Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2023

35/2019 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2023
35
ZÁKON
z 5. decembra 2018
o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

ZÁKLADNÉ ÚLOHY FINANČNEJ SPRÁVY A PRINCÍPY ŠTÁTNEJ SLUŽBY PRÍSLUŠNÍKOV FINANČNEJ SPRÁVY

PRVÁ ČASŤ | PREDMET ÚPRAVY

§1
Tento zákon upravuje
a)
právomoc a pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) v oblasti daní, poplatkov a colníctva,
b)
postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy,
c)
postavenie, povinnosti a oprávnenia príslušníka finančnej správy (§ 30) pri plnení úloh finančnej správy,
d)
štátnu službu príslušníkov finančnej správy a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením služobného pomeru.

DRUHÁ ČASŤ | POSTAVENIE, ORGANIZÁCIA, PRÁVOMOC A PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY V OBLASTI DANÍ, POPLATKOV A COLNÍCTVA

PRVÁ HLAVA
ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY V OBLASTI DANÍ, POPLATKOV A COLNÍCTVA
§2 Základné ustanovenia
(1)
Orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú:
a)
ministerstvo financií,
b)
finančné riaditeľstvo,
c)
daňové úrady a colné úrady, ktoré sú preddavkovými organizáciami zapojenými na rozpočet finančného riaditeľstva, a
d)
Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý je preddavkovou organizáciou zapojenou na rozpočet finančného riaditeľstva.
(2)
Finančné riaditeľstvo, daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy sú orgánmi finančnej správy a tvoria finančnú správu.
§3 Ministerstvo financií
(1)
Ministerstvo financií ako ústredný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva plní tieto úlohy:
a)
vypracúva stratégiu politiky daní a poplatkov,
b)
vypracúva stratégiu colnej politiky a colníctva,
c)
vypracúva stratégiu rozvoja finančnej správy,
d)
pripravuje návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
e)
vypracúva návrhy medzinárodných zmlúv,
f)
vykonáva analytickú činnosť v oblastí daní, poplatkov a colníctva,
g)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam finančného riaditeľstva a preskúmava jeho rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa osobitných predpisov,1)
h)
plní úlohy súvisiace s otváraním colných priechodov, rušením colných priechodov a zmenou ich charakteru,
i)
informuje Európsku komisiu v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi2) vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti,3)
j)
spravuje informačné systémy finančnej správy,
k)
plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.4)
(2)
Ministerstvo financií ukladá orgánom finančnej správy úlohy súvisiace s úlohami uvedenými v odseku 1 písm. a) až f).
(3)
Na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov4) ministerstvo financií spracúva osobné údaje v súlade s osobitnými predpismi5) o fyzických osobách, ktoré sú účastníkmi konania vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona, správneho konania, daňového konania alebo colného konania, zástupcami účastníkov týchto konaní, zúčastnenými osobami, svedkami, znalcami alebo tlmočníkmi, a o iných fyzických osobách, ktoré doručili ministerstvu financií na vybavenie žiadosť, návrh, podnet alebo iné podanie; zoznam týchto osobných údajov je uvedený v prílohe č. 1.
(4)
Ministerstvo financií dáva písomný súhlas na realizáciu zámeru finančného riaditeľstva vykonať činnosti týkajúce sa vytvárania, správy a rozvoja informačných systémov finančnej správy. Súhlas ministerstva financií sa nevyžaduje na realizáciu zámeru finančného riaditeľstva vykonať činnosti prevádzkového charakteru, ktoré sa týkajú údržby informačných systémov finančnej správy.
§4 Finančné riaditeľstvo
(1)
Finančné riaditeľstvo vykonáva svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Sídlom finančného riaditeľstva je Banská Bystrica.
(2)
Finančné riaditeľstvo je rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva financií a je
a)
služobným úradom príslušníkov finančnej správy,
b)
zamestnávateľom zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme6) alebo práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce na finančnom riaditeľstve, daňových úradoch, colných úradoch a Kriminálnom úrade finančnej správy (ďalej len „zamestnanec finančného riaditeľstva“),
c)
služobným úradom štátnych zamestnancov podľa osobitného predpisu.7)
(3)
Finančné riaditeľstvo plní tieto úlohy:
a)
riadi a kontroluje daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy,
b)
vypracúva koncepciu rozvoja finančnej správy v súlade so stratégiou rozvoja finančnej správy,
c)
zabezpečuje jednotné uplatňovanie osobitných predpisov8) a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná (ďalej len „medzinárodná zmluva“), v oblasti daní, poplatkov a colníctva a navrhuje ich zmeny,
d)
vytvára, rozvíja a prevádzkuje informačné systémy finančnej správy; zámer vykonať činnosti týkajúce sa vytvárania a rozvoja informačných systémov finančnej správy predkladá ministerstvu financií,
e)
vytvára a vedie centrálny register hospodárskych subjektov a iných osôb, ktoré sa zaoberajú činnosťami, na ktoré sa vzťahujú colné predpisy, a zabezpečuje jeho zosúladenie s príslušnými registrami Európskej komisie,9) vytvára a vedie centrálny register daňových subjektov, udržiava a aktualizuje bázu dát; uvedené registre vytvára a vedie prostredníctvom informačných systémov finančnej správy,
f)
prideľuje hospodárskemu subjektu alebo inej osobe číslo EORI (číslo registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov) podľa osobitného predpisu,10)
g)
poskytuje informácie podľa osobitného predpisu,11)
h)
vykonáva činnosti správcu integrovaného colného sadzobníka, spravuje sadzobné opatrenia a kontroluje ich dodržiavanie,
i)
vykonáva správu nomenklatúry harmonizovaného systému a správu kombinovanej nomenklatúry,
j)
usmerňuje prijímanie záruk na colný dlh, rozhoduje o upustení od záruky na colný dlh podľa osobitného predpisu,12)
k)
schvaľuje spôsobilosť kontajnerov na prepravu pod colnou uzáverou,
l)
poskytuje údaje na účely štátnej štatistiky o obchode s tovarom medzi Slovenskou republikou a tretími krajinami13) a o obchode s tovarom medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi Európskej únie14) (ďalej len „členský štát“),
m)
zabezpečuje získavanie a spracúvanie informácií pre colnú štatistiku o tovare, ak tak ustanovujú osobitné predpisy,15)
n)
informuje osoby o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a poplatkov a o ich právach a povinnostiach podľa osobitných predpisov,16)
o)
informuje obce vo veciach miestnych daní a poplatkov, ktoré spravujú,17) vo veciach správy daní a o osobitných predpisoch,16)
p)
rozhoduje o žiadostiach o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva podľa osobitných predpisov18) a v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi18) informuje príslušné colné orgány členských štátov o rozhodnutí, ktorým sa schvaľuje žiadosť o prijatie tohto opatrenia,
q)
poskytuje Európskej komisii informácie v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi19) vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti a do pôsobnosti colných úradov,
r)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy a vo veciach daní a poplatkov aj proti rozhodnutiam obcí a preskúmava tieto rozhodnutia mimo odvolacieho konania,1)
s)
zabezpečuje a vykonáva vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní a pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok podľa medzinárodnej zmluvy a osobitných predpisov20) na základe poverenia ministerstva financií,
t)
zabezpečuje a vykonáva vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri výkone colného dohľadu a správy daní podľa medzinárodnej zmluvy a osobitných predpisov,20) ak § 9 ods. 2 písm. o) neustanovuje inak,
u)
robí úkony, okrem vyrubovacieho konania, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy, ak
1.
to vyžaduje bezpečnosť štátu,
2.
hrozí nebezpečenstvo ujmy na zdraví alebo majetku alebo ohrozenie života a jeho odvrátenie nemožno inak dosiahnuť,
3.
hrozí nebezpečenstvo, že účtovné doklady alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené alebo že bude spôsobená ujma na prostriedkoch štátneho rozpočtu alebo rozpočtu Európskej únie a odvrátenie takéhoto nebezpečenstva nemožno inak dosiahnuť,
4.
súvisia s úkonmi, ktoré je potrebné utajiť,
5.
na dosiahnutie cieľa sledovaného daňovými predpismi, colnými predpismi alebo inými osobitnými predpismi,21) podľa ktorých vykonáva svoje úlohy, je potrebný bezprostredný zásah, alebo
6.
je potrebné overiť výsledky daňovej kontroly alebo úroveň daňového dozoru, alebo úroveň colného dohľadu,
v)
schvaľuje tlač formulárov uvedených v osobitnom predpise22) a zabezpečuje tlač daňových priznaní, hlásení a prehľadov, ktorých vzory určuje ministerstvo financií,
w)
spracúva úhrady pohľadávok štátu vzniknutých podľa osobitného predpisu,23)
x)
vypracováva analýzy plnenia príjmov štátneho rozpočtu za finančnú správu a vykonáva analytickú a koncepčnú činnosť v oblasti správy daní,
y)
vykonáva odhaľovanie a dokumentovanie trestnej činnosti príslušníkov finančnej správy pri výkone štátnej služby a zamestnancov finančného riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme alebo prác na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce na finančnom riaditeľstve, daňových úradoch, colných úradoch a Kriminálnom úrade finančnej správy (ďalej len „práce na základe dohôd podľa Zákonníka práce“),
z)
vykonáva inšpekčnú činnosť zameranú na odhaľovanie, zisťovanie, dokumentovanie a preverovanie porušovania povinností príslušníkmi finančnej správy pri výkone štátnej služby a zamestnancami finančného riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme alebo prác na základe dohôd podľa Zákonníka práce,
aa)
plní a zabezpečuje úlohy v oblasti vyšetrovania a skráteného vyšetrovania trestných činov príslušníkov finančnej správy pri výkone štátnej služby a zamestnancov finančného riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme alebo prác na základe dohôd podľa Zákonníka práce, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní alebo colných predpisov,
ab)
vykonáva školenia v oblasti colných predpisov a daňových predpisov a organizačne zabezpečuje skúšky podľa osobitného predpisu24) za úhradu v rozsahu vynaložených nákladov; úhrada je príjmom štátneho rozpočtu,
ac)
zhromažďuje, dokumentuje, uchováva a spracúva predmety hmotného a nehmotného historického dedičstva z oblasti cla a daní a zabezpečuje osvetovú činnosť v tejto oblasti,
ad)
vykonáva expertíznu laboratórnu činnosť na účely uplatňovania colných predpisov, daňových predpisov a osobitných predpisov,25)
ae)
zabezpečuje správnosť a úplnosť účtovania colných, daňových a nedaňových príjmov vrátane výpočtu nároku z výnosu dane z príjmov územnej samospráve26) a realizácie platobného styku za daňové úrady a colné úrady,
af)
plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi27) alebo medzinárodnou zmluvou.
(4)
Štatutárnym orgánom finančného riaditeľstva je prezident finančnej správy (ďalej len „prezident“). Prezident riadi finančnú správu a zodpovedá za činnosť finančnej správy ministrovi financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Ak funkcia prezidenta nie je obsadená, finančnú správu riadi v rozsahu práv a povinností prezidenta viceprezident finančnej správy (ďalej len „viceprezident“).
(5)
Za finančné riaditeľstvo koná pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom prezident; prezident môže poveriť konaním za finančné riaditeľstvo pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom iného príslušníka finančnej správy.
(6)
Vnútornú organizačnú štruktúru finančného riaditeľstva na návrh prezidenta schvaľuje minister.
(7)
Súčasťou organizačnej štruktúry finančného riaditeľstva je osobitný útvar, ktorý vykonáva úlohy uvedené v odseku 3 písm. y) až aa).
§5 Daňový úrad
(1)
Daňový úrad vykonáva svoju pôsobnosť v územnom obvode kraja,28) ak § 6 ods. 1 alebo osobitný predpis11) neustanovuje inak.
(2)
Daňový úrad plní tieto úlohy:
a)
vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu,11)
b)
kontroluje platenie správnych poplatkov,29) ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, vracia správne poplatky zaplatené cudzozemcom na hraničnom priechode Slovenskej republiky v cudzej mene, ukladá pokuty,30) vymáha správne poplatky, ktoré sa platia orgánom finančnej správy, a odvádza do štátneho rozpočtu celkovú sumu správnych poplatkov poukázanú inými správnymi orgánmi, ktoré nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov,
c)
vracia súdne poplatky31) na základe rozhodnutia súdov, orgánov štátnej správy súdov alebo orgánov prokuratúry, odvádza celkovú sumu súdnych poplatkov nimi poukázanú do štátneho rozpočtu z úkonov a konaní pred ich zapojením do centrálneho systému evidencie poplatkov,
d)
informuje daňové subjekty o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a o osobitnom predpise,32)
e)
vykonáva vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní a pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok podľa medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov,33)
f)
poskytuje informácie podľa osobitného predpisu,11)
g)
zabezpečuje spracovanie individuálnych a konsolidovaných účtovných závierok a ostatných finančných výkazov predkladaných obcami, účtovných závierok a finančných výkazov predkladaných rozpočtovými organizáciami, príspevkovými organizáciami a ostatnými subjektmi verejnej správy zriadenými alebo založenými obcami a spracovanie ostatných dokumentov, ktoré tieto subjekty ukladajú do registra účtovných závierok,32)
h)
prijíma úhrady pohľadávok štátu vzniknutých podľa osobitného predpisu,34)
i)
vykonáva správu osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach podľa osobitného predpisu,35)
j)
dáva finančnému riaditeľstvu podnety na zabezpečenie jednotného uplatňovania osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv podľa § 4 ods. 3 písm. c),
k)
plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.36)
(3)
Daňový úrad riadi riaditeľ daňového úradu.
(4)
Vnútornú organizačnú štruktúru daňového úradu na návrh riaditeľa daňového úradu určuje prezident.
(5)
Daňový úrad má procesnú subjektivitu v konaní podľa Trestného poriadku, Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a koná pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom samostatne v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona. Za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo príslušník finančnej správy poverený riaditeľom daňového úradu alebo prezidentom.
(6)
Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh riaditeľa daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident.
§6 Úrad pre vybrané hospodárske subjekty
(1)
Úrad pre vybrané hospodárske subjekty je daňovým úradom a vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Sídlom Úradu pre vybrané hospodárske subjekty je Bratislava.
(2)
V pôsobnosti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty sú vybrané hospodárske subjekty; pri plnení úloh podľa odseku 5 písm. h) sú v pôsobnosti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty aj žiadatelia o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu. Na účely tohto zákona sa vybraným hospodárskym subjektom rozumie
a)
banka alebo pobočka zahraničnej banky,37)
b)
poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, pobočka zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej zaisťovne,38)
c)
obchodníci s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi alebo obchodníci s cennými papiermi vykonávajúci bezhotovostné obchody s peňažnými prostriedkami v cudzej mene,39)
d)
dôchodkové správcovské spoločnosti alebo doplnkové dôchodkové spoločnosti,40)
e)
platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie,41)
f)
subjekty so statusom schválený hospodársky subjekt,42)
g)
daňový subjekt, ktorý dosiahol za každé z dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období ročný obrat 40 000 000 eur a viac.
(3)
Úrad pre vybrané hospodárske subjekty
a)
sa pre vybrané hospodárske subjekty podľa odseku 2 písm. f) a g) stáva príslušným k 1. januáru
1.
roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol subjektu udelený status schváleného hospodárskeho subjektu,
2.
druhého roka nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom došlo k splneniu podmienky podľa odseku 2 písm. g),
b)
prestáva byť pre vybrané hospodárske subjekty príslušným k 1. januáru
1.
roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na vybraný hospodársky subjekt vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bola povolená reštrukturalizácia; to neplatí, ak je k tomuto dňu zároveň vybraným hospodárskym subjektom podľa odseku 2 písm. a) až e) alebo písm. f),
2.
roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k zrušeniu rozhodnutia o udelení statusu schváleného hospodárskeho subjektu; to neplatí, ak je vybraný hospodársky subjekt súčasne vybraným hospodárskym subjektom podľa odseku 2 písm. a) až e) alebo písm. g),
3.
druhého roka nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom vybraný hospodársky subjekt prestal spĺňať podmienku podľa odseku 2 písm. g); to neplatí, ak je k tomuto dňu vybraným hospodárskym subjektom podľa odseku 2 písm. a) až e) alebo písm. f),
4.
roka nasledujúceho po roku, v ktorom prestal byť vybraným hospodárskym subjektom podľa odseku 2 písm. a) až e); to neplatí, ak je k tomuto dňu vybraným hospodárskym subjektom podľa odseku 2 písm. f) alebo písm. g).
(4)
Ročným obratom sa na účely odseku 2 písm. g) a odseku 3 pri daňovom subjekte účtujúcom v sústave podvojného účtovníctva rozumie súhrn výnosov zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie43) a pri daňovom subjekte účtujúcom v sústave jednoduchého účtovníctva súhrn príjmov zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie.
(5)
Úrad pre vybrané hospodárske subjekty plní tieto úlohy:
a)
vykonáva správu osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach podľa osobitného predpisu,35)
b)
vykonáva správu osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií podľa osobitného predpisu,44)
c)
koordinuje získavanie podkladov pre rozhodovaciu činnosť colných úradov vo veci vydávania povolení na zjednodušený postup podľa osobitného predpisu45) a rozhodovaciu činnosť vo veci udelenia statusu schváleného hospodárskeho subjektu, o ktorých vydanie má schválený hospodársky subjekt záujem požiadať,
d)
poskytuje pomoc a konzultácie vybraným hospodárskym subjektom pred podaním žiadosti o udelenie povolenia na zjednodušený postup podľa osobitného predpisu45) a pred podaním žiadosti o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu,
e)
informuje vybrané hospodárske subjekty o uplatňovaní colných predpisov,
f)
zabezpečuje spracovanie individuálnych a konsolidovaných účtovných výkazov,
g)
rozhoduje o vrátení správnych poplatkov a vymáha správne poplatky,
h)
rozhoduje v konaní o udelení statusu schváleného hospodárskeho subjektu a zabezpečuje výmenu informácií s príslušnými colnými orgánmi ostatných členských štátov a Európskou komisiou v tomto konaní,
i)
plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.36)
(6)
Okrem úloh podľa odseku 5 plní Úrad pre vybrané hospodárske subjekty úlohy podľa § 5 ods. 2 písm. a), d) až f) a j).
(7)
Úrad pre vybrané hospodárske subjekty vykonáva činnosť uvedenú v odseku 5 písm. d) a e) v súčinnosti s colnými úradmi.
Colný úrad
§7
(1)
Colný úrad vykonáva svoju pôsobnosť v územnom obvode, ak § 8 alebo osobitný predpis46) neustanovuje inak. Zoznam colných úradov, ich sídla a územné obvody ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
(2)
Colný úrad plní tieto úlohy:
a)
rozhoduje a vykonáva úkony vo veciach colného dohľadu a správy spotrebných daní, ak tento zákon alebo osobitné predpisy47) neustanovujú inak,
b)
rozhoduje o zaistení tovaru alebo veci a o zhabaní tovaru alebo veci podľa osobitného predpisu48) a o zabezpečení a prepadnutí veci podľa osobitného predpisu,49)
c)
rozhoduje o vrátení cla alebo o odpustení cla a o vrátení dane, pri ktorej je správcom dane,
d)
povoľuje odklad platenia cla a iné uľahčenia platby cla a povoľuje odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach podľa osobitného predpisu,50)
e)
schvaľuje spôsobilosť dopravných prostriedkov na prepravu tovaru pod colnou uzáverou,
f)
rozhoduje a vykonáva úkony v oblasti presadzovania práv duševného vlastníctva podľa osobitných predpisov,18)
g)
objasňuje a prejednáva colné priestupky51) a priestupky podľa osobitných predpisov,52) odhaľuje a prerokúva colné delikty53) a iné správne delikty podľa osobitných predpisov,54) odhaľuje a prerokúva porušenie daňových predpisov v oblasti spotrebných daní, odhaľuje trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti spotrebných daní a zisťuje ich páchateľov,
h)
vymáha nedoplatky na cle, nedoplatky pokút a iných platieb vymeraných a uložených podľa colných predpisov55) a vymáha daňové nedoplatky, peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu,11)
i)
vymeriava, vyberá a eviduje clo, vymeriava úroky z omeškania a zabezpečuje splnenie colného dlhu preplatkami na inom cle, vyrubuje a eviduje dane vyberané podľa daňových predpisov a plní ďalšie úlohy ustanovené daňovými predpismi,
j)
pátra po tovare, ktorý unikol colnému dohľadu,
k)
pátra po osobách, ktoré porušili colné predpisy alebo daňové predpisy, zisťuje a zamedzuje porušovanie colných predpisov alebo daňových predpisov, vedie boj proti pašovaniu,56)
l)
vykonáva kontrolu po prepustení tovaru,57)
m)
zabezpečuje a vykonáva v odôvodnených prípadoch sprievod osôb, dopravných prostriedkov a tovaru od colného úradu odoslania k colnému úradu určenia,
n)
usmerňuje pohyb osôb a dopravných prostriedkov v colnom priestore a zabezpečuje dodržiavanie verejného poriadku v colnom priestore vnútrozemskej pobočky colného úradu,
o)
zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili colnú hranicu v súlade s colnými predpismi alebo daňovými predpismi a pri ich porušení prijíma opatrenia,
p)
zabezpečuje získavanie informácií pre colnú štatistiku o tovare, ktorý bol prepustený do colného režimu alebo na spätný vývoz, vedie údajovú základňu o dovoze a vývoze tovaru; zabezpečuje získavanie, prvotné spracúvanie a kontrolu údajov pre štátnu štatistiku13) o tovare, ktorý je predmetom obchodu medzi Slovenskou republikou a členským štátom, a s tým súvisiace činnosti,
q)
prideľuje colné registračné číslo na účely colného konania, ak deklarantovi alebo jeho zástupcovi nepridelili iné identifikačné číslo príslušné orgány Slovenskej republiky,
r)
vykonáva kontrolu podľa osobitných predpisov,58)
s)
informuje daňové subjekty o ich právach a povinnostiach vo veciach daní,15)
t)
dáva finančnému riaditeľstvu podnety na zabezpečenie jednotného uplatňovania osobitných predpisov8) a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná podľa § 4 ods. 3 písm. c),
u)
plní úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv v rozsahu poverenia prezidenta,
v)
plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.47)
(3)
Colný úrad riadi riaditeľ colného úradu.
(4)
Vnútornú organizačnú štruktúru colných úradov na návrh riaditeľa colného úradu určuje prezident.
(5)
Pobočky colného úradu a stanice colného úradu na návrh riaditeľa colného úradu zriaďuje a zrušuje prezident. Pobočky colného úradu a stanice colného úradu sú organizačnými zložkami colného úradu.
(6)
Pohraničná pobočka colného úradu je pobočka, prostredníctvom ktorej vykonáva colný úrad svoju pôsobnosť na železničných staniciach, v prístavoch, na letiskách, na poštách a na iných miestach, ak vykonáva vstupný colný dohľad a výstupný colný dohľad; iná pobočka je vnútrozemská pobočka colného úradu.
(7)
Colný úrad má procesnú subjektivitu v konaní podľa Trestného poriadku, Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a koná pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom samostatne v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona. Za colný úrad koná pred súdom riaditeľ colného úradu alebo príslušník finančnej správy poverený riaditeľom colného úradu alebo prezidentom.
§8 Colný úrad Bratislava
Colný úrad Bratislava okrem plnenia úloh podľa § 7 ods. 2 vydáva aj záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie o pôvode tovaru; túto pôsobnosť vykonáva na celom území Slovenskej republiky.
§9 Kriminálny úrad finančnej správy
(1)
Kriminálny úrad finančnej správy vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Sídlom Kriminálneho úradu finančnej správy je Bratislava.
(2)
Kriminálny úrad finančnej správy
a)
plní úlohy centrálnej koordinačnej jednotky a ďalšie úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv59) vo vymedzenej oblasti,
b)
používa informačné systémy finančnej správy, v ktorých zhromažďuje, spracúva, uchováva, odovzdáva, využíva, ochraňuje a vyraďuje informácie a osobné údaje5) o osobách, ktoré porušili daňové predpisy alebo colné predpisy, alebo je dôvodné podozrenie, že porušujú daňové predpisy alebo colné predpisy, alebo ktoré v oblasti pôsobnosti finančnej správy narušili alebo je dôvodné podozrenie, že narúšajú verejný poriadok a ďalšie informácie o takýchto porušeniach daňových predpisov alebo colných predpisov alebo narušeniach verejného poriadku; takéto informácie a osobné údaje poskytne alebo sprístupní finančnému riaditeľstvu, daňovému úradu alebo colnému úradu v rozsahu potrebnom na plnenie ich úloh,
c)
prevádzkuje spoločný automatizovaný informačný systém na colné účely,60) zodpovedá zaň, určuje údaje, ktoré sa doň vložia, prijíma opatrenia na zabezpečenie jeho bezpečnosti a bezpečnosti údajov, ktoré sa poskytujú podľa osobitného predpisu,61) na žiadosť príslušného orgánu členského štátu udeľuje súhlas na poskytnutie údajov, ktoré sám do tohto systému vložil, a na účely predchádzania trestným činom, vyšetrovania a stíhania trestných činov umožňuje priamy prístup do tohto informačného systému príslušnému útvaru Policajného zboru, Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu,
d)
poskytuje informácie v súvislosti s prevádzkovaním spoločného automatizovaného informačného systému na colné účely62) a zoznam závažných porušení vnútroštátnych predpisov63) podľa osobitného predpisu,64)
e)
plní a zabezpečuje úlohy v oblasti boja proti nedovolenému dovozu, vývozu a tranzitu predmetov kultúrnej hodnoty,64a) chránených rastlín, chránených živočíchov a exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín,65) ak si to vyžaduje zistenie osôb, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na trestných činoch páchaných na úseku kultúrneho dedičstva, chránených rastlín, chránených živočíchov a exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, v súvislosti s ich dovozom, vývozom alebo tranzitom,
f)
vykonáva colný dohľad po dohode s orgánmi iných štátov utajeným sprievodom dodávky alebo iným utajeným spôsobom sledovania, ak je odôvodnený predpoklad, že zásielka obsahuje omamné látky, psychotropné látky, ich prekurzory, látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, tabak, tabakové výrobky, chránené druhy rastlín, chránené živočíchy a exempláre druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, na ktoré nebolo vydané príslušné povolenie, alebo inú vec, na ktorej držbu je potrebné povolenie,66) tovar, pri ktorom je podozrenie, že došlo k porušeniu daňových predpisov alebo colných predpisov, veci určené na spáchanie trestného činu alebo veci pochádzajúce z trestného činu alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva67) v záujme zistenia osôb, ktoré majú účasť na nakladaní s touto zásielkou; ak majú takto získané informácie slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní, postupuje sa na základe právnej úpravy medzinárodnej spolupráce justičných orgánov v trestných veciach,
g)
vykonáva cezhraničné sledovanie a cezhraničné prenasledovanie v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou,59)
h)
plní a zabezpečuje úlohy v oblasti odhaľovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní alebo colných predpisov a v súvislosti s nedovoleným dovozom, vývozom a tranzitom alebo s nedovoleným obchodovaním medzi členskými štátmi s omamnými látkami, psychotropnými látkami, ich prekurzormi, látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, zbraňami a jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi látkami, vysoko rizikovými chemickými látkami a vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi a zisťovania ich páchateľov; pri plnení a zabezpečovaní úloh v oblasti odhaľovania trestných činov v súvislosti s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi látkami, vysoko rizikovými chemickými látkami a vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi bezodkladne o tejto skutočnosti informuje určené pracovisko Policajného zboru,
i)
plní a zabezpečuje úlohy v oblasti vyšetrovania a skráteného vyšetrovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebných daní alebo colných predpisov a zisťovania ich páchateľov, ak § 4 ods. 3 písm. aa) neustanovuje inak,
j)
robí úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, ak
1.
to vyžaduje bezpečnosť štátu,
2.
hrozí nebezpečenstvo ujmy na zdraví alebo majetku alebo ohrozenie života a jeho odvrátenie nemožno inak dosiahnuť,
3.
na dosiahnutie cieľa sledovaného daňovými predpismi alebo colnými predpismi je potrebný bezprostredný zákrok,
4.
úkony daňového úradu alebo colného úradu, ktoré súvisia s úkonmi v pôsobnosti Kriminálneho úradu finančnej správy, je potrebné utajiť,
5.
je potrebné vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu,68)
k)
zabezpečuje súčinnosť vo vymedzenej oblasti s orgánmi štátnej správy pri plnení úloh podľa osobitných predpisov,69)
l)
pátra po osobách, ktoré porušili daňové predpisy alebo colné predpisy, zisťuje a zamedzuje porušovanie daňových predpisov alebo colných predpisov, plní úlohy pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní porušovania colných predpisov,70)
m)
zabezpečuje bezpečnosť prepravy zaisteného tovaru, vykonáva sprievod zaistených alebo predvádzaných osôb podozrivých zo spáchania trestného činu,
n)
informuje Európsku komisiu v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným predpisom71) vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti,
o)
poskytuje Európskemu úradu pre boj proti podvodom informácie podliehajúce bankovému tajomstvu v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným predpisom;71a) na tento účel je oprávnený vyžiadať si tieto informácie od bánk a pobočiek zahraničných bánk71b) a získavať údaje z centrálneho registra účtov podľa osobitného predpisu,71c)
p)
plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.72)
(3)
Kriminálny úrad finančnej správy riadi riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy.
(4)
Vnútornú organizačnú štruktúru Kriminálneho úradu finančnej správy na návrh riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy určuje prezident.
(5)
Pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy na návrh riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy zriaďuje a zrušuje prezident. Pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy sú organizačnými zložkami Kriminálneho úradu finančnej správy.
(6)
Kriminálny úrad finančnej správy má procesnú subjektivitu v konaní podľa Trestného poriadku, Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a koná pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom samostatne v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona. Za Kriminálny úrad finančnej správy koná pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy alebo príslušník finančnej správy poverený riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správy alebo prezidentom.
§10 Ochrana určených objektov orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva
(1)
Finančná správa vykonáva ochranu určených objektov orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva (ďalej len „strážený objekt“) a ochranu poriadku v stráženom objekte; ochranu stráženého objektu a poriadku v ňom vykonávajú ozbrojení príslušníci finančnej správy.
(2)
Zoznam strážených objektov určí minister.
§11 Vzťahy finančnej správy k štátnym orgánom a osobám
Finančná správa pri plnení úloh spolupracuje so štátnymi orgánmi, ozbrojenými zbormi, ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, ozbrojenými silami Slovenskej republiky, Vojenským spravodajstvom, Vojenskou políciou, vyššími územnými celkami, obcami a s inými osobami.
Vzťahy finančnej správy k zahraničiu
§12
(1)
Finančná správa spolupracuje s medzinárodnými organizáciami, daňovými správami a colnými správami iných štátov v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi,72a) medzinárodnou zmluvou alebo dohodou zúčastnených strán.
(2)
Finančná správa môže plniť úlohy finančnej správy aj v zahraničí, ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, osobitných predpisov72b) alebo na základe dohody zúčastnených strán.
(3)
O vysielaní príslušníkov finančnej správy na výkon štátnej služby do zahraničia vrátane vysielania príslušníkov finančnej správy k daňovým správam alebo colným správam iných štátov rozhoduje minister na návrh prezidenta.
(4)
Minister na návrh prezidenta po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky môže do zahraničia vyslať príslušníkov finančnej správy do medzinárodných organizácií, operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou a k zastupiteľským úradom Slovenskej republiky. O vyslaní príslušníkov finančnej správy do zahraničia do mierových pozorovateľských misií rozhoduje vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).
(5)
Príslušník finančnej správy je oprávnený pôsobiť v zahraničí, kam je vyslaný podľa odsekov 3 a 4,
a)
podľa podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným medzinárodnou zmluvou, osobitnými predpismi72b) alebo na základe dohody zúčastnených strán,
b)
na základe rozhodnutia vlády o jeho vyslaní do mierových pozorovateľských misií alebo
c)
v rámci mandátu operácie civilného krízového manažmentu vedenej medzinárodnou organizáciou, ktorej je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou.
§13
(1)
Príslušník daňovej správy alebo colnej správy iného štátu môže podľa podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným medzinárodnou zmluvou73) a týmto zákonom vykonávať na území Slovenskej republiky oprávnenia a povinnosti príslušníka finančnej správy.
(2)
Ak nie je uzatvorená medzinárodná zmluva a je to potrebné na plnenie úloh finančnej správy, môže príslušník daňovej správy alebo colnej správy iného štátu so súhlasom ministra alebo ním poverenej osoby a so súhlasom príslušného orgánu iného štátu pre potreby finančnej správy a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom
a)
vykonávať sledovanie osôb a vecí alebo
b)
používať informačno-technické prostriedky a nástrahovú a zabezpečovaciu techniku; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.74)
(3)
Činnosť príslušníka daňovej správy alebo colnej správy iného štátu pri vykonávaní úloh podľa odseku 2 riadi príslušník finančnej správy poverený riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správy.
(4)
Pri náhrade škody vzniknutej v súvislosti s vykonávaním úloh podľa odseku 2 sa postupuje podľa § 232 až 254 alebo podľa § 313 a 314.
DRUHÁ HLAVA
INFORMAČNO-TECHNICKÉ PROSTRIEDKY A OPERATÍVNO-PÁTRACIA ČINNOSŤ
§14 Informačno-technické prostriedky
(1)
Ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve a ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na Kriminálnom úrade finančnej správy sú oprávnení používať informačno-technické prostriedky75) pri
a)
odhaľovaní zločinov spáchaných v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní a v súvislosti s dovozom, vývozom a tranzitom alebo s nedovoleným obchodovaním medzi členskými štátmi s omamnými látkami, psychotropnými látkami, ich prekurzormi, látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, zbraňami a jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi látkami, vysoko rizikovými chemickými látkami a vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi,
b)
odhaľovaní úmyselných trestných činov príslušníkov finančnej správy pri výkone štátnej služby a zamestnancov finančného riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme alebo prác na základe dohôd podľa Zákonníka práce podľa druhého a tretieho dielu ôsmej hlavy druhej časti Trestného zákona, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou najmenej dva roky,
c)
zisťovaní páchateľov trestných činov uvedených v písmene a) alebo písmene b).
(2)
Odsek 1 sa nepoužije, ak ide o styk medzi obvineným a jeho obhajcom.
§15 Operatívno-pátracia činnosť
(1)
Operatívno-pátracia činnosť je systém spravidla utajených spravodajských opatrení vykonávaných finančnou správou na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania úmyselnej trestnej činnosti uvedenej v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h) a zisťovania jej páchateľov.
(2)
Operatívno-pátraciu činnosť vykonávajú určení ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve a určení ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na Kriminálnom úrade finančnej správy.
§16 Prostriedky operatívno-pátracej činnosti
(1)
Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti na účely tohto zákona sú sledovanie osôb a vecí, cezhraničné sledovanie osôb podľa medzinárodnej zmluvy,73) kontrolovaná dodávka, krycie doklady, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech finančnej správy.
(2)
Finančná správa je oprávnená použiť prostriedky operatívno-pátracej činnosti pri odhaľovaní úmyselnej trestnej činnosti uvedenej v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h).
(3)
Sledovanie osôb pre potreby finančnej správy vykonáva Kriminálny úrad finančnej správy alebo Policajný zbor na žiadosť prezidenta alebo ním poverenej osoby.
(4)
Povolenie na cezhraničné sledovanie podľa medzinárodnej zmluvy udeľuje prezident alebo ním poverená osoba; prezident alebo ním poverená osoba tiež žiada príslušný orgán iného štátu o povolenie na cezhraničné sledovanie podľa medzinárodnej zmluvy na území tohto iného štátu.
§17 Používanie krycích dokladov
(1)
Krycími dokladmi na účely tohto zákona sú listiny a predmety slúžiace na utajenie skutočnej totožnosti príslušníka finančnej správy a osoby konajúcej v prospech finančnej správy. Na krytie činnosti príslušníka finančnej správy možno vytvoriť legendu a v súvislosti s tým zaznamenávať a vyberať v informačných systémoch finančnej správy podľa § 20 a v informačných systémoch Policajného zboru, štátnych orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, orgánov samosprávy a iných právnických osôb alebo fyzických osôb – podnikateľov potrebné údaje.
(2)
Krycím dokladom nesmie byť
a)
preukaz poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
b)
preukaz člena vlády,
c)
služobný preukaz sudcu,
d)
služobný preukaz prokurátora,
e)
služobný preukaz príslušníka Policajného zboru,
f)
služobný preukaz príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,
g)
osobná identifikačná karta profesionálneho vojaka,
h)
služobný preukaz príslušníka Vojenského spravodajstva,
i)
služobný preukaz príslušníka Vojenskej polície,
j)
služobný preukaz príslušníka Slovenskej informačnej služby,
k)
služobný preukaz príslušníka Národného bezpečnostného úradu,
l)
diplomatický pas.
(3)
O použití krycích dokladov pri plnení úloh podľa tohto zákona rozhoduje prezident.
(4)
Krycie doklady vydáva Policajný zbor podľa osobitného predpisu76) na žiadosť prezidenta.
(5)
Evidenciu používaných krycích dokladov vedie Kriminálny úrad finančnej správy.
(6)
Krycie doklady Kriminálny úrad finančnej správy vráti Policajnému zboru bezodkladne po tom, ako zanikne účel ich použitia podľa odseku 1.
§18 Osobitné finančné prostriedky
(1)
Osobitné finančné prostriedky sú vyčlenené rozpočtové prostriedky finančného riaditeľstva, ktoré finančná správa používa na hradenie výdavkov spojených s vykonávaním operatívno-pátracej činnosti.
(2)
Podrobnosti o používaní osobitných finančných prostriedkov a kontrolu upraví prezident vnútorným predpisom.
§19 Osoby konajúce v prospech finančnej správy
(1)
Osobou konajúcou v prospech finančnej správy na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dobrovoľne, utajeným spôsobom poskytuje informácie a služby finančnej správe pri odhaľovaní úmyselnej trestnej činnosti uvedenej v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h).
(2)
Osobou konajúcou v prospech finančnej správy nesmie byť príslušník Slovenskej informačnej služby, príslušník Vojenského spravodajstva a príslušník Národného bezpečnostného úradu.
(3)
Finančná správa môže evidovať osoby konajúce v jej prospech len počas plnenia jednotlivých úloh.
TRETIA HLAVA
SPRACÚVANIE OSOBNÝCH ÚDAJOV A INÝCH INFORMÁCIÍ FINANČNOU SPRÁVOU
§20 Spracúvanie informácií finančnou správou
(1)
Finančná správa zriaďuje a prevádzkuje informačné systémy a spracúva v nich informácie a osobné údaje o fyzických osobách zhromaždené pri plnení úloh finančnej správy vrátane informácií a osobných údajov poskytnutých zo zahraničia v rozsahu nevyhnutnom na ich plnenie.
(2)
Finančná správa je oprávnená, ak je to potrebné na plnenie jej úloh, vyhotovovať zvukové, obrazové alebo iné záznamy
a)
z miest verejne prístupných,
b)
o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.
(3)
Ak sú na vyhotovovanie záznamov podľa odseku 2 písm. a) zriadené monitorovacie systémy, finančná správa je povinná vhodným spôsobom uverejniť informáciu o zriadení takých systémov.
(4)
Informácie a osobné údaje z informačných systémov, ktoré vedie finančná správa podľa odseku 1, zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných, ktoré vedie finančná správa podľa odseku 2 písm. a), sa poskytujú alebo sprístupňujú
a)
prokuratúre,
b)
súdu,
c)
Slovenskej informačnej službe,
d)
Vojenskému spravodajstvu,
e)
Vojenskej polícii,
f)
Policajnému zboru,
g)
Zboru väzenskej a justičnej stráže,
h)
Národnému bezpečnostnému úradu,
i)
iným štátnym orgánom alebo osobám, ak tak ustanovujú osobitné predpisy,77)
j)
do zahraničia, ak tak ustanovuje tento zákon, osobitné predpisy78) alebo medzinárodná zmluva.59)
(5)
Ak osobitný predpis77) alebo medzinárodná zmluva59) neustanovujú inak, informácie a osobné údaje z informačných systémov sa poskytujú alebo sprístupňujú štátnym orgánom alebo osobám podľa odseku 4 len na účely plnenia ich úloh podľa osobitných predpisov.79) Informácie a osobné údaje podľa prvej vety nie sú verejne prístupné a štátne orgány a osoby uvedené v odseku 4 ich môžu poskytnúť alebo sprístupniť tretím osobám len s predchádzajúcim súhlasom finančnej správy; to neplatí, ak sa informácia alebo osobný údaj poskytli na účely konania podľa osobitných predpisov.79)
(6)
Ak finančná správa preverovaním alebo v priebehu spracúvania osobných údajov zistí, že osobné údaje nie sú potrebné na plnenie úloh finančnej správy, bezodkladne také osobné údaje zlikviduje.
(7)
Finančná správa najmenej raz za tri roky preveruje, či sú spracúvané osobné údaje naďalej potrebné na plnenie úloh finančnej správy.
(8)
Prevádzkovateľom informačných systémov finančnej správy, v ktorých sa spracúvajú osobné údaje, je finančné riaditeľstvo, okrem spoločného automatizovaného informačného systému na colné účely, ktorého prevádzkovateľom je Kriminálny úrad finančnej správy.
§21 Spracúvanie osobných údajov pri plnení úloh finančnej správy na účely trestného konania
(1)
Pri predchádzaní a odhaľovaní trestných činov uvedených v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h), zisťovaní páchateľov trestných činov a vyšetrovaní trestných činov (ďalej len „plnenie úloh finančnej správy na účely trestného konania“) je finančná správa pri získavaní a spracúvaní osobných údajov povinná
a)
zhromažďovať osobné údaje zodpovedajúce len určenému účelu a v rozsahu nevyhnutnom na určený účel,
b)
uchovávať osobné údaje len na čas, ktorý je nevyhnutný na účely ich spracúvania,
c)
spracúvať osobné údaje získané na tieto účely oddelene od osobných údajov spracúvaných pri plnení iných úloh finančnej správy.
(2)
Pri plnení úloh finančnej správy na účely trestného konania je finančná správa oprávnená spracúvať aj osobné údaje, ktoré nie sú uvedené v zozname osobných údajov podľa § 28 ods. 1.
(3)
Finančná správa je pri spracúvaní osobných údajov pri plnení úloh finančnej správy na účely trestného konania oprávnená v rozsahu potrebnom na plnenie týchto úloh:
a)
zlučovať osobné údaje, ktoré sa získali na rozdielne účely,
b)
spracúvať nepravdivé osobné údaje; tieto osobné údaje sa musia takto označiť.
(4)
Finančná správa je oprávnená spracúvať osobné údaje pri plnení úloh finančnej správy na účely trestného konania aj bez súhlasu osoby, ktorej sa týkajú, pričom je povinná dbať na ochranu jej súkromia. Ak nie je predpoklad ohrozenia plnenia úloh finančnej správy na účely trestného konania, finančná správa zlikviduje osobné údaje po splnení účelu bezodkladne.
§22 Poskytovanie osobných údajov
(1)
Finančná správa poskytuje alebo sprístupňuje osobné údaje iným štátnym orgánom alebo osobám
a)
podľa § 20,
b)
ak je to na prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje, a ak táto osoba dala na poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov písomný súhlas, alebo
c)
ak je poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom záujme.80)
(2)
Finančná správa poskytne alebo sprístupní podľa odseku 1 písm. a) a b) osobné údaje na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať účel, na aký sa majú osobné údaje poskytnúť alebo sprístupniť. Osobné údaje podľa odseku 1 písm. c) môže finančná správa poskytnúť alebo sprístupniť iným štátnym orgánom alebo osobám aj bez predchádzajúcej písomnej žiadosti; štátny orgán alebo osoba, ktorej sa údaje poskytli alebo sprístupnili, je povinná do troch kalendárnych dní po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu písomnej žiadosti, predložiť písomnú žiadosť finančnej správe.
(3)
K poskytovaným osobným údajom musia byť pripojené informácie o právoplatných rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní, ak s tými údajmi súvisia.
(4)
Príjemca údajov podľa odsekov 1 až 3 je oprávnený spracúvať osobné údaje na iný účel, než na aký sa poskytli, len s predchádzajúcim písomným súhlasom finančnej správy.
(5)
Do zahraničia možno poskytovať osobné údaje aj bez písomnej žiadosti, ak tak ustanovujú osobitné predpisy78) alebo medzinárodná zmluva.59)
§23 Výmena informácií a osobných údajov
so štátmi Európskej únie pri plnení úloh finančnej správy na účely trestného konania
(1)
Finančná správa je oprávnená pri plnení úloh finančnej správy na účely trestného konania žiadať a prijímať informácie a osobné údaje od orgánu členského štátu oprávneného na predchádzanie a odhaľovanie trestných činov, zisťovanie páchateľov trestných činov a vyšetrovanie trestných činov alebo od orgánu zriadeného Európskou úniou na tento účel (ďalej len „orgán členského štátu“) alebo z informačného systému zriadeného Európskou úniou na predchádzanie a odhaľovanie trestných činov, zisťovanie páchateľov trestných činov, vyšetrovanie trestných činov a výkon trestov.
(2)
Ak boli informácie a osobné údaje, ktoré finančná správa prijala od orgánu členského štátu, poskytnuté s podmienkou osobitného spôsobu spracúvania, je finančná správa touto podmienkou osobitného spôsobu spracúvania viazaná.
(3)
Finančná správa poskytuje alebo sprístupňuje na účely predchádzania a odhaľovania trestnej činnosti, zisťovania páchateľov trestných činov a vyšetrovania trestných činov informácie a osobné údaje orgánu členského štátu
a)
na jeho požiadanie alebo
b)
bez jeho požiadania, ak je predpoklad, že poskytnutím alebo sprístupnením informácie alebo osobného údaja sa pomôže pri predchádzaní a odhaľovaní trestnej činnosti, zisťovaní páchateľa trestného činu a vyšetrovaní trestného činu, pre ktorý možno vydať európsky zatýkací rozkaz na základe jeho zaradenia do niektorej z kategórií podľa osobitného predpisu.81)
(4)
Na žiadosť o informácie a osobné údaje finančná správa odpovie
a)
najneskôr do ôsmich hodín, ak ide o naliehavú žiadosť o informácie alebo osobné údaje, ktorá sa týka trestného činu, pre ktorý možno vydať európsky zatýkací rozkaz na základe jeho zaradenia do niektorej z kategórií podľa osobitného predpisu,81) ak sú požadované informácie a osobné údaje dostupné v informačných systémoch, do ktorých má finančná správa priamy prístup,
b)
najneskôr do siedmich kalendárnych dní, ak ide o nenaliehavú žiadosť o informácie a osobné údaje, ktorá sa týka trestného činu, pre ktorý možno vydať európsky zatýkací rozkaz na základe jeho zaradenia do niektorej z kategórií podľa osobitného predpisu,81) ak sú požadované informácie a osobné údaje dostupné v informačných systémoch, do ktorých má finančná správa priamy prístup,
c)
najneskôr do 14 kalendárnych dní, ak ide o žiadosť inú ako uvedenú v písmene a) alebo písmene b).
(5)
Ak nie je možné odpovedať v lehotách podľa odseku 4, finančná správa poskytne žiadateľovi vysvetlenie, v ktorom mu oznámi dôvody predĺženia lehoty.
(6)
Ak ide o naliehavú žiadosť podľa odseku 4 písm. a), nesmie predĺženie lehoty na poskytnutie alebo sprístupnenie informácií a osobných údajov presiahnuť tri kalendárne dni.
(7)
Ak informácia alebo osobný údaj, ktorý sa má poskytnúť alebo sprístupniť orgánu členského štátu, bol získaný služobnou činnosťou, ktorej predchádzal súhlas alebo príkaz súdu alebo prokurátora, alebo iného orgánu, finančná správa na takéto poskytnutie alebo sprístupnenie potrebuje predchádzajúci súhlas súdu alebo prokurátora, na základe súhlasu alebo príkazu ktorého bola informácia alebo osobný údaj získaný. Ak súd alebo prokurátor, na základe súhlasu alebo príkazu ktorého bola informácia alebo osobný údaj získaný, nepovolí poskytnutie alebo sprístupnenie informácie alebo osobného údaja orgánu členského štátu, finančná správa mu poskytnutie alebo sprístupnenie odmietne.
(8)
Ak informáciu alebo osobný údaj, ktorý sa má poskytnúť alebo sprístupniť orgánu členského štátu, získala finančná správa od iného členského štátu, finančná správa na takéto poskytnutie alebo sprístupnenie potrebuje predchádzajúci súhlas členského štátu, ktorý informáciu alebo osobný údaj poskytol. Ak informáciu alebo osobný údaj, ktorý sa má poskytnúť alebo sprístupniť, získala finančná správa od štátu, ktorý nie je členským štátom, a na poskytnutie alebo sprístupnenie informácie alebo osobného údaja je potrebný súhlas tohto štátu, finančná správa o tento súhlas požiada.
(9)
Finančná správa môže odmietnuť poskytnutie alebo sprístupnenie informácie alebo osobného údaja podľa odseku 3 písm. a), ak by poskytnutie alebo sprístupnenie
a)
ohrozilo bezpečnosť osôb,
b)
poškodilo základné záujmy bezpečnosti Slovenskej republiky,
c)
ohrozilo úspech prebiehajúceho odhaľovania, objasňovania alebo vyšetrovania trestného činu, trestného stíhania alebo výkonu trestov,
d)
bolo zjavne neprimerané alebo neopodstatnené vzhľadom na účely, na ktoré sa požaduje,
e)
sa týkalo trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby jeden rok alebo menej.
(10)
Ministerstvo financií oznámi Rade Európskej únie a Európskej komisii medzinárodné zmluvy týkajúce sa výmeny informácií a osobných údajov do troch mesiacov od ich podpisu.
(11)
Podrobnosti o vymieňaní informácií a osobných údajov s orgánmi členských štátov ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
§24 Ochrana osobných údajov pri ich výmene s členskými štátmi na účely trestného konania
(1)
Finančná správa na účely overenia zákonnosti spracúvania osobných údajov prijatých podľa § 23 vrátane vnútornej kontroly a zabezpečenia integrity a bezpečnosti osobných údajov vedie dokumentáciu o každom prijatí, poskytnutí alebo sprístupnení takýchto osobných údajov.
(2)
Finančná správa môže osobné údaje prijaté podľa § 23 ods. 1 ďalej spracúvať na iné účely, než na ktoré sa poskytli, len ak ide o
a)
predchádzanie a odhaľovanie trestných činov, zisťovanie páchateľov trestných činov, vyšetrovanie trestných činov a výkon trestov,
b)
iné súdne konanie, trestné konanie, správne konanie a konanie o priestupku, ktoré priamo súvisia s predchádzaním a odhaľovaním trestných činov, zisťovaním páchateľov trestných činov, vyšetrovaním trestných činov a výkonom trestov,
c)
predchádzanie bezprostrednému a závažnému ohrozeniu bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku,
d)
historické, štatistické alebo vedecké účely, ak ich finančná správa pseudonymizovala, alebo
e)
akýkoľvek iný účel len s predchádzajúcim súhlasom orgánu členského štátu, ktorý poskytol osobné údaje, alebo so súhlasom dotknutej osoby.
(3)
Finančná správa môže požiadať príjemcu osobných údajov, ktorému poskytla osobné údaje podľa § 23 ods. 3, aby ju oboznámil s ich spracúvaním. Ak orgán členského štátu, ktorý finančnej správe poskytol osobné údaje podľa § 23 ods. 1, požiada finančnú správu, aby ho oboznámila so spracúvaním takýchto osobných údajov, finančná správa je povinná jeho žiadosti vyhovieť.
(4)
Finančná správa je oprávnená pri poskytnutí osobných údajov podľa § 23 ods. 3 požiadať orgán členského štátu, aby neinformoval dotknutú osobu o spracúvaní týchto osobných údajov, ak ide o prípady uvedené v osobitnom predpise.82)
(5)
Ak tento zákon alebo osobitné predpisy5) ustanovia podmienky osobitného spôsobu spracúvania osobných údajov, finančná správa tieto podmienky uvedie pri ich poskytnutí podľa § 23 ods. 3.
(6)
Ak finančná správa preverovaním alebo v priebehu spracúvania osobných údajov prijatých podľa § 23 ods. 1 zistí, že osobné údaje nie sú potrebné na plnenie úloh finančnej správy, bezodkladne také osobné údaje zlikviduje alebo pseudonymizuje.83)
(7)
Finančná správa pri poskytovaní osobných údajov podľa § 23 ods. 3 môže uviesť príjemcovi osobných údajov lehotu, po uplynutí ktorej je povinný takéto osobné údaje zlikvidovať, zablokovať alebo preveriť, či ich naďalej potrebuje.
(8)
Ak finančná správa spracúva osobné údaje prijaté podľa § 23 ods. 1, ktoré jej boli poskytnuté s uvedením lehoty, po ktorej uplynutí sa musia takéto osobné údaje zlikvidovať, zablokovať alebo preveriť, či sú na plnenie úloh finančnej správy naďalej potrebné, finančná správa je touto lehotou viazaná; to neplatí, ak v čase uplynutia lehoty sú takéto osobné údaje potrebné na prebiehajúce odhaľovanie trestných činov, zisťovanie páchateľov trestných činov, vyšetrovanie trestných činov alebo výkon trestov. Ak orgán členského štátu, ktorý poskytol osobné údaje, lehotu podľa prvej vety neuviedol, postupuje finančná správa podľa odseku 6 a § 20 ods. 7.
§25 Ďalšie poskytovanie a sprístupňovanie osobných údajov prijatých z členských štátov
na účely trestného konania
(1)
Finančná správa môže osobné údaje prijaté podľa § 23 ods. 1 poskytnúť alebo sprístupniť osobám, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci, len s predchádzajúcim súhlasom orgánu členského štátu, ktorý jej osobné údaje poskytol, ak to nie je v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutej osoby a ak je takéto poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov nevyhnutné na
a)
plnenie úloh podľa osobitného predpisu,2)
b)
predchádzanie a odhaľovanie trestných činov, zisťovanie páchateľov trestných činov, vyšetrovanie trestných činov a výkon trestov,
c)
predchádzanie bezprostrednému a závažnému ohrozeniu bezpečnosti osôb alebo verejného poriadku, alebo
d)
predchádzanie vážnej ujme na právach fyzických osôb.
(2)
Finančná správa poučí osobu, ktorá nie je orgánom verejnej moci, ktorej boli poskytnuté osobné údaje podľa odseku 1, že ich môže spracúvať len na účel, na ktorý jej boli poskytnuté.
§26
(1)
Finančná správa je oprávnená požiadať toho, komu poskytla alebo sprístupnila osobné údaje, aby bez predchádzajúceho súhlasu finančnej správy neinformoval dotknutú osobu o spracúvaní poskytnutých alebo sprístupnených osobných údajov.
(2)
Finančná správa neposkytne dotknutej osobe informáciu prijatú od orgánu členského štátu podľa § 23 ods. 1 o tom, aké osobné údaje o nej spracúva, ak tento orgán požiadal, aby dotknutá osoba nebola informovaná o spracúvaní takýchto osobných údajov alebo ak tak ustanovujú osobitné predpisy.84)
§27 Zverejňovanie osobných údajov
Finančná správa je oprávnená zverejňovať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh finančnej správy s prihliadnutím na ochranu osobnosti a súkromia osôb tým dotknutých.
§28 Zoznam spracúvaných osobných údajov, účel spracovania, podmienky ich získavania a okruh dotknutých osôb
(1)
Zoznam osobných údajov o fyzických osobách zhromažďovaných a spracúvaných pri plnení úloh finančnej správy vrátane osobných údajov prijímaných zo zahraničia a poskytovaných do zahraničia v rozsahu nevyhnutnom na ich plnenie je uvedený v prílohe č. 2.
(2)
Účelom spracovania osobných údajov je plnenie úloh finančnej správy podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.85)
(3)
Osobné údaje získavajú príslušníci finančnej správy pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,85) cestou sprostredkovateľa, od oprávnených osôb podľa osobitných predpisov77) a zo zahraničia, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva.
(4)
Dotknuté osoby na účely spracovania osobných údajov v informačných systémoch finančnej správy podľa tohto zákona sú fyzické osoby, ktorých osobné údaje sú nevyhnutné na plnenie úloh finančnej správy podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.86)
§29 Oprávnenia a povinnosti finančnej správy a prevádzkovateľa a sprostredkovateľa informačného systému
(1)
Finančná správa je v rozsahu potrebnom na plnenie svojich úloh oprávnená žiadať údaje a informácie z informačného systému prevádzkovaného podľa osobitných predpisov,8) poskytovanie informácií a osobných údajov od prevádzkovateľa informačného systému87) alebo od sprostredkovateľa informačného systému,88) a to na náklady prevádzkovateľa informačného systému alebo sprostredkovateľa informačného systému. Prevádzkovateľ informačného systému alebo sprostredkovateľ informačného systému je povinný písomnej žiadosti finančnej správy bezodkladne vyhovieť.
(2)
Podnikateľ poskytujúci elektronickú komunikačnú sieť alebo elektronickú komunikačnú službu je povinný podľa osobitného predpisu89) poskytovať údaje z informačného systému elektronickej komunikačnej siete a elektronickej komunikačnej služby colnému úradu, Kriminálnemu úradu finančnej správy a finančnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu a uplatňovania ustanovení § 9 ods. 2 písm. h) a i).
(3)
Finančná správa je za podmienok podľa osobitného predpisu90) oprávnená získavať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán v boji proti nedovolenému dovozu, vývozu a tranzitu omamných látok, psychotropných látok, ich prekurzorov, látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, chránených rastlín, chránených živočíchov a exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, proti nedovolenej preprave jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov, ak si to vyžaduje zistenie osôb, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na trestných činoch páchaných na úseku omamných látok, psychotropných látok, ich prekurzorov, látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a chránených rastlín, chránených živočíchov a exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín v súvislosti s ich dovozom, vývozom alebo tranzitom a pri odhaľovaní a dokumentovaní trestných činov uvedených v § 9 ods. 2 písm. h), na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, alebo iných úmyselných trestných činov, na stíhanie ktorých zaväzuje medzinárodná zmluva, a pri zisťovaní ich páchateľov a pátraní po nich.
(4)
Finančná správa je oprávnená využívať informácie a osobné údaje podľa odsekov 1 až 3 len v nevyhnutnej miere na služobné účely spôsobom, ktorý najmenej päť rokov zabezpečí uchovávanie identifikačných údajov o útvare finančnej správy alebo o príslušníkovi finančnej správy, ktorý o výdaj informácií žiadal, a o účele, na ktorý sa výdaj informácií žiadal. O skutočnostiach podľa prvej vety je prevádzkovateľ informačného systému alebo sprostredkovateľ informačného systému povinný zachovávať mlčanlivosť.
(5)
Finančná správa poskytuje alebo zverejňuje informácie, ktoré nie sú osobnými údajmi, ak je to potrebné na plnenie úloh finančnej správy. Na poskytovanie informácií do zahraničia sa ustanovenia tohto paragrafu použijú primerane.
(6)
Finančná správa je povinná zabezpečiť ochranu informácií a osobných údajov pred ich neoprávneným zverejnením, poskytovaním alebo sprístupnením. Informácie a osobné údaje získané podľa odsekov 1 až 3 a 5 možno využívať len na plnenie úloh finančnej správy.
(7)
Ustanovenia osobitných predpisov5) o povinnosti informovať osobu o stave spracúvania osobných údajov sa na poskytovanie údajov podľa odsekov 1 a 2 nepoužijú.

