170
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 19. apríla 2021,
ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)
podľa § 6 ods. 4, § 7 ods. 7, § 17 ods. 2, § 24 ods. 22, § 28 ods. 16, § 28a ods. 9, § 33 ods. 1, 2 a 5, § 34 ods. 4, § 35 ods. 5 a 9, § 36 ods. 2, § 37, § 38 ods. 10, § 41 ods. 15, § 42 ods. 15, § 43 ods. 5, § 47 ods. 13, § 51 ods. 10, § 52 ods. 5, § 54 ods. 27, § 55 ods. 9, § 56 ods. 7, § 61 ods. 8, § 65a ods. 2 písm. c) a ods. 3, § 72 ods. 9, § 74 ods. 3, § 80 ods. 2, § 95 ods. 4, § 97 ods. 1, § 98 ods. 1 a § 100 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§1
Zoznam biotopov európskeho významu a biotopov národného významu a podrobnosti o podmienkach
vydávania súhlasu na vykonanie činnosti, ktorou môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu
týchto biotopov a opatreniach na kompenzovanie negatívnych účinkov činnosti na tieto
biotopy
(§ 6 ods. 4 zákona)
(§ 6 ods. 4 zákona)
(1)
Zoznam biotopov európskeho významu vrátane prioritných biotopov a biotopov národného
významu je uvedený v prílohe č. 1.
(2)
Pri posudzovaní žiadosti o vydane súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona sa prihliada na
a)
ekologické funkcie biotopu,
b)
vzácnosť výskytu biotopu v danej lokalite alebo regióne,
c)
vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability,
d)
ciele ochrany chráneného územia, ak sa biotop vyskytuje v chránenom území,
e)
limity záberu biotopu uvedené v prílohe č. 1.
(3)
Za primerané opatrenie na kompenzovanie negatívnych účinkov činnosti na biotop európskeho
významu alebo biotop národného významu sa považuje súbor opatrení, vykonaním ktorých
sa zabezpečí zlepšenie stavu alebo obnova biotopu európskeho významu alebo biotopu
národného významu v lokalite, kde sa poškodený alebo zničený biotop nachádza, alebo
v jej bezprostrednom okolí, alebo ak tieto opatrenia v takejto lokalite alebo v jej
bezprostrednom okolí nie je možné alebo účelné vykonať, v inej lokalite.
(4)
Primerané opatrenia na kompenzovanie negatívnych účinkov činnosti na biotop európskeho
významu alebo biotop národného významu môžu byť vykonané v súlade s rozhodnutím o
vydaní súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona aj formou vyplatenia finančných prostriedkov v sume primeranej k hodnote realizácie
určených primeraných opatrení štátnej organizácii ochrany prírody a krajiny podľa
§ 65a zákona (ďalej len „organizácia ochrany prírody“), ktorá ich použije na vykonanie týchto
opatrení. Organizácia ochrany prírody po vykonaní týchto opatrení zverejňuje podrobnosti
o ich použití na svojom webovom sídle.
§2
Podrobnosti o podmienkach vydávania súhlasu na výsadbu a pestovanie nepôvodných druhov
rastlín a na vypúšťanie nepôvodných druhov živočíchov a zoznam nepôvodných druhov
rastlín a živočíchov, pre ktoré sa vydanie tohto súhlasu nevyžaduje
(§ 7 ods. 7 zákona)
(§ 7 ods. 7 zákona)
(1)
Zoznam nepôvodných druhov rastlín, ktoré sa môžu vysádzať alebo pestovať bez súhlasu
štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny (ďalej len „orgán ochrany prírody“) podľa
§ 7 ods. 3 zákona, je uvedený v prílohe č. 2.
(2)
Zoznam nepôvodných druhov živočíchov, ktoré sa môžu vypúšťať do životného prostredia
bez súhlasu orgánu ochrany prírody podľa § 7 ods. 3 zákona, je uvedený v prílohe č. 3.
(3)
Žiadosť o vydanie súhlasu podľa § 7 ods. 3 zákona obsahuje
a)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo
alebo miesto podnikania žiadateľa,
b)
názov nepôvodného druhu a počet jedincov, ktoré sa plánujú vysádzať, pestovať alebo
vypúšťať alebo výmeru plochy, na akej sa plánujú vysádzať alebo pestovať,
c)
lokalitu plánovanej výsadby, pestovania alebo vypustenia jedincov s uvedením katastrálneho
územia a čísla parcely katastra nehnuteľností,
d)
dôvod plánovanej výsadby, pestovania alebo vypustenia jedincov,
e)
obdobie plánovanej výsadby, pestovania alebo vypustenia jedincov,
f)
spôsob odstránenia alebo odchytu jedincov, ak je ich pestovanie alebo vypustenie
dočasného charakteru, a spôsob nakladania s nimi,
g)
spôsob uvedenia plochy po ukončení pestovania do stavu podľa druhu pozemku evidovaného
v katastri nehnuteľností.
(4)
Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu podľa § 7 ods. 3 zákona sa prihliada na
a)
krajinu pôvodu jedincov a ich genetický pôvod vrátane krížencov,
b)
biológiu druhu, spôsob rozmnožovania, schopnosť adaptácie na iné prostredie, trofické
nároky, priemernú dĺžku života a u druhov živočíchov ich migračné správanie,
c)
možné vplyvy na pôvodné druhy a prírodné biotopy vrátane možnosti kríženia sa s pôvodnými
druhmi a rizika prenosu chorôb na pôvodné druhy,
d)
klimatické a ekologické podmienky lokality plánovanej výsadby, pestovania a vypustenia
nepôvodného druhu,
e)
predchádzajúci a súčasný výskyt nepôvodného druhu v lokalite a jeho vplyv na pôvodné
druhy a prírodné biotopy,
f)
osobitné záujmy ochrany prírody v lokalite plánovanej výsadby, pestovania a vypustenia
nepôvodného druhu a v jej okolí,
g)
metódy odstraňovania nepôvodných druhov a ich sprievodné vplyvy a iné nakladanie
s nimi.
§3
(1)
Zoznam chránených rastlín je uvedený v prílohe č. 4.
(2)
Zoznam chránených živočíchov je uvedený v prílohe č. 5.
§4
Podrobnosti o druhovej ochrane chránených rastlín
(§ 34 ods. 4 zákona)
(§ 34 ods. 4 zákona)
(1)
Základom ochrany pôvodných druhov chránených rastlín je ochrana ich biotopov a bezprostredného
okolia; za bezprostredné okolie sa považuje priestor, do ktorého zásah môže mať negatívny
vplyv na chránenú rastlinu a jej biotop.
(2)
Ochrana chránených rastlín zahŕňa najmä
a)
ochranu chránených rastlín v ich prírodných populáciách a v zariadeniach uvedených
v § 45 ods. 1 písm. a), b) a e) zákona,
b)
ochranu prirodzených a účelovo vytvorených biotopov chránených rastlín,
c)
ochranu chránených rastlín pred nepovoleným nakladaním s nimi,
d)
opatrenia starostlivosti o populácie chránených rastlín a ich biotopy, najmä vytváranie
vhodných podmienok na život chránených rastlín a navrátenie vymiznutých chránených
rastlín do ich biotopov.
§5
Podrobnosti o druhovej ochrane chránených živočíchov a zoznam vybraných druhov chránených
živočíchov, ktorých úhyn sa preukazuje
(§ 35 ods. 9 zákona)
(§ 35 ods. 9 zákona)
(1)
Základom ochrany pôvodných druhov chránených živočíchov je ochrana ich biotopov a
bezprostredného okolia; za bezprostredné okolie sa považuje priestor, do ktorého zásah
môže mať negatívny vplyv na ďalšiu existenciu alebo úspešnosť reprodukcie chráneného
živočícha.
(2)
Ochrana chránených živočíchov zahŕňa najmä
a)
ochranu chránených živočíchov v ich prírodných populáciách a v zariadeniach uvedených
v § 44 a § 45 ods. 1 písm. c) až e) zákona,
b)
ochranu prirodzených a účelovo vytvorených biotopov chránených živočíchov najmä miest
ich hniezdenia, rozmnožovania, odpočinku, zhromažďovania a zimovania,
c)
ochranu chránených živočíchov pred nepovoleným nakladaním s nimi,
d)
opatrenia starostlivosti o populácie chránených živočíchov a ich biotopy, najmä vytváranie
vhodných podmienok na život chránených živočíchov vrátane podmienok na ich hniezdenie,
rozmnožovanie a odpočinok na budovách alebo komínoch budov a navrátenie vymiznutých
chránených živočíchov do ich biotopov,
e)
opatrenia na zamedzenie antropického vplyvu spôsobujúceho zmenu prirodzeného správania
chránených živočíchov, najmä synantropizáciu jedincov vo vzťahu k získavaniu potravy.
(3)
Pri uskutočnení stavby alebo stavebných a udržiavacích prác na stavbe, najmä na obvodových
plášťoch a strešných konštrukciách trojpodlažných a viacpodlažných budov sa zisťuje
výskyt chránených živočíchov a navrhujú sa opatrenia na ich ochranu a starostlivosť
o ne a ich biotopy na základe odborného posudku, ktorý vyhotovuje organizácia ochrany
prírody alebo ňou poverená osoba.
(4)
Preukázanie úhynu chránených živočíchov potvrdením veterinárneho lekára sa vzťahuje
na plazy, vtáky a cicavce, okrem jedincov v rehabilitácii v zariadeniach na záchranu
chránených živočíchov uvedených v § 45 ods. 1 písm. c) a d) zákona, ktorá trvá najviac 12 mesiacov.
§6
Zoznam druhov vtákov, na ktoré sa nevzťahujú vybrané zákazy druhovej ochrany
(§ 35 ods. 5 zákona)
(§ 35 ods. 5 zákona)
Zoznam druhov vtákov, ktoré sa môžu držať, chovať v ľudskej opatere, prepravovať,
predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu, ak sú nadobudnuté v súlade
so zákonom, je uvedený v prílohe č. 6.
§7
Zoznam zakázaných metód a prostriedkov odchytu a usmrcovania chránených živočíchov
(§ 36 ods. 2 zákona)
(§ 36 ods. 2 zákona)
Zakázanou metódou a prostriedkom odchytu a usmrcovania chránených živočíchov je pre
a)
vtáky a cicavce použitie
1.
oka, lepu, háčika, siete, nášľapnej pasce alebo čeľusťovej pasce,
2.
pasce založenej na princípe neselektívneho odchytu alebo pasce, ktorá pri použití
chytá neselektívne,
3.
pasce na lov vtákov,
4.
slepého, zmrzačeného alebo inak hendikepovaného živočícha slúžiaceho ako návnada,
5.
magnetofónu alebo iného nosiča zvuku,
6.
elektrického alebo elektronického zariadenia schopného zabíjať alebo omráčiť,
7.
umelého svetelného zdroja,
8.
zrkadla alebo iného oslňujúceho zariadenia,
9.
zariadenia na osvetľovanie cieľov,
10.
pozorovacieho zariadenia na nočné strieľanie s elektronickým zväčšením obrazu alebo
konvertorom obrazu alebo iného podobného zariadenia umožňujúceho streľbu v noci,
11.
výbušniny,
12.
kuše alebo luku,
13.
chemikálie, jedu, návnady s jedom alebo s anestetikom alebo návnady, ktorá obsahuje
chemickú látku, ktorá môže spôsobiť usmrtenie alebo nefunkčnosť fyziologických orgánov
živočícha,
14.
plynu alebo dymu,
15.
samonabíjacej alebo samočinnej zbrane strieľajúcej jednotlivo alebo dávkou so zásobníkom,
ktorý môže obsahovať viac ako dva náboje,
16.
oloveného streliva pri love vtákov v mokradiach [§ 2 ods. 2 písm. g) zákona],
17.
lietadiel, plavidiel, motorových vozidiel, snežných skútrov alebo iných vozidiel,
b)
ryby použitie
1.
elektriny so striedavým prúdom,
2.
výbušniny,
3.
chemikálie, jedu alebo návnady s jedom alebo s anestetikom,
4.
umelého svetelného zdroja,
5.
strelnej zbrane,
6.
inej metódy a prostriedku odchytu a usmrcovania zakázaného podľa osobitného predpisu.1)
§8
Zoznam vybraných druhov živočíchov, vybrané podmienky druhovej ochrany a podrobnosti
o nich
(§ 37 zákona)
(§ 37 zákona)
(1)
Zoznam vybraných druhov živočíchov, vybraných podmienok druhovej ochrany a podrobnosti
o nich sú uvedené v prílohe č. 7.
(2)
Pri odchyte a usmrcovaní vybraných druhov živočíchov uvedených v prílohe č. 7 je zakázané používať metódy a prostriedky uvedené v § 7.
§9
Zoznam druhov európskeho významu a druhov národného významu, na ktorých ochranu sa
vyhlasujú chránené územia
(§ 17 ods. 2 zákona)
(§ 17 ods. 2 zákona)
(1)
Druhy rastlín európskeho významu vrátane prioritných druhov a druhy rastlín národného
významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, sú osobitne označené v zozname
uvedenom v prílohe č. 4.
(2)
Druhy živočíchov európskeho významu vrátane prioritných druhov a druhy živočíchov
národného významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, sú osobitne označené
v zoznamoch uvedených v prílohách č. 5 a 7.
§10
Zoznam chránených nerastov a chránených skamenelín a podrobnosti o ich ochrane a odbere
(§ 33 ods. 2 a 5 a § 38 ods. 10 zákona)
(§ 33 ods. 2 a 5 a § 38 ods. 10 zákona)
(1)
Chráneným nerastom je
a)
nález nového nerastu z územia Slovenskej republiky, ktorý je prvýkrát opísaný pre
vedu, uvedený v prílohe č. 8 časti A (ďalej len „typový nerast“),
b)
nerast predstavujúci prírodný prvkok alebo chemickú zlúčeninu zväčša s kryštálovou
štruktúrou, ktoré vznikli v dôsledku geologických procesov na území Slovenskej republiky,
uvedený v prílohe č. 8 časti B,
c)
sintrová výplň jaskyne, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky, uvedená
v prílohe č. 8 časti C,
d)
meteorit nájdený na území Slovenskej republiky.
(2)
Chránenou skamenelinou je
a)
nález nového druhu alebo nižšej taxonomickej jednotky skamenelého organizmu, jeho
zvyškov alebo stôp po jeho živote z územia Slovenskej republiky, ktorý je prvýkrát
opísaný pre vedu, uvedený v prílohe č. 9 časti A (ďalej len „typová skamenelina“),
b)
skamenelina dostatočne zachovaná na jej spoľahlivé určenie, ktorá je zvyškom fosílnej
rastliny alebo živočícha, ich odtlačkov alebo stôp ich činnosti z územia Slovenskej
republiky, uvedená v prílohe č. 9 časti B.
(3)
Ochrana chráneného nerastu a chránenej skameneliny zahŕňa
a)
zachovanie mineralogicky najcennejších nerastov a paleontologicky najcennejších skamenelín
bez zmeny na mieste ich prirodzeného nálezu, ak im nehrozí poškodenie alebo zničenie
v dôsledku prírodných vplyvov alebo ľudskej činnosti,
b)
ochranu miesta ich prirodzeného nálezu,
c)
ich odber z miesta prirodzeného nálezu oddelením nerastu, jeho agregátu alebo skameneliny
s časťou horninového alebo minerálneho podkladu od pôvodného horninového alebo minerálového
prostredia na ich identifikáciu alebo vedecké skúmanie s následným uložením v zbierkach
takým spôsobom, že sa nepoškodia,
d)
ich ochranu ako predmetov múzejnej hodnoty vrátane zabezpečenia trvalej odbornej
starostlivosti o ne,
e)
ich trvalé zachovanie v jednotlivých vzorkách alebo v zbierkach na území Slovenskej
republiky,
f)
ochranu pred nepovoleným nakladaním s nimi.
(4)
Odber vzoriek chráneného nerastu a chránenej skameneliny z miesta prirodzeného nálezu,
pri ktorom sa nepoškodí podstata chráneného nerastu a chránenej skameneliny, možno
uskutočniť, ak
a)
nie je možné zabezpečiť ich ochranu pred poškodením alebo zničením v dôsledku prírodných
vplyvov alebo ľudskej činnosti,
b)
je odber potrebný na ich identifikáciu a vedecké skúmanie.
(5)
Odobratý chránený nerast a chránená skamenelina sa prednostne uložia v zbierkach
tých štátnych múzeí s prírodovedným zameraním, do ktorých podľa ich významu patria
a ktoré majú na ich ochranu vytvorené vhodné podmienky; typová skamenelina sa uloží
v zbierkach Slovenského národného múzea.
(6)
Odobratým chráneným nerastom a chráneným skamenelinám uloženým v jednotlivých vzorkách
alebo v zbierkach sa musí zabezpečiť trvalá odborná starostlivosť, ktorou sa rozumie
uloženie chránených nerastov a chránených skamenelín v priestoroch bez škodlivých
chemických a mechanických vplyvov, ich zabezpečenie pred odcudzením a ich nezameniteľné
označenie; za nezameniteľné označenie sa považuje uvedenie najmä názvu chráneného
nerastu a chránenej skameneliny, miesta prirodzeného nálezu, roku nálezu alebo odobratia
vzorky a pridelenie evidenčného čísla. Na ochranu chránených nerastov a chránených
skamenelín ako predmetov múzejnej hodnoty uložených v múzejných zbierkach sa vzťahuje
osobitný predpis.2)
(7)
Trvalé zachovanie chráneného nerastu a chránenej skameneliny v jednotlivých vzorkách
alebo v zbierkach na území Slovenskej republiky sa nevzťahuje na výmenu zbierok múzeí
a vedeckých pracovísk, ak nejde o typový nerast a typovú skamenelinu.
