162/2015 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.08.2021
162
ZÁKON
z 21. mája 2015
Správny súdny poriadok
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet zákona
§1
Tento zákon upravuje
a)
právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
b)
konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
§2
(1)
V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2)
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Vymedzenie pojmov
§3
(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b)
rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c)
opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,
d)
nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie,
e)
iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
(2)
Ak sa v tomto zákone uvádzajú slová „rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verenej správy“, rozumie sa tým primerane aj uznesenie obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len „uznesenie zastupiteľstva“).
§4
Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a)
orgány štátnej správy,
b)
orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c)
orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d)
právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e)
štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
§5 Základné princípy konania
(1)
Konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.
(2)
Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
(3)
Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
(4)
Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
(5)
Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.
(6)
Správny súd prejednáva veci verejne. Z pojednávania môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne.
(7)
Správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne.
(8)
Konanie pred správnym súdom je ústne, ak tak ustanovuje tento zákon. Dokazovanie priamo vykonáva a dôkazy hodnotí správny súd podľa svojej úvahy.
(9)
V konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.
(10)
Orgány verejnej správy sú rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej veci viazané.
(11)
Konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.
(12)
Správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.
DRUHÁ HLAVA
PRÁVOMOC A PRÍSLUŠNOSŤ SPRÁVNYCH SÚDOV
Právomoc
§6
(1)
Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2)
Správne súdy rozhodujú v konaniach o
a)
správnych žalobách,
b)
správnych žalobách vo veciach správneho trestania,
c)
správnych žalobách v sociálnych veciach,
d)
správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
e)
žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
f)
žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
g)
žalobách vo volebných veciach,
h)
žalobách vo veciach územnej samosprávy,
i)
žalobách vo veciach politických práv,
j)
kompetenčných žalobách,
k)
návrhoch v iných veciach.
§7
Správne súdy nepreskúmavajú
a)
právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená,
b)
správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,
c)
všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,
d)
súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese,
e)
rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,
f)
rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,
g)
rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,
h)
rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
§8 Kompetenčné spory
Kompetenčné spory medzi Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) a Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“).
§9 Príslušnosť
(1)
Konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.
(2)
Ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave.
Vecná príslušnosť
§10
Na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.
§11
Najvyšší správny súd rozhoduje
a)
o správnej žalobe proti rozhodnutiu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu,
b)
v konaní o registráciu kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu,
c)
v konaní o prijatí návrhu za kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky,
d)
v konaní o žalobe o odmietnutí registrácie politickej strany alebo politického hnutia (ďalej len „politická strana“),
e)
v konaní o žalobe generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na rozpustenie politickej strany,
f)
v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy,
g)
v konaní o kompetenčných žalobách,
h)
o kasačných sťažnostiach.
§12
Okresné súdy rozhodujú v konaní
a)
vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov,
b)
o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja,
c)
o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí.
Miestna príslušnosť
§13
(1)
Miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy.
(3)
V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.
(4)
Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy je už predmetom konania podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), na konanie o správnej žalobe prokurátora je miestne príslušný súd podľa odseku 3.
(5)
Ak je miestne príslušných niekoľko správnych súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
§14
Miestne príslušným je okresný súd ustanovený v § 264 ods. 2 a § 293 ods. 2.
Kauzálna príslušnosť
§15
Na konanie o správnej žalobe v oblasti hospodárskej súťaže, jadrových udalostí a na konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou je kauzálne príslušný Krajský súd v Bratislave; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
§16
Na konanie o správnej žalobe v oblasti priemyselného vlastníctva je kauzálne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
§17
Na konanie o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je kauzálne príslušný
a)
Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Nitre,
b)
Krajský súd v Košiciach pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline.
§18 Postúpenie veci
(1)
Ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.
(2)
Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.
(3)
Ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu správnemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho správneho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
(4)
Ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho správneho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.
(5)
Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.
TRETIA HLAVA
ORGANIZÁCIA A ZLOŽENIE SPRÁVNYCH SÚDOV
§19
(1)
Správnymi súdmi sú najvyšší správny súd, krajské súdy a v zákonom ustanovených prípadoch aj okresné súdy.
(2)
Správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. Ak koná a rozhoduje sudca, prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu alebo predsedovi senátu.
§20
Najvyšší správny súd ako vrcholný súdny orgán vo veciach správneho súdnictva zabezpečuje jednotu a zákonnosť rozhodovania. Najvyšší správny súd sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia správnych súdov a v záujme jednotného rozhodovania správnych súdov prijíma stanoviská k rozhodovacej činnosti správnych súdov.
§21
Najvyšší správny súd koná a rozhoduje
a)
v trojčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov o kasačných sťažnostiach,
b)
v päťčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a štyroch sudcov v ostatných veciach.
§22
(1)
Najvyšší správny súd koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak
a)
senát najvyššieho správneho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho správneho súdu, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu,
b)
senát najvyššieho správneho súdu dospel pri svojom rozhodovaní opätovne k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru orgánu verejnej správy o tej istej právnej otázke, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu,
c)
to navrhol generálny prokurátor podľa § 47 ods. 3 z dôvodu rozdielnej rozhodovacej činnosti správnych súdov alebo pretrvávajúcej odlišnosti rozhodovania správnych súdov a orgánov verejnej správy.
(2)
Predsedom veľkého senátu najvyššieho správneho súdu je predseda senátu určený rozvrhom práce. Členmi veľkého senátu sú sudcovia senátu najvyššieho správneho súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu podľa odseku 1, a traja sudcovia určení rozvrhom práce najvyššieho správneho súdu.
§23
(1)
Na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.
(2)
Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o
a)
správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku,
b)
správnych žalobách v sociálnych veciach,
c)
správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
d)
žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
e)
žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
(3)
Vo veciach, o ktorých rozhodol veľký senát najvyššieho správneho súdu, ako aj v už rozhodnutých hromadných veciach, môže senát krajského súdu uznesením preniesť rozhodovanie na sudcu.
§24
Na okresnom súde vo veciach správneho súdnictva koná a rozhoduje sudca.
DRUHÁ ČASŤ | KONANIE V SPRÁVNOM SÚDNICTVE
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O KONANÍ
Prvý diel
Všeobecné ustanovenia
§25
Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
§26
(1)
Správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
(2)
Správny súd poučí účastníkov konania o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
§27
(1)
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
(2)
Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).
(3)
Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).
§28
Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.
§29
Konanie na správnych súdoch je jednoinštančné, ak tento zákon neustanovuje inak.
§30
Ak vzniknú pochybnosti, v ktorom konaní uvedenom v § 6 ods. 2 má byť preskúmavaná zákonnosť, vo veci rozhodne správny súd za primeraného použitia ustanovení týkajúcich sa konania podľa § 6 ods. 2 písm. a). Ak sa správna žaloba súčasne týka konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až d), rozhodne o nej správny súd za primeraného použitia ustanovení upravujúcich konanie v týchto veciach, pričom použije úpravu pre žalobcu výhodnejšiu.
Druhý diel
Postup správneho súdu po začatí konania
§31 Začatie konania
(1)
Konanie sa začína doručením návrhu súdu.
(2)
Ak sa návrh týka vecí uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) až j), nazýva sa žalobou. Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa žaloby sa primerane použijú aj na návrh na začatie konania podľa § 6 ods. 2 písm. k).
(3)
Žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2.
(4)
Správny súd doručí žalobu ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk.
(5)
Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné konanie.
Tretí diel
Účastníci konania a konanie za nich
§32
(1)
Účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Ďalšími účastníkmi sú tí,
a)
ktorí boli účastníkmi administratívneho konania,
b)
na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu,
c)
ktorých za účastníkov označuje zákon.
(4)
Účastníci podľa odseku 3 písm. a) a b) sa môžu svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom výslovne vzdať ústne do zápisnice na pojednávaní alebo písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom.
§33
Ak sa od začatia konania nekoná s niekým, o ktorého právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať, len čo sa o tom správny súd dozvie, vydá uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka konania.
§34
(1)
Ak sa rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu verejnej správy cítia na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu.
(2)
Ak bola podaná spoločná žaloba, na zmenu tejto žaloby a na jej späťvzatie je potrebný súhlas všetkých žalobcov. To platí aj na podanie opravného prostriedku.
§35
(1)
Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.
(2)
Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej správy.
§36
(1)
V rozsahu, v akom fyzická osoba nemá spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
(2)
Procesný opatrovník je osoba ustanovená správnym súdom, ktorý prejednáva a rozhoduje vec z dôvodov uvedených v tomto zákone alebo v Civilnom sporovom poriadku.
§37
Správny súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred správnym súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako sa postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
§38
(1)
Uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka správny súd doručí procesnému opatrovníkovi a s prihliadnutím na povahu veci i ostatným účastníkom konania.
(2)
Uznesenie podľa odseku 1 správny súd zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bol procesný opatrovník ustanovený.
§39
(1)
Za procesného opatrovníka správny súd ustanoví blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia účastníka konania, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami účastníka konania a s ustanovením súhlasí.
(2)
Ak takejto osoby niet, správny súd za procesného opatrovníka ustanoví obec, v ktorej mal účastník konania poslednú adresu trvalého pobytu.
(3)
V prípade bezprostredného nebezpečenstva z omeškania, alebo ak osôb podľa predchádzajúcich odsekov niet, správny súd môže ustanoviť za procesného opatrovníka súdneho úradníka.
§40
(1)
Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, koná za orgán verejnej správy pred správnym súdom jeho vedúci alebo iná osoba oprávnená podľa vnútorných predpisov.
(2)
Na konanie právnickej osoby pred správnym súdom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.
(3)
Na konanie štátu pred správnym súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.
(4)
Za obec pred správnym súdom koná starosta obce, za mesto primátor mesta, za mestskú časť starosta mestskej časti a za samosprávny kraj predseda samosprávneho kraja, alebo osoba oprávnená podľa vnútorných predpisov; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 328 ods. 1 a § 442 ods. 3.
Štvrtý diel
Iné subjekty konania
§41 Osoba zúčastnená na konaní
(1)
Osobou zúčastnenou na konaní je ten, kto nie je účastníkom konania a kto mal v administratívnom konaní postavenie zúčastnenej osoby podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Predseda senátu takúto osobu upovedomí o prebiehajúcom konaní a vyzve ju, aby v lehote, ktorú jej určí, oznámila, či v konaní bude uplatňovať práva osoby zúčastnenej na konaní; takéto oznámenie možno urobiť iba v tejto lehote. Súčasne s upovedomením ju poučí o jej právach. Obdobne predseda senátu postupuje, ak sa v priebehu konania zistí, že je tu ďalšia takáto osoba.
(2)
Správny súd môže na návrh uznesením priznať postavenie osoby zúčastnenej na konaní osobe, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a ktorá
a)
bola priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
b)
bola priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch nevydaním rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
c)
môže byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch zrušením napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
d)
môže byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch vydaním nového rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vo veci samej podľa výroku správneho súdu.
(3)
Návrh podľa odseku 2 je oprávnený podať žalobca samostatne alebo v podanej žalobe a tiež osoba, ktorá sa domáha priznania postavenia osoby zúčastnenej na konaní. Ak správny súd návrhu nevyhovie, uznesením vysloví, že tejto osobe nepriznáva postavenie osoby zúčastnenej na konaní.
§42 Zainteresovaná verejnosť
(1)
Ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená
a)
podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),
b)
podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),
c)
podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
d)
zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.
(2)
Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
§43
Ustanovenie § 35 sa primerane použije aj na osobu zúčastnenú na konaní a zainteresovanú verejnosť.
§44 Európska komisia a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky
(1)
Osobitné oprávnenie Európskej komisie (ďalej len „Komisia“) a Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „protimonopolný úrad“) vyjadriť sa v súdnom konaní sa spravuje osobitným predpisom.
(2)
Protimonopolný úrad môže v konaní, v ktorom správny súd použije ustanovenia predpisov o ochrane hospodárskej súťaže, predložiť písomné vyjadrenie k právnym otázkam alebo skutkovým otázkam priamo súvisiacim s prejednávanou vecou.
(3)
Správny súd môže vyhovieť žiadosti Komisie alebo protimonopolného úradu o ústne vyjadrenie.
(4)
Správny súd je povinný na účely prípravy vyjadrenia podľa odsekov 1 až 3 umožniť Komisii a protimonopolnému úradu nahliadanie do súdneho spisu s právom robiť si z neho výpisy a odpisy. Na ich žiadosť je tiež povinný im doručiť alebo zabezpečiť doručenie kópie akýchkoľvek dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou, ktoré sú nevyhnutné na prípravu ich vyjadrenia podľa odsekov 1 až 3.
(5)
Správny súd je povinný umožniť účastníkom konania vyjadriť sa v primeranej lehote určenej správnym súdom k vyjadreniu Komisie alebo k vyjadreniu protimonopolného úradu.
Piaty diel
Oprávnenia prokurátora
§45
(1)
Prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
(2)
Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora.
(3)
Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti uzneseniu zastupiteľstva, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
(4)
Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
§46
Prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom.
§47
(1)
Generálny prokurátor je oprávnený podať žalobu na rozpustenie politickej strany a žalobu vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb.
(2)
Generálny prokurátor je oprávnený podať kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu správneho súdu vydanému v konaní, do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil.
(3)
Generálny prokurátor môže v kasačnej sťažnosti navrhnúť, aby o nej rozhodol veľký senát najvyššieho správneho súdu.
(4)
Generálny prokurátor je oprávnený podať žalobu na obnovu konania, do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil.
§48
Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.
Šiesty diel
Zastúpenie
§49
(1)
Žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
(2)
Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1
a)
vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12,
b)
c)
v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu,
d)
ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
(3)
Advokát je oprávnený dať sa v konaní zastupovať iným advokátom.