TRETIA ČASŤ | POSTAVENIE, POVINNOSTI A OPRÁVNENIA PRÍSLUŠNÍKA FINANČNEJ SPRÁVY PRI PLNENÍ ÚLOH FINANČNEJ SPRÁVY

PRVÁ HLAVA
POVINNOSTI A OPRÁVNENIA PRÍSLUŠNÍKA FINANČNEJ SPRÁVY
PRVÝ DIEL
PRÍSLUŠNÍK FINANČNEJ SPRÁVY
§30
(1)
Príslušníkom finančnej správy sa rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere podľa tohto zákona.
(2)
Príslušník finančnej správy plní úlohy podľa tohto zákona, osobitných predpisov21) a medzinárodných zmlúv na finančnom riaditeľstve, daňovom úrade, colnom úrade a Kriminálnom úrade finančnej správy alebo v zahraničí.
(3)
Príslušník finančnej správy môže byť ozbrojený príslušník finančnej správy podľa § 71 ods. 6 alebo neozbrojený príslušník finančnej správy podľa § 71 ods. 9.
(4)
Ozbrojení príslušníci finančnej správy tvoria ozbrojený zbor.
DRUHÝ DIEL
VŠEOBECNÉ POVINNOSTI
§31
(1)
Príslušník finančnej správy preukazuje svoju príslušnosť k finančnej správe služobným preukazom; ustanovenie § 36 tým nie je dotknuté.
(2)
Príslušník finančnej správy je pri plnení úloh finančnej správy povinný dbať, aby v súvislosti s plnením úloh finančnej správy nevznikla inej osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie sledovaného účelu.
§32 Povinnosť mlčanlivosti
(1)
Príslušník finančnej správy je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámil pri plnení úloh finančnej správy podľa tohto zákona alebo v súvislosti s nimi alebo podľa osobitných predpisov47) a ktoré si v záujme právnických osôb a fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené pred nepovolanou osobou; táto povinnosť trvá aj po skončení služobného pomeru príslušníka finančnej správy.
(2)
Povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na skutočnosti, ktoré musia občania uviesť na uplatnenie svojich práv, ani na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.91)
(3)
Príslušníka finančnej správy môže povinnosti mlčanlivosti zbaviť ten, v koho záujme príslušník finančnej správy povinnosť mlčanlivosti má. Na účely trestného konania môže príslušníka finančnej správy povinnosti mlčanlivosti zbaviť prezident. Na účely trestného konania môže prezidenta povinnosti mlčanlivosti zbaviť minister.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu o ochrane utajovaných skutočností.92)
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nepoužijú na skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje daňové tajomstvo podľa osobitného predpisu.93)
Povinnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy v súvislosti
so služobným zákrokom
§33
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný pri výkone štátnej služby aj mimo výkonu štátnej služby v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je v súvislosti s porušením colných predpisov, daňových predpisov alebo iných osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, páchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt alebo je podozrenie, že sa takýto trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt pácha.
(2)
Služobný zákrok je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný vykonať aj vtedy, ak je páchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt v stráženom objekte.
(3)
Služobný zákrok je týmto zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť ozbrojeného príslušníka finančnej správy, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.
(4)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný pri plnení úloh finančnej správy spojenom so zásahom do práv alebo slobôd osoby poučiť ju o jej právach pri prvom úkone, a ak to nie je vzhľadom na okolnosti prípadu možné, ihneď po odpadnutí prekážky.
§34
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy nie je povinný vykonať služobný zákrok, ak
a)
na jeho vykonanie nebol odborne vyškolený alebo vycvičený a ak povaha služobného zákroku také odborné vyškolenie alebo vycvičenie vyžaduje,
b)
jeho zdravotný stav a vplyv liekov alebo iných látok podstatne znižuje jeho schopnosť konať,
c)
tomu bráni dôležitý záujem služby,
d)
vzhľadom na konkrétnu situáciu nie je predpoklad, že zákrok bude úspešne vykonaný.
(2)
Ak ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy vo vykonaní služobného zákroku bránia dôvody uvedené v odseku 1, vyrozumie o potrebe vykonať služobný zákrok najbližší orgán finančnej správy.
(3)
Dôležitý záujem služby podľa odseku 1 písm. c) je, ak ozbrojený príslušník finančnej správy vykonáva alebo zabezpečuje
a)
bezprostredné prenasledovanie páchateľa trestnej činnosti, ktorý ju pácha v súvislosti s porušením colných predpisov, daňových predpisov alebo iných osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy,
b)
operatívno-pátraciu činnosť alebo používa informačno-technické prostriedky,
c)
služobný zákrok pod jednotným velením,
d)
služobný zákrok, ktorého nedokončenie by malo vážnejšie dôsledky ako nevykonanie nového služobného zákroku alebo opatrenia nevyhnutného na odstránenie bezprostredného ohrozenia.
(4)
Pri plnení úloh podľa odseku 3 je však ozbrojený príslušník finančnej správy povinný vykonať služobný zákrok na odstránenie bezprostredného ohrozenia, ak je zjavne
a)
ohrozený život alebo zdravie alebo ak hrozí závažná škoda na majetku,
b)
ohrozené plnenie dôležitejšej úlohy, ako je úloha, ktorú plní.
(5)
Závažná škoda podľa odseku 4 písm. a) je taká škoda, ktorá je zjavne väčšia ako škoda, ktorá by vznikla neplnením úloh podľa odseku 3.
§35
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je pri vykonávaní služobného zákroku povinný použiť výzvu zodpovedajúcu služobnému zákroku.
(2)
Ak to povaha služobného zákroku vyžaduje, najmä vzhľadom na závažnosť služobného zákroku a možné následky jeho použitia, pred výzvou použije ozbrojený príslušník finančnej správy slová „V mene zákona“.
(3)
Každý je povinný poslúchnuť výzvu ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri vykonávaní služobného zákroku.
§36 Osobitné ustanovenia o preukazovaní príslušnosti
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný pred služobným zákrokom preukázať svoju príslušnosť k finančnej správe, ak to povaha a okolnosti služobného zákroku, najmä vzhľadom na bezprostrednosť hroziaceho alebo trvajúceho útoku osoby, proti ktorej ozbrojený príslušník finančnej správy zakročuje, dovoľujú.
(2)
Príslušnosť k finančnej správe preukazuje ozbrojený príslušník finančnej správy
a)
služobnou rovnošatou s identifikačným číslom,
b)
služobným preukazom,
c)
služobným odznakom alebo
d)
ústnym vyhlásením „finančná správa“.
(3)
Ozbrojený príslušník finančnej správy v služobnej rovnošate s identifikačným číslom preukazuje príslušnosť k finančnej správe aj služobným preukazom a podľa okolností aj ústnym vyhlásením „finančná správa“ pri vstupe do objektov, kde je vstup kontrolovaný oprávnenou osobou, alebo ak je o to pri služobnom zákroku požiadaný.
(4)
Ozbrojený príslušník finančnej správy v služobnej rovnošate s identifikačným číslom sa nepreukazuje služobným preukazom pri služobnom zákroku proti osobe, ktorá je zjavne pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov, osobe pristihnutej pri trestnom čine alebo priestupku páchanom v súvislosti s porušením colných predpisov, daňových predpisov alebo osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, osobe ozbrojenej zbraňou, predvedenej osobe a osobe, ktorá narušila štátnu hranicu.
(5)
Ústnym vyhlásením „finančná správa“ preukazuje ozbrojený príslušník finančnej správy svoju príslušnosť k finančnej správe iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti služobného zákroku neumožňujú túto príslušnosť preukázať služobnou rovnošatou s identifikačným číslom, služobným preukazom alebo služobným odznakom. Služobnou rovnošatou s identifikačným číslom, služobným preukazom alebo služobným odznakom sa ozbrojený príslušník finančnej správy preukáže, len čo to okolnosti služobného zákroku dovolia.
(6)
Ozbrojený príslušník finančnej správy v občianskom odeve povinne preukazuje príslušnosť k finančnej správe pred začatím služobného zákroku ústnym vyhlásením „finančná správa“ a služobným preukazom alebo služobným odznakom.
(7)
V prípadoch uvedených v odseku 4 ozbrojený príslušník finančnej správy v občianskom odeve preukazuje príslušnosť k finančnej správe, len ak to okolnosti a podmienky služobného zákroku, najmä vzhľadom na potrebu bezprostredného zákroku, dovoľujú.
(8)
Ozbrojený príslušník finančnej správy pri preukazovaní príslušnosti k finančnej správe nesmie vydať služobný preukaz a služobný odznak z rúk. Na požiadanie dá na nahliadnutie prednú stranu služobného preukazu, nie je pritom povinný oznámiť svoje meno a priezvisko, hodnosť ani služobné zaradenie.
(9)
Zbraňou podľa odseku 4 a podľa § 45 sa rozumie čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším.
TRETÍ DIEL
OPRÁVNENIA OZBROJENÉHO PRÍSLUŠNÍKA FINANČNEJ SPRÁVY
§37 Oprávnenie požadovať vysvetlenie
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenie od osoby, ktorá môže prispieť
a)
k objasneniu skutočností dôležitých na odhalenie colného priestupku,51) colného deliktu53) alebo porušenia daňových predpisov, colných predpisov alebo iných osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, ktoré zakladá podozrenie zo spáchania priestupku alebo iného správneho deliktu, a na zistenie ich páchateľov, ako aj na vypátranie tovaru a vecí súvisiacich s porušením týchto predpisov,94)
b)
k odhaleniu porušovania povinností príslušníkmi finančnej správy pri výkone štátnej služby a zamestnancami finančného riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme alebo prác na základe dohôd podľa Zákonníka práce.
(2)
Ak je to potrebné, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený vyzvať osobu, aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na príslušný orgán finančnej správy na účely spísania zápisnice a podania vysvetlenia.
(3)
Poskytnutie vysvetlenia môže odmietnuť iba ten, kto by ním sebe alebo blízkej osobe spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok alebo iný správny delikt, alebo ten, kto je viazaný spovedným tajomstvom alebo nedotknuteľnosťou tajomstva informácie, ktorá bola ústne alebo písomne zverená pod podmienkou mlčanlivosti, ak je poverený duchovnou alebo pastoračnou starostlivosťou.
(4)
Vysvetlenie sa nesmie požadovať od toho, kto upozornil, že by tým porušil zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti a nebol od tejto povinnosti oslobodený.
(5)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný poučiť osobu o možnosti odmietnuť vysvetlenie podľa odseku 3 a o zákaze požadovať vysvetlenie podľa odseku 4.
(6)
Kto sa na výzvu podľa odseku 2 dostaví, má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného preukázateľného príjmu. Túto náhradu poskytuje finančné riaditeľstvo. Nárok na túto náhradu nemá ten, kto sa dostavil iba vo vlastnom záujme alebo v dôsledku svojho protiprávneho konania.
(7)
Nárok na náhradu podľa odseku 6 treba uplatniť do ôsmich kalendárnych dní odo dňa, keď sa vyzvaná osoba dostavila, inak nárok na náhradu podľa odseku 6 zaniká; o tom treba vyzvanú osobu poučiť.
§38 Oprávnenie požadovať informácie
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného činu uvedeného v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h) a na zistenie jeho páchateľa.
(2)
Na oprávnenie požadovať informácie sa primerane použijú ustanovenia § 37 ods. 3 a 4.
§39 Oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie úloh finančnej správy, vyzvať osobu, aby preukázala svoju totožnosť platným občianskym preukazom, cestovným dokladom, cestovným dokladom cudzinca opatreným platným vstupným vízom Slovenskej republiky alebo povolením na dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt cudzinca.
(2)
Namiesto dokladu totožnosti podľa odseku 1 možno predložiť platný
a)
preukaz poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
b)
preukaz člena vlády,
c)
služobný preukaz sudcu,
d)
služobný preukaz prokurátora,
e)
služobný preukaz príslušníka finančnej správy, služobný preukaz príslušníka ozbrojeného zboru, služobný preukaz príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru, osobnú identifikačnú kartu profesionálneho vojaka, služobný preukaz príslušníka Vojenského spravodajstva alebo služobný preukaz príslušníka Vojenskej polície,
f)
služobný preukaz príslušníka Národného bezpečnostného úradu,
g)
potvrdenie o odovzdaní, strate alebo odcudzení preukazu totožnosti.
(3)
Ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený túto osobu predviesť na najbližší orgán finančnej správy na účel zistenia totožnosti.
(4)
Ak vyzvaná osoba nemôže preukázať svoju totožnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2 a ani nemôže hodnoverne preukázať svoje meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený predviesť osobu na najbližší orgán finančnej správy a o zistenie totožnosti požiadať príslušný útvar Policajného zboru.
(5)
Ak ozbrojený príslušník finančnej správy nezistí totožnosť osoby do 12 hodín od jej predvedenia ani na základe údajov v evidencii obyvateľov a ak je podozrenie, že fyzická osoba uvádza o sebe nepravdivé údaje, je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný túto osobu odovzdať najbližšiemu útvaru Policajného zboru na účely zistenia totožnosti podľa osobitného predpisu.95)
(6)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný odovzdať predvedenú osobu orgánom činným v trestnom konaní, inému orgánu alebo príslušnému zariadeniu, ak sa zistia dôvody na jej odovzdanie; inak predvedenú osobu prepustí hneď po zistení jej totožnosti.
(7)
Ak je predvedená osoba vyhlásená za nezvestnú, ozbrojený príslušník finančnej správy o nej vyrozumie toho, kto jej nezvestnosť oznámil. Ak ide o neplnoletú osobu, odovzdá ju zákonnému zástupcovi, príslušnému orgánu alebo zariadeniu; ak ide o osobu, ktorej bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony a je to dôvodné, odovzdá ju jej zákonnému zástupcovi alebo príslušnému zariadeniu, a ak ide o duševne chorú osobu, odovzdá ju príslušnému zariadeniu.
(8)
O predvedení a odovzdaní osoby spíše ozbrojený príslušník finančnej správy úradný záznam.
§40 Oprávnenie na prehliadku osoby
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený vykonať prehliadku osoby, ak je dôvodné podozrenie, že osoba má u seba tovar alebo vec, ktoré podliehajú colnému dohľadu, daňovému dozoru alebo dohľadu podľa osobitných predpisov,96) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, alebo pri kontrole plnenia povinnosti oznámiť peňažné prostriedky v hotovosti so sprievodom podľa osobitného predpisu96a) a pri kontrole vykonávanej na účely plnenia povinnosti nahlásiť peňažné prostriedky v hotovosti bez sprievodu podľa osobitného predpisu.96b) Prehliadku osoby môže vykonať len osoba rovnakého pohlavia.
(2)
Prehliadku osoby možno vykonať až vtedy, ak je výzva ozbrojeného príslušníka finančnej správy na vydanie tovaru alebo veci bezvýsledná.
(3)
Prehliadka sa vykoná za prítomnosti nezúčastnenej osoby rovnakého pohlavia; to neplatí, ak by pri prehliadke mohol byť ohrozený jej život alebo zdravie. O vyslovení súhlasu nezúčastnenej osoby ozbrojený príslušník finančnej správy vyhotoví zápisnicu.
(4)
Ak prehliadaná osoba kladie pasívny odpor, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený vykonať odloženie jednotlivých súčastí odevu prehliadanej osoby tak, aby sa spoľahlivo presvedčil, či osoba v odeve alebo na tele má tovar alebo vec podliehajúce colnému dohľadu, daňovému dozoru alebo dohľadu podľa osobitných predpisov,96) podľa ktorého vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, a prikázať osobe, aby sa podrobila lekárskej prehliadke na dosiahnutie účelu, ktorý sa ňou sleduje. Ak sa má osoba podrobiť lekárskej prehliadke, ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný túto osobu s dôvodmi lekárskej prehliadky oboznámiť.
(5)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný o vykonaní prehliadky osoby vyhotoviť úradný záznam. Náležitosti úradného záznamu o vykonaní prehliadky osoby a náležitosti zápisnice o súhlase nezúčastnenej osoby na prehliadke ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
§40a Oprávnenie na snímanie identifikačných znakov
(1)
Pri plnení úloh finančnej správy na účely trestného konania je ozbrojený príslušník finančnej správy služobne zaradený na Kriminálnom úrade finančnej správy oprávnený osobe zaistenej podľa § 41 ods. 1, osobe zadržanej, osobe zatknutej, osobe podozrivej alebo obvinenej zo spáchania trestného činu uvedeného v § 9 ods. 2 písm. h) odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať telesné znaky, vykonať meranie tela, vyhotoviť obrazové, zvukové a obdobné záznamy a odobrať vzorky biologických materiálov.
(2)
Ozbrojený príslušník finančnej správy služobne zaradený na Kriminálnom úrade finančnej správy je oprávnený odobrať daktyloskopické odtlačky aj osobe, ktorá o to písomne požiadala.
(3)
Zisťovanie telesných znakov a meranie tela podľa odseku 1 vykonáva ozbrojený príslušník finančnej správy rovnakého pohlavia služobne zaradený na Kriminálnom úrade finančnej správy alebo na jeho písomnú žiadosť odborne spôsobilý zdravotnícky pracovník; odber krvi a odber vzoriek biologických materiálov z intímnych častí ľudského tela vykonáva na základe písomnej žiadosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy služobne zaradeného na Kriminálnom úrade finančnej správy len odborne spôsobilý zdravotnícky pracovník. Odber vzorky biologického materiálu môže vykonať aj dotknutá osoba sama za prítomnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy služobne zaradeného na Kriminálnom úrade finančnej správy. Odber vzoriek biologických materiálov sa vykonáva spôsobom, ktorý nesmie ohroziť zdravie osoby.
§41 Oprávnenie na zaistenie osoby
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je pri plnení úloh finančnej správy oprávnený zaistiť osobu,
a)
ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život, svoje zdravie alebo svoj majetok alebo život, zdravie alebo majetok iných osôb,
b)
pristihnutú pri páchaní konania, ktoré má znaky priestupku, alebo inom správnom delikte páchanom v súvislosti s porušením colných predpisov, daňových predpisov alebo iných osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, alebo pristihnutú pri konaní, ktoré má znaky priestupku páchanom v stráženom objekte, ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie veci,
c)
u ktorej je podozrenie, že odňala tovar colnému dohľadu, alebo u ktorej je podozrenie, že porušila daňové predpisy alebo iné osobitné predpisy,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, ak je to nevyhnutne potrebné na riadne zistenie veci,
d)
ktorá sa nachádza na mieste trestného činu uvedeného v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h) alebo trestného činu spáchaného v stráženom objekte bezprostredne po jeho spáchaní a je potrebné zistiť jej súvislosť s trestným činom.
(2)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný pred úkonom zaistenia oznámiť osobe dôvody zaistenia.
(3)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný odovzdať zaistenú osobu orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, ak po vykonaní úkonov zistí, že sú dôvody na jej odovzdanie.
(4)
Ak ozbrojený príslušník finančnej správy podľa odseku 3 neodovzdá osobu orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, musí osobu ihneď prepustiť. Zaistenie osoby z dôvodov uvedených v odseku 1 nesmie trvať viac ako 24 hodín od obmedzenia osobnej slobody.
(5)
Zaistenej osobe podľa odseku 1 sa umožní na jej požiadanie upovedomiť o zaistení niektorú z blízkych osôb alebo advokáta. Ak ide o vojaka, ozbrojený príslušník finančnej správy upovedomí Vojenskú políciu, a ak ide o osobu, ktorá nie je plnoletá, jej zákonného zástupcu.
(6)
O zaistení a odovzdaní osoby spíše ozbrojený príslušník finančnej správy úradný záznam.
§42 Oprávnenie na predvedenie osoby
(1)
Ak vyzvaná osoba bez ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov výzve podľa § 37 ods. 2 nevyhovie, môže ju ozbrojený príslušník finančnej správy predviesť na najbližší orgán finančnej správy, aby sa s ňou mohla spísať zápisnica o podaní vysvetlenia. O predvedení spíše ozbrojený príslušník finančnej správy úradný záznam.
(2)
Zápisnica o podaní vysvetlenia musí byť s osobou predvedenou podľa odseku 1 spísaná bezodkladne.
(3)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný odovzdať osobu predvedenú podľa odseku 1 orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, ak sa z podaného vysvetlenia zistia dôvody na takýto postup; inak ozbrojený príslušník finančnej správy osobu ihneď prepustí. O odovzdaní osoby vyhotoví úradný záznam.
(4)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený predviesť osobu na žiadosť97) colného orgánu alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, alebo na žiadosť orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu podľa Trestného poriadku. Žiadosť o predvedenie musí obsahovať meno a priezvisko osoby, ktorá má byť predvedená, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu, ustanovenie osobitného predpisu, na ktorého základe má byť osoba predvedená, a dôvod predvedenia. Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený predviesť osobu na účely colného konania alebo iného správneho konania pred colným orgánom aj bez žiadosti podľa prvej vety, ak tak ustanovuje osobitný predpis.98)
(5)
O predvedení ozbrojený príslušník finančnej správy vyhotoví úradný záznam, v ktorom uvedie meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu predvedenej osoby, ustanovenie osobitného predpisu, na ktorého základe bola osoba predvedená, dôvod predvedenia a čas obmedzenia osobnej slobody predvedenej osoby. Prevzatie predvedenej osoby s uvedením miesta a času potvrdí orgán, ktorý o predvedenie požiadal, na úradnom zázname.
§43 Oprávnenie použiť psa na pachové práce
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona oprávnený použiť služobného psa na pachové práce, a to najmä na sledovanie stopy osoby, vyhľadávanie osôb a vecí, vyhľadávanie omamných látok a psychotropných látok a ich prekurzorov, anabolík a iných látok s hormonálnym účinkom, tabaku a tabakových výrobkov, alkoholických nápojov, chránených rastlín, chránených živočíchov a exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, zbraní, výbušnín a ich prekurzorov a finančnej hotovosti a identifikáciu osôb a vecí.
(2)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je pri používaní služobného psa na pachové práce povinný postupovať tak, aby osobe nebola spôsobená ujma na zdraví, bola rešpektovaná jej ľudská dôstojnosť a boli dodržané základné hygienické pravidlá.
(3)
Odoberanie pachovej stopy z osoby možno vykonať, len ak ide o osobu, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu uvedeného v § 9 ods. 2 písm. h).
§44 Oprávnenie na zaistenie veci
(1)
Ak je dôvodné podozrenie, že tovar alebo vec súvisia s porušením colných predpisov, daňových predpisov alebo iných osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, alebo s porušením povinností príslušníkmi finančnej správy pri výkone štátnej služby a zamestnancami finančného riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme alebo prác na základe dohôd podľa Zákonníka práce a ak je to potrebné na zistenie skutkového stavu, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený ich zaistiť na vykonanie potrebných úkonov; zaistenie môže trvať najviac 90 kalendárnych dní.
(2)
Kto má tovar alebo vec uvedené v odseku 1, je povinný na výzvu ozbrojeného príslušníka finančnej správy ich vydať; to sa nevzťahuje na listinu, ktorej obsah sa týka okolnosti, na ktorú sa vzťahuje právo odoprieť podanie vysvetlenia alebo o ktorej platí zákaz požadovať podanie vysvetlenia podľa § 37, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti.
(3)
Ak tovar alebo vec uvedené v odseku 1 nebudú na výzvu vydané, môže ich ozbrojený príslušník finančnej správy odňať.
(4)
Tovar alebo vec, ktoré boli vydané alebo odňaté, vrátia sa tomu, kto ich vydal alebo komu boli odňaté, ak dôvody na zaistenie pominuli; na tovar alebo vec zaistené podľa tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu,99) ak odseky 5, 6 a 8 neustanovujú inak.
(5)
Ak je predmet zaistenia potrebný na vykonanie procesných úkonov, ozbrojený príslušník finančnej správy ho odovzdá príslušnému orgánu finančnej správy alebo orgánom činným v trestnom konaní.
(6)
Ak orgán finančnej správy vydá rozhodnutie o zabezpečení veci alebo o zaistení tovaru alebo veci podľa osobitných predpisov,100) tovar alebo vec sa nevydajú podľa odseku 4, ak trvajú dôvody na zabezpečenie veci alebo zaistenie tovaru alebo veci podľa osobitných predpisov.100)
(7)
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné vrátiť predmet zaistenia príslušnému orgánu finančnej správy po skončení trestného stíhania na účely ďalšieho konania; tovar pod colným dohľadom sú orgány činné v trestnom konaní povinné vrátiť aj vtedy, ak súd uložil trest jeho prepadnutia alebo ak súd uloží, že sa predmet zaistenia zhabáva.
(8)
Ak vlastník predmetu zaistenia nie je známy, ozbrojený príslušník finančnej správy odovzdá predmet zaistenia orgánu finančnej správy, na ktorom je služobne zaradený.
(9)
O zaistení, vrátení, odovzdaní na vykonanie procesných úkonov alebo na uskladnenie predmetu zaistenia spíše ozbrojený príslušník finančnej správy úradný záznam a o zaistení veci vydá potvrdenie. Úradný záznam a potvrdenie musia obsahovať aj dostatočne presný opis vydaného alebo odňatého tovaru alebo veci, aby nemohli byť zamenené s iným tovarom alebo vecou; ak je to vhodné, na tento účel môže ozbrojený príslušník finančnej správy vyhotoviť aj fotografie predmetu zaistenia.
§45 Oprávnenie odňať zbraň
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti ktorej vykonáva služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň a odňať jej ju; o odňatí zbrane ozbrojený príslušník finančnej správy vydá písomné potvrdenie.
(2)
Zbraň odňatú podľa odseku 1 je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný vrátiť po skončení služobného zákroku. Vrátenie zbrane potvrdí dotknutá osoba svojím podpisom, inak jej ozbrojený príslušník finančnej správy zbraň nevráti. Ak bráni vráteniu zbrane zákonný dôvod, ozbrojený príslušník finančnej správy vydá dotknutej osobe potvrdenie o odňatí zbrane a oznámi jej, že zbraň bude odovzdaná najbližšiemu útvaru Policajného zboru a ihneď zabezpečí odovzdanie zbrane tomuto útvaru.
§46 Oprávnenie zakázať vstup na určené miesta alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste
Ak to vyžaduje účinné zabezpečenie plnenia úloh podľa tohto zákona, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený prikázať, aby osoby
a)
po dobu nevyhnutne potrebnú na určené miesta nevstupovali alebo sa na nich nezdržiavali,
b)
po dobu nevyhnutne potrebnú zotrvali na určenom mieste.
§47 Oprávnenia na vstup na pozemky a do nebytových priestorov
(1)
Pri vykonávaní colného dohľadu alebo daňového dozoru, alebo pri kontrole dodržiavania daňových predpisov alebo iných osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený vstupovať na pozemky, ktoré nie sú súčasťou obydlia, do skladov, obchodných, výrobných, prevádzkových a iných nebytových priestorov; do obydlia je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený vstupovať, ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti. Ozbrojený príslušník finančnej správy je zároveň oprávnený požadovať doklady a potrebné vysvetlenia, nahliadať do účtovných a iných evidencií bez ohľadu na spôsob ich vedenia a vyhotovovať potrebnú dokumentáciu.
(2)
Pri vykonávaní colného dohľadu, daňového dozoru a pri kontrole dodržiavania daňových predpisov alebo osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený uzavrieť priestory uvedené v odseku 1, ktoré nie sú súčasťou obydlia, a verejné miesta a vykonať ich prehliadku, ak je dôvodné podozrenie, že sa v týchto priestoroch nachádzajú osoby, tovar alebo veci podliehajúce colnému dohľadu, daňovému dozoru alebo dohľadu podľa osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy.
(3)
Pri odhaľovaní trestných činov uvedených v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h) a pri pátraní po osobách, ktoré porušili colné predpisy alebo daňové predpisy, je ozbrojený príslušník finančnej správy služobne zaradený na finančnom riaditeľstve a ozbrojený príslušník finančnej správy služobne zaradený na Kriminálnom úrade finančnej správy oprávnený
a)
vstupovať na pozemky, ktoré nie sú súčasťou obydlia, do skladov, obchodných, výrobných, prevádzkových a iných nebytových priestorov, uzavrieť tieto priestory a verejné miesta a vykonať ich prehliadku,
b)
vstupovať do obydlia, ak slúži na podnikanie,
c)
nazerať do evidencií, účtovných písomností, listín a iných dokladov, spisov a záznamov na technickom nosiči dát, robiť si z nich výpisky, poznámky a kópie, žiadať vydanie týchto vecí alebo ich zaistiť podľa § 44.
§48 Oprávnenie na zastavenie osoby a dopravného prostriedku
Ozbrojený príslušník finančnej správy je pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov47) oprávnený dávať pokyny na zastavenie osoby a dopravného prostriedku a vykonávať kontrolu batožiny, dopravného prostriedku, jeho nákladu, prepravných a sprievodných listín; na tento účel je oprávnený použiť vhodné technické prostriedky vrátane technických zariadení na zisťovanie látok a predmetov.
§49 Oprávnenie na prekonanie odporu alebo utvorenej prekážky
(1)
Každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn alebo príkaz ozbrojeného príslušníka finančnej správy a strpieť výkon jeho oprávnení podľa tohto zákona.
(2)
Ak osoba, voči ktorej smeruje výkon oprávnení ozbrojeného príslušníka finančnej správy ustanovených v § 37 až 48, neumožní tieto oprávnenia vykonať, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený po predchádzajúcej márnej výzve prostriedkami a spôsobom podľa tohto zákona prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. O prekonaní odporu alebo vytvorenej prekážky ozbrojený príslušník finančnej správy vyhotoví úradný záznam.
§50 Oprávnenie na držanie nebezpečných látok a zakázaných vecí
(1)
Určený ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený na účely výučby, výcviku a skúšok držať, skladovať a používať nebezpečné látky a zakázané veci. Takýmito látkami a vecami sa rozumejú najmä omamné látky a psychotropné látky, ich prekurzory, látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, výbušniny, výbušné predmety a prekurzory výbušnín, jedy, falzifikáty známok a cenných papierov.
(2)
Ozbrojeného príslušníka finančnej správy na účely odseku 1 písomne určuje vedúci orgánu finančnej správy, na ktorom je dotknutý ozbrojený príslušník finančnej správy zaradený, ktorý zároveň zabezpečí, aby sa určený ozbrojený príslušník finančnej správy riadne oboznámil so svojimi povinnosťami pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami a zakázanými vecami pred začatím prác s nimi.
(3)
Pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami a zakázanými vecami sa na určeného ozbrojeného príslušníka finančnej správy vzťahujú osobitné predpisy.101)
§51 Oprávnenie na cezhraničné prenasledovanie
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený vykonávať cezhraničné prenasledovanie v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou.73)
§52 Oprávnenia ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri ochrane stráženého objektu a poriadku v ňom
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý vykonáva službu pri ochrane stráženého objektu a poriadku v ňom, je oprávnený
a)
preverovať oprávnenosť vstupu osôb do stráženého objektu a vyzvať ich, aby preukázali svoju totožnosť,
b)
nepovoliť vstup do stráženého objektu osobám, ktoré nepreukážu oprávnenosť vstupu do stráženého objektu, odmietnu preukázať svoju totožnosť alebo ktoré svoju totožnosť nemôžu preukázať; ustanovenia § 39 ods. 3 až 8 sa nepoužijú,
c)
kontrolovať osoby vstupujúce do stráženého objektu technickými prostriedkami, či nemajú pri sebe zbraň alebo inú nedovolenú vec,
d)
povoliť vstup so zbraňou do stráženého objektu len ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy, príslušníkovi Policajného zboru, príslušníkovi Slovenskej informačnej služby, príslušníkovi Vojenského spravodajstva, príslušníkovi Národného bezpečnostného úradu a príslušníkovi Vojenskej polície, ak plní služobné úlohy,
e)
vyzvať osobu, ktorá vstupuje do stráženého objektu alebo sa v ňom nachádza, aby sa pri dôvodnom podozrení, že je pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov, podrobila kontrole na ich požitie; ak sa osoba odmietne podrobiť takejto kontrole alebo je pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov, je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený takejto osobe nepovoliť vstup do stráženého objektu alebo nepovoliť pohyb v stráženom objekte a prikázať jej, aby opustila strážený objekt.
(2)
Inou nedovolenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec, ktorou by mohol byť ohrozený život, zdravie alebo bezpečnosť osôb alebo majetok.
(3)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený vykonať prehliadku dopravného prostriedku pri vjazde do stráženého objektu, v stráženom objekte alebo pri výjazde zo stráženého objektu. Prehliadka dopravného prostriedku sa vykoná pomocou detekčných prostriedkov a nahliadnutím. Ozbrojený príslušník finančnej správy je pri prehliadke dopravného prostriedku oprávnený na pachové práce použiť služobného psa.
§53
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý vykonáva službu pri ochrane stráženého objektu a poriadku v ňom, je oprávnený u osoby vstupujúcej do tohto objektu vykonať prehliadku osobných vecí, podrobiť ju kontrole na detekciu kovových predmetov; osoba, ktorá má pri sebe zbraň alebo inú nedovolenú vec, je povinná ju vydať. Ak táto osoba zbraň alebo inú nedovolenú vec nevydá, ozbrojený príslušník finančnej správy jej vstup do stráženého objektu nepovolí. Vydanú zbraň alebo inú nedovolenú vec je povinný vrátiť osobe pri jej odchode zo stráženého objektu. O vydaní zbrane alebo inej nedovolenej veci je ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorému bola zbraň alebo iná nedovolená vec vydaná, povinný vydať písomné potvrdenie. Prevzatie zbrane alebo inej nedovolenej veci je osoba, ktorej bola zbraň alebo iná nedovolená vec vrátená, povinná potvrdiť svojím podpisom, inak jej ozbrojený príslušník finančnej správy zbraň alebo inú nedovolenú vec nevráti. Ak bráni vráteniu zbrane alebo inej nedovolenej veci zákonný dôvod, ozbrojený príslušník finančnej správy vydá dotknutej osobe potvrdenie o nevydaní zbrane alebo inej nedovolenej veci a oznámi jej, že zbraň alebo iná nedovolená vec bude odovzdaná najbližšiemu útvaru Policajného zboru a ihneď zabezpečí odovzdanie zbrane alebo inej nedovolenej veci tomuto útvaru.
(2)
Ak ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý vykonáva službu podľa odseku 1, má dôvodné podozrenie, že sa osoba v stráženom objekte dopúšťa protiprávneho konania, je povinný pred vykonaním služobného zákroku vyzvať osobu, aby upustila od takéhoto konania, a upozorniť ju, že ak tak neurobí, použije niektorý z donucovacích prostriedkov.
(3)
Ak ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý vykonáva službu podľa odseku 1, má dôvodné podozrenie, že v stráženom objekte je páchaný trestný čin alebo priestupok, je povinný vykonať služobný zákrok na zabránenie ďalšieho takéhoto konania, úkony súvisiace s objasnením skutku a úkony na zabránenie úteku osoby a vyrozumieť o tom najbližší útvar Policajného zboru.
(4)
Ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý má dôvodné podozrenie, že v stráženom objekte bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, je oprávnený požadovať potrebné informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých na zistenie trestného činu alebo na objasnenie priestupku a zistenie ich páchateľa, a zaznamenať si potrebné údaje o osobe; táto osoba je povinná požiadavke vyhovieť. Ak taká osoba odmietne preukázať svoju totožnosť alebo ju nemôže preukázať, vyrozumie o tom ozbrojený príslušník finančnej správy príslušný útvar Policajného zboru a požiada o jej predvedenie na účel vykonania potrebných úkonov na zistenie jej totožnosti a objasnenia skutočností dôležitých na zistenie trestného činu alebo na objasnenie priestupku.
§54 Osobitné prípady použitia ochrannej kukly ozbrojeným príslušníkom finančnej správy
Ak je to nutné v záujme osobnej bezpečnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy a osoby jemu blízkej, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený použiť pri služobnom zákroku alebo v súvislosti s ním ochrannú kuklu. Pri použití ochrannej kukly musí mať ozbrojený príslušník finančnej správy na viditeľnom mieste umiestnený nápis „FINANČNÁ SPRÁVA“ a svoje identifikačné číslo. O použití ochrannej kukly rozhoduje riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy alebo veliteľ zákroku.
§55 Oprávnenie požadovať pomoc
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený pri nebezpečenstve bezprostredného ohrozenia života a zdravia alebo majetku pri plnení úloh podľa tohto zákona požiadať kohokoľvek o pomoc. Ten, kto bol o túto pomoc požiadaný, je povinný ju poskytnúť; nemusí tak urobiť, ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo blízku osobu alebo ak tomu bránia iné dôležité okolnosti.
DRUHÁ HLAVA
DONUCOVACIE PROSTRIEDKY
§56 Druhy donucovacích prostriedkov a ich použitie
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený použiť pri plnení úloh finančnej správy tieto donucovacie prostriedky:
a)
hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,
b)
prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku,
c)
putá,
d)
služobný pes,
e)
technické prostriedky na zabránenie odchodu vozidla a na násilné zastavenie vozidla,
f)
úder strelnou zbraňou,
g)
hrozba namierenou strelnou zbraňou,
h)
varovný výstrel do vzduchu,
i)
použitie zbrane,
j)
zásahová výbuška.
(2)
Prostriedkami na prekonanie odporu a odvrátenie útoku sú obušky, slzotvorné prostriedky, obranné tyče a elektrické paralyzátory.
(3)
Pred použitím donucovacích prostriedkov je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný osobu, proti ktorej zakročuje, vyzvať, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť, len ak je sám napadnutý alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby a vec neznesie odklad alebo tomu bránia iné okolnosti.
(4)
O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje ozbrojený príslušník finančnej správy podľa konkrétnej situácie tak, aby dosiahol účel sledovaný služobným zákrokom.
§57 Použitie hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany a prostriedkov na prekonanie odporu a odvrátenie útoku
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, aby
a)
zaistil bezpečnosť seba alebo inej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých predpokladov bude pokračovať,
b)
zabránil výtržnosti, bitke, úmyselnému poškodzovaniu majetku alebo inému hrubému správaniu,
c)
predviedol osobu, zaistil alebo zadržal osobu, ktorá kladie aktívny odpor,
d)
zabránil násilnému vstupu nepovolaných osôb do stráženého objektu, objektu finančnej správy alebo do objektu alebo na miesto, kde je vstup zakázaný,
e)
zabránil úteku osoby, ktorá je predvádzaná alebo ktorá má byť zaistená alebo zadržaná.
(2)
Hmaty a chvaty sebaobrany je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť, aby predviedol, zaistil alebo zadržal osobu, ktorá kladie pasívny odpor.
§58 Použitie pút
(1)
Putá je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť
a)
na spútanie predvádzanej, zaistenej alebo zadržanej osoby, ak kladie aktívny odpor alebo napáda iné osoby alebo príslušníka finančnej správy, alebo poškodzuje majetok po výzve, aby od takého konania upustila,
b)
na vzájomné pripútanie dvoch alebo viacerých predvádzaných, zaistených alebo zadržaných osôb za podmienok uvedených v písmene a),
c)
pri vykonávaní služobných zákrokov alebo procesných úkonov s predvedenými, zaistenými alebo zadržanými osobami, ak je dôvodná obava, že sa pokúsia o útek.
(2)
Osoba uvedená v odseku 1 môže byť, ak to okolnosti vyžadujú, pripútaná aj k vhodnému predmetu, avšak len na čas, kým trvajú dôvody uvedené v odseku 1.
§59 Použitie služobného psa
(1)
Služobného psa je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť
a)
na zaistenie bezpečnosti inej osoby alebo vlastnej osoby, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých predpokladov bude pokračovať,
b)
na zabránenie výtržnosti, bitke, úmyselnému poškodzovaniu majetku alebo inému hrubému správaniu,
c)
na zabránenie násilnému vstupu nepovolaných osôb do stráženého objektu, objektu finančnej správy alebo do objektu alebo na miesto, kde je vstup zakázaný,
d)
na prenasledovanie osoby, ak má byť zaistená alebo zadržaná a ani na výzvu nezastaví, snaží sa uniknúť a nemôže byť iným spôsobom zadržaná,
e)
na donútenie ukrývajúcej sa osoby, ktorá má byť zaistená alebo zadržaná, opustiť úkryt,
f)
na stráženie predvedenej, zaistenej alebo zadržanej osoby.
(2)
Pri plnení úloh podľa odseku 1 ozbrojený príslušník finančnej správy používa služobného psa s náhubkom. Ak to povaha a intenzita útoku, prípadne prekonanie odporu osoby vyžaduje, môže použiť služobného psa bez náhubku.
§60 Použitie technických prostriedkov na zabránenie odchodu dopravného prostriedku a na násilné zastavenie dopravného prostriedku
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený použiť na zabránenie odchodu dopravného prostriedku technické a iné prostriedky, ak sa vodič vozidla odmieta aj po opakovanej výzve podrobiť činnosti príslušníka finančnej správy pri plnení úloh finančnej správy a z jeho konania je zrejmé, že s dopravným prostriedkom chce z miesta odísť.
(2)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený použiť zastavovací pás a iné prostriedky na násilné zastavenie dopravného prostriedku, ak vodič na opakovanú výzvu alebo znamenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy dané spôsobom ustanoveným podľa osobitného predpisu102) nezastaví a ak je dôvodné podozrenie, že sa
a)
pokúsi o prechod štátnej hranice s použitím násilia,
b)
v dopravnom prostriedku prepravujú hľadané osoby, tovar, ktorý unikol colnému dohľadu, alebo tovar, ktorý je predmetom daňového dozoru alebo dohľadu podľa osobitných predpisov,96) podľa ktorého vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, alebo
c)
pokúsi o násilný vstup do stráženého objektu, objektu finančnej správy alebo do objektu alebo na miesto, kde je vstup zakázaný.
(3)
Iné prostriedky podľa odsekov 1 a 2 sú najmä služobné vozidlo, povoz, stavebné mechanizmy a iné prekážky.
§61 Použitie zásahovej výbušky
Ozbrojený príslušník finančnej správy zaradený na Kriminálnom úrade finančnej správy je oprávnený použiť zásahovú výbušku proti nebezpečnému páchateľovi v uzavretom priestore, ktorý sa na výzvu nevzdá alebo sa zdráha opustiť úkryt.
§62 Použitie úderu strelnou zbraňou
Úder strelnou zbraňou je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi spravidla pri zápase s útočníkom, ak jeho útok nemôže prekonať iným spôsobom.
§63 Použitie hrozby namierenou strelnou zbraňou a varovného výstrelu do vzduchu
Hrozbu namierenou strelnou zbraňou a varovný výstrel do vzduchu je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť, aby
a)
zaistil bezpečnosť seba alebo inej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých predpokladov bude pokračovať,
b)
predviedol, zaistil alebo zadržal osobu, ktorá kladie aktívny odpor,
c)
zabránil výtržnosti, bitke alebo inému hrubému správaniu, ktorým sa porušuje verejný poriadok v colnom priestore alebo na mieste označenom ako colný priestor103) alebo v stráženom objekte a v jeho blízkosti,
d)
zabránil násilnému vstupu nepovolaných osôb do stráženého objektu, objektu finančnej správy alebo do objektu alebo na miesto, kde je vstup zakázaný,
e)
zabránil úteku prenasledovanej osoby alebo stráženej osoby, ak má byť zaistená alebo zadržaná,
f)
zabránil prechodu štátnej hranice s použitím násilia.
§64 Použitie zbrane
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený použiť zbraň iba
a)
v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi,
b)
ak sa nebezpečný páchateľ, proti ktorému zakročuje, na jeho výzvu nevzdá alebo sa zdráha opustiť úkryt,
c)
ak nemožno inak prekonať odpor smerujúci k zmareniu jeho služobného zákroku,
d)
na zamedzenie úteku nebezpečného páchateľa, ktorého nemôže iným spôsobom zadržať,
e)
ak osoba, proti ktorej sa použila hrozba namierenou strelnou zbraňou alebo varovný výstrel do vzduchu, neuposlúchne výzvu ozbrojeného príslušníka finančnej správy smerujúcu na zaistenie vlastnej bezpečnosti alebo bezpečnosti inej osoby,
f)
ak nemožno inak zastaviť dopravný prostriedok, ktorého vodič bezohľadnou jazdou vážne ohrozuje život a zdravie osôb a na opakovanú výzvu alebo znamenie dané ozbrojeným príslušníkom finančnej správy spôsobom ustanoveným podľa osobitných predpisov104) nezastaví,
g)
na odvrátenie nebezpečného útoku, ktorý ohrozuje strážený objekt, objekt finančnej správy alebo objekt alebo miesto, kde je vstup zakázaný, po márnej výzve, aby sa upustilo od útoku,
h)
na zneškodnenie zvieraťa ohrozujúceho život alebo zdravie príslušníka finančnej správy alebo iných osôb,
i)
na prinútenie zastaviť v bezprostrednom priestore štátnej hranice dopravný prostriedok, ktorého vodič na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitného predpisu102) nezastaví.
(2)
Zbraň podľa odseku 1 je strelná zbraň, bodná zbraň a zbraň hromadnej účinnosti.
(3)
Pred použitím zbrane je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, spolu s výstrahou, že bude použitá zbraň. Pred použitím strelnej zbrane je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný použiť varovný výstrel. Od výstrahy a varovného výstrelu do vzduchu môže upustiť, len ak je sám napadnutý, ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby alebo ak vec neznesie odklad.
(4)
Pri použití zbrane je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä aby nebol ohrozený život iných osôb a aby čo najviac šetril život osoby, proti ktorej zákrok smeruje.
§65 Špeciálne donucovacie prostriedky, špeciálne zbrane a ich použitie
(1)
Špeciálne donucovacie prostriedky a špeciálne zbrane sú:
a)
dočasne zneschopňujúce prostriedky,
b)
strelná zbraň s tlmičom hluku výstrelu,
c)
špeciálne upravené strelné zbrane,
d)
špeciálne výbušné predmety a špeciálne nálože.
(2)
Na použitie špeciálnych donucovacích prostriedkov a špeciálnych zbraní sa použijú primerane ustanovenia § 56 ods. 3 a 4, § 57, § 62 až 64, § 68 a 69.
Služobné zákroky a použitie donucovacích prostriedkov ozbrojeným príslušníkom finančnej správy v jednotke služobných zákrokov
§66
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy v jednotke služobných zákrokov vykonáva služobné zákroky proti nebezpečným páchateľom trestnej činnosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. h).
(2)
O nasadení ozbrojených príslušníkov finančnej správy v jednotke služobných zákrokov rozhoduje riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy.
§67
(1)
Služobné zákroky ozbrojených príslušníkov finančnej správy v jednotke služobných zákrokov sa vykonávajú pod priamym velením veliteľa zákroku.
(2)
O použití donucovacích prostriedkov, špeciálnych donucovacích prostriedkov alebo špeciálnych zbraní pri služobných zákrokoch rozhoduje veliteľ zákroku. O použití donucovacích prostriedkov, špeciálnych donucovacích prostriedkov alebo špeciálnych zbraní môže na mieste zákroku rozhodnúť aj nadriadený tohto veliteľa. Rozhodnutia veliteľa zákroku a nadriadeného tohto veliteľa musia byť uchované na zvukovom zázname alebo písomnom zázname.
(3)
Na veliteľa zákroku, ktorý rozhodol podľa odseku 2, a na jeho nadriadeného sa primerane vzťahujú ustanovenia § 69 ods. 1 až 3.
§68 Hlásenie o použití zbrane
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný prostredníctvom svojho nadriadeného hlásiť každé použitie zbrane najbližšiemu útvaru Policajného zboru. Ustanovenie § 69 ods. 2 tým nie je dotknuté.
§69 Povinnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy po použití donucovacích prostriedkov
(1)
Ak ozbrojený príslušník finančnej správy zistí, že pri použití donucovacích prostriedkov došlo k zraneniu osoby, je povinný, ak to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenej osobe prvú pomoc a zabezpečiť lekárske ošetrenie.
(2)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný neodkladne hlásiť svojmu nadriadenému každý služobný zákrok, pri ktorom použil donucovacie prostriedky a o použití donucovacích prostriedkov spísať úradný záznam.
(3)
Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo primeranosti pri použití donucovacích prostriedkov alebo ak pri ich použití bola spôsobená smrť, ujma na zdraví alebo škoda na majetku, nadriadený je povinný zistiť, či donucovacie prostriedky boli použité v súlade so zákonom. O výsledku zistenia spíše úradný záznam.
(4)
Ak ozbrojený príslušník finančnej správy použije donucovacie prostriedky mimo miesta územného obvodu orgánu finančnej správy, v ktorom je zaradený, ohlási ich použitie najbližšiemu orgánu finančnej správy. Na ďalší postup sa primerane vzťahuje odsek 2.
§70 Osobitné obmedzenia
Pri služobnom zákroku proti tehotnej žene, osobe staršej ako 60 rokov, osobe so zjavným zdravotným postihnutím a osobe mladšej ako 15 rokov je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť iba hmaty, chvaty a putá. Ostatné donucovacie prostriedky je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť len vtedy, keď útok týchto osôb bezprostredne ohrozuje život a zdravie príslušníka finančnej správy alebo iných osôb alebo ak hrozí značná škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.

