335/2014 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2017 do 31.12.2018
335
ZÁKON
z 21. októbra 2014
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti
(1)
Tento zákon upravuje
a)
spotrebiteľské rozhodcovské konanie,
b)
postavenie a činnosť rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory a stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory (ďalej len "stály rozhodcovský súd"),
c)
podmienky na udelenie a zrušenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi a stálemu rozhodcovskému súdu (ďalej len "povolenie"),
d)
disciplinárnu zodpovednosť rozhodcu,
e)
kontrolu vykonávanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") a
f)
sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona.
(2)
V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní,1) vrátane sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení podľa tohto zákona má len spotrebiteľ.
(3)
V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu alebo súvisia s konkurzným a reštrukturalizačným konaním.
(4)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis,2) len ak to tento zákon výslovne ustanovuje.
(5)
Uznanie a výkon rozhodcovských rozsudkov v spotrebiteľských sporoch vydaných na území iného štátu ako Slovenskej republiky upravuje osobitný predpis.3)
§2 Spotrebiteľské spory, spotrebiteľské rozhodcovské konanie a konanie na súde
(1)
Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom4) a spotrebiteľom5) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
(2)
Ak je spor podľa odseku 1 už predmetom konania na súde, môžu účastníci konania uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu s náležitosťami podľa § 3, a to aj spoločným vyhlásením do zápisnice. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzavretá po začatí súdneho konania a spĺňajúca podmienky podľa § 3 má po doručení súdu účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu žalovaného s takým späťvzatím podľa osobitného predpisu.6)
§3 Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
(1)
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
(2)
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.
(3)
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať
a)
identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa,
b)
označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
c)
označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla,
d)
webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a
e)
poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.
(4)
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu.
(5)
Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.
(6)
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu,7) ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
(7)
Ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.
(8)
Dodávateľ, ktorý opakovane uzaviera so spotrebiteľmi spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu alebo ponúka jej uzavretie, je povinný na svojom webovom sídle, ako aj v listinnej podobe v priestoroch, v ktorých dochádza k uzavieraniu spotrebiteľských zmlúv, a pred uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy informovať spotrebiteľa v rozsahu poučenia podľa prílohy č. 1.
DRUHÁ ČASŤ | ROZHODCA, STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD A OPRÁVNENIE ROZHODOVAŤ SPOTREBITEĽSKÉ SPORY
PRVÁ HLAVA
ROZHODCA
§4 Predpoklady pre výkon funkcie rozhodcu
(1)
Spotrebiteľské spory je oprávnený rozhodovať len rozhodca, ktorý je zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom ministerstvom (ďalej len "zoznam rozhodcov") a súčasne zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory, ktorý má podľa spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy spor rozhodnúť (ďalej len "rozhodca").
(2)
Funkciu rozhodcu nemôže vykonávať osoba, u ktorej jej výkon nepripúšťa osobitný predpis.
Odborná spôsobilosť na zápis do zoznamu rozhodcov a na výkon funkcie rozhodcu a skúška odbornej spôsobilosti rozhodcu
§5
(1)
Fyzická osoba musí pred zápisom do zoznamu rozhodcov úspešne zložiť skúšku odbornej spôsobilosti rozhodcu (ďalej len "skúška") a spĺňať predpoklady bezúhonnosti, dôveryhodnosti, vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore právo a právnickej praxe v trvaní aspoň päť rokov. Skúšku uskutočňuje ministerstvo podľa potreby, najmenej jedenkrát ročne.
(2)
Podmienka vykonania skúšky je splnená, ak fyzická osoba úspešne zložila odbornú justičnú skúšku, prokurátorskú skúšku, notársku skúšku, advokátsku skúšku alebo ak spĺňa podmienky na zápis do zoznamu advokátov.8)
§6
(1)
Skúškou sa pred päťčlennou skúšobnou komisiou overuje, či má fyzická osoba potrebné odborné znalosti a spôsobilosť rozhodovať spotrebiteľské spory.
(2)
Skúšku tvorí písomná časť a ústna časť. Písomná časť skúšky pozostáva z písomného testu a prípadovej štúdie.
(3)
Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "minister"). Členovia skúšobnej komisie sú vymenovaní z radov rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, osôb pôsobiacich v sektore vysokých škôl alebo vykonávajúcich právnické povolanie.
(4)
Členovia skúšobnej komisie volia spomedzi seba predsedu skúšobnej komisie. Skúšobná komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň zahlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
(5)
Na skúšku sa písomnou žiadosťou adresovanou ministerstvu môže prihlásiť fyzická osoba, ktorá s výnimkou skúšky ku dňu prihlásenia spĺňa predpoklady na výkon funkcie rozhodcu podľa § 5 ods. 1 a zaplatila správny poplatok za vykonanie skúšky (ďalej len "uchádzač"). Uchádzačovi, ktorý nespĺňa podmienky na účasť na skúške, ministerstvo účasť neumožní a tohto zo zoznamu uchádzačov vyčiarkne.
(6)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o podmienkach a náležitosti vyhlásenia skúšky, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač o funkciu rozhodcu predložiť, spôsob vykonania skúšky, podrobnosti o písomnej časti a o ústnej časti skúšky, spôsob vyhodnotenia výsledkov skúšky, náležitosti zápisnice o priebehu skúšky a podrobnosti o písomnom osvedčení o výsledku skúšky.
§7 Ďalšie vzdelávanie rozhodcov
(1)
Ministerstvo organizuje prostredníctvom poverenej osoby aspoň raz ročne odborný seminár ako súčasť ďalšieho vzdelávania rozhodcov. Poverená osoba vydá rozhodcovi osvedčenie o účasti na odbornom seminári, ktorého rovnopis predloží rozhodca ministerstvu najneskôr do 15 dní po absolvovaní ďalšieho vzdelávania.
(2)
Ak sa rozhodca nezúčastní aspoň jedného odborného seminára počas dvoch po sebe nasledujúcich rokov, ministerstvo nariadi jeho preskúšanie. Na preskúšanie sa primerane použijú ustanovenia o skúške.
(3)
Ak ministerstvo nariadi preskúšanie, rozhodca je povinný zúčastniť sa na preskúšaní v termíne určenom ministerstvom; ak pri preskúšaní rozhodca nevyhovie alebo nevykoná preskúšanie v určenom termíne, ministerstvo rozhodcu vyčiarkne zo zoznamu rozhodcov.
(4)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o ďalšom vzdelávaní rozhodcov a o preskúšavaní rozhodcov ministerstvom.
§8 Bezúhonnosť a dôveryhodnosť
(1)
Rozhodca musí na účely zápisu do zoznamu rozhodcov a počas celého obdobia výkonu funkcie rozhodcu spĺňať predpoklady bezúhonnosti a dôveryhodnosti.
(2)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, právoplatne odsúdený za trestný čin a súd v jeho prípade nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, za trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom a za ďalšie trestné činy spáchané pri výkone funkcie verejného činiteľa, za trestné činy korupcie, za trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom funkcie rozhodcu. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.
(3)
Za dôveryhodného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten,
a)
kto bol podľa tohto zákona inak ako na vlastnú žiadosť vyčiarknutý zo zoznamu rozhodcov,
b)
kto bol na základe disciplinárneho rozhodnutia alebo za porušenie právnych predpisov odvolaný z funkcie sudcu, odvolaný z funkcie prokurátora, zbavený výkonu funkcie súdneho exekútora, zbavený notárskeho úradu, vyčiarknutý zo zoznamu správcov, zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, zoznamu audítorov, zoznamu daňových poradcov, zoznamu patentových zástupcov alebo zo zoznamu advokátov, euroadvokátov, zahraničných advokátov, medzinárodných advokátov alebo vyčiarknutý zo zoznamu advokátskych koncipientov, exekútorských koncipientov, notárskych kandidátov alebo notárskych koncipientov,
c)
na koho majetok bol v posledných desiatich rokoch pred podaním žiadosti o udelenie povolenia vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu, povolená reštrukturalizácia, potvrdené nútené vyrovnanie, povolené vyrovnanie alebo povolené oddlženie, na koho majetok bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku alebo voči komu bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku,
d)
u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti rozhodcu alebo
e)
kto bol ako fyzická osoba - podnikateľ v posledných piatich rokoch právoplatne postihnutý orgánom dozoru za porušovanie predpisov na ochranu práv spotrebiteľa uložením sankcie podľa osobitného predpisu9) alebo zastával funkciu štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo mal majetkovú účasť v takej právnickej osobe v čase, keď bola právnická osoba postihnutá orgánom dozoru za porušovanie predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
§9 Zánik funkcie rozhodcu
(1)
Funkcia rozhodcu zaniká
a)
odvolaním z funkcie,
b)
vzdaním sa funkcie,
c)
uplynutím funkčného obdobia, na ktoré je zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu,
d)
výmazom zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu,
e)
vyčiarknutím zo zoznamu rozhodcov,
f)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(2)
Funkcia rozhodcu v prebiehajúcom spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zaniká aj rozhodnutím o vylúčení.
(3)
Ak sa rozhodca vzdá funkcie, urobí všetky úkony, ktoré neznesú odklad.
(4)
Ak sa rozhodca stane nespôsobilým vykonávať funkciu rozhodcu alebo ak hrozia prieťahy v konaní a predseda stáleho rozhodcovského súdu z vlastného podnetu, na podnet účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania alebo tretej osoby rozhodcu na to upozornil, môže ho predseda stáleho rozhodcovského súdu odvolať z funkcie rozhodcu v tomto konaní.
(5)
Predseda stáleho rozhodcovského súdu písomne informuje o zániku, pozastavení alebo o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodcu účastníkov neskončených spotrebiteľských rozhodcovských konaní, ako aj zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu.
DRUHÁ HLAVA
STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD
§10 Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu
(1)
(2)
Spotrebiteľské spory možno rozhodovať iba pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ je držiteľom povolenia udeleného ministerstvom podľa tohto zákona.
(3)
Zriaďovateľ je povinný vydať štatút stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "štatút") a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu.
(4)
Stály rozhodcovský súd musí mať predsedníctvo a predsedu.
(5)
Poplatok za vykonanie skúšky a poplatok za udelenie povolenia uhrádza zriaďovateľ.
§11 Podmienky získania povolenia
(1)
Žiadosť o udelenie povolenia (ďalej len "žiadosť") podáva po zverejnení informácií podľa § 13 ods. 1 zriaďovateľ ministerstvu v dvoch vyhotoveniach.
(2)
Názov stáleho rozhodcovského súdu sa musí odlišovať od názvu stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol už skôr zriadený, zanikol, alebo od názvu stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľovi bolo odňaté povolenie. Názov stáleho rozhodcovského súdu sa môže zhodovať s názvom skôr zriadeného stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľ sa stal členom zriaďovateľa tohto stáleho rozhodcovského súdu podľa § 73 ods. 5. Názov stáleho rozhodcovského súdu nesmie vzbudzovať dojem, že ide o orgán verejnej moci.
(3)
Na účely udelenia povolenia musí zriaďovateľ hodnoverne preukázať
a)
zriadenie stáleho rozhodcovského súdu vrátane jeho sídla a podateľne stáleho rozhodcovského súdu, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky,
b)
skutočnosť, že stály rozhodcovský súd bude mať sídlo a vykonávať činnosť vo verejne dostupných priestoroch, ktoré svojím charakterom, umiestnením a rozlohou umožnia zabezpečiť riadny a dôstojný výkon činnosti stáleho rozhodcovského súdu vrátane verejného vyhlásenia rozsudku a prípadného ústneho pojednávania,
c)
skutočnosť, že stály rozhodcovský súd má dostatočné technické, programové a administratívne vybavenie a zabezpečenie, ktoré umožňuje príjem podaní,11) vedenie agendy spotrebiteľských rozhodcovských konaní a plnenie ďalších úloh podľa tohto zákona,
d)
skutočnosť, že stály rozhodcovský súd je dostatočne odborne, organizačne a personálne spôsobilý zabezpečiť činnosť stáleho rozhodcovského súdu, vedenie spotrebiteľského rozhodcovského konania a všetkých súvisiacich úkonov a činností s tým spojených,
e)
skutočnosť, že v prípade, ak stály rozhodcovský súd rozhoduje spory, ktorých účastníkom je člen zriaďovateľa tohto stáleho rozhodcovského súdu, stály rozhodcovský súd disponuje dostatočnými oddelenými a osobitne určenými prostriedkami na splnenie svojich úloh, najmä na odmeňovanie rozhodcov,
f)
že zriaďovateľ nie je zrušený, nie je v úpadku, na majetok zriaďovateľa nie je vyhlásený konkurz ani povolená reštrukturalizácia,
g)
že zriaďovateľovi nebolo odňaté povolenie,
h)
že v zozname rozhodcov sú zapísaní aspoň piati rozhodcovia s udeleným povolením na rozhodovanie spotrebiteľských sporov, ktorí majú aspoň trojročnú rozhodcovskú prax, vrátane súhlasu týchto osôb s ich zápisom do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu,
i)
že zriaďovateľ spĺňa podmienky na poskytnutie dotácie podľa osobitného predpisu,12)
j)
že zriaďovateľ zaplatil správny poplatok,
k)
zriadenie a udržiavanie webového sídla stáleho rozhodcovského súdu,
l)
že štatút a rokovací poriadok sú v súlade s týmto zákonom,
m)
splnenie podmienky podľa § 73 ods. 5, ak ide o zriaďovateľa podľa § 73 ods. 5; to neplatí, ak ide o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd,
n)
zriaďovateľ má zavedený systém opatrení na zabezpečenie odbornej úrovne rozhodcov a systematické odstraňovanie a nápravu nedostatkov vyplývajúcich z disciplinárnych konaní a konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov.
(4)
Povinnosť zriaďovateľa zriadiť a udržiavať na vlastné náklady stály rozhodcovský súd podľa osobitného predpisu10) nezbavuje zriaďovateľa povinnosti splniť podmienky podľa odseku 3.
