55/2014 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 15.10.2014 do 14.03.2015
55
VÝNOS
Ministerstva financií Slovenskej republiky
zo 4. marca 2014,
o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy
Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
Základné ustanovenia
§1 Štandardy pre informačné systémy verejnej správy
Týmto výnosom sa ustanovujú štandardy pre informačné systémy verejnej správy, ktorými sú
a)
technické štandardy, vzťahujúce sa na technické prostriedky, sieťovú infraštruktúru a programové prostriedky, a to
1.
štandardy pre prepojenie,
2.
štandardy pre prístup k elektronickým službám,
3.
štandardy pre webové služby,
4.
štandardy pre integráciu dát,
b)
štandardy prístupnosti a funkčnosti webových stránok, vzťahujúce sa na aplikačné programové vybavenie podľa zákona,
c)
štandardy použitia súborov, vzťahujúce sa na formáty výmeny údajov,
d)
štandardy názvoslovia elektronických služieb, vzťahujúce sa na sieťovú infraštruktúru,
e)
bezpečnostné štandardy, vzťahujúce sa na technické prostriedky, sieťovú infraštruktúru, programové prostriedky a údaje, a to
1.
štandardy pre architektúru riadenia,
2.
štandardy minimálneho technického zabezpečenia,
f)
dátové štandardy, vzťahujúce sa na údaje, registre a číselníky,
g)
štandardy elektronických služieb verejnej správy, vzťahujúce sa na údaje, registre, číselníky a aplikačné programové vybavenie podľa zákona,
h)
štandardy projektového riadenia, vzťahujúce sa na postupy a podmienky spojené s vytváraním a rozvojom informačných systémov verejnej správy,
i)
štandardy poskytovania údajov v elektronickom prostredí, vzťahujúce sa na databázové prostredie, spoločné moduly, aplikačné programové vybavenie, údaje, registre, číselníky a formáty výmeny údajov,
j)
štandardy poskytovania cloud computingu a využívania cloudových služieb, vzťahujúce sa na technické prostriedky a programové prostriedky,
k)
štandardy pre formáty elektronických dokumentov podpísateľných elektronickým podpisom,
l)
štandardy pre základné číselníky.
§2 Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto výnosu sa rozumie
a)
správcom obsahu povinná osoba zodpovedná za správu obsahu webového sídla a na ňom zverejnené informácie; správca obsahu je zároveň správcom daného informačného systému verejnej správy,
b)
technickým prevádzkovateľom prevádzkovateľ informačného systému verejnej správy podľa zákona, ktorý vykonáva činnosti určené správcom obsahu v súvislosti s technickou prevádzkou webového sídla,
c)
aktívami programové vybavenie, technické zariadenia, poskytované služby, kvalifikované osoby, dobré meno povinnej osoby a informácie, dokumentácia, zmluvy a iné skutočnosti, ktoré považuje povinná osoba za citlivé,
d)
bezpečnostným incidentom akýkoľvek spôsob narušenia bezpečnosti informačných systémov verejnej správy, ako aj akékoľvek porušenie bezpečnostnej politiky povinnej osoby a pravidiel súvisiacich s bezpečnosťou informačných systémov verejnej správy,
e)
technickými komponentmi informačného systému verejnej správy tie časti informačného systému verejnej správy a informačno-komunikačné technológie, ktoré nie sú určené na uchovávanie údajov, napríklad štruktúrovaná kabeláž, sieťové karty a zdroje,
f)
zariadeniami informačného systému verejnej správy tie časti informačného systému verejnej správy, ktoré môžu uchovávať údaje, napríklad pamäťové médiá a počítače vrátane prenosných počítačov,
g)
súborom postupnosť údajov v elektronickej forme, ktorá je označená názvom, informáciou o kapacite údajov a časovou značkou o jej poslednej zmene,
h)
dátovým prvkom jednotka údajov, ktorá je jednoznačne a nedeliteľne špecifikovaná prostredníctvom súboru atribútov,
i)
gestorom povinná osoba zodpovedná za správnosť a aktuálnosť atribútov dátového prvku; gestor nezodpovedá za obsah prenášaný dátovým prvkom,
j)
používateľom služby osoba alebo informačný systém, ktorí používajú alebo požadujú poskytovanie služby verejnej správy,
k)
gestorom služby osoba poverená vykonávať riadenie a koordinovanie určitého úseku verejnej správy,
l)
projektom jednorazový proces zameraný na dosiahnutie definovaného cieľa, pozostávajúci zo súboru zosúladených, riadených a časovo ohraničených činností, ktorý
1.
je pre danú organizáciu jedinečný, pričom to nie je pravidelná činnosť,
2.
má presne určený začiatok a koniec trvania,
3.
má definované najmenej finančné zdroje a ľudské zdroje, ak sú potrebné,
4.
vyžaduje analýzu súčasného stavu, špecifikáciu cieľového stavu a spôsobu jeho dosiahnutia,
m)
malým projektom projekt, ktorého celková cena je najviac 69 999 eur a zmluvná lehota jeho trvania nie je dlhšia ako 180 kalendárnych dní,
n)
veľkým projektom projekt, ktorého celková cena je 1 000 000 eur alebo vyššia alebo zmluvná lehota jeho trvania je dlhšia ako 544 kalendárnych dní,
o)
stredným projektom projekt, ktorý nespĺňa podmienky podľa písmen m) a n),
p)
informačno-technologickým projektom projekt, ktorý súvisí so zavádzaním, správou alebo podporou informačno-komunikačných technológií a týka sa tvorby a úpravy informačných systémov verejnej správy,
q)
programom skupina projektov riadených koordinovaným spôsobom za účelom dosiahnutia spoločného cieľa a zvýšených prínosov a umožnenia efektívnej kontroly projektov a efektívneho riadenia projektov, čo nie je možné dosiahnuť, ak by sa projekty riadili samostatne,
r)
datasetom ucelená a samostatne použiteľná skupina súvisiacich údajov vytvorených a udržiavaných na určitý účel a uložených spoločne podľa rovnakej schémy,
s)
dátovým zdrojom pôvodné miesto evidencie datasetu,
t)
referencovateľným identifikátorom identifikátor, ktorý
1.
má formát Uniform Resource Identifier (URI),
2.
je jednoznačný,
3.
je unikátny,
4.
je dlhodobo stabilný,
5.
je formátovo a štrukturálne konzistentný,
6.
je manažovateľný tak, aby umožňoval logicky rozširovať stanovenú štruktúru,
7.
je jasný, stručný a krátky,
8.
je pre fyzickú osobu jednoducho čitateľný,
9.
je bez súborových prípon,
10.
neobsahuje programátorské kľúčové slová,
11.
neobsahuje reťazec „www“,
12.
neobsahuje interpunkciu okrem znakov lomka, pomlčka a bodka, diakritiku a medzery okrem identifikátora fyzickej osoby podľa osobitného predpisu,1) kde je možné použiť interpunkciu a diakritiku,
13.
obsahuje iba malé písmená,
14.
nahrádza špeciálne znaky, napríklad výkričník, úvodzovky, percento, hviezdička, zátvorka, dolár alebo mriežka, pomlčkami a podčiarkovníkmi,
u)
tripletom znalosť vo forme „subjekt predikát objekt“,
v)
identifikátormi prepojenými údajmi koncepčný model, pri ktorom triplety pozostávajú z referencovateľných identifikátorov automatizovane spracovateľných tak, že technické zariadenie, ktoré ich spracováva, porozumie ich významu,
w)
metaúdajmi štruktúrované údaje obsahujúce informácie o primárnych údajoch, pričom primárne údaje spravidla reprezentujú určitý hmotný objekt alebo nehmotný objekt; metaúdaje sú určené najmä na vyhľadávanie, katalogizáciu a využívanie primárnych údajov,
x)
cloud computingom model umožňujúci jednoduchý samoobslužný sieťový prístup k službám informačných technológií na vyžiadanie, poskytovaným vo virtuálnom prostredí konfigurovateľných výpočtových zdrojov, ktoré môžu byť pridelené alebo uvoľnené s minimálnym úsilím a časovým obmedzením, a to na základe voliteľného škálovania a navyšovania, nezávisle od lokality zdrojov alebo lokality prístupu k nim a bez osobného kontaktu s poskytovateľom cloudovej služby, pričom využitie týchto služieb je merané a hodnotené podľa ich skutočného využitia,
y)
cloudovou službou ľubovoľný prostriedok alebo zdroj cloud computingu, poskytovaný vzdialeným prístupom na základe podmienok dohodnutých v dohode o poskytovanej úrovni cloudových služieb,
z)
dohodou o poskytovanej úrovni cloudových služieb zmluvný vzťah upravujúci parametre a kvalitu poskytovaných cloudových služieb, ktorá obsahuje úlohy a povinnosti zmluvných strán, pričom táto dohoda sa obvykle uzatvára medzi odberateľom cloudových služieb a poskytovateľom cloudových služieb alebo sprostredkovateľom cloudových služieb,
aa)
odberateľom cloudových služieb osoba, ktorá na základe dohody o poskytovanej úrovni cloudových služieb využíva cloudové služby poskytovateľa cloudových služieb,
ab)
poskytovateľom cloudových služieb osoba zodpovedná za správu cloud computingu a poskytovanie cloudových služieb, a to podľa podmienok dohodnutých v dohode o poskytovanej úrovni cloudových služieb,
ac)
prevádzkovateľom cloudových služieb osoba, ktorá na základe zmluvného vzťahu s poskytovateľom cloudových služieb zabezpečuje technické podmienky na prevádzkovanie, prepojenie a prenos cloudových služieb,
ad)
sprostredkovateľom cloudových služieb osoba, ktorá na základe zmluvného vzťahu s poskytovateľom cloudových služieb prevádzkuje využívanie, výkon a dodávku cloudových služieb,
ae)
audítorom cloudu osoba nezávislá od poskytovateľa cloudových služieb, určujúca na základe poverenia od tohto poskytovateľa kritériá auditu slúžiace na objektívne získavanie dôkazov o dodržiavaní podmienok poskytovania cloudových služieb a vykonávajúca na základe poverenia od tohto poskytovateľa systematický, nezávislý a zdokumentovaný proces ich vyhodnocovania,
af)
identifikačnou registráciou osoby proces, počas ktorého je osoba identifikovaná na základe určitých registračných údajov, z ktorých určené registračné údaje môžu byť potvrdzované, pričom výsledkom registrácie je priradenie určitej identity v určenom kontexte tejto osobe,
ag)
registračnou autoritou identifikácie poskytovateľ identifikačnej registrácie,
ah)
federáciou identít overovanie identít informačných systémov verejnej správy v správe najmenej dvoch povinných osôb, ktoré sa vykonáva u jedného poskytovateľa identít,
ai)
priamo podpísaným elektronickým dokumentom podpísaný elektronický dokument, ku ktorému sú elektronický podpis alebo elektronická pečať, ktorými sa podpisuje, pripojené ako jeho súčasť,
aj)
externe podpísaným elektronickým dokumentom podpísaný elektronický dokument, ku ktorému sú elektronický podpis alebo elektronická pečať, ktorými sa podpisuje, pripojené prostredníctvom podpisového kontajneru,
ak)
kontajnerom pre podpísané XML údaje štruktúra vo formáte Extensible Markup Language (XML) slúžiaca na prenos podpísaných údajov v tomto formáte vrátane podpísaných vyplnených údajov elektronického formulára v tomto formáte a opis ich sémantického významu prostredníctvom pripojenej
1.
definície dátovej štruktúry podpísaných údajov podľa prílohy č. 3 bodu 2.3.5 a
2.
prezentačnej schémy s transformačným jazykom podľa prílohy č. 3 bodu 2.6.7 použitej na zobrazenie obsahu podpísaných údajov,
al)
číselníkom množina údajov vo forme jednotlivých položiek číselníka, ktoré sú popísané najmenej dvojicou dátových prvkov "kód položky" a "názov položky"; "kódom položky" je textový reťazec, ktorý je v číselníku jedinečný,
am)
základným číselníkom číselník vedený centrálne prostredníctvom informačného systému verejnej správy, slúžiaci na určenie prípustných hodnôt príslušných dátových prvkov.
Technické štandardy
Štandardy pre prepojenie
§3 Sieťové protokoly
Štandardom pre sieťové protokoly je
c)
používanie skupiny protokolov Internet Procotol Security (IPSEC) na zabezpečenie sieťových protokolov.
§4 Prenos dát
(1)
Štandardom pre prenos dát je
a)
používanie protokolu File Transfer Protocol (FTP) alebo protokolu Hypertext Transfer Protocol (HTTP),
b)
podpora chráneného prenosu dát cez kryptografický protokol Secure Sockets Layer (SSL) minimálne vo verzii 3.0 alebo Transport Layer Security (TLS).
(2)
Na prenos dát elektronickou poštou sa primerane vzťahuje § 6.
§5 Špecifikácie pre prepojenie pomocou sieťových služieb
Štandardom pre špecifikácie pre prepojenie pomocou sieťových služieb je používanie Domain Name Services (DNS) ako hierarchickej služby name servera v centrálnych bodoch internetu.
§6 Prenos elektronickej pošty
Štandardom pre prenos elektronickej pošty je
a)
používanie e-mailových protokolov, ktoré zodpovedajú špecifikáciám Simple Mail Transfer Protocol (SMTP) na prenos elektronických poštových správ,
b)
podpora chráneného prenosu dát cez kryptografický protokol Secure Sockets Layer (SSL) minimálne vo verzii 3.0 alebo Transport Layer Security (TLS) na zabezpečenie prenosu elektronických poštových správ.
§7 Prístup k elektronickej poštovej schránke
Štandardom pre prístup k elektronickej poštovej schránke je
a)
používanie protokolu Post Office Protocol vo verzii 3 (POP3) alebo protokolu Internet Message Access Protocol v revidovanej verzii 4.1 (IMAP4rev1) pre prístup k verejným elektronickým poštovým službám,
b)
podpora kryptografického protokolu Secure Sockets Layer (SSL) minimálne vo verzii 3.0 alebo Transport Layer Security (TLS) pri chránenom prístupe k verejným elektronickým poštovým službám.
§8 Formát elektronických poštových správ
Štandardom pre formát elektronických poštových správ je
a)
používanie formátu Multipurpose Internet Mail Extensions (MIME) pri prenose elektronických poštových správ,
b)
používanie formátu Secure/Multipurpose Internet Mail Extensions (S/MIME) pri chránenom prenose elektronických poštových správ.
Štandardy pre prístup k elektronickým službám
§9 Aplikačné protokoly elektronických služieb
Štandardom pre aplikačné protokoly elektronických služieb je
a)
používanie protokolu Hypertext Transfer Protocol (HTTP) vo verzii 1.1 s prenosom dát vo formáte Extensible HyperText Markup Language (XHTML) vo verzii 1.0 na komunikáciu medzi klientom a webovým serverom,
b)
podpora protokolu Hypertext Transfer Protocol (HTTP) vo verzii 1.1 a Hypertext Transfer Protocol (HTTP) vo verzii 1.0 pri webových serveroch,
c)
používanie mechanizmu Hypertext Transfer Protocol State Management Mechanism (HTTP Management Mechanism) na Hypertext Transfer Protocol Session Management (HTTP Session Management) a cookies,
d)
používanie protokolu Hypertext Transfer Protocol over Secure Sockets Layer (HTTPs) alebo Transport Layer Security (TLS) pri chránenom prenose dát medzi klientom a webovým serverom a medzi webovými servermi.
