321/2014 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.02.2019
321
ZÁKON
z 21. októbra 2014
o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§1 Predmet úpravy
Tento zákon ustanovuje
a)
opatrenia na podporu a zlepšenie energetickej efektívnosti,
b)
povinnosti pri tvorbe koncepčných dokumentov v oblasti energetickej efektívnosti,
c)
práva a povinnosti osôb v oblasti energetickej efektívnosti,
d)
pravidlá pri výkone energetického auditu,
e)
podnikanie v oblasti poskytovania energetických služieb,
f)
poskytovanie informácií podľa tohto zákona.
§2 Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
energiou všetky formy energetických produktov podľa osobitného predpisu,1)
c)
konečnou energetickou spotrebou spotreba energie v priemysle, doprave, poľnohospodárstve, domácnostiach, obchode a službách bez spotreby energetického sektora,3)
d)
energetickou účinnosťou pomer medzi súčtom energetických výstupov z procesu a súčtom energetických vstupov do procesu,
e)
energetickou náročnosťou spotreba energie na vyrobenú jednotku pre danú technológiu alebo spotreba energie na poskytnutú službu,
f)
energetickou efektívnosťou proces, ktorý prispieva k zvýšeniu energetickej účinnosti alebo k zníženiu energetickej náročnosti premeny, distribúcie alebo spotreby energie pri zohľadnení technických, hospodárskych alebo prevádzkových zmien, alebo zmien správania koncových odberateľov a konečných spotrebiteľov,
g)
úsporou energie rozdiel spotreby energie pred vykonaním opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti a spotreby energie po vykonaní opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti, určený meraním, odhadom, predpokladom alebo prieskumom pri zohľadnení normalizovaných vonkajších podmienok, ktoré ovplyvňujú spotrebu energie,
h)
zlepšením energetickej efektívnosti zvýšenie energetickej účinnosti alebo zníženie energetickej náročnosti v dôsledku technických, hospodárskych alebo prevádzkových zmien alebo zmien správania konečných spotrebiteľov,
i)
celkovou podlahovou plochou podlahová plocha budovy určená z vonkajších rozmerov budovy,4)
j)
energetickým auditom systematický postup na získanie dostatočných informácií o aktuálnom stave a charakteristike spotreby energie potrebných na identifikáciu a návrh nákladovo efektívnych možností úspor energie v budove, v skupine budov, v priemyselnej prevádzke, v obchodnej prevádzke alebo v zariadení na poskytovanie súkromných služieb alebo verejných služieb; energetický audit musí byť vyvážený, reprezentatívny a založený na ekonomickom, environmentálnom a technickom hodnotení zohľadňujúcom životný cyklus výrobkov a služieb,
k)
verejnou budovou budova vo vlastníctve alebo v správe5) verejného subjektu,
l)
teplom energia použitá na vykurovanie, na chladenie, na prípravu teplej vody alebo na úpravu teploty vo výrobných alebo technologických procesoch,
m)
chladom forma tepla použitá na znižovanie teploty vnútorného prostredia alebo na znižovanie teploty vo výrobných alebo technologických procesoch,
n)
referenčnou spotrebou spotreba energie určená dodávateľom energie ako priemerná spotreba energie štatisticky významného podielu jeho koncových odberateľov za tri predchádzajúce roky s rovnakým alebo podobným charakterom odberu alebo v rovnakej tarifnej skupine alebo priemerná spotreba energie pre koncových odberateľov s rovnakým alebo podobným charakterom odberu alebo v rovnakej tarifnej skupine zverejňovaná Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") alebo organizáciou určenou ministerstvom,
o)
opatrením na zlepšenie energetickej efektívnosti činnosť, ktorej výsledkom je overiteľné a merateľné alebo odhadnuteľné zlepšenie energetickej efektívnosti.
§3
Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie
a)
veľkým podnikom podnikateľ, ktorý nie je mikropodnikom, malým podnikom ani stredným podnikom,6)
b)
verejným subjektom verejný obstarávateľ podľa osobitného predpisu,7)
c)
d)
dodávateľom energie dodávateľ elektriny,11) ktorý dodáva elektrinu koncovému odberateľovi elektriny,12) dodávateľ plynu,13) ktorý dodáva plyn koncovému odberateľovi plynu,14) alebo dodávateľ tepla,15) ktorý dodáva teplo koncovému odberateľovi tepla16) alebo ktorý dodáva teplo v teplej vode koncovému odberateľovi tepla,
e)
koncovým odberateľom koncový odberateľ elektriny, koncový odberateľ plynu alebo koncový odberateľ tepla,
f)
referenčným koncovým odberateľom koncový odberateľ s referenčnou spotrebou,
g)
konečným spotrebiteľom koncový odberateľ tepla alebo koncový odberateľ elektriny, ktorý využíva dodanú energiu výlučne na vlastnú spotrebu a nepredáva ďalej akúkoľvek časť tejto energie v akejkoľvek forme, alebo koncový odberateľ plynu, ktorý využíva dodanú energiu výlučne na vlastnú spotrebu a nepredáva ďalej akúkoľvek časť tejto energie v akejkoľvek forme,
h)
poskytovateľom energetickej služby poskytovateľ podpornej energetickej služby alebo poskytovateľ garantovanej energetickej služby,
i)
zúčastneným subjektom fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá sa dohodou o úspore energie zaviazala dosahovať úsporu energie alebo poskytovať informácie o svojich opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti.
§4 Koncepcia energetickej efektívnosti a akčný plán energetickej efektívnosti
(1)
Ministerstvo
a)
vypracúva v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy17) koncepciu energetickej efektívnosti (ďalej len "koncepcia"),
b)
vyhodnocuje plnenie cieľov koncepcie a predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") návrhy na jej zmenu a doplnenie,
c)
vypracúva raz za tri roky akčný plán energetickej efektívnosti (ďalej len "akčný plán") v rozsahu podľa osobitného predpisu18) a predkladá ho do 30. apríla príslušného kalendárneho roka Európskej komisii (ďalej len "Komisia"),
d)
vypracúva raz ročne správu o pokroku pri dosahovaní národného cieľa energetickej efektívnosti (ďalej len "správa o energetickej efektívnosti") a predkladá ju do 30. apríla príslušného kalendárneho roka Komisii,
e)
vypracúva a na žiadosť Komisie aktualizuje ekonomicko-technické hodnotenie možností uplatnenia systémov centralizovaného zásobovania teplom (ďalej len "ekonomicko-technické hodnotenie").
(2)
Vyšší územný celok spolupracuje s ministerstvom pri vypracovaní akčného plánu.
(3)
Koncepciu a akčný plán schvaľuje vláda.
(4)
Správa o energetickej efektívnosti je základom monitorovania pokroku pri dosahovaní národného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. c) a obsahuje najmä
a)
štatistické údaje za rok, ktorý predchádza predchádzajúcemu kalendárnemu roku, v členení
1.
primárna energetická spotreba,
2.
celková konečná energetická spotreba,
3.
konečná energetická spotreba v členení podľa sektora
3.1.
priemysel,
3.2.
doprava,
3.3.
domácnosti,
3.4.
obchod a služby,
4.
hrubá pridaná hodnota v členení podľa sektora
4.1.
priemysel,
4.2.
obchod a služby,
5.
disponibilný príjem domácností,
6.
hrubý domáci produkt,
7.
výroba elektriny v tepelných elektrárňach,
8.
výroba elektriny z kombinovanej výroby elektriny a tepla,
9.
výroba tepla v tepelných elektrárňach,
10.
výroba tepla z vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla vrátane odpadového tepla v priemysle,
11.
palivové vstupy v tepelných elektrárňach,
12.
osobokilometre (okm),
13.
tonokilometre (tkm),
14.
počet obyvateľov Slovenskej republiky,
15.
analýza a zdôvodnenie spotreby energie v sektoroch so stabilnou alebo zvýšenou spotrebou energie,
b)
aktualizované informácie o legislatívnych a nelegislatívnych opatreniach realizovaných v predchádzajúcom roku, ktoré prispievajú k plneniu národného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. c),
c)
d)
úspory energie dosiahnuté za predchádzajúci rok predpokladané podľa § 5 ods. 3 písm. c),
e)
ak je to potrebné, úpravu národného cieľa podľa § 5 ods. 3 písm. a),
f)
informácie o dodatočných opatreniach na splnenie cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020 zavedených podľa § 5 ods. 5 písm. a).
§5 Ciele energetickej efektívnosti
(1)
Ministerstvo určí
a)
cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa do roku 2016 (ďalej len "cieľ u konečného spotrebiteľa do roku 2016"),
b)
cieľ úspor energie u konečného spotrebiteľa do roku 2020 (ďalej len "cieľ u konečného spotrebiteľa do roku 2020") a
c)
národný cieľ energetickej efektívnosti pre rok 2020 (ďalej len "národný cieľ") vo forme absolútnej hodnoty primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby.
(2)
Pri určení a úprave národného cieľa ministerstvo zohľadní
a)
cieľ energetickej efektívnosti Európskej únie pre rok 2020 vo výške 1483 miliónov ton ropného ekvivalentu primárnej energetickej spotreby a 1086 miliónov ton ropného ekvivalentu konečnej energetickej spotreby,
b)
ciele u konečného spotrebiteľa podľa odseku 1 písm. a) a b),
c)
cieľ úspor energie budov podľa § 10 ods. 3 písm. a),
d)
opatrenia podľa tohto zákona,
e)
akčný plán,
f)
energetickú politiku Slovenskej republiky19) a koncepciu,
g)
environmentálnu politiku Slovenskej republiky, národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky a politiku na ochranu klímy Slovenskej republiky,
h)
rozvoj energetickej decentralizácie a zvyšovanie miery energetickej sebestačnosti regiónov,
i)
potenciál nákladovo efektívnych úspor energie národného hospodárstva,
j)
vývoj a prognózu hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky,
k)
zmeny v dovoze a vývoze energie,
l)
rozvoj obnoviteľných zdrojov energie,
m)
jadrovú energetiku,
n)
predchádzajúce opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti,
o)
energetickú bezpečnosť a znižovanie závislosti Slovenskej republiky od dovozu energetických zdrojov a palív,
p)
energetickú chudobu domácností v Slovenskej republike,
q)
znižovanie energetickej náročnosti hospodárstva Slovenskej republiky a
r)
iné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti.
(3)
Ministerstvo raz ročne
a)
hodnotí plnenie národného cieľa, podľa potreby upravuje národný cieľ pri zohľadnení požiadaviek podľa odseku 2 a informuje o jeho úprave Komisiu v správe o energetickej efektívnosti,
b)
hodnotí plnenie cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020 a informuje Komisiu o plnení cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020 v správe o energetickej efektívnosti,
c)
zverejňuje na svojom webovom sídle predpokladané úspory energie na nasledujúci rok.
(4)
Dosiahnutú úsporu energie je možné započítať len raz do
a)
národného cieľa,
b)
cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2016,
c)
cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020.
(5)
Ak sa nedosiahne cieľ u konečného spotrebiteľa do roku 2016, ministerstvo
a)
zavedie dodatočné opatrenia na splnenie cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020,
b)
rozšíri monitorovanie opatrení, ktoré prispievajú k plneniu cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020.
§6 Potenciál systémov centralizovaného zásobovania teplom
(1)
Ministerstvo vypracúva, aktualizuje a zverejňuje na svojom webovom sídle komplexné posúdenie potenciálu využitia systémov centralizovaného zásobovania teplom (ďalej len "komplexné posúdenie").
(2)
Komplexné posúdenie obsahuje najmä
a)
posúdenie podmienok podnikania týkajúcich sa systémov centralizovaného zásobovania teplom,
b)
vyhodnotenie potreby využiteľného tepla a chladu vhodného na uplatnenie v systémoch centralizovaného zásobovania teplom, a to najmä v účinnom centralizovanom zásobovaní teplom,20) v účinnom vykurovaní a chladení a v účinnom individuálnom vykurovaní a chladení,
c)
prognózu potreby využiteľného tepla a chladu pre uplatnenie v účinnom centralizovanom zásobovaní teplom, v účinnom vykurovaní a chladení a v účinnom individuálnom vykurovaní a chladení na obdobie najmenej desať rokov a pri zohľadnení rozvoja potreby tepla a chladu v budovách a v priemysle,
d)
posúdenie potenciálu úspor energie a zvyšovania energetickej účinnosti systémov centralizovaného zásobovania teplom,
e)
návrh opatrení na najbližších päť rokov,
f)
návrh strednodobej stratégie rozvoja systémov centralizovaného zásobovania teplom do roku 2030 zameranej najmä na
1.
2.
rozvoj účinného centralizovaného zásobovania teplom, účinného vykurovania a chladenia a účinného individuálneho vykurovania a chladenia,
3.
podporu umiestňovania nových tepelných zariadení na výrobu elektriny a priemyselných zariadení vyrábajúcich teplo z priemyselných procesov na miestach, kde je možné maximálne využiť dostupné teplo z priemyselných procesov na uspokojenie potreby tepla a chladu; tepelným zariadením na výrobu elektriny sa na účely tohto zákona rozumie zariadenie na výrobu elektriny,23) ktoré vyrába elektrinu pomocou tepelných procesov,
4.
podporu umiestňovania nových obytných zón alebo nových priemyselných zariadení, ktoré vo svojich priemyselných procesoch spotrebúvajú teplo tam, kde môže dostupné teplo z priemyselných procesov, ak je identifikované v komplexnom posúdení a v ekonomicko-technickom hodnotení, prispieť k uspokojeniu ich potreby tepla a chladu,
5.
podporu zastupovania viacerých zariadení na rovnakom mieste s cieľom zaručiť optimálny súlad medzi potrebou a dodávkou tepla a chladu,
6.
podporu napojenia tepelných zariadení na výrobu elektriny, priemyselných zariadení vyrábajúcich teplo z priemyselných procesov, spaľovní odpadov a iných zariadení využívajúcich odpad na výrobu energie, na miestny systém centralizovaného zásobovania teplom,
7.
podporu napojenia obytných zón a priemyselných zariadení, ktoré vo svojich priemyselných procesoch spotrebúvajú teplo, na miestny systém centralizovaného zásobovania teplom,
g)
návrh postupných krokov ovplyvňujúcich spotrebu a úsporu tepla,
h)
odhadované množstvo úspor primárnej energie dosiahnutých v systémoch centralizovaného zásobovania teplom,
i)
posúdenie efektívnosti vynaloženia nákladov zohľadňujúce národné záväzky prijaté v súvislosti so záväzkami v oblasti klimatických zmien, ktoré prijala Európska únia podľa medzinárodnej zmluvy,24)
j)
zohľadnenie ekonomicko-technického hodnotenia, pričom sa identifikuje potenciál uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorej prínosy
1.
prevyšujú náklady,
2.
neprevyšujú náklady,
k)
zohľadnenie možností miestnych a regionálnych trhov s teplom,
l)
zohľadnenie miestnych a regionálnych koncepcií rozvoja tepelnej energetiky,25) najmä možného prepojenia systémov centralizovaného zásobovania teplom a vysoko účinnej kombinovanej výroby na účely vybudovania účinného centralizovaného zásobovania teplom.
(3)
Účinným vykurovaním a chladením sa na účely tohto zákona rozumie spôsob vykurovania a chladenia, ktorým sa v porovnaní s vykurovaním štandardným kotlom podľa osobitného predpisu26) a chladením chladiacim systémom spĺňajúcim minimálne požiadavky na ekodizajn podľa osobitného predpisu27) nákladovo efektívnym spôsobom merateľne zvýši energetická účinnosť dodávky energie do systému, pričom sa zohľadňuje energia potrebná na ťažbu, premenu, dopravu a distribúciu dodanej energie.
(4)
Účinným individuálnym vykurovaním a chladením sa na účely tohto zákona rozumie spôsob individuálneho vykurovania a chladenia, ktorým sa v porovnaní s účinným centralizovaným zásobovaním teplom merateľne zníži vstup primárnej energie z neobnoviteľných zdrojov energie, potrebný na dodanie jednej jednotky energie dodanej v rámci príslušného vymedzenia systému alebo ktorý vyžaduje rovnaký vstup primárnej energie na dodanie jednej jednotky energie z neobnoviteľných zdrojov energie, avšak s nižšími nákladmi na ťažbu, premenu, dopravu a distribúciu energie.
(5)
Ministerstvo vypracúva, aktualizuje a zverejňuje na svojom webovom sídle tepelnú mapu Slovenskej republiky, ktorá obsahuje
a)
oblasti, ktoré spotrebúvajú teplo alebo chlad, a to
1.
obce a mestá s koeficientom zastavanosti územia väčším ako 0,3; koeficientom zastavanosti územia sa na účely tohto zákona rozumie pomer medzi plochou zastavanou stavbami nachádzajúcimi sa v zastavanom území obce28) a celkovou plochou zastavaného územia obce,
2.
priemyselné zóny s celkovou ročnou spotrebou tepla a chladu väčšou ako 20 GWh,
b)
existujúcu infraštruktúru systémov centralizovaného zásobovania teplom,
c)
plánovanú infraštruktúru systémov centralizovaného zásobovania teplom,
d)
umiestnenie existujúcich
1.
zariadení na výrobu elektriny s celkovou ročnou výrobou elektriny väčšou ako 20 GWh,
2.
spaľovní odpadov,29)
3.
zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla,30)
4.
zdrojov centralizovaného zásobovania teplom,
e)
umiestnenie systémov centralizovaného zásobovania teplom a umiestnenie plánovaných zariadení podľa písmena d) spĺňajúcich požiadavky podľa osobitného predpisu.31)
(6)
Ministerstvo vypracuje a predloží Komisii aktualizáciu komplexného posúdenia, tepelnej mapy Slovenskej republiky a ekonomicko-technického hodnotenia do jedného roka od oznámenia žiadosti Komisie ministerstvu.