§12 Zverejňovanie informácií stálym rozhodcovským súdom
(1)
Zriaďovateľ je povinný zriadiť, zabezpečovať prevádzku a aktualizáciu webového sídla, na ktorom sú v jasnej, ľahko zrozumiteľnej a používateľsky jednoduchej forme zverejnené informácie o stálom rozhodcovskom súde v rozsahu
a)
názov, sídlo a identifikačné číslo zriaďovateľa,
b)
názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu, adresa na doručovanie, adresa na podávanie žalôb a iných podaní v elektronickej podobe, telefonický kontakt,
c)
skutočnosť, že stály rozhodcovský súd je zapísaný v zozname vedenom ministerstvom s uvedením čísla zápisu,
d)
aktuálny zoznam členov predsedníctva a označenie predsedu stáleho rozhodcovského súdu, a to s uvedením mena a priezviska,
e)
zoznam rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedený týmto stálym rozhodcovským súdom (ďalej len "zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu") s uvedením mena a priezviska, spôsob a podmienky zápisu do zoznamu rozhodcov, začiatok a koniec ich funkčného obdobia,
f)
členstvo v nadnárodných organizáciách, ktoré sa zaoberajú riešením cezhraničných spotrebiteľských sporov,
g)
druhy spotrebiteľských sporov, ktoré je stály rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať, ak podľa štatútu je stály rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať iba určité druhy spotrebiteľských sporov,
h)
právne predpisy, podľa ktorých rozhoduje stály rozhodcovský súd, úplné znenie štatútu a rokovacieho poriadku vrátane ich dodatkov, príloh a zmien, sadzobníka poplatkov a pravidiel, na základe ktorých sa rozhoduje o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania; úplné znenie sa zverejní po zapracovaní každej zmeny,
i)
jazyk, v ktorom je možné viesť spotrebiteľské rozhodcovské konanie a podať žalobu na stály rozhodcovský súd,
j)
informácia, že žalobu je možné počas spotrebiteľského rozhodcovského konania vziať späť,
k)
priemerná dĺžka trvania spotrebiteľského rozhodcovského konania na stálom rozhodcovskom súde,
l)
informácia o záväznosti a právnych následkoch rozhodcovského rozsudku pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania,
m)
správa o činnosti stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 2,
n)
dokumenty, ktoré sú prílohami k tomuto zákonu.
(2)
Stály rozhodcovský súd je povinný vypracovať a zverejniť správu o činnosti stáleho rozhodcovského súdu v súvislosti s rozhodovaním spotrebiteľských sporov za kalendárny rok najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Správa musí obsahovať informácie o
a)
počte žalôb a najčastejších nárokoch, ktorých sa účastníci domáhajú,
b)
najčastejších skutočnostiach, ktoré vedú k spotrebiteľským sporom,
c)
počte spotrebiteľských rozhodcovských konaní, ktoré boli zastavené, a o dôvode ich zastavenia,
d)
priemernej dĺžke trvania spotrebiteľského rozhodcovského konania,
e)
miere, v akej sú rozhodnutia stáleho rozhodcovského súdu dobrovoľne plnené, ak má stály rozhodcovský súd takéto informácie,
f)
členstve, prípadne spolupráci stáleho rozhodcovského súdu s nadnárodnými organizáciami, ktoré sa zaoberajú riešením cezhraničných spotrebiteľských sporov.
(3)
Na základe žiadosti poskytne stály rozhodcovský súd informácie podľa odsekov 1 a 2 aj na trvalom médiu.
(4)
Zriaďovateľ spracúva a zverejňuje osobné údaje fyzických osôb v rozsahu nevyhnutnom na účely tohto zákona v súlade s osobitným predpisom.13)
§13 Zverejňovanie v Obchodnom vestníku
(1)
Zriaďovateľ je povinný v Obchodnom vestníku14) zverejniť
a)
zriadenie stáleho rozhodcovského súdu,
b)
zrušenie stáleho rozhodcovského súdu,
c)
štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny.
(2)
Údaje podľa odseku 1 je zriaďovateľ povinný zverejniť do 30 dní od zriadenia alebo zrušenia stáleho rozhodcovského súdu alebo odkedy k zmenám údajov podľa odseku 1 písm. c) došlo. Štatút, rokovací poriadok a ich zmeny nenadobudnú účinnosť skôr, ako sú zverejnené v Obchodnom vestníku.
§14 Štatút
Štatút upravuje najmä
a)
organizačnú štruktúru stáleho rozhodcovského súdu vrátane voľby alebo menovania predsedníctva, predsedu a ich pôsobnosti,
b)
vecnú pôsobnosť stáleho rozhodcovského súdu, ktorá nesmie byť v rozpore s týmto zákonom,
c)
podmienky zápisu do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu,
d)
opatrenia na zabezpečenie odbornej úrovne rozhodcov a systematické odstraňovanie a nápravu nedostatkov vyplývajúcich z disciplinárnych konaní a konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov,
e)
orgán stáleho rozhodcovského súdu na rozhodovanie o námietke proti rozhodcovi,
f)
spôsob prideľovania vecí rozhodcom a
g)
postup pri prešetrovaní sťažností podľa tohto zákona.
§15 Rokovací poriadok
(1)
Rokovací poriadok upravuje najmä
a)
pravidlá konania pred stálym rozhodcovským súdom vrátane postupu pri rozhodovaní o námietke voči rozhodcovi,
b)
pravidlá rozhodovania o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania,
c)
pravidlá zmierovacieho konania,
d)
ďalšie pravidlá konania súvisiace s ochranou záujmov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.
(2)
Pravidlá konania a postup v konaní pred stálym rozhodcovským súdom v rokovacom poriadku musia zabezpečovať rovnosť účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a právo každého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania konať pred stálym rozhodcovským súdom, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa.
§16 Zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu
(1)
Stály rozhodcovský súd vedie zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu vrátane jeho zmien, ktorý zverejňuje podľa tohto zákona.
(2)
Stály rozhodcovský súd môže zapísať do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu iba osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa tohto zákona.
(3)
V zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sa uvedie meno a priezvisko rozhodcu, titul a doba, na ktorú je rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu.
(4)
Rozhodca sa zapisuje do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu na dobu najmenej štyroch rokov. Rozhodca môže byť zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu vyčiarknutý len z dôvodov uvedených v tomto zákone. Rozhodca môže písomne požiadať predsedu stáleho rozhodcovského súdu o výmaz zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu ku dňu uvedenému v žiadosti.
TRETIA HLAVA
POVOLENIE A ZOZNAMY VEDENÉ MINISTERSTVOM
§17
(1)
Ministerstvo na žiadosť zriaďovateľa (ďalej len "žiadateľ") udelí povolenie fyzickej osobe, ktorá je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklady odbornej spôsobilosti, bezúhonnosti a dôveryhodnosti. Ministerstvo preskúma žiadosť a rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti. Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto ju podáva, čoho sa týka, čo sa navrhuje, a prílohy žiadosti tvoria listiny preukazujúce splnenie podmienok na udelenie povolenia. Ak žiadosť nie je úplná alebo ak žiadateľ nedostatočne preukázal splnenie podmienok na získanie povolenia, ministerstvo konanie preruší a vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ministerstvo žiadosť zamietne, ak nie sú splnené všetky podmienky na udelenie povolenia alebo ak žiadateľ splnenie podmienok hodnoverne nepreukázal.
(2)
Ak ministerstvo udelí povolenie podľa odseku 1, ku dňu jeho udelenia zapíše rozhodcu do zoznamu rozhodcov. Podmienky na zápis do zoznamu rozhodcov musia byť v celom rozsahu splnené počas celej doby trvania tohto zápisu.
(3)
Ministerstvo vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, do ktorého zapisuje
a)
meno a priezvisko rozhodcu,
b)
adresu na doručovanie, ak je odlišná od sídla stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je zapísaný,
c)
číslo povolenia,
d)
deň zápisu do zoznamu rozhodcov,
e)
názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu, v zozname ktorého je rozhodca zapísaný,
f)
deň a zákonný dôvod vyčiarknutia zo zoznamu rozhodcov alebo pozastavenia alebo dočasného pozastavenia výkonu funkcie rozhodcu a dobu, na ktorú bol výkon funkcie rozhodcu pozastavený alebo dočasne pozastavený,
g)
iné údaje.
(4)
Ak rozhodca prestane spĺňať niektorú z podmienok na udelenie povolenia, je rozhodca povinný túto skutočnosť oznámiť ministerstvu v lehote siedmich dní, odkedy sa o tejto skutočnosti mohol dozvedieť.
(5)
Ak rozhodca prestal spĺňať podmienky udelenia povolenia, ministerstvo povolenie zruší. Pred zrušením povolenia ministerstvo vyzve rozhodcu na odstránenie nedostatkov v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Po zrušení povolenia ministerstvo ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o zrušení povolenia vyčiarkne rozhodcu zo zoznamu rozhodcov. Ministerstvo rozhodcu zo zoznamu rozhodcov vyčiarkne aj vtedy, ak
a)
rozhodcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov, a to ku dňu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie,
b)
rozhodca o vyčiarknutie písomne požiadal, a to ku dňu uvedenému v tejto žiadosti, inak ku dňu nasledujúcemu po doručení žiadosti ministerstvu,
c)
rozhodca nevyhovel pri preskúšaní alebo preskúšanie v určenom termíne nevykonal,
d)
súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti rozhodcu na právne úkony alebo pozbavení spôsobilosti rozhodcu na právne úkony,
e)
rozhodca zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
(6)
Ak v odseku 5 nie je ustanovené inak, ministerstvo vyčiarkne rozhodcu zo zoznamu rozhodcov ku dňu, keď nastala právna skutočnosť, na základe ktorej došlo k vyčiarknutiu.
§18
(1)
Ministerstvo na žiadosť udelí povolenie, ak zriaďovateľ hodnoverne preukázal splnenie podmienok. Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto ju podáva, čoho sa týka, čo sa navrhuje a prílohy žiadosti tvoria listiny preukazujúce splnenie podmienok na udelenie povolenia. Ministerstvo preskúma žiadosť a rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti. Ak žiadosť nie je úplná alebo ak zriaďovateľ nedostatočne preukázal splnenie podmienok na získanie povolenia, ministerstvo konanie preruší a vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti alebo odstránenie nedostatkov v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ministerstvo žiadosť zamietne, ak nie sú splnené všetky podmienky na udelenie povolenia alebo ak žiadateľ splnenie podmienok hodnoverne nepreukázal.
(2)
Ak ministerstvo udelí povolenie, ku dňu jeho udelenia zapíše stály rozhodcovský súd do zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory (ďalej len "zoznam stálych rozhodcovských súdov").
(3)
Ministerstvo vedie a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam stálych rozhodcovských súdov, do ktorého zapisuje
a)
názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu,
b)
číslo povolenia,
c)
názov, sídlo a identifikačné číslo zriaďovateľa,
d)
deň zápisu do zoznamu stálych rozhodcovských súdov,
e)
deň a zákonný dôvod vyčiarknutia stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov,
f)
údaje o členoch zriaďovateľa a názve stáleho rozhodcovského súdu podľa § 73 ods. 5,
g)
iné údaje.
(4)
Ak stály rozhodcovský súd prestane spĺňať niektorú z podmienok na udelenie povolenia, je zriaďovateľ povinný túto skutočnosť oznámiť ministerstvu v lehote siedmich dní, odkedy sa o tejto skutočnosti mohol dozvedieť.
(5)
Ak stály rozhodcovský súd prestal spĺňať podmienky udelenia povolenia, ministerstvo povolenie zruší. Pred zrušením povolenia ministerstvo vyzve zriaďovateľa na odstránenie nedostatkov v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ministerstvo vyčiarkne stály rozhodcovský súd zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o zrušení povolenia.
§19
Proti rozhodnutiu ministerstva nie je prípustný opravný prostriedok.
§20 Súčinnosť rozhodcu
Na účely udelenia povolenia a zápisu do zoznamu rozhodcov, ako aj na účely konania o zrušení povolenia a vyčiarknutia zo zoznamu rozhodcov je rozhodca povinný poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia informácií, zapožičania spisov a oznámenia akýchkoľvek skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci.
§21 Súčinnosť stáleho rozhodcovského súdu
Na účely udelenia povolenia a zápisu do zoznamu stálych rozhodcovských súdov, ako aj na účely konania o zrušení povolenia a vyčiarknutia zo zoznamu stálych rozhodcovských sú zriaďovateľ, predseda stáleho rozhodcovského súdu a predsedníctvo stáleho rozhodcovského súdu povinní poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia informácií, zapožičania spisov a oznámenia akýchkoľvek skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci.
TRETIA ČASŤ | SPOTREBITEĽSKÉ ROZHODCOVSKÉ KONANIE
§22 Začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania
(1)
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania (ďalej len "žaloba") na stály rozhodcovský súd.
(2)
Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva žalobu. Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje. Zmluvné strany sa začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania stávajú účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania.
§23 Zloženie stáleho rozhodcovského súdu
(1)
Na účely spotrebiteľského rozhodcovského konania sa stálym rozhodcovským súdom rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia.
(2)
Ak štatút alebo rokovací poriadok neustanovuje inak, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhoduje jeden rozhodca.
§24 Ustanovenie rozhodcu
(1)
Vec rozhoduje rozhodca alebo traja rozhodcovia určení spôsobom uvedeným v štatúte podľa predmetu konania tak, aby bola vylúčená možnosť účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania ovplyvňovať pridelenie veci a aby sa zabezpečilo rozhodovanie veci bez zbytočných prieťahov.
(2)
Ak zanikne funkcia rozhodcu alebo ak dôjde k pozastaveniu alebo dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie rozhodcu v priebehu spotrebiteľského rozhodcovského konania, ustanoví predseda stáleho rozhodcovského súdu vo veci náhradného rozhodcu zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu. Ustanovenie odseku 1 sa použije primerane.