§10 Adresárové služby
Štandardom pre adresárové služby je
a)
používanie aplikačného protokolu Lightweighted Directory Access Protocol vo verzii 3 (LDAP v3) na verejný prístup k adresárovým službám,
b)
používanie jazyka Directory Services Markup Language v2 (DSML v2),
c)
podpora kryptografického protokolu Secure Sockets Layer (SSL) alebo Transport Layer Security (TLS) pri chránenom verejnom prístupe k adresárovým službám.
Štandardy pre webové služby
§11 Middleware protokoly sieťovej komunikácie
Štandardom pre middleware protokoly sieťovej komunikácie je používanie
a)
protokolu Simple Object Access Protocol (SOAP) minimálne vo verzii 1.2 pri komunikácii medzi servermi v rámci jednej správy a komunikácii medzi klientom a serverom; pri otvorených údajoch je možné použiť aj protokol Representational State Transfer (REST),
b)
webových služieb na prístup klientských aplikácií prostredníctvom internetu na serverové aplikácie správy,
c)
protokolu Hypertext Transfer Protocol (HTTP) na poskytnutie vrstvy webovej služby pre existujúcu serverovú aplikáciu a komunikáciu na aplikačnej úrovni,
d)
jazyka Web Services Description Language (WSDL) na definíciu webovej služby,
e)
registra Universal Description, Discovery and Integration (UDDI) minimálne vo verzii 1.0 na komunikáciu medzi klientom a serverom,
f)
špecifikácií pre mapové služby pod
1.
OpenGIS WebMap Service (WMS),
2.
OpenGIS Web Feature Service (WFS),
3.
OpenGIS Web Coverage Service (WCS),
4.
OpenGIS Web Processing Service (WPS),
5.
OpenGIS Catalog Service for Web (CSW).
g)
schémy správ Sk-Talk minimálne vo verzii 2.0 pre asynchrónnu komunikáciu s ústredným portálom verejnej správy podľa aktuálne platnej technickej špecifikácie zverejnenej na ústrednom portáli verejnej správy.
Štandardy pre integráciu dát
§12 Popisný jazyk pre dátové prvky
Štandardom pre popisný jazyk pre dátové prvky je používanie jazyka Extensible Markup Language (XML) vo verzii 1.0 podľa World Wide Web Consortium (W3C) pre dátové prvky pri vstupe na rozhranie informačného systému verejnej správy.
§13 Prenos dátových prvkov
Štandardom pre prenos dátových prvkov je používanie
a)
jazyka schém XML Schema Definition (.xsd) minimálne vo verzii 1.0 podľa World Wide Web Consortium (W3C) na výmenu dátových prvkov medzi všetkými informačnými systémami verejnej správy nezávisle od účelu správy alebo jazyka Web Ontology Language (OWL), ak je cieľom automatizované spracovanie rozlišujúce význam obsahu dátových prvkov,jazyka Extensible Markup Language (.xml) vo verzii 1.0 podľa World Wide Web Consortium (W3C) pri výmene dátových prvkov, pričom ak je cieľom automatizované spracovanie rozlišujúce význam obsahu dátových prvkov, je možné namiesto Extensible Markup Language použiť dátový model Resource Description Framework (RDF); pri otvorených údajoch je možné použiť aj formát CSV podľa § 23 písm. e) alebo formát JavaScript Object Notation (JSON),
b)
jazyka Extensible Markup Language (.xml) vo verzii 1.0 podľa World Wide Web Consortium (W3C) pri výmene dátových prvkov, pričom ak je cieľom automatizované spracovanie rozlišujúce význam obsahu dátových prvkov, je možné namiesto Extensible Markup Language použiť dátový model Resource Description Framework (RDF); pri otvorených údajoch je možné použiť aj formát CSV podľa § 23 písm. e) alebo formát JavaScript Object Notation (JSON),
c)
znakovej sady Unicode Character Set (UCS) podľa technickej normy2) v 8 bitovom kódovaní UTF-8,
d)
transformačného jazyka XSL Transformations (XSLT) podľa World Wide Web Consortium (W3C) pri transformácii dátových prvkov,
e)
modelovacieho jazyka Geography Markup Language (GML) pri výmene priestorových dátových prvkov.
Štandardy prístupnosti a funkčnosti webových stránok
§14 Prístupnosť webových stránok
Štandardom pre prístupnosť webových stránok je dodržiavanie pravidiel podľa prílohy č. 1 bodov 1.1, 1.3, 1.4, 1.6, 2.1, 2.2, 3.1, 3.4, 3.5, 3.6, 4.3, 5.1, 5.2, 5.4, 6.1, 6.2, 7.1, 7.3, 7.4, 8.2, 8.3, 9.4, 10.1, 11.4, 12.1, 12.4, 12.5, 13.1, 13.3, 13.6, 13.11 písm. a), 13.14, 13.15, 14.1, 14.4, a ak je funkčnosť dôležitá a zároveň nie je prezentovaná ako prístupné riešenie aj na nejakom inom mieste aj dodržiavanie bodu 8.1.
§15 Obsah webového sídla
Štandardom pre obsah webového sídla je
a)
uvedenie vyhlásenia o splnení pravidiel prístupnosti webového sídla alebo jeho časti podľa prílohy č. 1; nesplnenie konkrétnych bodov alebo pravidiel sa jednoznačne uvedie vo vyhlásení,
b)
identifikácia správcu obsahu a technického prevádzkovateľa,
c)
zverejnenie kontaktných informácií správcu obsahu a technického prevádzkovateľa dostupných zo všetkých stránok webového sídla, najmenej však dostupných alebo priamo uvedených na úvodnej webovej stránke,
d)
uvedenie informácií, týkajúcich sa kompetencií a poskytovaných služieb správcu obsahu, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov, a to na jednej webovej stránke webového sídla,
e)
zverejnenie úradných hodín správcu obsahu, ak poskytuje služby verejnosti na vyhradených pracoviskách,
f)
poskytnutie obsahu webového sídla v anglickom jazyku, a to najmenej v rozsahu informácií uvedených v písmenách b) až e) a v prílohe č. 1 bode 14.4,
g)
nekombinovanie anglického obsahu a slovenského obsahu v anglickej verzii webového sídla, a to vrátane navigačných odkazov,
h)
zverejnenie najmenej jedného verejného kľúča pre chránený prenos elektronických poštových správ, ak povinná osoba takýto prenos poskytuje; verejný kľúč pre chránený prenos elektronických poštových správ sa zverejňuje spolu s kontaktnými informáciami správcu obsahu podľa písmena c),
i)
zverejnenie kontaktnej informácie, na ktorej je možné získať kontrolný reťazec znakov pre overenie pravosti certifikátov a verejných kľúčov používaných povinnou osobou pre elektronické služby verejnej správy a elektronické poštové správy,
j)
uvedenie dátumu vytvorenia webovej stránky a dátumu jej poslednej aktualizácie na webovej stránke, ktorá obsahuje otvorené údaje podľa § 52 alebo povinne zverejňované informácie podľa osobitných predpisov.3)
§16 Komponenty a funkcionality webových sídiel
Štandardom pre komponenty a funkcionality webových sídiel je
a)
poskytnutie Really Simple Syndication (RSS) kanála, ak je obsah webového sídla aktualizovaný častejšie ako jeden krát za týždeň,
b)
poskytnutie vyhľadávania kľúčových výrazov, ak webové sídlo obsahuje kumulatívne viac ako 100 publikovaných informačných webových stránok,
c)
optimalizácia webových stránok, ktoré obsahujú elektronické služby verejnej správy alebo povinne zverejňované informácie podľa osobitných predpisov3), pre aktuálne podporované verzie webových prehliadačov s podielom zastúpenia na trhu v Slovenskej republike viac ako 5% (ďalej len „podporovaná verzia webového prehliadača”), a to
1.
používaním iba takých programovacích prvkov v kóde webových stránok, ktoré sú korektne interpretované vo všetkých podporovaných verziách webových prehliadačov alebo
2.
aktívnym rozoznávaním typu prehliadača webovými stránkami, pomocou ktorého sú tieto webové stránky zobrazované, a na základe toho upravovaním ich vzhľadu a správania sa s cieľom dosiahnuť rovnakú použiteľnosť vo všetkých podporovaných verziách webových prehliadačov.
§17 Vizuálne rozloženie webových stránok
Štandardom pre vizuálne rozloženie webových stránok je
a)
umiestnenie navigačného odkazu „kontakt“ alebo jeho ekvivalentu na začiatku alebo na konci hlavného navigačného menu, ak je navigačný odkaz jeho súčasťou,
b)
jednoznačné odlíšenie navigačného odkazu „kontakt“ alebo jeho ekvivalentu od ostatného obsahu, ak nie je súčasťou hlavného navigačného menu,
c)
jednoznačné odlíšenie kontaktných informácií od ostatného obsahu, ak sú priamo uvedené na úvodnej webovej stránke,
d)
umiestnenie kontaktných informácií správcu obsahu a technického prevádzkovateľa alebo odkazu na kontaktné informácie aj osobitne v spodnej časti webovej stránky.
Štandardy použitia súborov
§18 Všeobecné použitie formátov
Štandardom pre všeobecné použitie formátov je
a)
používanie ľubovoľného formátu pri výmene súborov vrátane ľubovoľných obmedzujúcich podmienok, ak vopred súhlasia všetky zúčastnené strany a technické podmienky to umožňujú,
b)
používanie ľubovoľného formátu pri výmene a zverejňovaní iných typov súborov ako sú uvedené v § 19 až 25,
c)
používanie najmä písiem Arial, Times New Roman a Courier New v textových súboroch, tabuľkových súboroch a ďalších typoch súborov, kde je to technicky uskutočniteľné, a to pri zverejňovaní súborov, vrátane zverejňovania na webovom sídle, a ak je použitie fontov potrebné pre zobrazenie obsahu súborov,
d)
spracovanie a rozoznávanie textových častí obsahu ľubovoľného formátu súboru v tlačených fontoch ako textu, ak je to technicky uskutočniteľné, a to najmä formátu textového súboru Portable Document Format (.pdf) minimálne vo verzii 1.3 a maximálne vo verzii 1.5, pričom
1.
takýto súbor nie je iba skenovaným obrázkom,
2.
sa v súbore správne špecifikuje použitý jazyk,
3.
obmedzenia používania súboru neobmedzujú funkčnosť asistenčných technológií pre prístupnosť,
4.
štruktúra súboru je prístupná a zrozumiteľná aj pri lineárnom usporiadaní,
5.
sa správne používajú štýly pre vyjadrenie sémantickej štruktúry obsahu súboru,
6.
pre netextové časti súboru sa poskytujú alternatívne textové opisy,
7.
súbor v tomto formáte sa podľa možnosti správne označkuje a doplní navigačnými prvkami,
e)
podpora vysporiadania autorských a licenčných práv podľa osobitných predpisov4) na ich ďalšie použitie, ak sa používajú fonty,
f)
používanie správnych prípon súborov patriacich danému typu súboru.
§19 Textové súbory
Štandardom pre textové súbory je
a)
pri úkonoch súvisiacich s poskytovaním elektronických služieb verejnej správy alebo povinným poskytovaním informácií podľa osobitných predpisov3) prijímanie a čítanie všetkých doručených formátov textových súborov, ktorými sú
1.
Hypertext Markup Language (.html, .htm) alebo Extensible Hypertext Markup Language (.xhtml) podľa World Wide Web Consortium (W3C),
2.
Portable Document Format (.pdf) minimálne vo verzii 1.3 a maximálne vo verzii 1.5,
3.
Text Format (.txt) v kódovaní UTF-8,
b)
prijímanie a čítanie formátov textových súborov podľa písmena a) a ďalších formátov na základe vlastného uváženia doručených, a to napríklad formátov textových súborov, ktorými sú
1.
Open Document Format (.odt) maximálne vo verzii 1.2 podľa Organizácie na presadzovanie noriem pre štruktúrované informácie (OASIS),
2.
Office Open XML (.docx) vo verzii podľa technickej normy,5)
e)
používanie iného formátu textových súborov ako je uvedené v písmenách a) a b) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle, ak je súčasne odoslaný alebo na rovnakom mieste alebo webovej stránke zverejnený rovnaký obsah v rovnakej štruktúre najmenej v jednom z formátov textových súborov uvedených v písmene a) alebo v písmene b),
i)
používanie formátu textového súboru uvedeného v písmene a) druhom bode pre odosielanie alebo zverejňovanie súborov s prezentáciou,
j)
používanie iného formátu súborov s prezentáciou ako je uvedené v písmene i) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah v rovnakej štruktúre najmenej v jednom z formátov textových súborov uvedených v písmene a) prvom a druhom bode.
§20 Grafické súbory
Štandardom pre grafické súbory je pre
a)
rastrovú grafiku prijímanie a čítanie všetkých doručených formátov grafických súborov, ktorými sú
1.
Graphics Interchange Format (.gif),
2.
Portable Network Graphics (.png),
3.
Joint Photographic Experts Group (.jpg, .jpeg, .jpe, .jfif, .jfi, .jif), najmä Joint Photographic Experts Group File Interchange Format (JFIF) podľa technickej normy8),
4.
Tagged Image File Format (.tif, .tiff) vo verzii 6.0, najmä Baseline TIFF,
b)
rastrovú grafiku používanie najmenej jedného z formátov grafických súborov uvedených v písmene a) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,
c)
rastrovú grafiku používanie iného formátu grafických súborov ako je uvedené v písmene a) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej v jednom z formátov grafických súborov uvedených v písmene a),
d)
vektorovú grafiku prijímanie a čítanie doručeného formátu grafických súborov, ktorým je Scalable Vector Graphics (.svg) podľa World Wide Web Consortium (W3C),
e)
vektorovú grafiku používanie formátu grafických súborov uvedenom v písmene d) alebo formátu Portable Document Format (.pdf) minimálne vo verzii 1.3 a maximálne vo verzii 1.5 pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle; ak sa predpokladá ďalšia úprava, používa sa na tieto účely iba formát grafických súborov podľa písmena d) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,
f)
vektorovú grafiku používanie iného formátu grafických súborov, ako je uvedené v písmene d), pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej vo formáte grafických súborov uvedenom v písmene d),
g)
grafiku uloženú v textových súboroch dodržiavanie štandardu podľa písmen a) až f) a štandardu podľa § 19.
§21 Audio a video súbory
Štandardom pre audio a video súbory je
a)
prijímanie a čítanie všetkých doručených kontajnerových formátov audio a video súborov, ktorými sú
1.
Moving Picture Experts Group (.mpg, .mpeg. .mp4, .m4a a podobne),
2.
OGG (.ogg, .oga, .ogv, .ogx),
3.
Waveform Audio File Format s obsahom kódovaným pomocou Linear Pulse Code Modulation (.wav),
4.