§7 Zdroje a rozvody energie
(1)
Výrobca elektriny32) a výrobca tepla33) je povinný pri výstavbe, prevádzke, rekonštrukcii34) alebo modernizácii35) zariadenia na výrobu elektriny, zariadenia na výrobu tepla alebo zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla zabezpečiť energetickú účinnosť premeny energie podľa § 31 ods. 1 písm. c) prvého bodu.
(2)
Výrobca elektriny je povinný preukázať ministerstvu energetickým auditom možnosť dodávky využiteľného tepla pri výstavbe nového zariadenia na výrobu elektriny alebo pri rekonštrukcii alebo modernizácii existujúceho zariadenia na výrobu elektriny
a)
prostredníctvom spaľovacích motorov s celkovým elektrickým výkonom 1 MW a viac,
b)
prostredníctvom spaľovacích turbín s celkovým elektrickým výkonom 2 MW a viac,
c)
na základe iných tepelných procesov s celkovým elektrickým výkonom 10 MW a viac.
(3)
Povinnosť podľa odseku 2 sa nevzťahuje na výrobcu elektriny, ktorý rekonštruuje alebo modernizuje zariadenie na výrobu elektriny, ak sa pri rekonštrukcii alebo modernizácii nezvýši inštalovaný výkon zariadenia na výrobu elektriny a výrobca elektriny možnosť dodávky využiteľného tepla preukázal podľa odseku 2 už pri výstavbe zariadenia na výrobu elektriny.
(4)
Výrobca tepla, ktorý nevyrába teplo v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, je povinný pri rekonštrukcii alebo modernizácii zariadenia na výrobu tepla s inštalovaným tepelným výkonom 10 MW a viac preukázať ministerstvu energetickým auditom možnosť dodávky elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla.
(5)
(6)
Prevádzkovateľ prepravnej siete37) a prevádzkovateľ distribučnej siete9) je povinný sledovať a vyhodnocovať energetickú náročnosť prepravy a distribúcie plynu.
(7)
Prevádzkovateľ potrubia na prepravu pohonných látok a prevádzkovateľ potrubia na prepravu ropy38) je povinný sledovať a vyhodnocovať energetickú náročnosť prepravy pohonných látok a ropy.
(8)
Prevádzkovateľ verejného rozvodu tepla39) je povinný sledovať a vyhodnocovať energetickú účinnosť rozvodu tepla.
(9)
Prevádzkovateľ verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie40) je povinný sledovať a vyhodnocovať energetickú náročnosť prevádzky verejného vodovodu alebo prevádzky verejnej kanalizácie.
(10)
Prevádzkovatelia podľa odsekov 5 až 9 zašlú každoročne do 30. apríla výsledky svojho hodnotenia za predchádzajúci kalendárny rok prevádzkovateľovi monitorovacieho systému energetickej efektívnosti (ďalej len "prevádzkovateľ monitorovacieho systému").
§8 Dohoda o úspore energie
(1)
Dohoda o úspore energie je písomná dohoda medzi ministerstvom a fyzickou osobou - podnikateľom alebo právnickou osobou, ktorou sa fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba zaväzuje
a)
dosahovať dohodnutú úsporu energie alebo
b)
poskytovať informácie o svojich opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti.
(2)
Ministerstvo môže uzatvoriť dohodu o úspore energie s fyzickou osobou - podnikateľom alebo s právnickou osobou, ak jej uzatvorenie je v záujme plnenia cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020 a táto osoba
a)
o uzatvorenie dohody o úspore energie ministerstvo písomne požiada alebo
b)
na základe výzvy ministerstva s uzavretím dohody o úspore energie súhlasí.
(3)
Dohoda o úspore energie sa uzatvára na dobu určitú do 31. decembra 2020. Dohodnutú výšku úspory energie podľa odseku 1 písm. a) nie je možné počas platnosti dohody o úspore energie meniť.
(4)
Ministerstvo môže od dohody o úspore energie odstúpiť, ak zúčastnený subjekt neplní povinnosti, na splnenie ktorých sa dohodou o úspore energie zaviazal.
(5)
Zúčastnený subjekt môže od dohody o úspore energie odstúpiť, ak sa stane dohodnuté plnenie nemožným; plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok alebo s väčšími nákladmi.
§9 Obnova budov
(1)
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo dopravy") v spolupráci s ministerstvom vypracuje a každé tri roky aktualizuje dlhodobú stratégiu aktivizácie investícií do obnovy budov (ďalej len "stratégia"), ktorá obsahuje
a)
prehľad budov v členení podľa osobitného predpisu,41)
b)
nákladovo efektívny spôsob obnovy budov podľa kategórie budov a klimatickej oblasti,
c)
opatrenia na podporu nákladovo efektívnej hĺbkovej obnovy budov,
d)
dlhodobý plán obnovy verejných budov a súkromných budov na účely usmernenia investičných rozhodnutí individuálnych investorov, odvetvia stavebníctva a finančných inštitúcií,
e)
odhad očakávaných úspor energie a iných prínosov, najmä prínosov pre ekonomicky zaostávajúce regióny, energetickú bezpečnosť a zníženie emisií skleníkových plynov, podložený údajmi z monitorovacieho systému energetickej efektívnosti.
(2)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
hĺbkovou obnovou budovy uskutočnenie významnej obnovy budovy42) a významnej obnovy technického zariadenia budovy, ktorou sa dosiahne zaradenie budovy do minimálnej energetickej triedy požadovanej podľa osobitného predpisu,43) pri ktorej sa zohľadní životný cyklus jednotlivých prvkov budovy a ktorá sa uskutoční jednorazovo alebo postupne v súlade s projektovou dokumentáciou,44)
b)
významnou obnovou technického zariadenia budovy obnova technického systému vykurovania, prípravy teplej vody, vetrania, chladenia, osvetlenia budov a ich kombinácie,45) ktorej investičné náklady sú vyššie ako 50 % investičných nákladov na obstaranie nového porovnateľného technického zariadenia budovy.
(3)
Stratégiu a aktualizáciu stratégie podľa odseku 1 schvaľuje vláda.
(4)
Ministerstvo predkladá Komisii aktualizáciu stratégie podľa odseku 3 v termíne predkladania akčného plánu podľa § 4 ods. 1 písm. c).
§10 Obnova budov ústredných orgánov štátnej správy
(1)
Ministerstvo dopravy v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy a verejnými subjektmi vypracúva každoročne plán obnovy relevantných budov (ďalej len "plán obnovy") na nasledujúci kalendárny rok, aspoň v rozsahu plnenia cieľa úspor energie budov podľa odseku 3 písm. a).
(2)
Relevantnou budovou sa na účely tohto zákona rozumie budova podľa osobitného predpisu46) v správe5) ústredného orgánu štátnej správy, ktorá k 1. januáru príslušného kalendárneho roka nespĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy podľa osobitného predpisu44) a ktorej celková podlahová plocha je väčšia ako 250 m2.
(3)
Plán obnovy obsahuje najmä
a)
cieľ úspor energie budov zodpovedajúci ročnej obnove vo výške troch percent zo súčtu celkovej podlahovej plochy relevantných budov,
b)
spôsob výpočtu cieľa úspor energie budov,
c)
zoznam budov určených na obnovu v nasledujúcom kalendárnom roku, ktorý obsahuje
1.
návrh obnovy budovy podľa jednotlivých opatrení,
2.
celkovú podlahovú plochu budovy,
3.
zdroje financovania obnovy budovy,
4.
plánovanú úsporu energie budovy,
5.
osobu zodpovednú za uskutočnenie obnovy budovy.
(4)
Pri tvorbe plánu obnovy sa zohľadňuje najmä
a)
najhoršia energetická hospodárnosť budovy,
b)
najvyššia celková spotreba energie budovy,
c)
potenciál úspory energie budovy,
d)
doba užívania budovy,
e)
vek budovy,
f)
dlhodobá využiteľnosť budovy,
g)
špecifické náklady na jednotku úspory energie vyčíslené na základe odborného odhadu,
h)
možnosti financovania obnovy budovy,
i)
miera ekonomickej výkonnosti regiónu.
(5)
Plán obnovy schvaľuje vláda.
(6)
Ministerstvo dopravy vedie zoznam relevantných budov, zverejňuje ho na svojom webovom sídle a každoročne ho aktualizuje do 31. decembra. V zozname podľa prvej vety sa pre každú relevantnú budovu uvádza
a)
celková podlahová plocha budovy,
b)
energetická hospodárnosť budovy.
(7)
(8)
Ústredné orgány štátnej správy sú povinné každoročne do 28. februára poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému v elektronickej podobe údaje na monitorovanie energetickej náročnosti verejných budov, ktoré spravujú5) a ktoré boli významne obnovené42) v predchádzajúcom kalendárnom roku; energetickou náročnosťou verejnej budovy sa na účely tohto zákona rozumie pomer nameranej ročnej spotreby energie vo verejnej budove a celkovej podlahovej plochy verejnej budovy.
(9)
Povinnosť podľa odseku 8 sa nevzťahuje na poskytovanie údajov, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu.51)
(10)
Prevádzkovateľ monitorovacieho systému každoročne do 31. marca vypracuje a predloží ministerstvu správu z monitorovania energetickej náročnosti verejných budov podľa odseku 8.
(11)
Ministerstvo alebo ním určená organizácia každoročne
a)
zverejňuje správu podľa odseku 10 na svojom webovom sídle,
b)
overí na základe monitorovania energetickej náročnosti verejných budov dosiahnutú úsporu energie štatisticky významného podielu obnovených budov podľa odseku 8.
§11 Spotreba energie v budovách
(1)
Vlastník budovy s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 1000 m2 s ústredným teplovodným vykurovaním alebo so spoločnou prípravou teplej vody je povinný
a)
zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulovaný vykurovací systém v budove,
b)
vybaviť vykurovací systém automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči, v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach s dlhodobým pobytom osôb,52)
c)
zabezpečiť a udržiavať hydraulicky vyregulované rozvody teplej vody,
d)
vybaviť rozvody tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou.
(2)
Vlastník budovy s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 1000 m2 je povinný poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému elektronicky súbor údajov o celkovej spotrebe energie a o opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ak o to prevádzkovateľ monitorovacieho systému požiada, a to najneskôr do 90 dní od doručenia žiadosti o poskytnutie súboru údajov.
(3)
Vlastník budovy je povinný účtovať každému nájomcovi náklady na spotrebu energie oddelene od nákladov na ostatné poskytované služby, ak celková podlahová plocha budovy, v ktorej sa priestor prenajíma, je väčšia ako 1000 m2 a spotreba energie nájomcu je meraná oddelene samostatným určeným meradlom.53)
(4)
Za splnenie povinností podľa odsekov 1 až 3 v bytovom dome zodpovedá spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome alebo správca.54) Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome je povinný umožniť spoločenstvu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome alebo správcovi splniť povinnosti podľa odsekov 1 až 3, inak zodpovedá za vzniknutú škodu.
(5)
Povinnosti podľa odseku 4 sa vzťahujú aj na správcu55) a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v budove, ktorá nemá charakter bytového domu.
(6)
Povinnosti podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na
a)
budovy, na ktoré sa nevzťahujú postupy a opatrenia energetickej hospodárnosti budov podľa osobitného predpisu,47)
b)
stavby pre obranu štátu a bezpečnosť štátu okrem bytových budov a administratívnych budov,
c)
d)
budovy chránené podľa osobitného predpisu.51)
(7)
Povinnosť podľa odseku 1 písm. d) sa nevzťahuje na rozvody tepla alebo rozvody teplej vody, ak
a)
sú v projektovej dokumentácii rozvody tepla určené na vykurovanie priestoru alebo na temperovanie priestoru,
b)
je obmedzená funkčnosť armatúr,
c)
je potrebné dochladiť teplonosnú látku pod určenú teplotu alebo
d)
sa preukáže energetickým auditom, že vybaviť rozvody tepla alebo rozvody teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou nie je technicky možné, nákladovo primerané a vzhľadom na dlhodobý potenciál úspory tepla efektívne.
§12 Energetický audítor
(1)
Energetickým audítorom je fyzická osoba zapísaná v zozname energetických audítorov.
(2)
Ministerstvo alebo ním určená organizácia vedie, pravidelne aktualizuje a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam energetických audítorov, ktorý obsahuje
a)
meno a priezvisko,
b)
adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu,
c)
dátum vykonania skúšky odbornej spôsobilosti na výkon činnosti energetického audítora (ďalej len "skúška odbornej spôsobilosti") alebo dátum zápisu do zoznamu energetických audítorov,
d)
dátum vydania potvrdenia o zápise do zoznamu energetických audítorov,
e)
dátum absolvovania aktualizačnej odbornej prípravy.
(3)
Na žiadosť energetického audítora ministerstvo alebo organizácia určená ministerstvom v zozname energetických audítorov zverejnenom podľa odseku 2 uvedie
a)
adresu zamestnávateľa energetického audítora,
b)
telefónne číslo energetického audítora alebo jeho zamestnávateľa,
c)
adresu elektronickej pošty energetického audítora alebo jeho zamestnávateľa.
(4)
Podmienkou na zápis do zoznamu energetických audítorov je úspešné absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti.
(5)
Skúšku odbornej spôsobilosti môže vykonať žiadateľ, ktorý má
a)
ukončené úplné stredné odborné vzdelanie technického zamerania alebo ukončené vysokoškolské vzdelanie technického zamerania, ekonomického zamerania alebo prírodovedného smeru so zameraním na matematiku, fyziku alebo chémiu a
b)
odbornú prax v oblasti energetického poradenstva alebo technicko-ekonomických analýz pri premene energie, distribúcii energie alebo spotrebe energie
1.
päť rokov pri ukončení úplného stredného odborného vzdelania,
2.
tri roky pri ukončení vysokoškolského vzdelania prvého stupňa,
3.
dva roky pri ukončení vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
(6)
Vzdelanie sa preukazuje kópiou dokladov o ukončení vzdelania podľa odseku 5 písm. a)
(7)
Odborná prax sa preukazuje kópiou dokladov o odbornej praxi. Doklad o odbornej praxi môže žiadateľ nahradiť čestným vyhlásením.
(8)
Úspešné absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti.
(9)
Ministerstvo alebo ním určená organizácia zapíše fyzickú osobu do zoznamu energetických audítorov do 30 dní odo dňa úspešného absolvovania skúšky odbornej spôsobilosti a vydá jej o tom potvrdenie.
(10)
Energetický audítor je povinný zúčastňovať sa aspoň raz za tri roky aktualizačnej odbornej prípravy. Prvýkrát sa zúčastní aktualizačnej odbornej prípravy najneskôr do troch rokov odo dňa zápisu do zoznamu energetických audítorov.
(11)
Energetický audítor je povinný každoročne do 31. marca zaslať prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov z každého ním vykonaného energetického auditu za predchádzajúci kalendárny rok.
(12)
Ministerstvo alebo ním určená organizácia vyčiarkne energetického audítora zo zoznamu energetických audítorov, ak
a)
energetický audítor o to písomne požiadal,
b)
vyčiarknutie navrhol orgán dozoru podľa § 27 ods. 1 písm. e) a bolo preukázané, že energetický audítor
1.
sa nezúčastnil aktualizačnej odbornej prípravy podľa odseku 10,
2.
pri výkone energetického auditu nedodržal ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 31 ods. 1 písm. g) prvého bodu,
c)
energetický audítor ani na výzvu prevádzkovateľa monitorovacieho systému nezaslal súbor údajov podľa odseku 11,
d)
energetický audítor zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
(13)
Ministerstvo alebo ním určená organizácia zapíše fyzickú osobu, ktorá bola vyčiarknutá zo zoznamu energetických audítorov podľa odseku 12 písm. b) alebo písm. c), do zoznamu energetických audítorov po úspešnom opätovnom absolvovaní skúšky odbornej spôsobilosti.
(14)
Nezúčastnenie sa aktualizačnej odbornej prípravy podľa odseku 10, nezaslanie súboru údajov podľa odseku 11 ani na výzvu prevádzkovateľa monitorovacieho systému, alebo nedodržanie ustanovení všeobecne záväzného právneho predpisu podľa § 31 ods. 1 písm. g) prvého bodu pri výkone energetického auditu sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia.58)
§13 Výkon činnosti energetického audítora
(1)
Energetický audit vykonáva energetický audítor ako
a)
podnikanie podľa osobitného predpisu59) alebo
b)
zamestnanec fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá vykonáva energetický audit ako podnikanie podľa osobitného predpisu.59)
(2)
Energetický audítor môže aj bez splnenia podmienok podľa odseku 1 vykonať energetický audit pre veľký podnik, ak je u neho v pracovnom pomere.