(8)
Potvrdenie o oznámení nálezu, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 10, je dokladom, ktorý potvrdzuje oznámenie nálezu chráneného nerastu a chránenej skameneliny
na mieste ich prirodzeného nálezu, ako aj nálezu chráneného nerastu a chránenej skameneliny
odobratých z miesta prirodzeného nálezu. Identifikácia nálezu sa uskutočňuje v súčinnosti
s vedeckými pracoviskami, ktoré vykonávajú vedeckovýskumnú činnosť v geologických
vedách, v odbore mineralógia alebo paleontológia. Potvrdenie o oznámení nálezu je
verejná listina. Pri každej zmene držiteľa chráneného nerastu a chránenej skameneliny
sa originál potvrdenia odovzdá novému držiteľovi. Ak ide o trvalý vývoz chráneného
nerastu a chránenej skameneliny, originál potvrdenia o oznámení nálezu sa odovzdá
ministerstvu.
Podrobnosti o vedení evidencie chránených rastlín a chránených živočíchov a obsah
a vzory evidenčného zoznamu chránených rastlín, druhovej karty chráneného živočícha
a jeho vývinových štádií a knihy držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere
(§ 41 ods. 15 zákona)
(§ 41 ods. 15 zákona)
§11 Evidenčný zoznam chránených rastlín
(1)
Evidenčný zoznam chránených rastlín (ďalej len „evidenčný zoznam“) sa vedie osobitne
pre každý rod chránených rastlín a údaje sa do neho zapisujú podľa vzoru uvedeného
v prílohe č. 11.
(2)
Súčasťou evidenčného zoznamu je doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chránenej
rastliny, ktorý obsahuje
a)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno a sídlo
alebo miesto podnikania osoby, od ktorej je chránená rastlina nadobudnutá,
b)
hmotnosť alebo množstvo nadobudnutých chránených rastlín a spôsob ich nadobudnutia,
c)
údaje preukazujúce pôvod chránenej rastliny podľa prílohy č. 12,
d)
dátum nadobudnutia chránenej rastliny, napríklad dátum odobratia chránenej rastliny
z voľnej prírody alebo jej umelého rozmnoženia.
(3)
Každá strana evidenčného zoznamu sa očísluje a označuje odtlačkom pečiatky okresného
úradu.
(4)
Chránená rastlina sa do evidenčného zoznamu zapisuje v deň jej nadobudnutia.
(5)
Chránená rastlina sa vyraďuje z evidenčného zoznamu v deň jej predaja, darovania,
výmeny, zapožičania, vývozu, úhynu alebo iného dôvodu vyradenia.
§12 Druhová karta chráneného živočícha a jeho vývinových štádií
(1)
Do druhovej karty chráneného živočícha a jeho vývinových štádií (ďalej len „druhová
karta“) sa zapisujú údaje podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 13. Druhová karta sa nevedie pre druhy vtákov uvedené v prílohe č. 6 a v osobitnom predpise.3)
(2)
Chránený živočích sa do druhovej karty zapisuje v deň jeho narodenia, vyliahnutia
alebo iného nadobudnutia.
(3)
Chránený živočích sa vyraďuje z evidencie v druhovej karte v deň jeho predaja, darovania,
výmeny, zapožičania, vývozu, úhynu alebo iného dôvodu vyradenia.
§13 Kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere
(1)
Kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere (ďalej len „kniha chovu“)
sa vedie osobitne pre každý druh chráneného živočícha. Z knihy chovu sa nesmú vyberať
listy a vkladať do nej nové listy. V knihe chovu sú jednotlivé strany očíslované a
označené odtlačkom pečiatky okresného úradu. Na prvej strane knihy chovu je uvedené
meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno a sídlo
alebo miesto podnikania držiteľa, miesto chovu s uvedením presnej adresy a evidenčné
číslo držiteľa.
(2)
Evidencia chránených živočíchov, s ktorými sa obchoduje, sa vedie v knihe chovu označenej
slovom „obchod“ oddelene od knihy chovu chránených živočíchov určených na iné účely.
(3)
Do knihy chovu sa zapisuje
a)
evidenčné číslo držiteľa,
b)
novonadobudnutý chránený živočích v deň jeho nadobudnutia,
c)
pohlavie chráneného živočícha, ak je ho možné určiť,
d)
každá zmena v stave chránených živočíchov a ich vývinových štádií v deň zmeny s uvedením
jej dátumu a hmotnosti alebo množstva chránených živočíchov, ktorých sa zmena týka,
e)
vyradenie chránených živočíchov v deň jeho uskutočnenia s uvedením dátumu a hmotnosti
alebo množstva vyradených chránených živočíchov a evidenčného čísla, mena, priezviska
a adresy trvalého pobytu alebo názvu alebo obchodného mena a sídla alebo miesta podnikania
nového držiteľa,
f)
dátum a hmotnosť alebo množstvo chránených živočíchov v deň ich úhynu a príčina úhynu,
g)
údaj o pôvode chráneného živočícha podľa prílohy č. 12,
h)
spôsob nadobudnutia,
i)
iný údaj o držbe a chove v ľudskej opatere.
(4)
Súčasťou knihy chovu je doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chráneného
živočícha, ktorý obsahuje
a)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo
alebo miesto podnikania osoby, od ktorej je chránený živočích nadobudnutý,
b)
hmotnosť alebo množstvo nadobudnutých chránených živočíchov a spôsob ich nadobudnutia,
c)
údaje preukazujúce pôvod chráneného živočícha podľa prílohy č. 12,
d)
dátum nadobudnutia chráneného živočícha, napríklad dátum odobratia chráneného živočícha
z voľnej prírody alebo jeho vyliahnutia, ak ide o chov v ľudskej opatere.
(5)
Evidencia za predchádzajúci kalendárny rok sa uzatvára k 31. decembru a do evidencie
nového roka sa prenesú údaje o hmotnosti alebo množstve chránených živočíchov, ktoré
tvoria základnú chovnú skupinu a pomere ich pohlaví, hmotnosti alebo množstve vývinových
štádií chránených živočíchov a nedospelých chránených živočíchov a pôvode držaných
chránených živočíchov.
§14
Obsah a vzor preukazu o pôvode chráneného živočícha a postup pri jeho zabezpečení
a vyplnení
(§ 42 ods. 15 zákona)
(§ 42 ods. 15 zákona)
(1)
Preukaz o pôvode chráneného živočícha (ďalej len „preukaz o pôvode“) sa bezodkladne
vydá na konečné vývinové štádium chráneného živočícha. Preukaz o pôvode sa nevydá
pre chránené živočíchy, ktoré sú umiestnené v zariadeniach na záchranu chránených
živočíchov uvedených v § 45 ods. 1 písm. c) a d) zákona na dobu kratšiu ako 12 mesiacov a pre druhy vtákov uvedené v prílohe č. 6 a v osobitnom predpise.3)
(2)
Preukaz o pôvode sa vydá osobitne pre každého chráneného živočícha len jedenkrát.
(3)
Do preukazu o pôvode sa zapisujú údaje o držiteľovi chráneného živočícha a chránenom
živočíchovi. Vzor preukazu o pôvode je uvedený v prílohe č. 14.
(4)
Ak chránený živočích uhynie a držiteľ si ho chce ponechať vypreparovaného ako dermoplastický
preparát v celku, vyznačí dátum úhynu v preukaze o pôvode, ktorý ďalej slúži na preukázanie
jeho pôvodu podľa § 42 zákona. Ak si držiteľ nechce ponechať uhynutého chráneného živočícha ako dermoplastický
preparát v celku, originál preukazu o pôvode bezodkladne odovzdá okresnému úradu podľa
miesta držby jedinca.
§15
Podrobnosti o obsahových náležitostiach evidencie chránených živočíchov a chránených
rastlín, ktoré sú v držbe právnických osôb a fyzických osôb mimo prirodzeného výskytu
v biotopoch
(§ 65a ods. 3 zákona)
(§ 65a ods. 3 zákona)
Súčasťou evidencie chránených živočíchov a chránených rastlín, ktoré sú v držbe právnických
osôb a fyzických osôb mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, ktorú vedie organizácia
ochrany prírody, sú aj kópie dokladov, ktoré sa uchovávajú podľa § 68 písm. t) zákona
a zasielajú sa písomne alebo elektronicky organizácii ochrany prírody do desiateho
dňa kalendárneho mesiaca podľa stavu k poslednému dňu predchádzajúceho mesiaca.
§16
Podrobnosti o evidencii nájdených hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne odchytených,
zranených alebo usmrtených chránených živočíchov
[§ 65a ods. 2 písm. c) zákona]
[§ 65a ods. 2 písm. c) zákona]
Evidencia nájdených hendikepovaných, uhynutých alebo náhodne odchytených, zranených
alebo usmrtených chránených živočíchov, ktorú vedie organizácia ochrany prírody v
elektronickej podobe, obsahuje
a)
vedecké meno a slovenské meno chráneného živočícha,
b)
počet jedincov,
c)
pohlavie a vek jedinca a údaje o jeho nezameniteľnom označení, ak sú známe,
d)
stav jedinca a jeho zranenia pri nájdení,
e)
dátum, čas a miesto nálezu s jeho bližším určením, najmä uvedením GPS súradníc, ak
sú známe,
f)
opis situácie, ako k nálezu došlo,
g)
údaje o nakladaní s jedincom od jeho nájdenia po odovzdanie, najmä údaje o kŕmení
alebo podávaní liekov,
h)
opis činnosti, pri ktorej došlo k poraneniu, poškodeniu, úhynu alebo náhodnému odchytu
alebo usmrteniu jedinca, ak je známy,
i)
predpokladanú príčinu poranenia, poškodenia, úhynu alebo náhodného odchytu alebo
usmrtenia jedinca,
j)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu nahlasujúcej osoby a telefonický kontakt
na ňu,
k)
údaje o určení ďalšieho nakladania s jedincom vrátane určenia dĺžky rehabilitácie.
§17
Podrobnosti o nezameniteľnom označovaní chránených živočíchov
(§ 43 ods. 5 zákona)
(§ 43 ods. 5 zákona)
(1)
Za nezameniteľné označenie živých chránených živočíchov druhov plazov, vtákov a cicavcov
sa považuje
a)
nedeliteľný, nesnímateľný krúžok bez prerušenia alebo spojenia umiestnený na nohe
chráneného živočícha, ktorý sa nedá sňať bez jeho poškodenia alebo poškodenia chráneného
živočícha a na ktorom je vyrazené jedinečné a nezameniteľné číslo, ktoré je evidované
v druhovej karte,
b)
injekčný transpondér (ďalej len „mikročip“) na elektronickú identifikáciu živých
chránených živočíchov určený okresným úradom a aplikovaný veterinárnym lekárom alebo
ním poverenou osobou; aplikáciu mikročipu spolu s identifikačným kódom, ktorý je jedinečný
a nezameniteľný, písomne potvrdzuje veterinárny lekár alebo ním poverená osoba, alebo
c)
iné vhodné nezameniteľné označenie určené okresným úradom na základe stanoviska organizácie
ochrany prírody, ak označenie podľa písmen a) a b) nie je možné aplikovať.
(2)
Vtáky vyliahnuté z chovu v ľudskej opatere sa označujú podľa odseku 1 písm. a). Ak
sa na základe stanoviska organizácie ochrany prírody tento spôsob nemôže aplikovať
pre fyzické alebo etologické vlastnosti chráneného živočícha, označí sa chránený živočích
podľa odseku 1 písm. b).
(3)
Vtáky, ktoré nie sú vyliahnuté z chovu v ľudskej opatere, a iné živé stavovce sa
označujú podľa odseku 1 písm. b). Ak sa na základe stanoviska organizácie ochrany
prírody vydaného na základe potvrdenia od veterinárneho lekára tento spôsob nemôže
aplikovať pre fyzické alebo etologické vlastnosti chráneného živočícha, označí sa
chránený živočích podľa odseku 1 písm. c), najmä pomocou špecificky očíslovaných krúžkov,
pások, štítkov, tetovaní alebo iným vhodným spôsobom.
(4)
Za nezameniteľné označenie živých chránených živočíchov druhov plazov, vtákov a cicavcov
sa tiež považuje profil DNA, ak jeho vykonanie nariadi orgán ochrany prírody na preukázanie
identity jedinca, rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov.
(5)
Nezameniteľné označenie sa nevykonáva
a)
na mláďatách cicavcov v období dojčenia, ak tento úkon môže ohroziť ich život alebo
ich zdravotný stav,
b)
na vajciach vtákov a na ich mláďatách, ak ostávajú v hniezde alebo v starostlivosti
rodičov, ak tento úkon môže ohroziť ich život alebo ich zdravotný stav, a to najdlhšie
do troch mesiacov veku,
c)
na vajciach plazov a na ich mláďatách, a to do troch mesiacov veku, ak ostávajú u
pôvodného držiteľa,
d)
na živočíchoch, ktoré sú umiestnené v zariadeniach na záchranu chránených živočíchov
uvedených v § 45 ods. 1 písm. c) a d) zákona na ich ošetrenie alebo rehabilitáciu na čas kratší ako 12 mesiacov,
e)
ak ide o druhy vtákov uvedené v prílohe č. 6 a v osobitnom predpise,3) alebo
f)
ak podľa stanoviska organizácie ochrany prírody vydaného na základe potvrdenia od
veterinárneho lekára fyzické vlastnosti chráneného živočícha neumožňujú bezpečnú aplikáciu
žiadneho spôsobu označenia.
(6)
Ak sa nezameniteľné označenie nevykonáva z dôvodu uvedeného v odseku 5 písm. f),
zaznamená sa skutočnosť, že chránený živočích nie je nezameniteľne označený, v druhovej
karte a v preukaze o pôvode, alebo ak môže byť bezpečne nezameniteľne označený neskôr,
uvedie sa v nich dátum, dokedy chránený živočích musí byť nezameniteľne označený,
alebo iná vhodná podmienka.
(7)
Ak označovanie živých chránených živočíchov vyžaduje upevnenie štítka, pásky, krúžku
alebo iného zariadenia, označenie časti živočíšneho tela alebo implantáciu mikročipov,
vykoná sa s ohľadom na zdravie a prirodzené správanie daného chráneného živočícha.
§18
Podrobnosti o žiadosti na vydanie súhlasu na sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne
alebo jej časti a o sprístupňovaní a prevádzkovaní jaskyne alebo jej časti
(§ 24 ods. 22 zákona)
(§ 24 ods. 22 zákona)
(1)
Žiadosť o vydanie súhlasu na sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne alebo jej časti
(ďalej len „sprístupnenie jaskyne“) podľa § 24 ods. 15 zákona obsahuje
a)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo
alebo miesto podnikania žiadateľa,
b)
odôvodnenie požadovaného využívania jaskyne.
(2)
K žiadosti podľa odseku 1 sa pripojí
a)
zámer sprístupnenia jaskyne vypracovaný podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 15,
b)
súhlas Štátnej kúpeľnej komisie,4) ak ide o jaskyňu sprístupnenú na liečebné účely,
c)
vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy z hľadiska ochrany vodných pomerov,5) ak ide o jaskyňu s vodným tokom alebo stojacími vodami,
d)
stanovisko obvodného banského úradu6)
e)
stanovisko Slovenskej speleologickej spoločnosti,
f)
stanovisko správcu jaskyne,
g)
stanovisko vlastníka, správcu alebo nájomcu dotknutých pozemkov.
(3)
Žiadateľ môže v žiadosti uviesť aj iné údaje a pripojiť iné doklady, ktoré preukazujú
splnenie podmienok na vydanie súhlasu na sprístupnenie jaskyne.
(4)
Jaskyňu možno sprístupniť, ak
a)
zámerom sprístupnenia jaskyne je náučná prezentácia jej prírodných hodnôt alebo pobyt
na liečebné účely, najmä na speleoterapiu alebo speleoklimatické pobyty,7)
b)
sprístupnením jaskyne nemôže dôjsť ku skutočnostiam uvedeným v § 24 ods. 15 zákona,
c)
rozmery a morfológia podzemných priestorov umožňujú viesť navrhovanú prehliadkovú
trasu alebo upraviť priestory na liečebné účely a sprístupniť jaskyňu tak, že sa minimalizuje
možné poškodenie hodnotných sintrových alebo iných útvarov, biotopov alebo archeologických
a paleontologických nálezov,
d)
v priestoroch, ktoré sú súčasťou navrhovanej prehliadkovej trasy, alebo v priestoroch
určených na liečebné účely netvoria netopiere v letnom období stále kolónie a v zimnom
období zimujú len v malom počte,
e)
navrhovaná prehliadková trasa v jaskyni je dostatočne preskúmaná a zdokumentovaná,
f)
v jaskyni je zaistený bezpečný pohyb a pobyt návštevníkov.
(5)
Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na sprístupnenie jaskyne sa prihliada
na
a)
odborné stanovisko organizácie ochrany prírody,
b)
rozhodnutia, stanoviská a iné doklady podľa odseku 2,
c)
vhodnosť a predpoklady jaskyne na jej kultúrno-výchovné alebo liečebné využívanie,
d)
vhodnosť navrhovaného spôsobu sprístupnenia jaskyne vzhľadom na prírodné hodnoty
v podzemí a na povrchu, najmä na výskyt sintrových alebo iných útvarov, biotopov vzácnych
a ohrozených rastlín a živočíchov alebo archeologických a paleontologických nálezov,
e)
aktuálnosť údajov prieskumu a výskumu jaskyne uvedených v zámere,
f)
rozsah plánovaných úprav, spôsob inštalácie osvetlenia a iných technických zariadení
v jaskyni a uzáveru vchodov do jaskyne,
g)
návrh vedenia prehliadkovej trasy a spôsob jej vyznačenia v jaskyni,
h)
vhodnosť technických zariadení a vybavenia, ktoré sa plánujú využívať pri vykonávaní
liečebných pobytov.