§50
(1)
Odborová organizácia môže zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c). Za odborovú organizáciu koná poverený zamestnanec alebo člen.
(2)
Mimovládna organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom, môže žalobcu zastupovať v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. d). Za mimovládnu organizáciu koná jej poverený zamestnanec alebo člen, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
(3)
Iné právnické osoby, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, môžu na základe splnomocnenia v konaní zastupovať účastníka konania, len ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(4)
Žalobca môže mať len jedného zástupcu zvoleného podľa odsekov 1 až 3. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť.
§51
(1)
Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní si ako zástupcu môžu vždy zvoliť advokáta. Ustanovenia § 49 ods. 1 tretia veta a ods. 3 platia obdobne.
(2)
Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sa môžu dať zastúpiť procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sú jej blízkou osobou. Tento zástupca môže konať len osobne; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49.
(3)
Správny súd uznesením, ktoré doručí zastúpenému účastníkovi konania a osobe zúčastnenej na konaní, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 2 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.
§52
Ak je v tej istej veci počet žalobcov, ďalších účastníkov alebo osôb zúčastnených na konaní väčší ako desať, ktorí sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania, spoločného zástupcu určí správny súd. Spoločný zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. Spoločný zástupca nemôže bez písomného súhlasu zastúpených účastníkov konania vziať za nich žalobu späť.
Siedmy diel
Rovnosť účastníkov konania a právo konať vo svojom jazyku
§53 Práva a povinnosti účastníkov konania
Účastníci konania majú v konaní pred správnym súdom rovnaké práva a povinnosti; tým nie sú dotknuté oprávnenia prokurátora podľa § 45 až 48.
§54
(1)
Každý má právo konať pred správnym súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Správny súd je povinný účastníkom konania zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie správny súd tlmočníka.
(2)
Trovy spojené s tým, že účastník konania koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
Ôsmy diel
Procesné úkony účastníkov konania a osôb zúčastnených na konaní
§55 Podanie
(1)
Podanie je úkon určený správnemu súdu.
(2)
Podanie vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku.
(3)
Každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.
(4)
Hmotnoprávny úkon účastníka konania je voči správnemu súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
§56 Forma podania
(1)
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
(2)
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
(3)
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Všeobecné náležitosti podania
§57
(1)
Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a)
ktorému správnemu súdu je určené,
b)
kto ho robí,
c)
ktorej veci sa týka,
d)
čo sa ním sleduje a
e)
podpis.
(2)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
§58
(1)
Ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na priznanie odkladného účinku a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve správny súd na doplnenie alebo opravu tohto podania.
(2)
Na doplnenie podania alebo na opravu podania správny súd určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
(3)
Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, na takéto podanie správny súd neprihliada.
§59
(1)
Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.
(2)
V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
(3)
Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
§60
Správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.
§61 Žaloba
Žaloba je procesný úkon, ktorým
a)
fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu,
b)
prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie chrániť zákonnosť, ak jeho opatreniam podľa osobitného predpisu nebolo vyhovené, alebo generálny prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie podľa osobitného predpisu,
c)
zainteresovaná verejnosť uplatňuje právo na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia.
§62 Zmena žaloby
(1)
Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
(2)
Zmenenú žalobu správny súd doručí ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk.
§63 Späťvzatie žaloby
Žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
§64 Úkony osôb zúčastnených na konaní
(1)
Osoba zúčastnená na konaní má právo predkladať písomné vyjadrenia, nahliadať do súdneho spisu, byť upovedomená o nariadenom pojednávaní a žiadať, aby jej bolo na pojednávaní udelené slovo. Doručuje sa jej žaloba, zmena žaloby, uznesenie o priznaní odkladného účinku a rozhodnutie, ktorým sa konanie na správnom súde končí.
(2)
Osoba zúčastnená na konaní nemôže disponovať žalobou. Právo podávať opravné prostriedky má len osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2.
Deviaty diel
Spojenie vecí a vylúčenie veci
§65 Spojenie vecí
(1)
V záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Ak boli takéto konania pridelené viacerým senátom alebo sudcom toho istého správneho súdu, rozhodne o spojení konaní predseda senátu alebo sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.
(2)
Pri podaní viacerých súvisiacich žalôb je žalobca povinný označiť ich súvislosť a vzájomný vzťah; môže podať návrh na ich spojenie.
(3)
Predseda senátu uznesením spojí na spoločné konanie veci, ak sa preskúmania zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne viacerí účastníci administratívneho konania alebo účastník administratívneho konania a prokurátor. Ustanovenie odseku 1 druhej vety platí obdobne.
§66 Vylúčenie veci
Ak smeruje jedna žaloba proti viacerým rozhodnutiam, môže predseda senátu uznesením vylúčiť každé takéto rozhodnutie na samostatné konanie, ak spoločné konanie nie je možné alebo vhodné.
Desiaty diel
Lehoty
§67
(1)
Ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť správny súd.
(2)
Lehotu určenú správnym súdom môže správny súd primerane predĺžiť.
§68
(1)
Lehota neplynie tomu, kto stratil procesnú subjektivitu alebo spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom.
(2)
Ak do konania vstúpi zákonný zástupca alebo procesný opatrovník počas plynutia lehoty na vykonanie procesného úkonu, lehota na jeho vykonanie začína plynúť odo dňa, keď do konania vstúpi.
§69
(1)
Lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.
(2)
Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu.
(3)
Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
(4)
Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(5)
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín.
(6)
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.
§70
Ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
§71 Osobitné ustanovenie o plynutí niektorých lehôt
(1)
Ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.
(2)
Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.
Jedenásty diel
Doručovanie
§72
(1)
Správny súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť správneho súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.
(2)
Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, správny súd na žiadosť účastníka konania doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť správneho súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.
(3)
Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, správny súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu a spôsobom podľa Civilného sporového poriadku.
§73
(1)
Ak má účastník konania zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj účastníkovi konania, ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, alebo ak o tom správny súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané správnym súdom sa doručujú iba zástupcovi.
(2)
Ak má účastník konania viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí na doručovanie písomností. Ak účastník konania výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich.
§74 Doručovanie do cudziny
(1)
Doručovanie do cudziny vykoná správny súd podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak písomnosť podľa medzinárodnej zmluvy možno zaslať priamo prostredníctvom poštovej služby, správny súd je povinný zaslať ju doporučene s doručenkou; inak sa doručenie na žiadosť predsedu senátu uskutoční prostredníctvom orgánov cudzieho štátu uvedených v medzinárodnej zmluve.
(2)
Ak doručenie podľa odseku 1 nie je možné, doručenie vykoná na žiadosť správneho súdu zastupiteľský úrad, ak tomu nebránia predpisy štátu, kde sa má doručenie vykonať; inak sa doručenie uskutoční prostredníctvom príslušných orgánov cudzieho štátu, ktorým sa žiadosť zašle cez Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Podľa tohto odseku sa postupuje, ak medzinárodná zmluva neobsahuje ustanovenie týkajúce sa právnej pomoci medzi štátmi alebo takýto spôsob odôvodňujú osobitné dôvody.
(3)
Občanovi Slovenskej republiky možno písomnosť do cudziny doručiť vždy prostredníctvom príslušného zastupiteľského úradu. To platí aj vtedy, ak požíva v štáte doručenia diplomatické výsady a imunity.
(4)
Na potvrdenie o doručení podľa odseku 1 druhej vety pred bodkočiarkou postačuje doklad o doručení podľa medzinárodnej zmluvy. Na potvrdenie o doručení podľa odseku 1 druhej vety za bodkočiarkou a odsekov 2 a 3 je potrebné potvrdenie dožiadaného orgánu.
§75 Doručovanie verejnou vyhláškou
Ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovuje správnemu súdu povinnosť zverejniť údaje verejnou vyhláškou, táto povinnosť je splnená ich zverejnením na úradnej tabuli správneho súdu alebo na webovej stránke príslušného správneho súdu, a ak podľa osobitného predpisu nepostačuje takéto zverejnenie, ich zverejnením v Obchodnom vestníku; tým nie je dotknutá povinnosť zverejnenia údajov v dennej tlači.
Dvanásty diel
Poriadkové a iné opatrenia správneho súdu
Predvolanie a predvedenie
§76
(1)
Predvolanie na správny súd sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bol účastník konania predvolaný inak ako písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.
(2)
V predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet procesného úkonu, ďalej sa uvedie, v akom procesnom postavení sa má osoba na procesnom úkone zúčastniť a ktoré písomnosti alebo veci má predložiť.
§77
(1)
Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, na výsluch alebo k znalcovi, môže ho dať správny súd predviesť, ak ho o možnosti predvedenia poučil. O predvedení rozhodne správny súd uznesením, ktoré sa doručuje pri predvedení.
(2)
O predvedenie požiada správny súd príslušný útvar Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar“), prípadne obecnú políciu. O predvedenie profesionálneho vojaka a príslušníka ozbrojeného zboru, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby požiada správny súd ich nadriadeného.
(3)
Trovy predvedenia uhrádza predvádzaný.
Poriadkové opatrenia a pokuty
§78
(1)
Správny súd môže uznesením uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že
a)
v lehote určenej správnym súdom nevykoná úkon, na ktorý bol povinný,
b)
nesplní povinnosť uloženú správnym súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami,
c)
sa nedostaví na správny súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,
d)
neuposlúchne príkaz správneho súdu,
e)
ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania,
f)
urobí hrubo urážlivé podanie.
(2)
Výšku poriadkovej pokuty určuje správny súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.
(3)
Správny súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uznesením uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 eur.
§79
(1)
Správny súd môže vykázať z miesta procesného úkonu toho, kto hrubo ruší poriadok alebo dôstojný priebeh procesného úkonu.
(2)
Ak je účastník konania vykázaný, správny súd môže procesný úkon vykonať aj bez jeho prítomnosti.
§80
(1)
Správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu za
a)
nesplnenie povinnosti predložiť administratívne spisy,
b)
nedodržanie lehoty na doručenie rozhodnutia alebo opatrenia určenej správnym súdom,
c)
nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku,
d)
nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení správneho súdu, ktorým sa uložila povinnosť konať, ak je orgán verejnej správy naďalej nečinný,
e)
porušenie povinnosti nepokračovať v inom zásahu alebo za neobnovenie stavu pred zásahom.
(2)
Pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000 eur, a to aj opakovane. Ak rozhoduje správny súd o uložení pokuty na návrh, nie je viazaný v ňom uvedenou výškou pokuty.
Nahliadanie do súdneho spisu
§81
(1)
Účastníci konania, ich zástupcovia, osoby zúčastnené na konaní a zástupca zainteresovanej verejnosti majú právo nahliadať do súdneho spisu a jeho príloh a robiť si z neho výpisy a odpisy alebo žiadať, aby im bol takýto výpis alebo odpis vydaný.
(2)
Iným ako osobám uvedeným v odseku 1 môže predseda senátu povoliť nahliadnutie do súdneho spisu, ak preukážu právny záujem alebo vážny dôvod a ak to nie je v rozpore s právami alebo právom chránenými záujmami niektorého z účastníkov konania. Prokurátor má právo nahliadnuť do súdneho spisu, aj keď ide o konanie, ktoré sa nezačalo na jeho návrh, alebo o konanie, do ktorého nevstúpil.
(3)
Ak ide o súdny spis, ktorého obsahom sú utajované skutočnosti, postupuje sa podľa predpisov o ochrane utajovaných skutočností.
§82
(1)
Pri predložení administratívneho spisu orgán verejnej správy vždy označí tie jeho časti, ktoré obsahujú utajované skutočnosti alebo iné skutočnosti chránené podľa osobitného predpisu. Predseda senátu tieto časti spisu vylúči z nahliadania. To platí primerane aj o súdnych spisoch.
(2)
Z nahliadania nemožno vylúčiť časti administratívneho spisu uvedené v odseku 1, ktorými správny súd vykonal alebo bude vykonávať dôkaz. Z nahliadania nemožno vylúčiť ani tie časti spisu, do ktorých mal účastník konania právo nahliadať v konaní pred orgánom verejnej správy.
(3)
Do častí administratívneho spisu uvedených v odseku 1, ktoré podľa odseku 2 neboli z nahliadania vylúčené, môže nahliadať iba účastník konania, jeho zástupca alebo osoba, ktorá preukáže na nahliadnutí právny záujem, ak tieto osoby spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu.
(4)
Pred nahliadnutím do administratívneho spisu, ktorý obsahuje skutočnosti uvedené v odseku 1, predseda senátu poučí nahliadajúce osoby, zabezpečí podpísanie písomného vyhlásenia o mlčanlivosti a bezodkladne o tejto skutočnosti informuje príslušný orgán verejnej moci podľa osobitného predpisu.
§83
Ustanovenia § 81 a 82 sa primerane použijú aj na prehrávanie zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov (ďalej len „záznam“) a poskytovanie ich kópií alebo na iné spôsoby zachytenia obsahu listiny.
§84 Nahliadanie do spisu v osobitných prípadoch
Pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju do súdneho spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní.
§85 Prikázanie veci
(1)
Ak nemôže príslušný správny súd vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec prikázaná inému správnemu súdu tej istej inštancie.
(2)
Vec možno prikázať inému ako miestne príslušnému alebo kauzálne príslušnému krajskému súdu, ak pre vylúčenie sudcov správneho kolégia nemožno zostaviť senát. To platí primerane aj na prikázanie veci okresnému súdu.
(3)
Vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. Účastníci konania majú právo sa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu súdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k dôvodom prikázania.
(4)
O prikázaní veci inému okresnému súdu rozhoduje krajský súd spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať. O prikázaní veci inému krajskému súdu rozhoduje najvyšší správny súd. Ak sú vylúčení sudcovia senátu najvyššieho správneho súdu, rozhodne o prikázaní veci inému senátu iný senát najvyššieho správneho súdu.
