Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2024

Tento zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti právnických osôb, druhy trestov, ich ukladanie a trestné konanie proti právnickým osobám.

Ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na trestnú zodpovednosť právnickej osoby a tresty a ochranné opatrenie ukladané právnickej osobe sa vzťahuje Trestný zákon a na trestné konanie proti právnickej osobe sa vzťahuje Trestný poriadok.

Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný právnickou osobou na území Slovenskej republiky.

Trestný čin sa považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, ak

Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej republiky právnickou osobou, ktorá má sídlo v Slovenskej republike. Právnickou osobou, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, sa na účely tohto zákona rozumie aj právnická osoba, ktorej organizačná zložka má sídlo v Slovenskej republike, ak bol trestný čin spáchaný v rámci jej činnosti.

Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej republiky právnickou osobou, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky, ak bol čin spáchaný v prospech právnickej osoby, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo v prospech fyzickej osoby, ktorá je občanom Slovenskej republiky, alebo cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej republiky právnickou osobou, ktorá nemá sídlo na území Slovenskej republiky, ak bola činom spôsobená škoda právnickej osobe, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo, alebo fyzickej osobe, ktorá je občanom Slovenskej republiky, alebo cudzincovi, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a v mieste činu je čin trestný, alebo ak miesto činu nepodlieha žiadnej trestnej právomoci.

Trestnosť činu sa posudzuje podľa tohto zákona aj vtedy, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú, ak to nepripúšťa medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Na účely tohto zákona sa trestnými činmi rozumejú trestné činy upravené v osobitnej časti Trestného zákona, a to nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 a 173, šírenie toxikománie podľa § 174, obchodovanie s ľuďmi podľa § 179, sexuálne násilie podľa § 200, sexuálne zneužívanie podľa § 201 až 202, ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211, sprenevera podľa § 213, neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku podľa § 219, podvod podľa § 221, úverový podvod podľa § 222, poisťovací podvod podľa § 223, kapitálový podvod podľa § 224, subvenčný podvod podľa § 225, podvodný úpadok podľa § 227, zavinený úpadok podľa § 228, prevádzkovanie nepoctivých hier a stávok podľa § 229, nepovolená prevádzka lotérií a iných podobných hier podľa § 230, legalizácia príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 až 234, úžera podľa § 235, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237, poškodzovanie veriteľa podľa § 239, zvýhodňovanie veriteľa podľa § 240, neoprávnený prístup do počítačového systému podľa § 247, neoprávnený zásah do počítačového systému podľa § 247a, neoprávnený zásah do počítačového údaja podľa § 247b, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov podľa § 247c, výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov podľa § 247d, neoprávnené podnikanie podľa § 251, neoprávnené zamestnávanie podľa § 251a, nepovolená výroba liehu, tabaku a tabakových výrobkov podľa § 253, porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou podľa § 254, skresľovanie údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260, poškodzovanie finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263, zneužívanie informácií v obchodnom styku podľa § 265, manipulácia s trhom podľa § 265a, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 a 267, poškodzovanie spotrebiteľa podľa § 269, nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi podľa § 269a, falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270, uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271, výroba a držba falšovateľského náčinia podľa § 272, skrátenie dane a poistného podľa § 276, neodvedenie dane a poistného podľa § 277, daňový podvod podľa § 277a, nezaplatenie dane a poistného podľa § 278, marenie výkonu správy daní podľa § 278a, porušenie predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279, všeobecné ohrozenie podľa § 284 a 285, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami podľa § 294 a 295, založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny podľa § 296, založenie, zosnovanie a podporovanie teroristickej skupiny podľa § 297, nedovolená výroba a držanie jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov podľa § 298 a 299, ohrozenie a poškodenie životného prostredia podľa § 300 a 301, neoprávnené nakladanie s odpadmi podľa § 302, neoprávnené vypúšťanie znečisťujúcich látok podľa § 302a, porušovanie ochrany vôd a ovzdušia podľa § 303 a 304, porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305, týranie zvierat podľa § 305a, zanedbanie starostlivosti o zviera podľa § 305b, organizovanie zápasov zvierat podľa § 305c, porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306, teror podľa § 313 a 314, prijímanie úplatku podľa § 328 až 330, podplácanie podľa § 332 až 334, nepriama korupcia podľa § 336, prijatie a poskytnutie nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d, marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 a 349, falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352, prevádzačstvo podľa § 355 a 356, násilie proti skupine obyvateľov podľa § 359, nebezpečné vyhrážanie podľa § 360, kupliarstvo podľa § 367, výroba detskej pornografie podľa § 368, rozširovanie detskej pornografie podľa § 369, prechovávanie detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení podľa § 370, ohrozovanie mravnosti podľa § 371 a 372, podpora a propagácia sexuálnych patologických praktík podľa § 372a, teroristický útok podľa § 419, niektoré formy účasti na terorizme podľa § 419b, financovanie terorizmu podľa § 419c, cestovanie na účel terorizmu podľa § 419d, založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 421, prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422, výroba extrémistických materiálov podľa § 422a, rozširovanie extrémistických materiálov podľa § 422b, prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c, popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti podľa § 422d, hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424, apartheid a diskriminácia skupiny osôb podľa § 424a a neľudskosť podľa § 425.

