Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu 2015

Tento zákon upravuje

Cieľom tohto zákona je

Tento zákon sa vzťahuje na

Ustanovenia tretej časti až trinástej časti tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na osoby podľa odseku 3 písm. b) až d).

Na účely tohto zákona sa rozumie

Zriaďuje sa rada ako právnická osoba, ktorá v oblasti verejnej správy ako rezolučný orgán rieši krízové situácie vybraných inštitúcií. Rada sa nezapisuje do obchodného registra a jej sídlom je Bratislava.

Vykonávanie úloh potrebných na odborné a organizačné zabezpečovanie výkonu pôsobnosti a právomocí rady zabezpečuje Národná banka Slovenska,²⁰) pritom Národná banka Slovenska zabezpečí²¹) zriadenie osobitného organizačného útvaru na vykonávanie týchto úloh s cieľom predchádzať konfliktu záujmov a zabezpečiť nezávislosť vykonávania týchto úloh od ostatných úloh Národnej banky Slovenska. Zamestnanci Národnej banky Slovenska, ktorí vykonávajú úlohy podľa prvej vety, sa nesmú podieľať na výkone dohľadu nad vybranými inštitúciami vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti rady.

Rada má deväť členov. Štyria členovia sú vedúci zamestnanci Národnej banky Slovenska, pričom aspoň jeden zástupca Národnej banky Slovenska je vo funkcii člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, jeden zástupca Národnej banky Slovenska je vedúci zamestnanec, do ktorého priamej riadiacej pôsobnosti patrí organizačný útvar podľa § 3 ods. 2, a štyria členovia sú vedúci zamestnanci Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), pričom aspoň jeden zástupca ministerstva je vo funkcii štátneho tajomníka. Členov rady za Národnú banku Slovenska vymenováva a odvoláva guvernér Národnej banky Slovenska a členov rady za ministerstvo vymenováva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky. Ďalším členom rady je riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.

Členom rady nemôže byť osoba, ktorá priamo rozhoduje o postupe pri výkone dohľadu.²²)

Predsedom rady je štátny tajomník ministerstva.

Členovi rady nepatrí za výkon funkcie v rade odmena ani nárok na úhradu iných výdavkov od rady.

Člen rady je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou v súlade s týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom je povinný využívať a zohľadňovať dostupné informácie týkajúce sa výkonu jeho právomocí a pôsobnosti. Člen rady nesmie pri výkone svojej funkcie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom a musí sa pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s výkonom funkcie člena rady.

Funkcia člena rady zaniká

Rada

Rada vykonáva svoju činnosť nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb alebo fyzických osôb; štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie právnické osoby alebo fyzické osoby nesmú ovplyvňovať radu pri vykonávaní jej činnosti.

Na výkon dohľadu rady vrátane konania rady podľa odseku 1 písm. c) až e) sa vzťahuje osobitný predpis.²⁶) Pri výkone dohľadu patria rade a osobám, ktoré v mene rady vykonávajú dohľad, oprávnenia podľa tohto zákona a osobitného zákona.²⁶) Za výkon dohľadu zodpovedá rada. Osoby, ktoré v mene rady vykonávajú dohľad, nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dohľadu; tým nie je dotknutá ich pracovnoprávna zodpovednosť a ani ich trestnoprávna zodpovednosť.

Pri prijímaní svojich rozhodnutí je rada povinná zohľadniť možné dôsledky svojho rozhodnutia v ostatných členských štátoch, v ktorých pôsobí vybraná inštitúcia alebo osoba podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d), ktorej je rozhodnutie určené, alebo v ktorých pôsobia ostatní členovia skupiny, ktorej členom je táto vybraná inštitúcia, a minimalizovať negatívny vplyv svojich rozhodnutí na finančnú stabilitu a negatívne hospodárske a sociálne dôsledky svojich rozhodnutí v týchto členských štátoch.

Rada upraví v štatúte rady ďalšie podrobnosti týkajúce sa vymedzenia pôsobnosti a právomocí rady.

Rozhodnutie rezolučného orgánu iného členského štátu prijaté po dohode s radou je záväzné aj pre osoby, nad ktorými vykonáva pôsobnosť rada.

Činnosť rady riadi predseda rady. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje podpredseda rady, a ak nie je prítomný ani podpredseda rady, iný predsedom rady poverený člen rady. Na návrh predsedu rady zvolí rada podpredsedu z členov rady. Radu zastupuje navonok predseda rady, pričom za radu koná v jej mene predseda rady alebo ním poverený člen rady, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak predsedovi rady zanikla funkcia a ešte nie je ustanovený nový predseda rady, oprávnenia predsedu rady prechádzajú na podpredsedu rady, a ak nie je zvolený ani podpredseda rady, tieto oprávnenia prechádzajú na iného člena rady povereného radou.

Rada môže písomne poveriť niektorého svojho člena konať v mene rady vo veciach

Rada rozhoduje hlasovaním v pléne, ktoré tvoria členovia rady. Rada je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina ustanovených členov rady. Člen bankovej rady Národnej banky Slovenska, do ktorého riadiacej právomoci patrí dohľad nad finančným trhom, nemá hlasovacie právo v rade. Rada prijíma svoje rozhodnutia väčšinou hlasov ustanovených členov rady, ak odseky 4 a 7 neustanovujú inak. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu rady. Ak rada rozhoduje vo veci, v ktorej je niektorý člen rady vylúčený podľa osobitného zákona²⁷) z konania, alebo ak rada rozhoduje o námietke zaujatosti podanej proti niektorému členovi rady, tento člen rady je vylúčený z príslušného hlasovania rady a nezúčastňuje sa na ňom; na jeho hlas sa neprihliada pri posudzovaní schopnosti rady uznášať sa ani pri rozhodovaní rady. Rada rozhoduje o námietke zaujatosti podanej proti niektorému jej členovi bezodkladne po jej podaní. Rada môže rozhodovať aj prostredníctvom elektronických prostriedkov komunikácie. Na základe výsledkov hlasovania vydá písomné rozhodnutie podľa tohto zákona.

Rada upraví v rokovacom poriadku rady ďalšie podrobnosti týkajúce sa priebehu rokovania a rozhodovania rady. Rokovací poriadok rady môže všeobecným spôsobom určiť prípady, v ktorých je na prijatie rozhodnutia potrebný súhlas všetkých jej členov alebo iný kvalifikovaný počet hlasov potrebných na prijatie rozhodnutia.

Rada koná a rozhoduje v rezolučnom konaní podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu²⁶) o majetku, záväzkoch, právach a povinnostiach vybranej inštitúcie. Rozhodnutia rady sú pre účastníkov a iné osoby, ktorým sú určené alebo ktorých práva sú nimi dotknuté, záväzné. Rozhodnutie rady je právoplatné, ak nebol podaný opravný prostriedok na súde podľa odseku 6. Rozhodnutie rady je vymáhateľné, len čo uplynie lehota na plnenie, ak § 29 ods. 10 a § 31 ods. 18 neustanovujú inak. Rada môže rozhodnutie vykonať priamo alebo poveriť výkonom inú osobu. Rada môže niektoré podrobnosti ďalšieho postupu v rezolučnom konaní upraviť v štatúte rady alebo v rokovacom poriadku rady.

Proti rozhodnutiu rady možno podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky podľa osobitného zákona,²⁸) ak tento zákon neustanovuje inak.

O neodkladných veciach, ktoré inak podliehajú schváleniu rady, môže rozhodnúť predseda rady spolu s podpredsedom rady; takéto rozhodnutie rady je možné prijať len v prípade ich jednomyseľného súhlasu. Rozhodnutie rada potvrdí, alebo zruší na svojom nasledujúcom zasadnutí.

Člen rady nemôže splnomocniť iného člena rady, aby ho zastupoval na rokovaní a hlasovaní rady.

Rokovanie rady je neverejné. Na rokovaní rady sa okrem jej členov môžu zúčastniť osoby uvedené v rokovacom poriadku rady a ďalšie osoby, ktoré na svoje rokovanie rada prizve. Rada môže rozhodnúť o zverejnení výsledku a materiálov zo svojho rokovania; z rokovania rady sa však o schválených materiáloch zverejňujú informácie, o ktorých tak ustanovuje tento zákon.

Národná banka Slovenska, štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej moci, Notárska komora Slovenskej republiky²⁹) a Slovenská komora audítorov,³⁰) notári,²⁹) audítori,³¹) audítorské spoločnosti,³²) centrálny depozitár cenných papierov,³³) členovia centrálneho depozitára cenných papierov,³³) burza cenných papierov³⁴) a iné osoby,³⁵) ktorých činnosť súvisí s vybranými inštitúciami, nad ktorými rada vykonáva pôsobnosť, sú povinné poskytovať rade ňou požadovanú súčinnosť na účely výkonu jej pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov.²⁵) Pritom sú povinní bezplatne sprístupniť a poskytovať rade ňou požadované vyjadrenia, vysvetlenia a iné informácie a podklady, ktoré získali pri svojej činnosti, informácie z nimi vedených evidencií a registrov. Dožiadaný orgán alebo dožiadaná osoba má právo odoprieť sprístupnenie a poskytnutie požadovaných informácií, len ak by tým došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti alebo k sprístupneniu alebo k poskytnutiu informácií v rozpore so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Rada je oprávnená v rozsahu potrebnom na zabezpečenie vykonávania svojich úloh podľa tohto zákona a osobitných predpisov³⁶) spolupracovať a vymieňať si informácie s orgánmi verejnej moci v Slovenskej republike a v iných štátoch, s Fondom ochrany vkladov, s Garančným fondom investícií a s medzinárodnými organizáciami.

Právnické osoby a fyzické osoby, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1 a ktoré majú doklady alebo informácie súvisiace s vybranými inštitúciami, nad ktorými rada vykonáva pôsobnosť, alebo s ich činnosťou, sú povinné sprístupniť a poskytnúť ich rade na jej žiadosť písomne alebo ústne do zápisnice. Ak na žiadosť rady poskytnú informácie ústne do zápisnice, na vyhotovenie a náležitosti zápisnice sa vzťahuje osobitný predpis.³⁷)

Rada v rámci výkonu svojej pôsobnosti je oprávnená sprístupniť a poskytovať informácie účastníkom Európskeho systému finančného dohľadu,³⁸) iným rezolučným orgánom, zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam, Fondu ochrany vkladov, zahraničným systémom ochrany vkladov, potenciálnemu nadobúdateľovi, ktorého oslovila rada v súvislosti s prevodom akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo aktív, práv a záväzkov vybranej inštitúcie, a tiež ďalším orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s riešením krízových situácií vybraných inštitúcií alebo osôb podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d), ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní svojej pôsobnosti, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Ak sa na takéto sprístupnenie a poskytovanie informácií vyžaduje zbavenie povinnosti mlčanlivosti podľa osobitného zákona,³⁹) za toto zbavenie povinnosti mlčanlivosti sa považuje aj radou schválená písomná dohoda o vzájomnej spolupráci a poskytovaní informácií medzi radou a príslušným orgánom alebo osobou. Informácie sprístupnené alebo poskytnuté radou podľa tohto odseku možno použiť len na účely vykonávania riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, dohľadu nad dohliadanými subjektmi a na plnenie iných zákonom ustanovených úloh⁴⁰) orgánov a osôb, ktorých činnosti súvisia s riešením krízových situácií. Orgány a osoby, ktorým rada sprístupnila alebo poskytla informácie, sú povinné tieto informácie utajovať, chrániť pred neoprávneným prístupom, vyzradením, zneužitím, pozmenením, poškodením, zničením, stratou, odcudzením a zachovávať o nich mlčanlivosť.⁴¹) Tieto informácie si orgány a osoby môžu poskytnúť navzájom výlučne na ten istý účel alebo konanie, na ktoré boli sprístupnené alebo poskytnuté radou, inak si ich môžu sprístupniť, poskytnúť alebo zverejniť len s predchádzajúcim písomným súhlasom rady. Ak podľa osobitného predpisu⁴¹) požadovaná informácia súvisí s výkonom pôsobnosti rady nad vybranými inštitúciami alebo ich činnosťou, povinná osoba ju nesprístupní a neposkytne.⁴²) Informácie, ktoré získa rada od iných rezolučných orgánov alebo zahraničných orgánov dohľadu, sa môžu využiť len na účely výkonu pôsobnosti rady a na účely súdnych konaní o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí alebo postupu rady alebo na účely trestného stíhania. Tieto informácie môže rada sprístupniť alebo poskytnúť iným orgánom alebo osobám alebo zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý tieto informácie poskytol, alebo v súhrnnej podobe spôsobom, pri ktorom nie je možné identifikovať, o ktorú konkrétnu inštitúciu či osobu ide, alebo so súhlasom osoby, ktorá tieto informácie poskytla. Rada prijme a zverejní na svojom webovom sídle potrebné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa povinnosti mlčanlivosti a výmeny informácií.

Podrobnosti o poskytovaní súčinnosti podľa odsekov 1 až 3 možno upraviť písomnou dohodou o vzájomnej spolupráci a poskytovaní informácií medzi radou a príslušným orgánom alebo osobou.

Vybraná inštitúcia, členovia jej orgánov, jej zamestnanci a ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí s vybranou inštitúciou, sú povinní umožniť výkon pôsobnosti rady, zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon pôsobnosti rady, a poskytnúť všetky informácie, dokumentáciu, súčinnosť a pomoc požadované radou alebo osobami poverenými radou.

