Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky 2016

400/2015 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2016 do 31.03.2016
400
ZÁKON
z 18. novembra 2015
o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

§1 Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje základné pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov (ďalej len „právny predpis“), ktorými sú Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ústavné zákony, zákony, nariadenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“), vyhlášky a opatrenia ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, iných orgánov štátnej správy a Národnej banky Slovenska a ich vyhlasovanie v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“).
(2)
Ustanovenia § 2 až 10 sa nevzťahujú na návrh ústavy, ústavného zákona a zákona, ktorý podáva výbor Národnej rady Slovenskej republiky alebo poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.

PRVÁ ČASŤ | TVORBA PRÁVNYCH PREDPISOV

§11 Podpisovanie právneho predpisu
(1)
Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), predseda Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady“) a predseda vlády Slovenskej republiky (ďalej len „predseda vlády“).2)
(2)
Nariadenie vlády podpisuje predseda vlády.
(3)
Vyhlášku a opatrenie podpisuje minister, vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy, vedúci iného orgánu štátnej správy alebo guvernér Národnej banky Slovenska.

DRUHÁ ČASŤ | ZBIERKA ZÁKONOV

§12
(1)
Zbierka zákonov je štátnym publikačným nástrojom Slovenskej republiky. V zbierke zákonov sa uverejnením vyhlasujú
a)
právne predpisy,
b)
iné právne akty podľa § 13 (ďalej len „iný akt“) a
c)
akty medzinárodného práva podľa § 20.
(2)
Vydavateľom zbierky zákonov je ministerstvo spravodlivosti.
(3)
Zbierka zákonov sa vydáva v elektronickej podobe a v listinnej podobe. Elektronická podoba a listinná podoba zbierky zákonov majú rovnaké právne účinky a zhodný obsah, ak § 14 alebo § 18 ods. 2 neustanovuje inak. Ak je rozdiel v texte elektronickej podoby a listinnej podoby zbierky zákonov, prednosť má text uverejnený v listinnej podobe zbierky zákonov. Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva sa v elektronickej podobe zbierky zákonov podpisujú zaručenou elektronickou pečaťou vydavateľa zbierky zákonov.
(4)
Elektronická podoba zbierky zákonov je dostupná bezplatne prostredníctvom Slov-Lexu. Na označenie elektronických systémov alebo webových sídel sprístupňujúcich v informatívnej podobe právne predpisy, iné akty alebo akty medzinárodného práva, ktoré sa vyhlasujú v zbierke zákonov, nemožno používať názvy, ktoré by mohli uviesť do omylu, že ide o elektronický systém, prostredníctvom ktorého sa sprístupňuje elektronická podoba zbierky zákonov.
(5)
Názov „Zbierka zákonov Slovenskej republiky“ vrátane jeho skratky „Z. z.“ a grafické vyobrazenie záhlavia zbierky zákonov možno používať len na účely vydávania zbierky zákonov podľa tohto zákona.
§13 Iné akty
Inými aktmi, ktoré sa vyhlasujú v zbierke zákonov, sú
a)
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky,3)
b)
návrhy prijaté v referende,
c)
rozhodnutia predsedu národnej rady a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ak tak ustanovuje osobitný predpis,4) uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorých rozhodla, že sa majú uverejniť v zbierke zákonov a úplné znenia ústavy, ústavných zákonov a zákonov vyhlásených predsedom národnej rady,
d)
rozhodnutia prezidenta o rozpustení Národnej rady Slovenskej republiky, o vyhlásení referenda, o udelení amnestie, o prenesení právomoci dojednávať medzinárodné zmluvy a rozhodnutia prezidenta, ak tak ustanovuje osobitný predpis,5)
e)
rozhodnutia vlády o udelení amnestie vo veciach priestupkov, rozhodnutia vlády, ak tak ustanovuje osobitný predpis, a uznesenia vlády, o ktorých rozhodla, že sa majú vyhlásiť v zbierke zákonov,
f)
ďalšie akty, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
§14
V elektronickej podobe zbierky zákonov sa vyhlasujú konsolidované znenia právnych predpisov. Vyhlasované konsolidované znenia právnych predpisov zostavuje ministerstvo spravodlivosti. Vyhlásené konsolidované znenia právneho predpisu ministerstvo spravodlivosti označí ako právne záväzné.
§15
O všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka.
§16
Zbierka zákonov sa vydáva v štátnom jazyku, ak § 20 ods. 9 neustanovuje inak alebo ak z povahy právneho predpisu alebo iného aktu alebo právne záväzného aktu Európskej únie nevyplýva potreba uverejnenia jeho časti v cudzom jazyku.
§17
(1)
Právne predpisy sa v zbierke zákonov vyhlasujú uverejnením ich úplného znenia v elektronickej podobe a v listinnej podobe, ak odsek 2 alebo § 18 ods. 2 neustanovuje inak.
(2)
