Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 2019

Znenie účinné: od 01.01.2019 do 30.11.2019 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:
01.01.2019-30.11.2019
Porovnanie zmien počas roka:
308/2018 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2019 do 30.11.2019
308
ZÁKON
zo 17. októbra 2018
o Národnom jadrovom fonde a o zmene a doplnení zákona
č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie
(atómový zákon)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§1 Základné ustanovenia
(1)
Národný jadrový fond (ďalej len „jadrový fond“) je štátny účelový fond1) so sídlom v Bratislave.
(2)
Účelom jadrového fondu je zabezpečiť financovanie činností súvisiacich s vnútroštátnym programom nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (ďalej len „vnútroštátny program“), sústreďovať a spravovať finančné prostriedky určené na záverečnú časť mierového využívania jadrovej energie, zabezpečovať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu na nakladanie s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu2) a rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu3) a spravovať finančné zábezpeky za vysokoaktívne žiariče podľa osobitného predpisu.4)
(3)
Jadrový fond pri výkone svojej pôsobnosti spolupracuje s obdobnými inštitúciami iných členských štátov Európskej únie a s Európskou komisiou. Jadrový fond informuje Európsku komisiu o finančnom zabezpečení vyraďovania jadrových zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.
(4)
Na účely tohto zákona sa za Európsku úniu považuje aj Európske spoločenstvo pre atómovú energiu.
§2 Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
záverečnou časťou mierového využívania jadrovej energie súbor činností vykonávaných po ukončení prevádzky jadrového zariadenia určeného na mierové využívanie jadrovej energie; záverečná časť mierového využívania jadrovej energie pozostáva z
1.
vyraďovania5) jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z tohto vyraďovania a ich prepravy,
2.
dlhodobého skladovania vyhoretého jadrového paliva,6)
3.
ukladania vyhoretého jadrového paliva vrátane prepravy na ukladanie,
4.
inštitucionálnej kontroly7) úložísk rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva,
b)
nakladaním s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu súbor činností spojených s vyhľadaním, bezpečným odovzdaním, prepravou, skladovaním, prípravou na vrátenie, úpravou na ukladanie a ukladaním jadrových materiálov neznámeho pôvodu,
c)
nakladaním s rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu súbor činností spojených s vyhľadaním, bezpečným odovzdaním, prepravou, skladovaním, prípravou na vrátenie, úpravou na ukladanie a ukladaním rádioaktívnych materiálov neznámeho pôvodu,8)
d)
nakladaním s nepoužívanými vysokoaktívnymi žiaričmi súbor činností spojených so zberom, triedením, skladovaním, spracovaním, úpravou na ukladanie a ukladaním nepoužívaných vysokoaktívnych žiaričov,9)
e)
povinným príspevkom finančné prostriedky uhrádzané držiteľom povolenia na prevádzku jadrového zariadenia na výrobu elektriny do jadrového fondu určené na krytie nákladov spojených so zabezpečením činností podľa písmena a),
f)
povinnou platbou finančné prostriedky uhrádzané držiteľom povolenia na prevádzku jadrového zariadenia iného ako jadrové zariadenie na výrobu elektriny do jadrového fondu určené na krytie nákladov spojených so zabezpečením činností podľa písmena a),
g)
historickým dlhom rozdiel finančných prostriedkov potrebných na krytie nákladov záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie jadrových zariadení na výrobu elektriny, na ktoré neboli odvedené finančné prostriedky v potrebnej výške počas ich prevádzky a finančných prostriedkov odvedených do jadrového fondu, vo výške k 1. júlu 2006.
§3 Zásady financovania záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie
(1)
Náklady na financovanie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie znáša držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia, pri ktorého uvádzaní do prevádzky a prevádzke vzniká vyhoreté jadrové palivo a rádioaktívne odpady, ak § 10 ods. 1 písm. c) až l) neustanovuje inak. Povinnosť držiteľa povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia znášať náklady na financovanie záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie sa považuje za splnenú zaplatením povinných príspevkov a povinných platieb vo výške podľa § 10 ods. 4. Držiteľ povolenia na uvádzanie do prevádzky a prevádzku jadrového zariadenia nezodpovedá za hospodárenie jadrového fondu so zaplatenými povinnými príspevkami a povinnými platbami.
(2)
Jadrový fond zabezpečuje finančné prostriedky v dostatočnej výške a v čase potrebnom na vykonávanie činností záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v súlade so schváleným vnútroštátnym programom.
(3)
Jadrový fond spravuje, rozdeľuje a poskytuje finančné prostriedky nediskriminačným a transparentným spôsobom.
(4)
Jadrový fond zabezpečuje primerané zhodnotenie finančných prostriedkov vedených na svojom účte v Štátnej pokladnici.
§4 Správa a orgány jadrového fondu
(1)
Správu jadrového fondu vykonáva Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“).
(2)
Orgánmi jadrového fondu sú:
a)
rada správcov jadrového fondu (ďalej len „rada správcov“),
b)
dozorná rada jadrového fondu (ďalej len „dozorná rada“),
c)
riaditeľ jadrového fondu (ďalej len „riaditeľ“),
d)
hlavný kontrolór jadrového fondu (ďalej len „hlavný kontrolór“).
§5 Rada správcov
(1)
Rada správcov je najvyšším orgánom jadrového fondu; je štatutárnym orgánom jadrového fondu. Rada správcov má sedem členov; tvorí ju predseda rady správcov, dvaja podpredsedovia rady správcov a štyria správcovia podúčtov rady správcov.
(2)
Rada správcov
a)
prerokúva návrh rozpočtu príjmov a výdavkov jadrového fondu (ďalej len „rozpočet jadrového fondu“) na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie najmenej piatich rokov a prerokúva stanovisko dozornej rady k tomuto návrhu,
b)
predkladá návrh rozpočtu jadrového fondu vypracovaný v súlade s osobitným predpisom10) spolu so stanoviskom dozornej rady a stanoviskom Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) na zaujatie stanoviska ministerstvu hospodárstva každoročne do 30. apríla, ak ministerstvo hospodárstva neurčí iný termín; prerokovaný návrh rozpočtu jadrového fondu predkladá ministerstvo hospodárstva na schválenie vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) v termíne určenom na predloženie návrhov rozpočtov subjektov verejnej správy,
c)
vypracúva návrh strednodobého a dlhodobého finančného plánu jadrového fondu na základe schváleného vnútroštátneho programu a jeho aktualizácie a predkladá tento návrh na schválenie ministerstvu hospodárstva,
d)
prerokúva správu o hospodárení jadrového fondu raz za štvrťrok a predkladá ju spolu so stanoviskom dozornej rady a hlavného kontrolóra ministerstvu hospodárstva,
e)
prerokúva návrh individuálnej účtovnej závierky jadrového fondu, stanovisko dozornej rady a hlavného kontrolóra k tomuto návrhu a predkladá návrh individuálnej účtovnej závierky jadrového fondu na schválenie ministerstvu hospodárstva spolu so stanoviskami dozornej rady a hlavného kontrolóra; po schválení návrhu individuálnej účtovnej závierky jadrového fondu ministerstvom hospodárstva predkladá schválený návrh vláde v termíne určenom ministerstvom hospodárstva,
f)
prerokúva výročnú správu jadrového fondu a návrh záverečného účtu11) jadrového fondu a predkladá ich spolu so stanoviskami dozornej rady a hlavného kontrolóra na schválenie ministerstvu hospodárstva a prostredníctvom ministerstva hospodárstva vláde v termínoch určených ministerstvom hospodárstva,
g)
schvaľuje rokovací poriadok rady správcov,
h)
predkladá na schválenie ministerstvu hospodárstva štatút jadrového fondu,
i)
schvaľuje organizačný poriadok, pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy jadrového fondu,
j)
schvaľuje návrh zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov jadrového fondu (ďalej len „zmluva“),
k)
vymenúva a odvoláva na návrh riaditeľa vedúcich zamestnancov jadrového fondu okrem hlavného kontrolóra,
l)
vydáva na požiadanie úradu stanovisko k ekonomickej časti koncepčného plánu vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky alebo plánu etapy vyraďovania jadrového zariadenia; stanovisko je v konaní o vydanie povolenia na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky a na prevádzku jadrového zariadenia, v konaní o vydanie povolenia na etapu vyraďovania a v konaní o zmene týchto povolení pre úrad záväzné,
m)
vypracúva v spolupráci s právnickou osobou podľa osobitného predpisu12) a držiteľmi súhlasu alebo povolenia vydaného úradom13) návrh výšky a podrobnosti o spôsobe výberu a platenia povinného príspevku a povinnej platby podľa § 10 ods. 4 a návrh na úpravu výšky a podrobností o spôsobe výberu a platenia povinného príspevku a povinnej platby vždy po schválení aktualizovaného vnútroštátneho programu a pri zmene technických, ekonomických alebo právnych podmienok zohľadnených pri určení výšky povinného príspevku alebo povinnej platby podľa § 10 ods. 4 alebo na žiadosť držiteľa povolenia na prevádzku jadrového zariadenia a predkladá ho ministerstvu na prerokovanie,
n)
ukladá povinnosť uhradiť odvody a penále za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými prostriedkami jadrového fondu podľa osobitného prepisu.14)
(3)
Výber uchádzačov o členstvo v rade správcov uskutočňuje ministerstvo hospodárstva výberovým konaním podľa osobitného predpisu.15) Za člena rady správcov môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá
a)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
b)
je bezúhonná,
c)
má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
d)
spĺňa požiadavku odbornej praxe najmenej desať rokov v oblasti
1.
jadrovej energetiky, jadrového výskumu alebo radiačnej ochrany v jadrových zariadeniach,
2.
vypracúvania ekonomických alebo finančných koncepcií a analýz v oblasti jadrovej energetiky,
3.
projektovania a realizácie stavieb jadrových zariadení alebo
4.
aplikácie práva v oblasti jadrovej energetiky,
e)
nie je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, dozorného alebo kontrolného orgánu právnickej osoby, ktorá je držiteľom súhlasu alebo držiteľom povolenia vydaného úradom.13)
(4)
Za bezúhonnú sa na účely tohto zákona nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo majetkový trestný čin spáchaný aj z nedbanlivosti a nehľadí sa na ňu, že nebola pre takýto trestný čin odsúdená. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.16) Údaje podľa prvej vety ministerstvo hospodárstva bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.
(5)
Predsedu rady správcov a ďalších štyroch členov rady správcov vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister hospodárstva“). Jedného podpredsedu rady správcov vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“) a jedného podpredsedu rady správcov vymenúva a odvoláva vláda na návrh predsedu úradu.