Audio Interchange File Format s obsahom kódovaným pomocou Linear Pulse Code Modulation (.aiff, .aif),
b)
používanie najmenej jedného z kontajnerových formátov audio a video súborov uvedených v písmene a) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,
c)
používanie iného kontajnerového formátu audio a video súborov, ako je uvedené v písmene a), pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej v jednom z kontajnerových formátov audio a video súborov uvedených v písmene a),
d)
prijímanie a čítanie všetkých doručených kompresných formátov audio a video súborov, ktorými sú
1.
MPEG-1, MPEG-2 a MPEG-4,
2.
MPEG-1 Audio Layer III (.mp3),
3.
H.263 a H.264,
4.
Ogg Vorbis (.ogg, .oga),
5.
Ogg Theora (.ogv),
e)
používanie najmenej jedného z kompresných formátov audio a video súborov uvedených v písmene d) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,
f)
používanie iného kompresného formátu audio a video súborov ako je uvedené v písmene d) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej v jednom z kompresných formátov audio a video súborov uvedených v písmene d),
g)
používanie jedného z formátov uvedených v písmenách a) a d) alebo formátu WMA DRM10 (.wma), ak sa vyžaduje poskytovanie licencovaného obsahu za účelom poskytnutia služieb zdravotne postihnutým osobám,
§22 Súbory pre audio a video streaming
Štandardom pre súbory pre audio a video streaming je
a)
používanie formátov Ogg Vorbis (.ogg, .oga), MPEG-4 Advanced Audio Coding alebo MPEG-1 Audio Layer III (.mp3) pre audio streaming,
b)
používanie formátov MPEG-4 part 10, MPEG-4 part 2 alebo Ogg Theora (.ogv) pre video streaming,
c)
používanie formátov MPEG-4 part 14 alebo Ogg pre kontajnerové formáty streamingu,
g)
poskytovanie audio alebo video streamingu aj bez potreby použitia zásuvných modulov alebo doplnkov do webových prehliadačov, napríklad zverejnením odkazu na zdroj streamingu, a to na rovnakej webovej stránke a v tvare Uniform Resource Locator (URL), ak sa pri poskytovaní audio alebo video streamingu z webových sídiel vyžaduje inštalácia alebo aktualizácia zásuvných modulov alebo doplnkov do webových prehliadačov podľa § 16 písm. c).
§24 Súbory obsahujúce tabuľky
Štandardom pre súbory obsahujúce tabuľky je
a)
prijímanie a čítanie všetkých doručených formátov súborov obsahujúcich tabuľky, ktorými sú formáty textových súborov uvedených v § 19 písm. a),
§25 Formáty pre kompresiu súborov
(1)
Štandardom pre formáty pre kompresiu súborov je
a)
prijímanie a čítanie všetkých doručených formátov pre kompresiu súborov, ktorými sú
1.
ZIP (.zip) vo verzii 2.0,
2.
TAR (.tar),
3.
GZIP (.gz),
4.
TAR kombinovaný s GZIP (.tgz, .tar.gz),
b)
používanie najmenej jedného z typov formátov pre kompresiu súborov uvedených v písmene a) pri ich odosielaní alebo zverejňovaní, vrátane ich zverejňovania na webovom sídle,
c)
používanie iného formátu pre kompresiu súborov ako je uvedené v písmene a) pri jeho zverejňovaní na webovom sídle, ak je súčasne na rovnakej webovej stránke zverejnený rovnaký obsah najmenej v jednom z formátov pre kompresiu súborov uvedených v písmene a).
(2)
Na súbory obsiahnuté v kompresných súboroch sa vzťahujú ustanovenia § 18 až 24.
Štandardy názvoslovia elektronických služieb
§26 Tvar e-mailových adries používateľov informačných systémov verejnej správy
Štandardom pre tvar e-mailových adries používateľov informačných systémov verejnej správy je
a)
používanie celého mena a priezviska používateľa pri názvoch osobných e-mailových adries zamestnancov povinnej osoby poskytnutých prevádzkovateľom informačného systému verejnej správy,
b)
používanie e-mailovej adresy používateľa bez diakritiky pred deliacim znakom @ v tvare „meno.priezvisko“,
c)
používanie čísla za priezviskom, bez medzery, ak je identické meno aj priezvisko viacerých používateľov,
d)
uskutočnenie sekundárnej identifikácie oddelením bodkou, a to v tvare „meno.priezvisko.identifikácia@“, ak je potrebná sekundárna identifikácia organizácií pri spoločnom rovnakom tvare adresy za deliacim znakom @.
§27 Tvar generických e-mailových adries používateľov informačných systémov verejnej správy
Štandardom pre tvar generických e-mailových adries používateľov informačných systémov verejnej správy je
a)
používanie pravidiel, že
1.
generické e-mailové adresy špecifických funkcií v orgánoch verejnej správy majú pred deliacim znakom @ názov funkcie bez diakritiky, napríklad „minister“, „tajomnik“, „veduci“, „predseda“, „primator“, „starosta“,
2.
e-mailové adresy orgánov verejnej správy slúžiace na poskytovanie informácií osobám podľa osobitného predpisu10) a slúžiace na prijímanie sťažností podľa osobitného predpisu11) majú pred deliacim znakom @ tvar „info“; na prijímanie sťažností môže byť používaná aj osobitná e-mailová adresa „staznosti@“,
3.
e-mailové adresy prevádzkovateľov webových stránok orgánov verejnej správy slúžiace pre ich komunikáciu s inými orgánmi verejnej správy a verejnosťou majú pred deliacim znakom @ tvar „webmaster“,
4.
e-mailová adresa orgánu verejnej správy, ktorá prevádzkuje elektronickú podateľňu slúžiacu pre kontakt s ňou, má pred deliacim znakom @ tvar „podatelna“,
5.
e-mailové adresy útvarov orgánov verejnej správy slúžiace pre ich komunikáciu s inými orgánmi verejnej správy a verejnosťou majú pred deliacim znakom @ iba zaužívanú skratku útvaru,
6.
e-mailová adresa gestorov štandardov pre informačné systémy verejnej správy, ktorá slúži pre komunikáciu s inými orgánmi verejnej správy a verejnosťou týkajúcu sa štandardov, ktoré sú v ich gescii, má pred deliacim znakom @ tvar „standard“,
b)
používanie e-mailových adries uvedených v písmene a) v prvom až šiestom bode pri elektronickej komunikácii s orgánmi verejnej správy a s verejnosťou,
c)
uskutočnenie sekundárnej identifikácie oddelením bodkou, a to v tvare „generickáadresa.identifikácia@“, ak je potrebná sekundárna identifikácia organizácií pri spoločnom rovnakom tvare adresy za deliacim znakom @.
§28 Tvar doménových mien webových sídiel orgánov štátnej správy
(1)
Štandardom pre tvar doménových mien webových sídiel orgánov štátnej správy je používanie tvaru „www.zaužívaná skratka bez diakritiky.gov.sk“ pre názvy webových sídiel orgánov štátnej správy, ktoré sú uzlami siete GOVNET.
(2)
Ak dva alebo viac orgánov štátnej správy, ktoré sú uzlami siete GOVNET, majú rovnakú zaužívanú skratku, skratka sa doplní o nasledujúce písmená z názvu týchto orgánov.
Bezpečnostné štandardy
Štandardy pre architektúru riadenia
§29 Riadenie informačnej bezpečnosti
Štandardom pre riadenie informačnej bezpečnosti je
a)
vypracovanie a schválenie bezpečnostnej politiky povinnej osoby, ktorej obsahom je
1.
určenie bezpečnostných cieľov povinnej osoby z hľadiska informačnej bezpečnosti,
2.
určenie spôsobov vyhodnocovania bezpečnostných cieľov, kritérií vyhodnocovania ich dosahovania, spôsobov priebežného hodnotenia ich adekvátnosti a spôsobov kontroly postupov využívaných na ich dosahovanie,
3.
určenie úlohy vedenia povinnej osoby pri zaisťovaní informačnej bezpečnosti a uvedenie vyhlásenia vedenia povinnej osoby o podpore bezpečnostnej politiky povinnej osoby,
4.
určenie všeobecných a špecifických zodpovedností a povinností v oblasti informačnej bezpečnosti a stanovenie potrebných pozícií pre manažment informačnej bezpečnosti,
5.
určenie povinnosti pre zaistenie nenarušenia informačnej bezpečnosti povinnej osoby,
6.
zhodnotenie súladu bezpečnostnej politiky povinnej osoby so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi povinnej osoby a jej zmluvnými záväzkami,
7.
určenie požiadaviek na informačné systémy verejnej správy, vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov, vnútorných predpisov povinnej osoby a jej zmluvných záväzkov a určenie spôsobu vedenia a aktualizácie dokumentácie o informačných systémoch verejnej správy,
8.
určenie rozsahu a úrovne ochrany všetkých informačných systémov verejnej správy vrátane hodnotenia slabých miest a ohrození,
9.
určenie rámca pre manažment rizík u povinnej osoby v súvislosti s aktívami, od ktorých závisí činnosť informačných systémov verejnej správy, alebo ktoré závisia od činnosti informačných systémov verejnej správy; rámec určí, najmä ktoré aktíva sú pre povinnú osobu kritické, čo ich ohrozuje a zásady ich ochrany,
10.
určenie rozsahu a periodicity auditu informačnej bezpečnosti u povinnej osoby a zároveň určenie udalosti v informačných systémoch verejnej správy, o ktorých sa vytvára záznam auditu,
11.
určenie operačných smerníc pre zálohovanie a určenie ktoré skupiny údajov, v akom rozsahu, akým spôsobom a s akou periodicitou sa zálohujú v prevádzkovej zálohe a archivačnej zálohe,
12.
určenie periodicity monitorovania bezpečnosti a aktualizácie softvéru,
13.
určenie dokumentov, ktoré povinná osoba na zaistenie informačnej bezpečnosti vypracuje a uvedie ich zoznam,
14.
určenie postupu pri revízii bezpečnostnej politiky povinnej osoby vrátane periodicity pravidelných a dôvodov mimoriadnych revízií bezpečnostnej politiky povinnej osoby,
b)
zabezpečenie realizácie a dodržiavania schválenej bezpečnostnej politiky povinnej osoby,
c)
určenie osoby alebo osôb zodpovedných za informačnú bezpečnosť povinnej osoby vrátane zodpovednosti za bezpečnosť všetkých informačných systémov verejnej správy,
d)
určenie jednotlivých úloh osoby alebo osôb zodpovedných za informačnú bezpečnosť v súlade s bezpečnostnou politikou povinnej osoby,
e)
zabezpečenie koordinácie aktivít organizačných zložiek povinnej osoby pri riešení informačnej bezpečnosti,
f)
určenie konkrétnej zodpovednosti za jednotlivé aktíva povinnej osoby,
g)
určenie privilegovaných používateľských rolí v informačných systémoch verejnej správy, určenie bezpečnostných požiadaviek na jednotlivé privilegované používateľské roly a určenie, ktoré používateľské roly nie je možné navzájom zlúčiť; privilegovanými používateľskými roľami sú najmä správca systému, operátor, používateľ, audítor a programátor.
§30 Personálna bezpečnosť
Štandardom pre personálnu bezpečnosť je
a)
zabezpečenie, aby boli všetci zamestnanci povinnej osoby a osoby, ktoré vykonávajú činnosti pre povinnú osobu vyplývajúce zo zmluvných záväzkov (ďalej len „tretia strana“) poučení o schválenej bezpečnostnej politike povinnej osoby a o povinnostiach z nej vyplývajúcich,
b)
zabezpečenie, aby boli zamestnanci povinnej osoby a tretia strana poučení o svojich právach a povinnostiach predtým, ako získajú prístup k informačnému systému verejnej správy; v prípade rozdielnych práv a povinností pre rôzne informačné systémy verejnej správy sa poučenie zopakuje a jeho obsah sa primerane upraví,
c)
zabezpečenie, aby povinnosti vyplývajúce z bezpečnostnej politiky povinnej osoby a z pracovného zaradenia zamestnanca boli uvedené v jeho pracovnej zmluve alebo inom dokumente týkajúcom sa jeho právneho vzťahu s povinnou osobou,
d)
vypracovanie postupu pre disciplinárne konanie vo vzťahu k zamestnancovi alebo vo vzťahu k tretej strane, ktorí porušia bezpečnostnú politiku povinnej osoby alebo niektorý zo súvisiacich predpisov,
e)
zabezpečenie povinnosti zamestnancov oznamovať bezpečnostné incidenty v súlade s postupmi podľa § 37,
f)
vypracovanie postupu pri ukončení pracovného pomeru vlastného zamestnanca a pri ukončení spolupráce s externým pracovníkom alebo treťou stranou, ktorým sa zabezpečí
1.
prípadné obmedzenie vo vzťahu k bývalému zamestnancovi, ktorým je najmä mlčanlivosť a obmedzenie na výkon činností po istú dobu po ukončení zamestnania,
2.
navrátenie pridelených zariadení, ktorými sú najmä počítače, pamäťové médiá, čipové karty a navrátenie informačných aktív, ktorými sú najmä programy, dokumenty a údaje,
3.
odstránenie informácií povinnej osoby zo zariadení pridelených zamestnancovi, ktorými sú najmä počítače, notebooky, pamäťové médiá a ďalšie mobilné elektronické zariadenia,
4.
zrušenie prístupových práv v informačných systémoch verejnej správy,
5.
odovzdanie výsledkov práce v súvislosti s informačnými systémami verejnej správy, ktorými sú najmä programy vrátane dokumentácie a vlastné elektronické dokumenty.
§31 Manažment rizík pre oblasť informačnej bezpečnosti
Štandardom pre manažment rizík pre oblasť informačnej bezpečnosti je
a)
implementácia systému riadenia a monitorovania rizík v súvislosti s informačnými systémami verejnej správy, a to najmä podľa relevantných technických noriem a pravidelné zbieranie relevantných údajov súvisiacich s rizikami,
b)
používanie systému riadenia a monitorovania rizík pri všetkých procesoch riadenia informačnej bezpečnosti,
c)
identifikácia, analýza a hodnotenie rizík spojených s využívaním aktív a informačných systémov verejnej správy mimo priestorov povinnej osoby a zavedenie primeraných postupov a opatrení na redukciu týchto rizík,
d)
analyzovanie procesov povinnej osoby, ktoré sú podstatné pre plnenie činnosti povinnej osoby z hľadiska ich závislosti na informačných systémoch verejnej správy a určenie procesov, ktoré nemôžu prebiehať v prípade výpadku alebo obmedzenia funkčnosti príslušných informačných systémov verejnej správy; tieto procesy sú kritickými procesmi,
e)
analyzovanie rizík, vyplývajúcich z hrozieb pre informačné systémy verejnej správy, od ktorých závisia kritické procesy; tieto informačné systémy sú kritickými informačnými systémami verejnej správy,
f)
vypracovanie plánov na obnovu činnosti nefunkčných, poškodených alebo zničených kritických informačných systémov verejnej správy.