§25 Žaloba a žalobná odpoveď
(1)
Žalobca podáva žalobu, ktorá obsahuje
a)
identifikačné údaje účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, prípadne aj ich zástupcov,
b)
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
c)
označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,
d)
označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,
e)
návrh vo veci samej,
f)
podpis žalobcu.
(2)
K žalobe sa pripojí kópia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a dôkazy, ktorých sa žalobca v žalobe dovoláva.
(3)
Ak žaloba neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 alebo k nej nie sú pripojené dôkazy podľa odseku 2, žalobca žalobu doplní v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Ak nebola žaloba doplnená v lehote podľa prvej vety, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví.
(4)
Stály rozhodcovský súd bezodkladne po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Ak je žalovaným spotrebiteľ, výzva musí obsahovať poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2. Spolu s výzvou stály rozhodcovský súd doručí žalovanému žalobu s priloženými listinnými dôkazmi.
(5)
Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď v lehote podľa odseku 4, stály rozhodcovský súd pokračuje v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu.
(6)
Žalobca môže so súhlasom stáleho rozhodcovského súdu zmeniť svoju žalobu až do skončenia dokazovania v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
(7)
Stály rozhodcovský súd je oprávnený požadovať od žalobcu, ktorý nie je spotrebiteľom, poplatok podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak žalobca poplatok v určenej lehote neuhradí, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví, o čom písomne upovedomí účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.
(8)
Stály rozhodcovský súd je oprávnený od žalobcu, ktorý nie je spotrebiteľom, požadovať preddavok na úhradu predpokladaných trov spotrebiteľského rozhodcovského konania a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak preddavok v určenej lehote nie je uhradený, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví, o čom písomne upovedomí účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.
§26 Účinky podania žaloby
(1)
Podanie žaloby na stály rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde.
(2)
Po začatí spotrebiteľského rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným stálym rozhodcovským súdom okrem prípadov ustanovených všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.15)
§27 Vzájomná žaloba
(1)
Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej, inak v primeranej lehote na to určenej stálym rozhodcovským súdom, a ak lehota nebola určená, do vyhlásenia rozhodcovského rozsudku. Vzájomná žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva.
(2)
Žalobca sa v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom vyjadrí k vzájomnej žalobe. Z obsahu vyjadrenia musí byť zrejmé stanovisko k podstatným skutkovým a právnym okolnostiam veci.
(3)
O náležitostiach vzájomnej žaloby, jej prílohách a o preddavku na úhradu predpokladaných trov spotrebiteľského rozhodcovského konania o vzájomnej žalobe primerane platia ustanovenia o žalobe.
§28 Základné ustanovenia o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
(1)
V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je vylúčená dohoda strán o rozhodovaní podľa zásad spravodlivosti a miestom spotrebiteľského rozhodcovského konania môže byť výhradne miesto v Slovenskej republike.
(2)
Účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania sú povinní poskytovať stálemu rozhodcovskému súdu súčinnosť potrebnú na riešenie spotrebiteľského sporu.
(3)
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa spravuje predpismi stáleho rozhodcovského súdu účinnými v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania.
(4)
V spotrebiteľskom spore s cudzím prvkom sa rozhodujúce právo určí podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky, najmä prednostne aplikovateľných predpisov práva Európskej únie.16)
(5)
Procesný úkon spotrebiteľa, a to najmä podanie žaloby, zaslanie žalobnej odpovede, vyjadrenia, návrhu na vykonanie dôkazu, dôkazného prostriedku alebo námietky nedostatku právomoci nie je možné spoplatniť alebo podmieniť ich procesné účinky úhradou poplatku.
(6)
Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.17) Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
(7)
Spotrebiteľ sa môže v konaní dať zastúpiť advokátom alebo iným zástupcom v súlade so všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.15)
(8)
V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský súd nemôže proti spotrebiteľovi vydať predbežné opatrenie ani rozhodnúť v skrátenom konaní.
(9)
Stály rozhodcovský súd je povinný umožniť podávanie žalôb a iných podaní v rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania aj v elektronickej podobe tým, že zverejní a udržuje elektronickú adresu, na ktorú môžu účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania odosielať podania.
(10)
Ak stály rozhodcovský súd nerozhodne o žalobe do 90 dní od jej podania, oznámi účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania dôvody, pre ktoré doposiaľ vo veci nerozhodol, a predpokladaný čas, v ktorom rozhodne.
(11)
Ak je zriaďovateľovi zrušené povolenie, spotrebiteľské rozhodcovské konania vedené rozhodcami zapísanými v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sa zastavujú dňom doručenia rozhodnutia ministerstva o zrušení povolenia zriaďovateľovi; o tejto skutočnosti je zriaďovateľ povinný písomne informovať účastníkov neskončených spotrebiteľských rozhodcovských konaní do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia ministerstva o zrušení povolenia. Účinky už podaného návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak žalobca podá žalobu na súd do troch mesiacov od výmazu stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov. Doba spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené podľa prvej vety, sa nezapočítava do premlčacej doby podľa osobitného predpisu.18)
(12)
Rozhodca je povinný počas a po skončení svojej funkcie zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou. Tejto povinnosti ho môže zbaviť len zmluvná strana, v ktorej záujme je viazaný povinnosťou zachovávať mlčanlivosť; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.19)
(13)
Odmena rozhodcu nesmie závisieť od rozhodnutia spotrebiteľského sporu, najmä musí byť rovnaká bez ohľadu na formu alebo spôsob skončenia spotrebiteľského rozhodcovského konania. Rozhodca nesmie za svoju rozhodcovskú činnosť prijímať odmenu alebo akékoľvek výhody od inej osoby ako zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je zapísaný.
§29 Námietka proti rozhodcovi
(1)
Osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a stály rozhodcovský súd o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci, k účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Rozhodca je bez zbytočného odkladu povinný informovať účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho nezávislosť a nestrannosť, ktoré by mohli vyvolať zdanie tohto vplyvu alebo ktoré by mohli spôsobiť konflikt záujmov vo vzťahu ku ktorémukoľvek účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, v ktorom má rozhodnúť.
(2)
Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach podľa odseku 1 alebo o nesplnení podmienok podľa § 8 ods. 1, písomné oznámenie dôvodov námietky stálemu rozhodcovskému súdu. Súhlas s námietkou druhého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania sa považuje za dohodu o odvolaní rozhodcu z funkcie. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá alebo ak druhý účastník konania nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť účastníka konania orgán určený štatútom, a to do 30 dní od jej doručenia.
§30 Rozhodovanie o právomoci
(1)
Stály rozhodcovský súd je oprávnený aj bez námietky rozhodnúť o svojej právomoci vrátane rozhodnutia o námietkach existencie alebo platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Ak stály rozhodcovský súd dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, rozhodcovským uznesením spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví.
(2)
Stály rozhodcovský súd rozhodne o námietke právomoci vznesenej účastníkom konania rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak stály rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením o tom, že má právomoc rozhodovať, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní od doručenia rozhodnutia o námietke podať návrh na súd, aby rozhodol o vznesenej námietke a určil, že stály rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať vo veci samej. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým určil, že stály rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať, nie je prípustný opravný prostriedok. Stály rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nemôže však vydať rozhodcovský rozsudok.
§31 Úkony v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
(1)
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského súdu.
(2)
Ak sa tým nesťaží právo účastníka konania na prístup k súdu, stály rozhodcovský súd môže uskutočniť jednotlivé úkony na mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na vypočutie svedkov, znalcov alebo účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, preskúmanie tovaru, majetku alebo listín.
§32 Jazyk spotrebiteľského rozhodcovského konania
(1)
Spotrebiteľ má právo na vedenie spotrebiteľského rozhodcovského konania v slovenskom jazyku, a ak je to pre spotrebiteľa prijateľné, v jazyku, v ktorom je vyhotovená spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo v jazyku, v ktorom obvykle rokoval s dodávateľom. V ostatných prípadoch sa koná v jazyku, o ktorom rozhodol stály rozhodcovský súd, ak sa na jazyku spotrebiteľského rozhodcovského konania pred súdom nedohodli účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania.
(2)
Stály rozhodcovský súd môže nariadiť, aby bol ku každej listine priložený úradný preklad do jazyka podľa odseku 1.
§33 Doručovanie
(1)
Písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi, ktorý nie je spotrebiteľom, osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
(2)
Stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský súd je na účely doručovania oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej republiky.20) Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená.
(3)
Písomnosti s výnimkou žaloby a rozhodnutí stáleho rozhodcovského súdu možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania oznámi stálemu rozhodcovskému súdu adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami a požiada o zasielanie písomností výlučne elektronickými prostriedkami alebo ak strany v rozhodcovskej zmluve uviedli adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami a dohodli elektronický spôsob zasielania písomností. Písomnosť stáleho rozhodcovského súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Doručovanie na elektronickú adresu uvedenú v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je účinné, iba ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania ďalšou elektronickou komunikáciou potvrdí aktuálnosť elektronickej adresy.
(4)
Doručovanie písomností prostredníctvom opatrovníka, úradnej tabule alebo iného verejne prístupného miesta je vylúčené.
(5)
Zásielka sa považuje za podmienok podľa osobitného predpisu21) za doručenú aj doručením do elektronickej schránky.
§34 Ústne pojednávanie a písomné konanie
(1)
Stály rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Stály rozhodcovský súd môže nariadiť ústne pojednávanie aj na návrh účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania.
(2)
Spotrebiteľ má právo navrhnúť, aby sa jeho vec prejednala na ústnom pojednávaní. K návrhu na nariadenie ústneho pojednávania pripojí tvrdenia a dôkazy, ktorých vykonanie na ústnom pojednávaní požaduje. Ak z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplýva potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez jeho nariadenia nebude možné vysporiadať sa s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, stály rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie.
(3)
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania nedohodli inak. Účastník konania môže kedykoľvek v priebehu konania požiadať stály rozhodcovský súd o verejné vyhlásenie rozhodcovského rozsudku.
(4)
Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Ak účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania nemohli včas a riadne vykonať potrebný úkon, stály rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať ho dodatočne.
(5)
Účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania sa musí doručiť oznámenie o každom ústnom pojednávaní stáleho rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom predstihu, nie menej ako päť dní pred jeho konaním a vždy najmenej 30 dní pred konaním ústneho pojednávania, ak sa oznámenie doručuje účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania do cudziny. Súčasťou oznámenia je aj výzva na predloženie listín a predmetov, ak tieto doposiaľ účastník nepredložil, v lehote nie kratšej ako 30 dní, a poučenie o následkoch podľa odseku 6.
(6)
Ak sa účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý bol riadne upovedomený o čase a mieste spotrebiteľského rozhodcovského konania, po predchádzajúcom ospravedlnení nedostaví na ústne pojednávanie alebo nepredloží listiny alebo predmety, stály rozhodcovský súd môže pokračovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené. Ustanovenie § 25 ods. 5 tým nie je dotknuté.
(7)
Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania riadne a včas, najmenej tri dni pred konaním ústneho pojednávania, ospravedlní svoju neúčasť na ústnom pojednávaní a súčasne požiada stály rozhodcovský súd o prejednanie veci na ústnom pojednávaní za jeho prítomnosti, stály rozhodcovský súd určí náhradný termín ústneho pojednávania.
(8)
Ak stály rozhodcovský súd v čase medzi uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania zmení sídlo, má spotrebiteľ právo, aby sa ústne pojednávanie nariadené podľa odseku 1 uskutočnilo v obci, kde bolo pôvodné sídlo stáleho rozhodcovského súdu.
§35 Dokazovanie
(1)
Stály rozhodcovský súd vykonáva dôkazy navrhnuté účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu veci.
(2)
Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach chránených podľa osobitných predpisov22) a iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonávať výsluch, len ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti zachovávať mlčanlivosť príslušný orgán alebo ten, v záujme ochrany koho má túto povinnosť. To platí primerane aj pri vykonávaní iných dôkazov.
(3)
Ak stály rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd.23) Stály rozhodcovský súd uloží účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania. Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov spotrebiteľského rozhodcovského konania.
(4)
Výsledky dokazovania hodnotí stály rozhodcovský súd jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach nestranne podľa svojej úvahy.
(5)
V záujme ochrany spotrebiteľa môže stály rozhodcovský súd od každého vyžadovať informácie, listiny a iné dôkazné prostriedky, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie stáleho rozhodcovského súdu, za náhradu vecných nákladov, inak môže požiadať o vykonanie dôkazu súd.
(6)
Všetky listinné dôkazy alebo podania predložené stálemu rozhodcovskému súdu jedným účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu doručiť ostatným účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania. Rovnako sa musí všetkým účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania doručiť každý listinný dôkaz, ktorý stály rozhodcovský súd zaobstaral vlastnou činnosťou.
(7)
Ak spotrebiteľ v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemôže predložiť navrhovaný doklad, listinu alebo iný dôkaz súvisiaci so spotrebiteľským rozhodcovským konaním, pretože doklad, listinu alebo iný dôkaz súvisiaci so spotrebiteľským rozhodcovským konaním má iný účastník, ktorý má na základe zmluvy alebo zákona taký doklad, listinu alebo iný dôkaz, je tento účastník povinný na základe návrhu spotrebiteľa alebo na požiadanie stáleho rozhodcovského súdu predložiť bez zbytočného odkladu stálemu rozhodcovskému súdu tento doklad, listinu alebo iný dôkaz, ktorý nemôže predložiť spotrebiteľ. To neplatí, ak účastník konania inak preukáže skutočnosť, ktorej sa uvedený doklad, listina alebo iný dôkaz týka.
