417/2013 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.2019 do 31.12.2020
417
ZÁKON
z 26. novembra 2013
o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet zákona
(1)
Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní
a)
pomoci v hmotnej núdzi,
b)
osobitného príspevku a
c)
jednorazovej dávky.
§2 Hmotná núdza
(1)
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom3) a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.
(2)
Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
(3)
Príjemca na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok.
§3 Domácnosť
(1)
Domácnosť na účely tohto zákona tvoria spoločne posudzované fyzické osoby (ďalej len „člen domácnosti“), ktorými sú:
a)
jednotlivec,
b)
manžel a manželka,
c)
manžel, manželka a nezaopatrené deti,4) ak ide o
1.
maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti,
2.
plnoleté deti,
d)
plnoletí rodičia a nezaopatrené deti, ak ide o
1.
maloleté deti žijúce s nimi v domácnosti,
2.
plnoleté deti,
e)
rodičia a zaopatrené deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy,5)
f)
rodičia a deti nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia,
g)
maloletí rodičia, ktorí nie sú dieťaťom podľa písmena e), a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
h)
fyzické osoby podľa písmen b) až g), ak sa im na základe dohody poskytuje pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie podľa osobitných predpisov,6)
i)
plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa pre nich vykonáva resocializačný program pobytovou formou.7)
(2)
Plnoleté dieťa podľa odseku 1 písm. c) až f), ktoré bolo do nadobudnutia plnoletosti rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, je členom domácnosti tohto rodiča, ak nežije v domácnosti s druhým rodičom.
(3)
Ak bolo dieťa uvedené v odseku 1 písm. c) a d) zverené súdom do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov8) a má byť na základe rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody rodičov
a)
počas jedného kalendárneho mesiaca striedavo v starostlivosti obidvoch rodičov, pričom u
1.
jedného rodiča má byť menej ako 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, považuje sa toto dieťa za člena domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi toho rodiča, u ktorého sa v príslušnom kalendárnom mesiaci nachádza viac dní,
2.
každého rodiča má byť najmenej 12 kalendárnych dní v príslušnom kalendárnom mesiaci, posudzuje sa toto dieťa jeden kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s matkou a ďalší nasledujúci kalendárny mesiac ako člen domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi spoločne s otcom; podmienka spolužitia v domácnosti uvedená v odseku 1 písm. c) a d) sa považuje na tento účel za splnenú u obidvoch rodičov,
b)
počas jedného kalendárneho mesiaca alebo viac po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov v starostlivosti jedného rodiča, považuje sa toto dieťa za člena domácnosti na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi toho rodiča, v ktorého starostlivosti má byť v príslušnom kalendárnom mesiaci alebo v príslušných kalendárnych mesiacoch.
(4)
Kalendárny deň, v ktorom má byť podľa rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody rodičov dieťa určitú časť dňa v starostlivosti jedného rodiča a ďalšiu časť dňa má byť v starostlivosti druhého rodiča, sa na účely odseku 3 písm. a) započítava tomu z rodičov, ktorý má mať v tento deň dieťa v starostlivosti viac ako 12 hodín.
(5)
Dieťa uvedené v odsekoch 3 a 4 sa v kalendárnom mesiaci spoločne posudzuje vždy len s jedným z rodičov.
(6)
Člen domácnosti na účely tohto zákona nie je
a)
nezaopatrené dieťa zverené na základe rozhodnutia súdu do náhradnej rodinnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti,
b)
fyzická osoba uvedená v odseku 1, ak je fyzickou osobou podľa § 8 ods. 2 písm. a) alebo písm. c),
c)
dieťa uvedené v odseku 1 písm. e) a f), ktorému vznikol nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, a to aj ak mu nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v čase posudzovania nároku na pomoc v hmotnej núdzi už netrvá, alebo ktorému sa vypláca invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,9)
d)
študent v doktorandskom študijnom programe v dennej forme, ak študent je dieťa uvedené v odseku 1 písm. e) alebo písm. f),
e)
plnoleté dieťa, ktoré nežije v domácnosti podľa odseku 1 písm. c) až f), ak najmenej jeden rok pred nadobudnutím plnoletosti bolo rozhodnutím súdu vyňaté zo starostlivosti rodičov a výkon tohto rozhodnutia sa skončil plnoletosťou dieťaťa.
(7)
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa z domácnosti vylúčiť člena domácnosti, o ktorom žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a spoločne sa nepodieľa na úhrade spoločných potrieb. Za preukázanie skutočností podľa prvej vety nemožno považovať len písomné vyhlásenie žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a v prípade plnoletých nezaopatrených detí len rozhodnutie súdu o určení výživného.