§32 Kontrolný mechanizmus riadenia informačnej bezpečnosti
Štandardom pre kontrolný mechanizmus riadenia informačnej bezpečnosti je
a)
dodržiavanie bezpečnostnej politiky povinnej osoby a zabezpečenie a vykonávanie vnútornej kontroly alebo auditu informačnej bezpečnosti, ktorého periodicita sa určuje v bezpečnostnej politike povinnej osoby,
b)
zabezpečenie archivácie, ochrany a vyhodnocovania auditných správ.
Štandardy minimálneho technického zabezpečenia
§33 Ochrana proti škodlivému kódu
Štandardom pre ochranu proti škodlivému kódu je
a)
zavedenie ochrany informačných systémov verejnej správy pred škodlivým kódom najmenej v rozsahu
1.
kontroly prichádzajúcej elektronickej pošty na prítomnosť škodlivého kódu a nepovolených typov príloh,
2.
detekcie prítomnosti škodlivého kódu na všetkých používaných zariadeniach informačného systému verejnej správy,
3.
kontroly súborov prijímaných zo siete internet a odosielaných do siete internet na prítomnosť škodlivého softvéru,
4.
detekcie prítomnosti škodlivého kódu na všetkých webových sídlach povinnej osoby,
b)
zavedenie ochrany pred nevyžiadanou elektronickou poštou,
c)
používanie len takého softvéru, ktorý je legálny a povolený príslušnými vnútornými predpismi povinnej osoby,
d)
určenie pravidiel pre sťahovanie súborov prostredníctvom externých sietí,
e)
podpora zabezpečenia autenticity a integrity súborov pomocou kryptografických prostriedkov, ktorým je najmä elektronický podpis,
f)
podpora šifrovania elektronických dokumentov.
§34 Sieťová bezpečnosť
Štandardom pre sieťovú bezpečnosť je
a)
zabezpečenie ochrany vonkajšieho a vnútorného prostredia prostredníctvom nástroja sieťovej bezpečnosti (firewall) pre informačné systémy verejnej správy,
b)
vedenie evidencie o všetkých miestach prepojenia sietí v správe povinnej osoby vrátane prepojení s externými sieťami,
c)
zabezpečenie, aby pre každé prepojenie podľa písmena b) bol vypracovaný interný akt riadenia prístupu medzi týmito sieťami podľa § 41.
§35 Fyzická bezpečnosť a bezpečnosť prostredia
Štandardom pre fyzickú bezpečnosť a bezpečnosť prostredia je
a)
umiestnenie informačného systému verejnej správy v takom priestore, aby informačný systém verejnej správy alebo aspoň jeho najdôležitejšie komponenty boli chránené pred nepriaznivými prírodnými vplyvmi a vplyvmi prostredia, možnými dôsledkami havárií technickej infraštruktúry a fyzickým prístupom nepovolaných osôb (ďalej len „zabezpečený priestor“),
b)
oddelenie zabezpečeného priestoru od ostatných priestorov fyzickými prostriedkami najmä stenami a zábranami,
c)
zabezpečenie, aby sa v okolí zabezpečeného priestoru nevyskytovali zariadenia, ktorými sú najmä kanalizácia a vodovod alebo materiály, ktorými sú najmä horľaviny, ktoré by mohli ohroziť informačný systém verejnej správy umiestnený v tomto zabezpečenom priestore,
d)
vypracovanie a implementácia pravidiel pre prácu v zabezpečenom priestore,
e)
zabezpečenie ochrany pred výpadkom zdroja elektrickej energie pre tie časti informačného systému verejnej správy, ktoré vyžadujú nepretržitú prevádzku a zabezpečenie, aby takýto výpadok nenastal,
f)
zabezpečenie, aby boli existujúce záložné kapacity informačného systému verejnej správy, zabezpečujúce funkčnosť alebo náhradu informačného systému verejnej správy, umiestnené v sekundárnom zabezpečenom priestore, dostatočne vzdialenom od zabezpečeného priestoru,
g)
zabezpečenie, aby bola prevádzka, používanie a manažment informačného systému verejnej správy v súlade s osobitnými predpismi, vnútornými predpismi povinnej osoby a jej zmluvnými záväzkami,
h)
vypracovanie, zavedenie a kontrola dodržiavania pravidiel pre
1.
údržbu, uchovávanie a evidenciu technických komponentov informačného systému verejnej správy a zariadení informačného systému verejnej správy,
2.
používanie zariadení informačného systému verejnej správy na iné účely, na aké boli pôvodne určené,
3.
používanie zariadení informačného systému verejnej správy mimo určených priestorov,
4.
vymazávanie, vyraďovanie a likvidovanie zariadení informačného systému verejnej správy a všetkých typov relevantných záloh,
5.
prenos technických komponentov informačného systému verejnej správy alebo zariadení informačného systému verejnej správy mimo priestorov povinnej osoby,
6.
narábanie s elektronickými dokumentmi, dokumentáciou systému, pamäťovými médiami, vstupnými a výstupnými údajmi informačného systému verejnej správy tak, aby sa zabránilo ich neoprávnenému zverejneniu, odstráneniu, poškodeniu alebo modifikácii,
i)
stanovenie parametrov pre informačné systémy verejnej správy, ktoré definujú maximálnu prípustnú dobu výpadku informačného systému verejnej správy a vytvorenie a zavedenie opatrení, ktoré sú zamerané na riešenie obnovy prevádzky v prípade výpadku informačného systému verejnej správy.
§36 Aktualizácia softvéru
Štandardom pre aktualizáciu softvéru je
a)
zabezpečenie aktualizácie verzií inštalovaného ochranného softvéru, zabezpečujúceho ochranu podľa § 33 písm. a) a b) a § 34 písm. a), vrátane zabezpečenia všetkých ostatných komponentov a pripájaných prostriedkov,
b)
vykonanie aktualizácie minimálne v súlade s bezpečnostnou politikou povinnej osoby.
§37 Monitorovanie a manažment bezpečnostných incidentov
Štandardom pre monitorovanie a manažment bezpečnostných incidentov je
a)
vypracovanie interného aktu obsahujúceho
1.
postup pri ohlasovaní bezpečnostných incidentov a odhalených slabých miest informačných systémov verejnej správy, najmä za účelom včasného prijatia preventívnych a nápravných opatrení,
2.
postup pri riešení jednotlivých typov bezpečnostných incidentov a spôsob ich vyhodnocovania,
3.
spôsob evidencie bezpečnostných incidentov a použitých riešení,
b)
zabezpečenie, aby o postupoch podľa písmena a) boli primeraným spôsobom informovaní všetci používatelia informačného systému verejnej správy, a aby boli tieto postupy dodržiavané,
c)
zavedenie evidencie každého výpadku informačného systému verejnej správy a spôsobu jeho riešenia,
d)
pre povinné osoby podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona používanie systému na detekciu prienikov, ktorý monitoruje bezpečnosť najmenej v rozsahu Intrusion Detection System (IDS),
e)
vytvorenie a prevádzka kontaktného miesta povinnej osoby pre ohlasovanie bezpečnostných incidentov a odhalených slabých miest informačných systémov verejnej správy v správe povinnej osoby.
§38 Periodické hodnotenie zraniteľnosti
Štandardom pre periodické hodnotenie zraniteľnosti je pravidelné hodnotenie slabých miest a ohrození informačného systému verejnej správy identifikovaných podľa bezpečnostnej politiky povinnej osoby s periodicitou najmenej raz ročne.
§39 Zálohovanie
Štandardom pre zálohovanie je
a)
zabezpečenie vytvorenia archivačnej zálohy a prevádzkovej zálohy podľa periodicity určenej v bezpečnostnej politike povinnej osoby, najmenej raz za týždeň, ak ide o prevádzkovú zálohu a najmenej raz za dva mesiace, ak ide o archivačnú zálohu,
b)
vyhotovenie archivačnej zálohy v dvoch kópiách,
c)
zabezpečenie vykonania testu funkcionality dátového nosiča archivačnej zálohy a prevádzkovej zálohy a v prípade nefunkčnosti, najmä pri nečitateľnosti alebo chybách pri čítaní, opätovné vytvorenie zálohy na inom dátovom nosiči,
d)
zabezpečenie vykonania testu obnovy informačného systému verejnej správy a údajov z prevádzkovej zálohy najmenej raz za jeden rok.
§40 Fyzické ukladanie záloh
Štandardom pre fyzické ukladanie záloh je
a)
fyzické ukladanie prevádzkových záloh, jednej kópie archivačnej zálohy a dátových nosičov s licencovaným softvérom do uzamykateľného priestoru,
b)
fyzické ukladanie druhej kópie archivačnej zálohy v inom objekte ako sa nachádzajú technické prostriedky informačného systému verejnej správy, ktorého údaje boli archivované tak, aby bolo minimalizované riziko poškodenia alebo zničenia dátových nosičov archivačnej zálohy v dôsledku požiaru, záplavy alebo inej živelnej pohromy.
§41 Riadenie prístupu
Štandardom pre riadenie prístupu je
a)
zavedenie identifikácie používateľa a následnej autentizácie pri vstupe do informačného systému verejnej správy,
b)
vypracovanie interného aktu riadenia prístupu k údajom a funkciám informačného systému verejnej správy založenej na zásade, že používateľ má prístup iba k tým údajom a funkciám, ktoré sú potrebné na vykonávanie jeho úloh,
c)
určenie postupu a zodpovednosti v súvislosti s prideľovaním prístupových práv používateľom,
d)
určenie požiadaviek, ktoré majú používatelia v súlade s bezpečnostnou politikou povinnej osoby dodržiavať pri používaní informačného systému verejnej správy,
e)
automatické zaznamenávanie zmien v pridelenom prístupe a ich archivácia počas celej doby činnosti informačného systému verejnej správy,
f)
určenie bezpečnostných zásad pre mobilné pripojenie do informačného systému verejnej správy a pre prácu na diaľku; mobilným pripojením je najmä prenosný počítač a personal digital assistant (PDA),
g)
zabezpečenie, aby používatelia nepoužívali informačné systémy verejnej správy na nelegálne účely,
h)
umožniť fyzickým osobám zodpovedným za správu a prevádzku informačných systémov verejnej správy prístup iba k takým údajom a funkciám v týchto informačných systémoch verejnej správy, ktoré nevyhnutne potrebujú na vykonávanie pridelených úloh,
i)
automatické zaznamenávanie každého prístupu každého používateľa vrátane administrátora do informačného systému verejnej správy, zamedzenie možnosti zmeny týchto záznamov a zamedzenie možnosti vymazania týchto záznamov bez schválenia zodpovednou osobou určenou podľa § 29 písm. c),
j)
vedenie formalizovanej dokumentácie prístupových práv všetkých používateľov informačného systému verejnej správy.
§42 Aktualizácia informačno-komunikačných technológií
Štandardom pre aktualizáciu informačno-komunikačných technológií je
a)
zavedenie postupov s počiatočným stanovením a zahrnutím bezpečnostných požiadaviek a schvaľovacieho procesu pre
1.
zmenu konfigurácie, zavádzanie nových alebo aktualizáciu a rozširovanie funkcionality existujúcich informačných systémov verejnej správy alebo ich častí; v prípade automatizovanej on-line aktualizácie sa schvaľovanie zavádza iba, ak si vyžaduje finančné zdroje alebo je aktualizácia príliš rozsiahla,
2.
zavádzanie nových informačno-komunikačných technológií u povinnej osoby najmä s ohľadom na zaistenie kompatibility a zachovanie potrebnej úrovne bezpečnosti,
b)
vymenovanie zástupcu správcu alebo prevádzkovateľa informačného systému verejnej správy, zodpovedného za informačnú bezpečnosť a činnosti podľa písmena a),
c)
vymenovanie zástupcu dodávateľa, ak je dodávateľom činnosti podľa písmena a) tretia strana, zodpovedného za informačnú bezpečnosť,
d)
vykonanie testovania pre činnosti podľa písmena a) a vytvorenie dokumentácie o spôsobe testovania a o dosiahnutých výsledkoch, a to najmenej vykonanie interného používateľského testovania v rozsahu najmenej jedného týždňa pred odovzdaním informačného systému verejnej správy, jeho časti alebo súvisiacej aplikácie dodávateľom a zahrnutie jeho výstupov do dokumentácie o spôsobe testovania a o dosiahnutých výsledkoch,
e)
uchovávanie a aktualizácia dokumentácie o informačných systémoch verejnej správy alebo ich častiach, ktorá obsahuje
1.
používateľskú dokumentáciu, ktorou je návod na používanie informačného systému verejnej správy,
2.
administrátorskú dokumentáciu, ktorou je návod na správu a prevádzku informačného systému verejnej správy,
3.
prevádzkovú dokumentáciu, ktorou je dokumentácia o architektúre informačného systému verejnej správy alebo jeho časti, jeho konfigurácii a väzbách na existujúce informačné systémy verejnej správy.
§43 Účasť tretej strany
Štandardom pre účasť tretej strany je
a)
analýza rizík v súvislosti s informačnými systémami verejnej správy podľa § 31, vyplývajúcich z činnosti tretích strán v týchto informačných systémoch, najmä dodávateľov, externých spolupracovníkov, orgánov verejnej správy, fyzických osôb a zaistenie takých technických, organizačných a právnych podmienok pre činnosť tretích strán v informačných systémoch verejnej správy, aby nebola narušená bezpečnosť informačného systému verejnej správy a bezpečnostná politika povinnej osoby,
b)
zabezpečenie, aby boli v zmluvách s treťou stranou o poskytovaní služieb súvisiacich s informačným systémom verejnej správy uvedené bezpečnostné požiadavky na tieto služby,
c)
zamedzenie prístupu tretích strán ku všetkým údajom v informačnom systéme verejnej správy, ktoré sa považujú za aktíva, alebo umožnenie prístupu tretích strán k takýmto údajom na základe zmluvy tak, aby nebola narušená bezpečnosť informačného systému verejnej správy a bezpečnostná politika povinnej osoby,
d)
zabezpečenie kontroly plnenia bezpečnostných požiadaviek podľa písmena b),
e)
zabezpečenie, aby nesplnenie bezpečnostných požiadaviek podľa písmen b) a c) alebo podľa § 42 písm. a), c) a d) bolo dôvodom na neukončenie príslušnej etapy projektu alebo neschválenie prevzatia vykonávanej činnosti.
Dátové štandardy
§45 Výmena údajov medzi informačnými systémami verejnej správy
Štandardom pre výmenu údajov medzi informačnými systémami verejnej správy je pri výmene obsahovo príslušných informácií použitie dátových prvkov uvedených v prílohe č. 2. Ak neexistujú obsahovo vhodné dátové prvky, použijú sa vlastné dátové prvky.
§46 Referencovateľný identifikátor
Štandardom pre referencovateľný identifikátor je
a)
používanie referencovateľného identifikátora v štruktúre "{základná Uniform Resource Identifier (URI)}{zdrojová cesta}/{typ}/{trieda}/{podtrieda1/ podtrieda2/...}/{referencia}", pričom
1.
základnú Uniform Resource Identifier (URI) tvorí „http://”,
2.
zdrojovú cestu tvorí „data.gov.sk“,
3.
typ tvorí jeden z reťazcov, ktorými sú
3a.