Právny predpis alebo jeho časť, ktoré vzhľadom na ich charakter a rozsah nie je účelné vyhlásiť v listinnej podobe zbierky zákonov, môže ministerstvo spravodlivosti po dohode s predkladateľom vyhlásiť výlučne v elektronickej podobe; to sa nevzťahuje na ústavu, ústavné zákony, zákony a nariadenia vlády. Ak ministerstvo spravodlivosti postupuje podľa predchádzajúcej vety, uverejní v listinnej podobe zbierky zákonov oznámenie o uverejnení právneho predpisu alebo jeho časti v elektronickej podobe.
§18 Osobitné ustanovenia o opatrení
(1)
Opatrenia vydávajú ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné orgány štátnej správy a Národná banka Slovenska, ak sa týkajú úzkeho alebo druhovo určeného okruhu osôb alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.
(2)
Opatrenie sa v zbierke zákonov vyhlasuje oznámením o jeho vydaní, ak osobitný zákon neustanovuje, že sa vyhlási jeho úplné znenie. Ak sa opatrenie vyhlasuje oznámením o jeho vydaní, ten, kto žiada o vyhlásenie, je povinný zaslať ministerstvu spravodlivosti súčasne so žiadosťou o vyhlásenie elektronickú podobu úplného znenia opatrenia.
(3)
V oznámení o vydaní opatrenia sa uvádza
a)
názov opatrenia a dátum jeho vydania,
b)
odkaz na splnomocňovacie ustanovenie zákona oprávňujúce na vydanie opatrenia,
c)
stručné vyjadrenie obsahu opatrenia vrátane vymedzenia okruhu osôb, ktorých sa týka,
d)
označenie toho opatrenia, ktoré sa opatrením mení, dopĺňa alebo zrušuje,
e)
deň nadobudnutia účinnosti opatrenia,
f)
údaj o tom, kde možno získať prístup k úplnému zneniu opatrenia.
(4)
Ten, kto opatrenie vydal, zabezpečí, aby bolo úplné znenie opatrenia vyhláseného v zbierke zákonov oznámením o jeho vydaní prístupné odo dňa vyhlásenia na mieste, ktoré je uvedené v oznámení o jeho vydaní.
(5)
Ministerstvo spravodlivosti zabezpečí, aby elektronické podoby úplného znenia opatrenia a konsolidovaného znenia novelizovaného opatrenia boli v čase uverejnenia oznámenia o vydaní opatrenia sprístupnené prostredníctvom Slov-Lexu. Takto sprístupnené úplné znenie opatrenia a konsolidované znenie opatrenia má výlučne informatívny charakter.
§19 Platnosť, účinnosť a záväznosť
(1)
Právne predpisy nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov.
(2)
Právne predpisy nadobúdajú účinnosť pätnástym dňom po ich vyhlásení v zbierke zákonov, ak nie je v nich ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Ak je to odôvodnené naliehavým všeobecným záujmom, môže sa v právnom predpise výnimočne ustanoviť skorší začiatok jeho účinnosti, najskôr však dňom vyhlásenia v zbierke zákonov.
(3)
Iné akty nadobúdajú záväznosť dňom ich vyhlásenia v zbierke zákonov. Dňom vyhlásenia v zbierke zákonov začínajú plynúť lehoty, ktoré sú v nich ustanovené alebo ktoré ustanovil právny predpis pre nimi upravované právne vzťahy.
(4)
Vo vyhlásenom konsolidovanom znení právneho predpisu ministerstvo spravodlivosti uvedie informáciu o účinnosti všetkých jeho sprístupnených časových verzií.
(5)
Pri tvorbe, schvaľovaní a vyhlasovaní právnych predpisov sa dbá na to, aby medzi vyhlásením právneho predpisu v zbierke zákonov a dňom nadobudnutia jeho účinnosti uplynulo najmenej 15 dní.
§20 Akty medzinárodného práva
(1)
Aktmi medzinárodného práva, ktoré sa vyhlasujú v zbierke zákonov, sú:
a)
medzinárodná zmluva,
b)
rozhodnutie medzinárodného orgánu a
c)
rozhodnutie medzinárodnej organizácie.
(2)
Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ak ide o
a)
medzinárodnú zmluvu ratifikovanú prezidentom alebo
b)
inú medzinárodnú zmluvu, ktorá obsahuje úpravu týkajúcu sa právneho postavenia osôb alebo ich oprávnených záujmov.
(3)
Iná medzinárodná zmluva, ako sú medzinárodné zmluvy uvedené v odseku 2, rozhodnutie medzinárodného orgánu alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie sa v zbierke zákonov vyhlasuje, ak o tom rozhodne Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“).
(4)
Akt medzinárodného práva nadobúda platnosť dňom a spôsobom určeným v jeho ustanoveniach alebo iným spôsobom podľa pravidiel medzinárodného práva.6) Medzinárodná zmluva je vyhlásením v zbierke zákonov záväzná pre osoby, ak v nej nie je ustanovený neskorší deň nadobudnutia jej platnosti.
(5)
Akt medzinárodného práva sa v zbierke zákonov vyhlasuje oznámením ministerstva zahraničných vecí; v oznámení sa uvedú relevantné skutočnosti dôležité na jeho vykonávanie, najmä deň nadobudnutia platnosti pre Slovenskú republiku.
(6)
Ak sa má uverejniť aj úplné znenie aktu medzinárodného práva, je súčasťou oznámenia ministerstva zahraničných vecí.
(7)
Úplné znenie medzinárodnej zmluvy sa v zbierke zákonov vyhlási, ak má medzinárodná zmluva prednosť pred zákonmi; informácia o rozhodnutí Národnej rady Slovenskej republiky o tejto skutočnosti sa uvedie v oznámení ministerstva zahraničných vecí. V úplnom znení sa vyhlási aj medzinárodná zmluva, pri ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
(8)
Úplné znenie inej medzinárodnej zmluvy, ako sú medzinárodné zmluvy uvedené v odseku 7, úplné znenie rozhodnutia medzinárodného orgánu alebo úplné znenie rozhodnutia medzinárodnej organizácie sa v zbierke zákonov vyhlási, ak o tom rozhodne ministerstvo zahraničných vecí.
(9)
