Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2019

55/2017 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.03.2019 do 31.03.2019

ZÁKON

z 1. februára 2017

o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRINCÍPY ŠTÁTNEJ SLUŽBY

Čl. 1

Princíp politickej neutrality

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch uprednostňujú verejný záujem pred politickým záujmom a konajú spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že zvýhodňujú ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie. Princíp politickej neutrality sa uplatňuje najmä prostredníctvom povinnosti štátneho zamestnanca konať politicky neutrálne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s politickými záujmami, nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby v prospech politickej strany alebo politického hnutia a prostredníctvom povinnosti služobného úradu rozhodovať v štátnozamestnaneckých vzťahoch politicky neutrálne.

Čl. 2

Princíp zákonnosti

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby a služobný úrad v štátnozamestnaneckých vzťahoch konajú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky, služobnými predpismi a ostatnými vnútornými predpismi. Ochranu štátneho zamestnanca voči konaniu, ktoré sa považuje za nezákonné, zaručujú zákonom ustanovené práva štátneho zamestnanca.

Čl. 3

Princíp transparentného zamestnávania

Služobný úrad zabezpečuje verejný prístup k informáciám o výberovom konaní a uchádzač o štátnu službu má právo na verejný prístup k týmto informáciám. Každý uchádzač o štátnu službu má rovnakú možnosť prihlásiť sa do výberového konania na štátnozamestnanecké miesto a po splnení zákonom ustanovených podmienok prijatia do štátnej služby má právo na prijatie do štátnej služby. Služobný úrad vyhlasuje, uskutočňuje a zrušuje výberové konanie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Čl. 4

Princíp efektívneho riadenia

Služobný úrad riadi štátnych zamestnancov efektívne a hospodárne. Princíp efektívneho riadenia štátnych zamestnancov sa uplatňuje najmä riadením a kontrolou štátnych zamestnancov vedúcimi štátnymi zamestnancami, vytváraním podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby prostredníctvom systemizácie štátnozamestnaneckých miest a služobného hodnotenia.

Čl. 5

Princíp nestrannosti

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahoch koná objektívne. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä povinnosťou štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami, a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech iného.

Čl. 6

Princíp profesionality

Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby koná odborne, svedomito, v súlade s Etickým kódexom štátneho zamestnanca a služobný úrad mu poskytuje alebo zabezpečuje zodpovedajúce vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá mu umožní kvalitný výkon štátnej služby. Princíp profesionality sa uplatňuje najmä dlhodobým profesionálnym rozvojom štátneho zamestnanca, podporou kariérneho rastu, pravidelným služobným hodnotením, právom a povinnosťou štátneho zamestnanca vzdelávať sa, ako aj povinnosťou služobného úradu vzdelávať štátneho zamestnanca.

Čl. 7

Princíp transparentného a rovnakého odmeňovania

Pri odmeňovaní štátneho zamestnanca je služobný úrad povinný rozhodovať len na základe podmienok ustanovených zákonom.

Čl. 8

Princíp stability

Štátny zamestnanec je chránený pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru z iných ako zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom stálej štátnej služby, odvolania z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca len z dôvodov ustanovených zákonom a prostredníctvom inštitútu nadbytočného štátneho zamestnanca.

Čl. 9

Princíp rovnakého zaobchádzania

Služobný úrad postupuje v štátnozamestnaneckých vzťahoch vo vzťahu k štátnemu zamestnancovi a uchádzačovi o štátnu službu podľa zásady rovnakého zaobchádzania a rešpektuje ich súkromie, ústavné práva a zákonné práva.

PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Predmet a pôsobnosť zákona

§1

(1)

Tento zákon upravuje štátnozamestnanecké vzťahy v súvislosti s vykonávaním štátnej služby štátnymi zamestnancami.

(2)

Štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.

(3)

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa Zákonník práce vzťahuje, len ak to ustanovuje § 171.

(4)

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy súdnych úradníkov, ak osobitný predpis¹) neustanovuje inak.

(5)

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy štátnych zamestnancov v zahraničnej službe a na právne vzťahy štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), ak osobitný predpis²) neustanovuje inak.

(6)

Tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry a asistentov prokurátora, ak osobitný predpis³) neustanovuje inak.

(7)

Tento zákon sa nevzťahuje na štátnu službu

príslušníkov Policajného zboru,

príslušníkov Slovenskej informačnej služby,

príslušníkov Národného bezpečnostného úradu,

príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže,

colníkov,

profesionálnych vojakov,

príslušníkov Hasičského a záchranného zboru,

príslušníkov Horskej záchrannej služby.

(8)

Tento zákon sa nevzťahuje na

poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“),

prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“),

člena vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády“),

sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),

predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda súdnej rady“),

sudcu vrátane sudcu vykonávajúceho stáž podľa osobitného predpisu,

prokurátora, ak § 88 až 93 a § 118 neustanovujú inak,

verejného ochrancu práv,

predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),

riaditeľa Národného bezpečnostného úradu,

komisára pre deti,

komisára pre osoby so zdravotným postihnutím.

§2

Štátny občan Slovenskej republiky, občan iného členského štátu Európskej únie, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ako aj občan Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „občan“) má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom a za ďalších podmienok, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

§3

(1)

Ak oprávnené záujmy Slovenskej republiky vyžadujú, aby štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste vykonával štátny občan Slovenskej republiky, má právo uchádzať sa o prijatie do štátnej služby len štátny občan Slovenskej republiky.

(2)

Štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len štátny občan Slovenskej republiky, ustanoví vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) nariadením.

§4 Zákaz diskriminácie

(1)

Služobný úrad je povinný zaobchádzať so štátnym zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom, najmä ak ide o podmienky vykonávania štátnej služby, odmeňovanie a iné plnenia peňažnej hodnoty a nepeňažnej hodnoty poskytované v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, vzdelávanie, príležitosti na funkčný postup v štátnej službe a o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Právo na prijatie do štátnej služby vrátane podmienok a spôsobu uskutočňovania výberového konania na štátnozamestnanecké miesto sa zaručuje rovnako všetkým občanom za podmienok ustanovených týmto zákonom a za ďalších podmienok, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

(3)

V štátnozamestnaneckých vzťahoch sa zakazuje diskriminácia štátneho zamestnanca a občana z dôvodu pohlavia, sexuálnej orientácie, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, majetku, rodu, nepriaznivého zdravotného stavu alebo zdravotného postihnutia, veku, manželského stavu, rodinného stavu, politického zmýšľania, členstva v odborovej organizácii alebo činnosti v odborovej organizácii, v inom združení, z dôvodu iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.⁴)

(4)

Služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi, nesmú zneužívať vykonávanie práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru na ujmu iného štátneho zamestnanca alebo inej fyzickej osoby alebo na ponižovanie jej ľudskej dôstojnosti. Štátny zamestnanec nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného štátneho zamestnanca alebo na vedúceho štátneho zamestnanca (ďalej len „vedúci zamestnanec“) sťažnosť, žalobu, oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin alebo iné oznámenie o kriminalite, alebo oznámenie o inej protispoločenskej činnosti.

(5)

Služobný úrad nesmie štátneho zamestnanca akýmkoľvek spôsobom postihovať alebo znevýhodňovať z dôvodu, že sa zákonným spôsobom domáha svojich práv vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.

(6)

Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde. Rovnako sa môže ochrany podľa prvej vety domáhať občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby.

§5 Ochrana súkromia

(1)

Služobný úrad nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností služobného úradu narúšať súkromie štátneho zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch služobného úradu tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami služobného úradu a kontroluje elektronickú poštu odoslanú zo služobnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to vopred písomne upozornil. Ak služobný úrad zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, dobu jej trvania a informovať o tom štátnych zamestnancov.

(2)

Štátny zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo v spoločných priestoroch služobného úradu bolo narušené nedodržaním podmienok podľa odseku 1, sa môže domáhať ochrany v služobnom úrade alebo na súde.⁵)

§6 Štátna služba

(1)

Štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby a ktorá zahŕňa

riadenie,

rozhodovanie,

odbornú prípravu návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním, schvaľovaním a podpisovaním, ako aj odborných činností súvisiacich s vrátením zákonov prezidentom,

odbornú prípravu koncepčných dokumentov a strategických dokumentov,

odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí,

právne zastupovanie,

kontrolu, dozor alebo inšpekciu,

vnútorný audit alebo vládny audit alebo

odbornú prípravu rozhodnutí.

(2)

Štátnou službou na účely tohto zákona je aj výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky.⁶)

(3)

Služobný úrad na účely odseku 1 vypracuje opis každého štátnozamestnaneckého miesta na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 1. Vypracovanie opisu štátnozamestnaneckého miesta sa nevzťahuje na štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonáva štátnu službu štátny zamestnanec podľa § 7 ods. 2 alebo ods. 7.

(4)

Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 1 na účely tohto zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná štátnym zamestnancom

výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh

štátneho orgánu alebo

služobného úradu pre štátny orgán,

ktorou vytvára podmienky na riadne vykonávanie súdnictva, alebo sa podieľa na výkone súdnictva,

ktorou vytvára podmienky na riadne vykonávanie úloh prokuratúry alebo

ktorou plní úlohy osobného úradu podľa tohto zákona.

§7 Štátny zamestnanec

(1)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je občan, ktorý vykonáva štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby.

(2)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnom úrade na základe

zvolenia do funkcie Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) podľa osobitného predpisu,

vymenovania do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu

predsedom Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“),

prezidentom,

vládou,

predsedom Ústavného súdu Slovenskej republiky,

predsedom súdnej rady,

predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo

predsedom Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky,

vedúcim Úradu vlády Slovenskej republiky,

predsedom Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

(3)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý je odborníkom plniacim úlohy pre predsedu národnej rady, podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta, člena vlády alebo pre sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „odborník ústavného činiteľa“). Odborník ústavného činiteľa vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

(4)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec poverený prezidentom výkonom funkcie (ďalej len „veľvyslanec“); na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 34, § 35, § 38 až 45, § 71 až 81, § 82 ods. 1 písm. b) až k) a ods. 2 a 4, § 83, § 84, § 87 až 96, § 117 až 121 a § 161 až 165.

(5)

Štátny zamestnanec podľa odseku 2, okrem riaditeľa kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady“), je na účely tohto zákona štátny zamestnanec vo verejnej funkcii. Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii vykonáva štátnu službu bez určenia odboru štátnej služby.

(6)

Štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii na účely tohto zákona je aj štátny občan Slovenskej republiky, zvolený národnou radou za člena Rady pre štátnu službu (ďalej len „rada“) podľa § 12 ods. 3; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 3, § 38 až 45, § 49, § 51, § 53, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 a 4, § 85, § 87 až 96, § 102, § 103, § 112 ods. 2 až 9, § 117 až 123, § 163 a § 165.

(7)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj štatutárny orgán, ktorý je do tejto funkcie vymenovaný podľa osobitného predpisu;⁷) na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 45, § 49, § 51, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 a 4, § 85, § 87 až 96, § 117 až 123, § 163 a 165, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(8)

Štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je aj občan, ktorý vykonáva štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitného predpisu⁸) a ktorý v služobnom úrade vykonáva štátnu službu na základe vyslania podľa tohto zákona; na tohto štátneho zamestnanca sa nevzťahujú ustanovenia § 34, § 38 až 45 a § 163.

(9)

Na odborníka ústavného činiteľa sa nevzťahujú ustanovenia § 38 ods. 1 písm. f), § 39 až 45, § 122, § 123 a § 165.

(10)

Na štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a na riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 45, § 49, § 51, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 a 4, § 85, § 87 až 96, § 117 až 123, § 163 a 165, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(11)

Na prednostu okresného úradu sa nevzťahujú ustanovenia § 38 až 45, § 49, § 51, § 55 až 69, § 71 ods. 1, § 72 až 81, § 82 ods. 1 a 4, § 85, § 87 až 96, § 116 ods. 3 tretej vety, § 117 až 123, § 126 ods. 4, § 150, § 163, § 165 a § 167 ods. 3 štvrtej vety.

(12)

Na základe vyslania podľa osobitného predpisu^8a) môže úlohy štátneho zamestnanca podľa odseku 2 písm. b) siedmeho bodu plniť aj občan, ktorý vykonáva štátnu službu podľa osobitného predpisu.^8b) Na občana podľa prvej vety sa primerane vzťahujú ustanovenia § 20 ods. 1 a 2, § 22 ods. 3, § 54, § 111 až 113, § 118 ods. 1, § 122, § 123, § 132 ods. 4, § 142 ods. 3, § 162 ods. 6, § 163 ods. 6, 8 a 9 a § 164 ods. 3.

§8 Nadbytočný štátny zamestnanec

(1)

Za nadbytočného štátneho zamestnanca sa považuje štátny zamestnanec, s ktorým služobný úrad skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou z dôvodu podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo písm. d) alebo dohodou z toho istého dôvodu, a ktorý dosiahol v poslednom služobnom hodnotení za kalendárny rok vynikajúce výsledky, veľmi dobré výsledky alebo štandardné výsledky [§ 123 ods. 2 písm. a), písm. b) alebo písm. c)].

(2)

Služobný úrad zaradí nadbytočného štátneho zamestnanca na základe jeho písomnej žiadosti do registra nadbytočných štátnych zamestnancov, v ktorom je evidovaný najviac po dobu jedného roka odo dňa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

(3)

Žiadosť podľa odseku 2 obsahuje osobné údaje identifikujúce nadbytočného štátneho zamestnanca, ktorý žiadosť podáva, dôvod a deň skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, údaj o výsledkoch jeho posledného služobného hodnotenia za kalendárny rok a iné údaje nevyhnutné k jeho zaradeniu do registra nadbytočných štátnych zamestnancov.

(4)

Nadbytočný štátny zamestnanec evidovaný v registri nadbytočných štátnych zamestnancov sa môže prihlásiť do vnútorného výberového konania.

§9 Absolvent

Absolventom na účely tohto zákona je občan, ktorý ku dňu prihlásenia sa na prvú časť hromadného výberového konania alebo ku dňu prihlásenia sa na výberové konanie podľa § 44 ods. 15

nedovŕšil 30 rokov veku a

skončil prípravu na povolanie podľa osobitného predpisu⁹) najneskôr pred dvoma rokmi.

§10 Odbor štátnej služby

(1)

Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(2)

Odbory štátnej služby ustanoví vláda nariadením. Odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 15 ods. 2 písm. a) až d), h) a i) určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.

§11 Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti

Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti je štátnozamestnanecké miesto určené vládou ako rozhodujúce na zabezpečenie plnenia vládou vymedzených úloh podľa jej priorít.

Rada

§12

(1)

Zriaďuje sa rada ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán na ochranu princípov štátnej služby.

(2)

Rada má piatich členov. Členmi rady sú predseda rady a ďalší štyria členovia rady. Predseda rady riadi činnosť rady, najmä zvoláva a vedie rokovania rady.

(3)

Členov rady volí a odvoláva národná rada nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov. Po jednom členovi rady navrhuje

výbor národnej rady, ktorý určí národná rada,

verejný ochranca práv,

predseda najvyššieho kontrolného úradu,

poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti,

Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky.

(4)

Predsedu rady volí národná rada z členov rady zvolených podľa odseku 3 nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov.

(5)

Členstvo v rade je nezastupiteľné. Tá istá osoba môže byť zvolená za člena rady len raz.

(6)

Za člena rady je možné zvoliť štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

získal náležité odborné vedomosti a skúsenosti v oblasti štátnej služby a

je bezúhonný.

(7)

Za bezúhonného podľa odseku 6 písm. d) sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Na účel preukázania bezúhonnosti podľa odseku 6 písm. d) poskytne štátny občan Slovenskej republiky národnej rade údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.²⁴) Údaje podľa druhej vety národná rada bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) na vydanie výpisu z registra trestov.

(8)

Funkcia člena rady je nezlučiteľná s výkonom funkcie poslanca Európskeho parlamentu, poslanca národnej rady, prezidenta, člena vlády, sudcu ústavného súdu, predsedu najvyššieho kontrolného úradu, podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu, člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostu, primátora, predsedu vyššieho územného celku, poslanca obecného zastupiteľstva, poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, štatutárneho orgánu, s členstvom v riadiacom orgáne, dozornom orgáne alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze, s funkciou v politickej strane alebo v politickom hnutí, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikaním, ani s inou zárobkovou činnosťou, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu¹⁰) okrem správy vlastného majetku, správy majetku maloletých detí,¹¹) správy majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, vedeckej činnosti, pedagogickej činnosti, lektorskej činnosti, prednášateľskej činnosti, publikačnej činnosti, literárnej činnosti, umeleckej činnosti alebo športovej činnosti.

(9)

Člen rady je povinný do 30 dní od zvolenia za člena rady písomne preukázať služobnému úradu skončenie činnosti nezlučiteľnej s výkonom tejto funkcie.

§13

(1)

Funkčné obdobie člena rady je sedem rokov.

(2)

Funkcia člena rady zaniká

uplynutím funkčného obdobia, ak odsek 3 neustanovuje inak,

vzdaním sa funkcie,

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bol člen rady odsúdený za úmyselný trestný čin alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti schváleného zmieru v konaní o úmyselnom trestnom čine,

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

odvolaním, ak člen rady nie je schopný šesť po sebe nasledujúcich mesiacov vykonávať svoju funkciu zo zdravotných dôvodov,

odvolaním, ak člen rady prestane spĺňať podmienku nezlučiteľnosti,

odvolaním, ak člen rady nevykazuje dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby,

smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.

(3)

Člen rady ostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia až do zvolenia nového člena rady.

(4)

Ak funkcia člena rady zaniká uplynutím funkčného obdobia, je ten, kto ho navrhol, povinný najneskôr tri mesiace pred uplynutím funkčného obdobia predložiť národnej rade návrh na zvolenie nového člena rady. Ak funkcia člena rady zaniká vzdaním sa funkcie, je ten, kto ho navrhol, povinný do jedného mesiaca od doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie člena rady predložiť národnej rade návrh na zvolenie nového člena rady. Ak funkcia člena rady zaniká z dôvodu uvedeného v odseku 2 písm. c) až h), je ten, kto ho navrhol, povinný do jedného mesiaca od vzniku skutočnosti, ktorá má za následok zánik funkcie člena rady, predložiť národnej rade návrh na zvolenie nového člena rady.

(5)

Oznámenie o vzdaní sa funkcie člena rady doručí člen rady predsedovi národnej rady a o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomí toho, kto ho navrhol na zvolenie za člena rady.

(6)

Návrh na odvolanie z funkcie člena rady z dôvodov ustanovených v odseku 2 písm. e) až g) predkladá národnej rade ten, kto predložil návrh na jeho zvolenie.

§14 Pôsobnosť rady

(1)

Rada

vykonáva dohľad nad dodržiavaním princípov štátnej služby a Etického kódexu štátneho zamestnanca,

vyjadruje sa k výsledku kontroly dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo služobných predpisov, proti ktorému bola vznesená námietka (§ 16 ods. 4),

vypracúva a predkladá národnej rade správu o stave a vývoji štátnej služby každoročne do 30. apríla za predchádzajúci kalendárny rok,

vypracúva návrh Etického kódexu štátneho zamestnanca a predkladá ho Úradu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“),

vypracúva odborné štúdie k aplikovaniu princípov štátnej služby a ustanovení obsiahnutých v Etickom kódexe štátneho zamestnanca,

môže predkladať úradu vlády návrhy na zmenu alebo doplnenie právnych predpisov upravujúcich výkon štátnej služby,

vybavuje písomné podnety občanov alebo štátnych zamestnancov o porušení princípov štátnej služby služobným úradom,

odporučí služobnému úradu prijatie nápravného opatrenia, ak zistí z vlastného podnetu alebo na základe podnetu občana alebo na základe podnetu štátneho zamestnanca porušenie princípov štátnej služby; o tejto skutočnosti bezodkladne písomne upovedomí úrad vlády,

prešetruje výpoveď štátneho zamestnanca najvyššieho služobného úradu.

(2)

Rada môže pri výkone svojej pôsobnosti vyžadovať súčinnosť od orgánov verejnej správy a služobných úradov.

(3)

Rada za svoju činnosť zodpovedá národnej rade.

(4)

Rokovanie rady upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje rada.

(5)

Rada upraví podrobnejšie činnosť rady v štatúte, ktorý schvaľuje národná rada.

(6)

Organizačné, technické, personálne a finančné podmienky vykonávania činností rady zabezpečuje úrad vlády.

§15 Služobný úrad

(1)

Služobným úradom na účely tohto zákona je

ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy,

orgán miestnej štátnej správy, ak odsek 3 alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

iný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky určená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky,

Slovenská informačná služba,

organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže.

(2)

Služobným úradom na účely tohto zákona je aj

Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),

Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),

Kancelária Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária ústavného súdu“),

Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady“),

Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária najvyššieho súdu“),

Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd,

generálna prokuratúra a krajská prokuratúra,

Kancelária verejného ochrancu práv,

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“).

(3)

Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnom úrade je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

(4)

Služobným úradom štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.

(5)

Služobným úradom člena rady je úrad vlády.

(6)

Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona je služobný úrad, ktorý vykonáva k služobnému úradu zriaďovateľskú funkciu,¹²) ak odsek 7 neustanovuje inak.

(7)

Nadriadeným služobným úradom na účely tohto zákona vo vzťahu k služobnému úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je generálna prokuratúra.

(8)

Najvyšším služobným úradom je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.

§16 Kontrolná činnosť

(1)

Kontrolu dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov vykonáva v každom služobnom úrade okrem služobného úradu, ktorým je kancelária národnej rady, úrad vlády. Kontrolu podľa prvej vety v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady vykonáva tento služobný úrad.

(2)

Kontrolu podľa odseku 1 môže vykonať v služobnom úrade aj nadriadený služobný úrad.

(3)

Na kontrolu vykonávanú úradom vlády sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu,¹³) ak odsek 4 neustanovuje inak.

(4)

Ak služobný úrad uvedený v § 15 ods. 2 písm. b) až i) vznesie proti výsledku kontroly dodržiavania tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie alebo služobných predpisov námietku a úrad vlády jej nevyhovie, úrad vlády bezodkladne zašle protokol o výsledku kontroly so vznesenou námietkou rade. Rada sa vyjadrí len k tej časti protokolu, ku ktorej bola vznesená námietka a k vznesenej námietke, a to do 30 dní od ich doručenia. Ak z vyjadrenia rady vyplýva, že námietka je opodstatnená, je úrad vlády povinný sa vysporiadať s vyjadrením rady. Vyjadrenie rady je súčasťou protokolu o výsledku kontroly.

Generálny tajomník služobného úradu

§17

(1)

Generálnym tajomníkom služobného úradu (ďalej len „generálny tajomník“) je služobne najvyšší vedúci zamestnanec všetkým štátnym zamestnancom v príslušnom služobnom úrade; to neplatí vo vzťahu k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy.

(2)

Generálny tajomník je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov, ako aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovuje osobitný predpis.¹⁴) V služobnom predpise je možné poveriť konaním podľa predchádzajúcej vety vedúceho zamestnanca.

(3)

Funkciu generálneho tajomníka vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov k

vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy,

veľvyslancovi plní generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí,

odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy; k odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, plní funkciu generálneho tajomníka vedúci kancelárie najvyššieho súdu,

členovi rady a riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady plní vedúci úradu vlády.

§18

(1)

Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného ministra.

(2)

Generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vymenúva a odvoláva vláda na návrh vedúceho príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

(3)

Predpokladom vymenovania do funkcie generálneho tajomníka podľa odsekov 1 a 2 je bezúhonnosť podľa § 38 ods. 4, dosiahnutie vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, získanie praxe troch rokov vo verejnej správe a tri roky praxe v riadiacej funkcii.

(4)

Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) je jeho štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.¹⁵)

(5)

Generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. d) až f) je vymenovaný alebo ustanovený podľa osobitného predpisu.¹⁶)

(6)

Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je

kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady,

kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta,

kancelária ústavného súdu, je vedúci kancelárie ústavného súdu,

kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady,

kancelária najvyššieho súdu, je vedúci kancelárie najvyššieho súdu,

Špecializovaný trestný súd, je predseda Špecializovaného trestného súdu,

krajský súd, je predseda krajského súdu,

okresný súd, je predseda okresného súdu,

generálna prokuratúra, je generálny prokurátor Slovenskej republiky,

krajská prokuratúra, je krajský prokurátor,

Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv,

najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu.

(7)

Generálny tajomník písomne poverí vedúceho zamestnanca v služobnom úrade ako svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v čase jeho neprítomnosti v rozsahu určenom v poverení, ak osobitný predpis¹⁷) neustanovuje inak.

(8)

Generálny tajomník môže písomne poveriť vedúceho zamestnanca v služobnom úrade výkonom svojich oprávnení podľa § 17 ods. 2 prvej vety v rozsahu určenom v poverení.

§19 Osobný úrad

(1)

Osobný úrad má spravidla postavenie organizačného útvaru v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho tajomníka. Osobný úrad zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú služobnému úradu zo štátnozamestnaneckých vzťahov a z právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer.

(2)

Osobný úrad štátneho zamestnanca je osobný úrad služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, ak odsek 3 neustanovuje inak.

(3)

Osobný úrad vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ktorého vymenúva a odvoláva vláda, je osobný úrad úradu vlády. Osobný úrad generálneho tajomníka v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) a c) je osobný úrad nadriadeného služobného úradu.

§20 Vedúci zamestnanec

(1)

Vedúcim zamestnancom na účely tohto zákona je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu oprávnený

organizovať, určovať a ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy na vykonávanie štátnej služby a dávať mu na tento účel pokyny,

riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadeného štátneho zamestnanca.

(2)

Vedúci zamestnanec môže riadiť aj zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme;¹⁸) ustanovenia odseku 1 sa použijú primerane.

(3)

Vedúcim zamestnancom môže byť len štátny zamestnanec, ktorý je v stálej štátnej službe, ak odsek 4 neustanovuje inak.

(4)

Vedúci zamestnanec môže byť aj štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, veľvyslanec, odborník ústavného činiteľa, ak riadi odborníkov ústavného činiteľa alebo odborník dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, ktorý vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe.

(5)

Vedúci zamestnanec, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.

(6)

Vedúci zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorej postavenie nadriadeného upravuje osobitný predpis¹⁹) a ktorá má k podriadenému štátnemu zamestnancovi oprávnenia podľa odseku 1.

(7)

Funkciu vedúceho zamestnanca k vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii a k riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, plní minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

(8)

Funkciu vedúceho zamestnanca k veľvyslancovi plní generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

(9)

Funkciu vedúceho zamestnanca k odborníkovi ústavného činiteľa plní ten, pre koho odborník ústavného činiteľa plní úlohy.

§21 Úrad vlády

Úrad vlády v oblasti štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak,

zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona,

vydáva zásady systemizácie štátnozamestnaneckých miest a kontroluje ich dodržiavanie,

vydáva všeobecne záväzné právne predpisy na vykonanie tohto zákona,

kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov,

spravuje centrálny informačný systém štátnej služby (ďalej len „centrálny informačný systém“),

vyhlasuje a uskutočňuje prvú časť hromadného výberového konania,

môže vykonať kontrolu v služobnom úrade na základe upovedomenia rady,

vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca vykonávacím právnym predpisom a

vykonáva ďalšie činnosti ustanovené týmto zákonom.

§22 Služobné predpisy

(1)

Služobný úrad vydáva služobné predpisy, ktoré upravujú podrobnosti vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami podľa tohto zákona.

(2)

Služobné predpisy služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Nadriadený služobný úrad zabezpečí sprístupnenie ním vydaného služobného predpisu podriadenému služobnému úradu.

(3)

So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený spôsobom, ktorý určí služobný úrad.

§23 Systemizácia štátnozamestnaneckých miest

(1)

Systemizácia štátnozamestnaneckých miest na účely tohto zákona je počet štátnozamestnaneckých miest v služobných úradoch určený správcom rozpočtovej kapitoly v rámci limitu počtu zamestnancov schváleného na príslušný rozpočtový rok.

(2)

Správca rozpočtovej kapitoly určí v systemizácii štátnozamestnaneckých miest podľa prevádzkových možností počet štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov; to sa nevzťahuje na správcu rozpočtovej kapitoly, ktorý má menej ako 100 štátnozamestnaneckých miest a na správcu rozpočtovej kapitoly, ktorým je kancelária národnej rady a najvyšší kontrolný úrad.

(3)

Štátnozamestnaneckým miestom vhodným pre absolventa na účely tohto zákona je voľné štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe, na ktorom sa nevyžaduje predchádzajúca prax; za štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa sa nepovažuje štátnozamestnanecké miesto na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky (ďalej len „zastupiteľský úrad“).

(4)

Zmenu v systemizácii štátnozamestnaneckých miest, na základe ktorej nedochádza v priebehu rozpočtového roka k zmene záväzného ukazovateľa limitu počtu zamestnancov, oznamuje úradu vlády správca rozpočtovej kapitoly s odôvodnením najneskôr desať dní pred jej uskutočnením.

(5)

Zmenu v systemizácii štátnozamestnaneckých miest, na základe ktorej dochádza v priebehu rozpočtového roka k zmene záväzného ukazovateľa limitu počtu zamestnancov, oznamuje úradu vlády správca rozpočtovej kapitoly s odôvodnením bezodkladne po schválení zmeny záväzného ukazovateľa limitu počtu zamestnancov Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“).

(7)

Zásady vedenia systemizácie štátnozamestnaneckých miest o štátnozamestnaneckom mieste, o štátnozamestnaneckom mieste vhodnom pre absolventa, o minimálnom počte štátnozamestnaneckých miest v organizačných útvaroch ministerstiev a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy, o zmenách systemizácie štátnozamestnaneckých miest, o registri štátnozamestnaneckých miest a o kontrole systemizácie štátnozamestnaneckých miest ustanoví úrad vlády vykonávacím právnym predpisom.

§24 Organizačná zmena

(1)

Za organizačnú zmenu sa považuje

zrušenie štátnozamestnaneckého miesta bez vytvorenia nového štátnozamestnaneckého miesta,

zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s inou najnáročnejšou činnosťou, ďalšou činnosťou, bližšie určenou najnáročnejšou činnosťou alebo bližšie určenou ďalšou činnosťou,

zrušenie štátnozamestnaneckého miesta a vytvorenie nového štátnozamestnaneckého miesta s rovnakým opisom štátnozamestnaneckého miesta a s iným pravidelným miestom výkonu štátnej služby,

prevod časti služobného úradu,

zrušenie služobného úradu,

zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením,

premiestnenie služobného úradu alebo jeho časti.