§36 Ustanovenie znalca
(1)
Stály rozhodcovský súd môže ustanoviť znalca,24) ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Znalec podá znalecký posudok písomne; stály rozhodcovský súd podľa odseku 3 rozhodne, v ktorých prípadoch znalca vyslúchne.
(2)
Stály rozhodcovský súd môže uložiť účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, aby poskytol znalcovi všetky podstatné informácie alebo predložil, alebo sprístupnil všetky podstatné listiny alebo predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to potrebné na podanie znaleckého posudku.
(3)
Ak sa účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania nedohodli inak alebo ak o to požiada jeden z nich a stály rozhodcovský súd to považuje za potrebné, môže stály rozhodcovský súd požiadať znalca o účasť na ústnom pojednávaní, kde mu môžu účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania klásť otázky a žiadať vysvetlenia.
§37 Trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania
(1)
Trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania sú hotové výdavky účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy vykonania dôkazov, poplatky za spotrebiteľské rozhodcovské konanie, znalečné, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
(2)
Účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
(3)
Ak mal účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania nemá na náhradu trov právo.
(4)
Trovy konania, ktoré je povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané; primeranosť sa posudzuje najmä s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku. Poplatok za spotrebiteľské rozhodcovské konanie priznaný úspešnému účastníkovi v rámci trov konania nesmie prevýšiť výšku poplatku, ktorý možno vyrubiť v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.25)
(5)
Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, stály rozhodcovský súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Stály rozhodcovský súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v sporoch, ktorých hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, neprimerané voči pohľadávke, môže ich stály rozhodcovský súd nepriznať alebo znížiť.
(6)
Ak stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví z dôvodu nedostatku právomoci rozhodovať, neprizná žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania.
Rozhodcovské rozhodnutie
§38 Rozhodovanie viacerými rozhodcami
(1)
Ak vec rozhodujú viacerí rozhodcovia, dohodnú sa, ktorý z nich bude predsedajúcim rozhodcom. Ak sa nedohodnú, rozhodne o predsedajúcom rozhodcovi predseda stáleho rozhodcovského súdu. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s viac ako jedným rozhodcom je na každé rozhodnutie stáleho rozhodcovského súdu potrebný súhlas väčšiny všetkých rozhodcov. Ak sa rozhodca nezúčastní na hlasovaní o rozhodcovskom rozhodnutí, ostatní rozhodcovia môžu rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho rozhodcu.
(2)
Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť k rozhodcovskému rozhodnutiu svoje odchylné stanovisko a odôvodniť ho. Rozhodcovské rozhodnutie podpisujú všetci rozhodcovia. Ak rozhodca odmietne podpísať rozhodcovské rozhodnutie alebo ho nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v rozhodcovskom rozhodnutí spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca rozhodcovské rozhodnutie nepodpísal.
(3)
Rozhodcovia môžu písomne poveriť predsedajúceho rozhodcu vydávať rozhodcovské uznesenia o procesných otázkach počas spotrebiteľského rozhodcovského konania.
§39 Rozhodcovský rozsudok
(1)
Stály rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok
a)
ak rozhoduje vo veci samej,
b)
na základe zmieru uzavretého účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania.
(2)
Stály rozhodcovský súd musí v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas spotrebiteľského rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov okrem prípadu určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie, vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, ak z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
(3)
Stály rozhodcovský súd môže vydať čiastočný rozhodcovský rozsudok o právnom základe alebo o časti uplatneného nároku, musí však vo výrokovej časti uviesť, že ide o čiastočný rozhodcovský rozsudok.
§40 Forma a obsah rozhodcovského rozsudku
(1)
Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.
(2)
Rozhodcovský rozsudok obsahuje
a)
označenie stáleho rozhodcovského súdu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal,
b)
mená a priezviská rozhodcov,
c)
označenie účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa § 25 ods. 1 písm. a),
d)
miesto spotrebiteľského rozhodcovského konania,
e)
dátum vydania rozhodcovského rozsudku,
f)
výrok,
g)
odôvodnenie,
h)
poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo ministerstva, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa prílohy č. 3.
(3)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania vrátane ich výšky a pomeru, v akom účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania trovy znášajú. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť niečo plniť, stály rozhodcovský súd určí lehotu na plnenie nie kratšiu ako tri dni.
(4)
Stály rozhodcovský súd v odôvodnení uvedie najmä, z čoho odvodzoval svoju právomoc, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil vrátane toho, ktoré právne predpisy použil; stály rozhodcovský súd uvedie osobitne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré pri rozhodovaní použil. Stály rozhodcovský súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
§41 Účinky rozhodcovského rozsudku
(1)
Doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa § 46 ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
(2)
Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu.27)
§42 Oprava rozhodcovského rozsudku
Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozhodnutia opraví stály rozhodcovský súd kedykoľvek aj bez návrhu. Opravné rozhodcovské uznesenie sa doručí všetkým účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania.
§43 Rozhodcovské uznesenie
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, stály rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach spotrebiteľského rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o zastavení spotrebiteľského rozhodcovského konania, o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia spotrebiteľského rozhodcovského konania.
(2)
Na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia § 39 až 42.
§44 Zmier
(1)
Ak účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania v jeho priebehu uzatvoria zmier, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví. Na žiadosť účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania môže stály rozhodcovský súd schváliť uzavretý zmier formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach. Stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie nezastaví a uzavretý zmier formou rozhodcovského rozsudku neschváli, ak je zmier v rozpore s hmotným právom a s právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa.
(2)
Na rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach sa primerane vzťahujú ustanovenia § 39 až 42.
§45 Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
(1)
Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a)
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,
b)
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c)
rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania,
d)
stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f)
stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g)
v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h)
vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)
stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j)
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k)
výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l)
rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2)
Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa vzoru tlačiva uvedeného v prílohe č. 3, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
(3)
Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
§46 Lehota na podanie žaloby
(1)
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
(2)
Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
(3)
Ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu28) aj v exekúcii.
§47 Postup po zrušení rozhodcovského rozsudku
(1)
Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
(2)
Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.
(3)
Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z toho dôvodu, že stály rozhodcovský súd rozhodol na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,17) a ak konanie pokračuje pred stálym rozhodcovským súdom podľa odseku 2, je stály rozhodcovský súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
ŠTVRTÁ ČASŤ | SŤAŽNOSŤ NA POSTUP ROZHODCU A DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ ROZHODCU
§48 Sťažnosť na postup rozhodcu
(1)
Účastník konania môže podať predsedovi stáleho rozhodcovského súdu alebo ministerstvu sťažnosť na postup rozhodcu (ďalej len "sťažnosť"). Predseda stáleho rozhodcovského súdu je povinný zabezpečiť riadne a včasné prešetrenie sťažnosti a udržiavať systematické opatrenia na zabezpečenie riadneho prešetrovania sťažností a odstraňovanie a nápravu nedostatkov vyplývajúcich zo zistení pri prešetrovaní sťažností.
(2)
Ak sťažnosť smeruje proti predsedovi stáleho rozhodcovského súdu, prešetrí ju predsedníctvo stáleho rozhodcovského súdu.
(3)
Ak je zo sťažnosti zrejmé, že konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, podá ministerstvo návrh na začatie disciplinárneho konania, inak sťažnosť postúpi na prešetrenie predsedovi stáleho rozhodcovského súdu. Ak je to potrebné, ministerstvo na účely zistenia, či konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, vykoná kontrolu podľa tohto zákona.
(4)
Podanie sťažnosti nie je prekážkou postupu a rozhodnutia v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
§49 Zásady prešetrovania sťažností a oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti
(1)
Prešetrovaním sťažnosti predseda stáleho rozhodcovského súdu zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa a so štatútom a rokovacím poriadkom, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky.
(2)
Pri prešetrovaní sťažnosti predseda stáleho rozhodcovského súdu vychádza z obsahu sťažnosti bez ohľadu na osobu sťažovateľa a toho, proti komu sťažnosť smeruje. Ak je podľa obsahu iba časť podania sťažnosťou, prešetrí sa iba v tomto rozsahu. Ak sa sťažnosť skladá z viacerých častí, prešetruje sa každá z nich osobitne.
(3)
Členovia orgánov stáleho rozhodcovského súdu a rozhodcovia zapísaní v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sú povinní poskytnúť potrebnú súčinnosť na účel riadneho prešetrenia sťažnosti.
(4)
Ak predseda stáleho rozhodcovského súdu zistí porušenie povinností rozhodcu podľa tohto zákona alebo zistí, že rozhodca postupoval v rozpore s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa, so štatútom alebo s rokovacím poriadkom, vyhodnotí sťažnosť ako opodstatnenú a príjme vhodné opatrenia zamerané na nápravu zistených nedostatkov; ak postup rozhodcu alebo porušenie povinností rozhodcu zakladá disciplinárne previnenie, podá návrh na začatie disciplinárneho konania. V ostatných prípadoch predseda stáleho rozhodcovského súdu sťažnosť vyhodnotí ako neopodstatnenú.
(5)
Ustanovenie odseku 4 sa použije aj vtedy, ak sťažnosť prešetruje predsedníctvo stáleho rozhodcovského súdu.
(6)
Sťažnosť je prešetrená spísaním zápisnice o prešetrení sťažnosti a priebehu jej prešetrovania, ktorej súčasťou je aj vyhodnotenie prešetrenia sťažnosti a v prípade jej opodstatnenosti uvedenie konkrétnych opatrení zameraných na nápravu zistených nedostatkov.
(7)
Predseda stáleho rozhodcovského súdu alebo predsedníctvo stáleho rozhodcovského súdu výsledok prešetrenia sťažnosti podľa odseku 6 a prijaté opatrenia oznámi sťažovateľovi a ministerstvu najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia sťažnosti; oznámenie obsahuje aj odôvodnenie vyhodnotenia sťažnosti a ministerstvu sa vždy poskytne aj zápisnica o prešetrení sťažnosti a priebehu jej prešetrovania.
(8)
Prešetrením sťažnosti orgánmi stáleho rozhodcovského súdu nie je dotknutá právomoc ministerstva podľa § 48 ods. 3.
(9)
V súlade s týmto zákonom môže stály rozhodcovský súd v štatúte upresniť postup prešetrovania sťažností.
§50 Disciplinárne previnenie
(1)
Disciplinárnym previnením rozhodcu je
a)
porušenie povinnosti rozhodcu oznámiť skutočnosti podľa tohto zákona,
b)
porušenie povinnosti rozhodcu postupovať v konaní nestranne a nezaujato,
c)
zavinené konanie rozhodcu, ktoré má za následok závažné prieťahy v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo v disciplinárnom konaní,
d)
výkon funkcie rozhodcu pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok,
e)
svojvoľné rozhodnutie rozhodcu.
(2)
Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou rozhodcu je
a)
spáchanie disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za rovnaké disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie,
b)
spáchanie disciplinárneho previnenia, ak je vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia alebo iné priťažujúce okolnosti nezlučiteľné s funkciou rozhodcu,
c)
porušenie povinnosti vyjadriť sa k návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo neúčasť na ústnom pojednávaní disciplinárneho senátu, na ktoré bol predvolaný, bez riadneho a včasného ospravedlnenia, doručeného najmenej tri dni predo dňom ústneho pojednávania,
d)
prijatie odmeny alebo iného plnenia za rozhodovanie spotrebiteľských sporov od inej osoby ako zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je rozhodca zapísaný,
e)
plnenie pokynov od zriaďovateľa, ktoréhokoľvek účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania alebo jeho zástupcu alebo inej tretej osoby súvisiacich s rozhodovaním v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
§51 Disciplinárne opatrenie
Disciplinárnymi opatreniami sú:
a)
písomné napomenutie, ktoré môže byť vo forme verejného napomenutia,
b)
peňažná pokuta od 500 eur do 5 000 eur,
c)
preskúšanie,
d)
pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu,
e)
vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov.
§52 Dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu
(1)
Disciplinárne obvinenému rozhodcovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie rozhodcu, za ktoré je možné uložiť disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov, možno dočasne pozastaviť výkon funkcie rozhodcu až do právoplatného skončenia disciplinárneho konania.
(2)
Návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu podáva ten, kto podal návrh na začatie disciplinárneho konania.
(3)
O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu disciplinárny senát rozhodne v lehote desiatich dní od jeho doručenia. Rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodcu môže disciplinárny senát, ktorý rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodcu, zrušiť aj v priebehu disciplinárneho konania, a to bezodkladne na návrh toho, kto ho navrhol, na návrh disciplinárne obvineného alebo aj bez návrhu. Disciplinárne obvinený môže svoj návrh na zrušenie rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodcu podať znovu najskôr po uplynutí jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí jeho predchádzajúceho návrhu.
(4)
Dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho senátu.
§53
O disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu rozhodujú a disciplinárne opatrenia podľa tohto zákona ukladajú senáty stálej disciplinárnej komisie (ďalej len "disciplinárne senáty").
§54 Stála disciplinárna komisia a disciplinárny senát
(1)
Na účely vytvárania disciplinárnych senátov sa zriaďuje stála disciplinárna komisia. Stála disciplinárna komisia pozostáva z 15 členov menovaných ministrom, z ktorých
a)
päť členov vymenúva minister aspoň z desiatich kandidátov navrhnutých z radov rozhodcov záujmovým združením zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov alebo záujmovým združením rozhodcov,
b)
desať členov vymenúva minister zo zamestnancov ministerstva, iných osôb, ktoré pôsobia najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonávajú právnické povolanie; tieto osoby musia spĺňať podmienky na udelenie povolenia na výkon funkcie rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory.
(2)
Minister odvolá člena stálej disciplinárnej komisie, ak člen stratil predpoklady na vymenovanie za člena stálej disciplinárnej komisie.
