniky o ukončení poskytovania prístupu, ak sa rozhodne ukončiť poskytovanie prístupu na základe rozhodnutia úradu o zrušení povinností podľa druhej vety.

Úrad zohľadní nové vývojové trendy na trhu, najmä trendy v súvislosti s obchodnými dohodami vrátane zmlúv o spoluinvestovaní, ktoré majú vplyv na dynamiku hospodárskej súťaže. Ak vývojové trendy podľa prvej vety nie sú dostatočne významné na to, aby úrad vypracoval novú analýzu relevantného trhu, úrad bezodkladne posúdi, či je potrebné preskúmať povinnosti uložené podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu a zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o určení podniku s významným vplyvom a uložení povinností podľa odseku 1, a to zrušením povinností alebo uložením nových povinností, s cieľom zabezpečiť, aby takéto povinnosti boli v súlade s odsekom 4. K návrhu rozhodnutia úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie.

Účastníkom konania vo veci určenia podniku s významným vplyvom a uloženia povinností podľa odseku 1 je podnik navrhnutý v analýze relevantného trhu za podnik s významným vplyvom. Účastníkom konania vo veci zmeny rozhodnutia podľa odseku 6 je podnik, rozhodnutie o ktorom úrad navrhuje zmeniť. Na účely týchto konaní sa práva účastníka konania podľa správneho poriadku uplatňujú počas verejných konzultácií. Podkladom na rozhodnutie je návrh opatrenia po vykonaní verejných konzultácií a vyjadrenie Európskej komisie v rámci nadnárodných konzultácií. Úrad rozhodnutie o určení podniku s významným vplyvom a uložení povinností zverejní vo vestníku.

Ak je na relevantnom trhu určený podnik s významným vplyvom, úrad vydá nové rozhodnutie o určení podniku s významným vplyvom, v ktorom mu existujúce povinnosti znovu uloží alebo ich zmení.

Úrad môže na zabezpečenie transparentnosti v súvislosti s prístupom alebo prepojením uložiť v rozhodnutí podľa § 66 podniku s významným vplyvom povinnosť zverejňovať špecifické informácie v súlade so zachovaním ochrany obchodného tajomstva, najmä informácie z účtovníctva, ceny, technické špecifikácie, charakteristiku sietí, ich očakávaný vývoj a plánované zmeny, podmienky ich poskytovania a používania vrátane podmienok pre zmeny prístupu k službám a aplikáciám alebo podmienok používania služieb a aplikácií najmä v súvislosti s prechodom zo zastaranej infraštruktúry.

Úrad môže v rozhodnutí podľa § 66 uložiť podniku s významným vplyvom povinnosť zverejniť referenčnú ponuku na prístup a prepojenie, najmä ak má tento podnik uloženú povinnosť nediskriminácie. Referenčná ponuka musí byť členená tak, aby sa zabezpečilo, že sa od podnikov požadujúcich prístup alebo prepojenie nebude vyžadovať úhrada za sieťové prvky a zariadenia, ktoré nie sú potrebné na poskytovanie požadovanej služby. Referenčná ponuka musí obsahovať opis jednotlivých položiek, bodov prepojenia alebo prístupu, kvality, súvisiace lehoty a zmluvné podmienky vrátane cien. Úrad môže v rozhodnutí podľa prvej vety určiť náležitosti referenčnej ponuky, pričom zohľadní usmernenia orgánu európskych regulátorov k minimálnym kritériám referenčnej ponuky.

Úrad v rozhodnutí podľa § 66 určí rozsah informácií, ktoré je podnik s významným vplyvom povinný predložiť úradu a ktoré je podnik s významným vplyvom povinný zverejniť, a to vrátane lehoty na predloženie alebo zverejnenie informácií, a spôsobu ich predloženia alebo zverejnenia.

Ak na príslušnom relevantnom trhu už je určený podnik s významným vplyvom, ktorý má zverejnenú referenčnú ponuku podľa predchádzajúceho rozhodnutia o určení podniku s významným vplyvom na príslušnom relevantnom trhu, úrad uloží tomuto podniku povinnosť ponechať túto referenčnú ponuku zverejnenú až do platnosti novej referenčnej ponuky.

Ak má podnik s významným vplyvom uložené povinnosti týkajúce sa veľkoobchodného prístupu k infraštruktúre podľa § 70 a 71, úrad môže uložiť povinnosť zverejniť v referenčnej ponuke kľúčové ukazovatele výkonnosti, zodpovedajúce úrovne služieb doplnené garanciami úrovne služieb a kompenzačný mechanizmus. V prípade nedodržania parametrov zverejnených podľa predchádzajúcej vety je podnik s významným vplyvom povinný uhradiť podniku, ktorému poskytuje prístup, kompenzáciu podľa kompenzačného mechanizmu určeného v referenčnej ponuke alebo v rozhodnutí úradu.

Úrad môže uložiť rozhodnutím podniku s významným vplyvom povinnosť, aby zmenil referenčnú ponuku, ak je referenčná ponuka v rozpore s cieľmi, zásadami a princípmi podľa § 1 a 7. K návrhu rozhodnutia vo veci zmeny referenčnej ponuky úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie.

Úrad môže uložiť v rozhodnutí podľa § 66 podniku s významným vplyvom povinnosti nediskriminácie vo veci prístupu alebo prepojenia sietí. V rámci povinností nediskriminácie môže úrad uložiť povinnosť zabezpečenia rovnocennosti prístupu, technickej opakovateľnosti a ekonomickej opakovateľnosti ponúk.

Na základe povinností uložených podľa odseku 1 je podnik s významným vplyvom povinný uplatňovať voči iným podnikom porovnateľné podmienky za porovnateľných okolností, poskytovať služby a informácie iným podnikom za rovnakých podmienok a v rovnakej kvalite, ako keby ich využíval pre vlastnú potrebu alebo ich poskytoval podniku v postavení ovládanej osoby alebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať. S cieľom zabezpečiť rovnocennosť prístupu môže úrad uložiť podniku s významným vplyvom povinnosť poskytovať služby prístupu a prepojenia všetkým podnikom vrátane seba v rovnakej lehote, za rovnakých zmluvných podmienok vrátane podmienok týkajúcich sa cien, zodpovedajúcich úrovní služieb a s použitím rovnakých systémov a rovnakých postupov.

Úrad môže rozhodnutím podľa § 66 uložiť podniku s významným vplyvom povinnosť viesť v účtovníctve oddelene evidenciu každej špecifikovanej činnosti týkajúcej sa prístupu alebo prepojenia. Úrad môže v súlade s povinnosťou nediskriminácie vyžadovať od vertikálne integrovaného podniku, aby úradu prehľadným spôsobom predkladal štruktúru jeho veľkoobchodných cien, ako aj vnútropodnikových cien v záujme overenia a zabezpečenia povinnosti podľa § 68. Ak úrad podniku s významným vplyvom uloží povinnosť nediskriminácie podľa § 68 alebo z dôvodu, aby zabránil zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu niektorých služieb prerozdeľovaním nákladov a výnosov z iných služieb alebo medzi službami navzájom, môže určiť v rozhodnutí podľa § 66 štruktúru a metodiku vedenia oddelenej evidencie účtovníctva, pričom sa táto povinnosť môže vzťahovať aj na trhy, na ktorých podnik nebol určený za podnik s významným vplyvom.

Podnik s významným vplyvom je povinný predložiť oddelenú evidenciu účtovníctva podľa odseku 1 overenú nezávislým finančným audítorom⁴⁷) v lehote určenej v rozhodnutí podľa § 66. Úrad tieto informácie zverejní, ak tým prispeje k otvorenému a konkurenčnému trhu a ak tieto informácie nie sú chránené ako predmet obchodného tajomstva.

Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, že odmietnutie prístupu, alebo ponúkaný prístup za podmienok, ktoré majú účinok podobný odmietnutiu prístupu, by bol prekážkou pre vytvorenie a zabezpečenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže v prospech koncových užívateľov, uloží v rozhodnutí podniku s významným vplyvom podľa § 66 povinnosť vyhovieť žiadosti o prístup a používanie pasívnej infraštruktúry vrátane vedení vo vnútri budov, ak je to technicky uskutočniteľné.

Úrad môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 bez ohľadu na to, či sú súčasti pasívnej infraštruktúry, ktorých sa povinnosť prístupu podľa odseku 1 týka, zahrnuté vo vymedzení relevantného trhu, ktorý bol predmetom analýzy relevantného trhu, ak je táto povinnosť nevyhnutná a primeraná na splnenie cieľov podľa § 1.

Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, že odmietnutie prístupu alebo ponuka na prístup má charakter podmienok, ktoré majú účinok podobný odmietnutiu prístupu, a bol by prekážkou pre vytvorenie udržateľných podmienok efektívnej hospodárskej súťaže v prospech koncových užívateľov alebo by nebol v ich záujme, uloží rozhodnutím podľa § 66 podniku s významným vplyvom v súvislosti s prístupom alebo prepojením povinnosť vyhovieť žiadosti o prístup, o používanie určitých prvkov siete a pridružených prostriedkov a o prepojenie sietí, ak je to technicky uskutočniteľné. Úrad môže na zabezpečenie prístupu alebo prepojenia podniku s významným vplyvom uložiť povinnosť

Ak úrad určí povinnosti podľa odseku 1 môže podniku uložiť, aby tieto podmienky boli plnené spravodlivo, primerane a včas.

Úrad v súlade so zásadou proporcionality pri ukladaní povinností podľa odsekov 1 a 2 prihliada najmä na

Pri ukladaní povinností podľa odseku 1 alebo podľa § 70 úrad posúdi, či pre vytvorenie a zabezpečenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže a v prospech koncových užívateľov nie je postačujúce uložiť iba povinnosť podľa § 70.

Úrad môže na zabezpečenie obvyklej prevádzky siete určiť technické alebo prevádzkové podmienky prístupu alebo prepojenia, ktoré je povinný dodržiavať podnik poskytujúci prístup alebo prepojenie, ako aj osoba využívajúca prístup alebo prepojenie. Ak úrad uloží povinnosť dodržiavať osobitné technické normy alebo špecifikácie, musia byť v súlade s § 20.

Regulácia cien je určenie alebo usmerňovanie výšky cien spôsobom určeným v rozhodnutí o regulácii cien. Úrad rozhodnutie o regulácii cien zverejní vo vestníku.

Úrad môže regulovať ceny

Spôsoby regulácie cien sú

Úrad zabezpečí, aby spôsob regulácie cien podľa odseku 3 podporoval budovanie nových alebo zmodernizovaných sietí, efektívnu a udržateľnú hospodársku súťaž a maximalizoval výhody pre koncových užívateľov. Úrad pri určení povinnosti cenovej regulácie môže spôsoby regulácie cien účelne kombinovať. Pri regulácii cien podľa odseku 3 môže úrad určiť cenu aj na základe cien na porovnateľných trhoch.