§86 Dožiadanie
(1)
Procesný úkon, ktorý by príslušný správny súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný správny súd. Ak je to v záujme hospodárnosti konania nevyhnutné, môže dožiadanie vykonať i okresný súd. Správny súd vykoná dožiadanie prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť je potrebná na riadne vykonanie procesného úkonu. Dožiadaný správny súd podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní procesného úkonu vyšlo najavo, vykoná aj ďalšie nevyhnutné procesné úkony v dožiadaní neuvedené.
(2)
Ak dožiadaný správny súd nemôže vykonať procesný úkon a je to vhodné, postúpi dožiadanie inému správnemu súdu; inak dožiadanie vráti. Postúpenie oznámi dožadujúcemu správnemu súdu.
(3)
O vykonaní dožiadaného procesného úkonu správny súd vyhotoví správu o vybavení dožiadania, v ktorej oznámi výsledok dožiadania a trovy, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).
Trinásty diel
Vylúčenie sudcov a iných osôb
§87 Dôvody vylúčenia
(1)
Sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.
(2)
Vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval tú istú vec na správnom súde inej inštancie.
(3)
Dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
Vylúčenie sudcu na základe jeho oznámenia
§88
(1)
Ak sudca správneho súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, oznámi ich bezodkladne predsedovi súdu; v konaní môže urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu oznamuje svoje vylúčenie podpredsedovi súdu.
(2)
O vylúčení sudcu rozhoduje bezodkladne predseda súdu. O vylúčení predsedu súdu rozhoduje bezodkladne podpredseda súdu.
(3)
Ak je sudca vylúčený, pridelí predseda súdu vec inému sudcovi. Ak je vylúčený celý senát, pridelí vec inému senátu. Ak nie je možné zabezpečiť pridelenie podľa osobitného predpisu, predloží predseda súdu vec na rozhodnutie podľa § 85.
(4)
Na opakované oznámenia tých istých skutočností sa neprihliada.
§89
Ak možno z rovnakého dôvodu predpokladať zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého správneho súdu, vyžiada si predseda súdu pred rozhodnutím podľa § 88 ods. 2 aj vyjadrenia týchto sudcov. Ak rozhodne o vylúčení sudcu správneho súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, predseda súdu zároveň rozhodne o vylúčení sudcov podľa prvej vety.
Uplatnenie námietky zaujatosti účastníkom konania
§90
(1)
Účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 uplatniť námietku zaujatosti.
(2)
V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58 ods. 1 sa nepoužije.
§91
(1)
Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.
(2)
Na opakované námietky zaujatosti uplatnené z toho istého dôvodu správny súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený správny súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.
(3)
Ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3, správny súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.
Konanie o námietke zaujatosti
§92
(1)
Správny súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému správnemu súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti.
(2)
O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený správny súd do siedmich dní.
(3)
Ak je namietaný sudca senátu najvyššieho správneho súdu, rozhodne o námietke zaujatosti iný senát najvyššieho správneho súdu.
§93
Ak účastník konania namieta zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého súdu, k námietke zaujatosti sa vyjadria títo sudcovia, iba ak o to požiada nadriadený správny súd rozhodujúci o námietke zaujatosti. Nadriadený správny súd rozhoduje o vylúčení ďalších sudcov, iba ak zároveň rozhodne o vylúčení toho sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
§94
Uplatnenie námietky zaujatosti nebráni správnemu súdu vec prejednať alebo vykonať iné úkony. Pred rozhodnutím o námietke zaujatosti správny súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
§95
Ak nadriadený správny súd šikanóznej námietke alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti nevyhovie, môže uložiť účastníkovi konania, ktorý takúto námietku uplatnil, poriadkovú pokutu do 500 eur.
§96 Vylúčenie iných osôb
Na vylúčenie súdneho úradníka, znalca, prekladateľa, tlmočníka alebo iných zamestnancov správneho súdu sa primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov. O vylúčení týchto osôb rozhoduje predseda senátu, ktorý vec prejednáva a rozhoduje.
DRUHÁ HLAVA
PRIEBEH KONANIA
§97 Skúmanie podmienok konania
Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Prvý diel
Procesné rozhodnutia
§98 Odmietnutie žaloby
(1)
Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak
a)
o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté,
b)
o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie,
c)
bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť,
d)
bola podaná oneskorene,
e)
bola podaná zjavne neoprávnenou osobou,
f)
žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50,
g)
je neprípustná,
h)
tak ustanoví tento zákon.
(2)
Ak žalobca podal žalobu preto, že sa riadil nesprávnym poučením orgánu verejnej správy o tom, že voči jeho rozhodnutiu alebo opatreniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, správny súd v uznesení o odmietnutí žaloby podľa odseku 1 písm. g) súčasne rozhodne o postúpení veci prvostupňovému orgánu verejnej správy. Ak bola v takom prípade žaloba podaná na správnom súde včas, platí, že riadny opravný prostriedok bol podaný včas.
§99 Zastavenie konania
Správny súd konanie uznesením zastaví, ak
a)
žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol,
b)
zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1,
c)
preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým zrušené na základe protestu prokurátora; ak rozhodnutie o proteste prokurátora bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou, správny súd uznesením konanie zastaví len so súhlasom žalobcu,
d)
preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým zrušené alebo zmenené na základe mimoriadneho opravného prostriedku; ak zrušujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo následne na správnom súde napadnuté v inom konaní inou osobou alebo zmeňujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní tým istým žalobcom, správny súd uznesením zastaví konanie len so súhlasom žalobcu,
e)
žalobca po prerušení konania podľa § 100 ods. 2 písm. c) zostal nečinný dlhšie ako šesť mesiacov,
f)
žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania,
g)
odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d),
h)
tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis.
§100 Prerušenie konania
(1)
Správny súd konanie uznesením preruší, ak
a)
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b)
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu,
c)
podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti,
d)
preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, a to až do skončenia konania o tomto proteste,
e)
vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy začalo správne konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, a to až do skončenia tohto konania,
f)
žalobca nedal súhlas na zastavenie konania podľa § 99 písm. c) a d), a to až do rozhodnutia správneho súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu o proteste prokurátora alebo o žalobe podanej proti rozhodnutiu o mimoriadnom opravnom prostriedku.
(2)
Ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak
a)
prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet,
b)
to zhodne navrhnú všetci účastníci konania a neprieči sa to účelu konania; správny súd preruší konanie na čas navrhnutý účastníkmi konania, najviac však na tri mesiace,
c)
žalobca na výzvu správneho súdu nepredloží požadované doklady alebo dôkazy, pre ktoré bolo odročené pojednávanie.
(3)
Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
§101 Uspokojenie žalobcu
(1)
Žalovaný orgán verejnej správy môže podať správnemu súdu návrh na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, opatrenia alebo vykonaním iného úkonu, ak sa tým nezasiahne do práv, právom chránených záujmov alebo povinností tretích osôb a správny súd vo veci ešte nerozhodol.
(2)
Správny súd uznesením rozhodne o vydaní alebo nevydaní súhlasu s postupom podľa odseku 1. V uznesení o vydaní súhlasu správny súd súčasne určí lehotu, v ktorej je potrebné vydať nové rozhodnutie, opatrenie alebo vykonať iný úkon a oznámiť ho správnemu súdu. Márnym uplynutím tejto lehoty stráca uznesenie o vydaní súhlasu svoje účinky a správny súd pokračuje v konaní.
(3)
Ak orgán verejnej správy v lehote podľa odseku 2 doručí správnemu súdu rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonaní iného úkonu podľa odseku 1, zašle ho predseda senátu žalobcovi spolu s výzvou, aby sa v určenej lehote vyjadril, či bol orgánom verejnej správy uspokojený. Zmeškanie lehoty nemožno žalobcovi odpustiť.
(4)
Správny súd konanie uznesením zastaví, ak
a)
žalobca oznámil, že je uspokojený,
b)
žalobca sa v lehote podľa odseku 3 nevyjadril a zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že k jeho uspokojeniu došlo.
(5)
Na vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného úkonu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia toho osobitného predpisu, podľa ktorého bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy alebo iný úkon orgánu verejnej správy, ktorého preskúmania zákonnosti sa žalobca domáhal.
(6)
Rozhodnutie, opatrenie alebo iný úkon podľa odseku 1 nadobúda právoplatnosť alebo obdobné právne účinky dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu o zastavení konania podľa odseku 4. Tým istým dňom zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného úkonu orgánu verejnej správy.
§102 Povinnosť poskytnúť súčinnosť
(1)
Orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na iné orgány verejnej moci, právnické osoby a fyzické osoby.
Druhý diel
Pojednávanie
TRETIA HLAVA
DOKAZOVANIE
§119
Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
§120
Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak
a)
to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,
b)
c)
rozhoduje podľa § 192.
Dôkazná povinnosť
§121
(1)
Účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
(2)
Správny súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako sú navrhované, ak to považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci.
§122
Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
§123 Dôkazné prostriedky
(1)
Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
(2)
Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch účastníka konania, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie, posudok a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho správny súd.
ŠTVRTÁ HLAVA
ROZHODNUTIA VO VECI SAMEJ
Všeobecné ustanovenia
§133
(1)
Vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom. Tento zákon ustanovuje, kedy správny súd rozhoduje vo veci samej uznesením.
(2)
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak.
§134
(1)
Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2)
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a)
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b)
rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c)
ide o veci podľa § 192,
d)
ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e)
ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f)
vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
§135
(1)
Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
(2)
Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak
a)
ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k),
b)
rozhoduje podľa § 192.
§136
Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví správny súd vo výroku rozhodnutia. Vo výroku správny súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania.
Prvý diel
Rozsudok
§137
(1)
Na rozsudku sa uznáša senát nadpolovičnou väčšinou hlasov na neverejnej porade, pri ktorej okrem členov senátu a zapisovateľa nesmie byť nikto prítomný.
(2)
Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.
(3)
Rozsudok sa vyhlasuje ústne, ak prebehlo vo veci pojednávanie a pri vyhlasovaní je prítomný aspoň jeden účastník konania, osoba zúčastnená na konaní alebo verejnosť. Ak sú pri vyhlasovaní rozsudku prítomní iba sudcovia a zapisovateľ, rozsudok správny súd vyhlási vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní; deň vyhlásenia sa poznamená na písomnom vyhotovení.
(4)
Vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.
§138
Len čo správny súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
§139
(1)
V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie správneho súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie účastníkov konania a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o prípustnosti kasačnej sťažnosti, o lehote na podanie kasačnej sťažnosti, o náležitostiach kasačnej sťažnosti, o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní alebo o neprípustnosti opravného prostriedku, deň a miesto vyhlásenia.
(2)
V odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
(3)
Ak sa správny súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
(4)
Odôvodnenie rozsudku senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bol rozsudok prijatý. Ak rozsudok nebol prijatý jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu, alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko uviedlo v odôvodnení rozsudku.
(5)
Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.
§140
Vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
§141
Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje sudca a pri senátnych rozhodnutiach všetci členovia senátu. Ak ho nemôže podpísať sudca, podpíše ho iný poverený sudca; ak rozsudok nemôže podpísať predseda senátu alebo iný člen senátu, podpíšu ho zvyšní členovia senátu; dôvod sa poznamená na písomnom vyhotovení.
§142 Doručovanie rozsudku
(1)
Rozsudok sa doručuje účastníkom konania, osobám zúčastneným na konaní a zainteresovanej verejnosti, prípadne ich zástupcom, do vlastných rúk.
(2)
Rozsudok, v ktorom správny súd uplatnil ustanovenia predpisov o ochrane hospodárskej súťaže, doručí protimonopolnému úradu; ak uplatnil čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, doručí rozsudok aj Komisii.
(3)
Rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak. Túto lehotu môže predseda súdu zo závažných dôvodov predĺžiť, najviac však o dva mesiace. V konaniach, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni, rozsudok sa vyhotoví a odošle najneskôr do siedmich pracovných dní.
Oprava a doplnenie rozsudku
§143
Správny súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí osobám uvedeným v § 142 ods. 1.
§144
(1)
Ak nerozhodol správny súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, môže účastník konania do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Správny súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
(2)
Doplnenie urobí správny súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak správny súd nevyhovie návrhu účastníka konania na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.
(3)
Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.
Právoplatnosť rozsudku a vykonateľnosť rozsudku
§145
(1)
Doručený rozsudok je právoplatný, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2)
Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o
a)
správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane,
b)
správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c)
správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d)
správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.
(3)
Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku.
(4)
Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania, osoby zúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci.
(5)
Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
§146
(1)
Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na splnenie povinnosti, ktorú správny súd vo výroku určil, inak jeho právoplatnosťou.
(2)
Rozsudok kasačného súdu vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho vyhlásenia.
Druhý diel
Uznesenie
PRVÝ ODDIEL
ROZHODOVANIE UZNESENÍM
§147
(1)
Správny súd rozhoduje uznesením, ak
a)
nerozhoduje vo veci samej,
b)
tak ustanovuje tento zákon.
(2)
Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.
§148
(1)
Uznesenie správny súd vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní vo veci samej alebo pri inom úkone správneho súdu.
(2)
Uznesenie správny súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak
a)
je proti nemu prípustný opravný prostriedok,
b)
je to potrebné na vedenie konania alebo
c)
ide o uznesenie, ktorým sa v konaní ukladá nejaká povinnosť.
§149
(1)
V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie správneho súdu, ktorý ho vydal, označenie účastníkov konania a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku a deň a miesto vydania uznesenia.
(2)
Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
§150 Viazanosť správneho súdu uznesením
(1)
Správny súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal.