(3)
Energetický audit môže vykonať aj osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo sídlo na území iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak je držiteľom oprávnenia na výkon činnosti energetického audítora podľa právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
§14 Energetický audit
(1)
Veľký podnik je povinný zabezpečiť vykonanie
a)
energetického auditu aspoň raz za štyri roky alebo
b)
energetického auditu, ktorý je súčasťou zavedeného certifikovaného systému energetického manažérstva60) alebo systému environmentálneho manažérstva,61) vypracovaného osobou podľa § 13 v rozsahu podľa § 31 ods. 1 písm. g) druhého bodu.
(2)
Výstupom z energetického auditu je písomná správa z energetického auditu a súhrnný informačný list.
(3)
Ministerstvo alebo ním určená organizácia zverejňuje na svojom webovom sídle súhrnný informačný list poskytnutý prevádzkovateľovi monitorovacieho systému podľa odseku 7, ak
a)
vypracovanie energetického auditu bolo financované alebo spolufinancované z verejných prostriedkov62) alebo
b)
veľký podnik o to požiadal.
(4)
Súhrnný informačný list obsahuje
a)
názov a sídlo auditovaného verejného subjektu alebo obchodné meno, identifikačné číslo a sídlo auditovaného veľkého podniku,
b)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu alebo obdobného pobytu energetického audítora, ktorý vykonal energetický audit,
c)
zoznam opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti navrhnutých v písomnej správe z energetického auditu,
d)
predpokladané úspory energie dosiahnuté opatreniami podľa písmena c),
e)
predpokladané finančné náklady na realizáciu opatrení podľa písmena c),
f)
iné údaje z písomnej správy z energetického auditu určené auditovaným verejným subjektom alebo auditovaným veľkým podnikom na zverejnenie.
(5)
Písomná správa z energetického auditu a súhrnný informačný list nesmú obsahovať ustanovenia zamedzujúce ich poskytnutie poskytovateľovi energetickej služby.
(6)
Veľký podnik je povinný uchovávať písomnú správu z energetického auditu a podklady použité pri energetickom audite do vykonania ďalšieho energetického auditu podľa odseku 1.
(7)
Veľký podnik je povinný poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému elektronicky súbor údajov pre monitorovací systém a súhrnný informačný list najneskôr do 30 dní od vyhotovenia súhrnného informačného listu.
(8)
Veľký podnik je povinný poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému písomnú správu z energetického auditu na účel overenia postupu pri výkone energetického auditu, obsahu písomnej správy z energetického auditu a súhrnného informačného listu do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti prevádzkovateľa monitorovacieho systému.
(9)
Mikropodnik, malý podnik a stredný podnik,6) ktorý zabezpečil vykonanie energetického auditu spolufinancovaného z verejných prostriedkov alebo z podporných programov financovaných z prostriedkov medzinárodných finančných inštitúcií, je povinný
a)
uchovávať písomnú správu z energetického auditu a súhrnný informačný list do vykonania ďalšieho energetického auditu,
b)
poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému na účel overenia postupu pri výkone energetického auditu, obsahu písomnej správy z energetického auditu a súhrnného informačného listu písomnú správu z energetického auditu najneskôr do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti prevádzkovateľa monitorovacieho systému,
c)
zaslať prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov pre monitorovací systém a súhrnný informačný list do 30 dní od vyhotovenia súhrnného informačného listu.
(10)
Ministerstvo alebo organizácia určená ministerstvom posúdi postup pri výkone energetického auditu, obsah písomnej správy z energetického auditu a súhrnného informačného listu na základe písomnej správy z energetického auditu zaslanej prevádzkovateľovi monitorovacieho systému podľa odseku 8 a odseku 9 písm. b).
§15 Energetická služba
(1)
Energetická služba je služba poskytovaná na základe zmluvy uzatvorenej medzi poskytovateľom energetickej služby a prijímateľom energetickej služby, v dôsledku ktorej dochádza k preukázateľne overiteľným a merateľným alebo k odhadnuteľným úsporám energie a k zlepšeniu energetickej efektívnosti a ktorá umožňuje dosiahnuť finančnú alebo materiálnu výhodu pre všetky zmluvné strany získanú energeticky účinnejšou technológiou alebo činnosťou, ktorá zahŕňa prevádzku, údržbu alebo kontrolu potrebnú na poskytnutie energetickej služby.
(2)
Energetická služba sa poskytuje ako
a)
podporná energetická služba,
b)
energetická služba s garantovanou úsporou energie (ďalej len "garantovaná energetická služba").
(3)
Za energetickú službu sa nepovažuje
a)
samostatná dodávka energie na základe zmluvy podľa osobitného predpisu,63)
(4)
Poskytovanie energetickej služby sa nepovažuje za regulovanú činnosť podľa osobitného predpisu.66)
(5)
Distribútor energie a dodávateľ energie je povinný umožniť vykonávanie opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti, ktorých výsledkom je absolútne zníženie spotreby energie na základe zníženia mernej spotreby energie.
(6)
Prijímateľ energetickej služby je povinný poskytovateľovi energetickej služby poskytnúť všetky informácie potrebné na poskytnutie energetickej služby.
(7)
Ministerstvo vypracúva a predkladá Komisii každé tri roky v termíne predkladania akčného plánu podľa § 4 ods. 1 písm. c) hodnotenie rozvoja energetických služieb, obsahujúce aktuálny stav rozvoja energetických služieb, existujúce bariéry rozvoja energetických služieb, predpoklady a návrh podporných opatrení na odstránenie bariér rozvoja energetických služieb na najbližšie tri roky a hodnotenie kvality poskytovania energetických služieb v Slovenskej republike.
(8)
Ministerstvo vypracúva hodnotenie podľa odseku 7 v spolupráci so záujmovými združeniami právnických osôb67) a profesijnými komorami pôsobiacimi v oblasti energetickej efektívnosti.
§16 Podporná energetická služba
(1)
Podporná energetická služba je energetická služba poskytovaná na základe zmluvy uzatvorenej medzi poskytovateľom podpornej energetickej služby a prijímateľom podpornej energetickej služby, predmetom ktorej je
a)
poradenská a informačná činnosť o možnostiach úspor energie pre prijímateľa podpornej energetickej služby,
b)
vzdelávanie a školenie zamestnancov prijímateľa podpornej energetickej služby o zlepšovaní energetickej efektívnosti,
c)
optimalizácia prevádzky a nákladov zariadenia alebo budovy vo vlastníctve prijímateľa podpornej energetickej služby,
d)
energetický manažment pre prijímateľa podpornej energetickej služby okrem zavedeného systému energetického manažérstva,60) alebo
(2)
Poskytovateľ podpornej energetickej služby je povinný oznámiť ministerstvu do 30 dní začiatok, zmenu alebo ukončenie poskytovania podpornej energetickej služby. O splnení oznamovacej povinnosti podľa prvej vety vydá ministerstvo poskytovateľovi podpornej energetickej služby do 30 dní potvrdenie.
(3)
Oznámenie a potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti podľa odseku 2 obsahuje
a)
meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby - podnikateľa, alebo obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo a štatutárny orgán právnickej osoby,
b)
dátum začiatku, zmeny alebo ukončenia poskytovania podpornej energetickej služby.
(4)
Poskytovateľ podpornej energetickej služby zasiela každoročne do 31. marca prevádzkovateľovi monitorovacieho systému informácie za predchádzajúci kalendárny rok o
a)
počte poskytnutých podporných energetických služieb,
b)
predpokladaných vplyvoch poskytnutých podporných energetických služieb na zlepšenie energetickej efektívnosti a na zvyšovanie úspor energie,
c)
dosiahnutých úsporách energie poskytnutím podpornej energetickej služby.
(5)
Ministerstvo vedie, pravidelne aktualizuje a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam poskytovateľov podpornej energetickej služby, ktorý obsahuje
a)
meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby - podnikateľa, alebo obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo a štatutárny orgán právnickej osoby,
b)
vymedzenie činnosti podľa odseku 1,
c)
dátum začiatku, zmeny alebo ukončenia poskytovania podpornej energetickej služby.
§17 Garantovaná energetická služba
(1)
Garantovanou energetickou službou je energetická služba poskytovaná na základe zmluvy o energetickej efektívnosti s garantovanou úsporou energie (ďalej len "zmluva o energetickej efektívnosti").
(2)
Zmluva o energetickej efektívnosti musí mať písomnú formu.
(3)
Zmluvou o energetickej efektívnosti je zmluva uzatvorená medzi poskytovateľom garantovanej energetickej služby a prijímateľom garantovanej energetickej služby, na základe ktorej je poskytovateľovi garantovanej energetickej služby odplata za poskytnuté služby uhrádzaná podľa toho, či skutočne dosiahol zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti, a ktorej predmetom je
a)
spracovanie energetickej analýzy a realizácia opatrení navrhnutých v energetickej analýze,
b)
spracovanie energetického auditu a realizácia opatrení navrhnutých v energetickom audite,
c)
návrh a príprava uceleného projektu zameraného na energetickú efektívnosť (ďalej len "projekt"), ktorý obsahuje najmä
1.
analýzu existujúceho stavu,
2.
návrh opatrení,
3.
projektovanie a realizáciu opatrení, inštaláciu projektu a skúšobnú prevádzku,
4.
zabezpečenie a preukazovanie dosahovania garantovaných úspor,
5.
financovanie projektu,
d)
prevádzka a údržba energetických zariadení68) vrátane školenia používateľa, monitorovania a prevádzky systému,
e)
monitorovanie a hodnotenie spotreby energie po prijatí opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti,
f)
zabezpečenie palív a energie na účel poskytovania výkonov najmä v oblasti kvality vnútornej klímy v budovách, osvetlenia a prevádzky zariadení, ktoré spotrebúvajú energiu,
g)
dodávka energetických zariadení alebo
h)
dlhodobá záruka prevádzky inštalovaného nového zariadenia a dosahovaných úspor.
(4)
Zmluvne určenými hodnotami zlepšenia energetickej efektívnosti sú
a)
garantované úspory energie,
b)
dĺžka trvania zmluvného vzťahu,
c)
výška investície pri rekonštrukcii, prevádzke alebo údržbe zariadenia alebo obnove, prevádzke alebo údržbe budovy, ktorá je predmetom garantovanej energetickej služby, a
d)
iné dohodnuté kritérium súvisiace s úsporou energie, najmä
1.
zlepšenie funkčnosti zariadenia,
2.
zlepšenie energetickej účinnosti zariadenia,
3.
zlepšenie energetickej hospodárnosti budovy,
4.
zníženie ceny za poskytované služby,
5.
zníženie prevádzkových nákladov a nákladov na energiu.
§18 Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor
(1)
Zmluva o energetickej efektívnosti, ktorej prijímateľom garantovanej energetickej služby je verejný subjekt, je zmluvou o energetickej efektívnosti pre verejný sektor. Predmetom zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor je zlepšenie energetickej efektívnosti budovy alebo zariadenia. Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor nemôže mať dôsledky na výšku dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu.68a)
(2)
Zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor musí obsahovať
a)
zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti,
b)
záruku garantovaných úspor energie počas trvania zmluvy alebo dátum, kedy sa má zmluvne určená hodnota zlepšenia energetickej efektívnosti dosiahnuť,
c)
referenčnú spotrebu energie v energetickom a finančnom vyjadrení,
d)
prepočet garantovaných úspor energie, ak sa zmenia vstupné parametre oproti referenčnej spotrebe energie,
e)
povinnosti zmluvných strán, ak sa nedosiahnu zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti,
f)
povinnosti zmluvných strán, ak sa prekročia zmluvne určené hodnoty zlepšenia energetickej efektívnosti, a spôsob použitia peňažného rozdielu,
g)
povinnosť poskytovateľa garantovanej energetickej služby predkladať prijímateľovi garantovanej energetickej služby aspoň raz ročne správu o vyhodnotení zmluvne určených hodnôt zlepšenia energetickej efektívnosti,
h)
povinnosť prijímateľa garantovanej energetickej služby uhradiť cenu garantovanej energetickej služby v určenom termíne a spôsob úhrady,
i)
spôsob a formu platieb za služby, úspory a investície,
j)
spôsob financovania garantovanej energetickej služby, ktorý nemá dôsledky na výšku dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu,68a)
k)
zodpovednosť poskytovateľa garantovanej energetickej služby za správnosť projektu a za realizáciu navrhnutých opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti,
l)
povinnosť prijímateľa garantovanej energetickej služby zabezpečiť podmienky na realizáciu opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti,
m)
povinnosť prijímateľa garantovanej energetickej služby zabezpečiť správne prevádzkovanie dodanej technológie, zariadenia alebo budovy,
n)
dobu vykonávania opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti,
o)
rozsah a podmienky prenechania majetku68b) vo vlastníctve alebo v správe prijímateľa garantovanej energetickej služby poskytovateľovi garantovanej energetickej služby,
p)
spôsob a termín nadobudnutia inštalovaného zariadenia do vlastníctva alebo správy prijímateľa garantovanej energetickej služby; termín nadobudnutia inštalovaného zariadenia musí byť dohodnutý najneskôr dňom jeho odovzdania do prevádzky,
q)
dobu, na ktorú sa zmluva uzatvára,
r)
ustanovenia o meraní a overovaní dosiahnutých garantovaných úspor energie,
s)
ustanovenia o kontrolách kvality,
t)
ustanovenia zahŕňajúce rovnocenné požiadavky do všetkých subdodávateľských zmlúv s tretími stranami,
u)
povinnosť dokumentovať všetky zmeny uskutočnené počas projektu,
v)
podmienky odstúpenia od zmluvy a výpovednú lehotu zmluvy, ak bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú; výpovedná lehota nemôže byť dlhšia ako jeden rok od doručenia výpovede a začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená výpoveď,
w)
popis stavu, v akom má byť majetok vo vlastníctve alebo v správe prijímateľa garantovanej energetickej služby ku dňu skončenia zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor.
(3)
Ak sa zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor predčasne ukončí z dôvodov na strane poskytovateľa garantovanej energetickej služby, prijímateľ garantovanej energetickej služby je povinný poskytovateľovi garantovanej energetickej služby uhradiť účtovnú hodnotu investičných nákladov vynaložených ku dňu ukončenia zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor zníženú o náklady na uvedenie majetku do riadneho stavu s ohľadom na bežné opotrebenie a o dodatočné náklady na prevádzku a údržbu majetku, ktoré vzniknú v súvislosti s ukončením zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor v súlade s podmienkami zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor.
(4)
Ak sa zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor predčasne ukončí z dôvodu na strane prijímateľa garantovanej energetickej služby, prijímateľ garantovanej energetickej služby je povinný poskytovateľovi garantovanej energetickej služby uhradiť účtovnú hodnotu investičných nákladov vynaložených ku dňu ukončenia zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, náklady poskytovateľa garantovanej energetickej služby z povinných platieb v prospech tretích osôb v súvislosti s ukončením zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, avšak len v rozsahu trhovej platby, a ušlý zisk v súlade s podmienkami zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor.
(5)
Ak sa zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor predčasne ukončí z dôvodu, ktorý nie je na strane poskytovateľa garantovanej energetickej služby ani na strane prijímateľa garantovanej energetickej služby, alebo na základe dohody prijímateľa garantovanej energetickej služby a poskytovateľa garantovanej energetickej služby, prijímateľ garantovanej energetickej služby je povinný poskytovateľovi garantovanej energetickej služby uhradiť účtovnú hodnotu investičných nákladov vynaložených ku dňu ukončenia zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor a náklady poskytovateľa garantovanej energetickej služby z povinných platieb v prospech tretích osôb v súvislosti s ukončením zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, avšak len v rozsahu trhovej platby v súlade s podmienkami zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor.
(6)
Ministerstvo na svojom webovom sídle zverejní vzor zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor vrátane metodiky na prípravu a realizáciu garantovanej energetickej služby pre verejný sektor, ktoré vypracuje ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Ak je zmluva o energetickej efektívnosti pre verejný sektor v súlade so vzorom zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor a metodikou na prípravu a realizáciu garantovanej energetickej služby pre verejný sektor, považuje sa za zmluvu o energetickej efektívnosti pre verejný sektor, ktorá nemá dôsledky na výšku dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu.
§19 Poskytovateľ garantovanej energetickej služby
(1)
Garantovanú energetickú službu môže poskytovať
a)
držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby podľa odseku 3 alebo
b)
energetický audítor.
(2)
Činnosť poskytovateľa garantovanej energetickej služby možno vykonávať ako
a)
podnikanie podľa osobitného predpisu59) alebo
b)
zamestnanec fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá vykonáva činnosť poskytovateľa garantovanej energetickej služby ako podnikanie podľa osobitného predpisu.59)
(3)
Úspešné absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti na výkon činnosti poskytovateľa garantovanej energetickej služby sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby.