Na účely konania o regulácii cien podľa odsekov 1 až 3 sa práva účastníka konania podľa správneho poriadku uplatňujú počas procesu verejných konzultácií.

Ak má podnik uloženú povinnosť nákladovej orientácie, je povinný úradu preukázať, že ceny sú vypočítané na základe súvisiacich a skutočne vynaložených nákladov a zahŕňajú primeranú mieru návratnosti vloženého kapitálu. Na účely kalkulácie cien nákladovo efektívnym spôsobom môže úrad určiť metódu kalkulácie cien, ktorá bude obsahovať druhy nákladov, ako aj pravidlá ich priradenia. Metóda účtovania nákladov určená úradom môže byť nezávislá od metódy kalkulácie nákladov používanej podnikom. Podnik je povinný vypočítať a predložiť na schválenie ceny podľa úradom určenej metódy kalkulácie cien a poskytnúť úradu ich odôvodnenie v lehote určenej úradom.

Úrad alebo ním poverená odborne spôsobilá a nezávislá osoba overí podnikom predložený výpočet kalkulácie cien. Úrad môže od podniku požadovať opätovné zdôvodnenie vypočítaných cien a v prípade potreby požadovať ich úpravu na základe rozhodnutia úradu o úprave ceny, k návrhu ktorého úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie. Podnik je povinný uplatňovať ceny až po schválení ich výpočtu alebo úprave týchto cien úradom na základe rozhodnutia podľa predchádzajúcej vety.

Ak úrad na základe analýzy trhu týkajúcej sa prístupu alebo prepojenia zistí, že na tomto trhu nie je efektívna hospodárska súťaž, môže rozhodnutím podľa § 66 uložiť podniku s významným vplyvom povinnosť cenovej regulácie. Ak úrad uloží povinnosť cenovej regulácie podľa prvej vety, vydá rozhodnutie podľa § 72 ods. 1 s cieľom zabezpečiť, aby podnik s významným vplyvom neuplatňoval neprimerane vysoké ceny alebo aby na trhu neaplikoval nepovolené stláčanie marže v neprospech koncových užívateľov. Pri určení povinnosti regulácie cien úrad zohľadní potrebu podpory hospodárskej súťaže a dlhodobý záujem v prospech koncových užívateľov, ktoré súvisia s rozvojom a používaním sietí novej generácie, a najmä so zavedením vysokokapacitných sietí. S cieľom podporovať investície vrátane investícií do sietí novej generácie a vysokokapacitných sietí úrad prihliadne na mieru investícií vynaložených podnikom s významným vplyvom. Ak úrad uloží povinnosť cenovej regulácie, umožní podniku započítať do kalkulácie výslednej ceny primeranú mieru návratnosti vloženého kapitálu, pričom zohľadní špecifické riziká konkrétneho nového sieťového investičného projektu.

Úrad neuloží povinnosť regulácie cien prístupu a prepojenia alebo, ak takáto povinnosť bola uložená, rozhodne o jej zrušení, ak v rámci analýzy trhu zistí, že maloobchodné ceny služieb iných podnikov predstavujú preukázateľný súťažný tlak na ceny podniku s významným vplyvom na súvisiacom maloobchodnom trhu a že povinnosti uložené podľa § 67 až 71, najmä povinnosť ekonomickej opakovateľnosti ponúk uložený podľa § 68, vytvárajú podmienky pre efektívne a nediskriminačné poskytovanie prístupu alebo prepojenia.

Úrad uloží povinnosti regulácie cien v prípade prístupu k existujúcim prvkom siete v záujme podpory efektívneho vstupu na trh a dostatočných stimulov pre všetky podniky na zavádzanie nových alebo zmodernizovaných sietí.

Podnik poskytujúci veľkoobchodnú službu ukončenia volania v sieti v pevnom umiestnení alebo veľkoobchodnú službu ukončenia volania v individuálnej mobilnej sieti je povinný upraviť ceny za služby ukončovania volaní v konkrétnej sieti tak, aby cena, ktorú si účtuje, neprekračovala maximálnu cenu služby ukončenia hlasového volania v pevnom umiestnení alebo ukončenia volania v individuálnej mobilnej sieti ustanovenú osobitným predpisom.⁹⁰)

Úrad monitoruje, či podniky neprekračujú maximálnu cenu služby ukončenia volania v pevnom umiestnení a maximálnu cenu ukončenia volania v individuálnej mobilnej sieti ustanovenú podľa odseku 1.

Ak Európska komisia neuloží maximálnu sadzbu za ukončenie volaní v mobilnej sieti ani v sieti v pevnom umiestnení, úrad môže vykonať analýzu relevantného trhu, pričom posúdi, či uloženie povinnosti cenovej regulácie je nevyhnutné. K návrhu opatrenia úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie.

Ak úrad na základe analýzy podľa odseku 3 v rozhodnutí podľa § 66 uloží povinnosť cenovej regulácie služieb ukončovania volaní v pevnom umiestnení alebo ukončovania volaní v individuálnej mobilnej sieti, povinnosť cenovej regulácie v rozhodnutí podľa § 72 ods. 3 písm. a) musí spĺňať tieto podmienky:

Podnik s významným vplyvom môže v súlade s postupom podľa § 78 ponúknuť záväzky, že pri zavádzaní vysokokapacitnej siete, ktorá sa skladá z optických prvkov vedúcich až do priestorov koncového užívateľa alebo po základňovú stanicu mobilnej siete, umožní záujemcom podieľať sa na investovaní do tejto siete.

Úrad pri posudzovaní parametrov vysokokapacitnej siete zohľadní usmernenie orgánu európskych regulátorov ku kritériám, ktoré musia byť splnené, aby sieť bolo možné považovať za vysokokapacitnú sieť. Za vysokokapacitné siete sa považujú aj siete pozostávajúce z optických prvkov vedúcich do bezprostrednej blízkosti priestorov koncového používateľa z vonkajšej strany, ak zavedenie optických prvkov až do priestorov koncového používateľa nie je technicky realizovateľné.

Ak sieť spĺňa charakteristiky vysokokapacitnej siete podľa odseku 2, úrad posúdi záväzky podľa odseku 1, pričom vyhodnotí, či ponuka záväzkov umožňuje záujemcom podieľať sa na investovaní do vysokokapacitnej siete a spĺňa minimálne kritériá uvedené v prílohe č. 2.

Ak úrad po zohľadnení výsledkov testu trhu vykonaného podľa § 78 ods. 3 prostredníctvom konzultácií dospeje k záveru, že ponuka podniku s významným vplyvom umožňujúca iným podnikom podieľať sa na investovaní do siete je v súlade so všetkými kritériami podľa prílohy č. 2, určí rozhodnutím predmetný záväzok za povinný podľa § 78 ods. 5.

Ak bola podniku s významným vplyvom uložená povinnosť dodržiavať záväzky podľa § 78 ods. 5, úrad mu neuloží povinnosti podľa § 66 v súvislosti s prvkami novej vysokokapacitnej siete, ktorých sa záväzok podľa odseku 1 týka, ak aspoň jeden podnik uzavrel s podnikom s významným vplyvom zmluvu o spoluinvestovaní.

Ak podniku s významným vplyvom boli uložené povinnosti podľa § 66 v súvislosti s prvkami novej vysokokapacitnej siete, ktorých sa záväzok podľa odseku 1 týka, úrad tieto povinnosti zruší. Súčasťou rozhodnutia úradu je aj povinnosť podniku každoročne v určenej lehote predkladať úradu správu o plnení povinností podľa § 78 ods. 5.

Úrad ponechá podniku uložené povinnosti podľa § 66, kým nebude uzavretá zmluva o spoluinvestovaní v súlade s povinnými záväzkami podľa § 78 ods. 5. V odôvodnených prípadoch môže úrad podniku s významným vplyvom uložiť, ponechať alebo zmeniť povinnosti týkajúce sa nových vysokokapacitných sietí podľa § 67 až 73, ak problémy týkajúce sa hospodárskej súťaže nie je možné riešiť inak a uloženie týchto povinností je v záujme riešenia podstatných problémov súvisiacich s hospodárskou súťažou na konkrétnych relevantných trhoch vzhľadom na ich osobitné vlastnosti.

Ak úrad po zohľadnení výsledkov testu trhu vykonaného podľa § 78 ods. 3 na základe konzultácií s dotknutými osobami dospeje k záveru, že ponuka podniku s významným vplyvom umožňujúca iným podnikom podieľať sa na investovaní do siete nie je v súlade s podmienkami alebo kritériami podľa § 78 ods. 2 a prílohy č. 2, uloží rozhodnutím podniku s významným vplyvom povinnosti podľa § 67 až 73. K návrhu tohto rozhodnutia úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie.

Ak na základe uložených povinností podľa § 67 až 73 nebola dosiahnutá efektívna hospodárska súťaž a existujú vážne a pretrvávajúce problémy s hospodárskou súťažou alebo príslušné relevantné trhy zlyhávajú v súvislosti s veľkoobchodným poskytovaním určitých prístupových produktov, môže úrad výnimočne uložiť vertikálne integrovanému podniku povinnosť previesť činnosti spojené s veľkoobchodným poskytovaním relevantných prístupových produktov na samostatnú obchodnú spoločnosť.

Samostatná obchodná spoločnosť je povinná poskytovať prístupové produkty a služby všetkým podnikom na základe rovnakých podmienok vrátane ceny a kvality služieb, v rovnakej lehote, a to prostredníctvom tých istých systémov a procesov.

Pred uložením povinnosti podľa odseku 1 úrad predloží Európskej komisii

Úrad môže povinnosť podľa odseku 1 uložiť iba po predchádzajúcom súhlase Európskej komisie. Následne úrad vykoná koordinovanú analýzu všetkých relevantných trhov súvisiacich s prístupovou sieťou a ďalej postupuje podľa § 66.

Návrh rozhodnutia úradu podľa odseku 1 obsahuje

Podniku, ktorému bola uložená povinnosť podľa odseku 1, môže úrad uložiť ktorúkoľvek z povinností podľa § 67 až 73, a to na ktoromkoľvek relevantnom trhu, na ktorom bol na základe analýzy relevantného trhu určený ako podnik s významným vplyvom, alebo inú povinnosť po predchádzajúcom súhlase Európskej komisie podľa § 66 ods. 3.

Ak podnik s významným vplyvom plánuje previesť obchodný majetok tvoriaci jeho prístupovú sieť alebo jej podstatnú časť na samostatnú obchodnú spoločnosť, v ktorej nemá majetkovú účasť, alebo založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá bude poskytovať podnikom poskytujúcim služby na maloobchodnom trhu a vlastným maloobchodným divíziám rovnocenné prístupové produkty, je povinný o tom informovať úrad najmenej tri mesiace pred plánovaným uskutočnením prevodu obchodného majetku. Podnik je povinný informovať úrad o zmenách svojho plánu podľa prvej vety, ako aj o konečnom výsledku procesu prevodu obchodného majetku.