(2)

Služobný úrad vykoná organizačnú zmenu tak, aby jej účinnosť nastala deň po predpokladanom uplynutí výpovednej doby štátneho zamestnanca, ktorému bola daná výpoveď, okrem organizačnej zmeny vykonanej na základe osobitného predpisu.

Centrálny informačný systém

§25

(1)

Zriaďuje sa centrálny informačný systém, ktorý je informačným systémom verejnej správy podľa osobitného predpisu.²⁰)

(2)

Správcom centrálneho informačného systému je úrad vlády. Úrad vlády prevádzkuje centrálny informačný systém na ústrednom portáli verejnej správy²¹) (ďalej len „ústredný portál“).

(3)

Účelom zriadenia centrálneho informačného systému je umožniť služobným úradom a úradu vlády spracúvať automatizovaným spôsobom údaje, ktoré sú nevyhnutné na riadny a efektívny výkon štátnej služby podľa tohto zákona.

(4)

Súčasťou centrálneho informačného systému je register

výberových konaní,

úspešných absolventov,

nadbytočných štátnych zamestnancov,

§26

(1)

Služobný úrad je povinný poskytovať údaje do registra výberových konaní, registra nadbytočných štátnych zamestnancov, registra štátnozamestnaneckých miest a do registra štátnych zamestnancov a zodpovedá za ich správnosť, pravdivosť a úplnosť. Úrad vlády je povinný poskytovať údaje do registra úspešných absolventov a zodpovedá za ich správnosť, pravdivosť a úplnosť.

(2)

Služobný úrad, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, neposkytuje do registra výberových konaní a do registra nadbytočných štátnych zamestnancov údaje týkajúce sa zastupiteľských úradov. Služobné úrady podľa § 15 ods. 2 písm. e) až g) neposkytujú údaje do registra výberových konaní.

(3)

Údaje evidované v centrálnom informačnom systéme sa považujú za správne, pravdivé a úplné, pokiaľ sa nepreukáže opak.

§27

(1)

Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnejšie rozsah údajov poskytovaných do registra výberových konaní, registra úspešných absolventov a do registra nadbytočných štátnych zamestnancov.

(2)

Úrad vlády ustanoví rozsah údajov poskytovaných služobnými úradmi do registra štátnozamestnaneckých miest vykonávacím právnym predpisom.

(3)

Úrad vlády ustanoví podrobnejšie rozsah údajov poskytovaných služobnými úradmi do registra štátnych zamestnancov vykonávacím právnym predpisom.

§28

(1)

Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje centrálny informačný systém, je naplnenie registračnej, monitorovacej, kontrolnej a štatistickej funkcie jednotlivých jeho registrov.

(2)

Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje register výberových konaní, je, okrem účelu podľa odseku 1, aj zabezpečenie všetkých úkonov súvisiacich s priebehom výberového konania a prijatím do štátnej služby. Rozsah osobných údajov spracúvaných podľa prvej vety tvorí

titul, meno a priezvisko,

dátum narodenia,

rodné číslo,

občianstvo,

kontaktné údaje občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby a

iné osobné údaje tohto občana nevyhnutné na dosiahnutie tu uvedeného účelu.

(3)

Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje register úspešných absolventov, je, okrem účelu podľa odseku 1, aj realizácia hromadného výberového konania a zabezpečenie obsadzovania štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov. Rozsah osobných údajov spracúvaných podľa prvej vety tvorí

titul, meno a priezvisko,

dátum narodenia,

rodné číslo,

občianstvo,

kontaktné údaje absolventa a

iné osobné údaje absolventa nevyhnutné na dosiahnutie tu uvedeného účelu.

(4)

Účelom spracúvania osobných údajov, ktoré obsahuje register nadbytočných štátnych zamestnancov, je, okrem účelu podľa odseku 1, aj umožniť nadbytočnému štátnemu zamestnancovi prihlásenie sa do vnútorného výberového konania. Rozsah osobných údajov spracúvaných podľa prvej vety tvorí

titul, meno a priezvisko,

dátum narodenia,

rodné číslo,

občianstvo,

deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

výsledky posledného služobného hodnotenia za kalendárny rok,

kontaktné údaje nadbytočného štátneho zamestnanca a

iné osobné údaje nadbytočného štátneho zamestnanca nevyhnutné na dosiahnutie tu uvedeného účelu.

(5)

Rozsah spracúvaných osobných údajov, ktoré obsahuje register štátnych zamestnancov, tvorí

titul, meno a priezvisko,

dátum narodenia,

rodné číslo,

občianstvo,

funkcia,

najvyššie dosiahnuté vzdelanie,

ovládanie cudzieho jazyka,

kvalifikačné predpoklady štátneho zamestnanca a

iné osobné údaje štátneho zamestnanca nevyhnutné na dosiahnutie účelu podľa odseku 1.

§29 Vhodné štátnozamestnanecké miesto

(1)

Vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre štátneho zamestnanca, ktorý môže vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta na účely tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké miesto v stálej štátnej službe v nasledujúcom poradí:

v tom istom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

v inom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

v tom istom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53 alebo

v inom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53.

(2)

Vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby na účely tohto zákona, je voľné štátnozamestnanecké miesto v dočasnej štátnej službe podľa § 36 ods. 4 písm. b), ak tento odborník môže vykonávať štátnu službu na tomto štátnozamestnaneckom mieste, ak spĺňa všetky kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta v nasledujúcom poradí:

v tom istom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

v inom odbore štátnej služby v tej istej funkcii podľa § 53,

v tom istom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53 alebo

v inom odbore štátnej služby v inej funkcii podľa § 53.

(3)

Za vhodné štátnozamestnanecké miesto podľa odsekov 1 a 2 sa nepovažuje štátnozamestnanecké miesto na zastupiteľskom úrade alebo štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa.

§30 Dohoda o sporných nárokoch

Služobný úrad a štátny zamestnanec si môžu upraviť svoje sporné nároky dohodou o sporných nárokoch, ktorá musí byť písomná, inak je neplatná.

§31 Lehota

(1)

Ak je to potrebné, služobný úrad určí na vykonanie úkonu primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.

(2)

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty podanie podá na príslušnom služobnom úrade, ak sa podanie odovzdá na poštovú prepravu poštovému podniku, alebo ak sa podanie pri výberovom konaní alebo pri hromadnom výberovom konaní odošle príslušnému služobnému úradu v elektronickej podobe podľa § 41 ods. 3 písm. b).

(3)

V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, pokiaľ sa nepreukáže opak.

Doručovanie

§32

(1)

Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk písomnosti týkajúce sa

vzniku, zmeny alebo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

vzniku, zmeny alebo zániku práv alebo povinností vyplývajúcich zo služobnej zmluvy,

prešetrenia výpovede,

vyhodnotenia majetkového priznania,

disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca,

služobného hodnotenia,

odstúpenia od služobnej zmluvy.

(2)

Služobný úrad doručuje štátnemu zamestnancovi písomnosti v sídle služobného úradu alebo v mieste výkonu štátnej služby, ak nie je totožné so sídlom služobného úradu. Ak to nie je možné, písomnosť možno doručiť štátnemu zamestnancovi poštovým podnikom na poslednú adresu štátneho zamestnanca, ktorá je služobnému úradu známa.

(3)

Služobný úrad zasiela všetky písomnosti, doručované poštovým podnikom, ako doporučené zásielky s vyznačenou poznámkou „uložiť 10 dní“ a písomnosti podľa odseku 1 aj s doručenkou a vyznačenou poznámkou „do vlastných rúk“.

(4)

Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak.

(5)

Štátny zamestnanec doručuje všetky písomnosti v sídle služobného úradu alebo v mieste výkonu štátnej služby, ak nie je totožné so sídlom služobného úradu, a ak to nie je možné, poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

(6)

Povinnosť služobného úradu alebo štátneho zamestnanca doručiť písomnosť je splnená v deň, keď si štátny zamestnanec alebo služobný úrad písomnosť prevezme, alebo keď písomnosť poštový podnik vráti služobnému úradu alebo štátnemu zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo keď doručenie písomnosti bolo zmarené konaním, alebo opomenutím štátneho zamestnanca alebo služobného úradu. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak štátny zamestnanec alebo služobný úrad prijatie písomnosti odmietne, a to dňom odmietnutia prijatia písomnosti.

(7)

Ak štátny zamestnanec oznámil služobnému úradu zástupcu na doručovanie písomností doručovaných do vlastných rúk, služobný úrad doručuje všetky písomnosti uvedené v odseku 1 len zvolenému zástupcovi. Na doručovanie písomnosti zvolenému zástupcovi sa primerane použijú odseky 1 až 4 a odsek 6.

(8)

Na doručovanie písomností radou sa primerane použijú ustanovenia odsekov 1 až 4 a odsek 6.

§33

Ustanovenie § 32 sa nevzťahuje na doručovanie písomností pri výberovom konaní a pri hromadnom výberovom konaní.

DRUHÁ ČASŤ | DRUHY ŠTÁTNEJ SLUŽBY A OBSADZOVANIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝCH MIEST

Prvá hlava

DRUHY ŠTÁTNEJ SLUŽBY

Stála štátna služba

§34

Stála štátna služba je štátna služba na neurčitý čas. Súčasťou stálej štátnej služby je skúšobná doba, ak § 52 ods. 2 neustanovuje inak. Štátneho zamestnanca, ako aj občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, je možné prijať do stálej štátnej služby len na základe výberového konania alebo na základe hromadného výberového konania, ak § 35 neustanovuje inak.

§35

Občana, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,²²) je možné prijať do stálej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o prijatie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu,²²) ak takýto občan

bezprostredne predtým vykonával činnosť v štátnej službe podľa osobitného predpisu²²) na tomto mieste,

spĺňa predpoklady podľa § 38 ods. 1 písm. a) až e) a požiadavky podľa § 38 ods. 2,

zloží sľub.

Dočasná štátna služba

§36

(1)

Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, ktorá zahŕňa skúšobnú dobu, ak
§ 52 ods. 3 neustanovuje inak.

(2)

Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec, odborník ústavného činiteľa a štátny zamestnanec podľa § 7 ods. 8 vykonáva štátnu službu v dočasnej štátnej službe; to sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý uvedenú funkciu vykonáva na základe zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. p) na základe poverenia výkonom funkcie veľvyslanca alebo podľa § 55 ods. 1 písm. r).

(3)

Do dočasnej štátnej služby je možné bez výberového konania prijať

občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby na zastupovanie štátneho zamestnanca, ktorý

je uznaný za dočasne práceneschopného,

vykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu,

je uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy,

odborníka ústavného činiteľa,

štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 8,

občana, ktorý úspešne absolvoval štipendijný program na posilnenie analytických kapacít vo verejnej správe.

(4)

Do dočasnej štátnej služby je možné prijať len na základe výberového konania občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby

na zastupovanie štátneho zamestnanca,

ktorý je na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke alebo na dovolenke, ktorá bezprostredne nadväzuje na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku,

ktorý čerpá služobné voľno,

ktorý je zaradený mimo činnej štátnej služby,

ktorý bol vzatý do väzby,

ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny,

ktorý je dočasne preložený,

u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. r),

na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.

(5)

Do dočasnej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca je možné prijať len na základe výberového konania občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby

na zastupovanie vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v odseku 3 písm. a) alebo v odseku 4 písm. a),

na voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.

(6)

Do dočasnej štátnej služby bez výberového konania je možné opätovne prijať občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby na zastupovanie toho istého štátneho zamestnanca na tom istom štátnozamestnaneckom mieste z dôvodu podľa odseku 4 písm. a) prvého bodu.

(7)

Za opätovné prijatie do dočasnej štátnej služby sa na účely odseku 6 považuje vznik štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe v tom istom služobnom úrade.

§37

Dočasná štátna služba

štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii a riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,

štátneho zamestnanca vo funkcii štatutárneho orgánu, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu, trvá po dobu vykonávania tejto funkcie,

štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 8 trvá po dobu vyslania,

odborníka ústavného činiteľa trvá počas vykonávania funkcie toho, pre koho plní úlohy,

štátneho zamestnanca, ktorý zastupuje štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. a) alebo ods. 5 písm. a), trvá, ak trvá dôvod na zastupovanie a štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené,

odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,

štátneho zamestnanca vo funkcii veľvyslanca trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve,

štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. d) trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve.

Druhá hlava

PODMIENKY PRIJATIA DO ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§38

(1)

Do štátnej služby je možné prijať na základe písomnej žiadosti o prijatie do štátnej služby (ďalej len „žiadosť o prijatie“) občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak spĺňa tieto predpoklady:

dosiahol vek najmenej 18 rokov,

má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

je bezúhonný,

spĺňa kvalifikačné predpoklady,

ovláda štátny jazyk,

bol úspešný a vybraný vo výberovom konaní alebo v hromadnom výberovom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(2)

Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto je možné prijať občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, ak okrem splnenia predpokladov podľa odseku 1 spĺňa tieto požiadavky:

je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby, ak zdravotnú spôsobilosť vyžaduje osobitný predpis,

ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta,

spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené osobitným predpisom²³) alebo požiadavky určené služobným úradom potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,

má odbornú prax, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v opise štátnozamestnaneckého miesta; odbornou praxou na účely tohto zákona je vykonávanie činnosti, ktorá má rovnaký charakter alebo obdobný charakter ako činnosť vykonávaná na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta.

(3)

Žiadosť o prijatie obsahuje na účely spracúvania osobných údajov údaje potrebné a nevyhnutné na presnú identifikáciu občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby a iné údaje nevyhnutne potrebné a súvisiace s jeho prijatím do štátnej služby.

(4)

Za bezúhonného na účely odseku 1 písm. c) sa nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené. Bezúhonnosť sa preukazuje pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

(5)

Občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby, na účely preukázania bezúhonnosti podľa odseku 4 poskytne služobnému úradu v žiadosti o zaradenie do výberového konania (ďalej len „žiadosť o zaradenie“) alebo v žiadosti o prijatie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.²⁴) Údaje podľa prvej vety potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov služobný úrad zašle pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru prostredníctvom centrálneho informačného systému v elektronickej podobe generálnej prokuratúre.

(6)

Ak požiada o prijatie do štátnej služby občan, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, za výpis z registra trestov sa považuje výpis z registra trestov vydaný príslušným orgánom krajiny, ktorej je tento občan štátnym príslušníkom; ak sa taký doklad v danej krajine nevydáva, nahrádza výpis z registra trestov rovnocenná listina vydaná príslušným súdnym orgánom alebo administratívnym orgánom alebo čestné vyhlásenie osvedčené príslušným orgánom krajiny. Výpis z registra trestov alebo listina, ktorá ho nahrádza, nesmú byť pri ich predložení staršie ako tri mesiace, musia byť opatrené osvedčením podľa osobitného predpisu²⁵) a predložené spolu s úradne overeným prekladom do slovenského jazyka; u občana Českej republiky sa úradne overený preklad výpisu z registra trestov alebo listiny, ktorá ho nahrádza, do slovenského jazyka nevyžaduje.

(7)

Ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 8, za bezúhonného na účely odseku 1 písm. c) sa nepovažuje aj ten,

kto ako obvinený uzavrel zmier v konaní o úmyselnom trestnom čine, ak od nadobudnutia právoplatnosti zmieru neuplynuli viac ako dva roky,

proti komu bolo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin podmienečne zastavené, ak neuplynula skúšobná doba,

kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný trestný čin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania, trestný čin nepriamej korupcie a trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe aj vtedy, ak bolo odsúdenie zahladené,

kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin z nedbanlivosti na trest odňatia slobody, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený a ak odsúdenie nebolo zahladené.

(8)

Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov, ak sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto

vedúceho zamestnanca alebo

na ktorom štátny zamestnanec vykonáva činnosť spojenú s nakladaním s verejnými finančnými prostriedkami a ktoré služobný úrad určí v služobnom predpise.

(9)

Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa občana, ktorý požiadal o prijatie do štátnej služby pred vznikom štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný úrad požiada o odpis registra trestov týkajúci sa aj štátneho zamestnanca, ktorý sa prekladá na štátnozamestnanecké miesto uvedené v odseku 8 pred jeho preložením; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca, ktorý sa prekladá zo štátnozamestnaneckého miesta uvedeného v odseku 8.

(10)

Odsekmi 4 až 9 nie sú dotknuté ustanovenia o bezúhonnosti podľa osobitných predpisov.

(11)

Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je

vzdelanie,

osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu,²⁶)

študijný odbor, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby ustanoví služobný úrad v služobnom predpise.

(12)

Vzdelanie na účely tohto zákona je

úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),

vyššie odborné vzdelanie,

vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.

(13)

Kvalifikačné predpoklady sú uvedené

v prílohe č. 2,

v osobitnom predpise²⁶) alebo

v služobnom predpise.

(14)

Osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu získava štátny zamestnanec v lehote ustanovenej osobitným predpisom, ak takej niet v lehote určenej služobným úradom.

(15)

Predpoklady podľa odseku 1 písm. b) až e), ako aj predpoklad občianstva podľa § 2 alebo § 3 a požiadavku podľa odseku 2 písm. a) musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby.

Tretia hlava

OBSADZOVANIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝCH MIEST

§39

(1)

Služobný úrad obsadzuje

štátnozamestnanecké miesto na základe výberového konania, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, a to

preložením štátneho zamestnanca,

prijatím nadbytočného štátneho zamestnanca alebo

prijatím občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby,

štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa na základe hromadného výberového konania prijatím absolventa, ak § 44 ods. 15 neustanovuje inak.

(2)

Služobný úrad môže obsadiť väčší počet štátnozamestnaneckých miest aj na základe hromadného výberového konania podľa § 45, a to

preložením štátneho zamestnanca,

prijatím občana, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby.

Výberové konanie

§40

(1)

Služobný úrad vyhlasuje výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v tomto služobnom úrade.

(2)

Za účelom zabezpečiť plnenie služobných úloh môže služobný úrad vyhlásiť výberové konanie aj na obsadené štátnozamestnanecké miesto, ak je zo všetkých okolností zrejmé, že sa štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vykonávajúceho štátnu službu na tomto mieste v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov skončí, alebo bude potrebné jeho zastupovanie podľa § 36 ods. 4 písm. a); ustanovenia § 39 až 45 sa použijú primerane.

(3)

Výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa uskutočňuje ako

vnútorné výberové konanie

zo štátnych zamestnancov a nadbytočných štátnych zamestnancov služobného úradu, ktorý vyhlasuje výberové konanie (ďalej len „užšie vnútorné výberové konanie“) alebo

zo štátnych zamestnancov a nadbytočných štátnych zamestnancov všetkých služobných úradov (ďalej len „širšie vnútorné výberové konanie“) alebo

vonkajšie výberové konanie zo štátnych zamestnancov všetkých služobných úradov a občanov, ktorí sa uchádzajú o prijatie do štátnej služby (ďalej len „vonkajšie výberové konanie“).

(4)

Štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca sa obsadzuje najskôr na základe vnútorného výberového konania. Ak nie je možné obsadiť štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca postupom podľa prvej vety, môže ho služobný úrad obsadiť na základe vonkajšieho výberového konania. Štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca sa môže obsadiť na základe vnútorného výberového konania alebo na základe vonkajšieho výberového konania.

(5)

Výberové konanie pozostáva z

písomnej časti a ústnej časti alebo

ústnej časti.

(6)

V písomnej časti výberového konania môže služobný úrad použiť formy overenia podľa § 41 ods. 11 písm. a) až f) a v ústnej časti výberového konania formy overenia podľa § 41 ods. 11 písm. g) a h).

(7)

Štátny zamestnanec, nadbytočný štátny zamestnanec a občan, ktorý sa uchádza o prijatie do štátnej služby sa na účely výberového konania považuje za uchádzača o štátnu službu (ďalej len „uchádzač“).

(8)

Výberovým konaním na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta sa overujú

všeobecné vedomosti uchádzača,

odborné vedomosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „odborné vedomosti“),

schopnosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „schopnosti“),

osobnostné vlastnosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na opis štátnozamestnaneckého miesta a povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste (ďalej len „osobnostné vlastnosti“).

(9)

Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zložená z predsedu a najmenej z ďalších dvoch členov. Počet členov musí byť nepárny. Výberovú komisiu služobného úradu zriaďuje a o počte jej členov rozhoduje generálny tajomník, ktorý vymenúva jej členov a náhradníka, ak to je potrebné.

(10)

Člen výberovej komisie, ktorý vedie osobný pohovor, je povinný pred jeho vykonaním absolvovať vzdelávanie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia.

(11)

Členovia výberovej komisie posudzujú výsledky jednotlivých foriem overenia požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobných vlastností uchádzača, overujú požadované schopnosti a osobnostné vlastnosti uchádzača a vyjadrujú svoje preferencie v diskusii za účelom zosúladenia ich hodnotení a pri určovaní poradia uchádzačov umiestnených na rovnakom mieste v poradí úspešnosti. Predseda výberovej komisie organizačne riadi priebeh výberového konania a má rozhodujúci hlas pri rovnakom počte hlasov v hlasovaní.

(12)

Člen výberovej komisie je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s výkonom jeho funkcie.

§41

(1)

Výberové konanie vyhlasuje služobný úrad prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli najmenej 15 pracovných dní pred jeho uskutočnením. Služobný úrad môže vyhlásiť výberové konanie aj v tlači alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie.

(2)

Lehota na prihlásenie sa do výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia výberového konania a trvá najmenej päť pracovných dní. Uchádzač sa prihlasuje do výberového konania podaním žiadosti o zaradenie spolu s ďalšími požadovanými dokumentmi na príslušný služobný úrad.

(3)

Žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty môže uchádzač podať v písomnej forme

v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli

po autentifikácii²⁷) na ústrednom portáli alebo

bez autentifikácie na ústrednom portáli.

(4)

V žiadosti o zaradenie podanej podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu si uchádzač zvolí požadovanú podobu doručovania písomností služobným úradom, a to listinnú podobu podľa § 43 ods. 1 písm. a) druhého bodu alebo elektronickú podobu podľa § 43 ods. 1 písm. b) prvého bodu.

(5)

Uchádzač osvedčuje splnenie predpokladov a požiadaviek uvedených vo vyhlásení výberového konania

dokumentmi pripojenými k žiadosti o zaradenie alebo

priamo v žiadosti o zaradenie podanej v elektronickej podobe a pripojenými dokumentmi.

(6)

Uchádzač doručuje všetky písomnosti služobnému úradu formou podľa odseku 3. Ak odsek 7 druhej vety neustanovuje inak, považuje sa povinnosť doručiť písomnosť služobnému úradu za splnenú dňom

odovzdania písomnosti do rúk povereného zamestnanca služobného úradu,

odovzdania písomnosti do podateľne príslušného služobného úradu,

odovzdania písomnosti na poštovú prepravu alebo

odoslania písomnosti, ktorá má charakter elektronického formulára, prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do zriadenej elektronickej schránky²⁸) služobného úradu.

(7)

Žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty podané podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu je uchádzač povinný doručiť služobnému úradu aj v listinnej podobe najneskôr v deň výberového konania pred jeho uskutočnením, inak služobný úrad na žiadosť o zaradenie neprihliadne. Povinnosť doručiť písomnosti podľa prvej vety sa považuje za splnenú dňom prevzatia týchto písomností služobným úradom.

(8)

Ak sa žiadosť o zaradenie podá v listinnej podobe, služobný úrad zaradí uchádzača do registra výberových konaní na ústrednom portáli, ktorý uchádzačovi pridelí identifikátor v tvare znakového reťazca zloženého z písmen, čísel a znakov (ďalej len „identifikátor uchádzača“). Ak sa žiadosť o zaradenie podá v elektronickej podobe, pridelí register výberových konaní uchádzačovi identifikátor uchádzača, ktorý odošle do jeho zriadenej elektronickej schránky alebo do jeho e-mailovej schránky, ak si túto podobu doručovania uchádzač zvolil v žiadosti o zaradenie. Identifikátor uchádzača slúži na identifikáciu uchádzača v procese výberového konania a oznámi sa uchádzačovi najneskôr v pozvánke na výberové konanie.

(9)

Služobný úrad pozve najmenej sedem pracovných dní pred uskutočnením výberového konania uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania a včas podal žiadosť o zaradenie s ďalšími požadovanými dokumentmi, na výberové konanie.

(10)

Služobný úrad nezaradí do výberového konania uchádzača, ktorý nespĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania, uchádzača, ktorý podal žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty oneskorene, alebo nedoručil služobnému úradu žiadosť o zaradenie a ďalšie požadované dokumenty podľa odseku 7; služobný úrad túto skutočnosť oznámi nezaradenému uchádzačovi.

(11)

Overenie požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzača sa môže uskutočniť týmito formami:

písomným testom na overenie odborných vedomostí uchádzača (ďalej len „odborný test“),

písomným testom na overenie všeobecných vedomostí najmä o ústavnom zriadení, o organizácii štátnej správy a o štátnej službe (ďalej len „všeobecný test“),

písomným testom na overenie ovládania štátneho jazyka (ďalej len „test zo štátneho jazyka“),

písomným testom na overenie úrovne ovládania cudzieho jazyka, ak požiadavkou na vykonávanie štátnej služby je ovládanie cudzieho jazyka podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta (ďalej len „test z cudzieho jazyka“),

písomným testom na overenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača (ďalej len „test na overenie schopností a vlastností“),

prípadovou štúdiou, ak to služobný úrad určí v služobnom predpise, v ktorom upraví najmä postup služobného úradu pri overení požadovaných odborných vedomostí a schopností uchádzača prípadovou štúdiou, podmienky na úspešné absolvovanie prípadovej štúdie a spôsob hodnotenia prípadovej štúdie,

osobným pohovorom s uchádzačom na overenie požadovaných schopností a osobnostných vlastností alebo

posúdením požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača metódou hodnotiaceho centra.

(12)

Užšie vnútorné výberové konanie pozostáva z testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.

(13)

Širšie vnútorné výberové konanie pozostáva z odborného testu, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.

(14)

Vonkajšie výberové konanie pozostáva z odborného testu, testu zo štátneho jazyka, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, a z osobného pohovoru.

(15)

Vonkajšie výberové konanie na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta vedúceho zamestnanca sekcie pozostáva z odborného testu, testu zo štátneho jazyka, testu z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje, z osobného pohovoru a z posúdenia požadovaných schopností a osobnostných vlastností uchádzača metódou hodnotiaceho centra.

(16)

Služobný úrad môže overenie požadovaných všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností uchádzača podľa odsekov 12 až 15 doplniť ďalšou z foriem podľa odseku 11.

(17)

Na zabezpečenie profesionálneho postupu pri overovaní všeobecných vedomostí, odborných vedomostí, schopností a osobnostných vlastností a pri hodnotení výsledkov výberového konania služobný úrad spolupracuje s odborníkmi z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky, lingvistiky alebo príbuzných vedných odborov.

(18)

Uchádzač je úspešný vo výberovom konaní, ak vyhovel podmienkam v oboch častiach výberového konania. Ak sa výberové konanie skladá len z písomnej časti alebo len z ústnej časti, uchádzač je úspešný vo výberovom konaní, ak vyhovel podmienkam príslušnej časti výberového konania.

(19)

Výberová komisia vyhodnotí výsledky výberového konania a určí poradie úspešnosti uchádzačov na základe súčtu bodového hodnotenia jednotlivých častí výberového konania.

(20)

Ak sa na rovnakom mieste v poradí úspešnosti uchádzačov umiestnil viac ako jeden uchádzač, predseda výberovej komisie otvorí diskusiu, v ktorej členovia výberovej komisie vyjadria preferencie pre jedného z týchto uchádzačov a odôvodnia ich; odôvodnenie sa uvedie v zápisnici. Po diskusii predseda výberovej komisie dá hlasovať o novom poradí úspešnosti uchádzačov tak, aby na každom poradovom mieste bol len jeden úspešný uchádzač. Každý člen výberovej komisie má jeden hlas. Ak je počet hlasov členov výberovej komisie rovnaký, rozhodujúci je hlas predsedu výberovej komisie.

(21)

O priebehu výberového konania a výsledku výberového konania sa vyhotoví zápisnica. Zápisnicu podpíše predseda výberovej komisie a ostatní členovia výberovej komisie.

(22)

Poradie úspešnosti uchádzačov určené výberovou komisiou je pri obsadzovaní štátnozamestnaneckého miesta záväzné.

(23)

Služobný úrad vyhlási výsledok výberového konania prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do desiatich dní od jeho skončenia. Vybranému úspešnému uchádzačovi oznámi služobný úrad výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.

(24)

Výberové konanie je neúspešné, ak

žiadny z uchádzačov nebol úspešný vo výberovom konaní,

vybraný úspešný uchádzač nepodá písomnú žiadosť o prijatie na príslušný služobný úrad v termíne určenom služobným úradom a vo výberovom konaní nebol úspešný žiadny ďalší uchádzač,

sa do výberového konania neprihlásil žiadny uchádzač,

žiadny uchádzač prihlásený do výberového konania nespĺňa predpoklady a požiadavky vyhláseného výberového konania,

sa žiadny z pozvaných uchádzačov nezúčastnil na výberovom konaní.

(25)

Služobný úrad vráti uchádzačovi, ktorý nebol zaradený do výberového konania, uchádzačovi, ktorý nebol úspešný vo výberovom konaní, a uchádzačovi, ktorý bol úspešný a nebol vybraný vo výberovom konaní, všetky dokumenty, ktoré predložil v listinnej podobe.

§42

(1)

Služobný úrad vyhlásené výberové konanie zruší, ak do jeho skončenia došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta alebo ak odpadol dôvod na zastupovanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste.

(2)

Služobný úrad neprijme do štátnej služby vybraného úspešného uchádzača alebo nevykoná zmenu jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ak po skončení výberového konania došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta alebo ak zanikol dôvod na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta, nakoľko odpadol dôvod na zastupovanie štátneho zamestnanca na tomto štátnozamestnaneckom mieste.

(3)

Služobný úrad bezodkladne vyhlási zrušenie výberového konania, zrušenie štátnozamestnaneckého miesta podľa odseku 2 alebo zánik dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta podľa odseku 2 prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli. Zrušenie výberového konania sa bezodkladne oznámi všetkým uchádzačom a zrušenie štátnozamestnaneckého miesta alebo zánik dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta všetkým uchádzačom, ktorí sa zúčastnili výberového konania.