(6)
Pred začatím sprístupňovacích prác sa podrobne zdokumentujú prírodné a kultúrne hodnoty
jaskyne, najmä pozdĺž plánovanej prehliadkovej trasy.
§19
Podrobnosti o primeranom hodnotení vplyvov na územia európskej sústavy chránených
území
(§ 28 ods. 16 zákona)
(§ 28 ods. 16 zákona)
(1)
Účelom primeraného hodnotenia je zhodnotiť vplyvy plánu, programu alebo projektu
(ďalej len „plán alebo projekt“) z hľadiska cieľov ochrany územia európskej sústavy
chránených území Natura 2000 (ďalej len „sústava Natura 2000“), a to samostatne, ako
aj v kombinácii s inými plánmi alebo projektmi. Obsah primeraného hodnotenia je uvedený
v prílohe č. 16.
(2)
V rámci primeraného hodnotenia sa hodnotia vplyvy plánu alebo projektu, ktoré môžu
nastať pri jeho príprave, realizácii, prevádzke alebo likvidácii. Rovnako sa hodnotia
aj vplyvy jednotlivých častí a aktivít plánu alebo projektu a tiež kumulatívne vplyvy,
synergické vplyvy a spolupôsobiace vplyvy iných plánov alebo projektov.
(3)
Pri identifikovaní priamo i nepriamo dotknutých území sústavy Natura 2000 sa berú
do úvahy možné vplyvy vyplývajúce z charakteru plánu alebo projektu, ako aj ekologické
špecifiká ich predmetov ochrany. Pri hodnotení vplyvu na migrujúce druhy, ktoré sú
predmetom ochrany územia sústavy Natura 2000, sa berie do úvahy nielen ich ovplyvnenie
priamo v území sústavy Natura 2000, ale aj ovplyvnenie migračných koridorov, oblastí
významných pre migrujúce druhy, ako aj potravných biotopov mimo týchto území.
(4)
Predmetom hodnotenia vplyvov je najmä možná reakcia predmetov ochrany dotknutých
území sústavy Natura 2000 na plán alebo projekt a jej dôsledky. Vplyvy sa vyhodnocujú
pre každý druh a každý biotop, ktorý je predmetom ochrany územia sústavy Natura 2000,
osobitne.
(5)
Na hodnotenie vplyvov sa využívajú aktuálne údaje o výskyte a stave dotknutých predmetov
ochrany zabezpečené terénnymi prieskumami alebo monitoringom, ktorých metódy a výsledky
sa uvedú v primeranom hodnotení. Hodnotenie vplyvov zahŕňa relevantné publikované
a relevantné dostupné nepublikované údaje o výskyte a stave dotknutých predmetov ochrany,
ktoré môžu prispieť k náležitému zhodnoteniu vplyvov.
(6)
Vplyvy plánu alebo projektu sa hodnotia na základe cieľov ochrany stanovených pre
územia sústavy Natura 2000 v dokumentoch starostlivosti o osobitne chránené časti
prírody a krajiny uvedených v § 26. Ak takéto ciele ochrany ešte nie sú pre územie sústavy Natura 2000 stanovené, pri
hodnotení vplyvov sa predpokladá, že cieľom je najmenej zabezpečiť, že sa stav prírodných
biotopov alebo biotopov druhov, ktoré sú predmetom ochrany tohto územia, nezhorší
pod existujúcu úroveň a druhy, ktoré sú predmetom ochrany tohto územia, nebudú podstatne
rušené a súčasne nebude dotknutá účinnosť ochranných opatrení, ktoré je potrebné v
tomto území prijať na zachovanie alebo zlepšenie ich stavu.
(7)
Významnosť vplyvov plánu alebo projektu na predmet ochrany územia sústavy Natura
2000 a tým na integritu tohto územia sa vyhodnocuje individuálne s ohľadom na ekológiu
a zabezpečenie dlhodobého prežívania druhov a biotopov.
(8)
Závery primeraného hodnotenia musia byť odborne zdôvodnené. Súčasťou primeraného
hodnotenia sú aj údaje o konzultáciách s odborníkmi na jednotlivé dotknuté predmety
ochrany.
(9)
V primeranom hodnotení je potrebné vychádzať z princípu predbežnej opatrnosti vždy,
ak nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť negatívny vplyv. Princíp predbežnej
opatrnosti je potrebné použiť, aj ak neexistuje dostatok údajov o pláne alebo projekte
alebo o pravdepodobnej reakcii predmetu ochrany na ich ovplyvnenie.
(10)
Ak sú v primeranom hodnotení identifikované mierne negatívne vplyvy, ktoré je možné
minimalizovať alebo odstrániť zmierňujúcimi opatreniami, je potrebné takéto opatrenia
navrhnúť. Návrhy zmierňujúcich opatrení je potrebné konzultovať s organizáciou ochrany
prírody. Ak sú v primeranom hodnotení identifikované významné negatívne vplyvy, nie
je možné podmieňovať ich významnosť realizáciou zmierňujúcich opatrení a preklasifikovať
ich na mierne negatívne vplyvy.
(11)
V rámci primeraného hodnotenia sa vplyvy každého variantu plánu alebo projektu hodnotia
osobitne. Ak je vplyv variantov na daný predmet ochrany územia sústavy Natura 2000
rovnaký, je možné ich vyhodnotiť spoločne.
(12)
V rámci primeraného hodnotenia sa hodnotia aj vplyvy na dotknuté územia sústavy Natura
2000, ktoré sa nachádzajú mimo územia Slovenskej republiky.
§20
Podrobnosti o kompenzačných opatreniach
(§ 28 ods. 16 zákona)
(§ 28 ods. 16 zákona)
(1)
Kompenzačné opatrenia predstavujú súbor opatrení, ktorých vykonaním sa zabezpečí
a)
zlepšenie stavu biotopov alebo obnova biotopov v dotknutom území sústavy Natura 2000
alebo v inom území sústavy Natura 2000,
b)
obnova alebo vytvorenie biotopov v novej alebo rozšírenej lokalite, ktorá sa začlení
do sústavy Natura 2000.
(2)
Kompenzačné opatrenia podľa odseku 1 písm. b) možno uskutočniť, len ak nemožno uskutočniť
kompenzačné opatrenia podľa odseku 1 písm. a).
(3)
Súčasťou kompenzačných opatrení podľa odseku 1 môže byť aj opätovné zavádzanie druhov,
ozdravenie alebo posilnenie populácie druhov, kúpa pozemkov, obmedzenie činností negatívne
ovplyvňujúcich biotopy a druhy alebo podpora činností, ktoré ich priaznivo ovplyvňujú.
(4)
Vzor návrhu kompenzačných opatrení je uvedený v prílohe č. 17.
§21
Podrobnosti o vydaní osvedčenia, odbornej spôsobilosti, odbornej príprave a skúške
odbornej spôsobilosti autorizovanej osoby
(§ 28a ods. 9 zákona)
(§ 28a ods. 9 zákona)
(1)
Žiadosť o vydanie osvedčenia podľa § 28a ods. 1 zákona obsahuje
a)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo telefónu a adresu elektronickej pošty
žiadateľa,
b)
údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov8) na preukázanie bezúhonnosti.
(2)
K žiadosti podľa odseku 1 sa pripojí
a)
overený doklad o dosiahnutom vysokoškolskom vzdelaní príslušného odborného zamerania
s uvedením absolvovaného študijného programu a študijného odboru,
b)
doklad o dĺžke odbornej praxe v oblasti ochrany prírody a krajiny,
c)
súhlas s uverejnením údajov podľa odseku 1 písm. a) na webovom sídle ministerstva.
(3)
Požadovaným vysokoškolským vzdelaním, ktoré je podmienkou na vydanie osvedčenia,
je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo tretieho stupňa v študijnom programe
zameranom na biológiu, ekológiu, aplikovanú ekológiu, environmentalistiku a ochranu
prírody.
(4)
Ministerstvom poverená organizácia najmenej raz ročne pozve žiadateľov na odbornú
prípravu, ktorej absolvovanie je podmienkou na vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti.
Predmetom odbornej prípravy sú znalosti o právnych predpisoch Slovenskej republiky
a Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny a posudzovania vplyvov na životné
prostredie a znalosti postupu a spôsobu vypracovania primeraného hodnotenia a návrhu
kompenzačných opatrení.
(5)
Skúška odbornej spôsobilosti sa uskutočňuje pred komisiou, ktorej predsedu a ostatných
členov vymenúva a odvoláva minister životného prostredia Slovenskej republiky zo zamestnancov
ministerstva a zamestnancov organizácie ochrany prírody, ako aj z ďalších odborníkov
predovšetkým vysokoškolských učiteľov a výskumných pracovníkov. Štatút a rokovací
poriadok skúšobnej komisie vydáva ministerstvo.
(6)
Skúška odbornej spôsobilosti má písomnú časť a ústnu časť.
(7)
Písomná časť skúšky je zameraná na odborné znalosti. Termín a miesto písomnej skúšky
sa oznámi žiadateľovi písomne najneskôr 30 dní pred jej konaním. Jej úspešné absolvovanie
je predpokladom účasti na ústnej časti.
(8)
Ústna časť skúšky je prezentáciou vopred vypracovaného primeraného hodnotenia a návrhu
kompenzačných opatrení fiktívneho alebo skutočného plánu alebo projektu. Zadanie a
podklady na vypracovanie primeraného hodnotenia a návrhu kompenzačných opatrení musia
byť žiadateľovi doručené najmenej 30 dní pred konaním skúšky. Vypracované hodnotenie
a návrh kompenzačných opatrení žiadateľ doručí ministerstvu aspoň sedem dní pred konaním
skúšky.
(9)
Skúška sa hodnotí stupňom „vyhovel“ alebo „nevyhovel“. Komisia oznámi žiadateľovi
výsledok skúšky bezprostredne po vykonaní skúšky. O úspešne vykonanej skúške vydá
komisia žiadateľovi potvrdenie.
(10)
Ak žiadateľ na skúške nevyhovel, môže vykonať ďalšiu skúšku až po opätovnom absolvovaní
odbornej prípravy. Termín opakovanej skúšky určí predseda komisie.
(11)
Do zoznamu autorizovaných osôb, ktorý vedie ministerstvo, sa pri každej osobe zapisuje
a)
meno a priezvisko,
b)
adresa trvalého pobytu a ďalšie kontaktné údaje,
c)
číslo osvedčenia,
d)
dátum zapísania do zoznamu,
e)
doba, na ktorú je osvedčenie vydané.
§22
Podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach na vydávanie
súhlasu na výrub drevín, o náležitostiach oznámenia výrubu drevín a spôsob vyznačovania
výrubu drevín
(§ 47 ods. 13 zákona)
(§ 47 ods. 13 zákona)
(1)
Ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií
a na predchádzanie ich poškodzovania, ničenia a neodôvodneného výrubu.
(2)
Poškodzovanie drevín je každé konanie, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne
alebo trvalo znížiť ekologické alebo estetické funkcie drevín.
(3)
Ničenie drevín je každé konanie, ktorého dôsledkom môže byť bezprostredné alebo následné
odumretie drevín alebo odstránenie drevín.
(4)
Ošetrovanie drevín je činnosť zameraná na udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného
stavu alebo na zmiernenie následkov ich poškodenia. Udržiavaním drevín sa zabezpečujú
podmienky na ich optimálny rozvoj. Dobrý zdravotný stav a optimálny rozvoj drevín
sa zabezpečuje najmä:
a)
zabezpečením priaznivých podmienok pri výsadbe drevín vhodnou prípravou stanovišťa
na výsadbu,
b)
kyprením, prihnojovaním, odburiňovaním a zalievaním pôdy v koreňovej mise dreviny,
c)
starostlivosťou o koreňovú misu dreviny s cieľom zabezpečiť priepustnosť pôdneho
povrchu,
d)
vytváraním vhodného vývojového priestoru pre dreviny,
e)
odborne realizovaným a cieleným rezom dreviny,9)
f)
odstraňovaním odumretých častí drevín, ktoré ohrozujú ich stabilitu a okolie,
g)
vykonávaním nevyhnutných mechanických, biologických alebo iných opatrení proti škodcom
a chorobám,
h)
ochranou drevín pred ich poškodením, najmä pri stavebnej činnosti,9)
i)
včasným ošetrením poranenia dreviny,
j)
odborným inštalovaním stabilizačných nedeštruktívnych väzieb a viazaní koruny dreviny.
(5)
Ošetrovanie a udržiavanie drevín sa vykonáva s ohľadom na ochranu chránených živočíchov.
Ošetrovanie chránených stromov zabezpečuje organizácia ochrany prírody.
(6)
Obnovou produkčných ovocných drevín sa rozumie výmena ovocných drevín rastúcich v
ovocných sadoch alebo záhradách s jednoznačnou funkciou produkcie ovocia na výsadbu
nových ovocných drevín, pričom nemusí ísť o výsadbu drevín tých istých ovocných rodov
a druhov.
(7)
Pod bezprostredným ohrozením zdravia alebo života človeka alebo pod bezprostrednou
hrozbou vzniku značnej škody na majetku sa rozumie taký stav, ktorý je vyvolaný najmä
nepredvídateľnou alebo neodvrátiteľnou udalosťou nezávislou od ľudskej vôle, s ktorou
sa spájajú následky týkajúce sa ohrozenia zdravia alebo života človeka alebo hrozby
vzniku značnej škody na majetku. Ide najmä o úder blesku, povodeň, zemetrasenie, smršť,
zosuv pôdy alebo eróziu.
(8)
Žiadosť o vydanie súhlasu na výrub dreviny obsahuje
a)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo
alebo miesto podnikania žiadateľa,
b)
označenie katastrálneho územia a pozemku, na ktorom drevina rastie, s uvedením čísla
parcely katastra nehnuteľností a katastrálnu mapu s vyznačenými drevinami alebo iný
doklad umožňujúci identifikáciu drevín v teréne,
c)
súhlas vlastníka alebo správcu pozemku, na ktorom drevina rastie, alebo súhlas nájomcu
takéhoto pozemku, ak mu oprávnenie na výrub dreviny vyplýva z nájomnej zmluvy, a doklad
preukazujúci vlastníctvo alebo iný právny vzťah k pozemku, na ktorom drevina rastie;
ak je pozemok v spoluvlastníctve viacerých osôb, postačuje súhlas spoluvlastníkov,
ktorí spolu majú väčšinový podiel na pozemku alebo súhlas pozemkového spoločenstva,
d)
špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať, najmä jej druh, počet, zdravotný stav,
obvod kmeňa meraný vo výške 130 cm nad zemou alebo tesne pod miestom jeho rozkonárenia,
ak túto výšku nedosahuje, alebo výmeru krovitého porastu,
e)
odôvodnenie žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny.
(9)
Doklady podľa odseku 8 písm. c) sa nevyžadujú, ak ide o žiadosť o vydanie súhlasu
na výrub dreviny z dôvodu umiestnenia stavby, pre ktorú možno pozemok, na ktorom drevina
rastie, vyvlastniť.10)
(10)
Pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny sa prihliada na
a)
druh a zdravotný stav dreviny,
b)
funkciu a význam dreviny pre životné prostredie,
c)
ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny.
(11)
Ak je výrub dreviny odôvodnený, pri vydaní súhlasu na výrub dreviny sa prihliada
na to, aby sa vykonal najmä v období vegetačného pokoja predovšetkým od 1. októbra
do konca februára.
(12)
Stromy určené na výrub sa vyznačujú jednotlivo nezmazateľným farebným znakom kruhového
tvaru s priemerom 5 cm na kmeni vo výške 130 cm nad zemou a na koreňovom nábehu. Výrub
viac ako 50 stromov možno vyznačiť aj iným nezameniteľne vhodným spôsobom, najmä vymedzením
okrajov rúbanej plochy tak, že sa vyznačia okrajové stromy, ktoré sa nesmú vyrúbať,
alebo vyznačením stromov, ktoré sa nesmú vyrúbať.
(13)
Krovité porasty určené na výrub sa vyznačujú plošne a nezameniteľne vhodným spôsobom.
(14)
Oznámenie o plánovanom výrube dreviny podľa § 47 ods. 7 zákona obsahuje
a)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo
alebo miesto podnikania oznamovateľa výrubu,
b)
označenie katastrálneho územia a pozemku, na ktorom drevina rastie, s uvedením čísla
parcely katastra nehnuteľností a katastrálnu mapu s vyznačenými drevinami alebo iný
doklad umožňujúci identifikáciu drevín v teréne; pri plánovanom výrube v ochranných
pásmach elektrických vedení sa ako doklad predkladá mapa s vyznačením osi elektrického
vedenia a hraníc ochranného pásma, v ktorom sa plánuje výrub realizovať,
c)
špecifikáciu dreviny, ktorá sa má vyrúbať, najmä jej druh, počet, obvod kmeňa meraný
vo výške 130 cm nad zemou alebo tesne pod miestom jeho rozkonárenia, ak túto výšku
nedosahuje, alebo výmeru krovitého porastu,
d)
odôvodnenie nevyhnutnosti výrubu podľa osobitných predpisov,11) s uvedením konkrétneho ustanovenia, z ktorého vyplýva oprávnenie alebo povinnosť
výrubu drevín,
e)
doklad preukazujúci oprávnenie na výrub, ak oprávnenie osobe nevyplýva priamo z osobitného
predpisu.
(15)
Ustanovenie odseku 14 písm. c) sa nevzťahuje na oznámenia o plánovanom výrube podľa
osobitného predpisu12) v ochranných pásmach elektrických vedení.