„id”, ak sa identifikuje neinformačný zdroj, ktorým je entita skutočného sveta,
3b.
„doc“, ak sa identifikuje dokument, vrátane takého dokumentu, ktorý opisuje neinformačný zdroj,
3c.
„def“, ak sa identifikuje definícia konkrétneho konceptu,
3d.
„set“, ak sa identifikuje súbor údajov,
4.
triedu tvorí slovo alebo reťazec, ktoré zachytávajú podstatu identifikovanej entity skutočného sveta, napríklad "škola", a to podľa zoznamu referencovateľných identifikátorov zverejňovaného prostredníctvom webového sídla ministerstva,
5.
podtriedu tvorí slovo alebo reťazec sekundárnej klasifikácie triedy, ak je to potrebné; podtrieda nemusí byť použitá a môže vytvárať aj viacnásobnú štruktúru sekundárnych klasifikácií, a to podľa zoznamu referencovateľných identifikátorov zverejňovaného prostredníctvom webového sídla ministerstva,
6.
referenciu tvorí reťazec, ktorý sa používa na identifikáciu jednotlivých inštancií konceptu, obvykle v tvare kódu z číselníka; štruktúra reťazca je vytváraná v súlade so zoznamom referencovateľných identifikátorov zverejňovaným prostredníctvom webového sídla ministerstva,
b)
používanie anglického jazyka pre vytváranie triedy, podtriedy a referencie podľa písmena a); to neplatí, ak je pre referenciu nevyhnutné použitie slovenského jazyka, napríklad skratky zo slov v slovenskom jazyku.
Štandardy elektronických služieb verejnej správy
§47 Vlastnosti elektronických služieb verejnej správy
Štandardom vlastností elektronických služieb verejnej správy je
a)
rozdelenie elektronických služieb verejnej správy podľa úrovne elektronizácie na šesť úrovní, ktorými sú
1.
úroveň 0, označovaná aj ako úroveň off-line, pri ktorej služba nie je on-line elektronicky dostupná,
2.
úroveň 1, označovaná aj ako informatívna úroveň, pri ktorej je informácia, potrebná na začatie alebo vykonanie služby, dostupná v elektronickej forme, najmä informácia o mieste, čase, spôsobe a podmienkach vybavenia služby, pričom samotná služba nie je elektronicky poskytnutá, ani nie je poskytnutý príslušný formulár v elektronickej forme,
3.
úroveň 2, označovaná aj ako úroveň jednosmernej interakcie, pri ktorej nastáva jednosmerná elektronická komunikácia; pri jednosmernej elektronickej komunikácii je možné stiahnuť príslušný formulár v elektronickej forme, ale podanie sa nevykonáva elektronickými prostriedkami,
4.
úroveň 3, označovaná aj ako úroveň obojsmernej interakcie, pri ktorej nastáva obojsmerná elektronická komunikácia pri vybavovaní služby; pri obojsmernej elektronickej komunikácii prebieha vybavovanie služby elektronicky, avšak pri preberaní výsledku služby sa vyžaduje osobný alebo listinný kontakt,
5.
úroveň 4, označovaná aj ako transakčná úroveň, ktorá umožňuje úplné vybavenie služby elektronickými prostriedkami, najmä vybavenie on-line, a to vrátane rozhodnutia, zaplatenia a doručenia, ak sa to vyžaduje; pri tejto úrovni sa vylučuje akýkoľvek osobný alebo listinný kontakt,
6.
úroveň 5, označovaná aj ako proaktívna úroveň, ktorá obsahuje funkčnosť úrovne 3 alebo úrovne 4, a pri ktorej sa naviac využívajú personalizované nastavenia používateľa a možnosť proaktívneho automatizovaného vykonávania častí služby,
b)
poskytovanie notifikácie klientovi služby o jej použití pre elektronické služby verejnej správy podľa písmena a) štvrtého až šiesteho bodu,
c)
poskytovanie informácie o cene jednotlivých častí elektronickej služby verejnej správy, a ak je to možné, aj výslednú cenu za jej použitie, a to najmenej pred potvrdením použitia elektronickej služby verejnej správy,
d)
rozdelenie elektronických služieb verejnej správy podľa úrovní autentifikácie uvedených v prílohe č. 6,
b)
umožnenie vyžadovania zásuvných modulov alebo doplnkov webových prehliadačov alebo klientskych aplikácií pri poskytovaní elektronických služieb verejnej správy, ak tieto služby nie je možné preukázateľne a objektívne poskytnúť v súlade s písmenom a), pričom vyžadované zásuvné moduly a doplnky webových prehliadačov a klientske aplikácie poskytujú rovnakú plnú funkčnosť minimálne v desktopových operačných systémoch Windows vo verzii XP a novších verziách, Mac OS X a GNU/Linux a obvykle tiež v klientskych operačných systémoch s podielom zastúpenia na trhu v Slovenskej republike najmenej 5%; pri vyžadovaní zásuvných modulov a doplnkov webových prehliadačov alebo klientskych aplikácií sa poskytuje aj odôvodnenie ich vyžadovania, presný opis inštalácie, systémových požiadaviek a účelu ich použitia a návod na použitie, a to na mieste poskytovania príslušných elektronických služieb verejnej správy,
c)
zásuvné moduly, doplnky webových prehliadačov alebo klientske aplikácie, ktoré sú poskytované povinnými osobami na stiahnutie, sa obvykle poskytujú z webového sídla povinnej osoby prostredníctvom chráneného prenosu dát.
§49 Elektronické formuláre
Štandardom pre elektronické formuláre je
a)
použitie dátových prvkov uvedených v prílohe č. 2 pre tvorbu elektronických formulárov; ak neexistujú obsahovo totožné dátové prvky, je možné použiť vlastné dátové prvky,
b)
dodržiavanie pravidiel podľa prílohy č. 3 pri výmene informácií medzi používateľom služby a gestorom služby,
c)
poskytovanie elektronických služieb verejnej správy podľa § 47 písm. a) štvrtého až šiesteho bodu pomocou elektronických formulárov, ak sa od používateľa elektronickej služby vyžaduje vyplnenie údajov.
Štandardy projektového riadenia
§50 Riadenie informačno-technologických projektov
Štandardom pre riadenie informačno-technologických projektov je
a)
pre všetky veľkosti projektu povinné vykonanie činnosti v prípravnej fáze podľa prílohy č. 4 bodu 3.1,
b)
v závislosti od veľkosti projektu vypracovanie záverečných verzií dokumentov podľa prílohy č. 4
1.
bodu 7.2.1 písm. a) až d), bodu 7.2.2 písm. a) až c), bodu 7.2.3 písm. a) a bodu 7.2.4 písm. a) pre malý projekt,
2.
bodu 7.2.1 písm. a) až d), bodu 7.2.2 písm. a) až d), f) a g), bodu 7.2.3 písm. a) a b) a bodu 7.2.4 písm. a) pre stredný projekt,
3.
bodu 7.2.1 písm. a) až f), bodu 7.2.2 písm. a) až l), bodu 7.2.3 písm. a) až f) a bodu 7.2.4 písm. a) a b) pre veľký projekt.
Štandardy poskytovania údajov v elektronickom prostredí
§51 Kvalita datasetu poskytovaného povinnou osobou
(1)
Štandardom kvality datasetu poskytovaného povinnou osobou je rozdelenie kvality datasetu na šesť úrovní, ktorými sú
a)
úroveň 0, pri ktorej nie je dataset poskytovaný v elektronickej forme,
b)
úroveň 1, pri ktorej je dataset dostupný vo webovom prostredí,
c)
úroveň 2, pri ktorej je splnená požiadavka uvedená v písmene b) a obsah datasetu je štruktúrovaný tak, že umožňuje automatizované spracovanie,
d)
úroveň 3, pri ktorej sú splnené požiadavky uvedené v písmene c) a dataset je poskytovaný v otvorenom formáte, nezávislom na konkrétnom proprietárnom softvéri,
e)
úroveň 4, pri ktorej sú splnené požiadavky uvedené v písmene d) a na identifikáciu údajov datasetu a ich vzťahov sa používajú refencovateľné identifikátory,
f)
úroveň 5, pri ktorej sú splnené požiadavky uvedené v písmene e) a dataset a jeho interné a externé vzťahy majú charakter identifikátormi prepojených údajov.
Štandardy poskytovania cloud computingu a využívania cloudových služieb
§54 Modely poskytovania cloudových služieb a typy cloud computingu
(1)
Štandardom modelov poskytovania cloudových služieb je rozdelenie modelov poskytovania cloudových služieb najmä na model
a)
infraštruktúra ako služba, označovaný aj ako IaaS, pri ktorom cloudovú službu predstavuje poskytovanie virtualizovanej infraštruktúry ako serverov, úložísk údajov a sieťovej infraštruktúry,
b)
platforma ako služba, označovaný aj ako PaaS, pri ktorom cloudovú službu predstavuje poskytovanie hardvérovej a softvérovej platformy, potrebnej na vytvorenie a správu aplikácií, vrátane umožnenia ich navrhovania, vývoja, testovania a nasadzovania do produkčnej prevádzky, pričom tieto aplikácie ostávajú v správe odberateľa cloudových služieb,
c)
softvér ako služba, označovaný aj ako SaaS, pri ktorom cloudovú službu predstavuje poskytovanie softvéru, vrátane aplikácií.
(2)
Štandardom pre typy cloud computingu je rozdelenie typov cloud computingu najmä na
a)
privátny cloud, pri ktorom je cloud computing alokovaný výhradne pre potreby jednej organizácie, pričom poskytovateľom cloudových služieb, prevádzkovateľom cloudových služieb ani sprostredkovateľom cloudových služieb nemusí byť táto organizácia,
b)
komunitný cloud, pri ktorom cloud computing využíva niekoľko organizácií, ktoré tvoria jednu komunitu, zdieľajúcu podobné záujmy, napríklad ciele, požiadavky na bezpečnosť, politiku a dodržiavanie záujmov, pričom poskytovateľom cloudových služieb, prevádzkovateľom cloudových služieb ani sprostredkovateľom cloudových služieb nemusí byť ani jedna z týchto organizácií,
c)
verejný cloud, pri ktorom je cloud computing zdieľaný ľubovoľnými odberateľmi cloudových služieb, pričom ani jeden z nich nemusí byť poskytovateľom cloudových služieb alebo prevádzkovateľom cloudových služieb,
d)
hybridný cloud, ktorý predstavuje kompozitné využitie cloudových služieb dvoch alebo viacerých typov cloud computingu, pričom využívané cloudové služby sú naďalej podporované jednotlivými infraštrukturálnymi prostriedkami daných typov cloud computingu, ale ako také sú vzájomne spojené štandardizovanými alebo proprietárnymi technológiami, ktoré umožňujú prenositeľnosť údajov a aplikácií.
§57e Prostriedky týkajúce sa overovania a vytvárania zaručeného elektronického podpisu a zaručenej elektronickej pečate
Štandardom pre používanie prostriedkov týkajúcich sa overovania a vytvárania zaručeného elektronického podpisu a zaručenej elektronickej pečate je používanie certifikovaných prostriedkov podľa osobitného predpisu11h) pri overovaní platnosti alebo vytváraní zaručeného elektronického podpisu alebo zaručenej elektronickej pečate prostredníctvom informačného systému orgánu verejnej moci.
Štandardy pre základné číselníky
§57f Základné číselníky
(1)
Štandardom pre základné číselníky zverejňované alebo sprístupňované pre použitie inými informačnými systémami verejnej správy je
a)
používanie dátovej štruktúry základného číselníka podľa prílohy č. 13,
b)
vytváranie názvu základného číselníka tak, aby stručne a zrozumiteľne popisoval obsah tohto číselníka,
c)
vytváranie položiek základného číselníka najmenej v slovenskej jazykovej verzii,
d)
vytváranie jazykových verzií položky základného číselníka prostredníctvom príslušných dátových prvkov ako súčasti príslušnej položky základného číselníka,
e)
poskytovanie jazykovej verzie, iba ak sú hodnoty dátového prvku "Názov položky" všetkých položiek základného číselníka vyplnené v príslušnej jazykovej verzii,
f)
vytváranie dátových prvkov položky základného číselníka typov "Lokalizovaný dátový prvok" a "Lokalizovaný dátový prvok s históriou" v jednom jazyku jedenkrát,
g)
nevytváranie súčasne účinných dátových prvkov položky základného číselníka typov "Dátový prvok s históriou" a "Lokalizovaný dátový prvok s históriou",
h)
upravovanie alebo pridávanie hodnôt dátových prvkov položky základného číselníka typov "Dátový prvok s históriou" alebo "Lokalizovaný dátový prvok s históriou", ktorá nadobudla účinnosť ukončením účinnosti príslušného pôvodného dátového prvku, ak existuje, a vznikom nového dátového prvku s upravenou alebo pridanou hodnotou a s účinnosťou nasledujúcou bezprostredne po ukončenej účinnosti pôvodného dátového prvku na úrovni sekúnd; ak ide o nový dátový prvok, ktorý položka dovtedy neupravovala alebo ktorý nemal hodnotu, účinnosť sa určuje na základe vlastného uváženia,
i)
upravovanie alebo pridávanie hodnôt dátových prvkov položky základného číselníka iného typu ako uvedeného v písmene h) priamym prepísaním existujúcich hodnôt alebo pridaním nových hodnôt,
j)
nemožnosť vymazania položky základného číselníka, ktorá nadobudla účinnosť, a to ani po jej ukončení,
k)
vytváranie položky základného číselníka s obnovenou účinnosťou zmenou dátového prvku "Účinný od" tejto položky postupom podľa písmena h); iné dátové prvky tejto položky sa vtedy neupravujú,
l)
poskytovanie všetkých povinných dátových prvkov položky základného číselníka podľa prílohy č. 13 s vyplnenými hodnotami, a to pre všetky položky základného číselníka,
m)
vytváranie identifikátorov položiek základného číselníka ako referencovateľných identifikátorov, a to podľa zoznamu referencovateľných identifikátorov zverejňovaného prostredníctvom webového sídla ministerstva.
(2)
Štruktúru základného číselníka podľa odseku 1 písm. a) je možné na vnútorné účely použitia iným informačným systémom verejnej správy v tomto informačnom systéme rozšíriť o nové atribúty alebo položky; takto upravený číselník sa označuje ako rozšírený číselník, pričom tento číselník nie je základným číselníkom.
(3)
Základné číselníky sa v elektronických formulároch používajú spravidla so všetkými položkami, ktoré sú v období účinnosti príslušného elektronického formulára legislatívne uznateľné.
(4)
Pri prenose dátových prvkov alebo ich atribútov, ktorých hodnoty sú založené na základných číselníkoch, sa používa najmenej hodnota dátového prvku základného číselníka "kód položky" alebo identifikátor položky základného číselníka.
Záverečné, prechodné a zrušovacie ustanovenia
§58 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. júla 2010
Ustanovenia § 50 a prílohy č. 4 sa vzťahujú na projekty, ktoré sú súčasťou programu a ktorých prípravná fáza sa začne najskôr od 15. júla 2014.