§43

(1)

Služobný úrad doručuje uchádzačovi všetky písomnosti pri výberovom konaní v písomnej forme

v listinnej podobe

osobne alebo

poštovým podnikom alebo

v elektronickej podobe prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli

do e-mailovej schránky uchádzača uvedenej v žiadosti o zaradenie alebo

do zriadenej elektronickej schránky uchádzača.

(2)

Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie v listinnej podobe, služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti v listinnej podobe podľa odseku 1 písm. a). Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie podľa § 41 ods. 3 písm. b) prvého bodu, služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti spravidla prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do jeho zriadenej elektronickej schránky. Ak uchádzač podá žiadosť o zaradenie podľa § 41 ods. 3 písm. b) druhého bodu, služobný úrad mu doručuje všetky písomnosti spravidla v takej podobe, ktorú si uchádzač zvolil v žiadosti o zaradenie.

(3)

Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť uchádzačovi sa považuje za splnenú dňom

odovzdania doručovanej písomnosti

uchádzačovi alebo

na poštovú prepravu,

odoslania písomnosti, ktorá má charakter elektronického formulára prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli

do e-mailovej schránky uchádzača uvedenej v žiadosti o zaradenie aj vtedy, ak sa uchádzač o tom nedozvie, alebo

do zriadenej elektronickej schránky uchádzača aj vtedy, ak sa uchádzač o jej uložení nedozvie.

(4)

Uložením podľa odseku 3 písm. b) druhého bodu sa rozumie okamih, odkedy je elektronický formulár dostupný uchádzačovi v jeho zriadenej elektronickej schránke.

(5)

Na účely doručovania písomností súvisiacich s výberovým konaním podľa tohto zákona sa nevyžaduje, aby zriadená elektronická schránka uchádzača bola aktivovaná.²⁹)

Hromadné výberové konanie

§44

(1)

Hromadné výberové konanie sa vyhlasuje na obsadenie štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov v služobných úradoch. Hromadné výberové konanie pozostáva z dvoch častí.

(2)

Na prvú časť hromadného výberového konania sa primerane použijú ustanovenia § 40 ods. 6, 7, 9, 11 a 12, § 41 ods. 1 až 10, ods. 11 písm. a) až d), ods. 17, 18, 21 a ods. 24 písm. a), c) až e) a § 43. Na druhú časť hromadného výberového konania sa primerane použijú ustanovenia § 40 ods. 5 až 12, § 41 ods. 1 až 10, ods. 11 písm. a), d) a g), ods. 17 až 22 a ods. 24, § 42 a 43.

(3)

Prvú časť hromadného výberového konania z absolventov vyhlasuje úrad vlády najmenej raz za kalendárny rok prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli najmenej 25 pracovných dní pred jej uskutočnením a uskutočňuje ju výberová komisia zriadená generálnym tajomníkom úradu vlády. Lehota na prihlásenie sa do prvej časti hromadného výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia prvej časti hromadného výberového konania a trvá najmenej 15 pracovných dní.

(4)

Prvá časť hromadného výberového konania je len písomná a pozostáva zo všeobecného testu a z testu zo štátneho jazyka. Overenie požadovaných všeobecných vedomostí a odborných vedomostí absolventa podľa prvej vety je možné doplniť aj ďalšou formou, a to odborným testom alebo testom z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje.

(5)

Úrad vlády vyhlási výsledok prvej časti hromadného výberového konania prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli do desiatich dní od jej skončenia.

(6)

Absolventa, ktorý bol úspešný v prvej časti hromadného výberového konania na základe vyhodnotenia výsledkov výberovou komisiou, zaradí úrad vlády do registra úspešných absolventov na ústrednom portáli, v ktorom bude evidovaný najviac po dobu dvoch rokov odo dňa jeho zaradenia.

(7)

Úrad vlády vráti absolventovi, ktorý nebol zaradený do prvej časti hromadného výberového konania, a absolventovi, ktorý nebol úspešný v prvej časti hromadného výberového konania, všetky dokumenty, ktoré predložil v listinnej podobe.

(8)

Druhú časť hromadného výberového konania vyhlasuje prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli služobný úrad, ktorý obsadzuje štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa, a uskutočňuje ju výberová komisia zriadená v tomto služobnom úrade.

(9)

Absolventovi, ktorý bol zaradený do registra úspešných absolventov, sa oznamuje vyhlásenie druhej časti hromadného výberového konania na príslušnom služobnom úrade prostredníctvom registra úspešných absolventov na ústrednom portáli do jeho zriadenej elektronickej schránky alebo do jeho e-mailovej schránky, ak si zvolil v žiadosti o zaradenie do prvej časti hromadného výberového konania túto podobu doručovania písomností.

(10)

Do vyhlásenej druhej časti hromadného výberového konania sa môže prihlásiť len absolvent evidovaný v registri úspešných absolventov na ústrednom portáli.

(11)

Druhá časť hromadného výberového konania pozostáva z osobného pohovoru; na overenie požadovaných odborných vedomostí absolventa je možné vykonať aj odborný test a test z cudzieho jazyka, ak sa vyžaduje.

(12)

Služobný úrad vyhlási výsledok druhej časti hromadného výberového konania v registri výberových konaní na ústrednom portáli do desiatich dní od jej skončenia. Vybranému úspešnému absolventovi oznámi služobný úrad výsledok druhej časti hromadného výberového konania do desiatich dní od jej skončenia.

(13)

Služobný úrad vráti absolventovi, ktorý nebol zaradený do druhej časti hromadného výberového konania, absolventovi, ktorý nebol úspešný v druhej časti hromadného výberového konania, a absolventovi, ktorý bol úspešný a nebol vybraný v druhej časti hromadného výberového konania, všetky dokumenty, ktoré predložil v listinnej podobe.

(14)

Absolvent úspešný v prvej časti hromadného výberového konania, ktorý nebol úspešný v druhej časti hromadného výberového konania, alebo absolvent, ktorý bol úspešný a nebol vybraný v druhej časti hromadného výberového konania, je naďalej evidovaný v registri úspešných absolventov na ústrednom portáli.

(15)

Ak služobný úrad neobsadí štátnozamestnanecké miesto z absolventov evidovaných v registri úspešných absolventov na ústrednom portáli, môže vyhlásiť vonkajšie výberové konanie len z absolventov. Na vonkajšie výberové konanie podľa prvej vety sa primerane vzťahujú ustanovenia § 40 až 43.

§45

Služobný úrad môže vyhlásiť hromadné výberové konanie aj na obsadenie väčšieho počtu štátnozamestnaneckých miest; § 44 sa použije primerane.

§46

(1)

Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o výberových konaniach, najmä o

vyhlásení výberového konania,

prihlásení sa do výberového konania a rozsahu údajov vyžadovaných v žiadosti o zaradenie,

pozvaní na výberové konanie,

nezaradení uchádzača do výberového konania,

spôsobe vykonania výberového konania,

výberovej komisii,

písomnej časti výberového konania a ústnej časti výberového konania,

priebehu výberového konania,

výsledku výberového konania,

zrušení výberového konania, zrušení štátnozamestnaneckého miesta a zániku dôvodu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta,

hromadnom výberovom konaní a rozsahu údajov vyžadovaných v žiadosti o zaradenie do prvej časti hromadného výberového konania a v žiadosti o zaradenie do druhej časti hromadného výberového konania.

(2)

Služobný úrad, ktorým je kancelária národnej rady, si ustanoví podrobnosti o výberových konaniach podľa odseku 1 v služobnom predpise.

§47

(1)

Ustanovenia § 39 až 46 sa nevzťahujú na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra, a na služobný úrad, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, pri obsadzovaní štátnozamestnaneckých miest na zastupiteľských úradoch. Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe, upraví služobný predpis, ktorý vydá

generálna prokuratúra na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra,

ministerstvo zahraničných vecí na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest na zastupiteľských úradoch.

(2)

Ustanovenia § 39 ods. 1 písm. b) a ods. 2, § 40 až 46 sa nevzťahujú na služobný úrad, ktorým je kancelária najvyššieho súdu, a na služobný úrad, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd. Spôsob vyhlásenia a vykonania výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, spôsob vytvorenia a rozhodovania výberovej komisie, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, a ďalšie požiadavky na vykonávanie štátnej služby vzhľadom na povahu činností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe,

upraví služobný predpis, ktorý vydá kancelária najvyššieho súdu na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je kancelária najvyššieho súdu,

ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade, ktorým je Špecializovaný trestný súd, krajský súd a okresný súd.

TRETIA ČASŤ | ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝ POMER

Prvá hlava

VZNIK ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§48

(1)

Štátnozamestnanecký pomer sa zakladá

služobnou zmluvou,

zvolením alebo vymenovaním na štátnozamestnanecké miesto vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo vymenovaním do funkcie riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady,

vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu.

(2)

Ak je štátny zamestnanec v stálej štátnej službe zvolený alebo vymenovaný podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), postupuje sa u neho podľa § 55 ods. 1 písm. r).

§49

(1)

Štátnozamestnanecký pomer založený služobnou zmluvou vzniká dňom dohodnutým v služobnej zmluve.

(2)

Pri prevzatí služobnej zmluvy skladá štátny zamestnanec sľub, ktorý znie:

„Sľubujem na svoju česť, že pri vykonávaní štátnej služby budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, zákony Slovenskej republiky a Etický kódex štátneho zamestnanca a v súlade s nimi sa budem riadiť pokynmi vedúceho zamestnanca. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, čestne, svedomite a nestranne.“.

(3)

Štátny zamestnanec potvrdí sľub vlastnoručným podpisom na príslušnej listine s uvedeným dátumom zloženia sľubu.

§50

(1)

Štátnozamestnanecký pomer riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady alebo štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii založený zvolením alebo vymenovaním vzniká dňom uvedeným v oznámení o zvolení alebo dňom uvedeným v oznámení o vymenovaní do funkcie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer veľvyslanca sa zakladá služobnou zmluvou. Predpokladom založenia štátnozamestnaneckého pomeru veľvyslanca je poverenie výkonom funkcie veľvyslanca. Oznámenie o poverení zasiela kancelária prezidenta služobnému úradu ministerstva zahraničných vecí bezodkladne po poverení výkonom funkcie prezidentom.

(3)

Štátnozamestnanecký pomer štatutárneho orgánu vzniká dňom uvedeným v oznámení o vymenovaní do funkcie podľa osobitného predpisu.

(4)

Štátny zamestnanec v stálej štátnej službe, ktorý je do funkcie zvolený alebo vymenovaný podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), vykonáva túto funkciu odo dňa uvedeného v oznámení podľa odseku 1 alebo odseku 3.

§51 Služobná zmluva

(1)

Služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára generálny tajomník. S odborníkom ústavného činiteľa uzatvára služobnú zmluvu ten, pre koho plní úlohy; s odborníkom ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, uzatvára služobnú zmluvu vedúci kancelárie najvyššieho súdu. Služobná zmluva musí byť uzatvorená najneskôr v deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Služobná zmluva musí byť písomná, inak je neplatná. Jedno písomné vyhotovenie služobnej zmluvy je služobný úrad povinný odovzdať štátnemu zamestnancovi.

(2)

Služobná zmluva obsahuje

názov služobného úradu vrátane sídla služobného úradu,

meno, priezvisko a titul štátneho zamestnanca, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu,

funkciu štátneho zamestnanca podľa § 53,

funkciu vedúceho zamestnanca, ak ide o štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca,

deň vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

skúšobnú dobu, ak podľa § 52 plynie,

druh štátnej služby,

organizačný útvar,

označenie pravidelného miesta výkonu štátnej služby, ktorým je obec, časť obce alebo inak určené miesto,

dĺžku určeného služobného času alebo dĺžku kratšieho služobného času, ak bol dohodnutý,

čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide o dočasnú štátnu službu,

odbor štátnej služby, ak sa určuje,

údaj o tom, či ide o štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti,

údaj o výmere dovolenky odkazom na príslušné ustanovenie zákona alebo kolektívnej zmluvy,

najnáročnejšiu činnosť,

bližšie určenú najnáročnejšiu činnosť,

ďalšiu činnosť a bližšie určenú ďalšiu činnosť, ak jej vykonávanie vyplýva z opisu štátnozamestnaneckého miesta,

údaj o dĺžke výpovednej doby odkazom na príslušné ustanovenie zákona.

(3)

Služobný úrad odovzdá štátnemu zamestnancovi spolu so služobnou zmluvou aj opis štátnozamestnaneckého miesta a oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

§52 Skúšobná doba

(1)

Skúšobná doba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a trvá tri mesiace, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

(2)

Skúšobná doba podľa odseku 1 neplynie, ak vznik štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe bezprostredne nadväzuje na skončenie predchádzajúceho štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe vykonávanej na tom istom štátnozamestnaneckom mieste podľa § 36 ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. a) alebo ods. 5 písm. a) v tom istom služobnom úrade.

(3)

Štátny zamestnanec vo verejnej funkcii, riaditeľ kancelárie bezpečnostnej rady, štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu, veľvyslanec a štátny zamestnanec podľa § 7 ods. 8 vykonávajú štátnu službu v dočasnej štátnej službe bez skúšobnej doby.

(4)

Do skúšobnej doby sa nezapočítava čas prekážok v práci na strane štátneho zamestnanca a čas služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. c) a d).

§53 Funkcia štátneho zamestnanca

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy.

Funkcia	Platová trieda
odborný referent	1.
hlavný referent	2.
radca	3.
samostatný radca	4.
odborný radca	5.
hlavný radca	6.
štátny radca	7.
hlavný štátny radca	8.
generálny štátny radca	9.

(2)

Štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad patrí funkcia v 1. platovej triede až 9. platovej triede podľa osobitného predpisu³⁰) podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy.

(3)

Služobný úrad pri určovaní najnáročnejšej činnosti vychádza z charakteristík platových tried uvedených v prílohe č. 2. Služobný úrad, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad vychádza pri určovaní najnáročnejšej činnosti z charakteristík platových tried uvedených v osobitnom predpise.³⁰)

(4)

Vedúcemu zamestnancovi patrí funkcia v platovej triede podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva podľa služobnej zmluvy, najmenej v platovej triede, v ktorej je zaradená najnáročnejšia činnosť vykonávaná štátnym zamestnancom v ním riadenom organizačnom útvare.

§54 Zaradenie blízkych osôb

(1)

Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami, nie je možné zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal kontrole pokladničných operácií alebo kontrole účtovných operácií druhého, okrem štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

(2)

Uchádzač je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1 pred prijatím do štátnej služby.

(3)

Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.

Druhá hlava

ZMENA ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§55

(1)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je

zmena funkcie,

zmena odboru štátnej služby,

zmena najnáročnejšej činnosti uvedenej v služobnej zmluve, ďalšej činnosti, bližšie určenej najnáročnejšej činnosti alebo bližšie určenej ďalšej činnosti,

zmena druhu štátnej služby,

zmena dôvodu zastupovania podľa § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. a),

zmena služobného úradu,

zmena pravidelného miesta výkonu štátnej služby,

zmena dĺžky týždenného služobného času, ak bola dohodnutá,

zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby,

vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca,

poverenie vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca alebo poverenie zastupovaním vedúceho zamestnanca,

skončenie poverenia vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca alebo skončenie poverenia zastupovaním vedúceho zamestnanca,

odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca,

prerušenie zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa § 66 ods. 3,

opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby,

dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len „dočasné vyslanie“),

skončenie dočasného vyslania,

zmena na základe zvolenia alebo vymenovania do funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c),

zmena na základe odvolania z funkcie podľa § 48 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), vzdania sa tejto funkcie alebo uplynutia doby vykonávania tejto funkcie,

predĺženie trvania dočasnej štátnej služby odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby na tom istom štátnozamestnaneckom mieste s rovnakým opisom štátnozamestnaneckého miesta,

predĺženie trvania štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov na dobu najviac troch po sebe nasledujúcich rokov; v rámci uvedenej doby je možné štátnozamestnanecký pomer predĺžiť aj opakovane,

zaradenie štátneho zamestnanca po skončení dočasného vyslania,

preloženie štátneho zamestnanca na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca alebo vedúceho zamestnanca na iné miesto vedúceho zamestnanca.

(2)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. a), c), e), h), k), t) alebo písm. u) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom formou písomného dodatku k služobnej zmluve o zmene štátnozamestnaneckého pomeru.

(3)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. g), j), p), r) alebo písm. w) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom formou písomného dodatku k služobnej zmluve o zmene štátnozamestnaneckého pomeru preložením.

(4)

Zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. b), d) alebo písm. f) sa vykoná dohodou medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom formou podľa odseku 2 alebo formou podľa odseku 3.

(5)

Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 písm. i), l), m), n), o), q), s) alebo písm. v) vykoná služobný úrad jednostranne formou písomného oznámenia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré doručí štátnemu zamestnancovi. Písomné oznámenie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru je dodatkom k služobnej zmluve.

(6)

Zmena názvu služobného úradu, zmena sídla služobného úradu a zmena názvu organizačného útvaru nie je zmenou štátnozamestnaneckého pomeru. Zmenu podľa predchádzajúcej vety služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi; písomné oznámenie je dodatkom k služobnej zmluve.

Preloženie štátneho zamestnanca

§56

(1)

Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť alebo trvale preložiť v tom istom služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Dočasné preloženie alebo trvalé preloženie štátneho zamestnanca do iného služobného úradu je možné len na základe písomnej dohody uzavretej medzi generálnym tajomníkom služobného úradu, z ktorého sa má preložiť a generálnym tajomníkom služobného úradu, do ktorého sa má preložiť; jedno vyhotovenie písomnej dohody si ponechá každý služobný úrad a jedno sa odovzdá štátnemu zamestnancovi.

(2)

Dohoda podľa odseku 1 musí obsahovať najmä uvedenie funkcie, odboru štátnej služby a najnáročnejšej činnosti, ktorú bude štátny zamestnanec vykonávať po preložení.

(3)

Ak má byť štátny zamestnanec trvale preložený do iného služobného úradu pred uplynutím doby jedného roka po ukončení kompetenčného vzdelávania, môže služobný úrad, do ktorého sa má štátny zamestnanec trvale preložiť, prevziať záväzok uhradiť úplne alebo čiastočne náklady spojené s kompetenčným vzdelávaním tohto štátneho zamestnanca; dohoda podľa odseku 1 obsahuje v tomto prípade aj údaj o tom, že služobný úrad, do ktorého sa štátny zamestnanec trvale prekladá, preberá tento záväzok a v akom rozsahu.

(4)

Na dočasné preloženie alebo na trvalé preloženie štátneho zamestnanca do iného služobného úradu je príslušný služobný úrad, z ktorého sa štátny zamestnanec prekladá.

(5)

Služobný úrad, do ktorého bol štátny zamestnanec preložený, odovzdá štátnemu zamestnancovi oznámenie o výške a zložení funkčného platu a opis štátnozamestnaneckého miesta.

(6)

Osobný úrad odovzdá osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý bol preložený do iného služobného úradu, služobnému úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu, do siedmich dní odo dňa preloženia.

§57

(1)

Štátneho zamestnanca je možné bez jeho súhlasu dočasne preložiť na vykonávanie štátnej služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh služobného úradu alebo na ochranu záujmov tohto štátneho zamestnanca. Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom aj na čas dlhší ako šesť mesiacov, najdlhšie však na päť rokov. Dočasné preloženie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby sa realizuje bez výberového konania, ak § 60 ods. 6 neustanovuje inak. Na štátneho zamestnanca, ktorý je počas dočasného preloženia dočasne vyslaný podľa § 55 ods. 1 písm. p) služobným úradom, do ktorého bol s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne preložený, a na štátneho zamestnanca, u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. r) dočasným preložením, sa obmedzenie doby dočasného preloženia na päť rokov podľa druhej vety nevzťahuje.

(2)

Štátneho zamestnanca je možné opätovne bez jeho súhlasu dočasne preložiť až po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia predchádzajúceho dočasného preloženia.

(3)

Štátnu zamestnankyňu, ktorá je tehotná alebo ktorá je dojčiaca, štátneho zamestnanca so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo štátneho zamestnanca, ktorý je osamelý a stará sa o dieťa mladšie ako pätnásť rokov alebo sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ak služobnému úradu tieto skutočnosti písomne oznámil, je možné dočasne preložiť podľa odsekov 1 a 2 len s ich predchádzajúcim písomným súhlasom.

(4)

Počas dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený. Ak z dôvodu dočasného preloženia bez súhlasu štátneho zamestnanca na funkciu s nižšou náročnosťou činností služobný úrad určí štátnemu zamestnancovi nižší funkčný plat, ako mu patril pred dočasným preložením, patrí štátnemu zamestnancovi doplatok do výšky funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol dočasne preložený. Ak je štátny zamestnanec dočasne preložený do iného služobného úradu, funkčný plat mu určí tento služobný úrad.

(5)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby, patria počas dočasného preloženia náhrady podľa osobitného predpisu³¹) ako pri služobnej ceste. Ak je štátny zamestnanec počas dočasného preloženia vyslaný na služobnú cestu, patrí mu stravné v sume, ktorá je pre neho výhodnejšia. Na štátneho zamestnanca, ktorý bol dočasne preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby na základe jeho žiadosti, sa prvá a druhá veta tohto odseku nevzťahuje.

(6)

Po uplynutí dočasného preloženia sa štátny zamestnanec zaradí písomným oznámením na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným preložením, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak, alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.²)

§58

(1)

Štátneho zamestnanca je možné s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby bez výberového konania, ak § 60 ods. 1 neustanovuje inak.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je trvale preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby v záujme služobného úradu, patrí jednorazová náhrada preukázaných cestovných výdavkov a jednorazová náhrada preukázaných výdavkov na sťahovanie.

§59 Zmena druhu štátnej služby

Služobný úrad môže po dohode so štátnym zamestnancom vykonať zmenu dočasnej štátnej služby na stálu štátnu službu v tom istom služobnom úrade, ak ide o štátneho zamestnanca, ktorý

je v dočasnej štátnej službe podľa § 36 ods. 4 písm. a) alebo ods. 5 písm. a) a má byť prijatý bez výberového konania na to isté štátnozamestnanecké miesto do stálej štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na dočasnú štátnu službu,

má byť prijatý na základe výberového konania na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom zastupoval štátneho zamestnanca podľa § 36 ods. 3 písm. a) alebo na iné štátnozamestnanecké miesto do stálej štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na dočasnú štátnu službu podľa § 36 ods. 3 písm. a), ods. 4 alebo ods. 5.

§60 Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca,
poverenie vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca a poverenie zastupovaním
vedúceho zamestnanca

(1)

Štátneho zamestnanca je možné trvale preložiť vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca na základe výberového konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak.³²) Vedúceho zamestnanca je možné trvale preložiť vymenovaním do funkcie iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania, ak ide o vykonávanie štátnej služby v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii alebo vo funkcii v nižšej platovej triede.

(2)

Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť vymenovaním do funkcie vedúceho zamestnanca do obsadenia tohto miesta.

(3)

Generálny tajomník môže štátneho zamestnanca s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom poveriť vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca, ak miesto vedúceho zamestnanca je voľné.

(4)

Generálny tajomník môže štátneho zamestnanca s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom poveriť zastupovaním vedúceho zamestnanca počas neprítomnosti vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. a) presahujúcej dva týždne.

(5)

Doba vymenovania do funkcie podľa odseku 2 a doba poverenia podľa odsekov 3 a 4 nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

(6)

Štátneho zamestnanca je možné dočasne preložiť na štátnozamestnanecké miesto vedúceho zamestnanca na čas dlhší ako šesť mesiacov na základe výberového konania počas neprítomnosti vedúceho zamestnanca z dôvodov uvedených v § 36 ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. a) presahujúcej dva týždne; vedúceho zamestnanca je možné dočasne preložiť na štátnozamestnanecké miesto iného vedúceho zamestnanca aj bez výberového konania, ak ide o vykonávanie štátnej služby v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii alebo vo funkcii v nižšej platovej triede.

§61 Odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca

(1)

Generálny tajomník odvolá štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho zamestnanca, ak sa skončí jeho dočasné vyslanie podľa § 64 ods. 2.

(2)

Generálny tajomník odvolá z funkcie vedúceho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste uvedenom v § 38 ods. 8 písm. a), ktorý stratil predpoklad bezúhonnosti, ak nedošlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 82 ods. 1 písm. c) alebo písm. d).

(3)

Generálny tajomník môže odvolať vedúceho zamestnanca z funkcie, ak

v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahne uspokojivé výsledky alebo

vedúci zamestnanec dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov nemôže plniť povinnosti vedúceho zamestnanca zo zdravotných dôvodov.

(4)

Generálny tajomník odvolá vedúceho zamestnanca z funkcie, ak

bol dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny na čas dlhší ako šesť mesiacov alebo

požiada o odvolanie.

(5)

Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom určeným v odvolaní z funkcie vedúceho zamestnanca, najskôr však dňom jeho doručenia.

§62 Skončenie vykonávania funkcie
vedúceho zamestnanca na základe zákona

(1)

Vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom

zmeny organizačnej štruktúry služobného úradu, ktorou sa zrušil organizačný útvar, ktorý riadi vedúci zamestnanec v služobnom úrade,

zrušenia služobného úradu.

(2)

Písomné oznámenie o skončení vykonávania funkcie podľa odseku 1, ktoré vydá generálny tajomník, obsahuje údaj o dni, ku ktorému sa vykonávanie funkcie skončilo, a o dôvode skončenia; ak ide o skončenie vykonávania funkcie podľa odseku 1 písm. b), písomné oznámenie vydá generálny tajomník v služobnom úrade, na ktorý prejdú práva a povinnosti zrušeného služobného úradu.

§63

(1)

Štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 62, služobný úrad trvale preloží s jeho súhlasom na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad vhodné štátnozamestnanecké miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, postupuje pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 75 ods. 1 písm. c) alebo písm. d).

(2)

Po odvolaní z funkcie, vzdaní sa funkcie alebo uplynutím doby vykonávania funkcie podľa § 55 ods. 1 písm. s) služobný úrad štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zvolením alebo vymenovaním do funkcie podľa § 55 ods. 1 písm. r), ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo tohto štátneho zamestnanca s jeho súhlasom trvale preloží na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad vhodné štátnozamestnanecké miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, postupuje pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 75 ods. 1 písm. b).

§64 Dočasné vyslanie

(1)

Štátneho zamestnanca je možné s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky. Predĺžiť dobu dočasného vyslania štátneho zamestnanca je možné len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.

(2)

Skončiť dočasné vyslanie môže generálny tajomník v služobnom úrade, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu. Dočasné vyslanie sa skončí dňom určeným generálnym tajomníkom v písomnom oznámení o zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 5. Dočasné vyslanie veľvyslanca môže generálny tajomník ministerstva zahraničných vecí skončiť len po zrušení poverenia výkonom funkcie veľvyslanca prezidentom.

(3)

Dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 8, skončiť dočasné vyslanie, skrátiť alebo predĺžiť dobu jeho dočasného vyslania je možné len po dohode príslušných služobných úradov.

(4)

Štátnemu zamestnancovi patria počas dočasného vyslania náhrady podľa osobitného predpisu.³¹)

(5)

Po uplynutí doby dočasného vyslania sa štátny zamestnanec zaradí písomným oznámením o zmene štátnozamestnaneckého pomeru na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred dočasným vyslaním, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak, alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.²)

(6)

Dočasným vyslaním je aj vyslanie štátneho zamestnanca na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.⁶) Na dočasné vyslanie podľa prvej vety sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3.

Zaradenie štátneho zamestnanca
mimo činnej štátnej služby

§65

(1)

Ak štátna zamestnankyňa, ktorá je tehotná, ktorá je matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktorá je dojčiaca, vykonáva štátnu službu, ktorá jej je zakázaná podľa osobitného predpisu,³³) alebo ktorá podľa lekárskeho posudku zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe ohrozuje jej tehotenstvo, jej zdravie krátko po pôrode alebo jej zdravie počas dojčenia, a nie je možné vykonať dočasnú úpravu jej služobných podmienok, a nie je možné ju ani preložiť na vhodné štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad ju zaradí mimo činnej štátnej služby. Zaradenie mimo činnej štátnej služby skončí nástupom tejto štátnej zamestnankyne na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku.

(2)

Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat, ktorý by jej patril, ak by nedošlo k zaradeniu mimo činnej štátnej služby.

§66

(1)

Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby; to neplatí, ak bol štátny zamestnanec vzatý do väzby.

(2)

Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, ak bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a bol prepustený z väzby, ak by jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby.

(3)

Ak bol štátny zamestnanec vzatý do väzby v čase jeho zaradenia mimo činnej štátnej služby, služobný úrad toto zaradenie preruší ku dňu jeho vzatia do väzby.

(4)

Služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby bezodkladne po tom, ako sa o dôvodoch na zaradenie mimo činnej štátnej služby dozvedel.

(5)

Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa odsekov 1 a 2 trvá

v dočasnej štátnej službe najdlhšie počas jej trvania, najviac však dva roky, ak odsek 6 neustanovuje inak,

do právoplatného skončenia trestného stíhania, najviac však dva roky, ak odsek 6 neustanovuje inak.

(6)

Ak trvá dôvod, pre ktorý bol štátny zamestnanec podľa odseku 1 alebo odseku 2 zaradený mimo činnej štátnej služby aj po uplynutí dvoch rokov a opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, môže generálny tajomník predĺžiť zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, najviac do právoplatného skončenia trestného stíhania.

(7)

Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi suma 40 % z funkčného platu, ktorý mu patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby. Suma podľa prvej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do výšky 60 % funkčného platu, ktorý štátnemu zamestnancovi patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.

(8)

Suma podľa odseku 7 nesmie byť nižšia ako suma životného minima podľa osobitného predpisu.³⁴)

§67

(1)

Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca, ktorý je s jeho súhlasom vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie alebo do orgánu Európskej únie. Počas vyslania podľa prvej vety patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný; to neplatí, ak mu plat poskytuje inštitúcia Európskej únie, do ktorej je vyslaný alebo orgán Európskej únie, do ktorého je vyslaný.

(2)

Služobný úrad zaradí mimo činnej štátnej služby štátneho zamestnanca, ktorý s jeho súhlasom vykonáva štrukturálnu stáž v inštitúcii Európskej únie alebo v orgáne Európskej únie. Počas vykonávania štrukturálnej stáže patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý mu patril pred jej začatím, a náhrada výdavkov ako pri zahraničnej služobnej ceste.

§68

V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca okrem povinností podľa § 111 ods. 1 písm. b) a e) až k) a okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.