§23
Podrobnosti o vedení štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody a krajiny
(§ 51 ods. 10 zákona)
(§ 51 ods. 10 zákona)
(1)
Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny (ďalej len „štátny zoznam“)
tvorí register osobitne chránených častí prírody a krajiny, ktorý obsahuje v elektronickej
podobe vedené údaje o osobitne chránených častiach prírody a krajiny, a zbierka listín,
v ktorej sú v listinnej podobe alebo elektronickej podobe vedené dokumenty týkajúce
sa osobitne chránených častí prírody a krajiny.
(2)
Obsah registra osobitne chránených častí prírody a krajiny je uvedený v prílohe č. 18.
(3)
Zbierka listín osobitne chránených častí prírody a krajiny obsahuje
a)
právne predpisy o vyhlásení, zmene alebo zrušení ochrany osobitne chránených častí
prírody a krajiny, medzinárodné doklady o zaradení lokality do zoznamu území medzinárodného
významu alebo o jej vyradení z tohto zoznamu,
b)
mapové podklady na vyhlásenie alebo zmenu ochrany osobitne chránených častí prírody
a krajiny s vyznačenými hranicami osobitne chránených častí prírody a krajiny,
c)
doklady týkajúce sa oznámenia a prerokovania zámeru na vyhlásenie, zmenu alebo zrušenie
osobitne chránených častí prírody a krajiny,
d)
doklady týkajúce sa vyznačenia osobitne chránených častí prírody a krajiny v katastri
nehnuteľností.
(4)
Dokumenty podľa odseku 3 písm. a) a b) sú podkladom na zapísanie, zmenu a vyškrtnutie
osobitne chránenej časti prírody a krajiny zo štátneho zoznamu.
(5)
Dokumenty týkajúce sa osobitne chránených častí prírody a krajiny tvoriace zbierku
listín archivuje ministerstvom poverená štátna organizácia ochrany prírody a krajiny
zriadená podľa § 65 ods. 1 písm. k) zákona.
§24
Podrobnosti o označení osobitne chránených častí prírody a krajiny
(§ 52 ods. 5 zákona)
(§ 52 ods. 5 zákona)
(1)
Na označenie chránených území a ich ochranných pásiem okrem súkromných chránených
území a obecných chránených území a na označenie chránených stromov a ich ochranných
pásiem sa používajú hraničné stĺpy s tabuľou so štátnym znakom Slovenskej republiky13) (ďalej len „štátny znak“) a s nápisom bielej farby na tmavozelenom podklade s uvedením
príslušného chráneného územia, chráneného stromu a ich ochranného pásma; ochranné
pásmo chráneného stromu sa označuje tabuľou so štátnym znakom, ak označenie samotného
stromu nestačí na zvýraznenie predmetu ochrany. Ak ide o chránenú krajinnú oblasť,
prírodný park a národný park a jeho ochranné pásmo, uvedie sa na tabuli ich celý názov.
Vzory tabúľ sú uvedené v prílohe č. 19.
(2)
Tabuľa na označenie chránených území a ich ochranných pásiem má rozmery 40 cm × 30
cm, tabuľa na označenie chránených stromov a ich ochranných pásiem má rozmery 15 cm
× 10 cm; jaskyne a prírodné vodopády možno označovať oboma typmi tabúľ.
(3)
Tabuľa s rozmermi 40 cm × 30 cm sa spravidla pripevňuje na drevený hranol s rozmermi
10 cm x 10 cm a dĺžkou 300 cm zabezpečený proti poveternostným vplyvom strieškou,
tabuľa s rozmermi 15 cm × 10 cm sa spravidla pripevňuje na kovovú rúrku s vhodným
priemerom. Tabule sa umiestňujú na dobre viditeľné miesto na hranici chráneného územia
a jeho ochranného pásma spravidla na priesečníku s pozemnou komunikáciou alebo chodníkom,
najmä náučným chodníkom a turistickým chodníkom, na brehu ostrova, ak je ostrov súčasťou
chráneného územia alebo jeho ochranného pásma alebo v primeranej vzdialenosti od jaskyne
a prírodného vodopádu. Tabule na označenie chránených stromov a ich ochranných pásiem
sa umiestňujú na dobre viditeľné miesto v primeranej vzdialenosti od chráneného stromu
alebo sa citlivo umiestňujú na kôru kmeňa chráneného stromu.
(4)
Na označenie zón chránených území sa použije tabuľa so štátnym znakom podľa odsekov
1 a 2, pod ktorú sa umiestňuje tabuľa s rozmermi spravidla 10 cm x 10 cm s nápisom
čiernej farby na bielom podklade v rámiku tmavozelenej farby s uvedením príslušnej
zóny.
(5)
Ak je to potrebné na označenie hraníc chránených území a ich ochranných pásiem na
vodnej hladine, použijú sa bóje. Štátny znak a nápis s uvedením príslušného chráneného
územia a jeho ochranného pásma sa umiestňuje na časti bóje nad vodnou hladinou.
(6)
Na označenie súkromných chránených území a obecných chránených území sa používa tabuľa
s osobitným označením, ktorá má rozmery 40 cm x 30 cm s názvom príslušného chráneného
územia a inými doplňujúcimi údajmi napísanými zeleným písmom na bielom podklade.
(7)
Okrem tabule podľa odsekov 1, 2 a 4 sa prírodné rezervácie, národné prírodné rezervácie,
prírodné pamiatky, národné prírodné pamiatky, chránené areály a chránené krajinné
prvky a ich ochranné pásma a zóny, ako aj zóny A a B národných parkov, prírodných
parkov a chránených krajinných oblastí spravidla označujú aj pruhovým označením ich
hraníc na stromoch lesných porastov alebo na drevených hraničných stĺpikoch mimo lesných
porastov umiestnených najmä na lomových bodoch hranice. V lesných porastoch sa pruhové
označenie vykoná aj na niektorých stromoch v dostatočne viditeľnej vzdialenosti medzi
lomovými bodmi. Ak sa hranice chráneného územia alebo zóny prekrývajú s hranicami
ochranného lesa,14) je potrebné označenie chráneného územia alebo zóny vykonať takým spôsobom, že nedôjde
k zámene s označením ochranného lesa.
(8)
Pruhové označenie na hraničných stromoch a na stĺpikoch po obvode chráneného územia
a jeho ochranného pásma a zón sa vykoná dvoma pruhmi farby širokými 5 cm oddelenými
medzerou širokou 5 cm. Horný pruh prebieha po celom obvode stromu vo výške 130 cm
nad terénom alebo 10 cm pod vrcholom 1 m vysokého stĺpika. Dolný pruh prebieha len
po vonkajšej časti obvodu chráneného územia, jeho ochranného pásma alebo zón. Pri
súbehu hraníc priľahlých chránených území, ich ochranných pásiem alebo zón sa orientácia
dolného polpruhu na spoločnej hranici pravidelne strieda. Chránené územia sa označujú
červenou farbou, ich ochranné pásma žltou farbou a zóny modrou farbou.
(9)
Zabezpečenie identifikácie lomových bodov chráneného územia, jeho ochranného pásma
a zón okrem chránenej krajinnej oblasti a jej zón, národného parku a jeho ochranného
pásma a zón, prírodného parku a jeho zón a chráneného vtáčieho územia mimo lesných
porastov sa vykoná kovovou rúrkou zapustenou do zeme po úroveň terénu. Ak sú lomové
body totožné s označenými medzníkmi pozemkov, označenie rúrkou sa nevyžaduje.
(10)
Poloha lomových bodov chránených území a ich ochranných pásiem a zón, ak ju v teréne
nemožno jednoznačne identifikovať, sa určí jednoduchým zameraním na základe podkladov
na vyznačenie územia v katastri nehnuteľností.
(11)
Chránené územia a ich časti a zariadenia ochrany prírody a krajiny v nich a chránené
stromy môže organizácia ochrany prírody v teréne označiť aj tabuľami s osobitným označením,
a to
a)
tabuľami s rozmermi 40 cm × 30 cm s doplňujúcimi informáciami o osobitne chránenej
časti prírody a krajiny napísanými zeleným písmom na bielom podklade, ktorými môžu
byť najmä názov, rozloha, charakteristika, spôsob vyznačenia hraníc chráneného územia
v teréne; spravidla sa umiestňujú pod tabuľu so štátnym znakom,
b)
grafickými tabuľami s rozmermi spravidla 10 cm x 10 cm alebo tabuľami s textom, ktoré
vyjadrujú niektoré zakázané alebo prikázané činnosti,
c)
panelmi rôznej veľkosti podávajúcimi špecializované informácie o náučných lokalitách
alebo o náučných chodníkoch alebo ucelenejšie informácie o osobitne chránených častiach
prírody a krajiny v turistických strediskách a na iných vhodných miestach.
(12)
Označenie podľa odseku 11 písm. c) môže so súhlasom orgánu ochrany prírody podľa
§ 52 ods. 3 zákona zabezpečiť aj iný subjekt ako organizácia ochrany prírody.
(13)
Ak si to vyžaduje ochrana prírodnej rezervácie, národnej prírodnej rezervácie, prírodnej
pamiatky, národnej prírodnej pamiatky, chráneného areálu alebo chráneného stromu,
možno vyznačiť hranice chráneného územia alebo ochranného pásma chráneného stromu
jednoduchým, spravidla žrďovým oplotením.
§25 Koncepcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny
(1)
Koncepcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny hodnotí stav ochrany prírody, biodiverzity
a krajiny na území Slovenskej republiky a určuje strategické ciele ich ochrany a opatrenia
na ich dosiahnutie s využitím inštitucionálnych, právnych a ekonomických nástrojov.
(2)
Koncepcia ochrany prírody, biodiverzity a krajiny je podkladom na vypracovanie dokumentov
podľa § 26 až 29.
§26 Dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny
(1)
Program starostlivosti o chránené územie určuje najmä ciele ochrany a opatrenia na
ich dosiahnutie v nadväznosti na zóny alebo jednotky priestorového členenia územia
s rovnakým spôsobom starostlivosti (ďalej len „ekologicko-funkčný priestor“), ak sú
vymedzené, a vzhľadom ku kategórii chráneného územia podľa medzinárodných štandardov.
Program starostlivosti o chránené územie sa vypracuje spravidla súbežne s projektom
ochrany chráneného územia, a to aj pre jeho ochranné pásmo. Pri vzájomnom prekrytí
jednotlivých kategórií chránených území sa spravidla vypracuje spoločný program starostlivosti.
Obsah programu starostlivosti o chránené územie je uvedený v prílohe č. 20.
(2)
Program starostlivosti o chránený strom určuje najmä ciele ochrany a opatrenia na
ich dosiahnutie. Program starostlivosti o chránený strom sa vypracuje aj pre jeho
ochranné pásmo. Obsah programu starostlivosti o chránený strom je uvedený v prílohe č. 21.
(3)
Program starostlivosti o chránené druhy a vybrané druhy rastlín a živočíchov sa vypracuje,
keď je pre tieto druhy potrebné zabezpečiť primerané opatrenia na celoslovenskej úrovni
na zachovanie alebo obnovu ich priaznivého stavu. Obsah programu starostlivosti o
chránené druhy a vybrané druhy rastlín a živočíchov je uvedený v prílohe č. 22.
(4)
Program záchrany chráneného územia sa vypracuje pri ohrození predmetu ochrany chráneného
areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, národnej prírodnej rezervácie, národnej
prírodnej pamiatky, chráneného vtáčieho územia, súkromného chráneného územia, zón
a častí zón chránenej krajinnej oblasti, prírodného parku a národného parku a určia
sa v ňom opatrenia potrebné na zlepšenie jeho stavu a odstránenie príčin ohrozenia.
Obsah programu záchrany chráneného územia je uvedený v prílohe č. 23.
(5)
Program záchrany chráneného stromu sa vypracuje pri ohrození chráneného stromu alebo
jeho ochranného pásma a určia sa v ňom opatrenia potrebné na zlepšenie jeho stavu
a odstránenie príčin ohrozenia. Obsah programu záchrany chráneného stromu je uvedený
v prílohe č. 24.
(6)
Program záchrany chránených druhov rastlín a živočíchov sa vypracuje pri ohrození
chránených rastlín a chránených živočíchov a určia sa v ňom opatrenia na zlepšenie
stavu druhu a odstránenie príčin ohrozenia. Obsah programu záchrany chránených druhov
rastlín a živočíchov je uvedený v prílohe č. 25.
(7)
Zásady starostlivosti o biotopy európskeho významu a biotopy druhov európskeho významu
v územiach európskeho významu určujú priority na zachovanie alebo obnovu priaznivého
stavu biotopov európskeho významu a druhov európskeho významu v rámci Slovenskej republiky
a biogeografických oblastí na jej území a pre územia európskeho významu určujú ciele
ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie. Vychádzajú predovšetkým z hodnotenia stavu
biotopov európskeho významu a druhov európskeho významu a sú podkladom na vypracovanie
programu starostlivosti o chránené územie a programu záchrany chráneného územia.
§27 Dokumenty územného systému ekologickej stability
(1)
Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky
je základom stratégie ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života na území štátu.
Generel vyjadruje súčasný stav ekologickej kvality celého priestoru štátu a obsahuje
východiská na dosiahnutie ekologickej stability; je podkladom na vypracovanie dokumentov
regionálnych územných systémov ekologickej stability a dokumentov miestnych územných
systémov ekologickej stability.
(2)
Dokument regionálneho územného systému ekologickej stability sa zameriava na ochranu
rozmanitosti podmienok a foriem života a na dosiahnutie ekologickej stability a ekologickej
konektivity spravidla na území okresu; tvorí podklad pre územný plán regiónu,15) územný plán obce16) a miestny územný systém ekologickej stability.
(3)
Dokument regionálneho územného systému ekologickej stability sa vypracuje spravidla
pre územie okresu okrem územia chránenej krajinnej oblasti, národného parku a jeho
ochranného pásma a prírodného parku, kde funkciu dokumentu regionálneho územného systému
ekologickej stability plní program starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť, program
starostlivosti o národný park a program starostlivosti o prírodný park. Dokumenty
regionálneho územného systému ekologickej stability okresov v územnom obvode kraja
tvoria dokument regionálneho územného systému ekologickej stability tohto kraja. Obsah
dokumentu regionálneho územného systému ekologickej stability je uvedený v prílohe č. 26.
(4)
Dokument miestneho územného systému ekologickej stability je základným dokumentom
na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života a na dosiahnutie ekologickej stability
a ekologickej konektivity na miestnej úrovni; tvorí podklad pre územný plán obce a
pre projekt pozemkových úprav.17)
(5)
Dokument miestneho územného systému ekologickej stability sa vypracuje spravidla
pre katastrálne územie. Obsah dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability
je uvedený v prílohe č. 27.
§28 Dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny
(1)
Projekt ochrany chráneného územia sa vypracuje ako podklad na vyhlásenie a zmenu
ochrany chráneného územia a jeho ochranného pásma; nevypracuje sa pre obecné chránené
územie. Obsah projektu ochrany chráneného územia je uvedený v prílohe č. 28. Projekt ochrany chráneného územia vyhotovuje odborne spôsobilá osoba v rozsahu uvedenom
v tejto prílohe a po kladnom posúdení jeho opodstatnenosti ho dopracuje organizácia
ochrany prírody.
(2)
Projekt ochrany chráneného stromu sa vypracuje ako podklad na vyhlásenie a zmenu
ochrany chráneného stromu a jeho ochranného pásma. Obsah projektu ochrany chráneného
stromu je uvedený v prílohe č. 29.
(3)
Návrh chráneného vtáčieho územia a návrh územia európskeho významu obsahuje základné
údaje o biotopoch a druhoch, ktoré sú predmetom ochrany územia, vymedzenie územia,
podmienky ochrany a vymedzenie činností, ktoré môžu mať na predmet ochrany územia
negatívny alebo pozitívny vplyv. Návrh chráneného vtáčieho územia a návrh územia európskeho
významu sa predkladá Európskej komisii vo formáte podľa osobitného predpisu.18)
(4)
Výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody
a krajiny predstavujú poznatky o súčasnom stave základných zložiek prírody predovšetkým
v chránených územiach a ich ochranných pásmach a v územiach navrhovaných na vyhlásenie
ochrany.
(5)
Rezervačné knihy chránených území a chránených stromov predstavujú kompletnú zbierku
listinných, mapových, obrazových a iných dokumentov právneho, vedeckého, odborného,
historického a populárno-náučného charakteru, ktoré sa týkajú ochrany a využívania
chránených území a chránených stromov a ich ochranných pásiem.
(6)
Národný červený zoznam vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov
sa vypracuje podľa stupňa ohrozenia jednotlivých druhov rastlín a živočíchov na území
Slovenskej republiky v súlade s medzinárodne platnými kritériami; je podkladom najmä
na zaradenie jednotlivých druhov rastlín a živočíchov medzi chránené druhy a na určovanie
ich spoločenskej hodnoty.
(7)
Národná databáza chránených druhov, biotopov európskeho významu, biotopov národného
významu, jaskýň a prírodných vodopádov sa skladá z národnej databázy chránených rastlín
a chránených živočíchov, národnej databázy chránených nerastov a chránených skamenelín,
národnej databázy biotopov európskeho významu a biotopov národného významu a národnej
databázy jaskýň a prírodných vodopádov.
(8)
Národná databáza chránených rastlín a chránených živočíchov eviduje zaznamenané výskytové
údaje chránených druhov rastlín a živočíchov a je podkladom najmä na vypracovanie
projektov ochrany, programov záchrany a programov starostlivosti. Obsahuje najmä názov
druhu, charakter výskytu, početnosť, dátum nálezu, meno a priezvisko autora záznamu
a zemepisné súradnice.
(9)
Národná databáza chránených nerastov a chránených skamenelín slúži na evidenciu identifikovaných
chránených nerastov a chránených skamenelín, lokalít ich výskytu, miest uloženia a
držby odobratých nálezov, zaznamenaných miest ich prirodzeného nálezu a na registráciu
ďalšej dokumentácie.
