353/2014 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2015 do 28.02.2015
353
ZÁKON
z 27. novembra 2014,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 371/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 428/2004 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 290/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 484/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 495/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 183/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 64/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 151/2014 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z. a zákona č. 335/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
3.
V § 93 ods. 3 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10b znie:
„10b)
§ 25 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
4.
§ 93 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
„(5)
Vedľajší účastník môže podať odpor proti platobnému rozkazu, len ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom.
(6)
Vedľajší účastník môže podať odvolanie alebo dovolanie, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. V ostatných prípadoch môže vedľajší účastník podať odvolanie alebo dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.“.
5.
§ 109 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.
6.
V § 111 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
„Ak je konanie prerušené podľa § 109 ods. 3, môže Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú na pokračovanie v konaní závažné dôvody.“.
7.
V § 200aa ods. 1 sa slová "internetovej stránke ústredného portálu verejnej správy,25a)" nahrádzajú slovami "webovom sídle ústredného portálu verejnej správy a špecializovaného portálu,".
Poznámka pod čiarou k odkazu 25a sa vypúšťa.
8.
V § 200ba ods. 1 sa slová "internetovej stránke ústredného portálu verejnej správy,25a)" nahrádzajú slovami "webovom sídle ústredného portálu verejnej správy a špecializovaného portálu,".
9.
Doterajší text § 237 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Dovolanie podľa odseku 1 nie je prípustné proti rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa osobitného predpisu.31)“.
10.
V § 239 odsek 2 znie:
„(2)
Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a)
odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b)
ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.“.
11.
V § 239 ods. 3 sa za slová "predbežnom opatrení" vkladá čiarka a slová "súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania".
12.
§ 239 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Ustanovenie odseku 1 písm. a) neplatí, ak ide o uznesenie ukladajúce peňažné plnenie, ktoré neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.“.
13.
V § 241 ods. 2 písm. a) sa slová "§ 237" nahrádzajú slovami "§ 237 ods. 1".
14.
V § 242 ods. 1 sa slová "§ 237" nahrádzajú slovami "§ 237 ods. 1".
15.
§ 243b sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Ak dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, môže dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením týchto skorších rozhodnutí, skonštatovať to a ďalšie dôvody už neuvádzať.“.
Čl. II
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z. a zákona č. 307/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
2.
§ 318 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Predseda senátu najvyššieho súdu preruší trestné stíhanie, ak požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak je trestné stíhanie prerušené podľa predchádzajúcej vety, môže predseda senátu najvyššieho súdu v trestnom stíhaní pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú na pokračovanie v trestnom stíhaní závažné dôvody.“.
3.
§ 379 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Predseda senátu dovolacieho súdu preruší dovolacie konanie, ak požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak je dovolacie konanie prerušené podľa predchádzajúcej vety, môže predseda senátu dovolacieho súdu v dovolacom konaní pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú na pokračovanie v dovolacom konaní závažné dôvody.“.
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 398/1998 Z. z., zákona č. 97/1999 Z. z., zákona č. 226/2000 Z. z., zákona č. 124/2002 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 324/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 546/2005 Z. z., zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 71/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 114/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 261/2014 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 331/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Za § 29 sa vkladá § 29a, ktorý znie:
§29a
(1)
Ústavný súd konanie preruší, ak vo veciach prerokúvaných podľa čl. 127 a 129 Ústavy rozhodol, že požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
(2)
Ak je konanie podľa odseku 1 prerušené, môže Ústavný súd v konaní pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal.“.
2.
§ 51 znie:
§51
(1)
Účastníci konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorému sťažnosť smeruje.
(2)
Ak Ústavný súd na predbežnom prerokovaní prijme sťažnosť na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3) a povaha veci to vyžaduje, vhodným spôsobom upovedomí o podanej sťažnosti fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá je alebo bola účastníkom konania pred orgánom verejnej moci, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, prijaté opatrenie alebo vykonaný iný zásah, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa. Osoba upovedomená podľa predchádzajúcej vety má právo vyjadriť sa k sťažnosti v lehote určenej Ústavným súdom.“.
3.
Štvrtá časť znie:
„ŠTVRTÁ ČASŤ
PRESKÚMANIE ROZHODNUTIA ÚSTAVNÉHO SÚDU
Obnova konania pred Ústavným súdom
§75
(1)
Právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu možno za podmienok ustanovených týmto zákonom napadnúť návrhom na obnovu konania pred Ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len "orgán medzinárodnej organizácie"), vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred Ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie Ústavného súdu. Ustanovenie § 24 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.
(2)
Návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom podľa čl. 133 Ústavy musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 20 ods. 1 a 2 obsahovať
a)
označenie rozhodnutia Ústavného súdu, proti ktorému smeruje,
b)
označenie rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie, o ktoré sa opiera.
(3)
Návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom je oprávnený podať ten, kto bol vo veci uvedenej v odseku 1 účastníkom konania pred Ústavným súdom a v koho prospech orgán medzinárodnej organizácie rozhodol.
(4)
Účastníkmi konania o návrhu na obnovu konania sú tiež účastníci konania pred Ústavným súdom, ktorého obnova je navrhovaná, ktorí nie sú navrhovateľmi; tí, ktorí boli v tomto konaní vedľajšími účastníkmi, sú nimi aj v konaní o návrhu na obnovu konania.
(5)
Návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa rozhodnutie orgánu medzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho času, keď návrh na obnovu konania pred Ústavným súdom mohol byť uplatnený.
§75a
(1)
O návrhu na obnovu konania, ktorý smeruje proti rozhodnutiu pléna Ústavného súdu, rozhoduje plénum Ústavného súdu.
(2)
O návrhu na obnovu konania, ktorý smeruje proti rozhodnutiu senátu Ústavného súdu, rozhoduje iný senát Ústavného súdu.
§75b
(1)
Ak Ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia Ústavného súdu, návrh na obnovu konania ako zjavne neopodstatnený uznesením odmietne.
(2)
Ak Ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie vyplýva povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia Ústavného súdu, svojím nálezom obnovu konania povolí a napadnuté rozhodnutie Ústavného súdu zruší. Ústavný súd môže zrušiť aj ďalšie rozhodnutia Ústavného súdu vydané v pôvodnom konaní, ak to vyplýva z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie a je to potrebné na dosiahnutie účelu obnovy konania.
(3)
Ak na základe návrhu na obnovu konania Ústavný súd obnovu konania povolí, znovu prerokuje pôvodný návrh na začatie konania podľa príslušných ustanovení tohto zákona, pričom vychádza z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie.“.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2015 okrem čl. I prvého a druhého bodu a čl. II prvého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2015, a čl. I piateho a šiesteho bodu, čl. II druhého a tretieho bodu a čl. III prvého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Andrej Kiska v. r.
Peter Pellegrini v. r.
Robert Fico v. r.
Peter Pellegrini v. r.
Robert Fico v. r.