(4)
Skúšku odbornej spôsobilosti na výkon činnosti poskytovateľa garantovanej energetickej služby môže vykonať žiadateľ, ktorý má
a)
ukončené úplné stredné odborné vzdelanie technického zamerania alebo ukončené vysokoškolské vzdelanie technického zamerania, ekonomického zamerania alebo prírodovedného smeru so zameraním na matematiku, fyziku alebo chémiu,
b)
odbornú prax v oblasti energetického poradenstva alebo technicko-ekonomických analýz pri premene energie, distribúcii energie alebo spotrebe energie
1.
päť rokov pri ukončení úplného stredného odborného vzdelania,
2.
tri roky pri ukončení vysokoškolského vzdelania prvého stupňa,
3.
dva roky pri ukončení vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.
(5)
Vzdelanie sa preukazuje kópiou dokladov o ukončení vzdelania podľa odseku 4 písm. a).
(6)
Odborná prax sa preukazuje kópiou dokladov o odbornej praxi. Doklad o odbornej praxi môže žiadateľ nahradiť čestným vyhlásením.
(7)
Garantovanú energetickú službu môže poskytovať aj osoba, ktorá má trvalý pobyt alebo sídlo na území iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak je držiteľom oprávnenia na poskytovanie garantovanej energetickej služby podľa právnych predpisov iného členského štátu Európskej únie alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.
(8)
Držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby je povinný zúčastňovať sa aspoň raz za tri roky aktualizačnej odbornej prípravy. Prvýkrát sa zúčastní aktualizačnej odbornej prípravy najneskôr do troch rokov odo dňa vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti.
(9)
Držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby alebo energetický audítor je povinný do 30 dní oznámiť ministerstvu
a)
dátum začiatku poskytovania garantovanej energetickej služby spolu s údajmi podľa odseku 11,
b)
dátum zmeny alebo ukončenia poskytovania garantovanej energetickej služby.
(10)
O splnení oznamovacej povinnosti podľa odseku 9 vydá ministerstvo poskytovateľovi garantovanej energetickej služby do 30 dní potvrdenie, ktoré obsahuje údaje podľa odseku 11.
(11)
Ministerstvo vedie, pravidelne aktualizuje a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam poskytovateľov garantovanej energetickej služby, ktorý obsahuje
a)
meno, priezvisko, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby - podnikateľa, alebo obchodné meno, identifikačné číslo, sídlo a štatutárny orgán právnickej osoby,
b)
dátum vydania osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby alebo osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa § 12 ods. 8,
c)
dátum začiatku, zmeny alebo ukončenia poskytovania garantovanej energetickej služby.
(12)
Ministerstvo vedie, pravidelne aktualizuje a na svojom webovom sídle zverejňuje zoznam držiteľov osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby, ktorý obsahuje
a)
meno a priezvisko,
b)
dátum vykonania skúšky odbornej spôsobilosti na výkon činnosti poskytovateľa garantovanej energetickej služby,
c)
dátum absolvovania aktualizačnej odbornej prípravy.
(13)
Poskytovateľ garantovanej energetickej služby zasiela každoročne do 31. marca prevádzkovateľovi monitorovacieho systému informácie za predchádzajúci kalendárny rok o
a)
počte poskytnutých garantovaných energetických služieb,
b)
počte nových zmlúv o energetickej efektívnosti,
c)
súhrnnom množstve úspor energie a finančných prostriedkov z poskytnutých garantovaných energetických služieb.
(14)
Nezúčastnenie sa aktualizačnej odbornej prípravy podľa odseku 8 alebo § 12 ods. 10 alebo nezaslanie informácií podľa odseku 13 pri výkone činnosti poskytovateľa garantovanej energetickej služby sa považuje za osobitne závažné porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia.58)
§20 Informovanosť o energetických službách a energetickej efektívnosti
(1)
Ministerstvo určí organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá na svojom webovom sídle zverejňuje prehľadné informácie o energetických službách, a to najmä o
a)
postupoch pri poskytovaní energetickej služby,
b)
postupoch pri uzatváraní zmlúv podľa § 15 ods. 1,
c)
dostupných vzorových zmluvách a ustanoveniach o energetickej službe, ktoré by mali byť obsiahnuté v zmluvách podľa § 15 ods. 1, s cieľom zaručiť práva koncových odberateľov,
d)
finančných nástrojoch, stimuloch, grantoch a pôžičkách na podporu projektov energetickej služby v oblasti energetickej efektívnosti,
e)
kontaktných miestach určených na podporu a propagáciu energetickej služby poskytujúcich informácie podľa písmen a) až d),
f)
ponukách na vypracovanie energetickej služby a potrebách poskytnutia energetickej služby,
g)
dostupných vzorových zmluvách a ustanoveniach o energetickej službe pre verejný sektor.
(2)
Ministerstvo určí organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá na svojom webovom sídle zverejňuje informácie o
a)
dostupných podporných mechanizmoch v oblasti energetickej efektívnosti,
b)
finančných a právnych rámcoch v oblasti energetickej efektívnosti,
c)
možnostiach účasti bánk a iných finančných inštitúcií na financovaní opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti prostredníctvom vytvorenia verejno-súkromných partnerstiev,
d)
prínosoch a skúsenostiach z praxe prijímania opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti,
e)
energetickej efektívnosti, ktoré sú primerané a cielené v rámci poradenstva koncovým odberateľom a konečným spotrebiteľom.
(3)
Ministerstvo určí organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá v spolupráci s orgánmi miestnej štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy podporuje informačné aktivity a aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia verejnosti a odbornej prípravy v oblasti energetickej efektívnosti.
§21 Informovanosť v tepelnej energetike
(1)
Dodávateľ tepla, ktorý dodáva teplo na vykurovanie, na chladenie, alebo v teplej vode koncovému odberateľovi tepla, a dodávateľ tepla, ktorý dodáva teplo na vykurovanie, na chladenie, alebo v teplej vode koncovému odberateľovi tepla, ktorý rozpočíta množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi tepla,69) je povinný poskytovať koncovému odberateľovi tepla
a)
jasné a zrozumiteľné informácie o spôsobe vyúčtovania dodaného tepla vo vyúčtovacej faktúre a v priebežnej informácii o dodávke tepla,
b)
priebežnú informáciu o dodávke tepla za predchádzajúce fakturačné obdobie, ak o to koncový odberateľ tepla požiada a ak je to nákladovo primerané a vzhľadom na dlhodobý potenciál úspory tepla efektívne,
c)
možnosť bezodplatného zasielania priebežnej informácie o dodávke tepla a vyúčtovacej faktúry v elektronickej podobe,
d)
informácie o výhodách určeného meradla pri inštalácii a výmene určeného meradla.
(2)
Priebežná informácia o dodávke tepla obsahuje
a)
informácie o aktuálne fakturovanej cene dodaného tepla,
b)
informácie o porovnaní aktuálneho množstva dodaného tepla a množstva tepla dodaného za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku v písomnej forme, a ak je to možné, aj v grafickej forme,
c)
kontaktné údaje organizácií, ktoré poskytujú informácie o dostupných opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti pri spotrebe tepla, chladu a teplej vody a o technických špecifikáciách zariadení využívajúcich teplo, chlad a teplú vodu.
(3)
Dodávateľ tepla, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla na vykurovanie, na chladenie alebo v teplej vode konečnému spotrebiteľovi tepla, koncový odberateľ tepla, ktorý rozpočítava dodané teplo na vykurovanie, na chladenie, alebo v teplej vode konečnému spotrebiteľovi tepla, alebo osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu,70) sú povinní poskytovať konečnému spotrebiteľovi tepla
a)
jasné a zrozumiteľné informácie o spôsobe rozpočítania množstva dodaného alebo vyrobeného tepla konečnému spotrebiteľovi tepla vo vyúčtovacej faktúre a v priebežnej informácii o dodávke alebo výrobe tepla,
b)
priebežnú informáciu o dodávke alebo výrobe tepla za predchádzajúce fakturačné obdobie, ak o to konečný spotrebiteľ tepla požiada a ak je to nákladovo primerané a vzhľadom na dlhodobý potenciál úspory tepla efektívne,
c)
možnosť bezodplatného zasielania priebežnej informácie o dodávke alebo výrobe tepla a vyúčtovacej faktúry v elektronickej podobe,
d)
informácie o výhodách určeného meradla pri inštalácii a výmene určeného meradla.
(4)
Priebežná informácia o dodávke alebo výrobe tepla obsahuje
a)
náležitosti podľa odseku 2,
b)
informácie o aktuálnej cene vyrobeného tepla,
c)
informácie o porovnaní aktuálneho množstva vyrobeného tepla a množstva tepla vyrobeného za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku v písomnej forme, a ak je to možné, aj v grafickej forme.
§22 Informovanosť koncového odberateľa elektriny a koncového odberateľa plynu
(1)
Dodávateľ elektriny je aspoň raz ročne vo vyúčtovacej faktúre a v materiáli zasielanom súčasne s vyúčtovacou faktúrou povinný
a)
poskytnúť koncovému odberateľovi elektriny informácie podľa osobitného predpisu,71)
b)
informovať koncového odberateľa elektriny riadne a úplne o skutočnej spotrebe elektriny za dané obdobie alebo o údajoch o dodávke elektriny určených typovým diagramom dodávky,
c)
porovnať súčasnú spotrebu elektriny koncového odberateľa elektriny a spotrebu elektriny koncového odberateľa elektriny za rovnaké obdobie spotreby elektriny v predchádzajúcom roku, ak je to možné, v grafickej podobe, ak je dodávateľovi elektriny známa skutočná spotreba elektriny za predchádzajúce obdobie,
d)
porovnať súčasnú spotrebu elektriny koncového odberateľa elektriny a spotrebu elektriny referenčného koncového odberateľa elektriny v podobnej kategórii odberu,
e)
uviesť súhrnné údaje za jednotlivé vyúčtovacie obdobia za tri predchádzajúce roky alebo za obdobie od nadobudnutia platnosti zmluvy o dodávke elektriny, ak je kratšie ako tri roky.
(2)
Dodávateľ plynu je aspoň raz ročne vo vyúčtovacej faktúre a v materiáli zasielanom súčasne s vyúčtovacou faktúrou povinný
a)
informovať koncového odberateľa plynu riadne a úplne o cene za dodávku plynu,
b)
informovať koncového odberateľa plynu riadne a úplne o skutočnej spotrebe plynu za dané obdobie alebo o údajoch o dodávke plynu určených typovým diagramom dodávky,
c)
porovnať súčasnú spotrebu plynu koncového odberateľa plynu a spotrebu plynu koncového odberateľa plynu za rovnaké obdobie spotreby plynu v predchádzajúcom roku, ak je to možné, v grafickej podobe, ak je dodávateľovi plynu známa skutočná spotreba plynu za predchádzajúce obdobie,
d)
porovnať súčasnú spotrebu plynu koncového odberateľa plynu a spotrebu plynu referenčného koncového odberateľa plynu v podobnej kategórii odberu,
e)
uviesť súhrnné údaje za jednotlivé vyúčtovacie obdobia za tri predchádzajúce roky, alebo za obdobie od nadobudnutia platnosti zmluvy o dodávke plynu, ak je kratšie ako tri roky.
(3)
Dodávateľ plynu nie je povinný poskytovať informácie podľa odseku 2 písm. b) až d), ak ide o koncového odberateľa plynu so spotrebou plynu nepresahujúcou 2110 kWh za predchádzajúcich 12 mesiacov.
(4)
Dodávateľ elektriny a dodávateľ plynu zasiela odberateľovi elektriny v domácnosti72) alebo odberateľovi plynu v domácnosti73) bezodplatne raz za štvrť roka v elektronickej podobe informačný materiál podľa odseku 5, ak o jeho zasielanie odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ plynu v domácnosti požiada.
(5)
Informačný materiál podľa odseku 4 obsahuje
a)
poučenie o spôsobe získania informácií podľa § 25 písm. v) a
b)
porovnanie zmenených cien na základe údajov podľa osobitného predpisu74) a informácií podľa § 25 písm. v) druhého a tretieho bodu.
§23 Informácie z inteligentného meracieho systému
(1)
Dodávateľ elektriny poskytuje koncovému odberateľovi elektriny, ktorý má nainštalovaný inteligentný merací systém,75) elektronicky informácie
a)
o dobe odberu elektriny meranej týmto zariadením,
b)
potrebné na vyúčtovanie založené na skutočnej spotrebe elektriny,
c)
o histórii spotreby elektriny umožňujúce koncovému odberateľovi elektriny vlastnú kontrolu spotreby elektriny v členení
1.
súhrnné údaje za jednotlivé vyúčtovacie obdobia za tri predchádzajúce kalendárne roky alebo za obdobie od nadobudnutia platnosti zmluvy o dodávke elektriny, ak je kratšie ako tri roky, alebo za obdobie od inštalácie a uvedenia inteligentného meracieho systému do prevádzky, ak je kratšie ako tri roky a inteligentný merací systém bol uvedený do prevádzky po nadobudnutí platnosti zmluvy o dodávke elektriny,
2.
podrobné údaje o odbere elektriny v rozsahu každodenného dvadsaťštyrihodinového priebehu spotreby za dva predchádzajúce kalendárne roky alebo za obdobie od nadobudnutia platnosti zmluvy o dodávke elektriny, ak je kratšie ako dva roky, alebo za obdobie od inštalácie a uvedenia inteligentného meracieho systému do prevádzky, ak je kratšie ako dva roky a inteligentný merací systém bol uvedený do prevádzky po nadobudnutí platnosti zmluvy o dodávke elektriny.
(2)
Dodávateľ plynu poskytuje koncovému odberateľovi plynu, ktorý má nainštalovaný inteligentný merací systém,76) elektronicky informácie
a)
o dobe odberu plynu meranej týmto zariadením,
b)
potrebné na vyúčtovanie založené na skutočnej spotrebe plynu,
c)
o histórii spotreby plynu umožňujúce koncovému odberateľovi plynu vlastnú kontrolu spotreby plynu v členení
1.
súhrnné údaje za jednotlivé vyúčtovacie obdobia za tri predchádzajúce kalendárne roky alebo za obdobie od nadobudnutia platnosti zmluvy o dodávke plynu, ak je kratšie ako tri roky, alebo za obdobie od inštalácie a uvedenia inteligentného meracieho systému do prevádzky, ak je kratšie ako tri roky a inteligentný merací systém bol uvedený do prevádzky po nadobudnutí platnosti zmluvy o dodávke plynu,
2.
podrobné údaje o odbere plynu v rozsahu každodenného dvadsaťštyrihodinového priebehu spotreby za dva predchádzajúce kalendárne roky alebo za obdobie od nadobudnutia platnosti zmluvy o dodávke plynu, ak je kratšie ako dva roky, alebo za obdobie od inštalácie a uvedenia inteligentného meracieho systému do prevádzky, ak je kratšie ako dva roky a inteligentný merací systém bol uvedený do prevádzky po nadobudnutí platnosti zmluvy o dodávke plynu.
(3)
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný
a)
poskytnúť údaje podľa odseku 1 dodávateľovi elektriny,
b)
zabezpečiť pri poskytovaní údajov podľa odseku 1 cez rozhranie inteligentného meracieho systému, aby tieto údaje boli súčasťou inteligentného meracieho systému.
(4)
Prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný
a)
poskytnúť údaje podľa odseku 2 dodávateľovi plynu,
b)
zabezpečiť pri poskytovaní údajov podľa odseku 2 cez rozhranie inteligentného meracieho systému, aby tieto údaje boli súčasťou inteligentného meracieho systému.
§24 Monitorovanie, vyhodnocovanie a overovanie národného cieľa
(1)
Prevádzkovateľ monitorovacieho systému monitoruje, vyhodnocuje a overuje plnenie národného cieľa pomocou monitorovacieho systému.
(2)
Poskytovatelia údajov do monitorovacieho systému sú povinní sledovať, vyhodnocovať a každoročne do 31. marca zaslať prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o svojej celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok, ak tento zákon v § 11 ods. 2 neustanovuje inak.
(3)
Poskytovateľom údajov do monitorovacieho systému je
a)
ústredný orgán štátnej správy a organizácia v jeho zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti okrem subjektov uvedených v § 26,
b)
obec, vyšší územný celok a organizácia v ich zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti,
c)
dodávateľ energie,
d)
prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ prepravnej siete a distribútor energie,
e)
vlastník budovy s celkovou podlahovou plochou väčšou ako 1000 m2,
f)
spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo správca,54)
g)
zúčastnený subjekt.
(4)
Dodávateľ energie zašle každoročne do 31. marca prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o svojich koncových odberateľoch alebo konečných spotrebiteľoch a ich celkovej spotrebe energie za predchádzajúci kalendárny rok alebo za predchádzajúce zúčtovacie obdobie.