Podnik s významným vplyvom, v prípade dobrovoľného oddelenia podľa odseku 1, môže počas dobrovoľného oddeľovania, ako aj po jeho uskutočnení ponúknuť záväzky podľa § 78 ods. 1 písm. c) týkajúce sa podmienok poskytovania prístupu k sieti s cieľom zabezpečiť tretím stranám nediskriminačný a efektívny prístup. Záväzky podniku s významným vplyvom musia obsahovať informácie o termíne prevodu obchodného majetku a dĺžke trvania záväzku, pričom dĺžka trvania záväzku prekročí maximálnu lehotu určenú na predloženie analýzy relevantného trhu na nadnárodné konzultácie podľa § 65 ods. 4.

Úrad posúdi vplyv dobrovoľného oddelenia podniku podľa odseku 1 na všetky povinnosti uložené podniku s významným vplyvom, pričom zohľadní záväzky ponúknuté podľa odseku 2. Na tento účel úrad vykoná analýzu všetkých relevantných trhov súvisiacich s prístupovou sieťou, ktorá podlieha procesu verejných konzultácií a nadnárodných konzultácií.

Bez toho, aby bol dotknutý § 79, úrad môže uložiť samostatnej obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 povinnosti podľa § 67 až 73, a to na ktoromkoľvek relevantnom trhu, na ktorom bola táto spoločnosť na základe analýzy relevantného trhu určená ako podnik s významným vplyvom , alebo inú povinnosť po predchádzajúcom súhlase Európskej komisie v súlade s § 66 ods. 3, ak záväzky ponúknuté podľa odseku 2 nie sú dostatočné na naplnenie cieľov, zásad a princípov podľa § 1 a 7. Úrad v rozhodnutí o uložení povinností môže určiť, že ponúknuté záväzky podľa odseku 2 alebo ich časti sú povinné. Úradom určené časové obdobie, počas ktorého je podnik s významným vplyvom povinný tieto záväzky plniť, môže prekročiť maximálnu lehotu určenú na predloženie analýzy relevantného trhu na konzultácie podľa § 65 ods. 4, pričom môže ísť o celé ponúkané obdobie, ku ktorému sa podnik s významným vplyvom podľa odseku 2 zaviazal. Pred uplynutím určeného časového obdobia je úrad oprávnený toto obdobie predĺžiť.

Podnik s významným vplyvom môže úradu predložiť ponuku záväzkov týkajúcich sa podmienok poskytovania prístupu k sieti alebo spoluinvestovania, ktoré sa budú vzťahovať na jeho sieť, a to najmä v súvislosti

Ponuka záväzkov predložená podnikom s významným vplyvom musí byť dostatočne podrobná najmä z hľadiska načasovania, rozsahu a trvania záväzkov, aby ju úrad mohol posúdiť podľa odseku 3. Dĺžka trvania záväzkov môže presiahnuť lehotu na vykonanie opakovanej analýzy relevantného trhu podľa § 65 ods. 4.

Úrad s cieľom posúdiť všetky ponúknuté záväzky podľa odseku 1 okrem prípadov, keď takéto záväzky jednoznačne nespĺňajú jednu alebo viac relevantných podmienok alebo kritérií podľa odseku 2, § 75, § 77 a prílohy č. 2 vykoná test trhu, najmä ak ide o ponúkané podmienky záväzkov, prostredníctvom konzultácie.

Úrad za účelom vykonania testu trhu podľa odseku 3 zverejní na konzultačnom mieste podľa § 17 ods. 4 ponuku záväzkov, ktorá mu bola predložená podnikom s významným vplyvom podľa odseku 1. Úrad na konzultačnom mieste zverejní pravidlá upravujúce postup úradu a dotknutých osôb pri konzultáciách podľa prvej vety. Dotknuté osoby môžu v rámci verejnej konzultácie vyjadriť svoj názor, či sú záväzky ponúknuté podnikom s významným vplyvom v súlade s podmienkami alebo kritériami uvedenými v odseku 2, § 66, § 75 alebo § 77 a prílohy č. 2 a môžu navrhnúť zmeny týchto záväzkov. Lehota na vyjadrenie je 30 dní odo dňa zverejnenia ponuky záväzkov podľa prvej vety; v zložitých prípadoch môže byť lehota predĺžená najviac na 60 dní. Úrad posúdi všetky názory vyjadrené počas konzultácií a oznámi podniku s významným vplyvom svoje stanovisko, v ktorom uvedie, či ponúknuté záväzky sú v súlade s cieľmi, kritériami a postupmi uvedenými v tomto ustanovení a § 66, § 75 alebo § 77, ako aj podmienky, za akých určí ponúknuté záväzky za povinné. Podnik s významným vplyvom môže upraviť pôvodné záväzky podľa odseku 1 s cieľom zohľadniť stanovisko úradu podľa predchádzajúcej vety a zabezpečiť súlad záväzkov s kritériami uvedenými v tomto ustanovení a v § 66, § 75 alebo § 77.

Ak úrad dospeje k záveru, že ponuka záväzkov podniku s významným vplyvom je v súlade s cieľmi, kritériami a postupmi stanovenými v tomto ustanovení a v § 66, § 75 a § 77, určí rozhodnutím predmetné záväzky za povinné. Úrad môže určiť niektoré alebo všetky záväzky alebo ich časť za povinné na konkrétne obdobie, pričom môže ísť o celé ponúkané obdobie, ku ktorému sa podnik s významným vplyvom zaviazal, a v prípade záväzkov týkajúcich sa spoluinvestovania podľa § 75 ods. 1 o obdobie najmenej siedmich rokov. Pred uplynutím určeného časového obdobia je úrad oprávnený toto obdobie predĺžiť.

Pri určovaní ponúknutých záväzkov predložených podnikom s významným vplyvom za povinné úrad zohľadní najmä

Postup analýzy relevantného trhu a ukladanie povinností podľa § 66 nie sú týmto ustanovením dotknuté. Ak úrad určí záväzky za povinné podľa odseku 5, posúdi dôsledky tohto rozhodnutia na rozvoj trhu a na primeranosť všetkých povinností podľa § 66, ktoré uložil, alebo ktoré by uložil, ak by neboli ponúknuté takéto záväzky. Úrad pri predložení analýzy relevantného trhu, ktorej súčasťou sú aj navrhované povinnosti podľa § 66, na nadnárodné konzultácie predloží aj rozhodnutie o záväzkoch podľa odseku 5.

Úrad monitoruje záväzky, ktoré určil za povinné podľa odseku 5.

Ak úrad zistí na základe analýzy relevantného trhu, že na jednom alebo viacerých veľkoobchodných trhoch pôsobí podnik s významným vplyvom, ktorý nepôsobí na žiadnom maloobchodnom trhu, posúdi, či tento podnik spĺňa tieto podmienky:

Ak úrad dospeje k záveru, že sú splnené podmienky podľa odseku 1, môže uložiť podniku s významným vplyvom len povinnosti podľa § 68 a 71 a ak je to odôvodnené na základe analýzy relevantného trhu, po zohľadnení pravdepodobného správania sa podniku s významným vplyvom aj povinnosť podľa § 73.

Podnik s významným vplyvom, ktorému úrad uložil povinnosti podľa odseku 2, je povinný bezodkladne informovať úrad o každej zmene okolností podľa odseku 1.

Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, že už nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, prehodnotí povinnosti uložené podniku s významným vplyvom podľa odseku 2 a ak je to odôvodnené na základe analýzy relevantného trhu, uloží povinnosti podľa § 67 až 73.

Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, že ponúknuté zmluvné podmienky vo veci veľkoobchodného prístupu sú alebo by mohli byť prekážkou hospodárskej súťaže poškodzujúcou koncových užívateľov, prehodnotí povinnosti uložené podniku s významným vplyvom podľa odseku 2 a ak je to odôvodnené na základe analýzy relevantného trhu, uloží mu povinnosti podľa § 67, § 69, § 70 alebo § 73 alebo zmení povinnosti uložené podľa odseku 2.

Úrad je oprávnený rozhodnutím podľa § 66 uložiť podniku s významným vplyvom, povinnosť oznámiť úradu v určenej lehote, určeným spôsobom a za určených podmienok zámer ukončiť poskytovanie častí siete, ktoré podliehajú povinnostiam podľa § 66, ako aj plán prechodu zo zastaranej infraštruktúry na novú infraštruktúru a plánované nahradenie časti siete novou infraštruktúrou. Oznámenie podniku s významným vplyvom podľa prvej vety musí obsahovať transparentný časový harmonogram, technickú charakteristiku a špecifikáciu novej infraštruktúry a podmienky prechodu vrátane primeranej lehoty na zabezpečenie bezproblémového prechodu od zastaranej infraštruktúry na novú infraštruktúru a ponuku veľkoobchodných služieb nahrádzajúcich pôvodné veľkoobchodné služby, ktoré zabezpečia prístup podnikov k novej infraštruktúre aspoň v takej kvalite, v akej bol poskytovaný prístup k zastaranej infraštruktúre, s cieľom ochrániť hospodársku súťaž a prospech koncových užívateľov.

Ak časti siete, ktorých poskytovanie plánuje podnik s významným vplyvom ukončiť alebo ktoré plánuje nahradiť novou infraštruktúrou, podliehajú povinnostiam podľa § 66, úrad po ukončení verejných konzultácií a nadnárodných konzultácií môže tieto povinnosti rozhodnutím zrušiť, ak podnik s významným vplyvom

Postupom podniku s významným vplyvom podľa odsekov 1 a 2 nie sú dotknuté povinnosti uložené podniku s významným vplyvom v súvislosti s poskytovaním služieb prostredníctvom novej infraštruktúry.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia § 98 a 100, ak úrad na základe analýzy maloobchodného relevantného trhu zistí, že na ňom nie je efektívna hospodárska súťaž a povinnosti uložené podľa § 67 až 73 na súvisiacich veľkoobchodných trhoch nie sú dostatočné pre naplnenie cieľov, zásad a princípov podľa § 1 a 7, určí na takomto maloobchodnom relevantnom trhu podnik s významným vplyvom a ak je to primerané a oprávnené v nadväznosti na ciele, zásady a princípy podľa § 1 a 7 uloží mu aspoň jednu z týchto povinností:

Ak úrad uloží podniku s významným vplyvom povinnosti podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. c), úrad určí pre účely výpočtu maximálnej ceny maloobchodnej služby spôsob výpočtu a kalkulácie nákladov. Súlad cien účtovaných podnikom s významným vplyvom s povinnosťou uloženou úradom overí úrad a každoročne zverejní výsledok overenia. Úrad môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o úprave cien.

Úrad môže od podniku požadovať zdôvodnenie vypočítaných cien a v prípade potreby požadovať ich úpravu na základe rozhodnutia úradu o úprave ceny, k návrhu ktorého úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie. Podnik je povinný uplatňovať ceny až po schválení ich výpočtu alebo úprave týchto cien úradom na základe rozhodnutia podľa predchádzajúcej vety.