Trestný čin podľa § 3 je spáchaný právnickou osobou, ak je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal

Trestný čin podľa § 3 je spáchaný právnickou osobou aj vtedy, ak osoba uvedená v odseku 1 nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, hoci z nedbanlivosti umožnila spáchať trestný čin osobou, ktorá konala v rámci oprávnení, ktoré jej boli zverené právnickou osobou.

Spáchanie trestného činu právnickou osobou podľa odseku 2 sa právnickej osobe nepričíta, ak vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob spáchania trestného činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, je význam nesplnenia povinností v rámci dohľadu a kontroly zo strany orgánu právnickej osoby alebo osoby uvedenej v odseku 1 nepatrný.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená vyvodením trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe uvedenej v odseku 1 a nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala spôsobom podľa odsekov 1 a 2.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby nezaniká vyhlásením konkurzu, vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy.

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa použijú aj vtedy, ak

Podľa tohto zákona nie sú trestne zodpovedné

Majetková účasť právnických osôb uvedených v odseku 1 na právnickej osobe nevylučuje trestnú zodpovednosť takejto právnickej osoby podľa tohto zákona.

Páchateľom trestného činu je právnická osoba, ktorej sa pričíta porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom spôsobom ustanoveným týmto zákonom.

Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov, z ktorých aspoň jeden je právnickou osobou, zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Účastníkom je právnická osoba, ktorá k spáchaniu trestného činu využila inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby, ktorá bola zrušená, prechádza na všetkých jej právnych nástupcov; to platí aj pre nevykonané tresty a ochranné opatrenie, ak odsek 3 neustanovuje inak. Trestná zodpovednosť právnickej osoby na fyzickú osobu neprechádza.

Na ukladanie úhrnného trestu, spoločného trestu, súhrnného trestu a ďalšieho trestu právnemu nástupcovi právnickej osoby sa primerane použijú ustanovenia Trestného zákona; ak je takýto postup vzhľadom k povahe právneho nástupníctva vylúčený, súd môže uložiť samostatný trest.

Ak dôjde k zmene alebo zrušeniu právnickej osoby počas vykonávacieho konania, súd, ktorý rozhodol o vine a treste alebo ochrannom opatrení, na návrh právneho nástupcu tejto právnickej osoby rozhodne, či alebo v akom rozsahu sa nevykonaný trest alebo ochranné opatrenie vzťahuje aj na tohto právneho nástupcu; odsek 2 sa použije primerane.

Trestná zodpovednosť právnickej osoby zaniká, ak

Trestná zodpovednosť právnickej osoby podľa odseku 1 nezaniká, ak spáchala niektorý z trestných činov korupcie uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona.

K zahladeniu odsúdenia právnickej osoby dochádza vykonaním trestu alebo ochranného opatrenia.