Úplné znenie aktu medzinárodného práva sa v zbierke zákonov vyhlasuje v autentickom jazyku. Ak autentickým jazykom aktu medzinárodného práva nie je štátny jazyk, vyhlasuje sa aj v preklade do štátneho jazyka. Ak má akt medzinárodného práva viacero cudzích autentických jazykov, vyhlasuje sa len v jednom z nich, avšak znenie aktu medzinárodného práva, ktoré je v prípade rozdielneho výkladu textov rozhodujúce, sa vyhlasuje vždy.
(10)
Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy a Národná banka Slovenska zabezpečia, aby akty medzinárodného práva, ktorých úplné znenie sa neuverejnilo, boli odo dňa vyhlásenia oznámenia o ich uzavretí alebo prijatí každému prístupné na nazretie na všetkých miestach uvedených v tomto oznámení, a v prípade potreby aj v preklade do štátneho jazyka.
(11)
Oznámením ministerstva zahraničných vecí sa uverejňujú aj iné skutočnosti týkajúce sa aktu medzinárodného práva, o ktorých uverejnení rozhodne ministerstvo zahraničných vecí, najmä
a)
zánik platnosti vyhlásenej medzinárodnej zmluvy pre Slovenskú republiku,
b)
výhrady a vyhlásenia Slovenskej republiky uskutočnené pri podpise, ratifikácii, schválení alebo prijatí medzinárodnej zmluvy alebo pri prístupe k medzinárodnej zmluve alebo
c)
uverejnenie konsolidovaného znenia aktu medzinárodného práva v znení neskorších zmien alebo doplnení.
(12)
Medzinárodné zmluvy už vyhlásené v Úradnom vestníku Európskej únie sa vyhlasujú v zbierke zákonov oznámením ministerstva zahraničných vecí; v oznámení sa uvedú údaje dôležité na jej vykonávanie, najmä deň nadobudnutia platnosti medzinárodnej zmluvy pre Slovenskú republiku. Zároveň sa uvedie odkaz, v ktorom vydaní Úradného vestníka Európskej únie možno nazrieť do úplného znenia takej medzinárodnej zmluvy. Na takéto oznámenie sa nevzťahuje ustanovenie odseku 7.
§21 Vyhlasovanie v zbierke zákonov
(1)
Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva sa v zbierke zákonov vyhlasujú na základe písomnej žiadosti o vyhlásenie doručenej ministerstvu spravodlivosti. Žiadosť o vyhlásenie
a)
ústavy, ústavných zákonov, zákonov a iných aktov podľa § 13 písm. c) podáva Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,
b)
nariadení vlády a rozhodnutí a uznesení podľa § 13 písm. e) podáva Úrad vlády Slovenskej republiky,
c)
vyhlášok a opatrení ministerstiev podáva príslušný minister,
d)
vyhlášok a opatrení ostatných ústredných orgánov štátnej správy podáva príslušný vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy,
e)
vyhlášok a opatrení Národnej banky Slovenska podáva guvernér Národnej banky Slovenska,
f)
vyhlášok a opatrení iných orgánov štátnej správy a iných aktov podáva vedúci orgánu štátnej správy alebo inštitúcie, ktorá žiada o vyhlásenie,
g)
aktov medzinárodného práva podáva minister zahraničných vecí na základe žiadosti príslušného ministra alebo príslušného vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy,
h)
rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky podáva predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky,
i)
rozhodnutí prezidenta podáva Kancelária prezidenta Slovenskej republiky.
(2)
Súčasťou žiadosti o vyhlásenie musí byť text právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva podpísaný oprávnenými osobami (ďalej len „podpísané znenie“).
(3)
Najneskôr s doručením žiadosti o vyhlásenie sa ministerstvu spravodlivosti sprístupní aj elektronická podoba textu, ktorá je zhodná s podpísaným znením, s výnimkou podľa § 24 ods. 6. Bez sprístupnenia elektronickej podoby nemožno považovať žiadosť o vyhlásenie za doručenú.
(4)
Za súlad podpísaného znenia s elektronickou podobou určenou na vyhlásenie zodpovedá ten, kto žiadosť o vyhlásenie podal; to neplatí, ak ide o nariadenie vlády, pri ktorom za súlad zodpovedá predkladateľ návrhu nariadenia vlády. Za správny text aktu medzinárodného práva zodpovedá ten, kto požiadal ministerstvo zahraničných vecí o jeho vyhlásenie. Za text oznámenia, ktorým sa vyhlasuje akt medzinárodného práva, zodpovedá ministerstvo zahraničných vecí. Za súlad textu vyhláseného v zbierke zákonov s textom odovzdaným na vyhlásenie zodpovedá ministerstvo spravodlivosti.
(5)
V čase od podania žiadosti o vyhlásenie do okamihu vyhlásenia v zbierke zákonov je ministerstvo spravodlivosti oprávnené vykonať korektúru chýb v podpísanom znení právneho predpisu, iného aktu a aktu medzinárodného práva, a to chýb v písaní, počítaní, jazykových chýb, grafických chýb a chýb v citáciách. Korektúru je ministerstvo spravodlivosti oprávnené vykonať len s písomným súhlasom osoby, ktorú na to splnomocní ten, kto podal žiadosť o vyhlásenie, a len vtedy, ak sa touto korektúrou nezasahuje do vecného významu textu. Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva ministerstvo spravodlivosti zverejní až po vykonaní korektúry.
(6)
Ministerstvo spravodlivosti dbá na to, aby boli právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva vyhlásené v zbierke zákonov do 15 dní od predloženia žiadosti o vyhlásenie.
§22 Formálne náležitosti zbierky zákonov