Vybraná inštitúcia je povinná na účely výkonu pôsobnosti rady bezplatne a včas vypracúvať a predkladať rade zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie, podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú vybranej inštitúcie a jej akcionárov alebo iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo inej činnosti vybranej inštitúcie, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly alebo ovládania vybranej inštitúcie vrátane podielov na vybranej inštitúcii a ich majiteľov, a to na požiadanie rady. Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách, podkladoch a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti, pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie rady predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej radou. Také poskytovanie údajov sa nepovažuje za porušenie bankového tajomstva podľa osobitného predpisu.⁴³)

Opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska po prerokovaní s ministerstvom a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ustanoví štruktúru výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú vybrané inštitúcie povinné vypracúvať a predkladať rade, rozsah, obsah, členenie, termíny, formu, podobu, spôsob, postup a miesto predkladania takých výkazov, hlásení, správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie.

Členovia rady, prizvané osoby, zamestnanci organizačného útvaru Národnej banky Slovenska podľa § 3 ods. 2 sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo ohroziť

Povinnosť podľa odseku 1 trvá aj po skončení členstva v rade alebo pracovného pomeru. Rada môže z dôvodov verejného záujmu zbaviť tejto povinnosti členov rady, prizvané osoby a zamestnancov organizačného útvaru Národnej banky Slovenska podľa § 3 ods. 2. Na zbavenie povinnosti mlčanlivosti a poskytovanie informácií o záležitostiach súvisiacich s účasťou Národnej banky Slovenska v Európskom systéme centrálnych bánk sa rovnako vzťahujú osobitné predpisy.⁴⁴) Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje výmena, sprístupnenie a poskytovanie informácií podľa § 7 ods. 1 až 5.

Povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 1 sa rovnako vzťahuje aj na

Orgány, osoby a inštitúcie uvedené v odseku 3 písm. a), e) až g) sú povinné zabezpečiť ochranu služobného tajomstva a upraviť vo svojich vnútorných predpisoch zabezpečenie povinnosti mlčanlivosti vrátane pravidiel na zabezpečenie odovzdávania informácií medzi osobami priamo zapojenými do riešenia krízových situácií.

Pred sprístupnením informácií, najmä údajov z plánov riešenia krízových situácií, plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, záverov posúdenia riešiteľnosti krízových situácií, sú osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 povinné uistiť sa, že poskytované informácie neobsahujú skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti.

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje, ak rada a osoby podľa odsekov 3 a 4 poskytnú informácie

Rada posúdi možné účinky zverejnenia informácií na verejný záujem, ak ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku a obchodné záujmy fyzických osôb a právnických osôb na účely kontrol, skúmaní a auditov.

Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje ani poskytnutie informácií medzi orgánom dohľadu²⁶) a radou v súvislosti s plnením ich úloh. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje ani poskytnutie informácií príslušným rezolučným orgánom tretích krajín radou, ministerstvom alebo Národnou bankou Slovenska, ak rada, ministerstvo a Národná banka Slovenska vyhodnotia, že

Informácie, ktoré rada získa od príslušných rezolučných orgánov iných členských štátov, môže poskytnúť príslušným rezolučným orgánom tretích krajín len so súhlasom rezolučného orgánu iného členského štátu, ktorý informácie rade poskytol, a na účely, ktoré vo svojom súhlase vymedzil.

Rada môže v rezolučnom konaní

Na radu sa pri výkone jej právomocí v rezolučnom konaní nevzťahuje požiadavka získať povolenie alebo súhlas od štátneho orgánu podľa osobitného predpisu, verejnej osoby alebo súkromnej osoby vrátane akcionárov alebo veriteľov vybranej inštitúcie okrem povinnosti získať povolenie od Národnej banky Slovenska. Rada nemá povinnosť vopred oznámiť, zverejniť oznámenie alebo prospekt⁴⁷) alebo predložiť akýkoľvek dokument inému orgánu alebo ho registrovať podľa osobitných predpisov.⁴⁸) Tým nie sú dotknuté požiadavky ustanovené v piatej časti tohto zákona a akékoľvek požiadavky na oznamovanie ustanovené rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc. Rada nie je viazaná obmedzeniami, ktoré sa týkajú prevodu finančných nástrojov, aktív, práv alebo záväzkov, a nepotrebuje súhlas na takýto prevod.

Opatrenie na predchádzanie kríze a opatrenie krízového riadenia nemožno zmluvne považovať za začatie núteného výkonu rozhodnutia, začatie konkurzného konania alebo exekučného konania, ak nie je dotknuté plnenie základných zmluvných záväzkov vrátane úhrad platieb a dodávok plnení alebo poskytnutého zabezpečenia. Rovnako to platí aj na zmluvné vzťahy

Opatrením na predchádzanie kríze sa rozumie výkon právomocí s cieľom priamo odstrániť nedostatky alebo prekážky v súvislosti s ozdravným plánom podľa osobitného predpisu,⁴⁹) výkon právomocí s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie podľa § 25 alebo 29, uplatnenie akéhokoľvek opatrenia včasnej intervencie podľa osobitného predpisu,⁵⁰) vymenovanie núteného správcu podľa osobitného predpisu⁵¹) alebo výkon právomoci odpísať alebo konvertovať dlh podľa § 70. Opatrením krízového riadenia sa rozumie opatrenie na riešenie krízovej situácie alebo vymenovanie osobitného správcu podľa § 12 alebo osoby podľa § 11 ods. 2 alebo § 65 ods. 2.

Ak sa začalo rezolučné konanie v tretej krajine a ak to rada rozhodnutím uzná, považuje sa také konanie za opatrenie na riešenie krízovej situácie.

Za podmienky riadneho plnenia zmluvných záväzkov vrátane trvania poskytnutého zabezpečenia výlučne prijatím opatrení na predchádzanie kríze alebo opatrení krízového riadenia nevzniká osobitné právo žiadnej zo zmluvných strán

Ustanovenia odsekov 1 až 3 nie sú prekážkou pre výkon práv uvedených v odseku 5, ak sa práva vykonávajú v dôsledku inej skutočnosti, než je prijatie opatrenia na predchádzanie krízovej situácie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie, alebo skutočnosti s nimi bezprostredne súvisiacej.

Obmedzenie alebo pozastavenie práv podľa štvrtej časti tohto zákona sa nepovažuje za neplnenie zmluvných povinností na účely odsekov 1 a 2.

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa považujú za záväzné normy podľa osobitného predpisu.⁵²)

Rada v rezolučnom konaní vykonáva práva akcionárov, štatutárneho orgánu alebo riadiacich orgánov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, má právo nakladať so všetkým jej majetkom a aktívami. Počas rezolučného konania nemôžu akcionári alebo iné osoby vykonávať hlasovacie práva spojené s akciami alebo iné práva vyplývajúce z držby iných nástrojov vlastníctva.

Právomoci podľa odseku 1 môže vykonávať rada priamo alebo prostredníctvom osobitného správcu podľa § 12 alebo rezolučného správcu podľa § 42.

Rada môže vybranej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa v rezolučnom konaní rieši, záväzne ukladať povinnosti a opatrenia na základe rozhodnutia aj bez priameho výkonu kontroly podľa odseku 1 alebo odseku 2 s výnimkou § 6 ods. 7. Ak to povaha rozhodnutia pripúšťa, je rozhodnutie rady vykonateľné podľa osobitného predpisu.⁵³)

Rada posudzuje pri rozhodovaní primeranosť prijatých opatrení s ohľadom na ciele tohto zákona a základné pravidlá rezolučného konania a s ohľadom na efektívnosť cezhraničných rezolučných konaní.

Rada sa nepovažuje za riadiaci orgán vybranej inštitúcie podľa osobitných predpisov.⁵⁴)

Rada na účely výkonu jej právomocí v rezolučnom konaní, ako aj mimo rezolučného konania, najmä v rámci pôsobnosti rady podľa § 5 ods. 1 písm. g) a k) a § 70 ods. 1, môže vymenovať osobitného správcu. Rada o vymenovaní osobitného správcu vydá osvedčenie o vymenovaní osobitného správcu.

Rada pri vymenovaní osobitného správcu vymedzí najmä

Rada uzatvorí s osobitným správcom zmluvu o výkone činnosti osobitného správcu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie.

Osobitný správca je povinný vykonávať všetky úkony potrebné na riešenie krízových situácií na účel výkonu právomocí rady podľa odseku 1 v súlade s odsekmi 2 a 3.

Rada môže osobitného správcu kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov odvolať.

Osvedčením o vymenovaní osobitného správcu a osôb vykonávajúcich zahraničné opatrenie porovnateľné s úkonmi osobitného správcu podľa tohto zákona je originál dokladu o vymenovaní osobitného správcu alebo osvedčenie o vymenovaní osobitného správcu príslušným rezolučným orgánom iného členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka členského štátu nevyžaduje úradné overenie ani iný podobný postup.

Osobitným správcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Osobitný správca, ak je ním fyzická osoba, musí byť odborne spôsobilý podľa osobitného predpisu.⁵⁵) Osobitným správcom nemôže byť osoba, ktorá

Osobitným správcom, ak je ním právnická osoba, môže byť len právnická osoba, ktorá je zriadená na spoločný výkon advokácie alebo je audítorskou spoločnosťou podľa osobitných predpisov,⁵⁷) ak táto právnická osoba má poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s jej činnosťou⁵⁷) pri výkone osobitnej správy a s výkonom funkcie osobitného správcu alebo má dostatočnú výšku vlastných zdrojov financovania a spoločníkmi tejto právnickej osoby, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu tejto právnickej osoby ani zamestnancami tejto právnickej osoby nie je ani jedna fyzická osoba uvedená v odseku 7.

Vymenovanie, zmena a skončenie činnosti osobitného správcu sa zapisujú do obchodného registra. Návrh na zápis osobitného správcu podáva rada; pri podaní tohto návrhu sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu.⁵⁸)

Do obchodného registra sa zapisuje

Osobitný správca môže navrhnúť, aby výkon jeho činnosti podľa odseku 4 bol zapísaný v obchodnom registri alebo obdobnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je umiestnená pobočka vybranej inštitúcie, ktorej sa výkon činnosti osobitného správcu podľa odseku 4 týka, ak takýto zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.

Zavedenie zahraničného opatrenia porovnateľného s výkonom činnosti osobitného správcu podľa odseku 4 vo vybranej inštitúcii so sídlom v inom členskom štáte, ktorá má pobočku umiestnenú na území Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra. Návrh na zápis podáva príslušný rezolučný orgán iného členského štátu alebo osoba vykonávajúca zahraničné opatrenie porovnateľné s výkonom činnosti osobitného správcu podľa odseku 4. Do obchodného registra sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné opatrenie porovnateľné s výkonom činnosti osobitného správcu podľa odseku 4.

Osobitný správca je povinný vypracovať pre radu, ktorá ho vymenovala, správu o hospodárskej a finančnej situácii vybranej inštitúcie a správu o postupe pri plnení svojich povinností. Osobitný správca tieto správy predkladá v pravidelných intervaloch, ktoré určí rada, a na začiatku a na konci výkonu svojej funkcie.

Osobitný správca sa vymenúva na jeden rok. Toto obdobie je možné vo výnimočných prípadoch predĺžiť, ak rada vydá rozhodnutie, že podmienky na vymenovanie osobitného správcu sú aj naďalej splnené.

Ak rada plánuje vymenovať osobitného správcu pre vybranú inštitúciu na úrovni skupiny, zváži, či je vhodnejšie vymenovať rovnakého osobitného správcu pre všetky dotknuté vybrané inštitúcie v záujme účelnosti a uľahčenia riešenia krízových situácií dotknutých vybraných inštitúcií.

Výkon funkcie osobitného správcu sa skončí

Náklady spojené s výkonom funkcie osobitného správcu vrátane odmien správcu uhrádza vybraná inštitúcia, ktorej sa výkon činnosti osobitného správcu podľa odseku 4 týka.

Valné zhromaždenie vybranej inštitúcie môže dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov rozhodnúť alebo navrhnúť rade, aby sa v stanovách určilo, že oznámenie o zvolaní valného zhromaždenia na účel prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania sa vydá v kratšom čase, ako ustanovuje § 184 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak sa valné zhromaždenie neuskutoční skôr ako o 10 kalendárnych dní od jeho zvolania a sú splnené podmienky na použitie opatrení podľa osobitného predpisu alebo sú splnené podmienky na vymenovanie dočasného správcu vybranej inštitúcie podľa osobitného predpisu a zvýšenie kapitálu je potrebné na odvrátenie splnenia podmienok na začatie rezolučného konania podľa § 34 ods. 1.

Rada môže v rámci svojich doplnkových právomocí aj

Rada vykonáva právomoci podľa odseku 1 len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie cieľov podľa § 1 ods. 2.

Rada je oprávnená na účely zachovania nepretržitej činnosti zveriť príjemcovi riadenie obchodných činností vybranej inštitúcie, čo zahŕňa

Právomoc podľa odseku 1 písm. d) a odseku 3 písm. b) sa nevzťahuje na

Rada je oprávnená rozhodnúť o odklade splatnosti a úhrady alebo iného plnenia záväzku vybranej inštitúcie odo dňa uverejnenia oznámenia o pozastavení do polnoci pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení oznámenia.

Uplynutím doby pozastavenia podľa odseku 1 sa obnovuje splatnosť záväzku.

Počas odloženej alebo pozastavenej splatnosti záväzku vybranej inštitúcie podľa odseku 1 je pozastavená splatnosť záväzku druhej zmluvnej strany.

Ustanovenie odseku 1 neplatí pre

Rada pri výkone svojich právomocí zohľadňuje riadne fungovanie finančného trhu.

Rada je oprávnená obmedziť záložných veriteľov vybranej inštitúcie pri výkone záložných práv vo vzťahu k aktívam vybranej inštitúcie odo dňa uverejnenia oznámenia o obmedzení záložných veriteľov do polnoci pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení tohto oznámenia.

Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na systémových operátorov alebo systémy podľa osobitných predpisov⁶⁰) centrálne protistrany, centrálne banky, pri zabezpečení marže alebo poskytnutej zábezpeke vybranej inštitúcii.