(5)
Zúčastnený subjekt zašle každoročne do 31. januára prevádzkovateľovi monitorovacieho systému, na účely vypracovania akčného plánu, správy o energetickej efektívnosti a ekonomicko-technického hodnotenia, súbor údajov o ním vykonaných opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti a o dosiahnutých úsporách energie za predchádzajúci kalendárny rok a zverejní ich na svojom webovom sídle alebo požiada prevádzkovateľa monitorovacieho systému o ich zverejnenie na webovom sídle prevádzkovateľa monitorovacieho systému.
(6)
Ústredný orgán štátnej správy je povinný každoročne do 15. mája poskytnúť prevádzkovateľovi monitorovacieho systému elektronicky údaje o verejných budovách v jeho správe5) významne obnovených v predchádzajúcom kalendárnom roku.
(7)
Povinnosti podľa odsekov 2 až 6 sa nevzťahujú na poskytovanie údajov, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu51) alebo sú predmetom obchodného tajomstva.
§25 Podporné činnosti energetickej efektívnosti
Ministerstvo určí organizáciu vo svojej pôsobnosti, ktorá
a)
je prevádzkovateľom monitorovacieho systému podľa § 24,
b)
vykonáva skúšky odbornej spôsobilosti a vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa § 12 ods. 8 a § 19 ods. 3,
c)
vykonáva aktualizačnú odbornú prípravu podľa § 12 ods. 10 a § 19 ods. 8,
d)
vyhodnocuje výsledky hodnotenia poskytnuté podľa § 7 ods. 10 súhrnne za Slovenskú republiku,
e)
vyhodnocuje súbory údajov o vykonaných energetických auditoch podľa § 12 ods. 11,
f)
sleduje, vyhodnocuje a zverejňuje na svojom webovom sídle údaje o energetickej efektívnosti v jednotlivých sektoroch,
g)
h)
informuje na svojom webovom sídle a prostredníctvom dostupných hromadných informačných prostriedkov o možnostiach prípravy na skúšky odbornej spôsobilosti, skúškach odbornej spôsobilosti a aktualizačnej odbornej príprave podľa osobitných predpisov,77)
i)
navrhuje fyzickým osobám - podnikateľom a právnickým osobám dohody o úspore energie a iné trhovo orientované systémy zamerané na energetickú efektívnosť,
j)
zabezpečuje výmenu informácií vo verejnej správe o najlepších postupoch v oblasti energetickej efektívnosti,
k)
spolupracuje s Komisiou pri výmene informácií o najlepších postupoch v oblasti energetickej efektívnosti,
l)
zverejňuje na svojom webovom sídle prípustné opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti, na zlepšenie energetickej efektívnosti a všeobecný rámec merania a overovania úspor energie,
m)
vydáva zoznam vhodných opatrení na zvýšenie energetickej účinnosti a opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti pri verejnom obstarávaní,
n)
vypracúva usmernenia, ktoré môžu slúžiť pri zadávaní zákaziek podľa osobitného predpisu78) ako hodnotiace kritérium z hľadiska environmentálnej charakteristiky alebo efektívnosti prevádzkových nákladov pri obstarávaní
1.
energeticky významných výrobkov79) v najvyššej triede energetickej efektívnosti,
2.
pneumatík80) v najvyššej triede úspornosti palív,
3.
výrobkov s označením podľa osobitného predpisu,81)
4.
služieb, pri ktorých sa používajú iba výrobky podľa prvého až tretieho bodu,
5.
verejných budov alebo obstarávaní obnovy verejných budov spĺňajúcich minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť,44)
6.
balíka energeticky významných výrobkov79) tak, aby energetická účinnosť celého balíka bola vyššia ako energetická účinnosť jednotlivých výrobkov v rámci tohto balíka,
o)
poskytuje mikropodnikom, malým podnikom a stredným podnikom6) informácie o
1.
možnostiach využitia podporných schém energetickej efektívnosti,
2.
možnostiach podporných programov na vypracovanie a realizáciu energetického auditu,
3.
systéme energetického manažérstva60) a jeho pomoci pri podnikaní,
p)
poskytuje informácie domácnostiam o podporných schémach energetickej efektívnosti a o možnostiach poskytnutia a o vhodnosti energetických auditov pre budovy a domácnosti,
q)
meria, kontroluje a overuje štatisticky významný podiel opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti vykonaných poskytovateľmi údajov do monitorovacieho systému,
r)
navrhuje opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti konečných spotrebiteľov vrátane domácností, a to najmä opatrenia na
1.
podporu zmeny správania konečného spotrebiteľa a koncového odberateľa,
2.
zlepšenie informovania konečných spotrebiteľov a spotrebiteľských organizácií počas zavádzania inteligentných meracích systémov o nákladovo efektívnych a jednoduchých zmenách vo využívaní energie,
s)
informuje verejný subjekt o možnostiach realizácie opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti v jeho pôsobnosti, najmä o
1.
opatreniach na úsporu energie a opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti, najmä pre oblasť budov,
2.
možnostiach zavedenia systému energetického manažérstva60) a využívania energetických auditov,
3.
možnostiach využívania energetickej služby na financovanie opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a na zlepšenie energetickej efektívnosti z dlhodobého hľadiska,
4.
možnostiach obstarávania výrobkov, služieb a budov s vysokou energetickou efektívnosťou,
5.
možnosti uzatvorenia dlhodobých zmlúv o energetickej efektívnosti pri výzvach na predkladanie ponúk týkajúcich sa zákaziek na poskytovanie služieb s významným energetickým obsahom,
t)
informuje vlastníka nájomného bytu na účel sociálneho bývania82) najmä o
1.
opatreniach na úsporu energie a opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti, najmä pre oblasť budov,
2.
možnostiach zavedenia systému energetického manažérstva60) a využívania energetických auditov,
3.
možnostiach využívania energetickej služby na financovanie opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a na zlepšenie energetickej efektívnosti z dlhodobého hľadiska,
u)
pomáha obciam a vyšším územným celkom pri vypracovaní plánov energetickej efektívnosti,
v)
poskytuje koncovému odberateľovi elektriny a koncovému odberateľovi plynu
1.
informácie o dostupných opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti,
2.
porovnateľné profily spotreby koncových odberateľov elektriny v rovnakej kategórii spotreby elektriny,
3.
porovnateľné profily spotreby koncových odberateľov plynu v rovnakej kategórii spotreby plynu,
4.
technické špecifikácie elektrických spotrebičov a spotrebičov plynu.
§26 Ochrana zvláštnych záujmov
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ozbrojené sily Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, Slovenská informačná služba a Národný bezpečnostný úrad sledujú, vyhodnocujú a každoročne do 31. marca zasielajú prevádzkovateľovi monitorovacieho systému
a)
údaje o svojej celkovej spotrebe energie a o celkovej spotrebe energie organizácií v ich zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ak tieto údaje nepodliehajú ochrane podľa osobitného predpisu,51)
b)
informácie o opatreniach umožňujúcich dosiahnuť úspory energie organizácií v ich zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ak tieto informácie nepodliehajú ochrane podľa osobitného predpisu,51)
c)
údaje o výške úspor energie na základe opatrení podľa písmena b) organizácií v ich zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ak tieto údaje nepodliehajú ochrane podľa osobitného predpisu.51)
§27 Dozor
(1)
Dozor nad dodržiavaním tohto zákona vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia83) (ďalej len "inšpekcia"), ktorá
a)
kontroluje dodržiavanie tohto zákona,
b)
ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a kontroluje ich plnenie,
c)
prejednáva priestupky a iné správne delikty,
d)
ukladá pokuty,
e)
predkladá ministerstvu alebo ním určenej organizácii návrh na vyčiarknutie energetického audítora zo zoznamu energetických audítorov,
f)
oznamuje na účely zrušenia živnostenského oprávnenia príslušným orgánom skutočnosti podľa § 12 ods. 14 a § 19 ods. 14,
g)
kontroluje prevádzkovanie monitorovacieho systému.
(2)
Dozor nad dodržiavaním tohto zákona v zariadeniach slúžiacich na zabezpečenie obrany štátu a bezpečnosti štátu a v objektoch a zariadeniach v pôsobnosti subjektov podľa § 26 vykonávajú inšpektori podľa osobitného predpisu.84)
§28 Priestupky
(1)
Priestupku sa dopustí ten, kto ako
a)
vlastník budovy
1.
nezabezpečí a neudržiava hydraulicky vyregulovaný vykurovací systém v budove podľa § 11 ods. 1 písm. a),
2.
nevybaví vykurovací systém automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči podľa § 11 ods. 1 písm. b),
3.
nezabezpečí a neudržiava hydraulicky vyregulované rozvody teplej vody podľa § 11 ods. 1 písm. c),
4.
nevybaví rozvody tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou podľa § 11 ods. 1 písm. d),
5.
neposkytne prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o celkovej spotrebe energie a o opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ak o to prevádzkovateľ monitorovacieho systému požiada podľa § 11 ods. 2,
6.
neúčtuje každému nájomcovi náklady na spotrebu energie oddelene od nákladov na ostatné poskytované služby podľa § 11 ods. 3,
b)
koncový odberateľ tepla nesplní povinnosť podľa § 21 ods. 3.
(2)
Inšpekcia môže uložiť za priestupok podľa odseku 1 pokutu do 1000 eur.
(3)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.85)
§29 Iné správne delikty
(1)
Iného správneho deliktu sa dopustí fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá ako
a)
výrobca elektriny alebo výrobca tepla pri výstavbe, prevádzke, rekonštrukcii alebo modernizácii zariadenia na výrobu elektriny, zariadenia na výrobu tepla alebo zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny a tepla nezabezpečí energetickú účinnosť premeny energie podľa § 7 ods. 1,
b)
výrobca elektriny nepreukáže energetickým auditom možnosť dodávky využiteľného tepla podľa § 7 ods. 2,
c)
výrobca tepla, ktorý nevyrába teplo v zariadení na kombinovanú výrobu elektriny a tepla, nepreukáže energetickým auditom možnosť dodávky elektriny podľa § 7 ods. 4,
d)
prevádzkovateľ prenosovej sústavy, prevádzkovateľ distribučnej sústavy, prevádzkovateľ prepravnej siete, prevádzkovateľ distribučnej siete, prevádzkovateľ potrubia na prepravu pohonných látok, prevádzkovateľ potrubia na prepravu ropy, prevádzkovateľ verejného rozvodu tepla, alebo prevádzkovateľ verejného vodovodu, alebo verejnej kanalizácie nezašle prevádzkovateľovi monitorovacieho systému výsledky hodnotenia podľa § 7 ods. 10,
e)
vlastník budovy, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa § 11 ods. 4 alebo správca podľa § 11 ods. 4 a 5
1.
nezabezpečí a neudržiava hydraulicky vyregulovaný vykurovací systém v budove podľa § 11 ods. 1 písm. a),
2.
nevybaví vykurovací systém automatickou reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči podľa § 11 ods. 1 písm. b),
3.
nezabezpečí a neudržiava hydraulicky vyregulované rozvody teplej vody podľa § 11 ods. 1 písm. c),
4.
nevybaví rozvody tepla a teplej vody vhodnou tepelnou izoláciou podľa § 11 ods. 1 písm. d),
5.
neposkytne prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov o celkovej spotrebe energie a o opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ak o to prevádzkovateľ monitorovacieho systému požiada podľa § 11 ods. 2,
6.
neúčtuje každému nájomcovi náklady na spotrebu energie oddelene od nákladov na ostatné poskytované služby podľa § 11 ods. 3,
f)
energetický audítor
1.
nezúčastní sa aktualizačnej odbornej prípravy podľa § 12 ods. 10,
2.
nezašle súbor údajov z každého ním vykonaného energetického auditu podľa § 12 ods. 11,
3.
neuvedie v súhrnnom informačnom liste náležitosti podľa § 14 ods. 4,
4.
vypracuje písomnú správu z energetického auditu alebo súhrnný informačný list, ktoré obsahujú ustanovenie podľa § 14 ods. 5,
5.
neuvedie v písomnej správe z energetického auditu náležitosti podľa § 31 ods. 1 písm. g) druhého bodu,
g)
veľký podnik
1.
nezabezpečí vykonanie energetického auditu podľa § 14 ods. 1,
2.
neuchová písomnú správu z energetického auditu alebo podklady použité pri energetickom audite podľa § 14 ods. 6,
3.
neposkytne súbor údajov pre monitorovací systém alebo súhrnný informačný list podľa § 14 ods. 7,
4.
neposkytne prevádzkovateľovi monitorovacieho systému písomnú správu z energetického auditu podľa § 14 ods. 8,
h)
mikropodnik, malý podnik alebo stredný podnik6)
1.
neuchová správu z energetického auditu alebo súhrnný informačný list podľa § 14 ods. 9 písm. a),
2.
neposkytne prevádzkovateľovi monitorovacieho systému písomnú správu z energetického auditu podľa § 14 ods. 9 písm. b),
3.
nezašle súbor údajov pre monitorovací systém alebo súhrnný informačný list podľa § 14 ods. 9 písm. c),
i)
poskytovateľ podpornej energetickej služby nezašle prevádzkovateľovi monitorovacieho systému informácie podľa § 16 ods. 4,
j)
poskytovateľ garantovanej energetickej služby
1.
sa nezúčastní aktualizačnej odbornej prípravy podľa § 19 ods. 8,
2.
nezašle prevádzkovateľovi monitorovacieho systému informácie podľa § 19 ods. 13,
3.
neoznámi začiatok, zmenu alebo ukončenie poskytovania garantovanej energetickej služby podľa § 19 ods. 9,
k)
dodávateľ tepla, ktorý dodáva teplo na vykurovanie, na chladenie, alebo v teplej vode koncovému odberateľovi tepla, alebo dodávateľ tepla, ktorý dodáva teplo na vykurovanie, na chladenie, alebo v teplej vode koncovému odberateľovi tepla, ktorý rozpočíta množstvo dodaného tepla konečnému spotrebiteľovi tepla, nesplní povinnosť podľa § 21 ods. 1,
l)
dodávateľ tepla, ktorý rozpočítava množstvo dodaného tepla na vykurovanie, na chladenie alebo v teplej vode konečnému spotrebiteľovi tepla, koncový odberateľ tepla, ktorý rozpočítava dodané teplo na vykurovanie, na chladenie, alebo v teplej vode konečnému spotrebiteľovi tepla alebo osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa osobitného predpisu,70) nesplní povinnosť podľa § 21 ods. 3,
m)
n)
o)
prevádzkovateľ distribučnej sústavy nesplní povinnosť podľa § 23 ods. 3,
p)
prevádzkovateľ distribučnej siete nesplní povinnosť podľa § 23 ods. 4,
q)
poskytovateľ údajov do monitorovacieho systému podľa § 24 ods. 3 písm. b) až d) nesplní povinnosť podľa § 24 ods. 2,
r)
dodávateľ energie nezašle prevádzkovateľovi monitorovacieho systému súbor údajov podľa § 24 ods. 4.
(2)
Inšpekcia uloží pokutu za iný správny delikt podľa odseku 1
a)
písm. a) až c), e), i), písm. j) tretieho bodu od 300 eur do 1000 eur,
b)
písm. d), f), písm. g) druhého až štvrtého bodu, písm. h), písm. j) prvého a druhého bodu, písm. k) až r) od 500 eur do 5000 eur,
c)
písm. g) prvého bodu od 5000 eur do 30 000 eur.
(3)
Pokutu za správny delikt podľa odseku 1 inšpekcia uloží opakovane, ak povinnosť nebola splnená v určenej lehote.
(4)
Inšpekcia pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť konania, spôsob spáchania iného správneho deliktu, jeho trvanie, následky a opakovanie.
(5)
Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď inšpekcia zistila iný správny delikt, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k inému správnemu deliktu došlo.
(6)
Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
§30 Spoločné ustanovenia
(1)
Na konanie vo veciach upravených týmto zákonom sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
(2)
Osoba, ktorá je podľa tohto zákona povinná zverejňovať údaje na svojom webovom sídle, poskytne na požiadanie osoby so zdravotným postihnutím tieto údaje aj v prístupnej forme podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.86)
§31 Splnomocňovacie ustanovenia
(1)
Ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví
a)
náležitosti, rozsah, obsah a podrobnosti ekonomicko-technického hodnotenia podľa § 4 ods. 1 písm. e),
b)
v oblasti určovania cieľov energetickej efektívnosti podľa § 5
1.
postup pri výpočte národného cieľa, úspor energie na plnenie národného cieľa a úspor energie na plnenie cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2016 a cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2020,
2.
životnosť opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a spôsob zohľadnenia životnosti pri výpočtoch podľa prvého bodu,
3.
prepočítavacie koeficienty celkovej spotreby energie na rovnakú fyzikálnu jednotku,
c)
v oblasti energetickej účinnosti zdrojov a rozvodov energie podľa § 7
1.
spôsob výpočtu energetickej účinnosti premeny energie a hodnoty energetickej účinnosti premeny energie podľa § 7 ods. 1,
2.
rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti prenosu a distribúcie elektriny, energetickej náročnosti prepravy a distribúcie plynu a prepravy pohonných látok a ropy, energetickej účinnosti rozvodu tepla a energetickej náročnosti prevádzky verejného vodovodu a prevádzky verejnej kanalizácie,
d)
v oblasti obnovy budov ústredných orgánov štátnej správy podľa § 10
1.