(10)
Národná databáza biotopov európskeho významu a biotopov národného významu eviduje
zaznamenané výskyty týchto biotopov a je podkladom najmä na vypracovanie projektov
ochrany a programov starostlivosti. Obsahuje najmä kód a názov biotopu, rozlohu, lokalitné
údaje a dátum záznamu.
(11)
Národná databáza jaskýň a prírodných vodopádov slúži na evidenciu a dokumentáciu
jaskýň a prírodných vodopádov. Obsahuje najmä opis ich prírodných hodnôt, lokalizáciu,
ohrozenosť a registráciu písomnej a grafickej dokumentácie.
§29 Dokumenty starostlivosti o dreviny
Dokument starostlivosti o dreviny poskytuje prehľad o rozmiestnení, stave, kvalite
a ekologickom, krajinotvornom, estetickom a kultúrno-historickom význame drevín v
katastrálnom území obce, obsahuje návrhy na starostlivosť o dreviny a umiestnenie
výsadby drevín v katastrálnom území obce a je podkladom na rozhodovanie orgánov ochrany
prírody. Obsah dokumentu starostlivosti o dreviny je uvedený v prílohe č. 30.
§30
Obstarávanie, vypracovanie, aktualizácia a uloženie dokumentácie ochrany prírody a
krajiny
(1)
Pri obstaraní a vypracovaní dokumentácie ochrany prírody a krajiny sa dbá na vzájomný
súlad jednotlivých druhov dokumentácie a na zamedzenie zbytočným duplicitám.
(2)
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny podľa § 25 až 27 a § 29 sa vyhotovuje na obdobie najmenej desať rokov okrem programov záchrany osobitne chránených
častí prírody a krajiny, ktoré sa vyhotovujú na obdobie najmenej päť rokov. Ak sa
zásadne zmenia podmienky a skutočnosti, na ktorých základe je táto dokumentácia schválená,
príslušný orgán ochrany prírody zabezpečí jej zmenu alebo doplnenie aj pred uplynutím
tohto obdobia.
(3)
Pri aktualizácii programu starostlivosti o chránené územie a programu starostlivosti
o chránený strom sa zohľadní stav predmetov ochrany a vyhodnotí sa dosiahnutie cieľov
a plnenie a účinnosť opatrení.
(4)
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je uložená
a)
na orgáne ochrany prírody príslušnom na jej schválenie; dokumentácia, ktorú schvaľuje
vláda Slovenskej republiky, je uložená na ministerstve,
b)
v štátnom zozname (§ 23) alebo územne príslušnom organizačnom útvare organizácie ochrany prírody.
§31
Podrobnosti o zápise do zoznamu odborne spôsobilých osôb a vedení tohto zoznamu
(§ 55 ods. 9 zákona)
(§ 55 ods. 9 zákona)
(1)
Ak je žiadateľom o zapísanie do zoznamu odborne spôsobilých osôb fyzická osoba, v
žiadosti uvedie
a)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo telefónu a adresu elektronickej pošty,
b)
údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov na preukázanie bezúhonnosti,
c)
druh dokumentácie ochrany prírody a krajiny, ktorú má záujem vyhotovovať.
(2)
K žiadosti podľa odseku 1 žiadateľ pripojí
a)
overený doklad o najvyššom dosiahnutom vzdelaní,
b)
doklad alebo čestné vyhlásenie o dĺžke jeho odbornej praxe,
c)
iné doklady a informácie o jeho odbornej profilácii,
d)
prehľad odbornej, publikačnej a vedeckej činnosti vo vzťahu k odboru, v ktorom vykonáva
svoju činnosť,
e)
súhlas s uverejnením údajov podľa odseku 1 písm. a) a c) vo vestníku ministerstva
a na webovom sídle ministerstva.
(3)
Ak je žiadateľom o zapísanie do zoznamu odborne spôsobilých osôb právnická osoba,
v žiadosti uvedie
a)
názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, číslo telefónu a adresu elektronickej
pošty,
b)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo telefónu a adresu elektronickej pošty
štatutárneho orgánu alebo jeho členov a zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady
podľa § 55 ods. 3 zákona,
c)
údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačné
predpoklady podľa § 55 ods. 3 zákona, na preukázanie bezúhonnosti,
d)
druh dokumentácie ochrany prírody a krajiny, ktorú má záujem vyhotovovať,
e)
stručnú charakteristiku predmetu činnosti a personálneho, technického a iného vybavenia.
(4)
K žiadosti podľa odseku 3 žiadateľ pripojí
a)
overenú listinu o vzniku,
b)
iné doklady a informácie o jeho odbornej profilácii,
c)
prehľad odbornej, publikačnej a vedeckej činnosti vo vzťahu k odboru, v ktorom vykonáva
svoju činnosť.
(5)
Ak ide o žiadosť podľa § 55 ods. 8 zákona, žiadateľ k žiadosti pripojí prehľad dokumentácie ochrany prírody a krajiny, ktorú
za obdobie zápisu do zoznamu odborne spôsobilých osôb vypracoval.
(6)
Zoznam odborne spôsobilých osôb vedie ministerstvo osobitne pre fyzické osoby a osobitne
pre právnické osoby s uvedením údajov podľa odseku 1 písm. a) a odseku 3 písm. a)
a druhu dokumentácie ochrany prírody a krajiny, ktorú odborne spôsobilá osoba vyhotovuje.
§32
Vzor oznámenia o začatí a ukončení prieskumu a výskumu osobitne chránenej časti prírody
a krajiny a správy o jeho výsledku
(§ 56 ods. 7 zákona)
(§ 56 ods. 7 zákona)
(1)
Vzor oznámenia o začatí a ukončení prieskumu a výskumu osobitne chránenej časti prírody
a krajiny je uvedený v prílohe č. 31.
(2)
Vzor správy o výsledku prieskumu a výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny,
ktorý sa použije aj na priebežnú správu o výsledku prieskumu a výskumu osobitne chránenej
časti prírody a krajiny, je uvedený v prílohe č. 32. Správa sa odovzdáva v elektronickej podobe v informačnom systéme organizácie ochrany
prírody.
§33
Podmienky zámeny pozemkov
(§ 61 ods. 8 zákona)
(§ 61 ods. 8 zákona)
(1)
Náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania, formou zámeny pozemkov, sa poskytuje
v prvom rade za pozemky, ktoré sa nachádzajú na území so štvrtým stupňom ochrany a
piatym stupňom ochrany.
(2)
Pozemky nachádzajúce sa v chránenom území, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu, sa
v prvom rade zamieňajú za pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré sa nachádzajú mimo chráneného
územia.
(3)
Pozemky vo vlastníctve štátu nemožno zameniť, ak zámena pozemkov nie je možná z dôvodov
ustanovených zákonom alebo osobitnými predpismi,19) ak ide o pozemky významné z hľadiska bezpečnosti alebo obrany Slovenskej republiky
alebo ide o pozemky, ktoré sa nachádzajú v chránenom území a ministerstvo alebo ním
poverená organizácia ochrany prírody ich určí ako nevhodné na zámenu vzhľadom na ich
význam z hľadiska ochrany prírody a krajiny.
(4)
Organizácia ochrany prírody na základe žiadosti vlastníka pozemku v chránenom území
alebo z vlastného podnetu zasiela správcovi pozemkov vo vlastníctve štátu žiadosť
o určenie pozemkov v jeho správe vhodných na zámenu spolu s odôvodnením zámeny pozemkov.
(5)
Žiadosť vlastníka pozemku v chránenom území obsahuje
a)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo
alebo miesto podnikania žiadateľa,
b)
zoznam pozemkov vo vlastníctve žiadateľa navrhovaných na zámenu s uvedením katastrálneho
územia a čísla parcely katastra nehnuteľností,
c)
určenie hodnoty pozemkov vo vlastníctve žiadateľa navrhovaných na zámenu,
d)
odôvodnenie zámeny pozemkov.
(6)
Správca pozemkov vo vlastníctve štátu podľa žiadosti organizácie ochrany prírody
určí pozemky vhodné na zámenu a výsledok jej oznámi v lehote do 60 dní od doručenia
žiadosti. Ak správca pozemkov vo vlastníctve štátu nemá pozemky vhodné na zámenu v
zmysle predloženej žiadosti, uvedie v oznámení dôvod podľa odseku 3, na základe ktorého
nemôže byť pozemok vo vlastníctve štátu predmetom zámeny.
(7)
Na základe oznámenia správcu pozemkov vo vlastníctve štátu organizácia ochrany prírody
prerokuje s vlastníkom dotknutých pozemkov v chránenom území a správcom pozemkov vo
vlastníctve štátu návrh zámeny pozemkov.
(8)
Po vykonaní miestnej ohliadky zamieňaných pozemkov (§ 61a ods. 5 zákona) organizácia ochrany prírody spíše záznam a ak účastníci miestnej ohliadky potvrdia
súhlas so zámenou pozemkov, organizácia ochrany prírody v súčinnosti s účastníkmi
miestnej ohliadky zabezpečí podklady potrebné na vypracovanie a uzatvorenie zámennej
zmluvy alebo zmluvy o budúcej zmluve (§ 50 ods. 4 zákona).
§34
Podrobnosti o zápise do zoznamu členov stráže prírody
(§ 72 ods. 9 zákona)
(§ 72 ods. 9 zákona)
(1)
Návrh na zápis do zoznamu členov stráže prírody obsahuje
a)
meno, priezvisko a titul navrhovanej osoby,
b)
dátum a miesto jej narodenia,
c)
adresu trvalého pobytu,
d)
číslo občianskeho preukazu,
e)
navrhovaný obvod pôsobnosti, ktorý sa aspoň sčasti musí prekrývať s územným obvodom
okresného úradu v sídle kraja.
(2)
K návrhu na zápis do zoznamu členov stráže prírody sa pripojí
a)
potvrdenie všeobecného lekára o zdravotnej, psychickej a fyzickej spôsobilosti vykonávať
funkciu člena stráže prírody nie staršie ako jeden rok,
b)
doklad o úspešnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti,
c)
fotografia s rozmermi 3 cm × 3,5 cm.
(3)
Prípravu na skúšku odbornej spôsobilosti člena stráže prírody zabezpečuje organizácia
ochrany prírody v spolupráci s Policajným zborom Slovenskej republiky.
(4)
Príprava na skúšku odbornej spôsobilosti pozostáva zo školení, kurzov a workshopov
súvisiacich so získavaním odborných znalostí a vedomostí potrebných na výkon funkcie
člena stráže prírody, ako aj z účasti na činnosti stráže prírody a trvá až do vykonania
skúšky odbornej spôsobilosti, najviac však jeden rok.
§35
Vzor preukazu člena stráže prírody a vzor odznaku člena stráže prírody
(§ 74 ods. 3 zákona)
(§ 74 ods. 3 zákona)
(1)
Preukaz člena stráže prírody je zelenej farby a má rozmery 8,6 cm x 5,4 cm. Na prednej
strane preukazu je fotografia člena stráže prírody, evidenčné číslo, dátum vydania
a platnosti preukazu, podpis prednostu okresného úradu v sídle kraja, odtlačok pečiatky
okresného úradu v sídle kraja a nápisy STRÁŽ PRÍRODY a PREUKAZ člena stráže prírody.
Na zadnej strane preukazu je titul, meno a priezvisko člena stráže prírody, dátum
jeho narodenia a obvod jeho pôsobnosti. Preukaz člena stráže prírody obsahuje tiež
ochranné znaky zabraňujúce falšovaniu. Vzor preukazu člena stráže prírody je uvedený
v prílohe č. 33.
(2)
Odznak člena stráže prírody je vyrobený z kovu, oválneho tvaru s rozmermi 3,5 cm
× 5,5 cm, zelenej farby a uspôsobený na upevnenie na odev. V strede odznaku člena
stráže prírody je štátny znak, v dolnej časti odznaku po jeho okraji nápis STRÁŽ PRÍRODY
a na zadnej strane evidenčné číslo. Vzor odznaku člena stráže prírody je uvedený v
prílohe č. 34.
Podrobnosti o rovnošate a označení zamestnancov orgánu ochrany prírody a zamestnancov
organizácie ochrany prírody
(§ 80 ods. 2 zákona)
(§ 80 ods. 2 zákona)
§36 Rovnošata zamestnancov ochrany prírody
(1)
Zamestnanci orgánu ochrany prírody a organizácie ochrany prírody (ďalej len „zamestnanec
ochrany prírody“) spravidla nosia rovnošatu pri výkone pracovnej činnosti, najmä pri
kontrolnej činnosti.
(2)
Rovnošata zamestnancov ochrany prírody je zelenej farby a jej súčasťami sú tričko
s krátkymi rukávmi, polokošeľa, košeľa s krátkymi a dlhými rukávmi, nohavice, nepremokavá
zimná a letná bunda, flisová bunda, čiapka so šiltom, plátenný klobúk, zimná čiapka
a opasok. Rovnošata sa vyhotovuje vo veľkosti prispôsobenej postave zamestnancov ochrany
prírody.
(3)
Rovnošatu nemožno dopĺňať časťami iného oblečenia okrem osobných ochranných pracovných
prostriedkov, upravovať jej vonkajší vzhľad a nosiť na rovnošate iné ako určené označenie.
K rovnošate sa spravidla nosia hnedé alebo čierne topánky. V teréne je prípustné k
rovnošate nosiť vysoké topánky alebo inú terénnu obuv.
§37 Označenie zamestnancov ochrany prírody
(1)
Označenie zamestnancov ochrany prírody sa skladá zo
a)
služobného odznaku,
b)
nášiviek na rovnošate,
c)
rukávovej pásky.
(2)
Služobný odznak je vyrobený z kovu, oválneho tvaru s rozmermi 3,5 cm × 5,5 cm, sivostriebornej
farby na prednej strane a uspôsobený na upevnenie na odev. V strede služobného odznaku
je štátny znak, v dolnej časti odznaku po jeho okraji je nápis ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY
a na zadnej strane evidenčné číslo. Vzor služobného odznaku zamestnanca ochrany prírody
je uvedený v prílohe č. 35.
(3)
Služobný odznak nosia zamestnanci ochrany prírody spravidla pri výkone pracovnej
činnosti, najmä pri kontrolnej činnosti. Služobný odznak je umiestnený pri nosení
rovnošaty na ľavom náprsnom vrecku košele, bundy alebo odnímateľnej vložky.
(4)
Nášivka na rovnošate obsahuje znak orgánu ochrany prírody, organizácie ochrany prírody
alebo organizačných útvarov organizácie ochrany prírody a umiestňuje sa na ľavom rukáve
košele, polokošele, bundy a jej odnímateľnej vložky.
(5)
Rukávová páska sa umiestňuje po obvode celej ruky v ramennej časti, je snímateľná,
zelenej farby a vyrobená z látky spojenej suchým zipsom alebo z gumy, má šírku 5 cm
a nápis ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY.
(6)
Rukávovú pásku nosia zamestnanci organizácie ochrany prírody spravidla pri výkone
pracovnej činnosti mimo pracoviska, ak nie sú oblečení v rovnošate, a to najmä pri
práci v teréne alebo kontrolnej činnosti.
Spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, vybraných druhov živočíchov,
chránených nerastov, chránených skamenelín, drevín, biotopov európskeho významu a
biotopov národného významu
(§ 95 ods. 4 zákona)
(§ 95 ods. 4 zákona)
§38 Spoločenská hodnota chránených rastlín
(1)
Spoločenská hodnota chránených rastlín, ktoré sa prirodzene vyskytujú na území Slovenskej
republiky, je uvedená v prílohe č. 4 časti A.
(2)
Spoločenská hodnota húb uvedená v prílohe č. 4 časti A sa viaže na jednu plodnicu huby; ak sa nenachádzajú plodnice v lokalite, v ktorej
sa druh vyskytuje, spoločenská hodnota sa určuje znaleckým posudkom.20)
(3)
Spoločenská hodnota lichenizovaných húb uvedená v prílohe č. 4 časti A sa v závislosti od druhu viaže na jednu stielku lichenizovanej huby alebo na 1 cm2
plochy porastenej lichenizovanou hubou; ak ide o zbieraný materiál, spoločenská hodnota
sa určuje znaleckým posudkom.
(4)
Spoločenská hodnota machorastov uvedená v prílohe č. 4 časti A sa viaže na 1 cm2 plochy porastenej machorastom; ak ide o zbieraný materiál, spoločenská hodnota sa
určuje znaleckým posudkom.
(5)
Spoločenská hodnota cievnatých rastlín uvedená v prílohe č. 4 časti A sa viaže na jedného jedinca a pri drevinách sa pripočítava k spoločenskej hodnote
drevín určenej podľa § 42.
(6)
Spoločenská hodnota chránených rastlín sa zvýši trojnásobne, ak ide o rastliny, ktoré
sa vyskytujú v chránenom území s druhým až piatym stupňom ochrany.
(7)
Spoločenská hodnota chránených rastlín, ktoré sa prirodzene nevyskytujú na území
Slovenskej republiky, sa určuje znaleckým posudkom, ak osobitný predpis21) neustanovuje inak.
(8)
Spoločenská hodnota krížencov, z ktorých aspoň jeden rodičovský jedinec je chránenou
rastlinou, sa rovná spoločenskej hodnote toho rodičovského jedinca, ktorého spoločenská
hodnota je vyššia.
§39 Spoločenská hodnota chránených živočíchov
(1)
Spoločenská hodnota chránených živočíchov, ktoré sa prirodzene vyskytujú na území
Slovenskej republiky, je uvedená v prílohe č. 5 časti A.
(2)
Spoločenská hodnota chránených živočíchov sa zvýši trojnásobne, ak ide o živočíchy,
ktoré sa vyskytujú v chránenom území.