(6)
Funkčné obdobie člena rady správcov je šesť rokov. Funkciu člena rady správcov možno vykonávať najviac počas troch po sebe nasledujúcich funkčných období.
(7)
Člen rady správcov je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný.
(8)
Za výkon funkcie patrí členovi rady správcov mesačne odmena vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Predsedovi rady správcov patrí príplatok vo výške 50 % z odmeny podľa prvej vety a podpredsedovi rady správcov príplatok vo výške 25 % z odmeny podľa prvej vety. Členovi rady správcov patria cestovné náhrady,17) ktoré vznikli pri výkone funkcie. Tieto odmeny a náhrady sú uhrádzané z finančných prostriedkov vyčlenených na správu jadrového fondu a ich poskytnutie zabezpečuje riaditeľ.
(9)
Členstvo v rade správcov zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia člena rady správcov,
b)
vzdaním sa funkcie písomným oznámením člena rady správcov doručeným vláde, a to dňom doručenia oznámenia, ak v ňom nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c)
dňom odvolania,
d)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bol člen rady správcov odsúdený za trestný čin podľa odseku 4,
e)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony,
f)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(10)
Vláda odvolá člena rady správcov na návrh toho, kto vymenovanie člena rady správcov navrhol, ak
a)
neplní povinnosti člena rady správcov ustanovené zákonom, štatútom jadrového fondu alebo rokovacím poriadkom rady správcov a tento stav trvá preukázateľne dlhšie ako tri mesiace,
b)
zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas troch mesiacov riadne vykonávať funkciu člena rady správcov.
(11)
Rada správcov zasadá najmenej raz mesačne. Zasadnutie rady správcov zvoláva a vedie predseda rady správcov alebo ním písomne poverený podpredseda rady správcov. O zvolanie zasadnutia rady správcov môže písomne požiadať člen rady správcov, člen dozornej rady alebo hlavný kontrolór; predseda rady správcov zvolá zasadnutie rady správcov do desiatich pracovných dní od doručenia písomnej žiadosti.
(12)
Rada správcov je schopná uznášať sa, ak je prítomný predseda rady správcov alebo ním písomne poverený podpredseda rady správcov a aspoň traja ďalší členovia rady správcov. Na prijatie rozhodnutia rady správcov je potrebný súhlas aspoň štyroch na zasadnutí rady správcov prítomných členov rady správcov. Rada správcov rozhoduje verejným hlasovaním, ktorého výsledok sa zaznamenáva v písomne vyhotovenej zápisnici.
(13)
Pravidlá rokovania rady správcov upraví rokovací poriadok rady správcov.
(14)
Člen rady správcov je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby bol zabezpečený riadny a efektívny výkon činnosti jadrového fondu a hospodárne nakladanie s jeho finančnými prostriedkami.
(15)
Člen rady správcov, ktorý porušil svoje povinnosti pri výkone funkcie člena rady správcov, je povinný nahradiť škodu, ktorú porušením povinnosti spôsobil. O výške škody a povinnosti nahradiť ju rozhoduje ministerstvo hospodárstva.
(16)
Na platnosť právnych úkonov jadrového fondu sa vyžaduje podpis predsedu rady správcov, v jeho neprítomnosti podpis ním písomne povereného podpredsedu rady správcov, a podpisy najmenej dvoch ďalších členov rady správcov.
(17)
Zápisnicu zo zasadnutia rady správcov podpisuje predseda rady správcov, v jeho neprítomnosti ním písomne poverený podpredseda rady správcov. Prijaté rozhodnutia rady správcov podpisuje predseda rady správcov, v jeho neprítomnosti ním písomne poverený podpredseda rady správcov, a ďalší dvaja členovia rady správcov.
(18)
Jadrový fond zverejňuje na svojom webovom sídle rozhodnutia rady správcov o poskytnutí finančných prostriedkov jadrového fondu spolu s uvedením účelu, na ktorý sa finančné prostriedky poskytujú, a podmienok, za ktorých sa poskytujú.
§6 Vnútroštátna politika a vnútroštátny program
(1)
Rada správcov vypracúva a aktualizuje v spolupráci s právnickou osobou podľa osobitného predpisu12) a držiteľmi súhlasu alebo držiteľmi povolenia vydaného úradom13) návrh
a)
vnútroštátnej politiky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (ďalej len „vnútroštátna politika“) a
b)
vnútroštátneho programu.
(2)
Rada správcov môže prizvať na spoluprácu pri vypracúvaní a aktualizácii vnútroštátnej politiky a vnútroštátneho programu aj iné osoby.
(3)
Vnútroštátna politika je založená na týchto zásadách:
a)
Slovenská republika má konečnú zodpovednosť za nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, ktoré sa vyprodukujú na jej území,
b)
konečnú zodpovednosť za bezpečné a zodpovedné uloženie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, ktoré sa prepravia zo Slovenskej republiky na úpravu alebo prepracovanie do členského štátu Európskej únie alebo tretieho štátu vrátane akýchkoľvek odpadov, ktoré vzniknú ako vedľajší produkt pri úprave alebo prepracovaní, nesie Slovenská republika, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak,
c)
produkcia rádioaktívnych odpadov sa z hľadiska ich aktivity i objemu udržuje na najnižšej úrovni, ktorá je reálne dosiahnuteľná, prostredníctvom vhodných projektových opatrení a prevádzkových postupov a postupov vyraďovania vrátane recyklácie a opätovného použitia materiálov,
d)
zohľadňujú sa vzájomné súvislosti medzi všetkými postupmi súvisiacimi s produkciou a nakladaním s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi,
e)
nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi musí byť bezpečné, a to aj z dlhodobého hľadiska; bezpečnosť úložísk musí byť zabezpečená najneskôr pri ich uzatváraní tak, aby ju počas ich ďalšej existencie nebolo potrebné zabezpečovať aktívnymi technickými opatreniami,
f)
vykonávanie opatrení sa riadi odstupňovaným prístupom,
g)
náklady na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi znáša ten, kto ich vyprodukoval,
h)
rozhodovací proces, ktorý je založený na dôkazoch vo všetkých fázach nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi, sa dokumentuje.
(4)
Vnútroštátny program dokumentuje a určuje podrobnosti a opatrenia na zabezpečenie trvalo udržateľnej a dlhodobej vnútroštátnej politiky.
(5)
Vnútroštátny program zahŕňa
a)
celkové ciele vnútroštátnej politiky Slovenskej republiky týkajúce sa záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie, nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi,
b)
významné čiastkové ciele a časové rámce s ohľadom na všeobecné ciele vnútroštátnej politiky,
c)
inventár vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov a odhady ich budúceho množstva vrátane rádioaktívnych odpadov vyprodukovaných počas vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky; v inventári sa uvedie množstvo rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva a miesto, kde sa nachádzajú, podľa príslušnej klasifikácie rádioaktívnych odpadov,
d)
koncepcie, plány a technické riešenia na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku po uloženie,
e)
koncepcie alebo plány na obdobie životnosti úložiska rádioaktívnych odpadov alebo úložiska vyhoretého jadrového paliva, ktoré nasleduje po jeho uzatvorení, vrátane obdobia, počas ktorého sa ponechá primeraná kontrola, a prostriedky, ktoré sa použijú na zachovanie znalostí o zariadení v dlhodobom časovom horizonte,
f)
koncepciu a plán výskumu, vývoja a demonštračných činností, ktoré sú potrebné na realizáciu riešení na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi,
g)
určenie zodpovednosti za vykonanie vnútroštátneho programu a kľúčové ukazovatele na monitorovanie pokroku smerom k jeho realizácii,
h)
posúdenie nákladov na realizáciu vnútroštátneho programu a základné východiská a predpoklady na toto posúdenie, ktoré musí obsahovať aj zohľadnenie časového hľadiska,
i)
systém financovania plnenia vnútroštátneho programu,
j)
systém informovania verejnosti o nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a postup pri zapojení verejnosti do rozhodovacieho procesu pri riešení záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie v Slovenskej republike,
k)
dohody uzavreté s členskými štátmi Európskej únie alebo tretími štátmi o nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom alebo rádioaktívnymi odpadmi, ako aj o využívaní úložísk.
(6)
Vnútroštátny program ďalej obsahuje
a)
vecný a časový plán činností súvisiacich so záverečnou časťou mierového využívania jadrovej energie,
b)
technický a technologický postup činností súvisiacich so záverečnou časťou mierového využívania jadrovej energie,
c)
predpokladané vplyvy povinných príspevkov, povinných platieb a odvodov podľa § 10 ods. 1 písm. c) na ceny elektriny, ceny ostatných tovarov a služieb a na hospodársky a sociálny rozvoj štátu v jednotlivých rokoch realizácie vnútroštátneho programu,
d)
predpokladané vplyvy povinných príspevkov, povinných platieb a odvodov podľa § 10 ods. 1 písm. c) na konkurencieschopnosť výrobcov elektriny v jadrových zariadeniach na trhu s elektrinou v Slovenskej republike, vnútornom trhu s elektrinou v Európskej únii a na relevantných zahraničných trhoch s elektrinou a na konkurencieschopnosť priemyselných odberateľov elektriny v Slovenskej republike,
e)
vplyv navrhovaného vnútroštátneho programu na vyváženosť a prevádzkovú spoľahlivosť energetickej sústavy Slovenskej republiky a Európskej únie,
f)
návrh plánu finančného zabezpečenia nákladov na správu jadrového fondu na celé obdobie vnútroštátneho programu,
g)
stanoviská orgánov štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany18) z hľadiska radiačnej ochrany a ochrany zdravia pri práci k navrhovanému vnútroštátnemu programu a stanovisko Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“) z hľadiska vplyvov realizácie vnútroštátneho programu na životné prostredie,
h)
metodiku určenia výšky povinných príspevkov a povinných platieb nediskriminačným a transparentným spôsobom osobitne za každé jadrové zariadenie,
i)
štruktúru povinných príspevkov a povinných platieb pre jednotlivé jadrové zariadenia podľa činností uvedených v § 12 ods. 1.
(7)
Rada správcov predkladá ministerstvu hospodárstva na prerokovanie návrh vnútroštátnej politiky a návrh vnútroštátneho programu vypracovaných podľa odsekov 2 až 6 a každých šesť rokov návrh ich aktualizácie spolu so stanoviskom úradu.19) Ministerstvo hospodárstva návrh vnútroštátnej politiky a návrh vnútroštátneho programu predkladá vláde na schválenie.
(8)
Ministerstvo hospodárstva v spolupráci s úradom a jadrovým fondom poskytuje Európskej komisii vysvetlenia do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti Európskej komisie a informuje Európsku komisiu o každej zmene vnútroštátnej politiky alebo vnútroštátneho programu.