Podnik poskytujúci verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu je povinný zabezpečiť, ak je to technicky a ekonomicky možné, okrem prípadov, keď volaný účastník z obchodných dôvodov obmedzil volajúcich zo špecifických geografických oblastí, aby koncoví užívatelia mali prístup k

Podnik nesmie uplatňovať voči koncovým užívateľom odlišné požiadavky ani ukladať koncovým užívateľom rozdielne podmienky týkajúce sa prístupu k sieťam alebo službám alebo ich využívania na základe štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo miesta usadenia koncových užívateľov.

Podnik môže uplatniť odlišné požiadavky alebo podmienky podľa odseku 2, ak je takéto odlišné zaobchádzanie odôvodnené objektívnymi dôvodmi. Odlišné požiadavky vrátane ich odôvodnenia podnik poskytne úradu na základe jeho žiadosti.

Podnik poskytujúci verejne dostupnú službu je povinný zabezpečiť pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím možnosť prístupu k službám rovnocenným so službami, ktoré využíva väčšina koncových užívateľov vrátane informácii uvádzaných v zmluvách podľa § 84.

Podnik pri poskytovaní verejne dostupných služieb podľa odseku 1 postupuje v súlade s § 20.

Záujemca má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejne dostupné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa § 86 ods. 1 písm. c).

Všetky zmluvné podmienky prijaté v súvislosti s používaním služieb alebo aplikácií koncovými užívateľmi musia byť prijímané v súlade s týmto zákonom a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Podnik poskytujúci služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby, ktorý podmieňuje prístup k týmto službám zmluvnými podmienkami, má povinnosť zverejňovať a aktualizovať

Informácie podľa odseku 1 je podnik povinný transparentne zverejňovať v zrozumiteľnej, ľahko dostupnej a strojovo čitateľnej podobe a prístupnom formáte pre všetkých koncových užívateľov vrátane koncových užívateľov so zdravotným postihnutím. Podnik je povinný informácie sprístupniť v primeranej forme vo svojich obchodných priestoroch. Ak má podnik webové sídlo, je povinný zverejňovať informácie podľa prvej vety aj na svojom webovom sídle, pričom majú byť dostupné prostredníctvom priameho odkazu z titulnej stránky webového sídla.

Pred zverejnením informácií v súlade s odsekmi 1 a 2 je podnik povinný informácie poskytnúť úradu na základe písomnej žiadosti. Povinnosť zverejniť informácie podľa odseku 1 nemá vplyv na povinnosti poskytnúť informácie na základe iných ustanovení tohto zákona.

Úrad zabezpečí bezplatný prístup aspoň k jednému porovnávaciemu nástroju, alebo na svojom webovom sídle odkáže na bezplatný porovnávací nástroj, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 5, pomocou ktorého si môžu koncoví užívatelia porovnať a vyhodnotiť rôzne služby prístupu k internetu a verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach a ak ide o verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby nezávislé od čísel, ktoré sú poskytované odplatne, z hľadiska

Porovnávací nástroj podľa odseku 4

Úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa porovnávacieho nástroja, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v odseku 5, vyhlási taký porovnávací nástroj za zodpovedajúci zákonným požiadavkám.

Tretie osoby majú právo využívať bez poplatku a v otvorených dátových formátoch informácie zverejnené podnikmi poskytujúcimi služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby, na účely sprístupnenia porovnávacích nástrojov.

Podnik poskytujúci služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach je povinný na základe písomnej odôvodnenej žiadosti ministerstva vnútra poskytovať informácie vo verejnom záujme svojim existujúcim koncovým užívateľom alebo novým koncovým užívateľom bezplatne, a to prostriedkami, ktoré podnik bežne používa pri komunikácii s koncovým užívateľom. Informácie podľa prvej vety sa týkajú

Podnik poskytujúci mobilné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach je povinný na základe písomnej odôvodnenej žiadosti ministerstva vnútra bezodkladne poskytovať informácie v prípade varovania obyvateľstva pri ohrození života, zdravia alebo majetku koncovým užívateľom bezplatne na dotknutom území.

Ak podnik poskytuje informácie podľa odsekov 8 a 9 formou služby SMS, poskytuje ich za úhradu ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad. Úhrada podľa predchádzajúcej vety zahŕňa cenu za jednu odoslanú SMS správu, ktorá je určená užívateľovi interpersonálnej komunikačnej služby na základe špecifikácie ministerstva vnútra a úhradu nákladov spojených s bezodkladným odoslaním informácie podľa odseku 9. Informácie podľa prvej vety poskytuje ministerstvo vnútra podniku v štandardizovanom formáte. Ak ministerstvo vnútra žiada o poskytnutie informácie podľa odsekov 8 a 9 na základe žiadosti iného orgánu štátnej správy, cenu za odoslané SMS hradí žiadajúci orgán štátnej správy.

Zmluvou o poskytovaní služieb, vrátane služby prístupu k internetu, sa podnik zaväzuje zriadiť pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať služby.

Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytovaní služieb. Podnik poskytne spotrebiteľovi, mikropodniku, malému podniku alebo neziskovej organizácii obsah uzavretej zmluvy o poskytovaní služieb bezplatne na trvanlivom nosiči;⁹¹) to neplatí pre predplatené služby a poskytovanie služieb prostredníctvom verejných prístupových bodov. Ak je zmluva o poskytovaní služieb písomná,⁹²) je možné ju meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podnik poskytujúci verejne dostupné služby, iné ako služby komunikácie stroj-stroj (M2M), poskytne spotrebiteľovi predtým, ako bude viazaný zmluvou o poskytovaní služieb, či akoukoľvek súvisiacou ponukou tieto informácie, a to v rozsahu, v akom sa týkajú poskytovaných služieb

Informácie podľa odseku 3 je podnik poskytujúci verejne dostupné služby iné ako služby komunikácie stroj-stroj (M2M) povinný poskytnúť aj záujemcovi, ktorým je mikropodnik, malý podnik alebo nezisková organizácia, a to predtým, ako bude viazaný zmluvou o poskytovaní služieb, či akoukoľvek súvisiacou ponukou, ibaže by takýto záujemca výslovne súhlasil s tým, že informácie podľa odseku 3 alebo ich časť mu nebudú poskytnuté.

Poskytnutím informácií podľa odseku 3 nie je dotknutá povinnosť podniku podľa osobitného predpisu.⁹⁴)

Informácie podľa odseku 3 musia byť jasné a zrozumiteľné a poskytnuté na trvanlivom nosiči. Ak poskytnutie informácií na trvanlivom nosiči nie je uskutočniteľné, podnik sprístupní informácie v ľahko dostupnom dokumente v elektronickej podobe, ktorý je možné stiahnuť. Podnik je pri poskytovaní informácií podľa predchádzajúcej vety zároveň povinný výslovne upozorniť spotrebiteľa a záujemcu o uzavretie zmluvy podľa odseku 4, ak sa záujemca o uzavretie zmluvy podľa odseku 4 výslovne tohto práva nevzdal, a to predtým, ako bude viazaný zmluvou o poskytovaní služieb, či akoukoľvek súvisiacou ponukou, na dostupnosť dokumentu v elektronickej podobe, ktorý je možné stiahnuť, a dôležitosť jeho získania a uchovania spotrebiteľom alebo záujemcom o uzavretie zmluvy podľa odseku 4 na účely dokumentácie, budúceho odkazovania na predmetný dokument a jeho nezmenenej reprodukcie.

Informácie podľa odseku 3 je podnik povinný na žiadosť spotrebiteľa alebo koncového užívateľa podľa odseku 4 poskytnúť vo formáte prístupnom pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím.

Podnik poskytujúci iné verejne dostupné služby ako služby komunikácie stroj-stroj (M2M) je povinný poskytnúť spotrebiteľom bezplatne zhrnutie zmluvy o poskytovaní služieb v rozsahu a spôsobom podľa osobitného predpisu.⁹⁵) Podnik poskytujúci iné verejné služby ako služby komunikácie stroj-stroj (M2M) je povinný bezplatne poskytnúť zhrnutie zmluvy o poskytovaní služieb podľa predchádzajúcej vety aj záujemcovi podľa odseku 4, ibaže by výslovne súhlasil, že zhrnutie zmluvy o poskytovaní služieb mu nebude poskytnuté.

Podnik poskytujúci iné verejne dostupné služby ako služby komunikácie stroj-stroj (M2M) je povinný poskytnúť spotrebiteľom alebo záujemcom podľa odseku 4 zhrnutie zmluvy podľa odseku 8 pred uzatvorením zmluvy o poskytovaní služieb, a to aj v prípade, ak sa zmluva o poskytovaní služieb uzatvára na diaľku podľa osobitného predpisu.⁹⁶) Ak z dôvodu technickej nemožnosti nie je možné poskytnúť zhrnutie zmluvy o poskytovaní služieb pred jej uzatvorením, poskytne ho podnik spotrebiteľovi alebo záujemcovi podľa odseku 4 bezodkladne po jej uzatvorení, pričom zmluva o poskytovaní služieb je platná až dňom, kedy spotrebiteľ alebo záujemca podľa odseku 4 preukázateľne potvrdí podniku po doručení zhrnutia zmluvy svoj súhlas s uzatvorením zmluvy.

Podrobnosti o požiadavkách týkajúcich sa obsahu, formy a spôsobu zverejňovania a monitorovania informácií podľa osobitného predpisu⁹⁴) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Informácie uvedené v odsekoch 3 a 8 sa po uzavretí zmluvy o poskytovaní služieb medzi podnikom a spotrebiteľom, mikropodnikom, malým podnikom alebo neziskovou organizáciou, stávajú jej neoddeliteľnou súčasťou vrátane všeobecných podmienok a cenníka. Zmluvné podmienky nie je možné jednostranne zo strany podniku meniť, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak je služba prístupu k internetu alebo verejne dostupná interpersonálna komunikačná služba účtovaná spotrebiteľovi podľa času alebo podľa využitého objemu, podnik poskytujúci takúto službu je povinný ponúknuť účastníkovi, ktorý je spotrebiteľom, prostriedok na monitorovanie a kontrolu využívania každej takto poskytovanej služby. Tento prostriedok zahŕňa prístup k včasnej informácii o miere spotreby pre každú takúto službu, ktorá je súčasťou tarifného plánu. Podnik je najmä povinný upozorniť účastníka, ktorý je spotrebiteľom, pred dosiahnutím limitov spotreby, ak sú ustanovené podľa odseku 13, pred ich vyčerpaním a na úplné vyčerpanie týchto limitov spotreby. Podnik poskytne informácie podľa tohto odseku aj účastníkom, ktorými sú mikropodniky, malé podniky a neziskové organizácie, ibaže by takýto účastník výslovne súhlasil s tým, že informácie alebo ich časť mu nebudú poskytnuté.