(3)
Minister môže odvolať člena stálej disciplinárnej komisie, ak člen neplní riadne povinnosti člena stálej disciplinárnej komisie a svojím konaním sťažuje činnosť disciplinárneho senátu; odvolaním zaniká členstvo v disciplinárnom senáte.
(4)
Ak nie je možné členov stálej disciplinárnej komisie vymenovať podľa odseku 1, vymenuje minister členov zo zamestnancov ministerstva alebo iných osôb, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo a aspoň päťročnú prax v oblasti občianskeho práva vrátane práva ochrany spotrebiteľa alebo obchodného práva.
(5)
Po vymenovaní členov stálej disciplinárnej komisie sa náhodným výberom vytvára päť samostatných disciplinárnych senátov stálej disciplinárnej komisie, ktoré budú vykonávať jej disciplinárnu pôsobnosť tak, aby v každom senáte bol zastúpený jeden člen stálej disciplinárnej komisie podľa odseku 1 písm. a) a dvaja členovia stálej disciplinárnej komisie podľa odseku 1 písm. b). Ustanovenie sa primerane použije aj pre prípad postupu podľa odseku 4.
(6)
Podľa pravidiel ustanovených v odsekoch 1 a 4 minister vymenuje rovnaký počet náhradníkov členov stálej disciplinárnej komisie.
(7)
Predsedu disciplinárneho senátu zvolia spomedzi seba členovia disciplinárneho senátu bezodkladne po vytvorení disciplinárneho senátu; inak je predsedom disciplinárneho senátu člen disciplinárneho senátu navrhnutý ministrom.
(8)
Predseda disciplinárneho senátu a členovia disciplinárneho senátu vykonávajú funkciu bez nároku na odmenu; majú však nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie podľa osobitného predpisu.29)
(9)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, vykonáva všetky úkony v disciplinárnom konaní disciplinárny senát.
(10)
Ministerstvo vedie zoznam predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov v rozsahu meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.
(11)
Ministerstvo zverejňuje zoznam členov stálej disciplinárnej komisie s uvedením ich mena a priezviska a zloženie jednotlivých disciplinárnych senátov podľa odseku 5 na webovom sídle ministerstva a bezodkladne zverejňuje všetky zmeny v zložení stálej disciplinárnej komisie alebo disciplinárnych senátov.
§55
(1)
Predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak
a)
rozhodoval vo veci, ktorej sa disciplinárne prejednávaný skutok týka,
b)
je alebo bol zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je zapísaný aj rozhodca, ktorého vec sa disciplinárne prejednáva,
c)
nemôže po dobu aspoň šiestich týždňov vykonávať svoju funkciu,
d)
iný disciplinárny senát na základe písomnej námietky zaujatosti účastníka konania rozhodol, že predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
(2)
Ak je predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu vylúčený, písomne sa vzdal členstva v stálej disciplinárnej komisii, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, minister určí nového predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu z náhradníkov.
(3)
Členstva v stálej disciplinárnej komisii sa možno vzdať písomným oznámením adresovaným ministrovi; členstvo zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené ministrovi.
§56 Spôsob pridelenia veci disciplinárnemu senátu
Návrh na začatie disciplinárneho konania, námietka zaujatosti a odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania sa disciplinárnemu senátu pridelí náhodným výberom. Náhodný výber sa vykonáva prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania výberu disciplinárneho senátu. Technické a programové prostriedky podľa druhej vety sú súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva.
§57 Disciplinárne konanie
(1)
Disciplinárne konanie sa začína na návrh podaný ministerstvu. Disciplinárne konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený ministerstvu.
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu alebo predseda stáleho rozhodcovského súdu voči rozhodcom, ktorí sú zapísaní v zozname tohto stáleho rozhodcovského súdu. Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení; ak je navrhovateľom minister, táto lehota neuplynie skôr ako tri mesiace od doručenia oznámenia predsedu stáleho rozhodcovského súdu alebo predsedníctva stáleho rozhodcovského súdu podľa § 49 ods. 7. Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať najneskôr v lehote dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu.
(3)
Návrh na začatie disciplinárneho konania musí obsahovať označenie účastníkov disciplinárneho konania, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, uvedenie zákonného ustanovenia, ktoré rozhodca porušil, označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera. K návrhu navrhovateľ pripojí dôkazy, ktoré má k dispozícii a ktoré preukazujú v návrhu uvádzané skutočnosti, najmä, že návrh je podaný v lehote podľa odseku 2.
(4)
Ak návrh na začatie disciplinárneho konania nemá náležitosti podľa odseku 3, predseda disciplinárneho senátu vyzve navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu v lehote 15 dní od doručenia výzvy a poučí navrhovateľa, že ak nedostatky návrhu v uvedenej lehote neodstráni, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví.
(5)
Začatie disciplinárneho konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné disciplinárne konanie. Ak podajú návrh na začatie disciplinárneho konania v tej istej veci viacerí navrhovatelia, disciplinárne previnenie sa prejedná na návrh, ktorý bol podaný ako prvý v poradí; neskôr podané návrhy majú účinok pristúpenia do konania na stranu navrhovateľa. Navrhovatelia, ktorí pristúpili do disciplinárneho konania, majú v disciplinárnom konaní rovnaké postavenie ako navrhovateľ, na návrh ktorého sa začalo disciplinárne konanie. Späťvzatie návrhu na začatie disciplinárneho konania je možné iba so súhlasom všetkých navrhovateľov.
(6)
Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú navrhovateľovi, disciplinárne obvinenému, a ak je disciplinárne obvinený zastúpený advokátom alebo opatrovníkom, len jeho advokátovi alebo opatrovníkovi.
§58 Účastníci a zastupovanie
(1)
Účastníkom disciplinárneho konania je navrhovateľ a rozhodca, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje (ďalej len "disciplinárne obvinený").
(2)
Disciplinárne obvinený môže byť v disciplinárnom konaní zastúpený len advokátom alebo opatrovníkom.
(3)
Disciplinárne obvinenému, ktorý nie je zastúpený a ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť ani na adresu sídla stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je zapísaný, ustanoví predseda disciplinárneho senátu bezodkladne opatrovníka zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu, do zoznamu ktorého je disciplinárne obvinený zapísaný; ak nemožno ustanoviť iného rozhodcu, ustanoví predseda disciplinárneho senátu za opatrovníka predsedu stáleho rozhodcovského súdu. Ak nie je možné postupovať podľa predchádzajúcej vety, ustanoví predseda disciplinárneho senátu opatrovníka v súlade so všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.15)
§59
(1)
Po začatí disciplinárneho konania predseda disciplinárneho senátu disciplinárne obvinenému, jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi
a)
doručí návrh na začatie disciplinárneho konania do vlastných rúk,
b)
oznámi zloženie disciplinárneho senátu,
c)
doručí výzvu, aby sa k návrhu na začatie konania, ako aj ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, vyjadril v lehote 15 dní od jej doručenia a aby predložil alebo označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a poučí ho o práve zvoliť si zástupcu do piatich dní od doručenia návrhu.
(2)
S vyjadrením a dôkazmi podľa odseku 1 písm. c) predseda disciplinárneho senátu oboznámi navrhovateľa a umožní mu, aby sa k nim v lehote nie kratšej ako 15 dní vyjadril.
(3)
Disciplinárne obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a navrhovať dôkazy na svoju obhajobu. Disciplinárne obvinený a navrhovateľ sú povinní navrhnúť dôkazy tak, aby ich bolo možné vykonať najneskôr na prvom pojednávaní. Neskôr navrhnuté dôkazy možno vykonať iba vtedy, ak ich účastník nemohol v súlade s druhou vetou navrhnúť bez svojej viny; o prípustnosti vykonania dôkazu rozhodne disciplinárny senát.
(4)
Disciplinárny senát vykonáva dokazovanie najmä listinami; dôkaz svedkom alebo znalcom vykoná iba vtedy, ak nie je zistenie a objasnenie skutočného stavu veci možné inak.
(5)
Prešetrenie účastníkmi uvádzaných tvrdení a skutočností, a ak je to pre rozhodnutie disciplinárneho senátu potrebné, ďalšie podklady a dôkazy pre náležité objasnenie veci, zabezpečuje a vykonáva predseda disciplinárneho senátu alebo iný člen disciplinárneho senátu. Ak je potrebné zabezpečiť vyjadrenie alebo ďalšie podklady rozhodnutia od tretích osôb, disciplinárny senát si ich vyžiada; osoby požiadané o súčinnosť sú povinné poskytnúť požadované podklady bezodplatne a v lehote, ktorú určí disciplinárny senát, inak bezodkladne.
(6)
Disciplinárny senát vec prejedná na ústnom pojednávaní. Disciplinárny senát môže upustiť od ústneho pojednávania, ak sa disciplinárne obvinený vzdal práva na ústne prejednanie veci. Termín ústneho pojednávania sa vytýči tak, aby sa ústne pojednávanie uskutočnilo najneskôr do troch mesiacov od začatia disciplinárneho konania a každé ďalšie ústne pojednávanie, ak je potrebné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa konania predchádzajúceho ústneho pojednávania. Oznámenie o nariadení ústneho pojednávania sa disciplinárne obvinenému, jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi a navrhovateľovi doručí najneskôr desať dní pred termínom pojednávania; lehota na prípravu na ústne pojednávanie sa týmto považuje za zachovanú. Ak disciplinárny senát z dôvodov verejného záujmu alebo ochrany oprávnených záujmov disciplinárne obvineného nerozhodne inak, je ústne pojednávanie vždy verejné. Ministerstvo je povinné vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na ústnom pojednávaní. Termín ústneho pojednávania zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle najneskôr päť dní pred termínom pojednávania.
(7)
Ústne pojednávanie možno odročiť iba z vážnych a ospravedlniteľných dôvodov a ak nemôže byť účastník na pojednávaní zastúpený. O odročenie pojednávania je účastník povinný požiadať najneskôr päť dní pred jeho uskutočnením; o odročení rozhodne disciplinárny senát bezodkladne po doručení ospravedlnenia.
§60 Prerušenie disciplinárneho konania
(1)
Ak je disciplinárny senát toho názoru, že skutok, ktorý sa disciplinárne obvinenému kladie za vinu, napĺňa znaky trestného činu, disciplinárne konanie preruší a vec postúpi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní. Disciplinárny senát disciplinárne konanie preruší aj vtedy, ak sa dozvie, že za skutok, pre ktorý bolo disciplinárne konanie začaté, sa proti disciplinárne obvinenému vedie trestné stíhanie.
(2)
Okrem prípadu podľa odseku 1 disciplinárny senát konanie preruší vtedy, ak sa o otázke, ktorá má právny význam na posúdenie toho, či sa rozhodca dopustil disciplinárneho previnenia, vedie súdne konanie.
(3)
Z dôležitých dôvodov na strane účastníkov disciplinárneho konania alebo ak je v priebehu disciplinárneho konania nevyhnutné zadovážiť podklady podstatné pre rozhodnutie, môže disciplinárny senát disciplinárne konanie prerušiť najviac na 60 dní.
(4)
Disciplinárne konanie sa prerušuje aj v prípade, ak disciplinárne obvinený požiadal o výmaz zo zoznamu rozhodcov; v disciplinárnom konaní sa pokračuje, ak bol disciplinárne obvinený opätovne zapísaný do zoznamu rozhodcov.
(5)
Disciplinárny senát pokračuje v konaní, ak bolo trestné stíhanie zastavené alebo ak súd alebo orgán činný v trestnom konaní vec odovzdal alebo postúpil ministerstvu na disciplinárne konanie.
(6)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Ak pominú dôvody prerušenia konania, začínajú plynúť nové lehoty podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov vykonaných v disciplinárnom konaní zostávajú zachované.
§61 Zastavenie disciplinárneho konania
(1)
Disciplinárny senát aj bez ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak
a)
bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný oneskorene,
b)
bol návrh na začatie disciplinárneho konania vzatý späť,
c)
navrhovateľ na výzvu disciplinárneho senátu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho návrhu a bol o možnosti zastavenia disciplinárneho konania poučený,
d)
zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie,
e)
disciplinárne obvinený bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní za skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho konania, alebo
f)
disciplinárne obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
(2)
Ak existujú dôvody zastavenia disciplinárneho konania, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.
(3)
Proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania podľa odseku 1 písm. a), c) a d) je prípustné odvolanie; o odvolaní rozhoduje iný disciplinárny senát.
§62 Trovy disciplinárneho konania a ich náhrada
(1)
Trovami disciplinárneho konania sú najmä účelne vynaložené výdavky účastníkov disciplinárneho konania, svedočné, znalečné a výdavky spojené s predložením listiny.
(2)
Každý účastník disciplinárneho konania znáša trovy konania, ktoré mu vznikli, a trovy svojho zástupcu, ak odsek 3 neustanovuje inak.
(3)
Ak disciplinárny senát rozhodne, že disciplinárne obvinený je vinný, má navrhovateľ a ministerstvo voči rozhodcovi, proti ktorému bolo vedené disciplinárne konanie, nárok na náhradu trov disciplinárneho konania vo výške účelne vynaložených výdavkov, ktoré im vznikli a ktoré znášali v disciplinárnom konaní.
§63 Rozhodovanie o trovách disciplinárneho konania
(1)
O povinnosti nahradiť trovy disciplinárneho konania rozhoduje disciplinárny senát na návrh v rozhodnutí, ktorým sa disciplinárne konanie končí. Účastník disciplinárneho konania, ktorému sa rozhodnutím priznala náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Disciplinárny senát určí výšku priznaných trov disciplinárneho konania najneskôr v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
(2)
Ak účastník disciplinárneho konania v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, disciplinárny senát mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, disciplinárny senát mu náhradu trov konania neprizná.
(3)
Ak disciplinárny senát uloží povinnosť nahradiť trovy, určí v rozhodnutí, ktorým sa disciplinárne konanie končí, lehotu na ich úhradu.