(9)
Rada správcov vypracúva v spolupráci s právnickou osobou podľa osobitného predpisu12) a držiteľom súhlasu alebo držiteľom povolenia vydaného úradom13) raz ročne správu o plnení vnútroštátneho programu za predchádzajúci kalendárny rok a predkladá ju spolu so stanoviskom úradu na schválenie ministerstvu hospodárstva.
§7 Dozorná rada
(1)
Dozorná rada je dozorný orgán jadrového fondu.
(2)
Dozorná rada
a)
kontroluje dodržiavanie tohto zákona a ostatných právnych predpisov týkajúcich sa hospodárenia jadrového fondu,
b)
kontroluje hospodárenie jadrového fondu s finančnými prostriedkami vyčlenenými na správu jadrového fondu,
c)
kontroluje účelnosť a hospodárnosť použitia finančných prostriedkov jadrového fondu poskytnutých podľa § 12 až 14, ako aj dodržiavanie pravidiel a zmluvných podmienok na poskytovanie finančných prostriedkov jadrového fondu,
d)
prerokúva návrh vnútroštátneho programu, návrh rozpočtu jadrového fondu s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie najmenej piatich rokov, návrh účtovnej závierky jadrového fondu, výročnú správu jadrového fondu, návrh záverečného účtu jadrového fondu, správu o hospodárení jadrového fondu a návrh na určenie výšky povinného príspevku a povinnej platby,
e)
prerokúva návrhy zmlúv na účely podľa § 12,
f)
navrhuje v odôvodnených prípadoch zvolanie rady správcov, najmä ak zistí nedostatky v činnosti, hospodárení alebo používaní prostriedkov jadrového fondu; predseda rady správcov alebo ním písomne poverený podpredseda rady správcov je povinný zvolať zasadnutie rady správcov do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti dozornej rady o zvolanie zasadnutia rady správcov,
g)
ukladá rade správcov povinnosť prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri kontrole vykonávanej podľa písmena c),
h)
schvaľuje odmeny a iné funkčné náležitosti členom rady správcov na návrh predsedu rady správcov; predsedovi rady správcov odmeny a iné funkčné náležitosti schvaľuje minister hospodárstva,
i)
vypracúva a predkladá ministerstvu hospodárstva správu o svojej činnosti, ktorej súčasťou sú aj dozornou radou zistené nedostatky v činnosti rady správcov a hospodárení jadrového fondu za predchádzajúci kalendárny rok a opatrenia uložené na odstránenie nedostatkov; správa je súčasťou individuálnej účtovnej závierky jadrového fondu a návrhu záverečného účtu jadrového fondu,
j)
schvaľuje rokovací poriadok dozornej rady.
(3)
Dozorná rada má v odôvodnených prípadoch právo
a)
pozastaviť výkon rozhodnutia rady správcov o určení návrhu výšky povinných príspevkov alebo povinných platieb,
b)
pozastaviť výkon rozhodnutia rady správcov o poskytnutí prostriedkov jadrového fondu,
c)
pozastaviť prerokovanie návrhu zmluvy až do rozhodnutia ministra hospodárstva,
d)
požadovať vypovedanie zmluvy, prípadne odstúpenie jadrového fondu od tejto zmluvy, ak právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ žiadajúca o finančné prostriedky jadrového fondu (ďalej len „žiadateľ“), s ktorou jadrový fond uzatvoril zmluvu podľa § 14 ods. 7 (ďalej len „prijímateľ finančných prostriedkov jadrového fondu“), nedodržiava podmienky, za ktorých boli prostriedky jadrového fondu poskytnuté, alebo prostriedky jadrového fondu nepoužíva účelne a hospodárne.
(4)
Dozorná rada má päť členov. Predsedom dozornej rady je štátny tajomník Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) vymenovaný ministrom financií. Ďalšími členmi dozornej rady sú štátny tajomník ministerstva hospodárstva vymenovaný ministrom hospodárstva, podpredseda úradu vymenovaný predsedom úradu, zástupca ministerstva životného prostredia vymenovaný ministrom životného prostredia Slovenskej republiky, zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vymenovaný ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky. Za člena dozornej rady môže byť vymenovaná len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná.
(5)
Člen dozornej rady má nárok na náhradu cestovných nákladov. Členovi dozornej rady za výkon jeho funkcie patrí dvakrát za rok odmena vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. Tieto odmeny a náhrady sú uhrádzané z finančných prostriedkov vyčlenených na správu jadrového fondu a ich poskytnutie zabezpečuje riaditeľ.
(6)
Zasadnutia dozornej rady zvoláva predseda dozornej rady podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Zasadnutia dozornej rady riadi predseda dozornej rady, v jeho neprítomnosti ním písomne poverený člen dozornej rady. O zvolanie zasadnutia dozornej rady môže písomne požiadať predsedu dozornej rady aj minister hospodárstva, minister financií, predseda úradu, člen dozornej rady, rada správcov alebo predseda rady správcov; predseda dozornej rady alebo v jeho neprítomnosti ním písomne poverený člen dozornej rady zvolá zasadnutie dozornej rady do desiatich pracovných dní od doručenia písomnej žiadosti o zvolanie zasadnutia dozornej rady.
(7)
Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak sú prítomní najmenej traja členovia dozornej rady. Na prijatie uznesenia dozornej rady je potrebný súhlas najmenej troch na zasadnutí dozornej rady prítomných členov dozornej rady.
(8)
Na zasadnutí dozornej rady je na jej požiadanie povinný zúčastniť sa predseda rady správcov alebo ním písomne poverený podpredseda rady správcov a hlavný kontrolór; na zasadnutí dozornej rady sa môžu zúčastniť aj ďalšie osoby, ktoré na zasadnutie prizve predseda dozornej rady.
(9)
Člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný. Člen dozornej rady nemôže byť v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu k jadrovému fondu a nemôže byť členom rady správcov. Na člena dozornej rady sa vzťahuje § 5 ods. 14 rovnako.
(10)
Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.
(11)
Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa hospodárenia, činnosti, poskytovania a účelnosti poskytovania finančných prostriedkov jadrového fondu, požadovať predloženie potrebných dokladov a potrebné vysvetlenia od členov rady správcov, zamestnancov jadrového fondu a prijímateľov finančných prostriedkov jadrového fondu.
(12)
Členstvo v dozornej rade zaniká
a)
dňom odvolania z funkcie, ktorú člen dozornej rady vykonáva v štátnej správe,
b)
vzdaním sa funkcie písomným oznámením člena dozornej rady doručeným ministerstvu hospodárstva, a to dňom doručenia oznámenia, ak v ňom nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c)
dňom odvolania,
d)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým člen dozornej rady stratil bezúhonnosť podľa
§ 5 ods. 4,
e)
dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony,
f)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(13)
Príslušný minister alebo predseda úradu odvolá člena dozornej rady, ak
a)
sa nezúčastnil najmenej troch zasadnutí dozornej rady bez uvedenia dôvodu,
b)
začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade podľa odseku 9,
c)
neplní povinnosti člena dozornej rady ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
§8 Riaditeľ
(1)
Riaditeľ je výkonným orgánom jadrového fondu. Riaditeľ koná v mene jadrového fondu v rozsahu uvedenom v tomto zákone a štatúte jadrového fondu a za svoju činnosť zodpovedá rade správcov. Zúčastňuje sa na zasadnutiach rady správcov s poradným hlasom.
(2)
Riaditeľa vymenúva a odvoláva minister hospodárstva na návrh rady správcov. Za riaditeľa môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá spĺňa požiadavky na vzdelanie, odbornú prax, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť. Riaditeľ je vedúcim zamestnancom jadrového fondu a jeho výber sa uskutočňuje výberovým konaním podľa osobitného predpisu.15)
(3)
Riaditeľ
a)
vykonáva rozhodnutia rady správcov,
b)
zabezpečuje riadne vedenie účtovníctva jadrového fondu,
c)
zabezpečuje uzatvorenie zmluvy podľa § 14 ods. 7 v súlade s rozhodnutím rady správcov,
d)
sleduje dodržiavanie zákona, zmluvných podmienok počas platnosti zmluvy a uplatňuje penále voči prijímateľom finančných prostriedkov jadrového fondu pri porušení zmluvy, pri použití týchto finančných prostriedkov na iné účely, ako boli podľa zmluvy poskytnuté, pri inom neoprávnenom alebo nehospodárnom vynakladaní alebo pri použití poskytnutých finančných prostriedkov, alebo pri zadržaní poskytnutých finančných prostriedkov,
e)
vymáha povinné príspevky a povinné platby od držiteľov povolenia na prevádzku jadrového zariadenia, penále a iné pohľadávky jadrového fondu,
f)
zabezpečuje vypracovanie štvrťročnej správy o hospodárení jadrového fondu do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka a jej následné predloženie rade správcov a dozornej rade,
g)
zabezpečuje vypracovanie výročnej správy jadrového fondu a návrhu záverečného účtu jadrového fondu za kalendárny rok a ich predloženie rade správcov do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka a po ich schválení radou správcov dozornej rade; výročná správa jadrového fondu musí obsahovať informácie najmä o zdrojoch jadrového fondu za príslušný kalendárny rok, celkových zdrojoch jadrového fondu, výške pohľadávok a záväzkov jadrového fondu, výške finančných prostriedkov vedených na jednotlivých podúčtoch a analytických účtoch a o použití a rozdelení zdrojov jadrového fondu podľa jednotlivých činností uvedených v § 12 ods. 1 a v štruktúre jadrových zariadení,
h)
zabezpečuje vypracovanie individuálnej účtovnej závierky jadrového fondu, jej overenie audítorom a predloženie rade správcov do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka a po jej schválení radou správcov dozornej rade,
i)
vykonáva opatrenia na odstránenie nedostatkov v hospodárení a činnosti jadrového fondu zistených dozornou radou, ministerstvom hospodárstva, hlavným kontrolórom a kontrolnými a dozornými orgánmi štátu,
j)
organizuje výberové konania na miesta vedúcich zamestnancov jadrového fondu podľa osobitného predpisu15) a predkladá rade správcov návrh na vymenovanie vedúcich zamestnancov jadrového fondu vybraných na základe výberového konania okrem výberového konania a návrhu na vymenovanie hlavného kontrolóra,
k)
plní ostatné úlohy uložené radou správcov alebo ministerstvom hospodárstva.