§69 Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca
na vykonávanie štátnej služby

(1)

Služobný úrad bezodkladne zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby, ak

zanikne dôvod zaradenia mimo činnej štátnej služby,

uplynie doba podľa § 66 ods. 5 alebo

uplynie doba podľa § 66 ods. 6.

(2)

Služobný úrad štátneho zamestnanca zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zaradením mimo činnej štátnej služby, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené alebo ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v § 66 ods. 1 alebo ods. 2, sa po opätovnom zaradení na vykonávanie štátnej služby doplatí rozdiel medzi funkčným platom a sumou vyplácanou podľa § 66 ods. 7 do 30 dní odo dňa, keď štátny zamestnanec preukázal, že zanikli dôvody zaradenia mimo činnej štátnej služby.

(4)

Suma podľa odseku 3 patrí štátnemu zamestnancovi aj vtedy, ak nedôjde k jeho opätovnému zaradeniu na vykonávanie štátnej služby.

§70 Služobná cesta
a zahraničná služobná cesta

(1)

Služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto výkonu štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby až do skončenia tejto cesty.

(2)

Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na služobnú cestu na vykonávanie štátnej služby do cudziny, čas služobnej cesty v cudzine až do skončenia tejto cesty.

(3)

Zahraničná služobná cesta na účely tohto zákona je aj čas vyslania štátneho zamestnanca do cudziny na účely plnenia úloh krátkodobého experta alebo strednodobého experta na projekte rozvojovej spolupráce vrátane projektu rozvojovej spolupráce Európskej únie partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou.

(4)

Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na služobnú cestu alebo zahraničnú služobnú cestu na návrh vedúceho zamestnanca, o ktorom to ustanovuje služobný predpis, na nevyhnutný čas. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, miesto vykonávania štátnej služby, účel, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty; služobný úrad môže určiť aj ďalšie podmienky služobnej cesty alebo zahraničnej služobnej cesty, pričom prihliada na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.

(5)

Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov súvisiacich so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou je miesto uvedené v služobnej zmluve.

(6)

Štátnemu zamestnancovi vyslanému na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu patria náhrady súvisiace so služobnou cestou alebo so zahraničnou služobnou cestou podľa osobitného predpisu.³¹) Štátnemu zamestnancovi vyslanému na zahraničnú služobnú cestu podľa odseku 3 patrí v súlade so zmluvou, ktorá upravuje jeho účasť na projekte, aj odmena znížená o náklady na jeho funkčný plat.

Tretia hlava

SKONČENIE A ZÁNIK ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§71

(1)

Štátnozamestnanecký pomer je možné skončiť

dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru,

výpoveďou,

okamžitým skončením,

skončením v skúšobnej dobe.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona.

(3)

Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca alebo právoplatným rozhodnutím súdu o vyhlásení štátneho zamestnanca za mŕtveho.

§72 Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Ak sa služobný úrad a štátny zamestnanec dohodnú na skončení štátnozamestnaneckého pomeru, štátnozamestnanecký pomer sa skončí dohodnutým dňom.

(2)

Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru musí byť uzatvorená písomne. V dohode o skončení štátnozamestnaneckého pomeru musia byť uvedené dôvody skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ak to štátny zamestnanec požaduje alebo ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 75 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. d).

(3)

Služobný úrad odovzdá bezodkladne štátnemu zamestnancovi jedno vyhotovenie dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

§73 Výpoveď

(1)

Služobný úrad ako aj štátny zamestnanec môže skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

(2)

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď len z dôvodov podľa § 75. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a nie je možné ho dodatočne meniť, inak je výpoveď neplatná.

(3)

Štátny zamestnanec môže dať služobnému úradu výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.

(4)

Ak služobný úrad dal štátnemu zamestnancovi výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo písm. d), nesmie počas dvoch mesiacov nasledujúcich po skončení štátnozamestnaneckého pomeru znovu vytvoriť zrušené štátnozamestnanecké miesto a obsadiť toto štátnozamestnanecké miesto iným uchádzačom alebo preložením štátneho zamestnanca.

(5)

Výpoveď, ktorá bola doručená druhej strane, je možné odvolať len s jej súhlasom, ak odsek 6 neustanovuje inak. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním sa musí urobiť písomne.

(6)

Písomný súhlas štátneho zamestnanca s odvolaním výpovede danej služobným úradom sa nevyžaduje, ak služobný úrad odvolá výpoveď na základe stanoviska podľa § 91 ods. 4.

§74 Výpovedná doba

(1)

Ak je daná výpoveď, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca a je dva mesiace.

(2)

Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak § 76 ods. 3 neustanovuje inak.

(3)

Počas plynutia výpovednej doby je možné štátneho zamestnanca, ktorému služobný úrad dal výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d), trvale preložiť v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Ak dôjde k trvalému preloženiu štátneho zamestnanca podľa prvej vety, plynutie výpovednej doby sa zastaví a štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá.

§75 Výpovedné dôvody služobného úradu

(1)

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak

štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste alebo ak ju nesmie dlhodobo vykonávať pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu faktorom práce a pracovného prostredia určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva a služobný úrad nemá pre neho vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,

sa má zrušiť, zrušilo sa alebo zaniklo štátnozamestnanecké miesto v dôsledku organizačnej zmeny podľa § 24 ods. 1 a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,

štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1 až 4, nie je možné trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby na vhodné štátnozamestnanecké miesto, pretože ho služobný úrad nemá, alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,

štátneho zamestnanca, ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na základe zákona podľa § 62 ods. 1, nie je možné trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby na vhodné štátnozamestnanecké miesto, pretože ho služobný úrad nemá, alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto a nedohodne sa so služobným úradom inak,

štátny zamestnanec dosiahne neuspokojivé výsledky v opakovanom služobnom hodnotení,

štátny zamestnanec opakovane menej závažne porušil služobnú disciplínu,

je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa odseku 1 písm. f) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o opakovanom menej závažnom porušení služobnej disciplíny a z dôvodu podľa odseku 1 písm. g) do dvoch mesiacov od oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

(3)

Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď z dôvodu podľa odseku 1 písm. e) do dvoch mesiacov od oboznámenia štátneho zamestnanca s výsledkom opakovaného služobného hodnotenia a ak štátny zamestnanec podal námietku podľa § 123 ods. 7, do dvoch mesiacov od oznámenia výsledku opakovaného služobného hodnotenia.

Zákaz výpovede služobným úradom

§76

(1)

Služobný úrad nesmie dať štátnemu zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to

v dobe, keď je štátny zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia,

pri povolaní na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie odo dňa, keď bol štátny zamestnanec povolaný na výkon mimoriadnej služby doručením povolávacieho rozkazu alebo keď bol na výkon mimoriadnej služby povolaný mobilizačnou výzvou alebo mobilizačným oznámením, alebo ak bol zamestnancovi výkon mimoriadnej služby nariadený, až do uplynutia dvoch týždňov po jeho prepustení z tejto služby; to platí rovnako, ak ide o výkon alternatívnej služby podľa osobitného predpisu,

v dobe, keď je štátny zamestnanec uvoľnený na výkon dobrovoľnej vojenskej prípravy, na pravidelné cvičenie alebo na plnenie úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,

v dobe, keď je štátna zamestnankyňa tehotná, keď je štátna zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je štátny zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelý štátny zamestnanec stará o dieťa mladšie ako tri roky,

v dobe, keď je štátny zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie,

v dobe, keď je štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu,

v dobe, keď je štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o zaradenie mimo činnej štátnej služby podľa § 66,

v dobe čerpania služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. a), b), d) a e).

(2)

Zákaz výpovede sa nevzťahuje na výpoveď danú štátnemu zamestnancovi z dôvodu,

pre ktorý môže služobný úrad okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer, ak nejde o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke a o štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke
(§ 166 ods. 1 Zákonníka práce),

že štátny zamestnanec opakovane menej závažne porušil služobnú disciplínu, ak nejde o tehotnú štátnu zamestnankyňu, o štátnu zamestnankyňu na materskej dovolenke alebo štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke.

(3)

Ak je štátnemu zamestnancovi doručená výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že výpovedná doba by mala uplynúť v ochrannej dobe, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď štátny zamestnanec písomne oznámi, že na predĺžení štátnozamestnaneckého pomeru o čas trvania ochrannej doby netrvá.

§77

Služobný úrad nesmie dať výpoveď štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím bez právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas podľa osobitného predpisu,³⁵) inak je výpoveď neplatná. Súhlas podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. f) alebo písm. g), alebo ak sa služobný úrad alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a štátny zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu štátnej služby, alebo ak štátny zamestnanec dovŕšil vek určený na vznik nároku na starobný dôchodok.³⁶)

Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

§78

(1)

Služobný úrad môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o závažnom porušení služobnej disciplíny, najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru vznikol.

(2)

Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa môže ten, pre koho plní úlohy, skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu. Štátnozamestnanecký pomer odborníka ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, môže skončiť okamžite aj bez uvedenia dôvodu vedúci kancelárie najvyššieho súdu, na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy. Ustanovenie § 74 Zákonníka práce sa na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa prvej vety a druhej vety nepoužije.

(3)

Služobný úrad nemôže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer s tehotnou štátnou zamestnankyňou, so štátnou zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so štátnym zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelým štátnym zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so štátnym zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Služobný úrad však môže so štátnymi zamestnancami podľa prvej vety okrem štátnej zamestnankyne na materskej dovolenke a štátneho zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce) z dôvodu uvedeného v odseku 1 skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou.

§79

(1)

Štátny zamestnanec môže štátnozamestnanecký pomer okamžite skončiť, ak

podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať štátnu službu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a služobný úrad ho nepreložil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na vhodné štátnozamestnanecké miesto,

služobný úrad mu nevyplatil plat, cestovné náhrady, náhradu za služobnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti,

je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

(2)

Štátny zamestnanec môže okamžite skončiť štátnozamestnanecký pomer len v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dozvedel.

(3)

Štátny zamestnanec, ktorý okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer, má nárok na dvojnásobok naposledy priznaného funkčného platu.

§80

Okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru musí služobný úrad ako aj štátny zamestnanec urobiť písomne, musí v ňom byť skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, pričom uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť a musí byť v ustanovenej lehote doručené druhej strane, inak je neplatné.

§81 Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe

(1)

V skúšobnej dobe môže služobný úrad a štátny zamestnanec skončiť štátnozamestnanecký pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak odsek 5 neustanovuje inak.

(2)

Písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe sa doručí druhej strane spravidla tri pracovné dni pred dňom, keď sa má štátnozamestnanecký pomer skončiť.

(3)

Ak štátny zamestnanec oznámi služobnému úradu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe, jeho štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v písomnom oznámení, najskôr dňom doručenia písomného oznámenia služobnému úradu, a najneskôr v posledný deň skúšobnej doby.

(4)

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí dňom uvedeným v oznámení služobného úradu, najskôr dňom doručenia tohto písomného oznámenia štátnemu zamestnancovi a najneskôr v posledný deň skúšobnej doby.

(5)

Služobný úrad môže skončiť štátnozamestnanecký pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo dojčiacou ženou len vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad náležite odôvodní v písomnom oznámení, inak je skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné.

§82 Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
na základe zákona

(1)

Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí

dňom uplynutia dočasnej štátnej služby,

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin,

dňom nadobudnutia právoplatnosti schváleného zmieru v konaní o úmyselnom trestnom čine štátneho zamestnanca uvedeného v § 38 ods. 8,

dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o podmienečnom zastavení trestného stíhania za úmyselný trestný čin štátneho zamestnanca uvedeného v § 38 ods. 8,

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátnemu zamestnancovi, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky, uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,

dňom, keď štátny zamestnanec neúspešne vykonal alebo z vlastnej viny nevykonal skúšku na získanie osobitného kvalifikačného predpokladu podľa osobitného predpisu v lehote určenej osobitným predpisom alebo v lehote určenej služobným úradom, a ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo sa nedohodol so služobným úradom inak,

dňom, keď štátny zamestnanec stratí občianstvo podľa § 2 alebo § 3, ktoré je predpokladom na výkon štátnej služby na jeho štátnozamestnaneckom mieste,

dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa zrušuje platnosť osvedčenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nesplnení predpokladov na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ak sa takéto osvedčenie na vykonávanie štátnej služby vyžaduje podľa osobitného predpisu a ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo sa nedohodol so služobným úradom inak,

posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov; to neplatí ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u).

(2)

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady a štatutárneho orgánu vymenovaného do funkcie podľa osobitného predpisu, ktorí vykonávajú štátnu službu v dočasnej štátnej službe, sa skončí dňom uvedeným v odvolaní z tejto funkcie, dňom vzdania sa tejto funkcie alebo dňom uplynutia doby vykonávania tejto funkcie.

(3)

Štátnozamestnanecký pomer veľvyslanca sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby.

(4)

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca podľa odseku 1 písm. k), u ktorého dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u), sa skončí uplynutím dohodnutej doby predĺženia štátnozamestnaneckého pomeru.

(5)

Písomné oznámenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni a dôvode skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Písomné oznámenie vydá generálny tajomník.

§83 Odstupné

(1)

Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. a) z dôvodu, že štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov patrí odstupné v sume

dvojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,

trojnásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod, na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

štvornásobku funkčného platu, ktorý mu patril v čase, keď vznikol dôvod na základe ktorého došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej päť rokov.

(2)

Ak funkčný plat podľa odseku 1 je nižší ako naposledy priznaný funkčný plat, patrí štátnemu zamestnancovi odstupné v sume

dvojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,

trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,

štvornásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej päť rokov.

(3)

Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1, 3 alebo ods. 4 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na základe zákona podľa § 62 ods. 1 pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. c) alebo písm. d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov, patrí odstupné v sume podľa odsekov 1 a 2.

(4)

Odborníkovi dočasne potrebnému na plnenie úloh štátnej služby pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov pred uplynutím dočasnej štátnej služby patrí odstupné v sume podľa odsekov 1 a 2.

(5)

Odborníkovi dočasne potrebnému na plnenie úloh štátnej služby, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 61 ods. 1, 3 alebo ods. 4 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca skončila na základe zákona podľa § 62 ods. 1 pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v § 75 ods. 1 písm. c) alebo písm. d) alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z tých istých dôvodov pred uplynutím dočasnej štátnej služby, patrí odstupné v sume podľa odsekov 1 a 2.

(6)

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii a riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady, ktorí sú v dočasnej štátnej službe, patrí pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním z funkcie alebo uplynutím funkčného obdobia podľa osobitného predpisu odstupné v sume

dvojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,

trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak jeho štátnozamestnanecký pomer trval najmenej dva roky.

(7)

Ustanovenie odseku 6 sa vzťahuje aj na štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe, ktorý je štatutárny orgán vymenovaný podľa osobitného predpisu.

(8)

Štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. a) z dôvodu, že štátny zamestnanec nesmie vykonávať štátnu službu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu faktorom práce a pracovného prostredia určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu, patrí odstupné v sume desaťnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že štátny zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil štátny zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a služobný úrad nemohol pracovnému úrazu zabrániť.

(9)

Ak štátnozamestnanecký pomer opätovne vznikne pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, štátny zamestnanec je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť služobnému úradu, ktorý mu odstupné vyplatil. Štátny zamestnanec je povinný vrátiť odstupné do 15 dní od opätovného vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, ak sa písomne nedohodne so služobným úradom, ktorý odstupné vyplatil, inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného vzniku štátnozamestnaneckého pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

(10)

Služobný úrad, v ktorom začne štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu, je povinný bezodkladne oznámiť opätovný vznik štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, ktorému vznikla povinnosť vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, služobnému úradu, ktorý odstupné vyplatil.

(11)

Služobný úrad po vrátení odstupného bezodkladne oznámi túto skutočnosť služobnému úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(12)

Odstupné vypláca služobný úrad po skončení štátnozamestnaneckého pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom v služobnom úrade na výplatu platu, ak sa služobný úrad nedohodne so štátnym zamestnancom inak.

§84 Odchodné

(1)

Pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi odchodné v sume jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení.

(2)

Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu³⁷) v nižšej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy, ktorá mu patrí podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu. Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu v rovnakej sume alebo vo vyššej sume, ako by mu patrilo podľa odseku 1, odchodné mu nepatrí. Štátny zamestnanec je povinný oznámiť a preukázať služobnému úradu poskytnutie odchodného podľa osobitného predpisu.

§85 Služobný posudok

(1)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi, ak o to písomne požiada, písomný služobný posudok do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti. Služobný úrad nie je povinný vydať štátnemu zamestnancovi služobný posudok skôr ako dva mesiace pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný posudok môže obsahovať len skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.

(2)

Podkladom na vydanie služobného posudku je osobný spis štátneho zamestnanca.

§86 Potvrdenie o štátnej službe

(1)

Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru alebo najneskôr v deň, ktorý predchádza dočasnému preloženiu alebo trvalému preloženiu štátneho zamestnanca do iného služobného úradu, písomné potvrdenie o štátnej službe. Ak deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, potvrdenie o štátnej službe vydá služobný úrad v nasledujúci pracovný deň.

(2)

Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o

dobe trvania štátnozamestnaneckého pomeru,

dĺžke započítanej služobnej praxe,

činnostiach, ktoré štátny zamestnanec vykonával podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta,

záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,

poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a o tom, v prospech koho sú zrážky vykonávané,

funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne požiada,

poskytnutí odchodného,

poskytnutí odstupného.

(3)

Služobný úrad na účely dočasného preloženia alebo trvalého preloženia štátneho zamestnanca do iného služobného úradu vydá potvrdenie o štátnej službe len s údajmi podľa odseku 2 písm. a) a b).

(4)

Ak služobný úrad zistí chybu v dĺžke započítanej služobnej praxe štátneho zamestnanca uvedenej v potvrdení o štátnej službe, vykoná jej opravu bez zbytočného odkladu.

Štvrtá hlava

PREŠETRENIE VÝPOVEDE

§87

(1)

Štátny zamestnanec môže podať na služobný úrad, ktorý mu dal výpoveď podľa § 75 ods. 1 písm. b) alebo písm. d), žiadosť o prešetrenie výpovede do piatich dní odo dňa doručenia výpovede.

(2)

Zo žiadosti o prešetrenie výpovede musí byť zrejmé, komu je určená, akej veci sa týka, kto a z akého dôvodu ju podáva a čo ňou žiada a musí byť podpísaná.

(3)

Štátny zamestnanec k žiadosti o prešetrenie výpovede pripojí dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

(4)

Na žiadosť o prešetrenie výpovede, ktorá neobsahuje náležitosti podľa odsekov 2 a 3 alebo ktorá bola podaná oneskorene, sa neprihliada, o čom služobný úrad štátneho zamestnanca písomne upovedomí.

(5)

Na prešetrenie výpovede sa primerane použijú ustanovenia § 31 a 32.

§88 Príslušnosť

Príslušným orgánom na prešetrenie výpovede je prešetrovacia komisia. Ak ide o prešetrenie výpovede štátneho zamestnanca najvyššieho služobného úradu, príslušným orgánom na prešetrenie výpovede je rada.

§89 Prešetrovacia komisia

(1)

Prešetrovacia komisia je stály orgán, ktorý má najmenej troch členov. Počet členov je nepárny. Členmi prešetrovacej komisie sú predseda a ostatní členovia.

(2)

Generálny tajomník nadriadeného služobného úradu (ďalej len „generálny tajomník nadriadeného úradu“) služobnému úradu podľa § 87 ods. 1 zriaďuje v nadriadenom služobnom úrade prešetrovaciu komisiu a vymenúva a odvoláva jej predsedu a ostatných členov.

(3)

Predseda prešetrovacej komisie má spravidla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo. Členom prešetrovacej komisie je aj zástupca zamestnancov, ktorého určí odborový orgán, ktorý pôsobí v služobnom úrade (ďalej len „príslušný odborový orgán“).

(4)

Členom prešetrovacej komisie môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe v služobnom úrade, na ktorom sa prešetrovacia komisia zriaďuje; v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, môže byť členom prešetrovacej komisie aj prokurátor.

(5)

Členom prešetrovacej komisie nemôže byť

generálny tajomník alebo ním poverená osoba, ktorá so štátnym zamestnancom skončila štátnozamestnanecký pomer výpoveďou,

blízka osoba štátneho zamestnanca,

štátny zamestnanec z rovnakého služobného úradu ako štátny zamestnanec, ktorý podal žiadosť o prešetrenie výpovede,

štátny zamestnanec, o ktorého nezaujatosti je možné mať pochybnosti.

(6)

Generálny tajomník nadriadeného úradu odvolá člena prešetrovacej komisie, ktorý prestane v konkrétnom prípade prešetrovania výpovede spĺňať podmienky podľa odsekov 3 až 5, a vymenuje na tento účel náhradného člena prešetrovacej komisie.

(7)

Generálny tajomník nadriadeného úradu postupuje podľa odseku 6 aj vtedy, ak niektorý z členov prešetrovacej komisie nemôže v lehote ustanovenej v § 91 ods. 5 alebo ods. 6 z dôvodu neprítomnosti plniť povinnosti vyplývajúce z funkcie člena.

Postup pri prešetrení výpovede

§90

(1)

Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorý dal štátnemu zamestnancovi výpoveď, môže prešetriť výpoveď sám, ak žiadosti o prešetrenie výpovede v celom rozsahu vyhovie, inak ju predloží spolu so spisovým materiálom a písomným vyjadrením prešetrovacej komisii do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti o prešetrenie výpovede služobnému úradu. Súčasťou predloženého spisového materiálu sú aj kópie dokumentov z osobného spisu štátneho zamestnanca, ktoré súvisia s výpoveďou.

(2)

Prešetrovacia komisia na účely prešetrenia výpovede vedie osobitný spis, ktorého obsah tvoria všetky predložené a súvisiace dokumenty.

§91

(1)

Prešetrovacia komisia prešetrí, či je postup služobného úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca výpoveďou v súlade so zákonom a za týmto účelom preverí tvrdenia a skutočnosti uvedené v žiadosti o prešetrenie výpovede a pripojené dôkazy.

(2)

Prešetrovacia komisia vychádza pri prešetrení výpovede aj zo skutočností, ktoré sú všeobecne známe alebo ktoré sú jej známe z úradnej činnosti.

(3)

Rozsah a spôsob zisťovania podkladov na vydanie stanoviska podľa odseku 4 alebo oznámenia podľa odseku 6 určuje prešetrovacia komisia.

(4)

Ak prešetrovacia komisia zistí, že postup služobného úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou nie je v súlade so zákonom, vydá písomné stanovisko, v ktorom uvedie dôvod, pre ktorý nie je výpoveď v súlade so zákonom, a súčasne navrhne opatrenie, ktoré má služobný úrad prijať za účelom odstránenia nesúladu výpovede so zákonom.

(5)

Prešetrovacia komisia vydá stanovisko podľa odseku 4 v lehote 20 dní odo dňa doručenia žiadosti o prešetrenie výpovede služobným úradom. Prešetrovacia komisia doručuje stanovisko služobnému úradu a štátnemu zamestnancovi.

(6)

Ak prešetrovacia komisia zistí, že postup služobného úradu pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou je v súlade so zákonom, písomne oznámi túto skutočnosť služobnému úradu a štátnemu zamestnancovi v lehote 20 dní odo dňa doručenia žiadosti o prešetrenie výpovede služobným úradom. Prešetrovacia komisia doručuje písomné oznámenie služobnému úradu a štátnemu zamestnancovi.

(7)

Stanovisko prešetrovacej komisie má pre služobný úrad a pre štátneho zamestnanca odporúčajúci charakter.

(8)

Prešetrovacia komisia oznámi písomne služobnému úradu dátum doručenia stanoviska alebo oznámenia štátnemu zamestnancovi.

§92

Služobné úrady sú povinné na základe výzvy oznámiť prešetrovacej komisii a rade skutočnosti, ktoré majú význam pre prešetrenie výpovede.

§93

(1)

Ak štátny zamestnanec do vydania stanoviska alebo oznámenia zobral svoju žiadosť o prešetrenie výpovede späť, zomrel alebo ak odpadol dôvod na prešetrenie výpovede, prešetrovacia komisia vyznačí túto skutočnosť v spise bez vydania písomného stanoviska alebo oznámenia; o tejto skutočnosti písomne upovedomí služobný úrad.

(2)

Štátny zamestnanec nemôže opätovne podať žiadosť o prešetrenie výpovede v tej istej veci alebo, ak žiadosť o prešetrenie výpovede vzal späť.

§94

Na prešetrenie výpovede generálnym tajomníkom v služobnom úrade, ktorý so štátnym zamestnancom skončil štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa § 90 ods. 1, alebo radou sa primerane použijú ustanovenia § 90 ods. 2 a § 91 až 93.

Piata hlava

NEPLATNÉ SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU A
NÁROKY Z NEPLATNÉHO SKONČENIA ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU

§95 Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Štátny zamestnanec, ako aj služobný úrad môže neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal štátnozamestnanecký pomer skončiť.

(2)

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, môže sa obrátiť na súd najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného oznámenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo, nároky štátneho zamestnanca sa posudzujú ako pri neplatnom okamžitom skončení štátnozamestnaneckého pomeru; na tohto štátneho zamestnanca sa primerane použije aj ustanovenie § 96 ods. 2.

§96 Nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

(1)

Ak je podľa právoplatného rozhodnutia súdu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu,²²) vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu³⁸) pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo o mzdu za uvedenú činnosť.

Šiesta hlava

ĎALŠIE PODMIENKY VYKONÁVANIA ŠTÁTNEJ SLUŽBY

§97

Služobný úrad vytvára štátnym zamestnancom podmienky na riadne, bezpečné³⁹) a hospodárne vykonávanie štátnej služby. Služobný úrad zabezpečuje štátnemu zamestnancovi najmä

všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy a informácie potrebné na vykonávanie štátnej služby,

zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

vhodné podmienky na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby.

§98

Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.

§99

(1)

Služobný úrad môže so štátnym zamestnancom dohodnúť v služobnej zmluve kratší služobný čas, ako je ustanovený týždenný služobný čas.

(2)

Kratší služobný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky služobné dni.

(3)

Štátny zamestnanec v štátnozamestnaneckom pomere s kratším služobným časom nesmie byť zvýhodnený alebo znevýhodnený v porovnaní s porovnateľným štátnym zamestnancom.

(4)

Porovnateľným štátnym zamestnancom na účely tohto zákona je štátny zamestnanec v štátnozamestnaneckom pomere v tom istom služobnom úrade alebo v služobnom úrade, do ktorého bol dočasne preložený s ustanoveným týždenným služobným časom v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva alebo by vykonával rovnaké činnosti alebo obdobné činnosti podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta.

§100

(1)

Základná výmera dovolenky štátneho zamestnanca v kalendárnom roku je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí štátnemu zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku.

(2)

Štátnemu zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku funkčný plat.

§101

(1)

Za vykonávanie štátnej služby sa považuje aj čas

čerpania dovolenky,

kontinuálneho vzdelávania,

zvyšovania kvalifikácie,

prestávky na dojčenie,

náhradného voľna za štátnu službu nadčas, za štátnu službu vo sviatok a za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby,

keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň,

neprítomnosti štátneho zamestnanca v štátnej službe z dôvodu

dočasnej pracovnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,

karantény,

materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 Zákonníka práce).

(2)

Na účely dovolenky sa neposudzuje za vykonávanie štátnej služby čas

rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 2 Zákonníka práce),

zaradenia mimo činnej štátnej služby okrem zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 65,

čerpania služobného voľna, za ktorý nepatrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat,

dočasnej pracovnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem času dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré aspoň čiastočne zodpovedá služobný úrad.

§102 Služobné voľno štátneho zamestnanca

(1)

Služobný úrad poskytne služobné voľno štátnemu zamestnancovi

na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby,

na výkon funkcie v odborovom orgáne,

ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho v cudzine štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu alebo vykonávajúceho prácu vo verejnom záujme v cudzine,

počas účasti na projekte rozvojovej spolupráce vrátane účasti na projekte rozvojovej spolupráce Európskej únie partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou a ktorý v tejto súvislosti dlhodobo vykonáva činnosti v partnerskej krajine, ktorej je poskytovaná podpora trvalo udržateľného rozvoja; služobné voľno sa poskytne najviac v rozsahu troch rokov alebo

ktorý požiada o poskytnutie služobného voľna podľa § 103.

(2)

Funkcia nezlučiteľná s vykonávaním štátnej služby je funkcia

poslanca Európskeho parlamentu,

poslanca národnej rady,

prezidenta,

člena vlády,

sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,

predsedu najvyššieho kontrolného úradu,

podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu,

člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska,

starostu,

primátora,

predsedu vyššieho územného celku,

poslanca obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie alebo

poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneného na výkon funkcie.

(3)

Služobné voľno na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby sa poskytne na čas plnenia povinností vyplývajúcich z funkcie.

(4)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru v rozsahu služobného času, sa poskytne služobné voľno počas vykonávania tejto funkcie.

(5)

Štátnemu zamestnancovi podľa odseku 1 písm. c) sa poskytne na jeho žiadosť služobné voľno na čas nasledovania manžela do cudziny.

(6)

Služobný úrad môže štátneho zamestnanca dlhodobo uvoľniť a poskytnúť mu služobné voľno aj na čas pôsobenia v medzinárodnej organizácii alebo v rámci projektu Európskej únie najviac v rozsahu desiatich rokov.

(7)

Štátny zamestnanec preukazuje dôvody na poskytnutie služobného voľna potvrdením príslušnej inštitúcie.

(8)

Za čas služobného voľna podľa odsekov 1 a 6 štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat.

(9)

Po uplynutí služobného voľna služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred poskytnutím služobného voľna, ak toto štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené a ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.²)

§103

(1)

Služobné voľno patrí jednorazovo v rozsahu najviac šiestich mesiacov štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer v príslušnom služobnom úrade trval nepretržite najmenej desať rokov; za čas služobného voľna nepatrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi po dobu dočasného vyslania služobné voľno podľa prvej vety nepatrí.

(2)

Do doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru podľa odseku 1 sa započítava aj doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru pred zánikom služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením podľa § 177 a doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru pred prevodom časti služobného úradu podľa § 178.