§59 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. marca 2014
(1)
Pri odosielaní alebo zverejňovaní textových súborov vrátane ich zverejňovania na webovom sídle sa pred 15. marcom 2015 postupuje podľa predpisu účinného do 14. marca 2014, pričom súbory zverejnené v tomto formáte pred 15. marcom 2015 je možné takto zverejňovať aj po 14. marci 2015.
(2)
Pri zverejňovaní grafických súborov vo formáte Shockwave Flash (.swf) vrátane ich zverejňovania na webovom sídle sa pred 15. marcom 2015 postupuje podľa predpisu účinného do 14. marca 2014, pričom súbory zverejnené v tomto formáte pred 15. marcom 2015 je možné takto zverejňovať aj po 14. marci 2015.
§60 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. marca 2015
(1)
Súbory obsahujúce tabuľky zverejnené podľa predpisu účinného do 14. marca 2015 je možné takto zverejňovať aj po 14. marci 2015.
(2)
Audio a video súbory zverejnené na webovom sídle podľa predpisu účinného do 14. marca 2015 je možné takto zverejňovať aj po 14. marci 2015.
(3)
Audio a video streaming zverejnený na webovom sídle podľa predpisu účinného do 14. marca 2015 je možné takto zverejňovať aj po 14. marci 2015.
§60a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. septembra 2015
Zverejňovanie, sprístupňovanie a používanie základných číselníkov pre iné informačné systémy verejnej správy sa do 15. októbra 2015 uskutočňuje v dátovej štruktúre základného číselníka aj podľa právnych predpisov účinných do 14. októbra 2014.
§61 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. marca 2016
(1)
Pri používaní sieťového protokolu Internet Protocol vo verzii 4 (IP v4), sieťového protokolu Internet Protocol vo verzii 6 (IP v6) a sieťovej technológie Dual stack sa pred 15. marcom 2016 postupuje podľa predpisu účinného do 14. marca 2014.
(2)
Súbory obsahujúce tabuľky vytvorené informačnými systémami verejnej správy pred 15. marcom 2016 je možné ponechať v pôvodnom formáte aj po 14. marci 2016.
§62 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 9. júna 2010 č. 312/2010 Z. z. o štandardoch pre informačné systémy verejnej správy.
§63 Účinnosť
Tento výnos nadobúda účinnosť 15. marca 2014 okrem § 19 písm. c), d), f) a g), § 21, písm h), § 22 písm. d) až g), § 23, § 24 písm. b) až f) a h), § 44, § 47 písm. e) a f), § 48, § 51 ods. 2, § 52, § 53, § 55 až 57, bodov 1.6, 3.1, 5.4, 7.3 a 9.4 prílohy č. 1 a prílohy č. 3 až 10, ktoré nadobúdajú účinnosť 15. marca 2015 a okrem § 3, písm. a) a b), § 19 písm. h) a § 24 písm. g), ktoré nadobúdajú účinnosť 15. marca 2016.
v z. Peter Pellegrini v. r.
Príloha č. 1 k výnosu č. 55/2014 Z. z.
Štandardy prístupnosti webových stránok
Pravidlo 1. Poskytovanie ekvivalentných alternatív k zvukovému a vizuálnemu obsahu.
Poskytovanie obsahu, ktorý má používateľovi prezentovať tú istú funkciu alebo účel ako sluchovo alebo zrakovo vnímaný obsah.
1.1
Ku všetkým „netextovým” prvkom sa poskytuje textový ekvivalent. „Netextové“ prvky sú najmä obrázky, grafické náhrady textu vrátane symbolov, oblasti interaktívnej mapy, animácie ako animované GIF-súbory a podobne, aplety a programové objekty, ASCII obrázky, rámy (frames), skripty, obrázky používané ako list bullets, tabulátory, grafické tlačidlá, zvuky prehrávané so zásahom alebo bez zásahu používateľa, samostatné zvukové súbory, zvukové stopy videa a video.
1.1.1
V prvkoch ‹img›, ‹input› a ‹applet› sa používa atribút "alt“ alebo sa poskytuje textový ekvivalent pomocou obsahu prvkov ‹object› a ‹applet›.
1.1.2
Pre komplexný obsah ako grafy a podobne, kde "alt” text neposkytuje kompletný textový ekvivalent sa poskytuje doplňujúci popis, s použitím „longdesc” a podobne v prvkoch ‹img› alebo ‹frame›, odkaz v rámci prvku ‹object› alebo odkaz na popis.
1.1.3
Pre interaktívne mapy sa v prvku ‹area› používajú atribúty "alt“ aj "title“ alebo sa pri prvku ‹map› použijú prvky ‹a› a ďalší text ako obsah.
1.1.4
Ak obrázok neobsahuje žiadnu významovú informáciu a je použitý iba ako dekorácia, atribút "alt“ obsahuje prázdnu hodnotu. Ak však slúži na ovládanie webovej stránky a podobne, obsahuje zmysluplný obsah.
1.1.5
Ak je obrázok použitý na odlíšenie či webovú stránku ovláda človek, alebo počítač, používateľovi sú k dispozícii i také metódy, ktoré umožňujú toto odlíšenie uskutočniť napriek neschopnosti používateľa získať požadovanú grafickú informáciu z obrázka, napríklad zvukový výstup, doplňovanie bežného textu a podobne. Na odlíšenie človeka a počítača sa používa plne automatizovaný verejný Turingov test na rozlíšenie počítačov od ľudí, ktorým je metóda CAPTCHA a podobne.
1.1.6
Pri zmene dynamického obsahu sa zabezpečí aj aktualizácia ekvivalentov tohto obsahu.
1.2
Pre každú aktívnu oblasť interaktívnej mapy na strane servera sa poskytujú doplnkové textové odkazy.
1.2.1
Ak je použitie mapy nevyhnutné, nepoužívajú sa „server-side" mapy, ale najmä „client-side" mapy uvedené v bode 9.1.
1.2.2
Aktívne časti na strane servera sa rovnako ako v bode 1.1 vhodne označujú.
1.3
Ak dokáže agent používateľa automaticky čítať nahlas textový ekvivalent vizuálneho záznamu, poskytuje sa zvukový popis dôležitých informácií vizuálneho záznamu multimediálnej prezentácie.
Zvukový popis sa so zvukovou stopou synchronizuje v súlade s bodom 1.4.
1.3.1
Ak webová stránka poskytuje informácie prostredníctvom multimediálneho prvku, ktorým môže byť vizuálny alebo zvukový záznam, a tento nie je iba alternatívou k existujúcemu textovému obsahu, je doplnený titulkami v textovej forme alebo iným textovým zápisom.
1.4
Alternatívy ekvivalentné s multimediálnou prezentáciou ako titulky alebo zvukové popisy vizuálneho záznamu, založenou na čase, napríklad film alebo animácia, sa s ňou synchronizujú.
1.5
Ak agent používateľa interpretuje textové ekvivalenty pre odkazy interaktívnych máp na strane klienta, poskytujú sa ďalšie textové odkazy pre všetky aktívne oblasti interaktívnej mapy na strane klienta.
1.5.1
Používa sa v súlade s bodmi 1.2 a 9.1.
Pravidlo 2. Nespoliehanie sa len na farbu.
Texty a grafika si zachovávajú zrozumiteľnosť, aj keď sa zobrazia bez použitia farby.
2.1
Zabezpečuje sa, aby boli všetky informácie prezentované pomocou farieb prístupné a zrozumiteľné aj bez farieb, a to z kontextu alebo pomocou zvýraznenia a podobne.
2.1.1
Všetky informácie na webovej stránke sú rovnako prístupné i pri zapnutí inej farebnej schémy operačného systému akú má štandardné nastavenie.
2.2
Zabezpečuje sa, aby farebné kombinácie pozadia a popredia poskytovali dostatočný kontrast.
2.2.1
Kombinácie farby popredia (písma a podobne) a farby alebo vzoru pozadia majú dostatočný vzájomný kontrast a na pozadí sa nevyskytuje vzorka, ktorá znižuje čitateľnosť.
Pravidlo 3. Používanie zvýrazňovania a štýlov a ich správne používanie.
Dokumenty sa zvýrazňujú pomocou vhodných štrukturálnych prvkov. Prezentácia sa ovláda najmä pomocou štýlov, ako pomocou prezentačných prvkov a atribútov.
3.2
Dokumenty sa vytvárajú v súlade s oficiálnou formálnou úpravou a syntaxom príslušného kódu. Kód webových stránok zodpovedá niektorej zverejnenej finálnej špecifikácii jazyka HTML podľa World Wide Web Consortium (W3C) alebo XHTML podľa World Wide Web Consortium (W3C) a neobsahuje syntaktické chyby, ktoré je technický prevádzkovateľ alebo správca obsahu schopný odstrániť.
3.2.1
Popis typu dokumentu webovej stránky sa zahrnie do úvodu dokumentu alebo inej časti, ktorý sa vzťahuje na uverejnené definície typov dokumentov, napríklad striktný HTML 4.01 Strict DTD, HTML 4.01 Transitional, XHTML 1.0 Strict.
3.2.2
Validáciu s konkrétnymi špecifikáciami je vhodné uviesť na vstupnej webovej stránke aj vizuálne, pomocou na to určených symbolov, ktoré sa dajú získať po ukončení validácie na adrese http://validator.w3.org/ alebo na inej adrese.
3.2.3
Na generovanie webových stránok sa nepoužívajú informačné systémy, ktoré nezabezpečujú generovanie validného kódu webových stránok.
3.3
Na riadenie vizuálneho rozloženia obsahu a prezentácie sa používajú štýly.
3.3.1
Na riadenie štýlov písma sa v HTML namiesto prvku ‹font› používajú možnosti fontu v CSS.
3.4
Pri uvádzaní hodnôt atribútov v značkovacom jazyku alebo vo vlastnostiach štýlov sa namiesto absolútnych jednotiek používajú relatívne jednotky. Veľkosť textu je možné zväčšovať a zmenšovať prostredníctvom štandardných funkcií prehliadača.
3.4.1
Veľkosť písma sa na webových stránkach definuje len pomocou kľúčových slov CSS, ktorými sú xx-small, x-small, small, medium, large, x-large a xx-large alebo pomocou percent, hodnôt smaller, larger a jednotiek em a ex. Toto sa týka aj tabuliek.
3.4.2
Veľkosť písma sa nedefinuje prostredníctvom jednotiek pt, pc, in, cm, mm a px.
3.4.3
Umožňuje sa zväčšenie veľkosti textu do hodnoty 200% bez straty obsahu alebo funkcionality, a to bez použitia asistenčných technológií; to sa nevzťahuje na titulky alebo text vo forme obrázku.
3.5
Na vyjadrenie štruktúry dokumentu sa používajú prvky hlavičky a používajú sa vhodne podľa ich špecifikácie.
3.5.1
Nadpisy sa definujú pomocou značiek ‹h1›, ‹h2› ... ‹h6›. Nie je vhodné definovanie nadpisov pomocou značky ‹font› alebo definovaním vlastnej triedy pre danú úroveň nadpisu. Pri použití značiek pre nadpisy sa dbá aj na správnu hierarchiu nadpisov.
3.5.2
Sémantické značky ‹h1›, ‹h2› ... ‹h6› sa v zdrojovom kóde nepoužívajú pre obsah, ktorý nezodpovedá ich významu. Znamená to, že prvky, ktoré netvoria nadpisy, sa takto neoznačujú.
3.6
Zoznamy a ich jednotlivé položky sa označujú správne.
3.6.1
V HTML sa na vyznačenie jednotlivých položiek zoznamu pri nečíslovanom zozname ‹li› používa značka ‹ul›, pri číslovanom zozname značka ‹ol›, a ak má zoznam definičný význam, značka ‹dl›.
3.6.2
Text, ktorý je vo svojej podstate zoznamom, sa označí ako zoznam.
3.6.3
Prvky, ktoré netvoria zoznamy, sa v zdrojovom kóde takto neoznačujú.
3.7
Citácie sa zvýrazňujú. Úvodzovky a ďalšie označenia určené na zvýraznenie citácie sa nepoužívajú na formátovací efekt, akým je odsadenie a podobne.
3.7.1
V HTML sa na zvýraznenie krátkych a dlhších citácií používajú prvky ‹q› a ‹blockquote›.
Pravidlo 4. Objasňovanie použitia pôvodného jazyka.
Označenie pôvodného jazyka prípadne jeho zmien uľahčuje výslovnosť alebo interpretáciu skratiek, či cudzieho textu najmä pre pomocné technológie. Zároveň však zjednodušuje vyhľadávanie a identifikáciu dokumentov v požadovanom jazyku pomocou automatov a zlepšuje čitateľnosť obsahu pre všetkých používateľov.
4.1
Zmeny pôvodného jazyka textu sa v dokumente a vo všetkých textových ekvivalentoch, ako sú titulky a podobne, zreteľne označujú.
4.1.1
V HTML sa používa atribút “lang”.
4.1.2
V XML sa používa atribút “xml:lang”.
4.2
Celý význam každej skratky sa uvádza na mieste jej prvého použitia.
Vysvetlenie:
Uvedenie celého významu skratiek v tele dokumentu napomáha použiteľnosti dokumentu a zabraňuje nemožnosti správne interpretovať skratky pomocnými technológiami.
4.2.1
V HTML sa v prvkoch ‹abbr› a ‹acronym› používa atribút “title”.
4.3
Identifikuje sa pôvodný primárny jazyk webovej stránky. V zdrojovom kóde sa definuje hlavný jazyk obsahu webovej stránky.
4.3.1
V jazyku HTML sa v prvku ‹html› používa atribút “lang”.
4.3.2
V XML sa používa atribút “xml:lang”.
4.3.3
Systémy sa nastavia tak, aby sa využila výhoda výmenného mechanizmu obsahu HTTP (internetová špecifikácia RFC2616, článok 14.12) a klienti mohli automaticky získať dokumenty v preferovanom jazyku.
4.4
V metadátach sa uvádza použitá znaková sada.
4.4.1
V HTML sa v prvku ‹head› používa atribút "content-type“.
4.4.2
V XML sa používa atribút "encoding“.
Pravidlo 5. Tvorenie tabuliek, ktoré sa ľahko transformujú.
Preverí sa, že tabuľky sú dostatočne zvýraznené za účelom ich transformácie pomocou prístupných prehliadačov alebo iných agentov používateľa.
5.1
V dátových tabuľkách sa identifikujú hlavičky riadkov a stĺpcov. Obsahy buniek sa štrukturálne zhodujú s významom.
5.1.1
V HTML sa na identifikovanie dátových buniek používa prvok ‹td› a na identifikovanie hlavičiek prvok ‹th›. Na rýchlejšiu identifikáciu tabuliek na webovej stránke je možné využiť accessibility toolbary.
5.1.2
Všetky tabuľky dávajú zmysel pri čítaní zľava doprava.
5.1.3
Obsah, ktorý významovo patrí do jednej bunky, sa nachádza iba v jednej bunke. Ak významovo patrí do viacerých buniek, nachádza sa vo viacerých bunkách.
5.2
Pre dátové tabuľky, ktoré majú dve alebo viac logických úrovní hlavičiek riadkov alebo stĺpcov, sa používa zvýraznenie vzťahov medzi dátovými bunkami a bunkami hlavičky.