(4)
Právoplatné rozhodnutie disciplinárneho senátu, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť trovy alebo peňažná pokuta, je exekučným titulom podľa osobitného predpisu.32)
§64 Rozhodnutie
(1)
Pre rozhodnutie disciplinárneho senátu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase, keď k disciplinárnemu previneniu došlo; neskoršia právna úprava sa použije, len ak je to pre disciplinárne obvineného priaznivejšie.
(2)
Disciplinárne konanie nemožno skončiť zmierom.
(3)
Disciplinárny senát rozhoduje podľa pravidiel ustanovených v § 38. Rozhodnutie disciplinárneho senátu musí byť písomné a musí vždy obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie.
(4)
Ak disciplinárny senát zistí, že disciplinárne obvinený sa dopustil disciplinárneho previnenia, rozhodne, že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie.
(5)
Ak disciplinárny senát zistí, že rozhodca sa disciplinárneho previnenia nedopustil, rozhodne, že nie je vinný a disciplinárne opatrenie mu neuloží.
(6)
Disciplinárny senát rozhodne o disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu najneskôr do šiestich mesiacov a vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 12 mesiacov odo dňa začatia disciplinárneho konania. Lehoty podľa prvej vety plynú odo dňa, keď bol návrh na začatie disciplinárneho konania doručený predsedovi disciplinárneho senátu.
(7)
Ak ide o disciplinárne previnenie rozhodcu, ktoré svojou povahou neodôvodňuje uloženie prísnejšieho disciplinárneho opatrenia, disciplinárny senát uloží písomné napomenutie, v ktorom vyjadrí, ktoré konanie rozhodcu považuje za disciplinárne previnenie a z akých dôvodov. Ak je to vzhľadom na povahu disciplinárneho previnenia rozhodcu potrebné, disciplinárny senát uloží verejné napomenutie, ktoré sa zverejní na webovom sídle ministerstva.
(8)
Za disciplinárne previnenie môže disciplinárny senát popri písomnom napomenutí alebo peňažnej pokute uložiť aj pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu najmenej na šesť a najviac na 24 mesiacov. Ak to odôvodňuje povaha disciplinárneho previnenia, disciplinárny senát môže rozhodcovi popri peňažnej pokute a pozastavení výkonu funkcie rozhodcu uložiť aj preskúšanie. Výnos peňažných pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
(9)
Disciplinárnym opatrením za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie rozhodcu je vyčiarknutie rozhodcu zo zoznamu rozhodcov.
(10)
Disciplinárny senát môže výnimočne upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia, ak prejednanie veci v disciplinárnom konaní považuje za postačujúce vzhľadom na menej závažný charakter porušenej povinnosti, spôsob konania a mieru zavinenia.
(11)
Disciplinárny senát vyhotoví a odošle rozhodnutie do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Rozhodnutie sa doručuje navrhovateľovi, disciplinárne obvinenému, predsedovi stáleho rozhodcovského súdu, ak nie je navrhovateľom, a vždy aj ministrovi, ak nie je navrhovateľom. Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, keď bolo doručené účastníkom disciplinárneho konania.
(12)
Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu nie je prípustný opravný prostriedok.
§65 Zahladenie disciplinárneho postihu
(1)
Po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sa na účely disciplinárnej zodpovednosti hľadí na rozhodcu, ako keby nebol za disciplinárne previnenie postihnutý. Ak sa výkon disciplinárneho opatrenia v lehote podľa prvej vety neskončil, disciplinárny postih sa zahladzuje vykonaním disciplinárneho opatrenia.
(2)
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1, na žiadosť rozhodcu mu ministerstvo bezodkladne vydá osvedčenie o zahladení disciplinárneho postihu.
(3)
Disciplinárne opatrenie podľa § 51 písm. e) sa nezahladzuje.
§66 Spoločné ustanovenie o disciplinárnom konaní
Ak predseda disciplinárneho senátu nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú mu ukladá tento zákon, vykoná úkon bezodkladne iný člen disciplinárneho senátu; o vykonaní úkonu člen disciplinárneho senátu informuje predsedu disciplinárneho senátu a ministra.
PIATA ČASŤ | KONTROLA A SANKCIE
§67
(1)
Ministerstvo
a)
vykonáva kontrolu nad dodržiavaním tohto zákona a plnením podmienok zriaďovateľa, rozhodcu a stáleho rozhodcovského súdu pri výkone pôsobnosti podľa tohto zákona,
b)
rozhoduje o uložení sankcií.
(2)
Na účely rozhodnutia o sťažnosti si ministerstvo môže vyžiadať od predsedu stáleho rozhodcovského súdu všetky potrebné informácie vrátane spisov.
(3)
Ak nie je informácia poskytnutá podľa odseku 2 dostatočná, môže ministerstvo vykonať kontrolu podľa tohto zákona.
(4)
Zriaďovateľ, členovia orgánov stáleho rozhodcovského súdu a rozhodcovia stáleho rozhodcovského súdu sú povinní umožniť výkon kontroly a vytvoriť podmienky na riadny výkon kontroly, poskytnúť súčinnosť požadovanú na výkon kontroly, zdržať sa konania, ktoré by mohlo sťažovať alebo mariť výkon kontroly, ako aj poskytnúť všetky informácie a dokumentáciu podľa požiadaviek ministerstva.
(5)
Zamestnanci ministerstva vrátane prizvaných osôb sú pri výkone kontroly oprávnení
a)
vstupovať do objektov, sídla, zariadení, na pozemky a do iných priestorov stáleho rozhodcovského súdu a zriaďovateľa,
b)
vyžadovať od zriaďovateľa alebo predsedu stáleho rozhodcovského súdu, aby v určenej lehote poskytol doklady, iné písomnosti, spisy, vyjadrenia a informácie potrebné na výkon kontroly vrátane informácií na technických nosičoch dát,
c)
nahliadať do spisu, účtovníctva a iných záznamov zriaďovateľa alebo stáleho rozhodcovského súdu a robiť z nich kópie a odpisy,
d)
v odôvodnených prípadoch odoberať písomnosti a iné záznamy,
e)
vyžadovať od zriaďovateľa a stáleho rozhodcovského súdu, jeho zamestnancov, prípadne jeho spoločníkov všetky informácie týkajúce sa výkonu ich činnosti.
(6)
Zamestnanci ministerstva sú pri výkone kontroly povinní preukázať sa služobným preukazom a písomným poverením na výkon kontroly.
(7)
Výkon kontroly nesmie zasahovať do prebiehajúceho spotrebiteľského rozhodcovského konania.
(8)
Trovy ministerstva spojené s kontrolou uhrádza ministerstvo a trovy zriaďovateľa alebo stáleho rozhodcovského súdu spojené s kontrolou uhrádza zriaďovateľ.
§68
(1)
Za porušenie povinností podľa tohto zákona a za sťaženie alebo zmarenie výkonu kontroly uloží ministerstvo peňažnú pokutu.
(2)
Za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom okrem povinností uvedených v odseku 3 ministerstvo uloží zriaďovateľovi peňažnú pokutu od 1 000 eur do 5 000 eur.
(3)
Za porušenie povinností ustanovených v § 10 ods. 3 a 4, § 12, 13, 16, § 17 ods. 4 a § 18 ods. 4 ministerstvo uloží zriaďovateľovi peňažnú pokutu od 5 000 eur do 20 000 eur.
(4)
Tomu, kto sťaží alebo zmarí výkon kontroly, uloží ministerstvo peňažnú pokutu od 500 eur do 1 000 eur.
§69
(1)
Konanie o uložení peňažnej pokuty možno začať do dvoch rokov od zistenia porušenia povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(2)
Peňažná pokuta je splatná do 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
(3)
Na konanie o uložení peňažnej pokuty podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.31)
ŠIESTA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§70
Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi.
§71
(1)
Ak niektorú otázku v konaní nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi,15) ak to povaha veci pripúšťa.
(2)
Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,31) ak v § 57 ods. 7 a § 69 ods. 3 nie je ustanovené inak.
§72
Pri výkone kontroly alebo v disciplinárnom konaní sa rozhodca, predseda stáleho rozhodcovského súdu a ani zriaďovateľ nemôžu dovolávať povinnosti mlčanlivosti, obchodného tajomstva a ani inej prekážky poskytnutia súčinnosti ministerstvu a disciplinárnemu senátu.
§73 Prechodné ustanovenia
(1)
Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
(2)
Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
(3)
Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
(4)
Na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
(5)
Rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu10) povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
(6)
Rozhodcovské konanie, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona a ktoré neskončilo pred 1. januárom 2015, sa týmto dňom prerušuje. V rozhodcovskom konaní môže pokračovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona. Ak sa zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 stal podľa odseku 5 členom zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, pokračuje sa v konaní pred nástupníckym stálym rozhodcovským súdom. Ak nástupnícky stály rozhodcovský súd nezíska povolenie do 15. júna 2015, v nasledujúci deň sa rozhodcovské konania zastavujú a postupuje sa podľa § 28 ods. 11. Ak konal rozhodca, ktorý nezískal povolenie alebo ktorý nie je zapísaný v zozname rozhodcov nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu, ktorý získal povolenie, postupuje sa podľa § 24 ods. 2. Účinky úkonov v rozhodcovskom konaní doteraz vykonaných zostávajú zachované.
(7)
Ak ide o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd,10) možno v rozhodcovských konaniach začatých pred 1. januárom 2015, ktorých predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona, pokračovať len vtedy, ak zriaďovateľ získa povolenie podľa tohto zákona. Rozhodcovské konanie sa do času získania povolenia prerušuje.
(8)
Ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa odseku 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8, a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr, ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015.
(9)
V poradí prvú správu o činnosti stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona zverejní stály rozhodcovský súd do 31. marca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol zriadený.
§74 Záverečné ustanovenie
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.
Čl. II
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 371/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 428/2004 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 290/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 484/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 495/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 183/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 64/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 151/2014 Z. z. a zákona č. 180/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 88 odsek 2 znie:
„(2)
Na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania. Ak je účastníkom konania spotrebiteľ, je na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania príslušný súd, v ktorého obvode má spotrebiteľ bydlisko. Ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na území Slovenskej republiky, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca. Ak odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania.“.
2.
§ 106 znie:
§106
(1)
Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v tej istej veci ešte nezačalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie10b) alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.
(2)
Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky pôvodného návrhu zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania podaný do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania. Ak bolo konanie pred rozhodcovským súdom zastavené pre nedostatok jeho právomoci alebo o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu sa rozhodlo v konaní podľa osobitného zákona,10c) zostávajú právne účinky žaloby podanej na rozhodcovský súd zachované, ak bude návrh na začatie konania pred súdom podaný do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu o zastavení rozhodcovského konania alebo od právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení, že rozhodcovský súd nemá právomoc.
(3)
Súd zastaví konanie o návrhu na určenie neexistencie, neplatnosti alebo zániku rozhodcovskej zmluvy, ak žalovaný preukáže, že podal návrh na začatie rozhodcovského konania a toto konanie prebieha; to neplatí, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 10b a 10c znejú:
„10b)
Zákon č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10c)
§ 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.“.
3.
V § 141a ods. 1 štvrtá veta znie: "Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť preddavok zložiť, ho zložil, alebo odporcom je účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví.".
4.
Za § 372v sa vkladá § 372w, ktorý vrátane nadpisu znie:
§372w Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015
Spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu,10b) o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.“.
Čl. III
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 34/2002 Z. z., zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 150/2004 Z. z., zákona č. 404/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z., zákona č. 188/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 379/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 546/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 161/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z. a zákona č. 106/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 53 ods. 4 písmeno r) znie:
„r)
umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,“.
2.
Za Dvadsiatu hlavu sa vkladá Dvadsiata prvá hlava, ktorá vrátane nadpisu znie:
„DVADSIATA PRVÁ HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. JANUÁRA 2015
§879s
Ustanovenia tohto zákona sa použijú na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú po 31. decembri 2014.“.
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 237/2002 Z. z., zákona č. 418/2002 Z. z., zákona č. 457/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 477/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 217/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 450/2003 Z. z., zákona č. 469/2003 Z. z., zákona č. 583/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 434/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 572/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 653/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 15/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 308/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 342/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona č. 572/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 14/2006 Z. z., zákona č. 15/2006 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 342/2006 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona č. 21/2007 Z. z., zákona č. 43/2007 Z. z., zákona č. 95/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 279/2007 Z. z., zákona č. 295/2007 Z. z., zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 343/2007 Z. z., zákona č. 344/2007 Z. z., zákona č. 355/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 460/2007 Z. z., zákona č. 517/2007 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z., zákona č. 548/2007 Z. z., zákona č. 571/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 647/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z., zákona č. 92/2008 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 167/2008 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 264/2008 Z. z., zákona č. 405/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 451/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 495/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 45/2009 Z. z., zákona č. 188/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 274/2009 Z. z., zákona č. 292/2009 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 307/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 478/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z., zákona č. 67/2010 Z. z., zákona č. 92/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 514/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 39/2011 Z. z., zákona č. 119/2011 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 254/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 342/2011 Z. z., zákona č. 363/2011 Z. z., zákona č. 381/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 404/2011 Z. z., zákona č. 405/2011 Z. z., zákona č. 409/2011 Z. z., zákona č. 519/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 286/2012 Z. z., zákona č. 336/2012 Z. z., zákona č. 339/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 439/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 459/2012 Z. z., zákona č. 8/2013 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona č. 72/2013 Z. z., zákona č. 75/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 122/2013 Z. z., zákona č. 144/2013 Z. z., zákona č. 154/2013 Z. z., zákona č. 213/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z., zákona č. 319/2013 Z. z., zákona č. 347/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 474/2013 Z. z., zákona č. 506/2013 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 84/2014 Z. z., zákona č. 152/2014 Z. z., zákona č. 162/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 262/2014 Z. z. a zákona č. 293/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
V sadzobníku správnych poplatkov I. časti "Všeobecná správa" položke 5 sa dopĺňajú písmená q) až u), ktoré znejú:
„q)
Konanie o udelenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory zriaďovateľovi stáleho rozhodcovského súdu 3 000 eur
r)
Konanie o udelenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi 500 eur
s)
Vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti rozhodcu podľa osobitného predpisu 300 eur
t)
Výpis zo zoznamu rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, za každú stranu 1,50 eura
u)
Výpis zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, za každú stranu 1,50 eura“.