štruktúru údajov na monitorovanie energetickej náročnosti verejných budov podľa § 10 ods. 8,
2.
rozsah správy z monitorovania energetickej náročnosti verejných budov podľa § 10 ods. 10,
3.
metodiku výpočtu úspor energie dosiahnutých obnovou verejných budov,
e)
technické požiadavky na tepelnú izoláciu rozvodov tepla a teplej vody podľa § 11 ods. 1 písm. d),
f)
obsah žiadosti o absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti, zriadenie a činnosť skúšobnej komisie, rozsah, priebeh a spôsob vyhodnotenia skúšky odbornej spôsobilosti a vzor osvedčenia o odbornej spôsobilosti podľa § 12,
g)
v oblasti energetického auditu podľa § 14
1.
postup pri výkone energetického auditu,
2.
obsah písomnej správy z energetického auditu,
3.
formu súhrnného informačného listu,
4.
súbor údajov pre monitorovací systém,
h)
podrobnosti o forme oznámenia a potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti o začiatku, zmene alebo ukončení poskytovania podpornej energetickej služby podľa § 16 ods. 2,
i)
obsah žiadosti o absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby, zriadenie a činnosť skúšobnej komisie, rozsah, priebeh a spôsob vyhodnotenia skúšky odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby, vzor osvedčenia o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby a podrobnosti o forme oznámenia a potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti o začiatku, zmene alebo ukončení poskytovania garantovanej energetickej služby podľa § 19,
j)
podrobnosti o súbore údajov poskytovaných do monitorovacieho systému, o zásadách a pravidlách monitorovacieho systému, o spôsobe monitorovania údajov a spracovaní informácií podľa § 24.
(2)
Ministerstvo dopravy vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví podrobnosti o pláne obnovy podľa § 10 ods. 1.
§32 Prechodné ustanovenia
(1)
Ministerstvo predloží Komisii
a)
akčný plán podľa § 4 ods. 1 písm. c) prvýkrát do 30. apríla 2017,
b)
správu o energetickej efektívnosti podľa § 4 ods. 1 písm. d) prvýkrát do 30. apríla 2015,
c)
ekonomicko-technické hodnotenie podľa § 4 ods. 1 písm. e) prvýkrát do 31. decembra 2015.
(2)
Ministerstvo vyhodnotí plnenie cieľa u konečného spotrebiteľa do roku 2016 do 30. apríla 2017.
(3)
Ministerstvo vyhodnotí plnenie cieľov podľa § 5 ods. 3 písm. a) a b) prvýkrát do 30. apríla 2015.
(4)
Ministerstvo zverejní na svojom webovom sídle predpokladané úspory energie podľa § 5 ods. 3 písm. c) prvýkrát do 30. apríla 2015.
(5)
Ministerstvo predloží Komisii
a)
komplexné posúdenie podľa § 6 ods. 1 prvýkrát do 31. decembra 2015,
b)
tepelnú mapu Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 5 prvýkrát do 31. decembra 2015.
(6)
Povinnosť podľa § 7 ods. 2 sa nevzťahuje na výstavbu, rekonštrukciu alebo modernizáciu zariadení na výrobu elektriny, v súvislosti s ktorými sa začalo stavebné konanie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
(7)
Ministerstvo dopravy v spolupráci s ministerstvom vypracuje stratégiu v rozsahu podľa
a)
§ 9 ods. 1 písm. a) do 31. decembra 2014,
b)
§ 9 ods. 1 písm. b) až e) do 30. apríla 2017.
(8)
Ministerstvo dopravy vypracuje plán obnovy podľa § 10 ods. 1 prvýkrát do 31. decembra 2014.
(9)
Za relevantnú budovu podľa § 10 ods. 2 sa do 8. júla 2015 považuje budova podľa osobitného predpisu46) v správe5) ústredného orgánu štátnej správy, ktorá k 1. januáru nespĺňa minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budovy podľa osobitného predpisu44) a ktorej celková podlahová plocha je väčšia ako 500 m2.
(10)
Ministerstvo dopravy zverejní na svojom webovom sídle zoznam relevantných budov podľa § 10 ods. 6 prvýkrát do 31. decembra 2014.
(11)
Prevádzkovateľ monitorovacieho systému predloží správu podľa § 10 ods. 10 prvýkrát do 31. marca 2015.
(12)
Ministerstvo alebo ním určená organizácia zverejní na svojom webovom sídle správu podľa § 10 ods. 11 prvýkrát do 31. marca 2015.
(13)
Vlastník budovy je povinný splniť povinnosti podľa § 11 ods. 1 do 31. decembra 2015. Ak vlastník budovy realizuje opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti podľa § 11 ods. 2 vo väčšom rozsahu, ako ustanovuje tento zákon, alebo vymení rozvody tepla a teplej vody po dobe životnosti, je povinný splniť povinnosti podľa § 11 ods. 1 do 31. decembra 2017.
(14)
Povinnosť podľa § 11 ods. 1 písm. d) sa nevzťahuje na existujúce rozvody tepla a teplej vody, na ktoré nie je možné nainštalovať tepelnú izoláciu bez zásahu do nosnej konštrukcie stavby alebo bez stavebnej úpravy ohlásenej podľa osobitného predpisu.87)
(15)
Energetický audit vykonaný podľa doterajších predpisov sa považuje za energetický audit podľa tohto zákona.
(16)
Energetický audítor zapísaný v zozname energetických audítorov podľa doterajších predpisov sa považuje za energetického audítora podľa tohto zákona.
(17)
Veľký podnik, ktorý vznikol alebo sa stal veľkým podnikom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je povinný zabezpečiť vykonanie energetického auditu podľa § 14 ods. 1 najneskôr do 5. decembra 2015.
(18)
Podporné energetické služby a garantované energetické služby poskytované na základe zmluvy uzatvorenej pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona možno poskytovať za podmienok podľa doterajších predpisov do 31. decembra 2015.
(19)
Zmluvy uzatvorené podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti. Ustanovenia zmluvy o energetickej efektívnosti uzatvorenej pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom, sú účastníci zmluvy o energetickej efektívnosti povinní uviesť do súladu s týmto zákonom do 31. decembra 2015.
(20)
Ministerstvo vypracuje hodnotenie rozvoja energetických služieb podľa § 15 ods. 7 prvýkrát do 30. apríla 2017.
(21)
Monitorovací systém efektívnosti pri používaní energie podľa doterajších predpisov sa považuje za monitorovací systém podľa tohto zákona.
§32a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2019
Zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor uzavreté pred 1. februárom 2019 zostávajú v platnosti.
§33 Záverečné ustanovenie
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§34 Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
čl. I zákona č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 17/2007 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z. a zákona č. 69/2013 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 429/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuje postup pri výkone energetického auditu, obsah písomnej správy a súbor údajov na monitorovanie efektívnosti pri používaní energie,
3.
vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 587/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah žiadosti o absolvovanie skúšky odbornej spôsobilosti na výkon činnosti energetického audítora, zriadenie a činnosť skúšobnej komisie, rozsah skúšky, priebeh skúšky, spôsob vyhodnotenia skúšky a vzor osvedčenia o odbornej spôsobilosti,
4.
vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 175/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o súbore údajov o odberateľoch alebo spotrebiteľoch energie,
5.
vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 428/2010 Z. z., ktorou sa ustanovuje rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti a energetickej náročnosti,
6.
vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 282/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na tepelnú izoláciu rozvodov tepla a teplej vody,
7.
vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 337/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje energetická účinnosť premeny energie pri prevádzke, rekonštrukcii a budovaní zariadenia na výrobu elektriny a zariadenia na výrobu tepla.
Čl. II
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z. z., zákona č. 288/1997 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 70/1998 Z. z., zákona č. 76/1998 Z. z., zákona č. 126/1998 Z. z., zákona č. 129/1998 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 161/1998 Z. z., zákona č. 178/1998 Z. z., zákona č. 179/1998 Z. z., zákona č. 194/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 264/1999 Z. z., zákona č. 119/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 236/2000 Z. z., zákona č. 238/2000 Z. z., zákona č. 268/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 279/2001 Z. z., zákona č. 488/2001 Z. z., zákona č. 554/2001 Z. z., zákona č. 261/2002 Z. z., zákona č. 284/2002 Z. z., zákona č. 506/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 219/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 423/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 586/2003 Z. z., zákona č. 602/2003 Z. z., zákona č. 347/2004 Z. z., zákona č. 350/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 544/2004 Z. z., zákona č. 578/2004 Z. z., zákona č. 624/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 725/2004 Z. z., zákona č. 8/2005 Z. z., zákona č. 93/2005 Z. z., zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 470/2005 Z. z., zákona č. 473/2005 Z. z., zákona č. 491/2005 Z. z., zákona č. 555/2005 Z. z., zákona č. 567/2005 Z. z., zákona č. 124/2006 Z. z., zákona č. 126/2006 Z. z., zákona č. 17/2007 Z. z., zákona č. 99/2007 Z. z., zákona č. 193/2007 Z. z., zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 577/2007 Z. z., zákona č. 112/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 448/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 568/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 249/2011 Z. z., zákona č. 324/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 392/2011 Z. z., zákona č. 395/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z., zákona č. 321/2012 Z. z., zákona č. 351/2012 Z. z., zákona č. 314/2012 Z. z., zákona č. 447/2012 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 95/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z., zákona č. 182/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z. a zákona č. 219/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V prílohe č. 2 - VIAZANÉ ŽIVNOSTI v skupine 213 - Stavebníctvo živnosť poradové číslo 15 znie:
| Por. Čís. | Živnosť | Preukaz spôsobilosti | Poznámka | Zoznam |
|---|---|---|---|---|
| 15. | Výkon činnosti energetického audítora | - Osvedčenie o odbornej spôsobilosti energetického audítora | § 12 ods. 8 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
2.
V prílohe č. 2 - Viazané živnosti v skupine 213 - Stavebníctvo sa za živnosť s poradovým číslom 15 vkladá živnosť s poradovým číslom 15a, ktorá znie:
| Por. Čís. | Živnosť | Preukaz spôsobilosti | Poznámka | Zoznam |
|---|---|---|---|---|
| 15a. | Poskytovanie energetickej služby s garantovanou úsporou energie | - Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na poskytovanie garantovanej energetickej služby alebo osvedčenie o odbornej spôsobilosti energetického audítora | § 19 ods. 3 alebo § 12 ods. 8 zákona č. 321/2014 Z. z. |
Čl. III
Zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 99/2007 Z. z., zákona č. 309/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 184/2011 Z. z., zákona č. 251/2012 Z. z. a zákona č. 100/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 písm. a) sa vypúšťajú slová "na účel jeho predaja".
2.
V § 2 písm. s) sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo dodávateľ, ktorý dodané teplo rozpočítava konečným spotrebiteľom".
3.
V § 2 písm. z) sa vypúšťajú slová "vysoko účinnou".
4.
V § 16 ods. 1 sa slová "dodávku tepla" nahrádzajú slovom "teplo".
5.
V § 16 ods. 2 sa vypúšťa slovo "dodávky".
6.
V § 17 ods. 4 písm. d) a e) sa vypúšťa slovo "dodaného".
7.
V § 17 ods. 5 sa vypúšťa slovo "dodaného".
8.
V § 17 ods. 6 sa slovo "úrad" nahrádza slovom "ministerstvo".
9.
V § 17 ods. 7 sa slovo "zobrazuje" nahrádza slovom "zaznamenáva".
10.
V § 17 ods. 7 sa vypúšťa písmeno c).
11.
§ 17 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8)
Ak odberateľ písomne oznámi dodávateľovi, ktorý dodáva teplo v teplej úžitkovej vode, že existujúca budova bola významne obnovená14b) a súčasťou obnovy boli aj opatrenia na zníženie spotreby tepla na prípravu teplej úžitkovej vody, poskytne dodávateľ, ktorý dodáva teplo v teplej úžitkovej vode odberateľovi určené meradlo2) podľa odseku 1, ktoré okrem skutočnej spotreby tepla zaznamenáva aj časový priebeh spotreby tepla, najneskôr do jedného roka od doručenia písomného oznámenia o významnej obnove budovy.14b)“.
12.
V § 18 ods. 9 sa slovo "zobrazuje" nahrádza slovom "zaznamenáva".
13.
V § 18 ods. 9 sa vypúšťa písmeno c).
14.
V § 18 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
„(10)
Ak odberateľ písomne oznámi dodávateľovi, že existujúca budova bola významne obnovená,14b) poskytne dodávateľ odberateľovi určené meradlo2) podľa odseku 1, ktoré okrem skutočnej spotreby tepla zaznamenáva aj časový priebeh spotreby tepla, najneskôr do jedného roka od doručenia písomného oznámenia o významnej obnove budovy.14b)“.
Doterajší odsek 10 sa označuje ako odsek 11.
15.
V § 18 ods. 11 sa slová "dodaného tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad" nahrádzajú slovami "tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo".
16.
V § 25 sa odsek 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
zabezpečiť pri overovaní hospodárnosti podľa písmena c) preukázanie splnenia podmienky účinného centralizovaného zásobovania teplom.“.
17.
V § 25 ods. 4 sa za slová "písm. c)" vkladajú slová "a preukázanie splnenia podmienky účinného centralizovaného zásobovania teplom podľa odseku 2 písm. d)".
18.
V § 25 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5)
Výrobca tepla a dodávateľ sú povinní na vyžiadanie osoby odborne spôsobilej na vypracovanie energetického certifikátu16a) určiť faktor primárnej energie systému centralizovaného zásobovania teplom na účel zatriedenia budov do energetických tried podľa osobitného predpisu16b) a oznámiť ho žiadateľovi do 15 dní od doručenia žiadosti.“.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
Poznámky pod čiarou k odkazu 16a a 16b znejú:
„16a)
§ 6 zákona č. 555/2005 Z. z. v znení zákona č. 300/2012 Z. z.
16b)
§ 3 ods. 7 zákona č. 555/2005 Z. z. v znení zákona č. 300/2012 Z. z.“.
19.
V § 25 ods. 6 sa za slová "overovania hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení" vkladá čiarka a slová "postup pri výpočte preukazujúcom splnenie podmienky účinného centralizovaného zásobovania teplom".
20.
§ 25 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Postup pri výpočte faktora primárnej energie systému centralizovaného zásobovania teplom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.
21.
Za § 38a sa vkladá § 38aa, ktorý vrátane nadpisu znie:
§38aa Prechodné ustanovenie účinné od 1. decembra 2014
(1)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva činnosť podľa § 1 ods. 3 písm. c) je povinná zabezpečiť obstaranie, zapojenie, udržiavanie a overovanie určených meradiel podľa § 17 ods. 4 písm. b) najneskôr do 31. decembra 2016.
(2)
Do nadobudnutia účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného na základe zákona účinného od 1. decembra 2014 zostáva v platnosti a účinnosti vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla v znení vyhlášky č. 358/2009 Z. z.“.
Čl. IV
Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2010 Z. z., zákona č. 558/2010 Z. z., zákona č. 136/2011 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 373/2012 Z. z., zákona č. 30/2013 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z. a zákona č. 382/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 4 ods. 5 písm. b) sa slová "Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")" nahrádzajú slovami "prevádzkovateľovi monitorovacieho systému energetickej efektívnosti podľa osobitného predpisu11aa)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 11aa znie:
„11aa)
§ 24 ods. 1 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V § 4 ods. 5 písm. c) sa slovo "ministerstvu" nahrádza slovami "Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo")".
3.
§ 4a sa dopĺňa odsekmi 9 a 10, ktoré znejú:
„(9)
Funkčná skúška sa pre malý zdroj nevyžaduje; to neplatí, ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy písomne požiada výrobcu elektriny z malého zdroja o vykonanie funkčnej skúšky z dôvodu, že
a)
malý zdroj nespĺňa technické podmienky pripojenia,
b)
výrobca elektriny z malého zdroja nesplnil podmienku podľa odseku 2 písm. b), povinnosť podľa odseku 5 alebo povinnosť podľa odseku 6, alebo
c)
výrobca elektriny z malého zdroja vyrába elektrinu na inom zariadení ako na malom zdroji uvedenom v oznámení podľa odseku 6.
(10)
Výrobca elektriny z malého zdroja zabezpečí vykonanie funkčnej skúšky podľa odseku 9 bezodkladne po doručení písomnej žiadosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy.“.
4.
V § 5 ods. 13 sa za slovo "energie" vkladajú slová "alebo výrobcovi vyrábajúcemu elektrinu vysoko účinnou kombinovanou výrobou".
5.
V § 7 ods. 6 písm. b) sa slová " zariadenie výrobcu elektriny bolo pripojené do sústavy" nahrádzajú slovami "sa vyžaduje funkčná skúška".
6.
V § 8 sa vypúšťa odsek 10.
7.
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§8a Záruka pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou
(1)
Záruka pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou preukazuje, že elektrina, na ktorú sa záruka vzťahuje, je vyrobená vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
(2)
Záruku pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydá úrad v elektronickej podobe pre každú megawatthodinu výrobcovi elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou na základe žiadosti o registráciu v elektronickej databáze. Žiadosť o registráciu v elektronickej databáze obsahuje náležitosti podľa § 8 ods. 2.