Rada dbá, aby obmedzenia boli uplatňované rovnako voči všetkým členom skupiny, voči ktorým sa obmedzenie uplatňuje.

Rada je oprávnená pri nakladaní s aktívami, právami, záväzkami, akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva, ktoré sa riadia právnym poriadkom tretej krajiny, uložiť osobitnému správcovi vybranej inštitúcie alebo osobe, ktorá ju ovláda alebo kontroluje, ako aj príjemcovi

Účelne vynaložené výdavky príjemcu v súvislosti s úkonmi podľa odseku 1 sa uhrádzajú podľa § 52 ods. 9.

Rada môže upustiť od úkonov podľa odseku 1, ak je nepravdepodobné, že sa stanú účinnými vo vzťahu k príslušnému majetku nachádzajúcemu sa v tretej krajine, aktívam, právam, záväzkom, akciám alebo iným nástrojom vlastníctva, na ktoré sa vzťahuje právny poriadok tretej krajiny. Rada neuskutoční taký prevod, odpísanie, konverziu alebo opatrenie, a ak už rozhodla o prevode, odpísaní, konverzii alebo inom opatrení, taký úkon sa považuje za neplatný vo vzťahu k príslušnému majetku, akciám, nástrojom vlastníctva, právam alebo záväzkom.

Rada je oprávnená obmedziť práva osôb, ktoré sú zmluvnou stranou vybranej inštitúcie, ak by výkon práv týchto osôb smeroval k zrušeniu zmluvy alebo k inej forme ukončenia zmluvného vzťahu.

Rovnaké právo ako podľa odseku 1 má rada aj pre zmluvné vzťahy dcérskej spoločnosti vybranej inštitúcie,

Obmedzenia podľa odsekov 1 a 2 platia odo dňa uverejnenia oznámenia o pozastavení do polnoci pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení oznámenia príslušného členského štátu.

Obmedzenia podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na systémových operátorov alebo systémy podľa osobitných predpisov,⁶⁰) centrálne protistrany a centrálne banky.

Ukončenie zmlúv sa môže vykonať pred uplynutím lehoty podľa odseku 3, ak rada písomne potvrdí, že práva a povinnosti zo zmluvy nie sú predmetom

Ak rada pozastaví výkon práv a nezverejní oznámenie o pozastavení práv, tieto práva môžu byť opätovne vykonané po uplynutí doby, počas ktorej bol ich výkon pozastavený,

Rada alebo Národná banka Slovenska je oprávnená uložiť vybranej inštitúcii alebo osobe podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d) povinnosť uchovávať podrobné záznamy týkajúce sa finančných zmlúv. Rada alebo Národná banka Slovenska majú právo vyžadovať potrebnú súčinnosť od vybraných inštitúcií pri poskytovaní archívnych informácií na plnenie záväzkov podľa osobitného predpisu.⁶¹)

Rada je oprávnená vyžadovať od vybranej inštitúcie a od osôb v skupine, ktorej súčasťou je vybraná inštitúcia, súčinnosť v podobe poskytnutia služieb a materiálneho vybavenia na účel efektívneho riadenia obchodných činností, ktoré boli prevedené na príjemcu. To platí, ak sa vybraná inštitúcia alebo osoba v skupine nachádza v konkurznom konaní podľa osobitného predpisu.⁶²)

Osoba so sídlom v Slovenskej republike patriaca do skupiny vybranej inštitúcie je povinná poskytnúť rovnakú súčinnosť podľa odseku 1, ak vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, podlieha právomoci rezolučného orgánu iného členského štátu.

Súčinnosťou nie je poskytovanie finančných prostriedkov.

Poskytovanie súčinnosti sa riadi podmienkami, ktoré platili pred vstupom vybranej inštitúcie do rezolučného konania, inak obvyklými podmienkami.

Na účely prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov v inom členskom štáte alebo spravujúceho sa právnym poriadkom iného členského štátu je rada oprávnená požadovať súčinnosť príslušných orgánov v tomto členskom štáte.

Právny úkon akcionára, veriteľa alebo inej osoby týkajúci sa akcií, iných nástrojov vlastníctva, práv alebo záväzkov, ktorý smeruje k sťaženiu alebo mareniu výkonu právomoci rady alebo príslušného rezolučného orgánu, sa považuje za neplatný od počiatku.

Ak rada vykonáva právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať jeho konverziu v súlade s § 70, a to aj vo vzťahu ku kapitálovým nástrojom, medzi oprávnené záväzky alebo relevantné kapitálové nástroje vybranej inštitúcie patria aj

Rada je povinná poskytnúť príslušnému rezolučnému orgánu iného členského štátu potrebnú súčinnosť pre zníženie alebo odpísanie sumy istiny nástrojov alebo záväzkov, alebo pre konverziu nástrojov alebo záväzkov vybranej inštitúcie so sídlom v Slovenskej republike.

Veritelia dotknutí výkonom právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať jeho konverziu podľa odseku 3 sú povinní strpieť výkon právomoci príslušného rezolučného orgánu iného členského štátu. K výkonu svojej právomoci je rada oprávnená požadovať všetku potrebnú súčinnosť príslušného rezolučného orgánu iného členského štátu, ktorého veritelia sú dotknutí výkonom právomoci.

Rezolučný orgán iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať pôsobnosť v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k pobočke zahraničnej vybranej inštitúcie alebo dcérskej spoločnosti zahraničnej vybranej inštitúcie, pričom táto zahraničná vybraná inštitúcia podlieha dohľadu príslušného zahraničného orgánu dohľadu. Rezolučný orgán tretej krajiny môže vykonávať pôsobnosť v oblasti riešenia krízových situácií na území Slovenskej republiky nad činnosťou vybranej inštitúcie, ktorá je pobočkou zahraničnej vybranej inštitúcie alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej vybranej inštitúcie, len na základe dohody uzavretej medzi radou a príslušným rezolučným orgánom tretej krajiny; takú dohodu môže rada uzavrieť len na základe vzájomnosti. Rada o uzavretí takej dohody informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).

Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je príslušný rezolučný orgán povinný vopred oznámiť rade a Národnej banke Slovenska. Poverené osoby príslušného rezolučného orgánu majú pri vykonávaní dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako osoby poverené výkonom dohľadu na mieste na základe poverenia Národnej banky Slovenska, nemajú však povinnosť vyhotoviť protokol o vykonanom dohľade na mieste ani povinnosť určiť a oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri vykonanom dohľade na mieste.

Rada môže na území Slovenskej republiky vykonávať pôsobnosť v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k pobočke vybranej inštitúcie tretej krajiny, ak nad touto pobočkou vybranej inštitúcie tretej krajiny nevykonáva pôsobnosť rezolučný orgán tretej krajiny alebo ak rada postupuje podľa § 85 ods. 4.

Opatrenia rady pri vykonávaní pôsobnosti vo vzťahu k pobočke vybranej inštitúcie tretej krajiny musia byť v súlade s cieľmi tohto zákona podľa § 1 ods. 2, základnými zásadami rezolučného konania podľa § 33 a ustanoveniami o oceňovaní podľa § 51.

Rada môže vykonávať právomoci a uplatniť opatrenia vo vzťahu k pobočke vybranej inštitúcie tretej krajiny, ak trvá verejný záujem na vykonaní právomocí alebo uplatnení opatrení a ak pobočka vybranej inštitúcie tretej krajiny

Rada je účastníkom Jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií.⁶³) Rada môže byť členom medzinárodných organizácií v oblasti riešenia krízových situácií a zabezpečovať plnenie úloh vyplývajúcich z členstva v týchto organizáciách. Rada zabezpečuje plnenie úloh, ktoré pre radu vyplývajú z právne záväzných aktov Európskej únie.

Rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska a s rezolučným orgánom iného členského štátu, v ktorom sídli významná pobočka64) vybranej inštitúcie, v rozsahu, v akom sa plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie má vzťahovať na významnú pobočku vybranej inštitúcie, vypracuje plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, ktorá nie je súčasťou konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad orgán dohľadu členského štátu alebo orgán dohľadu tretej krajiny.

V pláne riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie rada upraví svoj postup vo vzťahu k vybranej inštitúcii pri riešení krízových situácií.

Náležitosťami plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie sú najmä:

Rada zašle vybranej inštitúcii zhrnutie kľúčových prvkov plánu riešenia krízovej situácie vybranej inštitúcie.

Pri vypracovávaní plánu riešenia krízovej situácie vybranej inštitúcie rada identifikuje prekážky riešenia krízovej situácie a navrhne spôsob ich odstránenia v súlade s týmto zákonom.

Pri vypracovávaní plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie rada prihliada na všetky relevantné možnosti vývoja krízovej situácie, a to najmä na možnosť jednotlivého zlyhania vybranej inštitúcie, možnosť vzniku krízovej situácie v čase všeobecnej finančnej nestability a možnosť vzniku krízovej situácie v dôsledku všeobecného zlyhania finančného systému.

Plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie neobsahuje opatrenia spočívajúce v poskytnutí podpory podľa odseku 3 písm. i) prvého až tretieho bodu.

Plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie obsahuje analýzu postupu vybranej inštitúcie na získanie prístupu k likviditným operáciám Národnej banky Slovenska a určenie aktív vybranej inštitúcie, ktoré by mohli, ak je to potrebné, byť využité ako zábezpeka za ich poskytnutie.

Rada raz ročne preskúmava aktuálnosť plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, a ak je to potrebné, vykoná jeho aktualizáciu. Rada aktualizuje tento plán vždy, ak nastane podstatná zmena v organizačnej štruktúre vybranej inštitúcie, jej obchodnej alebo finančnej situácii.

Národná banka Slovenska a vybraná inštitúcia sú povinné oznámiť rade každú podstatnú zmenu organizačnej štruktúry obchodnej alebo finančnej situácie vybranej inštitúcie, ktoré vyžadujú preskúmanie aktuálnosti alebo aktualizáciu plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie.

Rada môže uložiť povinnosť vybranej inštitúcii viesť záznamy o všetkých finančných zmluvách, ktorých je zmluvnou stranou, a určiť lehotu na ich predloženie rade.

Na účely odseku 11 sa finančnou zmluvou rozumie

Vybraná inštitúcia je povinná poskytnúť rade súčinnosť a všetky informácie, ktoré si rada vyžiada na vypracovanie, aktualizáciu a vykonanie plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie.

Na účely odseku 1 môže rada požadovať najmä

Rada predloží plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie a jeho zmeny Národnej banke Slovenska bezodkladne po jeho vypracovaní.

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, predloží plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a jeho zmeny Národnej banke Slovenska.

Rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska a s príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu, v akom sa plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie vzťahuje na významnú pobočku, posúdi riešiteľnosť krízovej situácie vybranej inštitúcie, ktorá nie je súčasťou skupiny, pričom neprihliada na možnosť poskytnutia

Krízová situácia vo vybranej inštitúcii sa považuje za riešiteľnú vtedy, ak by podaním návrhu rady na vyhlásenie konkurzu na vybranú inštitúciu alebo podaním návrhu rady na povolenie reštrukturalizácie vybranej inštitúcie alebo uskutočnením rezolučného konania voči vybranej inštitúcii nevznikli žiadne významné negatívne vplyvy na finančnú stabilitu Slovenskej republiky, iných členských štátov a Európskej únie ako celku a zároveň kritické funkcie vybranej inštitúcie zostanú zachované, a to aj vtedy, ak by išlo o krízovú situáciu v čase všeobecnej finančnej nestability alebo v dôsledku všeobecného zlyhania finančného systému.

Posúdenie riešiteľnosti možnej krízovej situácie vybranej inštitúcie rada uskutoční v rámci prípravy plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie a pri jeho aktualizácii v súlade s § 21.

Ak rada zistí, že krízová situácia vo vybranej inštitúcii nie je riešiteľná, oznámi to bezodkladne Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).⁶⁶)

Rada pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie primerane zohľadňuje najmä skutočnosti uvedené v § 28 ods. 5.

Ak rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie vykonaného podľa § 24 a 28 zistí existenciu podstatných prekážok brániacich riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcie, písomne oznámi tieto skutočnosti vybranej inštitúcii, Národnej banke Slovenska a príslušným rezolučným orgánom v štátoch, v ktorých sú umiestnené významné pobočky vybranej inštitúcie.

Ak rada zistí skutočnosti podľa odseku 1, pozastaví vypracovanie plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie až do odstránenia týchto podstatných prekážok brániacich riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcie; rada postupuje rovnako, aj ak jej bolo doručené obdobné oznámenie o existencii podstatných prekážok od iného príslušného rezolučného orgánu. Súčasne sa prerušuje lehota na dosiahnutie spoločnej dohody podľa § 27 ods. 5.

Vybraná inštitúcia navrhne rade do štyroch mesiacov od doručenia oznámenia podľa odseku 1 opatrenia, ktoré prijme na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok na riešenie krízových situácií uvedených v oznámení. Rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska posúdi, či sa týmito opatreniami dostatočne účinne riešia alebo odstraňujú podstatné prekážky brániace riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcie.

Ak rada po prerokovaní posúdi opatrenia podľa odseku 3 ako nedostatočné pre účinné riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcie, uloží rozhodnutím vybranej inštitúcii povinnosť prijať náhradné opatrenia a rozhodnutie doručí dotknutej vybranej inštitúcií. Rada v rozhodnutí zdôvodní nedostatky opatrení navrhnutých vybranou inštitúciou a uvedie, akým spôsobom náhradné opatrenia účinnejšie vyriešia alebo odstránia prekážky brániace riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcie. Rada pri rozhodovaní o náhradných opatreniach prihliada najmä na ohrozenie finančnej stability vyplývajúce z týchto prekážok a na vplyv opatrení na obchodnú činnosť vybranej inštitúcie, jej stabilitu a jej schopnosť byť prínosom pre hospodárstvo.