Čl. V
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 585/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 554/2008 Z. z., zákona č. 84/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 102/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 230/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 461/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 14/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 299/2013 Z. z., zákona č. 355/2013 Z. z. a zákona č. 106/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 16a ods. 5 sa slová "§ 44 ods. 3" nahrádzajú slovami "§ 44 ods. 4".
2.
V poznámke pod čiarou k odkazu 4d sa vypúšťajú slová "§ 68c zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.,".
3.
V § 41 ods. 2 písmeno b) znie:
„b)
cudzieho exekučného titulu,“.
4.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4ea sa vypúšťa.
5.
V § 41 ods. 4 sa slová "§ 44 ods. 5, § 45 ods. 4, § 56 ods. 2 až 5" nahrádzajú slovami "§ 44 ods. 6 a 7, § 56 ods. 2 až 4 a 6".
6.
V § 42 odsek 4 znie:
„(4)
Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje pri cudzom exekučnom titule, ktorého uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím4eab) alebo ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu.4eac) Pri ostatných cudzích exekučných tituloch potvrdenie o vykonateľnosti nahrádza rozhodnutie súdu o ich uznaní alebo ich vyhlásení za vykonateľné.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 4eab a 4eac znejú:
„4eab)
§ 67 zákona č. 97/1963 Zb.
§ 49 zákona č. 244/2002 Z. z.
§ 49 zákona č. 244/2002 Z. z.
4eac)
Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30. 12. 2006), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31. 7. 2007), oddiel 1 kapitola IV nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10. 1. 2009), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 20. 12. 2012), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29. 6. 2013).“.
7.
V § 44 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore4ead) preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu4ead) a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.“.
Doterajšie odseky 3 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 10.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4ead znie:
„4ead)
Zákon č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
8.
V § 44 ods. 5 sa slová "Odseky 1 až 3" nahrádzajú slovami "Odseky 1, 2 a 4".
9.
V § 44 odsek 6 znie:
„(6)
Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, ktorého uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím,4eab) ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu,4eac) alebo ak bol súdu doručený návrh na vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,4eb) alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, doručí súd návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk; to neplatí, ak o uznaní súd rozhodol v osobitnom konaní. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neuvedie dôvody, ktoré by uznaniu alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili, alebo nepodá návrh na jeho samostatné uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa,4eae) súd preskúma podmienky uznania a vykonania, ktoré má povinnosť skúmať aj bez návrhu, a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a sú splnené podmienky podľa odseku 2, poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie má účinky uznania cudzieho exekučného titulu.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4eae znie:
„4eae)
§ 67 ods. 2 a 3 zákona č. 97/1963 Zb. v znení zákona č. 388/2011 Z. z.“.
10.
V § 44 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7)
Ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,4eb) alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, určí súd v poverení exekútora, ktorý exekúciu vykoná.“.
Odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 8 až 11.
11.
V § 44 ods. 9 sa slová "odseku 6" nahrádzajú slovami "odseku 8".
12.
V § 44 ods. 11 sa slová "odseku 8" nahrádzajú slovami "odseku 10".
13.
V § 45 sa vypúšťa odsek 4.
14.
V § 47 ods. 5 sa slová "§ 56 ods. 10" nahrádzajú slovami "§ 56 ods. 11".
15.
Doterajší text § 48 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu4ead) v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.4g)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4g znie:
„4g)
Príloha č. 3 k zákonu č. 335/2014 Z. z.“.
16.
§ 48 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ak podkladom na vykonanie exekúcie je cudzí exekučný titul, pripojí exekútor k upovedomeniu o začatí exekúcie aj jeho odpis alebo kópiu, a ak tak ustanovuje osobitný predpis,4h) aj iné listiny.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4h znie:
„4h)
Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012.“.
17.
V § 56 ods. 3 sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo ak bol podaný návrh na neuznanie cudzieho rozhodnutia osobitným rozhodnutím, ak podanie takého návrhu pripúšťa osobitný predpis.6a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie:
„6a)
§ 67 ods. 2 a 3 zákona č. 97/1963 Zb. v znení zákona č. 388/2011 Z. z.
Nariadenie (ES) č. 805/2004.
Nariadenie (ES) č. 1896/2006.
Nariadenie (ES) č. 861/2007.
Nariadenia (ES) č. 4/2009.
Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012.
Nariadenie (EÚ) č. 606/2013.“.
Nariadenie (ES) č. 805/2004.
Nariadenie (ES) č. 1896/2006.
Nariadenie (ES) č. 861/2007.
Nariadenia (ES) č. 4/2009.
Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012.
Nariadenie (EÚ) č. 606/2013.“.
18.
V § 56 ods. 4 sa odkaz "6a" nad slovom "predpisov" nahrádza odkazom "6aa".
19.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6aa znie:
„6aa)
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
Zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
20.
V § 56 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5)
Súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví.“.
Doterajšie odseky 5 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 11.
21.
V § 57 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l)
je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.“.
22.
V § 58 ods. 5 sa slovo "a" nahrádza čiarkou a za slovo "k)" sa vkladajú slová "a l)".
23.
V § 79 ods. 2 sa slová "§ 56 ods. 2" nahrádzajú slovami "§ 56 ods. 2 alebo ods. 5".
24.
V § 100 ods. 2 sa slová "§ 56 ods. 2" nahrádzajú slovami "§ 56 ods. 2 alebo ods. 5".
25.
V § 141 ods. 7 sa slová "§ 56 ods. 5" nahrádzajú slovami "§ 56 ods. 6".
26.
Za ôsmu časť sa vkladá nová deviata časť, ktorá vrátane nadpisu znie:
„DEVIATA ČASŤ
CENTRÁLNY REGISTER EXEKÚCIÍ
§211a
(1)
Komora vedie v elektronickej podobe centrálny register exekúcií (ďalej len "register exekúcií") a zodpovedá za jeho nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku. Komora sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Register exekúcií pozostáva z technického a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracúvanie, uchovávanie, vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s exekučnou činnosťou. Register exekúcií je verejným zoznamom dostupným na webovom sídle komory, do ktorého sa o každej právoplatne neskončenej exekúcii zapisujú tieto údaje:
a)
označenie súdu, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie,
b)
spisová značka súdu podľa písmena a),
c)
označenie exekútora, ktorému súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie,
d)
spisová značka exekučného spisu exekútora,
e)
deň, mesiac a rok
1.
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie,
2.
vydania uznesenia o povolení odkladu exekúcie,
3.
vydania uznesenia o zastavení exekúcie, ak sa exekúcia zastavila v časti,
f)
označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd,
g)
ak ide o povinného
1.
fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska,
2.
fyzickú osobu - podnikateľa, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska alebo miesta podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené,
3.
právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo.
(2)
Ak bola exekúcia právoplatne zastavená alebo skončená inak ako zastavením, exekútor vymaže z registra všetky údaje týkajúce sa vedenej exekúcie.
(3)
Zápis, zmenu a výmaz údajov podľa odsekov 1 a 2 do registra exekúcií vykonáva a za ich správnosť zodpovedá exekútor, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, zástupca, náhradník alebo nástupca exekútora. Ak exekútor nesplní povinnosť podľa prechádzajúcej vety, vykoná zápis, zmenu alebo výmaz údajov podľa odsekov 1 a 2 bezodkladne komora, ak má vedomosť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz údajov. Zápis, zmena a výmaz údajov podľa odsekov 1 a 2 sa vykonáva v lehotách a postupom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(4)
Na účely zápisu, zmeny a výmazu údajov používa exekútor pri svojej činnosti technické a programové vybavenie na elektronické ukladanie, spracúvanie, vyhľadávanie a prenos dát určené vnútorným predpisom komory.
(5)
Do registra exekúcií majú bezplatný prístup exekútori a orgány verejnej moci.
(6)
Ak povinný namieta zápis v registri exekúcií, môže podať sťažnosť proti zápisu. Sťažnosť proti zápisu v registri exekúcií komora vybaví do 14 dní od jej doručenia postupom podľa § 218b ods. 1 až 3. Ak komora námietke vyhovie, vymaže údaje z registra exekúcií v lehote na vybavenie sťažnosti.
§211b
(1)
Komora vydá na žiadosť výpis z registra exekúcií alebo potvrdenie o tom, že určitý zápis v registri exekúcií nie je. Výpis a potvrdenie podľa predchádzajúcej vety sú verejnými listinami preukazujúcimi stav evidovaný v registri exekúcií ku dňu ich vydania; rodné číslo sa v nich neuvádza. Údajov uvedených vo výpise a potvrdení sa možno dovolávať, ak sa nepreukáže opak.
(2)
Komore za prístup do registra exekúcií a za vydania výpisu alebo potvrdenia podľa odseku 1 patrí odmena, ktorej výšku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.
Doterajšia deviata až jedenásta časť sa označujú ako desiata až dvanásta časť.
27.
V § 212 sa odsek 5 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
disciplinárna komisia.“.
28.
V § 213 ods. 4 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "vrátane náhradníkov členov disciplinárnej komisie".
29.
V § 213 ods. 4 písmeno b) znie:
„b)
schvaľuje organizačný, disciplinárny a volebný poriadok,“.
30.
V § 214 ods. 1 sa za písmeno k) vkladá nové písmeno l), ktoré znie:
„l)
na webovom sídle komory zverejňuje členov orgánov komory a ich zmeny,“.
Doterajšie písmená l) až n) sa označujú ako písmená m) až o).
31.
V § 214 ods. 6 sa za slovo "členstvom" vkladajú slová "v disciplinárnej komisii alebo".
32.
§ 217 znie:
§217 Disciplinárna komisia
(1)
Disciplinárna komisia má 11 členov.
(2)
Členovia disciplinárnej komisie volia zo svojich členov predsedu disciplinárnej komisie.
(3)
Podrobnosti o vytváraní disciplinárnych senátov, nahrádzaní členov disciplinárnych senátov, prideľovaní vecí a o disciplinárnom konaní, ak toto nie je upravené zákonom, upraví disciplinárny poriadok, ktorý vydá komora po schválení ministerstvom.“.
33.
Nadpis jedenástej časti znie: "Vybavovanie sťažností, kontrola exekučnej činnosti, disciplinárna zodpovednosť súdneho exekútora a správne delikty".
34.
V § 218d ods. 1 úvodnej vete sa na konci pripája slovo "najmä".
35.
V § 218d ods. 1 písm. a) sa slová "dodržiavanie ustanovení" nahrádzajú slovami "dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov exekútorom a dodržiavanie ustanovení".
36.
V § 222b ods. 1 sa slová "disciplinárny senát" nahrádzajú slovami "disciplinárna komisia prostredníctvom disciplinárneho senátu".
37.
§ 222b sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Prezident komory je povinný bezodkladne zabezpečiť zverejnenie zloženia disciplinárnych senátov na webovom sídle komory; rovnako je povinný zabezpečiť zverejnenie zmeny v personálnom zložení disciplinárnych senátov.“.
38.
§ 222c znie:
§222c
(1)
Predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu, ktorý je exekútorom, musí spĺňať tieto podmienky:
a)
pôsobí vo funkcii najmenej päť rokov,
b)
nevedie sa proti nemu disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie,
c)
nie je mu pozastavený výkon funkcie exekútora,
d)
v posledných troch rokoch mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie,
e)
nie je členom niektorého z iných orgánov komory.
(2)
Funkcia predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu, ktorý je exekútorom, zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia, ak disciplinárny poriadok neustanoví inak,
b)
ak prestal spĺňať podmienky na výkon funkcie exekútora alebo podmienky podľa odseku 1,
c)
vzdaním sa funkcie v disciplinárnej komisii.
(3)
Exekútor má ako predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu nárok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Podrobnosti o určení odmeny a náhrady hotových výdavkov a jej výške upraví vnútorný predpis komory.“.
39.
§ 222d až 222g sa vypúšťajú.
40.
V § 224 ods. 2 sa slovo "komore" nahrádza slovami "predsedovi disciplinárnej komisie".
41.
V § 224 ods. 5 sa slová "disciplinárny senát, ktorého vytvorenie podľa § 222f bezprostredne predchádzalo okamihu doručenia námietky zaujatosti" sa nahrádzajú slovami "predseda disciplinárnej komisie; o vylúčení predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu, ktorý je predsedom disciplinárnej komisie, rozhodne prezídium komory" a vypúšťa sa posledná veta.
42.
V § 224 sa vypúšťa odsek 6.
43.
V § 226 ods. 6 sa slová "disciplinárny senát" nahrádzajú slovami "predseda disciplinárneho senátu".
44.
V § 228a ods. 3 sa slová "tomu disciplinárnemu senátu, ktorý bol vytvorený pri prvom podanom odvolaní v tomto disciplinárnom konaní" nahrádzajú slovami "disciplinárnemu senátu podľa odseku 2, ktorý rozhodol v tomto disciplinárnom konaní o skôr podanom odvolaní".
45.
V nadpise nad § 228g sa vypúšťajú slová "o disciplinárnom konaní".
46.
V § 228g odsek 1 znie:
„(1)
Ak predseda disciplinárneho senátu nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú mu ukladá tento zákon, vykoná úkon bezodkladne iný člen disciplinárneho senátu alebo prezident komory. Ak úkon nevykoná alebo v lehote, ktorú mu ukladá tento zákon, nerozhodne predseda disciplinárnej komisie, vykoná úkon bezodkladne prezident komory. Informácia o vykonaní úkonu sa poskytne predsedovi disciplinárneho senátu, predsedovi disciplinárnej komisie a prezidentovi komory.“.