(3)
Ak žiadosť o registráciu v elektronickej databáze nie je úplná, úrad vyzve žiadateľa, aby v ním určenej lehote žiadosť doplnil. Ak žiadateľ v určenej lehote žiadosť nedoplní, úrad konanie zastaví a žiadateľa v elektronickej databáze nezaregistruje.
(4)
Úrad
a)
eviduje záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou v elektronickej databáze,
b)
zrušuje záruku pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou,
c)
vykonáva dohľad nad prevodom záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
(5)
Záruka pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou platí 12 mesiacov od dátumu výroby elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
(6)
Záruku pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou možno previesť na iného účastníka trhu s elektrinou na základe zmluvy o prevode záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Množstvo elektriny zodpovedajúce zárukám pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktoré dodávateľ elektriny15c) previedol na iného účastníka trhu s elektrinou, sa odpočíta z podielu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou v jeho dodávke elektriny.
(7)
Na elektrinu, ktorá zodpovedá prevedenej záruke pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, sa nevzťahuje podpora podľa § 3 ods. 1 písm. c).
(8)
Záruka pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou po uplatnení dodávateľom elektriny alebo koncovým odberateľom elektriny15d) zaniká.
(9)
Záruka pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou obsahuje
a)
zdroj energie, z ktorého bola elektrina vyrobená,
b)
počiatočný a koncový dátum výroby elektriny,
c)
označenie, miesto, technológiu, inštalovaný elektrický výkon zariadenia, inštalovaný tepelný výkon zariadenia a celkový inštalovaný výkon zariadenia, v ktorom bola elektrina vyrobená,
d)
množstvo a výhrevnosť paliva, ktoré bolo použité v procese premeny na využiteľnú energiu,
e)
množstvo vyrobeného tepla a vykonanej mechanickej práce,
f)
miesto, dátum uvedenia zariadenia do prevádzky alebo dátum rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti energetického zariadenia a technológie kombinovanej výroby,
g)
spôsob využitia mechanickej práce a využiteľného tepla vyrobeného spoločne s elektrinou vyrobenou vysoko účinnou kombinovanou výrobou,
h)
údaje o mesačnej bilancii výroby a dodávky elektriny a výroby a dodávky tepla za predchádzajúci rok, ak bolo zariadenie prevádzkované v predchádzajúcom roku,
i)
výpočet úspor primárnej energie,
j)
množstvo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, na ktoré sa záruka pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vyžaduje,
k)
percentuálne vyjadrenú podporu zo štátneho rozpočtu,
l)
špecifikáciu nákladov na výrobu elektriny a výšku nákladov na výrobu jednej megawatthodiny,
m)
výšku investičnej pomoci alebo inej podpory z národného systému podpory a druh systému podpory, ak ju zariadenie výrobcu elektriny získalo,
n)
dátum vydania a štát, v ktorom bola záruka pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydaná,
o)
identifikačné číslo,
p)
ďalšie informácie na účely evidencie, ktorú vedie úrad.
(10)
Záruku pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydá úrad aj výrobcovi elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ak k žiadosti podľa odseku 2 priloží potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou.
(11)
Záruka pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorá bola vydaná v inom členskom štáte na základe mechanizmu zaručujúceho presnosť a spoľahlivosť vydávania záruk pôvodu, sa uznáva ako záruka pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou na účely tohto zákona. Záruku pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydanú v inom členskom štáte môže úrad odmietnuť uznať, ak existujú opodstatnené pochybnosti o jej presnosti, spoľahlivosti alebo vierohodnosti. V takom prípade úrad preverí pravosť záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou a vyzve žiadateľa, aby v lehote určenej úradom pochybnosti odstránil. Ak v určenej lehote nebudú pochybnosti odstránené, úrad záruku pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou neuzná.
(12)
Ak úrad záruku pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa odseku 11 neuzná, oznámi dôvody neuznania ministerstvu, ktoré informuje Európsku komisiu o dôvodoch neuznania záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydanej v inom členskom štáte.“.
8.
V § 14 odseky 1 a 2 znejú:
„(1)
Ministerstvo
a)
zabezpečuje, aby výpočet vysoko účinnej kombinovanej výroby bol vykonávaný nediskriminačne a zohľadňoval odlišnosti rôznych technológií výroby,
b)
predkladá na požiadanie Európskej komisie komplexné posúdenie národného potenciálu pre uplatnenie vysoko účinnej kombinovanej výroby,
c)
vypracúva ekonomicko-technické hodnotenie uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby v Slovenskej republike.
(2)
Ministerstvo vypracúva a zverejňuje na svojom webovom sídle komplexné posúdenie národného potenciálu pre uplatnenie vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktoré obsahuje
a)
posúdenie právnych predpisov upravujúcich podmienky podnikania, ktoré sa týkajú vysoko účinnej kombinovanej výroby,
b)
vyhodnotenie potreby využiteľného tepla a chladu vhodných na uplatnenie vysoko účinnou kombinovanou výrobou, vysoko účinnou kombinovanou výrobou malých a veľmi malých výkonov,
c)
prognózu rozvoja potreby využiteľného tepla a chladu na najbližších desať rokov,
d)
posúdenie potenciálu dodatočnej vysoko účinnej kombinovanej výroby obsahujúce plány výstavby nových a rekonštrukcie existujúcich zariadení vyrábajúcich odpadové teplo a návrh opatrení do roku 2020 a 2030, alebo v najbližších desiatich rokoch,
e)
návrh riešenia, ktorým sa zvýši podiel vysoko účinnej kombinovanej výroby na trhu s energiami do roku 2020 a 2030, alebo v najbližších desiatich rokoch,
f)
správu o pokroku pri dosahovaní podielu vysoko účinnej kombinovanej výroby, využívaní vysoko účinnej kombinovanej výroby a využívaní potenciálu vysoko účinnej kombinovanej výroby,
g)
odhadované množstvo úspor primárnej energie,
h)
efektívnosť vynaloženia nákladov zohľadňujúcich národné záväzky prijaté v súvislosti so záväzkami v oblasti klimatických zmien, ktoré prijala Európska únia podľa medzinárodnej zmluvy,17ab)
i)
zohľadnenie ekonomicko-technického hodnotenia uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby v Slovenskej republike,
j)
zohľadnenie možností miestnych a regionálnych trhov s teplom,
k)
zohľadnenie koncepcií rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky,17ac) najmä možného prepojenia centralizovaného zásobovania teplom17ad) a vysoko účinnej kombinovanej výroby na účel vybudovania účinného centralizovaného zásobovania teplom.17ae)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 17ab až 17ae znejú:
„17ab)
Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (oznámenie č. 139/2005 Z. z.).
17ac)
§ 31 písm. a) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17ad)
§ 2 písm. y) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení zákona č. 100/2014 Z. z.
17ae)
§ 2 písm. z) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
9.
V § 14 ods. 3 sa slová "správy podľa odseku 1 písm. c)" nahrádzajú slovami "komplexného posúdenia podľa odseku 2".
10.
§ 14 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Ekonomicko-technické hodnotenie uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby v Slovenskej republike
a)
zohľadňuje klimatické podmienky, ekonomickú realizovateľnosť a technickú vhodnosť,
b)
sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky,
c)
určí najlepšie riešenia z hľadiska efektívnosti využívania zdrojov a nákladov na uspokojenie potreby tepla a chladu,
d)
môže byť súčasťou procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa osobitného predpisu,17af)
e)
identifikuje potenciál uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorej prínosy prevyšujú náklady,
f)
identifikuje potenciál uplatnenia vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorej prínosy neprevyšujú náklady.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17af znie:
„17af)
Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
11.
Za § 18e sa vkladá § 18f, ktorý vrátane nadpisu znie:
§18f Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2014
Ministerstvo predloží Európskej komisii komplexné posúdenie národného potenciálu pre uplatnenie vysoko účinnej kombinovanej výroby podľa § 14 ods. 2 do 31. decembra 2015 a pri jeho vypracovaní zohľadní analýzu národného potenciálu pre uplatnenie vysoko účinnej kombinovanej výroby vypracovanú podľa § 14 ods. 2 v znení účinnom do 30. novembra 2014.“.
12.
V § 19 sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m)
náležitosti, rozsah, obsah a podrobnosti ekonomicko-technického hodnotenia podľa § 14 ods. 1 písm. c).“.
13.
V prílohe č. 2 sa vypúšťa prvý bod.
Doterajšie body 2 až 4 sa označujú ako body 1 až 3.
14.
Príloha č. 2 sa dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie:
„4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14. 11. 2012) v znení smernice Rady 2013/12/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 141, 28. 5. 2013).“.
Čl. V
Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 435/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenami m) a n), ktoré znejú:
„m)
zabezpečuje uplatňovanie princípov energetickej efektívnosti v oblasti regulácie,
n)
sleduje a vyhodnocuje spotrebu koncových odberateľov elektriny, koncových odberateľov plynu a koncových odberateľov tepla.“.
2.
V § 13 ods. 3 písm. a) sa slovo "a" nahrádza čiarkou a slová "podľa osobitného predpisu,31)" sa nahrádzajú slovami "a záruky pôvodu elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou podľa osobitného predpisu,31)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 31 znie:
„31)
§ 7, 7a, 8, 8a a 12 zákona č. 309/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
3.
Príloha sa dopĺňa štvrtým bodom, ktorý znie:
„4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14. 11. 2012) v znení smernice Rady 2013/12/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 141, 28. 5. 2013).“.
Čl. VI
Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 382/2013 Z. z. a zákona č. 102/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 11 ods. 1 písm. d) sa za slovom "služby" slovo "a" nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "a Národného bezpečnostného úradu".
2.
V § 12 ods. 4 sa písmeno b) dopĺňa trinástym až pätnástym bodom, ktoré znejú:
„13.
ekonomicko-technické hodnotenie využitia vyrobeného tepla; to neplatí pre jadrové zariadenia,
14.
súlad investičného zámeru s komplexným posúdením národného potenciálu pre uplatnenie vysoko účinnej kombinovanej výroby,30a) ak ide o elektroenergetické zariadenie,
15.
súlad investičného zámeru s komplexným posúdením potenciálu využitia systémov centralizovaného zásobovania teplom,30b) ak ide o zariadenie, ktoré môže mať vplyv na centralizované zásobovanie teplom.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 30a a 30b znejú:
„30a)
§ 14 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z. z. v znení zákona č. 321/2014 Z. z.
30b)
§ 6 ods. 1 zákona č. 321/2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
3.
V § 12 ods. 5 písm. a) sa slovo "a" nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "a 14".
4.
§ 17 sa dopĺňa odsekom 25, ktorý znie:
„(25)
Ak sú informácie podľa odsekov 12 a 14 poskytované iba elektronickými prostriedkami, poskytuje ich dodávateľ odberateľovi elektriny v domácnosti a odberateľovi plynu v domácnosti bezodplatne.“.
5.
V § 27 ods. 5 prvej vete sa za slová "písm. j)" vkladajú slová "a p)".
6.
V § 28 odsek 4 znie:
„(4)
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy je povinný
a)
prihliadať pri rozhodovaní o rozvoji prenosovej sústavy na zabezpečenie riadenia energetickej efektívnosti prenosovej sústavy vrátane kapacít prepojenia tak, aby sa zlepšila energetická efektívnosť prenosovej sústavy aj bez dodatočných nových investícií do prenosových zariadení,
b)
vykonať raz za desať rokov posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti prenosovej sústavy, ktoré
1.
identifikuje nákladovo efektívne opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti a dosiahnutie úspor energie vlastnej elektroenergetickej infraštruktúry, investície potrebné na ich zavedenie a harmonogram zavádzania,
2.
obsahuje najmä posúdenie energetickej efektívnosti prenosu, riadenia na strane spotreby elektriny, prevádzkyschopnosti prenosovej sústavy, pripojenia zariadení na výrobu elektriny do prenosovej sústavy a
3.
môže byť súčasťou písomnej správy z energetického auditu podľa osobitného predpisu,55a)
c)
zaslať posúdenie podľa písmena b) ministerstvu do 30. mája príslušného kalendárneho roka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 55a znie:
„55a)
§ 14 ods. 2 zákona č. 321/2014 Z. z.“.
7.
V § 31 ods. 3 písmeno q) znie:
„q)
zabezpečiť v prípade splnenia podmienok podľa pravidiel trhu inštaláciu zariadenia na priebehové meranie elektriny s možnosťou diaľkového odpočtu
1.
pre nové odberné miesto,
2.
pre existujúce odberné miesto pri výmene určeného meradla,
3.
pre existujúce odberné miesto pri uskutočnení významnej obnovy budovy,60a) ak obnova má vplyv na zníženie spotreby elektriny,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 60a znie:
„60a)
§ 2 ods. 7 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2012 Z. z.“.
8.
V § 31 odsek 4 znie:
„(4)
Prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný
a)
prihliadať pri rozhodovaní o rozvoji distribučnej sústavy na zabezpečenie riadenia energetickej efektívnosti distribučnej sústavy tak, aby sa zlepšila energetická efektívnosť distribučnej sústavy aj bez dodatočných nových investícií do distribučných zariadení,
b)
vykonať raz za desať rokov posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti distribučnej sústavy, ktoré
1.
identifikuje nákladovo efektívne opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti a dosiahnutie úspor energie vlastnej elektroenergetickej infraštruktúry, investície potrebné na ich zavedenie a harmonogram zavádzania,
2.
obsahuje najmä posúdenie energetickej efektívnosti distribúcie, riadenia zaťaženia, prevádzkyschopnosti prepojenej sústavy, pripojenia zariadení na výrobu elektriny a kombinovaných zariadení veľmi malých výkonov,60b)
3.
môže byť súčasťou písomnej správy z energetického auditu podľa osobitného predpisu,55a)
c)
zaslať posúdenie podľa písmena b) ministerstvu do 30. júna príslušného kalendárneho roka.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 60b znie:
„60b)
§ 2 ods. 2 písm. g) zákona č. 309/2009 Z. z.“.
9.
V § 34 sa odsek 2 dopĺňa písmenami r) až t), ktoré znejú:
„r)
ak ho na to odberateľ elektriny splnomocní písomným plnomocenstvom s úradne osvedčeným podpisom, sprístupniť poskytovateľovi energetickej služby67a) určenému podľa § 35 ods. 1 písm. m) spôsobom zrozumiteľným pre odberateľa elektriny
1.
vyúčtovaciu faktúru a materiál zasielaný súčasne s vyúčtovacou faktúrou,
2.
informácie o histórii spotreby elektriny,67b) ak má odberateľ elektriny nainštalované určené meradlo podľa § 31 ods. 3 písm. p) alebo písm. q),
3.
aktuálne namerané údaje, ak má odberateľ elektriny nainštalované určené meradlo podľa § 31 ods. 3 písm. p) alebo písm. q),
s)
sprístupniť odberateľovi elektriny informácie o histórii spotreby elektriny,67b) ak má odberateľ elektriny nainštalované určené meradlo podľa § 31 ods. 3 písm. p) alebo písm. q),
t)
umožniť odberateľovi elektriny vybrať si písomný alebo elektronický spôsob informovania o vyúčtovacej faktúre a písomný alebo elektronický spôsob doručovania vyúčtovacej faktúry.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 67a a 67b znejú:
„67a)
§ 3 písm. i) zákona č. 321/2014 Z. z.
67b)
§ 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 321/2014 Z. z.“.
10.
V § 35 sa odsek 1 dopĺňa písmenami l) až p), ktoré znejú:
„l)
na sprístupnenie údajov poskytovateľovi energetickej služby67a) podľa § 34 ods. 2 písm. r),
m)
určovať poskytovateľa energetickej služby,67a) ktorému možno sprístupniť údaje podľa § 34 ods. 2 písm. r),
n)
pri inštalácii určeného meradla podľa § 31 ods. 3 písm. p) alebo písm. q) na poskytnutie informácií o jednotlivých funkciách inštalovaného meradla a o spôsoboch odčítania meraných hodnôt umožňujúcich kontrolu vlastnej spotreby elektriny,
o)
na prístup k informáciám o histórii spotreby elektriny67b) umožňujúcim kontrolu vlastnej spotreby elektriny, ak má nainštalované určené meradlo podľa § 31 ods. 3 písm. p) alebo písm. q),
p)
na výber písomného alebo elektronického spôsobu informovania o vyúčtovacej faktúre a spôsobu doručovania vyúčtovacej faktúry.“.
11.
V § 35 sa odsek 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
„i)
informovať písomne do 30 dní od začatia realizácie významnej obnovy budovy príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy o významnej obnove budovy.60a)“.
12.
V § 40 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: "Pri každej výmene určeného meradla je prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný poskytnúť odberateľovi elektriny písomne alebo elektronicky informáciu o jednotlivých funkciách inštalovaného meradla a o spôsoboch odčítania meraných hodnôt, ktoré mu umožnia kontrolovať spotrebu elektriny; informáciu môže prevádzkovateľ prenosovej sústavy a prevádzkovateľ distribučnej sústavy poskytnúť aj odkazom na svoje webové sídlo, ak je tam táto informácia zverejnená.".