Za spáchaný trestný čin podľa § 3 môže súd uložiť právnickej osobe tieto tresty:

Za spáchaný trestný čin podľa § 3 a za podmienok podľa § 83a Trestného zákona môže súd uložiť právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania časti majetku.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery, pričom prihliadne aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada tiež na

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u právnych nástupcov právnickej osoby podľa § 7 ods. 1 alebo ods. 3 prihliadne aj na to, v akom rozsahu na niektorého z nich prešlo imanie zodpovedajúce prospechu alebo iné výhody zo spáchaného trestného činu, alebo v akom rozsahu ktorýkoľvek z nich pokračuje v činnosti, v súvislosti s ktorou bol trestný čin spáchaný.

Tresty uvedené v § 10 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Popri sebe nemožno uložiť trest zrušenia právnickej osoby a trest prepadnutia majetku, trest prepadnutia majetku a peňažný trest a trest prepadnutia majetku a trest prepadnutia veci. Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku možno uložiť iba popri niektorom z trestov uvedených v § 10 písm. a) až h).

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa použijú aj na ukladanie ochranného opatrenia; popri ochrannom opatrení zhabania časti majetku nemožno uložiť trest prepadnutia majetku.

Súd uloží trest zrušenia právnickej osoby, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, ak jej činnosť bola úplne alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti.

Súd môže uložiť trest zrušenia právnickej osoby aj vtedy, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.

Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, vstupuje právnická osoba do likvidácie.

Ak je právnickou osobou komoditná burza, môže súd uložiť trest zrušenia právnickej osoby až po vyjadrení príslušného orgánu, ktorý udeľuje povolenie na vznik a činnosť komoditnej burzy podľa osobitného predpisu,²) k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.

Ak je právnickou osobou dohliadaný subjekt finančného trhu³) podliehajúci dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska, súd mu môže uložiť trest zrušenia právnickej osoby až po vyjadrení Národnej banky Slovenska k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.

Trest prepadnutia majetku súd uloží právnickej osobe, ktorá spáchala trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 Trestného zákona, ak nadobudla majetok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmov pochádzajúcich z trestnej činnosti, alebo ak právnická osoba spáchala trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 Trestného zákona.

Trest prepadnutia majetku postihuje majetok odsúdenej právnickej osoby, ktorý jej zostane po skončení konkurzného konania vyhláseného na výkon trestu prepadnutia majetku, po uspokojení všetkých pohľadávok proti podstate a všetkých prihlásených pohľadávok.

Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Ak je právnickou osobou dohliadaný subjekt finančného trhu³) podliehajúci dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska, súd mu môže uložiť trest prepadnutia majetku až po vyjadrení Národnej banky Slovenska k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.

Súd uloží právnickej osobe trest prepadnutia veci za podmienok pre ukladanie tohto trestu ustanovených v § 60 Trestného zákona.

Súd môže uložiť právnickej osobe peňažný trest od 1500 eur do 1 600 000 eur.

Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin spáchaný v súvislosti s touto činnosťou.

Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa právnickej osobe po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon jedného alebo viacerých predmetov podnikania alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie, alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.⁴)

Ak je právnickou osobou dohliadaný subjekt finančného trhu³) podliehajúci dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska, súd mu môže uložiť trest zákazu činnosti až po vyjadrení Národnej banky Slovenska k možnostiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní prihliadne.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie súd uloží na jeden rok až desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou o dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, s ich poskytovaním alebo využívaním.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie spočíva v tom, že sa právnickej osobe po dobu výkonu tohto trestu zakazuje uchádzať sa alebo prijať dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce.

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie súd uloží na jeden rok až desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu⁵) alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním.

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie spočíva v tom, že sa právnickej osobe po dobu výkonu tohto trestu zakazuje uchádzať sa alebo prijať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu⁵) alebo iné plnenie z fondov Európskej únie.

Trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní súd uloží na jeden rok až desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním alebo so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu⁵) alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním.

Trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní spočíva v tom, že sa právnickej osobe po dobu výkonu tohto trestu zakazuje zúčastniť sa vo verejnom obstarávaní.