Vybraná inštitúcia do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia podľa odseku 4 o náhradných opatreniach navrhne rade postup na ich splnenie.

Rada je oprávnená uložiť vybranej inštitúcii najmä tieto náhradné opatrenia:

Rada pred rozhodnutím o náhradných opatreniach posúdi po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska možný vplyv týchto náhradných opatrení na vybranú inštitúciu, vnútorný trh v oblasti finančných služieb a na finančnú stabilitu v ostatných členských štátoch a v Európskej únii ako celku.

Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny upravuje riešenie krízových situácií skupiny ako celku prostredníctvom riešenia krízových situácií materskej spoločnosti v Európskej únii alebo riešenia krízových situácií dcérskych spoločností.⁶⁷)

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, vypracuje plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v spolupráci s príslušným rezolučným orgánom, ktorý vykonáva právomoc nad vybranou inštitúciou a osobami podľa odseku 3, ktoré sú súčasťou skupiny, a po prerokovaní s príslušným rezolučným orgánom, ktorý vykonáva právomoc nad významnou pobočkou vybranej inštitúcie, v rozsahu, v akom sa plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny má vzťahovať na túto významnú pobočku. Rada môže pri vypracovaní plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny spolupracovať s rezolučným orgánom tretej krajiny alebo rezolučným orgánom iného členského štátu, do ktorého pôsobnosti patrí dcérska spoločnosť, finančná holdingová spoločnosť alebo významná pobočka, ak sú splnené obdobné požiadavky mlčanlivosti podľa § 8.

Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny obsahuje postup na riešenie krízových situácií

V pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa

Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny nesmie obsahovať opatrenia spočívajúce v poskytnutí

Súčasne s vypracovaním a aktualizáciou plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny rada posúdi riešiteľnosť krízovej situácie na úrovni skupiny v súlade s § 28. Súčasťou plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny je aj podrobný opis posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie.

Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny nesmie mať neprimerané dôsledky pre žiaden členský štát.

Informácie podľa odseku 1 rada postúpi

Ak sa informácie podľa odseku 1 týkajú dcérskych spoločností so sídlom v tretích krajinách, rada môže postúpiť tieto informácie orgánom podľa odseku 2 len so súhlasom príslušného rezolučného orgánu tretej krajiny alebo orgánu dohľadu tretej krajiny.

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, predloží plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny príslušným orgánom dohľadu vykonávajúcim dohľad nad vybranými inštitúciami, ktoré sú súčasťou skupiny. Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, raz ročne preskúma aktuálnosť plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a ak je to potrebné, vykoná jeho aktualizáciu. Rada aktualizuje plány vždy, ak nastane podstatná zmena v organizačnej štruktúre, obchodnej alebo finančnej situácii skupiny alebo ktorejkoľvek osoby v skupine, a ak by taká zmena mohla mať na plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny významný vplyv alebo si vyžadovať jeho zmenu.

Rada vyvinie spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny do štyroch mesiacov odo dňa, keď rada postúpila informácie podľa odseku 1 orgánom podľa odseku 2.

Ak v lehote podľa odseku 5 ktorýkoľvek z orgánov podľa odseku 5 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z orgánov podľa odseku 5 nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody podľa odseku 5 a rade sa nepodarilo dosiahnuť dohodu podľa odseku 5, rada schváli plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny samostatne. Rada oznámi schválenie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny orgánom podľa odseku 5 a materskej spoločnosti.

Ak sa v lehote podľa odseku 5 nepodarí rade dosiahnuť spoločnú dohodu všetkých orgánov podľa odseku 5, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny schváli s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré s dohodou súhlasia.

Ak rada vykonáva právomoc nad dcérskou spoločnosťou, ustanovenie odseku 5 sa na ňu vzťahuje rovnako. Ak rada nesúhlasí s návrhom dohody, vypracuje a schváli plán riešenia krízovej situácie pre dcérsku spoločnosť. Ak v lehote podľa odseku 5 ktorýkoľvek z orgánov podľa odseku 5 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). To neplatí, ak rada oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), že s návrhom dohody nesúhlasí z dôvodu, že zasahuje do fiškálnej zodpovednosti Slovenskej republiky. Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, rada schváli plán riešenia krízových situácií dcérskej spoločnosti.

Ak rade pri dosahovaní alebo po dosiahnutí spoločnej dohody podľa odseku 5 alebo odseku 7 oznámi príslušný rezolučný orgán, že otázka týkajúca sa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, na ktorej nebola dosiahnutá dohoda, zasahuje do fiškálnej zodpovednosti štátu sídla príslušného rezolučného orgánu, rada prehodnotí návrh dohody o schválení plánu riešenia krízových situácii na úrovni skupiny alebo spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, vyvinie maximálne úsilie na prehodnotenie spoločnej dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak otázka týkajúca sa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zasahuje do fiškálnej zodpovednosti Slovenskej republiky, rada túto skutočnosť oznámi príslušnému rezolučnému orgánu zodpovednému za vypracovanie a schválenie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, rada spolu s príslušnými rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností a po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska, s príslušným orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou a príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu, v akom sa plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vzťahuje na významnú pobočku, posúdi riešiteľnosť krízovej situácie skupiny, pričom neprihliada na možnosť poskytnutia

Krízová situácia skupiny sa považuje za riešiteľnú vtedy, ak by podaním návrhu rady na vyhlásenie konkurzu na osoby v skupine alebo podaním návrhu rady na povolenie reštrukturalizácie osôb v skupine alebo uskutočnením rezolučného konania podľa tohto zákona voči osobám v skupine nevznikli žiadne významné negatívne vplyvy na finančnú stabilitu Slovenskej republiky, iných členských štátov a Európskej únie ako celku a zároveň kritické funkcie osôb v skupine, ktoré sú jednoducho a včas oddeliteľné od ostatných funkcií, zostanú zachované, a to aj keby išlo o krízovú situáciu v čase všeobecnej finančnej nestability alebo v dôsledku všeobecného zlyhania finančného systému.

Posúdenie riešiteľnosti možnej krízovej situácie skupiny rada uskutočňuje v rámci prípravy plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a pri jeho aktualizácii.

Ak rada zistí, že krízová situácia skupiny nie je riešiteľná, oznámi to bezodkladne Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgánu pre bankovníctvo).

Rada pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie skupiny zohľadňuje najmä tieto skutočnosti:

Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií na úrovni skupiny sa vykoná v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií podľa § 84.

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, rada po prerokovaní v príslušnom kolégiu pre riešenie krízových situácií a po prerokovaní s príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky, v rozsahu, v akom sa plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vzťahuje na významnú pobočku, vykoná v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií posúdenie podľa § 28 ods. 5 a spolu s príslušnými rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností vyvinie maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o uložení povinnosti osobe v skupine prijať náhradné opatrenia podľa § 25 ods. 4.

Ak rade doručí príslušný rezolučný orgán správu podľa odseku 2, rada ju bezodkladne doručí príslušnej osobe v skupine.

Rada oznámi náhradné opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou podľa odseku 4 Národnej banke Slovenska, Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností a príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu, v akom sa opatrenia vzťahujú na významnú pobočku.

Ak rada vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou, ustanovenie odseku 7 sa na ňu vzťahuje rovnako. Ak rada vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou a nesúhlasí s návrhom spoločnej dohody podľa odseku 6 o opatreniach podľa § 25 ods. 6 písm. g), h) alebo písm. k), môže požiadať Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody s príslušným rezolučným orgánom alebo prijať rozhodnutie voči dcérskej spoločnosti. Ak v lehote podľa odseku 7 ktorýkoľvek z rezolučných orgánov podľa odseku 7, ktorý vykonáva pôsobnosť nad osobou v skupine, požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody podľa odseku 6 vo veci opatrenia podľa § 25 ods. 6 písm. g), h) alebo písm. k) v súlade s osobitným predpisom,⁶⁶) rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, rada vydá rozhodnutie voči dcérskej spoločnosti. Rozhodnutie doručí aj príslušnému rezolučnému orgánu materskej spoločnosti so sídlom v členskom štáte.

Na rozhodovanie rady podľa § 25 až 29 sa nevzťahujú ustanovenia o rezolučnom konaní podľa štvrtej časti tohto zákona, osobitného zákona²⁶) ani všeobecného predpisu o správnom konaní.⁶⁹) Proti rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky; podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.

Rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska môže aj bez návrhu, s ohľadom na možný dopad zlyhania vybranej inštitúcie a iných osôb v skupine na finančný systém, ostatné vybrané inštitúcie vrátane podmienok ich financovania a hospodárstvo ako celok, primerane zjednodušiť náležitosti plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, zúžiť rozsah informácií, ktoré si vyžiada od vybranej inštitúcie na vypracovanie, aktualizáciu a vykonanie plánu riešenia krízových situácií, zúžiť rozsah skutočností, ktoré zohľadňuje pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie alebo skupiny, ako aj vypracovať a aktualizovať plán riešenia krízových situácií v dlhšej lehote ako podľa § 21 ods. 9. Rada pritom prihliadne k povahe podnikania vybranej inštitúcie alebo skupiny, zložitosti jej činnosti, jej akcionárskej štruktúre, právnej forme, rizikovému profilu, veľkosti, právnemu postaveniu, previazanosti s inými účastníkmi finančného systému, členstvu v inštitucionálnom systéme ochrany alebo inom obdobnom systéme podľa osobitného predpisu⁷⁰) a k investičným službám poskytovaným týmito osobami. Ak dôjde k zmene okolností, rada môže svoj postup podľa tohto odseku kedykoľvek prehodnotiť.

Rada informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o tom, či využila postup podľa odseku 1, a o podrobnostiach svojho postupu.

Vybraná inštitúcia je povinná sústavne vypočítavať a dodržiavať minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len "minimálna požiadavka"). Minimálna požiadavka sa vypočíta ako podiel súčtu vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov na súčte celkových záväzkov a vlastných zdrojov vybranej inštitúcie. Záväzky z derivátov sa zahŕňajú do celkových záväzkov. Na účely výpočtu záväzkov z derivátov môže vybraná inštitúcia vzájomne započítať plne uznané záväzky z derivátov s protistranou, s ktorou má uzavretú právne účinnú a vymáhateľnú dohodu o vzájomnom započítavaní záväzkov. Minimálna požiadavka sa vyjadruje v percentách.

Oprávnené záväzky na účely podľa odseku 1 musia spĺňať tieto podmienky:

Ak sa záväzok spravuje právnym poriadkom tretej krajiny, vybraná inštitúcia je na požiadanie rady povinná preukázať, že rozhodnutie rady odpísať alebo konvertovať záväzok nadobudne účinky aj podľa právneho poriadku tretej krajiny, inak sa záväzok nezapočíta do minimálnej požiadavky.

Výšku minimálnej požiadavky podľa odseku 1 určí rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska, pričom zohľadní

Vybraná inštitúcia je povinná plniť minimálne požiadavky na individuálnej úrovni. Rada môže po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska rozhodnúť, že povinnosť vypočítavať a sústavne dodržiavať minimálnu požiadavku má aj osoba podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d).

Rada vyvinie spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi iných členských štátov, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o určení výšky minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni v lehote štyroch mesiacov, odkedy rada oznámi návrh výšky minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni rezolučným orgánom iných členských štátov, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami.

Ak v lehote podľa odseku 7 ktorýkoľvek z orgánov podľa odseku 7 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o určení výšky minimálnej požiadavky v súlade s osobitným predpisom,⁶⁶) rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná určiť výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z orgánov podľa odseku 7 nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc a rade sa nepodarilo dosiahnuť spoločnú dohodu, rada určí výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni samostatne. Rada oznámi výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni orgánom podľa odseku 7 a materskej spoločnosti.

Rada pri určovaní výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti zohľadní skutočnosti podľa odseku 4, predovšetkým prihliadne na veľkosť, obchodný model a rizikový profil dcérskej spoločnosti vrátane jej vlastných zdrojov. Rada zároveň zohľadní aj výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni určenej pre skupinu podľa odseku 7. Návrh výšky minimálnej požiadavky oznámi rada rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a spolu s týmto orgánom a príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, vyvinie maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti v lehote štyroch mesiacov, odkedy rada doručí oznámenie rezolučnému orgánu na úrovni skupiny.

Ak rezolučný orgán na úrovni skupiny požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti v súlade s osobitným predpisom,⁶⁶) rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná určiť minimálnu požiadavku v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak rezolučný orgán na úrovni skupiny nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody, rada určí výšku minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti samostatne. Rada oznámi výšku minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a dcérskej spoločnosti.

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, vyvinie maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti v lehote štyroch mesiacov, odkedy rezolučný orgán, ktorý vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou, oznámi rade návrh výšky minimálnej požiadavky.

Rada môže v lehote podľa odseku 11 požiadať o pomoc pri dosiahnutí dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) v súlade s osobitným predpisom.⁶⁶) To neplatí, ak príslušný rezolučný orgán, ktorý vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou, navrhol takú výšku minimálnej požiadavky, ktorá sa od minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni odchyľuje o menej ako jeden percentuálny bod.

Rada môže rozhodnúť, že dcérska spoločnosť nemusí dodržiavať minimálnu požiadavku na individuálnej úrovni podľa odseku 5, ak

Rada môže určiť, že vybraná inštitúcia môže čiastočne alebo úplne splniť minimálnu požiadavku na konsolidovanej úrovni alebo individuálnej úrovni prostredníctvom opatrení zmluvnej kapitalizácie.