13.
§ 40 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
„(11)
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný zabezpečiť bezpečnosť určených meradiel podľa § 31 ods. 3 písm. p) a q), dátovej komunikácie a súkromia koncových odberateľov podľa osobitného predpisu.70a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 70a znie:
„70a)
Zákon č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
14.
§ 49 sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:
„(11)
Prevádzkovateľ prepravnej siete je povinný raz za desať rokov
a)
vykonať posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti prepravnej siete, ktoré obsahuje
1.
posúdenie energetickej efektívnosti prepravy, riadenia a prevádzkyschopnosti prepojenej siete,
2.
identifikáciu nákladovo efektívnych opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a opatrení na dosiahnutie úspor energie vlastnej plynárenskej infraštruktúry a
3.
identifikáciu investícií potrebných na zavedenie nákladovo efektívnych opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a harmonogram ich zavádzania,
b)
zaslať posúdenie podľa písmena a) ministerstvu do 30. júna príslušného kalendárneho roka.
(12)
Posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti prepravnej siete môže byť súčasťou písomnej správy z energetického auditu podľa osobitného predpisu.55a)“.
15.
§ 64 sa dopĺňa odsekmi 14 a 15, ktoré znejú:
„(14)
Prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný raz za desať rokov
a)
vykonať posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti distribučnej siete, ktoré obsahuje
1.
posúdenie energetickej efektívnosti distribúcie, riadenia a prevádzkyschopnosti prepojenej siete,
2.
identifikáciu nákladovo efektívnych opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a opatrení na dosiahnutie úspor energie vlastnej plynárenskej infraštruktúry,
3.
identifikáciu investícií potrebných na zavedenie nákladovo efektívnych opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a harmonogram ich zavádzania,
b)
zaslať posúdenie podľa písmena a) ministerstvu do 30. júna príslušného kalendárneho roka.
(15)
Posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti distribučnej siete môže byť súčasťou písomnej správy z energetického auditu podľa osobitného predpisu.55a)“.
16.
§ 67 sa dopĺňa odsekmi 11 a 12, ktoré znejú:
„(11)
Prevádzkovateľ zásobníka je povinný raz za desať rokov
a)
vykonať posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti zásobníka, ktoré obsahuje
1.
posúdenie energetickej efektívnosti distribúcie, riadenia a prevádzkyschopnosti zásobníka,
2.
identifikáciu nákladovo efektívnych opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a opatrení na dosiahnutie úspor energie zásobníka,
3.
identifikáciu investícií potrebných na zavedenie nákladovo efektívnych opatrení na zlepšenie energetickej efektívnosti a harmonogram ich zavádzania,
b)
zaslať posúdenie podľa písmena a) ministerstvu do 30. mája príslušného kalendárneho roka.
(12)
Posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti zásobníka môže byť súčasťou písomnej správy z energetického auditu podľa osobitného predpisu.55a)“.
17.
V § 69 sa odsek 2 dopĺňa písmenami t) až v), ktoré znejú:
„t)
ak ho na to odberateľ plynu splnomocní písomným plnomocenstvom s úradne osvedčeným podpisom, sprístupniť poskytovateľovi energetickej služby67a) určenému podľa § 70 ods. 1 písm. j) spôsobom zrozumiteľným pre odberateľa plynu
1.
vyúčtovaciu faktúru a materiál zasielaný súčasne s vyúčtovacou faktúrou,
2.
informácie o histórii spotreby plynu,80a) ak má odberateľ plynu nainštalované určené meradlo podľa § 73 ods. 2,
u)
sprístupniť odberateľovi plynu informácie o histórii spotreby plynu,80a) ak má odberateľ plynu nainštalované určené meradlo podľa § 73 ods. 2,
v)
umožniť odberateľovi plynu vybrať si písomný alebo elektronický spôsob informovania o vyúčtovacej faktúre a písomný alebo elektronický spôsob doručovania vyúčtovacej faktúry.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 80a znie:
„80a)
§ 23 ods. 2 písm. c) zákona č. 321/2014 Z. z.“.
18.
V § 70 sa odsek 1 dopĺňa písmenami i) až m), ktoré znejú:
„i)
na sprístupnenie údajov poskytovateľovi energetickej služby67a) podľa § 69 ods. 2 písm. t),
j)
určovať poskytovateľa energetickej služby,67a) ktorému možno sprístupniť údaje podľa § 69 ods. 2 písm. t),
k)
na prístup k informáciám o histórii spotreby plynu80a) umožňujúcim kontrolu vlastnej spotreby plynu, ak má nainštalované určené meradlo podľa § 73 ods. 2,
l)
na výber písomného alebo elektronického spôsobu informovania o vyúčtovacej faktúre a spôsobu doručovania vyúčtovacej faktúry,
m)
pri inštalácii určeného meradla podľa § 73 ods. 2 na poskytnutie informácií o jednotlivých funkciách inštalovaného meradla a o spôsoboch odčítania meraných hodnôt umožňujúcich kontrolu vlastnej spotreby plynu.“.
19.
V § 76 ods. 10 sa na konci pripája táto veta: "Pri každej výmene určeného meradla je prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete povinný poskytnúť odberateľovi plynu písomne alebo elektronicky informáciu o jednotlivých funkciách inštalovaného meradla a o spôsoboch odčítania meraných hodnôt, ktoré mu umožnia kontrolovať spotrebu plynu; informáciu môže prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ distribučnej siete poskytnúť aj odkazom na svoje webové sídlo, ak je tam táto informácia zverejnená.".
20.
V § 88 sa odsek 2 dopĺňa písmenom w), ktoré znie:
„w)
je príslušným orgánom podľa osobitného predpisu.87a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 87a znie:
„87a)
Čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (Ú. v. EÚ L 115, 25. 4. 2013) v platnom znení.“.
21.
V § 88 sa odsek 9 dopĺňa písmenami j) a k), ktoré znejú:
„j)
výnimkách z uplatňovania § 12 ods. 4 písm. b) trinásteho bodu,
k)
dôvodoch zamietnutia žiadosti podľa § 12 ods. 4, ak žiadosť neobsahuje náležitosti investičného zámeru podľa § 12 ods. 4 písm. b) siedmeho bodu, trinásteho bodu a štrnásteho bodu, najneskôr do troch mesiacov od zamietnutia žiadosti.“.
22.
V § 89 ods. 1 sa za slová "k), n), o)" vkladá čiarka a slová "r) až t)", za slová "j), o)" sa vkladá čiarka a slová "§ 49 ods. 11 a 12", za slová "l) až n)" sa vkladá čiarka a slová "§ 64 ods. 14 a 15", za slová "ods. 8" sa vkladá čiarka a slová "11 a 12" a za slová "j) až l)" sa vkladá čiarka a slová "t) až v), § 70 ods. 1 písm. i) až m)".
23.
V § 89 ods. 9 sa za slovami "Železníc Slovenskej republiky" slovo "a" nahrádza čiarkou a za slovo "služby" sa vkladajú slová "a Národného bezpečnostného úradu".
24.
V § 91 ods.1 písm. c) sa za slovo "o)" vkladá čiarka a slová "r) až t)".
25.
V § 95 ods. 1 sa písmená h) a k) dopĺňajú siedmym a ôsmym bodom, ktoré znejú:
„7.
spôsob prístupu k meraným údajom treťou stranou podľa požiadavky koncového odberateľa,
8.
podrobnosti o bezpečnosti inteligentného meracieho systému, dátovej komunikácie a súkromí koncových odberateľov.“.
26.
V § 95 sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
„m)
obsah a podrobnosti ekonomicko-technického hodnotenia podľa § 12 ods. 4 písm. b) trinásteho bodu.“.
27.
Za § 96a sa vkladá § 96b, ktorý vrátane nadpisu znie:
§96b Prechodné ustanovenia účinné od 1. decembra 2014
(1)
Posúdenie súladu investičného zámeru s komplexným posúdením potenciálu využitia systémov centrálneho zásobovania teplom podľa § 12 ods. 4 písm. b) pätnásteho bodu nemusí obsahovať žiadosť o vydanie osvedčenia na výstavbu energetického zariadenia doručená ministerstvu do 31. decembra 2015.
(2)
Posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti prenosovej sústavy podľa § 28 ods. 4 písm. b), posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti distribučnej sústavy podľa § 31 ods. 4 písm. b), posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti prepravnej siete podľa § 49 ods. 11 písm. a), posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti distribučnej siete podľa § 64 ods. 14 a posúdenie potenciálu energetickej efektívnosti zásobníka podľa § 67 ods. 11 sa prvýkrát vykoná do 30. júna 2015.“.
28.
Príloha č. 2 sa dopĺňa piatym bodom, ktorý znie:
„5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14. 11. 2012) v znení smernice Rady 2013/12/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 141, 28. 5. 2013).“.
Čl. VII
Zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sa dopĺňa takto:
1.
§ 2 sa dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
energetickej efektívnosti.“.
2.
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie:
㤠8a
(1)
Dotáciu podľa § 2 písm. g) možno poskytnúť na
a)
energetický audit mikropodnikov, malých podnikov a stredných podnikov20a) so sídlom v Bratislavskom kraji schválený ministerstvom a vyhlásený v Obchodnom vestníku,
b)
zvyšovanie energetickej účinnosti distribúcie tepla20b) v Bratislavskom kraji schválené ministerstvom a vyhlásené v Obchodnom vestníku,
c)
vypracovanie a implementáciu plánu udržateľnej energie alebo aktualizáciu a implementáciu koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky v Bratislavskom kraji.
(2)
Dotáciu podľa odseku 1 písm. a) a b) možno poskytnúť za podmienok podľa osobitného predpisu.20c)
(3)
Dotáciu podľa odseku 1 písm. c) možno poskytnúť obci alebo vyššiemu územnému celku do 85 % z obstarávacej ceny plánu udržateľnej energie alebo koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky v Bratislavskom kraji.
(4)
Ministerstvo môže poveriť administratívnymi činnosťami súvisiacimi s poskytovaním dotácií podľa odseku 1 právnickú osobu zriadenú ministerstvom.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 20a až 20c znejú:
„20a)
Článok 2 prílohy I k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014).
20b)
§ 2 písm. j) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.
20c)
§ 5 ods. 3 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení zákona č. 203/2004 Z. z.“.
3.
§ 10 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
„(9)
Prílohou k žiadosti podľa § 2 písm. g) sú
a)
doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa osobitného predpisu,23)
b)
rozpočet obsahujúci predpokladanú obstarávaciu cenu podľa § 8a ods. 2, ak je žiadateľom obec alebo vyšší územný celok.“.
4.
Zákon sa dopĺňa prílohou č. 4, ktorá vrátane nadpisu znie:
„Príloha č. 4 k zákonu č. 71/2013 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14. 11. 2012) v znení smernice Rady 2013/12/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 141, 28. 5. 2013).“.
Čl. VIII
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2014.
Andrej Kiska v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
1)
Čl. 2 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008 z 22. októbra 2008 o energetickej štatistike (Ú. v. EÚ L 304, 14. 11. 2008) v platnom znení.
2)
Príloha A bod 2.1 nariadenia (ES) č. 1099/2008 v platnom znení.
3)
Príloha A bod 2.2 nariadenia (ES) č. 1099/2008 v platnom znení.
4)
STN 73 0540-2 Tepelná ochrana budov. Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Časť 2: Funkčné požiadavky.
5)
Napríklad § 6 ods. 1 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení zákona č. 306/2013 Z. z., § 6 ods. 1 a 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, § 10 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení zákona č. 259/2001 Z. z., § 1 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 1 zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení zákona č. 258/2009 Z. z.
6)
Článok 2 prílohy I k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014).
7)
§ 6 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 158/2011 Z. z.
8)
§ 3 písm. b) tretí bod zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10)
§ 7 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení zákona č. 184/2011 Z. z.
15)
§ 2 písm. d) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
§ 2 písm. s) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17)
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
18)
Vykonávacie rozhodnutie Komisie z 22. mája 2013, ktorým sa stanovuje vzor národných akčných plánov energetickej efektívnosti podľa smernice 2012/27/EÚ Európskeho parlamentu a Rady (2013/242/EÚ) (Ú. v. EÚ L 141, 28. 5. 2013).
20)
§ 2 písm. z) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení zákona č. 100/2014 Z. z.
21)
§ 2 ods. 2 písm. j) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22)
§ 2 písm. aa) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení zákona č.100/2014 Z. z.
24)
Kjótsky protokol k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (oznámenie č. 139/2005 Z. z.).
25)
§ 31 písm. a) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26)
§ 2 písm. g) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 79/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na účinnosť teplovodných kotlov spaľujúcich kvapalné palivá alebo plynné palivá a o postupoch posudzovania ich zhody.
27)
Príloha I k nariadeniu Komisie (EÚ) č. 206/2012 zo 6. marca 2012, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn klimatizátorov a pohodových ventilátorov (Ú. v. EÚ L 72, 10. 3. 2012).
28)
§ 139a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
29)
§ 2 písm. h) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší.
31)
34)
§ 29 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 659/2004 Z. z.
35)
§ 29 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení zákona č. 659/2004 Z. z.
39)
§ 2 písm. m) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení zákona č. 100/2014 Z. z.
40)
§ 5 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
41)
§ 3 ods. 5 zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
42)
§ 2 ods. 7 zákona č. 555/2005 Z. z. v znení zákona č. 300/2012 Z. z.
43)
§ 3 ods. 7 zákona č. 555/2005 Z. z. v znení zákona č. 300/2012 Z. z.
44)
§ 4 ods. 3 zákona č. 555/2005 Z. z. v znení zákona č. 300/2012 Z. z.
45)
§ 2 ods. 1 písm. b) štvrtý bod zákona č. 555/2005 Z. z. v znení zákona č. 300/2012 Z. z.
46)
§ 2 ods. 3 zákona č. 555/2005 Z. z. v znení zákona č. 300/2012 Z. z.
47)
§ 2 ods. 2 písm. a) až c) a e) zákona č. 555/2005 Z. z. v znení zákona č. 300/2012 Z. z.
48)
§ 139b ods. 9 a 10 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
49)
§ 43b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
50)
§ 43c ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
51)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
52)
§ 62 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
53)
§ 8 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z.
54)
§ 7 ods. 1 a § 8 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
55)
§ 8 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
56)
§ 43c ods. 1 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
57)
§ 43c ods. 1 písm. j) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
58)
§ 58 ods. 1 písm. c) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
59)
Zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
60)
STN EN ISO 50001 Systém energetického manažérstva. Požiadavky s návodom na používanie (ISO 50001: 2011) (38 0005).
61)
STN EN ISO 14001/AC Systémy environmentálneho manažérstva. Požiadavky s pokynmi na použitie (ISO 14001: 2004/Cor. 1: 2009) (83 9001).
62)
§ 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
63)
Napríklad § 19 zákona č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 26 ods. 1 a § 47 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z.
64)
§ 10 ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení zákona č. 268/2007 Z. z.
65)
§ 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
66)
Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
67)
§ 20f Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
68a)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L174, 26. 6. 2013) v platnom znení.
68b)
Napríklad § 9f ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. v znení zákona č. 4/2019 Z. z., § 13g ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení zákona č. 4/2019 Z. z., § 9f ods. 1 zákona č. 446/2001 Z. z. v znení zákona č. 4/2019 Z. z., § 11d ods. 1 zákona č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. v znení zákona č. 4/2019 Z. z.
69)
§ 2 písm. f) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení zákona č. 100/2014 Z. z.
70)
§ 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 657/2004 Z. z. v znení zákona č. 100/2014 Z. z.
77)
§ 4 zákona č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 13a zákona č. 309/2009 Z. z. v znení zákona č. 136/2011 Z. z.
§ 5 zákona č. 251/2012 Z. z.
§ 13a zákona č. 309/2009 Z. z. v znení zákona č. 136/2011 Z. z.
§ 5 zákona č. 251/2012 Z. z.
78)
§ 3 zákona č. 25/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
79)
§ 2 písm. a) zákona č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne).
§ 2 písm. a) zákona č. 182/2011 Z. z. o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 2 písm. a) zákona č. 182/2011 Z. z. o štítkovaní energeticky významných výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
80)
Čl. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1222/2009 z 25. novembra 2009 o označovaní pneumatík vzhľadom na palivovú úspornosť a iné základné parametre (Ú. v. EÚ L 342, 22. 12. 2009) v platnom znení.
81)
Čl. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 z 15. januára 2008 o programe Únie na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 13. 2. 2008) v platnom znení.
82)
§ 7 písm. a) a b) zákona č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.
83)
§ 4 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
84)
§ 89 ods. 9 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení zákona č. 321/2014 Z. z.
85)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
86)
Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (oznámenie č. 317/2010 Z. z.).
Príloha k zákonu č. 321/2014 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14. 11. 2012) v znení smernice Rady 2013/12/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 141, 28. 5. 2013).