5.2.1
V HTML sa k zoskupeniu hlavičiek riadkov používajú prvky ‹thead›, ‹tfoot› a ‹tbody› a k zoskupeniu hlavičiek stĺpcov prvky ‹col› a ‹colgroup›.
5.2.2
K popisu komplexnejších vzťahov medzi dátami sa používajú atribúty "axis", "scope" a "headers".
5.3
Tabuľka sa nepoužíva na vytvorenie vizuálneho rozloženia obsahu, ak nedáva zmysel v linearizovanej podobe. Ak tabuľka nedáva zmysel a nie je možné sa jej vyhnúť, poskytuje sa alternatívny ekvivalent, ktorým môže byť aj linearizovaná verzia.
5.3.1
Ak agent používateľa podporuje nastavenie pomocou štýlov, tabuľky sa na vizuálne rozloženie nepoužívajú.
5.5
Vo všetkých tabuľkách sa uvádzajú zhrnutia.
5.5.1
V HTML sa v prvku ‹table› používa atribút "summary“.
5.6
Menovkám hlavičiek sa uvádzajú skratky.
5.6.1
V HTML sa v prvku ‹th› používa atribút “abbr”.
Pravidlo 6. Zabezpečenie, aby sa webové stránky využívajúce nové technológie ľahko transformovali.
Zabezpečenie, aby boli webové stránky prístupné aj ak nie sú novšie technológie podporované alebo sú vypnuté.
6.1
Webové stránky sa organizujú tak, aby mohli byť čítané aj bez použitia štýlov.
6.1.1
Dokument v HTML je možné prečítať aj ak je interpretovaný bez asociovaného štýlu.
6.1.2
Obsah je logicky zorganizovaný tak, aby bola jeho interpretácia zmysluplná aj keď budú štýly vypnuté alebo nebudú podporované.
6.2
Aktívne prvky, ktorými sú skripty, aplety a iné programové objekty sa poskytujú prístupne alebo sa zabezpečuje, aby boli webové stránky použiteľné, aj keď sú aktívne prvky vypnuté alebo nie sú podporované. Ak to nie je možné, poskytujú sa ekvivalentné informácie na alternatívnej prístupnej webovej stránke.
6.2.1
Skripty na webovej stránke sa poskytujú v súlade s platnými technikami pre prístupné použitie Javaskriptu podľa prílohy č. 10.
6.2.2
Ak nie je možné vzhľadom na povahu poskytovaného obsahu, napríklad pri interaktívnych mapách, vytvoriť webovú stránku použiteľnú bez skriptov, použije sa prvok <noscript> s ekvivalentným textovým popisom alebo sa použije skript na strane servera namiesto skriptu na strane klienta, prípadne sa poskytne alternatívna prístupná webová stránka podľa bodu 11.4. Ak nie je možné z povahy poskytovaného obsahu vytvoriť úplný ekvivalentný textový popis, poskytuje sa prístupne čo najväčší rozsah poskytovaného obsahu, pričom na začiatku obsahu webovej stránky sa poskytuje textové oznámenie, napríklad v znení "Pre správne fungovanie stránky povoľte Javascript vo Vašom prehliadači.". Dôvodom na tento postup nie je ozdobné grafické spracovanie a animácie textu, ovládacích prvkov a podobne.
6.2.3
V HTML 5 sa aktívne prvky dopĺňajú o opatrenia, ktoré sú v súlade so špecifikáciou WAI-ARIA 1.0.
6.3
Zabezpečuje sa, aby boli obslužné programy skriptov a apletov nezávislé na vstupných zariadeniach.
6.4
Zabezpečuje sa prístupnosť dynamického obsahu, prípadne sa poskytuje alternatívna prezentácia alebo webová stránka.
6.4.1
V HTML sa napríklad na konci každého súboru rámov (frameset) použije prvok ‹noframes›. Skripty na strane servera môžu byť pri niektorých aplikáciách prístupnejšie ako skripty na strane klienta.
Pravidlo 7. Zabezpečenie riadenia zmien časovo citlivého obsahu používateľom.
Zabezpečenie toho, aby mohli byť pohyblivé, blikajúce, rolujúce, či samoobnovovacie objekty alebo webové stránky zastavené alebo vypnuté.
7.1
Ak agent používateľa neumožňuje používateľovi kontrolu nastavení kmitania, vyhýba sa použitiu kmitania.
7.1.1
Prvky ‹blink› a ‹marquee› nie sú definované v žiadnej W3C HTML špecifikácii, a preto sa nepoužívajú.
7.1.2
Prípadné použitie animácie alebo dynamicky sa meniacich prvkov sa trvale mení najviac s frekvenciou 1 Hz. To znamená, že jedna fáza dynamicky sa meniaceho obsahu sa zobrazuje aspoň 1 sekundu.
7.2
Ak používateľom ich agent neumožňuje kontrolu blikania obsahu, zabráni sa tomu, aby obsah webovej stránky blikal. Prezentácia sa mení v pravidelných intervaloch, vypína sa, zapína sa a podobne.
7.4
Ak agent používateľa neposkytuje možnosť zastaviť obnovovanie, nie je vhodné vytvárať webové stránky, ktoré sa pravidelne sami obnovujú. Obsah sa mení len vtedy, ak používateľ aktivuje nejaký prvok.
7.4.1
V HTML nie je vhodné vytvárať webové stránky tak, aby sa samé obnovovali pomocou metadátového prvku "HTTP-EQUIV=refresh", ak agent používateľa neumožňuje používateľom tento prvok vypnúť.
7.4.2
Pri pohybe na webovej stránke nemá pri bežnom nastavení nastať zmena určitej časti webovej stránky.
7.5
Ak agent používateľa neposkytuje možnosť zastaviť automatické presmerovanie, nepoužíva sa nastavenie na automatické presmerovanie webovej stránky. Na vykonávanie presmerovania sa konfiguruje server.
Pravidlo 8. Zabezpečenie priamej prístupnosti vsadených rozhraní používateľa.
Zabezpečenie toho, aby používateľské rozhrania spĺňali princípy dizajnu prístupnosti - prístup k funkčnosti nezávislý od zariadenia, použiteľnosť klávesnice, hlasový výstup a podobne.
8.1
Programové prvky ako sú skripty a aplety sa robia priamo prístupné alebo kompatibilné s pomocnými technológiami. Nie je vhodné, aby obsah ani kód webovej stránky predpokladal prípadne vyžadoval konkrétny spôsob použitia, ani konkrétne vstupné alebo výstupné zariadenie. Ak to nie je možné, poskytuje sa prístupné alternatívne riešenie.
8.1.1
Kód ani obsah webovej stránky nepredpokladá alebo nevyžaduje, aby mal používateľ konkrétny operačný systém, konkrétny prehliadač, aktívny zvukový výstup a podobne.
8.1.2
Kód ani obsah nepredpokladá, že určité tlačidlá klávesnice alebo myši existujú a majú priradenú určitú funkciu ako napríklad F5 na obnovenie webovej stránky, F1 na nápovedu a podobne.
8.2
Poskytuje sa jednotný a jednoznačný mechanizmus ovládania z klávesnice.
8.2.1
Všetky funkcie obsahu ako aj všetky položky a aktívne prvky na webovej stránke je možné obsluhovať a riadiť prostredníctvom klávesnice.
8.2.2
Ak je presun na určitý prvok vykonateľný prostredníctvom klávesnice, je vykonateľný aj presun z daného prvku. Ak sú k tomuto presunu potrebné iné klávesy ako tabulátor s nezmenenou funkciou, šípky a podobne, je používateľ poučený o spôsobe presunu aktívneho zamerania mimo daného prvku.
8.3
Poskytuje sa viditeľné zameranie kurzora.
8.3.1
Pre každé používateľské rozhranie ovládané z klávesnice sa poskytuje viditeľné zameranie kurzora, a to najmä pre identifikáciu aktívneho zamerania navigačných prvkov.
Pravidlo 9. Dizajnovanie nezávisle od zariadení.
Používanie vlastností, ktoré povoľujú aktiváciu prvkov webovej stránky pre čo možno najväčšie množstvo vstupných zariadení. Znamená to, že používateľ môže komunikovať so svojim agentom alebo dokumentom pomocou rôznych zariadení ako myš, klávesnica, hlas a podobne. Textové ekvivalenty k obrázkom umožňujú interakciu bez použitia zariadenia na ukazovanie (myš) a zároveň webové stránky, ktoré povoľujú interakciu pomocou klávesnice umožňujú prístupnosť aj cez hlasové ovládanie alebo pomocou príkazového rozhrania.
9.1
Namiesto interaktívnych máp na strane servera sa poskytujú interaktívne mapy na strane klienta, s výnimkou prípadov, kde sa oblasti nedajú definovať pomocou dostupného geometrického tvaru.
9.2
Zabezpečí sa, aby každý prvok, ktorý má svoje vlastné rozhranie, mohol byť použitý spôsobom nezávislým na zariadení.
9.3
Pri skriptoch sa uprednostňuje špecifikácia logických správcov udalostí pred správcami udalostí závislých od zariadení.
9.5
K dôležitým odkazom vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v interaktívnych mapách na strane klienta, k ovládačom formátu a k skupinám ovládačov formátov sa poskytujú klávesové skratky.
9.5.1
V HTML sa skratky špecifikujú pomocou atribútu “accesskey" a podobne.
9.5.2
Klávesové skratky sa nedefinujú pre každý odkaz, definujú sa len pre tie najdôležitejšie odkazy, inak si ich používatelia nezapamätajú.
9.5.3
Pri definovaní klávesových skratiek sa vyhýba kolíziám s preddefinovanými klávesovými skratkami operačného systému alebo aplikácie. Takýmto je napríklad „D“, ktoré v Internet Exploreri v kombinácii ALT+D znamená vstup pre riadok Adresa.
Pravidlo 10. Používanie “dočasného” riešenia.
Používanie dočasných riešení prístupnosti tak, aby mohli technológie a staršie prehliadače fungovať správne.
10.1
Ak agent používateľa nedovoľuje používateľovi vypnúť vytváranie podradených okien, nepoužíva sa zjavovanie „pop-up”, či iných podobných okien a aktuálne otvorené okno sa nevymieňa bez toho, aby bol používateľ o tom informovaný.
10.1.1
V HTML je potrebné vyhnúť sa použitiu rámu a podobných funkcií, ktorých cieľom je otvorenie nového okna.
10.1.2
Textový popis odkazu je doplnený o upozornenie, že odkaz otvára nové okno.
10.2
Ak agent používateľa nepodporuje jasné, explicitné priradenie menoviek a prvkov formuláru, pre všetky prvky formuláru s implicitne, priamo priradenými menovkami sa zabezpečí, aby bola každá menovka správne umiestnená.
Menovka predchádza priamo svojmu prvku v rovnakom riadku, čo umožňuje použitie viac ako jedného prvku a menovky na riadok alebo sa nachádza v predchádzajúcom riadku, čo umožňuje použitie iba jednej menovky a jedného prvku na riadok.
10.2.1
Prvkami formuláru sú editovateľné políčka, začiarkavacie políčka, prepínače, rozbaľovacie zoznamy alebo tlačidlá a podobne.
10.3
Medzi susediace odkazy sa uvádzajú vytlačiteľné znaky, ktoré nemajú charakter odkazu, ohraničené medzerami.
10.3.1
V HTML sa medzi prvkami ‹a› používajú bežné spojovacie slová alebo znaky abecedy a podobne.
Pravidlo 11. Používanie technológií a smerníc W3C.
Vhodné používanie W3C technológií a dodržiavanie smerníc prístupnosti je dôležitým základom prístupnosti. Tam, kde nie je možné použiť technológiu W3C alebo jej použitie môže mať za následok netransformovateľný materiál, poskytuje sa alternatívna verzia príslušného obsahu.
11.1
Ak sú dostupné a vhodné na určitú úlohu, používajú sa W3C technológie a používajú sa ich čo možno najnovšie verzie.
11.2
Neschválené alebo zrušené vlastnosti W3C technológií sa nepoužívajú.
11.2.1
V HTML sa nepoužíva neschválený prvok ‹font›. Namiesto toho sa používajú štýly, ako napríklad fontové vlastnosti CSS.
11.3
Informácie sa poskytujú tak, aby používatelia mohli prijímať dokumenty podľa ich vlastných preferencií akými sú napríklad jazyk a typ obsahu.
11.3.1
Tam, kde je to možné, sa používa výmenný mechanizmus obsahu.
11.4
Ak nie je možné vytvoriť webovú stránku, ktorá je prístupná podľa týchto pravidiel, poskytuje sa odkaz na alternatívnu webovú stránku, ktorá je prístupná, má ekvivalentné informácie alebo funkčnosť a je aktualizovaná tak často ako pôvodná neprístupná webová stránka. To isté platí pre webové sídlo.
11.4.1
Poskytnutie webovej stránky alebo webového sídla iba v jednoduchej textovej podobe a podobne.
11.4.2
Odkaz na alternatívnu webovú stránku sa sprístupňuje z každej pôvodnej neprístupnej webovej stránky a je viditeľne odlíšený od ostatného obsahu.
11.5
Server alebo aplikácia vytvárajúca webovú stránku automatizovane rozoznáva použitý webový prehliadač používateľa a prispôsobuje tomu webovú stránku.
Pravidlo 12. Poskytovanie kontextových a orientačných informácií.
Poskytnutie kontextových a orientačných informácií tak, aby pomohli používateľom pochopiť komplexné webové stránky a jej prvky.
12.1
Na umožnenie identifikácie rámov a ľahšej navigácie sa pre každý rám používa nadpis.
12.1.1
Pre každý rám sa vhodne a zrozumiteľne zvolí názov, a to pomocou atribútu "name“, a jeho popisný titulok, a to pomocou atribútu "title“. Popis vystihuje účel rámu a jeho vzťah k ďalšiemu rámu, prípadne ďalším rámom.
12.2
Ak to nie je zrejmé z nadpisov jednotlivých rámov, uvádza sa účel rámov a ich vzájomných vzťahov.
12.2.1
V HTML sa používa atribút “longdesc”, prvok ‹noframes› alebo odkaz na popis. Prvok ‹noframes› je možné pre ostatných používateľov skryť pomocou kaskádových štýlov.
12.3
Tam, kde je to prirodzené a vhodné, sa veľké bloky informácií rozdeľujú do viacerých, lepšie ovládateľných skupín.
12.3.1
V HTML sa používa ‹optgroup› na zlúčenie prvkov ‹option› v rámci prvku ‹select›. Ovládače formátu sa zoskupujú pomocou prvkov ‹fieldset› a ‹legend›. Tam, kde je to vhodné, sa používajú vnorené zoznamy a na štruktúrovanie dokumentov sa používajú hlavičky a podobne.
12.4
Menovky sa jasne spájajú s ovládačmi. Každý formulárový prvok má priradený výstižný názov.
12.4.1
Prvkami formuláru sú editovateľné políčka, začiarkavacie políčka, prepínače, rozbaľovacie zoznamy alebo tlačidlá a podobne.