(1)
Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva sa v zbierke zákonov označujú poradovými číslami; číslovanie sa začína 1. januárom a končí sa 31. decembrom toho istého roka.
(2)
Právny predpis, iný akt a akt medzinárodného práva vyhlásený v zbierke zákonov je v záhlaví prvej strany opatrený štátnym znakom Slovenskej republiky, slovami „Zbierka zákonov Slovenskej republiky“, číslom ročníka zbierky zákonov a dňom vyhlásenia. Strany právneho predpisu, iného aktu a aktu medzinárodného práva sa číslujú samostatne pre každý jednotlivý právny predpis, iný akt a akt medzinárodného práva.
(3)
V listinnej podobe zbierky zákonov je v záhlaví prvej strany okrem údajov podľa odseku 2 uvedená cena listinného výtlačku.
(4)
V citácii právnych predpisov sa namiesto názvu „Zbierka zákonov Slovenskej republiky“ používa skratka „Z. z.“.
§23 Distribúcia zbierky zákonov
(1)
Ministerstvo spravodlivosti zabezpečí, aby každý záujemca o listinnú podobu zbierky zákonov mal možnosť si ju odplatne obstarať.
(2)
Ministerstvo spravodlivosti zasiela bezplatne listinnú podobu každého vydania zbierky zákonov
a)
Kancelárii Národnej rady Slovenskej republiky,
b)
Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky,
c)
Úradu vlády Slovenskej republiky,
d)
Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
e)
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,
f)
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky,
g)
obci, ktorá preukázateľne nemá žiadne pracovisko s prístupom na internet,
h)
inštitúciám určeným osobitným predpisom.7)
(3)
Obec je povinná zabezpečiť, aby zbierka zákonov bola v sídle obecného úradu alebo na mieste, ktoré určí obec, prístupná na nazretie každému, kto o to prejaví záujem. Obec je oprávnená pre záujemcu vyhotoviť informatívny výtlačok zo zbierky zákonov, a to bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť materiálne náklady spojené so zhotovením takého výtlačku; úhrada je príjmom obce.
(4)
Ustanovenie odseku 3 platí rovnako pre samosprávny kraj a okresný úrad.
§24 Nedostupnosť Slov-Lexu
(1)
Ak nastane nepredvídané a výnimočné prerušenie prevádzky Slov-Lexu, ktoré bráni vyhláseniu elektronickej podoby zbierky zákonov (ďalej len „prekážka“), a ak vznikne neodkladná potreba vyhlásenia právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva, ministerstvo spravodlivosti oznámi túto skutočnosť na svojom webovom sídle alebo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov.
(2)
V čase trvania prekážky podľa odseku 1 sa právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva vyhlasujú výlučne v listinnej podobe a ustanovenie § 17 ods. 2 sa neuplatňuje.
(3)
Po odstránení prekážky oznámi ministerstvo spravodlivosti túto skutočnosť na svojom webovom sídle alebo prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov. Ministerstvo spravodlivosti zabezpečí sprístupnenie právnych predpisov, iných aktov a aktov medzinárodného práva, ktoré boli vyhlásené podľa odseku 2, v elektronickej podobe zbierky zákonov bezodkladne po obnovení dostupnosti Slov-Lexu. Toto sprístupnenie sa nepovažuje za vyhlásenie podľa § 17 a 20.
(4)
Elektronická podoba právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva sprístupnená podľa odseku 3 nemá právne účinky a ministerstvo spravodlivosti túto skutočnosť vyznačí v elektronickej podobe zbierky zákonov doplňujúcou informáciou „Obsah tohto dokumentu má informatívny charakter.“; zároveň sa uvedie údaj, kedy bol právny predpis vyhlásený v listinnej podobe.
(5)
V Slov-Lexe vedie ministerstvo spravodlivosti zoznam právnych predpisov, iných aktov a aktov medzinárodného práva vyhlásených podľa odseku 2.
(6)
Ak nastane nepredvídané a výnimočné prerušenie portálu, možno namiesto neho na účely § 21 ods. 3 použiť iný vhodný nosič elektronických informácií. V čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu alebo núdzového stavu sa § 21 ods. 3 neuplatňuje.
§25 Oprava chýb v zbierke zákonov
(1)
Oprava v texte vyhlásenom v zbierke zákonov sa vykonáva oznámením o oprave chyby. Oznámenie o oprave chyby sa označuje poradovým číslom, ktoré priebežne nadväzuje na poradové čísla právnych predpisov, iných aktov a aktov medzinárodného práva.
(2)
Ak znenie právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva vyhlásené v zbierke zákonov je totožné s podpísaným znením, ministerstvo spravodlivosti zabezpečí opravu vzniknutej chyby na základe žiadosti toho, kto podal žiadosť o vyhlásenie; k žiadosti o uverejnenie oznámenia o oprave chyby sa priloží správne znenie textu. Ministerstvo spravodlivosti takejto žiadosti vyhovie len vtedy, ak sa opravou nezasahuje do vecného významu textu.
(3)
Ak znenie právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva vyhlásené v zbierke zákonov je odlišné od podpísaného znenia, ministerstvo spravodlivosti zabezpečí opravu chyby bezodkladne na základe podnetu alebo na základe vlastnej iniciatívy, o čom bezodkladne informuje toho, kto podal žiadosť o vyhlásenie.