(3)

Štátny zamestnanec požiada o služobné voľno podľa odseku 1 najmenej dva mesiace pred začatím jeho čerpania; služobný úrad so štátnym zamestnancom môže dohodnúť aj skorší začiatok čerpania tohto služobného voľna. Služobný úrad môže z vážnych prevádzkových dôvodov čerpanie tohto služobného voľna odmietnuť v lehote 15 dní odo dňa doručenia žiadosti štátneho zamestnanca. Písomné oznámenie o odmietnutí čerpania služobného voľna spolu s odôvodnením služobný úrad doručí bezodkladne štátnemu zamestnancovi.

(4)

Ak chce štátny zamestnanec pokračovať vo výkone štátnej služby pred uplynutím doby poskytnutého služobného voľna, oznámi služobnému úradu deň nástupu do štátnej služby najmenej jeden mesiac vopred.

(5)

Štátny zamestnanec môže služobný úrad opätovne požiadať o poskytnutie služobného voľna podľa odseku 1 po uplynutí najmenej desiatich rokov od skončenia čerpania posledného služobného voľna.

§104

(1)

Služobný úrad prispieva na stravovanie najmenej v sume 65 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 65 % stravného poskytovaného pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.³¹)

(2)

Povinnosť služobného úradu zabezpečovať stravovanie sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny.

Služobné podmienky
niektorých štátnych zamestnancov

§105

(1)

Ak štátna zamestnankyňa, ktorá je tehotná, ktorá je matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktorá je dojčiaca, vykonáva štátnu službu, ktorá jej je podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá je jej zakázaná podľa lekárskeho posudku zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe, služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, služobný úrad je povinný preložiť štátnu zamestnankyňu na vhodné štátnozamestnanecké miesto. Počas preloženia patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat najmenej v sume, ktorá by jej patrila, ak by nedošlo k preloženiu.

(2)

Ak úprava služobných podmienok ani preloženie podľa odseku 1 nie sú možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu mimo činnej štátnej služby podľa § 65.

§106

(1)

Štátna zamestnankyňa sa po skončení materskej dovolenky alebo po skončení rodičovskej dovolenky zaradí na vykonávanie štátnej služby na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonávala štátnu službu pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku za podmienok, ktoré pre ňu nie sú menej priaznivé. Ak zaradenie podľa prvej vety nie je možné, služobný úrad zaradí štátnu zamestnankyňu na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii, ak sa štátna zamestnankyňa nedohodne so služobným úradom inak. Štátna zamestnankyňa po skončení materskej dovolenky alebo po skončení rodičovskej dovolenky a jej zaradení na vykonávanie štátnej služby má právo na prospech z každého zlepšenia podmienok vykonávania štátnej služby, ktoré by jej patrilo, ak by nebola na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje rovnako na štátneho zamestnanca po návrate z rodičovskej dovolenky.

§107 Osobný spis štátneho zamestnanca

(1)

Všetky písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca, okrem majetkového priznania, sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis štátneho zamestnanca, ktorý vedie osobný úrad, obsahuje osobné údaje štátneho zamestnanca, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Osobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť písomnosti, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si z nich výpisy a kópie.

(3)

Služobný úrad môže poskytovať informácie o štátnom zamestnancovi len s jeho písomným súhlasom alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.

(4)

Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad uchováva osobný spis štátneho zamestnanca 50 rokov.

§108 Služobný preukaz štátneho zamestnanca

Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom. Služobný preukaz, ktorý vyhotoví služobný úrad, obsahuje najmä označenie služobného úradu, meno a priezvisko štátneho zamestnanca, osobné číslo pridelené štátnemu zamestnancovi a fotografiu štátneho zamestnanca.

§109 Služobný poriadok

(1)

Služobný úrad vydá služobný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

(2)

V služobnom poriadku služobný úrad najmä bližšie upraví služobné podmienky ustanovené týmto zákonom a upraví, ktoré porušenie povinností štátneho zamestnanca sa považuje za závažné porušenie služobnej disciplíny.

(3)

Služobný poriadok je záväzný pre služobný úrad a pre všetkých jeho štátnych zamestnancov, ktorí musia byť s jeho obsahom riadne oboznámení.

(4)

Služobný poriadok nadobúda účinnosť dňom, ktorý je v ňom určený, najskôr však dňom jeho zverejnenia v služobnom úrade spôsobom určeným služobným úradom. Služobný poriadok musí byť prístupný každému štátnemu zamestnancovi.

ŠTVRTÁ ČASŤ | ŠTVRTÁ ČASŤ

PRÁVA, POVINNOSTI A OBMEDZENIA
ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA

§110 Práva štátneho zamestnanca

(1)

Štátny zamestnanec má právo najmä

na vytvorenie podmienok nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,

na plat,

na kontinuálne vzdelávanie,

odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

odmietnuť služobnú úlohu, ktorej vykonanie je nad rozsah činností uvedených v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta,

odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo podľa služobných predpisov patrí do výlučnej pôsobnosti vedúceho zamestnanca,

nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie,

podávať sťažnosti vo veciach štátnej služby služobnému úradu.

(2)

Štátny zamestnanec má okrem práv podľa tohto zákona aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z kolektívnych zmlúv.

Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca

§111

(1)

Štátny zamestnanec je povinný

dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskej únie, právne predpisy Slovenskej republiky, služobné predpisy a ostatné vnútorné predpisy pri vykonávaní štátnej služby, uplatňovať ich s náležitou odbornou starostlivosťou a rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,

vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne a zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť vykonávania štátnej služby a dôveru v objektívnosť jeho konania a rozhodovania,

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nie je možné oznamovať iným osobám, ak nie je tejto povinnosti zbavený generálnym tajomníkom alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti,

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného,

plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas,

zastupovať vedúceho zamestnanca v rozsahu určenom služobným úradom,

zastupovať nadriadeného vedúceho zamestnanca na základe jeho poverenia podľa § 113 ods. 1 písm. g),

vykonávať služobné úlohy, ktoré sú v súlade s opisom jeho štátnozamestnaneckého miesta,

riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi nadriadeného vedúceho zamestnanca, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými predpismi,

dodržiavať určený služobný čas alebo inak dohodnutý služobný čas,

vzdelávať sa v systéme kontinuálneho vzdelávania a zhodnotiť absolvovanú vzdelávaciu aktivitu,

poskytnúť služobnému úradu osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru,

ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím, nakladať s ním účelne a hospodárne a využívať ho len na oprávnené účely,

plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

(2)

Štátny zamestnanec je povinný oznámiť služobnému úradu

sám alebo prostredníctvom súdom ustanoveného opatrovníka, že jeho spôsobilosť na právne úkony bola právoplatným rozhodnutím súdu obmedzená,

bez zbytočného odkladu vzťah podľa § 54, ktorý vznikol počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru,

bez zbytočného odkladu akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,

bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú štátnozamestnaneckého pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom štátneho zamestnanca poukazuje plat na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia,

priznanie dôchodku podľa osobitného predpisu,

písomne bez zbytočného odkladu zástupcu na doručovanie písomností doručovaných do vlastných rúk s adresou na území Slovenskej republiky, len ak štátny zamestnanec nemá adresu na doručovanie písomností, prechodný pobyt ani trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

dôvody na zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby podľa § 66 ods. 1 a 2 a výsledok trestného konania, v súvislosti s ktorým bol štátny zamestnanec zaradený mimo činnej štátnej služby,

že bol právoplatne odsúdený za trestný čin,

stratu bezúhonnosti a predložiť mu rozhodnutie zakladajúce stratu bezúhonnosti,

stratu, poškodenie, zničenie a zneužitie majetku v správe služobného úradu,

vykonávanie lektorskej činnosti alebo prednášateľskej činnosti, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta,

do desiatich služobných dní po absolvovaní vzdelávacej aktivity nad rámec individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania jej názov, názov organizátora, termín, rozsah a formu.

(3)

Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť nadriadeného vedúceho zamestnanca skôr, ako tento pokyn začne plniť alebo počas plnenia pokynu, ak sa o uvedených skutočnostiach dozvie po začatí plnenia uloženého pokynu. Ak nadriadený vedúci zamestnanec trvá na splnení pokynu, je povinný oznámiť to štátnemu zamestnancovi písomne. Štátny zamestnanec môže na túto skutočnosť upozorniť generálneho tajomníka, ako aj požiadať o založenie písomného upozornenia na rozpor pokynu do jeho osobného spisu.

§112

(1)

Štátny zamestnanec nesmie

vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná z hľadiska vykonávania štátnej služby,

prijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s vykonávaním štátnej služby okrem darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom a darov poskytovaných pri oficiálnych rokovaniach alebo stretnutiach,

požadovať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,

nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu⁴⁰) inak ako za podmienok ustanovených osobitnými predpismi,⁴¹)

používať symboly spojené s vykonávaním štátnej služby na osobný prospech,

zvýhodňovať blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby,

vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby,

vedome šíriť a sprostredkúvať nepravdivé, pravdu skresľujúce alebo zavádzajúce informácie, ktoré by mohli poškodiť povesť služobného úradu alebo povesť ostatných štátnych zamestnancov.

(2)

Štátny zamestnanec ďalej nesmie

podnikať,

vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta; inou zárobkovou činnosťou na účely tohto zákona sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu,

byť členom riadiacich orgánov, kontrolných orgánov alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze.

(3)

Obmedzenie podľa odseku 2 písm. b) sa nevzťahuje na

poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach,

lekársku posudkovú činnosť, vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publikačnú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť alebo prekladateľskú činnosť alebo na športovú činnosť,

činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež,

činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní,

správu vlastného majetku, na správu majetku maloletých detí¹¹) a na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

činnosť v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov,

činnosť v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena komisie na vyhlásenie referenda alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, na činnosť zapisovateľa volebnej komisie,

činnosť poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, a na činnosť poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie,

činnosť hlavného kontrolóra obce, na činnosť hlavného kontrolóra samosprávneho kraja,

činnosť člena v rozkladovej komisii,

činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu, kontroly alebo auditu podľa osobitného predpisu⁴²) alebo

činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.

(4)

Obmedzenie podľa odseku 2 písm. b) sa tiež nevzťahuje na

účasť štátneho zamestnanca na projekte rozvojovej spolupráce Európskej únie partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom Európskou úniou,

účasť štátneho zamestnanca na projekte financovanom zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z iných verejných prostriedkov,

činnosti, ktorých predmetom je uskutočňovanie programu supervízie.⁴³)

(5)

Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 a činností vyplývajúcich z funkcií uvedených v odseku 6 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí, môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú tieto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta výkonu štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na služobnú cestu.

(6)

Obmedzenie podľa odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorý je vyslaný do riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, vládou alebo služobným úradom.

(7)

Obmedzenie podľa odseku 2 písm. c) sa nevzťahuje aj na štátneho zamestnanca, s ktorého členstvom v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, vysloví služobný úrad predchádzajúci písomný súhlas. Služobný úrad môže svoj súhlas odvolať, ak by členstvo v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo na dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, bolo prekážkou riadneho plnenia služobných povinností štátneho zamestnanca.

(8)

Štátny zamestnanec, ktorý je podľa odsekov 6 a 7 členom riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, nemôže od tejto právnickej osoby poberať odmenu.

(9)

Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru písomne preukázať skončenie, pozastavenie⁴⁴) alebo prerušenie⁴⁵) podnikania spôsobom vyplývajúcim z osobitného predpisu. Štátny zamestnanec je povinný do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru skončiť inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s činnosťou uvedenou v opise jeho štátnozamestnaneckého miesta, a členstvo v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov, ak vykonávanie týchto činností je v rozpore s odsekmi 3 až 7; to neplatí, ak s členstvom v riadiacom orgáne, kontrolnom orgáne alebo dozornom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, služobný úrad vysloví v uvedenej lehote písomný súhlas.

§113

(1)

Vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 111 a obmedzení uvedených v § 112 ďalej povinný

organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,

ukladať podriadeným štátnym zamestnancom služobné úlohy a dávať im na tento účel pokyny v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a so služobnými predpismi,

vytvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,

pristupovať k podriadeným zamestnancom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a zdržať sa konania, ktoré by mohlo byť považované za diskriminačné,

viesť štátnych zamestnancov k dodržiavaniu služobnej disciplíny,

plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu v rozsahu určenom týmto zákonom a služobnými predpismi,

písomne poveriť podriadeného štátneho zamestnanca alebo štátneho zamestnanca v služobnom pomere na zastupovanie v určenom rozsahu v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne,

slušne sa správať voči podriadeným štátnym zamestnancom,

absolvovať do šiestich mesiacov od začatia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca manažérske vzdelávanie podľa § 164 ods. 2 písm. c),

plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.

(2)

Vedúci zamestnanec nesmie ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.

§114 Majetkové priznanie

(1)

Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný podať majetkové priznanie na tlačive, ktoré je uvedené v prílohe č. 5. Ak sa majetkové pomery štátneho zamestnanca od podania posledného majetkového priznania nezmenili, štátny zamestnanec môže nahradiť majetkové priznanie čestným vyhlásením.

(2)

Majetkové priznanie obsahuje údaje o

nehnuteľnom majetku,

hnuteľnom majetku,

majetkových právach a iných majetkových hodnotách.

(3)

Nehnuteľný majetok sa neoceňuje. Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty na účely majetkového priznania štátny zamestnanec ocení cenou obvyklou; za hnuteľný majetok sa považujú najmä peňažné prostriedky v mene euro a v cudzej mene, vklady v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v mene euro a v cudzej mene a vklady v zahraničných bankách. Hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty sa v majetkovom priznaní uvedú len vtedy, ak ich súhrnná hodnota je vyššia ako 35 000 eur. Nehnuteľný majetok, hnuteľný majetok a majetkové práva a iné majetkové hodnoty v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na účely majetkového priznania delia rovnakým dielom.

(4)

Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je aj čestné vyhlásenie o tom, že štátny zamestnanec nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti, ktoré je možné považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.

(5)

Štátny zamestnanec je povinný podať majetkové priznanie

do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, to neplatí, ak tento štátnozamestnanecký pomer vznikol bezprostredne po skončení štátnozamestnaneckého pomeru v tomto služobnom úrade v priebehu kalendárneho roka, v ktorom už štátny zamestnanec majetkové priznanie podal,

do 31. marca podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka, to neplatí, ak štátny zamestnanec podal majetkové priznanie podľa písmena a) do 31. marca príslušného kalendárneho roka.

(6)

Majetkové priznanie sa podáva generálnemu tajomníkovi. Generálny tajomník, ktorého vymenúva vláda, podáva majetkové priznanie generálnemu tajomníkovi úradu vlády. Generálny tajomník úradu vlády podáva majetkové priznanie vedúcemu úradu vlády. Generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu alebo Kancelária verejného ochrancu práv, podáva majetkové priznanie tomu, kto ho vymenoval. Generálny tajomník, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, podáva majetkové priznanie generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade, v ktorom má osobný úrad. Podpredseda v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, podáva majetkové priznanie predsedovi.

(7)

Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorý je povinný deklarovať svoje majetkové pomery iným spôsobom.⁴⁶)

(8)

Majetkové priznanie sa nezakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca.

(9)

Majetkové priznanie sa uchováva päť rokov.

(10)

Služobný úrad odovzdá pri preložení štátneho zamestnanca služobnému úradu, do ktorého sa štátny zamestnanec prekladá, jeho posledné majetkové priznanie.

§115 Vyhodnotenie majetkového priznania

(1)

Generálny tajomník preskúma alebo zabezpečí preskúmanie úplnosti majetkového priznania, a ak je to potrebné, písomne vyzve štátneho zamestnanca, aby majetkové priznanie v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy spresnil alebo doplnil. Generálny tajomník na účely zistenia prírastku majetku zabezpečí vyhodnotenie a uchovanie majetkového priznania.

(2)

Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť, ak ide o nehnuteľný majetok, aj doklad o spôsobe a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie.

(3)

Ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť aj údaje o hnuteľnom majetku a majetkových právach a iných majetkových hodnotách aj vtedy, ak ich súhrnná hodnota je nižšia ako 35 000 eur.

(4)

Ak na základe majetkového priznania vzniknú pochybnosti o tom, že majetkové prírastky štátneho zamestnanca presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť ich hodnotu alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie povinnosti podľa predchádzajúcej vety generálny tajomník určí štátnemu zamestnancovi primeranú lehotu, najmenej 60 dní.

§116 Sťažnosť štátneho zamestnanca
vo veciach vykonávania štátnej služby

(1)

Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak sa domnieva, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov boli porušené.

(2)

Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.

(3)

Na vybavenie sťažnosti je príslušný generálny tajomník. Ak sťažnosť smeruje proti generálnemu tajomníkovi, na jej vybavenie je príslušný generálny tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti proti štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy je príslušný predseda vlády. Na vybavenie sťažnosti proti generálnemu tajomníkovi v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.

(4)

Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka je príslušný generálny tajomník nadriadeného úradu. Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, je príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Na vybavenie sťažnosti generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady, kancelária najvyššieho súdu, Kancelária verejného ochrancu práv alebo najvyšší kontrolný úrad, je príslušný ten, kto ho vymenoval alebo zvolil.

(5)

Na podávanie, prijímanie, evidovanie, lehoty, prešetrovanie, vybavovanie a kontrolu vybavovania sťažností sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.⁴⁷)

PIATA ČASŤ | DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA

§117 Základné ustanovenia

(1)

Štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny, ktorou je nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, ak k ich nesplneniu alebo porušeniu došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby.

(2)

Podľa miery závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa rozlišuje

menej závažné porušenie služobnej disciplíny,

závažné porušenie služobnej disciplíny.

(3)

Miera závažnosti porušenia služobnej disciplíny sa posudzuje vzhľadom na povahu porušenej alebo nesplnenej služobnej povinnosti alebo obmedzenia, okolností, za akých k nemu došlo, najmä spôsob a intenzitu konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované porušenie služobnej disciplíny, doterajší prístup štátneho zamestnanca k plneniu povinností a dodržiavaniu obmedzení alebo na inú okolnosť, rozsah škody a následok porušenia služobnej disciplíny.

(4)

Služobný úrad môže vydať upozornenie o porušení služobnej disciplíny (ďalej len „upozornenie“) za menej závažné porušenie služobnej disciplíny najneskôr do jedného roka odo dňa, keď dôvod na jeho vydanie vznikol.

(5)

Za opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny sa považuje, ak štátny zamestnanec po oznámení upozornenia o menej závažnom porušení služobnej disciplíny najmenej jedenkrát v priebehu šiestich mesiacov poruší služobnú disciplínu v menej závažnej miere.

(6)

Ak došlo k opakovanému menej závažnému porušeniu služobnej disciplíny, služobný úrad môže postupovať podľa § 75 ods. 1 písm. f).

(7)

Ak došlo k závažnému porušeniu služobnej disciplíny, služobný úrad postupuje podľa § 78 ods. 1 alebo § 75 ods. 1 písm. g).

(8)

Na disciplinárnu zodpovednosť sa primerane použijú ustanovenia § 31 a 32.

§118

(1)

Porušenie služobnej disciplíny štátneho zamestnanca posudzuje generálny tajomník z vlastného podnetu alebo na návrh vedúceho zamestnanca, do ktorého riadiacej pôsobnosti patrí štátny zamestnanec, ktorého porušenie služobnej disciplíny má byť posudzované. Vedúci zamestnanec môže návrh podľa prvej vety predložiť generálnemu tajomníkovi do 15 dní odo dňa, keď sa o porušení služobnej disciplíny dozvedel.

(2)

Na účely preskúmania návrhu alebo podnetu podľa odseku 1 generálny tajomník zriadi v služobnom úrade poradnú komisiu zloženú najmenej z troch členov. Počet členov musí byť nepárny. Členov poradnej komisie a jej predsedu vymenúva generálny tajomník zo štátnych zamestnancov služobného úradu, v ktorom sa poradná komisia zriaďuje; v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra alebo krajská prokuratúra, môže členov poradnej komisie a jej predsedu vymenovať aj z prokurátorov. Jeden člen poradnej komisie je spravidla z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého porušenie služobnej disciplíny ide, a jeden člen poradnej komisie má spravidla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. Členom poradnej komisie je aj zástupca zamestnancov, ktorého určí príslušný odborový orgán.

(3)

Ak sa generálny tajomník domnieva, že štátny zamestnanec porušil služobnú disciplínu, písomne oznámi túto skutočnosť poradnej komisii do 15 dní odo dňa, keď sa o porušení služobnej disciplíny štátnym zamestnancom dozvedel.

(4)

Poradná komisia vyzve štátneho zamestnanca, o ktorého porušenie služobnej disciplíny ide, do desiatich dní od doručenia oznámenia podľa odseku 3, aby sa k veci písomne vyjadril v lehote najmenej desiatich dní. Štátny zamestnanec pripojí k vyjadreniu dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

(5)

Poradná komisia postupuje pri preskúmavaní porušenia služobnej disciplíny v súčinnosti so štátnym zamestnancom.

(6)

Poradná komisia je povinná zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov na posúdenie veci určuje poradná komisia.

(7)

Služobné úrady sú povinné na žiadosť poradnej komisie oznámiť tie skutočnosti, ktoré majú význam na posúdenie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny.

(8)

Poradná komisia vyhotoví písomný záznam o postupe a priebehu preskúmania porušenia služobnej disciplíny, v ktorom uvedie najmä dôkazy, vyjadrenia štátneho zamestnanca alebo vyjadrenia iných fyzických osôb, a doručí ho generálnemu tajomníkovi spolu s odporúčacím stanoviskom, v ktorom uvedie, či došlo k porušeniu služobnej disciplíny a v akej miere závažnosti. Generálny tajomník nie je stanoviskom poradnej komisie viazaný.

(9)

Poradná komisia doručí generálnemu tajomníkovi stanovisko podľa odseku 8 do 30 dní odo dňa doručenia vyjadrenia k veci štátnym zamestnancom alebo odo dňa márneho uplynutia lehoty na vyjadrenie k veci podľa odseku 4.

Upozornenie

§119

(1)

Ak generálny tajomník dospeje na základe stanoviska poradnej komisie k záveru, že došlo k porušeniu služobnej disciplíny, vydá upozornenie v lehote desiatich dní odo dňa predloženia stanoviska poradnou komisiou.

(2)

Upozornenie obsahuje najmä

označenie nesplnenej alebo porušenej povinnosti alebo obmedzenia s uvedením zodpovedajúceho ustanovenia tohto zákona,

k akému porušeniu služobnej disciplíny došlo podľa miery závažnosti,

odôvodnenie vrátane vymedzenia skutku, ktorý sa považuje za nesplnenie alebo porušenie povinnosti, alebo obmedzenia podľa tohto zákona,

informáciu o tom, že služobný úrad môže pre opakované menej závažné porušenie služobnej disciplíny skončiť štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca výpoveďou podľa § 75 ods. 1 písm. f); táto informácia sa uvádza len pri upozornení o menej závažnom porušení služobnej disciplíny.

(3)

V písomnom vyhotovení upozornenia sa uvedie aj označenie generálneho tajomníka, ktorý upozornenie vydal, a dátum vydania upozornenia. Upozornenie musí byť opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom.

(4)

Upozornenie sa oznamuje štátnemu zamestnancovi doručením prvopisu jeho písomného vyhotovenia. Deň doručenia upozornenia sa považuje za deň jeho oznámenia.

§120

Ak generálny tajomník na základe stanoviska poradnej komisie dospeje k záveru, že nedošlo k porušeniu služobnej disciplíny štátnym zamestnancom, upovedomí ho o tom písomne najneskôr v lehote desiatich dní odo dňa predloženia stanoviska poradnou komisiou.

§121

(1)

Upozornenie sa zakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca. Z osobného spisu sa vyradí upozornenie po uplynutí 18 mesiacov odo dňa jeho oznámenia štátnemu zamestnancovi.

(2)

Po uplynutí 18 mesiacov odo dňa oznámenia upozornenia o menej závažnom porušení služobnej disciplíny sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby služobnú disciplínu neporušil.

ŠIESTA ČASŤ | SLUŽOBNÉ HODNOTENIE

§122 Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca

(1)

Služobným hodnotením sa hodnotia odborné vedomosti štátneho zamestnanca, jeho výkonnosť, schopnosti a kompetencie a prístup k osobnému rozvoju a prístup k vzdelávaniu.

(2)

Služobne hodnotený môže byť štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu najmenej šesť mesiacov, ak odsek 6 neustanovuje inak. Na účely služobného hodnotenia sa za výkon štátnej služby považuje čas podľa § 101 ods. 1 písm. a) až f).

(3)

Služobné hodnotenie za kalendárny rok vykoná priamy nadriadený vedúci zamestnanec (ďalej len „hodnotiteľ“) do 31. januára za obdobie predchádzajúceho kalendárneho roka.

(4)

Hodnotiteľ vykoná služobné hodnotenie za kalendárny rok aj vtedy, ak v čase od uplynutia kalendárneho roka až do 31. januára hodnotený štátny zamestnanec alebo hodnotiteľ skončí vykonávanie štátnej služby na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste.

(5)

Čiastkové služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ, ktorý neriadi štátneho zamestnanca celý kalendárny rok a ktorý súčasne nie je povinný služobne hodnotiť štátneho zamestnanca za kalendárny rok; čiastkové služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ len pred skončením vykonávania štátnej služby hodnotiteľom alebo hodnoteným štátnym zamestnancom na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste. Čiastkové služobné hodnotenie je podkladom služobného hodnotenia za kalendárny rok.

(6)

Čiastkovo služobne hodnotený môže byť aj štátny zamestnanec, ktorý vykonáva štátnu službu menej ako šesť mesiacov.

(7)

Opakované služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ, ak štátny zamestnanec dosiahne neuspokojivé výsledky v služobnom hodnotení za kalendárny rok. Opakované služobné hodnotenie vykoná hodnotiteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov a najneskôr do šiestich mesiacov od posledného služobného hodnotenia za kalendárny rok.

(8)

Ak služobné hodnotenie nebolo hodnotiteľom vykonané, vykoná ho komisia pre služobné hodnotenie zriadená generálnym tajomníkom.

(9)

Komisia pre služobné hodnotenie je zložená z predsedu a najmenej z ďalších dvoch členov. Počet členov komisie musí byť nepárny. Predseda komisie najmä zabezpečuje podklady k vykonaniu služobného hodnotenia, určuje termín vykonania služobného hodnotenia a oznamuje ho hodnotenému štátnemu zamestnancovi, zodpovedá za priebeh služobného hodnotenia, vedie hodnotiaci rozhovor, dbá na to, aby boli ohodnotené všetky oblasti služobného hodnotenia, a rozhoduje o odporučení návrhov na zlepšenie vykonávania štátnej služby, ak je to potrebné.

(10)

Termín služobného hodnotenia oznámi hodnotenému štátnemu zamestnancovi hodnotiteľ alebo predseda komisie pre služobné hodnotenie najmenej tri dni pred služobným hodnotením.

§123

(1)

V služobnom hodnotení môže hodnotený štátny zamestnanec dosiahnuť za hodnotenú oblasť

odborné vedomosti najviac 30 bodov,

výkonnosť najviac 40 bodov,

schopnosti a kompetencie najviac 20 bodov,

prístup k osobnému rozvoju a prístup k vzdelávaniu najviac 10 bodov.

(2)

Hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení dosiahne

vynikajúce výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 90 až 100,

veľmi dobré výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 75 až 89,

štandardné výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 50 až 74,

uspokojivé výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je 25 až 49,

neuspokojivé výsledky, ak súčet bodov podľa odseku 1 je menší ako 25.

(3)

Ak hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky, hodnotiteľ alebo komisia pre služobné hodnotenie mu odporučí návrhy na zlepšenie vykonávania štátnej služby.

(4)

Služobné hodnotenie sa uskutočňuje formou hodnotiaceho rozhovoru medzi hodnotiteľom alebo komisiou pre služobné hodnotenie a hodnoteným štátnym zamestnancom. V hodnotiacom rozhovore sa zhodnotí najmä vykonávanie štátnej služby hodnoteného štátneho zamestnanca v každej hodnotenej oblasti a odôvodní výsledok služobného hodnotenia a odporučenia na zlepšenie vykonávania štátnej služby, ak štátny zamestnanec nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky. V hodnotiacom rozhovore môže hodnotený štátny zamestnanec najmä uviesť dosiahnuté výsledky v každej hodnotenej oblasti, vyjadriť sa k výsledku služobného hodnotenia, a ak nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky, vyjadriť sa aj k návrhom na zlepšenie vykonávania štátnej služby.

(5)

Ak štátneho zamestnanca hodnotí komisia pre služobné hodnotenie, komisia pre služobné hodnotenie sa oboznamuje s podkladmi o hodnotenom štátnom zamestnancovi pred hodnotiacim rozhovorom. Komisia pre služobné hodnotenie sa pred hodnotiacim rozhovorom poradí aj o postupe vykonania hodnotiaceho rozhovoru. Pred oboznámením hodnoteného štátneho zamestnanca s obsahom služobného hodnotenia a výsledkom služobného hodnotenia sa komisia pre služobné hodnotenie na porade dohodne na počte bodov za každú hodnotenú oblasť a na návrhoch na zlepšenie vykonávania štátnej služby, ak hodnotený štátny zamestnanec v služobnom hodnotení nedosiahne vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky. Komisia pre služobné hodnotenie oboznámi hodnoteného štátneho zamestnanca bezodkladne po porade s obsahom služobného hodnotenia a výsledkom služobného hodnotenia.

(6)

Hodnotený štátny zamestnanec potvrdzuje oboznámenie sa so služobným hodnotením svojím podpisom. Štátny zamestnanec, ktorý odmietne podpísať služobné hodnotenie, je s obsahom služobného hodnotenia a s výsledkom služobného hodnotenia oboznámený dňom odmietnutia podpisu.

(7)

Štátny zamestnanec hodnotený hodnotiteľom má právo podať hodnotiteľovi písomnú námietku proti služobnému hodnoteniu do troch pracovných dní odo dňa oboznámenia sa so služobným hodnotením; štátny zamestnanec hodnotený komisiou pre služobné hodnotenie má právo podať námietku komisii pre služobné hodnotenie. Ak hodnotiteľ námietke nevyhovie v plnom rozsahu, predloží ju bezodkladne spolu so svojím vyjadrením a služobným hodnotením jeho priamemu nadriadenému vedúcemu zamestnancovi. Priamy nadriadený vedúci zamestnanec hodnotiteľa námietku po prerokovaní s hodnoteným štátnym zamestnancom vyhodnotí a výsledok služobného hodnotenia oznámi štátnemu zamestnancovi a hodnotiteľovi. Ak komisia pre služobné hodnotenie nevyhovie námietke v plnom rozsahu, predseda komisie ju predloží spolu so svojím vyjadrením a služobným hodnotením generálnemu tajomníkovi. Generálny tajomník námietku po prerokovaní s hodnoteným štátnym zamestnancom vyhodnotí a výsledok služobného hodnotenia oznámi štátnemu zamestnancovi a komisii pre služobné hodnotenie.