(4)
Riaditeľ predkladá rade správcov a dozornej rade
a)
návrh rozpočtu jadrového fondu na príslušný kalendárny rok aj s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov jadrového fondu na obdobie najmenej piatich rokov,
b)
návrh organizačného poriadku jadrového fondu a pracovného poriadku jadrového fondu a návrhy iných vnútorných predpisov jadrového fondu,
c)
návrh štatútu jadrového fondu.
(5)
Odmeňovanie a služobné náležitosti riaditeľa schvaľuje rada správcov.
(6)
Odmeňovanie a služobné náležitosti zamestnancov jadrového fondu schvaľuje riaditeľ okrem odmeňovania a služobných náležitostí hlavného kontrolóra.
(7)
Riaditeľ zriaďuje na zabezpečenie úloh podľa odsekov 3 a 4 skupinu odborných zamestnancov z technickej, ekonomickej a administratívnej oblasti v súlade s organizačným poriadkom jadrového fondu a pracovným poriadkom jadrového fondu a riadi jej činnosť.
(8)
Na riaditeľa sa vzťahuje § 5 ods. 14 a 15 rovnako.
§9 Hlavný kontrolór
(1)
Hlavný kontrolór je nezávislým kontrolným orgánom jadrového fondu.
(2)
Hlavný kontrolór vypracúva odborné stanoviská k návrhu záverečného účtu jadrového fondu, výročnej správe jadrového fondu, individuálnej účtovnej závierke jadrového fondu a štvrťročnej správe o hospodárení jadrového fondu.
(3)
Hlavného kontrolóra vymenúva a odvoláva minister hospodárstva, ktorému zodpovedá za výkon svojej činnosti. Hlavného kontrolóra vymenúva minister hospodárstva na základe výberového konania podľa osobitného predpisu.15)
(4)
Za hlavného kontrolóra môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá
a)
má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
b)
spĺňa požiadavku odbornej praxe najmenej desať rokov v oblasti
1.
finančnej kontroly,
2.
vypracúvania ekonomických analýz,
3.
financovania alebo
4.
rozpočtovania,
c)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
d)
je bezúhonná,
e)
nie je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho orgánu, členom dozorného orgánu alebo členom kontrolného orgánu právnickej osoby, ktorá je držiteľom súhlasu alebo držiteľom povolenia vydaného úradom.13)
(5)
Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok počas platnosti zmluvy a o svojich zisteniach bezodkladne písomne informuje riaditeľa, radu správcov, dozornú radu a ministerstvo hospodárstva. Hlavný kontrolór vypracúva zásady kontrolnej činnosti v podmienkach jadrového fondu. Kontrolnej činnosti podľa tohto zákona podlieha jadrový fond a právnické osoby, ktorým boli z rozpočtu jadrového fondu poskytnuté finančné prostriedky.
(6)
Hlavný kontrolór kontroluje finančné operácie súvisiace so zabezpečovaním zdrojov jadrového fondu a s poskytovaním finančných prostriedkov jadrového fondu, hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť, účelnosť a oprávnenosť nakladania s finančnými prostriedkami jadrového fondu, ako aj vymáhanie povinných príspevkov a povinných platieb a plnenie uplatnených penále za neuhradenie povinných príspevkov a povinných platieb, neoprávnené alebo nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami jadrového fondu alebo ich zadržanie. O zistených závažných nedostatkoch bezodkladne písomne informuje riaditeľa, radu správcov, dozornú radu a ministerstvo hospodárstva.
(7)
Hlavný kontrolór pri výkone kontroly podľa odsekov 5 a 6 postupuje v súlade so základnými pravidlami finančnej kontroly.20)
(8)
Hlavný kontrolór je vedúcim zamestnancom jadrového fondu podľa osobitného predpisu.21) Na jeho odmeňovanie sa vzťahuje osobitný predpis.22) Odmeňovanie a služobné náležitosti hlavného kontrolóra schvaľuje na návrh rady správcov dozorná rada.
(9)
Na hlavného kontrolóra sa vzťahuje § 5 ods. 14 a 15 rovnako.
§10 Zdroje jadrového fondu
(1)
Zdrojmi jadrového fondu sú finančné prostriedky uhrádzané ako
a)
povinné príspevky,
b)
povinné platby,
c)
transfer z výdavkového rozpočtového účtu ministerstva hospodárstva, ako odvod, ktorý je vyberaný prevádzkovateľom prenosovej sústavy a prevádzkovateľom distribučnej sústavy (ďalej len „prevádzkovateľ sústavy“), určený na úhradu historického dlhu (ďalej len „odvod“); odvod je súčasťou ceny elektriny dodanej koncovým odberateľom elektriny,
d)
pokuty uložené úradom podľa osobitného predpisu23) a sankcie podľa § 16,
e)
výnosy z vkladov na účtoch jadrového fondu,
f)
dobrovoľné príspevky od fyzických osôb a právnických osôb,
g)
dotácie a príspevky z fondov Európskej únie a z ďalších medzinárodných organizácií, finančných inštitúcií a fondov poskytnuté na úhradu nákladov záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie,
h)
dotácie zo štátneho rozpočtu určené na úhradu nevyhnutných nákladov vynaložených na nakladanie s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu a na nakladanie s rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu, pričom tieto dotácie sú poskytované v plnej výške; ak sa dodatočne zistí pôvodca týchto materiálov a odpadov,24) postupuje sa podľa osobitného predpisu,25)
i)
dotácie zo štátneho rozpočtu poskytované z iných dôvodov ako podľa písmena h) na základe rozhodnutia vlády o ich poskytnutí,
j)
výnosy z finančných operácií podľa § 12 ods. 3 písm. b),
k)
ďalšie zdroje, ak tak ustanoví osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,
l)
poplatky od právnických osôb alebo fyzických osôb – podnikateľov žiadajúcich o vydanie povolenia alebo držiteľov povolenia na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu,4) ktorí budú nakladať s vysokoaktívnym žiaričom podľa osobitného predpisu,26) predstavujúce finančnú zábezpeku vo výške určenej oprávnenou organizáciou, ktorá je držiteľom povolenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu27) a ktorá zároveň spĺňa podmienky podľa § 13 ods. 1 (ďalej len „oprávnená organizácia“).
(2)
Držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia na výrobu elektriny je povinný zaplatiť povinné príspevky na účet jadrového fondu. Povinnosť podľa prvej vety vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti povolenia na prevádzku jadrového zariadenia na výrobu elektriny28) a zaniká dňom odstavenia jadrového zariadenia z dôvodu ukončenia jeho prevádzky29) na účel vyraďovania.
(3)
Držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia iného ako jadrové zariadenie na výrobu elektriny je povinný zaplatiť povinné platby na účet jadrového fondu. Povinnosť podľa prvej vety vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti povolenia na prevádzku jadrového zariadenia iného ako jadrové zariadenie na výrobu elektriny30) a zaniká dňom odstavenia jadrového zariadenia z dôvodu ukončenia jeho prevádzky29) na účel vyraďovania.
(4)
Výška povinného príspevku a povinnej platby sa určí prostredníctvom výpočtu samostatne pre každé jadrové zariadenie, vychádzajúc najmä z celkových nákladov na záverečnú časť mierového využívania jadrovej energie v jadrovom zariadení, počtu rokov akumulácie všetkých finančných prostriedkov na podúčte alebo analytickom účte jadrového zariadenia, ich zhodnocovania a pôsobenia makroekonomických faktorov počas jednotlivých fáz životného cyklu jadrového zariadenia. Výška povinného príspevku a povinnej platby pre jadrové zariadenie v roku nadobudnutia právoplatnosti povolenia na prevádzku jadrového zariadenia sa určí ako pomerná časť z ročného príspevku podľa dĺžky a rozsahu prevádzky jadrového zariadenia v príslušnom roku. Výšku povinného príspevku a povinnej platby pre jednotlivé jadrové zariadenia za kalendárny rok a podrobnosti o spôsobe výberu a platenia povinného príspevku a povinnej platby na účet jadrového fondu ustanoví vláda nariadením vydaným na návrh ministerstva hospodárstva postupom podľa § 5 ods. 2 písm. m).
(5)
Ak držiteľ povolenia na prevádzku jadrového zariadenia podľa odseku 2 alebo odseku 3 odstaví toto zariadenie na účel jeho vyraďovania pred termínom uvedeným v platnom koncepčnom pláne vyraďovania tohto jadrového zariadenia na základe vlastného rozhodnutia alebo z bezpečnostných dôvodov na základe rozhodnutia úradu, je povinný uhradiť jadrovému fondu povinné príspevky alebo povinné platby určené výpočtom podľa odseku 4 aktualizovaným na predpokladané celkové náklady záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie príslušného jadrového zariadenia ku dňu jeho odstavenia. Výšku a spôsob úhrady týchto povinných príspevkov a povinných platieb určí ministerstvo hospodárstva na návrh jadrového fondu.
(6)
Odvod je prevádzkovateľ sústavy povinný zaplatiť na príjmový rozpočtový účet kapitoly ministerstva hospodárstva spolu s prípadnými výnosmi, ktoré vzniknú za príslušné časové obdobie. Výšku ročného odvodu, ktorú možno do ceny dodanej elektriny započítať, ustanoví vláda nariadením na základe kvantifikácie podľa schváleného vnútroštátneho programu.
(7)
Podrobnosti o spôsobe výberu a použití odvodu, vedení jeho evidencie u prevádzkovateľa sústavy a o spôsobe a lehotách jeho úhrady prevádzkovateľom sústavy na príjmový rozpočtový účet kapitoly ministerstva hospodárstva ustanoví na návrh jadrového fondu vláda nariadením.
(8)
Prevádzkovateľ sústavy vyberá odvod do ukončenia realizácie všetkých činností záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie, pre ktoré je vypočítaný historický dlh. Jadrový fond je povinný oznámiť splnenie podmienok podľa prvej vety prevádzkovateľovi sústavy. Údaje o celkovej predpokladanej výške odvodu a predpokladanej dobe jeho vyberania sú uvedené vo vnútroštátnom programe.
(9)
Odvod nie je príjmom plynúcim z podnikania prevádzkovateľa sústavy.
(10)
Výška dotácie zo štátneho rozpočtu poskytovaná podľa odseku 1 písm. i) nesmie prekročiť súčet zaplatených povinných príspevkov a povinných platieb za obdobie, počas ktorého boli jadrové zariadenia na výrobu elektriny prevádzkované podnikom vo vlastníctve štátu, podnikom vo vlastníctve právnickej osoby podľa osobitného predpisu31) alebo jej právneho predchodcu alebo podnikom ovládaným právnickou osobou podľa osobitného predpisu31) alebo jej právnym predchodcom. Ak o zastavení prevádzky jadrového zariadenia podľa odseku 2 alebo odseku 3 rozhodne iný štátny orgán ako úrad a ak toto rozhodnutie bolo vydané z iných dôvodov, ako je ohrozenie prevádzkovej bezpečnosti jadrového zariadenia, je tento štátny orgán povinný uhradiť jadrovému fondu príslušnú časť povinných príspevkov alebo povinných platieb, ktoré v dôsledku takého rozhodnutia neboli držiteľom povolenia na prevádzku jadrového zariadenia uhradené. Výška povinných príspevkov a povinných platieb je určená výpočtom podľa odseku 4 aktualizovaným na predpokladané celkové náklady záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie príslušného jadrového zariadenia ku dňu jeho odstavenia.