TRETIA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§26
(1)
Ministerstvo spravodlivosti sa splnomocňuje, aby v elektronickej podobe zbierky zákonov sprístupnilo aj právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva vyhlásené do účinnosti tohto zákona. Takéto sprístupnenie nemá vplyv na platnosť a účinnosť sprístupnených právnych predpisov; platnosť a účinnosť právnych predpisov vyhlásených pred účinnosťou tohto zákona sú vždy odvodené od ich vyhlásenia v listinnej podobe. Právne predpisy sprístupnené podľa tohto odseku možno využiť na právne účely, ak ich ministerstvo spravodlivosti označí za zhodné s listinnou podobou. Ak je rozdiel medzi vyhlásenou listinnou podobou právneho predpisu, iného aktu alebo aktu medzinárodného práva a ich elektronickou podobou sprístupnenou podľa tohto odseku, prednosť má vyhlásená listinná podoba.
(2)
Ak právne predpisy obsahujú splnomocnenie na vydanie výnosu, ktorý má byť vyhlásený po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, rozumie sa tým splnomocnenie na vydanie opatrenia.
(3)
Právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva vyhlásené v zbierke zákonov podľa doterajších predpisov a platné ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú za právne predpisy, iné akty a akty medzinárodného práva vyhlásené podľa tohto zákona.
(4)
Elektronická podoba textu právneho predpisu podľa § 21 ods. 3 sa do 31. marca 2016 sprístupňuje ministerstvu spravodlivosti prostredníctvom elektronických prostriedkov.
§27
Ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie, ustanovenia § 8 až 10 sa pri procese tvorby právnych predpisov nemusia použiť.
§28
Ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné orgány štátnej správy, Národná banka Slovenska a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky môžu po dohode s ministerstvom spravodlivosti vyhlasovať ich interné akty riadenia v Slov-Lexe.
§29
Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona č. 44/1998 Z. z., zákona č. 276/2001 Z. z., zákona č. 275/2002 Z. z., zákona č. 100/2003 Z. z. a zákona č. 392/2009 Z. z.