Vybraná inštitúcia je povinná preukázať rade, že opatrenie zmluvnej kapitalizácie spĺňa tieto podmienky:

Rada v spolupráci s Národnou bankou Slovenska overuje, či vybraná inštitúcia dodržiava minimálnu požiadavku. Na tento účel je vybraná inštitúcia povinná vypracúvať a predkladať rade výkaz, ktorého štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska po prerokovaní s ministerstvom a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Rada v spolupráci s Národnou bankou Slovenska oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) výšku minimálnej požiadavky a rozhodnutie podľa odseku 14.

Na rozhodovanie rady podľa odsekov 1 až 17 sa nevzťahujú ustanovenia o rezolučnom konaní podľa štvrtej časti tohto zákona, osobitného zákona²⁶) ani všeobecného predpisu o správnom konaní.⁶⁹) Proti rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky; podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.

Rezolučné konanie sa uskutočňuje vo verejnom záujme v nevyhnutnej miere a primeranom rozsahu, ak ciele tohto zákona podľa § 1 ods. 2 nie je možné dosiahnuť postupom v konkurznom konaní⁶²) alebo inom obdobnom konaní.

Pri rezolučnom konaní sa postupuje podľa týchto pravidiel:

Pri riešení krízových situácií je potrebné dodržiavať rámec Európskej únie pre štátnu pomoc.

Vybraná inštitúcia, na ktorú bolo uplatnené opatrenie predaja majetku podniku alebo jeho častí, opatrenie využitia preklenovacej inštitúcie alebo opatrenie oddelenia aktív, môže byť predmetom konkurzného konania podľa osobitného predpisu.⁶²)

O uplatňovaní opatrení v rámci rezolučného konania rada informuje zástupcov zamestnancov a konzultuje ich s nimi.

Rada uplatňuje opatrenia v rámci rezolučného konania v súlade s Obchodným zákonníkom upravujúcim zastúpenie zamestnancov v riadiacich orgánoch.

Rada posúdi, či sú splnené podmienky na začatie rezolučného konania. Posudzuje, či

Národná banka Slovenska bezodkladne informuje radu, že vybraná inštitúcia zlyháva alebo je zjavné, že v blízkej budúcnosti zlyhá, ak zistila, že

V každom z prípadov uvedených podľa odseku 2 písm. d) sa záručné alebo obdobné ako záručné opatrenia obmedzia na platobne schopné vybrané inštitúcie a sú podmienené schválením v súlade s pravidlami Európskej únie pre štátnu pomoc. Predmetné opatrenia majú preventívnu a dočasnú povahu a nie je možné ich použiť na vyrovnanie strát vybraných inštitúcií.

Rada počas celého rezolučného konania skúma, či trvajú podmienky podľa odseku 1. Ak zistí, že podmienky netrvajú, rozhodnutím rezolučné konanie zastaví a rozhodne o ďalšom postupe podľa tohto zákona a osobitných zákonov.

Účastníkom rezolučného konania je vybraná inštitúcia, ktorej sa rezolučné konanie týka.

Rada môže aj z vlastného podnetu rozhodnúť, že priberie do rezolučného konania ako účastníka inú osobu, ktorej sa môže rozhodnutie podstatne dotknúť.

Účastník rezolučného konania sa môže dať zastúpiť na základe plnomocenstva iba advokátom.

Ak má rezolučné konanie viac účastníkov, títo si môžu zvoliť spoločného advokáta.

Ak sa má začať rezolučné konanie bez návrhu alebo na návrh vybranej inštitúcie, rada pred vydaním rozhodnutia o začatí rezolučného konania požiada o stanovisko Národnú banku Slovenska.

Ak to rada považuje za potrebné, vyžiada si pred vydaním rozhodnutia o začatí rezolučného konania stanovisko od vybranej inštitúcie.

Rezolučné konanie možno začať na návrh alebo bez návrhu, ak sú splnené podmienky podľa § 34 ods. 1.

Návrh na začatie rezolučného konania môže podať

Návrh sa podáva písomne a musí obsahovať dôvody na začatie rezolučného konania, sledovaný cieľ rezolučného konania vo vzťahu k vybranej inštitúcii a iným dotknutým osobám, návrh opatrení a odôvodnenie. Ak ide o návrh podľa odseku 2 písm. b), návrh musí obsahovať aj všeobecné náležitosti podľa osobitného predpisu.²⁶)

Rezolučné konanie sa začína rozhodnutím rady o začatí rezolučného konania.

Rozhodnutie sa vyhotovuje písomne, obsahuje výrok o začatí rezolučného konania, odôvodnenie s uvedením rozhodujúcich skutočností na začatie rezolučného konania a poučenie o opravných prostriedkoch podľa osobitného predpisu.²⁸) Rozhodnutie o začatí rezolučného konania podpisuje predseda rady.

Rozhodnutie o začatí rezolučného konania treba doručiť do vlastných rúk. Rozhodnutie o začatí rezolučného konania sa zverejňuje v Obchodnom vestníku podľa osobitného zákona⁷²) a uverejňuje na webovom sídle rady a webovom sídle vybranej inštitúcie, ak rada nerozhodne inak.

Doručením je rozhodnutie o začatí rezolučného konania právoplatné a vykonateľné. Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

Začatím rezolučného konania sa prerušujú súdne konania a iné konania podľa osobitných predpisov, ktoré sa týkajú majetku vybranej inštitúcie, ak rada v rozhodnutí o začatí rezolučného konania nerozhodne inak. Súčasne sa prerušuje plynutie premlčacích dôb podľa osobitných zákonov.

Začatie rezolučného konania vybranej inštitúcie bráni začatiu konkurzného konania na majetok vybranej inštitúcie alebo začatiu reštrukturalizačného konania voči vybranej inštitúcii. Voči vybranej inštitúcii nemôže byť zavedená nútená správa.

V konaní prerušenom podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh rady. Rada v konaní koná v mene a na účet vybranej inštitúcie.

Právne úkony, ktoré so začatím rezolučného konania voči vybranej inštitúcii spájajú osobitne dojednané účinky, sú počas rezolučného konania neúčinné, ak rada nerozhodne inak. Rada môže určiť alebo zmeniť rozsah účinkov týchto úkonov alebo rozhodnúť, že ich účinok nastane pri splnení ďalších skutočností.

Oprávnenie vybranej inštitúcie nakladať s majetkom, uzatvárať zmluvy alebo inak konať je obmedzené v rozsahu, v ktorom prechádza oprávnenie na radu podľa tohto zákona a osobitných predpisov upravujúcich činnosť vybranej inštitúcie.

Rada môže upraviť právo odporovať úkonom vybranej inštitúcie v rovnakom rozsahu, ako by ich mohol uplatniť správca pri vyhlásení konkurzu na majetok vybranej inštitúcie podľa osobitných predpisov.⁶²)

Rada môže rozhodnúť o zmene splatnosti záväzkov a pohľadávok a o ich rozsahu. Splatnosť záväzkov a pohľadávok z hypotekárnych obchodov⁷³) alebo obdobných obchodov, ktorých predmetom je nehnuteľnosť, a splatnosť je dlhšia ako štyri roky, nie je začatím konania dotknutá. Ak došlo k splatnosti pohľadávky z hypotekárneho obchodu alebo obdobného obchodu na základe zmluvy alebo jednostranným úkonom v lehote kratšej ako šesť mesiacov pred vydaním rozhodnutia o začatí rezolučného konania alebo iného rozhodnutia podľa tohto zákona, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia o rezolučnom konaní, môže ktorákoľvek zmluvná strana písomne oznámiť druhej zmluvnej strane alebo rade, že sa dožaduje účinkov podľa druhej vety; na základe písomného oznámenia nastávajú účinky podľa druhej vety a na splatnosť pohľadávok alebo záväzkov z hypotekárnych obchodov alebo obdobných obchodov sa hľadí akoby nenastala. Ustanovenie tohto odseku sa primerane použije aj na splatnosť tých pohľadávok a záväzkov, ktoré svojou povahou, predmetom a splatnosťou majú obdobné postavenie hypotekárnym obchodom.

Zmluva o zlúčení, zmluva o splynutí alebo zmluva o rozdelení vybranej inštitúcie podlieha súhlasu rady. Splynutie, zlúčenie alebo rozdelenie vybranej inštitúcie možno zapísať do obchodného registra iba so súhlasom rady.

Na základe žiadosti akcionára alebo akcionárov, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania, alebo ak stanovy určujú aj akcionára alebo akcionárov, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota je menšia ako 5 % základného imania, o zaradenie nimi určenej záležitosti na program valného zhromaždenia zvolaného na rozhodnutie o zvýšení základného imania pri splnení podmienok podľa odseku 1, doručené po zaslaní pozvánky na valné zhromaždenie alebo po uverejnení oznámenia o konaní valného zhromaždenia, možno zaradiť určenú záležitosť na program rokovania valného zhromaždenia len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov vybranej inštitúcie.

Počas rezolučného konania sa neuplatňujú ustanovenia o

Rada môže rozhodnúť o vylúčení niektorých účinkov podľa odsekov 1 až 10.

Rada rozhodne o uložení opatrenia na riešenie krízovej situácie vybranej inštitúcie rozhodnutím o uložení opatrenia.

Pri rozhodovaní podľa odseku 1 postupuje rada samostatne, nestranne a nezávisle, nie je viazaná návrhmi účastníkov a iných osôb.

Rozhodnutie podľa odseku 1 sa vyhotovuje písomne, obsahuje výrok o uložení opatrenia, odôvodnenie s uvedením rozhodujúcich skutočností pre uloženie opatrenia a poučenie o opravných prostriedkoch podľa osobitného predpisu.²⁸) Rozhodnutie o uložení opatrenia podpisuje predseda rady.

Rozhodnutie o uložení opatrenia podľa odseku 1 sa doručí zástupcom vybranej inštitúcie do vlastných rúk. Rozhodnutie o uložení opatrenia sa zverejňuje v Obchodnom vestníku⁸²) a uverejňuje na webovom sídle rady a webovom sídle vybranej inštitúcie, ak rada nerozhodne inak.

Doručením je rozhodnutie podľa odseku 1 vykonateľné. Proti rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky.²⁸)

Rada pri rozhodovaní hodnotí dôkazy podľa voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v rezolučnom konaní najavo. Rada dbá na to, aby v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Na rozhodnutie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase jeho vydania.

Rada na účely výkonu jej právomocí v rezolučnom konaní vrátane výkonu rozhodnutí o uložení opatrení môže vymenovať najviac troch osobitných správcov.

Postavenie účastníka v rezolučnom konaní zaniká vykonaním práv alebo splnením povinností určených v rozhodnutí o uložení opatrenia, ktoré sa účastníka priamo týkajú, ak ďalším postupom alebo úkonmi v rezolučnom konaní nie sú priamo dotknuté iné jeho práva alebo povinnosti alebo ak inak nepreukáže, že existujú také skutočnosti, ktoré odôvodňujú, aby sa s ním konalo aj naďalej ako s účastníkom rezolučného konania.

Osoba, ktorá o sebe dôvodne tvrdí, že má byť účastníkom v rezolučnom konaní, môže žalobou podľa osobitného predpisu⁸³) napadnúť rozhodnutie, ktorým rada odmietne návrh podľa § 38 ods. 2. Podanie žaloby nemá odkladný účinok.

Rada je oprávnená prerušiť rezolučné konanie. Rezolučné konanie je prerušené až do vydania rozhodnutia, ktorým sa v rezolučnom konaní pokračuje, alebo do vykonania úkonu voči účastníkovi v rezolučnom konaní. V rozhodnutí o prerušení konania rada rozhodne, ktoré z účinkov začatia rezolučného konania sa počas prerušenia konania naďalej uplatňujú.

Rada na návrh alebo aj bez návrhu rezolučné konanie zastaví, ak odpadnú dôvody, pre ktoré sa rezolučné konanie začalo. Návrh na zastavenie rezolučného konania je oprávnená podať len Národná banka Slovenska.

Rozhodnutím rady o zastavení rezolučného konania sa rezolučné konanie zastavuje a zanikajú účinky spojené so začatím rezolučného konania podľa § 38, ak nie je v rozhodnutí určené inak.

Rezolučné konanie sa zastavuje aj na základe rozhodnutia súdu, ktorým zrušil rozhodnutie o začatí rezolučného konania.

Rada rozhodne o skončení rezolučného konania po splnení účelu rezolučného konania rozhodnutím o skončení rezolučného konania.

V rozhodnutí o skončení konania môže určiť, ktoré účinky spojené so začatím rezolučného konania zanikajú. V rozhodnutí o skončení rezolučného konania môže rada určiť ďalšie práva a povinnosti účastníka alebo inej osoby, ktoré je potrebné upraviť pre skončenie rezolučného konania.

Rada oznámi vydanie rozhodnutí v rezolučnom konaní

Minister financií Slovenskej republiky bezodkladne informuje vládu Slovenskej republiky o vydaní rozhodnutia v rezolučnom konaní.

Rada prijme opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k finančnej inštitúcii podľa § 1 ods. 3 písm. b), ak sú vzhľadom na finančnú inštitúciu, ako aj vzhľadom na materskú spoločnosť podliehajúcu dohľadu na konsolidovanom základe splnené podmienky podľa § 34 ods. 1.

Rada prijme opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k vybranej inštitúcii a osobe podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d), ak sú vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú vybranými inštitúciami, splnené podmienky podľa § 34 ods. 1.

Rada prijme opatrenia na riešenie krízovej situácie, ak rezolučný orgán tretej krajiny alebo orgán vykonávajúci dohľad nad dcérskou spoločnosťou so sídlom v tretej krajine vydá vyhlásenie, že táto dcérska spoločnosť splnila podmienky na riešenie krízovej situácie v súlade s právnymi predpismi príslušnej tretej krajiny.