(11)
Právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ žiadajúca o vydanie povolenia alebo držiteľ povolenia, ktorý platí poplatky podľa odseku 1 písm. l), je povinný na podúčet jadrového fondu podľa § 11 ods. 1 písm. i) zložiť sumu vo výške úplných nákladov na nakladanie s nepoužívaným vysokoaktívnym žiaričom určenú oprávnenou organizáciou. Oprávnená organizácia informuje o výške určenej sumy jadrový fond.
(12)
Jadrový fond vráti sumu zloženú podľa odseku 11 držiteľovi povolenia na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu, ktorý uhradil poplatok podľa odseku 1 písm. l), ak odovzdá vysokoaktívny žiarič inému držiteľovi povolenia na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu, ktorý bude nakladať s vysokoaktívnym žiaričom, odovzdá ho oprávnenej organizácii alebo ho vráti dodávateľovi vysokoaktívneho žiariča alebo výrobcovi vysokoaktívneho žiariča, čo preukáže jadrovému fondu písomným potvrdením preberajúcej organizácie; to neplatí, ak vysokoaktívny žiarič vymení za rovnaký nový vysokoaktívny žiarič. Iný držiteľ povolenia na vykonávanie činnosti vedúcej k ožiareniu, ktorý sa stane vlastníkom vysokoaktívneho žiariča jeho prevzatím, je povinný zaplatiť poplatok podľa odseku 1 písm. l).
(13)
Ministerstvo hospodárstva do 15 dní odo dňa prijatia odvodu na svoj príjmový rozpočtový účet v príslušnom mesiaci kalendárneho roka od prevádzkovateľa sústavy poukáže z výdavkov rozpočtu kapitoly ministerstva hospodárstva na účet jadrového fondu sumu rovnajúcu sa prijatému odvodu. O prevode finančných prostriedkov a štruktúre prevodu informuje ministerstvo hospodárstva jadrový fond písomne, najneskôr k termínu prevodu finančných prostriedkov. Poukázané finančné prostriedky jadrový fond použije na financovanie krytia historického dlhu.
(14)
Po skončení kalendárneho roka vykoná ministerstvo hospodárstva bilanciu dovozu elektriny na územie Slovenskej republiky a vývozu elektriny z územia Slovenskej republiky. Ak prevažuje dovoz elektriny, zo sumy prijatej formou odvodu od prevádzkovateľa sústavy zo spotreby elektriny sa vypočíta súčin efektívnej sadzby odvodu podľa odseku 6 a salda elektriny vypočítaného ako rozdiel hodnôt sumárne dovezenej elektriny a sumárne vyvezenej elektriny z územia Slovenskej republiky za príslušný kalendárny rok. O túto sumu sa krátia finančné prostriedky poukazované z výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva na účet jadrového fondu za prebiehajúci kalendárny rok do 30. júna.
(15)
Zhodnocovanie finančných prostriedkov podľa odseku 1 písm. e) sa vykonáva formou termínovaných vkladov v Štátnej pokladnici alebo inou formou odsúhlasenou ministerstvom financií, pričom predmetom zhodnocovania sú vklady z jednotlivých podúčtov a analytických účtov. Výnosy z vkladov sa pripisujú k príslušným podúčtom a analytickým účtom.
§11 Podúčty jadrového fondu
(1)
Jadrový fond vytvára zo zdrojov získaných podľa § 10 účelové podúčty a analytické účty v tejto štruktúre:
a)
podúčet na vyraďovanie jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z tohto vyraďovania prevádzkovaných v lokalite Jaslovské Bohunice v štruktúre týchto analytických účtov:
1.
jadrová elektráreň A1,
2.
jadrová elektráreň V1,
3.
jadrová elektráreň V2,
b)
podúčet na vyraďovanie jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z tohto vyraďovania prevádzkovaných v lokalite Mochovce v štruktúre týchto analytických účtov:
1.
jadrová elektráreň Mochovce 1, 2,
2.
jadrová elektráreň Mochovce 3, 4,
c)
podúčet na vyraďovanie ďalších jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z tohto vyraďovania, ktoré sú uvedené do prevádzky po 1. januári 2019,
d)
podúčet na nakladanie s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu a rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu,
e)
podúčet na vyhľadávanie lokalít, geologický prieskum, prípravu, projektovanie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a uzatváranie úložísk rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva32) vrátane monitorovania lokalít po uzavretí týchto úložísk a súvisiaceho výskumu a vývoja, zapojenie verejnosti do súvisiacich rozhodovacích procesov, komunikáciu s verejnosťou, ekonomickú stimuláciu dotknutých lokalít a zmiernenie záťaží vyvolaných vykonávaním uvedených činností v štruktúre týchto analytických účtov:
1.
Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov v lokalite Mochovce,
2.
hlbinné úložisko,
f)
podúčet na inštitucionálnu kontrolu7) úložísk,
g)
podúčet na dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva v samostatných jadrových zariadeniach,
h)
podúčet na úhradu výdavkov určených na správu jadrového fondu a výdavkov súvisiacich so správou jadrového fondu,
i)
podúčet na zábezpeky na úhradu výdavkov určených na nakladanie s nepoužívanými vysokoaktívnymi žiaričmi,
j)
podúčet na vyraďovanie jadrových zariadení iných ako jadrových zariadení na výrobu elektriny a uzatváranie Republikového úložiska rádioaktívnych odpadov v štruktúre týchto analytických účtov:
1.
Technológie na spracovanie a úpravu rádioaktívnych odpadov vrátane objektov a zariadení sem prevedených z jadrovej elektrárne A1,
2.
Medzisklad vyhoretého jadrového paliva prevádzkovaný v lokalite Jaslovské Bohunice,
3.
Finálne spracovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov prevádzkované v lokalite Mochovce,
4.
Integrálny sklad rádioaktívnych odpadov prevádzkovaný v lokalite Jaslovské Bohunice,
5.
Republikové úložisko rádioaktívnych odpadov prevádzkované v lokalite Mochovce,
k)
podúčet na sústreďovanie finančných prostriedkov z pokút a sankcií.
(2)
Zdroje jadrového fondu plynúce z povinných príspevkov alebo povinných platieb sú vedené na príslušných podúčtoch alebo analytických účtoch, na ktoré sú povinné príspevky alebo povinné platby určené, spolu s výnosmi z vkladov týchto prostriedkov na účtoch a výnosmi z finančných operácií z týchto prostriedkov a môžu byť prevedené na iný podúčet alebo analytický účet len v súlade s rozhodnutím rady správcov podľa odseku 5. Ostatné zdroje jadrového fondu sú vedené na jednotlivých podúčtoch a na jednotlivých analytických účtoch v súlade s rozhodnutím rady správcov podľa odseku 5.
(3)
Podúčty podľa odseku 1 písm. a) až g), i), j) a k) spravujú správcovia podúčtov, ktorí zodpovedajú za rozdelenie zdrojov jadrového fondu do jednotlivých podúčtov a na jednotlivé analytické účty, ako aj za účelné a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov z týchto podúčtov. Jednotlivé podúčty podľa odseku 1 písm. a) až g), i), j) a k) majú týchto správcov:
a)
správca podúčtov na účely podľa odseku 1 písm. a) a j),
b)
správca podúčtov na účely podľa odseku 1 písm. b) a c),
c)
správca podúčtov na účely podľa odseku 1 písm. d), g), i) a k),
d)
správca podúčtov na účely podľa odseku 1 písm. e) a f).
(4)
Správu podúčtu na úhradu výdavkov určených na správu jadrového fondu a výdavkov súvisiacich so správou jadrového fondu podľa odseku 1 písm. h) vykonáva a za účelné a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov z tohto podúčtu zodpovedá riaditeľ.
(5)
Rada správcov predloží každoročne do 31. marca dozornej rade na schválenie návrh na aktuálny kalendárny rok, vypracovaný v súlade so schváleným vnútroštátnym programom a zásadami podľa § 3, na
a)
rozdelenie zdrojov jadrového fondu za predchádzajúci kalendárny rok na podúčet podľa odseku 1 písm. h) v súlade s § 12 ods. 1 písm. g),
b)
rozdelenie povinných príspevkov za predchádzajúci kalendárny rok na podúčet na
1.
vyhľadávanie lokalít, geologický prieskum, prípravu, projektovanie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a uzatváranie úložísk rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva vrátane monitorovania lokalít po uzavretí týchto úložísk a súvisiaceho výskumu a vývoja, zapojenie verejnosti do súvisiacich rozhodovacích procesov, komunikáciu s verejnosťou, ekonomickú stimuláciu dotknutých lokalít a zmiernenie záťaží vyvolaných vykonávaním činností podľa odseku 1 písm. e),
2.
inštitucionálnu kontrolu úložísk podľa odseku 1 písm. f) a
3.
dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva v samostatných jadrových zariadeniach podľa odseku 1 písm. g),
c)
rozdelenie povinných príspevkov za predchádzajúci kalendárny rok na jednotlivé podúčty a na jednotlivé analytické účty, ktoré majú zdroje podľa § 10 ods.1 písm. a), podľa výšky uhradených povinných príspevkov, ktorými sú:
1.
analytický účet podľa odseku 1 písm. a) tretieho bodu,
2.
analytické účty podľa odseku 1 písm. b),
3.
podúčet podľa odseku 1 písm. c),
d)
rozdelenie povinných platieb za predchádzajúci kalendárny rok na jednotlivé analytické účty podľa odseku 1 písm. j), ktoré majú zdroje podľa § 10 ods. 1 písm. b), pomerne podľa výšky uhradených povinných platieb,
e)
rozdelenie zdrojov jadrového fondu podľa § 10 ods. 1 písm. c) za predchádzajúci kalendárny rok na jednotlivé podúčty a na jednotlivé analytické účty,
f)
rozdelenie zdrojov jadrového fondu podľa § 10 ods. 1 písm. e) za predchádzajúci kalendárny rok na jednotlivé podúčty a na jednotlivé analytické účty podľa výšky výnosov z úrokov, ktoré pripadajú na finančné prostriedky na jednotlivých termínovaných vkladoch v Štátnej pokladnici,
g)
rozdelenie ostatných zdrojov jadrového fondu na jednotlivé podúčty a na jednotlivé analytické účty; ak boli tieto zdroje účelovo určené, musia byť rozdelené podľa účelového určenia,
h)
čerpanie výdavkov jadrového fondu v štruktúre podľa príslušných podúčtov alebo analytických účtov podľa odseku 1,
i)
rozdelenie zdrojov jadrového fondu podľa § 10 ods. 1 písm. j) za predchádzajúci kalendárny rok na jednotlivé podúčty a na jednotlivé analytické účty podľa výšky investovaných finančných prostriedkov z jednotlivých podúčtov a analytických účtov na príslušnú finančnú operáciu,
j)
rozdelenie zdrojov jadrového fondu podľa § 10 ods. 1 písm. d) za predchádzajúci kalendárny rok na podúčet podľa odseku 1 písm. k).