Súd môže uložiť trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku alebo jeho časti, ak je potrebné oboznámiť verejnosť s odsudzujúcim rozsudkom, najmä vzhľadom na okolnosti alebo závažnosť trestného činu, alebo ak to vyžaduje záujem na ochrane bezpečnosti alebo zdravia ľudí, zvierat alebo majetku. Odsudzujúci rozsudok sa zverejňuje v Obchodnom vestníku; súd môže súčasne určiť jednu alebo viaceré prevádzky alebo organizačné zložky právnickej osoby, v ktorých má byť rozsudok zverejnený. Súd súčasne určí rozsah a spôsob zverejnenia odsudzujúceho rozsudku a lehotu, v ktorej má byť rozsudok zverejnený.

Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku spočíva v tom, že odsúdená právnická osoba zverejní na svoje náklady odsudzujúci rozsudok alebo súdom určenú časť takého rozsudku v Obchodnom vestníku alebo aj v jednej alebo viacerých prevádzkach alebo organizačných zložkách právnickej osoby s uvedením názvu a sídla odsúdenej právnickej osoby. V odsudzujúcom rozsudku, ktorý má byť zverejnený, musia byť pred zverejnením údaje umožňujúce identifikáciu osoby, ktorá je odlišná od odsúdenej právnickej osoby, anonymizované.

Súd uloží právnickej osobe ochranné opatrenie zhabania časti majetku za podmienok pre ukladanie tohto ochranného opatrenia ustanovených v § 83a Trestného zákona.

Začatie trestného stíhania proti právnickej osobe bráni tomu, aby o tom istom skutku proti tej istej právnickej osobe prebiehalo konanie o správnom delikte; to nevylučuje uloženie nútenej správy alebo iného opatrenia na nápravu podľa osobitného predpisu.⁶)

Trestné stíhanie proti právnickej osobe nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak skoršie konanie pre ten istý skutok proti tej istej právnickej osobe skončilo právoplatným rozhodnutím o správnom delikte a toto rozhodnutie nebolo zrušené.

Ak osobitné predpisy⁷) ustanovujú lehotu pre zánik zodpovednosti právnických osôb za správny delikt, nezapočítava sa do jej plynutia čas, počas ktorého sa pre ten istý skutok viedlo trestné konanie podľa tohto zákona.

Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný. Ak nemožno zistiť miesto činu alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie súd, v ktorého obvode má obvinená právnická osoba sídlo alebo v ktorého obvode má obvinená zahraničná právnická osoba svoju prevádzku alebo organizačnú zložku; ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, vykonáva konanie súd, v ktorého obvode čin alebo pri spoločnom konaní o viacerých trestných činoch najťažší trestný čin vyšiel najavo.

O začatí trestného stíhania proti právnickej osobe upovedomí policajt toho, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká. Rovnako upovedomí aj príslušný orgán dohľadu alebo núteného správcu, ak je právnická osoba v nútenej správe podľa osobitných predpisov,⁸) orgán udeľujúci licenciu alebo povolenie k činnosti tejto právnickej osoby.

O začatí trestného stíhania proti právnickej osobe pre trestný čin spáchaný v súvislosti s pomocou a podporou poskytovanou z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu⁵) policajt upovedomí aj Úrad vlády Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej republiky a pre trestný čin spáchaný v súvislosti s verejným obstarávaním aj Úrad pre verejné obstarávanie a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

O právoplatnom skončení trestného stíhania upovedomí orgány podľa odsekov 1 a 2 predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

Ak je k zániku alebo zmene právnickej osoby potrebný zápis do zákonom určeného registra, predseda senátu upovedomí orgán verejnej moci, ktorý takýto register vedie, o skončení vykonávacieho konania.

Proti obvinenej právnickej osobe a proti obvinenej fyzickej osobe uvedenej v § 4 ods. 1, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote. Spoločné konanie vykoná súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie o najťažšom trestnom čine; ak je z najťažšieho trestného činu obvinená fyzická osoba aj právnická osoba, konanie vykoná súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie proti obvinenej fyzickej osobe.

V spoločnom konaní vedenom proti právnickej osobe a fyzickej osobe sa trestná zodpovednosť právnickej osoby a fyzickej osoby posudzuje samostatne.