12.4.2
Za účelom, aby každý používateľ vedel, čo má v danom prvku vyplniť alebo zvoliť, má každý použitý prvok svoj popis, v ktorom je jednoznačne uvedené, ako má používateľ s prvkom zaobchádzať.
12.4.3
Pri definovaní jednotlivých prvkov formulára je ich popisný text zrozumiteľný a jednoznačne priradený, zviazaný pomocou prvku ‹label› a atribútov "for“ pre prvok ‹label› a "id“ pre formulárový prvok.
12.4.4
Vizuálne umiestnenie popisného textu vedľa prvku formulára nie je dostačujúce.
12.5
Pri manuálnom vypĺňaní formulárových prvkov sa overuje správnosť obsahu.
12.5.1
Ak je pri zadávaní textu alebo iného obsahu do príslušného vypĺňateľného prvku automaticky zistená chyba, chybná položka sa zreteľne označí a chyba je používateľovi popísaná vo forme textu.
Pravidlo 13. Poskytovanie prehľadného mechanizmu navigácie.
Poskytnutie prehľadného a úplného mechanizmu navigácie (orientačné informácie, navigačné panely, mapa webového sídla a podobne) je zamerané najmä na zvýšenie pravdepodobnosti, že každý na danom webovom sídle nájde to, čo tam hľadal.
13.1
Cieľ každého odkazu sa jasne identifikuje. Označenie každého odkazu výstižne popisuje jeho cieľ nezávisle na okolitom kontexte. Odkazy sú jasne odlíšené od ostatného textu.
13.1.1
Text odkazu je dostatočne zmysluplný a to tak, aby dával zmysel aj pri čítaní odkazu mimo kontext, či už samostatne alebo ako časť skupiny odkazov. Pre odkazy v plynulom texte postačuje zmysluplnosť z kontextu použitia v danom texte. Text odkazu je stručný a výstižný.
13.1.2
V HTML sa píšu významovo výstižné informácie, napríklad "Informácia o verzii 4.3” a nie "kliknite sem”. Pri odkaze s prázdnym textom sa cieľ odkazu bližšie špecifikuje pomocou informatívneho titulku odkazu, v HTML napríklad pomocou atribútu "title”.
13.1.3
Označením odkazu sa rozumie kombinácia samotného textu odkazu, napríklad textu umiestneného medzi párové prvky ‹a› a atribútu "title“ týchto prvkov.
13.1.4
Na odlíšenie textu odkazu sa nepoužíva iba farba, ale aj napríklad podčiarknutie alebo iné zvýraznenie, a to najmä, ak je súčasťou ďalšieho textu.
13.1.5
Účel každého odkazu je určiteľný iba z textového označenia alebo z textových označení v kombinácii s jeho programovo určeným kontextom. Výnimku tvorí prípad, kedy je účel odkazu nejednoznačný pre všetkých používateľov.
13.2
Poskytujú sa metadáta, pomocou ktorých sa webovým sídlam a ich jednotlivým webovým stránkam pridávajú významové (sémantické) informácie.
13.2.1
Na identifikáciu autora dokumentu, typu obsahu a podobne sa používa RDF.
13.2.2
Niektorí HTML agenti používateľa dokážu vytvoriť navigačné nástroje zo vzťahov dokumentu popísaných pomocou prvku ‹link› a atribútov „rel” alebo „rev”, a to napríklad rel=„next", rel=„previous", rel=„index".
13.3
Poskytujú sa informácie o celkovom rozložení webovej stránky. Pri popisovaní rozloženia webovej stránky sa zvýrazňujú a vysvetľujú dostupné funkcie prístupnosti. Navigačné a obsahové informácie sú zreteľne oddelené.
13.3.1
Ak webové sídlo obsahuje viac ako 50 uverejnených informačných webových stránok, poskytuje sa mapa webového sídla alebo jej ekvivalent.
13.3.2
Mapa webového sídla alebo jej ekvivalent je dostupná z každej webovej stránky webového sídla.
13.3.3
Webová stránka alebo webové sídlo sa vytvára tak, aby bol používateľ schopný rozpoznať, ktoré informácie slúžia k navigácii a ktoré patria k obsahu. Navigačné informácie, ako napríklad odkazy na iné webové stránky, sa správne umiestňujú v samostatnom oddelenom bloku. Odkazy v plynulom texte sa viditeľne odlišujú od ostatného textu; ich oddelenie od plynulého textu sa vyžaduje.
13.4
Navigačné mechanizmy sú zrozumiteľné a používajú sa konzistentným spôsobom. Rovnako označené odkazy majú rovnaký cieľ.
13.4.1
Navigácia je vytvorená jednoduchým a intuitívnym spôsobom, navigačné odkazy nie sú príliš dlhé.
13.4.2
Pri výskyte viacerých navigačných informácií, ako napríklad dva druhy navigácie na dvoch miestach, má toto rozdelenie opodstatnenie a jasný význam.
13.5
Na zvýraznenie a sprístupnenie navigačného mechanizmu sa poskytujú navigačné panely.
13.6
Príbuzné odkazy sa spájajú do skupín a tieto skupiny sa pre agentov používateľa identifikujú. Ak to agenti používateľa umožňujú, uvedie sa aj spôsob, akým sa dá daná skupina preskočiť. Bloky obsahu, ktoré sa opakujú na viacerých webových stránkach, je možné preskočiť.
13.6.1
V úvode každej webovej stránky sa v prípade rozsiahlejšej webovej prezentácie alebo dlhého obsahu uvádza odkaz (prípadne odkazy s viacerými alternatívami prechodu), ktorý umožňuje preskočiť odkazy a bloky obsahu, a to pomocou hlavnej navigácie, menu a podobne. Rovnaký postup sa používa aj pre opakujúce sa obsahy na viacerých webových stránkach. Ide predovšetkým o odkazy ako „prejsť na obsah“, „preskočiť navigáciu“, „skočiť na podmenu“ a podobne. V HTML sa v prvku ‹a› používa atribút „id” a podobne.
13.6.2
Uvedené odkazy môže tvorca webových stránok ukryť pred bežným vizuálnym zobrazovaním prostredníctvom kaskádových štýlov (CSS) a podobne. Na skrývanie týchto odkazov sa však nepoužíva predpis „display:none“ a „visibility:hidden“, ak majú byť odkazy interpretovateľné pomocnými technológiami.
13.7
Ak sú prítomné funkcie vyhľadávania, pre rôzne úrovne zručnosti a pre rôzne záujmy sa umožňujú rôzne druhy vyhľadávaní.
13.7.1
Používa sa nielen jednoduché vyhľadávanie, ale aj možnosti nastavenia podrobnejšieho vyhľadávania podľa zadaných kritérií alebo filtrov.
13.8
Na začiatku odsekov, kapitol, strán, zoznamov, samotnej webovej stránky a podobne sa umiestňujú zrozumiteľné informácie o kontexte obsahu.
13.9
Poskytujú sa informácie o súvisiacich dokumentoch.
13.9.1
Súvisiacimi dokumentmi sa rozumejú vnorené externé dokumenty ako CSS a podobne alebo dokumenty s rovnakým obsahom, ktorý je rozdelený na viac webových stránok, obvykle niekoľko webových stránok aktualít a podobne.
13.9.2
Súvisiace dokumenty sa v HTML špecifikujú pomocou prvku ‹link› a atribútov „rel” a „rev” a podobne alebo sa poskytuje kolekcia všetkých dokumentov pomocou formátov pre kompresiu súborov typu ZIP, TAR a GZIP za účelom umožnenia čítania off-line.
13.9.3
Pri formátoch pre kompresiu súborov sa poskytuje informácia o ich obsahu.
13.10
Poskytujú sa prostriedky, umožňujúce preskočenie viacriadkových ASCII obrázkov. ASCII obrázky, skratky a špecifické symbolické skratky sa sprístupňujú aj zrakovo postihnutým.
13.10.1
V HTML sa pre nevýznamné ASCII obrázky používa najmä preskočenie ako v bode 13.6 alebo sa poskytne náhrada pomocou prvku ‹acronym› alebo ‹abbr› s atribútmi „title“ a podobne.
13.10.2
Pri komplexnom ASCII umení sa preveruje adekvátnosť textového ekvivalentu.
13.11
a) Používateľ je vopred upozornený na odkaz, ktorý smeruje na obsah iného typu ako je webová stránka. Takýto odkaz je doplnený informáciou o type a veľkosti cieľového súboru.
13.11.1
V HTML sa najmä pomocou atribútu „title“ prvku ‹a› alebo v bezprostrednej blízkosti prvku ‹a› v obsahu príslušnej webovej stránky uvádza informácia o type cieľového súboru (PDF, RTF a podobne) a o jeho veľkosti.
b)
Ak je obsahom komprimovaný súbor, používateľ je informovaný o zozname súborov v jeho obsahu, ich type a veľkosti.
13.11.2
Informácia v HTML je poskytovaná prostredníctvom atribútu „longdesc“ alebo vecného popisu v obsahu príslušnej webovej stránky.
c)
Na webovej stránke je poskytnutá informácia o tom, ktorý softvér je možné použiť na otvorenie alebo použitie cieľového súboru. Ak ide o súbor v jazyku XML, poskytuje sa aj informácia o konkrétnej verzii a použitej špecifikácii.
13.12
Obsah ani kód webovej stránky nepredpokladá, že používateľ navštívil inú webovú stránku.
13.12.1
Každá webová stránka funguje samostatne. V obsahu sa nevyskytuje kontext v zmysle „Ako ste videli na predchádzajúcej stránke“ alebo „Vyplňte číslo, ktoré ste si prečítali na titulnej stránke“.
13.13
Webová stránka poskytuje informáciu o svojej pozícii v hierarchii webového sídla.
13.13.1
Ak webové sídlo obsahuje viac ako dve vnorenia v hierarchii, čo znamená, že najmenej jedna kategória má aspoň jednu podkategóriu, každá webová stránka obsahuje odkaz na vyššiu úroveň v hierarchii webového sídla a odkaz na úvodnú webovú stránku.
13.13.2
Webová stránka poskytuje informáciu o svojej pozícii v hierarchii webového sídla v rozsahu úplnej hierarchickej cesty.
13.14
Webová stránka vo všeobecnosti nemanipuluje používateľským prostredím bez priameho príkazu používateľa.
13.14.1
Vnútro samotného obsahu webovej stránky sa považuje za používateľské prostredie.
13.14.2
Webová stránka neotvára bez príkazu nové okná, nemení svoju veľkosť a pozíciu okien, žiadnym spôsobom nemení ovládacie prvky prehliadača, nezakazuje alebo neobmedzuje posúvače (scrollbar), a to ani v rámoch, neobmedzuje použitie kontextových ponúk, histórie, navigačných tlačidiel ako Späť/Dopredu, nemení obsah obľúbených položiek, nenastavuje sa ako domovská webová stránka a podobne.
13.14.3
Používateľ má vždy možnosť zobrazený obsah posúvať podľa potreby a dostať sa tak k časti obsahu, ktorá mu je skrytá.
13.14.4
Zmena nastavenia určitej položky v používateľskom rozhraní nevyvoláva automatickú zmenu kontextu webovej stránky bez upozornenia používateľa.
13.14.5
Zmena aktívneho zamerania kurzora nespôsobuje zmenu kontextu.
13.15
Webová stránka má zmysluplný názov, ktorý vystihuje jej obsah a účel.
13.15.1
V HTML obsahuje prvok ‹title› v časti ‹head› výstižný názov konkrétnej webovej stránky, ktorý popisuje jeho obsah, zmysel alebo funkcionalitu, a to aj v súlade s celým webovým sídlom.
Pravidlo 14. Uistenie sa, že dokumenty sú jasné a zrozumiteľné.
Zabezpečenie tohto pravidla je zamerané na ľahké pochopenie elektronických dokumentov a informácií (obsahu) v elektronickej podobe pre každého čitateľa.
14.1
Webové stránky prezentujú informácie jednoduchým jazykom a zrozumiteľnou formou. Používa sa čo možno najjasnejší a najjednoduchší jazyk, zodpovedajúci obsahu webovej stránky.
14.1.1
Popisy odkazov a nadpisov dávajú zmysel aj vytrhnuté z kontextu. Použitie informatívnych nadpisov zrýchľuje prehľad o obsahu webovej stránky.
14.1.2
Ucelená myšlienka sa uvádza tak, aby sa nachádzala v jednom obsahovom bloku.
14.1.3
Používajú sa bežné slová, ako napríklad „začať“, ktoré je vhodnejšie ako „pristúpiť“. Použitie výrazov závisí aj od cieľovej skupiny čitateľov, teda od tých, ktorým je webová stránka určená.
14.1.4
Vyhýba sa príliš komplikovaným a ťažko pochopiteľným skladbám vety.
14.1.5
Je vhodné vyhýbať sa slangu, žargónu a špecializovanému významu slov, ak nie je v obsahu uvedené vysvetlenie.
14.2
Text sa dopĺňa grafickými a zvukovými prezentáciami tam, kde uľahčia pochopenie webovej stránky.
14.3
Štýl prezentácie sa vytvára tak, aby bol zhodný pre všetky webové stránky daného webového sídla.
14.3.1
Minimalizuje sa množstvo použitých štýlov.
14.3.2
Uprednostňuje sa použitie prepojených štýlov pred vnorenými štýlmi.
14.3.3
Vo všetkých štýloch sa pre rovnaký koncept používa rovnaké meno triedy (atribút "class“).
14.4
Úvodná webová stránka jednoznačne popisuje zmysel a účel webového sídla.
14.4.1
Z úvodnej webovej stránky je zrejmé,
14.4.1.1
o aký typ webovej prezentácie ide, čo je jej cieľom a uvádza sa jej názov, čo môže byť splnené aj uvedením názvu správcu obsahu, ak je to dostatočne výstižné,
14.4.1.2
kto je jej technickým prevádzkovateľom; z úvodnej webovej stránky je rozpoznateľné, ktorej organizácii alebo inštitúcii webové sídlo patrí, teda kto je jej správcom obsahu.
14.5
Webová stránka alebo jej časti, ktoré už nie sú platné, sa označujú ako neaktuálne.
14.5.1
Označujú sa informácie, časti webových sídiel alebo celá webová stránka, ktoré sú ponechávané z historických dôvodov.
Príloha č. 2 k výnosu č. 55/2014 Z. z.
Katalóg dátových prvkov
1)
§ 3 písm. j) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
2)
ISO/IEC 10646:2012 Univerzálny kódovaný súbor znakov (UCS).
3)
Napríklad § 5 až 5b zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
4)
Napríklad zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
5)
ISO/IEC 29500:2012 Formáty súborov Office Open XML.
7)
ISO/IEC 29500-4:2012 Formáty súborov Office Open XML. Prechodné migračné vlastnosti.
8)
ISO/IEC 10918-5:2013 Digitálna kompresia a kódovanie kontinuálne tónovaných statických obrázkov. JPEG File Interchange Format (JFIF).
9)
RFC 4180 Spoločný formát a MIME typ pre Comma Separated Values (CSV) súbory.
10)
Zákon č. 211/2000 Z. z.
11)
Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.
11h)
§ 24 ods. 8 zákona č. 215/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