(6)
Zdroje jadrového fondu, ktoré sú vedené na jednotlivých podúčtoch a na jednotlivých analytických účtoch, môžu byť použité len na účely, na ktoré boli vyčlenené, a iba v súlade so schváleným vnútroštátnym programom, zásadami uvedenými v § 3 a v rozsahu odôvodnenom oprávnenými nákladmi. Finančné prostriedky na podúčtoch podľa odseku 1 písm. e) a f) sa poskytujú na úhradu činností podľa § 12 ods. 1 písm. f) podľa pomeru predpokladaného množstva vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov pochádzajúcich z jednotlivých jadrových zariadení a ukladaných do úložiska rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva k celkovej kapacite tohto úložiska.
(7)
Finančné prostriedky na jednotlivých podúčtoch a na jednotlivých analytických účtoch nemôžu mať záporný zostatok. Kladný zostatok na jednotlivých podúčtoch alebo na jednotlivých analytických účtoch po splnení úloh vyplývajúcich z vnútroštátneho programu môže byť v súlade so zásadami uvedenými v § 3 a v rozsahu odôvodnenom oprávnenými nákladmi na návrh rady správcov a so súhlasom ministra hospodárstva prevedený na iný podúčet alebo na iný analytický účet uvedený v odseku 1.
§12 Použitie finančných prostriedkov jadrového fondu
(1)
Jadrový fond je povinný použiť finančné prostriedky v súlade s vnútroštátnym programom na úhradu oprávnených nákladov, ktoré boli vynaložené na činnosti záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie a činnosti súvisiace s nakladaním s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu, rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu a nepoužívanými vysokoaktívnymi žiaričmi, do výšky naakumulovaných finančných prostriedkov, a to na
a)
vypracovanie dokumentácie predkladanej úradu na účel vydania povolenia na vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky,33)
b)
vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z tohto vyraďovania,
c)
nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom po začatí vyraďovania jadrového zariadenia,
d)
nakladanie s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu a nakladanie s rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu, ktorých pôvodca alebo súčasný vlastník nie je podľa vyjadrenia vyšetrovateľa Policajného zboru alebo vyjadrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky známy; ak sa pôvodca jadrového materiálu neznámeho pôvodu alebo rádioaktívneho materiálu neznámeho pôvodu zistí dodatočne, je povinný uhradiť jadrovému fondu náklady vzniknuté pri nakladaní s týmto jadrovým materiálom alebo rádioaktívnym materiálom,
e)
kúpu pozemkov na umiestnenie úložiska rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva z vyraďovania jadrových zariadení,
f)
vyhľadávanie lokalít, geologický prieskum, prípravu, projektovanie, výstavbu, uvádzanie do prevádzky, prevádzku a uzatváranie úložísk rádioaktívneho odpadu alebo vyhoretého jadrového paliva vrátane monitorovania lokalít po uzavretí týchto úložísk, inštitucionálnej kontroly úložísk a súvisiaceho výskumu a vývoja, primerané náklady na zapojenie verejnosti do súvisiacich rozhodovacích procesov, primerané náklady na komunikáciu s verejnosťou, primerané náklady na ekonomickú stimuláciu dotknutých lokalít a primerané náklady na zmiernenie záťaží vyvolaných vykonávaním činností podľa tohto písmena,
g)
správu a činnosti súvisiace so správou jadrového fondu do 1 % z ročných príjmov jadrového fondu,
h)
úhradu poistného na poistenie zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia, ktoré je vo vyraďovaní, za škody spôsobené jadrovou udalosťou,
i)
nakladanie s nepoužívanými vysokoaktívnymi žiaričmi a na činnosti s tým súvisiace od podpísania dokladu o prevzatí nepoužívaného vysokoaktívneho žiariča oprávnenou organizáciou do výšky zloženého príspevku na finančnú zábezpeku podľa § 10 ods. 1 písm. l); oprávnená organizácia predloží jadrovému fondu doklad o prevzatí nepoužívaného vysokoaktívneho žiariča,
j)
primerané a účelne vynaložené náklady na podporu vzdelávania, zvyšovanie kvalifikácie a odbornosti na účel uchovania a rozširovania vedomostí a podporu výskumu a vývoja určeného na riešenie oblastí záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie, nakladania s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu alebo rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu, rádioaktívnymi odpadmi vznikajúcimi pri činnostiach vedúcich k ožiareniu a oblasti nepoužívaných vysokoaktívnych žiaričov.
(2)
Oprávnenými nákladmi sú prevádzkové a investičné náklady účelne, hospodárne, efektívne a účinne vynaložené podľa odseku 1 v Slovenskej republike v súlade so schválenou vnútroštátnou politikou, vnútroštátnym programom, žiadosťami o poskytnutie finančných prostriedkov (ďalej len „žiadosť“) posúdenými radou správcov a na základe zmluvy uzatvorenej s jadrovým fondom.
(3)
Finančné prostriedky jadrového fondu nemôžu byť použité na
a)
podnikanie alebo zakladanie iných právnických osôb, podnikanie fyzických osôb alebo ako vklad do majetku iných právnických osôb alebo fyzických osôb, úhradu za kúpu alebo iný prevod akcií alebo podielov na majetku obchodných spoločností,
b)
finančné operácie na finančnom trhu vrátane nákupu cenných papierov okrem investovania finančných prostriedkov jadrového fondu do dlhopisov a cenných papierov s rovnakou mierou rizika, o ktorom rozhodne rada správcov so súhlasom ministerstva financií,
c)
poskytovanie úverov, pôžičiek, záruk alebo dotácií prevádzkovateľom jadrových zariadení na prevádzku jadrového zariadenia alebo držiteľom povolenia34) alebo iným právnickým osobám alebo fyzickým osobám, na finančnú zábezpeku na poistenie zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia za škody spôsobené jadrovou udalosťou alebo za iné jadrové škody alebo na úhradu poistného na tieto poistenia okrem úhrady poistného podľa odseku 1 písm. h),
d)
úhradu nákladov držiteľov povolení na nakladanie s prevádzkovými rádioaktívnymi odpadmi,
e)
príspevky na ochranu života a zdravia obyvateľov v oblastiach ohrozenia jadrovými zariadeniami,
f)
likvidáciu štátneho dlhu alebo ako štátna záruka,
g)
vysporiadanie pracovnoprávnych, občianskoprávnych a obchodnoprávnych záväzkov vznikajúcich v súvislosti so správou jadrového fondu nad limit uvedený v odseku 1 písm. g),
h)
nakladanie s nepoužívanými vysokoaktívnymi žiaričmi, na ktoré nebola pred ich odovzdaním oprávnenej organizácii zložená finančná zábezpeka podľa § 10 ods. 11 na podúčet jadrového fondu podľa § 11 ods. 1 písm. i),
i)
účely bezprostredne nesúvisiace s činnosťou záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie alebo nakladaním s jadrovými materiálmi neznámeho pôvodu, rádioaktívnymi materiálmi neznámeho pôvodu a nepoužívanými vysokoaktívnymi žiaričmi v Slovenskej republike.
§13 Podmienky poskytovania finančných prostriedkov jadrového fondu
(1)
Finančné prostriedky jadrového fondu možno poskytnúť len na účely podľa § 12 ods. 1 žiadateľovi, ktorý spĺňa tieto podmienky:
a)
je držiteľom povolenia34) na
1.
etapu vyraďovania jadrového zariadenia,
2.
prevádzku jadrového zariadenia na ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva,
3.
uzatvorenie úložiska rádioaktívnych odpadov alebo úložiska vyhoretého jadrového paliva a jeho inštitucionálnu kontrolu,
4.
nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi alebo vyhoretým jadrovým palivom,
5.
nakladanie s jadrovými materiálmi v jadrovom zariadení alebo mimo jadrového zariadenia alebo
6.
vývoz jadrových materiálov alebo prepravu rádioaktívnych materiálov vrátane ich medzinárodnej prepravy,
b)
má uhradené povinné príspevky alebo povinné platby, ak je žiadateľom prevádzkovateľ jadrového zariadenia na výrobu elektriny alebo prevádzkovateľ jadrového zariadenia iného ako jadrového zariadenia na výrobu elektriny,
c)
uhradil v lehote pokuty uložené podľa osobitného predpisu23) a sankcie uložené podľa § 16,
d)
nebolo u neho zistené neoprávnené, neefektívne alebo nehospodárne nakladanie s poskytnutými finančnými prostriedkami jadrového fondu alebo zadržanie finančných prostriedkov jadrového fondu, alebo použitie finančných prostriedkov jadrového fondu na iný účel, ako boli poskytnuté,
e)
preukáže, že za obdobie piatich rokov pred podaním žiadosti riadne splnil všetky svoje daňové a odvodové povinnosti a že Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne neevidujú voči nemu žiadne pohľadávky; to neplatí, ak je žiadateľom prevádzkovateľ jadrového zariadenia, ktorý povolenie na prevádzkovanie jadrového zariadenia získal v období kratšom ako päť rokov pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; takýto žiadateľ preukáže splnenie uvedených povinností za obdobie od začatia prevádzkovania jadrových zariadení,
f)
predloží žiadosť a jej prílohy, ktoré spĺňajú náležitosti podľa § 14.
(2)
Podmienkou poskytnutia finančných prostriedkov jadrového fondu je, že činnosti súvisiace so záverečnou časťou mierového využívania jadrovej energie, na ktoré sa prostriedky požadujú, sú v súlade s vnútroštátnym programom a že týmito činnosťami nedôjde k nevyváženosti energetickej sústavy Slovenskej republiky alebo k ohrozeniu alebo zhoršeniu životného prostredia a ochrany zdravia obyvateľstva.