(2)
Správny súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania.
§151 Právoplatnosť uznesenia a vykonateľnosť uznesenia
(1)
Doručené uznesenie, ktoré už nemožno napadnúť sťažnosťou, je právoplatné.
(2)
Ak proti uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, je právoplatné doručením.
(3)
Ak uznesenie ukladá povinnosť, lehota na jej splnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné.
(4)
Uznesenie správneho súdu o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 261 a 262, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy vykonávajúci inšpekciu podľa osobitného predpisu, nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť uplynutím 30 dní od doručenia uznesenia alebo podaním kasačnej sťažnosti v tejto lehote proti tomuto uzneseniu.
DRUHÝ ODDIEL
SŤAŽNOSŤ
§152 Prípustnosť sťažnosti
(1)
Proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.
(2)
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
§153 Subjekty oprávnené podať sťažnosť
Sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo uznesenie vydané v ich neprospech.
§154 Lehota a miesto na podanie sťažnosti
Sťažnosť musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na správnom súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
Náležitosti sťažnosti
§155
(1)
V sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie napadnutého uznesenia,
b)
dátum, kedy bolo napadnuté uznesenie sťažovateľovi doručené,
c)
v čom sa postup správneho súdu považuje za nesprávny,
d)
návrh výroku rozhodnutia.
§156
(1)
Rozsah a dôvody sťažnosti možno meniť len do uplynutia lehoty na jej podanie.
(2)
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti veci možné a účelné.
§157
Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa na konanie o sťažnosti nepoužijú.
§158 Účinky sťažnosti
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.
Konanie a rozhodnutie o sťažnosti
§159
(1)
O sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
(2)
Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.
§160
(1)
Správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
(2)
Správny súd môže nariadiť výsluch účastníkov konania alebo iné zisťovanie, ak to považuje za potrebné.
§161
(1)
Ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.
(2)
Ak je sťažnosť dôvodná, správny súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom správneho súdu.
§162
Proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok.
PIATA HLAVA
TROVY KONANIA V SPRÁVNOM SÚDNICTVE
Trovy konania
§163
Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.
§164
Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
§165 Trovy dôkazu
Ak v konaní pred správnym súdom účastník konania navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, správny súd mu môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak účastník konania v lehote určenej správnym súdom preddavok nezloží, správny súd navrhnutý dôkaz nevykoná.
§166 Oslobodenie od súdneho poplatku
(1)
Správny súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery účastníka konania.
(2)
Priznané oslobodenie od súdneho poplatku správny súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery účastníka neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.
Náhrada trov konania
§167
(1)
Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
(2)
Správny súd prizná žalobcovi úplnú náhradu trov konania, ak bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).
(3)
Správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak
a)
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
b)
bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodu podľa § 206 ods. 5.
§168
Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
§169
Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
§170
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
a)
žaloba bola odmietnutá,
b)
konanie bolo zastavené,
c)
konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora,
d)
ide o konanie o kompetenčnej žalobe.
§171
(1)
Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
(2)
Ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.
§172
(1)
Svedkovi môže správny súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.
(2)
Náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov správny súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý.
(3)
Náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní; inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.
§173
Ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
§174
Ak správny súd nariadil vo veci na návrh účastníka konania znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
Rozhodovanie o trovách konania
§175
(1)
O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2)
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(3)
Lehota na zaplatenie náhrady trov konania nesmie byť kratšia ako 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 2.
§176
(1)
Ak bol v konaní úspešný účastník konania zastúpený advokátom, správny súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov advokáta.
(2)
Ak bol v konaní úspešný účastník konania zastúpený viacerými advokátmi, správny súd určí za prijímateľa náhrady trov jedného z nich.
TRETIA ČASŤ | SPRÁVNA ŽALOBA
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÁ SPRÁVNA ŽALOBA
§177 Konanie o správnej žalobe
(1)
Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
(2)
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
§178 Žalobná legitimácia
(1)
Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
(2)
Prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
(3)
Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
(1)
Ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
(2)
Ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu.
(3)
Doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.
(4)
Po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.
(5)
Opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia.
(6)
Ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku.
(7)
Ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.
§180 Žalovaný
(1)
Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
(2)
Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť.
(3)
Namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2.
§181 Lehota na podanie správnej žaloby
(1)
Fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora.
(3)
Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
(4)
Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
Náležitosti správnej žaloby
§182
(1)
V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1,
c)
označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu,
d)
deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1 alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods. 2 alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 181 ods. 3 alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka,
e)
dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“),
f)
označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať,
g)
vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada,
h)
návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“).
(2)
K správnej žalobe musí byť pripojené
a)
splnomocnenie udelené advokátom, ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2,
b)
potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa § 49 ods. 1,
c)
jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1, alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu žalobu podanú prokurátorom.
§183
Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
Odkladný účinok správnej žaloby
§184
Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
§185
Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a)
ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b)
ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
§186
(1)
Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
(2)
Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
§187
(1)
Ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a), je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.
(2)
Ak správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. b), je povinný podať na Súdny dvor Európskej únie návrh týkajúci sa platnosti právne záväzného aktu Európskej únie, ak takýto návrh ešte nebol podaný.
(3)
O návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
§188
Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
§189
Uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.
Rozhodnutie o správnej žalobe
§190
Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
§191
(1)
Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a)
bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b)
ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c)
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d)
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e)
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f)
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g)
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
(2)
Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie orgánu verejnej správy, číslo jeho rozhodnutia alebo opatrenia a deň vydania, prípadne opis zrušeného výroku rozhodnutia alebo opatrenia, ak správny súd nezrušil celé rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy.
(3)
Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne
a)
zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo,
b)
zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1.
(4)
Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.
(5)
Ak správny súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy vo veci, v ktorej sám vykonával dokazovanie, zahrnie orgán verejnej správy v ďalšom konaní tieto dôkazy medzi podklady na vydanie nového rozhodnutia alebo opatrenia.
(6)
Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
§192 Peňažná moderácia
Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania rozsudkom znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody, ktoré boli priznané napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, ak to žalobca navrhol, a priznaná výška peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody je neprimeraná alebo voči žalobcovi likvidačná.
§193 Sprístupnenie informácie
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.
DRUHÁ HLAVA
SPRÁVNA ŽALOBA VO VECIACH SPRÁVNEHO TRESTANIA
§194
(1)
Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
(2)
Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
§195
Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a)
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b)
ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,
c)
ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie,
d)
ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e)
ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
§196
Ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.
§197
Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.
§198 Sankčná moderácia
(1)
Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom
a)
zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter,
b)
upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.
(2)
Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.
(3)
Ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bola postihnutá napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, nemôže byť správnym súdom rozhodnuté podľa odseku 1 v jej neprospech.
(4)
Rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia.
(5)
Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie
a)
označenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
b)
druh a výšku sankcie uloženej orgánom verejnej správy,
c)
druh a výšku sankcie uloženej správnym súdom alebo upustenie od jej uloženia.
TRETIA HLAVA
SPRÁVNA ŽALOBA V SOCIÁLNYCH VECIACH
§199
(1)
Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
a)
Sociálnej poisťovne,
b)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
c)
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d)
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
e)
zdravotných poisťovní,
f)
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g)
Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu,
h)
príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,
i)
obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.
(2)
V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania – fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
(3)
Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Zastúpenie
§200
Na zastúpenie žalobcu sa použijú ustanovenia § 49 ods. 2 písm. b) a § 50 ods. 1.
§201
Žalobcovi, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, správny súd ustanoví procesného opatrovníka, ak neurobí iné opatrenia.
Náležitosti správnej žaloby
§202
(1)
V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy,
d)
deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi,
e)
opísanie rozhodujúcich skutočností,
f)
označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva,
g)
žalobný návrh.
(2)
Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
§203
(1)
Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
(2)
Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Rozhodovanie v sociálnych veciach
§204
Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.
§205 Autoremedúra
Ak orgán verejnej správy vydal nové rozhodnutie alebo nové opatrenie, ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, správny súd konanie uznesením zastaví. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nezanikli skôr podľa osobitného predpisu.
ŠTVRTÁ HLAVA
SPRÁVNA ŽALOBA VO VECIACH AZYLU, ZAISTENIA A ADMINISTRATÍVNEHO VYHOSTENIA
§206
(1)
Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.
(2)
Žalobca môže byť okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou organizáciou uvedenou v § 50 ods. 2.
(3)
Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.
(4)
Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
(5)
Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci.
(6)
Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Prvý diel
Konanie vo veciach azylu
§207
(1)
Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.
(2)
Pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.
§208 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 45 ods. 1 a § 46.
§209 Žalobná legitimácia
Žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa § 207 ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
§210 Žalovaný
Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie podľa § 207.
§211 Lehota na podanie správnej žaloby
(1)
Správna žaloba podľa § 207 ods. 1 musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia.
(3)
Správna žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o poskytnutí dočasného útočiska musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia.
§212 Náležitosti správnej žaloby
(1)
V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
(2)
K správnej žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
Odkladný účinok správnej žaloby
§213
(1)
Podanie správnej žaloby má odkladný účinok, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.
§214
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
§215
Písomné predvolanie na pojednávanie vo veciach azylu a doplnkovej ochrany sa žalobcovi doručí v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.
Rozhodnutie o správnej žalobe
§216
(1)
Správny súd rozhodne o správnej žalobe do 90 dní od jej doručenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Správny súd rozhodne o správnej žalobe proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska najneskôr do siedmich dní od doručenia vyjadrenia podľa § 214.
§217
Správny súd konanie o správnej žalobe proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu uznesením zastaví, ak žalobca požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany podľa osobitného predpisu.
§218 Autoremedúra
Ak orgán verejnej správy vydal nové rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, správny súd konanie uznesením zastaví. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
§219
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
§220
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.
Druhý diel
Konanie vo veciach zaistenia
§221
(1)
Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.
(2)
Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.
§222 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 45 ods. 1 a § 46.
§223 Žalobná legitimácia
Žalobcom je fyzická osoba, ktorá je alebo bola zaistená.
§224 Žalovaný
Žalovaným je policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, o predĺžení zaistenia alebo o predĺžení lehoty zaistenia podľa osobitného predpisu.
§225 Lehota a miesto na podanie správnej žaloby
(1)
Správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia.
(2)
Správna žaloba podľa § 221 ods. 2 môže byť podaná kedykoľvek počas trvania zaistenia, a to aj opakovane. Ak správny súd rozhodol o zamietnutí žaloby, možno ďalšiu správnu žalobu bez uvedenia nových dôvodov podať až po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie správneho súdu o predchádzajúcej správnej žalobe nadobudlo právoplatnosť.
(3)
Správna žaloba sa podáva žalovanému.
Náležitosti správnej žaloby
§226
(1)
V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
(2)
K správnej žalobe žalovaný pripojí napadnuté rozhodnutie alebo súvisiace rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia.
§227
(1)
Žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dní od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom.
(2)
Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok a správny súd nemôže na návrh žalobcu priznať správnej žalobe odkladný účinok.
Rozhodnutie o správnej žalobe
§228
Správny súd rozhodne o správnej žalobe na pojednávaní do siedmich pracovných dní od jej predloženia podľa § 227. Táto lehota sa neuplatní, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.
§229
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
§230 Vyhovenie žalobe a plná jurisdikcia
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci
a)
zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,
b)
uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia),
c)
zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému,
d)
určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné.
(2)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci
a)
nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,
b)
nariadi žalovanému po vykonanom dokazovaní bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia a rozhodne o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia žalobcovi podľa osobitného predpisu.
(3)
Vo výroku rozsudku správny súd uvedie meno a priezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti, číslo a deň vydania rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia a druh a podmienky miernejšieho donucovacieho opatrenia, ak rozhodol o jeho uložení.
Tretí diel
Konanie vo veciach administratívneho vyhostenia
§231
Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu.
§232 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 45 ods. 1 a § 46.
§233 Žalobná legitimácia
Žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa § 231 ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
§234 Žalovaný
Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie uvedené v § 231.
§235 Lehota na podanie žaloby
Správna žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 231.
§236 Náležitosti správnej žaloby
(1)
V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
(2)
K správnej žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.
Odkladný účinok správnej žaloby
§237
(1)
Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.
(2)
Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.
§238
Žalovaný je povinný v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
Rozhodnutie o správnej žalobe
§239 Autoremedúra
Ak orgán verejnej správy vydal nové rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, správny súd konanie uznesením zastaví. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy.
§240
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
§241
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.
ŠTVRTÁ ČASŤ | OSOBITNÉ KONANIA
PRVÁ HLAVA
KONANIE O ŽALOBE PROTI NEČINNOSTI ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY
§242
(1)
Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
(2)
Odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.
§243 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§244 Žalobná legitimácia
(1)
Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
(2)
Prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora.
(3)
Zainteresovaná verejnosť môže podať žalobu, ak orgán verejnej správy je nečinný v administratívnom konaní týkajúcom sa vecí životného prostredia podľa osobitného predpisu a súčasne neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.
§245 Žalovaný
Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.
Náležitosti žaloby proti nečinnosti
§246
(1)
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
(2)
K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.
(3)
K žalobe prokurátora musí byť pripojené upozornenie prokurátora.
§247
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe, a ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, aj administratívny spis. Správny súd si môže vyžiadať vyjadrenie k žalobe aj od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.
Rozhodnutie o žalobe proti nečinnosti
§248
Ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví.
§249
Ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.
§250
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.
(2)
Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.
§251
(1)
Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.
(2)
Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví.
DRUHÁ HLAVA
KONANIE O ŽALOBE PROTI INÉMU ZÁSAHU ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY
§252
(1)
Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.
(2)
Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.
§253 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§254 Žalobná legitimácia
Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.
§255 Žalovaný
(1)
Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.
(2)
Ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený.
(3)
Ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným obec alebo mesto.