Podrobnosti o limitoch spotreby podľa odseku 12 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

Ustanovenia odsekov 3 až 5, 8 a 9 sa nevzťahujú na zmluvu o poskytovaní služieb, ktorej predmetom je poskytovanie verejne dostupnej služby prenosu obsahovej služby,⁹⁷) uzatvorenej medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ obsahovej služby.

Podnik poskytujúci služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby je povinný v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 5 zverejňovať pre koncových užívateľov aktuálne informácie o

Povinnosťou podniku poskytujúceho služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby podľa odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zverejňovať aktuálne informácie vrátane informácií o špecifikáciách rýchlostí, podľa osobitného predpisu.⁹⁸)

Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby, je povinný uverejňovať na svojom webovom sídle aj aktuálnu informáciu pre spotrebiteľa, ak kvalita služieb, ktoré poskytuje, závisí od vonkajších faktorov nezávislých od podniku, ktoré ovplyvňujú najmä prenos signálu alebo pripojiteľnosť k sieti.

Pred zverejnením informácií podľa odsekov 1 až 3 je podnik povinný informácie poskytnúť úradu na základe žiadosti.

Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o

Podnik má právo

Podnik je povinný

Účastník verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby založenej na číslach má právo

Účastník je povinný

Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník, nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

Na účely podľa odseku 1 písm. e), ak sa preukazuje totožnosť s použitím úradného autentifikátora,¹⁰¹) môže podnik prostredníctvom rozhrania podľa § 110 ods. 5 napojeného na evidenciu občianskych preukazov¹⁰²) a register fyzických osôb¹⁰³) postupovať rovnako ako pri identifikácii a autentifikácii podľa osobitného predpisu,¹⁰⁴) a to vrátane preukázania oprávnenia konať za alebo v mene inej osoby. Na účel podľa prvej vety sú správcovia častí autentifikačného modulu podľa osobitného predpisu¹⁰⁵) povinní poskytnúť podniku určenému na poskytovanie univerzálnej služby podľa § 110 ods. 5 súčinnosť potrebnú na zabezpečenie identifikácie a autentifikácie s použitím úradného autentifikátora.

Ak sa spotrebiteľ zaviaže využívať verejne dostupnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia (ďalej len „doba viazanosti“), nesmie doba viazanosti pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní služieb presiahnuť 24 mesiacov. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na mikropodnik, malý podnik alebo neziskovú organizáciu okrem prípadu ak sa výslovne vzdali uplatnenia tohto ustanovenia.

Odsek 1 sa nevzťahuje na

Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany koncového užívateľa nesmie podnik viazať na písomnú formu.⁹²)

Účastník má právo kedykoľvek vypovedať zmluvu o poskytovaní služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb, ak účastník

Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany.

Ak je možné zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú, automaticky predĺžiť, účastník má právo kedykoľvek po takomto predĺžení doby trvania zmluvy vypovedať zmluvu o poskytovaní služieb bez sankcií a bez toho, aby mu vznikli akékoľvek ďalšie náklady, okrem poplatkov za poskytovanie služby. Výpovedná lehota je najviac jeden mesiac.

Pred automatickým predĺžením doby trvania zmluvy podľa odseku 7 je podnik povinný informovať účastníka o dátume uplynutia doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, a o spôsobe, akým je možné zmluvu vypovedať. Informácie podľa prvej vety doručí podnik účastníkovi najneskôr šesť týždňov pred dátumom uplynutia doby, na ktorú bola zmluva uzatvorená, a to na trvanlivom nosiči. Podnik súčasne s informáciou podľa prvej a druhej vety poskytne účastníkovi aj informácie o najvýhodnejších tarifách za služby, ktoré mu podnik poskytuje. Podnik následne aspoň raz ročne poskytne účastníkovi informácie podľa predchádzajúcej vety.

Účastník má právo pri zmene zmluvy o poskytovaní služieb zo strany podniku odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb do jedného mesiaca odo dňa oznámenia zmeny zmluvy o poskytovaní služieb účastníkovi, bez sankcií a bez toho, aby mu vznikli akékoľvek ďalšie náklady; to neplatí, ak ide o zmeny zmluvy o poskytovaní služieb, ktoré

Podnik je povinný oznámiť každú zmenu zmluvných podmienok účastníkovi na trvanlivom nosiči, jasným a zrozumiteľným spôsobom a zároveň ho informuje o jeho práve odstúpiť od zmluvy podľa odseku 9. Ak ide o zmenu, na základe ktorej účastníkovi vzniká právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb, podnik oznámi zmenu aspoň mesiac vopred. Splnením povinnosti podľa tohto odseku je aj oznámenie zmeny SMS správou spolu s informáciou o možnosti odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb a informáciou, kde koncový užívateľ nájde podrobné informácie, ktoré sa vzťahujú k oznamovanej zmene, ak je to odôvodnené.

Účastník má právo na vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby zavineného podnikom; toto právo si musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania služby. Účastník má zároveň právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb bez sankcií a bez toho, aby mu vznikli akékoľvek ďalšie náklady, ak mu podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní služieb alebo ju neposkytuje v ustanovenej kvalite, a to do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva.

Účastník má právo na bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil.

Účastník, má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb bez sankcií a bez toho, aby mu vznikli akékoľvek ďalšie náklady, ak mu podnik neoznámi výsledok prešetrenia reklamácie alebo opakovanej reklamácie podľa § 91; účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie výsledku reklamácie alebo opakovanej reklamácie podľa § 91.

Ak má účastník právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb, pred ukončením doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, má podnik právo žiadať od účastníka iba kompenzáciu za koncové zariadenie poskytnuté za zvýhodnených podmienok, na základe zmluvy o poskytovaní služieb a inej s ňou súvisiacej zmluvy uzavretej spolu so zmluvou o poskytovaní služieb (ďalej len „závislá zmluva“), ak sa účastník rozhodne si predmetné koncové zariadenie ponechať. Akákoľvek kompenzácia podľa predchádzajúcej vety nepresiahne pomernú časť hodnoty tohto zariadenia dohodnutej v čase uzavretia závislej zmluvy alebo zostávajúcu časť poplatku za službu poskytovanú podľa zmluvy o poskytovaní služieb, ktorú by mal účastník uhradiť do uplynutia doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, alebo doby viazanosti, podľa toho, ktorá suma je nižšia. Podnik je povinný najneskôr pri uhradení kompenzácie za zariadenie podľa tohto ustanovenia bezplatne zrušiť akúkoľvek podmienku, ktorá sa týka používania koncového zariadenia v sieťach iných podnikov.

Ustanovenia odsekov 9, 10 a 14 sa v prípade, že sa vzťahujú na zmluvy o poskytovaní služieb, na základe ktorých sa poskytujú výlučne služby komunikácie stroj-stroj (M2M), uplatňujú len voči účastníkovi, ktorý je spotrebiteľom, mikropodnikom, malým podnikom alebo neziskovou organizáciou.

Ustanovenia odsekov 1, 7 a 8 sa nevzťahujú na poskytovanie interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od čísel a na prenosové služby používané na poskytovanie služby komunikácie stroj-stroj (M2M).

Ustanovenia odsekov 9 až 11 sa nevzťahujú na poskytovanie interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od čísel; odsek 11 sa zároveň nevzťahuje na poskytovanie služieb prístupu k internetu.

Podnik je povinný zabezpečiť svojim účastníkom s telefónnymi číslami z národného číslovacieho plánu, ktorí o to požiadajú, aby si mohli bezplatne ponechať svoje telefónne číslo nezávisle od podniku, ktorý službu poskytuje, v prípade

Na prenositeľnosť čísla medzi pevnými a mobilnými verejnými sieťami sa odsek 1 nevzťahuje.

Odovzdávajúcim podnikom na účely tohto paragrafu je podnik, ktorého účastník prostredníctvom prijímajúceho podniku požiadal o prenesenie čísla.

Prijímajúcim podnikom na účely tohto paragrafu je podnik, s ktorým koncový užívateľ uzatvoril zmluvu o prenesení čísla.

Odovzdávajúci podnik je povinný zabezpečiť, aby si účastník, ktorý s ním ukončil zmluvu o poskytovaní služieb, mohol preniesť číslo používané na základe tejto zmluvy k inému podniku najmenej po dobu jedného mesiaca od dátumu ukončenia zmluvy, ak sa účastník tohto práva preukázateľne nevzdá alebo ak sa účastník s odovzdávajúcim podnikom písomne nedohodol na dlhšej lehote ako jeden mesiac.

Odovzdávajúci podnik a prijímajúci podnik sú povinné navzájom si účtovať poplatky pri zabezpečovaní prenositeľnosti čísla tak, aby tieto poplatky boli nákladovo orientované. Poplatky podľa prvej vety môžu byť určené úradom na základe § 72. Na účely zabezpečenia tejto povinnosti úrad môže vydať po verejných konzultáciách rozhodnutie o regulácii cien týchto poplatkov podľa § 72. Rozhodnutie podľa predchádzajúcej vety je záväzné pre všetky odovzdávajúce podniky a prijímajúce podniky. Deň účinnosti rozhodnutia určí úrad v rozhodnutí.

Prijímajúci podnik ani odovzdávajúci podnik nesmú v súvislosti s prenesením čísla požadovať od koncového užívateľa akúkoľvek priamu platbu.

Prenesenie čísla je možné uskutočniť iba na základe zmluvy o prenesení čísla uzatvorenej medzi koncovým užívateľom a prijímajúcim podnikom. Účastník, ktorý uzavrel zmluvu o prenesení čísla s prijímajúcim podnikom, môže od zmluvy o prenesení čísla odstúpiť; odstúpenie od zmluvy je možné vykonať najneskôr dva pracovné dni pred dohodnutým dátumom prenesenia čísla.

Odovzdávajúci podnik prenesie a prijímajúci podnik aktivuje číslo účastníkovi, ktorý uzavrel zmluvu o prenesení čísla s prijímajúcim podnikom najneskôr do jedného pracovného dňa od dátumu dohodnutého s účastníkom v zmluve o prenesení čísla. V prípade neúspešnej aktivácie čísla prijímajúcim podnikom, prijímajúci podnik prenesie prenášané číslo späť odovzdávajúcemu podniku a odovzdávajúci podnik opätovne aktivuje číslo koncovému užívateľovi, pričom mu poskytne pôvodné služby za rovnakých podmienok až do času úspešnej aktivácie čísla prijímajúcim podnikom okrem nedostupnosti služby pri opätovnom procese prenosu čísla. Nedostupnosť služby poskytovanej účastníkovi pri procese prenosu čísla nesmie trvať dlhšie ako jeden pracovný deň.

Prijímajúci podnik je povinný oznámiť odovzdávajúcemu podniku a účastníkovi vopred dohodnutým spôsobom, že prenášané číslo bude vrátené odovzdávajúcemu podniku z dôvodu neúspešnosti aktivácie prenášaného čísla a informuje účastníka o ďalšom postupe.