(3)
Ak realizácia činností a projektov súvisiacich so záverečnou časťou mierového využívania jadrovej energie presahuje obdobie jedného roka, žiadateľ je oprávnený požiadať o poskytnutie finančných prostriedkov z jadrového fondu prostredníctvom jednej žiadosti na celé obdobie predpokladanej realizácie týchto činností alebo projektu. Žiadateľ výšku požadovaných finančných prostriedkov z jadrového fondu každoročne aktualizuje. Tieto skutočnosti je žiadateľ povinný zohľadniť v žiadosti.
§14 Poskytovanie finančných prostriedkov jadrového fondu
(1)
Žiadosť obsahuje
a)
číslo žiadosti uvedené žiadateľom,
b)
označenie podúčtu a analytického účtu jadrového fondu, na ktorý sa žiadosť vzťahuje,
c)
obchodné meno alebo názov, identifikačné číslo a sídlo žiadateľa, ak je žiadateľom právnická osoba, obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo, ak je žiadateľom fyzická osoba – podnikateľ,
d)
názov a miesto činnosti, na ktorú sa majú poskytnúť finančné prostriedky jadrového fondu,
e)
preukázanie súladu s vnútroštátnym programom,
f)
číslo a dátum vydania povolenia úradu podľa osobitného predpisu,34)
g)
výšku celkových nákladov,
h)
výšku požadovaných finančných prostriedkov z jadrového fondu,
i)
druh požadovaných finančných prostriedkov, a to investičné finančné prostriedky alebo neinvestičné finančné prostriedky,
j)
účel, na ktorý sa majú požadované finančné prostriedky z jadrového fondu použiť,
k)
termín prípravy a realizácie činnosti,
l)
názov a sídlo dodávateľa,
m)
vyjadrenie žiadateľa, že pri výbere dodávateľa postupoval podľa osobitného predpisu,35)
n)
spôsob zabezpečenia ďalších finančných prostriedkov,
o)
spôsob zabezpečenia záväzkov žiadateľa voči jadrovému fondu pri neoprávnenom alebo nehospodárnom použití alebo zadržaní poskytnutých finančných prostriedkov jadrového fondu.
(2)
Prílohami k žiadosti sú:
a)
osvedčená kópia povolenia na činnosti podľa § 13 ods. 1 písm. a),
b)
popis činností, na ktoré žiadateľ finančné prostriedky jadrového fondu požaduje, prípadne ich projekt, spolu so stanoviskami úradu, orgánov štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany a ministerstva životného prostredia; ak ide o žiadosť o uskutočnenie projektu alebo činností súvisiacich so záverečnou časťou mierového využívania jadrovej energie, ktoré presahujú obdobie jedného roka, je žiadateľ povinný špecifikovať predpokladané činnosti podľa jednotlivých rokov,
c)
vyhlásenie žiadateľa o splnení podmienky podľa § 13 ods. 2 spolu s odôvodnením,
d)
technicko-ekonomické odôvodnenie požadovaných finančných prostriedkov jadrového fondu a ich prínos k zvýšeniu jadrovej bezpečnosti a radiačnej bezpečnosti.
(3)
Žiadateľ je povinný predložiť jadrovému fondu na účel prípravy návrhu rozpočtu jadrového fondu do 31. januára vyčíslenie predpokladanej výšky požadovaných finančných prostriedkov na nasledujúci kalendárny rok v členení na podúčty a analytické účty podľa § 11 ods. 1.
(4)
Žiadosť sa po splnení povinnosti podľa odseku 3 predkladá jadrovému fondu do 31. augusta na nasledujúci kalendárny rok. Žiadateľ je povinný oznámiť jadrovému fondu akékoľvek zmeny týkajúce sa špecifikácie účelu, druhu a požadovanej výšky finančných prostriedkov na jednotlivé roky alebo špecifikácie predpokladaných činností podľa jednotlivých rokov, a to do 31. augusta na nasledujúci kalendárny rok.
(5)
Ak žiadosť spĺňa všetky náležitosti podľa odsekov 1 a 2, riaditeľ ju predloží na posúdenie rade správcov spolu so stanoviskami úradu, ministerstva životného prostredia a orgánov štátnej správy v oblasti radiačnej ochrany do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti. Ak žiadosť nie je úplná, riaditeľ vyzve žiadateľa v lehote, ktorú určí, na doplnenie žiadosti. Ak žiadateľ v určenej lehote žiadosť nedoplní, rada správcov na návrh riaditeľa žiadosť zamietne. Rada správcov na návrh riaditeľa žiadosť zamietne aj vtedy, ak žiadateľ nesplnil povinnosť podľa odseku 3.
(6)
Rada správcov schváli výšku finančných prostriedkov jadrového fondu žiadateľovi, ktorý spĺňa podmienky na poskytnutie finančných prostriedkov jadrového fondu podľa § 13, splnil povinnosť podľa odseku 3 a ktorého žiadosť obsahuje všetky náležitosti podľa odsekov 1 a 2, bola predložená v lehote podľa odseku 4 a je v súlade so schváleným vnútroštátnym programom, vládou schváleným rozpočtom jadrového fondu na príslušný rozpočtový rok, zásadami uvedenými v § 3 a oprávnenými nákladmi, na ktorých úhradu majú byť finančné prostriedky jadrového fondu použité.
(7)
Ak rada správcov schváli výšku finančných prostriedkov jadrového fondu podľa odseku 6, žiadateľ má právny nárok na uzavretie zmluvy. Zmluva sa uzatvára na príslušný rozpočtový rok. Po schválení výšky poskytnutia finančných prostriedkov jadrového fondu radou správcov riaditeľ zabezpečí vyhotovenie a predloženie návrhu zmluvy rade správcov a dozornej rade. Radou správcov schválený návrh zmluvy predloží riaditeľ na podpis osobám podľa § 5 ods. 16 a žiadateľovi do siedmich pracovných dní od schválenia návrhu zmluvy.
(8)
Zmluva sa vyhotovuje písomne a obsahuje
a)
identifikačné údaje zmluvných strán a predmet zmluvy,
b)
účel, podmienky poskytnutia, výšku, vecné a časové použitie finančných prostriedkov,
c)
ustanovenia o kontrole použitia finančných prostriedkov, ktoré obsahujú najmä povinnosť zabezpečenia prístupu ku všetkým zmluvám, účtovným dokladom, daňovým dokladom a preberacím protokolom k plneniam financovaným z poskytnutých finančných prostriedkov,
d)
penále za neoprávnené, neúčelné, neefektívne alebo nehospodárne použitie finančných prostriedkov,
e)
osoby zodpovedné za použitie poskytnutých finančných prostriedkov,
f)
podmienky vypovedania zmluvy alebo odstúpenia od zmluvy,
g)
spôsob zúčtovania poskytnutých finančných prostriedkov,
h)
výšku oprávnených nákladov prijímateľa finančných prostriedkov jadrového fondu určenú podľa odseku 9.
(9)
Prijímateľ finančných prostriedkov jadrového fondu vypracuje každoročne do 31. mája cenovú kalkuláciu vlastných výkonov na príslušný kalendárny rok. Cenové kalkulácie podliehajú odsúhlaseniu jadrovým fondom. Podrobnosti o štruktúre a rozsahu oprávnených nákladov, pravidlá tvorby a aktualizácie cien vlastných výkonov prijímateľa finančných prostriedkov jadrového fondu a štruktúru a rozsah cenovej kalkulácie vlastných výkonov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo hospodárstva.
(10)
Prijímateľ finančných prostriedkov jadrového fondu je povinný využívať finančné prostriedky prijaté z jadrového fondu účelne, hospodárne a efektívne.
§15 Rozpočet a hospodárenie s prostriedkami jadrového fondu
(1)
Jadrový fond hospodári podľa vládou schváleného rozpočtu na príslušný rozpočtový rok.
(2)
Jadrový fond zostavuje rozpočet príjmov a výdavkov v členení na podúčty a na analytické účty podľa § 11 ods. 1.
(3)
Jadrový fond je povinný predložiť vláde prostredníctvom ministerstva hospodárstva návrh svojho rozpočtu spolu so stanoviskom úradu súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predkladá vláde ministerstvo financií.
(4)
Jadrový fond je povinný zisťovať okolnosti potrebné na rozhodnutie o poskytnutí finančných prostriedkov jadrového fondu a kontrolovať účelnosť, oprávnenosť, efektívnosť a hospodárnosť použitia týchto prostriedkov u osôb, ktorým boli poskytnuté. Tieto osoby sú povinné bezodkladne poskytnúť jadrovému fondu a ním povereným osobám všetky informácie, písomné podklady, projekty a účtovné doklady týkajúce sa použitia prostriedkov jadrového fondu.
(5)
Kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami jadrového fondu vykonáva ministerstvo financií a kontrolu nakladania s finančnými prostriedkami jadrového fondu v rozsahu podľa § 9 ods. 5 a 6 vykonáva hlavný kontrolór. Tým nie je dotknutá pôsobnosť podľa osobitného predpisu.36)
§16 Sankcie pri porušení finančnej disciplíny
(1)
Osoba, ktorá neoprávnene použila alebo zadržala finančné prostriedky poskytnuté z jadrového fondu v rozpore s určenými alebo dohodnutými podmienkami, je povinná vrátiť ich jadrovému fondu a zaplatiť odvody a penále za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s verejnými finančnými prostriedkami jadrového fondu podľa osobitného predpisu.14) O odvolaní proti rozhodnutiu jadrového fondu rozhoduje ministerstvo hospodárstva.
(2)
Pri neodvedení finančných prostriedkov podľa § 10 ods. 1 na účet jadrového fondu v ustanovenej lehote alebo určenej lehote a výške sa postupuje podľa osobitného predpisu.14)
(3)
Správcom pohľadávky štátu podľa odsekov 1 a 2 je jadrový fond.
§17 Prechodné ustanovenia
(1)
Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi podľa doterajšieho zákona je jadrový fond podľa tohto zákona.
(2)
Rada správcov jadrového fondu, dozorná rada jadrového fondu, riaditeľ jadrového fondu a hlavný kontrolór jadrového fondu podľa doterajšieho zákona je rada správcov, dozorná rada, riaditeľ a hlavný kontrolór podľa tohto zákona. Funkčné obdobie členov rady správcov a dozornej rady vymenovaných podľa doterajšieho zákona sa skončí uplynutím funkčného obdobia, na ktoré boli vymenovaní podľa doterajšieho zákona.
(3)
Pohľadávky, záväzky, pracovnoprávne vzťahy a iné právne vzťahy Národného jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi podľa doterajšieho zákona vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sa považujú za pohľadávky, záväzky, pracovnoprávne vzťahy a iné právne vzťahy jadrového fondu podľa tohto zákona.