47.
V § 228g ods. 2 sa za slová "prezidenta komory" vkladá čiarka a slová "predsedu disciplinárnej komisie".
48.
V jedenástej časti sa za tretiu hlavu vkladá štvrtá hlava, ktorá znie:
„ŠTVRTÁ HLAVA
SPRÁVNE DELIKTY
§228i
(1)
Komora sa dopustí správneho deliktu tým, že nevedie register exekúcií alebo nepostupuje podľa § 211a a 211b.
(2)
Za správny delikt sa komore uloží pokuta do 16 000 eur.
(3)
Správne delikty komory prejednáva a pokuty vymáha ministerstvo.
(4)
Pri ukladaní pokuty ministerstvo prihliadne na povahu, závažnosť, spôsob, dĺžku a dôsledky protiprávneho konania alebo opomenutia komory.
(5)
Zodpovednosť komory za správny delikt zanikne, ak ministerstvo nezačne konanie, ktorého predmetom je zodpovednosť za správny delikt, do dvoch rokov odo dňa, keď sa o ňom dozvedelo, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď bol správny delikt spáchaný.
(6)
Právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i).
(7)
Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(8)
Pri prejednávaní správneho deliktu a ukladaní pokuty za správny delikt sa postupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní,19a) ak tento zákon neustanovuje inak.“.
49.
Za § 243c sa vkladá § 243d, ktorý vrátane nadpisu znie:
§243d Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
(1)
Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
(2)
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
(3)
Exekútor je povinný do 30. júna 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií; táto povinnosť platí aj pre zástupcu, náhradníka a nástupcu exekútora.
(4)
Ak orgán komory príslušný na disciplinárne konanie alebo disciplinárny senát vytvorený podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 nerozhodne o disciplinárnom previnení exekútora do 31. januára 2015, disciplinárne konanie dokončí orgán komory príslušný na disciplinárne konanie vytvorený podľa predpisov účinných od 1. januára 2015. Ustanovenie prvej vety platí aj pre právoplatne neskončené odvolacie disciplinárne konanie; na tento účel sa orgán komory príslušný na disciplinárne konanie vytvorený podľa predpisov účinných od 1. januára 2015 považuje za odvolací orgán. Orgán komory príslušný na disciplinárne konanie, ktorý rozhoduje ako odvolací disciplinárny orgán, postupuje podľa predpisov účinných od 1. januára 2015; ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie, prejedná vec v prvom stupni podľa predpisov účinných od 1. januára 2015 orgán komory príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných od 1. januára 2015, a ak odvolací orgán rozhodnutie potvrdí, možno toto preskúmať súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
(5)
Ak podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2014 nedošlo k vytvoreniu disciplinárneho senátu alebo orgán komory príslušný na disciplinárne konanie bol z dôvodu neobsadenosti nečinný a nejde o prípad odvolacieho disciplinárneho konania podľa odseku 4, rozhodne orgán komory príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných od 1. januára 2015 o návrhu na začatie disciplinárneho konania najneskôr do jedného roka od okamihu pridelenia veci orgánu príslušnému na disciplinárne konanie. Ostatné lehoty v disciplinárnom konaní začnú plynúť od okamihu pridelenia veci orgánu komory príslušnému na disciplinárne konanie.
(6)
Databázy predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov vytvorené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 sa k účinnosti tohto zákona zrušujú.
(7)
Konferencia exekútorov zvolí členov disciplinárnej komisie tak, aby sa títo mohli ujať svojej funkcie najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ak konferencia exekútorov nezvolí členov disciplinárnej komisie v lehote podľa prvej vety, zvolí členov disciplinárnej komisie prezídium komory bezodkladne, najneskôr do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ak členovia disciplinárnej komisie nebudú zvolení podľa prvej alebo druhej vety, vymenuje ich minister.“.
Čl. VI
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 369/1999 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 660/2002 Z. z., zákona č. 174/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 454/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 216/2008 Z. z., zákona č. 49/2012 Z. z. a zákona č. 190/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 23a ods. 2 sa za slovo "súdom" vkladajú slová "stálym rozhodcovským súdom,8aa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 8aa znie:
„8aa)
Zákon č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. VII
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení zákona č. 143/2002 Z. z., zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z., zákona č. 139/2003 Z. z., zákona č. 453/2003 Z. z., zákona č. 523/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 351/2004 Z. z., zákona č. 405/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 654/2004 Z. z., zákona č. 78/2005 Z. z., zákona č. 172/2005 Z. z., zákona č. 474/2005 Z. z., zákona č. 231/2006 Z. z., zákona č. 678/2006 Z. z., zákona č. 103/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 456/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 617/2007 Z. z., zákona č. 165/2008 Z. z., zákona č. 408/2008 Z. z., zákona č. 583/2008 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 165/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 403/2009 Z. z., zákona č. 505/2009 Z. z., zákona č. 557/2009 Z. z., zákona č. 570/2009 Z. z., zákona č. 37/2010 Z. z., zákona č. 372/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 287/2012 Z. z., zákona č. 60/2013 Z. z., zákona č. 311/2013 Z. z. a zákona č. 313/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 13 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vykonáva v zákonom ustanovenom rozsahu kontrolu nad zriaďovateľmi stálych rozhodcovských súdov, stálymi rozhodcovskými súdmi, rozhodcami a disciplinárnu právomoc nad rozhodcami oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské spory.“.
Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 6 až 8.
Čl. VIII
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2015 okrem čl. V § 211b v dvadsiatom šiestom bode, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
Andrej Kiska v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
1)
§ 585 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
2)
Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
3)
§ 44 až 50 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4)
§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
5)
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
8)
§ 3 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
9)
§ 24 ods. 2 zákona č 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 199/2014 Z. z.
9a)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách v znení neskorších predpisov.
10)
§ 90 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013).
12)
§ 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.
14)
Zákon č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
16)
Zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4. 7. 2008).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 40, 31. 7. 2007).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4. 7. 2008).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 40, 31. 7. 2007).
17)
Napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2014 Z. z., čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú. v. EÚ L 364, 9. 12. 2004).
18)
§ 101 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
19)
Napríklad § 129 ods. 2 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.
20)
§ 23a ods. 2 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
21)
Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z.
22)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
24)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
27)
§ 41 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
28)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
30)
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
32)
§ 41 ods. 2 písm. i) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Príloha č. 1 k zákonu č. 335/2014 Z. z.
Poučenie (súčasť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy)
Súhlas so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou umožňuje, aby prípadné spory z Vašich zmluvných vzťahov s dodávateľom rozhodoval stály rozhodcovský súd zriadený súkromným subjektom, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky postupom podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon").
Ak podpíšete spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v prípade, že druhá strana podá proti Vám žalobu, Váš spor rozhodne stály rozhodcovský súd, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. To znamená, že Váš spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom; aj v tomto prípade však máte právo dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti druhej strane. Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
Zoznam stálych rozhodcovských súdov je zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov.sk. Spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom Slovenskej republiky.
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa začína písomnou žalobou, ktorá sa podáva na adresu sídla stáleho rozhodcovského súdu, a to aj v elektronickej podobe na e-mailovú adresu stáleho rozhodcovského súdu. Na stály rozhodcovský súd sa môžete obrátiť Vy aj dodávateľ.
Miestom spotrebiteľského rozhodcovského konania je sídlo stáleho rozhodcovského súdu a v konaní sa postupuje podľa slovenského právneho poriadku. Hoci sa spotrebiteľské rozhodcovské konanie spravidla vedie v písomnej forme, musí Vám byť daná možnosť vyjadriť sa v primeranej lehote ku všetkým dôkazom predloženým protistranou. Môžete požiadať aj o ústne pojednávanie, a ak by jeho nenariadením boli porušené Vaše práva, môžete sa obrátiť na všeobecný súd so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa môžete dať zastúpiť advokátom, združením na ochranu spotrebiteľa alebo iným zástupcom.
Majte na pamäti, že písomnosti vrátane rozhodcovského rozsudku sa spotrebiteľovi zasielajú do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. V súvislosti so spotrebiteľským rozhodcovským konaním Vám môžu vzniknúť trovy konania. Trovy konania, ktoré je povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané; primeranosť sa posudzuje najmä s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku.
V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní máte práva obdobné ako na všeobecnom súde, najmä sa brániť proti postupu rozhodcu, ako aj proti jeho rozhodnutiu vo Vašej veci. Máte právo podať voči rozhodcovi námietku zaujatosti, ako aj sťažnosť, či už predsedovi stáleho rozhodcovského súdu alebo Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Rozhodca podlieha disciplinárnej právomoci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Stály rozhodcovský súd, jeho zriaďovateľ a rozhodcovia podliehajú kontrole a sankciám Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa končí vydaním rozhodcovského rozsudku alebo uznesenia.
Voči rozhodcovskému rozsudku môžete do troch mesiacov od jeho doručenia podať na všeobecný súd žalobu o jeho zrušenie z dôvodov ustanovených v zákone.
Súčasťou rozhodcovského rozsudku je poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý si môžete jednoducho vyplniť a podať na súde podľa Vášho bydliska.
Ak však nepodáte žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a ani dobrovoľne nesplníte to, na čo Vás právoplatné rozhodcovské rozhodnutie zaväzuje, môže druhý účastník podať návrh na začatie exekúcie.
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môžete podať aj po tom, ako sa začala exekúcia a bolo Vám doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Vzor žaloby, ktorý môžete jednoducho vyplniť a podať do 15 dní od doručenia upovedomenia, Vám zašle súdny exekútor.
Príloha č. 2 k zákonu č. 335/2014 Z. z.
Poučenie o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi
Spotrebiteľské spory je oprávnený rozhodovať len rozhodca, ktorý je zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a súčasne zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory. Zoznam rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov nájdete na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov.sk.
Ak podpíšete spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v prípade, že druhá strana podá proti Vám žalobu, Váš spor rozhodne stály rozhodcovský súd, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. To znamená, že Váš spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom; aj v tomto prípade však máte právo dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia žaloby na stály rozhodcovský súd. Podanie žaloby na stály rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na všeobecnom súde Slovenskej republiky.
Ako žalovaný môžete uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej, inak v primeranej lehote na to ustanovenej stálym rozhodcovským súdom, a ak lehota nebola ustanovená, do vyhlásenia rozhodcovského rozsudku. Rovnako sa máte právo vyjadrovať ku všetkým dôkazom a návrhom, ktoré boli predložené.
Neváhajte sa vyjadriť na svoju obhajobu. K vyjadreniu pripojte dôkazy, ktoré podporujú Vaše tvrdenia. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon"). Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti druhej strane.
Procesný úkon spotrebiteľa, a to najmä podanie žaloby, zaslanie žalobnej odpovede, vyjadrenia, návrhy na vykonanie dôkazu, dôkazného prostriedku alebo námietky nedostatku právomoci nie je možné spoplatniť alebo podmieniť ich účinky úhradou poplatku. Vaše podania môžete adresovať aj prostriedkami elektronickej komunikácie na elektronickú adresu ..................... .
V konaní sa môžete dať zastúpiť advokátom alebo iným zástupcom vrátane združenia na ochranu spotrebiteľa. Nepodceňujte význam spotrebiteľského rozhodcovského konania a venujte pozornosť písomnostiam, ktoré Vám boli doručené. Účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania sú povinní poskytovať stálemu rozhodcovskému súdu súčinnosť potrebnú na riešenie spotrebiteľského sporu.
Písomnosti vrátane rozhodcovského rozsudku sa spotrebiteľovi zasielajú do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Ak považujete rozhodcu, ktorý rozhoduje Váš spor, za zaujatého, máte právo podať voči rozhodcovi námietky. Námietku zaujatosti musí účastník zaslať stálemu rozhodcovskému súdu do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach, ktoré odôvodňujú zaujatosť rozhodcu. V námietke uveďte dôvody, pre ktoré považujete rozhodcu za zaujatého. Taktiež máte právo podať sťažnosť voči postupu rozhodcu predsedovi stáleho rozhodcovského súdu alebo Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Rozhodca podlieha disciplinárnej právomoci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Stály rozhodcovský súd, jeho zriaďovateľ a rozhodcovia podliehajú kontrole a sankciám Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského súdu a je spravidla písomné. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa spravuje zákonom a predpismi stáleho rozhodcovského súdu účinnými v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania. Predpisy stáleho rozhodcovského súdu rozhodujúce pre Váš spor nájdete na webovom sídle .............. .
Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
V súvislosti so spotrebiteľským rozhodcovským konaním Vám môžu vzniknúť trovy konania. Trovy konania, ktoré je povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané.
Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa končí právoplatnosťou rozhodcovského rozsudku alebo doručením uznesenia. Rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania dobrovoľne nesplní to, na čo ho zaväzuje právoplatné rozhodcovské rozhodnutie, druhý účastník môže podať návrh na začatie exekúcie.
Súd na žalobu ktorejkoľvek zo strán zruší rozhodcovský rozsudok, ak
• účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,
• účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
• rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania,
• stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,
• spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 zákona alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
• stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 zákona a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
• v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
• vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
• stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
• rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
• výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
• rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súčasťou rozhodcovského rozsudku je poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý si môžete jednoducho vyplniť a podať na súde podľa Vášho bydliska. Žaloba musí byť podaná na okresnom súde podľa bydliska spotrebiteľa do troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku tej zo strán, ktorá sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáha.
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môžete podať aj po tom, ako sa začala exekúcia a bolo Vám doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Vzor žaloby, ktorý môžete jednoducho vyplniť a podať do 15 dní od doručenia upovedomenia, Vám zašle súdny exekútor.
Príloha č. 3 k zákonu č. 335/2014 Z. z.
Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
Príloha č. 4 k zákonu č. 335/2014 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013).