Ak sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti, prijmú sa opatrenia na riešenie krízových situácií na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vo vzťahu k sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti a neprijmú sa opatrenia na riešenie krízových situácií na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vo vzťahu k holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou.

Ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje na vybranú inštitúciu aj v prípade, ak nespĺňa podmienky podľa § 34 ods. 1. V tomto prípade môžu príslušné rezolučné orgány prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na osobu podľa § 1 ods. 3, ak jedna alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú vybranými inštitúciami, spĺňajú podmienky podľa § 34 ods. 1 a 4 a ich aktíva a záväzky sú také, že ich zlyhanie ohrozuje vybranú inštitúciu alebo skupinu ako celok alebo konkurzné právo štátu vyžaduje, aby sa k skupinám pristupovalo ako k celku.

Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky podľa § 34 ods. 1 vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú vybranými inštitúciami, sa môže prijať spoločná dohoda a rozhodnúť o prevodoch kapitálu alebo strát medzi osobami v rámci skupiny vrátane výkonu právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať jeho konverziu.

Skutočnosť, že vybraná inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou, spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania, rada bezodkladne oznámi rezolučnému orgánu na úrovni skupiny, orgánu dohľadu na úrovni skupiny a členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií. Rada zároveň oznámi opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré navrhuje uložiť vybranej inštitúcií alebo osobe podľa predchádzajúcej vety, alebo skutočnosť, že podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V oznámení alebo kedykoľvek v lehote do 24 hodín od doručenia oznámenia rezolučnému orgánu na úrovni skupiny môže rada udeliť súhlas s tým, aby rezolučný orgán na úrovni skupiny posúdil možný dopad navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu v lehote dlhšej ako 24 hodín. Ak rade do uplynutia 24 hodín od doručenia oznámenia alebo v lehote podľa predchádzajúcej vety rezolučný orgán na úrovni skupiny oznámi, že v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania nebudú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine so sídlom v inom členskom štáte, alebo ak lehota márne uplynie, rada vydá rozhodnutie o začatí rezolučného konania.

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, po prerokovaní oznámenia príslušného rezolučného orgánu o tom, že dcérska spoločnosť spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania s členmi kolégia pre riešenie krízových situácií, v lehote 24 hodín od doručenia oznámenia posúdi možný dopad navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu dcérskej spoločnosti na skupinu a na osoby v skupine so sídlom v iných členských štátoch. V rámci posúdenia najmä vyhodnotí, či v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania budú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine so sídlom v inom členskom štáte.

Ak rada podľa odseku 2 vyhodnotí, že v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania nebudú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine v inom členskom štáte, oznámi túto skutočnosť príslušnému rezolučnému orgánu. Lehota podľa odseku 2 môže byť predĺžená so súhlasom príslušného rezolučného orgánu, ktorý doručil oznámenie podľa odseku 2.

Ak rada podľa odseku 2 vyhodnotí, že v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania budú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine so sídlom v inom členskom štáte, oznámi túto skutočnosť príslušnému rezolučnému orgánu a v lehote podľa odseku 2 navrhne plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a predloží ho kolégiu pre riešenie krízových situácií. Lehota podľa odseku 2 môže byť predĺžená so súhlasom príslušného rezolučného orgánu, ktorý doručil oznámenie podľa odseku 2.

Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa odseku 4 musí

Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa prijíma spoločným rozhodnutím rady a príslušného rezolučného orgánu, na ktoré sa vzťahuje plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Ak rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny z dôvodu zachovania finančnej stability Slovenskej republiky, je povinná oznámiť túto skutočnosť s uvedením dôvodov príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a príslušným rezolučným orgánom iného členského štátu, v ktorom má dcérska spoločnosť sídlo, ktorých sa týka plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a v oznámení uviesť aj opatrenia, ktoré zamýšľa prijať voči dcérskej spoločnosti. V odôvodnení musí zohľadniť plány riešenia krízových situácií podľa § 21, vyhodnotiť možný vplyv zamýšľaných opatrení na finančnú stabilitu iných členských štátov, ako aj na ostatné osoby v skupine.

Z dôvodu podľa odseku 6 je rada oprávnená odchýliť sa od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijať samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Na postup vo vzťahu k príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností sa rovnako vzťahuje odsek 6.

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny a v lehote podľa odseku 2 sa nepodarí rade dosiahnuť spoločnú dohodu všetkých orgánov podľa odseku 2, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny schváli s rezolučnými orgánmi, ktoré s dohodou súhlasia.

Ak rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, odchýli sa od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijme samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a je naďalej povinná spolupracovať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízových situácií pre všetky osoby v skupine, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú.

Rada je povinná informovať kolégium pre riešenie krízových situácií o akýchkoľvek opatreniach na riešenie krízových situácií, ktoré prijala, a o ich priebežnom plnení.

Skutočnosť, že rada nezamýšľa postupovať podľa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, rada prerokuje s členmi príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií, pričom zohľadní

Ak rada oznámi, že bude postupovať podľa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa prijme spoločným rozhodnutím rady a príslušných rezolučných orgánov, na ktoré sa vzťahuje plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak je rada rezolučným orgánom dcérskej spoločnosti, rezolučný orgán na úrovni skupiny oznámil, že bude postupovať podľa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny z dôvodu zachovania finančnej stability Slovenskej republiky, je povinná oznámiť túto skutočnosť s uvedením dôvodov príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností, ktorých sa týka plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. To platí, aj keď sa rada odchýli od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijme samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. V odôvodnení musí zohľadniť plány riešenia krízových situácií podľa § 21, vyhodnotiť možný vplyv zamýšľaných opatrení na finančnú stabilitu ostatných členských štátov, ako aj na ostatné osoby v skupine.

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny a nepodarí sa jej dosiahnuť spoločnú dohodu všetkých orgánov podľa odseku 4, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny schváli s rezolučnými orgánmi, ktoré s dohodou súhlasia.

Ak rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, odchýli sa od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijme samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, je naďalej povinná spolupracovať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízových situácií pre všetky osoby v skupine, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú.

Rada je povinná informovať príslušné kolégium na riešenie krízových situácií o akýchkoľvek opatreniach na riešenie krízových situácií, ktoré prijala, a o ich priebežnom plnení.

Rada pred rozhodnutím o uplatnení opatrení na riešenie krízových situácií zabezpečí vykonanie ocenenia aktív, práv a záväzkov vybranej inštitúcie, ktorá spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania podľa § 34 ods. 1.

Ocenenie vykoná osoba nezávislá od orgánov verejnej moci vrátane rady, ako aj od vybraných inštitúcií, ktorých aktíva, práva alebo záväzky bude oceňovať.

Nezávislé ocenenie vykoná audítor alebo audítorská spoločnosť určená radou v rozhodnutí o vykonaní ocenenia v súlade s odsekmi 8 a 9.

Vybraná inštitúcia, ktorá spĺňa podmienky podľa § 34 ods. 1, je povinná bezodkladne poskytnúť pravdivé údaje a požadovanú súčinnosť audítorovi alebo audítorskej spoločnosti pri výkone auditu.

Účelom oceňovania je

Rada zabezpečí vykonanie oceňovania v súlade s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc.

Rada a ňou poverená osoba pri vykonávaní úloh v súvislosti s oceňovaním postupuje s náležitou starostlivosťou a obozretnosťou.

Pri ocenení sa neprihliada na to, že by sa vybranej inštitúcii podľa § 33 ods. 1 v budúcnosti od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje mohla poskytnúť mimoriadna verejná finančná podpora alebo krátkodobý úver Národnej banky Slovenska na dočasnú podporu likvidity alebo iná finančná pomoc Národnej banky Slovenska na odstránenie dočasného nedostatku likvidity zabezpečená neštandardnou zábezpekou alebo poskytnutá s mimoriadnym termínom splatnosti alebo za mimoriadnu úrokovú mieru.

Oceňovanie zohľadňuje tieto skutočnosti pri uplatnení opatrenia na riešenie krízových situácií:

Vybraná inštitúcia pri oceňovaní predloží

Ak je to potrebné, môžu sa informácie uvedené v odseku 5 písm. b) doplniť analýzou a odhadom trhovej hodnoty aktív, práv a záväzkov.

Ocenenie obsahuje rozdelenie veriteľov na triedy na základe úrovní ich priority a odhad zaobchádzania, ktoré by sa podľa očakávaní uplatňovalo na každú triedu akcionárov a veriteľov, ak by vybraná inštitúcia bola v konkurznom konaní podľa osobitného predpisu.⁶²)

Ak nemožno zabezpečiť informácie podľa odsekov 10 a 11 alebo rada nemôže zabezpečiť vykonanie nezávislého ocenenia podľa odseku 2, rada môže vykonať predbežné ocenenie.

Predbežné ocenenie určí hodnotu aktív, práv a záväzkov, a ak je to za daných okolností možné, určí požiadavky podľa odsekov 10 a 11. Predbežné ocenenie musí obsahovať rezervu na dodatočné straty spolu s primeraným odôvodnením.

Ocenenie, ktoré nespĺňa všetky ustanovené požiadavky, sa považuje za predbežné, až kým nezávislá osoba podľa odseku 3 nevykoná ocenenie, ktoré je v plnom súlade so všetkými ustanovenými požiadavkami. Takéto ocenenie sa vykoná bezodkladne.

Účelom ocenenia podľa odseku 15 je

Ak odhad čistej hodnoty aktív vybranej inštitúcie na základe ocenenia podľa odseku 15 presahuje odhad čistej hodnoty aktív vybranej inštitúcie na základe predbežného ocenenia, rada môže

Predbežné ocenenie môže rada použiť ako podklad na rozhodnutie o uplatnení opatrení na riešenie krízových situácií vrátane prevzatia kontroly nad zlyhávajúcou vybranou inštitúciou alebo pre výkon právomocí odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje.

Rada uplatňuje opatrenia na riešenie krízových situácií voči vybraným inštitúciám, ktoré spĺňajú podmienky na riešenie krízových situácií.

Ak sa rada rozhodne uplatniť na vybranú inštitúciu opatrenie na riešenie krízových situácií, ktoré by viedlo k stratám pre veriteľov alebo ku konverzii ich pohľadávok, rada odpíše alebo konvertuje kapitálové nástroje v súlade s § 71 bezprostredne pred uplatnením opatrenia na riešenie krízových situácií alebo spolu s jeho uplatnením.

Rada uplatňuje opatrenia na riešenie krízových situácií v súlade s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc.

Medzi opatrenia na riešenie krízových situácií podľa odseku 1 patrí

Rada môže uplatniť opatrenie oddelenia aktív len spolu s iným opatrením na riešenie krízových situácií.

Okrem prípadov podľa odseku 5 môže rada uplatňovať opatrenia na riešenie krízových situácií jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii.

Ak sa na prevod časti aktív, práv alebo záväzkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, použijú iba opatrenia na riešenie krízových situácií uvedené v odseku 4 písm. a) alebo písm. b) a tieto budú použité len na prevod časti aktív, práv alebo záväzkov vybranej inštitúcie, táto vybraná inštitúcia sa v primeranom čase zruší likvidáciou alebo vstúpi do konkurzu.

Zrušenie vybranej inštitúcie sa vykoná s ohľadom na povinnosť vybranej inštitúcie poskytovať súčinnosť podľa § 18 nadobúdateľovi aktív, práv alebo záväzkov podľa odseku 7 tak, aby mu bolo umožnené pokračovať vo vykonávaní činností alebo poskytovaní služieb, ktoré prostredníctvom prevodu nadobudol, ako aj na akýkoľvek iný dôvod, na základe ktorého je pokračovanie činnosti vybranej inštitúcie nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie alebo dodržania zásad riešenia krízovej situácie v súlade s týmto zákonom.

Rada môže od vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vymáhať všetky oprávnené výdavky, ktoré riadne vynaložila v súvislosti s uplatnením opatrení na riešenie krízových situácií, výkonom právomocí rady riešiť krízovú situáciu vrátane nákladov spojených s výkonom osobitnej správy, ocenením aktív, práv a záväzkov vybranej inštitúcie alebo vládnymi stabilizačnými opatreniami, a to jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:

Rada môže vykonávať doplnkové právomoci podľa § 13, ak vybraná inštitúcia spĺňa podmienky podľa § 34 ods. 1 a ak

V situácii systémovej krízy, ktorou sa pre potreby tohto zákona rozumie narušenie finančného systému, ktoré môže mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a finančnú stabilitu, môže rada požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačných opatrení podľa § 72 až 75, ak sú splnené tieto podmienky:

Rada je oprávnená odpísať kapitálové nástroje alebo ich konvertovať do akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vybranej inštitúcie

Rada pred odpísaním alebo konverziou kapitálových nástrojov zistí hodnotu aktív a pasív vybranej inštitúcie postupom podľa § 51. Výsledok ocenenia sa použije ako východisko pri odpísaní a konverzii s cieľom znížiť straty na účely doplnenia kapitálu.

Rada bezodkladne vykoná odpísanie alebo konverziu postupom podľa § 71, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:

Na účely odseku 3 sa vybraná inštitúcia nepovažuje za stabilnú, ak sú splnené obe tieto podmienky:

Vybraná inštitúcia sa považuje za zlyhávajúcu alebo pravdepodobne zlyhávajúcu, ak je splnená niektorá z podmienok podľa § 34 ods. 2.

Na účely odseku 4 písm. a) sa považuje skupina za zlyhávajúcu alebo pravdepodobne zlyhávajúcu, ak skupina neplní prudenciálne požiadavky na konsolidovanom základe podľa osobitných predpisov⁹⁵) tak, že to vyžaduje opatrenie príslušného orgánu dohľadu z dôvodu vzniknutých strát skupiny alebo pravdepodobnosti vzniku strát, ktorými sa znížia vlastné zdroje alebo ich významná časť.