(8)
Ak možno fyzickú osobu považovať za člena dvoch alebo viacerých domácností, úrad určí, do ktorej domácnosti fyzická osoba patrí.
§4 Príjem
(1)
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti.
(2)
(3)
Príjem na účely tohto zákona nie je
a)
25 % z príjmu zo závislej činnosti12) alebo obdobného príjmu v cudzine; ak sa členovi domácnosti poskytuje osobitný príspevok, príjmom nie je 50 % z jeho príjmu z pracovného pomeru alebo z obdobného pracovného vzťahu alebo z obdobného príjmu v cudzine a 25 % z jeho ostatného príjmu zo závislej činnosti12) alebo z obdobného príjmu v cudzine,
b)
25 % zo starobného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku a z predčasného starobného dôchodku; dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, sa táto suma zvyšuje o 1 % priznaného starobného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu9) a vyplácaného starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu12a) za každý ďalší rok dôchodkového poistenia získaného po 25. roku dôchodkového poistenia,
c)
25 % z materského, invalidného dôchodku bez jeho zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek a z vyrovnávacieho príplatku,
d)
prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa alebo dávka toho istého druhu vyplatená v inom členskom štáte Európskej únie, v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo vo Švajčiarskej konfederácii najviac vo výške prídavku na dieťa ustanovenej osobitným predpisom,13)
e)
príspevok na starostlivosť o dieťa,
f)
nevyhnutná okamžitá pomoc poskytnutá obcou podľa osobitného predpisu,14)
g)
dotácia na podporu humanitárnej pomoci a dotácia poskytnutá iným orgánom štátnej správy, ktorá je určená na riešenie mimoriadnej krízovej situácie,
h)
príjem žiaka strednej školy a študenta vysokej školy, ktorí študujú dennou formou štúdia, získaný za 12 mesiacov, ak tento príjem neprevyšuje 3-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,15)
i)
príspevky poskytované podľa osobitného predpisu,16)
j)
25 % z príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby,17)
k)
finančné príspevky poskytované na základe účasti v projektoch alebo programoch podporujúcich uplatnenie sa na trhu práce v úhrne najviac do výšky 75 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,15)
l)
finančná podpora alebo finančný príspevok z prostriedkov nadácií, občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov získané v bežnom roku najviac do výšky 12-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu15) a nepeňažné plnenia určené na podporu a posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi získané v bežnom roku,
m)
zamestnanecká prémia a daňový bonus,
n)
príjem za poskytnutie údajov pre štatistiku rodinných účtov, ktoré vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky,
o)
odmena za produktívnu prácu žiakovi a hmotné zabezpečenie žiaka,18)
p)
odmena za výkon funkcie člena a zapisovateľa volebnej komisie a príjem za výkon činnosti asistenta sčítania pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov,
q)
vrátený preplatok dane z príjmov a preplatok na preddavkoch na daň z príjmov v sume najviac 50 eur,
r)
vrátený preplatok na poistnom na verejné zdravotné poistenie v sume najviac 50 eur,
s)
suma zvýšenia dôchodkovej dávky podľa osobitného predpisu19) za obdobie od 1. januára do dňa, ktorý predchádza výplatnému termínu splátky dôchodkovej dávky v januári,
t)
materiálne zabezpečenie dobrovoľníka podľa osobitného predpisu,20)
u)
opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru,21)
v)
výživné uhradené povinnou osobou vo výške sumy náhradného výživného,22) ktoré je člen domácnosti povinný vrátiť,
w)
osobitný príspevok,
x)
suma výživného určená na tvorbu úspor.22a)
(4)
Príjem sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
§5 Majetok
(1)
Majetok na účely tohto zákona sú veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Majetok sú aj peňažné prostriedky z vyporiadania spoluvlastníctva okrem peňažných prostriedkov z vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti užívanej domácnosťou na trvalé bývanie počas šiestich mesiacov od ich nadobudnutia.
(2)
Za majetok podľa odseku 1 sa nepovažuje jedno motorové vozidlo v domácnosti, ktorého držiteľom alebo vlastníkom je člen domácnosti a
a)
ktoré sa využíva na individuálnu prepravu člena domácnosti, ktorému bol vyhotovený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím;23) ak bol viacerým členom domácnosti vyhotovený parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, za majetok sa nepovažuje jedno motorové vozidlo na každého takého člena domácnosti,
b)
ktorého hodnota podľa odborného stanoviska vyhotoveného znalcom24) alebo podľa dokladu o kúpe motorového vozidla vyhotoveného osobou, ktorej predmetom činnosti je výroba, predaj alebo distribúcia motorových vozidiel, nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu15) alebo ktoré je staršie ako 10 rokov.