(8)

Vedúci zamestnanec môže byť odvolaný podľa § 61 ods. 3 písm. a), ak v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahne uspokojivé výsledky.

(9)

Ak štátny zamestnanec v opakovanom služobnom hodnotení dosiahne neuspokojivé výsledky, služobný úrad môže postupovať podľa § 75 ods. 1 písm. e).

(10)

Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o postupe hodnotiteľa pri služobnom hodnotení za kalendárny rok, pri opakovanom služobnom hodnotení a pri čiastkovom služobnom hodnotení, oblastiach služobného hodnotenia, výsledkoch služobného hodnotenia, komisii pre služobné hodnotenie, postupe generálneho tajomníka pri služobnom hodnotení a administratívnom zabezpečení služobného hodnotenia.

(11)

Generálna prokuratúra upraví služobným predpisom, kto sa považuje za hodnotiteľa a priameho nadriadeného vedúceho zamestnanca hodnotiteľa na účely služobného hodnotenia v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra a krajská prokuratúra.

SIEDMA ČASŤ | ODMEŇOVANIE

§124 Plat štátneho zamestnanca

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorý tvorí

funkčný plat,

plat za štátnu službu nadčas,

plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby,

príplatok za štátnu službu v noci,

príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,

príplatok za štátnu službu vo sviatok,

odmena,

príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

§125

Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom okrem platu podľa § 124 patrí

náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti mimo miesta vykonávania štátnej služby,

náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie,

náhrada za sťažené životné podmienky.

§126 Funkčný plat

(1)

Funkčný plat štátneho zamestnanca tvorí mesačne súčet tarifného platu a

príplatku za riadenie,

príplatku za zastupovanie,

osobného príplatku,

príplatku za zmennosť,

príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti,

platovej kompenzácie za sťažené vykonávanie štátnej služby,

príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo,

príplatku za výkon činnosti mentora,

doplatku podľa § 57 ods. 4,

vyrovnania podľa § 185 ods. 3,

rozdielu podľa § 186 ods. 2.

(2)

Funkčný plat na účely tohto zákona je aj mimoriadny plat, ktorý patrí štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatria platové náležitosti podľa § 124 písm. b) až f) a náhrady podľa § 125. Mimoriadny plat určí vláda, ktorá ho môže znížiť, ak štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti nedosahuje vládou požadovanú úroveň kvality plnenia úloh. Výšku mimoriadneho platu môže vláda zvýšiť alebo znížiť na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok.

(3)

Funkčný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený štátnemu zamestnancovi podľa § 129.

(4)

Funkčný plat na účely tohto zákona je aj plat vo výške platu poslanca národnej rady, ktorý patrí štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy a členovi rady; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatria platové náležitosti podľa § 124 písm. b) až f) a náhrady podľa § 125.

§127 Tarifný plat

(1)

Tarifný plat na účely tohto zákona tvorí

platová tarifa

v príslušnej platovej triede podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159,

v príslušnej platovej triede podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 zvýšená o 20 % u štátnych zamestnancov v služobnom úrade, ktorým je úrad vlády, ktorí plnia úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti vlády, alebo

podľa osobitného predpisu³⁰) u štátnych zamestnancov v služobných úradoch, ktorými sú kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad.

zvýšenie platovej tarify za služobnú prax podľa odseku 2.

(2)

Platová tarifa podľa odseku 1 písm. a) sa za každý rok služobnej praxe zvýši o 1 %.

(3)

Zvýšenie platovej tarify podľa odseku 1 písm. a) druhého bodu a podľa odseku 2 sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

§128 Služobná prax

(1)

Do dĺžky služobnej praxe štátneho zamestnanca sa započítava čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru okrem času

zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 66; to neplatí, ak sa v trestnom konaní nepotvrdili dôvody pre zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby,

čerpania služobného voľna, za ktorý nepatrí funkčný plat, trvajúceho nepretržite aspoň desať služobných dní okrem služobného voľna podľa § 102 ods. 1 písm. d).

(2)

Do dĺžky služobnej praxe sa započíta aj služobná prax zachovaná podľa § 185 ods. 1 a 2.

(3)

Do dĺžky služobnej praxe sa započíta aj odborná prax, ktorú získal zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme v pracovnom pomere k zamestnávateľovi podľa osobitného predpisu,¹⁸) ak od účinnosti tohto zákona došlo k prechodu práv a povinností na iného zamestnávateľa, u ktorého zamestnancovi následne vznikol štátnozamestnanecký pomer.

(4)

Za odbornú prax na účely odseku 3 sa považuje pracovná činnosť, ktorú zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme vykonával najskôr od 1. januára 2004 a má rovnaký charakter alebo obdobný charakter ako činnosť, ktorú na základe prechodu práv a povinností vykonával aj v štátnozamestnaneckom pomere na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste.

(5)

Ten istý čas je možné započítať do dĺžky služobnej praxe len raz.

(6)

Služobnú prax na účely započítania podľa odsekov 1 a 2 preukazuje služobnému úradu štátny zamestnanec.

§129 Osobný plat

(1)

Štátnemu zamestnancovi, okrem štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii, je možné určiť osobný plat počas vykonávania osobitne významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh. Osobný plat určený štátnemu zamestnancovi nesmie byť nižší ako funkčný plat, ktorý by mu patril podľa § 126 ods. 1. Osobný plat sa štátnemu zamestnancovi poskytuje, ak trvajú dôvody a podmienky, na základe ktorých mu bol určený.

(2)

Osobný plat štátneho zamestnanca je možné zvýšiť alebo znížiť na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok.

(3)

Osobný plat štátnemu zamestnancovi určuje generálny tajomník s príslušným písomným odôvodnením.

§130 Príplatok za riadenie

(1)

Vedúcemu zamestnancovi a štátnemu zamestnancovi poverenému vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 127 ods. 1 písm. a). Rozpätie percentuálneho podielu podľa stupňa riadenia je uvedené v prílohe č. 4. Príplatok za riadenie určí generálny tajomník s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti vedúceho zamestnanca pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Príplatok za riadenie patrí odo dňa ustanovenia do funkcie vedúceho zamestnanca v pomernej výške zodpovedajúcej času vykonávania funkcie v kalendárnom mesiaci.

§131 Príplatok za zastupovanie

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v plnom rozsahu jeho riadiacej činnosti dlhšie ako dva týždne, patrí príplatok za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca.

(2)

Ak vedúceho zamestnanca zastupujú podľa odseku 1 súčasne viacerí štátni zamestnanci, súčet súm ich príplatku za zastupovanie nesmie byť vyšší ako suma príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý zastupuje v plnom rozsahu riadiacej činnosti dlhšie ako dva týždne vedúceho zamestnanca, ktorý má určený mimoriadny plat alebo osobný plat, patrí príplatok za zastupovanie v sume určenej v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá by patrila zastupovanému vedúcemu zamestnancovi podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta, pre stupeň riadenia zodpovedajúci zastupovanému vedúcemu zamestnancovi podľa prílohy č. 4.

(4)

Ak vedúceho zamestnanca zastupujú podľa odseku 3 súčasne viacerí štátni zamestnanci, súčet súm ich príplatku za zastupovanie nesmie byť vyšší ako suma určená podľa odseku 3.

(5)

Príplatok za zastupovanie patrí štátnemu zamestnancovi od prvého dňa zastupovania vedúceho zamestnanca v pomernej výške zodpovedajúcej času zastupovania v kalendárnom mesiaci.

§132 Osobný príplatok

(1)

Štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh alebo na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok je možné priznať osobný príplatok až do výšky 100 % z platovej tarify, ktorá štátnemu zamestnancovi patrí podľa § 127 ods. 1 písm. a). Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor. Štátnemu zamestnancovi je možné priznať osobný príplatok najskôr po uplynutí jedného mesiaca od vzniku štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Osobný príplatok je možné zvýšiť, znížiť alebo odňať

na základe výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok,

pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. a) a c) alebo

na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh.

(3)

Služobný úrad odníme osobný príplatok štátnemu zamestnancovi, ktorý dosiahne neuspokojivé výsledky v služobnom hodnotení za kalendárny rok. Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi opätovne priznať osobný príplatok až na základe výsledku opakovaného služobného hodnotenia.

(4)

Návrh na priznanie, zvýšenie, zníženie alebo odňatie osobného príplatku vrátane sumy osobného príplatku písomne odôvodní nadriadený vedúci zamestnanec štátneho zamestnanca.

§133 Príplatok za zmennosť

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorého týždenný služobný čas je rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok za zmennosť vo výške 1,2 % až 9,8 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 určený pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Podrobnosti o poskytovaní príplatku za zmennosť určí služobný predpis.

§134 Príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine v krízovej oblasti, patrí príplatok až do výšky 10 % zo súčtu jeho tarifného platu a osobného príplatku. Suma príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Krízové oblasti na účely odseku 1 ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.

§135 Platová kompenzácia
za sťažené vykonávanie štátnej služby

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby (ďalej len „platová kompenzácia“) pri vykonávaní činností uvedených v odseku 2, ak tieto činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva⁴⁹) zaradil do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu⁵⁰) a ak pri ich vykonávaní intenzita pôsobenia faktorov prostredia, v ktorom štátny zamestnanec plní úlohy, napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby štátny zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

(2)

Činnosti, pri ktorých patrí štátnemu zamestnancovi platová kompenzácia, sú činnosti vykonávané v prostredí, v ktorom pôsobia

chemické faktory,

karcinogénne faktory a mutagénne faktory,

biologické faktory,

prach,

fyzikálne faktory.

(3)

Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia pri vykonávaní činností zaradených do

tretej kategórie v rámci rozpätia 1,3 % až 13,4 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159,

štvrtej kategórie v rámci rozpätia 3,8 % až 24,5 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159.

(4)

Ak štátny zamestnanec podľa odseku 1 vykonáva rôzne činnosti, ktoré sú zaradené do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, patrí mu platová kompenzácia najmenej na spodnej hranici rozpätia určeného pre štvrtú kategóriu.

(5)

Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi poskytovať platovú kompenzáciu aj pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia uvedených v odseku 2 alebo pri pôsobení iných faktorov podľa osobitného predpisu^50a) v rámci rozpätia 0,9 % až 8,2 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159; to neplatí, ak štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia podľa odseku 3.

(6)

Platová kompenzácia sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(7)

Podrobnosti o poskytovaní platovej kompenzácie určí služobný predpis.

§136 Príplatok za výkon činnosti mentora

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva prípravu štátneho zamestnanca počas adaptačného vzdelávania, patrí príplatok za výkon činnosti mentora, a to vo výške

10 % z jeho platovej tarify, ak pripravuje jedného štátneho zamestnanca,

15 % z jeho platovej tarify, ak pripravuje súčasne dvoch alebo viacerých štátnych zamestnancov.

(2)

Príplatok za výkon činnosti mentora sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

§137 Plat za štátnu službu nadčas

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu nadčas náhradné voľno. Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi náhradné voľno, ak tomu nebráni naliehavý záujem služobného úradu v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Náhradné voľno sa poskytne najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní štátnej služby nadčas. Za čas čerpania náhradného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

(2)

Ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí mu za hodinu štátnej služby nadčas plat v sume príslušnej časti funkčného platu zvýšenej o 30 %. Za štátnu službu nadčas v deň nepretržitého odpočinku v týždni patrí štátnemu zamestnancovi plat za štátnu službu nadčas v sume príslušnej časti funkčného platu zvýšenej o 60 %.

(3)

Ak štátny zamestnanec štátnu službu nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria mu aj príplatky podľa § 139 až 141, a to aj vtedy, ak mu za štátnu službu nadčas bolo poskytnuté náhradné voľno.

(4)

Funkčný plat generálneho tajomníka a štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.

(5)

Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí plat za štátnu službu nadčas ani náhradné voľno za štátnu službu nadčas.

§138 Plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti

(1)

Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú pohotovosť v mieste vykonávania štátnej služby patrí plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume

50 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti,

100 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti v deň služobného pokoja.

(2)

Za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby štátnemu zamestnancovi nepatria príplatky podľa § 139 až 141 a plat za štátnu službu nadčas. Ak sa služobný úrad so štátnym zamestnancom dohodne na poskytnutí náhradného voľna za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v mieste vykonávania štátnej služby, patrí štátnemu zamestnancovi za každú hodinu tejto služobnej pohotovosti hodina náhradného voľna, za ktoré sa poskytne plat za neaktívnu časť služobnej pohotovosti podľa odseku 1 písm. a) alebo podľa odseku 1 písm. b). Za čas čerpania náhradného voľna štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat.

§139 Príplatok za štátnu službu v noci

(1)

Štátnemu zamestnancovi za hodinu štátnej služby v noci patrí príplatok v sume 25 % z príslušnej časti funkčného platu, najmenej však príplatok rovnajúci sa sume ustanovenej podľa § 123 ods. 1 Zákonníka práce.

(2)

Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu v noci; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí príplatok za štátnu službu v noci.

§140 Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu

(1)

Štátnemu zamestnancovi za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí príplatok v sume 30 % z príslušnej časti funkčného platu, najmenej však príplatok rovnajúci sa sume ustanovenej podľa § 122a ods. 1 a § 122b ods. 1 Zákonníka práce.

(2)

Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu v sobotu a v nedeľu; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu.

§141 Príplatok za štátnu službu vo sviatok

(1)

Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu vo sviatok náhradné voľno. Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi náhradné voľno, ak tomu nebráni naliehavý záujem služobného úradu v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Náhradné voľno sa poskytne najneskôr do dvoch kalendárnych mesiacov po vykonaní štátnej služby vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

(2)

Ak služobný úrad štátnemu zamestnancovi za štátnu službu vo sviatok neposkytne náhradné voľno, patrí mu za hodinu štátnej služby vo sviatok príplatok v sume 100 % z príslušnej časti funkčného platu.

(3)

Funkčný plat veľvyslanca je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu vo sviatok; tomuto štátnemu zamestnancovi nepatrí príplatok za štátnu službu vo sviatok ani náhradné voľno za štátnu službu vo sviatok.

(4)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.

§142 Odmena

(1)

Štátnemu zamestnancovi je možné poskytnúť odmenu

za kvalitné plnenie služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z opisu štátnozamestnaneckého miesta,

za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy, významnej služobnej úlohy alebo vopred určenej služobnej úlohy alebo jej ucelenej časti,

za plnenie služobných úloh neprítomného štátneho zamestnanca, ak mu nepatrí príplatok za zastupovanie,

pri dosiahnutí 50 rokov a 60 rokov veku, najviac v sume jeho naposledy priznaného funkčného platu,

pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d) za kvalitné plnenie služobných úloh, najviac v sume jeho naposledy priznaného funkčného platu,

pri prvom skončení štátnozamestnaneckého pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, najviac v sume trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru alebo do jedného mesiaca po jeho skončení,

pri príležitosti obdobia letných dovoleniek za plnenie služobných úloh,

pri príležitosti vianočných sviatkov za plnenie služobných úloh.

(2)

Štátny zamestnanec, ktorý v služobnom hodnotení za kalendárny rok dosiahol vynikajúce výsledky alebo veľmi dobré výsledky, má nárok na jednorazovú odmenu.

(3)

Návrh na poskytnutie odmeny vrátane jej sumy písomne odôvodní nadriadený vedúci zamestnanec.

(4)

Štátnemu zamestnancovi podľa § 7 ods. 2 písm. b), okrem riaditeľa kancelárie bezpečnostnej rady, a členovi rady je možné poskytnúť odmenu podľa odseku 1 písm. a), b), g), h) najviac do výšky 20 % jeho ročného funkčného platu.

(5)

Odmena podľa odseku 1 písm. g) sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka a odmena podľa odseku 1 písm. h) sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka.

§143 Príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti štátneho zamestnanca

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného na výkon štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu,⁵¹) patrí príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „príplatok k náhrade príjmu“) vo výške rozdielu medzi funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, preddavku poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou príjmu.

(2)

Štátnemu zamestnancovi dočasne vyslanému podľa § 64, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného na výkon štátnej služby a vznikol mu nárok na náhradu príjmu,⁵¹) patrí príplatok k náhrade príjmu vo výške rozdielu medzi zahraničným funkčným platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, preddavku poistného na verejné zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutou náhradou príjmu.

(3)

Príplatok k náhrade príjmu sa poskytuje najviac za prvých desať dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v kalendárnom roku.

§144 Náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti

(1)

Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú pohotovosť mimo miesta vykonávania štátnej služby na dohodnutom mieste patrí náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume

15 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti,

25 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti v deň služobného pokoja.

(2)

Štátnemu zamestnancovi za nariadenú alebo s ním dohodnutú služobnú pohotovosť mimo miesta vykonávania štátnej služby s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia patrí náhrada za neaktívnu časť služobnej pohotovosti v sume

5 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti,

10 % z príslušnej časti funkčného platu za každú hodinu neaktívnej časti služobnej pohotovosti v deň služobného pokoja.

§145 Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní
opatrení pre obdobie krízovej situácie

(1)

Štátnemu zamestnancovi zaradenému do plánu vyrozumenia, ktorý je povinný v stave bezpečnosti⁵²) hlásiť vedúcemu zamestnancovi miesto pobytu a spôsob vyrozumenia mimo služobného času vykonávania štátnej služby, v stave bezpečnosti pripravovať sa na plnenie osobitných úloh, ktoré bude plniť v období krízovej situácie,⁵³) a byť pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pre obdobie krízovej situácie, patrí mesačne náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie vo výške 2,9 % až 29,1 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 a v služobných úradoch, ktorými sú kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, Kancelária verejného ochrancu práv a najvyšší kontrolný úrad, z platovej tarify 1. platovej triedy podľa osobitného predpisu.³⁰) Náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Podmienky poskytovania náhrady za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie určí služobný predpis.

§146 Náhrada za sťažené životné podmienky

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64 do štátu so sťaženými životnými podmienkami, patrí mesačne náhrada až do výšky 13,4 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 vynásobenej platovým koeficientom podľa § 149. Náhrada za sťažené životné podmienky sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

(2)

Sťažené životné podmienky sú:

úroveň zdravotnej starostlivosti,

klimatické podmienky,

stupeň izolácie,

dostupnosť základných potravín,

ostatné miestne podmienky.

(3)

Náhrada podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi odo dňa dočasného vyslania podľa
§ 64 do štátu so sťaženými životnými podmienkami v sume zodpovedajúcej času vykonávania štátnej služby.

(4)

Náhrada podľa odseku 1 sa kráti

za poskytnuté služobné voľno, počas ktorého štátnemu zamestnancovi nepatrí zahraničný funkčný plat; to neplatí, ak si štátny zamestnanec so súhlasom služobného úradu poskytnuté služobné voľno odpracuje,

ak štátny zamestnanec neodpracuje týždenný služobný čas v služobnom úrade,

ak štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v kratšom týždennom služobnom čase, ako je ustanovený týždenný služobný čas v služobnom úrade.

(5)

Suma náhrady podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

(6)

Podrobnosti o sťažených životných podmienkach podľa odseku 2 ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.

(7)

Zoznam štátov so sťaženými životnými podmienkami podľa odseku 6 ustanoví ministerstvo zahraničných vecí opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

§147 Príplatok za vedenie služobného motorového vozidla
a príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý skutočne jazdí služobným motorovým vozidlom, patrí príplatok za vedenie služobného motorového vozidla až do výšky 13 eur mesačne.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý má pridelené do trvalej starostlivosti služobné motorové vozidlo a týmto služobným motorovým vozidlom skutočne jazdí, patrí príplatok za vedenie služobného motorového vozidla a príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo až do výšky 20 eur mesačne.

(3)

Podmienky poskytovania príplatku za vedenie služobného motorového vozidla a príplatku za starostlivosť o služobné motorové vozidlo určí služobný predpis.

§148 Plat pri dočasnom vyslaní
a poskytovanie návratného preddavku
pri dočasnom vyslaní

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, sa poskytuje zahraničný funkčný plat. Zahraničný funkčný plat tvorí súčin funkčného platu a platového koeficientu. Suma zahraničného funkčného platu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Platová náležitosť podľa § 124 písm. b) až g) a náhrada podľa § 125 písm. a) a b) sa poskytuje pred prepočtom platovým koeficientom.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64 a ktorému patrí funkčný plat podľa § 162 ods. 8 a § 141 ods. 4, sa poskytuje zahraničný funkčný plat. Zahraničný funkčný plat patrí štátnemu zamestnancovi aj za čas služobného voľna, za ktorý patrí funkčný plat.

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, patrí za čas čerpania dovolenky zahraničný funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi podľa prvej vety za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú štátny zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zahraničný funkčný plat. Ak štátny zamestnanec z dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru nemohol vyčerpať dovolenku, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku funkčný plat pred uplatnením postupu podľa odseku 1.

(4)

Na účely § 137, § 139 až § 141 ods. 1 a 2 je funkčný plat štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, funkčný plat podľa § 126.

(5)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný podľa § 64, patrí zahraničný funkčný plat vo výške zodpovedajúcej odslúženému času.

(6)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, u ktorého sa predpokladá dočasné vyslanie kratšie ako šesť mesiacov. Na účely tohto zákona sa dočasné vyslanie kratšie ako šesť mesiacov považuje za zahraničnú služobnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria náhrady podľa osobitného predpisu.³¹)

(7)

Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi návratný preddavok na úhradu výdavkov súvisiacich s dočasným vyslaním, najviac do výšky dvojnásobku zahraničného funkčného platu. Služobný úrad na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca môže poskytnúť návratný preddavok v cudzej mene. Štátny zamestnanec je povinný poskytnutý návratný preddavok vrátiť najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení dočasného vyslania pred uplynutím doby šiestich mesiacov je štátny zamestnanec povinný vrátiť poskytnutý preddavok najneskôr pred odchodom z cudziny. Ak štátny zamestnanec nevráti návratný preddavok do ustanovenej doby, služobný úrad je oprávnený vykonať zrážku z jeho platu.

(8)

Služobný úrad na písomnú žiadosť štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný podľa
§ 64 v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej menovej únie, môže po vykonaní zrážok z platu vyplácať zahraničný funkčný plat a platové náležitosti podľa § 124 písm. b) až g), náhrady podľa § 125 a plnenia poskytované štátnemu zamestnancovi podľa osobitných predpisov⁵⁴) alebo ich časť v cudzej mene. Na účely určenia sumy platu, náhrad a plnení poskytovaných podľa prvej vety alebo ich časti v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, za ktorý patrí štátnemu zamestnancovi plat v cudzej mene. Na určenie sumy návratného preddavku podľa odseku 7 v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný k prvému dňu mesiaca, v ktorom sa tento návratný preddavok poskytne. Plat, náhrady a plnenia podľa prvej vety alebo ich časť a návratný preddavok v cudzej mene sa zaokrúhli nahor na najbližšiu čiastkovú jednotku príslušnej meny prijímanú v štáte dočasného vyslania alebo v štáte, do ktorého je evakuovaný.

(9)

Počas evakuácie, najdlhšie však po dobu piatich mesiacov, patrí štátnemu zamestnancovi zahraničný funkčný plat a náhrada za sťažené životné podmienky podľa § 146 v rozsahu a za podmienok tak ako počas dočasného vyslania na zastupiteľský úrad pred evakuáciou, a to bez ohľadu na to, do akého štátu je evakuovaný.

§149 Platový koeficient

(1)

Platový koeficient príslušného štátu na kalendárny rok sa určí ako súčin

pomeru finančného ohodnotenia úradníka Európskej komisie v Bruseli zaradeného do funkčnej skupiny AD v triede 5 v prvom stupni⁵⁵) k finančnému ohodnoteniu platovej tarify štátneho zamestnanca vo funkcii odborný radca,

pomeru priemeru indexov životných nákladov príslušného štátu dočasného vyslania podľa štatistiky Organizácie Spojených národov k priemeru indexov životných nákladov Belgicka podľa štatistiky Organizácie Spojených národov a

koeficientu regulácie určeného v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu ministerstvom financií v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí.

(2)

Do indexov životných nákladov podľa odseku 1 písm. b) sa nezapočítavajú životné náklady na ubytovanie.

(3)

Platový koeficient príslušného štátu vypočítaný podľa odseku 1 sa zaokrúhli na osem desatinných miest.

(4)

Podrobnosti výpočtu platového koeficientu ustanoví vykonávací právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom financií.

(5)

Platový koeficient príslušného štátu vypočítaný podľa odseku 4 vydá ministerstvo zahraničných vecí opatrením, ktoré sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Ďalšie náležitosti

§150 Hmotné výhody a paušálne náhrady

(1)

Vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, má právo na bezplatné

používanie služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez vodiča na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s ňou,

poskytnutie a používanie služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti v čase vykonávania štátnej služby a mimo neho.

(2)

Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určí služobný predpis ministerstva.

(3)

Hmotné výhody podľa odseku 1 patria aj vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady a kancelária najvyššieho súdu, ak mu nie sú poskytnuté podľa osobitného predpisu. Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určia služobné predpisy, ktoré vydajú služobné úrady podľa prechádzajúcej vety.

(4)

Vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii je povinný odovzdať služobný mobilný telefón poskytnutý podľa odseku 1 písm. b) v deň skončenia vykonávania funkcie, v súvislosti s ktorou mu bol mobilný telefón poskytnutý.

(5)

Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy a členovi rady na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada⁵⁶) mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(6)

Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta a kancelária ústavného súdu, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada⁵⁶) mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa osobitného predpisu; vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady a kancelária najvyššieho súdu, patrí paušálna náhrada mesačne v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 9. platovej triedy podľa prílohy č. 3. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(7)

Vedúcemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy a ktorému nepatrí paušálna náhrada podľa odseku 5, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna náhrada⁵⁶) mesačne v sume, ktorou je 34,3 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.

(8)

Paušálna náhrada podľa odsekov 5 až 7 sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé euro nahor.

§151 Jednorazové mimoriadne odškodnenie

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku teroristických útokov, vojnových udalostí alebo živelných udalostí v súvislosti s vykonávaním štátnej služby, sa poskytne jednorazové mimoriadne odškodnenie

v sume 6-násobku až 12-násobku jeho naposledy priznaného funkčného platu, ak sa uvedené udalosti stali na území Slovenskej republiky alebo v cudzine počas zahraničnej služobnej cesty,

v sume 3,6-násobku až 7,2-násobku jeho naposledy priznaného zahraničného funkčného platu, ak sa uvedené udalosti stali v cudzine a ide o štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine.

(2)

Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 písm. a) zomrie alebo bol vyhlásený za mŕtveho, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 12-násobku naposledy priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu štátneho zamestnanca s nárokom na sirotský dôchodok v sume 5-násobku naposledy priznaného funkčného platu štátneho zamestnanca.

(3)

Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 písm. b) zomrie alebo bol vyhlásený za mŕtveho, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume 9-násobku naposledy priznaného zahraničného funkčného platu štátneho zamestnanca. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu štátneho zamestnanca s nárokom na sirotský dôchodok v sume 3-násobku naposledy priznaného zahraničného funkčného platu štátneho zamestnanca.

(4)

Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 až 3 sa poskytne v eurách.

(5)

Podrobnosti o poskytnutí jednorazového mimoriadneho odškodnenia určí služobný predpis.

§152 Ocenenie konania pri mimoriadnych udalostiach

Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi ocenenie za zásluhy pri záchranných prácach pri mimoriadnych udalostiach. Ocenenie môže mať peňažnú, vecnú alebo inú formu.

SPOLOČNÉ USTANOVENIA
O PLATOVÝCH NÁLEŽITOSTIACH
A ĎALŠÍCH NÁLEŽITOSTIACH

§153

Služobný úrad zabezpečí ochranu údajov štátneho zamestnanca o jeho platových náležitostiach a ďalších náležitostiach; tým nie je dotknutá povinnosť poskytnúť tieto údaje, ak to ustanovuje osobitný predpis.

§154

(1)

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie ten, kto ho zvolil, vymenoval alebo poveril, ak odseky 2 a 4 alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(2)

Riaditeľovi kancelárie bezpečnostnej rady a štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie príslušný minister alebo vedúci príslušného ostatného ústredného orgánu štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(3)

Veľvyslancovi určí plat a náhradu za sťažené životné podmienky generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.

(4)

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 1 písm. b) a c) určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie príslušný minister, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(5)

Generálnemu tajomníkovi, ktorý nie je štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii, určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie ten, kto ho do funkcie vymenoval, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(6)

Odborníkovi ústavného činiteľa určí plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie ten, pre koho plní úlohy. Odborníkovi ústavného činiteľa, ktorý plní úlohy pre sudcu najvyššieho súdu, určí plat vedúci kancelárie najvyššieho súdu na návrh sudcu najvyššieho súdu, pre ktorého odborník ústavného činiteľa plní úlohy.

(7)

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii, ktorému určuje plat a náhradu za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie vláda podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, určí platovú tarifu zvýšenú podľa § 159, zvýši platovú tarifu za služobnú prax podľa § 127 ods. 1 písm. b), môže poskytnúť odmenu podľa § 142 ods. 1 písm. d), g), h) a určí ďalšie platové náležitosti dohodnuté v kolektívnej zmluve ten, kto podal návrh na určenie jeho platu a náhrady za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie.

§155

(1)

Platová náležitosť podľa § 126 ods. 1 a § 127 ods. 1 a funkčný plat podľa § 126 ods. 2 až 4 sa pomerne krátia

za poskytnuté služobného voľno, za ktoré nepatrí funkčný plat; to neplatí, ak si štátny zamestnanec so súhlasom služobného úradu poskytnuté služobné voľno odpracuje,

ak štátny zamestnanec neodpracuje ustanovený týždenný služobný čas v služobnom úrade,

ak štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu v kratšom týždennom služobnom čase, ako je ustanovený týždenný služobný čas v služobnom úrade.

(2)

Suma platovej náležitosti a funkčného platu podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

§156

(1)

Štátnemu zamestnancovi, u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa
§ 55 ods. 1 písm. a) na funkciu s vyššou náročnosťou činnosti alebo nižšou náročnosťou činnosti, patrí odo dňa zmeny štátnozamestnaneckého pomeru platová tarifa zodpovedajúca tejto funkcii a zvýšenie platovej tarify podľa § 127 ods. 1 písm. b).