ŠTVRTÁ ČASŤ | ŠTÁTNA SLUŽBA PRÍSLUŠNÍKOV FINANČNEJ SPRÁVY A PRÁVNE VZŤAHY SÚVISIACE SO VZNIKOM, ZMENOU A SKONČENÍM SLUŽOBNÉHO POMERU

PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§71
(1)
Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie
a)
plnenie úloh finančnej správy podľa tohto zákona a osobitných predpisov27) a právne vzťahy s tým súvisiace, okrem úloh týkajúcich sa vykonávania kontroly podľa osobitného predpisu,104a)
b)
riadenie, organizácia a výkon profesijnej prípravy príslušníkov finančnej správy a právne vzťahy s tým súvisiace a
c)
výkon duchovnej služby a pastoračnej služby105) a právne vzťahy s tým súvisiace.
(2)
Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.
(3)
Služobný pomer podľa tohto zákona sa zakladá k štátu.
(4)
Funkciou sa na účely tohto zákona, okrem ustanovenia § 116 ods. 2, rozumie miesto s určenou náplňou činnosti, ktoré bolo v súlade s § 74 ods. 1, 4 a 5 začlenené do organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy. Začlenenie miesta do organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy je vytvorením funkcie a vyradenie funkcie z organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy je zrušením funkcie. O vytvorení funkcie a o zrušení funkcie rozhoduje prezident. Vytvorenú funkciu prezident zaradí do platovej triedy v súlade s charakteristikami platových tried uvedenými v prílohe č. 3. Na účely § 291 ods. 1 sa funkciou rozumie aj pozícia ministra alebo pozícia služobného posudkového lekára alebo pozícia hlavného posudkového lekára.
(5)
Názvy funkcií podľa charakteru vykonávaných činností ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(6)
Ozbrojeným príslušníkom finančnej správy sa rozumie príslušník finančnej správy, ktorý je ustanovený do funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane služobným úradom (ďalej len „funkcia so zbraňou“), ak § 327 neustanovuje inak. Takýto príslušník finančnej správy zostáva ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, aj ak je neskôr zaradený do zálohy alebo ustanovený do funkcie inej, než je funkcia so zbraňou (ďalej len „funkcia bez zbrane“) a spĺňa podmienky podľa § 84 ods. 2; to neplatí, ak sa uplatní ustanovenie § 107 ods. 5, § 108, § 113 ods. 6 štvrtej vety alebo § 262 ods. 4. Na účely splnenia podmienky zdravotnej spôsobilosti podľa druhej vety postačuje zdravotná klasifikácia podľa § 271 ods. 2 písm. b).
(7)
Funkcie so zbraňou ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident. Funkcie so zbraňou prezident určí s prihliadnutím na mieru ohrozenia života alebo zdravia príslušníka finančnej správy, na iné závažné riziká alebo na potrebu používať pri výkone funkcie donucovacie prostriedky.
(8)
Funkcia prezidenta je funkciou bez zbrane.
(9)
Neozbrojeným príslušníkom finančnej správy sa rozumie príslušník finančnej správy iný než uvedený v odseku 6.
(10)
Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, časť obce alebo inak určené miesto, v ktorom je príslušník finančnej správy zaradený na výkon štátnej služby. Ak to vyplýva z povahy služobných činností, ktoré je potrebné v rámci štátnej služby vykonávať, miestom výkonu štátnej služby môže byť určený územný obvod colného úradu alebo daňového úradu.
(11)
Na účely tejto časti zákona môže prezident vydať vnútorné predpisy, ktorými upraví podrobnosti vykonávania štátnej služby.
§72 Výkon štátnej služby a priama súvislosť s ním
(1)
Výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru a služobná činnosť vykonávaná na pokyn nadriadeného.
(2)
V priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej služby, úkony počas služby obvyklé alebo úkony potrebné pred začiatkom služby alebo po jej skončení. Úkonmi v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby nie sú cesta do práce a späť, stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení a cesta na ne a späť okrem lekárskeho vyšetrenia konaného na pokyn nadriadeného alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesty na ne a späť.
(3)
Za činnosť v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sa považuje aj prehlbovanie kvalifikácie príslušníkov finančnej správy podľa § 217 organizované služobným úradom.
§73
(1)
Na účely tohto zákona je nadriadeným minister a v ním vymedzenom rozsahu príslušník finančnej správy ustanovený do riadiacej funkcie, ak § 105 ods. 5 a 6 neustanovujú inak.
(2)
Vo veciach služobného pomeru v mene štátu koná a rozhoduje a právne úkony robí nadriadený, ak § 271 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 5 alebo § 280 neustanovujú inak.
(3)
Príslušníkom finančnej správy ustanoveným do riadiacej funkcie je príslušník finančnej správy, ktorý je ustanovený do funkcie, s ktorou je spojený príplatok podľa § 165 alebo § 166.
(4)
Rozsah konaní a právnych úkonov vo veciach služobného pomeru, v ktorých je príslušník finančnej správy ustanovený do riadiacej funkcie nadriadeným, vymedzí minister personálnym opatrením. V tomto personálnom opatrení minister môže zároveň upraviť podmienky, za ktorých je prezident oprávnený preniesť určité svoje právomoci konať a rozhodovať vo veciach služobného pomeru a svoje oprávnenia vykonávať úkony vo veciach služobného pomeru na iného príslušníka finančnej správy ustanoveného do riadiacej funkcie.
§74
(1)
Systemizácia v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) určuje v nadväznosti na pôsobnosť orgánov finančnej správy počet miest príslušníkov finančnej správy v členení na ozbrojených príslušníkov finančnej správy a neozbrojených príslušníkov finančnej správy. Súčasťou systemizácie je objem finančných prostriedkov na ich služobné príjmy v členení na služobné príjmy ozbrojených príslušníkov finančnej správy a neozbrojených príslušníkov finančnej správy. Nad rámec systemizácie je možné na služobné príjmy použiť aj finančné prostriedky z iných zdrojov, ako sú finančné prostriedky schválené podľa odseku 3.
(2)
Návrh systemizácie pripravuje ministerstvo financií.
(3)
Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok; úpravu systemizácie vykoná ministerstvo financií na základe zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V priebehu roka úpravu systemizácie môže vykonať vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister.
(4)
Minister na návrh prezidenta určí na základe systemizácie počet miest príslušníkov finančnej správy zaradených do platových tried.
(5)
Počet miest príslušníkov finančnej správy zaradených do platových tried na orgánoch finančnej správy v nadväznosti na ich pôsobnosť a organizačnú štruktúru ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(6)
Obsadzovanie funkcií príslušníkov finančnej správy vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že funkcia je
a)
vytvorená podľa § 71 ods. 4 a
b)
voľná; to neplatí, ak ide o dočasné obsadenie funkcie, do ktorej je ustanovená príslušníčka finančnej správy, ktorá je na materskej dovolenke podľa § 226 ods. 1, alebo čerpá dovolenku poskytnutú podľa § 229, alebo do ktorej je ustanovený príslušník finančnej správy, ktorý je na rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1, alebo čerpá dovolenku poskytnutú podľa § 229, alebo do ktorej je ustanovený príslušník finančnej správy dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.
§75
(1)
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom (§ 204 ods. 6) pri vstupe do štátnej služby a príslušníkom finančnej správy pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným predpisom.106) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu osobného stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického, náboženského alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
(2)
Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník finančnej správy nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka finančnej správy alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu alebo podnet na začatie trestného stíhania alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
(3)
Ak sa občan pri vstupe do štátnej služby, príslušník finančnej správy alebo občan, ktorého služobný pomer podľa tohto zákona sa skončil, domnievajú, že ich práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným predpisom.106)
(4)
Služobný úrad alebo nadriadený nesmie príslušníka finančnej správy postihovať alebo znevýhodňovať preto, že príslušník finančnej správy uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo služobného pomeru.
(5)
Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 príslušníkom finančnej správy sa považuje za porušenie služobnej povinnosti príslušníka finančnej správy.
(6)
Na štátnu službu a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej služby sa použije osobitný predpis;106) ustanovenia tohto zákona tým nie sú dotknuté.
§75a Ochrana súkromia
(1)
Služobný úrad nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe služobných úloh narúšať súkromie príslušníka finančnej správy na pracovisku a v spoločných priestoroch služobného úradu tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými zariadeniami služobného úradu a kontroluje elektronickú poštu odoslanú zo služobnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred písomne upozornil. Ak služobný úrad zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať s príslušným odborovým orgánom rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, dobu jej trvania a informovať o tom príslušníkov finančnej správy.
(2)
Príslušník finančnej správy, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných priestoroch služobného úradu bolo narušené nedodržaním podmienok podľa odseku 1, sa môže domáhať ochrany na služobnom úrade alebo na súde.106a)
DRUHÁ HLAVA
DRUH, VZNIK A ZMENA ŠTÁTNEJ SLUŽBY
§76 Druhy štátnej služby
Druhy štátnej služby sú:
a)
prípravná štátna služba,
b)
stála štátna služba,
c)
dočasná štátna služba.
§77 Prípravná štátna služba
(1)
Pri prijatí do služobného pomeru sa príslušník finančnej správy zaradí do prípravnej štátnej služby okrem príslušníka finančnej správy, ktorý
a)
je prijatý do dočasnej štátnej služby alebo
b)
spĺňa podmienky na zaradenie do stálej štátnej služby podľa § 78 ods. 3.
(2)
Prípravná štátna služba je prípravou na výkon stálej štátnej služby. V prípravnej štátnej službe príslušník finančnej správy plní pod dohľadom školiteľa služobné úlohy vyplývajúce z funkcie, do ktorej je ustanovený. Školiteľa určí nadriadený, ktorý príslušníka finančnej správy ustanovuje do funkcie; školiteľom môže byť len príslušník finančnej správy v stálej štátnej službe.
(3)
Počas trvania prípravnej štátnej služby je príslušník finančnej správy čakateľom. V tomto čase je príslušník finančnej správy povinný získať určené profesijné vzdelanie určené pre funkciu, do ktorej je ustanovený; to neplatí, ak je príslušník finančnej správy ustanovený do funkcie, na ktorú sa vzťahuje výnimka podľa § 81 ods. 3. Prípravná štátna služba trvá dva roky, ak odsek 5 alebo odsek 6 neustanovuje inak.
(4)
Do doby výkonu prípravnej štátnej služby sa započítava
a)
doba výkonu štátnej služby,
b)
doba štúdia na splnenie kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania,
c)
dovolenka na zotavenie,
d)
doba, keď príslušník finančnej správy nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu,
e)
doba, keď príslušník finančnej správy nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky alebo pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby a štúdiom v kurze (ďalej len „dôležité študijné prekážky“), pri ktorých sa príslušníkovi finančnej správy poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný plat alebo na ošetrovné podľa osobitného predpisu,107)
f)
doba, keď príslušník finančnej správy nemôže vykonávať štátnu službu z dôvodov ustanovených v § 156a.
(5)
Trvanie prípravnej štátnej služby môže byť predĺžené najviac o jeden rok, ak počas nej príslušník finančnej správy bez svojho zavinenia nezískal profesijné vzdelanie určené pre funkciu, do ktorej je ustanovený.
(6)
Prípravná štátna služba príslušníka finančnej správy, ktorý je podľa záveru schváleného služobného hodnotenia nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby alebo ktorý svojím zavinením nezískal príslušné profesijné vzdelanie, trvá aj po uplynutí doby dvoch rokov, a to až do skončenia služobného pomeru z týchto dôvodov; toto ustanovenie sa použije primerane aj pri predĺžení prípravnej štátnej služby podľa odseku 5.
§78 Stála štátna služba
(1)
Stála štátna služba nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak odsek 3 a § 79 ods. 4 neustanovujú inak.
(2)
Príslušník finančnej správy sa zaradí do stálej štátnej služby, ak v prípravnej štátnej službe získal profesijné vzdelanie určené pre funkciu, do ktorej je ustanovený, a ak je podľa záverov služobného hodnotenia spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby. Príslušník finančnej správy sa môže zaradiť do stálej štátnej služby, aj ak spĺňa podmienky podľa § 79 ods. 4.
(3)
Do stálej štátnej služby sa pri prijatí do služobného pomeru zaradí aj príslušník finančnej správy, ktorého predchádzajúci služobný pomer podľa tohto zákona trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynula doba dlhšia ako doba, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer trval, ak
a)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, do ktorej má byť ustanovený, a
b)
pri poslednom služobnom hodnotení počas predchádzajúceho služobného pomeru bol hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu.
(4)
Odsek 3 sa nepoužije, ak sa pri prijatí do služobného pomeru dočasne obsadzuje funkcia podľa § 79 ods. 2 písm. a) až c) a e).
§79 Dočasná štátna služba
(1)
Dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu, najdlhšie však na päť rokov, vykonávali odborníci potrební na plnenie úloh štátnej služby; dočasnú štátnu službu možno vykonávať aj opätovne.
(2)
Dočasná štátna služba je určená aj na
a)
dočasné obsadenie funkcie príslušníčky finančnej správy alebo príslušníka finančnej správy, ktorí sú na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1 alebo čerpajú dovolenku poskytnutú podľa § 229, občanom, ktorý nie je v stálej štátnej službe podľa tohto zákona,
b)
dočasné obsadenie funkcie príslušníčky finančnej správy alebo príslušníka finančnej správy, ktorí sú na rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 2 alebo čerpajú dovolenku poskytnutú podľa § 229, občanom, ktorý nie je v stálej štátnej službe podľa tohto zákona,
c)
vykonávanie funkcie duchovného finančnej správy,
d)
vykonávanie funkcie prezidenta alebo viceprezidenta, ak bol do tejto funkcie ustanovený občan, ktorý bezprostredne pred ustanovením nebol v stálej štátnej službe podľa tohto zákona a zároveň nespĺňa podmienky podľa § 78 ods. 3,
e)
dočasné obsadenie funkcie príslušníka finančnej správy dočasne neschopného na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, občanom, ktorý nie je v stálej štátnej službe podľa tohto zákona.
(3)
Pre príslušníka finančnej správy zaradeného do dočasnej štátnej služby sa kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania nevyžaduje.
(4)
Príslušník finančnej správy, ktorý vykonával dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň troch rokov, okrem príslušníka finančnej správy podľa odseku 2 písm. a) až c) a e) a spĺňa kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania určeného pre funkciu, do ktorej je ustanovený, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej služby; v takom prípade sa do doby trvania dočasnej štátnej služby započítavajú doby uvedené v § 77 ods. 4. Do doby trvania dočasnej štátnej služby sa na účely podľa prvej vety započítava aj dĺžka predchádzajúceho služobného pomeru v dočasnej štátnej službe podľa tohto zákona, ak vznik nového služobného pomeru bezprostredne nadväzuje na skončenie predchádzajúceho služobného pomeru v dočasnej štátnej službe.
(5)
Príslušník finančnej správy v dočasnej štátnej službe má rovnaké postavenie ako príslušník finančnej správy v stálej štátnej službe; ustanovenie § 77 ods. 2 tým nie je dotknuté.
§80 Skúšobná doba
(1)
Pri prijatí do služobného pomeru sa určí skúšobná doba, najkratšie na 3 mesiace a najdlhšie na 12 mesiacov. Určená skúšobná doba je súčasťou prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne predlžovať ani skracovať. Skúšobnú dobu v rozsahu podľa prvej vety možno určiť aj pri prijatí do služobného pomeru do stálej štátnej služby podľa § 78 ods. 3.
(2)
Do skúšobnej doby sa započítava doba prekážok vo výkone štátnej služby, pre ktoré príslušník finančnej správy nemôže v priebehu skúšobnej doby vykonávať štátnu službu v rozsahu najviac desiatich pracovných dní.
§81 Kvalifikačné predpoklady na funkciu
(1)
Kvalifikačné predpoklady na funkciu sú:
a)
kvalifikačný predpoklad vzdelania,
b)
kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania.
(2)
Ďalšie kvalifikačné predpoklady na jednotlivé funkcie môže ustanoviť vnútorný predpis, ktorý vydá prezident. Ak je pre funkciu takýto predpoklad určený, príslušník finančnej správy je povinný ho splniť najneskôr do troch rokov od jeho ustanovenia do funkcie. Ak je takýto predpoklad určený až po ustanovení príslušníka finančnej správy do funkcie, príslušník finančnej správy je povinný ho splniť najneskôr do troch rokov od určenia tohto predpokladu.
(3)
Na funkciu prezidenta sa podmienka kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania nevzťahuje. Ďalšie funkcie, na ktoré sa podmienka kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania nevzťahuje, môže ustanoviť vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
§82 Kvalifikačný predpoklad vzdelania
(1)
Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený stupňom všeobecného vzdelania ustanoveným v prílohe č. 3 pre platovú triedu, do ktorej je funkcia zaradená. Vnútorný predpis, ktorý vydá prezident, môže s prihliadnutím na charakter vykonávaných činností ustanoviť pre jednotlivé funkcie požadovaný študijný odbor alebo učebný odbor stredného vzdelania, zameranie študijného odboru alebo učebného odboru stredného vzdelania alebo študijný odbor vysokoškolského vzdelania.
(2)
Stupne všeobecného vzdelania sú:
a)
úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,108)
b)
vyššie odborné vzdelanie,108)
c)
vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.109)
§83 Kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania
(1)
Kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania je určený stupňom profesijného vzdelania ustanoveným v prílohe č. 3 pre platovú triedu, do ktorej je funkcia zaradená.
(2)
Stupňami profesijného vzdelania sú:
a)
základné profesijné vzdelanie,
b)
odborné profesijné vzdelanie.
(3)
Základným profesijným vzdelaním sa rozumie absolvovanie základného kurzu a zloženie nižšej skúšky.
(4)
Odborným profesijným vzdelaním sa rozumie absolvovanie odborného kurzu a zloženie vyššej skúšky.
(5)
Kurzy a skúšky podľa odsekov 3 a 4 realizuje služobný úrad prostredníctvom akadémie finančnej správy.
(6)
Vnútorný predpis, ktorý vydá prezident, ustanoví
a)
formu, rozsah a obsah vzdelávania v kurzoch uvedených v odsekoch 3 a 4,
b)
skúšobný poriadok, ktorý ustanoví obsah skúšok uvedených v odsekoch 3 a 4, spôsob ich vykonania a spôsob hodnotenia znalostí príslušníka finančnej správy.
(7)
Pri príslušníkovi finančnej správy, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad odborného profesijného vzdelania, sa kvalifikačný predpoklad základného profesijného vzdelania považuje za splnený.
Podmienky prijatia a prijímacie konanie
§84
(1)
Príslušníkom finančnej správy môže byť občan starší ako 18 rokov, ktorý
a)
je bezúhonný,
b)
je spoľahlivý,
c)
spĺňa kvalifikačný predpoklad všeobecného vzdelania určený na funkciu, do ktorej má byť ustanovený,
d)
je zdravotne a duševne spôsobilý na funkciu, do ktorej má byť ustanovený,
e)
ovláda štátny jazyk,110)
f)
ku dňu vzniku služobného pomeru nie je členom politickej strany alebo politického hnutia,
g)
je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
h)
ku dňu prijatia do štátnej služby skončí činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané podľa § 119 ods. 9,
i)
nie je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.111)
(2)
Ozbrojeným príslušníkom finančnej správy môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. a) až c) a písm. e) až h) a je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon funkcie so zbraňou.
(3)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon nebol podmienečne odložený, alebo v konaní o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho trestného stíhania alebo o zmieri. Za bezúhonného sa nepovažuje ani občan, ktorému bolo odsúdenie za obzvlášť závažný zločin, trestný čin korupcie a trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa zahladené. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov.112) Občan v prijímacom konaní na preukázanie bezúhonnosti poskytne údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.113) Údaje podľa štvrtej vety služobný úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov.
(4)
Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý
a)
preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje,114)
b)
požíva omamné látky alebo psychotropné látky a prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich,115)
c)
bol z predchádzajúceho služobného pomeru podľa tohto zákona prepustený z dôvodu, že
1.
bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe,
2.
porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, alebo
3.
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon nebol podmienečne odložený, alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať štátnu službu príslušníka finančnej správy, alebo
d)
podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby.
(5)
Za iné skutočnosti nedávajúce záruku riadneho výkonu služby podľa odseku 4 písm. d) sa považuje najmä prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných výhod alebo zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených požitkov.
(6)
Splnenie podmienok uvedených v odseku 1 písm. f) až i) preukazuje občan čestným vyhlásením.
(7)
Podmienky uvedené v odseku 1 musí príslušník finančnej správy spĺňať po celú dobu trvania služobného pomeru. Podmienky uvedené v odseku 2 musí ozbrojený príslušník finančnej správy spĺňať od ustanovenia do funkcie so zbraňou do skončenia služobného pomeru alebo do ustanovenia do funkcie bez zbrane podľa § 107 ods. 5, § 108, § 113 ods. 6 štvrtej vety alebo § 262 ods. 4.
(8)
Služobný úrad je oprávnený na účely prijatia do služobného pomeru spracúvať5) o občanovi tieto údaje:
a)
meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,
b)
dátum a miesto narodenia,
c)
adresu trvalého pobytu a adresu prechodného pobytu,
d)
štátnu príslušnosť a jej zmeny,
e)
číslo občianskeho preukazu, dátum a miesto jeho vydania,
f)
vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl,
g)
jazykové vedomosti,
h)
prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,
i)
vykonávanie podnikateľskej činnosti,
j)
miesto a čas základnej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom bezpečnostnom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe alebo ozbrojenom zbore, dosiahnutú hodnosť,
k)
vznesené obvinenie z trestného činu voči jeho osobe, právoplatné odsúdenie, právoplatné rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo o zmieri,
l)
postih za priestupok alebo za iný správny delikt,
m)
závislosť od požívania alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov,115)
n)
zdravotnú spôsobilosť,
o)
závery psychologického vyšetrenia o duševnej spôsobilosti,
p)
závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti.
(9)
Na účely podľa odseku 7 služobný úrad a nadriadený sú oprávnení spracúvať a uchovávať osobné údaje o príslušníkovi finančnej správy podľa odseku 8 alebo iné osobné údaje získané na účely podľa tohto zákona po celú dobu trvania služobného pomeru a na účely osobitných predpisov116) aj po skončení služobného pomeru. Ak je nadriadeným minister, môže v nevyhnutnom rozsahu údaje podľa prvej vety spracúvať a uchovávať aj štátny zamestnanec, ktorého služobným úradom podľa osobitného predpisu7) je ministerstvo financií.
(10)
Ak sa obsadzuje funkcia v dočasnej štátnej službe podľa § 79 ods. 1 a nepoužijú sa ustanovenia § 87 ods. 1 až 11, možno do služobného pomeru prijať občana, ktorý preukáže splnenie podmienok podľa odseku 1 alebo odseku 2 a poskytne súčinnosť potrebnú na ich overenie; odsek 3 štvrtá a piata veta a § 85 a 86 sa použijú primerane. Splnenie podmienky podľa odseku 1 písm. e) overuje nadriadený pohovorom.
(11)
Do funkcie prezidenta alebo viceprezidenta možno ustanoviť podľa § 105 ods. 4 občana, ktorý preukáže splnenie podmienok podľa odseku 1 alebo odseku 2 a poskytne súčinnosť potrebnú na ich overenie; odsek 3 štvrtá a piata veta a § 85 a 86 sa použijú primerane. Splnenie podmienky podľa odseku 1 písm. e) overuje minister pohovorom.
§85
Na účely zistenia spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. b) a d) sa občan podrobí aj psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanovujú osobitné predpisy117) alebo ak tak určí minister alebo prezident.
§86
(1)
Na zistenie zdravotnej spôsobilosti podľa § 84 ods. 1 písm. d) sa občan v prijímacom konaní na obsadenie funkcie bez zbrane podrobí lekárskemu vyšetreniu. Ak sa obsadzuje funkcia bez zbrane, podmienka duševnej spôsobilosti občana na štátnu službu sa v prijímacom konaní považuje za splnenú; ustanovenie § 120 tým nie je dotknuté.
(2)
V prijímacom konaní na obsadenie funkcie so zbraňou sa občan podrobí lekárskemu vyšetreniu na zistenie zdravotnej spôsobilosti, psychologickému vyšetreniu na zistenie duševnej spôsobilosti a previerke fyzickej zdatnosti na zistenie telesnej spôsobilosti.
(3)
Zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou v prijímacom konaní posudzuje služobný posudkový lekár podľa § 271 v lekárskom posudku na základe záverov vyšetrenia občana lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo.
(4)
Duševná spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou sa v prijímacom konaní posudzuje psychologickým vyšetrením občana, ktoré vykoná psychológ určený služobným úradom.
(5)
Za telesne spôsobilého na výkon funkcie so zbraňou sa považuje občan, ktorý spĺňa požiadavky na fyzickú zdatnosť ustanovené vnútorným predpisom.
§87
(1)
Prijímacie konanie sa začína vyhlásením výberového konania na obsadenie funkcie, ktorá je v čase vyhlásenia výberového konania vytvorená a voľná, ak odsek 10 neustanovuje inak.
(2)
Výberové konanie môže služobný úrad vyhlásiť aj na obsadenie funkcie, ktorá v čase vyhlásenia výberového konania nie je voľná, ak
a)
je zo všetkých okolností zrejmé, že sa obsadzovaná funkcia uvoľní v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov,
b)
ide o výberové konanie na dočasné obsadenie funkcie príslušníčky finančnej správy alebo príslušníka finančnej správy počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa § 226 ods. 1 alebo počas rodičovskej dovolenky podľa § 226 ods. 2 a počas čerpania dovolenky poskytnutej príslušníkovi finančnej správy podľa § 229 alebo počas dočasnej neschopnosti príslušníka finančnej správy na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.
(3)
Výberové konanie vyhlasuje služobný úrad na portáli finančnej správy alebo vo verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej 14 kalendárnych dní pred jeho uskutočnením. V oznámení o vyhlásení výberového konania služobný úrad uvedie najmä
a)
označenie orgánu finančnej správy, v ktorom sa funkcia obsadzuje,
b)
druh štátnej služby,
c)
obsadzovanú funkciu,
d)
údaj, či ide o funkciu so zbraňou,
e)
označenie organizačného útvaru,
f)
platovú triedu,
g)
kvalifikačné predpoklady,
h)
požiadavku na splnenie všeobecných, prípadne odborných vedomostí,
i)
stupeň znalosti cudzieho jazyka, ak sa jeho ovládanie vyžaduje na výkon obsadzovanej funkcie,
j)
informáciu o tom, či sa na obsadzovanej funkcii vyžaduje oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,118)
k)
zoznam požadovaných dokladov,
l)
termín a miesto na podanie písomnej žiadosti o prijatie do služobného pomeru (ďalej len „žiadosť o prijatie“) k číslu výberového konania.
(4)
Vo výberovom konaní sa overujú všeobecné vedomosti občana, ovládanie štátneho jazyka, schopnosti a osobnostné vlastnosti občana a spĺňanie ďalších požiadaviek uvedených v oznámení o vyhlásení výberového konania. Vo výberovom konaní sa overujú aj odborné vedomosti občana, ak je to uvedené v oznámení o vyhlásení výberového konania; v takom prípade sa v oznámení uvedie aj okruh vedomostí, ktoré budú overované.
(5)
Na základe výsledkov výberového konania sa určí poradie, ktoré je záväzné. Právo na obsadenie funkcie získa podľa poradia úspešnosti občan, ktorý vo výberovom konaní uspel, ak súčasne splnil aj ostatné podmienky na prijatie do služobného pomeru podľa § 84.
(6)
V prijímacom konaní občan podľa odseku 5 alebo odseku 10 predloží žiadosť o prijatie a
a)
životopis,
b)
osobný dotazník s uvedením údajov podľa § 84 ods. 8 písm. a) až j),
c)
občiansky preukaz alebo iný doklad preukazujúci štátnu príslušnosť,
d)
čestné vyhlásenie o splnení podmienok uvedených v § 84 ods. 1 písm. f) až i),
e)
doklad o dosiahnutom vzdelaní.
(7)
Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na výkon štátnej služby.
(8)
Prijímacie konanie sa vo vzťahu k občanovi, ktorý podal žiadosť o prijatie, skončí
a)
späťvzatím žiadosti o prijatie,
b)
oznámením o neprijatí občana do služobného pomeru,
c)
smrťou občana alebo
d)
právoplatnosťou rozhodnutia o prijatí občana do služobného pomeru.
(9)
Ak sa skončí prijímacie konanie podľa odseku 8 písm. a) až c), rozhodnutie sa nevydáva. Skutočnosť podľa odseku 8 písm. b) sa písomne oznámi občanovi, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru; to neplatí, ak sa nezúčastnil vyhláseného výberového konania. Skutočnosti podľa odseku 8 písm. a) a c) sa vyznačia v dokumentácii k prijímaciemu konaniu.
(10)
Prijímacie konanie na obsadenie funkcie duchovného finančnej správy sa začína doručením písomného stanoviska príslušného cirkevného orgánu.105) U občana, ktorý sa uchádza o funkciu duchovného finančnej správy, sa posudzuje splnenie podmienok podľa § 84; ustanovenia o výberovom konaní sa neuplatnia.
(11)
Podrobnosti o prijímacom konaní, jeho priebehu, spôsobe overovania vedomostí, schopností a osobnostných vlastností ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(12)
Ustanovenia odsekov 1 až 11 sa použijú na obsadenie funkcie v dočasnej štátnej službe podľa § 79 ods. 1, ak nadriadený písomne požiada služobný úrad o vyhlásenie výberového konania. Ustanovenia odsekov 1 až 11 sa nevzťahujú na prijatie občana, ktorý má byť ustanovený do funkcie prezidenta a viceprezidenta podľa § 105 ods. 4.
§88 Vznik služobného pomeru
(1)
Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do služobného pomeru, ak nastúpi na výkon štátnej služby a zloží služobnú prísahu v tento deň. Služobný pomer občana, ktorý je ustanovený do funkcie prezidenta alebo viceprezidenta podľa § 105 ods. 4, vzniká dňom určeným v rozhodnutí ministra o ustanovení do tejto funkcie, ak nastúpi na výkon štátnej služby a zloží služobnú prísahu v tento deň.
(2)
Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a rodné číslo,
b)
deň vzniku služobného pomeru,
c)
druh štátnej služby,
d)
funkciu, do ktorej je ustanovený, s uvedením platovej triedy, údaja, či ide o funkciu so zbraňou, a orgánu finančnej správy, na ktorom je zaradený; ak je príslušník finančnej správy ustanovený do riadiacej funkcie, uvedie sa aj tento údaj,
e)
miesto výkonu štátnej služby,
f)
hodnosť, do ktorej je vymenovaný, ak je funkcia, do ktorej je príslušník finančnej správy zaradený, funkciou so zbraňou,
g)
pridelené osobné číslo,
h)
údaje rozhodujúce pre platové a iné náležitosti,
i)
dĺžku skúšobnej doby,
j)
dĺžku trvania služobného pomeru, ak je občan prijímaný do dočasnej štátnej služby, a
k)
dĺžku základného času služby v týždni podľa § 137.
(3)
Ak občan nemôže nastúpiť na výkon štátnej služby z dôvodu, že deň vzniku služobného pomeru pripadol na deň pracovného pokoja119) (ďalej len „sviatok“) alebo na deň nepretržitého odpočinku v týždni, považuje sa podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň za splnenú, ak občan nastúpi na výkon štátnej služby a zloží služobnú prísahu v najbližší deň výkonu štátnej služby.
(4)
Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil s výhradou.
§89 Služobná prísaha
(1)
Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka finančnej správy skladá pred nadriadeným služobnú prísahu, ktorá znie:
„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Pri vykonávaní štátnej služby budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a v súlade s nimi sa budem riadiť Etickým kódexom príslušníka finančnej správy, vnútornými predpismi a pokynmi nadriadených. Budem dbať o ochranu finančných záujmov Slovenskej republiky a Európskej únie pri súčasnej ochrane práv fyzických osôb a právnických osôb a dôslednom vyžadovaní plnenia ich povinností. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, čestne, svedomite a nestranne. Tak prisahám!“.
(2)
Zloženie služobnej prísahy potvrdí príslušník finančnej správy svojím podpisom.
§90 Osobný spis
(1)
Písomnosti týkajúce sa služobného pomeru príslušníka finančnej správy sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis príslušníka finančnej správy v písomnej forme vedie služobný úrad 50 rokov od skončenia jeho služobného pomeru. Súčasťou osobného spisu je fotografia príslušníka finančnej správy.
(2)
Údaje vo veciach služobného pomeru môže služobný úrad spracúvať aj v elektronickej podobe. Súčasťou takto vedenej dokumentácie je fotografia príslušníka finančnej správy.
(3)
Príslušník finančnej správy má právo nazerať do osobného spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a dostať kópie písomností z osobného spisu.
(4)
Služobný úrad môže poskytovať informácie o príslušníkovi finančnej správy len s jeho písomným súhlasom, alebo ak tak ustanovujú osobitné predpisy.120)
§91 Služobný preukaz a služobný odznak
(1)
Príslušníkovi finančnej správy pri vzniku služobného pomeru vystaví služobný úrad služobný preukaz a vydá služobný odznak.
(2)
Vzor služobného preukazu a služobného odznaku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
§92 Príbuzenské a iné obdobné vzťahy príslušníkov finančnej správy
(1)
Príslušníci finančnej správy, ktorí sú blízkymi osobami, sa nesmú zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol bezprostredne podriadený druhému alebo aby podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.
(2)
Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1. Počas trvania služobného pomeru je príslušník finančnej správy povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1 bezodkladne po tom, ako nastali.
§93 Služobná rovnošata
(1)
Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť k finančnej správe a rozlišujúce medzi ozbrojeným príslušníkom finančnej správy a neozbrojeným príslušníkom finančnej správy.
(2)
Príslušník finančnej správy vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, ak odseky 4 a 5 neustanovujú inak.
(3)
Bývalý ozbrojený príslušník finančnej správy môže nosiť služobnú rovnošatu po skončení služobného pomeru iba v deň štátneho sviatku, pamätný deň, pri pietnych aktoch a podobných príležitostiach. V iných prípadoch môže bývalému ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy, ktorý spĺňa podmienky na výsluhový dôchodok, na jeho písomnú žiadosť povoliť nosenie služobnej rovnošaty prezident.
(4)
Funkcie so zbraňou, v ktorých sa štátna služba vykonáva v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, a funkcie bez zbrane, v ktorých sa štátna služba vykonáva v občianskom odeve, ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(5)
Ak je ozbrojený príslušník finančnej správy ustanovený do funkcie bez zbrane, ktorú prezident určil ako funkciu, v ktorej sa štátna služba vykonáva v občianskom odeve, vykonáva ju tento príslušník finančnej správy v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom.
(6)
Podrobnosti o služobnej rovnošate a jej nosení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
(7)
Vnútorný predpis, ktorý vydá prezident, ustanoví, ktorý príslušník finančnej správy môže na služobnej rovnošate nosiť označenie „COLNÍK CUSTOMS“.
§94 Hodnosti
(1)
Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy patrí hodnosť.
(2)
Ozbrojeným príslušníkom finančnej správy sa ustanovujú tieto hodnosti, a ak § 97 ods. 5 neustanovuje inak, doba výsluhy rokov v hodnosti je v
a) práporčíckej hodnosti
1. strážmajster dva roky,
2. nadstrážmajster tri roky,
3. podpráporčík štyri roky,
4. práporčík päť rokov,
5. nadpráporčík
b) dôstojníckej hodnosti
1. podporučík jeden rok,
2. poručík dva roky,
3. nadporučík tri roky,
4. kapitán štyri roky,
5. major päť rokov,
6. podplukovník šesť rokov,
7. plukovník
c) generálskej hodnosti
generál.
(3)
Pre hodnosti nadpráporčík, plukovník a generál sa doba výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.
(4)
Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného pomeru okrem doby
a)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,
b)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom,
c)
služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,
d)
dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre úraz alebo chorobu, počas ktorej má ozbrojený príslušník finančnej správy nárok na polovicu sumy nemocenského,121)
e)
prerušenia výkonu funkcie podľa § 116 ods. 2 až 4,
f)
na ktorú bolo ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,
g)
neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jednu pätinu základného času služby v týždni podľa § 137 ods. 1 alebo ods. 2,
h)
rodičovskej dovolenky podľa § 226 ods. 2,
i)
počas ktorej bol príslušník finančnej správy neozbrojeným príslušníkom finančnej správy.
§95 Vymenovanie do hodnosti a povýšenie do hodnosti
(1)
Ak má ozbrojený príslušník finančnej správy úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“), je pri prijatí do služobného pomeru alebo pri prvom ustanovení do funkcie so zbraňou vymenovaný do hodnosti strážmajstra.
(2)
Ak má ozbrojený príslušník finančnej správy vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, je pri prijatí do služobného pomeru alebo pri prvom ustanovení do funkcie so zbraňou vymenovaný do hodnosti podporučíka.
(3)
Ak má ozbrojený príslušník finančnej správy vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti poručíka. Ak má ozbrojený príslušník finančnej správy vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a vykonával pred prijatím do služobného pomeru činnosť v odbore, ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť ustanovený, môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do hodnosti vyššej, najvyššie však do hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej je ustanovený (ďalej len „plánovaná hodnosť“). Neozbrojený príslušník finančnej správy s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa je pri prvom ustanovení do funkcie so zbraňou podľa doby doterajšieho trvania služobného pomeru vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do hodnosti vyššej, najvyššie však do plánovanej hodnosti. Pri prvom ustanovení do funkcie so zbraňou môže byť neozbrojený príslušník finančnej správy s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosť v odbore, ktorý zodpovedá tejto funkcii, vymenovaný do hodnosti vyššej ako je hodnosť, do ktorej by bol vymenovaný podľa tretej vety, najvyššie však do plánovanej hodnosti; na tento účel sa doba výkonu odborných činností a doba trvania doterajšieho služobného pomeru spočítavajú.
(4)
Doba výkonu odborných činností alebo doba trvania doterajšieho pomeru podľa odseku 3 je na vymenovanie do hodnosti
a) nadporučíka 3 roky,
b) kapitána 6 rokov,
c) majora 10 rokov,
d) podplukovníka 15 rokov,
e) plukovníka 21 rokov.
§96
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona ako ozbrojený príslušník finančnej správy, je pri opätovnom prijatí do služobného pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti. Ak to je pre ozbrojeného príslušníka finančnej správy výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 95. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba výsluhy rokov v hodnosti, možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak to nie je vyššia hodnosť ako plánovaná hodnosť pre funkciu, do ktorej je pri prijatí ustanovený, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti.
(2)
Odsek 1 sa použije primerane aj na ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý sa po ustanovení do funkcie bez zbrane podľa § 107 ods. 5, § 108, § 113 ods. 6 štvrtej vety alebo § 262 ods. 4 opätovne ustanoví do funkcie so zbraňou podľa § 107 ods. 8 alebo § 113 ods. 6 druhej vety.
§97
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:
a)
je ustanovený do funkcie, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než ktorú skutočne má,
b)
od jeho vymenovania do hodnosti alebo posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov v hodnosti,
c)
spĺňa kvalifikačný predpoklad príslušného profesijného vzdelania na povýšenie do hodnosti.
(2)
Ak má ozbrojený príslušník finančnej správy úplné stredné vzdelanie, má nárok na povýšenie podľa odseku 1 najvyššie do hodnosti nadporučíka, ak má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, má nárok na povýšenie podľa odseku 1 najvyššie do hodnosti majora.
(3)
Ozbrojený príslušník finančnej správy v práporčíckej hodnosti, aj keď nespĺňa podmienku ustanovenú v odseku 1 písm. b), má nárok na povýšenie do hodnosti podporučík, ak je ustanovený do funkcie, pre ktorú je plánovaná dôstojnícka hodnosť, a spĺňa kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania na povýšenie do tejto hodnosti.
(4)
Ozbrojený príslušník finančnej správy, ak získal vysokoškolské vzdelanie po vzniku služobného pomeru, aj keď nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 1, má nárok na povýšenie do hodnosti
a)
podporučíka, ak získal vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
b)
poručíka, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(5)
Ak bol ozbrojený príslušník finančnej správy ustanovený do funkcie, pre ktorú je plánovaná nižšia hodnosť ako tá, ktorú dosiahol, je mu dosiahnutá hodnosť ponechaná. Ak bol povýšený do hodnosti podľa odseku 3 alebo odseku 4 a je ustanovený do funkcie, pre ktorú je plánovaná hodnosť podľa § 94 ods. 2 písm. a), má nárok na povýšenie až do hodnosti nadporučíka; doba výsluhy rokov v hodnosti sa ustanovuje ako pre hodnosť podpráporčík a práporčík, ak bol povýšený do hodnosti podľa odseku 3.
(6)
Ustanovenia odseku 1 písm. c) a odseku 3 sa neuplatnia, ak je ozbrojený príslušník finančnej správy v dočasnej štátnej službe alebo je ustanovený do funkcie, na ktorú sa podmienka kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania nevzťahuje.
§98 Kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania na povýšenie do hodnosti
(1)
Kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania na povýšenie do hodnosti je
a)
pre práporčícke hodnosti základné profesijné vzdelanie,
b)
pre dôstojnícke hodnosti odborné profesijné vzdelanie.
(2)
Minister na návrh prezidenta určí najvyššiu dosiahnuteľnú hodnosť pre jednotlivé funkcie.
§99
(1)
Ozbrojeného príslušníka finančnej správy do hodnosti okrem hodnosti generála vymenúva a povyšuje nadriadený.
(2)
Návrh na vymenovanie ozbrojeného príslušníka finančnej správy do hodnosti generála predkladá prezidentovi Slovenskej republiky vláda.
§100 Prepožičanie hodnosti
(1)
Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy zaradenému v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na čas, počas ktorého to nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je ustanovený. Prepožičať možno najvyššiu plánovanú hodnosť pre funkciu, do ktorej bol ozbrojený príslušník finančnej správy ustanovený, okrem hodnosti generála.
(2)
Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.
(3)
Hodnosť prepožičiava ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy nadriadený.
§101 Služobné hodnotenie
(1)
Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru príslušníkov finančnej správy. So služobným hodnotením musí byť príslušník finančnej správy oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
(2)
V hodnotiacej časti sa posudzujú
a)
znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,
b)
znalosti vnútorných predpisov, s ktorými bol príslušník finančnej správy preukázateľne oboznámený,
c)
výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d)
plnenie povinností príslušníka finančnej správy pri dodržiavaní služobnej disciplíny,
e)
splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,
f)
bezúhonnosť a spoľahlivosť príslušníka finančnej správy podľa § 84 ods. 3 a 4,
g)
spôsobilosť príslušníka finančnej správy na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.
(3)
Príslušník finančnej správy je služobne hodnotený za čas, ktorý uplynul od konca obdobia, za ktoré bol príslušník finančnej správy hodnotený v predchádzajúcom služobnom hodnotení.
(4)
V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že príslušník finančnej správy je
a)
spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
b)
nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
c)
spôsobilý vykonávať funkciu, do ktorej bol ustanovený,
1.
s vplyvom na osobný príplatok alebo osobný plat,
2.
bez vplyvu na osobný príplatok alebo osobný plat,
d)
nespôsobilý vykonávať funkciu, do ktorej bol ustanovený, a spôsobilý vykonávať inú, menej náročnú funkciu, alebo
e)
nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.
(5)
Služobné hodnotenie sa vykoná najmenej raz za rok.
(6)
Služobné hodnotenie sa vykoná vždy
a)
pred skončením prípravnej štátnej služby na zistenie spôsobilosti príslušníka finančnej správy na zaradenie do stálej štátnej služby,
b)
ak príslušník finančnej správy zaradený v dočasnej štátnej službe pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby,
c)
keď dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti príslušníka finančnej správy na výkon funkcie.
§102
(1)
Služobné hodnotenie spracúva bezprostredne nadriadený, ktorý osobne pozná činnosť hodnoteného príslušníka finančnej správy aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý príslušníka finančnej správy ustanovuje do funkcie. Služobné hodnotenie duchovného finančnej správy spracúva bezprostredne nadriadený v súčinnosti s priamym cirkevným nadriadeným duchovného finančnej správy.
(2)
Ak bezprostredne nadriadený nepozná činnosť hodnoteného príslušníka finančnej správy aspoň za posledných šesť mesiacov, spracuje služobné hodnotenie komisia zriadená nadriadeným, ktorý hodnoteného príslušníka finančnej správy ustanovuje do funkcie.
(3)
Postup a podrobnosti o vykonávaní služobného hodnotenia ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
§103
(1)
Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi príslušníka finančnej správy so schváleným služobným hodnotením a odovzdá mu písomné vyhotovenie schváleného služobného hodnotenia. Hodnotený príslušník finančnej správy má právo nahliadnuť aj do podkladov na spracovanie služobného hodnotenia.
(2)
Príslušník finančnej správy je oprávnený po oboznámení sa so služobným hodnotením robiť si z podkladov na spracovanie služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky. Bezprostredne nadriadený poučí hodnoteného príslušníka finančnej správy o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.
§104
(1)
Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Opatrenia v služobnom pomere príslušníka finančnej správy, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.
(2)
Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne nadriadený vykonať priebežné hodnotenie príslušníka finančnej správy formou pohovoru; o priebežnom hodnotení príslušníka finančnej správy vyhotoví písomný záznam.
§105 Ustanovenie do funkcie a odvolanie z funkcie
(1)
Príslušník finančnej správy sa ustanoví do voľnej funkcie, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak. Príslušník finančnej správy sa ustanoví do funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na funkciu a ak § 77 ods. 3, § 79 ods. 3 a § 81 ods. 2 a 3 neustanovujú inak. Pri ustanovení príslušníka finančnej správy do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe a závery služobného hodnotenia. Do funkcie bez zbrane môže byť ustanovený len príslušník finančnej správy, ktorý spĺňa podmienky podľa § 84 ods. 1. Do funkcie so zbraňou môže byť ustanovený len príslušník finančnej správy, ktorý spĺňa podmienky podľa § 84 ods. 2; ak ide o funkciu podľa § 271 ods. 9, možno do tejto funkcie ustanoviť príslušníka finančnej správy so zdravotnou spôsobilosťou podľa § 271 ods. 2 písm. b).
(2)
Do riadiacej funkcie môže byť ustanovený príslušník finančnej správy, ktorý je zaradený v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe.
(3)
Príslušníka finančnej správy ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie nadriadený. Duchovného finančnej správy ustanovuje do funkcie a z funkcie odvoláva nadriadený na základe rozhodnutia príslušného cirkevného orgánu.105)
(4)
Prezidenta a viceprezidenta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie minister; minister môže odvolať prezidenta a viceprezidenta aj bez uvedenia dôvodu.
(5)
Riaditeľa daňového úradu, riaditeľa colného úradu, riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy, námestníka riaditeľa daňového úradu, námestníka riaditeľa colného úradu a námestníka riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie prezident; z funkcie ich možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu.
(6)
Z riadiacej funkcie okrem funkcie viceprezidenta môže príslušníka finančnej správy odvolať aj prezident. Generálneho riaditeľa sekcie môže prezident odvolať z funkcie aj bez uvedenia dôvodu.
(7)
Po ustanovení príslušníka finančnej správy do funkcie mu bezprostredne nadriadený písomne určí opis jeho služobnej činnosti.
(8)
Príslušník finančnej správy môže byť ustanovený aj do funkcie, ktorá je obsadená, ak ide o funkciu, do ktorej je ustanovená príslušníčka finančnej správy, ktorá je na materskej dovolenke podľa § 226 ods. 1, alebo čerpá dovolenku poskytnutú podľa § 229, alebo príslušník finančnej správy, ktorý je na rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1, alebo čerpá dovolenku poskytnutú podľa § 229, alebo príslušník finančnej správy dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.
§106 Určenie za vyšetrovateľa
(1)
Ozbrojeného príslušníka finančnej správy určuje za vyšetrovateľa minister.
(2)
Za vyšetrovateľa možno určiť ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, bezpečnostné služby alebo v študijnom programe bezpečnostno-právna ochrana osôb a majetku, alebo v študijnom programe z podskupiny študijných odborov ekonómia a manažment a ktorý ako vyšetrovateľ čakateľ úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku. Záverečná vyšetrovateľská skúška sa nevyžaduje u ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý vykonal štátnu záverečnú skúšku z teórie vyšetrovania.
(3)
Pri nedostatku vyšetrovateľov možno za vyšetrovateľa výnimočne určiť aj ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý má iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ako je uvedené v odseku 2, a ktorý ako vyšetrovateľ čakateľ úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.
(4)
Do funkcie vyšetrovateľa čakateľa môže byť ustanovený ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa uvedené v odseku 2. Pri nedostatku vyšetrovateľov možno do funkcie vyšetrovateľa čakateľa výnimočne ustanoviť aj ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý má iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, ako je uvedené v odseku 2.
(5)
Ozbrojený príslušník finančnej správy ako vyšetrovateľ čakateľ vykonáva čakateľskú prax v štátnej službe pod vedením školiteľa určeného nadriadeným. Účelom čakateľskej praxe je odborne pripraviť vyšetrovateľa čakateľa na výkon činnosti vyšetrovateľa. Dĺžka čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa je jeden rok. Do dĺžky čakateľskej praxe sa započítava aj doba, keď ozbrojený príslušník finančnej správy nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky a dôležité študijné prekážky, pri ktorých sa ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný plat, alebo z dôvodov ustanovených v § 156a, v rozsahu nepresahujúcom tri mesiace.
(6)
Vyšetrovateľ čakateľ vykonáva čakateľskú prax podľa plánu čakateľskej praxe, v ktorom nadriadený určí obsahovú náplň a časový rozvrh čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa. Počas čakateľskej praxe je vyšetrovateľ čakateľ povinný zúčastňovať sa na odbornom vzdelávaní, ktoré pre vyšetrovateľov čakateľov organizuje služobný úrad.
(7)
Vyšetrovateľa čakateľa hodnotí počas trvania čakateľskej praxe a pred vykonaním záverečnej vyšetrovateľskej skúšky nadriadený na základe podkladov určeného školiteľa, vlastných poznatkov o činnosti vyšetrovateľa čakateľa a na základe priebežných pohovorov s vyšetrovateľom čakateľom. Hodnotenie obsahuje posúdenie plnenia účelu čakateľskej praxe z hľadiska osvojenia si všeobecne záväzných právnych predpisov uplatňovaných finančnou správou a potrebných praktických návykov, dodržiavania služobnej disciplíny pri plnení zverených úloh; priebežné hodnotenie obsahuje aj posúdenie dodržiavania časového rozvrhu čakateľskej praxe. K záverečnému hodnoteniu sa vyšetrovateľ čakateľ vyjadrí písomne.
(8)
Záverečnú vyšetrovateľskú skúšku vykoná vyšetrovateľ čakateľ pred skúšobnou komisiou.
(9)
Podrobnosti o čakateľskej praxi a jej vykonaní, záverečnej vyšetrovateľskej skúške, zložení skúšobnej komisie, organizácii metodického riadenia a kontroly prípravy vyšetrovateľa čakateľa ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(10)
Vyšetrovateľ čakateľ môže vykonávať skrátené vyšetrovanie.
(11)
Nadriadený alebo ním poverený školiteľ môže poveriť vyšetrovateľa čakateľa, aby vo vyšetrovaní vykonával tieto činnosti:
a)
vybavenie dožiadania okrem dožiadania v styku s cudzinou a dožiadania výsluchu obvineného,
b)
vyžiadanie trestného spisu o predchádzajúcom odsúdení obvineného,
c)
výsluch svedka s trvalým pobytom v Slovenskej republike vo veci, v ktorej nebolo vznesené obvinenie, ak nejde o podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu alebo ak nejde o osobu mladšiu ako 15 rokov,
d)
vyhotovenie výzvy na zaplatenie poriadkovej pokuty uloženej vyšetrovateľom a vykonanie opatrenia súvisiaceho s výkonom rozhodnutia o jej uložení,
e)
kontrola korešpondencie obvineného vo väzbe podľa osobitného predpisu,122)
f)
ďalšie úkony pre vyšetrovateľa, ktoré zabezpečujú priebeh vyšetrovania, najmä predvolanie procesnej strany, vyrozumenie obhajcu o vykonaní procesného úkonu, vyžiadanie odpisu registra trestov a posudku, vyžiadanie správy o povesti a pomeroch mladistvého.
(12)
Nadriadený môže určiť, na ktorých činnostiach vykonávaných vyšetrovateľom v trestnom konaní vrátane činností vykonávaných na mieste činu sa zúčastňuje vyšetrovateľ čakateľ.
(13)
Prax vyššieho súdneho úradníka, čakateľskú prax vykonanú na prokuratúre, súde, v advokácii alebo Policajnom zbore, skončenú úspešne vykonanou odbornou justičnou skúškou,123) advokátskou skúškou124) alebo záverečnou vyšetrovateľskou skúškou podľa osobitného predpisu125) môže minister uznať za čakateľskú prax a záverečnú vyšetrovateľskú skúšku podľa tohto zákona.
§107 Prevedenie a preloženie
(1)
Príslušník finančnej správy sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy (ďalej len „prevedenie“), a ak to nie je možné, preloží sa na funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na iný orgán finančnej správy (ďalej len „preloženie“), ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože
a)
v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie,
b)
funkcia bez zbrane bola určená za funkciu so zbraňou,
c)
dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie,
d)
nie je duševne spôsobilý na výkon doterajšej funkcie so zbraňou,
e)
nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie,
f)
podľa záveru služobného hodnotenia je nespôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej náročnú funkciu,
g)
v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti alebo disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu,
h)
bol odvolaný z riadiacej funkcie bez uvedenia dôvodu podľa § 105 ods. 4, 5 alebo ods. 6,
i)
je blízkou osobou nadriadenému alebo inému príslušníkovi finančnej správy a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole, alebo je blízkou osobou tomu, kto by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť pri správe daní alebo výkone colného dohľadu,
j)
ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku,
k)
nesplnil ďalšie predpoklady podľa § 81 ods. 2,
l)
sa má do tejto funkcie ustanoviť podľa § 226 ods. 6 prvej vety príslušník finančnej správy alebo príslušníčka finančnej správy, ktorým sa skončila rodičovská dovolenka podľa § 226 ods. 2 alebo sa má takémuto príslušníkovi finančnej správy alebo takejto príslušníčke finančnej správy skončiť dovolenka podľa § 229, ak o ňu požiadali,
m)
bol do funkcie ustanovený podľa § 105 ods. 8 a príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi finančnej správy, ktorí boli do tejto funkcie ustanovení skôr, sa skončila materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka podľa § 226 ods. 1 alebo dovolenka poskytnutá podľa § 229, ak o ňu požiadali, alebo dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz.
(2)
Organizačnou zmenou sa na účely tohto zákona rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia príslušníka finančnej správy a
a)
nevytvorila sa nová funkcia,
b)
vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činností alebo
c)
vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činností na inom orgáne finančnej správy alebo v inom mieste výkonu štátnej služby.
(3)
Určenie funkcie bez zbrane za funkciu so zbraňou sa považuje za zrušenie doterajšej funkcie a vytvorenie novej funkcie.
(4)
Príslušník finančnej správy môže byť prevedený alebo preložený aj na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.
(5)
Ozbrojený príslušník finančnej správy ustanovený do funkcie so zbraňou, ktorý písomne požiada o vykonávanie štátnej služby ako neozbrojený príslušník finančnej správy alebo s výkonom štátnej služby ako neozbrojený príslušník finančnej správy písomne súhlasí, môže byť prevedený alebo preložený na funkciu bez zbrane. Ustanovením do funkcie bez zbrane podľa prvej vety sa takýto príslušník stáva neozbrojeným príslušníkom finančnej správy. Prvá veta sa nepoužije, ak má takýto príslušník finančnej správy nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.111)
(6)
Príslušníka finančnej správy, ktorý vykonáva daňový dozor podľa osobitného predpisu,126) možno aj bez jeho súhlasu preložiť do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na iný colný úrad, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom colného úradu, v ktorom príslušník finančnej správy vykonáva štátnu službu, na základe dohody medzi príslušnými nadriadenými a pri jeho opätovnom preložení ho možno preložiť na colný úrad, v ktorom príslušník finančnej správy pôvodne vykonával štátnu službu, alebo na iný colný úrad, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom colného úradu, v ktorom príslušník finančnej správy pôvodne vykonával štátnu službu. Príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol preložený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na iný colný úrad, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom colného úradu, v ktorom príslušník finančnej správy vykonáva štátnu službu, patrí pri každej ceste z miesta bydliska do miesta výkonu štátnej služby z dôvodu výkonu štátnej služby náhrada cestovných výdavkov.127)
(7)
Podrobnosti o preložení podľa odseku 6 ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(8)
Neozbrojeného príslušníka finančnej správy možno previesť na funkciu so zbraňou alebo preložiť na funkciu so zbraňou len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom a ak spĺňa podmienky podľa § 84 ods. 2; ustanovenia § 86 ods. 2 až 5 sa použijú primerane. Ak má byť takýto príslušník finančnej správy ustanovený na funkciu podľa § 271 ods. 9, postačuje zdravotná klasifikácia podľa § 271 ods. 2 písm. b).
(9)
Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže príslušník finančnej správy svoju žiadosť vziať späť alebo písomný súhlas odvolať len vtedy, ak vo veci ešte nebolo rozhodnuté a ak s tým nadriadený súhlasí.
(10)
Prevedenie alebo preloženie sa vykoná odvolaním príslušníka finančnej správy z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do funkcie podľa § 105.
(11)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol prevedený alebo preložený podľa odseku 1 písm. a) až c), patrí služobný plat, ktorý mu patril pred týmto prevedením alebo preložením, ešte po dobu šiestich mesiacov od prevedenia alebo preloženia, ak je to preňho výhodnejšie; to neplatí, ak príslušníkovi finančnej správy patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu.128)
§107a Osobitné ustanovenia o výberovom konaní
(1)
Na výberovom konaní podľa § 87 sa môže zúčastniť aj príslušník finančnej správy, ktorý podal písomnú žiadosť o zaradenie do výberového konania v termíne a na mieste podľa § 87 ods. 3 písm. l); ustanovenia o prijímacom konaní sa na takéhoto príslušníka finančnej správy nevzťahujú, okrem § 87 ods. 4, 5 a 11.
(2)
Ak sa služobný pomer príslušníka finančnej správy, ktorý podal žiadosť o zaradenie do výberového konania podľa odseku 1, skončil pred skončením výberového konania a nevznikol mu pred skončením výberového konania nový služobný pomer, jeho žiadosť o zaradenie do výberového konania sa považuje za žiadosť o prijatie.
(3)
Ak právo na obsadenie funkcie podľa § 87 ods. 5 získa príslušník finančnej správy, takýto príslušník finančnej správy sa prevedie alebo preloží na obsadzovanú funkciu. Žiadosť príslušníka finančnej správy o zaradenie do výberového konania sa na účely § 107 ods. 4 a 8 považuje za jeho písomný súhlas s prevedením alebo preložením.
(4)
Ak je vyhlásené výberové konanie na obsadenie funkcie v dočasnej štátnej službe podľa § 79 ods. 1 a právo na obsadenie funkcie podľa § 87 ods. 5 získa príslušník finančnej správy v stálej štátnej službe, takýto príslušník finančnej správy po prevedení alebo preložení na obsadzovanú funkciu zostáva zaradený v stálej štátnej službe.
§108
Ozbrojený príslušník finančnej správy ustanovený do funkcie bez zbrane, ktorý písomne požiada o vykonávanie štátnej služby ako neozbrojený príslušník finančnej správy alebo s výkonom štátnej služby ako neozbrojený príslušník finančnej správy písomne súhlasí, sa nanovo ustanoví do tejto funkcie bez zbrane; týmto ustanovením sa príslušník finančnej správy stáva neozbrojeným príslušníkom finančnej správy. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak má takýto príslušník finančnej správy nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.111)
§109 Prevelenie
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy môže byť prevelený i bez jeho súhlasu na výkon štátnej služby na ochranu života alebo práv iných alebo pri naliehavej potrebe zabezpečiť výkon štátnej služby na dobu nevyhnutne potrebnú, najviac 60 kalendárnych dní za obdobie 12 mesiacov.
(2)
Ozbrojený príslušník môže byť prevelený i do iného miesta výkonu štátnej služby. V takom prípade mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.
§110 Služobná cesta
(1)
Príslušník finančnej správy môže byť vyslaný na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej funkcie alebo na plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas.
(2)
Nadriadený, ktorý vysiela príslušníka finančnej správy na služobnú cestu, určí miesto nástupu a miesto plnenia služobných úloh, dobu jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty; nadriadený môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty.
(3)
Príslušník finančnej správy je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné podmienky na výkon štátnej služby príslušníčok finančnej správy tým nie sú dotknuté.
(4)
Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta zo Slovenskej republiky do zahraničia, doba plnenia služobných úloh v zahraničí a cesta zo zahraničia späť do Slovenskej republiky. Zahraničnou služobnou cestou je aj služobná cesta začínajúca a končiaca sa v zahraničí.
(5)
Dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona považuje čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý príslušníka finančnej správy prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.
(6)
Časom výkonu štátnej služby na služobnej ceste je čas,
a)
v ktorom príslušník finančnej správy plní úlohy vyplývajúce z jeho funkcie alebo plní úlohy spoločného pracovného tímu,
b)
ktorý patrí do dĺžky základného času služby príslušníka finančnej správy v tomto dni, ak bez svojho zavinenia nevykonáva úlohy ustanovené v písmene a).
§110a Vykonávanie služobných úloh v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu
príslušníka finančnej správy alebo na inom dohodnutom mieste
Nadriadený môže príslušníkovi finančnej správy umožniť vykonávať služobné úlohy v mieste jeho trvalého pobytu, prechodného pobytu alebo na inom dohodnutom mieste, ak to povaha služobných úloh a podmienky ich vykonávania príslušníkom finančnej správy dovoľujú; takéto vykonávanie služobných úloh sa nepovažuje za služobnú cestu. Podrobnosti o podmienkach vykonávania služobných úloh v mieste trvalého pobytu, prechodného pobytu alebo na inom dohodnutom mieste ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
§111
Príslušníka finančnej správy možno vyslať na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu na získanie potrebných skúseností a praxe do iného miesta výkonu štátnej služby, na iný orgán finančnej správy alebo do zahraničia.
§112 Poverenie zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie
(1)
Príslušníka finančnej správy v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak s tým súhlasí, možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok,
a)
zastupovaním príslušníka finančnej správy v riadiacej funkcii počas jeho neprítomnosti, ak zastupovanie nevyplýva z jeho funkcie, alebo
b)
výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie.
(2)
Príslušníka finančnej správy možno poveriť podľa odseku 1, len ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, ktorou je poverovaný.
(3)
Zastupovaním ozbrojeného príslušníka finančnej správy v riadiacej funkcii so zbraňou alebo výkonom takejto dočasne neobsadenej funkcie možno poveriť len ozbrojeného príslušníka finančnej správy.
(4)
Na účely § 102 ods. 1 a § 123 ods. 5 sa príslušník finančnej správy poverený podľa odseku 1 považuje za príslušníka finančnej správy ustanoveného do riadiacej funkcie, ktorej sa poverenie podľa odseku 1 týka.
Záloha
§113 Zaradenie do zálohy
(1)
Príslušník finančnej správy, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu a ani inú funkciu z dôvodov uvedených v § 114 až 116, sa zaradí do zálohy.
(2)
Zaradenie do zálohy je organizačné opatrenie vzťahujúce sa na príslušníkov finančnej správy, ktorí z dôvodov uvedených v § 114 až 116 nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu.
(3)
Na príslušníka finančnej správy, ktorý bol zaradený do zálohy v súvislosti s vyslaním do zahraničia, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
(4)
Ustanovujú sa tieto zálohy:
a)
činná záloha,
b)
záloha pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy,
c)
neplatená záloha.
(5)
Príslušník finančnej správy sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak § 115 ods. 3 a 4 neustanovuje inak. Pri zaradení do zálohy sa príslušník finančnej správy odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy.
(6)
Ak pominú dôvody, pre ktoré bol príslušník finančnej správy zaradený do zálohy, ustanoví sa do funkcie v súlade s § 105 alebo § 226 ods. 6. Neozbrojeného príslušníka finančnej správy možno ustanoviť do funkcie so zbraňou len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom a ak spĺňa podmienky podľa § 84 ods. 2; ustanovenia § 86 ods. 2 až 5 sa použijú primerane. Ak má byť takýto príslušník finančnej správy ustanovený do funkcie podľa § 271 ods. 9, postačuje zdravotná klasifikácia podľa § 271 ods. 2 písm. b). Ozbrojeného príslušníka finančnej správy možno ustanoviť do funkcie bez zbrane aj na jeho vlastnú žiadosť o vykonávanie štátnej služby ako neozbrojený príslušník finančnej správy alebo s jeho písomným súhlasom s výkonom štátnej služby ako neozbrojený príslušník finančnej správy; týmto ustanovením sa príslušník finančnej správy stáva neozbrojeným príslušníkom finančnej správy. Ustanovenie štvrtej vety sa nepoužije, ak má takýto príslušník finančnej správy nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.111)
(7)
Podrobnosti o zaraďovaní do záloh ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
§114
(1)
Do činnej zálohy sa zaradí príslušník finančnej správy, ktorý bol so svojím súhlasom vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí vrátane vyslania na výkon štátnej služby do medzinárodnej organizácie.
(2)
Pri zaradení do činnej zálohy sa príslušník finančnej správy ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto zálohu.
§115
(1)
Do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy sa zaradí príslušník finančnej správy v stálej štátnej službe, ak
a)
pre neho v dôsledku zníženia počtu miest príslušníkov finančnej správy schválených vládou nie je voľná iná funkcia,
b)
v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie a nie je v štátnej službe voľná iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený,
c)
jeho doterajšia funkcia bez zbrane bola určená za funkciu so zbraňou a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu,
d)
dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu,
e)
ozbrojený príslušník finančnej správy nie je duševne spôsobilý na výkon funkcie so zbraňou a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu,
f)
je osobou blízkou nadriadenému alebo inému príslušníkovi finančnej správy a podlieha jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole, alebo je osobou blízkou tomu, kto by mohol ovplyvniť jeho nezávislosť pri správe daní alebo výkone colného dohľadu, a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu,
g)
bol odvolaný z riadiacej funkcie bez uvedenia dôvodu podľa § 105 ods. 4, 5 alebo ods. 6 a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu,
h)
nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa, ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie, a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu,
i)
bol do funkcie ustanovený podľa § 105 ods. 8 a príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi finančnej správy, ktorí boli do tejto funkcie ustanovení skôr, sa skončila materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka podľa § 226 ods. 1 alebo dovolenka poskytnutá podľa § 229, ak o ňu požiadali, alebo dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, a nemožno ho ustanoviť do inej funkcie,
j)
sa má do ním obsadenej funkcie ustanoviť podľa § 226 ods. 6 prvej vety príslušník finančnej správy alebo príslušníčka finančnej správy, ktorým sa skončila rodičovská dovolenka podľa § 226 ods. 2, alebo sa má takémuto príslušníkovi finančnej správy alebo takejto príslušníčke finančnej správy skončiť dovolenka podľa § 229, ak o ňu požiadali, a nemožno ho ustanoviť do inej funkcie.
(2)
Do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy podľa odseku 1 sa príslušník finančnej správy zaradí len vtedy, ak ho nemožno previesť alebo preložiť na funkciu podľa § 105 ods. 8.
(3)
Zaradenie neozbrojeného príslušníka finančnej správy do zálohy podľa odseku 1 písm. a) môže trvať najdlhšie šesť mesiacov. Zaradenie príslušníka finančnej správy do zálohy podľa odseku 1 písm. d) alebo e) môže trvať najdlhšie dva roky. Ak má byť príslušník finančnej správy prepustený podľa § 258 ods. 1 písm. a), c) alebo písm. d), zaradenie do zálohy podľa prvej vety alebo druhej vety trvá až do skončenia služobného pomeru z tohto dôvodu podľa § 260 ods. 2.
(4)
Do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy sa zaradí aj tehotná príslušníčka finančnej správy a príslušníčka finančnej správy do konca deviateho mesiaca po pôrode za podmienok podľa § 223 ods. 2.
(5)
Po dobu zaradenia v zálohe pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy podľa odsekov 1 a 4 má príslušník finančnej správy nárok na služobný plat vo výške 80 % naposledy priznaného služobného platu.
(6)
Do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy sa zaradí aj príslušník finančnej správy v stálej štátnej službe, ktorý bol so svojím súhlasom vyslaný ako národný expert Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky. O vyslaní príslušníka finančnej správy, skončení, skrátení alebo predĺžení jeho vyslania rozhoduje minister na návrh prezidenta.
(7)
Do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy sa zaradí aj príslušník finančnej správy v stálej štátnej službe, ktorý bol so svojím súhlasom vyslaný na plnenie úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej organizácie, vyslaný do operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou alebo vyslaný do mierových pozorovateľských misií. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac päť rokov. Po dobu zaradenia do zálohy podľa prvej vety príslušníkovi finančnej správy patrí služobný plat, ktorý sa určí rovnako, ako by sa určil služobný plat takého príslušníka finančnej správy, ak by bol ustanovený do funkcie s opisom služobnej činnosti, ktorý zodpovedá charakteru a náročnosti úloh plnených počas jeho vyslania do zahraničia alebo je s nimi porovnateľný; ustanovenie § 183 tým nie je dotknuté.
(8)
Po dobu zaradenia v zálohe pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy podľa odseku 6 má príslušník finančnej správy nárok na služobný plat podľa § 159 ods. 1 písm. a) až c), ktorý by mal priznaný, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, a osobitný príplatok podľa § 164 ods. 2; tiež mu patria náhrady výdavkov podľa osobitného predpisu129) okrem náhrad výdavkov, ktoré mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.
(9)
Do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy podľa odsekov 1 a 4 nemožno zaradiť príslušníka finančnej správy, ktorý môže byť prepustený zo služobného pomeru podľa § 258 ods. 2.
(10)
Nadriadený, v ktorého personálnej pôsobnosti je príslušník finančnej správy zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy, je povinný sústavne sledovať, či sa neskončili dôvody na zaradenie príslušníka finančnej správy do tejto zálohy, a zabezpečiť jeho ustanovenie do funkcie podľa § 113 ods. 6.
§116
(1)
Do neplatenej zálohy sa zaraďujú príslušníci finančnej správy, ktorým