Kapitálový nástroj vydaný dcérskou spoločnosťou nemôže byť odpísaný vo väčšom rozsahu alebo konvertovaný za horších podmienok podľa odseku 3 písm. c), ako kapitálový nástroj odpisovaný alebo konvertovaný materskou spoločnosťou s obdobným zaradením.

Rada informuje o rozhodnutí podľa odseku 3 písm. b) Národnú banku Slovenska.

Rada pri odpisovaní alebo konverzii postupuje podľa poradia pohľadávok určeného podľa osobitného predpisu⁶²) takto:

Odpísaním sa istina príslušného kapitálového nástroja považuje za trvalo zníženú okrem § 60 ods. 3 a záväzky voči majiteľovi kapitálového nástroja zanikajú v rozsahu uskutočneného odpísania okrem záväzku z dôvodu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným postupom alebo rozhodnutím. Náhrada za odpísanie kapitálového nástroja sa poskytuje výlučne podľa odseku 4.

Zánik záväzkov podľa odseku 2 nebráni postupu podľa odseku 4.

Na účely konverzie príslušného kapitálového nástroja podľa odseku 1 písm. b) môže rada uložiť vybranej inštitúcii, aby vydala nástroje tvoriace položky vlastného kapitálu Tier 1 v prospech majiteľov kapitálových nástrojov, ktoré sú predmetom konverzie. Pre konverziu kapitálových nástrojov platia tieto podmienky:

Ak vydanie nástrojov podľa odseku 4 nie je v súlade s povolením vybranej inštitúcie podľa osobitného predpisu,³⁶) rada vybranej inštitúcii uloží povinnosť požiadať o vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnú banku Slovenska.

Ak vybraná inštitúcia spĺňa podmienky rezolučného konania, rada pred vydaním rezolučného rozhodnutia postupuje podľa § 70 ods. 3.

Pri výraznom zhoršení situácie na finančnom trhu môže rada požiadať o mimoriadnu verejnú finančnú podporu prostredníctvom využitia opatrenia vládnej finančnej stabilizácie podľa § 73 až 75, len ak sú splnené podmienky podľa § 52 ods. 10 a v súlade s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc.

Na účely dosiahnutia cieľov podľa § 1 ods. 2 je možné poskytnúť mimoriadnu verejnú finančnú podporu prostredníctvom dodatočných opatrení na finančnú stabilizáciu vybranej inštitúcii podľa § 72 až po vyčerpaní opatrení na riešenie krízových situácií podľa § 52 pri zachovaní finančnej stability a po konzultácii s ministerstvom alebo vládou Slovenskej republiky a radou.

Pre poskytnutie finančnej pomoci z alternatívnych zdrojov financovania podľa tohto paragrafu sa vyžaduje splnenie cieľov podľa § 1 ods. 2 a jedna z týchto podmienok:

Opatrenia vládnej finančnej stabilizácie tvorí

Akciový, obchodný alebo iný vlastnícky podiel vo vybranej inštitúcii môže byť na základe rozhodnutia rady dočasne prevedený do vlastníctva štátu alebo do vlastníctva osoby, ktorá je vo vlastníctve štátu.

Rada je oprávnená previesť akcie alebo iné nástroje vlastníctva

Štát ako dočasný vlastník vykonáva všetky vlastnícke práva a zodpovedá za ich riadny výkon.

Rada rozhodne o spätnom prevode vlastníckeho práva bezodkladne, ak odpadnú dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu o prevode vlastníctva na štát podľa odseku 1.

Kapitálová podpora sa môže poskytnúť vybranej inštitúcii v súlade s postupom podľa osobitného predpisu⁹⁸) za týchto podmienok:

Opatrenie verejnej kapitálovej podpory môže trvať len počas trvania finančných a obchodných skutočností, ktoré viedli k poskytnutiu verejnej kapitálovej podpory. Rada rozhodne o spätnom prevode nástrojov podľa odseku 1 písm. a) a b), ak odpadnú dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu o prevode týchto nástrojov na štát podľa odseku 1.

Ak na základe rozhodnutia rady došlo len k čiastočnému prevodu aktív, práv a záväzkov, akcionári a tí veritelia, ktorých pohľadávky sa nepreviedli v rámci rozhodnutia rady o prevode aktív, práv a záväzkov, majú právo na náhradu do výšky, v ktorej by boli uspokojené ich pohľadávky v konkurznom konaní podľa osobitného predpisu,⁶²) v čase, keď bolo rozhodnutie o začatí rezolučného konania podľa § 38 prijaté.

Akcionári a veritelia, ktorých pohľadávky boli odpísané alebo konvertované na vlastné imanie na základe rozhodnutia rady o kapitalizácii, nenesú straty prevyšujúce výšku, ktorú by znášali, ak by sa uskutočnilo uspokojovanie pohľadávok v konkurznom konaní podľa osobitného predpisu, ⁶²) v čase, keď sa prijalo rozhodnutie o začatí rezolučného konania podľa § 38.

Rada určí audítora alebo audítorskú spoločnosť na ocenenie dopadov rozdielneho zaobchádzania s akcionármi a veriteľmi vybranej inštitúcie v rezolučnom konaní v porovnaní s výškou uspokojenia pohľadávok v prípade konkurzného konania a likvidácie podľa osobitného predpisu.⁶²) Ocenenie sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti prijatého rozhodnutia v rezolučnom konaní, ocenenie sa vykonáva nezávisle od oceňovania podľa § 51.

Ocenenie zahŕňa

Pri oceňovaní

Akcionári a veritelia, ktorí znášajú stratu presahujúcu výšku, ktorú by znášali v rámci uspokojovania pohľadávok v konkurznom konaní, majú nárok na náhradu vo výške zisteného rozdielu podľa § 77. Náhrada patrí aj Fondu ochrany vkladov¹) podľa § 93 ods. 1 písm. d).

Na základe rozhodnutia rady o prevode časti aktív vybranej inštitúcie v rezolučnom konaní na inú osobu, o čiastočnom prevode z preklenovacej inštitúcie alebo zo správcu aktív na inú osobu alebo pri výkone právomoci podľa § 13 ods. 1 písm. f) nie sú podľa § 80 až 82 s obmedzeniami podľa § 16 a 17 dotknuté práva podľa odseku 2.

Rozhodnutím rady nie sú dotknuté práva

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia bez ohľadu na právny dôvod vzniku zmluvy alebo záväzku, povahu alebo počet zmluvných strán alebo právny poriadok, podľa ktorého bola zmluva uzatvorená.

Rada prostredníctvom použitia doplnkových právomocí podľa § 13 chráni práva a povinnosti vyplývajúce z dohôd o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, z dohôd o vzájomnom započítaní a z dohôd o konečnom zúčtovaní uzatvorených medzi vybranou inštitúciou v rezolučnom konaní a inou osobou, pred prevodmi chránených častí práv a záväzkov, zmenou alebo ukončením týchto práv alebo záväzkov. Práva z dohôd a záväzky sa chránia rovnako, ak strany dohody majú nárok na vzájomné započítanie alebo zúčtovanie týchto práv a záväzkov. V rámci rezolučného konania sa pri ochrane práv a záväzkov použijú primerane ustanovenia podľa osobitného predpisu.¹⁰⁰)

Rada je oprávnená

Nakladanie so záväzkami, ktorých plnenie je zabezpečené, alebo so záväzkami, ktorých zabezpečenie sa viaže na výnos, je obmedzené a ani výkonom doplnkových právomocí rady podľa § 13 nie je možné

Rada je oprávnená na účely dostupnosti chránených vkladov

Ak stranou dohody o štruktúrovanom financovaní alebo dohody podľa § 79 ods. 2 písm. d) až f) je vybraná inštitúcia v rezolučnom konaní, tak ani výkonom doplnkových právomocí rady podľa § 13 nie je možné

Ak stranou dohody o štruktúrovanom financovaní je vybraná inštitúcia v rezolučnom konaní, rada je oprávnená na účely dostupnosti chránených vkladov

Rozhodnutie rady, ktorým sa prevádza časť aktív, práv alebo záväzkov alebo sa vykonávajú doplnkové právomoci podľa § 13, ktorými rada mení alebo ruší zmluvu, ktorej účastníkom je vybraná inštitúcia v rezolučnom konaní, sa nedotýka práv, povinností alebo záväzkov týkajúcich sa zúčtovania v platobných systémoch zúčtovania a vyrovnania obchodov s cennými papiermi,¹⁰¹) v rámci ktorých dochádza k výkonu prevodných príkazov, vysporiadaniu záväzkov, započítaniu alebo k výkonu zabezpečovacích práv.

Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, zriadi kolégiá pre riešenie krízových situácií na vykonávanie úloh podľa § 26 až 29, 48, 49 a 58 na zaistenie spolupráce a koordinácie s orgánmi z tretích krajín v prípade pôsobenia materskej spoločnosti v Slovenskej republike a jej dcérskych spoločností v Európskej únii.

Kolégiá podľa odseku 1 sa vytvoria na výkon týchto úloh:

Kolégium podľa odseku 1 tvoria zástupcovia rezolučných orgánov, ktorí vzájomne spolupracujú a sú oprávnení zúčastňovať sa na zasadnutiach vždy, keď sú na programe zasadnutia záležitosti podliehajúce spolurozhodovaniu alebo týkajúce sa osoby v skupine, ktorá patrí do pôsobnosti rezolučných orgánov. Kolégium tvoria zástupcovia týchto orgánov:

Rada nie je povinná zriaďovať kolégium podľa odseku 1, ak iné skupiny alebo kolégiá vykonávajú tie isté funkcie a úlohy, dodržiavajú všetky podmienky a postupy vrátane tých, ktoré sa týkajú členstva a účasti v kolégiách podľa odseku 1.

Rada predsedá kolégiu podľa odseku 1 a postupuje takto:

Ak má vybraná inštitúcia z tretej krajiny alebo materská spoločnosť z tretej krajiny dcérske spoločnosti zriadené v Slovenskej republike a v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, alebo dve alebo viacero pobočiek, ktoré sa považujú za významné v Slovenskej republike a jednom alebo vo viacerých členských štátoch, rada po dohode s rezolučnými orgánmi iných členských štátov, v ktorých sú usadené tieto dcérske spoločnosti alebo v ktorých sa tieto významné pobočky nachádzajú, zriadi európske kolégium pre riešenie krízových situácií (ďalej len "európske kolégium"), ktoré vykonáva funkcie a plní úlohy podľa § 20.

Európske kolégium prijíma spoločné rozhodnutie o uznaní konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií, ktoré sa vzťahuje na vybranú inštitúciu alebo materskú spoločnosť z tretej krajiny, ktorá

Ak sa neprijme spoločné rozhodnutie rezolučných orgánov zúčastnených v európskom kolégiu alebo ak také kolégium neexistuje, každý dotknutý rezolučný orgán prijme vlastné rozhodnutie o tom, či uzná konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií týkajúce sa vybranej inštitúcie z tretej krajiny alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny.

Rada môže po konzultácii s ostatnými rezolučnými orgánmi, ak je zriadené európske kolégium, odmietnuť uznať alebo presadiť konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie, ak

Európskemu kolégiu predsedá na účely dohľadu na konsolidovanom základe rezolučný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, ak ide o domáce dcérske spoločnosti v držbe finančnej holdingovej spoločnosti zriadenej v Európskej únii alebo ak k nej patria významné pobočky.

Na základe vzájomnej dohody rady a príslušných rezolučných orgánov iných členských štátov sa Európske kolégium nemusí zriadiť, ak iné kolégiá vykonávajú rovnaké funkcie a plnia rovnaké úlohy a dodržiavajú všetky podmienky a postupy vrátane tých, ktoré sa týkajú členstva a účasti v kolégiách.

Rada, iné príslušné rezolučné orgány, Národná banka Slovenska a príslušné orgány dohľadu členských štátov si na žiadosť a bezodkladne navzájom poskytujú všetky informácie,¹⁰²) ktoré sú dôležité pre výkon ustanovených úloh na základe tohto zákona, pričom sú povinné zachovávať mlčanlivosť podľa § 8.

Ak na základe žiadosti poskytol rezolučný orgán tretej krajiny informácie, rada požiada tento orgán o súhlas s ďalším poskytnutím týchto informácií; to neplatí, ak rezolučný orgán tretej krajiny už vyslovil súhlas s ďalším poskytnutím týchto informácií.

Príslušné rezolučné orgány si vymieňajú informácie s ministerstvom, ak sa týkajú rozhodnutia alebo veci, ktorá si vyžaduje oznámenie, konzultáciu alebo súhlas ministerstva alebo ktorá môže mať dosah na verejné financie.

Rada, príslušné rezolučné orgány, príslušné orgány dohľadu, ministerstvo a príslušné ministerstvá si vymieňajú dôverné informácie v zmysle požiadaviek na dôvernosť informácií vrátane plánov ozdravenia s príslušnými orgánmi z tretích krajín iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

Ak dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu, rada, príslušné rezolučné orgány, Národná banka Slovenska, príslušné orgány dohľadu, ministerstvo a príslušné ministerstvá môžu poskytnúť tieto informácie rezolučným orgánom z tretej krajiny, ak rezolučný orgán členského štátu, ktorý tieto informácie poskytol s ich ďalším poskytnutím súhlasí v rozsahu a na účel určený v súhlase rezolučného orgánu členského štátu.

Vybrané inštitúcie sú povinné zúčastňovať sa na riešení krízových situácií platením peňažných príspevkov (ďalej len "príspevky") na financovanie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a právomocí rady podľa tohto zákona; tým nie je dotknutý § 89 ods. 3. Na tento účel sa pre radu zriaďuje národný fond, ktorý je osobitným účtom na sústreďovanie príspevkov od vybraných inštitúcií; správu peňažných prostriedkov národného fondu zabezpečuje Fond ochrany vkladov v súlade s týmto zákonom.