(3)
Spoločenská hodnota chránených živočíchov, ktoré sa prirodzene nevyskytujú na území
Slovenskej republiky, sa určuje znaleckým posudkom, ak osobitný predpis21) neustanovuje inak.
(4)
Spoločenská hodnota krížencov, z ktorých aspoň jeden rodičovský jedinec je chráneným
živočíchom, sa rovná spoločenskej hodnote toho rodičovského jedinca, ktorého spoločenská
hodnota je vyššia.
§40 Spoločenská hodnota vybraných druhov živočíchov
(1)
Spoločenská hodnota jedincov vybraných druhov živočíchov je uvedená v prílohe č. 7.
(2)
Spoločenská hodnota jedincov vybraných druhov živočíchov sa zvýši trojnásobne, ak
ide o živočíchy, ktoré sa vyskytujú v chránenom území.
§41 Spoločenská hodnota chránených nerastov a chránených skamenelín
(1)
Spoločenská hodnota chránených nerastov okrem typových nerastov, sintrovej výplne
jaskyne a meteoritov je uvedená v prílohe č. 8 časti B; pri jej určovaní sa prihliada na vzácnosť nálezu, význam miesta nálezu, rozmer nálezu
a morfológiu a formu kryštálov.
(2)
Spoločenská hodnota sintrovej výplne jaskyne je uvedená v prílohe č. 8 časti C.
(3)
Spoločenská hodnota chránených skamenelín okrem typových skamenelín je uvedená v
prílohe č. 9 časti B; pri jej určovaní sa prihliada na vzácnosť nálezu, význam miesta nálezu a stav zachovania
vzorky.
(4)
Spoločenská hodnota typových nerastov, meteoritov a typových skamenelín sa určuje
znaleckým posudkom.
§42 Spoločenská hodnota drevín
(1)
Spoločenská hodnota drevín je uvedená podľa druhu drevín a ich veľkosti v prílohe č. 36. Spoločenská hodnota nižších taxonomických jednotiek druhov drevín je uvedená druhovým
menom dreviny, od ktorej nižšia taxonomická jednotka pochádza. Ak taxonomické znaky
neumožňujú zatriedenie konkrétneho jedinca k druhu podľa prílohy č. 36, použije sa jeho zatriedenie podľa príbuzného druhu.
(2)
Veľkosť stromov sa zisťuje meraním obvodu kmeňa vo výške 130 cm nad zemou alebo meraním
ich výšky, ak obvod kmeňa nepresahuje 10 cm. Pri stromoch, ktoré sa rozkonárujú vo
výške menšej ako 130 cm nad zemou, sa meria obvod kmeňa tesne pod jeho rozkonárením.
Ak rozkonárenie nie je jednoznačne určiteľné a meranie obvodu kmeňa z uvedeného dôvodu
nie je možné uskutočniť, meria sa každý kmeň samostatne.
(3)
Ak nemožno vykonať priame meranie podľa odseku 2, obvod kmeňa stromov sa určuje použitím
prepočtu hodnôt nameraných na pni podľa prílohy č. 37.
(4)
Veľkosť krov a krovitých porastov sa zisťuje meraním plošného priemetu vymedzeného
jednotlivou alebo spoločnou korunou a meraním výšky krov. Pri zoskupení krovín rovnakého
druhu sa vypočíta priemerná výška z nameraných hodnôt. Za ker sa považuje drevina
s rozkonárenou stonkou spravidla už od bázy a za krovitý porast taká skupina krov,
pri ktorej sa jednotlivé kry vzájomne korunami dotýkajú.
(5)
Plošný priemet koruny krov a krovitých porastov vyrúbaných alebo inak zničených sa
určuje ako plocha biologicky dosiahnuteľných plošných priemetov korún podľa počtu
a umiestnenia kmeňov odstránených krov podľa konkrétneho druhu v období stredného
vekového štádia, alebo sa určí inou deduktívnou metódou. Výška sa určí ako priemerná
biologicky dosiahnuteľná výška konkrétneho druhu rastúceho v porovnateľných stanovištných
podmienkach v období stredného vekového štádia alebo sa určí inou deduktívnou metódou.
(6)
Pri výpočte spoločenskej hodnoty stromov len na základe dostupnosti drevnej hmoty
sa za obvod kmeňa vo výške 130 cm nad zemou považuje obvod najširšej časti kmeňa z
hodnoteného stromu.
(7)
Spoločenská hodnota drevín zničených pri požiaroch, iných živelných pohromách alebo
iným spôsobom tak, že nie sú fyzicky merateľné hodnoty obvodu kmeňa stromov a plošného
priemetu koruny krov a krovitých porastov a pri výpočte nemožno postupovať podľa odsekov
5 a 6, sa určuje na základe dôkazov o druhu, počte a veľkosti zničených drevín.
(8)
Spoločenská hodnota drevín určená podľa odsekov 1 až 7 sa upravuje prirážkovým indexom
podľa prílohy č. 38. Spoločenská hodnota drevín sa vypočíta tak, že sa spoločenská hodnota uvedená v
prílohe č. 36 vynásobí súčinom prirážkových indexov uvedených v prílohe č. 38.
(9)
Spoločenská hodnota drevín určená podľa odsekov 3, 6 a 7 sa neupravuje prirážkovým
indexom podľa prílohy č. 38 písm. a), b), d) a e).
§43 Spoločenská hodnota biotopov európskeho významu a biotopov národného významu
(1)
Spoločenská hodnota biotopov európskeho významu a biotopov národného významu je uvedená
v prílohe č. 1 a viaže sa na 1 m2 plochy biotopu.
(2)
Spoločenská hodnota sa pri poškodení a zničení biotopu európskeho významu a biotopu
národného významu zvýši dvojnásobne, ak sa nachádza v chránenom území.
(3)
Spoločenská hodnota biotopu európskeho významu a biotopu národného významu sa zníži
až o polovicu, ak sa poškodí alebo zničí biotop so zníženým stupňom zachovania jeho
štruktúry a funkcií; spoločenská hodnota sa vtedy určuje znaleckým posudkom.
(4)
Za poškodenie biotopu európskeho významu a biotopu národného významu sa považuje
zásah do biotopu, v dôsledku ktorého dôjde k narušeniu špecifickej štruktúry biotopu,
obmedzeniu jeho funkcií alebo obmedzeniu existenčných podmienok jeho typických druhov,
pričom je ešte možná jeho obnova.
(5)
Za zničenie biotopu európskeho významu a biotopu národného významu sa považuje zásah
do biotopu, v dôsledku ktorého dôjde k úplnému zániku špecifickej štruktúry biotopu,
jeho funkcií a existenčných podmienok jeho typických druhov.
§44
Zoznam živočíchov, pri ktorých štát zodpovedá za škodu
(§ 97 ods. 1 zákona)
(§ 97 ods. 1 zákona)
Zoznam živočíchov, pri ktorých štát zodpovedá za podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným
zákonom za škodu spôsobenú na území Slovenskej republiky je uvedený v prílohe č. 39.
§45
Podrobnosti o primeraných preventívnych opatreniach na ochranu vybraných domestikovaných
živočíchov, včelstiev a včelárskych zariadení pred určeným živočíchom
(§ 98 ods. 1 zákona)
(§ 98 ods. 1 zákona)
(1)
Poskytnutie náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi podľa § 44 na vybraných domestikovaných živočíchoch, včelstvách a včelárskych zariadeniach je
podmienené vykonaním aspoň jedného z nasledovných preventívnych opatrení v čase pred
vznikom a počas vzniku škody:
a)
pri ovciach, kozách a dobytku je zabezpečený aktívny dohľad pastiera a prítomný pastiersky
strážny pes, ktorý je voľne pustený pri stáde; aktívny dohľad pastiera sa nevyžaduje,
ak sú zvieratá umiestnené v uzatvorenom objekte, ako je uzavretá ohrada, oplotenie,
košiar alebo elektrický ohradník,
b)
umiestnenie hospodárskych zvierat, včelstiev a včelárskych zariadení za elektrickým
ohradníkom,
c)
umiestnenie včelstiev a včelárskych zariadení v zamrežovanej kovovej klietke s veľkosťou
oka najviac 10 cm x 10 cm alebo na vyzdvihnutej plošine umiestnenej vo výške aspoň
3 m nad zemou a s vysunutím okraja plošiny od podporných stĺpov aspoň 60 cm,
d)
umiestnenie hospodárskych zvierat, včelstiev a včelárskych zariadení za uzavretou
ohradou alebo oplotením v zastavanom území obce s výškou aspoň 140 cm alebo v uzavretej
stavbe, ako je stajňa alebo maštaľ.
(2)
Pastierske strážne psy podľa odseku 1 písm. a) musia byť staršie ako 18 mesiacov
a vychované spolu so stádom. Pri umiestnení zvierat v uzatvorených objektoch musia
byť pastierske strážne psy v počte aspoň dvoch psov na stádo od 50 do 300 zvierat,
troch psov na stádo s viac ako 300 zvieratami, štyroch psov na stádo s viac ako 500
zvieratami a piatich psov na stádo s viac ako 700 zvieratami. Pri pasení zvierat mimo
uzatvorených objektov musia byť pastierske strážne psy v počte aspoň dvoch psov na
stádo do 500 zvierat a troch psov na stádo s viac ako 500 zvieratami.
(3)
Elektrický ohradník podľa odseku 1 písm. b) musí byť uzemnený a pozostávať aspoň
zo štyroch vodičov so zdrojom elektrického napätia 12 V, výkonom 4000 – 6000 W a minimálnou
pulznou silou 7 J, pričom najnižšie umiestnený vodič musí byť vo výške 10 cm až 25
cm nad zemou a ďalšie vodiče musia byť umiestnené tak, že rozpätie medzi nimi smerom
zospodu nahor je 30 cm, 40 cm a 45 cm a najvyššie umiestnený vodič je vo výške aspoň
140 cm. Na ochranu zvierat môže byť použitá aj uzavretá ohrada alebo oplotenie s výškou
aspoň 120 cm s aspoň jedným elektrickým vodičom umiestneným 25 cm od zeme z vonkajšej
strany ohrady alebo plota; pri ohrade alebo plote s výškou menšou ako 120 cm, musí
byť použitý aspoň jeden ďalší elektrický vodič umiestnený vo vzdialenosti najviac
20 cm nad pletivom alebo ohradou, pričom ohrada alebo plot v kombinácii s elektrickým
vodičom musia dosahovať výšku aspoň 120 cm.
§46
Náležitosti žiadosti o poskytnutie náhrady škody a doklady a podklady, ktoré poškodený
k žiadosti pripája
(§ 100 ods. 5 zákona)
(§ 100 ods. 5 zákona)
(1)
Žiadosť o poskytnutie náhrady škody obsahuje
a)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo názov alebo obchodné meno, sídlo
alebo miesto podnikania žiadateľa,
b)
uvedenie miesta a rozsahu škody,
c)
označenie určeného živočícha, ktorý škodu spôsobil na základe výsledku miestneho
zisťovania podľa § 101 ods. 1 zákona,
d)
opis opatrení vykonaných na zabránenie vzniku škody,
e)
spôsob poskytnutia náhrady škody.
(2)
K žiadosti o náhradu škody sa pripája
a)
lekárska správa od lekára, ktorý ošetril alebo liečil fyzickú osobu po útoku určeného
živočícha, ak ide o škodu na zdraví fyzickej osoby,
b)
výpis z matriky o smrti fyzickej osoby a lekárska správa od lekára, ktorý ošetril
osobu po útoku určeného živočícha, ak ide o škodu na živote fyzickej osoby,
c)
doklad o vlastníckom alebo inom práve k pozemku, na ktorom ku škode došlo, ak ide
o škodu na poľných plodinách, drevinách alebo lesných porastoch,
d)
doklad o užívateľskom práve k rybníku, rybochovnému zariadeniu alebo malej vodnej
nádrži a znalecký posudok o vzniku škody a o jej výške, ak ide o škodu na rybách,
e)
iný doklad preukazujúci vzniknutú škodu a výšku vzniknutej škody.
§47 Prechodné ustanovenia
(1)
Súhlas orgánu ochrany prírody podľa § 7 ods. 3 zákona sa nevyžaduje na vypúšťanie pstruha dúhového (Oncorhynchus mykiss) a sivoňa potočného (Salvelinus fontinalis) do životného prostredia mimo chránených území s druhým až piatym stupňom ochrany
do 31. decembra 2024.
(2)
Zákaz držby chránených rastlín podľa § 34 ods. 1 písm. b) zákona a zákaz držby chránených živočíchov podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona sa nevzťahuje na chránené rastliny a chránené živočíchy, ktoré nie sú chránenými
rastlinami a chránenými živočíchmi do 1. júna 2021, ak ich držiteľ písomne oznámil
ich držbu a spôsob nadobudnutia organizácii ochrany prírody do 31. decembra 2021.
§48 Záverečné ustanovenie
Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 40.
§49 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 213/2000 Z. z. o chránených nerastoch a chránených skamenelinách a o ich spoločenskom ohodnocovaní
v znení vyhlášky č. 647/2008 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení vyhlášky
č. 492/2006 Z. z., vyhlášky č. 638/2007 Z. z., vyhlášky č. 579/2008 Z. z., vyhlášky
č. 173/2011 Z. z. a vyhlášky č. 158/2014 Z. z.
§50 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júna 2021 okrem § 21 a 23 a prílohy č. 18, ktoré
nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2021 a § 45 ods. 2 a 3, ktoré nadobúdajú účinnosť
1. januára 2023.
Ján Budaj v. r.
Príloha č. 1
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 2
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
ZOZNAM NEPÔVODNÝCH DRUHOV RASTLÍN, KTORÉ SA MÔŽU VYSÁDZAŤ ALEBO PESTOVAŤ BEZ SÚHLASU
ORGÁNU OCHRANY PRÍRODY
1.
Druhy ovocných a okrasných drevín:
| Vedecké meno | Slovenské meno |
| Aesculus hippocastanum | pagaštan konský |
| Castanea sativa | gaštan jedlý |
| Cydonia oblonga | dula podlhovastá |
| Juglans regia | orech kráľovský |
| Morus alba | moruša biela |
| Morus nigra | moruša čierna |
| Mespilus germanica | mišpuľa obyčajná |
2.
Druhy rastlín uverejnené v Spoločnom katalógu odrôd poľnohospodárskych rastlinných
druhov a v Spoločnom katalógu odrôd zeleninových druhov.22)
3.
Druhy poľnohospodárskych plodín a ovocné druhy uvedené v Listine registrovaných odrôd.23)
Príloha č. 3
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
ZOZNAM NEPÔVODNÝCH DRUHOV ŽIVOČÍCHOV, KTORÉ SA MÔŽU VYPÚŠŤAŤ DO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
BEZ SÚHLASU ORGÁNU OCHRANY PRÍRODY
| Vedecké meno | Slovenské meno |
| Dama dama | daniel škvrnitý vo zverniciach a v danielích poľovných lokalitách24) |
| Meleagris gallopavo | morka divá |
| Ovis aries (musimon, ammon) | muflón lesný vo zverniciach a v mufloních poľovných lokalitách |
| Phasianus colchicus | bažant obyčajný |
| Syrmaticus reevesii | bažant kráľovský |
Príloha č. 4
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 5
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 6
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 7
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 8
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 9
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 10
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 11
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 12
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
ÚDAJE PREUKAZUJÚCE PÔVOD CHRÁNENÝCH RASTLÍN A CHRÁNENÝCH ŽIVOČÍCHOV
Kódy na označenie pôvodu jedincov chránených rastlín a chránených živočíchov:
W – jedince získané z voľnej prírody,
A – jedince rastlín umelo vypestované,
F – jedince živočíchov, ktorých aspoň jeden z rodičov má pôvod W a ani jeden z nich
nemá pôvod N,
C – jedince živočíchov, ktorých ani jeden z rodičov nemá pôvod W ani N,
I – zhabané, prepadnuté a nájdené jedince (kód „I“ možno použiť len spolu s iným kódom
pôvodu),
N – pôvod určený podľa § 42 ods. 6 písm. b) zákona.
Príloha č. 13
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 14
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 15
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
ZÁMER SPRÍSTUPNENIA JASKYNE
A. Textová časť
1.
Základné údaje
1.1.
Identifikačné údaje fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá plánuje sprístupniť
jaskyňu.
1.2.
Názov jaskyne spolu s poznámkou, či ide o prírodnú pamiatku alebo národnú prírodnú
pamiatku.
1.3.
Okres, obec, katastrálne územie (prípadne údaje o vlastníkovi dotknutého pozemku,
číslo parcely, číslo lesného porastu).
1.4.
Termín spracovania projektovej dokumentácie.
1.5.
Plánovaný začiatok a dokončenie sprístupňovacích prác.
1.6.
Vymedzenie časti jaskyne, ktorá je navrhovaná na sprístupnenie.
2.
Prieskum a výskum jaskyne
2.1.
Identifikačné údaje fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá prieskum alebo výskum
vykonala.
2.2.
Výsledky prieskumu a výskumu, zhodnotenie celkového stavu poznatkov, ktoré obsahuje
najmä výstižný opis geologických pomerov, morfológie a genézy jaskynných priestorov,
výplne, jaskynnej klímy, hydrologických a biologických pomerov, paleontologických
a archeologických nálezov, významných historických údajov, problematika ochrany jaskyne,
termíny vykonaných výskumov/prieskumov.
3.
Plánované úpravy, prevádzkové zabezpečenie
3.1.
Povrchové objekty – existujúce a plánované objekty, spôsob riešenia hygienického
zariadenia pre personál jaskyne, návštevníkov alebo frekventantov liečby.
3.2.
Úprava vchodu do jaskyne – spôsob terénnej úpravy a uzatvorenia hlavného vchodu,
prípadne ďalších vchodov do jaskyne.