a)
bolo udelené služobné voľno bez nároku na služobný plat na dobu dlhšiu ako dva mesiace,
b)
bola udelená rodičovská dovolenka podľa § 226 ods. 2,
c)
bol prerušený výkon funkcie podľa odsekov 2 a 3 alebo odseku 4.
(2)
Výkon funkcie príslušníka finančnej správy sa prerušuje na čas výkonu funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby, ktorou je funkcia
a)
prezidenta Slovenskej republiky,
b)
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
c)
poslanca Európskeho parlamentu,
d)
člena vlády,
e)
vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,
f)
predsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy,130)
g)
sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
h)
predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
i)
guvernéra Národnej banky Slovenska, viceguvernéra Národnej banky Slovenska alebo iného člena bankovej rady Národnej banky Slovenska,
j)
štátneho tajomníka ministerstva,
k)
generálneho tajomníka služobného úradu, ktorým je ministerstvo,
l)
vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
m)
vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
n)
volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy,
o)
verejného ochrancu práv,
p)
dlhodobo uvoľneného na plnenie úloh v odborových orgánoch,
q)
vedúceho zastupiteľského úradu Slovenskej republiky.
(3)
Výkon funkcie príslušníka finančnej správy sa prerušuje aj na čas, keď príslušník finančnej správy nasleduje manžela (manželku) vyslaného na zastupiteľský úrad Slovenskej republiky.
(4)
Výkon funkcie príslušníka finančnej správy možno prerušiť počas jeho účasti na projekte rozvojovej spolupráce vrátane účasti na projekte rozvojovej spolupráce Európskej únie partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou a ktorý v tejto súvislosti dlhodobo vykonáva činnosti v partnerskej krajine, ktorej je poskytovaná podpora trvalo udržateľného rozvoja. Výkon funkcie príslušníka finančnej správy možno prerušiť aj na čas jeho vyslania na zastupiteľský úrad Slovenskej republiky alebo na čas pôsobenia príslušníka finančnej správy v medzinárodných organizáciách alebo inštitúciách Európskej únie; to neplatí, ak bol do nich vyslaný podľa § 12 ods. 4. O tomto prerušení výkonu funkcie príslušníka finančnej správy rozhoduje minister na návrh prezidenta.
(5)
Na príslušníka finančnej správy zaradeného do neplatenej zálohy sa primerane vzťahuje ustanovenie § 117 ods. 8.
§117 Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby
(1)
Ak sa príslušník finančnej správy stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom, alebo je obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh vyšetrovania jeho činu, môže byť rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.
(2)
Príslušníka finančnej správy možno dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby len na dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na dva roky; túto dobu môže výnimočne predĺžiť minister, ak je príslušník finančnej správy trestne stíhaný za úmyselný trestný čin, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby príslušníka finančnej správy.
(3)
Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby duchovného finančnej správy alebo jeho predĺženie sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného cirkevného orgánu.
(4)
Príslušník finančnej správy, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, má odo dňa dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nárok na služobný plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.131) Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú osobu, voči ktorej je povinný plniť vyživovaciu povinnosť, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu.
(5)
Služobný plat podľa odseku 4 nesmie byť nižší ako suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.132)
(6)
Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa príslušníkovi finančnej správy rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí, ak
a)
bolo konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený,
b)
trestné stíhanie konania, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, nebolo právoplatne skončené,
c)
bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru alebo
d)
bol uvoľnený zo služobného pomeru a dôvody na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby nezanikli.
(7)
Ak ide o prípad podľa odseku 6 písm. b), príslušníkovi finančnej správy sa rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby skrátený, vyplatí aj po skončení služobného pomeru, ak sa trestné stíhanie konania, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, skončí inak ako jeho právoplatným odsúdením, právoplatným podmienečným odsúdením, právoplatným rozsudkom o dohode o vine a treste alebo právoplatným zmierom.
(8)
Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa príslušníkovi finančnej správy dočasne odoberie služobný preukaz a služobný odznak a zakazuje sa mu nosiť služobná rovnošata; ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy sa odoberie aj strelná zbraň pridelená služobným úradom. Počas tejto doby sa na príslušníka finančnej správy nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu a na ozbrojeného príslušníka sa nevzťahuje povinnosť vykonávať služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo nej. Ostatné povinnosti je príslušník finančnej správy povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.
(9)
Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol príslušník finančnej správy dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, nadriadený dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí.
(10)
Nadriadený nariadi príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, aby sa zdržiaval v mieste trvalého pobytu alebo na inom vopred dohodnutom mieste v čase zodpovedajúcom dĺžke základného času služby v týždni podľa § 137 ods. 1. Príslušník finančnej správy, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, sa môže dočasne vzdialiť z určeného miesta z dôvodov uvedených v § 154 až 156 a § 157; o tom je povinný vopred informovať nadriadeného.
(11)
Ak bolo zrušené rozhodnutie o prepustení príslušníka finančnej správy, ktorý bol v čase skončenia služobného pomeru dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, dočasné pozbavenie trvá, ak trvajú podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2.
TRETIA HLAVA
SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA A DISCIPLINÁRNA PRÁVOMOC
§118 Služobná disciplína
(1)
Služobná disciplína príslušníkov finančnej správy spočíva v dôslednom a svedomitom plnení služobných povinností a dodržiavaní Etického kódexu príslušníka finančnej správy.
(2)
Služobnými povinnosťami príslušníkov finančnej správy sú ich povinnosti pri výkone štátnej služby ustanovené Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, povinnosti uložené príslušníkovi finančnej správy vnútornými predpismi, s ktorými bol príslušník finančnej správy preukázateľne oboznámený, povinnosti uložené príslušníkovi finančnej správy pokynmi nadriadeného a povinnosti, ktoré pre príslušníka finančnej správy vyplývajú zo služobnej prísahy.
(3)
Etický kódex príslušníka finančnej správy ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
§119 Základné práva a povinnosti príslušníka finančnej správy
(1)
Príslušník finančnej správy má právo
a)
na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,
b)
na platové náležitosti podľa tohto zákona,
c)
na prehlbovanie kvalifikácie,
d)
podávať sťažnosti vo veciach služobného pomeru vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 75; na podávanie, prijímanie, evidovanie, prešetrovanie, vybavovanie, písomné oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti a kontrolu vybavovania sťažnosti sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.133)
(2)
Príslušník finančnej správy je povinný
a)
dodržiavať služobnú disciplínu,
b)
vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c)
bezodkladne oznámiť bezprostredne nadriadenému okolnosti, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, okolnosti, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby a hroziacu škodu,
d)
zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí tak konať, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby vystavil vážnemu nebezpečenstvu ohrozenia života alebo zdravia,
e)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť dôveru k finančnej správe,
f)
vykonávať štátnu službu nestranne,
g)
poskytnúť finančnej správe osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
h)
plne využívať čas služby a dodržiavať stanovený základný čas služby v týždni, prípadne kratší čas služby v týždni; to neplatí, ak mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,
i)
byť pri výkone štátnej služby ustrojený, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
j)
oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 92, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru,
k)
oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojej strelnej zbrane pridelenej služobným úradom, služobného preukazu alebo služobného odznaku,
l)
podrobiť sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanovia osobitné predpisy117) alebo ak tak určí minister alebo prezident,
m)
podrobiť sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných látok alebo psychotropných látok v organizme,
n)
nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,
o)
predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti a rozsudky, ktorými súd príslušníkovi finančnej správy uložil trest straty hodnosti alebo zákaz výkonu štátnej služby príslušníka finančnej správy,
p)
zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov a zariadení, ktoré mu boli zverené,
q)
účelne využívať služby, ktoré mu boli sprístupnené,
r)
preukázať nadriadenému, že si riadne plní svoje študijné povinnosti v štúdiu pri výkone štátnej služby, a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace s týmto štúdiom,
s)
dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, alebo na adrese zaznamenanej v systéme elektronického zdravotníctva133a) v elektronickej podobe a bezodkladne oznámiť služobnému úradu zmenu adresy, na ktorej sa bude zdržiavať počas dočasnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz; príslušník finančnej správy je povinný dodržiavať nariadené karanténne opatrenie,
t)
zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej služby a prehlbovať si kvalifikáciu,
u)
podrobiť sa lekárskej prehliadke alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej alebo duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, ak tak ustanovuje tento zákon alebo určí nadriadený; príslušník finančnej správy je povinný podrobiť sa opakovanému psychologickému vyšetreniu, o ktoré požiadal podľa § 120 ods. 3,
v)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného,
w)
oznámiť sám alebo prostredníctvom súdom ustanoveného opatrovníka, že jeho spôsobilosť na právne úkony bola právoplatným rozhodnutím súdu obmedzená,
x)
oznámiť bezodkladne akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,
y)
oznámiť bezodkladne všetky zmeny, ktoré sa týkajú služobného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, ako aj zmenu účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, ak sa mu poukazuje služobný plat na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky,
z)
oznámiť priznanie dôchodku podľa osobitného predpisu,111)
aa)
oznámiť dôvody na pozbavenie príslušníka finančnej správy výkonu štátnej služby podľa § 117 a výsledok trestného konania, v súvislosti s ktorým bol pozbavený výkonu štátnej služby,
ab)
oznámiť stratu, poškodenie, zničenie a zneužitie majetku v správe služobného úradu.
(3)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je okrem povinností podľa odseku 2 povinný podrobiť sa aj lekárskej prehliadke, previerke fyzickej zdatnosti, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej, telesnej alebo duševnej spôsobilosti na výkon funkcie so zbraňou, ak tak ustanovuje tento zákon alebo ak tak určí nadriadený; ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný podrobiť sa opakovanému psychologickému vyšetreniu, o ktoré požiadal podľa § 120 ods. 4. Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný sa pravidelne zúčastňovať výcviku a previerok za podmienok a v termínoch ustanovených vnútorným predpisom, ktorý vydá prezident. Povinnosť podrobiť sa previerke fyzickej zdatnosti sa nevyžaduje u ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý dosiahol 50 rokov veku, a u ozbrojenej príslušníčky finančnej správy, ktorá dosiahla 40 rokov veku.
(4)
Príslušník finančnej správy je povinný plniť úlohy uložené pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený a sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vnútornými predpismi; ustanovenie odseku 6 tým nie je dotknuté. Neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy dáva nadriadený pokyny príkazom. Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy dáva nadriadený pokyny rozkazom.
(5)
Ak sa neozbrojený príslušník finančnej správy domnieva, že príkaz jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom alebo vnútorným predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť.
(6)
Ak sa ozbrojený príslušník finančnej správy domnieva, že rozkaz jeho nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom alebo vnútorným predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť; ak trvá nadriadený na splnení rozkazu a hrozí nebezpečenstvo z omeškania, je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný takýto rozkaz splniť.
(7)
Príslušník finančnej správy je povinný odoprieť splnenie príkazu alebo rozkazu, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.
(8)
Príslušník finančnej správy nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia. Príslušník finančnej správy nesmie ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o príslušníka finančnej správy uvedeného v § 116 ods. 2.
(9)
Príslušník finančnej správy nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť, sprostredkúvať obchodný styk so štátom, s obcou alebo s vyšším územným celkom, požadovať alebo prijímať dary alebo výhody, alebo navádzať iného, aby poskytol dar alebo určitú výhodu, zvýhodňovať blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.134)
(10)
Zákaz inej zárobkovej činnosti podľa odseku 9 sa nevzťahuje na výkon pracovných činností s prevahou fyzickej práce, s ktorými nadriadený vyslovil predchádzajúci písomný súhlas, na výkon záchrannej zdravotnej služby, na výkon osobnej asistencie podľa osobitného predpisu,135) na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, znaleckú činnosť, činnosť odborného konzultanta podľa § 151 Trestného poriadku, tlmočnícku činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť, umeleckú činnosť alebo športovú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, zdravotníckych pracovníkov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, činnosť v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na činnosť v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie, alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť hlavného kontrolóra obce, na činnosť hlavného kontrolóra samosprávneho kraja, na činnosť člena komisie zriadenej orgánmi územnej samosprávy, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu, dozoru, kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitných predpisov,136) na činnosť odborného poradcu pri výkone nútenej správy podľa osobitných predpisov,137) na vykonávanie funkcie člena orgánu Fondu ochrany vkladov138) alebo Garančného fondu investícií139) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.
§120 Psychologické vyšetrenie príslušníka finančnej správy
(1)
Nadriadený môže počas trvania služobného pomeru nariadiť psychologické vyšetrenie príslušníka finančnej správy na overenie duševnej spôsobilosti na výkon
a)
štátnej služby,
b)
funkcie so zbraňou, ak ide o ozbrojeného príslušníka finančnej správy.
(2)
Psychologické vyšetrenie podľa odseku 1 vykoná psychológ určený služobným úradom.
(3)
Ak zo záverov psychologického vyšetrenia podľa odseku 1 písm. a) vyplýva, že príslušník finančnej správy nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, môže príslušník finančnej správy do desiatich pracovných dní odo dňa oznámenia záverov psychologického vyšetrenia požiadať o opakované psychologické vyšetrenie; opakovaným psychologickým vyšetrením nesmie služobný úrad poveriť psychológa, ktorý vykonal psychologické vyšetrenie podľa odseku 1 písm. a).
(4)
Ak zo záverov psychologického vyšetrenia podľa odseku 1 písm. b) vyplýva, že ozbrojený príslušník finančnej správy nie je duševne spôsobilý na výkon funkcie so zbraňou, môže ozbrojený príslušník finančnej správy do desiatich pracovných dní odo dňa oznámenia záverov psychologického vyšetrenia požiadať o opakované psychologické vyšetrenie; opakovaným psychologickým vyšetrením nesmie služobný úrad poveriť psychológa, ktorý vykonal psychologické vyšetrenie podľa odseku 1 písm. b).
(5)
Súčasťou psychologického vyšetrenia na overenie duševnej spôsobilosti na výkon funkcie so zbraňou a opakovaného psychologického vyšetrenia na overenie duševnej spôsobilosti na výkon funkcie so zbraňou je overenie duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby.
(6)
Na účely konania vo veciach služobného pomeru sa pri posudzovaní duševnej spôsobilosti príslušníka finančnej správy prihliada
a)
na závery psychologického vyšetrenia podľa odseku 1, ak príslušník finančnej správy v lehote podľa odseku 3 alebo odseku 4 nepožiadal o opakované psychologické vyšetrenie, alebo
b)
na závery opakovaného psychologického vyšetrenia.
§121 Previerka spoľahlivosti
(1)
Previerkou spoľahlivosti sa zisťuje spoľahlivosť príslušníka finančnej správy podľa § 84 ods. 4 písm. d).
(2)
Podkladom na vykonanie previerky spoľahlivosti sú najmä informácie získané z operatívno-pátracej činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej správy a informácie získané z iných zdrojov.
(3)
Previerka spoľahlivosti pozostáva z vyplnenia dotazníka preverovaným príslušníkom finančnej správy a pohovoru s týmto príslušníkom finančnej správy.
(4)
Previerka spoľahlivosti sa vykoná, ak tak určí prezident alebo minister. Previerku spoľahlivosti vykonáva príslušník finančnej správy poverený prezidentom alebo ministrom.
(5)
Podrobnosti o obsahu dotazníka, spôsobe jeho vyplnenia a vyhodnotenia a o priebehu a spôsobe vyhodnotenia pohovoru ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(6)
Pohovor s preverovaným príslušníkom finančnej správy sa vykoná, ak na základe vyhodnoteného dotazníka pretrvávajú pochybnosti o jeho spoľahlivosti. V priebehu pohovoru má preverovaný príslušník finančnej správy právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Z pohovoru sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíše preverovaný príslušník finančnej správy a poverený príslušník finančnej správy podľa odseku 4. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky preverovaného príslušníka finančnej správy proti obsahu zápisnice sa uvedú v zápisnici.
(7)
Pohovor s preverovaným príslušníkom finančnej správy vykoná poverený príslušník finančnej správy tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích osôb a nebol ohrozený zdroj informácií.
(8)
Psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa ako súčasť pohovoru uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia preverovaného príslušníka finančnej správy v priebehu pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d).
(9)
Súčasťou pohovoru môže byť aj psychofyziologické overenie pravdovravnosti uskutočnené na žiadosť preverovaného príslušníka finančnej správy.
(10)
Závery z previerky spoľahlivosti vydáva rozhodnutím nadriadený. Závery z previerky spoľahlivosti sa založia do osobného spisu preverovaného príslušníka finančnej správy.
(11)
O odvolaní proti záverom z previerky spoľahlivosti rozhoduje prezident. Ak je preverovaným príslušníkom finančnej správy prezident, o odvolaní proti záverom z previerky spoľahlivosti rozhoduje minister na základe ním ustanovenej osobitnej komisie.
§122 Previerka dodržiavania služobnej disciplíny
(1)
Príslušník finančnej správy zaradený na osobitnom útvare finančného riaditeľstva uvedenom v § 4 ods. 7 je oprávnený na účely predchádzania, zamedzovania a odhaľovania protiprávneho konania vykonať u príslušníka finančnej správy previerku dodržiavania služobnej disciplíny.
(2)
Previerka podľa odseku 1 spočíva v navodení situácie, ktorú je preverovaný príslušník finančnej správy povinný riešiť, pričom nesmie prísť k jeho navádzaniu na protiprávnu činnosť.
(3)
Vykonávaním previerky podľa odseku 1 nesmie dôjsť k bezprostrednému ohrozeniu alebo poškodeniu majetku, ohrozeniu alebo k ujme na živote alebo zdraví osôb, alebo k obmedzeniu osobnej slobody a musí byť rešpektovaná ľudská dôstojnosť.
(4)
Na základe písomnej žiadosti príslušníka finančnej správy vykonávajúceho previerku podľa odseku 1 môže situáciu podľa odseku 2 navodiť aj osoba iná ako príslušník finančnej správy, ak s tým písomne súhlasila. Pri navodení situácie podľa odseku 2 je táto osoba povinná sa riadiť pokynmi príslušníka finančnej správy vykonávajúceho previerku podľa odseku 1, ktorý za jej činnosť zodpovedá.
(5)
Príslušník finančnej správy vykonávajúci previerku podľa odseku 1 alebo iná osoba uvedená v odseku 4 nesmie pri previerke podľa odseku 1 používať nepravdivé údaje.
(6)
Priebeh previerky podľa odseku 1 sa dokumentuje obrazovým, zvukovým alebo zvukovoobrazovým záznamom. O tejto previerke príslušník finančnej správy vykonávajúci previerku podľa odseku 1 vyhotoví úradný záznam.
(7)
Ak je pri vykonaní previerky podľa odseku 1 odhalené a zadokumentované protiprávne konanie príslušníka finančnej správy, príslušník finančnej správy vykonávajúci previerku podľa odseku 1 úradný záznam o tejto previerke spolu s vyhotoveným obrazovým, zvukovým alebo obrazovo-zvukovým záznamom z jej priebehu predloží nadriadenému preverovaného príslušníka finančnej správy na ďalšie konanie. Ak pri vykonaní previerky podľa odseku 1 nebolo odhalené protiprávne konanie príslušníka finančnej správy, príslušník finančnej správy vykonávajúci previerku podľa odseku 1 úradný záznam o vykonaní tejto previerky založí do osobného spisu preverovaného príslušníka finančnej správy a vyhotovené obrazové, zvukové alebo zvukovoobrazové záznamy bezodkladne zničí predpísaným spôsobom. Príslušník finančnej správy vykonávajúci previerku podľa odseku 1 upovedomí o priebehu a výsledku previerky preverovaného príslušníka finančnej správy.
(8)
Ak by postupom podľa odseku 7 mohlo byť ohrozené splnenie účelu prebiehajúceho trestného konania alebo splnenie úlohy uvedenej v § 4 ods. 3 písm. y) alebo písm. aa), príslušník finančnej správy vykonávajúci previerku podľa odseku 1 postupuje podľa odseku 7, až keď toto ohrozenie pominie.
§123 Majetkové priznanie
(1)
Príslušník finančnej správy je počas trvania služobného pomeru povinný preukazovať svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní na formulári, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií
a)
do 30 kalendárnych dní odo dňa vzniku služobného pomeru,
b)
do 31. marca každého kalendárneho roka,
c)
v lehote určenej ministrom.
(2)
Majetkové priznanie obsahuje údaje o
a)
nehnuteľnom majetku,
b)
hnuteľných veciach,
c)
majetkových právach a iných majetkových hodnotách.
(3)
Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje. Za nehnuteľný majetok podľa odseku 2 písm. a) sa považujú aj byty a nebytové priestory. Majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) sa na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou; za majetok na účely tohto zákona sa považujú aj peňažné prostriedky v mene euro a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v mene euro a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách. Tento majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 35 000 eur. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely majetkového priznania delí rovnakým dielom.
(4)
V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. a) sa uvádza stav majetku ku dňu vzniku služobného pomeru. V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. b) sa uvádza stav majetku k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa podáva majetkové priznanie. V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. c) sa uvádza stav majetku k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa podáva majetkové priznanie.
(5)
Majetkové priznanie podľa odseku 1 odovzdáva príslušník finančnej správy nadriadenému, ktorý ho ustanovuje do funkcie. Tento nadriadený zabezpečí vyhodnotenie majetkového priznania a jeho uchovávanie a zabezpečí jeho ochranu pred zneužitím.5)
(6)
Ak príslušník finančnej správy nepodá včas majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo čestné vyhlásenie podľa odseku 8, nadriadený podľa odseku 5 mu vydá písomný pokyn, aby dodatočne splnil túto povinnosť, najneskôr však do 30 kalendárnych dní od oboznámenia sa s pokynom.
(7)
Ak má nadriadený podľa odseku 5 odôvodnené pochybnosti o úplnosti alebo správnosti údajov uvedených v majetkovom priznaní alebo o preukázaní spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní, vydá príslušníkovi finančnej správy písomný pokyn, aby doplnil údaje uvedené v majetkovom priznaní alebo preukázal spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov preukazuje príslušník finančnej správy čestným vyhlásením o zdroji jeho príjmov. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov príslušník finančnej správy doloží, ak ho o to nadriadený podľa odseku 5 požiada, výpisom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, dokladom banky alebo pobočky zahraničnej banky o poskytnutí úveru, dokladom poisťovne o plnení z poistnej zmluvy, potvrdením darcu alebo iným dokladom, ktorý preukazuje spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov. Príslušník finančnej správy je povinný doplniť údaje v majetkovom priznaní alebo preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní najneskôr do 30 kalendárnych dní od oboznámenia sa s písomným pokynom.
(8)
Ak sa majetkové pomery príslušníka finančnej správy od podania posledného majetkového priznania nezmenili, príslušník finančnej správy môže nahradiť majetkové priznanie čestným vyhlásením; to neplatí, ak od podania posledného majetkového priznania uplynulo päť rokov.
(9)
Za porušenie služobnej disciplíny sa považuje, ak príslušník finančnej správy
a)
nepodá majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo
b)
úmyselne uvedie neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení podľa odseku 7 alebo odseku 8, alebo
c)
nepreukáže spôsob nadobudnutia majetku alebo finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní hodnoverným spôsobom.
(10)
Podrobnosti o spôsobe vyhodnotenia majetkového priznania, mieste uloženia a ďalšie skutočnosti ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
§124 Základné povinnosti nadriadeného
Nadriadený je povinný
a)
organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených príslušníkov finančnej správy,
b)
zabezpečovať, aby príslušníci finančnej správy boli na výkon štátnej služby vyškolení,
c)
zabezpečovať, aby ozbrojení príslušníci finančnej správy boli na výkon štátnej služby odborne vycvičení,
d)
odmeňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobnej disciplíny,
e)
vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a viesť podriadených príslušníkov finančnej správy k služobnej disciplíne,
f)
zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
g)
zabezpečovať dodržiavanie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov spojených s výkonom štátnej služby príslušníka finančnej správy a výkon štátnej služby v súlade s nimi,
h)
plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
§125 Disciplinárna právomoc
(1)
Nadriadení môžu v rozsahu svojej právomoci udeľovať podriadeným príslušníkom finančnej správy disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
(2)
Disciplinárnu právomoc podľa tohto zákona možno voči duchovnému finančnej správy uplatniť len po predchádzajúcom prerokovaní s príslušným cirkevným orgánom.
§126 Disciplinárna odmena
(1)
Disciplinárnou odmenou je
a)
písomná pochvala,
b)
peňažný dar alebo vecný dar,
c)
mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti,
d)
vyznamenanie.
(2)
Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných povinností, za ktoré sa udeľuje, pričom možno udeliť len jeden druh disciplinárnej odmeny. Príslušníkovi finančnej správy môže v čase od uloženia disciplinárneho opatrenia do jeho zahladenia udeliť disciplinárnu odmenu len minister.
(3)
Peňažný dar možno príslušníkovi finančnej správy udeliť najviac do výšky dvojnásobku služobného platu. Príslušníkovi finančnej správy možno dať vecný dar, ktorého obstarávacia cena neprevyšuje výšku funkčného platu príslušníka finančnej správy v 7. platovej triede.
(4)
Mimoriadne povýšiť možno len ozbrojeného príslušníka finančnej správy. Na mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti sa vzťahuje ustanovenie § 99.
(5)
Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane ľudského života alebo materiálnych hodnôt veľkého rozsahu, mimoriadny prejav odvahy a úsilia vo výkone štátnej služby alebo vzorná reprezentácia finančnej správy a Slovenskej republiky.
(6)
Ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister mimoriadne povýšiť do vyššej hodnosti in memoriam.
(7)
Vyznamenania zriaďuje minister. Udeľovanie vyznamenaní ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
§127 Disciplinárne previnenie
(1)
Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie služobných povinností príslušníka finančnej správy, ak nie je trestným činom alebo konaním, ktoré má znaky priestupku140) (ďalej len „priestupok“).
(2)
Podľa tohto zákona sa prejedná aj priestupok spáchaný príslušníkom finančnej správy, ak osobitný zákon141) neustanovuje inak.
§128 Disciplinárne opatrenie
Disciplinárnym opatrením je
a)
písomné pokarhanie,
b)
zníženie služobného platu až o 15 % najdlhšie na tri mesiace,
c)
zníženie hodnosti o jeden stupeň na jeden rok,
d)
zákaz činnosti,
e)
prepadnutie veci.
§129 Výčitka
Ak postačí na nápravu príslušníka finančnej správy a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné disciplinárne previnenie alebo priestupok výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží.
Ukladanie disciplinárnych opatrení
§130
(1)
Za disciplinárne previnenie možno príslušníkovi finančnej správy uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 128 písm. a) až c). Disciplinárne opatrenie podľa § 128 písm. c) možno uložiť len ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy.
(2)
Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy v hodnosti strážmajstra, podporučíka alebo generála.
(3)
Za priestupok možno príslušníkovi finančnej správy uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 128 písm. a), b), d) alebo e). Tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 128 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne.
(4)
Disciplinárne opatrenia zákazu činnosti a prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitným predpisom.142)
(5)
Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu štátnej služby príslušníka finančnej správy.
(6)
Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci sa vykoná aj vtedy, ak príslušník finančnej správy, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.
§131
(1)
Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Príslušníkovi finančnej správy musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
(2)
Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší postoj príslušníka finančnej správy k plneniu služobných povinností.
(3)
O viacerých disciplinárnych previneniach a priestupkoch, o ktorých sa nadriadený dozvie pred vydaním rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia, rozhoduje nadriadený súčasne; pri uložení úhrnného disciplinárneho opatrenia za takéto disciplinárne previnenia a priestupky postupuje nadriadený podľa § 130 ods. 1, pričom okrem okolností podľa odseku 2 prihliada aj na počet týchto disciplinárnych previnení a priestupkov; tým nie je dotknutá možnosť uložiť za prejednávaný priestupok disciplinárne opatrenia podľa § 128 písm. d) a e), ak sú splnené podmienky podľa § 130 ods. 4.
(4)
Uložením disciplinárneho opatrenia nie je príslušník finančnej správy zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.
§132
Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie v lehote jedného roka odo dňa, keď sa nadriadený dozvedel o spáchaní disciplinárneho previnenia, najneskôr do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.
§133
(1)
Priestupok možno prerokovať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie do dvoch rokov odo dňa spáchania priestupku.
(2)
Za priestupok ublíženia na cti alebo priestupok na úseku práva na prístup k informáciám môže byť uložené disciplinárne opatrenie len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo jej zákonný zástupca alebo opatrovník; ak ide o priestupok ublíženia na cti, môže byť disciplinárne opatrenie uložené len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a príslušníka finančnej správy.
(3)
Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu, pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená. Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.
(4)
O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa, ak o to požiadali.
(5)
Poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.
§134
(1)
Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol príslušník finančnej správy za ten istý skutok už právoplatne odsúdený; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.
(2)
Disciplinárne opatrenie za priestupok nemožno uložiť alebo vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
(3)
Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa od výkonu disciplinárnych opatrení za disciplinárne previnenia alebo od výkonu zvyšku týchto disciplinárnych opatrení, alebo sa hromadne zahladili disciplinárne opatrenia za disciplinárne previnenia.
(4)
Uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie nevylučuje skončenie služobného pomeru príslušníka finančnej správy za takéto konanie, ak po uložení disciplinárneho opatrenia vyšli najavo skutočnosti odôvodňujúce skončenie služobného pomeru.
§135 Zahladenie disciplinárneho opatrenia
(1)
Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladí a príslušník finančnej správy sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.
(2)
Nadriadený môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť o zahladení vykonaného disciplinárneho opatrenia, ak príslušník finančnej správy výkonom služby, vzorným dodržiavaním služobnej disciplíny a svojím správaním preukázal, že si to zasluhuje a bol v nasledujúcom služobnom hodnotení hodnotený ako spôsobilý vykonávať funkciu, do ktorej bol ustanovený.
§136 Evidencia disciplinárnych opatrení
Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisuje bezodkladne do prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, ktorý vedie služobný úrad.
ŠTVRTÁ HLAVA
ČAS SLUŽBY, DOVOLENKA A ČAS ODPOČINKU
§137 Dĺžka základného času služby v týždni
(1)
Dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.
(2)
Dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je počas celého kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne, je 38 hodín.
(3)
Súčasťou základného času služby v týždni sú sviatky.
(4)
Deň, keď príslušník finančnej správy nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý deň služby, a z toho dôvodu je pre neho tento deň dňom služobného pokoja, sa považuje za deň výkonu štátnej služby.
(5)
Nadriadený môže určiť príslušníkovi finančnej správy kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne upraviť, ak o to príslušník finančnej správy požiada zo zdravotných dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov a ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol príslušníkovi finančnej správy určený kratší čas služby, patrí mu služobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.
§138 Rozvrhnutie základného času služby v týždni
(1)
Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali spravidla na sobotu a nedeľu. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne.
(2)
O rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak príslušník finančnej správy vykonáva štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak, že jeho základný čas služby v tomto týždni je splnený a nepretržitý odpočinok v týždni pripadne na sobotu a nedeľu.
(3)
O nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni príslušného obdobia, spravidla štvortýždenného, a jeho priemerná dĺžka sa rovná dĺžke základného času služby v týždni.
(4)
O rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje prezident; prezident určí začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni, a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny môže byť najviac 12 hodín.
(5)
Výnimku nad rámec času ustanoveného podľa odseku 4 pri špecifických činnostiach ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(6)
Dňami služobného pokoja vo výkone štátnej služby sú sviatky a dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni.
(7)
Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje na jednotlivé zmeny spravidla na obdobie jedného mesiaca. S rozvrhnutím základného času služby v týždni a jeho zmenami musí byť príslušník finančnej správy oboznámený najneskôr tri kalendárne dni pred nástupom do služby. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže nadriadený výnimočne určiť nástup do takej služby aj v čase kratšom ako tri kalendárne dni pred nástupom zmeny.
(8)
Nadriadený môže príslušníkom finančnej správy, ktorých základný čas služby v týždni je rovnomerne rozvrhnutý, určiť pružný čas služby.
(9)
Pružný čas služby môže byť určený všetkým príslušníkom finančnej správy na pracovisku alebo jednotlivým príslušníkom finančnej správy.
(10)
Pružný čas služby možno upraviť ako
a)
pružný denný čas, pri ktorom si príslušník finančnej správy volí začiatok času služby v jednotlivých dňoch a je povinný vykonávať celú službu pripadajúcu na tento deň,
b)
pružný týždenný čas, pri ktorom si príslušník finančnej správy volí začiatok a koniec služby v jednotlivých dňoch; v príslušnom týždni je povinný vykonať službu v rozsahu stanoveného základného času služby v týždni,
c)
pružný mesačný čas, pri ktorom si príslušník finančnej správy volí začiatok a koniec služby v jednotlivých dňoch; v príslušnom mesiaci je povinný vykonať službu v rozsahu zodpovedajúcom mesačnému fondu času služby v závislosti od stanoveného základného času služby v týždni.
(11)
Nadriadený, ktorý určil pružný čas služby, určí povinný čas služby v týždni v rozsahu najmenej piatich hodín v každom dni služby. Voliteľný čas služby rozvrhne na začiatok a koniec služby tak, aby voliteľný úsek služby nezačínal skôr ako o 6. hodine a neskončil neskôr ako o 19. hodine.
(12)
Nadriadený môže, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, rozhodnúť o dočasnom prerušení alebo o zrušení pružného času služby.
(13)
Prekážky v štátnej službe na strane príslušníka finančnej správy sa pri uplatnení pružného času služby posudzujú ako výkon služby iba v rozsahu, v akom nevyhnutne zasiahli do povinného času služby. Ak tento zákon pri prekážkach v štátnej službe príslušníka finančnej správy ustanovuje presnú dĺžku nevyhnutne potrebného času, za ktorý príslušníkovi finančnej správy patrí služobné voľno, posudzuje sa ako výkon služby celý tento čas; za jeden deň sa pritom považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke zmeny vyplývajúci z určeného základného času služby v týždni.
§139 Nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami a v týždni
(1)
Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje tak, aby mal príslušník finančnej správy medzi koncom jednej služby a začiatkom nasledujúcej služby nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 12 hodín a jedenkrát za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu do služby po dobu ôsmich hodín. Ak tento odpočinok spadá do určeného základného času služby príslušníka finančnej správy, považuje sa za čas zameškaný pre prekážky na strane služobného úradu; pri uplatnení pružného času služby sa tento odpočinok považuje za čas zameškaný na strane služobného úradu v rozsahu, v akom zasahuje do povinného času služby.
§140 Prestávky v službe
(1)
Služobný úrad je povinný poskytnúť príslušníkovi finančnej správy, ktorého zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút. Ak jeho zmena trvá dvanásť hodín a viac, príslušník finančnej správy má nárok na ďalšiu prestávku na jedenie a oddych v trvaní 15 minút. Ak ide o službu, ktorej výkon nemôže byť prerušený, musí sa príslušníkovi finančnej správy aj bez prerušenia výkonu služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.
(2)
Do základného času služby v týždni sa započítava
a)
prestávka na jedenie a oddych v trvaní 30 minút denne pri rozvrhnutí základného času služby v týždni na päť dní v týždni,
b)
dve prestávky na jedenie a oddych v celkovom trvaní 45 minút, ak je dĺžka zmeny najmenej 12 hodín.
(3)
Prestávka na odpočinok a jedenie sa neposkytuje na začiatku a konci služby.
§141 Služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni a služba vykonávaná v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok
(1)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, príslušník finančnej správy je povinný vykonávať službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok.
(2)
Za štátnu službu, ktorá je vykonávaná v dôležitom záujme, sa považuje činnosť, ktorú vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby v týždni a ktorá je vykonávaná na pokyn nadriadeného alebo s jeho súhlasom.
(3)
Služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni pri pružnom služobnom čase je služba vykonávaná príslušníkom finančnej správy na pokyn nadriadeného alebo s jeho súhlasom nad rozsah základného času služby v určenom pružnom období.
(4)
Pri štátnej službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami skrátiť až na šesť hodín; jedenkrát za týždeň však musí byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 24 hodín.
§142
Ak tomu nebráni naliehavý záujem služobného úradu súvisiaci s výkonom štátnej služby, nadriadený poskytne príslušníkovi finančnej správy za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni náhradné voľno, a to najneskôr do 60 kalendárnych dní od skončenia tejto služby.
§143 Služobná pohotovosť
(1)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, možno príslušníkovi finančnej správy písomne nariadiť služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutého času služby
a)
v mieste jeho výkonu štátnej služby,
b)
v mieste jeho trvalého pobytu, prechodného pobytu alebo na inom dohodnutom mieste, alebo
c)
s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.
(2)
Maximálna dĺžka služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby je 48 hodín v týždni. Mimo miesta výkonu štátnej služby môže byť nariadená najdlhšie na 7 po sebe idúcich dní, pričom takáto služobná pohotovosť môže byť v mesiaci najviac 14 dní.
(3)
Pri nariadení služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby musí byť vymedzený priestor na odpočinok.
(4)
Podrobnosti o nariaďovaní služobnej pohotovosti ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(5)
Služobnú pohotovosť nemožno nariadiť na čas čerpania dovolenky, počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas nariadeného karanténneho opatrenia alebo počas ošetrovania člena rodiny.
Dovolenka na zotavenie
§144 Dĺžka dovolenky
Základná výmera dovolenky príslušníka finančnej správy je šesť týždňov v kalendárnom roku.
§145 Vznik nároku na dovolenku
(1)
Príslušník finančnej správy má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého kalendárneho roka vykonával štátnu službu.
(2)
Ak príslušník finančnej správy nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho roka, patrí mu pomerná časť dovolenky.
(3)
Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac výkonu štátnej služby v kalendárnom roku príslušníkovi finančnej správy patrí jedna dvanástina základnej výmery dovolenky. Podmienkou je, že príslušník finančnej správy vykonával štátnu službu celý kalendárny mesiac.
§146 Čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku
Ako čas výkonu štátnej služby sa pre vznik nároku na dovolenku posudzuje
a)
čas dovolenky, dodatkovej dovolenky, preventívnej rehabilitácie a prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti určenej pre ozbrojeného príslušníka finančnej správy,143)
b)
doba trvania dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem doby, počas ktorej
1.
ozbrojený príslušník finančnej správy má nárok na polovicu sumy nemocenského,121) alebo
2.
neozbrojený príslušník finančnej správy nemá nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti144) a na nemocenské,145)
c)
čas náhradného voľna,
d)
čas služobného voľna podľa § 154 a 156a,
e)
čas služobného voľna podľa § 155 s nárokom na služobný plat alebo s nárokom na ošetrovné,107)
f)
doba zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy; to neplatí, ak je príslušník finančnej správy zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy podľa § 115 ods. 1 písm. d) alebo e),
g)
čas prehlbovania kvalifikácie,
h)
čas služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa § 156,
i)
doba umiestnenia do cely policajného zaistenia alebo čas výkonu väzby, ak bolo trestné stíhanie proti príslušníkovi finančnej správy zastavené alebo bol oslobodený spod obžaloby, okrem prípadu milosti alebo amnestie,
j)
doba trvania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, počas ktorej má príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy nárok na materské podľa osobitných predpisov,146)
k)
čas, keď príslušník finančnej správy nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok,
l)
doba dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak bol príslušníkovi finančnej správy doplatený rozdiel služobného platu.
Nástup, čerpanie a prerušenie dovolenky
§147
(1)
Dovolenka sa spravidla čerpá vcelku; ak sa poskytuje po častiach, musí aspoň jedna časť trvať najmenej dva týždne, ak sa príslušník finančnej správy a nadriadený nedohodnú inak. Nadriadený je povinný určiť príslušníkovi finančnej správy čerpanie aspoň dvoch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak odseky 5 až 8 neustanovujú inak.
(2)
Dovolenku možno príslušníkovi finančnej správy poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v § 145 ods. 1 alebo ods. 2. Ak do konca kalendárneho roka túto podmienku príslušník finančnej správy nesplní, je povinný vrátiť služobný plat, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.
(3)
Nástup dovolenky určuje nadriadený, a to s prihliadnutím na záujmy štátnej služby, ako aj na oprávnené požiadavky príslušníka finančnej správy. Deň nástupu dovolenky sa musí príslušníkovi finančnej správy oznámiť najmenej 15 kalendárnych dní vopred; so súhlasom príslušníka finančnej správy sa táto lehota môže skrátiť.
(4)
Nástup dovolenky je potrebné určiť tak, aby ju príslušník finančnej správy mohol vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roka. Ak príslušník finančnej správy nemohol vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku, nadriadený je povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju príslušník finančnej správy vyčerpal najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(5)
Nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky v čase, keď je príslušník finančnej správy dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas nariadeného karanténneho opatrenia, počas doby ošetrovania člena rodiny, keď je dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, a v čase, keď je na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke. Počas trvania dôležitých osobných prekážok v štátnej službe a dôležitých študijných prekážok môže nadriadený určiť príslušníkovi finančnej správy čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť.
(6)
Ak príslušník finančnej správy nemohol dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku a ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka z dôvodu vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, nevyčerpaná dovolenka sa mu poskytne po návrate z výkonu štátnej služby v zahraničí.
(7)
Ak príslušník finančnej správy nemohol vyčerpať dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok, v kalendárnom roku a ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka z dôvodu čerpania materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, z dôvodu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby alebo uvoľnenia na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby, takúto dovolenku vyčerpá po skončení čerpania materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby alebo uvoľnenia na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby; pri skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa takáto dovolenka poskytne, len ak príslušníkovi finančnej správy patrí doplatenie prislúchajúceho rozdielu služobného platu.
(8)
Ak príslušník finančnej správy nemohol dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku a ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka z dôvodu dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia, nevyčerpaná dovolenka sa príslušníkovi finančnej správy poskytne po skončení dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo po skončení nariadeného karanténneho opatrenia.
(9)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený zmeniť príslušníkovi finančnej správy pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; príslušník finančnej správy má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.
§148
(1)
Dovolenka sa prerušuje, ak je príslušník finančnej správy v čase čerpania dovolenky uznaný za dočasne neschopného výkonu štátnej služby pre chorobu alebo úraz, je mu nariadené karanténne opatrenie alebo ak ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.
(2)
Ak v čase dovolenky pripadne sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej služby, tento deň sa do dovolenky nezapočítava.
§149 Služobný plat za čas dovolenky
(1)
Príslušník finančnej správy má za čas dovolenky nárok na služobný plat.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy patrí náhrada za nevyčerpanú dovolenku len vtedy, ak ju nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia služobného pomeru.
(3)
Za dovolenku alebo jej pomernú časť, ktorú príslušník finančnej správy nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia služobného pomeru, patrí príslušníkovi finančnej správy náhrada vo výške posledného služobného platu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky dovolenky. Za posledný služobný plat sa považuje služobný plat, ktorý mal príslušník finančnej správy priznaný v kalendárnom mesiaci, v ktorom mohol naposledy čerpať dovolenku.
§150 Vplyv skončenia služobného pomeru na dovolenku
Ak sa služobný pomer príslušníka finančnej správy skončí po vyčerpaní dovolenky alebo jej časti, je povinný vrátiť služobný plat vyplatený za dovolenku alebo jej časť, na ktorú mu nevznikol nárok.
§151 Dodatková dovolenka
(1)
Príslušník finančnej správy, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí podľa § 152, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak príslušník finančnej správy túto službu vykonáva len časť roka, má nárok na pomernú časť dodatkovej dovolenky. Pomernú časť dovolenky tvorí jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 kalendárnych dní, počas ktorých príslušník finančnej správy vykonával štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.
(2)
Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 149 ods. 2; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.
§152
(1)
Za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí sa považuje služba, počas ktorej je príslušník finančnej správy vystavený niektorému z faktorov uvedených v odseku 2 a jeho práca pri výkone štátnej služby je zaradená do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie z hľadiska zdravotných rizík podľa osobitných predpisov.147)
(2)
Faktormi práce a pracovného prostredia z hľadiska zdravotných rizík na účely odseku 1 sú
a)
chemické faktory,148)
b)
fyzikálne faktory,149)
c)
ionizujúce žiarenie,150)
d)
karcinogénne a mutagénne faktory vrátane azbestu,151)
e)
elektromagnetické pole,152)
f)
umelé optické žiarenie,153)
g)
biologické faktory,154)
h)
nadmerná fyzická, psychická a senzorická záťaž.155)
§153 Služobné voľno
(1)
Ak príslušník finančnej správy nemôže z osobitných dôvodov uvedených v § 153a, pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu, pre dôležité osobné prekážky, pre dôležité študijné prekážky alebo pre prekážky na strane služobného úradu vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby príslušníka finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, dôležitú osobnú prekážku, dôležitú študijnú prekážku a prekážku podľa § 157 ods. 1 a jej trvanie je príslušník finančnej správy povinný preukázať.
(3)
Ak má príslušník finančnej správy nárok na služobné voľno bez nároku na služobný plat, nadriadený je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času služby, ak tomu nebránia vážne dôvody výkonu štátnej služby.
§153a Služobné voľno z osobitných dôvodov
Ak zo záverov psychologického vyšetrenia podľa § 120 ods. 1 vyplýva, že príslušník finančnej správy nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby alebo že ozbrojený príslušník finančnej správy nie je duševne spôsobilý na výkon funkcie so zbraňou, poskytne sa takémuto príslušníkovi finančnej správy služobné voľno s nárokom na služobný plat odo dňa nasledujúceho po dni, keď mu boli oznámené závery psychologického vyšetrenia, až do uplynutia lehoty na podanie žiadosti o opakované psychologické vyšetrenie, alebo až do dňa, keď mu boli oznámené závery opakovaného psychologického vyšetrenia, ak oň príslušník finančnej správy požiadal podľa § 120 ods. 3 alebo ods. 4.
§154 Prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu
(1)
Príslušník finančnej správy, ktorému sa poskytlo služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, má počas tohto služobného voľna nárok na služobný plat, ak mu nebola poskytnutá iná náhrada.
(2)
Na účely tohto zákona sa za prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu považujú výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ktoré nemožno uskutočniť mimo času štátnej služby.
(3)
Výkonom verejnej funkcie sa rozumie najmä výkon povinností vyplývajúcich z funkcie člena orgánu územnej samosprávy.
(4)
O výkon občianskych povinností ide najmä
a)
pri predvolaní na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne, alebo orgáne územnej samosprávy okrem činnosti súdneho znalca a tlmočníka,
b)
pri poskytnutí prvej pomoci,
c)
pri povinných lekárskych prehliadkach,
d)
pri opatreniach proti prenosným chorobám,
e)
pri iných naliehavých opatreniach zdravotnej starostlivosti,
f)
pri izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,
g)
pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej akcii horskej služby v teréne alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa všeobecne záväzných právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť.
(5)
Služobné voľno na výkon verejných funkcií alebo občianskych povinností sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas.
(6)
Ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby, poskytne sa služobné voľno aj na iné úkony vo všeobecnom záujme v rozsahu, za podmienok a na činnosti
a)
darcu krvi pri odbere krvi a pri aferéze služobné voľno za čas cesty na odber, čas odberu, cesty späť a zotavenia po odbere, ak uvedené skutočnosti zasahujú do času štátnej služby v rámci 24 hodín od nástupu cesty na odber; ak na cestu na odber, odber a na cestu späť nestačí 24 hodín, poskytne sa služobné voľno za preukázaný nevyhnutne potrebný ďalší čas, ak zasahuje do času štátnej služby,
b)
darcu ďalších biologických materiálov služobné voľno za čas cesty na odber, čas odberu, cesty späť a zotavenia po odbere, ak uvedené skutočnosti zasahujú do času štátnej služby v rámci 48 hodín od nástupu cesty na odber; podľa odobratého objemu, charakteru odberu a zdravotného stavu darcu lekár môže určiť, že služobné voľno sa skráti alebo predĺži, pri predĺžení však najviac o čas zasahujúci do času štátnej služby v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber,
c)
člena volebných komisií pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky, pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, do orgánov územnej samosprávy a orgánov pre referendum; služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
d)
príslušníka finančnej správy pri prednáške alebo výučbe vrátane skúšobnej činnosti; služobné voľno sa poskytne najviac v rozsahu 12 dní v kalendárnom roku,
e)
vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre hospodárske a zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora alebo zdravotníckeho pracovníka v táboroch pre deti a mládež; služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však tri týždne v kalendárnom roku,
f)
súvisiace so športovou reprezentáciou Slovenskej republiky; služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas.
(7)
Ak k odberu podľa odseku 6 písm. a) alebo písm. b) nedôjde, poskytne sa služobné voľno len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v štátnej službe.
(8)
Služobné voľno podľa odseku 6 písm. e) sa poskytne, len ak príslušník finančnej správy najmenej po dobu jedného roka pred poskytnutím služobného voľna pracoval sústavne a bezplatne s deťmi alebo s mládežou; táto podmienka sa nevyžaduje u zdravotníckych pracovníkov, alebo ak ide o tábory pre deti so zdravotným postihnutím.
§155 Dôležité osobné prekážky v štátnej službe
(1)
Ak príslušník finančnej správy nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky, nadriadený je povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za týchto podmienok:
a)
pri vyšetrení alebo ošetrení v zdravotníckom zariadení sa služobné voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo času služby,
b)
pri preventívnych lekárskych prehliadkach súvisiacich s tehotenstvom sa služobné voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak preventívnu prehliadku súvisiacu s tehotenstvom nebolo možné vykonať mimo času služby,
c)
pri narodení dieťaťa príslušníkovi finančnej správy sa služobné voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,
d)
pri sprevádzaní
1.
rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia pri náhlom ochorení alebo úraze, alebo na pravidelné alebo vopred určené vyšetrenie alebo liečenie sa služobné voľno poskytne len jednému príslušníkovi finančnej správy, ktorého rodinný príslušník má byť sprevádzaný na nevyhnutne potrebný čas, najviac sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo služobného času,
2.
dieťaťa so zdravotným postihnutím do zariadenia sociálnych služieb, školy alebo do školského zariadenia a späť sa služobné voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 15 dní v kalendárnom roku,
e)
pri úmrtí
1.
manžela alebo dieťaťa sa služobné voľno poskytne na tri dni,
2.
rodiča alebo súrodenca príslušníka finančnej správy, rodiča alebo súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca príslušníka finančnej správy sa služobné voľno poskytne na jeden deň a na ďalší deň, ak príslušník finančnej správy obstaráva pohreb tejto osoby,
3.
prarodiča alebo vnuka príslušníka finančnej správy alebo prarodiča alebo vnuka jeho manžela sa služobné voľno poskytne na nevyhnutný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak príslušník finančnej správy obstaráva pohreb tejto osoby,
4.
inej osoby, ktorá nepatrí k uvedeným rodinným príslušníkom, ale žila s príslušníkom finančnej správy v čase úmrtia v domácnosti, sa služobné voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak príslušník finančnej správy obstaráva pohreb tejto osoby,
5.
spolupracovníka sa na účasť na jeho pohrebe poskytne služobné voľno na nevyhnutne potrebný čas,
f)
pri vlastnej svadbe, svadbe detí alebo rodičov
1.
na vlastnú svadbu sa služobné voľno poskytne na dva dni, z toho jeden deň na účasť na svadobnom obrade,
2.
na účasť na svadbe detí alebo rodičov sa služobné voľno poskytne na jeden deň,
g)
pri presťahovaní príslušníka finančnej správy, ktorý má svoju vlastnú domácnosť alebo bytové zariadenie,
1.
ak sa príslušník finančnej správy sťahuje do inej obce, služobné voľno sa mu poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na dva dni,
2.
ak sa príslušník finančnej správy sťahuje v tej istej obci, služobné voľno sa mu poskytne v nevyhnutnom rozsahu, najviac na jeden deň,
h)
pri znemožnení dopravy príslušníka finančnej správy do miesta výkonu štátnej služby z poveternostných dôvodov sa služobné voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň.
(2)
Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy je nadriadený povinný poskytnúť služobné voľno s nárokom na služobný plat pri ošetrovaní člena rodiny a starostlivosti o dieťa za týchto podmienok:
a)
pri ošetrovaní chorého dieťaťa,
b)
pri starostlivosti o dieťa mladšie ako 11 rokov z toho dôvodu, že
1.
materská škola alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, do ktorej chodí, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov,
2.
dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v materskej škole alebo zariadení sociálnych služieb, v ktorom sa mu poskytuje starostlivosť, alebo dochádzať do školy alebo
3.
osoba, ktorá sa o dieťa inak stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie, alebo sa podrobila v zdravotníckom zariadení vyšetreniu alebo ošetreniu, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu štátnej služby, a preto sa nemôže o dieťa starať,
c)
pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrenie inou osobou a chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.
(3)
Služobné voľno podľa odseku 2 sa poskytne najviac na dobu prvých 7 dní, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti počas nich trvá; príslušníkovi finančnej správy, ktorý má v osobnej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa poskytne služobné voľno po dobu prvých 14 dní, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti počas nich trvá; v tom istom prípade ošetrovania alebo starostlivosti sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z oprávnených.
(4)
Neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy je nadriadený povinný poskytnúť služobné voľno bez nároku na služobný plat na dobu, počas ktorej má neozbrojený príslušník finančnej správy nárok na ošetrovné podľa osobitného predpisu.107)
(5)
Z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a), písm. d) alebo v odseku 2 sa nad rámec služobného voľna s nárokom na služobný plat poskytne na nevyhnutne potrebný čas služobné voľno bez nároku na služobný plat.
(6)
Služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe s nárokom na služobný plat môže nadriadený poskytnúť príslušníkovi finančnej správy v rozsahu a za týchto podmienok:
a)
ženatému, rozvedenému alebo ovdovenému príslušníkovi finančnej správy preloženému na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby z dôvodu uvedeného v § 107 ods. 1 písm. a) až d), písm. h) alebo písm. i), ktorý z tohto dôvodu žije odlúčene od rodiny a nemôže k rodine denne dochádzať, najviac 15 dní v kalendárnom roku; služobné voľno sa poskytuje po častiach, z ktorých jedna časť spravidla nepresahuje dva dni,
b)
na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo času výkonu štátnej služby, ak by príslušníkovi finančnej správy inak vznikla ujma, na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň v kalendárnom roku.
(7)
Nadriadený je povinný poskytnúť príslušníkovi finančnej správy služobné voľno bez nároku na služobný plat pri hľadaní nového zamestnania pred skončením služobného pomeru; služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na tri dni.
(8)
Ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe príslušníkovi finančnej správy vopred známa, je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna, inak je príslušník finančnej správy povinný vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní bezodkladne.
(9)
Neprítomnosť príslušníka finančnej správy v službe sa ospravedlní po dobu dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, nariadeného karanténneho opatrenia, preventívnej rehabilitácie a za čas prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti určenej pre ozbrojeného príslušníka finančnej správy.
(10)
Rodinným príslušníkom príslušníka finančnej správy na účely odseku 1 písm. d) prvého bodu je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené príslušníkovi finančnej správy do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené príslušníkovi finančnej správy do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič príslušníka finančnej správy, súrodenec príslušníka finančnej správy, manžel súrodenca príslušníka finančnej správy, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič príslušníka finančnej správy, prarodič jeho manžela, vnuk príslušníka finančnej správy a iná osoba, ktorá s príslušníkom finančnej správy žije v spoločnej domácnosti.
§156 Dôležité študijné prekážky
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý so súhlasom služobného úradu študuje pri výkone štátnej služby, je nadriadený povinný poskytnúť služobné voľno s nárokom na služobný plat za týchto podmienok a v tomto rozsahu:
a)
v nevyhnutne potrebnom čase na účasť na vyučovaní, študijných sústredeniach alebo predpísaných konzultáciách podľa schváleného učebného plánu alebo študijného programu,
b)
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa schváleného učebného plánu alebo študijného programu okrem skúšky uvedenej v písmenách c) až f),
c)
desať dní na prípravu a vykonanie absolutória vrátane prípravy a obhajoby absolventskej práce,
d)
50 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky vrátane prípravy a obhajoby záverečnej práce vo vysokoškolskom štúdiu prvého stupňa, vo vysokoškolskom štúdiu druhého stupňa alebo vo vysokoškolskom štúdiu spájajúcom prvé dva stupne do jedného celku,
e)
päť dní na prípravu a vykonanie skúšky v príprave na výkon certifikovaných pracovných činností a špecializačnej skúšky na výkon špecializovaných pracovných činností zdravotníckych pracovníkov,156)
f)
desať dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky v doplňujúcom pedagogickom štúdiu na získanie pedagogickej spôsobilosti157) vrátane prípravy a obhajoby záverečnej práce.
(2)
V súvislosti so štúdiom v základnom kurze alebo odbornom kurze je nadriadený povinný poskytnúť príslušníkovi finančnej správy služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu dvoch dní na prípravu a vykonanie príslušnej skúšky.
(3)
Vyšetrovateľovi čakateľovi nadriadený poskytne služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu desiatich dní na prípravu a vykonanie záverečnej vyšetrovateľskej skúšky.
(4)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý neúspešne vykonal skúšky podľa odseku 1 písm. b) až f) a odseku 2 alebo odseku 3, na vykonanie opravnej skúšky nadriadený poskytne služobné voľno na nevyhnutne potrebný čas; za takto poskytnuté služobné voľno príslušníkovi finančnej správy nepatrí služobný plat.
(5)
Na prípravu na opravnú skúšku sa služobné voľno neposkytne.
(6)
Osamelej príslušníčke finančnej správy alebo osamelému príslušníkovi finančnej správy, ktorí sa osobne starajú aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov a ktorým patrí služobné voľno podľa odsekov 1 a 2, sa poskytne ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu päť dní v školskom roku alebo akademickom roku, ak štúdium trvá viac ako tri mesiace.
(7)
Služobné voľno podľa odsekov 1 až 3
a)
určené počtom dní nemožno čerpať po hodinách,
b)
poskytované na štúdium možno čerpať po celý školský rok alebo akademický rok, alebo počas trvania profesijného vzdelávania alebo inej formy ďalšieho vzdelávania.
(8)
Nevyčerpané služobné voľno nemožno čerpať v nasledujúcom školskom roku alebo akademickom roku.
(9)
Čerpanie služobného voľna sa prerušuje uznaním dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo nariadením karanténneho opatrenia, alebo vznikom potreby ošetrovania chorého člena rodiny v čase, keď príslušník finančnej správy čerpá služobné voľno.
(10)
Príslušníkovi finančnej správy nepatrí služobné voľno za čas strávený cestovaním do školy alebo vzdelávacieho zariadenia, v ktorom sa štúdium uskutočňuje, ak je škola alebo vzdelávacie zariadenie v inom mieste, ako je miesto výkonu štátnej služby príslušníka finančnej správy.
(11)
Na vykonanie prijímacích skúšok môže nadriadený príslušníkovi finančnej správy na jeho žiadosť poskytnúť služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.
§156a Prekážky na strane služobného úradu
Ak príslušník finančnej správy nemôže vykonávať štátnu službu z vážnych prevádzkových dôvodov na strane služobného úradu, nadriadený mu poskytne služobné voľno s nárokom na služobný plat.
§157 Služobné voľno bez nároku na služobný plat
(1)
Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa príslušníkovi finančnej správy poskytne na nevyhnutne potrebný čas z dôvodu
a)
nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania hromadných dopravných prostriedkov,
b)
činnosti registrovaného kandidáta vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách do orgánu územnej samosprávy,
c)
predvolania príslušníka finančnej správy na konanie pred súdom alebo iným štátnym orgánom alebo orgánom územnej samosprávy, ak ide o konanie v osobnom záujme príslušníka finančnej správy alebo na ktoré dal podnet príslušník finančnej správy svojím zavinením,
d)
iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.158)
(2)
Príslušníkovi finančnej správy sa môže poskytnúť služobné voľno bez nároku na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas, ak o to požiada pre ďalšie dôležité osobné prekážky v štátnej službe a ďalšie dôležité študijné prekážky.
(3)
O žiadosti podľa odseku 2 rozhoduje nadriadený. Pri služobnom voľne v rozsahu dlhšom ako 30 kalendárnych dní rozhoduje prezident.
§157a Neospravedlnená neprítomnosť v službe
(1)
Príslušníkovi finančnej správy nepatrí služobný plat za čas jeho neospravedlnenej neprítomnosti v službe; ak neospravedlnená neprítomnosť v službe trvá menej ako jeden deň, čas neospravedlnenej neprítomnosti v službe sa sčítava za obdobie jedného kalendárneho mesiaca.
(2)
Za neospravedlnenú neprítomnosť v službe podľa odseku 1 sa považuje aj doba od zistenia výkonu služby príslušníka finančnej správy pod vplyvom omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov alebo alkoholických nápojov do konca jeho času služby v tento deň, alebo ak má príslušník finančnej správy určený pružný čas služby, do skončenia povinného času služby v týždni v tento deň.
PIATA HLAVA
PLATOVÉ NÁLEŽITOSTI A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI
§158 Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom, patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:
a)
služobný plat,
b)
príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
c)
príplatok za štátnu službu v noci,
d)
príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
e)
príplatok za štátnu službu vo sviatok,
f)
odmena.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom okrem služobného príjmu patrí náhrada za služobnú pohotovosť.
§159 Služobný plat
(1)
Služobný plat tvorí
a)
funkčný plat,
b)
prídavok za výsluhu rokov,
c)
hodnostný príplatok, ak ide o ozbrojeného príslušníka finančnej správy,
d)
osobitný príplatok,
e)
príplatok za riadenie,
f)
príplatok za zastupovanie príslušníka finančnej správy v riadiacej funkcii alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie,
g)
osobný príplatok,
h)
príplatok za prípravu príslušníka finančnej správy – čakateľa,
i)
príplatok za prípravu vyšetrovateľa – čakateľa,
j)
príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa,
k)
príplatok za vedenie služobného motorového vozidla alebo motorového člna a príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo alebo motorový čln,
l)
príplatok za nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni,
m)
príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí,
n)
vyrovnanie podľa § 323 ods. 8 alebo § 329 ods. 4.
(2)
Služobný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený príslušníkovi finančnej správy podľa § 160.
§160 Osobný plat
Príslušníkovi finančnej správy možno určiť osobný plat počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh. Osobný plat určený príslušníkovi finančnej správy nesmie byť nižší ako služobný plat, ktorý by príslušníkovi finančnej správy patril podľa § 159. Osobný plat sa príslušníkovi finančnej správy poskytuje, ak trvajú dôvody a podmienky, na základe ktorých mu bol určený. Určený osobný plat možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia úloh alebo na základe výsledku služobného hodnotenia.
§161 Funkčný plat
(1)
Príslušníkovi finančnej správy patrí funkčný plat určený pre platovú triedu, do ktorej je zaradená funkcia, ktorú vykonáva. Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú príslušník finančnej správy vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie ustanovený, poverený zastupovaním príslušníka finančnej správy v riadiacej funkcii alebo poverený výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie.
(2)
Pre jednotlivé platové triedy sa určuje funkčný plat v tejto výške:
Platová trieda Mesačný funkčný plat v eurách
1. 690,00
2. 719,00
3. 774,50
4. 830,00
5. 942,00
6. 1 071,00
7. 1 218,50.
(3)
Termín účinnosti zvýšenia funkčných platov a zvýšenie funkčných platov na príslušný rok ustanoví zákon o štátnom rozpočte. Funkčný plat sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.
(4)
Funkčné platy pre jednotlivé platové triedy zvýšené podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok uverejňuje ministerstvo financií vo svojom publikačnom orgáne.
(5)
Ak dôjde k zmene služobného platu príslušníka finančnej správy len z dôvodu valorizácie jeho funkčného platu, o takomto zvýšení služobného platu vydá služobný úrad príslušníkovi finančnej správy písomné oznámenie.
§162 Prídavok za výsluhu rokov
(1)
Príslušníkovi finančnej správy patrí za čas štátnej služby prídavok za výsluhu rokov určený percentuálnym podielom z funkčného platu, odstupňovaný podľa dĺžky započítateľnej odbornej praxe.
(2)
Percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov príslušníka finančnej správy je pri dĺžke započítateľnej odbornej praxe delený do týchto skupín:



Odborná prax v rokoch Zvýšenie v %
do 1 roku 0 %
od 1 do 2 rokov 1 %
od 2 do 4 rokov 5 %
od 4 do 6 rokov 10 %
od 6 do 9 rokov 15 %
od 9 do 12 rokov 20 %
od 12 do 15 rokov 25 %
od 15 do 18 rokov 30 %
od 18 do 21 rokov 35 %
od 21 do 24 rokov 40 %
od 24 do 28 rokov 45 %
od 28 do 32 rokov 50 %
nad 32 rokov 55 %.
(3)
Do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej na určenie percentuálneho podielu za výsluhu rokov sa príslušníkovi finančnej správy započítava, ak odseky 5 a 7 neustanovujú inak, doba
a)
trvania služobného pomeru podľa tohto zákona,
b)
praxe v odbore požadovanej služobnej činnosti získanej pred prijatím do služobného pomeru,
c)
praxe inej než požadovanej služobnej činnosti získanej pred prijatím do služobného pomeru v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon štátnej služby, najviac však v rozsahu dvoch tretín,
d)
starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, alebo ďalšej materskej dovolenky, alebo ďalšej rodičovskej dovolenky určenej osobitnými predpismi159) v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, osobnej celodennej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť určenej osobitnými predpismi,159) najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto dôb,
e)
štúdia študijného programu tretieho stupňa v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia štúdia na úspešný výkon požadovanej služobnej činnosti,
f)
výkonu základnej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.
(4)
Praxou v odbore požadovanej služobnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie výkon rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej služobnej činnosti alebo výkon pracovných činností, pre ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania ako na výkon požadovanej služobnej činnosti.
(5)
Do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej na určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu rokov sa príslušníkovi finančnej správy nezapočítava doba
a)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak príslušníkovi finančnej správy nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,
b)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, okrem prípadu milosti a amnestie,
c)
služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac; to neplatí, ak ide o dobu uvedenú v odseku 3 písm. d),
d)
neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jeden deň,
e)
prerušenia výkonu funkcie príslušníka finančnej správy podľa § 116 ods. 2 až 4.
(6)
Priznanie započítateľnej odbornej praxe vykoná nadriadený pri prijatí do služobného pomeru na základe potvrdenia o zamestnaní alebo iných dokladov.
(7)
Ten istý čas je možné započítať do započítateľnej odbornej praxe len raz.
(8)
Prídavok za výsluhu rokov vo vyššej skupine podľa odseku 2 patrí príslušníkovi finančnej správy od prvého dňa mesiaca, v ktorom dosiahol počet rokov započítateľnej odbornej praxe potrebný na postup do vyššej skupiny.
(9)
Prídavok za výsluhu rokov sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.
§163 Hodnostný príplatok
(1)
Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy patrí hodnostný príplatok v týchto sumách:
Hodnosť eur mesačne
Strážmajster 81,50
Nadstrážmajster 88,00
Podpráporčík
Podporučík 		98,00
Práporčík
Poručík 		105,00
Nadpráporčík
Nadporučík 		111,50
Kapitán 118,00
Major 124,50
Podplukovník 131,50
Plukovník 138,00
Generál 144,50.
(2)
Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy patrí hodnostný príplatok, ktorý mu bol priznaný v práporčíckej hodnosti, aj pri jeho povýšení do dôstojníckej hodnosti, ako aj pri jeho ďalšom povýšení v dôstojníckej hodnosti, ak je to preňho výhodnejšie.
(3)
Pri povýšení patrí ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy hodnostný príplatok za vyššiu hodnosť od prvého dňa mesiaca, v ktorom mu vznikol nárok na povýšenie do vyššej hodnosti alebo v ktorom bol mimoriadne povýšený.
§164 Osobitný príplatok
(1)
Príslušníkovi finančnej správy môže byť priznaný osobitný príplatok vo výške 50 eur až 300 eur mesačne. Funkcie, v ktorých ustanovenému príslušníkovi finančnej správy patrí osobitný príplatok, a výšku osobitného príplatku v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta výkonu štátnej služby, miery ohrozenia života alebo zdravia príslušníka finančnej správy, alebo iných závažných rizík ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy v stálej štátnej službe, ktorý je vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, patrí osobitný príplatok podľa odseku 1. Výšku osobitného príplatku určuje minister na návrh prezidenta.
(3)
Súbeh osobitných príplatkov podľa odsekov 1 a 2 je neprípustný.
§165 Príplatok za riadenie
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je ustanovený v riadiacej funkcii uvedenej v prílohe č. 4, patrí príplatok za riadenie v rozpätí od 5 % do 55 % zo súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov platovej triedy určenej pre funkciu, do ktorej je príslušník finančnej správy ustanovený. Nadriadený v súlade s prílohou č. 4 určí príplatok za riadenie podľa stupňa riadenia a náročnosti riadiacej práce pevnou sumou zaokrúhlene na 50 eurocentov nahor.
§166 Príplatok za zastupovanie príslušníka finančnej správy v riadiacej funkcii alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie
(1)
Príslušníkovi finančnej správy poverenému zastupovaním príslušníka finančnej správy ustanoveného v riadiacej funkcii patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie vo výške príplatku za riadenie zastupovaného príslušníka finančnej správy, ak zastupovanie trvalo nepretržite viac ako dva týždne.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy poverenému výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie patrí od začiatku výkonu tejto funkcie príplatok za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie vo výške príplatku za riadenie určeného pre túto riadiacu funkciu.
(3)
Ak bol príslušník finančnej správy, ktorému patrí príplatok za riadenie, poverený zastupovaním príslušníka finančnej správy ustanoveného vo vyššej riadiacej funkcii alebo výkonom vyššej dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, patrí mu príplatok za riadenie vo výške určenej pre túto riadiacu funkciu, ak je to preňho výhodnejšie. Pôvodne určený príplatok za riadenie mu v tomto čase nepatrí.
§167 Osobný príplatok
(1)
Príslušníkovi finančnej správy na ocenenie množstva a kvality plnenia služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok až do 100 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. O priznaní, zvýšení, znížení alebo odňatí osobného príplatku rozhoduje nadriadený.
(2)
Osobný príplatok možno priznať aj počas skúšobnej doby, najskôr po uplynutí jedného mesiaca od prijatia do služobného pomeru.
(3)
Osobný príplatok je možné zvýšiť, znížiť alebo odňať v závislosti od množstva a kvality plnenia služobných úloh alebo na základe záverov služobného hodnotenia podľa § 101 ods. 4 písm. c) prvého bodu.
(4)
Osobný príplatok sa priznáva pevnou sumou do výšky ustanoveného limitu podľa odseku 1 a zaokrúhľuje sa na 50 eurocentov nahor.
§168 Príplatok za prípravu príslušníka finančnej správy čakateľa
Za prípravu príslušníka finančnej správy čakateľa patrí školiteľovi určenému podľa § 77 ods. 2 príplatok vo výške 35 eur mesačne; ak školiteľ pripravuje dvoch alebo viacerých príslušníkov finančnej správy čakateľov, patrí mu príplatok vo výške 50 eur mesačne. Ak počas kalendárneho mesiaca školiteľ začne prípravu príslušníka finančnej správy čakateľa alebo skončí prípravu príslušníka finančnej správy čakateľa, patrí mu za dni prípravy príslušníka finančnej správy čakateľa pomerná suma určenej mesačnej výšky tohto príplatku.
§169 Príplatok za prípravu vyšetrovateľa čakateľa
Za prípravu vyšetrovateľa čakateľa patrí školiteľovi určenému podľa § 106 ods. 5 príplatok vo výške 35 eur mesačne; ak školiteľ pripravuje dvoch alebo viacerých vyšetrovateľov čakateľov, patrí mu príplatok vo výške 50 eur mesačne. Ak počas kalendárneho mesiaca školiteľ začne prípravu vyšetrovateľa čakateľa alebo skončí prípravu vyšetrovateľa čakateľa, patrí mu za dni prípravy vyšetrovateľa čakateľa pomerná suma určenej mesačnej výšky tohto príplatku.
§170 Príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa
Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy, ktorý má do osobnej starostlivosti prideleného služobného psa, patrí príplatok vo výške 20 eur mesačne. Príplatok patrí za každého prideleného služobného psa.
§171 Príplatok za vedenie služobného motorového vozidla alebo služobného motorového člna a príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo alebo služobný motorový čln
(1)
Ak má príslušník finančnej správy pridelené do trvalej starostlivosti služobné motorové vozidlo, patrí mu príplatok vo výške 10 eur mesačne. Príplatok patrí len za jedno pridelené vozidlo.
(2)
Ak má príslušník finančnej správy pridelený do trvalej starostlivosti služobný motorový čln, patrí mu príplatok vo výške 10 eur mesačne. Príplatok patrí len za jeden služobný motorový čln.
(3)
Ak má príslušník finančnej správy pridelené do trvalej starostlivosti jednostopové služobné motorové vozidlo alebo špeciálne vozidlo, patrí mu príplatok vo výške 10 eur mesačne. Príplatok patrí len za jedno motorové vozidlo.
(4)
Ak má príslušník finančnej správy uzavretú dohodu o prechodnom používaní služobného motorového vozidla ustanovenú vnútorným predpisom, ktorý vydá prezident, patrí mu príplatok vo výške 10 eur mesačne.
(5)
Ak má príslušník finančnej správy uzavretú dohodu o prechodnom používaní jednostopového služobného motorového vozidla, špeciálneho vozidla alebo služobného motorového člnu ustanovenú vnútorným predpisom, ktorý vydá prezident, patrí mu príplatok vo výške 10 eur mesačne.
§172 Príplatok za nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca, patrí príplatok vo výške 15 eur až 27 eur mesačne.
(2)
Príplatok podľa odseku 1 určuje nadriadený podľa spôsobu rozvrhnutia základného času služby v týždni.
§173 Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí
(1)
Príslušníkovi finančnej správy patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, ak vykonáva štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí podľa § 152 ods. 1 a činnosti, ktoré príslušník finančnej správy vykonáva, boli zaradené do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu.160)
(2)
Príslušníkovi finančnej správy patrí príplatok podľa odseku 1 vo výške
a)
31 eur až 50 eur mesačne, ak vykonáva činnosti zaradené do tretej kategórie,
b)
51 eur až 75 eur mesačne, ak vykonáva činnosti zaradené do štvrtej kategórie.
(3)
Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí vo výške 5 eur až 30 eur môže byť priznaný podľa miery rizika, intenzity a doby pôsobenia sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov v priebehu výkonu činností aj príslušníkovi finančnej správy, ktorý je pri výkone štátnej služby vystavený rizikovým faktorom práce a pracovného prostredia uvedeným v § 152 ods. 2 a činnosti, ktoré vykonáva, boli zaradené do druhej kategórie podľa osobitného predpisu.161)
(4)
Ak príslušník finančnej správy vykonáva rôzne činnosti zaradené do tretej kategórie a do štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu,160) patrí mu príplatok podľa odseku 2 písm. b).
(5)
O výške príplatku podľa odseku 1 a o priznaní a výške príplatku podľa odseku 3 rozhoduje nadriadený.
(6)
Podrobnosti o poskytovaní príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(7)
Pri hodnotení miery sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov sa prihliada na obvyklé podmienky na služobnom mieste, nie na ojedinelé situácie alebo na havarijný stav.
§174 Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni
(1)
Ak nadriadený neposkytne príslušníkovi finančnej správy za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni náhradné voľno podľa § 142, príslušníkovi finančnej správy patrí za každú hodinu takejto služby príplatok v sume príslušnej časti služobného platu zvýšený o 30 %, a ak ide o deň služobného pokoja, zvýšený o 60 %.
(2)
Ak sa štátna služba nad základný čas služby v týždni vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok, patria príslušníkovi finančnej správy aj príplatky podľa § 175 až 177. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni poskytlo náhradné voľno.
§175 Príplatok za štátnu službu v noci
(1)
Za hodinu štátnej služby v noci patrí príslušníkovi finančnej správy príplatok v sume 25 % z príslušnej časti služobného platu.
(2)
Službou v noci sa rozumie služba vykonávaná v čase od 22. hodiny do 6. hodiny.
§176 Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu
Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí príslušníkovi finančnej správy príplatok v sume 30 % z príslušnej časti služobného platu.
§177 Príplatok za štátnu službu vo sviatok
Za hodinu štátnej služby vo sviatok patrí príslušníkovi finančnej správy príplatok v sume príslušnej časti služobného platu.
§178 Odmena
(1)
Príslušníkovi finančnej správy možno poskytnúť odmenu za
a)
kvalitné plnenie úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností,
b)
splnenie mimoriadnej služobnej úlohy, významnej služobnej úlohy alebo vopred určenej služobnej úlohy alebo jej ucelenej etapy.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy možno poskytnúť odmenu za dlhodobé dosahovanie veľmi dobrých výsledkov vo výkone štátnej služby až do výšky služobného platu pri dosiahnutí 50 rokov veku.
§179 Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť
(1)
Ak je príslušníkovi finančnej správy nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada vo výške
a)
50 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 100 % z príslušnej časti jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste výkonu štátnej služby,
b)
15 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 25 % z príslušnej časti jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste,
c)
5 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 10 % z príslušnej časti jeho služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.
(2)
Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť príslušníkovi finančnej správy nepatrí, ak v čase služobnej pohotovosti vykonáva štátnu službu.
§180 Splatnosť služobného príjmu
(1)
Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.
(2)
Pri skončení služobného pomeru vyplatí služobný úrad príslušníkovi finančnej správy služobný príjem splatný za mesačné obdobie najneskôr v deň najbližšieho výplatného termínu.
§181 Výplata služobného príjmu
(1)
Služobný príjem sa príslušníkovi finančnej správy vypláca v eurách.
(2)
Služobný úrad je povinný pri výplate služobného príjmu alebo iných peňažných plnení v prospech príslušníka finančnej správy poukázať sumu určenú príslušníkovi finančnej správy na jeho účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(3)
Na písomnú žiadosť príslušníka finančnej správy je služobný úrad povinný vyplatiť mu služobný príjem v hotovosti počas času služby v jeho mieste výkonu štátnej služby. Ak príslušník finančnej správy z vážnych dôvodov nemôže prevziať služobný príjem za týchto podmienok, služobný úrad mu zašle služobný príjem v deň výplatného termínu alebo najneskôr v nasledujúci deň na svoje náklady a nebezpečenstvo.
(4)
Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať príslušníkovi finančnej správy doklad obsahujúci údaje najmä o jednotlivých zložkách služobného príjmu a o vykonaných zrážkach. Doklad podľa prvej vety služobný úrad poskytne elektronickými prostriedkami, ak sa služobný úrad s príslušníkom finančnej správy nedohodnú na jeho poskytovaní v písomnej forme.
(5)
Príslušník finančnej správy môže na prevzatie služobného príjmu písomne splnomocniť inú osobu.
§182 Zrážky zo služobného príjmu
(1)
Zo služobného príjmu príslušníka finančnej správy sa prednostne vykonajú zrážky
a)
poistného na sociálne poistenie, sociálne zabezpečenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie,
b)
príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí príslušník finančnej správy podľa osobitného predpisu,162)
c)
preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva, a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
(2)
Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 sa môže príslušníkovi finančnej správy zraziť zo služobného príjmu len
a)
preddavok na služobný príjem, ktorý je príslušník finančnej správy povinný vrátiť, pretože neboli splnené podmienky na priznanie tohto služobného príjmu,
b)
sumy postihnuté exekúciou alebo výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom,
c)
peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené príslušníkovi finančnej správy vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
d)
neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, sumy dávok dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je príslušník finančnej správy povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitných predpisov,163)
e)
služobný plat za dovolenku, na ktorú príslušník finančnej správy stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol,
f)
nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
g)
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, služobný plat, ktorý patril v čase dočasnej pracovnej neschopnosti príslušníka finančnej správy, alebo jej časť, na ktorú príslušník finančnej správy stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
h)
sumu odstupného alebo jeho pomernú časť, ktorú je príslušník finančnej správy povinný vrátiť.
(3)
Ďalšie zrážky zo služobného príjmu, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odseku 2, sa môžu vykonať len na základe písomnej dohody s príslušníkom finančnej správy o zrážkach zo služobného príjmu alebo ak povinnosť služobného úradu vykonávať zrážky zo služobného príjmu a iných príjmov príslušníka finančnej správy vyplýva z osobitného predpisu.
(4)
Zrážky zo služobného príjmu podľa odsekov 1 až 3 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.164) Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia osobitných predpisov o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.
(5)
Na poradie zrážok zo služobného príjmu sa použije Zákonník práce.
§183 Služobný príjem počas vyslania do zahraničia
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí, ktorý bol vyslaný na denné štúdium v zahraničí alebo na dennú formu odborného kurzu alebo iného druhu ďalšieho vzdelávania v zahraničí (ďalej len „denné štúdium v zahraničí“), alebo bol vyslaný do zahraničia na plnenie úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej organizácie, sa poskytuje zahraničný plat, ktorým je na tieto účely služobný plat podľa § 159 ods. 1 vynásobený platovým koeficientom.165) Suma zahraničného platu sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov smerom nahor. Zahraničný plat nepatrí príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol vyslaný na denné štúdium v zahraničí a ktorému bolo poskytnuté bezplatné ubytovanie a štipendium na pokrytie jeho životných nákladov.
(2)
Príplatky podľa § 158 ods. 1 písm. b) až e), odmena podľa § 158 ods. 1 písm. f) a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť podľa § 158 ods. 2 sa príslušníkovi finančnej správy podľa odseku 1 poskytujú v eurách pred prepočtom platovým koeficientom.
(3)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí, ktorý je vyslaný na denné štúdium v zahraničí alebo bol vyslaný do zahraničia na plnenie úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej organizácie do štátu, ktorý nie je súčasťou eurozóny, možno na jeho písomnú žiadosť poskytovať po vykonaní zrážok preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, sociálne zabezpečenie alebo sociálne poistenie, zahraničný plat v cudzej mene. Na účely určenia sumy zahraničného platu v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý patrí príslušníkovi finančnej správy zahraničný plat v cudzej mene.
(4)
Služobným platom príslušníka finančnej správy podľa odseku 1 na účely § 107 ods. 11, § 115 ods. 5, § 117 ods. 4, § 149 ods. 3 a § 153a až 156a je jeho služobný plat určený v eurách pred prepočtom platovým koeficientom.
(5)
Služobný úrad môže poskytnúť príslušníkovi finančnej správy podľa odseku 1 na jeho písomnú žiadosť preddavok na zahraničný plat. Poskytnutý preddavok je príslušník finančnej správy povinný zúčtovať najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, vyslania na denné štúdium v zahraničí alebo vyslania do zahraničia na plnenie úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej organizácie je príslušník finančnej správy povinný vrátiť poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr do piatich kalendárnych dní po návrate zo zahraničia.
(6)
Príslušníkovi finančnej správy podľa odseku 1 patrí zahraničný plat zodpovedajúci odslúženému času.
(7)
Ustanovenie odseku 1 neplatí pre príslušníka finančnej správy, u ktorého je vyslanie na výkon štátnej služby v zahraničí, vyslanie na denné štúdium v zahraničí alebo vyslanie do zahraničia na plnenie úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej organizácie kratšie ako šesť mesiacov; takému príslušníkovi finančnej správy patria náhrady ako pri zahraničnej služobnej ceste.
(8)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je vyslaný na plnenie úloh v zahraničí v rámci mierových pozorovateľských misií, na ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje, alebo v rámci operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou, patrí služobný plat a odmena podľa § 158 ods. 1 písm. f) v eurách a patrí mu zahraničný príspevok od 500 eur do 2 500 eur mesačne, ak medzinárodná zmluva alebo záväzné podmienky účasti na misii neustanovujú inak. Príspevok určuje minister na návrh prezidenta v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti, miesta plnenia úloh v zahraničí a od miery ohrozenia života alebo zdravia príslušníka finančnej správy.
(9)
Príspevok podľa odseku 8 patrí príslušníkovi finančnej správy dňom vyslania na plnenie úloh v zahraničí, najskôr však dňom prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky, až do ukončenia vyslania na plnenie úloh v zahraničí, najdlhšie však do dňa prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky pri jeho návrate.
(10)
Príspevok podľa odseku 8 nepatrí
a)
ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy za čas, keď má pri dočasnej neschopnosti na plnenie úloh pre chorobu alebo úraz nárok na služobný plat, nárok na náhradu služobného platu, nárok na nemocenské,143) počas preventívnej rehabilitácie, za čas prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti, počas doby trvania dôležitých osobných prekážok v štátnej službe podľa § 155 ods. 2 a počas nariadeného karanténneho opatrenia,
b)
neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy za čas, keď má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,144) nárok na nemocenské,145) nárok na ošetrovné145) a počas preventívnej rehabilitácie.
(11)
Zahraničný plat sa poskytuje v zahraničí na účet v zahraničnej banke alebo v pobočke banky166) umiestnenej mimo územia Slovenskej republiky v krajine výkonu štátnej služby, v krajine štúdia alebo v mieste plnenia úloh podľa medzinárodnej zmluvy v medzinárodnej organizácii.
(12)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na denné štúdium v zahraničí sa služobný plat počas čerpania dovolenky na zotavenie vypláca v eurách.
Náhrada výdavkov
§184
(1)
Príslušníkovi finančnej správy patrí náhrada výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh.
(2)
Náhradou výdavkov podľa odseku 1 sa rozumie náhrada výdavkov pri služobných cestách, cestách do škôl alebo kurzov, pri prijatí alebo pri preložení na inú funkciu, na sťahovanie, pri preventívnej rehabilitácii, pri zahraničných služobných cestách, pri vyslaní do škôl alebo kurzov v zahraničí a stravné poskytované príslušníkom finančnej správy v súvislosti s výkonom colnej kontroly na území cudzieho štátu.
(3)
Príslušníkovi finančnej správy nepatrí náhrada výdavkov podľa tohto zákona, ak mu ich uhradí medzinárodná organizácia alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Ak medzinárodná organizácia alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba preukázane poskytne príslušníkovi finančnej správy náhradu výdavkov len čiastočne, príslušníkovi finančnej správy patrí zostávajúca časť náhrady výdavkov do výšky určenej podľa tohto zákona.
(4)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí, alebo ktorý je vyslaný na plnenie úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej organizácie, patria náhrady pri výkone práce v zahraničí podľa osobitného predpisu.167)
(5)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je vyslaný na plnenie úloh v zahraničí v rámci operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, patrí denná náhrada výdavkov vo výške 60 eur až 160 eur; denná náhrada výdavkov sa poskytuje v cudzej mene. Výšku dennej náhrady výdavkov určuje minister na návrh prezidenta.
(6)
Na príslušníka finančnej správy vyslaného na plnenie úloh v zahraničí v rámci operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami sa nevzťahujú ustanovenia § 185 až 193, § 196 až 202 a § 204 až 208.
(7)
Ak príslušníkovi finančnej správy vyslanému v rámci operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami denné náhrady výdavkov uhrádza medzinárodná organizácia alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, denné náhrady výdavkov podľa odseku 5 mu nepatria. Ak medzinárodná organizácia alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba preukázane poskytne príslušníkovi finančnej správy dennú náhradu výdavkov len čiastočne, príslušníkovi finančnej správy patrí zostávajúca časť dennej náhrady výdavkov do výšky určenej podľa odseku 5.
§185
(1)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na služobnú cestu patrí
a)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b)
náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c)
stravné,
d)
náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta jeho trvalého pobytu alebo medzi nadriadeným a príslušníkom finančnej správy vopred dohodnutého miesta pobytu rodiny, ak služobná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak tomu nebráni výkon štátnej služby, najmenej však raz za 30 dní.
(2)
Pri povolaní príslušníka finančnej správy do služobnej pohotovosti z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby, pri ktorom mu vzniknú zvýšené výdavky, patrí príslušníkovi finančnej správy
a)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b)
stravné za čas prepravy, ak trvala päť hodín a viac,
c)
náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.
§186 Stravné
(1)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na služobnú cestu patrí stravné podľa osobitného predpisu.168)
(2)
Ak príslušník finančnej správy vykoná počas dvoch kalendárnych dní služobnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí príslušníkovi finančnej správy stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín.
§187 Náhrady výdavkov pri prijatí alebo pri preložení
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je preložený podľa § 107 ods. 1 písm. a) až d) do iného miesta výkonu štátnej služby a z toho dôvodu žije odlúčene od svojej rodiny, patria po dobu troch mesiacov náhrady ako pri služobnej ceste.
(2)
Nadriadený môže na základe žiadosti príslušníka finančnej správy, ktorý v dôsledku vzniku služobného pomeru alebo preloženia na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa § 107 ods. 4 do iného miesta výkonu štátnej služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie po dobu troch mesiacov.
(3)
Ak je podľa posúdenia nadriadeného možný denný návrat príslušníka finančnej správy do miesta trvalého pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odsekoch 1 a 2 poskytnúť náhrady preukázaných cestovných výdavkov z miesta trvalého pobytu do miesta výkonu štátnej služby a späť.
(4)
Náhrady podľa odsekov 1 až 3 nepatria príslušníkovi finančnej správy, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie bytu v mieste výkonu štátnej služby, a to trvale pre toto miesto výkonu štátnej služby.
§188 Náhrady pri presťahovaní
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý sa v súvislosti s preložením na inú funkciu podľa § 107 ods. 1 písm. a) až d) presťahuje do nového miesta výkonu štátnej služby, patrí
a)
náhrada preukázaných výdavkov za prepravu bytového zariadenia a zvrškov príslušníka finančnej správy a členov jeho rodiny,
b)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu príslušníka finančnej správy a členov jeho rodiny z doterajšieho miesta trvalého pobytu do nového miesta výkonu štátnej služby príslušníka finančnej správy,
c)
náhrada nevyhnutne potrebných preukázaných výdavkov spojených s úpravou bytu, najviac však 150 eur.
(2)
Náhrada podľa odseku 1 písm. c) sa znižuje o polovicu, ak sa príslušník finančnej správy presťahuje do bytu v novostavbe ako prvý užívateľ.
§189 Náhrada výdavkov za používanie cestných motorových vozidiel pri služobných cestách
(1)
Ak sa nadriadený s príslušníkom finančnej správy písomne dohodne, že sa pri služobnej ceste použije iné cestné motorové vozidlo ako služobné cestné motorové vozidlo, patrí príslušníkovi finančnej správy za každý kilometer jazdy sadzba základnej náhrady podľa osobitného predpisu169) a náhrada za spotrebované pohonné látky. Podmienkou je preukázanie zaplatenia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla.
(2)
Náhrada výdavkov za pohonné látky príslušníkovi finančnej správy patrí v rozsahu uvedenom v osobitnom predpise.170)
(3)
Nadriadený môže s príslušníkom finančnej správy písomne dohodnúť aj poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. Podmienka preukázania povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla platí aj v tomto prípade.
Náhrada výdavkov pri štúdiu alebo kurzoch
§190
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je vyslaný na štúdium na škole alebo v kurze mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí za dni cesty pri nástupe do školy alebo do kurzu a za dni cesty späť po skončení školy alebo kurzu náhrada cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste. Ak ide o viacročné štúdium, patrí táto náhrada v každom roku štúdia.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy študujúcemu v kurze, ktorý bol na štúdium vyslaný mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí bezplatné ubytovanie a stravovanie. Ak nie je poskytnuté bezplatné ubytovanie a stravovanie, patria mu náhrady ako pri služobnej ceste.
(3)
Počas pobytu v kurze, do ktorého bol príslušník finančnej správy vyslaný na štúdium, patrí príslušníkovi finančnej správy, ktorý žije odlúčene od svojej rodiny najmenej 30 dní, náhrada preukázaných cestovných výdavkov na návštevu rodiny a späť raz za dva týždne.
(4)
Náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny patrí príslušníkovi finančnej správy až do výšky preukázaných cestovných výdavkov pri použití železničného spojenia alebo autobusového spojenia.
(5)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na štúdium na škole mimo jeho miesta výkonu štátnej služby, kde sa mu neposkytuje bezplatné stravovanie a ubytovanie, patrí náhrada výdavkov ako pri služobnej ceste.
§191
(1)
Príslušníkovi finančnej správy študujúcemu so súhlasom služobného úradu pri výkone štátnej služby mimo miesta výkonu štátnej služby na vykonanie skúšok a na účasť na študijných sústredeniach a predpísaných konzultáciách a na cestu späť patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste.
(2)
Pri opravných skúškach náhrada podľa odseku 1 príslušníkovi finančnej správy nepatrí.
§192 Náhrady výdavkov pri preventívnej rehabilitácii
Pri preventívnej rehabilitácii formou liečebno-preventívnej starostlivosti a formou výkonu fyzickej práce v prospech služobného úradu patrí príslušníkovi finančnej správy náhrada preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste. Pri preventívnej rehabilitácii formou aktívneho odpočinku príslušníkovi finančnej správy náhrada preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste nepatrí.
§193 Náhrada výdavkov pri zahraničných služobných cestách
Pri poskytovaní náhrad výdavkov pri zahraničnej služobnej ceste podľa § 110 ods. 4 sa postupuje podľa § 185 a 189, ak § 194 až 196, § 198 a § 200 až 202 neustanovujú inak.
§194 Poistenie liečebných nákladov v zahraničí
Príslušníkovi finančnej správy pri zahraničnej služobnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada príslušníkovi finančnej správy nepatrí, ak ho takto poistil služobný úrad.
§195 Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je vyslaný na zahraničnú služobnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne rizikových oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané orgánom verejného zdravotníctva.
§196 Stravné pri zahraničnej služobnej ceste
(1)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na zahraničnú služobnú cestu patrí stravné podľa osobitného predpisu,171) ak odseky 2 až 6 neustanovujú inak.
(2)
Ak príslušník finančnej správy vykoná počas kalendárneho dňa viac zahraničných služobných ciest, z ktorých každá trvá najviac šesť hodín, patrí príslušníkovi finančnej správy stravné za celkový čas trvania týchto služobných ciest.
(3)
Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni dlhšie ako 6 hodín, najviac však 12 hodín, alebo ak trvá celkove dlhšie ako 6 hodín, najviac však 12 hodín, patrí príslušníkovi finančnej správy stravné v eurách, alebo ak ide o zahraničnú služobnú cestu mimo štátov eurozóny, v cudzej mene vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného podľa odseku 1.
(4)
Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni najviac šesť hodín alebo ak trvá celkove najviac šesť hodín, patrí príslušníkovi finančnej správy stravné v eurách, alebo ak ide o zahraničnú služobnú cestu mimo štátov eurozóny, v cudzej mene vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného podľa odseku 1.
(5)
Ak má príslušník finančnej správy na zahraničnej služobnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, stravné mu nepatrí. Ak má zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, stravné sa kráti pri bezplatne poskytnutých raňajkách o 25 %, bezplatne poskytnutom obede o 40 % a bezplatne poskytnutej večeri o 35 % zo základnej sadzby stravného.
(6)
Ak má príslušník finančnej správy na zahraničnej služobnej ceste preukázane poskytnuté raňajky v rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ kráti stravné o 25 % zo základnej sadzby stravného.
§197
Služobný úrad môže poskytnúť príslušníkovi finančnej správy pri zahraničnej služobnej ceste vreckové v eurách, alebo ak ide o zahraničnú služobnú cestu mimo štátov eurozóny, v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa § 196.
§198 Náhrada výdavkov za pohonné látky
(1)
Pri poskytovaní náhrady za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 189 patrí príslušníkovi finančnej správy pri zahraničnej služobnej ceste náhrada za pohonné látky v eurách, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2)
Ak ide o zahraničnú služobnú cestu mimo štátov eurozóny, patrí príslušníkovi finančnej správy náhrada za pohonné látky v cudzej mene za kilometre najazdené v zahraničí nad 350 kilometrov, ak sa s prihliadnutím na technické parametre cestného motorového vozidla nadriadený písomne nedohodne s príslušníkom finančnej správy na dlhšej vzdialenosti.
§199 Vylúčenie súbehu náhrad pri zahraničnej služobnej ceste
(1)
Pri zahraničnej služobnej ceste patrí príslušníkovi finančnej správy za čas služobnej cesty na území Slovenskej republiky stravné v eurách v rozsahu a za podmienok podľa § 186 ods. 1. Ak sa príslušníkovi finančnej správy vyslaním na zahraničnú služobnú cestu neumožnilo stravovať sa obvyklým spôsobom, možno postupovať podľa osobitného predpisu.172)
(2)
Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej republiky, je rozhodnou dobou na vznik nároku na náhradu v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 196 a 197 prechod štátnej hranice Slovenskej republiky, a pri leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku.
(3)
Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína a končí v zahraničí, sú na vznik nároku na náhradu v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 196 a 197 rozhodujúce podmienky služobnej cesty určené nadriadeným podľa § 110 ods. 2; obmedzenie podľa § 198 ods. 2 v tomto prípade neplatí.
(4)
Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky a končí v zahraničí, a pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí a končí na území Slovenskej republiky, sa na posúdenie rozhodnej doby na vznik nároku na náhrady v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 196 a 197 primerane použijú odseky 2 a 3.
§200 Zahraničné služobné cesty vykonávané na základe dohody o vzájomnej výmene príslušníkov daňových a colných správ
(1)
Ak je zahraničná služobná cesta vykonávaná na základe dohody o vzájomnej výmene príslušníkov daňových a colných správ, môže služobný úrad dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí poskytovanie bezplatného ubytovania, stravného, vreckového a náhradu cestovných výdavkov za cesty súvisiace s výkonom štátnej služby.
(2)
Cestovné výdavky za cesty z miesta výkonu štátnej služby príslušníka finančnej správy do sídla zmluvnej strany v zahraničí a späť, náhradu preukázaných výdavkov za poistenie liečebných nákladov v zahraničí, povinné očkovanie a odporúčané očkovanie uhrádza služobný úrad.
(3)
Služobný úrad môže dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí, ku ktorej je príslušník finančnej správy vysielaný, výšku stravného poskytovaného príslušníkovi finančnej správy v zahraničí najviac do výšky ustanovenej v § 196.
§201 Náhrady cestovných výdavkov pri vysielaní príslušníka finančnej správy na štúdium
do škôl alebo kurzov v zahraničí
(1)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na štúdium do školy alebo do kurzu v zahraničí patria náhrady ako pri zahraničnej služobnej ceste okrem náhrad podľa § 185 ods. 1 písm. e).
(2)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na štúdium do školy alebo do kurzu v zahraničí služobný úrad môže poskytnúť vreckové v eurách, alebo ak ide o štúdium mimo štátov eurozóny, v cudzej mene do výšky 5 % stravného určeného podľa § 196.
(3)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na štúdium do školy alebo do kurzu v zahraničí, ktoré trvajú viac ako desať mesiacov, patrí počas štúdia jedenkrát ročne náhrada cestovných výdavkov za cestu konanú z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.
(4)
Pri udelení dovolenky alebo služobného voľna z dôvodu vlastnej svadby, návštevy vážne chorého člena rodiny alebo z dôvodu účasti na jeho pohrebe patrí príslušníkovi finančnej správy okrem náhrad poskytovaných podľa odsekov 2 a 3 náhrada cestovných výdavkov za cestu z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.
§202 Stravné a náhrady cestovných výdavkov poskytované príslušníkovi finančnej správy v súvislosti s výkonom colnej kontroly na území cudzieho štátu
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý vykonáva colnú kontrolu na území cudzieho štátu, patrí počas nepretržitého výkonu tejto služby stravné v eurách, alebo ak ide o výkon colnej kontroly na území cudzieho štátu mimo štátov eurozóny, v cudzej mene vo výške
a)
5 % zo základnej sadzby stravného, ak výkon štátnej služby trvá do 6 hodín vrátane,
b)
15 % zo základnej sadzby stravného, ak výkon štátnej služby trvá nad 6 hodín a najviac do 12 hodín vrátane,
c)
25 % zo základnej sadzby stravného, ak výkon štátnej služby trvá nad 12 hodín a najviac do 18 hodín vrátane.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý vykonáva colnú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, sa do nepretržitého výkonu tejto služby spočítavajú hodiny strávené na území cudzieho štátu. Podľa počtu hodín strávených na území cudzieho štátu patrí príslušníkovi finančnej správy stravné podľa odseku 1.
(3)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý vykonáva colnú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov na území cudzieho štátu.
§203 Naturálne náležitosti a príspevok na ošatenie
(1)
Príslušník finančnej správy má nárok na bezplatné poskytovanie služobnej rovnošaty a jej súčastí (ďalej len „naturálne náležitosti“) alebo príspevok na ošatenie podľa odsekov 2 až 8 (ďalej len „peňažný príspevok“), ak odseky 11, 13, 14 a 17 neustanovujú inak.
(2)
Pri vzniku služobného pomeru patrí príslušníkovi finančnej správy
a)
príslušná služobná rovnošata a jej súčasti, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate; ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté,
b)
peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty neozbrojeného príslušníka finančnej správy a jej súčastí na zaobstaranie občianskeho odevu a doplnkov, ak ide o neozbrojeného príslušníka finančnej správy vykonávajúceho štátnu službu v občianskom odeve,
c)
služobná rovnošata ozbrojeného príslušníka finančnej správy a jej súčasti a peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty tejto služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak ozbrojený príslušník finančnej správy vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom; ustanovenie odseku 4 tým nie je dotknuté.
(3)
Príslušníčke finančnej správy, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, patrí pri vzniku služobného pomeru k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 30 % hodnoty príslušnej služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.
(4)
Ozbrojenej príslušníčke finančnej správy, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, patrí pri vzniku služobného pomeru k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty ozbrojeného príslušníka finančnej správy a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.
(5)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí príslušníkovi finančnej správy, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia vo výške 40 % hodnoty príslušnej služobnej rovnošaty a jej súčastí.
(6)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí príslušníčke finančnej správy, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada formou nepeňažného plnenia vo výške 30 % hodnoty príslušnej služobnej rovnošaty a jej súčastí a peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty príslušnej služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.
(7)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy a ozbrojenej príslušníčke finančnej správy každý rok peňažný príspevok vo výške 40 % hodnoty služobnej rovnošaty ozbrojeného príslušníka finančnej správy a jej súčastí, ak vykonávajú štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom.
(8)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy a neozbrojenej príslušníčke finančnej správy každý rok peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty neozbrojeného príslušníka finančnej správy a jej súčastí, ak vykonávajú štátnu službu v občianskom odeve.
(9)
Výplata peňažného príspevku sa vykonáva po vzniku nároku v najbližšom výplatnom termíne služobného príjmu.
(10)
Príslušník finančnej správy môže uplatniť nárok na náhradu na obnovu naturálnych náležitostí formou nepeňažného plnenia najneskôr do 24 mesiacov odo dňa vzniku nároku, inak nárok zanikne.
(11)
Naturálne náležitosti a peňažný príspevok nepatria príslušníkovi finančnej správy za dobu, ktorá sa nezapočítava do doby výsluhy rokov v hodnosti podľa § 94 ods. 4 písm. a) až e) a h), a za dobu, počas ktorej je príslušník finančnej správy na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1.
(12)
Naturálne náležitosti a peňažný príspevok nepodliehajú dani z príjmu zo závislej činnosti fyzických osôb.
(13)
Naturálne náležitosti podľa odseku 2 písm. a) a c), peňažný príspevok podľa odseku 2 písm. b) a c) a jednorazový peňažný príspevok podľa odsekov 3 a 4 nepatria príslušníkovi finančnej správy, ktorému vznikol služobný pomer podľa tohto zákona opätovne, ak od skončenia predchádzajúceho služobného pomeru uplynulo menej ako 12 mesiacov.
(14)
Príslušníkovi finančnej správy, u ktorého bolo rozhodnuté o skončení jeho služobného pomeru alebo ktorý požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, nepatrí peňažný príspevok a náhrada na obnovu naturálnych náležitostí podľa odsekov 5 až 8 a nárok na nevyčerpanú náhradu na obnovu naturálnych náležitostí formou nepeňažného plnenia takémuto príslušníkovi finančnej správy zaniká.
(15)
Hodnotu služobnej rovnošaty ozbrojeného príslušníka finančnej správy a jej súčastí a hodnotu služobnej rovnošaty neozbrojeného príslušníka finančnej správy a jej súčastí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
(16)
Príslušníkovi finančnej správy patrí príslušná služobná rovnošata a jej súčasti pri ustanovení do funkcie, v ktorej príslušník finančnej správy vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, alebo pri ustanovení do takejto funkcie nanovo podľa § 108. Príslušná služobná rovnošata patrí aj neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy pri zmene určenia funkcie podľa § 93 ods. 4 na funkciu, v ktorej sa štátna služba vykonáva v služobnej rovnošate.
(17)
Ustanovenie odseku 16 sa neuplatní, ak príslušník finančnej správy dostal príslušnú služobnú rovnošatu alebo mal nárok na jej obnovu v období dvoch rokov predchádzajúcich skutočnostiam podľa odseku 16.
(18)
Príslušnou služobnou rovnošatou sa rozumie pri ozbrojenom príslušníkovi finančnej správy rovnošata ozbrojeného príslušníka finančnej správy a pri neozbrojenom príslušníkovi finančnej správy rovnošata neozbrojeného príslušníka finančnej správy.
Spoločné ustanovenia
§204
(1)
Miestom pobytu je miesto trvalého pobytu príslušníka finančnej správy, prechodného pobytu príslušníka finančnej správy alebo iné miesto pobytu rodiny príslušníka finančnej správy na území Slovenskej republiky vopred dohodnuté medzi príslušníkom finančnej správy a nadriadeným.
(2)
Rodinou príslušníka finančnej správy je na účely tohto zákona manžel alebo manželka a jeho nezaopatrené deti.173)
(3)
Ak príslušníkovi finančnej správy vznikne nárok na stravné z viacerých dôvodov, patrí mu len to stravné, ktoré je preňho výhodnejšie.
(4)
Ak priznanie platových náležitostí a ďalších náležitostí je podmienené vykonávaním štátnej služby, za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky, dodatkovej dovolenky, preventívnej rehabilitácie a prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti určenej pre ozbrojeného príslušníka finančnej správy,
b)
keď príslušník finančnej správy nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý deň výkonu štátnej služby,
c)
náhradného voľna za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
d)
služobného voľna pre prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu, ak príslušníkovi finančnej správy nebola poskytnutá náhrada služobného platu alebo iná náhrada,
e)
služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe,
f)
služobného voľna pre dôležité študijné prekážky,
g)
prehlbovania kvalifikácie,
h)
prestávky v službe,
i)
prestávky na dojčenie,
j)
služobnej cesty strávený inak ako plnením služobných úloh, ktorý spadá do základného času služby príslušníka finančnej správy v jednotlivých dňoch.
(5)
Príslušnou časťou služobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom základnom čase služby v týždni je 1/175 služobného platu a pri 38-hodinovom základnom čase služby v týždni 1/165 služobného platu.
(6)
Za občana sa na účely tohto zákona považuje štátny občan Slovenskej republiky, občan iného členského štátu, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo občan Švajčiarskej konfederácie.
(7)
Ak osobitné predpisy,174) ktoré sa vzťahujú na služobný úrad alebo na príslušníkov finančnej správy, obsahujú ustanovenie o mzde, rozumie sa ňou služobný príjem podľa tohto zákona.
(8)
Ak osobitné predpisy,175) ktoré sa vzťahujú na služobný úrad alebo na príslušníkov finančnej správy, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým služobný plat priznaný príslušníkovi finančnej správy v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
(9)
Ak sa v priebehu kalendárneho roka skončí príslušníkovi finančnej správy služobný pomer a vznikne mu nový služobný pomer, takémuto príslušníkovi finančnej správy patrí po opätovnom vzniku služobného pomeru nárok na služobné voľno podľa § 155 ods. 1 v rozsahu jeho zostatku nevyčerpaného v tomto kalendárnom roku počas trvania predchádzajúceho služobného pomeru.
§205
Ak tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a príslušník finančnej správy ich nepreukáže z dôvodu straty dokladov, ktoré sa už nedajú získať náhradným spôsobom, môže služobný úrad poskytnúť náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky ustanovené v § 110 ods. 2 a 5.
§206
(1)
Ak príslušník finančnej správy požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa § 185, služobný úrad je povinný poskytnúť mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad.
(2)
Služobný úrad je povinný poskytnúť príslušníkovi finančnej správy pri zahraničnej služobnej ceste preddavok v eurách, alebo ak ide o zahraničnú služobnú cestu mimo štátov eurozóny, v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej služobnej cesty.
§207
(1)
Príslušník finančnej správy je povinný do jedného mesiaca po skončení služobnej cesty predložiť služobnému úradu písomné doklady na vyúčtovanie služobnej cesty a vrátiť nevyúčtovaný preddavok.
(2)
Služobný úrad je povinný do jedného mesiaca odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie služobnej cesty príslušníka finančnej správy.
§208
Na zmenu osobného stavu príslušníka finančnej správy, ktorá je rozhodujúca pre nároky podľa tohto zákona, sa prihliadne odo dňa, keď zmena nastala.
ŠIESTA HLAVA
BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI VÝKONE ŠTÁTNEJ SLUŽBY
Bezpečnosť a ochrana zdravia
§209
(1)
Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia príslušníkov finančnej správy pri výkone štátnej služby zabezpečuje služobný úrad.
(2)
Služobný úrad je povinný najmä
a)
vytvárať podmienky na bezpečný a zdravie nepoškodzujúci výkon štátnej služby,
b)
riadiť, koordinovať a trvale zvyšovať úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia, technických zariadení a pracovného prostredia pri výkone štátnej služby, vykonávať kontrolu predmetných úloh a zabezpečovať odstránenie zistených závad,
c)
zisťovať a odstraňovať príčiny služobných úrazov a chorôb z povolania, evidovať ich, oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na nápravu,
d)
priebežne vyhodnocovať nebezpečenstvá vyplývajúce z výkonu štátnej služby a na ich základe aktualizovať vnútorný predpis na bezplatné poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu nevyhnutného na výkon štátnej služby, kontrolovať ich používanie a vytvárať podmienky na ich údržbu a udržiavanie nezávadného stavu,
e)
poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky, ako aj nápoje podľa osobitných predpisov,176)
f)
umožňovať príslušným odborovým orgánom vykonávanie kontroly plnenia úloh v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj účasť pri zisťovaní okolností a príčin vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania,
g)
oboznamovať príslušníkov finančnej správy s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi, zásadami a novými poznatkami na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, pravidelne preverovať ich vedomosti, viesť záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach,
h)
zabezpečiť dodržiavanie predpisov o požiarnej ochrane, plniť z nich vyplývajúce príkazy, zákazy a pokyny a vykonávať pravidelnú kontrolu ich plnenia,
i)
chrániť zdravie príslušníkov finančnej správy, aby nebolo ohrozované fajčením v priestoroch, kde sa vykonáva štátna služba.
(3)
Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany podľa tohto zákona znáša služobný úrad.
§210
(1)
Príslušník finančnej správy je povinný dbať o vlastnú bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby.
(2)
Príslušník finančnej správy je ďalej povinný
a)
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy o požiarnej ochrane,
b)
zúčastňovať sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a absolvovať skúšky a lekárske prehliadky,
c)
nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky alebo psychotropné látky a prípravky na miestach výkonu štátnej služby a v čase výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba,
d)
používať pri výkone štátnej služby predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné prostriedky,
e)
prísne dodržiavať bezpečnostné opatrenia pri manipulácii so zbraňami, pri práci s technikou a dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy o požiarnej ochrane.
§211
Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri výkone štátnej služby; pritom má právo kontrolovať, ako nadriadený plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.
§212
Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva orgán dozoru služobného úradu podľa osobitných predpisov.177)
SIEDMA HLAVA
STAROSTLIVOSŤ O PRÍSLUŠNÍKOV FINANČNEJ SPRÁVY
§213 Vytváranie podmienok na výkon štátnej služby
(1)
Služobný úrad vytvára príslušníkovi finančnej správy podmienky na riadny, a ak je to možné, bezpečný výkon štátnej služby.
(2)
Služobný úrad je povinný najmä
a)
oboznamovať príslušníkov finančnej správy s vnútornými predpismi a informáciami potrebnými na riadny výkon štátnej služby,
b)
starať sa v súlade s potrebami finančnej správy o získavanie, zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie príslušníkov finančnej správy,
c)
zabezpečovať pre príslušníkov finančnej správy zdravotnú starostlivosť,
d)
zriaďovať, udržiavať a zlepšovať sociálne zariadenia,
e)
zabezpečovať podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,
f)
zabezpečiť príslušníkom finančnej správy vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo v priestoroch orgánov finančnej správy alebo v ich blízkosti; túto povinnosť nemá voči príslušníkom finančnej správy vyslaným na služobnú cestu a voči príslušníkom finančnej správy, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len „finančný príspevok na stravovanie“),
g)
prispievať na stravovanie podľa písmena f) vo výške 65 % ceny teplého hlavného jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu,168) a poskytovať príspevok podľa osobitného predpisu.178)
(3)
Stravovanie podľa odseku 2 písm. f) služobný úrad zabezpečuje podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja príslušníkovi finančnej správy v priebehu zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v inom stravovacom zariadení alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, prostredníctvom stravovacích poukážok je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby najviac 2 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke. Služobný úrad poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme príslušníkom finančnej správy počas zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.
(4)
Na účely stravovania sa za zmenu považuje výkon štátnej služby dlhší ako 4 hodiny. Ak zmena trvá viac ako 11 hodín, ale netrvá viac ako 12 hodín, služobný úrad môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla; pri zmene trvajúcej viac ako 12 hodín je povinný jeho poskytnutie zabezpečiť. Ak zmena trvá viac ako 17 hodín, služobný úrad môže zabezpečiť poskytnutie tretieho teplého hlavného jedla.
(5)
Služobný úrad poskytuje príslušníkovi finančnej správy finančný príspevok na stravovanie v sume uvedenej v odseku 2 písm. g), ak splnenie povinnosti zabezpečiť príslušníkom finančnej správy stravovanie vylučujú podmienky výkonu štátnej služby alebo služobný úrad nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2 písm. f).
(6)
Ak nie je možné zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom stravovacom zariadení, a ak nejde o prípady podľa odseku 5, služobný úrad umožní príslušníkovi finančnej správy výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo finančným príspevkom na stravovanie v sume uvedenej v odseku 2 písm. g). Príslušník finančnej správy je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(7)
V kolektívnej zmluve možno upraviť podmienky, za ktorých bude služobný úrad poskytovať príslušníkom finančnej správy stravovanie počas trvania prekážok pri výkone štátnej služby.
(8)
Príslušníkovi finančnej správy patrí príspevok na rekreáciu v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 152a Zákonníka práce.
(9)
Príslušníkovi finančnej správy môže byť zamestnávateľom poskytnutý príspevok na športovú činnosť dieťaťa v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 152b Zákonníka práce.
§214 Všeobecné ustanovenia o vzdelávaní príslušníkov finančnej správy
(1)
Služobný úrad na účely získavania, zvyšovania alebo prehlbovania kvalifikácie príslušníkov finančnej správy v súlade s potrebami finančnej správy
a)
zabezpečuje príslušníkovi finančnej správy profesijné a iné odborné vzdelávanie,
b)
vysiela príslušníkov finančnej správy na odborné vzdelávanie do škôl alebo iných vzdelávacích zariadení.179)
(2)
Odborné vzdelávanie umožňuje príslušníkovi finančnej správy získať, rozširovať, prehlbovať alebo obnovovať si vedomosti a zručnosti, získať spôsobilosť na vykonávanie predpísaných činností alebo získať potrebný stupeň vzdelania na účely splnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania na výkon štátnej služby v inej funkcii alebo kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania.
§215 Získavanie a zvyšovanie kvalifikácie
(1)
Získavaním kvalifikácie na účely tohto zákona je profesijné vzdelávanie príslušníkov finančnej správy, ktorého cieľom je získať profesijné vzdelanie.
(2)
Služobný úrad umožní príslušníkovi finančnej správy zaradenému v prípravnej štátnej službe získať profesijné vzdelanie štúdiom v základnom kurze a odbornom kurze.
(3)
Služobný úrad môže umožniť získať profesijné vzdelanie aj príslušníkovi finančnej správy zaradenému v dočasnej štátnej službe.
(4)
Zvyšovaním kvalifikácie na účely tohto zákona je vzdelávanie príslušníkov finančnej správy, ktorého cieľom je
a)
získanie potrebného stupňa všeobecného vzdelania na účely splnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania na inú funkciu, než do ktorej je príslušník finančnej správy ustanovený,
b)
získanie profesijného vzdelania na účely splnenia kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania určeného na inú funkciu, než do ktorej je príslušník finančnej správy ustanovený,
c)
získanie vzdelania potrebného na splnenie ďalšieho kvalifikačného predpokladu na výkon funkcie určeného podľa § 81 ods. 2,
d)
rozšírenie doterajšej kvalifikácie na funkciu, do ktorej je príslušník finančnej správy ustanovený.
(5)
Služobný úrad môže príslušníkovi finančnej správy na jeho žiadosť umožniť zvýšiť si kvalifikáciu štúdiom v základnom kurze alebo odbornom kurze, v určitom študijnom odbore, študijnom programe, v špecializovanom alebo inom kurze v súlade s potrebami finančnej správy.
(6)
Štúdium príslušníka finančnej správy pri výkone štátnej služby podľa odseku 4 písm. a) na účely zvýšenia kvalifikácie, s ktorým služobný úrad vyslovil súhlas, je dôležitou študijnou prekážkou v štátnej službe podľa tohto zákona. Štúdium v základnom kurze alebo odbornom kurze podľa odseku 1 a odseku 4 písm. b) alebo iných kurzoch podľa odseku 4 písm. c) a d) je výkonom štátnej služby.
§216 Vyslanie na štúdium
(1)
Súhlas služobného úradu so získaním kvalifikácie alebo zvýšením kvalifikácie príslušníka finančnej správy sa udeľuje rozhodnutím nadriadeného, ktorým sa príslušník finančnej správy vysiela na štúdium.
(2)
Súhlas služobného úradu so získaním kvalifikácie alebo zvýšením kvalifikácie príslušníka finančnej správy umožňuje príslušníkovi finančnej správy počas štúdia pri výkone štátnej služby čerpať služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(3)
Príslušník finančnej správy, ktorému služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo zvýšiť kvalifikáciu a ktorý dosiahol požadovaný stupeň kvalifikácie alebo si zvýšil kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať počas určenej doby v služobnom pomere alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania kvalifikácie alebo zvyšovania kvalifikácie (ďalej len „náklady na vzdelávanie“) alebo ich pomernú časť podľa § 218.
(4)
Doba určená na zotrvanie príslušníka finančnej správy v služobnom pomere podľa odseku 3 je pri štúdiu v základnom kurze alebo odbornom kurze podľa § 215 ods. 1 a ods. 4 písm. b) alebo iných odborných kurzoch podľa § 215 ods. 4 písm. c) a d) trojnásobkom doby trvania štúdia a pri štúdiu pri výkone štátnej služby podľa § 215 ods. 4 písm. a) dvojnásobkom doby trvania štúdia.
§217 Prehlbovanie kvalifikácie
(1)
Prehlbovaním kvalifikácie na účely tohto zákona je systematické vzdelávanie príslušníkov finančnej správy, ktorého cieľom je priebežné udržiavanie, obnovovanie, zdokonaľovanie a dopĺňanie si vedomostí, zručností, schopností a návykov potrebných na výkon štátnej služby.
(2)
Príslušník finančnej správy si kvalifikáciu prehlbuje najmä prostredníctvom špecializovaných odborných kurzov a iných foriem ďalšieho vzdelávania v súlade s potrebami finančnej správy.
(3)
Služobný úrad v súlade s opisom služobnej činnosti príslušníka finančnej správy môže príslušníkovi finančnej správy uložiť povinnosť zúčastniť sa na prehlbovaní kvalifikácie. Služobný úrad môže umožniť príslušníkovi finančnej správy prehĺbiť si doterajšiu kvalifikáciu aj na jeho žiadosť.
§218 Úhrada nákladov na vzdelávanie
(1)
Príslušník finančnej správy, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený v § 216 ods. 4, je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť.
(2)
Do nákladov na vzdelávanie sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému úradu
a)
vyplácaním služobného príjmu, ktorý sa príslušníkovi finančnej správy poskytoval počas štúdia, okrem odmeny podľa § 158 ods. 1 písm. f),
b)
poskytovaním služobného voľna s nárokom na služobný plat,
c)
poskytovaním náhrad cestovných výdavkov súvisiacich so štúdiom,
d)
úhradou poplatkov za štúdium alebo odborný kurz, ak ich služobný úrad za príslušníka finančnej správy uhradil.
(3)
Výšku úhrady nákladov na vzdelávanie vypočítava a určuje nadriadený podľa skutočných nákladov na vzdelávanie v období, keď príslušník finančnej správy získaval alebo si zvyšoval kvalifikáciu. Najvyššia suma úhrady nákladov na vzdelávanie, ktorú je príslušník finančnej správy povinný uhradiť, nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy skutočne vynaložených nákladov na vzdelávanie vypočítaných podľa odseku 2.
(4)
Povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu podľa § 258 ods. 1 písm. a) až g) a ods. 3.
(5)
V odôvodnených prípadoch môže nadriadený znížiť alebo odpustiť úhradu nákladov na vzdelávanie príslušníkovi finančnej správy uvoľnenému zo služobného pomeru na vlastnú žiadosť alebo príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru, pretože bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti.
(6)
O povinnosti uhradiť náklady na vzdelávanie alebo o ich znížení alebo odpustení rozhoduje po skončení služobného pomeru nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru príslušníka finančnej správy; v rozhodnutí uvedie aj výšku nákladov, ktorú je príslušník finančnej správy povinný uhradiť, a lehotu na ich úhradu.
(7)
O spôsobe úhrady nákladov na vzdelávanie sa môže príslušník finančnej správy so služobným úradom dohodnúť. Ak nedôjde k takejto dohode, možno uspokojiť pohľadávku na základe vykonateľného rozhodnutia o povinnosti príslušníka finančnej správy uhradiť náklady na vzdelávanie mesačnými zrážkami z jeho príjmu; výška mesačných zrážok z príjmu však nesmie prekročiť sumu ustanovenú podľa osobitného predpisu.164)
(8)
Prezident môže rozhodnúť u príslušníka finančnej správy, ktorý je opätovne prijatý do služobného pomeru a má povinnosť úhrady nákladov za vzdelanie, že vznikom nového služobného pomeru príslušník finančnej správy pokračuje v plnení povinnosti zotrvať v služobnom pomere podľa § 216 ods. 3 a 4.
(9)
Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na príslušníka finančnej správy, ktorý náklady za vzdelanie už uhradil.
(10)
Príslušník finančnej správy je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal kvalifikáciu alebo si nezvýšil kvalifikáciu. Odseky 4, 5 a 8 sa na túto povinnosť nepoužijú.
§219 Zdravotná starostlivosť
Na zdravotnú starostlivosť o príslušníkov finančnej správy sa vzťahujú osobitné predpisy.180)
§220 Preventívna rehabilitácia
(1)
Preventívna rehabilitácia sa poskytuje formou
a)
liečebno-preventívnej starostlivosti,
b)
výkonu fyzickej práce v prospech služobného úradu alebo
c)
aktívneho odpočinku.
(2)
Preventívnu rehabilitáciu tvorí súbor preventívnych opatrení podľa odseku 1 zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia príslušníka finančnej správy.
(3)
Preventívna rehabilitácia podľa odseku 1 písm. a) sa poskytuje v trvaní siedmich po sebe nasledujúcich kalendárnych dní v kalendárnom roku príslušníkovi finančnej správy so zhoršeným zdravotným stavom na základe odporúčania služobného posudkového lekára na upevnenie jeho telesného a duševného zdravia.
(4)
Preventívna rehabilitácia podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c) sa poskytuje v trvaní 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní v kalendárnom roku ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy, ktorý o takúto formu preventívnej rehabilitácie požiada a ktorý v kalendárnom roku dosiahol vek najmenej 40 rokov alebo vykonával štátnu službu po dobu najmenej 15 rokov; za dobu výkonu štátnej služby sa považuje doba trvania služobného pomeru podľa tohto zákona.
(5)
Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje príslušníkovi finančnej správy v prvom roku služobného pomeru, príslušníkovi finančnej správy zaradenému do neplatenej zálohy, príslušníkovi finančnej správy počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, príslušníkovi finančnej správy, u ktorého bolo rozhodnuté o jeho prepustení, ktorý požiadal o uvoľnenie a u ktorého to vylučuje jeho zdravotný stav.
(6)
Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje príslušníkovi finančnej správy v období kratšom ako šesť mesiacov od jeho nástupu na výkon štátnej služby po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa § 226 ods. 1 a 2.
(7)
Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje príslušníkovi finančnej správy v kalendárnom roku, v ktorom mu bola poskytnutá kúpeľná starostlivosť.181) Ak bola príslušníkovi finančnej správy poskytnutá preventívna rehabilitácia predtým, ako mu bola poskytnutá kúpeľná starostlivosť, príslušníkovi finančnej správy nepatrí preventívna rehabilitácia v nasledujúcom kalendárnom roku.
(8)
Príslušník finančnej správy je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň, v ktorý je na ňu vyslaný.
(9)
Náhradný termín nástupu preventívnej rehabilitácie sa môže určiť príslušníkovi finančnej správy, ktorý nemohol nastúpiť v pôvodne určenom termíne zo závažných osobných, rodinných alebo zdravotných dôvodov, ktoré je povinný preukázať.
(10)
Preventívna rehabilitácia podľa odseku 1 písm. a) sa poskytuje v kúpeľno-rehabilitačných ústavoch alebo v zdravotníckych zariadeniach určených služobným úradom. Náklady spojené s preventívnou rehabilitáciou hradí služobný úrad.
(11)
Počas trvania preventívnej rehabilitácie má príslušník finančnej správy nárok na služobný plat.
(12)
Podrobnosti o vykonávaní preventívnej rehabilitácie, vysielaní na preventívnu rehabilitáciu a riadení preventívnej rehabilitácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
(13)
V tom istom kalendárnom roku možno čerpať preventívnu rehabilitáciu podľa odseku 1 písm. a) a preventívnu rehabilitáciu podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), ak sú splnené podmienky podľa odsekov 3 a 4.
Osobitné podmienky výkonu štátnej služby príslušníčok
finančnej správy
§221
(1)
Činnosti zakázané tehotným príslušníčkam finančnej správy, matkám – príslušníčkam finančnej správy do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim príslušníčkam finančnej správy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
(2)
Tehotná príslušníčka finančnej správy nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a o dojčiacej príslušníčke finančnej správy.
(3)
Dojčiaca príslušníčka finančnej správy na účely tohto zákona je príslušníčka finančnej správy, ktorá služobný úrad písomne informovala o tejto skutočnosti.
§222
(1)
Tehotná príslušníčka finančnej správy a príslušníčka finančnej správy starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok nesmie byť zaraďovaná na výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni a do služobnej pohotovosti. Na výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni možno zaradiť príslušníčku finančnej správy, ktorá sa stará o dieťa staršie ako jeden rok a mladšie ako tri roky, len s jej písomným súhlasom. Do služobnej pohotovosti možno zaradiť príslušníčku finančnej správy, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, len s jej písomným súhlasom.
(2)
Príslušníčka finančnej správy starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok nesmie byť vysielaná na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu.