(2)

Zmena sumy platovej náležitosti podľa § 126 ods. 1 písm. a) až f) a j) štátnemu zamestnancovi patrí odo dňa, v ktorom došlo k zmene tejto sumy.

§157

Štátnemu zamestnancovi patrí zvýšenie platovej tarify podľa § 127 ods. 1 písm. b)

odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia vlády, ktorým sa ustanovia zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov,

od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom dosiahol ďalší rok služobnej praxe započítanej podľa § 128.

§158

(1)

Príslušná časť funkčného platu na účely tohto zákona je podiel funkčného platu a priemerného počtu služobných hodín pripadajúcich na jeden mesiac v roku. Priemerný počet služobných hodín pripadajúci na jeden mesiac v roku je súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich na jeden mesiac v roku a ustanoveného týždenného služobného času štátneho zamestnanca. Suma príslušnej časti funkčného platu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(2)

Suma zistená podľa § 137 až 141 a § 144 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

§159

(1)

Vláda v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú na príslušný kalendárny rok ustanoví nariadením zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu na príslušný rok. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na 50 eurocentov nahor. Platové tarify uvedené v prílohe č. 3 strácajú platnosť ustanovením zvýšených platových taríf podľa prvej vety.

(2)

Zvýšenie platových taríf a termín účinnosti ich zvýšenia podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok sa zahrnie do návrhu zákona o štátnom rozpočte.

(3)

Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa neuzatvorí, zvýšenie platových taríf a termín ich účinnosti ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.

§160

(1)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o mzde, rozumie sa ňou plat podľa tohto zákona.

(2)

Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa tým funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

(3)

Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, rozumie sa tým čistý funkčný plat. Čistý funkčný plat sa zisťuje u štátneho zamestnanca z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, preddavku na verejné zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa čistý funkčný plat zisťuje.

(4)

Služobný úrad je povinný písomne oznámiť štátnemu zamestnancovi každú úpravu funkčného platu.

ÔSMA ČASŤ | VZDELÁVANIE

§161

(1)

Služobný úrad plánuje, organizuje, zabezpečuje a umožňuje vzdelávanie štátnych zamestnancov a uplatňuje tieto zásady vzdelávania:

systémovosť,

flexibilnosť,

hospodárnosť,

účelnosť.

(2)

Služobný úrad vytvára podmienky na vzdelávanie štátnych zamestnancov kontinuálnym vzdelávaním a zvyšovaním kvalifikácie.

(3)

Poskytovateľom vzdelávania štátnych zamestnancov je najmä

vzdelávacia inštitúcia ďalšieho vzdelávania podľa osobitného predpisu,⁵⁷)

služobný úrad.

(4)

Ustanovenia o vzdelávaní štátnych zamestnancov upravené osobitným predpisom týmto nie sú dotknuté.⁵⁸)

(5)

Úrad vlády ustanoví vykonávacím právnym predpisom podrobnosti o formách kontinuálneho vzdelávania, obsahu adaptačného vzdelávania, druhoch kompetenčného vzdelávania a systémovom prístupe vo vzdelávaní štátnych zamestnancov.

§162 Kontinuálne vzdelávanie

(1)

Kontinuálne vzdelávanie je systematický proces poskytovania a získavania vedomostí a poznatkov, udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania zručností, schopností, návykov a skúseností, ktoré štátny zamestnanec potrebuje na výkon štátnej služby.

(2)

Obsahové zameranie kontinuálneho vzdelávania vyplýva z požiadaviek na odborné kompetencie štátneho zamestnanca uvedené v opise štátnozamestnaneckého miesta. Služobný úrad zabezpečí štátnemu zamestnancovi kontinuálne vzdelávanie v súlade s identifikovanými vzdelávacími potrebami.

(3)

Plánovanie a hodnotenie kontinuálneho vzdelávania sa uskutočňuje na úrovni štátneho zamestnanca a na úrovni služobného úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.²)

(4)

Služobný úrad organizuje a riadi proces plánovania a vyhodnocovania kontinuálneho vzdelávania podľa organizačnej štruktúry služobného úradu.

(5)

Služobný úrad vypracuje do 28. februára plán kontinuálneho vzdelávania na kalendárny rok, ktorý schvaľuje generálny tajomník.

(6)

Vedúci zamestnanec zabezpečí vyhodnotenie kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov organizačného útvaru za predchádzajúci kalendárny rok do 15. januára.

(7)

Služobný úrad vypracuje do 15. februára hodnotiacu správu o kontinuálnom vzdelávaní za predchádzajúci kalendárny rok, ktorú schvaľuje generálny tajomník.

(8)

Kontinuálne vzdelávanie je súčasťou vykonávania štátnej služby; za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

(9)

Formy kontinuálneho vzdelávania sú

hromadné,

skupinové,

individuálne,

dištančné,

samoštúdium,

iné.

(10)

Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi na jeho písomnú žiadosť schválenú vedúcim zamestnancom služobné voľno na účely samoštúdia podľa odseku 9 písm. e) v rozsahu najviac troch služobných dní v kalendárnom roku; za čas poskytnutia služobného voľna patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.

(11)

Služobný úrad v záujme zabezpečenia plnenia úloh môže nariadiť štátnemu zamestnancovi účasť na kontinuálnom vzdelávaní; to neplatí, ak nedôjde k dohode podľa § 164 ods. 6.

(12)

Náklady na kontinuálne vzdelávanie sú priame náklady a nepriame náklady a uhrádza ich služobný úrad.

(13)

Priame náklady sú najmä

účastnícky poplatok,

výdavky na nákup študijnej literatúry,

ďalšie náklady spojené s účasťou na vzdelávacích aktivitách plánovaných, organizovaných a zabezpečovaných služobným úradom okrem nákladov, ktoré sa účtujú podľa osobitného predpisu.³¹)

(14)

Nepriame náklady sú najmä funkčný plat a odvody za štátneho zamestnanca počas jeho účasti na vzdelávacej aktivite.

(15)

Služobný úrad vyčlení z rozpočtu na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania štátnych zamestnancov v príslušnom kalendárnom roku finančné prostriedky na úhradu priamych nákladov najmenej vo výške 0,5 % vypočítaného z objemu súčtu tarifných platov priznaných štátnym zamestnancom služobného úradu k 31. decembru spred dvoch kalendárnych rokov; do vypočítaného objemu sa nezapočíta súčet tarifných platov priznaných dočasne vyslaným štátnym zamestnancom.

(16)

Kontinuálne vzdelávanie sa uskutočňuje

adaptačným vzdelávaním,

kompetenčným vzdelávaním.

§163 Adaptačné vzdelávanie

(1)

Adaptačné vzdelávanie je systémový, organizovaný a hodnotiteľný vzdelávací proces s cieľom zabezpečiť štátnemu zamestnancovi nadobudnutie, rozvoj a využitie jeho odborného a osobnostného potenciálu potrebného na vykonávanie štátnej služby.

(2)

Adaptačné vzdelávanie začína dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí uplynutím skúšobnej doby. Adaptačné vzdelávanie sa nevzťahuje na štátneho zamestnanca, ktorému neplynie skúšobná doba podľa § 52 ods. 2 a 3.

(3)

Adaptačné vzdelávanie sa uskutočňuje

vstupným adaptačným vzdelávaním, ktorého cieľom je poskytnúť štátnemu zamestnancovi základné informácie o služobnom úrade, jeho pôsobnosti a fungovaní, ktoré štátny zamestnanec absolvuje do jedného mesiaca odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,

priebežným adaptačným vzdelávaním, ktorého cieľom je poskytnúť štátnemu zamestnancovi odborné znalosti a skúsenosti potrebné na zabezpečenie výkonu činností a plnenie úloh v oblasti pôsobnosti organizačného útvaru, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.

(4)

Konkrétny obsah, rozsah a formy adaptačného vzdelávania určuje služobný úrad v pláne adaptačného vzdelávania štátneho zamestnanca; zohľadní sa zaradenie štátneho zamestnanca do odboru štátnej služby a funkcie, opis štátnozamestnaneckého miesta a predchádzajúce absolvované vzdelávanie, ktoré preukáže štátny zamestnanec certifikátmi, osvedčeniami alebo potvrdeniami vzdelávacích inštitúcií.

(5)

Adaptačné vzdelávanie sa uskutočňuje pod vedením štátneho zamestnanca, ktorý poskytuje podporu, asistenciu a pomoc pri plnení úloh a systematické odovzdávanie vedomostí a skúseností štátnemu zamestnancovi (ďalej len „mentor“), s cieľom podporiť jeho odborný rast a osobnostný rozvoj.

(6)

Mentora vymenúva generálny tajomník zo štátnych zamestnancov na návrh vedúceho zamestnanca. Mentor spravidla vykonáva činnosť vo vzťahu k jednému štátnemu zamestnancovi; výnimočne môže vykonávať činnosť aj vo vzťahu k dvom a viac štátnym zamestnancom súčasne.

(7)

Mentorom môže byť štátny zamestnanec, ak spĺňa najmenej jednu z uvedených podmienok:

je absolventom vzdelávacieho programu na výkon činnosti mentora, ktorý mu zabezpečí služobný úrad a ktorý realizuje vzdelávacia inštitúcia ďalšieho vzdelávania podľa § 161 ods. 3 písm. a) alebo úrad vlády,

vykonáva štátnu službu v tom istom organizačnom útvare nepretržite tri roky,

má odbornú prax najmenej päť rokov.

(8)

Mentorom môže byť aj vedúci zamestnanec, ak

žiadny štátny zamestnanec v rámci služobného úradu nespĺňa podmienky na výkon činnosti mentora podľa odseku 7,

štátny zamestnanec, ktorý je v skúšobnej dobe, bude podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta vykonávať aj služobné úlohy, ktoré v rámci služobného úradu iný štátny zamestnanec nevykonáva,

štátny zamestnanec, ktorý spĺňa podmienky na výkon činnosti mentora, nemôže z dôvodov uvedených v § 101 ods. 1 písm. a) a g) činnosť mentora vykonávať alebo

je vo vzťahu nadriadeného vedúceho zamestnanca k podriadenému vedúcemu zamestnancovi.

(9)

Plán adaptačného vzdelávania štátneho zamestnanca podľa odseku 4 vypracováva mentor v súčinnosti s vedúcim zamestnancom, ktorý ho schvaľuje.

(10)

Služobný úrad zabezpečí oboznámenie štátneho zamestnanca a osobného úradu so schváleným plánom adaptačného vzdelávania najneskôr v deň začatia vykonávania štátnej služby.

(11)

Na účely zabezpečenia adaptačného vzdelávania pod vedením mentora služobný úrad vytvorí a aktualizuje evidenciu mentorov, ktorá obsahuje

titul, meno a priezvisko mentora,

funkciu mentora,

organizačný útvar mentora.

§164 Kompetenčné vzdelávanie

(1)

Kompetenčné vzdelávanie je

systematické vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí, schopností a zručností potrebných na vykonávanie štátnej služby,

získanie osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré sú na vykonávanie štátnej služby potrebné.

(2)

Druhy kompetenčného vzdelávania sú najmä

odborné vzdelávanie,

jazykové vzdelávanie,

manažérske vzdelávanie,

vzdelávanie zamerané na osobnostný rozvoj,

vzdelávanie v oblasti informačných technológií.

(3)

Individuálny plán kompetenčného vzdelávania vypracováva vedúci zamestnanec do 31. januára na základe

požiadaviek na odborné kompetencie štátneho zamestnanca vyplývajúce z opisu štátnozamestnaneckého miesta,

výsledku služobného hodnotenia za kalendárny rok.

(4)

Vyhodnotenie individuálneho plánu kompetenčného vzdelávania štátneho zamestnanca sa uskutoční do 31. decembra.

(5)

Štátny zamestnanec, ktorému služobný úrad uhradil priame individuálne náklady spojené s účasťou na kompetenčnom vzdelávaní v sume presahujúcej 3 500 eur v jednom kalendárnom roku, je povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po dobu jedného roka po ukončení kompetenčného vzdelávania.

(6)

Ak priame individuálne náklady spojené s účasťou štátneho zamestnanca na kompetenčnom vzdelávaní dosiahnu sumu najmenej 3 500 eur v jednom kalendárnom roku, služobný úrad štátneho zamestnanca písomne upovedomí o povinnosti podľa odseku 5. Ak štátny zamestnanec súhlasí s ďalšou účasťou na kompetenčnom vzdelávaní, služobný úrad so štátnym zamestnancom uzatvorí písomnú dohodu o kompetenčnom vzdelávaní; služobný úrad pri uzatvorení dohody o kompetenčnom vzdelávaní postupuje primerane podľa § 165 ods. 3 až 5.

(7)

Ak sa štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca skončí pred uplynutím doby uvedenej v odseku 5, štátny zamestnanec je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady spojené s kompetenčným vzdelávaním presahujúce 3 500 eur v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere.

(8)

Ak došlo ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d) alebo štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe skončil uplynutím dočasnej štátnej služby, štátnemu zamestnancovi nevzniká povinnosť uhradiť náklady spojené s kompetenčným vzdelávaním podľa odseku 7.

(9)

Služobný úrad na účely odsekov 5 a 6 vytvorí a aktualizuje evidenciu kompetenčného vzdelávania štátnych zamestnancov, ktorá obsahuje

titul, meno a priezvisko štátneho zamestnanca,

funkciu štátneho zamestnanca,

druh kompetenčného vzdelávania,

názov vzdelávacej aktivity,

priame individuálne náklady vynaložené na kompetenčné vzdelávanie.

§165 Zvyšovanie kvalifikácie

(1)

Zvyšovanie kvalifikácie je získanie vyššieho stupňa vzdelania štátnym zamestnancom v súlade so špecifickými požiadavkami a potrebami služobného úradu.

(2)

Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť umožniť zvyšovanie kvalifikácie podľa § 161 ods. 2, ak toto zvyšovanie je v súlade s potrebami služobného úradu. Na účel podľa predchádzajúcej vety služobný úrad uzatvorí so štátnym zamestnancom písomnú dohodu o zvyšovaní kvalifikácie.

(3)

Dohoda o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje

druh kvalifikácie a formu štúdia,⁵⁹)

študijný odbor, druh študijného programu,⁶⁰) študijný plán a označenie vzdelávacej inštitúcie,

dobu, počas ktorej je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po zvýšení kvalifikácie,

druhy nákladov, ktoré štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere počas dohodnutej doby.

(4)

Doba zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 3 písm. c) zodpovedá dobe trvania zvyšovania kvalifikácie. Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 3 písm. c), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere; najvyššia suma úhrady nákladov, ktoré štátny zamestnanec uhradí podľa odseku 3 písm. d), nesmie byť vyššia ako celková suma nákladov vynaložených služobným úradom. Ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil podľa § 75 ods. 1 písm. a) až d), štátnemu zamestnancovi nevzniká povinnosť uhradiť náklady na zvyšovanie kvalifikácie.

(5)

Do doby zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere podľa odseku 3 písm. c) sa nezapočítava čas

vykonávania mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby,

rodičovskej dovolenky,

zaradenia mimo činnej štátnej služby,

čerpania služobného voľna, za ktoré nepatrí funkčný plat.

(6)

Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie poskytne štátnemu zamestnancovi služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacej inštitúcie o druhu študijného programu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu⁶⁰) v rozsahu

potrebnom na účasť na vyučovaní,

2 služobných dní na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa študijného programu alebo študijného plánu,

20 služobných dní na prípravu a vykonanie každej štátnej skúšky v prvom stupni vysokoškolského vzdelávania,

20 služobných dní na prípravu a vykonanie každej štátnej skúšky v druhom stupni vysokoškolského vzdelávania,

5 služobných dní na prípravu a vykonanie dizertačnej skúšky,

10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v prvom stupni vysokoškolského vzdelávania,

10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v druhom stupni vysokoškolského vzdelávania,

20 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v treťom stupni vysokoškolského vzdelávania a 5 služobných dní na prípravu obhajoby tejto práce.

(7)

Za čas služobného voľna podľa odseku 6 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Štátnemu zamestnancovi nepatrí funkčný plat za čas služobného voľna poskytnutého na vykonanie opravnej skúšky.

(8)

Služobný úrad sleduje priebeh štúdia štátneho zamestnanca a štátny zamestnanec je povinný priebežne preukazovať výsledky skúšok, na ktoré mu služobný úrad poskytol služobné voľno.

(9)

Ak štátny zamestnanec neukončí úspešne štúdium, je povinný uhradiť služobnému úradu náklady na zvyšovanie kvalifikácie podľa odseku 4; v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad uhradenie vynaložených nákladov odpustiť.

DEVIATA ČASŤ | NÁHRADA ŠKODY

§166

(1)

Štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predošlého stavu.

(2)

Náhrada škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec z nedbanlivosti, nesmie u jednotlivého štátneho zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho funkčného platu pred porušením povinnosti alebo obmedzenia, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o zodpovednosť štátneho zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je štátny zamestnanec povinný vyúčtovať, a o zodpovednosť štátneho zamestnanca za stratu zverených predmetov alebo ak štátny zamestnanec spôsobil škodu pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky.

(3)

Náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti môže služobný úrad určiť nižšou sumou, ako je skutočná škoda alebo ako je štvornásobok funkčného platu štátneho zamestnanca. Suma náhrady škody však musí byť najmenej jedna štvrtina skutočnej škody, a ak škoda presahuje štvornásobok funkčného platu štátneho zamestnanca pred porušením povinnosti alebo obmedzenia, ktorým spôsobil škodu, suma náhrady škody musí byť najmenej jeden funkčný plat.

(4)

Ak štátny zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej sumy náhrady škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody; to neplatí, ak bola škoda spôsobená úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky alebo psychotropnej látky alebo ak bola škoda spôsobená na zverených hodnotách, ktoré je štátny zamestnanec povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov.

§167

(1)

Služobný úrad je povinný vymáhať náhradu škody, za ktorú mu štátny zamestnanec zodpovedá.

(2)

Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže služobný úrad požadovať od štátneho zamestnanca náhradu aj inej škody, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

(3)

Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec, určí generálny tajomník. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil generálny tajomník sám alebo spoločne s podriadeným štátnym zamestnancom, určí nadriadený služobný úrad. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, sumu náhrady škody určí úrad vlády. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, určí minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; sumu náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, určí predseda vlády. Ak škodu spôsobil generálny tajomník v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 2 písm. a) až e), h) a i) alebo jeho zástupca poverený podľa § 18 ods. 7, sumu náhrady škody určí ten, kto generálneho tajomníka vymenoval alebo zvolil. Sumu náhrady škody, ktorú spôsobil štátny zamestnanec v služobnom úrade uvedenom v § 15 ods. 2 písm. f) a g), určí generálny tajomník, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§168

Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému.

DESIATA ČASŤ | ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV

§169

(1)

Služobný úrad je povinný

vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy

na zníženie alebo odobratie osobného príplatku,

služobných predpisov,

opatrení na vytvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov,

umožniť účasť jedného člena odborovej organizácie s poradným hlasom v poradných orgánoch zriaďovaných generálnym tajomníkom podľa tohto zákona alebo podľa služobného predpisu, ak prerokúva veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru,

poskytovať odborovej organizácii raz ročne informácie o hospodárskej a finančnej situácii služobného úradu a o predpokladanom vývoji jeho činnosti najviac v rozsahu podľa osobitného predpisu.⁶¹)

(2)

Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu služobných podmienok pri vykonávaní štátnej služby v služobnom úrade. Príslušný odborový orgán je oprávnený najmä

vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,

vyžadovať od vedúcich zamestnancov potrebné informácie a podklady,

podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,

vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,

vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.

(3)

Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a je oprávnený najmä

kontrolovať, ako služobný úrad plní svoje povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a či sústavne vytvára podmienky bezpečnej a zdravotne neškodnej štátnej služby,

pravidelne preverovať pracovisko a zariadenie služobného úradu pre štátnych zamestnancov a kontrolovať hospodárenie služobného úradu s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,

kontrolovať, či služobný úrad riadne zisťuje príčiny a okolnosti vzniku pracovných úrazov, zúčastňovať sa na zisťovaní príčin a okolností vzniku pracovných úrazov a chorôb z povolania alebo tieto zistenia vykonávať sám,

upozorniť služobný úrad na štátnu službu nadčas a štátnu službu v noci, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia štátnych zamestnancov,

zúčastňovať sa na rokovaniach o otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

(4)

Na účely kontroly podľa odsekov 2 a 3 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie, doklady a prihliada na jeho stanovisko.

§170

(1)

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa je možné upraviť priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, a to

skrátenie služobného času,

predĺženie základnej výmery dovolenky,

zvýšenie odstupného,

zvýšenie odchodného,

zvýšenie platových taríf.

(2)

V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa je možné upraviť ďalšie priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby, ak to umožňuje osobitný predpis.⁶²)

(3)

V podnikovej kolektívnej zmluve je možné dohodnúť najmä

zvýšenie odstupného nad rozsah ustanovený v § 83 a nad rozsah ustanovený kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok, najviac o dvojnásobok funkčného platu,

zvýšenie odchodného nad rozsah ustanovený v § 84 ods. 1 a kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok, najviac o dvojnásobok funkčného platu,

vzájomné vzťahy medzi služobným úradom a príslušným odborovým orgánom,

výšku odmeny poskytovanej podľa § 142 ods. 1 písm. d) až f),

priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby vyplývajúce z osobitných predpisov.⁶²)

JEDENÁSTA ČASŤ | SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§171 Pôsobnosť Zákonníka práce

Na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10, § 11a ods. 1, § 12, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 33 až § 36, § 37, § 39, § 40 ods. 1, 2, 5 až 8, § 41 ods. 1, 2, 5 až 7 a 9, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 78 až 80, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86, § 87, § 88 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až 102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 122a ods. 1, § 122b ods. 1, § 123 ods. 1, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 152a, § 156, § 157 ods. 3, § 158 až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, § 217 až 222, § 230 až 236, § 239 písm. a) a § 240 Zákonníka práce.

§172 Právne úkony

(1)

Na právne úkony podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia § 34 až 39, § 40 ods. 1 až 5,
§ 41, § 41a, § 42a až 45, § 46 ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka.

(2)

Právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, je neplatný, ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo Zákonník práce.

§173 Odstúpenie od služobnej zmluvy

(1)

Služobný úrad môže odstúpiť od služobnej zmluvy aj vtedy, ak nemôže prijať vybraného úspešného uchádzača na dohodnuté štátnozamestnanecké miesto z dôvodu ustanoveného v § 42 ods. 2.

(2)

Odstúpiť od služobnej zmluvy podľa odseku 1 je možné najneskôr dňom, ktorý predchádza dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Odstúpenie od služobnej zmluvy musí byť písomné, inak je neplatné.

§174 Zastúpenie

Na zastúpenie sa použijú ustanovenia § 22 až 24, § 26, § 27 ods. 2, § 31 až 33b Občianskeho zákonníka.

§175 Premlčanie, počítanie času a zánik práva

(1)

Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, len ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, sa premlčania dovolá. Vtedy nie je možné priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje.

(2)

Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, ak § 41 ods. 2 neustanovuje inak.

(3)

Na premlčanie a počítanie času sa použijú ustanovenia § 100 ods. 1 a 2, § 101 až 103, § 106, § 107, § 110 až 113 a § 122 ods. 1 druhej vety, ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.

(4)

K zániku práva podľa tohto zákona dochádza, aj ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej
v § 75 ods. 2 a 3, § 78 ods. 1, § 79 ods. 2, § 95 ods. 1, § 117 ods. 4 a § 118 ods. 1 a 3.

§176 Riešenie sporu

Spor medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom týkajúci sa štátnozamestnaneckého vzťahu prejednáva a rozhoduje súd podľa Civilného sporového poriadku.

§177 Zánik služobného úradu zlúčením,
splynutím alebo rozdelením

(1)

Ak služobný úrad zanikne na základe zákona zlúčením alebo splynutím s iným služobným úradom, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú v celom rozsahu na preberajúci služobný úrad.

(2)

Ak služobný úrad zanikne na základe zákona rozdelením, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Zákon ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho služobného úradu práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru.

§178 Prevod časti služobného úradu

(1)

Ak sa na základe zákona prevádza časť služobného úradu do iného služobného úradu, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru voči štátnym zamestnancom tejto časti služobného úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.

(2)

Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči štátnym zamestnancom prevádzanej časti služobného úradu, ktorých štátnozamestnanecké pomery do dňa prevodu skončili alebo zanikli, zostávajú nedotknuté.

§179 Zrušenie služobného úradu

Ak sa na základe zákona služobný úrad zruší, ustanoví zákon, na ktorý služobný úrad prechádzajú práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v mene štátu uspokojiť práva štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať jeho práva.

DVANÁSTA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Prechodné ustanovenia

§180

(1)

Štátny zamestnanec, ktorý na základe služobnej zmluvy uzatvorenej podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona; adaptačné vzdelávanie tohto štátneho zamestnanca začaté do 31. mája 2017 sa dokončí podľa doterajších právnych predpisov. Za najnáročnejšiu činnosť vykonávanú štátnym zamestnancom podľa § 51 ods. 2 písm. o) sa považuje najnáročnejšia činnosť uvedená v opise činností štátnozamestnaneckého miesta k 31. máju 2017. Obsah služobnej zmluvy uzatvorenej podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom písomným oznámením, ktoré je dodatkom k služobnej zmluve.

(2)

Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. máju 2017 vymenovaný do funkcie vedúceho zamestnanca podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa považuje za vedúceho zamestnanca podľa tohto zákona.

(3)

Odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný a ktorý vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017 podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa považuje za odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby podľa tohto zákona.

(4)

Odborník plniaci úlohy pre predsedu národnej rady, podpredsedu národnej rady, prezidenta, člena vlády alebo sudcu najvyššieho súdu, ktorý vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017 podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa považuje za odborníka ústavného činiteľa podľa tohto zákona.

(5)

Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. máju 2017 na základe zvolenia alebo vymenovania štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa považuje za štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii podľa tohto zákona, ak odsek 6 neustanovuje inak. Štátny zamestnanec, ktorý v čase zvolenia, vymenovania alebo poverenia podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa považuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe podľa tohto zákona. Po skončení vykonávania funkcie sa štátny zamestnanec podľa druhej vety zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred zvolením, vymenovaním alebo poverením; ak bolo toto štátnozamestnanecké miesto zrušené, štátny zamestnanec sa s jeho súhlasom trvale preloží na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa nedohodne so služobným úradom inak.

(6)

Vedúci odboru okresného úradu, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu do 31. mája 2017, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa tohto zákona. Vedúci odboru okresného úradu, ktorý v čase vymenovania podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa považuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe podľa tohto zákona. Štátnozamestnanecký pomer vedúceho odboru okresného úradu, ktorý v čase vymenovania podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe, trvá do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, najdlhšie do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

(7)

Štátny zamestnanec, ktorý k 31. máju 2017 vykonáva štátnu službu vo funkcii štatutárneho orgánu, okrem štátneho zamestnanca podľa odseku 5, sa považuje za štátneho zamestnanca podľa § 7 ods. 7. Štátny zamestnanec, ktorý v čase vymenovania do funkcie štatutárneho orgánu podľa prvej vety bol štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa považuje za štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe podľa tohto zákona. Po skončení vykonávania funkcie sa štátny zamestnanec podľa druhej vety zaradí na to isté štátnozamestnanecké miesto, na ktorom vykonával štátnu službu pred vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu; ak bolo toto štátnozamestnanecké miesto zrušené, štátny zamestnanec sa s jeho súhlasom trvale preloží na vhodné štátnozamestnanecké miesto, ak sa nedohodne so služobným úradom inak.

(8)

Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca podľa odseku 5 tretej vety a odseku 7 tretej vety výpoveďou, ak tento štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením na vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto pre neho nemá a nedohodne sa s týmto štátnym zamestnancom inak. Štátnozamestnanecký pomer skončí uplynutím výpovednej doby. Štátnemu zamestnancovi pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa prvej vety alebo dohodou o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dôvodu patrí odstupné v sume podľa
§ 83 ods. 6.

(9)

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý dovŕšil vek 65 rokov pred účinnosťou tohto zákona, sa skončí k 31. decembru 2017. Ak dôjde k zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. u), štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí uplynutím dohodnutej doby predĺženia štátnozamestnaneckého pomeru; doba predĺženia štátnozamestnaneckého pomeru najviac troch po sebe nasledujúcich rokov sa počíta odo dňa účinnosti zákona.

§181

(1)

Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorý k 31. máju 2017 vykonáva dočasnú štátnu službu na voľnom štátnozamestnaneckom mieste do obsadenia tohto miesta štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe, sa skončí najneskôr 30. novembra 2017.

(2)

Štátny zamestnanec, ktorý je k 31. máju 2017 zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodu obvinenia zo spáchania úmyselného trestného činu podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa považuje za štátneho zamestnanca zaradeného mimo činnej štátnej služby podľa tohto zákona.

§182

Štátny zamestnanec, ktorému podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 zostala zachovaná výnimka z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, sa považuje za štátneho zamestnanca, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad podľa § 38 ods. 1 písm. d) na vykonávanie najnáročnejšej činnosti, ktorú vykonáva ku dňu účinnosti tohto zákona.

§183

(1)

Predpoklad bezúhonnosti podľa § 38 ods. 1 písm. c) u štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu k 31. máju 2017, sa považuje za splnený, ak tento štátny zamestnanec spĺňa predpoklad bezúhonnosti podľa predpisov účinných do 31. mája 2017.

(2)

Vedúci služobného úradu, ktorý bol vymenovaný do tejto funkcie do 31. mája 2017, sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona považuje za generálneho tajomníka, ktorý spĺňa predpoklady vymenovania do funkcie generálneho tajomníka podľa § 18 ods. 3.

§184

Na štátneho zamestnanca, ktorý bol prijatý do dočasnej štátnej služby na zastupovanie štátneho zamestnanca, okrem zastupovania vedúceho zamestnanca, podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, sa ustanovenie § 59 písm. a) nepoužije.

§185

(1)

Služobná prax priznaná štátnemu zamestnancovi k 31. máju 2017 zostáva zachovaná podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trvá aj po účinnosti tohto zákona. Služobná prax podľa prvej vety zostáva zachovaná tomuto štátnemu zamestnancovi aj pri vzniku nového štátnozamestnaneckého pomeru.

(2)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona dosiahol viac ako 32 rokov služobnej praxe podľa odseku 1, patrí za každý ďalší rok služobnej praxe nad 32 rokov zvýšenie o 1 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 127 ods. 1 písm. a).