Zmluva o poskytovaní služieb medzi odovzdávajúcim podnikom a účastníkom sa ukončí automaticky uplynutím dňa, v ktorom prijímajúci podnik aktivuje služby na prenesenom čísle, o čom prijímajúci podnik bezprostredne informuje odovzdávajúci podnik.

Podniky, ktoré prevádzkujú prístupové siete alebo zariadenia, ktoré používa odovzdávajúci podnik alebo prijímajúci podnik, zabezpečia, aby v dôsledku nedostupnosti služby, nedošlo k oneskoreniu prenesenia čísla.

Podniky sú povinné zabezpečiť, aby účastníkovi nebolo jeho číslo prenesené k inému podniku proti jeho vôli.

Podnik, ktorý počas procesu prenášania čísla spôsobil, že číslo bolo aktivované oneskorene alebo bolo prenesené k inému podniku proti vôli účastníka alebo podnik, ktorý zneužije proces prenosu čísla a nedodrží podmienky dohodnuté v zmluve o prenesení čísla, je povinný poskytnúť účastníkovi kompenzáciu; právo na náhradu škody nie je týmto dotknuté.

Proces prenosu čísla riadi prijímajúci podnik.

Odovzdávajúci podnik vráti na požiadanie spotrebiteľovi používajúcemu predplatené služby zostávajúci kredit; kreditom sa na účely tohto zákona rozumie vopred uhradená finančná suma, z ktorej sa poplatok za skutočne spotrebovaný objem poskytnutej služby priebežne odpočítava. Vrátenie kreditu môže podliehať poplatku iba vtedy, ak je to uvedené v zmluve so spotrebiteľom. Každý takýto poplatok musí byť primeraný a rovnajúci sa skutočným nákladom, ktoré odovzdávajúcemu podniku vznikli pri vracaní kreditu.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad, ustanoví podrobnosti týkajúce sa

Odovzdávajúcim podnikom na účely tohto paragrafu je podnik, ktorý účastník prostredníctvom prijímajúceho podniku požiadal o uskutočnenie zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu.

Prijímajúcim podnikom na účely tohto paragrafu je podnik, s ktorým koncový užívateľ uzatvoril zmluvu o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu.

V prípade zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu na iný podnik sú odovzdávajúci podnik aj prijímajúci podnik povinné spolupracovať a poskytnúť účastníkovi odovzdávajúceho podniku, ktorý uzavrel s prijímajúcim podnikom zmluvu o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu, primerané informácie pred zmenou a počas nej tak, aby nedošlo k prerušeniu poskytovania služby prístupu k internetu, ak je to technicky uskutočniteľné.

Prerušenie poskytovania služby počas procesu zmeny podniku nesmie trvať dlhšie ako jeden pracovný deň.

Prijímajúci podnik zabezpečí poskytovanie služby prístupu k internetu účastníkovi, ktorý s ním uzatvoril zmluvu o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu v čo najkratšom možnom čase k dátumu uvedenému v zmluve o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu. Odovzdávajúci podnik poskytuje účastníkovi službu prístupu k internetu za rovnakých podmienok, za akých službu prístupu k internetu účastníkovi poskytoval na základe zmluvy platnej v deň uzatvorenia zmluvy o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu s prijímajúcim podnikom až do dňa nasledujúceho po dni, v ktorom službu prístupu k internetu začne účastníkovi poskytovať prijímajúci podnik.

Povinnosti podnikov a práva koncových užívateľov a podmienky podľa § 88 ods. 6, 7, 11 a 13 až 15 sa pri procese zmeny podniku poskytujúceho služby prístupu k internetu použijú primerane.

Prevádzkovatelia, ktorých prístupové siete alebo zariadenia používa odovzdávajúci alebo prijímajúci podnik, sú povinní zabezpečiť, aby nedošlo k nedostupnosti služby, ktorou by sa oneskoril proces zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu.

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad, ustanoví podrobnosti týkajúce sa

Ak balík služieb alebo balík služieb a koncového zariadenia (ďalej len „balík“) ponúkaný spotrebiteľovi obsahuje aspoň službu prístupu k internetu alebo verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu založenú na číslach alebo obidve tieto služby a je poskytovaný tým istým podnikom na základe jednej zmluvy o poskytovaní služieb alebo v rámci úzko súvisiacej alebo spojenej zmluvy, z ktorých povahy pri ich uzavretí vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, ustanovenia § 83 ods. 1 až 3, § 84 ods. 8, § 87 s výnimkou odseku 5 a § 89 sa uplatňujú na všetky prvky balíka vrátane tých, na ktoré sa uvedené ustanovenia inak nevzťahujú.

Ak má spotrebiteľ právo ukončiť odoberanie akéhokoľvek prvku balíka podľa odseku 1 pred uplynutím doby, na ktorú bola ktorákoľvek zo zmlúv podľa odseku 1 uzavretá, v dôsledku porušenia zmluvy alebo nedodania služby alebo tovaru, má právo ukončiť zmluvu vo vzťahu k všetkým prvkom balíka.

Dohodnutú dobu trvania zmluvy alebo dobu viazanosti nie je možné zo strany podniku, ktorý poskytuje služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach, predĺžiť uzatvorením zmluvy alebo dodatku k zmluve na poskytnutie akejkoľvek dodatočnej služby alebo koncového zariadenia od toho istého podniku okrem prípadu, ak s tým spotrebiteľ výslovne súhlasí.

Odseky 1 a 2 sa vzťahujú aj na mikropodnik, malý podnik alebo neziskovú organizáciu okrem prípadu, ak sa výslovne vzdali svojho práva podľa odseku 1 alebo odseku 2.

Podnik je povinný mať reklamačný poriadok, v ktorom upraví najmä

Podnik zverejní informácie o podmienkach a spôsobe reklamácie podľa odseku 1 vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť.

Právo na reklamáciu nemožno v reklamačnom poriadku obmedziť, ak bolo uplatnené v lehote určenej v reklamačnom poriadku; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia faktúry, ktorej správnosť je predmetom reklamácie alebo od zistenia nesúladu v cene predplatenej služby, alebo závady poskytnutej služby.

Podnik je povinný na trvanlivom nosiči oznámiť účastníkovi výsledok prešetrenia jeho reklamácie v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia reklamácie, inak sa reklamácia považuje za uznanú. V zložitých prípadoch môže podnik túto lehotu predĺžiť, najviac však o 30 dní; podnik je povinný o predĺžení informovať účastníka na trvanlivom nosiči pred uplynutím pôvodnej 30 dňovej lehoty s uvedením dôvodov. Lehota je zachovaná, ak podnik odošle svoje oznámenie účastníkovi najneskôr v posledný deň lehoty. Ak si účastník zvolí spôsob, ktorým ho má podnik informovať o spôsobe vybavenia reklamácie, podnik mu oznámi vybavenie reklamácie týmto spôsobom; to platí aj pre oznámenie o predĺžení lehoty na prešetrenie reklamácie. Oznámenie o výsledku prešetrenia reklamácie obsahuje minimálne deň podania reklamácie, číslo reklamácie, spôsob vybavenia reklamácie a označenie podniku.

Reklamácia vo veci prešetrenia faktúry nemá odkladný účinok na zaplatenie sumy za poskytnuté služby. Ak suma presiahne trojnásobok priemerného rozsahu využívania služby za predchádzajúcich šesť mesiacov, je podnik povinný umožniť účastníkovi odklad zaplatenia časti sumy presahujúcej sumu za priemerný mesačný rozsah využívania služby počas predchádzajúcich šesť mesiacov, a to najneskôr do skončenia prešetrovania telekomunikačného zariadenia alebo umožniť účastníkovi zaplatenie časti sumy presahujúcej trojnásobok priemerného rozsahu využívania v najmenej troch mesačných splátkach. Ak je využívanie služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania služby za celé obdobie využívania služby.

Ak sa na základe reklamácie zistí vada na telekomunikačnom zariadení, ktorá sa mohla prejaviť v neprospech účastníka, ale rozsah poskytnutej verejne dostupnej služby ani cenu za jej poskytnutie nemožno preukázateľne zistiť, účastník zaplatí cenu zodpovedajúcu cene za priemerný mesačný rozsah využívania verejne dostupnej služby za predchádzajúcich šesť mesiacov. Ak je využívanie verejne dostupnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejne dostupnej služby za celé obdobie využívania služby.

Podnik poskytujúci službu prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach sprístupní

Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 8 ods. 3 písm. c) bod 3, podnik poskytujúci službu prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach sprístupní možnosť predplatiť si prístup k sieti alebo službe a postupné platby poplatkov za pripojenie.

Podnik počas krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie¹⁰⁷) zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby, ak je to technicky uskutočniteľné v súlade s osobitným predpisom.¹⁰⁸)

Podnik poskytujúci verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu založenú na číslach, prostredníctvom ktorej môžu koncoví užívatelia uskutočňovať volania na čísla z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu, je povinný zabezpečiť koncovým užívateľom bezplatný prístup k záchranným službám prostredníctvom tiesňovej komunikácie s využitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ a iných národných čísel tiesňového volania.

Podnik uvedený v odseku 2 je povinný zabezpečiť pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím rovnocenný prístup k záchranným službám prostredníctvom tiesňovej komunikácie, aký majú ostatní koncoví užívatelia.

Podnik uvedený v odseku 2 je povinný zabezpečiť koncovým užívateľom jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ bezplatné volanie eCall.¹⁰⁹)

Podnik uvedený v odseku 2 je povinný v okamihu zostavenia každej tiesňovej komunikácie bezodkladne a bezplatne poskytnúť operačnému stredisku tiesňového volania lokalizačné údaje o polohe volajúceho v súlade s § 111.

Podnik uvedený v odseku 2 je povinný informovať verejnosť o existencii a podmienkach používania tiesňovej komunikácie, tiesňových číslach vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“, ako aj o formách jeho dostupnosti, a to aj prostredníctvom informácií osobitne určených pre osoby cestujúce medzi členskými štátmi a koncových užívateľov so zdravotným postihnutím. Informácie podľa predchádzajúcej vety podnik zverejňuje transparentne najmä na svojom webovom sídle v zrozumiteľnej, ľahko dostupnej, strojovo čitateľnej podobe a pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím aj v prístupnom formáte, ktorý vyhovuje rôznym druhom zdravotného postihnutia.

Podnik, ktorý poskytuje hlasovú komunikačnú službu, je povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prioritné spojenie pre orgány krízového riadenia¹¹⁰) a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prioritného spojenia. Prioritným spojením sa na účely tohto zákona rozumie prioritné využívanie verejných služieb na riešenie mimoriadnej udalosti¹¹¹) alebo krízovej situácie.¹⁰⁸) Podrobnosti o prioritnom spojení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.

Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnej situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia.¹¹⁰)

Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je povinný na základe písomnej žiadosti orgánu činného v trestnom konaní a na jeho náklady, z dôvodu zabránenia podvodnému konaniu alebo zneužitiu, zablokovať prístup k číslam alebo službám poskytovaným prostredníctvom určitých čísel a zadržať platby za prepojenie alebo iné služby. Žiadosť obsahuje určenie obdobia, počas ktorého má takéto blokovanie trvať. Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú výkonom tejto žiadosti.

Podnik je povinný zamedziť prístup k webovému sídlu, ktorého adresa je uvedená v príkaze súdu podľa osobitného predpisu,¹¹²) a to bezodkladne po doručení príkazu súdu podľa osobitného predpisu.¹¹²) Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú zamedzením prístupu podľa prvej vety. Podnik je povinný umožniť prístup k webovému sídlu, ktorého adresa je uvedená v rozhodnutí o zrušení príkazu súdu podľa osobitného predpisu,¹¹²) a to bezodkladne po doručení tohto rozhodnutia. Štátny dozor nad dodržiavaním povinností podľa prvej a tretej vety vykonáva a sankciu za ich porušenie ukladá Úrad pre reguláciu hazardných hier podľa osobitného predpisu.¹¹²)

Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je povinný na základe príkazu súdu podľa osobitného predpisu zablokovať prístup k číslu na službu so zvýšenou tarifou s využitím hovoru, na ktoré je prostredníctvom siete a telekomunikačného zariadenia poskytovaná zakázaná ponuka, alebo k zakázanej ponuke poskytovanej prostredníctvom siete a telekomunikačných zariadení s využitím krátkych textových správ zasielaných na číslo na službu so špeciálnym číslovaním so zvýšenou tarifou, a to bezodkladne po doručení príkazu súdu podľa osobitného predpisu.¹¹²) Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú zablokovaním prístupu podľa prvej vety. Podnik je povinný ukončiť blokovanie prístupu k číslam podľa prvej vety uvedených v rozhodnutí o zrušení príkazu súdu podľa osobitného predpisu,¹¹²) a to bezodkladne po doručení tohto rozhodnutia. Štátny dozor nad dodržiavaním povinností podľa prvej a tretej vety vykonáva a sankciu za ich porušenie ukladá Úrad pre reguláciu hazardných hier podľa osobitného predpisu.¹¹²)

Podnik je povinný predkladať úradu na zverejnenie technické špecifikácie ponúkaných rozhraní verejných sietí podľa § 2 ods. 5 písm. a), na ktoré sa pripájajú koncové zariadenia, v lehote najneskôr 15 dní pred uvedením rozhraní do prevádzky. Úrad zverejňuje technické špecifikácie týchto rozhraní na svojom webovom sídle a oznamuje ich Európskej komisii.

Podrobnosti o interoperabilite autorádií a koncových zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu ustanoví vláda nariadením.

Univerzálna služba je minimálny súbor služieb, ktoré sú dostupné v určenej kvalite na celom území Slovenskej republiky všetkým spotrebiteľom bez ohľadu na ich geografickú polohu a za prijateľnú cenu, ktorou je cena zohľadňujúca úroveň spotrebiteľských cien a príjmy obyvateľov.

Predmetom univerzálnej služby je:

Služba primeraného širokopásmového prístupu k internetu podľa odseku 2 písm. b) musí byť poskytovaná s minimálnou rýchlosťou prenosu dát v obidvoch smeroch podľa odseku 4, ktorá umožňuje spotrebiteľovi využívať minimálne tieto služby:

Úrad ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom minimálnu rýchlosť prenosu dát v oboch smeroch, ktorú zabezpečia podniky poskytujúce službu primeraného širokopásmového prístupu k internetu podľa odseku 3. Pri ustanovení minimálnej rýchlosti prenosu dát úrad zohľadní minimálnu šírku pásma využívanú väčšinou spotrebiteľov na území Slovenskej republiky a správu orgánu európskych regulátorov o najlepších postupoch členských štátov zverejnenú na účely vymedzenia služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu. Minimálnu rýchlosť prenosu úrad prehodnocuje na základe aktualizovanej správy orgánu európskych regulátorov o najlepších postupoch členských štátov zverejnenú na účely podpory vymedzenia služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu.

Úrad sleduje vývoj a úroveň cien služieb patriacich do predmetu povinností univerzálnej služby podľa § 96 ods. 2 a 3, najmä s ohľadom na vývoj spotrebiteľských cien a vývoj výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Ak úrad zistí, že ceny služieb podľa § 96 ods. 2 predstavujú pre spotrebiteľa s nízkymi príjmami¹¹³) alebo spotrebiteľa s osobitnými sociálnymi potrebami¹¹⁴) prekážku pre využívanie týchto služieb, vydá na základe výsledku verejných konzultácií podľa § 17 ods. 1 rozhodnutie, ktorým určí maximálnu cenu týchto služieb pre spotrebiteľov s nízkymi príjmami a pre spotrebiteľov s osobitnými sociálnymi potrebami tak, že maximálna cena sa bude líšiť od cien poskytovaných podľa obvyklých obchodných podmienok (ďalej len „osobitná cena“). Rozhodnutie musí byť odôvodnené a zverejňuje sa vo vestníku. Spotrebiteľom s nízkymi príjmami na účely univerzálnej služby podľa tohto zákona sa rozumie spotrebiteľ, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.¹¹³)

Podnik poskytujúci služby podľa § 96 ods. 2, ktorému úrad rozhodnutím uložil povinnosť účtovať spotrebiteľom osobitné ceny (ďalej len „podnik účtujúci osobitné ceny“) je povinný poskytovať tieto služby a účtovať osobitné ceny len osobe, ktorá preukáže, že je spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami za ceny, ktoré sú v súlade s rozhodnutím úradu podľa odseku 2.

Podnik účtujúci osobitné ceny je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb so spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami na jeho žiadosť. Spotrebiteľ s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami, ktorý uzatvoril zmluvu o poskytovaní služieb s podnikom účtujúcim osobitné ceny, je povinný informovať tento podnik o všetkých skutočnostiach, ktoré majú vplyv na podmienky účtovania a poskytovania osobitných cien.

Podnik, ktorý je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb so spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými potrebami podľa odseku 4, má právo poskytovať služby spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými potrebami formou predplatenia využívania týchto služieb.

Podnik, ktorý je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb so spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami podľa odseku 4, je povinný zabezpečiť, aby číslo z národného číslovacieho plánu, ktoré je spojené s poskytovaním služby, bolo dostupné spotrebiteľovi s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami počas celej dĺžky trvania zmluvy.

Podnik účtujúci osobitné ceny je povinný

Na určenie podniku, ktorému úrad uloží povinnosť účtovať osobitné ceny, sa primerane použijú ustanovenia § 98. Úrad pri určení podniku postupuje tak, aby minimalizoval negatívny vplyv na hospodársku súťaž.

V rozhodnutí, ktorým úrad uloží povinnosť účtovať osobitné ceny, úrad uvedie podrobnosti o plnení povinnosti a lehotu na jej plnenie.

Poskytovateľom univerzálnej služby sa rozumie podnik, ktorému úrad podľa tohto paragrafu uložil rozhodnutím povinnosť poskytovať univerzálnu službu podľa § 96 ods. 2 alebo podnik účtujúci osobitné ceny.

Ak úrad na základe geografického prieskumu pokrytia územia sieťami schopnými zabezpečiť služby, ktoré sú predmetom univerzálnej služby podľa § 96 ods. 2 alebo na základe iných podkladov, zistí, že tieto služby nie je možné zabezpečiť na základe bežných obchodných podmienok, určí po ukončení verejných konzultácií rozhodnutím jedného alebo viacerých poskytovateľov univerzálnej služby a uloží im povinnosti poskytovať služby podľa § 96 ods. 2 tak, aby boli splnené všetky primerané požiadavky koncových užívateľov na prístup k týmto službám na celom území Slovenskej republiky, pričom môže určiť rôzne podniky alebo skupinu podnikov, ktoré budú zabezpečovať len niektoré povinnosti univerzálnej služby alebo pokrývať rôzne časti územia Slovenskej republiky. Úrad postupuje tak, aby minimalizoval negatívny vplyv na hospodársku súťaž a rešpektoval zásady objektivity, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality.

V rozhodnutí podľa odseku 2 môže úrad uložiť aj povinnosť poskytovať doplnkové služby k službám poskytovaným podľa § 96 ods. 2.

Ak úrad na základe geografického prieskumu pokrytia územia sieťami schopnými zabezpečiť služby, ktoré sú predmetom univerzálnej služby podľa § 96 ods. 2, alebo na základe iných podkladov zistí, že tieto služby alebo služby, ktoré sú s týmito službami porovnateľné, sú všeobecne dostupné, neurčí podnik na poskytovanie univerzálnej služby.

Úrad pri ukladaní povinnosti poskytovať služby podľa § 96 ods. 2 písm. c) posúdi všeobecnú potrebu a osobitné požiadavky na poskytovanie služieb spotrebiteľom so zdravotným postihnutím. Úrad môže uložiť najmä povinnosť prenajať alebo predať, ak o to požiada spotrebiteľ so zdravotným postihnutím, jedno špeciálne vybavené telekomunikačné koncové zariadenie primerané jeho zdravotnému postihnutiu za cenu štandardného telekomunikačného koncového zariadenia.

Úrad pred určením podniku podľa odseku 2 po ukončení verejných konzultácií zverejní výzvu, ktorou vyzve podniky, aby v úradom určenej lehote vyjadrili, či majú záujem byť určený ako poskytovateľ univerzálnej služby. Úrad nesmie vopred vylúčiť žiadny podnik. Náležitosti vyjadrenia, podmienky pre určenie poskytovateľa univerzálnej služby a podmienky poskytovania univerzálnej služby vrátane kvality určí úrad vo výzve. Súčasťou výzvy je aj metóda výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby podľa § 100 ods. 2.

Ak na základe výzvy podľa odseku 6 prejaví jeden alebo viac podnikov záujem byť určený za poskytovateľa univerzálnej služby, úrad začne s každým z týchto podnikov konanie o určení poskytovateľa univerzálnej služby. Úrad pri rozhodovaní prihliada najmä na finančné, technické a odborné predpoklady podniku, schopnosť podniku poskytovať univerzálnu službu nákladovo efektívnym spôsobom a za podmienok určených vo výzve podľa odseku 6, pričom postupuje v súlade so zásadami objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality tak, aby minimalizoval negatívny vplyv na hospodársku súťaž. Ak úrad zistí, že žiaden z podnikov, ktorý vyjadril svoj záujem o určenie za poskytovateľa univerzálnej služby, nie je schopný poskytovať univerzálnu službu za podmienok určených vo výzve podľa odseku 6, konanie zastaví.