Ak majú byť v priebehu spoločného konania vedeného proti fyzickej osobe a právnickej osobe vykonávané úkony trestného konania vo vzťahu k obom týmto osobám, uskutočňujú sa spravidla najprv vo vzťahu k fyzickej osobe.

Štatutárny orgán právnickej osoby alebo jeho člen, proti ktorej bolo začaté trestné konanie, je povinný bez meškania písomne oznámiť prokurátorovi a v konaní pred súdom predsedovi senátu vykonávanie právnych úkonov a vznik právnych skutočností, ktoré môžu spôsobiť jej zmenu, zrušenie alebo zánik.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť.

Ten, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká, nezapíše zrušenie alebo zmenu právnickej osoby do takéhoto registra, ani nevykoná jej výmaz bez súhlasu podľa odseku 2.

Ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že obvinená právnická osoba je trestne zodpovedná za spáchaný trestný čin a z jej konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsila, vykoná trestný čin, ktorý pripravovala alebo ktorým hrozila, alebo sa zbaví majetku a ohrozí účel trestu alebo ochranného opatrenia, môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora obvinenej právnickej osobe uložiť obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenia podľa odseku 2. O uložení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia sa rozhodne uznesením.

Obmedzujúcimi a zaisťovacími opatreniami sú najmä:

Pri ukladaní opatrenia podľa odseku 2 sa prihliadne aj na následky, ktoré môže mať takéto opatrenie na právnickú osobu a tretiu osobu.

Rozhodnutie o uložení opatrenia podľa odseku 2, ako aj rozhodnutie o jeho obmedzení alebo zrušení súd bezodkladne zašle orgánu, ktorý vedie register vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktorých sa obmedzujúce alebo zaisťovacie opatrenie týka a orgánu udeľujúcemu povolenie alebo iné oprávnenie na činnosť obvinenej právnickej osoby.

Opatrenie podľa odseku 2 sa zruší alebo obmedzí, ak už nie je na účely trestného konania potrebné alebo nie je potrebné v určenom rozsahu. Z dôležitých dôvodov môže predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh obvinenej právnickej osoby povoliť vykonanie úkonu, na ktoré sa vzťahuje opatrenie podľa odseku 2.

Proti rozhodnutiu uvedenému v odsekoch 1 až 5 je prípustná sťažnosť. Sťažnosť proti rozhodnutiu o zrušení alebo obmedzení obmedzujúceho alebo zaisťovacieho opatrenia alebo proti rozhodnutiu podľa odseku 5 má odkladný účinok.

V trestnom konaní robí za právnickú osobu úkony štatutárny orgán. Štatutárny orgán právnickej osoby má právo odoprieť vypovedať.

Právnická osoba si môže zvoliť zástupcu, ktorým môže byť len fyzická osoba v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Oprávnenie na zastupovanie sa preukazuje písomným plnomocenstvom udeleným osobe, ktoré ju na to výslovne oprávňuje. Plnomocenstvo možno udeliť aj ústne do zápisnice. Trovy zástupcu znáša právnická osoba.

Právnickú osobu môže v trestnom konaní zastupovať a robiť za ňu úkony súčasne len jedna osoba.

Štatutárny orgán, zástupca a opatrovník ustanovený podľa odseku 7 (ďalej len „osoba oprávnená konať za právnickú osobu“) má v trestnom konaní proti právnickej osobe rovnaké práva a povinnosti ako obvinená právnická osoba.

Štatutárny orgán a zástupca je povinný na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú písomnosti doručovať, vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, je povinný túto skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených orgán činný v trestnom konaní alebo súd štatutárny orgán alebo zástupcu poučí.

Za právnickú osobu nemôže konať ten, kto bol do trestného konania pribratý ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ. Za právnickú osobu nemôže konať ani ten, kto je obvineným, poškodeným alebo svedkom v tej istej veci; to neplatí, ak ide o jediného člena orgánu právnickej osoby alebo o jedinú fyzickú osobu, ktorá tvorí právnickú osobu. Ak je v priebehu trestného konania zistená táto skutočnosť, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vyzve právnickú osobu, aby určila inú osobu na vykonávanie úkonov za právnickú osobu; na určenie takejto osoby jej určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem pracovných dní.