3.3.
Plánované technické úpravy v jaskyni – schody, zábradlia, rebríky a iné technické
prvky, prípadné zásahy do morfológie jaskynných priestorov, spôsob vyznačenia prehliadkovej
trasy a možnej únikovej cesty z jaskyne.
3.4.
Spôsob osvetlenia jaskynných priestorov.
3.5.
Spôsob označenia lokality – normalizovaná tabuľa, textová tabuľa, náučné panely.
3.6.
Spôsob zabezpečenia sledovania fyzikálno-chemických vlastností jaskynného ovzdušia
pre potreby ochrany prírody a prirodzenej radiácie jaskynného prostredia.
3.7.
Spôsob zabezpečenia vykonávania systematického prieskumu a výskumu.
3.8.
Zdravotnícke zabezpečenie.
3.9.
Spôsob protipožiarnej ochrany a havarijný plán.
4.
Návrh návštevnosti, najmä plánovaný maximálny počet návštevníkov alebo osôb zúčastňujúcich
sa na liečbe na jeden vstup, počet vstupov za deň, čas pobytu osôb v jaskyni, čas
otvorenia jaskyne, počet sprievodcov.
B. Mapová časť
1.
Situačná mapa alebo kópia katastrálnej mapy so zakreslením vchodu a prístupovej trasy
na povrchu.
2.
Speleologická mapa jaskyne vhodnej mierky, ktorá umožňuje znázorniť všetky potrebné
náležitosti s návrhom prehliadkovej trasy, plánovaných úprav a technických zariadení.
Príloha č. 16
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
OBSAH PRIMERANÉHO HODNOTENIA VPLYVOV PLÁNOV, PROGRAMOV A PROJEKTOV NA ÚZEMIA SÚSTAVY
NATURA 2000
1.
Úvod
2.
Vyhodnotenie podkladov pre primerané hodnotenie (kvalita, dostupnosť, úplnosť a podrobnosť podkladov)
3.
Postup vypracovania primeraného hodnotenia
4.
Informácie o pláne, programe alebo projekte (rozsah, lokalizácia, technické a technologické riešenie, varianty, termín realizácie
a prípadne aj ukončenia prevádzky)
5.
Identifikácia dotknutých území sústavy Natura 2000 (uviesť a zdôvodniť výber)
6.
Hodnotenie vplyvov na dotknuté územia sústavy Natura 2000
6.1.
Identifikácia dotknutých predmetov ochrany
6.2.
Vyhodnotenie vplyvov na predmety a ciele ochrany (predovšetkým významnosti identifikovaných vplyvov na dotknuté predmety ochrany ako
významný negatívny vplyv, mierne negatívny vplyv, žiadny vplyv, významný pozitívny
vplyv, mierne pozitívny vplyv, pre plány a programy aj nevyhodnotiteľný vplyv)
6.3.
Vyhodnotenie kumulatívnych vplyvov (kumulatívne účinky spolu s účinkami realizovaných a pripravovaných plánov, programov
a projektov)
7.
Vyhodnotenie vplyvov plánu, programu alebo projektu na integritu území sústavy Natura
2000
8.
Návrh zmierňujúcich opatrení
9.
Záver
10.
Použité zdroje údajov
11.
Prílohy (prehľadná mapa, zobrazenie dotknutých biotopov a druhov)
Príloha č. 17
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 18
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
OBSAH REGISTRA OSOBITNE CHRÁNENÝCH ČASTÍ PRÍRODY A KRAJINY
A. Chránené územia (vrátane území sústavy Natura 2000) a ich ochranné pásma
1.
evidenčné číslo chráneného územia v štátnom zozname
2.
názov a kategória chráneného územia
3.
údaje o zónach a ochrannom pásme
4.
manažmentová kategória chráneného územia podľa medzinárodných štandardov
5.
výmera chráneného územia, zón a ochranného pásma
6.
údaje o vyhlásení a zmene chráneného územia a ochranného pásma
7.
podmienky ochrany chráneného územia a ochranného pásma
8.
predmet a ciele ochrany chráneného územia
9.
prekryv s inými chránenými územiami a ochrannými pásmami a územiami medzinárodného
významu
10.
poloha chráneného územia a ochranného pásma (katastrálne územie, obec, okres, kraj)
11.
zoznam pozemkov, na ktorých sa nachádza chránené územie, zóny a ochranné pásmo (číslo
parcely, katastrálne územie, druh pozemku) a dátum poslednej aktualizácie
12.
zoznam lomových bodov, ktorými je identifikovaná hranica chráneného územia, zón a
ochranného pásma
13.
grafické znázornenie hraníc chráneného územia, zón a ochranného pásma na interaktívnej
mape Slovenskej republiky
14.
údaje o návštevnom poriadku chráneného územia
15.
údaje o schválenom programe starostlivosti o chránené územie, programe záchrany chráneného
územia a zásadách starostlivosti o biotopy európskeho významu a biotopy druhov európskeho
významu v územiach európskeho významu
16.
údaje o rozhodnutiach orgánov ochrany prírody týkajúcich sa chráneného územia a ochranného
pásma
17.
iné údaje týkajúce sa chráneného územia a ochranného pásma
B. Územia medzinárodného významu
1.
názov a kategória územia medzinárodného významu
2.
údaje o zónach územia medzinárodného významu
3.
výmera územia medzinárodného významu a zón
4.
údaje o zápise územia medzinárodného významu do zoznamov vedených podľa medzinárodných
zmlúv a medzinárodných programov
5.
podmienky ochrany územia medzinárodného významu podľa medzinárodných záväzkov a odporúčaní
6.
predmet a ciele ochrany územia medzinárodného významu
7.
prekrytie s chránenými územiami a ochrannými pásmami a inými územiami medzinárodného
významu
8.
poloha územia medzinárodného významu (katastrálne územie, obec, okres, kraj)
9.
grafické znázornenie hraníc alebo polohy územia medzinárodného významu a zón na interaktívnej
mape Slovenskej republiky
10.
údaje o schválenom programe starostlivosti o územie mezinárodného významu
11.
iné údaje týkajúce sa územia medzinárodného významu
C. Chránené stromy a ich ochranné pásma
1.
evidenčné číslo chráneného stromu v štátnom zozname
2.
názov chráneného stromu
3.
druh a parametre dreviny
4.
údaje o ochrannom pásme
5.
údaje o vyhlásení a zmene chráneného stromu a ochranného pásma
6.
poloha chráneného stromu a ochranného pásma (katastrálne územie, obec, okres, kraj)
7.
zoznam pozemkov, na ktorých sa nachádza chránený strom a ochranné pásmo (číslo parcely,
katastrálne územie, druh pozemku) a dátum poslednej aktualizácie
8.
súradnice polohy chráneného stromu,
9.
zoznam lomových bodov, ktorými je identifikovaná hranica ochranného pásma, ak nemá
kruhový tvar,
10.
grafické znázornenie polohy chránených stromov a hraníc ochranného pásma na interaktívnej
mape Slovenskej republiky
11.
údaje o schválenom programe starostlivosti o chránený strom a programe záchrany chráneného
stromu
12.
údaje o rozhodnutiach orgánov ochrany prírody týkajúcich sa chráneného stromu a ochranného
pásma
13.
iné údaje týkajúce sa chráneného stromu a ochranného pásma
Príloha č. 19
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 20
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
OBSAH PROGRAMU STAROSTLIVOSTI O CHRÁNENÉ ÚZEMIE
Titulná strana dokumentu obsahuje názov druhu dokumentácie, názov chráneného územia,
obdobie platnosti programu starostlivosti, rok spracovania a údaje o spracovateľovi
dokumentácie
1.
Základné údaje
1.1.
Názov a kategória chráneného územia
1.2.
Prekryv s inými chránenými územiami a územiami medzinárodného významu*
1.3.
Kategória chráneného územia podľa medzinárodných štandardov
1.4.
Vymedzenie chráneného územia a jeho ochranného pásma (dotknuté územnosprávne jednotky
– kraj, okres, obec, katastrálne územie, dotknuté lesné celky)
1.5.
Výmera chráneného územia a jeho ochranného pásma
2.
Predmet ochrany
2.1.
Vymedzenie predmetu ochrany
2.2.
Zhodnotenie stavu predmetu ochrany
2.3.
Faktory ovplyvňujúce stav predmetu ochrany
3.
Ciele ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie
3.1.
Stanovenie cieľov ochrany
3.2.
Zásady a regulatívy hospodárskeho, rekreačného a iného využívania územia
3.3.
Opatrenia na dosiahnutie cieľov ochrany, harmonogram a merateľné indikátory ich plnenia,
subjekt zodpovedný za ich plnenie
4.
Financovanie a vyhodnocovanie opatrení
4.1.
Odhad finančných prostriedkov potrebných na vykonie opatrení a zdroje financovania
4.2.
Spôsob vyhodnocovania programu starostlivosti
5.
Použité podklady a zdroje informácií
6.
Prílohy
6.1.
Mapa chráneného územia a jeho ochranného pásma
6.2.
Mapa prekryvu chráneného územia s inými chránenými územiami*
6.3.
Mapa predmetov ochrany
6.4.
Mapa vlastnícko-užívateľských vzťahov
6.5.
Mapa ekologicko-funkčných priestorov*
6.6.
Mapa navrhovaných opatrení starostlivosti
6.7.
Mapa turistickej infraštruktúry a miest vyhradených pre využívanie verejnosťou*
Poznámka:
*Uvádza sa, ak je relevantné.
*Uvádza sa, ak je relevantné.
Príloha č. 21
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
OBSAH PROGRAMU STAROSTLIVOSTI O CHRÁNENÝ STROM
1.
Základné údaje
1.1
Názov chráneného stromu
1.2
Vymedzenie ochranného pásma
1.3
Druh a parametre dreviny
1.4
Lokalizácia (kraj, okres, obec, katastrálne územie, podrobná lokalizácia)
1.5
Prehľad výmery, druhov pozemkov a vlastníctva pozemkov podľa parciel katastra nehnuteľností
2.
Súčasný stav
2.1
Stav a podmienky ochrany prírody a krajiny (vyhodnotenie účinnosti doterajšej ochrany,
vyhodnotenie starostlivosti)
2.2
Hodnotenie súčasného stavu chráneného stromu a jeho ochranného pásma (biometrické
parametre, zdravotný stav, vitalita a statické pomery stromu, využívanie územia a
jeho okolia ovplyvňujúce stav stromu v minulosti a súčasnosti, pozitívne a negatívne
faktory)
3.
Ciele ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie
3.1
Stanovenie cieľov ochrany
3.2
Opatrenia na dosiahnutie cieľov ochrany, harmonogram ich plnenia a subjekt zodpovedný
za ich plnenie
4.
Financovanie a vyhodnocovanie opatrení
4.1
Odhad finančných prostriedkov potrebných na vykonanie opatrení a zdroje financovania
4.2
Spôsob vyhodnocovania programu starostlivosti
5.
Použité podklady a zdroje informácií
6.
Prílohy
6.1
Mapa s lokalizáciou chráneného stromu a vyznačením ochranného pásma
Príloha č. 22
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
OBSAH PROGRAMU STAROSTLIVOSTI O CHRÁNENÉ DRUHY A VYBRANÉ DRUHY RASTLÍN A ŽIVOČÍCHOV
1.
Rozšírenie a stav populácie druhu
1.1
Zaradenie druhu v medzinárodnom a národnom sozologickom zozname a v medzinárodných
dohovoroch a dohodách
1.2
Zhodnotenie rozšírenia druhu na území Slovenskej republiky
2.
Zhodnotenie stavu druhu
3.
Ciele ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie
3.1.
V oblasti legislatívy
3.2.
V oblasti praktickej starostlivosti
3.3.
V oblasti monitoringu
3.4.
V oblasti výchovy a spolupráce s verejnosťou
3.5.
V oblasti starostlivosti o druh v podmienkach mimo jeho prirodzeného biotopu (ex
situ)
3.6.
Harmonogram opatrení s určeným termínom, prioritami, nákladmi a zodpovednosťou za
realizáciu
4.
Použité podklady, zdroje informácií a literatúra
5.
Prílohy
5.1.
Mapa Slovenska s potvrdenými lokalitami druhu v štvorcoch siete DFS s vyznačením
veľkoplošných chránených území
5.2.
Mapa Slovenska s potvrdenými lokalitami druhu v štvorcoch siete DFS s vyznačením
lokalít sústavy Natura 2000
5.3.
Mapy jednotlivých lokalít s vyznačením výskytu populácií
Príloha č. 23
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
OBSAH PROGRAMU ZÁCHRANY CHRÁNENÉHO ÚZEMIA
1.
Súčasný stav chráneného územia
1.1
Vyhodnotenie doterajšej ochrany chráneného územia
1.2
Zhodnotenie súčasného stavu a identifikácia faktorov spôsobujúcich ohrozenie chráneného
územia
2.
Ciele ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie a odstránenie príčin ohrozenia
2.1
V oblasti legislatívy
2.2
V oblasti praktickej starostlivosti
2.3
V oblasti monitoringu
2.4
V oblasti výchovy a spolupráce s verejnosťou
2.5
Harmonogram opatrení s určeným termínom, nákladmi a zodpovednosťou za realizáciu
3.
Použité podklady a zdroje informácií
4.
Prílohy
4.1
Mapa priestorového rozčlenenia chráneného územia s lokalizáciou opatrení
Príloha č. 24
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
OBSAH PROGRAMU ZÁCHRANY CHRÁNENÉHO STROMU
1.
Súčasný stav chráneného stromu
1.1
Vyhodnotenie doterajšej ochrany chráneného stromu
1.2
Zhodnotenie súčasného stavu a identifikácia faktorov spôsobujúcich ohrozenie chráneného
stromu
2.
Ciele ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie a odstránenie príčin ohrozenia
2.1
V oblasti praktickej starostlivosti
2.2
V oblasti monitoringu
2.3
V oblasti výchovy a spolupráce s verejnosťou
2.4
Harmonogram opatrení s určeným termínom, nákladmi a zodpovednosťou za realizáciu
3.
Použité podklady a zdroje informácií
4.
Prílohy
4.1
Mapa s lokalizáciou chráneného stromu a jeho ochranného pásma
Príloha č. 25
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
OBSAH PROGRAMU ZÁCHRANY CHRÁNENÝCH DRUHOV RASTLÍN A ŽIVOČÍCHOV
1.
Súčasný stav chráneného druhu
1.1
Vyhodnotenie doterajšej ochrany chráneného druhu
1.2
Zhodnotenie súčasného stavu a identifikácia faktorov spôsobujúcich ohrozenie chráneného
druhu
2.
Ciele ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie a odstránenie príčin ohrozenia
2.1
V oblasti legislatívy
2.2
V oblasti praktickej starostlivosti
2.3
V oblasti monitoringu
2.4
V oblasti výchovy a spolupráce s verejnosťou
2.5
Harmonogram opatrení s určeným termínom, nákladmi a zodpovednosťou za realizáciu
3.
Použité podklady a zdroje informácií
4.
Prílohy
4.1
Mapa Slovenska s potvrdenými lokalitami výskytu ohrozeného druhu
4.2
Mapa opatrení praktickej starostlivosti na záchranu druhu
Príloha č. 26
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
OBSAH DOKUMENTU REGIONÁLNEHO ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY
ANALYTICKÁ ČASŤ
1.
Prírodné pomery
1.1
Abiotické pomery
1.1.1
Geomorfologické pomery
1.1.2
Geologické pomery
1.1.3
Pôdne pomery
1.1.4
Hydrologické pomery
1.1.5
Klimatické pomery vrátane prebiehajúcich zmien klimatických charakteristík
1.2
Biotické pomery
1.2.1
Rastlinstvo (fytogeografické členenie, potenciálna prirodzená vegetácia a aktuálna
vegetácia)
1.2.2
Živočíšstvo (zoogeografické členenie; spoločenstvá živočíchov)
1.2.3
Biotopy (opis biotopov a ich poloha)
1.2.4
Migračné trasy živočíchov
2.
Súčasná krajinná štruktúra
2.1
Poľnohospodárska pôda (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé
trávne porasty)
2.2
Lesné pozemky
2.3
Vodné prvky (vodné toky a plochy)
2.4
Zastavané plochy a nádvoria (komunikácie, budovy a iné)
2.5
Ostatné plochy
2.6
Nelesná drevinová vegetácia (líniová, plošná, rozptýlená drevinová vegetácia v krajine)
2.7
Sídelná zeleň (verejná, vyhradená, špeciálna zeleň a iné)
3.
Pozitívne a negatívne prvky/javy v území
3.1
Pozitívne prvky a javy
3.1.1
Prvky nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky
(biocentrá, biokoridory)
3.1.2
Osobitne chránené časti prírody a krajiny a časti prírody pripravované na ochranu
(územná ochrana a lokality chránených druhov rastlín a chránených druhov živočíchov,
jaskyne, vodopády a i.)
3.1.3
Prírodné zdroje (lesné, pôdne, vodné, zdroje nerastných surovín)
3.1.4
Významné prírodné prvky bez legislatívnej ochrany (migračné trasy živočíchov, nelesná
drevinová vegetácia a i.)
3.1.5
Kultúrno-historicky hodnotné formy využívania krajiny
3.2
Negatívne prvky a javy
3.2.1
Prírodné (radónové riziko, seizmicita, zosuvné územia atď.)
3.2.2
Antropogénne (kontaminácia a znečistenie zložiek životného prostredia, imisie, svetelné
znečistenie, hluk, skládky a iné environmentálne záťaže, priemyselné plochy, intenzívna
doprava, energetická infraštruktúra, tzv. kultúrna step, erózia, bariérové prvky,
regulované vodné toky, výskyt inváznych druhov, riziká vyplývajúce zo zmeny klímy
na prírodné pomery a súčasnú krajinnú štruktúru a pod.)