Ak na základe výzvy podľa odseku 6 neprejaví o poskytovanie univerzálnej služby záujem žiadny podnik alebo ak úrad zastavil konanie o určení poskytovateľa univerzálnej služby podľa odseku 7, úrad vydá rozhodnutie, ktorým určí jeden alebo viac podnikov za poskytovateľa univerzálnej služby, pričom určí jeden alebo viac podnikov, ktoré najviac vyhovujú podmienkam určeným vo výzve podľa odseku 6. Úrad zohľadní najmä finančné, technické a odborné predpoklady podniku a schopnosť podniku poskytovať univerzálnu službu nákladovo efektívnym spôsobom.

V rozhodnutí o určení poskytovateľa univerzálnej služby úrad uvedie podrobnosti týkajúce sa plnenia jednotlivých povinností a lehotu na ich plnenie.

Úrad pravidelne raz za tri roky preskúmava, či trvajú dôvody, na základe ktorých neurčil alebo určil poskytovateľa univerzálnej služby a uložil mu povinnosti poskytovať služby podľa § 96 ods. 2 alebo § 97 ods. 3.

Ak úrad zistí, že služby, ktoré sú predmetom povinností univerzálnej služby podľa § 96 ods. 2 alebo služby, ktoré sú s týmito službami rovnocenné, sú všeobecne dostupné, zruší rozhodnutie, ktorým určil poskytovateľa univerzálnej služby a uložil mu povinnosti poskytovať služby podľa § 96 ods. 2 alebo § 97 ods. 3. K návrhu rozhodnutia úrad vykoná verejnú konzultáciu.

Ak úrad zistí, že sa zmenili okolnosti, na základe ktorých určil poskytovateľa univerzálnej služby a uložil mu povinnosť poskytovať službu podľa § 96 ods. 2 alebo § 97 ods. 3, rozhodnutím predmetnú povinnosť zruší alebo zmení. K návrhu rozhodnutia o zrušení alebo zmene povinnosti poskytovať službu podľa § 96 ods. 2 alebo § 97 ods. 3 úrad vykoná verejnú konzultáciu. Ak úrad zistí dôvod na zmenu poskytovateľa univerzálnej služby, rozhodnutie ktorým určil poskytovateľa univerzálnej služby a uložil mu povinnosť poskytovať službu podľa § 96 ods. 2 alebo § 97 ods. 3 zruší a postupuje podľa odsekov 2, 5 až 9.

Ak má poskytovateľ univerzálnej služby, ktorému úrad uložil povinnosti poskytovať službu podľa § 96 ods. 2 alebo § 97 ods. 3, v úmysle predať alebo iným spôsobom previesť vlastníctvo ním poskytovanej prístupovej siete alebo jej podstatnej časti na právnickú osobu, voči ktorej nie je v postavení materskej účtovnej jednotky,¹¹⁵) je povinný štyri mesiace pred predpokladaným termínom tejto transakcie o tomto úmysle informovať úrad, aby úrad mohol posúdiť účinok zamýšľanej transakcie na plnenie povinnosti poskytovať služby podľa § 96 ods. 2 a § 97 ods. 3. Úrad môže uložiť, zmeniť alebo zrušiť uložené povinnosti podniku, ktorý určil za poskytovateľa univerzálnej služby.

Úrad oznamuje Európskej komisii

Podnik poskytujúci služby podľa § 96 ods. 2 a poskytovateľ univerzálnej služby pri poskytovaní zariadení alebo služieb, ktoré sú doplnkové k službám uvedeným v § 96 ods. 2, nesmie požadovať úhradu za zariadenia alebo služby, ktoré koncový užívateľ nepožaduje, alebo ktoré nie sú nevyhnutné pre poskytovanie požadovanej služby.

Podnik poskytujúci služby podľa § 98 je povinný poskytovať spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami

Ak úrad neurčí v rozhodnutí podľa § 98 ods. 8 alebo vo všeobecnom povolení inak, podnik účtujúci osobitné ceny je oprávnený za poplatok poskytovať na základe žiadosti spotrebiteľa s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami vyššiu úroveň rozpisu účtov; týmto nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu.

Úrad môže povinnosť uloženú podľa odseku 2 na časti územia alebo celom území Slovenskej republiky zrušiť alebo takúto povinnosť neuloží, ak sú jednotlivé nástroje uvedené v odseku 2 poskytované podnikmi v rovnakom rozsahu aj bez uloženia týchto povinností.

Ak v súvislosti s plnením uložených povinností poskytovať služby podľa § 96 ods. 2, § 97 ods. 3 alebo § 98 ods. 2 vzniknú poskytovateľovi univerzálnej služby čisté náklady podľa odseku 2, ktoré pre neho predstavujú neprimeranú finančnú záťaž, má poskytovateľ univerzálnej služby právo na úhradu zistených čistých nákladov univerzálnej služby.

Čisté náklady univerzálnej služby sú všetky náklady súvisiace s poskytovaním univerzálnej služby. Čisté náklady univerzálnej služby sa vypočítajú ako rozdiel medzi čistými nákladmi poskytovateľa univerzálnej služby a čistými nákladmi toho istého poskytovateľa univerzálnej služby, ktoré by mu nevznikli, ak by univerzálnu službu neposkytoval. Metódu výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby úrad určí po verejnej konzultácii. Metóda výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby musí byť odôvodnená, zverejňuje sa vo vestníku a je súčasťou rozhodnutia podľa § 98 ods. 2.

Žiadosť o úhradu čistých nákladov univerzálnej služby, ktorá obsahuje výpočet a vyčíslenie čistých nákladov univerzálnej služby v súlade s metódou výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby podľa odseku 2, ktoré boli overené odborne spôsobilou a nezávislou osobou, ako aj podklady na výpočet čistých nákladov univerzálnej služby, môže poskytovateľ univerzálnej služby podať úradu do dvoch rokov od uplynutia finančného roka, v ktorom vznikli, inak právo na úhradu čistých nákladov univerzálnej služby zaniká.

Ak úrad na základe overenia čistých nákladov na základe metódy, ktorá bola súčasťou výzvy na určenie poskytovateľa univerzálnej služby podľa § 98 ods. 6 zistí, že poskytovanie univerzálnej služby je pre poskytovateľa univerzálnej služby neprimeranou finančnou záťažou, rozhodne o výške úhrady čistých nákladov.

Úrad na základe predloženej žiadosti posúdi, či poskytovateľ univerzálnej služby plní povinnosti vyplývajúce z poskytovania univerzálnej služby nákladovo efektívnym spôsobom a overí výpočet čistých nákladov univerzálnej služby, pričom prihliadne na trhovú výhodu, ktorú poskytovateľ univerzálnej služby poskytovaním univerzálnej služby alebo poskytovaním služieb podľa § 97 ods. 2 spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo s osobitnými sociálnymi potrebami za ceny, ktoré sa líšia od cien poskytovaných podľa obvyklých obchodných podmienok, získal a posúdi, či poskytovanie univerzálnej služby predstavuje pre podnik neprimeranú finančnú záťaž. Podklady na výpočet čistých nákladov môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby overovať a kontrolovať a za týmto účelom nahliadať do účtovných kníh a záznamov poskytovateľa univerzálnej služby. Výsledky overenia podkladov, výšku vypočítaných čistých nákladov a metódu ich výpočtu úrad zverejní na svojom webovom sídle. Za neprimeranú finančnú záťaž sa považuje stav, keď čisté náklady univerzálnej služby dosahujú takú úroveň, že vzhľadom na hospodársku situáciu poskytovateľa univerzálnej služby nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby ich znášal.

Na základe overenia a posúdenia skutočností podľa odsekov 1 a 2 úrad rozhodnutím potvrdí výšku čistých nákladov uvedenú v žiadosti poskytovateľa univerzálnej služby alebo žiadosti o úhradu čistých nákladov vyhovie len čiastočne, inak rozhodnutím žiadosť o úhradu čistých nákladov zamietne.

Účastníkom konania o úhrade čistých nákladov univerzálnej služby alebo poskytovaní služieb podľa § 97 ods. 2 spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo s osobitnými sociálnymi potrebami za ceny, ktoré sa líšia od cien poskytovaných podľa obvyklých obchodných podmienok, je len podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby, ktorý podal žiadosť podľa odseku 2.

Ak úrad rozhodne o výške úhrady čistých nákladov podľa § 101 ods. 3, úrad zriadi a spravuje osobitný účet univerzálnej služby (ďalej len „osobitný účet“) na úhradu úradom vypočítaných čistých nákladov, do ktorého je povinný prispievať podnik poskytujúci verejnú hlasovú službu a službu prístupu k internetu, ktorého objem výnosov, ak ide o podnik účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, alebo objem príjmov, ak ide o podnik účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva z poskytovania verejnej hlasovej služby a služby prístupu k internetu v príslušnom finančnom roku na území Slovenskej republiky je rovný alebo je vyšší ako 1 000 000 eur.

Podnik povinný prispieť na úhradu úradom vypočítaných čistých nákladov a výšku úhrady na osobitný účet určí úrad pre každý podnik samostatne rozhodnutím. Výška úhrady konkrétneho podniku na osobitný účet sa určí z podielu ročných tržieb alebo príjmov z poskytovania verejnej hlasovej služby a služby prístupu k internetu na území Slovenskej republiky konkrétneho podniku na celkových tržbách a príjmoch z poskytovania verejnej hlasovej služby a služby prístupu k internetu všetkých podnikov, ktoré spĺňajú povinnosť prispievať na osobitný účet podľa odseku 1 v príslušnom kalendárnom roku.

Ak je osobitný účet zriadený, podnik musí na požiadanie každoročne oznámiť úradu výšku svojich výnosov, ak ide o podnik účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, alebo príjmov, ak ide o podnik účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva z poskytovania verejnej hlasovej služby a služby prístupu k internetu dosiahnutých na území Slovenskej republiky v príslušnom kalendárnom roku za každú z týchto služieb samostatne, a to aj za predchádzajúce kalendárne roky špecifikované úradom. Na tento účel môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby nahliadnuť do účtovných kníh a účtovných dokladov podniku, a ak podnik výšku výnosov alebo príjmov úradu neoznámi, úrad výšku výnosov alebo príjmov takéhoto podniku určí odhadom.

Podnik povinný prispieť na úhradu úradom vypočítaných čistých nákladov je povinný uhradiť do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na osobitný účet úradom vypočítanú výšku úhrady.

Úrad zverejňuje výročnú správu o hospodárení s osobitným účtom, ktorá obsahuje výšku úradom vypočítaných čistých nákladov, výhody na trhu, ktoré určený podnik získal poskytovaním povinností univerzálnej služby vrátane ich finančného ocenenia, a úhrady jednotlivých podnikov spolu so spôsobom ich výpočtu.

Podrobnosti o úhrade čistých nákladov, o postupe pri posudzovaní neprimeraného zaťaženia a o zriadení a spravovaní osobitného účtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.