§223
(1)
Ak tehotná príslušníčka finančnej správy vykonáva štátnu službu, ktorej výkon je tehotným príslušníčkam finančnej správy zakázaný alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, nadriadený je povinný dočasne ju previesť alebo preložiť na inú funkciu, ktorá je pre ňu vhodná.
(2)
Ak z dôvodov uvedených v odseku 1 nemožno tehotnú príslušníčku finančnej správy dočasne previesť alebo preložiť na inú funkciu, ktorá je pre ňu vhodná, nadriadený je povinný zaradiť ju do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy.
(3)
Ak tehotná príslušníčka finančnej správy má vo funkcii, na ktorú bola dočasne prevedená alebo preložená podľa odseku 1 bez svojho zavinenia, nižší služobný príjem, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávacia dávka podľa osobitných predpisov.182)
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú rovnako na príslušníčku finančnej správy do konca deviateho mesiaca po pôrode a na dojčiacu príslušníčku finančnej správy.
§224
Tehotnú príslušníčku finančnej správy a príslušníčku finančnej správy starajúcu sa o dieťa mladšie ako osem rokov možno vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu alebo preložiť do iného miesta výkonu štátnej služby len s jej písomným súhlasom; ustanovenie § 222 ods. 2 tým nie je dotknuté.
§225
(1)
Nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na povinnosti príslušníčky finančnej správy voči dieťaťu mladšiemu ako 15 rokov, o ktoré sa stará.
(2)
Nadriadený určí príslušníčke finančnej správy starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej príslušníčke finančnej správy na jej žiadosť kratší čas služby v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.
Materská dovolenka a rodičovská dovolenka
§226
(1)
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí príslušníčke finančnej správy materská dovolenka v trvaní 34 týždňov; osamelej príslušníčke finančnej správy patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a príslušníčke finančnej správy, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi finančnej správy od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.
(2)
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi finančnej správy, ak o to písomne požiada, rodičovská dovolenka až do troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, poskytne sa príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi finančnej správy, ak o to písomne požiada, rodičovská dovolenka až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o ktorý príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy žiada, spravidla najmenej však na jeden mesiac.
(3)
Na materskú dovolenku príslušníčka finančnej správy nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(4)
Ak príslušníčka finančnej správy vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak príslušníčka finančnej správy vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej príslušníčke finančnej správy sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a príslušníčke finančnej správy, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí, sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.
(5)
Materská dovolenka príslušníčky finančnej správy v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani byť prerušená pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(6)
Príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy sa po skončení rodičovskej dovolenky podľa odseku 2 ustanovia do funkcie, ktorú vykonávali pred nástupom na túto rodičovskú dovolenku. Ak ustanovenie do tejto funkcie nie je možné z dôvodu organizačnej zmeny, ustanovia sa do inej funkcie za podmienok, ktoré pre príslušníčku finančnej správy alebo príslušníka finančnej správy nie sú menej priaznivé ako podmienky pred nástupom na rodičovskú dovolenku podľa odseku 2. Práva príslušníčky finančnej správy a príslušníka finančnej správy, ktoré mali alebo ktoré im vznikli v čase nástupu na rodičovskú dovolenku podľa odseku 2, zostávajú zachované v pôvodnom rozsahu aj po skončení rodičovskej dovolenky; tieto práva im patria vrátane zmien, ktoré vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov služobného úradu.
(7)
Príslušníčka finančnej správy a príslušník finančnej správy sú povinní písomne oznámiť služobnému úradu najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.
(8)
Príslušníčka finančnej správy v stálej štátnej službe alebo príslušník finančnej správy v stálej štátnej službe sa po skončení ich materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ustanovia do funkcie podľa § 105 ods. 1, ak pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku vykonávali funkciu, z ktorej bola predtým odvolaná iná príslušníčka finančnej správy alebo iný príslušník finančnej správy z dôvodu nástupu na rodičovskú dovolenku podľa odseku 2.
§227
(1)
Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy, ktorí prevzali na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré im súd zveril do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do poručníctva, ak sa poručník osobne stará o dieťa podľa osobitného predpisu183) alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
(2)
Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka podľa § 226 ods. 1 sa poskytuje príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi finančnej správy odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov; osamelej príslušníčke finančnej správy alebo osamelému príslušníkovi finančnej správy sa poskytuje v trvaní 31 týždňov a príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi finančnej správy, ktorý prevzal dve alebo viac detí, v trvaní 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Rodičovská dovolenka podľa § 226 ods. 2 sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne tri roky veku a kým dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť dosiahne šesť rokov veku.
Materská dovolenka a rodičovská dovolenka v osobitných prípadoch
§228
(1)
Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti a príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy zatiaľ nastúpia výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu; jej nevyčerpaná časť sa príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi finančnej správy poskytne odo dňa, keď prevzali dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestali z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do doby, keď dieťa dosiahne tri roky, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, do šiestich rokov veku dieťaťa.
(2)
Príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi finančnej správy, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi finančnej správy, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo iného obdobného zariadenia z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.
(3)
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí príslušníčke finančnej správy materská dovolenka v trvaní 14 týždňov.
(4)
Ak dieťa zomrie v čase, keď je príslušníčka finančnej správy na materskej dovolenke alebo príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte v trvaní dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.
§229
Ak príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy najmenej jeden mesiac pred predpokladaným dňom skončenia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky požiadajú nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne na skončenie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, nadriadený je povinný žiadosti vyhovieť.
§230 Prestávky na dojčenie
(1)
Príslušníčke finančnej správy, ktorá dojčí svoje dieťa, patria okrem prestávok na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.
(2)
Príslušníčke finančnej správy, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný čas služby.
(3)
Ak vykonáva príslušníčka finančnej správy štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.
(4)
Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne služobný plat.
§231
(1)
Ustanovenia § 222, § 224 a 225 sa vzťahujú aj na osamelých príslušníkov finančnej správy trvale sa starajúcich aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov.
(2)
Osamelými sa rozumejú príslušníčky finančnej správy, ktoré žijú samy a sú slobodné, ovdovelé alebo rozvedené, príslušníci finančnej správy, ktorí žijú sami a sú slobodní, ovdovelí alebo rozvedení, alebo príslušníčky finančnej správy a príslušníci finančnej správy osamelí z iných vážnych dôvodov.
ÔSMA HLAVA
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU
§232 Povinnosti služobného úradu a príslušníka finančnej správy
(1)
Služobný úrad je povinný zabezpečovať príslušníkovi finančnej správy také podmienky, aby mohol riadne vykonávať štátnu službu bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak príslušník finančnej správy oznámi zistené nedostatky, služobný úrad je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
(2)
Príslušník finančnej správy je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť nadriadeného.
(3)
Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať služobný zákrok, použijú sa § 33 až 35.
Všeobecná zodpovednosť príslušníka finančnej správy
§233
(1)
Príslušník finančnej správy zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať príslušníkovi finančnej správy zavinenie okrem prípadov uvedených v § 237.
(2)
Predpokladom vzniku zodpovednosti príslušníka finančnej správy za škodu služobnému úradu je
a)
vznik škody,
b)
porušenie povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním,
c)
príčinná súvislosť medzi porušením povinností príslušníka finančnej správy a vzniknutou škodou,
d)
zavinenie; to neplatí, ak ide o zodpovednosť podľa § 237.
§234
Príslušník finančnej správy, ktorý v duševnej poruche spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Príslušník finančnej správy, ktorý sa vlastným zavinením, požitím alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave.
Zodpovednosť za nesplnenie povinností na odvrátenie škody
§235
Príslušník finančnej správy, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému úradu.
§236
Príslušník finančnej správy nezodpovedá za škodu,
a)
ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu štátnej služby,
b)
ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam, alebo
c)
ktorú spôsobil pri plnení rozkazu jeho nadriadeného v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, ak hrozilo nebezpečenstvo z omeškania a nadriadený na splnení tohto rozkazu trval, hoci ho príslušník finančnej správy na tento rozpor upozornil.
§237 Osobitná zodpovednosť
(1)
Ak služobný úrad písomne zverí príslušníkovi finančnej správy hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je príslušník finančnej správy povinný vyúčtovať, tento príslušník finančnej správy zodpovedá za vzniknutý schodok.
(2)
Príslušník finančnej správy sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že schodok vznikol bez jeho zavinenia.
(3)
Ak je príslušník finančnej správy preložený, je povinný vyúčtovať hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty orgánu finančnej správy, ktorý mu ich zveril; služobný úrad prevzatie hotovosti, cenín, tovaru, zásob materiálu a iných hodnôt písomne potvrdí. Podrobnosti o nakladaní so zverenými hodnotami ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(4)
Príslušník finančnej správy zodpovedá za stratu výzbroje a iných predmetov, ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia; tejto zodpovednosti sa zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil.
Náhrada škody
§238
(1)
Príslušník finančnej správy, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu v peniazoch, ak ju na základe dohody s nadriadeným neodstráni uvedením do pôvodného stavu.
(2)
Výška náhrady škody nesmie u príslušníka finančnej správy presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
(3)
Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak bola škoda spôsobená
a)
na zverených hodnotách, ktoré je príslušník finančnej správy povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov,
b)
pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov alebo
c)
úmyselne.
(4)
Ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov, možno požadovať aj náhradu inej ujmy než skutočnej škody.
§239
(1)
Ak bola škoda spôsobená aj služobným úradom alebo inou osobou, príslušník finančnej správy je povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(2)
Ak zodpovedá za škodu niekoľko príslušníkov finančnej správy, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
§240
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase spôsobenia škody.
§241
(1)
Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, možno určiť náhradu škody nižšou sumou, než je skutočná škoda alebo než je trojnásobok služobného platu príslušníka finančnej správy, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok služobného platu príslušníka finančnej správy, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat príslušníka finančnej správy, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
(2)
Ak spôsobil škodu z nedbanlivosti príslušník finančnej správy ako vodič pri dopravnej nehode, možno v odôvodnených prípadoch náhradu škody odpustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode pri sťažených podmienkach alebo ak ide o prvé zavinenie vodiča.
(3)
Ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov alebo o škodu na zverených hodnotách, ktoré je príslušník finančnej správy povinný vyúčtovať, alebo o škodu spôsobenú stratou zverených predmetov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.
(4)
Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností príslušníka finančnej správy, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery príslušníka finančnej správy.
(5)
Náhradu škody nemožno znížiť, ak bola škoda spôsobená úmyselne.
§242
(1)
Služobný úrad je povinný požadovať od príslušníka finančnej správy náhradu škody, za ktorú príslušník finančnej správy zodpovedá. Výšku požadovanej náhrady škody určuje nadriadený.
(2)
Ak sa nadriadený a príslušník finančnej správy o náhrade škody dohodnú, uzavrú o tom písomnú dohodu. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody nadriadený. Nadriadený môže v dohode s príslušníkom finančnej správy dohodnúť alebo v rozhodnutí povoliť náhradu škody v splátkach; ustanovenia § 304 ods. 9 až 11 sa použijú primerane.
(3)
Ak bola škoda spôsobená trestným činom, postupuje sa podľa odseku 2, ak o náhrade škody nerozhodol súd.
§243
Ak spôsobil škodu nadriadený spoločne s podriadeným príslušníkom finančnej správy, určí výšku náhrady škody a postupuje podľa § 242 ods. 2 vyšší nadriadený.
§244
Ak príslušník finančnej správy uhradil aspoň 2/3 určenej sumy náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe mimoriadne výsledky, môže nadriadený zvyšok náhrady škody odpustiť; to sa nevzťahuje na škodu podľa § 238 ods. 3.
§245 Všeobecná zodpovednosť služobného úradu
(1)
Ak bola príslušníkovi finančnej správy spôsobená pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.
(2)
Služobný úrad zodpovedá príslušníkovi finančnej správy aj za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.
(3)
Ak bolo ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie na zdraví inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.
(4)
V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i príslušníkovi finančnej správy, ktorému bolo konaním inej osoby spôsobené poškodenie na zdraví pre výkon štátnej služby.
Zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania
§246
(1)
Za škodu vzniknutú služobným úrazom zodpovedá služobný úrad. Služobným úrazom je úraz, ktorým došlo pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia príslušníka finančnej správy alebo k jeho smrti. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý príslušník finančnej správy utrpel na ceste do služby a späť; to neplatí, ak ho nadriadený mimoriadne povolal na miesto výkonu štátnej služby alebo na iné dohodnuté miesto.
(2)
Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý príslušník finančnej správy utrpel pre výkon štátnej služby.
(3)
Za škodu spôsobenú príslušníkovi finančnej správy chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak príslušník finančnej správy vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
(4)
Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania od jej zaradenia do tohto zoznamu, ale len za dobu najviac troch rokov pred jej zaradením do tohto zoznamu.
§247
(1)
Služobný úrad sa zodpovednosti za škodu podľa § 246 zbaví , ak preukáže, že
a)
škoda bola spôsobená tým, že príslušník finančnej správy svojím zavinením porušil všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, a toto porušenie bolo jedinou príčinou škody, alebo
b)
škodu si spôsobil príslušník finančnej správy požitím alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov a služobný úrad nemohol škode zabrániť.
(2)
Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti za škodu podľa § 246, ak preukáže, že
a)
príslušníkovi finančnej správy vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania a je zrejmé, že hoci neporušil všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže spôsobiť úraz alebo chorobu z povolania, alebo
b)
škoda bola spôsobená tým, že príslušník finančnej správy svojím zavinením porušil všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, a toto porušenie bolo len jednou z príčin škody.
(3)
Ak sa služobný úrad podľa odseku 2 zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša príslušník finančnej správy podľa miery jeho zavinenia; služobný úrad vždy uhradí aspoň jednu tretinu škody.
(4)
Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika výkonu štátnej služby.
§248
Služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu podľa § 246, ak príslušník finančnej správy utrpel služobný úraz
a)
pri služobnom zákroku alebo
b)
pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku, ak príslušník finančnej správy tento stav sám úmyselne nevyvolal.
§249
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť náhradu za vecnú škodu.
§250 Zodpovednosť služobného úradu za škodu na odložených veciach
(1)
Služobný úrad zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách príslušník finančnej správy odložil pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to určenom, a ak nie je takéto miesto určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú.
(2)
Za veci, ktoré príslušník finančnej správy obvykle do služby nenosí a ktoré nadriadený neprevzal do osobitnej úschovy, zodpovedá služobný úrad podľa odseku 1 len do sumy 500 eur. Ak škodu na týchto veciach spôsobil iný príslušník finančnej správy alebo zamestnanec finančného riaditeľstva alebo ak nadriadený tieto veci prevzal do úschovy, zodpovedá služobný úrad za škodu bez obmedzenia.
(3)
Nárok na náhradu škody podľa odseku 1 zanikne, ak ju príslušník finančnej správy neohlásil nadriadenému bezodkladne, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
§251 Zodpovednosť služobného úradu za škodu na veciach
(1)
Ak príslušník finančnej správy utrpel škodu na veciach pre výkon štátnej služby, pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach, zodpovedá za ňu služobný úrad.
(2)
Príslušník finančnej správy, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku utrpel škodu na veciach, má nárok voči služobnému úradu na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti služobného úradu za škodu
§252
(1)
Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody nadriadený. Ak sa preukáže, že škodu zavinil aj poškodený príslušník finančnej správy, zodpovednosť služobného úradu sa pomerne obmedzí.
(2)
Služobný úrad je povinný uhradiť príslušníkovi finančnej správy skutočnú škodu v peniazoch, ak na základe dohody s príslušníkom finančnej správy škodu neuhradí uvedením do pôvodného stavu.
§253 Osobitné ustanovenie o zodpovednosti za škodu na zdraví ozbrojeného príslušníka
finančnej správy
Ak ide o inú škodu na zdraví ozbrojeného príslušníka finančnej správy než z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania, platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s tým obmedzením, že ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy nepatrí jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým.
§254
(1)
Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto takúto škodu zavinil, v rozsahu zodpovedajúcom miere jeho zavinenia, ak nebolo vopred dohodnuté inak.
(2)
Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania a služobný úrad takúto škodu uhradil, má nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý príslušník finančnej správy pracoval alebo vykonával štátnu službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý, v rozsahu zodpovedajúcom času, v akom pracoval alebo vykonával štátnu službu podľa osobitných predpisov184) v týchto organizáciách.
DEVIATA HLAVA
SKONČENIE SLUŽOBNÉHO POMERU
§255 Druhy skončenia služobného pomeru
Služobný pomer sa skončí
a)
zrušením v skúšobnej dobe,
b)
uvoľnením,
c)
prepustením,
d)
stratou hodnosti,
e)
uplynutím dočasnej štátnej služby,
f)
smrťou príslušníka finančnej správy,
g)
zákazom činnosti spočívajúcim v zákaze výkonu štátnej služby príslušníka finančnej správy,
h)
pre nespôsobilosť na zaradenie do stálej štátnej služby,
i)
pre nezískanie profesijného vzdelania.
§256 Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe
V skúšobnej dobe môže nadriadený alebo príslušník finančnej správy zrušiť služobný pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadenému alebo príslušníkovi finančnej správy, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby; ustanovenia § 292 ods. 2 a 3 sa použijú primerane.
§257 Uvoľnenie
(1)
Príslušník finančnej správy musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná.
(2)
Deň, keď je žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručená bezprostredne nadriadenému alebo nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru, sa považuje za deň doručenia žiadosti.
(3)
Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva príslušník finančnej správy spravidla prostredníctvom bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru; nadriadený, ktorému bola písomná žiadosť o uvoľnenie podaná osobne, je povinný jej podanie príslušníkovi finančnej správy písomne potvrdiť.
(4)
Ak príslušník finančnej správy písomne oznámi, že svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť skôr, ako mu bolo rozhodnutie oprávneného orgánu o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámené, a nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie o uvoľnení zo služobného pomeru sa tým bez ďalšieho opatrenia končí.
(5)
Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru je nadriadený povinný príslušníkovi finančnej správy dať písomne.
(6)
Ak nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí, bezodkladne to písomne oznámi príslušníkovi finančnej správy.
(7)
Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa príslušník finančnej správy a nadriadený nedohodnú inak. Lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.
(8)
Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený príslušníkovi finančnej správy najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru.
§258 Prepustenie
(1)
Nadriadený prepustí príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru, ak
a)
pre neho v dôsledku zníženia počtu miest príslušníkov finančnej správy schválených vládou v štátnej službe nie je voľná iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený,
b)
funkcia bez zbrane, do ktorej bol ustanovený, bola určená za funkciu so zbraňou a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu,
c)
dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou, do ktorej bol ustanovený, a v štátnej službe nie je voľná iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený,
d)
ozbrojený príslušník finančnej správy stratil duševnú spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou a v štátnej službe nie je voľná iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený,
e)
ozbrojený príslušník finančnej správy ustanovený do funkcie bez zbrane stratí zdravotnú spôsobilosť na výkon akejkoľvek funkcie so zbraňou a nemožno ho nanovo ustanoviť do funkcie podľa § 108,
f)
neozbrojený príslušník finančnej správy dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie, do ktorej bol ustanovený, a v štátnej službe nie je voľná iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený,
g)
neozbrojený príslušník finančnej správy stratil duševnú spôsobilosť na výkon štátnej služby,
h)
nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý vykonávať funkciu, do ktorej bol ustanovený, a v štátnej službe nie je voľná iná, menej náročná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený,
i)
bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe,
j)
porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
k)
mu boli počas šiestich mesiacov právoplatne uložené dve disciplinárne opatrenia za disciplinárne previnenie okrem pokarhania,
l)
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo mu bola právoplatným rozsudkom potvrdená dohoda o vine a treste za úmyselný trestný čin alebo dohoda o vine a treste, ktorou mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,
m)
ozbrojený príslušník finančnej správy stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky a nie je voľná funkcia bez zbrane, do ktorej by mohol byť ustanovený,
n)
neozbrojený príslušník finančnej správy už nie je občanom podľa § 204 ods. 6,
o)
príslušný cirkevný orgán rozhodol o jeho odvolaní z funkcie duchovného finančnej správy,
p)
porušil základnú povinnosť príslušníka finančnej správy podľa § 119 ods. 2 písm. l), m) alebo písm. u) alebo ods. 3,
q)
existujú dôvody podľa § 323 ods. 26 alebo § 331 ods. 10 alebo
r)
nespĺňa podmienku spoľahlivosti.
(2)
Príslušník finančnej správy môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu185) a dovŕšil vek 55 rokov alebo spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu.186)
(3)
Nadriadený prepustí príslušníka finančnej správy zaradeného v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe zo služobného pomeru, ak sa v dôsledku organizačných zmien zrušila jeho doterajšia funkcia a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.
(4)
Ozbrojený príslušník finančnej správy zaradený v stálej štátnej službe, ktorému nevznikol nárok na výsluhový dôchodok alebo na starobný dôchodok, nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a). Neozbrojený príslušník finančnej správy zaradený v stálej štátnej službe, ktorému nevznikol nárok na výsluhový dôchodok alebo na starobný dôchodok, nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a) môže byť neozbrojený príslušník finančnej správy zaradený v stálej štátnej službe prepustený, ak bol po dobu predchádzajúcich šiestich mesiacov zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy. Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. c), d) alebo f) môže byť príslušník finančnej správy zaradený v stálej štátnej službe prepustený, ak bol po dobu predchádzajúcich dvoch rokov zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy; to neplatí, ak príslušník finančnej správy zároveň stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon akejkoľvek funkcie bez zbrane alebo duševnú spôsobilosť na výkon štátnej služby, alebo ak ozbrojený príslušník finančnej správy nedal písomný súhlas s výkonom štátnej služby ako neozbrojený príslušník finančnej správy.
(5)
O prepustení príslušníka finančnej správy z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. i) až n), p) alebo q) možno rozhodnúť len do troch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení príslušníkovi finančnej správy aj doručiť.
§259
(1)
Návrh na prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru spracúva spravidla jeho bezprostredne nadriadený a predkladá ho bezodkladne nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru; návrh na prepustenie duchovného finančnej správy zo služobného pomeru spracúva bezprostredne nadriadený na základe rozhodnutia príslušného cirkevného orgánu.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy musí byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 258 ods. 1 písm. j) alebo p), navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
§260
(1)
Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí v ňom byť uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú. Pri prepustení z dôvodu uvedeného v § 258 ods. 1 písm. g) sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery posudku klinického psychológa.
(2)
Pri prepustení podľa § 258 ods. 1 písm. a) až f), ods. 2 alebo ods. 3 sa služobný pomer skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po doručení rozhodnutia o prepustení. Ak ide o prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v § 258 ods. 1 písm. g) až r), služobný pomer príslušníka finančnej správy sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o prepustení. Pri prepustení podľa § 258 ods. 1 písm. q) sa použije ustanovenie § 323 ods. 26 druhej vety alebo ustanovenie § 331 ods. 10 druhej vety.
§261 Zákaz prepustenia
(1)
Príslušník finančnej správy nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe. Za ochrannú dobu sa na účely tohto zákona považuje doba,
a)
keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku požitia alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov, najdlhšie do skončenia podpornej doby143) alebo podporného obdobia,187)
b)
od podania návrhu na ústavné ošetrovanie, od nástupu na kúpeľnú starostlivosť určenú pre ozbrojeného príslušníka finančnej správy alebo od nástupu na kúpeľnú starostlivosť určenú pre neozbrojeného príslušníka finančnej správy poskytnutú v dobe dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz až do jej skončenia; pri ochorení na dlhodobú ťažkú chorobu alebo na chorobu z povolania sa táto doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania, najdlhšie do skončenia podpornej doby alebo podporného obdobia,
c)
keď je príslušníčka finančnej správy tehotná, keď je príslušníčka finančnej správy na materskej dovolenke, keď je príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy na rodičovskej dovolenke alebo keď sa príslušníčka finančnej správy alebo osamelý príslušník finančnej správy trvale stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky,
d)
nariadeného karanténneho opatrenia.
(2)
Zákaz prepustenia príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie
a)
príslušníka finančnej správy z dôvodov uvedených v § 258 ods. 1 písm. g) až r) a ods. 2 a 3,
b)
ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon akejkoľvek funkcie so zbraňou a nemožno ho previesť ani preložiť na inú voľnú funkciu, ani nanovo ustanoviť podľa § 108,
c)
neozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý v prípravnej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie bez zbrane a nemožno ho previesť ani preložiť na inú voľnú funkciu.
(3)
Ak bolo rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru doručené príslušníkovi finančnej správy pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do doby uvedenej v § 260 ods. 2 nezapočítava; služobný pomer sa končí až uplynutím zvyšnej časti doby uvedenej v § 260 ods. 2 po skončení ochrannej doby, pričom to neplatí, ak príslušník finančnej správy písomne vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.
(4)
Vznik skutočnosti, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je príslušník finančnej správy povinný preukázať a bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému.
§262 Nároky po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru
(1)
Ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer príslušníka finančnej správy trvá. Za čas nezákonného skončenia služobného pomeru patrí príslušníkovi finančnej správy služobný plat, ktorý mu patril v čase pred nezákonným skončením služobného pomeru.
(2)
Ak po rozhodnutí o nezákonnom skončení služobného pomeru nemožno príslušníka finančnej správy zaradiť do pôvodnej funkcie, ustanoví sa do funkcie podľa § 105; to neplatí, ak nie sú splnené podmienky podľa § 84 ods. 1 alebo ods. 2.
(3)
Príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru neozbrojeným príslušníkom finančnej správy, možno podľa odseku 2 ustanoviť do funkcie so zbraňou len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom a ak spĺňa podmienky podľa § 84 ods. 2; ustanovenia § 86 ods. 2 až 5 sa použijú primerane. Ak ide o funkciu podľa § 271 ods. 9, možno do tejto funkcie ustanoviť príslušníka finančnej správy so zdravotnou spôsobilosťou podľa § 271 ods. 2 písm. b).
(4)
Príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, možno podľa odseku 2 ustanoviť do funkcie bez zbrane aj na jeho vlastnú žiadosť o vykonávanie štátnej služby ako neozbrojený príslušník finančnej správy alebo s jeho písomným súhlasom s výkonom štátnej služby ako neozbrojený príslušník finančnej správy; týmto ustanovením sa príslušník finančnej správy stáva neozbrojeným príslušníkom finančnej správy. Ustanovenie prvej vety sa nepoužije, ak má takýto príslušník finančnej správy nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.111)
(5)
Ak po doručení rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru oznámi príslušník finančnej správy, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, platí, ak sa príslušník finančnej správy a nadriadený nedohodnú inak, že jeho služobný pomer sa skončil uvoľnením; v takom prípade sa služobný pomer skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po dni, keď nastali účinky pôvodného rozhodnutia.
§263 Skončenie služobného pomeru stratou hodnosti
Služobný pomer ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy uložil trest straty hodnosti.
§264 Skončenie služobného pomeru v dočasnej štátnej službe
(1)
Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím; za uplynutie dočasnej štátnej služby sa považuje aj jej skončenie podľa odseku 2 alebo odseku 3.
(2)
Dočasná štátna služba príslušníka finančnej správy podľa § 79 ods. 2 písm. a), b) alebo písm. e) sa skončí dňom, keď dôvod na dočasné obsadenie funkcie podľa § 79 ods. 2 písm. a), b) alebo písm. e) odpadol.
(3)
Dočasná štátna služba príslušníka finančnej správy podľa § 79 ods. 2 písm. d) sa skončí jeho odvolaním z funkcie prezidenta alebo z funkcie viceprezidenta.
(4)
Pred uplynutím dočasnej štátnej služby sa služobný pomer môže skončiť aj ostatnými spôsobmi uvedenými v § 255.
§265 Skončenie služobného pomeru zákazom činnosti spočívajúcim v zákaze výkonu štátnej služby príslušníka finančnej správy
Služobný pomer príslušníka finančnej správy sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým súd príslušníkovi finančnej správy uložil trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu štátnej služby príslušníka finančnej správy.
§266 Skončenie služobného pomeru pre nespôsobilosť na zaradenie do stálej štátnej služby
Služobný pomer príslušníka finančnej správy v prípravnej štátnej službe sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že príslušník finančnej správy je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby.
§267 Skončenie služobného pomeru pre nezískanie profesijného vzdelania
Služobný pomer príslušníka finančnej správy v prípravnej štátnej službe sa skončí dňom nasledujúcim po dni, keď v kurze zameranom na získanie profesijného vzdelania príslušníkovi finančnej správy nebola povolená opravná skúška alebo povolenú opravnú skúšku nevykonal úspešne, alebo bol z uvedeného kurzu vylúčený, a tým nesplnil kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania.
§268 Posudok o služobnej činnosti a potvrdenie o zamestnaní
(1)
Ak príslušník finančnej správy požiada o vydanie posudku o služobnej činnosti, nadriadený je povinný mu ho vydať do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia žiadosti.
(2)
Pri skončení služobného pomeru je služobný úrad povinný vydať príslušníkovi finančnej správy potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky príslušníka finančnej správy voči finančnej správe, výšku, poradie a v čí prospech sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu príslušníka finančnej správy a skutočnosti rozhodujúce pre dávku v nezamestnanosti poskytovanú podľa osobitných predpisov.163)
§269
Po skončení služobného pomeru je bývalý príslušník finančnej správy povinný bezodkladne vrátiť služobný preukaz a služobný odznak.
§270 Odstupné a odchodné neozbrojeného príslušníka finančnej správy
(1)
Neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 258 ods. 1 písm. a), b), f) alebo g), patrí odstupné v sume
a)
dvojnásobku jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer v stálej štátnej službe trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,
b)
trojnásobku jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer v stálej štátnej službe trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c)
štvornásobku jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer v stálej štátnej službe trval najmenej päť rokov.
(2)
Ak je neozbrojený príslušník finančnej správy prevedený alebo preložený bez jeho súhlasu a bez jeho žiadosti a požiada do jedného mesiaca po takomto prevedení alebo preložení o uvoľnenie zo služobného pomeru, patrí mu odstupné v sume podľa odseku 1. Na účely prvej vety sa za naposledy priznaný služobný plat podľa odseku 1 považuje služobný plat podľa § 107 ods. 11, ak neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy takýto služobný plat patrí.
(3)
Ak služobný pomer podľa tohto zákona vznikne opätovne pred uplynutím doby určenej podľa poskytnutého odstupného, neozbrojený príslušník finančnej správy je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť služobnému úradu. Neozbrojený príslušník finančnej správy je povinný vrátiť odstupné do 15 kalendárnych dní od opätovného vzniku služobného pomeru, ak sa s nadriadeným písomne nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného vzniku služobného pomeru do uplynutia doby vyplývajúcej z poskytnutého odstupného.
(4)
Neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy patrí pri prvom skončení služobného pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením služobného pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení, odchodné v sume
a)
jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer trval najviac päť rokov,
b)
dvojnásobku jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer trval viac ako päť rokov a menej ako desať rokov,
c)
trojnásobku jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer trval
10 rokov a menej ako 15 rokov,
d)
štvornásobku jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer trval
15 rokov a menej ako 25 rokov,
e)
päťnásobku jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer trval najmenej 25 rokov.
(5)
Do doby trvania služobného pomeru podľa odseku 4 sa neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy nezapočítava doba, ktorú má započítanú na účely priznania odchodného podľa osobitného predpisu.143)
DESIATA HLAVA
LEKÁRSKA POSUDKOVÁ ČINNOSŤ A PRIESKUMNÉ KONANIE
§271 Lekárska posudková činnosť
(1)
Lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie
a)
zdravotnej spôsobilosti občana na výkon funkcie so zbraňou podľa § 86 ods. 3,
b)
zdravotnej spôsobilosti príslušníka finančnej správy na výkon funkcie so zbraňou podľa § 107 ods. 8, § 113 ods. 6 a § 262 ods. 3,
c)
zdravotnej spôsobilosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy na ďalší výkon funkcie so zbraňou,
d)
lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno–preventívnej starostlivosti.
(2)
Zdravotná spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou sa na základe posúdenia zdravotného stavu určuje ustanovením zdravotnej klasifikácie takto:
a)
zdravotná klasifikácia A – spôsobilý na výkon funkcie so zbraňou,
b)
zdravotná klasifikácia C – obmedzene spôsobilý na výkon funkcie so zbraňou,
c)
zdravotná klasifikácia D – nespôsobilý na výkon funkcie so zbraňou.
(3)
Zdravotná spôsobilosť podľa odseku 1 písm. a) až c) sa zisťuje a posudzuje pri lekárskych prehliadkach v rámci prijímacieho konania a prieskumného konania.
(4)
Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva služobný posudkový lekár.
(5)
O odvolaní proti rozhodnutiu vydanému podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c) rozhoduje hlavný posudkový lekár.
(6)
Služobným posudkovým lekárom a hlavným posudkovým lekárom môže byť len lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, ktorý je v pracovnom pomere k služobnému úradu podľa osobitných predpisov188) alebo s ktorým služobný úrad uzatvoril dohodu o vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti podľa odseku 4 alebo odseku 5.
(7)
Výkon lekárskej posudkovej činnosti na účely podľa odseku 1 môže služobný úrad zabezpečiť aj na základe zmluvy s právnickou osobou, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti pracovnej zdravotnej služby podľa osobitného predpisu.189)
(8)
Kritériá určenia a podmienky určenia zdravotnej klasifikácie podľa odseku 2 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
(9)
Funkcie so zbraňou, ktoré môže vykonávať aj príslušník finančnej správy so zdravotnou klasifikáciou podľa odseku 2 písm. b), ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
§272 Prieskumné konanie
(1)
Prieskumným konaním zameraným na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného stavu príslušníka finančnej správy sa určuje
a)
zdravotná spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou,
b)
zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon funkcie so zbraňou alebo
c)
súvislosť choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby.
(2)
Prieskumné konanie vykonáva služobný posudkový lekár. Zdravotná spôsobilosť a súvislosť choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby sa určuje na základe výsledkov lekárskej prehliadky a odborných lekárskych vyšetrení.
(3)
Prieskumné konanie sa vykonáva na podnet nadriadeného alebo na základe žiadosti príslušníka finančnej správy. Nadriadený dá podnet na prieskumné konanie vždy, ak dočasná neschopnosť ozbrojeného príslušníka finančnej správy na výkon funkcie so zbraňou pre chorobu alebo úraz trvá nepretržite šesť mesiacov alebo šesť mesiacov pred skončením podpornej doby.
(4)
Ak sa ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon funkcie so zbraňou, môže tento príslušník finančnej správy požiadať o posúdenie zdravotného stavu na účely sociálneho zabezpečenia143) alebo sociálneho poistenia.145)
JEDENÁSTA HLAVA
ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV V ŠTÁTNEJ SLUŽBE
Činnosť odborových orgánov
§273
(1)
V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov príslušníkov finančnej správy príslušné odborové orgány.
(2)
Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom
a)
podklady potrebné na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok,
b)
návrh na prevedenie alebo na preloženie príslušníka finančnej správy z dôvodu podľa § 107 ods. 1 písm. a) až d) alebo z dôvodu právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti,
c)
návrh na prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 258 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo ods. 3 alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti,
d)
služobné hodnotenie, v ktorom je príslušník finančnej správy hodnotený ako nespôsobilý na výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe, pred jeho schválením.
(3)
Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do troch pracovných dní odo dňa ich písomného doručenia, považujú sa za prerokované.
§274
(1)
Príslušník finančnej správy, ktorý pôsobí v odborovom orgáne, a toto pôsobenie si vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje do zálohy podľa § 116 ods. 1 písm. c).
(2)
Príslušník finančnej správy sa po skončení pôsobenia v odborovom orgáne podľa odseku 1 ustanoví do funkcie na rovnakej úrovni, akú naposledy zastával, ak to nie je možné, ustanoví sa do funkcie podľa § 105; ustanovenie § 113 ods. 6 tým nie je dotknuté.
(3)
Príslušníkovi finančnej správy zvolenému do odborového orgánu, pôsobenie v ktorom si nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.
(4)
Odborovým funkcionárom podľa odseku 3 sa poskytne na odborové vzdelávanie služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.
§275
(1)
Služobný pomer príslušníka finančnej správy sa nesmie skončiť pre pôsobenie v odborovom orgáne.
(2)
Príslušník finančnej správy, ktorý bol zvolený do odborového orgánu, môže byť v čase funkčného obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený podľa § 258 ods. 1 písm. h) alebo písm. i) len po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu.
§276
(1)
Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení umožnia príslušným odborovým orgánom
a)
vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich služobný pomer príslušníkov finančnej správy,
b)
vyžadovať od nadriadených informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľať sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,
c)
navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia príslušníkov finančnej správy,
d)
vyjadrovať sa k návrhom na rozvrhnutie základného času služby v týždni.
(2)
Služobný úrad poskytuje bezplatne na zabezpečenie činnosti odborového orgánu nevyhnutné materiálno-technické zabezpečenie.
§277
(1)
Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb príslušníkov finančnej správy, na zlepšenie podmienok výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na využívanie voľného času uzatvárajú v mene príslušníkov finančnej správy príslušné odborové orgány a služobný úrad kolektívne zmluvy.
(2)
Kolektívnou zmluvou podľa odseku 1 nemožno zvýšiť odchodné neozbrojeného príslušníka finančnej správy. Odstupné pre neozbrojeného príslušníka finančnej správy možno zvýšiť len v rozsahu, v akom bolo odstupné podľa osobitného predpisu7) zvýšené kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.
DVANÁSTA HLAVA
KONANIE VO VECIACH SLUŽOBNÉHO POMERU
§278 Predmet konania
Konaním vo veciach služobného pomeru je
a)
konanie, v ktorom sa rozhoduje o vzniku, zmene alebo zániku služobného pomeru,
b)
prieskumné konanie podľa § 272,
c)
konanie vo veci služobného hodnotenia podľa § 102,
d)
konanie, v ktorom sa prejednáva disciplinárne previnenie príslušníka finančnej správy podľa § 127 ods. 1 alebo priestupok spáchaný príslušníkom finančnej správy podľa § 127 ods. 2,
e)
konanie, v ktorom sa rozhoduje o
1.
poverení zastupovať príslušníka finančnej správy v riadiacej funkcii alebo vykonávať dočasne neobsadenú riadiacu funkciu podľa § 112,
2.
zaradení do zálohy podľa § 113,
3.
dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby a o skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby podľa § 117,
4.
o záveroch z previerky spoľahlivosti podľa § 121,
5.
zahladení disciplinárneho opatrenia podľa § 135,
6.
určení kratšieho času služby v týždni podľa § 137,
7.
vyslaní na štúdium podľa § 216,
8.
povinnosti uhradiť náklady na vzdelávanie podľa § 218,
9.
čiastočnom znížení alebo odpustení nákladov na vzdelávanie podľa § 218,
10.
náhrade škody podľa § 232 až 254,
11.
nepovolení opravnej skúšky v kurze zameranom na získanie profesijného vzdelania,
12.
vylúčení z kurzu zameraného na získanie profesijného vzdelania,
13.
žiadosti príslušníka finančnej správy o priznanie plnenia podľa tohto zákona okrem plnení podľa § 117 ods. 7, § 149 ods. 3, § 185 až 203 a § 213 ods. 8 a 9.
§279 Účastníci konania
Účastníkom konania je príslušník finančnej správy, bývalý príslušník finančnej správy alebo pozostalí príslušníka finančnej správy podľa § 306, ak sa má konať o jeho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach, ako aj iná osoba, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.190)
§280 Príslušnosť
(1)
Vo veciach služobného pomeru koná a rozhoduje oprávnený orgán.
(2)
Oprávneným orgánom príslušným na konanie v prvom stupni je nadriadený; ak ide o prieskumné konanie podľa § 272, oprávneným orgánom je služobný posudkový lekár.
(3)
Oprávneným orgánom príslušným na konanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“) je nadriadený oprávneného orgánu, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, ak § 271 ods. 5 neustanovuje inak. O odvolaní proti rozhodnutiu prezidenta vydanému v prvom stupni rozhoduje prezident na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. O odvolaní proti rozhodnutiu ministra v prvom stupni rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.
§281 Postup v konaní
(1)
Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci.
(2)
Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
§282 Podanie
(1)
Podanie musí byť písomné.
(2)
Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zjavné, kto ho urobil, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva.
(3)
Podanie podané osobne je oprávnený orgán povinný na požiadanie písomne potvrdiť, ak § 257 ods. 3 neustanovuje inak.
§283 Začatie konania
(1)
Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu oprávneného orgánu.
(2)
Konanie je začaté dňom, keď je podanie účastníka konania doručené oprávnenému orgánu.
(3)
Ak sa konanie začína z podnetu oprávneného orgánu, je konanie začaté dňom, keď oprávnený orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Ak nejde o konanie vo veci služobného hodnotenia, prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 258 ods. 1 písm. j) alebo písm. p) alebo konanie, v ktorom sa prejednáva disciplinárne previnenie príslušníka finančnej správy podľa § 127 ods. 1 alebo priestupok spáchaný príslušníkom finančnej správy podľa § 127 ods. 2, prvým úkonom oprávneného orgánu voči účastníkovi konania je oznámenie rozhodnutia; na vydanie rozhodnutia sa primerane vzťahuje postup podľa § 281.
§284 Postúpenie
Ak účastník konania urobí podanie nadriadenému, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť, tento nadriadený je povinný podanie bezodkladne postúpiť oprávnenému orgánu a písomne o tom upovedomiť účastníka konania.
§285 Práva a povinnosti účastníkov konania
(1)
Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania.
(2)
Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov okrem protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie písomností z osobného spisu okrem protokolov o hlasovaní; kópie písomností z osobného spisu sa poskytujú za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
(3)
Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne dôvody svojej požiadavky.
(4)
Oprávnený orgán zabezpečí, aby pri nahliadnutí do spisu bola zabezpečená ochrana utajovaných skutočností, údajov chránených podľa osobitných predpisov191) a oprávnených záujmov účastníkov konania.
§286 Dokazovanie
(1)
Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(2)
Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka.
(3)
Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
(4)
Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
(5)
Skutočnosti všeobecne známe alebo známe oprávnenému orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
§287
(1)
Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený orgán takým rozhodnutím viazaný, inak si oprávnený orgán môže o takej otázke urobiť úsudok sám alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
(2)
Oprávnený orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.
§288 Dožiadanie
Ak oprávnený orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo je to účelné z iných dôvodov, môže o jeho vykonanie požiadať iného nadriadeného; dožiadaný nadriadený vykoná tento úkon bezodkladne.
§289
Oprávnený orgán konanie zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania späť, ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu, ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo alebo ak jediný účastník konania zomrie a jeho práva alebo povinnosti, o ktorých sa v konaní rozhoduje, neprechádzajú na jeho pozostalých.
§290 Náklady konania
(1)
Náklady konania, ktoré vznikli oprávnenému orgánu, vrátane nákladov spojených s činnosťou poradných komisií znáša služobný úrad. Náklady, ktoré v konaní vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania.
(2)
Služobný úrad nahradí svedkovi hotové výdavky a príjem, ktorý mu preukázateľne ušiel. Nárok treba uplatniť do troch kalendárnych dní od jeho vzniku, inak zaniká, o čom musí byť svedok poučený.
(3)
Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastníkom konania, hradí služobný úrad.
(4)
Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadi osobitným predpisom.192)
§291 Rozhodnutie
(1)
Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vychádzať zo skutočného stavu veci. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, a ak rozhodnutie vydal oprávnený orgán, ktorý je ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, aj s uvedením jeho hodnosti a musí byť opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom. Rozhodnutie musí byť oznámené účastníkovi konania.
(2)
Rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní; to neplatí, ak ide o služobné hodnotenie.
(3)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť plniť, ustanoví sa aj rozsah plnenia a lehota na plnenie.
(4)
V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
(5)
Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a v ktorom oprávnenom orgáne.
(6)
Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a oznámi to účastníkovi konania.
(7)
Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
(8)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok.
(9)
Rozhodnutie, ktorým sa uložila povinnosť plniť, je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a zároveň uplynula lehota na plnenie.
§292 Oznámenie a doručenie rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie sa oznamuje príslušníkovi finančnej správy alebo inému účastníkovi konania doručením jeho písomného vyhotovenia, ak § 103 ods. 1 neustanovuje inak.
(2)
Rozhodnutie sa doručuje do vlastných rúk príslušníka finančnej správy na orgáne finančnej správy, v ktorom príslušník finančnej správy vykonáva štátnu službu, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno rozhodnutie doručiť príslušníkovi finančnej správy priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu príslušníka finančnej správy ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručuje rozhodnutie iným účastníkom konania.
(3)
Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas odbernej lehoty, deň vrátenia nedoručenej zásielky jej odosielateľovi sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(4)
Podľa odsekov 2 a 3 sa postupuje aj pri doručovaní rozhodnutia opatrovníkovi, ak je príslušníkovi finančnej správy ustanovený.
(5)
Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj účastníkovi konania.
§293 Odvolacie konanie
(1)
Proti rozhodnutiu môže účastník konania podať odvolanie do 15 kalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich kalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak sa účastník konania odvolania písomne nevzdal. Odvolanie musí byť odôvodnené. Dôvody odvolania je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty podľa prvej vety.
(2)
Odvolanie môže účastník konania podať aj proti služobnému hodnoteniu do 15 kalendárnych dní odo dňa, keď bol s jeho obsahom oboznámený.
(3)
Odvolanie sa podáva písomne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; za oprávnený orgán, ktorý rozhodnutie vydal, sa pri odvolaní proti služobnému hodnoteniu považuje nadriadený, ktorý ho schválil.
(4)
Ak účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec, podal odvolanie po uplynutí ustanovenej lehoty, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.
(5)
Odvolací orgán môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a ak účastník konania o to požiada do 15 kalendárnych dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.
(6)
Podanie odvolania nemá odkladný účinok okrem odvolania
a)
proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia,
b)
proti rozhodnutiu o náhrade škody,
c)
proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol príslušník finančnej správy hodnotený ako nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, nespôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu alebo nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe,
d)
proti rozhodnutiu služobného posudkového lekára, ktorým bola ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy určená zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon funkcie so zbraňou,
e)
proti rozhodnutiu služobného posudkového lekára, ktorým bola príslušníkovi finančnej správy určená zdravotná spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou,
f)
proti záverom podľa § 121 ods. 10.
(7)
Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bezodkladne, najneskôr však do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia odvolania, predložiť odvolanie spolu so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.
(8)
Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.
(9)
Účastník konania môže písomne vziať odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znova odvolať.
§294 Postup odvolacieho orgánu
(1)
Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 kalendárnych dní odo dňa doručenia odvolania oprávnenému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V odôvodnených prípadoch môže odvolací orgán lehotu podľa prvej vety primerane predĺžiť. O tejto skutočnosti je odvolací orgán povinný účastníka konania písomne upovedomiť.
(2)
Odvolací orgán rozhoduje po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii; to neplatí, ak ide o odvolací orgán podľa § 271 ods. 5.
(3)
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní alebo zistené nedostatky odstráni.
(4)
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(5)
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
§295 Obnova konania
(1)
Ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli účastníkovi konania bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, možno na jeho návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať; ak výsledky preskúmania preukážu, že nové skutočnosti alebo dôkazy odôvodňujú iné rozhodnutie vo veci, preskúmavané rozhodnutie sa zmení alebo zruší, inak sa návrh účastníka konania zamietne.
(2)
Na základe nových, dodatočne zistených, skutočností alebo nových dôkazov, ktoré neboli nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a ktoré odôvodňujú iné rozhodnutie, môže byť právoplatné rozhodnutie zmenené alebo zrušené aj bez návrhu účastníka konania, ak je na zmene alebo zrušení rozhodnutia všeobecný záujem.
(3)
Návrh podľa odseku 1 môže účastník konania podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Podľa odseku 2 možno rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť do troch rokov od nadobudnutia jeho právoplatnosti.
(4)
V návrhu podľa odseku 1 treba uviesť dôvody, pre ktoré účastník konania navrhuje právoplatné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas.
(5)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 alebo odseku 2 možno podať odvolanie.
(6)
Ak sa dôvod, pre ktorý sa má právoplatné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, týka aj rozhodnutia odvolacieho orgánu, konanie podľa odseku 1 alebo odseku 2 uskutočňuje tento orgán; v ostatných prípadoch konanie uskutočňuje oprávnený orgán, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie.
§296 Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1)
Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo vnútornými predpismi, nadriadený ho zmení, zruší alebo zruší a vráti na nové konanie.
(2)
Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.
(3)
Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza nadriadený z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie alebo zrušiť rozhodnutie a vrátiť vec na nové konanie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 možno podať odvolanie.
§297
Na konanie podľa tejto časti zákona sa nevzťahuje správny poriadok okrem výkonu rozhodnutia.
TRINÁSTA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§298
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy súvisiace so služobným pomerom všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
§299 Neplatnosť právneho úkonu
(1)
Neplatný je právny úkon,
a)
ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom,
b)
ktorý bol urobený nepríslušným nadriadeným,
c)
ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,
d)
ktorým sa príslušník finančnej správy vopred vzdáva svojich práv,
e)
ktorý urobil príslušník finančnej správy konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon nespôsobilým,
f)
ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony,
g)
ak nebol urobený predpísanou formou,
h)
urobený v rozpore s § 309 ods. 2.
(2)
Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť príslušníkovi finančnej správy na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne príslušníkovi finančnej správy následkom takého neplatného právneho úkonu škoda, je služobný úrad povinný ju nahradiť.
§300 Bezdôvodné obohatenie
(1)
Ak sa príslušník finančnej správy bezdôvodne obohatí na úkor služobného úradu alebo služobný úrad na úkor príslušníka finančnej správy, musí ten, kto sa bezdôvodne obohatil, bezdôvodné obohatenie vydať.
(2)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(3)
Neprávom vyplatené sumy je príslušník finančnej správy povinný vrátiť, ak vedel alebo z okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené.
Premlčanie a zánik práva
§301
K zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 203 ods. 10 a § 250 ods. 3; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.
§302
(1)
Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa nárok na náhradu škody premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(2)
Právo služobného úradu alebo príslušníka finančnej správy na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za tri roky odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Ak k bezdôvodnému obohateniu došlo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, právo služobného úradu alebo príslušníka finančnej správy na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za tri roky odo dňa, keď právny dôvod plnenia odpadol.
§303 Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru
(1)
Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo služobného príjmu príslušníka finančnej správy; zrážky zo služobného príjmu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so služobným príjmom.
(3)
Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť príslušníka finančnej správy zaplatiť peňažnú sumu služobnému úradu, môže sa iná osoba zaručiť písomným vyhlásením, že toto právo uspokojí, ak tak neurobí sám povinný (ďalej len „ručiteľ“).
(4)
Služobný úrad je povinný kedykoľvek oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojho práva.
(5)
Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak ho neuspokojí príslušník finančnej správy, hoci ho na to služobný úrad vyzval.
(6)
Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti služobnému úradu príslušník finančnej správy.
(7)
Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže uspokojiť príslušník finančnej správy.
(8)
Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od príslušníka finančnej správy náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj na zabezpečenie práv služobného úradu voči bývalému príslušníkovi finančnej správy, ktorému sa skončil služobný pomer podľa tohto zákona.
(10)
Ustanovenia odsekov 2 až 8 platia rovnako aj na zabezpečenie práv služobného úradu voči pozostalému po príslušníkovi finančnej správy. Ak je pozostalým po príslušníkovi finančnej správy taktiež príslušník finančnej správy, služobný úrad môže postupovať aj podľa odseku 1.
§304 Zánik práv a povinností zo služobného pomeru
(1)
Uspokojením právo zanikne.
(2)
Práva musia byť uspokojené riadne a včas.
(3)
Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním trvalý pobyt alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.
(4)
Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch kalendárnych dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.
(5)
Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo banky, alebo pobočky zahraničnej banky, je právo uspokojené pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v banke alebo pobočke zahraničnej banky, alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti.
(6)
Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov dotýkajúcich sa toho, koho právo sa má uspokojiť, zložiť do úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo nie je prítomný.
(7)
Príslušník finančnej správy i služobný úrad sú povinní prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe práva, ktoré má byť uspokojené.
(8)
Ak sú príslušník finančnej správy alebo služobný úrad povinní uspokojiť viac peňažných pohľadávok a plnenie nestačí na úhradu všetkých, je uhradená tá pohľadávka, o ktorej účastník pri plnení vyhlási, že ju chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojená pohľadávka najskôr splatná.
(9)
Na žiadosť príslušníka finančnej správy môže služobný úrad povoliť úhradu pohľadávky v splátkach, najdlhšie však na dobu šiestich rokov, ak to nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak príslušník finančnej správy uhrádza splátky v lehotách určených v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.
(10)
Ak príslušník finančnej správy neuhradí niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad od príslušníka finančnej správy žiadať zaplatenie celej pohľadávky len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí; toto právo však môže služobný úrad uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej budúcej splátky.
(11)
Príslušník finančnej správy je oprávnený kedykoľvek uhradiť celú pohľadávku, aj keď mu služobný úrad povolil úhradu pohľadávky v splátkach.
(12)
Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.
(13)
Účastník, ktorého peňažná pohľadávka nebola včas a riadne uspokojená, môže požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo aj inak.
(14)
K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci, znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
(15)
Služobný úrad alebo príslušník finančnej správy, ktorého právo bolo uspokojené, sú povinní vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.
(16)
Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia o tom písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva odoprieť.
§305 Uplynutie doby
Práva a povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené.
§306 Úmrtie príslušníka finančnej správy
(1)
Peňažné nároky príslušníka finančnej správy jeho úmrtím nezanikajú; nároky zo služobného príjmu do výšky trojnásobku služobného príjmu zo služobného pomeru prechádzajú postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho úmrtia v spoločnej domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.
(2)
Peňažné pohľadávky služobného úradu zanikajú úmrtím príslušníka finančnej správy okrem práva, o ktorom sa právoplatne rozhodlo, a práva na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov.
§307 Osobitné ustanovenie o príslušníkovi finančnej správy, ktorý musí mať opatrovníka
Ak ide o právo príslušníka finančnej správy alebo občana, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva doba, počas ktorej mu nebol ustanovený opatrovník.
§308 Počítanie času
(1)
Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.
(2)
Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty na posledný deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.
(3)
Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
(4)
Lehota podľa § 293 ods. 2, 4 alebo ods. 5 je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty odvolanie doručí oprávnenému orgánu alebo ak sa odvolanie odovzdá na poštovú prepravu. Lehota podľa § 295 ods. 3 je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty návrh na obnovu konania doručí nadriadenému príslušnému na konanie podľa § 295 ods. 1 alebo ak sa návrh na obnovu konania odovzdá na poštovú prepravu.
Zastúpenie
§309
(1)
Zastúpenie vzniká na základe splnomocnenia alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(2)
Na zastúpenie na základe splnomocnenia je potrebné písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah oprávnenia zástupcu.
§310
Súd môže ustanoviť opatrovníka príslušníkovi finančnej správy, ktorého pobyt nie je známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje záujem služobného úradu. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť príslušníkovi finančnej správy opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
§311 Zaokrúhľovanie
(1)
Ak sa podľa ustanovení tohto zákona príslušníkovi finančnej správy prizná krátená percentuálna sadzba služobného platu, táto výsledná suma sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.
(2)
Ak vznikne príslušníkovi finančnej správy pri výkone štátnej služby nárok na premenlivé príplatky alebo na peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť, zaokrúhľuje sa na 50 eurocentov nahor až výsledná suma každého príplatku osobitne vyčíslená násobkami percentuálnych sadzieb príslušnej časti služobného platu.
(3)
Služobný plat sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