§256 Lehota na podanie žaloby proti inému zásahu
Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
§257 Náležitosti žaloby proti inému zásahu
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
Odkladný účinok žaloby
§258
Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189.
§259
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. Správny súd si môže vyžiadať vyjadrenie k žalobe aj od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.
Rozhodnutie o žalobe proti inému zásahu
§260
Ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.
§261
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
§262
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.
(2)
Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.
(3)
Ak žalovaný po uplynutí určenej lehoty bezdôvodne v inom zásahu pokračuje alebo napriek uloženej povinnosti bezdôvodne neobnovil stav pred zásahom, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.
(4)
Ak žalovaný správnemu súdu preukáže splnenie zákazu pokračovať v inom zásahu a obnovenie stavu pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená, správny súd konanie uznesením zastaví.
§263
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.
TRETIA HLAVA
KONANIE VO VOLEBNÝCH VECIACH
Prvý diel
Konanie vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov
§264
(1)
Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia chyby alebo nedostatku v stálom zozname voličov a zozname voličov (ďalej len „zoznam voličov“), ktoré obec, mesto alebo mestská časť neodstránili postupom podľa osobitného predpisu.
(2)
Na konanie podľa odseku 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto alebo mestská časť.
§265 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§266 Žalobná legitimácia
Žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola dotknutá na svojom volebnom práve chybou alebo nedostatkom v zozname voličov.
§267 Žalovaný
Žalovaným je obec, mesto alebo mestská časť, ktorá zostavuje a vedie zoznam voličov a vykonáva do neho zápisy.
Náležitosti žaloby
§268
(1)
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie napadnutej chyby alebo nedostatku v zozname voličov,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
(2)
K žalobe musí byť pripojené písomné oznámenie žalovaného o nevyhovení žiadosti na opravu chyby alebo doplnenia údaja do zoznamu voličov.
§269
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
Rozhodnutie o žalobe
§270
Správny súd rozhodne o žalobe do piatich dní od jej doručenia.
§271
(1)
Ak žalovaný po podaní žaloby odstránil napadnutú chybu alebo nedostatok v zozname voličov, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.
(2)
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
(3)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému odstrániť chybu alebo nedostatok v zozname voličov. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a chybu alebo nedostatok, ktoré majú byť odstránené v zozname voličov.
§272
Rozhodnutie podľa § 271 správny súd bezodkladne doručí účastníkom konania.
Druhý diel
Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu
§273
(1)
Žalobca sa môže žalobou domáhať ponechania kandidáta na kandidátnej listine, ak Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „Štátna komisia“) rozhodla o registrácii kandidátnej listiny s úpravami podľa osobitného predpisu.
(2)
Žalobca sa môže žalobou domáhať rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listiny, ak Štátna komisia rozhodla o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny podľa osobitného predpisu.
§274 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§275 Žalobná legitimácia
Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia politických strán.
§276 Žalovaný
Žalovaným je Štátna komisia.
§277 Lehota na podanie žaloby
Žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od prevzatia rozhodnutia žalovaného podľa § 273 ods. 1 alebo 2.
Náležitosti žaloby
§278
(1)
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie napadnutého rozhodnutia o registrácii kandidátnej listiny s úpravami alebo rozhodnutia o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
(2)
K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 273 ods. 1 alebo 2.
§279
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
Rozhodnutie o žalobe
§280
Správny súd rozhodne o žalobe do piatich dní od jej doručenia.
§281
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
(2)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 273 ods. 1, uznesením rozhodne o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine. Vo výroku uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko na nej ponechaného kandidáta.
(3)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 273 ods. 2, uznesením rozhodne o zaregistrovaní kandidátnej listiny. Vo výroku uvedie politickú stranu alebo koalíciu politických strán a jej zaregistrovanú kandidátnu listinu.
§282
Rozhodnutie podľa § 281 správny súd bezodkladne doručí účastníkom konania.
Tretí diel
Konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky
§283
Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o prijatí jeho návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, ak predseda Národnej rady Slovenskej republiky odmietol jeho návrh na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.
§284 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§285 Žalobná legitimácia
Žalobcom je fyzická osoba, ktorej návrh na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky bol odmietnutý.
§286 Žalovaný
Žalovaným je predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
§287 Lehota na podanie žaloby
Žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od doručenia oznámenia žalovaného o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.
Náležitosti žaloby
§288
(1)
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie napadnutého oznámenia o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
(2)
K žalobe musí byť pripojené napadnuté oznámenie žalovaného o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.
§289
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
Rozhodnutie o žalobe
§290
Správny súd rozhodne o žalobe do piatich dní od jej doručenia.
§291
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
(2)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením rozhodne o prijatí návrhu žalobcu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky. Vo výroku uvedie, že prijíma návrh žalobcu s uvedením jeho mena a priezviska na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.
§292
Rozhodnutie podľa § 291 správny súd bezodkladne doručí účastníkom konania.
Štvrtý diel
Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja
§293
(1)
Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ak volebná komisia samosprávneho kraja rozhodla o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov podľa osobitného predpisu.
(2)
Na konanie podľa odseku 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode má sídlo samosprávny kraj.
§294 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§295 Žalobná legitimácia
Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý kandidát bez politickej príslušnosti.
§296 Žalovaný
Žalovaným je volebná komisia samosprávneho kraja.
§297 Lehota na podanie žaloby
Žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od prevzatia rozhodnutia žalovaného o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov.
Náležitosti žaloby
§298
(1)
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie napadnutého rozhodnutia o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
(2)
K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie žalovaného o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov.
§299
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
Rozhodnutie o žalobe
§300
Správny súd rozhodne o žalobe do troch dní od jej doručenia.
§301
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
(2)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením rozhodne o zaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov. Vo výroku uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko zaregistrovaného kandidáta.
§302
Rozhodnutie podľa § 301 správny súd bezodkladne doručí účastníkom konania.
Piaty diel
Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí
§303
(1)
Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ak miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia rozhodla o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí podľa osobitného predpisu.
(2)
Na konanie podľa odseku 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto alebo mestská časť.
§304 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§305 Žalobná legitimácia
Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý kandidát bez politickej príslušnosti.
§306 Žalovaný
Žalovaným je miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia.
§307 Lehota na podanie žaloby
Žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od prevzatia rozhodnutia žalovaného o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí.
Náležitosti žaloby
§308
(1)
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalobcu,
c)
označenie napadnutého rozhodnutia o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
(2)
K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie žalovaného o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí.
§309
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
Rozhodnutie o žalobe
§310
Správny súd rozhodne o žalobe do troch dní od jej doručenia.
§311
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
(2)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením rozhodne o zaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí. Vo výroku uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko zaregistrovaného kandidáta.
§312
Rozhodnutie podľa § 311 správny súd bezodkladne doručí účastníkom konania.
Šiesty diel
Konanie vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy
§312a
Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o neústavnosti alebo nezákonnosti napadnutých volieb, a tým zabezpečiť slobodnú súťaž politických síl.
§312b Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.
§312c Žalobná legitimácia
Žalobcom je
a)
kandidát na funkciu v orgáne územnej samosprávy, ktorý nebol zvolený, ak získal aspoň 10 % platných hlasov; tento žalobca môže napadnúť voľby len vo volebnom obvode, v ktorom kandidoval,
b)
politická strana alebo politické hnutie alebo ich koalícia, ktorá podala platnú kandidátnu listinu podľa osobitného predpisu, alebo
c)
10 % oprávnených voličov príslušného volebného obvodu.
§312d Žalovaný
Žalovaným je
a)
politická strana alebo politické hnutie alebo ich koalícia, ktorá získala v napadnutých voľbách zastúpenie v obecnom zastupiteľstve, miestnom zastupiteľstve, mestskom zastupiteľstve alebo v zastupiteľstve samosprávneho kraja, alebo zvolený kandidát bez politickej príslušnosti, ak sa konanie týka volieb do obecného zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja,
b)
starosta obce, starosta mestskej časti, primátor mesta alebo predseda samosprávneho kraja zvolený v napadnutých voľbách, ak sa konanie týka volieb starostu obce, primátora mesta, starostu mestskej časti alebo predsedu samosprávneho kraja.
§312e Lehota na podanie žaloby
Žaloba musí byť podaná v lehote desiatich dní odo dňa vyhlásenia výsledku volieb.
§312f Náležitosti žaloby
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
vyjadrenie žalobcu o tom, či napáda voľby ako celok, alebo len v určitom volebnom obvode,
c)
údaje a dôkazy o jeho žalobnej legitimácii; to neplatí pre generálneho prokurátora,
d)
vyjadrenie, či napáda neústavnosť volieb alebo nezákonnosť volieb alebo z oboch týchto dôvodov s uvedením právnych predpisov a ich ustanovení, ktoré boli podľa neho porušené,
e)
dôvody, pre ktoré napáda neústavnosť alebo nezákonnosť volieb s označením dôkazov,
f)
žalobný návrh podľa § 312j ods. 2 písm. a), b) alebo písm. c).
§312g
(1)
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
(2)
V konaní podľa tohto dielu možno ostatným účastníkom okrem žalobcu a žalovaného doručovať aj do rúk splnomocnenca, ktorý bol označený pri podaní kandidátnej listiny podľa osobitného predpisu.
§312h
(1)
Ak bolo podaných viacero žalôb ohľadom volieb toho istého predsedu samosprávneho kraja alebo toho istého starostu obce, primátora mesta alebo starostu mestskej časti alebo volieb do toho istého zastupiteľstva, je konanie o každej z nich spojené s konaním, ktoré sa začalo ako prvé.
(2)
Ak správny súd žalobu neodmietol alebo nezastavil konanie, bezodkladne nariadi pojednávanie tak, aby mohol rozhodnúť v lehote podľa § 312i. Spolu s predvolaním doručí žalobu ostatným účastníkom a vyzve ich na vyjadrenie k nej.
(3)
Na účely prípravy pojednávania si správny súd vyžiada všetky volebné dokumenty, ak je to potrebné, predvolá svedkov a zadováži potrebné vysvetlenia a správy.
(4)
Ak je na rozhodnutie o žalobe potrebné oboznámiť sa s volebnou dokumentáciou, môže ju na účely prípravy pojednávania otvoriť a jej správnosť skontrolovať člen senátu poverený senátom. Účastníkom konania sa umožní, aby boli prítomní pri jej otvorení.
(5)
O otvorení zapečatenej volebnej dokumentácie sa spíše zápisnica, ktorú podpíše poverený člen senátu a ďalšie prítomné osoby. Po vykonaní potrebných úkonov správny súd volebnú dokumentáciu zapečatí.
(6)
Senát môže člena senátu poveriť, aby na účely prípravy pojednávania vypočul svedkov, najmä predsedu alebo ďalších členov príslušnej volebnej komisie. Ak je to potrebné na lepšie objasnenie veci, možno svedkom umožniť, aby boli prítomní pri otvorení a kontrole správnosti volebnej dokumentácie.
Rozhodnutie o žalobe
§312i
Správny súd rozhodne o žalobe do 30 dní odo dňa doručenia žaloby a vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od doručenia žaloby.
§312j
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, zamietne ju.
(2)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, rozsudkom
a)
vyhlási voľby za neplatné,
b)
zruší napadnutý výsledok volieb, alebo
c)
zruší rozhodnutie volebnej komisie a vyhlási za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený.
(3)
Rozsudok podľa odseku 1 alebo odseku 2 súd doručí účastníkom konania; odošle im ho do troch dní od jeho vyhlásenia.
§312k
(1)
Rozsudok ktorým bolo rozhodnuté o žalobe nadobúda právoplatnosť jeho vyhlásením.
(2)
Právoplatný rozsudok podľa § 312j správny súd bezodkladne zašle národnej rade, Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) a príslušnému orgánu územnej samosprávy.
ŠTVRTÁ HLAVA
KONANIA VO VECIACH ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY
Prvý diel
Konanie o preskúmaní zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja
§313
(1)
Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho mandát poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len „zastupiteľstvo“) naďalej trvá.
(2)
Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že mandát poslanca zastupiteľstva zanikol.
§314 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§315 Žalobná legitimácia
(1)
Žalobcom podľa § 313 ods. 1 je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že jej mandát poslanca zastupiteľstva, ktorý mal zaniknúť podľa osobitného predpisu, naďalej trvá.
(2)
Žalobcom podľa § 313 ods. 2 je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorý tvrdí, že poslancovi jeho zastupiteľstva zanikol mandát podľa osobitného predpisu.
§316 Žalovaný
(1)
Žalovaným podľa § 313 ods. 1 je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorý považuje žalobcov poslanecký mandát v zastupiteľstve za zaniknutý.
(2)
Žalovaným podľa § 313 ods. 2 je poslanec, ktorého mandát v zastupiteľstve mal zaniknúť.
§317 Lehota na podanie žaloby
(1)
Žaloba podľa § 313 ods. 1 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy začalo byť žalobcovi bránené vo výkone jeho poslaneckého mandátu v zastupiteľstve.
(2)
Žaloba podľa § 313 ods. 2 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy sa žalobca dozvedel o právnej skutočnosti, ktorá mala mať za následok zánik mandátu poslanca zastupiteľstva, najneskôr do jedného roka, odkedy táto právna skutočnosť nastala.
Náležitosti žaloby
§318
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
meno a priezvisko osoby, o ktorej mandáte poslanca zastupiteľstva sa má konať,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
§319
(1)
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
(2)
Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym orgánom žalovaného v konaní podľa § 313 ods. 1 a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva. Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť do dvoch mesiacov. Vyjadrenie podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia.
§320
Po začatí konania nemôže zastupiteľstvo prijať také uznesenie, ktoré by zmarilo účel konania pred správnym súdom. To platí primerane aj na iný postup obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja.