SYNTÉZOVÁ ČASŤ
4.
Syntéza analytických vstupov a hodnotenie
4.1.
Hodnotenie ekologickej stability (pomer ekologicky stabilných plôch k ekologicky
nestabilným plochám, stanovenie koeficientu ekologickej stability)
4.2.
Plošné a priestorové usporiadanie pozitívnych a negatívnych prvkov/javov v krajine
(izolácia, spojitosť, hustota, fragmentácia a pod.)
4.3.
Hodnotenie biotopov (rozmanitosť biotopov, druhová rozmanitosť, výskyt chránených
a ohrozených druhov, modelovanie vhodnosti biotopov ako súčasti ekologickej siete
– jadrových zón, ekologických koridorov a interakčných prvkov pre vybrané chránené
druhy živočíchov)
4.4.
Ekostabilizačná významnosť, reprezentatívnosť a unikátnosť (porovnanie aktuálnej
vegetácie s potenciálnou prirodzenou, stupeň ekologickej stability 0 – 5, vymedzenie
ekologicky významných prírodných prvkov)
4.5.
Hodnotenie krajinnej štruktúry (diverzita krajiny, typ a vývoj krajinnej štruktúry,
historické krajinné štruktúry, krajinný obraz a krajinný ráz)
4.6.
Zhodnotenie súladu s územnými plánmi (regiónu a dotknutých obcí)
NÁVRHOVÁ ČASŤ
5.
Návrh regionálneho územného systému ekologickej stability
5.1.
Návrh prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability (vrátane existujúcich,
spresnenie prvkov nadregionálneho významu):
5.1.1
Biocentrá
5.1.2
Biokoridory
5.1.3
Ostatné ekostabilizačné prvky (interakčné prvky, genofondové plochy)
5.2.
Návrh manažmentových opatrení zohľadňujúc aj identifikované riziká vyplývajúce zo
zmeny klímy (návrh cieľových spoločenstiev, plošných a priestorových parametrov, návrh
opatrení na skvalitnenie prvkov územného systému ekologickej stability, návrh opatrení
na spriechodnenie bariér pre živočíchy)
5.3.
Návrh opatrení na zvýšenie ekologickej stability krajiny
5.4.
Návrh prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability na legislatívnu
ochranu
5.5.
Návrh opatrení pre územné plány (úpravy územných plánov, návrh regulatívov)
GRAFICKÁ ČASŤ*
6.1.
Mapa: Súčasná krajinná štruktúra (M 1 : 25 000, resp. 1 : 50 000)
6.2.
Mapa: Priemet pozitívnych a negatívnych prvkov a javov (M 1 : 25 000, resp. 1 : 50
000)
6.3.
Mapa: Návrh regionálneho územného systému ekologickej stability (M 1 : 25 000, resp.
1 : 50 000)
Poznámka:
* Grafická časť sa vyhotovuje aj v digitálnej forme v jednom z nasledujúcich formátov GIS vrstiev: SHP, GML, DWG/DXF, DGN alebo MIF, v súradnicovom systéme S-JTSK alebo WGS 84.
* Grafická časť sa vyhotovuje aj v digitálnej forme v jednom z nasledujúcich formátov GIS vrstiev: SHP, GML, DWG/DXF, DGN alebo MIF, v súradnicovom systéme S-JTSK alebo WGS 84.
Príloha č. 27
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
OBSAH DOKUMENTU MIESTNEHO ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY
ANALYTICKÁ ČASŤ
1.
Prírodné pomery
1.1
Abiotické pomery
1.1.1
Geomorfologické pomery
1.1.2
Geologické pomery
1.1.3
Pôdne pomery
1.1.4
Hydrologické pomery
1.1.5
Klimatické pomery vrátane prebiehajúcich zmien klimatických charakteristík
1.2
Biotické pomery
1.2.1
Rastlinstvo (fytogeografické členenie, potenciálna prirodzená vegetácia a aktuálna
vegetácia spracovaná na základe terénneho prieskumu)
1.2.2
Živočíšstvo (zoogeografické členenie; spoločenstvá živočíchov na základe terénneho
prieskumu)
1.2.3
Biotopy (opis biotopov a ich poloha na základe terénneho prieskumu)
1.2.4
Migračné trasy živočíchov (na základe terénneho prieskumu)
2.
Súčasná krajinná štruktúra
2.1
Poľnohospodárska pôda (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé
trávne porasty)
2.2
Lesné pozemky
2.3
Vodné prvky (vodné toky a plochy)
2.4
Zastavané plochy a nádvoria (komunikácie, budovy a iné)
2.5
Ostatné plochy
2.6
Nelesná drevinová vegetácia (líniová, plošná, rozptýlená drevinová vegetácia v krajine)
2.7
Sídelná zeleň (verejná, vyhradená, špeciálna zeleň a iné) a ostatné prvky a plochy
zelenej infraštruktúry
3.
Pozitívne a negatívne prvky/javy v území
3.1
Pozitívne prvky a javy
3.1.1
Prvky nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky
a regionálneho územného systému ekologickej stability (biocentrá, biokoridory, interakčné
prvky, migračné trasy)
3.1.2
Osobitne chránené časti prírody a krajiny a časti prírody pripravované na ochranu
(územná ochrana a lokality chránených druhov rastlín a chránených druhov živočíchov),
biotopy európskeho a národného významu
3.1.3
Prírodné zdroje (lesné, pôdne, vodné, zdroje nerastných surovín)
3.1.4
Významné prírodné prvky a prvky a plochy zelenej infraštruktúry bez legislatívnej
ochrany (migračné trasy živočíchov, sídelná zeleň, vodné prvky, nelesná drevinová
vegetácia a i.)
3.1.5
Kultúrno-historicky hodnotné formy využívania krajiny
3.2.
Negatívne prvky a javy
3.2.1.
Prírodné (radónové riziko, seizmicita, zosuvné územia atď.)
3.2.2.
Antropogénne (kontaminácia a znečistenie zložiek životného prostredia, imisie, svetelné
znečistenie, hluk, skládky a iné environmentálne záťaže, priemyselné plochy, intenzívna
doprava, energetická infraštruktúra, tzv. kultúrna step, erózia, bariérové prvky,
regulované vodné toky, výskyt inváznych druhov, riziká vyplývajúce zo zmeny klímy
na prírodné pomery a súčasnú krajinnú štruktúru a pod.)
SYNTÉZOVÁ ČASŤ
4.
Syntéza analytických vstupov a hodnotenie
4.1.
Hodnotenie ekologickej stability (pomer ekologicky stabilných plôch k ekologicky
nestabilným plochám, stanovenie koeficientu ekologickej stability)
4.2.
Plošné a priestorové usporiadanie pozitívnych a negatívnych prvkov/javov v krajine
(izolácia, spojitosť, hustota a pod.)
4.3.
Hodnotenie biotopov (rozmanitosť biotopov, druhová rozmanitosť, výskyt chránených
a ohrozených druhov, priaznivý stav biotopov a druhov)
4.4.
Ekostabilizačná významnosť, reprezentatívnosť a unikátnosť (porovnanie aktuálnej
vegetácie potenciálnou prirodzenou, stupeň ekologickej stability 0 – 5, vymedzenie
ekologicky významných prírodných prvkov)
4.5.
Hodnotenie krajinnej štruktúry (diverzita krajiny, typ a vývoj krajinnej štruktúry,
historické krajinné štruktúry, krajinný obraz a krajinný ráz)
4.6.
Hodnotenie zelenej infraštruktúry a ekologicky stabilných plôch (aj vo vzťahu k identifikovaným
rizikám vyplývajúcim zo zmeny klímy)
4.7.
Zhodnotenie súladu s územnými plánmi (regiónu a dotknutých obcí)
NÁVRHOVÁ ČASŤ
5.
Návrh miestneho územného systému ekologickej stability
5.1.
Návrh prvkov miestneho územného systému ekologickej stability a zelenej infraštruktúry
(vrátane existujúcich, spresnenie prvkov nadregionálneho významu) spresnenie prvkov
nadregionálneho a regionálneho významu v štruktúre:
5.1.1.
Biocentrá
5.1.2.
Biokoridory
5.1.3.
Ostatné ekostabilizačné prvky (interakčné prvky, genofondové plochy, plochy a prvky
zelenej infraštruktúry)
5.2.
Návrh manažmentových opatrení zohľadňujúc aj identifikované riziká vyplývajúce zo
zmeny klímy (návrh cieľových spoločenstiev, plošných a priestorových parametrov, návrh
opatrení na skvalitnenie prvkov územného systému ekologickej stability, návrh opatrení
na spriechodnenie bariér pre živočíchy– návrh technických opatrení: rybochody, ekodukty,
podchody a pod.)
5.3.
Návrh opatrení na zvýšenie ekologickej stability
5.4.
Návrh prvkov miestneho územného systému ekologickej stability odporúčaných na zabezpečenie
legislatívnej ochrany
5.5.
Návrh opatrení pre územné plány (úpravy územných plánov, návrh regulatívov)
5.6.
Bilancia plošných nárokov na zmenu poľnohospodárskeho pozemku na iný druh pozemku
GRAFICKÁ ČASŤ*
6.1.
Mapa: Súčasná krajinná štruktúra (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000)
6.2.
Mapa: Priemet pozitívnych a negatívnych prvkov a javov (M 1 : 5 000, resp. 1 : 10
000)
6.3.
Mapa: Návrh miestneho územného systému ekologickej stability a zelenej infraštruktúry
(M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000)
(M 1 : 5 000, resp. 1 : 10 000)
Poznámka:
* Grafická časť sa vyhotovuje aj v digitálnej forme v jednom z nasledujúcich formátov GIS vrstiev: SHP, GML, DWG/DXF, DGN alebo MIF, v súradnicovom systéme S-JTSK alebo WGS 84.
* Grafická časť sa vyhotovuje aj v digitálnej forme v jednom z nasledujúcich formátov GIS vrstiev: SHP, GML, DWG/DXF, DGN alebo MIF, v súradnicovom systéme S-JTSK alebo WGS 84.
Príloha č. 28
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
A. OBSAH PROJEKTU OCHRANY CHRÁNENÉHO ÚZEMIA
1.
Základné údaje
1.1
Názov a kategória chráneného územia
1.2
Prekryv s inými chránenými územiami a územiami medzinárodného významu*
1.3
Kategória chráneného územia podľa medzinárodných štandardov
1.4
Vymedzenie chráneného územia a jeho ochranného pásma (dotknuté územnosprávne jednotky
- kraj, okres, obec, katastrálne územie, dotknuté lesné celky)
1.5
Výmera chráneného územia a jeho ochranného pásma
2.
Predmet a ciele ochrany
2.1
Vymedzenie predmetu ochrany a odôvodnenie ochrany
2.2
Zhodnotenie stavu predmetu ochrany a stanovenie cieľov ochrany
3.
Podrobnosti o ochrane a využívaní územia
3.1
Vymedzenie zón a ekologicko-funkčných priestorov,* podrobnosti o podmienkach územnej
ochrany
3.2
Vymedzenie verejne prístupných častí územia a stanovenie možností ich využitia
4.
Návrh riešenia spôsobu a určenia výšky poskytnutia náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania **
4.1
Identifikácia pozemkov, na ktorých dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania
a navrhovaná forma náhrady
4.2
Určenie predpokladanej výšky finančných prostriedkov na zabezpečenie náhrad za obmedzenie
bežného obhospodarovania podľa formy náhrady
5.
Návrh technického vybavenia územia (označenie chráneného územia, jeho zón a ochranného
pásma a prístupových miest do chráneného územia)**
6.
Prehľad odbornej literatúry a použitých odborných podkladov
7.
Prílohy
7.1
Mapa vymedzenia chráneného územia a jeho ochranného pásma
7.2
Mapa prekryvu chráneného územia s inými chránenými územiami
7.3
Mapa navrhovaných zón a ekologicko-funkčných priestorov*
7.4
Mapa predmetu ochrany
7.5
Mapa s vymedzením častí chráneného územia, kde sa starostlivosť o územie nezabezpečuje
bežným obhospodarovaním
7.6
Mapa pozemkov podľa foriem vlastníctva vrátane prehľadu vlastníctva a podielu na
výmere chráneného územia
7.7
Mapa technického vybavenia územia**
7.8
Zoznam parciel podľa katastra nehnuteľností
Poznámky:
* Uvádza sa, ak je relevantné
** Vyhotovuje len organizácia ochrany prírody
* Uvádza sa, ak je relevantné
** Vyhotovuje len organizácia ochrany prírody
B. OBSAH PROJEKTU NA VYHLÁSENIE NÁRODNEJ PRÍRODNEJ REZERVÁCIE A NÁRODNEJ PRÍRODNEJ
PAMIATKY
1.
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je územie vyhlásené za chránené
2.
Odôvodnenie návrhu na vyhlásenie národnej prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej
pamiatky
3.
Zhodnotenie potreby vypracovania alebo aktualizácie programu starostlivosti
C. OBSAH PROJEKTU OCHRANNÉHO PÁSMA JASKYNE
1.
Základné údaje (názov a kategória chráneného územia, vymedzenie ochranného pásma,
výmera ochranného pásma)
2.
Zhodnotenie súčasného stavu a identifikácia faktorov spôsobujúcich ohrozenie jaskyne
3.
Podrobnosti o ochrane
3.1
Odôvodnenie ochrany
3.2
Stanovenie cieľov ochrany
3.3
Podrobnosti o podmienkach územnej ochrany
4.
Návrh technického vybavenia územia
5.
Použité podklady a zdroje informácií
6.
Prílohy
6.1
Situačná mapa ochranného pásma jaskyne
6.2
Mapa vymedzenia územia ochranného pásma jaskyne
6.3
Mapa technického vybavenia územia
6.4
Zoznam parciel podľa katastra nehnuteľností
Príloha č. 29
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
OBSAH PROJEKTU OCHRANY CHRÁNENÉHO STROMU
1.
Základné údaje (názov chráneného stromu, druh a parametre chráneného stromu, zdravotný
stav chráneného stromu, lokalizácia chráneného stromu, vymedzenie ochranného pásma,
odôvodnenie ochrany, podmienky ochrany, stav podľa katastra nehnuteľností, vlastnícke
vzťahy, dokumentácia a informácie o spracovateľovi projektu ochrany)
2.
Prílohy
2.1
Katastrálna mapa so zákresom lokalizácie stromu a jeho ochranného pásma
2.2
Ortofotomapa so zákresom lokalizácie stromu a jeho ochranného pásma
Príloha č. 30
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
OBSAH DOKUMENTU STAROSTLIVOSTI O DREVINY
1.
Analýza súčasného výskytu, stavu a kvality drevín, ako aj ich ekologického, krajinotvorného,
estetického a kultúrno-historického významu
2.
Návrhy opatrení týkajúcich sa starostlivosti o hodnotené dreviny
3.
Zoznam a vymedzenie pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu
4.
Mapa s územným priemetom výskytu hodnotených drevín a pozemkov vhodných na náhradnú
výsadbu
Príloha č. 31
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 32
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 33
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 34
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 35
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 36
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 37
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 38
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
Príloha č. 39
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
ZOZNAM ŽIVOČÍCHOV, PRI KTORÝCH ŠTÁT ZODPOVEDÁ ZA ŠKODU
| Vedecké meno | Slovenské meno |
| Alces alces | los mokraďový |
| Ardea (Egretta) alba (Casmerodius albus) | beluša veľká |
| Ardea cinerea | volavka popolavá |
| Bison bonasus | zubor hôrny |
| Canis lupus | vlk dravý |
| Castor fiber | bobor vodný |
| Corvux corax | krkavec čierny |
| Lutra lutra | vydra riečna |
| Lynx lynx | rys ostrovid |
| Phalacrocorax carbo | kormorán veľký |
| Ursus arctos | medveď hnedý |
Príloha č. 40
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
k vyhláške č. 170/2021 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich
živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22. 7. 1992; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.
15/zv. 2) v znení
– smernice Rady 97/62/ES z 27 októbra 1997 (Ú. v. ES L 305, 8. 11. 1997; Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 4),
– nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú.
v. EÚ L 284, 31. 10. 2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4),
– smernice Rady 2006/105/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006) a
– smernice Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne
žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26. 1. 2010) v znení
– smernice Rady 2013/17/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013) a
– nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1010 z 5. júna 2019 (Ú. v. EÚ L
170, 25. 6. 2019).
1)
§ 15 ods. 1 a 2 zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 305/2018 Z. z.
2)
Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
v znení neskorších predpisov.
3)
§ 71 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č.
344/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v znení neskorších predpisov.
4)
§ 41 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach
a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
5)
Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
6)
§ 41 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
7)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 87/2006 Z. z. o požiadavkách na klimatické podmienky vhodné na liečenie a o rozsahu a podmienkach
ich monitorovania.
8)
§ 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016
Z. z.
9)
Napríklad STN 83 7010 Ochrana prírody. Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej
vegetácie (83 7010).
10)
Napríklad § 17a zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, § 31 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4a zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 11 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11)
Napríklad § 49 ods. 1 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 4 ods. 3 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12)
Zákon č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení neskorších predpisov.
14)
§ 13 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
15)
§ 10 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
16)
§ 11 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
17)
§ 12 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
18)
Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2011/484/EÚ z 11. júla 2011 o formáte poskytovania
informácií o lokalitách sústavy Natura 2000 (Ú.v. EÚ L 198, 30. 7. 2011).
19)
Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov.
Zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
20)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
21)
§ 27 zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu
s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22)
§ 2 písm. f) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 50/2007 Z. z. o registrácii odrôd pestovaných rastlín.
23)
§ 4 písm. d) zákona č. 597/2006 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín
a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh.
24)
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 344/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