Ak právnická osoba nemá štatutárny orgán, nezvolí si zástupcu podľa odseku 2, ak nie je určená iná osoba v lehote podľa odseku 6, alebo ak právnickej osobe alebo jej zástupcovi preukázateľne nemožno doručiť písomnosti, predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie uznesením ustanoví právnickej osobe opatrovníka spravidla z radov advokátov. Inú osobu ako advokáta možno ustanoviť za opatrovníka len s jej súhlasom. Uznesenie o ustanovení opatrovníka sa doručuje tomu, kto je ustanovený za opatrovníka a ak to povaha veci nevylučuje, aj právnickej osobe. Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

V neprítomnosti osoby oprávnenej konať za právnickú osobu môže súd hlavné pojednávanie vykonať len vtedy, ak vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez jej prítomnosti a pritom

Právo obvinenej právnickej osoby na zvolenie si obhajcu nie je ustanoveniami § 27 dotknuté. Právo zvoliť si obhajcu má osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Ustanovenia § 37 a 38 Trestného poriadku o povinnej obhajobe sa pre právnickú osobu nepoužijú.

V spoločnom konaní sa vypočuje na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí najskôr fyzická osoba a potom osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

V spoločnom konaní po záverečnej reči prokurátora, zástupcu záujmového združenia občanov, poškodeného, zúčastnenej osoby alebo ich splnomocnencoch prehovorí obhajca právnickej osoby, osoba oprávnená konať za právnickú osobu, obhajca fyzickej osoby a fyzická osoba.

Posledné slovo udelí predseda senátu najskôr osobe oprávnenej konať za právnickú osobu a potom fyzickej osobe.

Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká.

Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká, ako aj orgánu, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje.

Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká.

Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu vlády Slovenskej republiky a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká.

Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, stal právoplatným, zašle predseda senátu jeho rovnopis Úradu pre verejné obstarávanie a tomu, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká.

Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku, stal právoplatným, vyzve predseda senátu odsúdenú právnickú osobu, aby ho na svoje náklady v určenej lehote, v určenom rozsahu a určeným spôsobom zverejnila.

Ak odsúdená právnická osoba bez dostatočného ospravedlnenia nezverejní rozsudok v určenej lehote, v určenom rozsahu alebo určeným spôsobom, súd jej uloží poriadkovú pokutu do 16 500 eur. Poriadkovú pokutu možno uložiť aj opakovane, a to až do splnenia uloženej povinnosti. Na možnosť uloženia poriadkovej pokuty, a to aj opakovane, musí byť právnická osoba vopred upozornená.

Ak súd považuje ospravedlnenie odsúdenej právnickej osoby podľa odseku 2 za dostatočné, určí novú lehotu na zverejnenie odsudzujúceho rozsudku.

Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Na podmienečné upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti, trestu zákazu prijímať dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní sa primerane použijú ustanovenia § 69 a 70 Trestného zákona o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.

O podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu prijímať dotácie a subvencie, trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní predseda senátu upovedomí toho, kto vedie obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba vzniká, ako aj orgán, ktorý vydáva oprávnenie na výkon tejto činnosti alebo ktorý výkon tejto činnosti eviduje.

O podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trestu zákazu účasti vo verejnom obstarávaní predseda senátu upovedomí aj Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad pre verejné obstarávanie.

Pri právnom styku s cudzinou sa voči právnickým osobám primerane použije piata časť Trestného poriadku, ak medzinárodná zmluva alebo osobitné predpisy⁹) neustanovujú inak.

Na konanie o výkone trestu podľa § 10 ods. 1 písm. a), f) až i) uloženého na základe uznaného cudzieho rozhodnutia sa použije tento zákon.

Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania proti právnickej osobe vrátane trov vykonávacieho konania a likvidačného konania znáša štát, ak ich nemožno uhradiť z majetku právnickej osoby.

Podľa tohto zákona sa postupuje, ak bol trestný čin spáchaný po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.