Rozhodnutie o žalobe
§321
Správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví, ak žalovaný
a)
po podaní žaloby podľa § 313 ods. 1 upustil od konania, ktorým bráni žalobcovi vo výkone mandátu poslanca zastupiteľstva,
b)
po podaní žaloby podľa § 313 ods. 2 vyhlási, že akceptuje zánik svojho mandátu poslanca zastupiteľstva.
§322
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
§323
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 313 ods. 1, uznesením určí, že žalobcov mandát poslanca zastupiteľstva trvá. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, určenie trvania mandátu poslanca zastupiteľstva u žalobcu s uvedením jeho mena a priezviska a číslo a deň vydania uznesenia zastupiteľstva, ktorého právne účinky zanikli podľa odseku 2.
(2)
Právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 zanikajú právne účinky toho uznesenia žalovaného, na základe ktorého by si výkon dotknutého mandátu poslanca uplatňovala iná osoba. Týmto rozhodnutím však nie sú dotknuté právne účinky uznesenia zastupiteľstva alebo všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja prijatého v čase, v ktorom nebolo žalobcovi podľa § 315 ods. 1 umožnené vykonávať v zastupiteľstve jeho mandát poslanca.
§324
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 313 ods. 2, uznesením určí, že poslanecký mandát žalovaného v zastupiteľstve zanikol. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, určenie zániku jeho mandátu poslanca zastupiteľstva a deň tohto zániku.
(2)
Rozhodnutím správneho súdu podľa odseku 1 nie sú z dôvodu zániku mandátu poslanca zastupiteľstva dotknuté právne účinky uznesenia zastupiteľstva alebo všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja prijatého od zániku mandátu poslanca do vydania rozhodnutia správneho súdu.
Druhý diel
Konanie o preskúmaní zániku funkcie starostu obce, primátora mesta, starostu mestskej časti a predsedu samosprávneho kraja
§325
(1)
Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho funkcia starostu obce (ďalej len „starosta“), primátora mesta (ďalej len „primátor“), starostu mestskej časti (ďalej len „starosta“) alebo predsedu samosprávneho kraja naďalej trvá.
(2)
Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že funkcia starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja zanikla.
§326 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§327 Žalobná legitimácia
(1)
Žalobcom podľa § 325 ods. 1 je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že jej funkcia starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja, ktorá mala zaniknúť podľa osobitného predpisu, naďalej trvá.
(2)
Žalobcom podľa § 325 ods. 2 je poslanec zastupiteľstva, ktorý tvrdí, že starostovi, primátorovi alebo predsedovi samosprávneho kraja zanikla funkcia podľa osobitného predpisu.
§328 Žalovaný
(1)
Žalovaným podľa § 325 ods. 1 je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorý považuje žalobcovu funkciu starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja za zaniknutú. Za žalovaného pred správnym súdom koná osoba poverená uznesením zastupiteľstva.
(2)
Žalovaným podľa § 325 ods. 2 je starosta, primátor alebo predseda samosprávneho kraja, ktorého funkcia mala zaniknúť.
§329 Lehota na podanie žaloby
(1)
Žaloba podľa § 325 ods. 1 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy začalo byť žalobcovi bránené vo výkone jeho funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja.
(2)
Žaloba podľa § 325 ods. 2 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy sa žalobca dozvedel o právnej skutočnosti, ktorá mala mať za následok zánik funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja, najneskôr do jedného roka, odkedy táto právna skutočnosť nastala.
Náležitosti žaloby
§330
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
meno a priezvisko osoby, o ktorej funkcii starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja sa má konať,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
§331
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
§332
Po začatí konania nemôže žalovaný postupovať takým spôsobom, ktorým by sa zmaril účel konania pred správnym súdom.
Rozhodnutie o žalobe
§333
Správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví, ak
a)
žalovaný po podaní žaloby podľa § 325 ods. 1 upustil od konania, ktorým bráni žalobcovi vo výkone jeho funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja,
b)
žalovaný po podaní žaloby podľa § 325 ods. 2 vyhlási, že akceptuje zánik svojej funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja.
§334
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
§335
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 325 ods. 1, uznesením určí, že žalobcova funkcia starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja trvá. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, určenie trvania funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja u žalobcu s uvedením jeho mena a priezviska.
(2)
Právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 nie sú dotknuté právne účinky rozhodnutí, opatrení, uznesení zastupiteľstva alebo všeobecne záväzných nariadení obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaných alebo prijatých v čase, v ktorom nebolo žalobcovi umožnené vykonávať jeho funkciu starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja.
§336
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 325 ods. 2, uznesením určí, že žalovaného funkcia starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja zanikla. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, určenie zániku jeho funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja a deň zániku funkcie.
(2)
Rozhodnutím správneho súdu podľa odseku 1 nie sú z dôvodu zániku funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja dotknuté právne účinky rozhodnutí alebo opatrení obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaných od zániku funkcie do vydania rozhodnutia správneho súdu, ak práva a právom chránené záujmy z nich vyplývajúce boli nadobudnuté dobromyseľne. To platí primerane aj na uznesenia zastupiteľstva a všeobecne záväzné nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja podpísané v rovnakom čase žalovaným podľa § 328 ods. 2.
Tretí diel
Konanie o preskúmaní zániku funkcie hlavného kontrolóra
§337
(1)
Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, samosprávneho kraja, kontrolóra mestskej časti, miestneho kontrolóra alebo mestského kontrolóra (ďalej len „hlavný kontrolór“).
(2)
Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho funkcia hlavného kontrolóra naďalej trvá.
§338 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§339 Žalobná legitimácia
Žalobcom je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že bola poškodená na svojich právach a právom chránených záujmoch uznesením zastupiteľstva o jej odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra alebo že jej funkcia hlavného kontrolóra, ktorá mala zaniknúť podľa osobitného predpisu, naďalej trvá.
§340 Žalovaný
Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorých zastupiteľstvo prijalo uznesenie o odvolaní hlavného kontrolóra z jeho funkcie alebo ktoré považujú funkciu hlavného kontrolóra za zaniknutú.
§341 Lehota na podanie žaloby
(1)
Žaloba podľa § 337 ods. 1 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od prijatia uznesenia zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra z jeho funkcie.
(2)
Žaloba podľa § 337 ods. 2 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy začalo byť žalobcovi bránené vo výkone funkcie hlavného kontrolóra.
Náležitosti žaloby
§342
(1)
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie napadnutého uznesenia a deň jeho vydania alebo opis skutočnosti, s ktorou žalovaný spája zánik funkcie hlavného kontrolóra,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
(2)
K žalobe podľa § 337 ods. 1 musí byť pripojené napadnuté uznesenie zastupiteľstva.
§343
(1)
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
(2)
Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym orgánom žalovaného a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva. Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť do dvoch mesiacov. Vyjadrenie podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia.
§344
Po začatí konania nemôže zastupiteľstvo prijať také uznesenie, ktoré by zmarilo účel konania pred správnym súdom. To platí primerane aj na iný postup obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja.
Rozhodnutie o žalobe
§345
Ak žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté uznesenie alebo upustil od konania, ktorým bránil žalobcovi vo výkone funkcie hlavného kontrolóra, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.
§346
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
§347
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 337 ods. 1, uznesením zruší napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo a deň vydania zrušeného uznesenia zastupiteľstva.
(2)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 337 ods. 2, uznesením určí, že žalobcova funkcia hlavného kontrolóra trvá. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a určenie trvania funkcie hlavného kontrolóra u žalovaného.
(3)
Právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odsekov 1 a 2 zanikajú právne účinky toho uznesenia zastupiteľstva, na základe ktorého bola do funkcie hlavného kontrolóra žalovaného zvolená iná osoba.
Štvrtý diel
Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva
§348
Žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.
§349 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.
§350 Žalobná legitimácia
Žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.
§351 Žalovaný
Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté uznesenie.
§352 Lehota na podanie žaloby
Správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené.
Náležitosti žaloby
§353
(1)
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie napadnutého uznesenia a deň jeho vydania,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
(2)
K žalobe musí byť pripojené napadnuté uznesenie a oznámenie žalobcu o nevyhovení protestu prokurátora.
§354
(1)
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
(2)
Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym orgánom žalovaného a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva. Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť do dvoch mesiacov. Vyjadrenie podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia.
§355
Po začatí konania nemôže zastupiteľstvo prijať také uznesenie, ktoré by zmarilo účel konania pred správnym súdom. To platí primerane aj na iný postup obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja.
§356 Rozhodnutie o žalobe
(1)
Ak žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté uznesenie, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.
(2)
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
(3)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo a deň vydania zrušeného napadnutého uznesenia.
Piaty diel
Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
§357
(1)
Žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach
a)
územnej samosprávy so zákonom alebo
b)
plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
(2)
Nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.
§358 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§359 Žalobná legitimácia
(1)
Žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.
(2)
Žalobcom môže byť aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
§360 Žalovaný
Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté všeobecne záväzné nariadenie.
§361 Náležitosti žaloby
(1)
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie napadnutého všeobecne záväzného nariadenia a deň jeho prijatia,
d)
uvedenie ustanovenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým by malo byť všeobecne záväzné nariadenie alebo jeho ustanovenie v nesúlade,
e)
žalobné body,
f)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
g)
žalobný návrh.
(2)
K žalobe musí byť pripojené napadnuté všeobecne záväzné nariadenie a k žalobe prokurátora aj oznámenie žalobcu o nevyhovení protestu prokurátora.
Dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia
§362
(1)
Správny súd môže uznesením na návrh žalobcu dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
(2)
Ak správny súd návrhu žalobcu podľa odseku 1 nevyhovie, uznesením ho zamietne.
(3)
Správny súd zruší uznesenie podľa odseku 1, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo vydané; inak dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
§363
(1)
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
(2)
Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym orgánom žalovaného a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva. Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť do dvoch mesiacov. Vyjadrenie podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia.
§364
Po začatí konania nemôže zastupiteľstvo zmariť účel konania pred správnym súdom tým, že by napadnuté všeobecne záväzné nariadenie zrušilo a nahradilo novým všeobecne záväzným nariadením s rovnakým obsahom v tom rozsahu, v akom bol jeho nesúlad namietaný žalobcom.
Rozhodnutie o žalobe
§365
Ak žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté všeobecne záväzné nariadenie, jeho namietanú časť alebo niektoré jeho namietané ustanovenie, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.
§366
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
§367
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie a deň prijatia všeobecne záväzného nariadenia, skutočnosť, či vyslovuje nesúlad celého všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia a ustanovenie zákona alebo iného všeobecného právneho predpisu, s ktorým nie je všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie v súlade.
(2)
Ak správny súd rozhodne podľa odseku 1, dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie účinnosť.
(3)
Obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 uviesť všeobecne záväzné nariadenie vydané vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy; inak všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 strácajú platnosť.
Šiesty diel
Konanie o vypovedaní dohody o spolupráci alebo členstva v združení
§368
(1)
Žalobca sa môže žalobou domáhať uloženia povinnosti obci, mestu, mestskej časti, samosprávnemu kraju vypovedať dohodu o spolupráci uzavretú s inou obcou, mestom, mestskou časťou alebo s iným samosprávnym krajom alebo uzavretú s územným a správnym celkom iného štátu alebo s orgánom alebo s úradom iného štátu vykonávajúcimi regionálne funkcie.
(2)
Žalobca sa môže žalobou domáhať uloženia povinnosti vypovedať členstvo obce alebo mesta v združení obcí alebo miest alebo členstvo samosprávneho kraja v združení samosprávnych krajov alebo v medzinárodnom združení územných celkov alebo územných orgánov.
§369 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§370 Žalobná legitimácia
Žalobcom je miestny orgán štátnej správy podľa osobitného predpisu, v ktorého územnom obvode sa nachádza obec, mesto, mestská časť alebo má sídlo samosprávny kraj.
§371 Žalovaný
Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj.
Náležitosti žaloby
§372
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie napadnutej dohody o spolupráci alebo označenie združenia,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
§373
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
§374 Rozhodnutie o žalobe
(1)
Ak žalovaný po podaní žaloby vypovedal dohodu o spolupráci podľa § 368 ods. 1 alebo členstvo v združení podľa § 368 ods. 2, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.
(2)
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
(3)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému vypovedať dohodu o spolupráci podľa § 368 ods. 1 alebo vypovedať členstvo v združení podľa § 368 ods. 2. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie dohody o spolupráci vrátane povinnosti dohodu vypovedať alebo označenie združenia vrátane povinnosti zrušiť v ňom členstvo.
(4)
Právoplatnosťou uznesenia, ktorým sa žalobe vyhovelo, dohoda o spolupráci zaniká alebo členstvo v združení skončí.
PIATA HLAVA
KONANIE VO VECIACH POLITICKÝCH PRÁV
Prvý diel
Konanie vo veciach registrácie politických strán
§375
(1)
Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že návrh na registráciu politickej strany nemá nedostatky.
(2)
Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o odmietnutí registrácie politickej strany.
(3)
Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o odmietnutí zápisu zmeny údajov zapísaných v registri strán alebo rozhodnutia žalovaného o odmietnutí zápisu nových stanov do registra strán.
(4)
Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že rozhodnutie orgánu politickej strany je nezákonné alebo odporujúce stanovám.
§376 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§377 Žalobná legitimácia
(1)
Žalobcom podľa § 375 ods. 1 je prípravný výbor politickej strany, ktorý tvrdí, že návrh na registráciu politickej strany nemá nedostatky.
(2)
Žalobcom podľa § 375 ods. 2 sú všetci členovia prípravného výboru politickej strany, ktorí tvrdia, že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o odmietnutí registrácie politickej strany.