(4)
Žiadosti podané do 31. marca 2018 pre rok 2019 sa posudzujú a jadrový fond o nich rozhodne podľa doterajšieho zákona.
(5)
Vnútroštátna politika nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnym odpadom podľa doterajšieho zákona sa považuje za vnútroštátnu politiku podľa tohto zákona a vnútroštátny program na vykonávanie vnútroštátnej politiky podľa doterajšieho zákona sa považuje za vnútroštátny program podľa tohto zákona.
(6)
Do nadobudnutia účinnosti vykonávacích právnych predpisov vydaných na základe tohto zákona, najneskôr však do 30. júna 2019, zostávajú v platnosti a účinnosti:
a)
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 312/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe výberu a platenia povinného príspevku na Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 145/2012 Z. z.,
b)
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 426/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o výške odvodu z dodanej elektriny koncovým odberateľom a spôsobe jeho výberu pre Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v znení neskorších predpisov.
§18 Záverečné ustanovenie
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§19 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa čl. I zákona č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 528/2006 Z. z., zákona č. 94/2007 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 143/2010 Z. z., zákona č. 550/2011 Z. z., zákona č. 391/2012 Z. z., zákona č. 143/2013 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z. z.

Čl. II

Zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 238/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 94/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 120/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 350/2011 Z. z., zákona č. 143/2013 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 54/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 96/2017 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 sa za písmeno l) vkladá nové písmeno m), ktoré znie:
„m)
dlhodobým skladovaním vyhoretého jadrového paliva jeho umiestnenie a uchovávanie v samostatnom jadrovom zariadení určenom na jeho skladovanie, a to od prevzatia vyhoretého jadrového paliva právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 od držiteľa povolenia na prevádzku jadrového zariadenia podľa písmena f) prvého bodu až po jeho prepravu na úložisko,“.
Doterajšie písmená m) až y) sa označujú ako písmená n) až z).
2.
V § 2 písm. x) sa slová „písmene v)“ nahrádzajú slovami „písmene w)“.
3.
V § 3 odsek 11 znie:
„(11)
Ukladanie rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva, dlhodobé skladovanie vyhoretého jadrového paliva, vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania môže na základe povolenia úradu vykonávať len právnická osoba založená, zriadená alebo poverená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“). Právnická osoba podľa prvej vety musí byť držiteľom povolenia na prevádzku úložiska, držiteľom povolenia na prevádzku skladovacieho zariadenia alebo držiteľom povolenia na vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania, Slovenská republika musí mať v tejto osobe 100 %-nú majetkovú účasť a zároveň táto osoba nemôže byť držiteľom povolenia na prevádzku jadrového zariadenia podľa § 2 písm. f) prvého bodu.“.
4.
V § 3 odsek 12 znie:
„(12)
Za vyraďovanie a nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z vyraďovania zodpovedá Slovenská republika prostredníctvom právnickej osoby podľa odseku 11. Činnosti podľa odseku 11 môže vykonávať iba právnická osoba podľa odseku 11.“.
5.
V § 4 ods. 2 písm. a) trinástom bode, písm. f) druhom bode, § 10 ods. 1 písm. l), § 23 ods. 2 písm. i) a § 28 ods. 14 sa slová „písm. v)“ nahrádzajú slovami „písm. w)“.
6.
V § 4 ods. 2 písm. e) šiesty bod znie:
„6.
návrh vnútroštátnej politiky nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi a návrh vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a vydáva k týmto návrhom stanovisko,“.
7.
V § 4 ods. 2 sa písmeno e) dopĺňa siedmym bodom až deviatym bodom, ktoré znejú:
„7.
správu o plnení vnútroštátneho programu nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a vydáva k nej stanovisko,
8.
technickú časť žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov z Národného jadrového ondu a vydáva k nej stanovisko,
9.
koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky alebo plán etapy vyraďovania,“.
8.
V § 4 ods. 2 písm. g) druhom bode sa slová „písm. v) alebo písm. w)“ nahrádzajú slovami „písm. w) alebo písm. x)“.
9.
V § 5 ods. 3 písm. l) a m) sa slová „ods. 11“ nahrádzajú slovami „ods. 12“.
10.
V § 10 ods. 1 písm. k) a § 23 ods. 2 písm. j) sa slová „písm. w)“ nahrádzajú slovami „písm. x)“.
11.
V § 10 ods. 1 písm. y) sa slová „písm. u)“ nahrádzajú slovami „písm. v)“.
12.
V § 10 odsek 3 znie:
„(3)
V záujme zabezpečenia jadrovej bezpečnosti a predchádzania neodôvodnenému hromadeniu rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva je držiteľ povolenia povinný počas uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky a počas prevádzky jadrového zariadenia odovzdať rádioaktívne odpady a vyhoreté jadrové palivo právnickej osobe podľa § 3 ods. 11 na ďalšie nakladanie s nimi. Ak ide o rádioaktívne odpady, odovzdanie sa musí uskutočniť najneskôr do 12 mesiacov od ich vzniku, a ak ide o vyhoreté jadrové palivo, odovzdanie sa musí uskutočniť po splnení požiadaviek na jeho bezpečnú, hospodárnu a efektívnu prepravu do jadrového zariadenia, ku ktorému má povolenie právnická osoba podľa § 3 ods. 11. Táto povinnosť sa nevzťahuje na prechodné rádioaktívne odpady a na rádioaktívne odpady skladované v jadrovom zariadení ich vzniku, ktoré vzhľadom na obsah rádioaktívnych nuklidov nie sú po spracovaní a úprave uložiteľné v Republikovom úložisku rádioaktívnych odpadov v lokalite Mochovce.“.
13.
V § 12 ods. 1 sa slová „ods. 9“ nahrádzajú slovami „ods. 10“.
14.
V § 15 ods. 13 sa slová „ods. 3“ nahrádzajú slovami „ods. 4“.
15.
V § 21 ods. 1 prvej vete sa slová „na úložisko“ nahrádzajú slovami „právnickou osobou podľa
§ 3 ods. 11“.
16.
V § 21 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Za bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom po ich prevzatí právnickou osobou podľa § 3 ods. 11 zodpovedá Slovenská republika prostredníctvom tejto právnickej osoby.“.
Doterajšie odseky 2 až 15 sa označujú ako odseky 3 až 16.
17.
V § 21 ods. 10 sa slová „odseku 8“ nahrádzajú slovami „odseku 9“ a vypúšťajú sa slová „na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi“.
18.
V § 21 sa za odsek 14 vkladá nový odsek 15, ktorý znie:
„(15)
Držiteľ povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi vykonáva jednotlivé činnosti nakladania s rádioaktívnymi odpadmi spôsobom, ktorý zabezpečuje optimalizáciu množstva a aktivity rádioaktívnych odpadov pri zohľadnení princípov minimalizácie ich tvorby.“.
Doterajšie odseky 15 a 16 sa označujú ako odseky 16 a 17.
19.
V § 21 ods. 16 sa slová „11 a 13“ nahrádzajú slovami „12 a 14“ a slová „na úložisko“ sa nahrádzajú slovami „právnickou osobou podľa § 3 ods. 11“.
20.
V § 21 sa za odsek 16 vkladá nový odsek 17, ktorý znie:
„(17)
Všetky činnosti pri nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi musia byť v súlade s vnútroštátnou politikou nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a s rádioaktívnymi odpadmi a vnútroštátnym programom nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.“.
Doterajší odsek 17 sa označuje ako odsek 18.
21.
V § 23 ods. 2 písm. k) sa slová „v) alebo w)“ nahrádzajú slovami „w) alebo písm. x)“.
22.
V § 32 ods. 2 a § 34 ods. 11 sa vypúšťajú slová „na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi“.
23.
V § 34 odsek 3 znie:
„(3)
Úrad uloží pokutu až do 332 000 eur držiteľovi povolenia za porušenie povinností podľa § 10 alebo § 20 alebo za nedodržanie podmienok uvedených v povolení alebo v súhlase alebo za nevykonanie opatrenia v určenej lehote uloženého rozhodnutím úradu alebo nevykonanie opatrenia inšpektora na odstránenie nedostatkov podľa § 31 ods. 11 písm. h).“.
24.
V § 34 ods. 11 sa na konci pripája táto veta: „Správa pohľadávky štátu z rozhodnutia o uložení pokuty prechádza po právoplatnosti tohto rozhodnutia bezodplatne na Národný jadrový fond, ktorý nadobúda práva a povinnosti správcu tejto pohľadávky štátu.“.

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2019.
Andrej Kiska v. r.

Andrej Danko v. r.

Peter Pellegrini v. r.
1)
§ 3 ods. 2 a § 5 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
§ 12 ods. 1 a § 21 ods. 9 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3)
§ 100 zákona č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4)
§ 30 ods. 9 zákona č. 87/2018 Z. z.
5)
§ 2 písm. u) a § 20 zákona č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6)
§ 2 písm. m) zákona č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7)
§ 22 ods. 2 zákona č. 541/2004 Z. z. v znení zákona č. 96/2017 Z. z.
8)
§ 99 zákona č. 87/2018 Z. z.
9)
§ 79 ods. 4 zákona č. 87/2018 Z. z.
10)
Zákon č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11)
§ 29 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12)
§ 3 ods. 11 zákona č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13)
§ 5 ods. 2 a 3 a § 8 ods. 3 zákona č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
14)
§ 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
15)
§ 5 a 6 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
16)
§ 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.
17)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
18)
§ 4 až 9 zákona č. 87/2018 Z. z.
19)
§ 4 ods. 2 písm. e) šiesty bod zákona č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20)
§ 20 až 28 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
21)
Zákon č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22)
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
23)
§ 34 zákona č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24)
§ 99 ods. 8 zákona č. 87/2018 Z. z.
25)
§ 21 ods. 10 zákona č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26)
§ 28 ods. 3 písm. d) zákona č. 87/2018 Z. z.
27)
§ 28 ods. 1 písm. c) zákona č. 87/2018 Z. z.
28)
§ 5 ods. 3 písm. c) zákona č. 541/2004 Z. z.
29)
§ 2 písm. q) zákona č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
30)
§ 2 písm. f) druhý bod až piaty bod zákona č. 541/2004 Z. z. v znení zákona č. 350/2011 Z. z.
31)
Zákon č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
32)
§ 2 písm. r) zákona č. 541/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33)
§ 20 ods. 2 zákona č. 541/2004 Z. z. v znení zákona č. 350/2011 Z. z.
34)
§ 5 ods. 3 písm. c) až h), j) a n) a § 9 zákona č. 541/2004 Z. z.
35)
Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
36)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.