PIATA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Spoločné ustanovenia
§312 Zákaz používať označenie „finančná správa“ a zákaz používať služobnú rovnošatu, služobný preukaz a služobný odznak
(1)
Zakazuje sa iným osobám ako príslušníkom finančnej správy v ústnom vyhlásení, na odeve, v písomnom styku, v názve domény webovej stránky a na dopravnom prostriedku používať označenie „finančná správa“ vo všetkých gramatických tvaroch, vrátane zmien v ich diakritike, alebo označenie, ktoré môže byť zameniteľné s týmto označením.
(2)
Ak § 93 ods. 3 neustanovuje inak, zakazuje sa iným osobám ako príslušníkom finančnej správy používať služobnú rovnošatu príslušníka finančnej správy a odev, ktorý by mohol byť zameniteľný so služobnou rovnošatou príslušníka finančnej správy; rovnako sa zakazuje iným osobám ako príslušníkom finančnej správy používať služobný preukaz príslušníka finančnej správy a služobný odznak príslušníka finančnej správy alebo preukaz a odznak, ktorý môže byť zameniteľný so služobným preukazom príslušníka finančnej správy a so služobným odznakom príslušníka finančnej správy.
(3)
Výnimky zo zákazov podľa odsekov 1 a 2 môže udeliť ministerstvo financií. Na konanie a rozhodovanie o výnimke sa nevzťahuje správny poriadok.
Náhrada škody
§313
(1)
Štát zodpovedá za škodu, ktorá vznikla osobe pri poskytnutí pomoci finančnej správe alebo príslušníkovi finančnej správy pri plnení ich úloh a na ich žiadosť alebo s ich vedomím. Štát sa tejto zodpovednosti môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že si poškodený spôsobil túto škodu úmyselne.
(2)
Ak došlo k ujme na zdraví alebo k smrti poškodeného, postupuje sa podľa predpisov o odškodňovaní pracovných úrazov pracovníkov.
(3)
Vláda môže nariadením ustanoviť, v ktorých prípadoch podľa odseku 2 a v akom rozsahu
a)
patrí poškodenému popri nárokoch podľa pracovnoprávnych predpisov jednorazové mimoriadne odškodnenie,
b)
sa zvyšuje jednorazové odškodnenie patriace podľa pracovnoprávnych predpisov pozostalým po poškodenom a kedy možno také odškodnenie priznať osobám, ktoré boli na poškodeného odkázané výživou.
(4)
Poškodenému sa uhrádza aj škoda na veciach, ktorá mu vznikla v súvislosti s poskytnutím pomoci podľa odseku 1. Pritom sa uhrádza skutočná škoda, ktorá sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do pôvodného stavu. Poškodenému sa môže priznať úhrada nákladov spojených s obstaraním novej veci za poškodenú vec.
§314
(1)
Štát uhrádza aj škodu, ktorú osoba spôsobila v súvislosti s poskytnutím pomoci uvedenej v § 313 ods. 1.
(2)
Štát zodpovedá aj za škody spôsobené finančnou správou alebo príslušníkmi finančnej správy v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania poškodeného.
(3)
Štát zodpovedá aj za škodu193) spôsobenú finančnou správou, ktorá vznikla v dôsledku nesprávnych, neúplných alebo neaktuálnych osobných údajov, ktoré finančnej správe poskytol orgán členského štátu.
(4)
Náhradu škody poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo financií.
(5)
Ministerstvo financií je povinné požadovať regresnú náhradu od orgánu členského štátu, ak uhradilo škodu podľa odseku 3.
§315 Stravovanie predvedenej osoby alebo zaistenej osoby
(1)
Stravovanie predvedenej osoby alebo zaistenej osoby podľa tohto zákona sa zabezpečuje podľa miestnych podmienok a v príslušnom čase v súlade so zásadami správnej výživy a s prihliadnutím na vek, zdravotný stav a náboženské vyznanie tejto osoby. Prvýkrát sa strava tejto osobe poskytne, ak jej predvedenie alebo zaistenie prekročí šesť hodín. Ak predvedenie alebo zaistenie netrvá dlhšie ako šesť hodín, stravovanie sa zabezpečuje, iba ak to vyžaduje zdravotný stav tejto osoby, jej vek alebo iná vážna okolnosť, ktorá je príslušníkovi finančnej správy známa.
(2)
Výdavky na stravovanie predvedenej osoby alebo zaistenej osoby hradí osoba, ktorej sa strava poskytuje, ak to jej finančná situácia počas predvedenia alebo zaistenia umožňuje; inak výdavky na stravovanie predvedenej osoby alebo zaistenej osoby znáša štát. Ak táto osoba odmietne poskytnutie stravy, príslušník finančnej správy o tom spíše úradný záznam, v ktorom uvedie aj dôvod odmietnutia stravy. Úradný záznam v prítomnosti iného príslušníka finančnej správy predloží na podpis osobe, ktorá poskytnutie stravy odmietla. Ak táto osoba odmietne aj podpísanie úradného záznamu o odmietnutí stravy, túto skutočnosť zaznamená príslušník finančnej správy v úradnom zázname a predloží ho svojmu nadriadenému.
(3)
Limit výdavkov na stravovanie predvedenej osoby alebo zaistenej osoby vrátane použitého materiálu, ktoré znáša štát, je 70 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní nad 18 hodín.194) Ďalšie podrobnosti o stravovaní predvedenej osoby alebo zaistenej osoby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
§316
(1)
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „Úrad pre vybrané hospodárske subjekty“ v príslušnom tvare.
(2)
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „colník“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „príslušník finančnej správy“ v príslušnom tvare.
(3)
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „poverený pracovník finančnej správy“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „poverený príslušník finančnej správy“ v príslušnom tvare.
Prechodné ustanovenia
§317
(1)
Finančné riaditeľstvo, daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sú od 1. júla 2019 finančným riaditeľstvom, daňovými úradmi, colnými úradmi a Kriminálnym úradom finančnej správy podľa tohto zákona.
(2)
Ustanovenie § 74 ods. 3 sa prvýkrát uplatní na rozpočtový rok 2020. Systemizáciu na obdobie od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019 určí minister. Počet miest v rámci systemizácie podľa druhej vety sa určí ako súčet miest colníkov v štátnej službe k 30. júnu 2019 podľa doterajších predpisov a štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade finančné riaditeľstvo vyčlenených zo systemizácie štátnozamestnaneckých miest k 30. júnu 2019 podľa osobitného predpisu.195) Objem finančných prostriedkov na služobné príjmy ozbrojených príslušníkov finančnej správy sa určí z objemu finančných prostriedkov na služobné príjmy colníkov v štátnej službe podľa doterajších predpisov a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy neozbrojených príslušníkov finančnej správy sa určí z objemu finančných prostriedkov vyčlenených na platy štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere k 1. júlu 2019 podľa osobitného predpisu.7) Úpravy v systemizácii od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019 vykoná minister.
§318
(1)
Vybrané daňové subjekty podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 a schválené hospodárske subjekty podľa osobitného predpisu42) sú od 1. júla 2019 vybranými hospodárskymi subjektmi podľa tohto zákona.
(2)
Ak sa mal daňový subjekt stať vybraným daňovým subjektom k 1. januáru 2020 podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, stáva sa od 1. januára 2020 vybraným hospodárskym subjektom podľa tohto zákona.
(3)
Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 je od 1. júla 2019 Úradom pre vybrané hospodárske subjekty podľa tohto zákona.
§319
Občan vykonávajúci k 30. júnu 2019 funkciu prezidenta sa považuje od 1. júla 2019 za ustanoveného do funkcie prezidenta podľa tohto zákona. Občan vykonávajúci k 30. júnu 2019 funkciu viceprezidenta sa považuje od 1. júla 2019 za ustanoveného do funkcie viceprezidenta podľa tohto zákona.
§320
Osobné údaje, ktoré do 30. júna 2019 spracúval služobný úrad podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, je služobný úrad oprávnený spracúvať aj podľa tohto zákona, ak trvajú dôvody ich spracúvania.
§320a
(1)
Za predchádzajúci služobný pomer podľa tohto zákona sa na účely § 78 ods. 3 a § 79 ods. 4 považuje aj
a)
služobný pomer colníka podľa predpisu účinného do 30. júna 2019,
b)
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu7) alebo podľa právnych predpisov účinných pred 1. júnom 2017 v služobnom úrade finančné riaditeľstvo vrátane jeho právnych predchodcov.
(2)
Za predchádzajúci služobný pomer podľa tohto zákona sa na účely § 96 ods. 1 považuje aj služobný pomer colníka podľa predpisu účinného do 30. júna 2019.
(3)
Na účely § 78 ods. 3 písm. a) a § 79 ods. 4 sa za
a)
odborné profesijné vzdelanie považuje aj
1.
absolvovanie odborného colného kurzu a zloženie odbornej colnej skúšky podľa predpisu účinného do 30. júna 2019,
2.
absolvovanie kompetenčného vzdelávania podľa osobitného predpisu196) v rozsahu minimálne troch odborných daňových kurzov ukončené záverečnou skúškou, ktoré boli organizované finančným riaditeľstvom,
b)
základné profesijné vzdelanie považuje aj absolvovanie základného colného kurzu a zloženie nižšej colnej skúšky podľa predpisu účinného do 30. júna 2019.
(4)
Ak príslušník finančnej správy nebol od 1. júla 2019 služobne hodnotený podľa tohto zákona, na účely § 78 ods. 3 písm. b) sa za posledné služobné hodnotenie počas predchádzajúceho služobného pomeru, ktorým bol príslušník finančnej správy hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, považuje
a)
posledné služobné hodnotenie colníka podľa predpisu účinného do 30. júna 2019, ak v ňom bol hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,
b)
posledné služobné hodnotenie štátneho zamestnanca podľa osobitného predpisu,7) ktorého služobným úradom bolo finančné riaditeľstvo, ak v ňom dosiahol aspoň štandardné výsledky.
(5)
Na účely § 78 ods. 3 a § 79 ods. 4 sa do doby trvania služobného pomeru príslušníka finančnej správy,
a)
ktorý bol ustanovený do funkcie podľa § 322 ods. 2, započíta aj doba trvania služobného pomeru colníka, ktorý sa mu skončil 30. júna 2019,
b)
ktorého služobný pomer vznikol podľa § 325 ods. 10 alebo ods. 11, započíta aj doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade finančné riaditeľstvo, ktorý sa skončil podľa § 325 ods. 16.
(6)
Na účely § 96 ods. 1 sa do doby trvania služobného pomeru príslušníka finančnej správy, ktorý bol ustanovený do funkcie podľa § 322 ods. 2, započíta aj doba trvania služobného pomeru colníka, ktorý sa mu skončil 30. júna 2019.
Prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na príslušníka finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom alebo štátnym zamestnancom
§321
(1)
Príslušník finančnej správy, ktorý sa stal príslušníkom finančnej správy podľa § 322 ods. 1 alebo § 325 ods. 2 až 7, podá majetkové priznanie podľa tohto zákona prvýkrát do 31. marca 2020; v tomto majetkovom priznaní sa uvádza stav majetku k 1. januáru 2020.
(2)
Služobný preukaz colníka alebo štátneho zamestnanca, ktorý sa stal príslušníkom finančnej správy podľa § 322 ods. 1 alebo § 325 ods. 2 až 7, vydaný do 30. júna 2019, sa považuje za služobný preukaz príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona. Služobný úrad zabezpečí vydanie služobného preukazu príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona najneskôr do 31. decembra 2020.
(3)
Služobný odznak vydaný colníkovi, ktorý sa stal príslušníkom finančnej správy podľa § 322 ods. 1, vydaným pred 30. júnom 2019, sa považuje za služobný odznak príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona. Služobný úrad zabezpečí vydanie služobných odznakov podľa tohto zákona príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol do 30. júna 2019 štátnym zamestnancom, ktorého služobným úradom bolo finančné riaditeľstvo, najneskôr do 31. decembra 2020.
(4)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý sa stal príslušníkom finančnej správy podľa § 322 ods. 1 alebo § 325 ods. 2 až 7, ktorému bol pred 1. júlom 2019 poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 alebo podľa osobitného predpisu7), príspevok na rekreáciu podľa § 213 ods. 7 v roku 2019 nepatrí.
Prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na príslušníka finančnej správy, ktorý bol
k 30. júnu 2019 colníkom
§322
(1)
Colník, ktorý je k 30. júnu 2019 v služobnom pomere podľa predpisu účinného do 30. júna 2019, sa 1. júla 2019 stáva ozbrojeným príslušníkom finančnej správy takto:
a)
colník zaradený v stálej štátnej službe je ozbrojeným príslušníkom finančnej správy zaradeným do stálej štátnej služby podľa tohto zákona,
b)
colník zaradený v dočasnej štátnej službe ako odborník potrebný na plnenie úloh štátnej služby je ozbrojeným príslušníkom finančnej správy zaradeným do dočasnej štátnej služby podľa § 79 ods. 1; do doby trvania dočasnej štátnej služby podľa tohto zákona sa započítava doba trvania dočasnej štátnej služby colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019,
c)
colník zaradený v dočasnej štátnej službe určenej na dočasné obsadenie funkcie colníčky alebo colníka, ktorí sú na rodičovskej dovolenke, je ozbrojeným príslušníkom finančnej správy zaradeným do dočasnej štátnej služby podľa § 79 ods. 2 písm. b),
d)
colník zaradený v dočasnej štátnej službe určenej na vykonávanie funkcie duchovného colníkov je ozbrojeným príslušníkom finančnej správy zaradeným do dočasnej štátnej služby podľa § 79 ods. 2 písm. c),
e)
colník zaradený v prípravnej štátnej službe je ozbrojeným príslušníkom finančnej správy zaradeným do prípravnej štátnej služby podľa tohto zákona; do doby trvania prípravnej štátnej služby podľa tohto zákona sa započítava doba trvania prípravnej štátnej služby colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom, vydá nadriadený k 1. júlu 2019 rozhodnutie, ktorým tohto príslušníka finančnej správy ustanoví do funkcie; toto rozhodnutie obsahuje náležitosti podľa § 88 ods. 2. Také rozhodnutie sa nevydá príslušníkovi finančnej správy uvedenému v § 323 ods. 14 a 15.
(3)
Rozhodnutím podľa odseku 2 sa príslušník finančnej správy zaradí na tom istom orgáne štátnej správy a na tom istom mieste výkonu štátnej služby a zároveň sa ustanoví do funkcie, ktorej opis činnosti sa zhoduje alebo je podobný opisu činnosti funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný podľa predpisov účinných do 30. júna 2019. Rozhodnutím podľa odseku 2 môže byť príslušník finančnej správy zaradený aj na orgáne finančnej správy, ktorý vykonáva podľa tohto zákona úlohy, ktoré podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 vykonával iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ak príslušník finančnej správy ako colník do 30. júna 2019 vykonával činnosti pri plnení týchto úloh; ustanovenie prvej vety o mieste výkonu štátnej služby, na ktorom má byť príslušník finančnej správy zaradený a o funkcii, do ktorej má byť ustanovený, tým nie je dotknuté.
(4)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na colníka, ktorého služobný pomer podľa predpisu účinného do 30. júna 2019 sa skončí 30. júna 2019.
§323
(1)
Rozhodnutie o prijatí občana do služobného pomeru colníkov podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, podľa ktorého služobný pomer vzniká 1. júla 2019 alebo po 1. júli 2019, sa považuje za rozhodnutie o prijatí občana do služobného pomeru podľa tohto zákona. Nadriadený bezodkladne vydá rozhodnutie o vzniku služobného pomeru podľa tohto zákona, ktorým sa ku dňu vzniku služobného pomeru nahradí rozhodnutie podľa prvej vety.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, patrí hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, aj ak na ňu ozbrojený príslušník finančnej správy nemá podľa tohto zákona nárok.
(3)
Prepožičanie hodnosti colníkovi podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, ktoré trvá k 1. júlu 2019, sa považuje za prepožičanie hodnosti ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy podľa tohto zákona.
(4)
Doba výsluhy rokov v hodnosti započítaná colníkovi podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sa považuje za dobu výsluhy rokov v hodnosti podľa tohto zákona.
(5)
Služobné hodnotenie colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sa považuje za služobné hodnotenie príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona.
(6)
Funkcia, do ktorej je podľa § 322 ods. 2 ustanovený ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom, sa považuje za funkciu so zbraňou až do zmeny určenia funkcie podľa § 71 ods. 7 a 9.
(7)
Ak ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom, vykonáva funkciu, o ktorej prezident finančnej správy určil, že sa vykonáva v občianskom odeve, vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom podľa tohto zákona.
(8)
Príslušníkovi finančnej správy sa pri ustanovení do funkcie podľa tohto zákona určí nový služobný plat podľa § 159. Ak je služobný plat určený podľa § 159 nižší ako služobný plat, ktorý mal ako colník priznaný podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, patrí mu od 1. júla 2019 vyrovnanie. Na účely vyrovnania sa do sumy služobného platu podľa tohto zákona nezapočítava osobný príplatok podľa § 159 ods. 1 písm. g) a do sumy služobného platu podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sa nezapočítava osobný príplatok podľa predpisov účinných do 30. júna 2019. Suma vyrovnania podľa prvej vety sa určí ako rozdiel medzi služobným platom naposledy priznaným colníkovi a služobným platom podľa § 159; suma vyrovnania sa počas trvania služobného pomeru nemení.
(9)
Určenie za vyšetrovateľa finančnej správy podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sa považuje za určenie za vyšetrovateľa finančnej správy podľa tohto zákona.
(10)
Do dĺžky čakateľskej praxe príslušníka finančnej správy na výkon funkcie vyšetrovateľa finančnej správy podľa tohto zákona sa započítava aj doba, ktorá sa mu pred 1. júlom 2019 započítavala do dĺžky čakateľskej praxe colníka na výkon funkcie vyšetrovateľa finančnej správy podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(11)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol ako colník podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 pred 1. júlom 2019 prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložený na tú istú alebo na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby, patria aj po 30. júni 2019 náležitosti podľa predpisov účinných do 30. júna 2019; do doby, počas ktorej má príslušník finančnej správy právo na poskytovanie týchto náležitostí, sa započítava doba, počas ktorej mal právo na ich poskytovanie pred 1. júlom 2019.
(12)
Prevelenie colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sa považuje za prevelenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona; také prevelenie sa skončí dňom, keď sa malo skončiť prevelenie podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(13)
Vyslanie colníka na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sa považuje za vyslanie príslušníka finančnej správy na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu podľa tohto zákona.
(14)
Príslušník finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom zaradeným do neplatenej zálohy podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, sa považuje za ozbrojeného príslušníka finančnej správy zaradeného do neplatenej zálohy podľa tohto zákona; o tejto skutočnosti vydá príslušníkovi finančnej správy služobný úrad potvrdenie. Do doby zaradenia do neplatenej zálohy podľa tohto zákona sa započítava doba zaradenia do neplatenej zálohy podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(15)
Príslušník finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom zaradeným v zálohe pre prechodne nezaradených colníkov podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, sa považuje za ozbrojeného príslušníka finančnej správy zaradeného do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy podľa tohto zákona; o tejto skutočnosti vydá príslušníkovi finančnej správy služobný úrad potvrdenie. Príslušníkovi finančnej správy patrí počas zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy služobný plat, aký mu patril podľa predpisov účinných do 30. júna 2019. Do doby zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy podľa tohto zákona sa započítava doba zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených colníkov podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(16)
Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, ktoré trvá k 1. júlu 2019, sa považuje za dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona; do doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby podľa tohto zákona sa započítava doba dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby podľa predpisov účinných do 30. júna 2019. O predĺžení takéhoto dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby rozhoduje minister podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(17)
Pri vzniku služobného pomeru podľa § 322 ods. 1 sa ustanovenia § 203 ods. 2 až 4 nepoužijú. Nárok na obnovu naturálnych náležitostí alebo príspevok na ošatenie príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom, prvý raz vznikne v deň, keď by takému príslušníkovi finančnej správy vznikol nárok na obnovu naturálnych náležitostí podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(18)
Nariadenie služobnej pohotovosti colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, ktoré trvá k 1. júlu 2019, sa považuje za nariadenie služobnej pohotovosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona.
(19)
Nárok na nevyčerpanú časť dovolenky, ktorý mal colník k 30. júnu 2019 podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, sa považuje za nárok príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona.
(20)
Určenie čerpania dovolenky colníkovi podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, ktorú má čerpať po 30. júni 2019, sa považuje za určenie čerpania dovolenky príslušníkovi finančnej správy podľa tohto zákona.
(21)
Služobné voľno udelené colníkovi podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sa od 1. júla 2019 považuje za služobné voľno udelené príslušníkovi finančnej správy podľa tohto zákona, ak dôvod, pre ktorý bolo služobné voľno colníkovi podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 udelené, trvá aj po 30. júni 2019; príslušník finančnej správy má nárok na služobné voľno v rozsahu, ktorý predstavuje rozdiel medzi dobou, na ktorú bolo služobné voľno podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 udelené a dobou, po ktorú bolo služobné voľno pred 1. júlom 2019 čerpané.
(22)
Započítateľná odborná prax colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sa od 1. júla 2019 považuje za započítateľnú odbornú prax príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona.
(23)
Vyslanie colníka na štúdium podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, ktoré trvá k 1. júlu 2019, sa považuje za vyslanie príslušníka finančnej správy na štúdium podľa tohto zákona.
(24)
Vyslanie colníka na výkon štátnej služby v zahraničí podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, ktoré trvá k 1. júlu 2019, sa považuje za vyslanie príslušníka finančnej správy na výkon štátnej služby v zahraničí podľa tohto zákona.
(25)
Materská dovolenka colníčky alebo rodičovská dovolenka colníka alebo colníčky podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, ktorá trvá k 1. júlu 2019, sa považuje za materskú dovolenku príslušníčky finančnej správy alebo rodičovskú dovolenku príslušníka finančnej správy alebo príslušníčky finančnej správy podľa tohto zákona; príslušníčka finančnej správy má nárok na čerpanie zostatku materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky a príslušník finančnej správy má nárok na čerpanie zostatku rodičovskej dovolenky, ktorý nevyčerpali pred 1. júlom 2019.
(26)
Ak pred 1. júlom 2019 nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na prepustenie colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 a zároveň dôvodom na prepustenie podľa tohto zákona, možno od 1. júla 2019 až do uplynutia lehoty na skončenie služobného pomeru podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 skončiť z tohto dôvodu služobný pomer príslušníka finančnej správy prepustením. Na určenie dňa skončenia služobného pomeru príslušníka finančnej správy prepustením sa použijú ustanovenia predpisov účinných do 30. júna 2019 upravujúce deň skončenia služobného pomeru colníka prepustením z dôvodu, ktorý je dôvodom na prepustenie príslušníka finančnej správy podľa prvej vety. Zákaz prepustenia podľa § 261 ods. 1 sa nevzťahuje na dôvody prepustenia, na ktoré sa pred 1. júlom 2019 nevzťahoval zákaz prepustenia colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(27)
Rozhodnutie o prepustení colníka vydané podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, podľa ktorého sa má služobný pomer colníka skončiť po 30. júni 2019, sa považuje za rozhodnutie o prepustení príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona.
(28)
Rozhodnutie o uvoľnení colníka zo služobného pomeru vydané podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, podľa ktorého sa má služobný pomer colníka skončiť po 30. júni 2019, sa považuje za rozhodnutie o uvoľnení príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru podľa tohto zákona.
(29)
Žiadosť colníka o uvoľnenie zo služobného pomeru podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 podaná v období kratšom ako dva mesiace pred 1. júlom 2019, o ktorej nebolo pred 1. júlom 2019 právoplatne rozhodnuté, sa považuje za žiadosť príslušníka finančnej správy o uvoľnenie podľa tohto zákona. Služobný pomer príslušníka finančnej správy sa v takom prípade skončí v deň, v ktorý by sa skončil služobný pomer colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(30)
Zloženie služobnej prísahy colníkom pred 1. júlom 2019 podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sa od 1. júla 2019 považuje za zloženie služobnej prísahy príslušníkom finančnej správy podľa tohto zákona.
(31)
Na vyúčtovanie preddavkov poskytnutých colníkovi podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 pred 1. júlom 2019 sa použijú predpisy účinné do 30. júna 2019.
(32)
Povolenie nosiť služobnú rovnošatu po skončení služobného pomeru colníka vydané pred 1. júlom 2019 colníkovi alebo bývalému colníkovi podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sa považuje za povolenie nosiť služobnú rovnošatu po skončení služobného pomeru podľa tohto zákona.
(33)
Absolvovanie základného colného kurzu a zloženie nižšej colnej skúšky, ku ktorému došlo pred 1. júlom 2019, sa považuje za absolvovanie základného kurzu a zloženie nižšej skúšky podľa tohto zákona.
(34)
Absolvovanie odborného colného kurzu a zloženie odbornej colnej skúšky, ku ktorému došlo pred 1. júlom 2019, sa považuje za absolvovanie odborného kurzu a zloženie vyššej skúšky podľa tohto zákona.
(35)
Ak nebolo disciplinárne opatrenie uložené podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 celkom vykonané k 1. júlu 2019, zvyšok takého disciplinárneho opatrenia sa vykoná podľa predpisov účinných do 30. júna 2019; tento zákon sa použije, ak je to pre príslušníka finančnej správy priaznivejšie.
§324
(1)
Na konanie vo veciach služobného pomeru colníkov, ktoré sa začalo pred 1. júlom 2019 podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 a nebolo pred 1. júlom 2019 právoplatne skončené, sa vzťahujú predpisy účinné do 30. júna 2019.
(2)
Prijímacie konanie vo veci prijatia občana do štátnej služby colníkov, ktoré sa začalo pred 1. júlom 2019 podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 a nebolo pred 1. júlom 2019 skončené, sa končí 30. júna 2019; služobný úrad občanovi skončenie prijímacieho konania písomne oznámi bezodkladne.
(3)
V konaní podľa odseku 1 pokračuje od 1. júla 2019 orgán príslušný na konanie voči príslušníkovi finančnej správy podľa tohto zákona v rovnakej alebo obdobnej veci.
(4)
Prešetrovanie a vybavenie sťažnosti colníka podanej pred 1. júlom 2019 podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, ktorá nebola vybavená do 30. júna 2019, sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(5)
Na uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo za konanie, ktoré malo znaky priestupku, ktorého sa colník dopustil pred 1. júlom 2019 a o ktorom nebolo do 30. júna 2019 právoplatne rozhodnuté, sa použijú predpisy účinné do 30. júna 2019; tento zákon sa použije, ak je to pre príslušníka finančnej správy priaznivejšie.
(6)
Na zahladenie disciplinárneho opatrenia právoplatne uloženého colníkovi pred 1. júlom 2019, ktoré nebolo do 30. júna 2019 zahladené, sa použijú predpisy účinné do 30. júna 2019; tento zákon sa použije, ak je to pre príslušníka finančnej správy priaznivejšie.
(7)
Práva a povinnosti, ktoré vznikli colníkovi zo služobného pomeru pred 1. júlom 2019, zostávajú zachované a posudzujú sa podľa predpisov účinných do 30. júna 2019; za účastníka konania podľa § 279 sa považuje aj colník, ktorého služobný pomer sa skončil podľa predpisov platných do 30. júna 2019.
(8)
Ak bolo rozhodnutie vo veciach služobného pomeru colníka vydané pred 1. júlom 2019 podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 a bolo právoplatne zrušené alebo zmenené po 30. júni 2019, príslušníkovi finančnej správy patria nároky podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(9)
Lehoty, ktoré začali podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 plynúť pred 1. júlom 2019, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
Prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na príslušníka finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 štátnym zamestnancom
§325
(1)
Dočasné preloženie štátneho zamestnanca podľa osobitného predpisu7) z iného služobného úradu do služobného úradu finančné riaditeľstvo sa skončí najneskôr do 30. júna 2019.
(2)
Ak odseky 3 až 7 neustanovujú inak, štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo a prezidentovi podľa § 319 vydá nadriadený k 1. júlu 2019 rozhodnutie, ktorým ho ustanoví do funkcie. Také rozhodnutie sa nevydá štátnemu zamestnancovi, ktorý služobnému úradu oznámil, že do služobného pomeru podľa tohto zákona nenastúpi.
(3)
Štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo a ktorý je k 30. júnu 2019 uvoľnený na výkon verejnej funkcie podľa osobitného predpisu,7) nadriadený vydá rozhodnutie o ustanovení do funkcie podľa tohto zákona bezodkladne po skončení tohto uvoľnenia.
(4)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je k 30. júnu 2019 na základe zvolenia alebo vymenovania štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii podľa osobitného predpisu7) a bol na túto funkciu dočasne preložený zo služobného úradu, ktorým bolo finančné riaditeľstvo, nadriadený vydá rozhodnutie o ustanovení do funkcie podľa tohto zákona bezodkladne po skončení tohto dočasného preloženia.
(5)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je k 30. júnu 2019 dočasne preložený podľa osobitného predpisu7) zo služobného úradu finančné riaditeľstvo do iného služobného úradu, nadriadený vydá rozhodnutie o ustanovení do funkcie podľa tohto zákona bezodkladne po skončení tohto dočasného preloženia.
(6)
Štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo, ktorý k 30. júnu 2019 je neprítomný v štátnej službe z dôvodu dôležitých osobných prekážok na strane štátneho zamestnanca podľa § 141 ods. 1 alebo ods. 3 písm. b) a c) Zákonníka práce, nadriadený vydá rozhodnutie o ustanovení do funkcie podľa tohto zákona bezodkladne po odpadnutí takej prekážky. Štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo, ktorý je k 30. júnu 2019 zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodu obvinenia zo spáchania úmyselného trestného činu podľa osobitného predpisu,7) nadriadený vydá rozhodnutie o ustanovení do funkcie podľa tohto zákona bezodkladne po skončení tohto zaradenia mimo činnej štátnej služby.
(7)
Ak po 30. júni 2019 nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo o neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu,7) na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorého služobným úradom podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo, naďalej trvá, nadriadený vydá rozhodnutie o ustanovení do funkcie podľa tohto zákona bezodkladne po dni právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(8)
Rozhodnutie podľa odsekov 2 až 7 obsahuje náležitosti podľa § 88 ods. 2 písm. a) a c) až k). Rozhodnutím podľa odsekov 2 až 7 sa príslušník finančnej správy zaradí na tom istom orgáne štátnej správy a na tom istom mieste výkonu štátnej služby. Rozhodnutím podľa odsekov 2 až 7 môže byť príslušník finančnej správy zaradený aj na orgáne finančnej správy, ktorý vykonáva podľa tohto zákona úlohy, ktoré podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 vykonával iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, ak príslušník finančnej správy ako štátny zamestnanec do 30. júna 2019 vykonával činnosti pri plnení týchto úloh; ustanovenie druhej vety o mieste výkonu štátnej služby, na ktoré má byť príslušník finančnej správy zaradený, tým nie je dotknuté.
(9)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý zložil služobnú prísahu podľa odseku 12, vzniká služobný pomer podľa tohto zákona a stáva sa príslušníkom finančnej správy v
a)
stálej štátnej službe, ak k 30. júnu 2019 vykonával stálu štátnu službu podľa osobitného predpisu,7)
b)
dočasnej štátnej službe, ak k 30. júnu 2019 vykonával dočasnú štátnu službu podľa osobitného predpisu7)
1.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného,
2.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý je na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke alebo na dovolenke, ktorá bezprostredne nadväzuje na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku,
3.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý čerpá služobné voľno,
4.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý je zaradený mimo činnej štátnej služby,
5.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny,
6.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý bol vzatý do väzby,
7.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne preložený,
8.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. r) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
9.
ako odborník, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby,
10.
ako štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu.7)
(10)
Ak štátny zamestnanec zloží služobnú prísahu na základe rozhodnutia podľa odseku 2 najneskôr do 31. júla 2019, jeho služobný pomer podľa tohto zákona vznikne 1. júla 2019.
(11)
Ak štátny zamestnanec zloží služobnú prísahu na základe rozhodnutia podľa odseku 2 neskôr ako 31. júla 2019, alebo ak zloží služobnú prísahu na základe rozhodnutia podľa odsekov 3 až 7, jeho služobný pomer podľa tohto zákona vznikne v deň zloženia služobnej prísahy.
(12)
Služobnú prísahu podľa § 89 štátny zamestnanec skladá bezprostredne po doručení rozhodnutia podľa odsekov 2 až 7.
(13)
O zložení služobnej prísahy a vzniku služobného pomeru vydá nadriadený príslušníkovi finančnej správy písomné potvrdenie.
(14)
Ak štátny zamestnanec odmietol zložiť služobnú prísahu bezprostredne po doručení rozhodnutia podľa odsekov 2 až 7 alebo ju zložil s výhradou, jeho štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu7) sa skončí dňom odmietnutia zloženia služobnej prísahy alebo jej zloženia s výhradou. Štátnemu zamestnancovi patrí pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa prvej vety odstupné v sume
a)
dvojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu podľa osobitného predpisu,7) ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,
b)
trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu podľa osobitného predpisu,7) ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c)
štvornásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu podľa osobitného predpisu,7) ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej päť rokov.
(15)
Na štátneho zamestnanca podľa odsekov 2 až 7, odseku 19 písm. b) a § 331 ods. 9, ktorého štátnozamestnanecký pomer trvá aj po 30. júni 2019, sa naďalej uplatňuje osobitný predpis.7) Finančné riaditeľstvo plní úlohy služobného úradu a prezident plní úlohu generálneho tajomníka služobného úradu podľa osobitného predpisu7) voči tým štátnym zamestnancom, ktorí v ňom vykonávajú štátnu službu.
(16)
Vznikom služobného pomeru podľa tohto zákona zaniká štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.7)
(17)
Rozhodnutie podľa odsekov 2 až 7 možno doručiť štátnemu zamestnancovi len do vlastných rúk v pravidelnom mieste výkonu štátnej služby alebo kdekoľvek je v orgánoch finančnej správy zastihnuteľný; doručenie zástupcovi štátneho zamestnanca je vylúčené.
(18)
Štátny zamestnanec, ktorý sa stal príslušníkom finančnej správy podľa odseku 9 nemusí počas trvania služobného pomeru spĺňať podmienku podľa § 84 ods. 1 písm. i).
(19)
Rozhodnutie podľa odsekov 2 až 7 sa nevydá štátnemu zamestnancovi,
a)
ktorého štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu7) sa skončí 30. júna 2019,
b)
ktorý dal výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu7) pred 1. júlom 2019 alebo ktorému bola daná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu7) pred 1. júlom 2019, alebo ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončí po 30. júni 2019 na základe dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru uzatvorenej pred 1. júlom 2019.
§326
Štátny zamestnanec, ktorého služobným úradom je finančné riaditeľstvo, môže do 31. mája 2019 oznámiť služobnému úradu, že nenastúpi do služobného pomeru podľa tohto zákona. Ak štátny zamestnanec urobí oznámenie podľa prvej vety, jeho štátnozamestnanecký pomer sa z tohto dôvodu skončí dňom 30. júna 2019; to neplatí, ak jeho štátnozamestnanecký pomer skončil pred 1. júlom 2019 z iného dôvodu podľa osobitného predpisu.7) Štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončí na základe oznámenia podľa prvej vety, patrí odstupné v sume podľa § 325 ods. 14.
§327
Štátny zamestnanec, ktorý sa stal príslušníkom finančnej správy podľa § 325 ods. 9, môže byť ustanovený do funkcie so zbraňou, aj keď nespĺňa podmienky podľa § 84 ods. 2, alebo ak nevyslovil súhlas s ustanovením do funkcie so zbraňou. Taký príslušník finančnej správy je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy.
§328
(1)
Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu,7) ktoré vznikli štátnemu zamestnancovi, ktorý sa stal príslušníkom finančnej správy podľa § 325 ods. 9, pred vznikom jeho služobného pomeru podľa tohto zákona, zostávajú zachované a posudzujú sa podľa osobitného predpisu.7)
(2)
Lehoty, ktoré začali podľa osobitného predpisu7) plynúť pred 1. júlom 2019, sa posudzujú podľa osobitného predpisu.7)
§329
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorému ako štátnemu zamestnancovi podľa osobitného predpisu7) zostala pred vznikom jeho služobného pomeru podľa tohto zákona zachovaná výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, sa považuje za príslušníka finančnej správy, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa § 82 ods. 2 písm. c).
(2)
Štátny zamestnanec spĺňa kvalifikačný predpoklad odborného profesijného vzdelania podľa tohto zákona, ak do 30. júna 2019 absolvoval kompetenčné vzdelávanie podľa osobitného predpisu196) v rozsahu minimálne troch odborných daňových kurzov a zložil záverečnú skúšku, ktoré boli organizované finančným riaditeľstvom alebo spĺňal podmienky odborného daňového vzdelania, ktoré mu bolo finančným riaditeľstvom priznané.
(3)
Štátny zamestnanec, ktorého služobným úradom podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, spĺňa kvalifikačný predpoklad odborného profesijného vzdelania podľa tohto zákona. Štátny zamestnanec, ktorého služobným úradom bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo a ktorý má iné vzdelanie ako vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, sa považuje za príslušníka finančnej správy, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad základného profesijného vzdelania podľa tohto zákona; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté.
(4)
Príslušníkovi finančnej správy sa pri ustanovení do funkcie podľa tohto zákona určí nový služobný plat podľa § 159. Ak je služobný plat určený podľa § 159 nižší ako funkčný plat, ktorý mal ako štátny zamestnanec naposledy priznaný podľa osobitného predpisu7) v služobnom úrade finančné riaditeľstvo vrátane jeho právnych predchodcov, patrí mu od vzniku jeho služobného pomeru podľa tohto zákona vyrovnanie. Do sumy služobného platu sa nezapočítava osobný príplatok podľa § 159 ods. 1 písm. g) a do sumy funkčného platu sa nezapočítava osobný príplatok podľa § 126 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Suma vyrovnania podľa druhej vety sa určí ako rozdiel medzi funkčným platom naposledy priznaným štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade finančné riaditeľstvo vrátane jeho právnych predchodcov a služobným platom podľa § 159; suma vyrovnania sa počas trvania služobného pomeru nemení.
(5)
Štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo a ktorému vznikol štátnozamestnanecký pomer do 31. decembra 2003 a trvá nepretržite, sa do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej na určenie prídavku za výsluhu rokov započítava doba
a)
služobnej praxe štátneho zamestnanca podľa osobitného predpisu,7)
b)
inej praxe získanej pred prijatím do štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu7) započítanej služobným úradom podľa osobitného predpisu7) v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon štátnej služby, najviac však v rozsahu dvoch tretín, ak odsek 8 neustanovuje inak,
c)
výkonu základnej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, ak odsek 8 neustanovuje inak,
d)
starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, alebo ďalšej materskej dovolenky, alebo ďalšej rodičovskej dovolenky určenej Zákonníkom práce v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, osobnej celodennej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť určenej Zákonníkom práce, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto dôb,
e)
úspešne ukončeného štúdia študijného programu tretieho stupňa v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia štúdia na úspešný výkon požadovanej služobnej činnosti.
(6)
Štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo a ktorému vznikol štátnozamestnanecký pomer po 31. decembri 2003, a prezidentovi podľa § 319, sa do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej na určenie prídavku za výsluhu rokov započítava doba
a)
služobnej praxe štátneho zamestnanca podľa osobitného predpisu,7)
b)
praxe v odbore požadovanej služobnej činnosti podľa § 162 ods. 4 získanej pred prijatím do štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu,7) ak odsek 8 neustanovuje inak,
c)
inej praxe získanej pred prijatím do štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu7) v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon štátnej služby, najviac však v rozsahu dvoch tretín, ak odsek 8 neustanovuje inak,
d)
výkonu základnej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu, ak odsek 8 neustanovuje inak,
e)
starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, alebo ďalšej materskej dovolenky, alebo ďalšej rodičovskej dovolenky určenej Zákonníkom práce v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe súčasne v dennom štúdiu nepripravoval na povolanie, osobnej celodennej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť určenej Zákonníkom práce, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto dôb,
f)
úspešne ukončeného štúdia študijného programu tretieho stupňa v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia štúdia na úspešný výkon požadovanej služobnej činnosti.
(7)
Pri určení započítateľnej odbornej praxe podľa odsekov 5 a 6 sa primerane použijú ustanovenia § 162 ods. 4 a 6 až 9. Na účely určenia započítateľnej odbornej praxe zostáva dĺžka služobnej praxe priznaná podľa osobitného predpisu7) zachovaná.
(8)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý poberá výsluhový dôchodok alebo výsluhový invalidný dôchodok sa do doby započítateľnej odbornej praxe podľa odsekov 5 a 6 nezapočítava doba, ktorú má započítanú na účely priznania tohto výsluhového dôchodku; to neplatí, ak bude taký príslušník finančnej správy ustanovený do funkcie so zbraňou.
(9)
Príslušník finančnej správy, ktorého služobný pomer vznikol podľa § 325 ods. 9, ktorý v súlade s osobitným predpisom7) vykonáva činnosť, ktorá je v rozpore s týmto zákonom, je povinný do 30 kalendárnych dní odo dňa vzniku služobného pomeru skončiť uvedené činnosti spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov.197)
(10)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorého služobný pomer vznikol podľa § 325 ods. 9 a ktorý je ustanovený do funkcie spojenej s nosením služobnej rovnošaty alebo do funkcie spojenej s nosením služobnej rovnošaty striedavo s občianskym odevom, nie je povinný vykonávať štátnu službu v služobnej rovnošate, ak mu nebola poskytnutá.
(11)
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca podľa osobitných predpisov7) sa považuje za služobné hodnotenie príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona.
(12)
Na účely odsekov 3, 5 a 6 sa za štátneho zamestnanca, ktorého služobným úradom podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo, považuje aj štátny zamestnanec uvedený v § 325 ods. 4 a 5.
§330
(1)
Na účely § 270 ods. 1 sa do trvania služobného pomeru započítava aj trvanie štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý trval k 30. júnu 2019.
(2)
Na účely § 270 ods. 4 sa do trvania služobného pomeru započítava aj trvanie štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade finančné riaditeľstvo, ktorý trval k 30. júnu 2019.
§331
(1)
Dočasná štátna služba podľa § 325 ods. 9 písm. b) prvého až ôsmeho bodu sa končí odpadnutím dôvodu zastupovania, dočasná štátna služba podľa § 325 ods. 9 písm. b) deviateho bodu sa končí uplynutím piatich rokov od vzniku služobného pomeru a dočasná štátna služba podľa § 325 ods. 9 písm. b) desiateho bodu sa končí odvolaním z funkcie prezidenta.
(2)
Nariadenie služobnej pohotovosti štátneho zamestnanca v služobnom úrade finančné riaditeľstvo podľa osobitného predpisu7) sa považuje za nariadenie služobnej pohotovosti príslušníka finančnej správy podľa § 143.
(3)
Nárok na nevyčerpanú časť dovolenky podľa osobitného predpisu,7) ktorý mal štátny zamestnanec ku dňu vzniku služobného pomeru podľa tohto zákona, mu zostáva zachovaný.
(4)
Určenie čerpania dovolenky štátnemu zamestnancovi podľa osobitného predpisu,7) ktorú má čerpať po dni vzniku služobného pomeru, sa považuje za určenie čerpania dovolenky príslušníkovi finančnej správy podľa tohto zákona.
(5)
Služobné voľno udelené štátnemu zamestnancovi podľa osobitného predpisu7) pred dňom vzniku služobného pomeru sa považuje za služobné voľno udelené príslušníkovi finančnej správy podľa tohto zákona, ak dôvod poskytnutia tohto voľna k tomuto dňu trvá; príslušník finančnej správy má nárok na služobné voľno v rozsahu, ktorý predstavuje rozdiel medzi dobou, na ktorú bolo služobné voľno podľa osobitného predpisu7) udelené a dobou, po ktorú bolo služobné voľno pred dňom vzniku služobného pomeru čerpané.
(6)
Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka štátneho zamestnanca podľa osobitného predpisu7) sa považuje za materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona; príslušníčka finančnej správy má nárok na čerpanie zostatku materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky a príslušník finančnej správy má nárok na čerpanie zostatku rodičovskej dovolenky, ktorý nevyčerpali pred vznikom služobného pomeru podľa tohto zákona.
(7)
Výberové konanie, ktoré služobný úrad vyhlásil podľa osobitného predpisu7) a ktoré nebolo skončené do 30. júna 2019, sa 1. júla 2019 považuje za skončené. Služobný úrad o skončení výberového konania uchádzača písomne upovedomí.
(8)
Prešetrovanie a vybavenie sťažnosti štátneho zamestnanca podanej podľa osobitného predpisu7) pred 1. júlom 2019 sa dokončí podľa osobitného predpisu.7)
(9)
Ak pred 1. júlom 2019 nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na danie výpovede štátnemu zamestnancovi služobným úradom podľa osobitného predpisu7) alebo na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a služobný úrad sa o tejto skutočnosti dozvedel pred vydaním rozhodnutia podľa § 325 ods. 2 až 7, služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer výpoveďou, ak nastali výpovedné dôvody podľa osobitného predpisu,7) alebo okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru, ak nastali také dôvody podľa osobitného predpisu;7) rozhodnutie podľa § 325 ods. 2 až 7 nadriadený nevydá.
(10)
Ak pred 1. júlom 2019 nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na danie výpovede štátnemu zamestnancovi služobným úradom podľa osobitného predpisu7) alebo na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a zároveň dôvodom na prepustenie podľa tohto zákona, možno od 1. júla 2019 až do uplynutia lehoty na danie výpovede alebo na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu7) skončiť z tohto dôvodu služobný pomer príslušníka finančnej správy prepustením. Služobný pomer príslušníka finančnej správy sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o prepustení. Zákaz prepustenia podľa § 261 ods. 1 sa nevzťahuje na dôvody prepustenia, na ktoré sa pred 1. júlom 2019 nevzťahoval zákaz výpovede štátnemu zamestnancovi podľa osobitného predpisu.7)
§331a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2021
Služobný úrad, ktorý pred 1. marcom 2021 alebo v období od 1. marca 2021 do 31. decembra 2021 uzatvoril zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok s právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, nie je povinný postupovať podľa § 213 ods. 6 v znení účinnom od 1. marca 2021 do skončenia účinnosti tejto zmluvy, najdlhšie však do 31. decembra 2021.
§331b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1)
Na vec zaistenú pred 1. januárom 2022 sa vzťahuje § 44 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2021.
(2)
Na príslušníka finančnej správy vyslaného do zahraničia podľa § 12 ods. 3 a 4 pred 1. januárom 2022 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2021 až do ukončenia vyslania.
(3)
Na konanie podľa § 278 začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2022 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2021.
§332
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.
§333 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 54/1999 Z. z., zákona č. 337/1999 Z. z., zákona č. 417/2000 Z. z., čl. III zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 664/2002 Z. z., zákona č. 251/2003 Z. z., čl. II zákona č. 464/2003 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., čl. VI zákona č. 365/2004 Z. z., čl. VI zákona č. 382/2004 Z. z., čl. II zákona č. 652/2004 Z. z., čl. III zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 258/2005 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., čl. II zákona č. 623/2005 Z. z., čl. VI zákona č. 330/2007 Z. z., čl. III zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 166/2008 Z. z., čl. XVI zákona č. 465/2008 Z. z., čl. III zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., čl. IV zákona č. 465/2009 Z. z., čl. VI zákona č. 151/2010 Z. z., čl. III zákona č. 543/2010 Z. z., čl. III zákona č. 48/2011 Z. z., zákona č. 389/2011 Z. z., čl. II zákona č. 546/2011 Z. z., čl. III zákona č. 69/2012 Z. z., čl. II zákona č. 441/2012 Z. z., čl. IV zákona č. 462/2013 Z. z., čl. VI zákona č. 307/2014 Z. z., čl. VIII zákona č. 440/2015 Z. z., čl. XLIX zákona č. 125/2016 Z. z., čl. II zákona č. 257/2017 Z. z., čl. II zákona č. 272/2017 Z. z., čl. XXIX zákona č. 177/2018 Z. z. a čl. VI zákona č. 347/2018 Z. z.,
2.
zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení čl. II zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 191/2007 Z. z., čl. IV zákona č. 537/2007 Z. z., čl. III zákona č. 166/2008 Z. z., čl. IX zákona č. 491/2008 Z. z., čl. II zákona č. 207/2009 Z. z., čl. V zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., čl. IV zákona č. 508/2010 Z. z., čl. VIII zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., čl. VI zákona č. 331/2011 Z. z., čl. VI zákona č. 546/2011 Z. z., čl. VIII zákona č. 441/2012 Z. z., zákona č. 207/2014 Z. z., čl. XIII zákona č. 307/2014 Z. z., čl. VIII zákona č. 333/2014 Z. z., čl. V zákona č. 360/2015 Z. z., čl. VII zákona č. 397/2015 Z. z., čl. V zákona č. 298/2016 Z. z. a čl. XII zákona č. 18/2018 Z. z.,
3.
zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení čl. IX zákona č. 331/2011 Z. z., čl. II zákona č. 384/2011 Z. z., čl. VI zákona č. 69/2012 Z. z., čl. II zákona č. 235/2012 Z. z., čl. IV zákona č. 441/2012 Z. z., čl. VI zákona č. 347/2013 Z. z., čl. VII zákona č. 253/2015 Z. z., čl. II zákona č. 339/2016 Z. z., čl. VII zákona č. 386/2016 Z. z., čl. III zákona č. 267/2017 Z. z. a čl. VI zákona č. 30/2019 Z. z.,
4.
zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení čl. IX zákona č. 546/2011 Z. z., čl. VIII zákona č. 69/2012 Z. z., čl. IV zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 441/2012 Z. z., čl. VII zákona č. 360/2015 Z. z., čl. IX zákona č. 397/2015 Z. z., čl. IX zákona č. 386/2016 Z. z., čl. III zákona č. 272/2017 Z. z., čl. XVI zákona č. 373/2018 Z. z. a čl. VIII zákona č. 30/2019 Z. z.,
5.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 736/2004 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 196/2005 Z. z., vyhlášky č. 563/2007 Z. z., vyhlášky č. 363/2009 Z. z. a vyhlášky č. 167/2013 Z. z.,
6.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 379/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na fyzickú zdatnosť občana žiadajúceho o prijatie do štátnej služby colníkov,
7.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 369/2010 Z. z., ktorou sa upravujú kritériá určenia zdravotnej klasifikácie na výkon štátnej služby colníka v znení vyhlášky č. 478/2011 Z. z.,
8.
výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. augusta 1998 č. 15648/1998-64, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (oznámenie č. 327/1998 Z. z.) v znení výnosu z 12. septembra 2003 č. 7274/2003-76 (oznámenie č. 390/2003 Z. z.), výnosu z 18. mája 2004 č. 6999/2004-75 (oznámenie č. 328/2004 Z. z.), výnosu z 12. októbra 2005 č. 20696/2005-75 (oznámenie č. 476/2005 Z. z.), výnosu zo 17. októbra 2007 č. 7819/2007-75 (oznámenie č. 484/2007 Z. z.), výnosu zo 14. mája 2008 č. 12138/2008-75 (oznámenie č. 182/2008 Z. z.), výnosu z 12. mája 2009 č. MF/4966/2009-75 (oznámenie č. 173/2009 Z. z.), výnosu zo 16. decembra 2011 č. MF/6028/2011-75 (oznámenie č. 504/2011 Z. z.), opatrenia z 13. apríla 2016 č. MF/006899/2016-75 (oznámenie č. 162/2016 Z. z.) a opatrenia z 31. januára 2018 č. MF/006697/2018-75 (oznámenie č. 43/2018 Z. z.),
9.
výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 234/2007 Z. z. o podrobnostiach o stravovaní predvedenej osoby alebo zaistenej osoby,
10.
výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. mája 2009 č. MF/4966/2009-75, ktorým sa ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí pre colníkov a o doplnení výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. augusta 1998 č. 15648/1998-64, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 173/2009 Z. z.).
Čl. 1
Základné úlohy finančnej správy
Finančná správa chráni fiškálne a obchodno-politické záujmy Slovenskej republiky a Európskej únie a plní úlohy pri ochrane vnútorného trhu Európskej únie.