(3)
Žalobcom podľa § 375 ods. 3 je politická strana, ktorá tvrdí, že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o odmietnutí zápisu zmeny údajov zapísaných v registri strán alebo na vydanie rozhodnutia o odmietnutí zápisu nových stanov do registra strán.
(4)
Žalobcom podľa § 375 ods. 4 je člen politickej strany, ktorý považuje rozhodnutie orgánu politickej strany za nezákonné alebo odporujúce stanovám.
§378 Žalovaný
Žalovaným podľa § 375 ods. 1 až 3 je ministerstvo vnútra. Žalovaným podľa § 375 ods. 4 je politická strana.
§379 Lehota na podanie žaloby
(1)
Žaloba podľa § 375 ods. 1 musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia upozornenia žalovaného, že návrh na registráciu má nedostatky.
(2)
Žaloba podľa § 375 ods. 2 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje.
(3)
Žaloba podľa § 375 ods. 3 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje.
(4)
Žaloba podľa § 375 ods. 4 musí byť podaná v lehote 30 dní od prijatia napadnutého rozhodnutia orgánu politickej strany.
Náležitosti žaloby
§380
(1)
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie upozornenia alebo rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
(2)
K žalobe musí byť pripojené súvisiace upozornenie alebo napadnuté rozhodnutie.
§381
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
Rozhodnutie o žalobe
§382
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
§383
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 375 ods. 1, uznesením určí, že návrh na registráciu politickej strany nemá nedostatky. Vo výroku uvedie názov politickej strany a číslo a deň vydania upozornenia.
(2)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 375 ods. 2, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Vo výroku uvedie názov politickej strany a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.
(3)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 375 ods. 3, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Vo výroku uvedie názov politickej strany, adresu jej sídla a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.
(4)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 375 ods. 4, uznesením určí, že rozhodnutie orgánu politickej strany je nezákonné alebo odporujúce stanovám. Vo výroku uvedie názov politickej strany, adresu jej sídla, názov orgánu politickej strany a číslo a deň vydania rozhodnutia.
Druhý diel
Konanie o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany
§384
Generálny prokurátor sa môže žalobou domáhať rozpustenia politickej strany z dôvodu uvedeného v osobitnom predpise.
§385 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú generálny prokurátor a žalovaný.
§386 Žalovaný
Žalovaným je politická strana, ktorej rozpustenie sa navrhuje.
§387 Náležitosti žaloby
(1)
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
žalobné body,
d)
označenie dôkazov, ak sa ich generálny prokurátor dovoláva,
e)
žalobný návrh.
(2)
K žalobe musí byť pripojený výpis z registra strán týkajúci sa žalovaného.
Rozhodnutie o žalobe
§388
Správny súd rozhodne o žalobe na pojednávaní rozsudkom do šiestich mesiacov odo dňa podania žaloby.
§389
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
§390
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, rozsudkom rozhodne o rozpustení politickej strany. Ak politická strana nemá majetok, správny súd rozhodne o jej rozpustení bez likvidácie. Ak politická strana má majetok, správny súd nariadi likvidáciu a vymenuje likvidátora z osôb, ktoré sú zapísané do zoznamu správcov vedeného ministerstvom spravodlivosti podľa osobitného predpisu. Likvidátorom nesmie byť člen rozpustenej politickej strany.
(2)
Správny súd v rozsudku podľa odseku 1 zároveň vysloví, že po dobu piatich rokov od právoplatnosti rozsudku osoba, ktorá bola počas prípravy stanov alebo programu politickej strany, ak obsah niektorého z týchto dokumentov bol dôvodom na rozpustenie politickej strany, alebo ktorá počas obdobia keď dochádzalo k činnosti, ktorá bola dôvodom na rozpustenie politickej strany, bola
a)
štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu takejto politickej strany,
b)
členom najvyššieho, výkonného, rozhodcovského a revízneho orgánu takejto strany,
c)
uvedená na kandidátnej listine takejto politickej strany, ktorá bola podaná v súvislosti s voľbami podľa osobitného predpisu,
nemôže byť členom prípravného výboru akejkoľvek politickej strany, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom najvyššieho, výkonného, rozhodcovského a revízneho orgánu akejkoľvek politickej strany.
(3)
Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie názov politickej strany a jej skratku a sídlo, dátum a číslo registrácie politickej strany a to, či nariadil likvidáciu spolu s menom a priezviskom likvidátora.
(4)
Rozsudok podľa odseku 1 doručí správny súd po právoplatnosti aj ministerstvu vnútra a Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Súčasťou rozsudku je aj zoznam osôb, ktorých sa týkajú obmedzenia podľa odseku 2. Zoznam obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu.
Tretí diel
Konanie vo veciach združovania občanov
§391
(1)
Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o odmietnutí registrácie združenia podľa osobitného predpisu.
(2)
Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o rozpustení združenia podľa osobitného predpisu.
§392 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§393 Žalobná legitimácia
(1)
Žalobcom podľa § 391 ods. 1 sú všetci členovia prípravného výboru združenia, ktorí tvrdia, že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o odmietnutí registrácie združenia.
(2)
Žalobcom podľa § 391 ods. 2 je združenie, ktoré tvrdí, že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o rozpustení združenia.
§394 Žalovaný
Žalovaným je ministerstvo vnútra.
§395 Lehota na podanie žaloby
Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje.
§396 Odkladný účinok žaloby
Žaloba podľa § 391 ods. 2 má odkladný účinok.
Náležitosti žaloby
§397
(1)
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
(2)
K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie.
§398
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
Rozhodnutie o žalobe
§399
(1)
Správny súd rozhodne o žalobe podľa § 391 ods. 1 uznesením.
(2)
Správny súd rozhodne o žalobe podľa § 391 ods. 2 na pojednávaní rozsudkom.
§400
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba podľa § 391 ods. 1 nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
(2)
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba podľa § 391 ods. 2 nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
§401
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 391 ods. 1, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Vo výroku uvedie názov združenia, jeho sídlo a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.
(2)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 391 ods. 2, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Vo výroku uvedie názov združenia, jeho sídlo a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.
Štvrtý diel
Konanie vo veciach zhromažďovania občanov
§402
(1)
Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o zákaze zhromaždenia podľa osobitného predpisu.
(2)
Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o rozpustení zhromaždenia podľa osobitného predpisu.
§403 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§404 Žalobná legitimácia
Žalobcom je zvolávateľ zhromaždenia, ktorý tvrdí, že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o zákaze zhromaždenia alebo o rozpustení zhromaždenia.
§405 Žalovaný
Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie podľa § 402.
§406 Lehota na podanie žaloby
Žaloba musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje.
Náležitosti žaloby
§407
(1)
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
(2)
K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie.
§408
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
Rozhodnutie o žalobe
§409
Správny súd rozhodne o žalobe podľa § 402 ods. 1 do troch dní od jej doručenia správnemu súdu príslušnému vo veci konať a rozhodnúť.
§410
(1)
Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba podľa § 402 ods. 1 nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.
(2)
Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 402 ods. 1, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Vo výroku uvedie účel zhromaždenia, zvolávateľa zhromaždenia a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.
§411
Správny súd po preskúmaní žaloby podľa § 402 ods. 2 uznesením rozhodne, či zhromaždenie bolo alebo nebolo rozpustené v súlade so zákonom. Vo výroku uvedie účel zhromaždenia, zvolávateľa zhromaždenia a číslo a deň vydania rozhodnutia a uvedenie dôvodu, pre ktorý považuje rozhodnutie za nezákonné.
ŠIESTA HLAVA
KONANIE O KOMPETENČNEJ ŽALOBE
§412
(1)
Žalobca sa môže žalobou domáhať rozhodnutia kladného kompetenčného konfliktu alebo záporného kompetenčného konfliktu spojeného s prebiehajúcim alebo ešte nezačatým administratívnym konaním medzi
a)
orgánmi verejnej správy navzájom, a to vrátane ústredných orgánov štátnej správy, alebo
b)
orgánom verejnej správy a iným od súdu odlišným subjektom (ďalej len „iný subjekt“).
(2)
Kladný kompetenčný konflikt je spor, v ktorom viaceré orgány verejnej správy súčasne tvrdia, že im patrí pôsobnosť vykonať v tej istej veci administratívne konanie, alebo spor medzi orgánom verejnej správy, ktorý chce vykonať vo veci administratívne konanie, a iným subjektom, ktorý chce rovnakú vec upraviť vlastným postupom.
(3)
Záporný kompetenčný konflikt je spor, v ktorom viaceré orgány verejnej správy súčasne popierajú svoju pôsobnosť tak, že žiadny z nich nechce vykonať v tej istej veci administratívne konanie, alebo spor medzi orgánom verejnej správy, ktorý nechce vykonať vo veci administratívne konanie, a iným subjektom, ktorý svoju príslušnosť upraviť rovnakú vec vlastným postupom popiera.
§413 Účastníci konania
(1)
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
(2)
Účastníkom konania je aj účastník toho konania, v ktorom došlo ku vzniku kompetenčného konfliktu, ak nie je žalobcom podľa § 414 písm. c).
§414 Žalobná legitimácia
Žalobcom je
a)
orgán verejnej správy, ktorý pri kladnom kompetenčnom konflikte tvrdí, že mu vo veci patrí pôsobnosť, a popiera pôsobnosť iného orgánu verejnej správy, ktorý vo veci vykonáva administratívne konanie, alebo pôsobnosť iného vo veci konajúceho subjektu,
b)
orgán verejnej správy, ktorý pri zápornom kompetenčnom konflikte popiera vo veci svoju pôsobnosť a tvrdí, že pôsobnosť vykonať administratívne konanie patrí inému orgánu verejnej správy alebo že vo veci má konať iný subjekt,
c)
účastník toho konania, v ktorom sa otázka pôsobnosti stala spornou.
§415 Žalovaný
(1)
Žalovaným je orgán verejnej správy alebo iný subjekt, ktorý je druhou stranou kompetenčného konfliktu.
(2)
Pri žalobcovi podľa § 414 písm. c) sú žalovanými orgány verejnej správy alebo orgán verejnej správy a iný subjekt, medzi ktorými je sporná pôsobnosť.
(3)
Ak má správny súd za to, že pôsobnosť vykonať administratívne konanie môže patriť inému orgánu verejnej správy ako tomu, ktorý bol v žalobe označený za stranu kompetenčného konfliktu, uznesením ho priberie do konania ako ďalšieho žalovaného.
(4)
Ak je stranou kompetenčného konfliktu orgán verejnej správy, koná za neho ústredný orgán štátnej správy príslušný podľa úseku štátnej správy alebo jeho nadriadený orgán s celoslovenskou pôsobnosťou; ak ho niet alebo ak je sporná aj táto jeho príslušnosť, koná orgán verejnej správy sám.
Náležitosti žaloby
§416
(1)
V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie druhu žaloby,
b)
označenie žalovaného,
c)
označenie administratívneho konania alebo veci, ktorej sa kompetenčný konflikt týka,
d)
žalobné body,
e)
označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f)
žalobný návrh.
(2)
K žalobe musia byť pripojené listiny, ktorých sa žalobca dovoláva.
§417
Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.
§418
Správny súd posudzuje žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný jej žalobnými bodmi.
§419 Rozhodnutie o žalobe
(1)
Správny súd uznesením zastaví konanie, ak
a)
nejde o kompetenčný konflikt,
b)
administratívne konanie týkajúce sa kompetenčného konfliktu bolo už skončené,
c)
rozhodovanie kompetenčného konfliktu patrí podľa osobitného predpisu inému orgánu,
d)
možno na návrh žalobcu kompetenčný konflikt odstrániť, a to aj ako otázku predbežnú, v inom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu okrem ústavnej sťažnosti.
(2)
Ak správny súd o žalobe nerozhodne inak, tak bez nariadenia pojednávania rozsudkom určí, ktorý z orgánov verejnej správy má pôsobnosť vo veci vykonať administratívne konanie alebo že pôsobnosť upraviť vec vlastným postupom patrí inému subjektu. Vo výroku uvedie označenie veci a orgánu verejnej správy alebo iného subjektu, ktorého pôsobnosť bola určená.
(3)
Orgán verejnej správy konajúci v rozpore s určením pôsobnosti správnym súdom je povinný bezodkladne ukončiť administratívne konanie spôsobom príslušným podľa osobitného predpisu upravujúceho toto konanie. To platí primerane aj na iný subjekt.
SIEDMA HLAVA
KONANIE O NÁVRHOCH V INÝCH VECIACH
Prvý diel
Konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy
§420
Navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy a rozhodnutia cudzieho súdu vo veciach, o ktorých rozhodujú orgány verejnej správy (ďalej len „cudzí orgán verejnej správy“), ak z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo z právne záväzného aktu Európskej únie vyplýva Slovenskej republike záväzok vykonávať rozhodnutia cudzích orgánov verejnej správy.
§421 Účastníci konania
Účastníkmi konania sú navrhovateľ a odporca; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§422 Návrhová legitimácia
Navrhovateľom je osoba, o ktorej právo alebo právom chránený záujem v rozhodnutí cudzieho orgánu verejnej správy ide.
§423 Odporca
Odporcom je osoba, o ktorej povinnosť v rozhodnutí cudzieho orgánu verejnej správy ide.
Druhý diel
Konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou
§430
Navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa dáva súhlas s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa osobitného predpisu.
§431 Účastníci konania
Účastníkom konania je len navrhovateľ; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.
§432 Návrhová legitimácia
Navrhovateľom je Komisia alebo protimonopolný úrad.
PIATA ČASŤ | OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
PRVÁ HLAVA
KASAČNÁ SŤAŽNOSŤ
§438
(1)
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.
(2)
O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho správneho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho správneho súdu (ďalej len „kasačný súd“).