Čl. II

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 240/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1996 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 277/2006 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z. a zákona č. 200/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 sa odsek 6 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
„j)
Zbierky zákonov Slovenskej republiky.“.
2.
V § 11 ods. 2 sa slová „odseku 6 písm. f), g) a h)“ nahrádzajú slovami „odseku 6 písm. f) až h) a j)“.

Čl. III

Zákon č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie v znení zákona č. 606/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Za § 1 sa vkladá § 1a, ktorý znie:
§1a
Podrobnosti o vydávaní úradného vestníka upravuje osobitný predpis.2)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:
„2)
Nariadenie Rady (EÚ) č. 216/2013 zo 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie (Ú. v. EÚ L 69, 13. 3. 2013).“.
2.
§ 3 znie:
§3
Obec je povinná zabezpečiť, aby bol úradný vestník v sídle obecného úradu alebo na mieste, ktoré určí obec, prístupný na nazretie každému, kto o to prejaví záujem. Obec je oprávnená pre záujemcu vyhotoviť informatívny výtlačok z úradného vestníka, a to bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť materiálne náklady spojené so zhotovením takého výtlačku; úhrada je príjmom obce. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na obec, ktorá nemá v sídle obecného úradu prístup na internet.“.

Čl. IV

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem čl. I § 2 až 10, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2016.
Andrej Kiska v. r.

Peter Pellegrini v. r.

Robert Fico v. r.
1)
§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení zákona č. 35/2011 Z. z.
3)
§ 33 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 124/2002 Z. z.
4)
Napríklad § 20 ods. 1 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 22 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
5)
Napríklad čl. 11 ods. 1 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
6)
Čl. 24 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 15/1988 Zb. o Viedenskom dohovore o zmluvnom práve).
7)
§ 3 písm. a) zákona č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení zákona č. 182/2000 Z. z.