Čl. 2

Princíp politickej neutrality
Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred politickým záujmom a koná spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že zvýhodňuje ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie. Princíp politickej neutrality sa uplatňuje najmä prostredníctvom zákazu členstva príslušníka finančnej správy v politickej strane alebo politickom hnutí, ako aj zákazom vyvíjať činnosť v ich prospech.

Čl. 3

Princíp zákonnosti
Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby a nadriadený v služobných vzťahoch koná a rozhoduje v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky a vnútornými predpismi.

Čl. 4

Princíp efektívneho riadenia
Nadriadený riadi príslušníka finančnej správy efektívne a hospodárne. Nadriadený a služobný úrad vytvárajú podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby príslušníkmi finančnej správy.

Čl. 5

Princíp nestrannosti
Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä ako povinnosť príslušníka finančnej správy pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobným záujmom, a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech iného.

Čl. 6

Princíp profesionality
Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby koná odborne, svedomito a v súlade s Etickým kódexom príslušníka finančnej správy. Princíp profesionality sa uplatňuje najmä dlhodobým profesionálnym rozvojom príslušníka finančnej správy, podporou kariérneho rastu, pravidelným služobným hodnotením, právom a povinnosťou príslušníka finančnej správy vzdelávať sa. Príslušníkovi finančnej správy služobný úrad zabezpečuje zodpovedajúce vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá mu umožní kvalitný výkon štátnej služby.

Čl. 7

Princíp stability
Príslušník finančnej správy je chránený pred skončením služobného pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, inštitútov prevedenia, preloženia, zaraďovania do jednotlivých druhov zálohy a možnosti skončenia služobného pomeru príslušníka finančnej správy len zo zákonom ustanovených dôvodov.



Čl. II
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z. a zákona č. 321/2018 Z. z. sa mení takto:
V § 128 ods. 3 písm. c) sa slovo „colník“ nahrádza slovami „ozbrojený príslušník finančnej správy“.
Čl. III
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015, zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 3/2019 Z. z. a zákona č. 6/2019 Z. z. sa mení takto:
V § 72 ods. 6 a § 73 ods. 3 sa slovo „colníci“ nahrádza slovami „ozbrojení príslušníci finančnej správy“.
Čl. IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 101/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 378/1996 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 354/2013 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 6 ods. 2 sa slovo „šiestich“ nahrádza slovom „12“.
2.
V § 20c písm. a) sa slová „colníka alebo štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky, daňovom úrade, colnom úrade a Kriminálnom úrade finančnej správy,4d)“ nahrádzajú slovami „alebo príslušníka finančnej správy,4d)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4d znie:
„4d) § 30 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
3.
V § 21 ods. 1 sa slová „Banskej Bystrici“ nahrádzajú slovom „Bratislave“.
Čl. V
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1998 Z. z., zákona č. 116/2000 Z. z., zákona č. 323/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 48/2002 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 155/2003 Z. z., zákona č. 166/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 537/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 255/2006 Z. z., zákona č. 25/2007 Z. z., zákona č. 247/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 495/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 68/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 6/2019 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 70 ods. 1 a 2 sa slovo „colníkov“ nahrádza slovami „ozbrojených príslušníkov finančnej správy“.
2.
V § 71 sa slovo „colníci“ nahrádza slovami „ozbrojení príslušníci finančnej správy“.
Čl. VI
Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999 Z. z., zákona č. 13/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 455/2007 Z. z., zákona č. 393/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 77/2009 Z. z., zákona č. 468/2009 Z. z., zákona č. 43/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona č. 43/2014 Z. z., zákona 148/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 288/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 287/2018 Z. z. sa mení takto:
V § 4 ods. 5 písmeno b) znie:
„b)
ozbrojený príslušník finančnej správy,1d)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1d znie:
„1d) § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. VII
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona č. 463/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 58/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 281/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 190/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 2 sa slovo „colník,“ nahrádza slovami „ozbrojený príslušník finančnej správy,1a).“
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„1a) § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V § 15 písm. c) sa slovo „colníka“ nahrádza slovami „ozbrojeného príslušníka finančnej správy“.
3.
V § 58 ods. 1 písm. g) sa slová „colníka k finančnej správe“ nahrádzajú slovami „colníka k colnej správe“.
4.
V § 103 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Na účely tohto zákona sa za deň vzniku služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý bol bezprostredne pred ustanovením do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane neozbrojeným príslušníkom finančnej správy,43a) považuje deň jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu;43b) týmto dňom sa takýto ozbrojený príslušník finančnej správy na účely tohto zákona považuje za prijatého do služobného pomeru.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 43a a 43b znejú:
„43a) § 71 ods. 10 zákona č. 35/2019 Z. z.
43b) § 107 ods. 8 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
5.
V § 106 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Skončením služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy uvoľnením sa na účely tohto zákona rozumie aj preloženie alebo prevedenie takého príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu,47c) alebo ustanovenie takého príslušníka finančnej správy do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane nanovo na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu.47d)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 47c a 47d znejú:
„47c) § 107 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z.
47d) § 108 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
6.
Za § 143ah sa vkladá § 143ai, ktorý vrátane nadpisu znie:
§143ai Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2019
(1)
Služobný pomer colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 a služobný pomer ozbrojeného príslušníka finančnej správy podľa osobitného predpisu sa na účely tohto zákona považujú za jediný neprerušený služobný pomer, ak služobný pomer ozbrojeného príslušníka finančnej správy bezprostredne nadväzoval na služobný pomer colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(2)
Za ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa na účely tohto zákona považuje aj colník, ktorého služobný pomer skončil do 30. júna 2019.“.

Čl. VIII

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 566/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z. a zákona č. 368/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 3 sa slovo „colníkov1a)“ nahrádza slovami „ozbrojených príslušníkov finančnej správy1a)“.
2.
V poznámke pod čiarou k odkazu 1a sa vypúšťa citácia „Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.“ a na konci sa pripája táto citácia: „Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
3.
V § 16 sa na konci pripája táto veta:
„Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinne úrazovo poistené aj pre fyzickú osobu, ktorá je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy.39e)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 39e znie:
„39e) § 71 ods. 10 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
4.
V § 20 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety:
„U zamestnanca, ktorým je neozbrojený príslušník finančnej správy39e) a ktorého právny vzťah podľa prvej vety trvá odo dňa jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane, je vznikom povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, preloženie alebo prevedenie takého príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu,42c) alebo ustanovenie takého príslušníka finančnej správy nanovo do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu.42d) Okrem zániku právneho vzťahu podľa prvej vety, sa za zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti príslušníka finančnej správy považuje aj ustanovenie neozbrojeného príslušníka finančnej správy39e) do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného príslušníka finančnej správy na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu.42e)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 42c až 42e znejú:
„42c) § 107 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z.,
42d) § 108 zákona č. 35/2019 Z. z.,
42e) § 107 ods. 8 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
5.
Za § 293eh sa vkladá § 293ei, ktorý vrátane nadpisu znie:
§293ei Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2019
Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorého zamestnávateľom bolo pred 1. júlom 2019 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a služobný pomer neozbrojeného príslušníka finančnej správy,39e) ktorý po 30. júni 2019 bezprostredne nadväzuje na štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, sa na účely tohto zákona považujú za jeden právny vzťah.“.

Čl. IX

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 614/2004 Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 528/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona č. 233/2008 Z. z., zákona č. 263/2008 Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 562/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 266/2009 Z. z., zákona č. 463/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 373/2010 Z. z., zákona č. 120/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 308/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z., zákona č. 495/2013 Z. z., zákona č. 310/2014 Z. z., zákona č. 311/2014 Z. z., zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 353/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 81/2017 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 64/2018 Z. z., zákona č. 108/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z. a zákona č. 376/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V poznámke pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa citácia „zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,“ a na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripája sa táto citácia: „zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V § 63 ods. 3 sa slovo „colníci“ nahrádza slovami „ozbrojení príslušníci finančnej správy“.
3.
V poznámke pod čiarou k odkazu 60b sa vypúšťa citácia „Zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.“ a na konci sa dopĺňa citácia „Zákon č. 35/2019 Z. z.“.

Čl. X

Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 652/2004 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 508/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 207/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z. a zákona č. 272/2017 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 2 písmeno g) znie:
„g)
colným orgánom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky2) (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), colný úrad2) a Kriminálny úrad finančnej správy,2) ak plnia úlohy podľa colných predpisov; colným orgánom je aj Úrad pre vybrané hospodárske subjekty,2) ak plní úlohu podľa osobitného predpisu,2aaa)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 2 a 2aaa znejú:
„2) Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2aaa) § 6 ods. 5 písm. h) zákona č. 35/2019 Z. z.“.
2.
Poznámka pod čiarou k odkazu 19 znie:
„19) § 30 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
3.
V § 85 ods. 11 sa slovo „colník“ nahrádza slovami „ozbrojený príslušník finančnej správy“.
4.
Slovo „colník“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 85 ods. 11 nahrádza slovami „príslušník finančnej správy“ v príslušnom tvare.
5.
V prílohe č. 2 v Zozname colných letísk sa na konci pripájajú tieto body:
„7.
Letisko Jasná
8.
Letisko Prievidza
9.
Letisko Nitra“.

Čl. XI

Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 719/2004 Z. z., zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 25/2006 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 12/2007 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 232/2008 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 79/2011 Z. z., zákona č. 97/2011 Z. z., zákona č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 265/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona č. 315/2016 Z. z., zákona č. 317/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 257/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 336/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 192/2018 Z. z., zákona č. 345/2018 Z. z. a zákona č. 351/2018 Z. z. sa mení takto:
V § 77c ods. 6 sa slovo „colníkov“ nahrádza slovami „ozbrojených príslušníkov finančnej správy“.

Čl. XII

Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 557/2009 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 301/2014 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 292/2016 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 317/2018 Z. z. sa mení takto:
V § 3 ods. 2 sa slovo „colník,1e)“ nahrádza slovami „ozbrojený príslušník finančnej správy,1e)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1e znie:
„1e) § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. XIII

Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 461/2012 Z. z., zákona č. 370/2013 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení takto:
V § 7 ods. 1 sa slovo „colníkmi“ nahrádza slovami „ozbrojenými príslušníkmi finančnej správy“.

Čl. XIV

Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 333/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 473/2009 Z. z., zákona č. 106/ 2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 281/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 107/2018 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 ods. 1 písmeno d) znie:
„d)
vojakom v zálohe, ak tento zákon neustanovuje inak, je
1.
občan, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka3) a branná povinnosť mu trvá,
2.
občan, ktorý skončil dobrovoľnú vojenskú prípravu3a) a branná povinnosť mu trvá,
3.
občan, ktorý vykonal mimoriadnu službu a branná povinnosť mu trvá,
4.
občan, ktorý skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Národného bezpečnostného úradu a branná povinnosť mu trvá alebo
5.
občan, ktorý skončil služobný pomer príslušníka finančnej správy, pričom bol bezprostredne pred skončením služobného pomeru ozbrojeným príslušníkom finančnej správy (ďalej len „skončenie služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy“) a branná povinnosť mu trvá; skončením služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa na účely tohto zákona rozumie aj preloženie alebo prevedenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane podľa osobitného predpisu,3b) alebo ustanovenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane podľa osobitného predpisu.3c)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 3b a 3c znejú:
„3b) § 107 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3c) § 108 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
2.
V § 7 odsek 12 znie:
„(12)
Občanovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe alebo Národnom bezpečnostnom úrade a ktorý podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe alebo v Národnom bezpečnostnom úrade,8c) zaniká branná povinnosť odo dňa skončenia služobného pomeru. Rovnakým dňom zaniká branná povinnosť občanovi, ktorý skončil služobný pomer ozbrojeného príslušníka finančnej správy a ktorý podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane podľa osobitného predpisu.8d)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8d znie:
„8d) § 84 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
3.
V poznámke pod čiarou k odkazu 8c sa za slovom „predpisov“ vypúšťa čiarka a citácia „§ 183 ods. 1 písm. b) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov“.
4.
V § 13 ods. 2 písm. b) a § 17 ods. 2 písm. g) sa slovo „colníka“ nahrádza slovami „ozbrojeného príslušníka finančnej správy“.
5.
V § 17 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
„(6)
Za vznik služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa na účely tohto zákona považuje ustanovenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane,29h) ak bezprostredne pred týmto ustanovením do funkcie nevykonával štátnu službu vo finančnej správe alebo vykonával štátnu službu ako neozbrojený príslušník finančnej správy.“.
Doterajšie odseky 6 až 9 sa označujú ako odseky 7 až 10.
Poznámka pod čiarou k odkazu 29h znie:
„29h) § 71 ods. 6 zákona 35/2019 Z. z.“.
6.
V § 17 ods. 9 sa slová „odseku 7“ nahrádzajú slovami „odseku 8“.
7.
V § 20a ods. 1 sa slová „§ 17 ods. 5, 8 alebo ods. 9“ nahrádzajú slovami „§ 17 ods. 5, 9 alebo ods. 10“.
8.
V § 20a ods. 2 sa slová „ods. 8“ nahrádzajú slovami „ods. 9“.
9.
V § 20a ods. 3 sa slová „ods. 9“ nahrádzajú slovami „ods. 10“.

Čl. XV

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016 Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 213/2018 Z. z. a zákona č. 368/2018 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 4 ods. 2 písmeno a) znie:
„a)
príslušník finančnej správy, zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je finančné riaditeľstvo alebo obec (ďalej len „zamestnanec správcu dane“),“.
2.
V § 8 ods. 1 sa slová „daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty“ nahrádzajú slovami „úradom pre vybrané hospodárske subjekty“.
3.
V § 37 ods. 3 sa slovo „colník“ nahrádza slovami „príslušník finančnej správy“.

Čl. XVI

Zákon č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
V § 1 ods. 2 sa slovo „colníkov“ nahrádza slovami „ozbrojených príslušníkov finančnej správy“.

Čl. XVII

Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení zákona č. 317/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 133/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 123/2015 Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 305/2016 Z. z., zákona č. 176/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 9/2019 Z. z. sa mení takto:
V § 47 ods. 6 sa slovo „Colník“ nahrádza slovami „Ozbrojený príslušník finančnej správy“.

Čl. XVIII

Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 107/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 347/2018 Z. z. sa mení takto:
V § 31 ods. 1 písmeno f) znie:
„f)
trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe, Slovenskej informačnej službe a Národnom bezpečnostnom úrade a trvania služobného pomeru príslušníka finančnej správy okrem doby, počas ktorej bol neozbrojeným príslušníkom finančnej správy,37a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 37a znie:
„37a) § 71 ods. 10 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. XIX

Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z. a zákona č. 6/2019 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 7 písm. e) sa slovo „colníkov“ nahrádza slovami „príslušníkov finančnej správy“.
2.
V poznámke pod čiarou k odkazu 19 sa vypúšťa citácia „zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,“ a na konci sa pripája čiarka a táto citácia: „zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
3.
V poznámke pod čiarou k odkazu 22 sa vypúšťa citácia „zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov,“ a na konci sa pripája čiarka a táto citácia: „zákon č. 35/2019 Z. z.“.
4.
Za § 193a sa vkladá § 193b, ktorý vrátane nadpisu znie:
§193b Prechodné ustanovenia účinné od 1. apríla 2019
(1)
Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorého služobným úradom je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sa skončí alebo zanikne aj na základe osobitného predpisu.63b)
(2)
Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi pri zániku štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 potvrdenie o štátnej službe s údajmi podľa § 86 ods. 2 písm. a) až c). Potvrdenie o štátnej službe je služobný úrad povinný vydať najneskôr do troch mesiacov odo dňa zániku štátnozamestnaneckého pomeru.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 63b znie:
„63b) § 325 ods. 14 a 16 a § 326 zákona č. 35/2019 Z. z.“.

Čl. XX

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2019 okrem čl. I § 1 až § 317 ods. 1, § 318 až 324, § 325 ods. 2 až 19 a § 327 až 333 a čl. II až XIX tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2019.
Andrej Kiska v. r.

Andrej Danko v. r.

Peter Pellegrini v. r.
Príloha č. 1
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
ZOZNAM OSOBNÝCH ÚDAJOV SPRACÚVANÝCH V INFORMAČNÝCH SYSTÉMOCH MINISTERSTVA FINANCIÍ
1.
Titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko.
2.
Pohlavie.
3.
Dátum a miesto narodenia.
4.
Štátna príslušnosť.
5.
Rodné číslo.
6.
Číslo osobného dokladu.
7.
Trvalý pobyt v Slovenskej republike alebo bydlisko v zahraničí.
8.
Prechodný pobyt.
9.
Iné miesto, kde sa osoba obvykle zdržiava.
Príloha č. 2
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
ZOZNAM OSOBNÝCH ÚDAJOV SPRACÚVANÝCH V INFORMAČNÝCH SYSTÉMOCH FINANČNEJ SPRÁVY
1.
Titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko.
2.
Pohlavie.
3.
Dátum a miesto narodenia.
4.
Štátna príslušnosť.
5.
Národnosť.
6.
Rodné číslo.
7.
Identifikátor osoby pridelený v zahraničí.
8.
Číslo osobného dokladu.
9.
Trvalý pobyt v Slovenskej republike alebo bydlisko v zahraničí.
10.
Prechodný pobyt.
11.
Iné miesto, kde sa osoba obvykle zdržiava.
12.
Prezývky a pseudonymy.
13.
Zvláštne znamenia.
14.
Biometrické údaje.
15.
Funkcia.
16.
Telefónne číslo a adresa elektronickej pošty.
Príloha č. 3
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
Prevziať prílohu "CHARAKTERISTIKA PLATOVÝCH TRIED" vo formáte PDF
Príloha č. 4
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
PRÍPLATOK ZA RIADENIE
Finančné riaditeľstvo
Funkcia Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
Prezident 30 % až 55 %
Viceprezident 25 % až 50 %
Generálny riaditeľ sekcie 20 % až 45 %
Riaditeľ odboru 7 % až 35 %
Zástupca riaditeľa odboru 7 % až 30 %
Zástupca riaditeľa odboru a súčasne vedúci oddelenia 7 % až 30 %
Vedúci oddelenia 5,5 % až 25 %
Zástupca vedúceho oddelenia 5 % až 20 %
Kriminálny úrad finančnej správy
Funkcia Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
Riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy 20 % až 45 %
Námestník riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy 7 % až 35 %
Vedúci pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy 5,5 % až 25 %
Zástupca vedúceho pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy 5,5 % až 21 %
Vedúci oddelenia 5,5 % až 21 %
Zástupca vedúceho oddelenia 5 % až 17 %
Vedúci zmeny 5 % až 15 %
Colné úrady
Funkcia Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
Riaditeľ colného úradu 15 % až 40 %
Námestník riaditeľa colného úradu 7 % až 35 %
Vedúci pobočky colného úradu 5,5 % až 25 %
Vedúci stanice colného úradu 5,5 % až 25 %
Vedúci oddelenia 5,5 % až 21 %
Zástupca vedúceho pobočky colného úradu 5 % až 21 %
Zástupca vedúceho stanice colného úradu
 5 % až 21 %
Zástupca vedúceho oddelenia
 5 % až 17 %
Vedúci zmeny 5 % až 15 %
Daňové úrady
Funkcia Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne
Riaditeľ daňového úradu 15 % až 40 %
Námestník riaditeľa daňového úradu 7 % až 35 %
Vedúci oddelenia 5,5 % až 25 %
Zástupca vedúceho oddelenia
 5 % až 20 %
Príloha č. 5
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 348, 28. 11. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/27/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 65, 5. 3. 2014).
2.
Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).
3.
Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. EÚ L 299, 18. 11. 2003).
5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).
6.
Rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 386, 29. 12. 2006).
7.
Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18. 3. 2010) v znení smernice Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 353, 28. 12. 2013).
1)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Napríklad čl. 243 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení.
3)
Napríklad § 41 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4)
Napríklad zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
5)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016).
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
7)
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8)
Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúce systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 324, 10. 12. 2009), nariadenie (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení, delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29. 12. 2015) v platnom znení, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29. 12. 2015) v platnom znení, zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov, zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákon č. 609/2007 Z. z. spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, zákon č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.
9)
Napríklad nariadenie Rady (EÚ) č. 389/2012 z 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci v oblasti spotrebných daní a zrušení nariadenia (ES) č. 2073/2004 (Ú. v. EÚ L 121, 8. 5. 2012) v platnom znení, nariadenie (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení, delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446 v platnom znení, vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2447 v platnom znení.
10)
Čl. 3, 4, 6 a 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 v platnom znení.
11)
Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12)
Čl. 95 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení.
13)
§ 13 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.
14)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 638/2004 z 31. marca 2004 o štatistike Spoločenstva o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 3330/91 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 16, Ú. v. EÚ L 102, 7. 4. 2004) v platnom znení.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1982/2004 z 18. novembra 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 638/2004 o štatistike Spoločenstva o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi a rušia sa nariadenia Komisie (ES) č. 1901/2000 a (EHS) č. 3590/92 (Ú. v. EÚ L 343, 19. 11. 2004) v platnom znení.
15)
Napríklad zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 609/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
Zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17)
Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 375/2016 Z. z.
18)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003 (Ú. v. EÚ, L 181, 29. 6. 2013).
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1352/2013 zo 4. decembra 2013, ktorým sa stanovujú formuláre podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (Ú. v. EÚ, L 341, 18. 12. 2013) v platnom znení.
Zákon č. 486/2013 Z. z.
19)
Napríklad čl. 16 nariadenia Komisie (ES) č. 1276/2008 zo 17. decembra 2008 o monitorovaní vývozu poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa poskytujú náhrady alebo iné sumy, prostredníctvom fyzických kontrol (Ú. v. EÚ L 339, 18. 12. 2008) v platnom znení, nariadenie (EÚ) č. 608/2013, vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1352/2013 v platnom znení, čl. 45 a 84 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 v platnom znení, zákon č. 486/2013 Z. z.
20)
Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 8; Ú. v. ES L 82, 22. 3. 1997) v platnom znení, nariadenie Komisie (ES) č. 1178/2008 z 28. novembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1165/98 o krátkodobej štatistike a nariadenia Komisie (ES) č. 1503/2006 a (ES) č. 657/2007, pokiaľ ide o úpravy po revízii štatistických klasifikácií NACE a CPA (Ú. v. EÚ L 319, 29. 11. 2008) v platnom znení, nariadenie Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica Rady 2008/118/ES, pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime pozastavenia dane (Ú. v. ES L 197 29. 7. 2009) v platnom znení, zákon č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov.
21)
Napríklad zákon č. 486/2013 Z. z., zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
22)
§ 32 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23)
§ 6 zákona č. 98/1950 Sb. o zrušení Národného pozemkového fondu pri Ministerstve pôdohospodárstva a fondov pozemkových reforiem a o zlúčení ich imania.
24)
§ 87b zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 272/2017 Z. z.
25)
Napríklad zákon č. 309/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2011 Z. z. o položkách s dvojakým použitím a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
26)
Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve v znení neskorších predpisov.
27)
Napríklad nariadenie (EÚ) č. 608/2013, vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1352/2013 v platnom znení, čl. 50, 55 a 166 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 v platnom znení, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 378/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, zákon č. 486/2013 Z. z., zákon č. 18/2018 Z. z.
28)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
30)
§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33)
Zákon č. 466/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 442/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34)
Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 147/1960 Zb. o prenesení finančnej a účtovnej služby majetkovej podstaty pozemkových reforiem.
35)
Zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
36)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 564/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37)
§ 2 ods. 1, 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
38)
§ 4 ods. 1, 3, 4, 6, 7, 9, 10 a 12 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
39)
§ 54 ods. 1, 5 a 7 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
40)
§ 47 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z.
§ 22 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z.
41)
§ 2 ods. 22 a § 63 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
42)
Čl. 38 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení.
43)
§ 2 písm. l) a § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
44)
Zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
45)
Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení.
46)
§ 37 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
47)
Napríklad zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 609/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
48)
§ 64 a 65 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49)
§ 40 až 43 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
50)
§ 57 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
51)
§ 71, § 72 a § 80 až 84 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
52)
Napríklad § 22 až 28 zákona č. 486/2013 Z. z.
53)
§ 70 a § 72 až 79 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
54)
Napríklad § 22 a § 29 až 34 zákona č. 486/2013 Z. z.
55)
§ 61 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
56)
Článok 1 Medzinárodného dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov (oznámenie č. 347/2000 Z. z.).
57)
Čl. 48 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení.
58)
Napríklad nariadenie (ES) č. 1276/2008 v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení, § 5 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
59)
Napríklad Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami podpísaný v Bruseli 18. decembra 1997 (oznámenie č. 245/2009 Z. z.).
60)
Rozhodnutie Rady 2009/917/SVV z 30. novembra 2009 o využívaní informačných technológií na colné účely (Ú. v. EÚ L 323, 10. 12. 2009).
61)
Čl. 8 ods. 4 a čl. 29 rozhodnutia 2009/917/SVV.
62)
Čl. 7 ods. 2, čl. 8 ods. 3 a 4, čl. 10 ods. 3 a čl. 21 ods. 4 rozhodnutia 2009/917/SVV.
63)
Čl. 2 ods. 1 rozhodnutia 2009/917/SVV.
64)
Čl. 15 ods. 3 rozhodnutia 2009/917/SVV.
64a)
Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009), vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1081/2012 z 9. novembra 2012 k nariadeniu Rady (ES) č. 116/2009 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 324, 22. 11. 2012), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 zo 17. apríla 2019 o vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty (Ú. v. EÚ L 151, 7. 6. 2019), § 2, 4 a 5 zákona č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
65)
Napríklad čl. 4, 5 a čl. 7 ods. 2 a 4 nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra 1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 3, Ú. v. ES L 61, 3. 3. 1997) v platnom znení, § 34, 35 a 39 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, § 2 a 5 zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 2, 5 a 7 zákona č. 331/2005 Z. z. v znení zákona č. 425/2010 Z. z.
66)
Napríklad § 15, 29 a 46 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
67)
Napríklad Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Azerbajdžanskej republiky o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach podpísaná v Bruseli 27. júna 2008 (oznámenie č. 65/2009 Z. z.).
68)
§ 50 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
69)
Napríklad § 6 zákona č. 331/2005 Z. z.
70)
Napríklad Medzinárodný dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii, úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov (oznámenie č. 347/2000 Z. z.).
71)
Čl. 13 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1011 z 24. apríla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 273/2004 o prekurzoroch drog a nariadenie Rady (ES) č. 111/2005, ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 1277/2005 (Ú. v. EÚ L 162, 27. 6. 2015).
71a)
Čl. 7 ods. 3a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18. 9. 2013) v platnom znení.
71b)
§ 91 ods. 4 písm. ae) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
71c)
§ 5 ods. 1 zákona č. 123/2022 Z. z. o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
72)
Napríklad zákon č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 79/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
72a)
Napríklad nariadenie (ES) č. 515/97 v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24. 5. 2016) v platnom znení, zákon č. 466/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
72b)
Napríklad nariadenie (EÚ) 2016/794 v platnom znení.
73)
Napríklad Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej pomoci a spolupráci medzi colnými správami podpísaný v Bruseli 18. decembra 1997 (oznámenie č. 245/2009 Z. z.), Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej spolupráci (oznámenie č. 252/2005 Z. z. v znení oznámenia č. 232/2015 Z. z.), Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti (oznámenie č. 248/2007 Z. z.).
74)
Zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.
75)
§ 2 ods. 1 zákona č. 166/2003 Z. z. v znení zákona č. 404/2015 Z. z.
76)
§ 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
77)
Napríklad § 59 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon.
78)
Napríklad nariadenie (ES) č. 515/97 v platnom znení.
79)
Napríklad Trestný poriadok.
80)
Napríklad § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 18/2018 Z. z.
81)
§ 4 ods. 4 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.
82)
§ 63 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z. z.
83)
§ 5 písm. h) zákona č. 18/2018 Z. z.
84)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.
85)
Napríklad zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
86)
Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
87)
§ 5 písm. o) zákona č. 18/2018 Z. z.
88)
§ 5 písm. p) zákona č. 18/2018 Z. z.
89)
§ 63 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z.
90)
§ 63 ods. 6 až 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
91)
§ 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
92)
§ 40 zákona č. 215/2004 Z. z.
93)
§ 11 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
94)
Napríklad zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
95)
§ 18 a 20a zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
96)
Napríklad § 111 zákona č. 79/2015 Z. z. v znení zákona č. 292/2017 Z. z.
96a)
Čl. 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 z 23. októbra 2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005 (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).
96b)
Čl. 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1672.
97)
§ 85 ods. 11 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 298/2016 Z. z.
§ 20 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
98)
§ 85 ods. 11 druhá veta zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 298/2016 Z. z.
99)
§ 64 ods. 9 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 672/2006 Z. z.
100)
§ 64 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 40 až 43 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
101)
Napríklad zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
102)
§ 63 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2010 Z. z.
103)
§ 19 ods. 2 a 5 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
104)
§ 63 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení zákona č. 144/2010 Z. z.
104a)
Zákon č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
105)
Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky (oznámenie č. 648/2002 Z. z.), Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o výkone pastoračnej služby ich veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky č. 270/2005 Z. z.
106)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
106a)
§ 11 a 13 Občianskeho zákonníka.
107)
§ 42 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
108)
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
109)
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
110)
§ 3 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
111)
§ 30 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z.
112)
§ 14 ods. 3 písm. e) šiesty bod zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
113)
§ 13 ods. 4 zákona č. 330/2007 Z. z.
114)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov.
115)
Zákon č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
116)
Napríklad zákon č. 190/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov, zákon č. 330/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
117)
Napríklad § 2 ods. 6 zákona č. 166/2003 Z. z. v znení zákona č. 311/2005 Z. z.
118)
Zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
119)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
120)
Napríklad zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
121)
§ 6 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
122)
§ 20 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
123)
§ 5 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 6 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
124)
§ 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
125)
§ 34 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
126)
Zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
127)
§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
128)
§ 20 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
129)
§ 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
130)
§ 21 písm. b) až i) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
131)
Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
132)
Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
133)
Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.
133a)
§ 12a zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
134)
Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
135)
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
136)
Napríklad § 2 ods. 3,§ 36 a 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 2 a § 15 až 19 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, § 11 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov, § 20 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, § 20 až 28 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
137)
Napríklad § 54 ods. 10 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 53 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
138)
§ 16 ods. 2 a § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
139)
§ 93 ods. 3 a § 95 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
140)
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
141)
§ 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
142)
§ 14 a 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
143)
Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
144)
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
145)
Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
146)
§ 10 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 48 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
147)
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení neskorších predpisov.
148)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.
149)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 555/2006 Z. z.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení vyhlášky č. 237/2009 Z. z.
150)
Zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
151)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.
152)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 209/2016 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu.
153)
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 410/2007 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou umelému optickému žiareniu.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 539/2007 Z. z. o podrobnostiach o limitných hodnotách optického žiarenia a požiadavkách na objektivizáciu optického žiarenia v životnom prostredí.
154)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 83/2013 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci.
155)
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.
156)
Napríklad § 33 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
157)
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
158)
§ 12 ods. 4 a § 13 ods. 7 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
159)
Napríklad Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
160)
§ 31 ods. 4 a 5 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 87/2018 Z. z.
161)
§ 31 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
162)
Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
163)
Napríklad zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
164)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov.
165)
§ 149 zákona č. 55/2017 Z. z.
166)
§ 5 písm. c) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
167)
§ 18 až 32 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
168)
§ 5 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
169)
§ 7 ods. 2 a 9 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení zákona č. 475/2008 Z. z.
170)
§ 7 ods. 4 až 9 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
171)
§ 13 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
172)
§ 5 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení zákona č. 475/2008 Z. z.
173)
§ 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
174)
Napríklad § 551 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
175)
Napríklad zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 36 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
176)
Napríklad vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach a ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.
177)
Napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
178)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
179)
Napríklad zákon č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
180)
Napríklad zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
181)
Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
182)
§ 9 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 44 zákona č. 461/2003 Z. z.
183)
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
184)
Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
185)
§ 38 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
186)
§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
187)
§ 34 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
188)
Napríklad § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
189)
§ 30b zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
190)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
191)
Napríklad zákon č. 18/2018 Z. z.
192)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
193)
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
194)
§ 5 ods. 1 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z.
195)
§ 23 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.
196)
§ 164 zákona č. 55/2017 Z. z.
197)
Napríklad zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.