Národný fond nie je právnickou osobou a prostriedky národného fondu netvoria súčasť prostriedkov štátneho rozpočtu ani iných rozpočtov sektora verejnej správy. Peňažné prostriedky národného fondu sú uložené na osobitnom účte v Národnej banke Slovenska a evidujú sa oddelene od iných prostriedkov a majetku Fondu ochrany vkladov.

Vybrané inštitúcie sú povinné uhrádzať do národného fondu tieto príspevky:

Ročný príspevok je pravidelne sa opakujúci príspevok vybranej inštitúcie.

Mimoriadny príspevok je príspevok vybranej inštitúcie, ktorý slúži na doplnenie zdrojov národného fondu na výdavky spojené s krytím strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli použitím národného fondu pri riešení krízových situácií.

Výšku ročného príspevku na príslušný rok určuje rada po prerokovaní s ministerstvom a Fondom ochrany vkladov pre každú vybranú inštitúciu pri zohľadnení fázy obchodného cyklu a možného procyklického vplyvu na finančnú pozíciu prispievajúcej vybranej inštitúcie.

Ročný príspevok pre každú vybranú inštitúciu sa vypočíta ako pomer záväzkov vybranej inštitúcie znížených o vlastné zdroje vybranej inštitúcie, chránené vklady podľa osobitného predpisu¹) a chránený klientsky majetok podľa osobitného predpisu,²) k záväzkom všetkých vybraných inštitúcií vykonávajúcich činnosti na území Slovenskej republiky znížených o hodnotu vlastných zdrojov, chránených vkladov podľa osobitného predpisu¹) a chráneného klientskeho majetku podľa osobitného predpisu²) všetkých vybraných inštitúcií vykonávajúcich činnosti na území Slovenskej republiky. Pri výpočte ročného príspevku sa zohľadní rizikový profil vybranej inštitúcie. Ročný príspevok sa uhrádza v eurách.

Rada môže určiť, že ročný príspevok môže byť čiastočne uhradený neodvolateľným platobným záväzkom vybranej inštitúcie, ktorého splnenie je v plnej miere zabezpečené majetkom s nízkym rizikom a vysokou likviditou, ktorý nie je zaťažený žiadnymi právami tretích osôb a ktorý možno použiť na účely podľa § 91 ods. 3. Podiel neodvolateľných platobných záväzkov nesmie presiahnuť 30 % z celkovej sumy uhradenej príslušnou vybranou inštitúciou do národného fondu.

Výšku ročného príspevku určuje rada po prerokovaní s ministerstvom a Fondom ochrany vkladov tak, aby v prechodnom období do 31. decembra 2024 kumulované prostriedky národného fondu dosiahli hodnotu 1 % chránených vkladov a chráneného klientskeho majetku (ďalej len "cieľová úroveň") vybraných inštitúcií vykonávajúcich činnosť na území Slovenskej republiky. Rada môže toto obdobie predĺžiť až o štyri roky, ak sa v prechodnom období z národného fondu realizovali platby presahujúce hodnotu 0,5 % chránených vkladov podľa osobitného predpisu¹) a chráneného klientskeho majetku podľa osobitného predpisu.²) Rada určí výšku ročných príspevkov tak, aby boli čo najrovnomernejšie rozložené v čase.

Ak sa po uplynutí prechodného obdobia zníži hodnota prostriedkov národného fondu pod cieľovú úroveň, obnovia sa pravidelné ročné príspevky až do opätovného dosiahnutia cieľovej úrovne národného fondu.

Ak po dosiahnutí cieľovej úrovne klesne hodnota prostriedkov národného fondu viac ako o jednu tretinu cieľovej úrovne, rada po prerokovaní s ministerstvom a Fondom ochrany vkladov určí ročný príspevok na takej úrovni, aby bolo možné dosiahnuť cieľovú úroveň do šiestich rokov od dátumu poklesu hodnoty prostriedkov národného fondu viac ako o jednu tretinu.

Rada môže vo výnimočných situáciách, najmä ak prostriedky národného fondu nepostačujú na pokrytie strát, nákladov alebo výdavkov spojených s riešením krízových situácií, určiť po prerokovaní s ministerstvom a Fondom ochrany vkladov mimoriadny príspevok spôsobom podľa odseku 2.

Výška mimoriadneho príspevku nemôže presiahnuť trojnásobok ročného príspevku vybranej inštitúcie určenej podľa odseku 2.

Rada môže udeliť vybranej inštitúcii výnimku úplného alebo čiastočného oslobodenia od povinnosti platiť mimoriadny príspevok z dôvodu možného ohrozenia likvidity a platobnej schopnosti vybranej inštitúcie. Oslobodenie môže byť udelené najviac na šesť mesiacov a na základe žiadosti vybranej inštitúcie ho rada môže udeliť opakovane.

Po skončení doby oslobodenia je vybraná inštitúcia povinná doplatiť mimoriadny príspevok do národného fondu vo výške, ktorú by musela zaplatiť, ak by nebola oslobodená od platenia príspevku.

Ročný príspevok je vybraná inštitúcia povinná uhradiť do národného fondu do 15. júna príslušného kalendárneho roka, ak rada neurčí inú splatnosť ročného príspevku alebo jeho časti.

Mimoriadny príspevok je vybraná inštitúcia povinná uhradiť do národného fondu v lehote určenej rozhodnutím rady.

Vybraná inštitúcia, ktorá neuhradí príspevok riadne a včas do národného fondu, je povinná z dlžnej sumy príspevku zaplatiť úroky z omeškania.¹⁰³) Úroky z omeškania sú príjmom národného fondu.

Ustanovením odseku 3 nie je dotknutá zodpovednosť vybranej inštitúcie podľa osobitných predpisov.¹⁰⁴)

O použití prostriedkov národného fondu rozhoduje rada.

Prostriedky národného fondu spravuje v súlade s rozhodnutím rady Fond ochrany vkladov podľa osobitného zákona¹) vrátane zabezpečenia výberu príspevkov do národného fondu.

Prostriedky národného fondu môžu byť použité len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a právomocí rady podľa tohto zákona na

Prostriedky národného fondu môžu byť použité aj v prospech príjemcu pri uplatnení opatrenia prevodu majetku podniku.

Rada môže uzatvoriť zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov, ak ho o to požiada mechanizmus financovania iného členského štátu.

Peňažné prostriedky národného fondu môžu byť použité aj podľa § 95.

Prostriedky národného fondu nie je možné použiť priamo na absorbovanie strát vybranej inštitúcie a iných osôb ani na doplnenie vlastných zdrojov podľa § 58 ods. 1 písm. a). Ak by nepriamym dôsledkom použitia národného fondu na účely uvedené v odseku 3 mohlo byť čiastočné prenesenie strát vybranej inštitúcie na národný fond, uplatní sa postup podľa § 59.

Rada prevedie peňažné prostriedky národného fondu do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ustanoveného osobitným predpisom¹⁰⁵)

Prevedené peňažné prostriedky národného fondu do jednotného fondu na riešenie krízových situácií sa započítavajú do cieľovej úrovne národného fondu.

Zdrojmi národného fondu sú

Rada môže požiadať o poskytnutie úveru mechanizmy financovania iných členských štátov, ak prostriedky národného fondu získané v súlade s § 88 ods. 1 nie sú dostatočné alebo dostupné na pokrytie strát, nákladov alebo iných výdavkov spojených s riešením krízovej situácie a úver podľa odseku 1 písm. e) nie je možné získať za primeraných podmienok.

Rada môže uzatvoriť zmluvy o prijatí peňažných prostriedkov podľa odseku 1 písm. e), ak výška prostriedkov získaných podľa § 88 ods. 1 nie je dostatočná alebo v národnom fonde nie sú dostupné prostriedky na pokrytie strát, nákladov alebo iných výdavkov spojených s riešením krízovej situácie.

Prostriedky národného fondu možno použiť okrem zabezpečenia účinného uplatňovania rezolučných opatrení aj na splátky úverov z mechanizmov financovania iných členských štátov, prijatých finančných prostriedkov vybraných inštitúcií a z mechanizmov financovania tretích krajín.

Úroková sadzba, doba splatnosti a ostatné podmienky zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov mechanizmami financovania iných členských štátov sa dohodnú medzi radou, Fondom ochrany vkladov a mechanizmami financovania iných členských štátov. Zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov každého mechanizmu financovania majú rovnakú úrokovú sadzbu, dobu splatnosti a ostatné podmienky s výnimkou prípadu, keď sa všetky zúčastnené mechanizmy financovania dohodli inak. Výška úveru od mechanizmu financovania iného členského štátu zodpovedá pomeru krytých vkladov členského štátu mechanizmu financovania k celkovej výške krytých vkladov členských štátov, ktoré poskytujú úver národnému fondu, ak sa nedohodne inak.

Nesplatený úver poskytnutý mechanizmu financovania iného členského štátu možno započítať do cieľovej úrovne národného fondu.

Ak prostriedky poskytnuté podľa odseku 1 písm. d) sú vyššie ako suma strát, ktoré by musel Fond ochrany vkladov znášať, ak by sa vybraná inštitúcia likvidovala v konkurznom konaní podľa osobitného predpisu,⁶²) Fond ochrany vkladov má nárok na uhradenie takto vzniknutého rozdielu, pričom pre určovanie výšky rozdielu sa použije postup podľa § 77.

Rada môže požiadať Fond ochrany vkladov a Garančný fond investícií, Národnú banku Slovenska alebo iné banky o poskytnutie úveru v prospech národného fondu. Banku so sídlom v zahraničí môže fond požiadať o úver so súhlasom Národnej banky Slovenska. Za úvery poskytnuté rade môže štát poskytnúť štátnu záruku podľa osobitného predpisu.¹⁰⁶)

Rada môže žiadať od vybranej inštitúcie na plnenie svojich funkcií informácie a podklady priamo súvisiace s jej činnosťou. Vybraná inštitúcia je povinná bezodkladne poskytnúť rade podľa jej pokynov všetky informácie a podklady v listinnej podobe a elektronickej podobe priamo spojené s metodikou výpočtu príspevkov v súlade s § 89 ods. 1. Ak rada zistí nezrovnalosti v poskytnutých informáciách, tak zistené nezrovnalosti oznámi dotknutej vybranej inštitúcii, pričom táto vybraná inštitúcia je povinná oznámené nezrovnalosti bezodkladne odstrániť a opravené informácie odovzdať rade. Rada preverí odstránenie nezrovnalostí v opravených informáciách a vykoná potrebné opatrenia na účely zabezpečenia korektného vykonávania svojich činností. Rada má právo vykonávať vo vybranej inštitúcii, v ktorej boli opakovane zistené nezrovnalosti, kontrolu správnosti plnenia ich úloh podľa ustanovení tohto zákona a s tým súvisiacich činností.

Rada môže informácie a podklady podľa odseku 1 získať aj od Národnej banky Slovenska alebo vlastným zisťovaním vo vybranej inštitúcii a má právo kontrolovať pravdivosť a úplnosť informácií a podkladov, ktoré vybraná inštitúcia rade poskytla. V inej vybranej inštitúcii ako vo vybranej inštitúcii, v ktorej boli opakovane zistené nedostatky, môže rada vykonať vlastné zisťovanie o údajoch, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, len s predchádzajúcim písomným súhlasom Národnej banky Slovenska.

Ak rezolučný orgán na úrovni skupiny, ktorej súčasťou je vybraná inštitúcia, rozhodne o riešení krízovej situácie na úrovni skupiny, rada rozhodne o použití peňažných prostriedkov národného fondu v súlade s týmto zákonom.

Rada na žiadosť rezolučného orgánu na úrovni skupiny spolupracuje pri vypracovaní plánu financovania podľa § 96.

Plánom financovania rozumieme plán, ktorý zostaví rezolučný orgán na úrovni skupiny v súlade s postupmi rozhodovania podľa § 84 a 85.

Nevyhnutnou súčasťou plánu financovania sú tieto náležitosti:

Ak sa v pláne financovania nedohodlo inak, základom pre rozdelenie celkového príspevku mechanizmu financovania na úrovni skupiny medzi jednotlivé vnútroštátne mechanizmy financovania na úrovni skupiny bude najmä

Rada môže použiť peňažné prostriedky podľa § 96 ods. 2 písm. d), ak chránené vklady budú zahrnuté do odpísania dlhu pri uplatnení opatrení podľa § 52 ods. 4, a to v rovnakom rozsahu ako iné záväzky s rovnakou prioritou podľa osobitného predpisu,⁶²) za predpokladu, že týmto opatrením sa zabezpečí, aby vkladatelia mali naďalej prístup k svojim vkladom, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Pri uplatnení opatrenia odpísania dlhu sa nevyžaduje použitie zdrojov podľa § 96 ods. 2 písm. d) na krytie nákladov vzniknutých s doplnením vlastných zdrojov vybranej inštitúcie podľa § 58 ods. 1 písm. b) alebo uplatnením opatrenia preklenovacej inštitúcie podľa § 55.

Ak sa na základe ocenenia podľa § 77 určilo, že príspevok Fondu ochrany vkladov na riešenie krízovej situácie bol vyšší ako úhrn náhrad za nedostupné vklady, ktoré by Fond ochrany vkladov vyplatil, ak by vo vybranej inštitúcii, ktorou je banka, bolo pozastavené nakladanie s vkladmi v dôsledku rozhodnutia konkurzného súdu vydaného v konkurznom konaní podľa osobitného zákona,⁶²) Fond ochrany vkladov má v súlade s § 78 právo na výplatu tohto rozdielu z národného fondu.

Rada zabezpečí, aby určenie sumy peňažných prostriedkov podľa § 96 ods. 2 písm. d) v súlade s odsekom 1 zodpovedalo podmienkam uvedeným v § 51.