§439 Prípustnosť kasačnej sťažnosti
(1)
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu,
a)
ktorým sa upravuje vedenie konania,
b)
proti ktorému je prípustná sťažnosť,
c)
o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní,
d)
o právomoci, príslušnosti, poriadkovej pokute podľa § 78, o odmene znalca, tlmočníka a prekladateľa,
e)
týkajúceho sa odkladného účinku žaloby,
f)
o predĺžení lehoty podľa § 250 ods. 2,
g)
ktorým sa prerušuje konanie z dôvodu podania prejudiciálnej otázky,
h)
o výške náhrady trov konania.
(3)
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak
a)
sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440,
b)
sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol,
c)
smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu.
Dôvody kasačnej sťažnosti
§440
(1)
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a)
na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b)
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c)
účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d)
v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e)
vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f)
nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g)
rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h)
sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i)
nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j)
podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
§441
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
§442 Subjekty oprávnené podať kasačnú sťažnosť
(1)
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len „sťažovateľ“).
(2)
Kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a krajský súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“).
(3)
Ak mohlo dôjsť k stretu záujmov podľa § 319 ods. 2, § 343 ods. 2, § 354 ods. 2 a § 363 ods. 2, kasačnú sťažnosť môže za obec, mesto, mestskú časť alebo samosprávny kraj podať aj zastupiteľstvo, ak o tom rozhodne uznesením.
Lehota a miesto na podanie kasačnej sťažnosti
§443
(1)
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2)
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je
a)
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2,
b)
sedem dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia.
(3)
Generálny prokurátor je oprávnený podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu, pri správnej žalobe v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 v lehote 30 dní a pri správnej žalobe vo veciach zaistenia v lehote siedmich dní, vždy od doručenia rozhodnutia krajského súdu žalovanému orgánu verejnej správy.
(4)
Opomenutý sťažovateľ musí podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o rozhodnutí krajského súdu dozvedel, najneskôr v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu.
(5)
Zmeškanie lehoty uvedenej v odsekoch 1 až 4 nemožno odpustiť.
§444
(1)
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
(2)
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde.
§445 Náležitosti kasačnej sťažnosti
(1)
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie napadnutého rozhodnutia,
b)
údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d)
návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Odkladný účinok kasačnej sťažnosti
§446
(1)
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak
a)
bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe alebo žalobe proti inému zásahu, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane,
b)
bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,
c)
bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania,
d)
bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia.
§447
(1)
Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
(2)
Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3.
§448 Účastníci konania
Účastníkom konania o kasačnej sťažnosti je ten, kto podal kasačnú sťažnosť, a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie.
§449 Zastúpenie
(1)
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2)
Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a)
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b)
ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c)
je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Postup krajského súdu po podaní kasačnej sťažnosti
§450
(1)
(2)
Po odstránení vád podľa odseku 1 krajský súd rozhodne o vyrubení súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku.
(3)
Krajský súd doručí kasačnú sťažnosť všetkým účastníkom konania s výzvou, aby sa vyjadrili k jej obsahu v lehote nie kratšej ako 15 dní, s poučením, že inak sa bude konať bez ich vyjadrenia.
(4)
Ak sa účastníci konania vyjadria ku kasačnej sťažnosti v lehote podľa odseku 3, krajský súd doručí vyjadrenia sťažovateľovi.
(5)
Krajský súd môže vynucovať predloženie administratívnych spisov, prípadne ďalších podkladov, ktoré považuje za potrebné na rozhodnutie, ukladaním pokút.
§451
(1)
Po uplynutí lehôt podľa § 450 krajský súd predloží kasačnému súdu kasačnú sťažnosť, vyjadrenia, ak boli podané, príslušný súdny spis a administratívne spisy, prípadne ďalšie doklady, ktoré považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci.
(2)
Súčasťou predloženia veci podľa odseku 1 je aj stanovisko krajského súdu k tomu, či bola kasačná sťažnosť podaná oprávnenou osobou, včas a či je jej podanie prípustné. Ak sa kasačná sťažnosť týka rozhodnutí uvedených v § 458, stanovisko krajského súdu obsahuje označenie „LEHOTA“.
(3)
Na postup krajského súdu sa primerane použije ustanovenie § 103.
§452 Konanie na kasačnom súde
(1)
Na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Na konanie o kasačnej sťažnosti sa nepoužijú ustanovenia o zmene a späťvzatí žaloby.
Viazanosť rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti
§453
(1)
Kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý.
(2)
Kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada.
(3)
Kasačný súd nie je viazaný sťažnostným návrhom.
§454
Na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
§455 Pojednávanie
Kasačný súd rozhodne o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.
§456
(1)
Kasačný súd konanie o kasačnej sťažnosti preruší aj vtedy, ak rozhodol, že požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
(2)
Ak je konanie podľa odseku 1 prerušené, môže kasačný súd v kasačnom konaní pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú na to závažné dôvody.
Rozhodnutie kasačného súdu
§457
(1)
Ak bola kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku krajského súdu, rozhoduje o nej kasačný súd rozsudkom, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
O kasačnej sťažnosti podanej proti uzneseniu krajského súdu rozhoduje kasačný súd uznesením.
§458
(1)
O kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu alebo opatreniu vo veciach azylu, rozhodne kasačný súd do 60 dní od predloženia veci krajským súdom, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
O kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa osobitného predpisu alebo proti rozhodnutiu vo veciach zaistenia rozhodne kasačný súd najneskôr do siedmich dní od predloženia veci krajským súdom; to neplatí, ak bol žalobca prepustený zo zaistenia.
§459
Kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak
a)
bola podaná oneskorene,
b)
bola podaná neoprávnenou osobou,
c)
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná,
d)
neboli splnené podmienky podľa § 449,
e)
nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c).
§460
Kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti.
§461
Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.
§462
(1)
Ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
(2)
Ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.
§463
Na písomné vyhotovenie rozhodnutia kasačného súdu sa primerane použijú ustanovenia § 139, 141 a § 147 ods. 2.
§464
(1)
Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.
(2)
Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať.
§465 Odlišné stanovisko sudcu
Ak rozhodnutie kasačného senátu nebolo prijaté jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím kasačného senátu, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a aby sa doručilo účastníkom konania.
§466 Veľký senát
(1)
Ak má byť vec postúpená na rozhodnutie veľkému senátu podľa § 22 ods. 1 písm. a) a b), v uznesení o postúpení musí byť uvedený dôvod takéhoto postupu, a to prípadne aj s otázkou, ktorej posúdenie je na rozhodnutie veci rozhodujúce. Uznesenie o postúpení sa doručí aj generálnemu prokurátorovi.
(2)
Ak rozhodovanie veľkého senátu navrhol v kasačnej sťažnosti generálny prokurátor podľa § 22 ods. 1 písm. c), v uznesení o postúpení veci sa uvedie dôvod takéhoto postupu navrhnutý generálnym prokurátorom, a to prípadne aj s otázkou, ktorej posúdenie je na rozhodnutie veci rozhodujúce.
(3)
Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho správneho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.
(4)
Ak to považuje veľký senát za potrebné, môže požiadať o stanovisko ku kasačnej sťažnosti generálneho prokurátora, ak kasačná sťažnosť nebola podaná generálnym prokurátorom a konanie pred krajským súdom nezačalo na základe žaloby prokurátora alebo prokurátor do konania pred krajským súdom nevstúpil.
(5)
Veľký senát o kasačnej sťažnosti podľa povahy veci rozhodne
a)
spôsobom ustanoveným v § 459 až 462 alebo
b)
uznesením, v ktorého výroku rozhodne o
1.
otázke rozhodujúcej pre posúdenie veci a
2.
postúpení veci senátu, ktorý mu vec postúpil alebo predložil.
(6)
Senát, ktorému bola vec postúpená veľkým senátom podľa odseku 5 písm. b), následne rozhodne o kasačnej sťažnosti.
(7)
Ak neboli splnené podmienky na postúpenie veci, veľký senát uznesením vráti vec senátu, ktorý mu ju postúpil.
§467 Trovy kasačného konania
(1)
Ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.
(2)
Ak kasačný súd zmení rozhodnutie krajského súdu, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.
(3)
Ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
(4)
Ak kasačný súd rozhodne o zastavení konania, o odmietnutí kasačnej sťažnosti alebo postúpení veci, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, ktoré predchádzalo zrušeniu rozhodnutia krajského súdu.
Ďalší priebeh konania
§468
Krajský súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, doručí rozhodnutie o kasačnej sťažnosti, ak ho priamo nedoručil kasačný súd.
§469
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
§470
Právne vzťahy niekoho iného ako účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.
§471
Právoplatné rozhodnutia kasačného súdu môžu byť označované popri číselnom označení právnej veci aj priezviskom účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, názvom alebo obchodným menom účastníka konania, ak je právnickou osobou.
DRUHÁ HLAVA
ŽALOBA NA OBNOVU KONANIA
Prípustnosť obnovy konania
§472
Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak
a)
bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,
b)
Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením,
c)
rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.
§473
Žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti
a)
rozhodnutiu kasačného súdu okrem rozhodnutia podľa § 462 ods. 2,
b)
rozhodnutiu správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.
§474 Subjekty oprávnené podať žalobu na obnovu konania
Žalobu na obnovu konania môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 4.
§475 Lehota a miesto na podanie žaloby na obnovu konania
(1)
Žaloba na obnovu konania musí byť podaná v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
(2)
Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť.
(3)
Žaloba na obnovu konania sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
§476 Náležitosti žaloby na obnovu konania
V žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a)
označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje,
b)
rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
c)
dôvod obnovy,
d)
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas,
e)
dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať,
f)
žalobný návrh.
§477
(1)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
(2)
Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
§478 Účastníci konania
Účastníkom konania je ten, kto podal žalobu na obnovu konania, a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred správnym súdom, proti ktorého rozhodnutiu žaloba na obnovu konania smeruje.
§479 Zastúpenie
Žalobca musí byť zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia platí aj na spísanie žaloby na obnovu konania.
§480 Konanie o žalobe na obnovu konania
(1)
Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona.
(2)
Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.
§481 Viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania
(1)
Rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný.
(2)
Dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.
§482 Odkladný účinok
(1)
Správny súd môže na návrh žalobcu z dôvodu hodného osobitného zreteľa priznať žalobe na obnovu konania odkladný účinok vo vzťahu k
a)
napadnutému rozhodnutiu správneho súdu alebo
b)
napadnutému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
(2)
Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189.
Rozhodnutie o žalobe na obnovu konania
§483
(1)
Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak
a)
bola podaná oneskorene,
b)
bola podaná neoprávnenou osobou,
c)
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d)
nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
e)
je zjavne nedôvodná.
(2)
Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.
§484
(1)
Ak správny súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozsudkom rozhodne, či obnovu konania povolí alebo zamietne.
(2)
Právoplatnosťou rozsudku o povolení obnovy konania sa odkladajú právne účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a právne účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak boli odložené v pôvodnom súdnom konaní zo zákona alebo na základe rozhodnutia správneho súdu.
§485 Postup po povolení obnovy konania
Ak rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť, správny súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo tak pri pôvodnom konaní, ako aj pri prejednávaní obnovy.
§486
(1)
Ak správny súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je správne, zamietne rozsudkom návrh na jeho zmenu.
(2)
Ak správny súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.
(3)
V novom rozhodnutí o veci rozhodne správny súd o nároku na náhradu trov pôvodného konania i obnoveného konania.
ŠIESTA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§487 Splnomocňovacie ustanovenie
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti, ustanoví podrobnosti o zázname z procesných úkonov, zápisnici o procesných úkonoch a o dožiadaní.
§488
Ak sa konanie podľa tohto zákona týka utajovaných skutočností, citlivých informácií a skutočností chránených podľa osobitného predpisu, použijú sa ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
§489
Za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.
§490
Poriadkové pokuty a pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu.
Prechodné ustanovenia
§491
(1)
Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2)
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
(3)
Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
§492
(1)
Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(2)
Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(3)
Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.
§493
Konania vo veciach kompetenčných konfliktov uvedených v § 8, o ktorých rozhodovali súdy podľa osobitného predpisu, v ktorých nebolo ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona rozhodnuté, dokončí podľa tohto zákona kompetenčný senát.
§493a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2019
Na konania o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2018 sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2019; lehota podľa § 388 začína v týchto konaniach plynúť od 1. januára 2019.
Záverečné ustanovenia
§494
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§495
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
Andrej Kiska v. r.
Peter Pellegrini v. r.
Robert Fico v. r.
Peter Pellegrini v. r.
Robert Fico v. r.
Príloha k zákonu č. 162/2015 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 93/109/ES zo 6. decembra 1993, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 329, 30. 12. 1993) v znení smernice Rady 2013/1/EÚ z 20. decembra 2012 (Ú. v. EÚ L 26, 26. 1. 2013).
2.
Smernica Rady 94/80/ES z 19. decembra 1994, ktorou sa ustanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva občanov únie v komunálnych voľbách v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi (Ú. v. ES L 368, 31. 12. 1994) v znení smernice Rady 96/30/ES z 13. mája 1996 (Ú. v. ES L 122, 22. 5. 1996), smernice Rady 2006/106/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006), vykonávacieho rozhodnutia Komisie z 19. júla 2012 (Ú. v. EÚ L 192, 20. 7. 2012) a smernice Rady 2013/19/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 10. 6. 2013).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti, smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/ zv. 7; Ú. v. EÚ L 156, 25. 6. 2003) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 (Ú. v. EÚ L 24, 29. 1. 2008) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 (Ú. v. EÚ L 26, 28. 1. 2012).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (Ú. v. EÚ L 102, 11. 4. 2006) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 596/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 188, 18. 7. 2009).
5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) prepracované znenie (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12. 2010).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 28. 1. 2012) v znení smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 124, 25. 4. 2014).
7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24. 7. 2012).
OBSAH ZÁKONA