(3)

Štátnemu zamestnancovi, ktorému bolo priznané vyrovnanie podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, zostáva toto vyrovnanie v priznanej sume zachované.

(4)

Štátnemu zamestnancovi, ktorému bol zachovaný osobitný príplatok podľa predpisov účinných do 31. mája 2017, zostáva v rovnakej sume zachovaný aj podľa tohto zákona a je zahrnutý do rozdielu podľa § 186 ods. 2.

§186

(1)

Štátnemu zamestnancovi, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona vykonáva podľa služobnej zmluvy a opisu štátnozamestnaneckého miesta tie isté najnáročnejšie činnosti, ktoré vykonával do 31. mája 2017, služobný úrad písomne oznámi zmenu funkcie. Písomné oznámenie o zmene funkcie sa považuje za dodatok k služobnej zmluve. Služobný úrad spolu s písomným oznámením o zmene funkcie odovzdá štátnemu zamestnancovi opis štátnozamestnaneckého miesta podľa prílohy č. 1 zodpovedajúci novej funkcii v príslušnej platovej triede.

(2)

Služobný úrad určí štátnemu zamestnancovi ku dňu účinnosti tohto zákona nový funkčný plat podľa tohto zákona. Funkčný plat štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti určený k 31. máju 2017 zostáva zachovaný. Ak funkčný plat podľa prvej vety je nižší ako funkčný plat priznaný štátnemu zamestnancovi k 31. máju 2017, patrí mu rozdiel do sumy funkčného platu priznaného štátnemu zamestnancovi k 31. máju 2017; to neplatí, ak dňom účinnosti tohto zákona dôjde u štátneho zamestnanca k zníženiu alebo odňatiu osobného príplatku, k zmene štátnozamestnaneckého pomeru na funkciu s nižšou náročnosťou činnosti alebo k zániku dôvodu na priznanie platovej náležitosti podľa § 126 ods. 1 písm. a), b), d) až g). Počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru sa suma rozdielu nemení.

(3)

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy a členovi rady, na ktorých sa vzťahuje
§ 126 ods. 4, patrí od účinnosti tohto zákona do 31. decembra 2017 funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady ustanoveného na rok 2017 osobitným predpisom⁶³) zníženého o 5 %.

§187

(1)

Fyzickej osobe, ktorá podľa predpisov účinných do 31. mája 2017 poberá príplatok za štátnu službu k dôchodku, zostáva tento príplatok zachovaný. Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa zvýši o ustanovené percento zvýšenia dôchodku. Zvýšený príplatok za štátnu službu k dôchodku patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie dôchodku.

(2)

Príplatok za štátnu službu k dôchodku sa odo dňa účinnosti zákona do 31. decembra 2017 zvyšuje o ustanovené percento zvýšenia úrazovej renty. Ustanovenie odseku 1 druhej vety sa od účinnosti zákona do 31. decembra 2017 neuplatní.

§188

(1)

Pri dohode o zvyšovaní kvalifikácie a dohode o prehlbovaní kvalifikácie uzatvorenej pred účinnosťou tohto zákona postupuje služobný úrad podľa predpisov účinných do 31. mája 2017.

(2)

Štátny zamestnanec, ktorý vykonáva ku dňu účinnosti tohto zákona funkciu vedúceho zamestnanca, je povinný absolvovať manažérske vzdelávanie podľa § 113 ods. 1 písm. i) do 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona; to sa nevzťahuje na vedúceho zamestnanca, ktorý absolvoval manažérske vzdelávanie najneskôr tri roky pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

§189

(1)

Pri výbere alebo výberovom konaní vyhlásenom pred účinnosťou tohto zákona postupuje služobný úrad podľa predpisov účinných do 31. mája 2017.

(2)

Výberová komisia služobného úradu zriadená na účely výberového konania alebo na účely druhej časti hromadného výberového konania môže do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona uskutočniť výberové konanie alebo druhú časť hromadného výberového konania aj vtedy, ak jej člen, ktorý má viesť osobný pohovor, neabsolvoval vzdelávanie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia.

(3)

Člen výberovej komisie služobného úradu zriadenej na účely výberového konania alebo na účely druhej časti hromadného výberového konania, ktorý vedie osobný pohovor, je povinný absolvovať vzdelávanie zamerané na osvojenie si metód riadeného osobného rozhovoru a jeho vyhodnotenia do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.

(4)

Do prvého uskutočnenia prvej časti hromadného výberového konania podľa § 44 ods. 3 odo dňa účinnosti tohto zákona môže služobný úrad obsadiť štátnozamestnanecké miesto vhodné pre absolventa prijatím absolventa na základe vonkajšieho výberového konania.

§190

Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol uznaný pre chorobu alebo úraz za dočasne práceneschopného pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a vznikol mu nárok na náhradu príjmu podľa osobitného predpisu,⁵¹) patrí príplatok k náhrade príjmu podľa § 143 ods. 1 alebo ods. 2, ak dočasná pracovná neschopnosť nepretržite trvá aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Príplatok k náhrade príjmu patrí štátnemu zamestnancovi len za tie dni dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá trvá po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, najviac však v rozsahu podľa § 143 ods. 3.

§191

(1)

Služobné hodnotenie za kalendárny rok 2017 sa vykoná za obdobie od 1. júna 2017 do 31. decembra 2017.

(2)

Na služobné voľno poskytnuté pred účinnosťou tohto zákona sa použijú ustanovenia predpisov účinných do 31. mája 2017.

§192

(1)

Návrh na zvolenie člena rady predloží subjekt uvedený v § 12 ods. 3 národnej rade do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

(2)

Návrh štatútu predloží rada na schválenie národnej rade do 28. februára 2018.

§193

Vykonávacie právne predpisy vydané ministerstvom zahraničných vecí na základe splnomocnenia podľa doterajšieho zákona sú vykonávacími právnymi predpismi podľa tohto zákona do vydania vykonávacieho právneho predpisu podľa § 149 ods. 4 a 5.

§193a Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2018

Štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, na ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 126 ods. 4, vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy a členovi rady patrí v roku 2018 funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady ustanoveného na rok 2018 osobitným predpisom^63a) zníženého o 5 %.

Záverečné ustanovenia

§194

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 6.

§195

Ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem „vedúci služobného úradu“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „generálny tajomník služobného úradu“ v príslušnom tvare.

§196 Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení čl. XIV zákona č. 151/2010 Z. z., čl. III zákona č. 500/2010 Z. z., čl. III zákona č. 505/2010 Z. z., čl. XV zákona č. 547/2010 Z. z., čl. IX zákona č. 33/2011 Z. z., čl. VII zákona č. 48/2011 Z. z., čl. XIV zákona č. 220/2011 Z. z., čl. VI zákona č. 257/2011 Z. z., čl. V zákona č. 503/2011 Z. z., čl. VI zákona č. 252/2012 Z. z., čl. XXXI zákona č. 345/2012 Z. z., čl. VIII zákona č. 361/2012 Z. z., čl. V zákona č. 392/2012 Z. z., čl. IV zákona č. 122/2013 Z. z., čl. IX zákona č. 305/2013 Z. z., čl. IX zákona č. 402/2013 Z. z., čl. X zákona č. 462/2013 Z. z., čl. XVII zákona č. 307/2014 Z. z., čl. VII zákona č. 322/2014 Z. z., čl. III zákona č. 325/2014 Z. z., čl. VII zákona č. 362/2014 Z. z., čl. VI zákona č. 281/2015 Z. z., čl. IV zákona č. 338/2015 Z. z., čl. XVII zákona č. 375/2015 Z. z., čl. IV zákona č. 340/2016 Z. z.,

nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 410/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú odbory štátnej služby,

nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 411/2009 Z. z., ktorým sa ustanovujú štátnozamestnanecké miesta, na ktorých môže štátnu službu vykonávať len občan Slovenskej republiky,

nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 431/2015 Z. z., ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov,

vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 430/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest na súdoch výberovým konaním a výberom v znení vyhlášky č. 150/2011 Z. z., vyhlášky č. 327/2014 Z. z., vyhlášky č. 224/2015 Z. z.,

výnos Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky z 26. marca 2014 č. 330.002/2014-POLS, ktorým sa ustanovujú krízové oblasti na účely príplatku za štátnu službu v krízovej oblasti a príplatku za výkon práce vo verejnom záujme v krízovej oblasti (oznámenie č. 86/2014 Z. z.),

opatrenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 122/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam štátov so sťaženými životnými podmienkami.

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v znení zákona č. 312/2001 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 321/2002 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z. a zákona č. 400/2009 Z. z. sa mení takto:

V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia „Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa citácia „§ 81 až 114, § 132 až 134 zákona č. 400/2009
Z. z.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/ 2017 Z. z.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia „§ 113 zákona č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 159 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

Príloha č. 2 znie:

„Príloha č. 2
k zákonu Národnej rady
Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z.

Platové tarify štátnych zamestnancov v Kancelárii prezidenta
Slovenskej republiky

(v eurách mesačne)

Platová trieda	Platová tarifa
1.	471,00
2.	499,50
3.	545,00
4.	583,00
5.	694,50
6.	745,00
7.	834,00
8.	992,00
9.	1 145,50“.

Čl. III

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 398/1998 Z. z., zákona č. 97/1999 Z. z., zákona č. 226/2000 Z. z., zákona č. 124/2002 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 324/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 546/2005 Z. z., zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 71/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 114/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 331/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 402/2015 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení takto:

V poznámke pod čiarou k odkazu 3 sa citácia „§ 81 až 114, § 132 až 134 zákona č. 400/2009
Z. z.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia „§ 113 zákona č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 159 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

Príloha č. 2 znie:

„Príloha č. 2
k zákonu Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.

Platové tarify štátnych zamestnancov v Kancelárii Ústavného súdu
Slovenskej republiky

(v eurách mesačne)

Platová trieda	Platová tarifa
1.	471,00
2.	499,50
3.	545,00
4.	583,00
5.	694,50
6.	745,00
7.	834,00
8.	992,00
9.	1 145,50“.

Čl. IV

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení zákona č. 458/2000 Z. z., zákona č. 559/2001 Z. z., zákona č. 385/2004 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z. a zákona č. 375/2015 Z. z. sa mení takto:

V poznámke pod čiarou k odkazu 4a sa citácia „Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 4b sa citácia „§ 81 až 114, § 132 až 134 zákona č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 4c sa citácia „§ 113 zákona č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 159 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

Príloha č. 2 znie:

„Príloha č. 2
k zákonu Národnej rady
Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z.

PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV NA NAJVYŠŠOM KONTROLNOM ÚRADE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
(v eurách mesačne)

Platová trieda	Platová tarifa
3.	545,00
4.	583,00
5.	694,50
6.	745,00
7.	834,00
8.	992,00
9.	1 145,50“.

Čl. V

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002 Z. z., zákona č. 100/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 399/2015 Z. z. a zákona č. 1/2017 Z. z. sa mení takto:

V poznámke pod čiarou k odkazu 84a sa citácia „Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

V poznámkach pod čiarou k odkazom 84d a 84e sa citácia „Zákon č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 84f sa citácia „§ 113 zákona č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 159 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

V prílohe „PLATOVÝ PORIADOK KANCELÁRIE NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY“ časť
„PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY (v eurách mesačne)“ znie:

„PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
(v eurách mesačne)

Platová trieda	Platová tarifa
1.	503,50
2.	547,50
3.	649,00
4.	688,00
5.	775,00
6.	830,00
7.	942,00
8.	1 071,00
9.	1 219,00“.

Čl. VI

Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 618/2004 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona č. 462/2013 Z. z., zákona č. 362/2014 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 338/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 340/2016 Z. z. sa mení takto:

V poznámke pod čiarou k odkazu 18 sa citácia „Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

V poznámkach pod čiarou k odkazom 20 a 21 sa citácia „Zákon č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „Zákon č. 55/2017 Z. z.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 22 sa citácia „§ 113 zákona č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 159 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

V prílohe „PLATOVÝ PORIADOK KANCELÁRIE VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV“ časť
„PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII VEREJNÉHO OCHRANCU PRÁV (v eurách mesačne)“ znie:

„PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII VEREJNÉHO
OCHRANCU PRÁV
(v eurách mesačne)

Platová trieda	Platová tarifa
1.	471,00
2.	499,50
3.	545,00
4.	583,00
5.	694,50
6.	745,00
7.	834,00
8.	992,00
9.	1 145,50“.

Čl. VII

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z., zákona č. 397/2001 Z. z., zákona č. 492/2001 Z. z., zákona č. 340/2003 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 578/2005 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 421/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 70/2010 Z. z., zákona č. 505/2010 Z. z., zákona č. 233/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 371/2014 Z. z., zákona č. 239/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 291/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V § 26b ods. 1 sa vypúšťa štvrtá veta.

V poznámke pod čiarou k odkazu 18e sa citácia „§ 61 ods. 5 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 505/2010 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 112 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

Čl. VIII

Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 369/2004 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 490/2008 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 361/2012 Z. z., zákona č. 103/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z. a zákona č. 354/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 3 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety:

„O zabezpečenie výpisu z registra trestov môže fyzická osoba podľa odseku 1 písomne alebo elektronicky požiadať zamestnávateľa, ktorý je súčasne služobným úradom podľa osobitného predpisu;^10a) žiadosť musí obsahovať údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov. Údaje určené na zabezpečenie výpisu z registra trestov zamestnávateľ, ktorý je súčasne služobným úradom podľa osobitného predpisu, bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom centrálneho informačného systému^10b) Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 10a a 10b znejú:

^„10a) Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

^10b) § 25 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 13a sa citácia „Napríklad § 40 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „Napríklad § 64 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 14 sa citácia „§ 63 ods. 2 a 3 zákona č. 400/2009 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 114 ods. 2 a 3 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

Čl. IX

Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 644/2007 Z. z., zákona č. 598/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie:

^„6a) § 15c ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov.
§ 38 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 3 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.“.

V § 19 ods. 2 sa za slovo „desiatom“ vkladajú slová „až dvanástom“.

V poznámke pod čiarou k odkazu 26a sa citácia „§ 19 ods. 4 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ nahrádza citáciou „§ 38 ods. 8 zákona č. 55/2017 Z. z.“.

Čl. X

Zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 506/2013 Z. z., zákona č. 115/2014 Z. z., zákona č. 374/2014 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 378/2016 Z. z. sa mení takto:

V § 2 sa vypúšťa odsek 4.

Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 4 a 5.

Čl. XI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2017 okrem čl. I § 13, § 14, § 23 ods. 1 až 3 a § 87 až 94, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018, čl. I § 23 ods. 4 a 5, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2019, a čl. I § 23 ods. 6 a § 25 ods. 4 písm. d) a e), ktoré nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2021.

Andrej Danko v. r.

Robert Fico v. r.

Príloha č. 1
k zákonu č. 55/2017 Z. z.

Prevziať prílohu "p1" vo formáte PDF

Príloha č. 2
k zákonu č. 55/2017 Z. z.

CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA

1. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: odborný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatná a opakujúca sa činnosť pri príprave podkladov na rozhodovanie alebo pri príprave správneho konania zvládnuteľná v rámci existujúcich štandardov.

Samostatná činnosť pri príprave súdneho konania zvládnuteľná v rámci existujúcich štandardov.

Samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend vo vymedzenom úseku s určitým rozsahom väzieb v rámci súboru vykonávaných činností.

Opakujúca sa činnosť pri príprave podkladov so zodpovednosťou za výsledky ovplyvňujúce činnosť kolektívu.

Vybavovanie čiastkovej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacej podklad na riadenie, rozhodovanie alebo kontrolu vyžadujúce koordinovanie činnosti.

2. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Odborná príprava rozhodnutí v prvom stupni správneho konania.

Odborná príprava rozhodnutí v súdnom konaní.

Odborná činnosť vyžadujúca spoluprácu s inými organizačnými útvarmi aj mimo služobného úradu.

Vybavovanie odbornej agendy vo vymedzenom úseku tvoriacej podklad na riadenie, rozhodovanie alebo kontrolu v rámci viacerých organizačných útvarov.

3. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: radca
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatná odborná činnosť vo vymedzenom úseku.

Odborná príprava rozhodnutí na koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.

Odborná príprava rozhodnutí v prvom stupni správneho konania v osobitne zložitých prípadoch.

Odborná príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania.

Kontrolná, dozorná alebo inšpekčná činnosť vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.

4. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: samostatný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatné ucelené odborné činnosti vo vymedzenom úseku.

Rozhodovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej správy v orgánoch miestnej štátnej správy alebo v orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti.

Rozhodovanie v prvom stupni správneho konania.

Samostatné odborné spracúvanie návrhov rozhodnutí a vykonávanie kontroly, dozoru alebo inšpekcie vo vymedzenom úseku.

Odborná činnosť pri tvorbe návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov alebo pri tvorbe návrhov aproximačných nariadení vlády vo vymedzenom úseku.

5. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: odborný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Samostatné ucelené odborné činnosti v príslušnom odbore štátnej služby alebo v príslušnom úseku štátnej správy.

Riadenie, koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku v orgánoch miestnej štátnej správy, orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti.

Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.

Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie na úseku výkonu súdnictva.

Tvorba opatrení vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí s celospoločenským dosahom.

Tvorba opatrení vo vymedzenom úseku výkonu súdnictva s celospoločenským dosahom.

Odborná príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania v osobitne zložitých prípadoch.

Kontrolná alebo inšpekčná činnosť alebo vydávanie rozhodnutí vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.

Kontrolná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí vo vymedzenom úseku výkonu súdnictva.

Prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí.

Tvorba vykonávacích predpisov vo vymedzenom úseku štátnej správy.

6. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Špecializovaná činnosť v príslušnom odbore štátnej služby spočívajúca najmä v analytickej a syntetickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie v pôsobnosti ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou alebo orgánu miestnej štátnej správy s krajskou pôsobnosťou.

Tvorba opatrení v príslušnom odbore štátnej služby s celospoločenským dosahom.

Tvorba opatrení vo výkone súdnictva alebo prokuratúry s celospoločenským dosahom.

Rozhodovanie v prvom stupni správneho konania v osobitne zložitých prípadoch.

Rozhodovanie v druhom stupni správneho konania.

Tvorba a koordinovanie koncepcií a programov rozvoja v príslušnom odbore štátnej služby s dôsledkami na územie okresu alebo obvodu.

Koordinovanie častí zložitých systémov v ministerstve, ostatnom ústrednom orgáne štátnej správy, v orgáne alebo úrade, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo inom orgáne štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Kontrolná alebo inšpekčná činnosť alebo vydávanie rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby.

Prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby.

Právne zastupovanie v konaní pred súdmi Slovenskej republiky na úrovni orgánu miestnej štátnej správy.

Tvorba všeobecne záväzných právnych predpisov vo vymedzenom úseku na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Tvorba technických noriem vo vymedzenom úseku štátnej správy.

7. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: štátny radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Tvorba štátnej politiky vo vymedzenom úseku štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo na úrovni iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Rozhodovanie v druhom stupni správneho konania v osobitne zložitých prípadoch.

Koncepčné alebo metodické činnosti na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koncepčná a systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja alebo viacerých krajov.

Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho subsystému súvisiaceho s čerpaním prostriedkov Európskej únie s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti s celoštátnou pôsobnosťou, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koordinovanie štátnej služby alebo častí zložitých systémov na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy v príslušnom odbore štátnej služby, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koordinovanie a vykonávanie špecializovanej inšpekcie práce v subjektoch s vysokou náročnosťou výrobných a technologických procesov alebo inšpekčných činností v oblasti zamestnanosti ovplyvnenej vysielanými a migrujúcimi zamestnancami z členských štátov Európskej únie a nečlenských štátov Európskej únie v príslušnom odbore štátnej služby s celoštátnym a medzinárodným dosahom.

Kontrolná, inšpekčná, dozorná činnosť, vykonávanie vnútorného auditu alebo vládneho auditu na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Vybavovanie sťažností a petícií na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Právne zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred súdmi Slovenskej republiky na úrovni orgánu miestnej štátnej správy.

Tvorba všeobecne záväzných právnych predpisov v príslušnom odbore na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Tvorba technických noriem v príslušnom odbore štátnej služby na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Špecializované činnosti pri vykonávaní štátnych záležitostí v pôsobnosti krajského súdu spočívajúce najmä v analytickej a syntetickej činnosti, vyhodnocovaní výsledkov a rozhodovaní, a vykonávanie činnosti v oblasti riadenia, koordinovania a usmerňovania aktivít na úrovni kraja.

8. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný štátny radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Tvorba stratégie a štátnej politiky vo vymedzenej oblasti na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Tvorba štátnej politiky vrátane koncepčnej činnosti alebo tvorba pozičných dokumentov na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koncepčná a koordinačná činnosť v oblasti štátnej služby na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Kontrolná, inšpekčná, dozorná činnosť, vedenie⁶⁵) vykonávania vnútorného auditu alebo vedenie⁶⁶) vykonávania vládneho auditu alebo metodické usmerňovanie kontrolnej činnosti, vnútorného auditu alebo vládneho auditu s celospoločenským dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Vybavovanie sťažností a petícií s celospoločenským dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Právne zastupovanie ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, pred súdmi Slovenskej republiky na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym a medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému a určovanie zásad alebo postupov čerpania prostriedkov Európskej únie na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Tvorba zákonov alebo medzinárodných zmlúv vo vymedzenom úseku na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

9. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: generálny štátny radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.

Tvorba stratégie a štátnej politiky na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Tvorba strategických zámerov a pozičných dokumentov a ich presadzovanie v komisiách alebo vo výboroch zriadených orgánmi a inštitúciami Európskej únie alebo medzinárodnými organizáciami na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy alebo na úrovni iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koncepčná činnosť a tvorba zásadných opatrení s medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Koncepčná činnosť súvisiaca s rozhodovacím procesom Európskej únie na úrovni ministerstva alebo ostatného ústredného orgánu štátnej správy.

Koordinovanie celoštátneho a medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym a medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Koordinovanie celoštátneho a medzištátneho systému a určovanie zásad čerpania prostriedkov Európskej únie na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Koncepčná, koordinačná a kontrolná činnosť alebo koncepčná, koordinačná činnosť súvisiaca s výkonom a vedením vládneho auditu na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Právne zastupovanie Slovenskej republiky pred súdmi Slovenskej republiky a pred súdmi v cudzine na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Tvorba zákonov alebo medzinárodných zmlúv na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Koordinovanie tvorby zásadných opatrení s medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva, ostatného ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou.

Príloha č. 3 k zákonu č. 55/2017 Z. z.

PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
(v eurách mesačne)

Platová trieda	Platová tarifa
1.	480,00
2.	505,00
3.	589,50
4.	625,00
5.	704,50
6.	754,50
7.	856,00
8.	973,50
9.	1107,50

Príloha č. 4
k zákonu č. 55/2017 Z. z.

PERCENTUÁLNY PODIEL PRÍPLATKU ZA RIADENIE

Stupeň riadenia	Percentuálny podiel
1. generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, generálny tajomník v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, kancelária prezidenta, kancelária ústavného súdu, kancelária súdnej rady a kancelária najvyššieho súdu	47 – 90
2. generálny tajomník neuvedený v bode 1, vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ostatný ústredný orgán štátnej správy, vedúci zamestnanec vo verejnej funkcii v služobnom úrade neuvedenom v bode 1, zástupca generálneho tajomníka uvedeného v bode 1 a zástupca generálneho tajomníka v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo	17 – 75
3. vedúci zamestnanec, ktorý riadi viac útvarov alebo vedúci zamestnanec, ktorý riadi viac útvarov a ktorý môže byť súčasne aj zástupcom generálneho tajomníka uvedeného v bode 2	8 – 55
4. vedúci zamestnanec, ktorý riadi podriadených štátnych zamestnancov, štátnych zamestnancov a iných zamestnancov alebo iných zamestnancov	5,5 – 40

Príloha č. 5
k zákonu č. 55/2017 Z. z.

Prevziať prílohu "2" vo formáte PDF

Príloha č. 6
k zákonu č. 55/2017 Z. z.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 288, 18. 10. 1991).

Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES L 348, 28. 11. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/27/EÚ z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ
L 65, 5. 3. 2014).

Smernica Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúca sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 14, 20. 1. 1998) v znení smernice Rady 98/23/ES zo 7. apríla 1998 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 131, 5. 5. 1998).

Smernica Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 3; Ú. v. ES L 175,
10. 7. 1999).

Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4;
Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES
L 299, 18. 11. 2003).

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).

Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18. 3. 2010) v znení smernice Rady 2013/62/EÚ zo
17. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 353, 28. 12. 2013).

Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.

Napríklad § 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

§ 11 a 13 Občianskeho zákonníka.

Zákon č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov.

Napríklad § 44 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, § 52 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

8a)

§ 41 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení zákona č. 6/2019 Z. z.

8b)

Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.

Napríklad zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

10)

§ 5 a 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

11)

§ 32 a 33 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

12)

§ 21 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 584/2005 Z. z.
§ 5 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 4 ods. 2 zákona č. 333/2011 Z. z.

13)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

14)

Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov,
§ 7 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15)

Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 333/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 281/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

16)

Napríklad zákon č. 281/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

17)

§ 39 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 9 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.

18)

Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

19)

Napríklad zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 154/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 281/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

20)

§ 2 písm. b) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 570/2009 Z. z.

21)

§ 6 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z. z.

22)

Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 281/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

23)

Napríklad § 93 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 219/2014 Z. z.

24)

§ 10 ods. 4 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

25)

Dohovor o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961 (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 213/2002 Z. z.).

26)

Napríklad § 57 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.

27)

§ 19 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z.

28)

§ 12 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení zákona č. 273/2015 Z. z.

29)

§ 13 zákona č. 305/2013 Z. z.

30)

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.

31)

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

32)

Napríklad § 22 zákona č. 151/2010 Z. z. v znení zákona č. 325/2014 Z. z.

33)

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám, zoznam prác a pracovísk spojených so špecifickým rizikom pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a pre dojčiace ženy a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľom pri zamestnávaní týchto žien v znení neskorších predpisov.

34)

Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

35)

§ 13 ods. 1 písm. e) tretí bod zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

36)

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

37)

Napríklad § 76a Zákonníka práce, zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

38)

§ 1 ods. 2 Zákonníka práce.

39)

Napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

40)

§ 2 ods. 2 zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

41)

Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.

42)

Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 6 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení zákona č. 385/2004 Z. z.
Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

43)

Napríklad § 47 ods. 7 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení zákona č. 466/2008 Z. z.

44)

Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

45)

Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

46)

Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.
§ 4 zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

47)

Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.

49)

§ 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

50)

§ 31 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

50a)

§ 30 ods. 1 písm. j) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.

51)

Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

52)

Čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.

53)

Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.

54)

Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

55)

Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (Služobný poriadok) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 01/zv. 2; Ú. v. ES L 56, 4. 3. 1968).

56)

§ 5 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 177/2004 Z. z.

57)

Napríklad § 5 zákona č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

58)

Napríklad § 4 ods. 6 písm. h) zákona č. 453/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2014 Z. z., § 14 zákona č. 357/2015 Z. z.

59)

§ 60 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 455/2012 Z. z.

60)

§ 52 až 54 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

61)

§ 2b ods. 2 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

62)

Napríklad zákon č. 462/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

63)

§ 29o zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. v znení zákona č. 340/2016 Z. z.

63a)

§ 29p zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. v znení zákona č. 334/2017 Z. z.

65)

§ 16 ods. 2 zákona č. 357/2015 Z. z.

66)

§ 19 ods. 2 zákona č. 357/2015 Z. z.

Ing. Vladimír Pastierik	Ing. Vladimír Ozimý	Ing. Zdenka Jablonková
Ing. Beáta Jarošová	Ing. Ivana Glazelová	Ing. Jana Ácsová
Ing. Eva Gášpárová	Ing. Marta Rešetková,	Ing. Mgr. Martin
Ing. Soňa Ugróczy	Ing. Monika Ziškayová	Ing. Marián Drozd
Ing. Jarmila Strählová	Ing. Juraj Válek	Ing. Peter Horniaček
Ing. Zdenka Kováčová

Čl. I

PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§1

§2

§3

§4 Zákaz diskriminácie

§5 Ochrana súkromia

§6 Štátna služba

§7 Štátny zamestnanec

§8 Nadbytočný štátny zamestnanec

§9 Absolvent

§10 Odbor štátnej služby

§11 Štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti

§12

§13

§14 Pôsobnosť rady

§15 Služobný úrad

§16 Kontrolná činnosť

§17

§18

§19 Osobný úrad

§20 Vedúci zamestnanec

§21 Úrad vlády

§22 Služobné predpisy

§23 Systemizácia štátnozamestnaneckých miest

§24 Organizačná zmena

§25

§26

§27

§28

§29 Vhodné štátnozamestnanecké miesto

§30 Dohoda o sporných nárokoch

§31 Lehota

§32

§33

DRUHÁ ČASŤ | DRUHY ŠTÁTNEJ SLUŽBY A OBSADZOVANIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝCH MIEST

§34

§35

§36

§37

§38

§39

§40

§41

§42

§43

§44

§45

§46

§47

TRETIA ČASŤ | ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝ POMER

§48

§49

§50

§51 Služobná zmluva

§52 Skúšobná doba

§53 Funkcia štátneho zamestnanca

§54 Zaradenie blízkych osôb

§55

§56

§57

§58

§59 Zmena druhu štátnej služby

§60 Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca, poverenie vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca a poverenie zastupovaním vedúceho zamestnanca

§61 Odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca

§62 Skončenie vykonávania funkcievedúceho zamestnanca na základe zákona

§63

§64 Dočasné vyslanie

§65

§66

§67

§68

§69 Opätovné zaradenie štátneho zamestnancana vykonávanie štátnej služby

§70 Služobná cestaa zahraničná služobná cesta

§71

§72 Dohoda o skončení štátnozamestnaneckého pomeru

§73 Výpoveď

§74 Výpovedná doba

§75 Výpovedné dôvody služobného úradu

§76

§60 Vymenovanie do funkcie vedúceho zamestnanca,
poverenie vykonávaním funkcie vedúceho zamestnanca a poverenie zastupovaním
vedúceho zamestnanca

§62 Skončenie vykonávania funkcie
vedúceho zamestnanca na základe zákona

§69 Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca
na vykonávanie štátnej služby

§70 Služobná cesta
a zahraničná služobná cesta

§82 Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
na základe zákona

§116 Sťažnosť štátneho zamestnanca
vo veciach vykonávania štátnej služby

§135 Platová kompenzácia
za sťažené vykonávanie štátnej služby