§6 Nárok
Nárok na účely tohto zákona je
a)
výživné podľa osobitného predpisu,25)
b)
náhradné výživné podľa osobitného predpisu,22)
c)
dávky sociálneho poistenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky starobného dôchodkového sporenia okrem predčasného starobného dôchodku, dôchodky doplnkového dôchodkového sporenia, dávky sociálneho zabezpečenia, rodičovský príspevok, opakované príspevky na podporu náhradnej starostlivosti,
d)
nárok z pracovnoprávneho vzťahu alebo z obdobného pracovného vzťahu.
DRUHÁ ČASŤ | POSUDZOVANIE HMOTNEJ NÚDZE
§7
(1)
Hmotná núdza sa zisťuje posúdením príjmu, majetku a možnosti uplatnenia nárokov členov domácnosti.
(2)
Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá
a)
dosiahla vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
b)
je poberateľom predčasného starobného dôchodku,
c)
je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
d)
je nezaopatrené dieťa,
e)
je tehotná žena od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
f)
je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa,
g)
h)
sa zúčastňuje na resocializačných programoch v resocializačnom stredisku pobytovou formou, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou,
i)
si zvyšuje kvalifikáciu formou denného štúdia a nie je nezaopatrené dieťa,
j)
má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, úraz alebo karanténne opatrenie, pre ktoré je fyzická osoba uznaná ošetrujúcim lekárom za dočasne práceneschopného na viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.
(3)
Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem predajom majetku alebo prenájmom majetku sa neskúma, ak ide o
a)
nehnuteľnosť, ktorú užíva domácnosť na primerané trvalé bývanie; na primeranosť trvalého bývania sa neprihliada, ak všetci členovia domácnosti dovŕšili dôchodkový vek,
b)
poľnohospodársku pôdu a lesnú pôdu, ktorú užíva domácnosť pre svoju potrebu,
c)
hnuteľnú vec, ktorá nepodlieha exekúcii27) alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka, dotácia na podporu humanitárnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
(4)
Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem uplatnením nároku podľa
a)
§ 6 písm. a) a b) sa neskúma počas šiestich mesiacov od zastavenia exekúcie, ak sa zastaví exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov súdneho exekútora,29a)
b)
§ 6 písm. c) sa neskúma, ak ide o dávku v nezamestnanosti a o člena domácnosti, ktorého nemožno zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov uvedených v osobitnom predpise.30)
(5)
Príjem sa posudzuje v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa podala žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, a priebežne počas celého obdobia trvania nároku na pomoc v hmotnej núdzi a jej poskytovania.
§8
(1)
Fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom,3) ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu.
(2)
Fyzická osoba nie je v hmotnej núdzi, ak
a)
je vo výkone väzby, vo výkone trestu odňatia slobody alebo je umiestnená v zariadení na základe rozhodnutia o zaistení podľa osobitného predpisu,31)
b)
je členom komunity, rehole, spoločnosti alebo obdobného spoločenstva založeného cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou,32) ak podľa ich vnútorných predpisov má zabezpečené základné životné podmienky,
c)
sa zúčastňuje zahraničného študijného programu alebo zahraničného študijného pobytu zabezpečovaného prostredníctvom štipendia alebo grantu, ak dosiahla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a podľa podmienok zahraničného študijného programu alebo podmienok zahraničného študijného pobytu má zabezpečené základné životné podmienky.
TRETIA ČASŤ | POMOC V HMOTNEJ NÚDZI, OSOBITNÝ PRÍSPEVOK A JEDNORAZOVÁ DÁVKA
§9 Pomoc v hmotnej núdzi
(1)
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené v § 10 až 14 a úhrn súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 je vyšší ako úhrn súm príjmu podľa § 4. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká najskôr v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa tento nárok uplatnil.
(2)
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevzniká, ak sa všetci členovia domácnosti zdržiavajú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní.
(3)
Pomoc v hmotnej núdzi je
a)
dávka v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“),
b)
ochranný príspevok,
c)
aktivačný príspevok,
d)
príspevok na nezaopatrené dieťa,
e)
príspevok na bývanie.
§10 Dávka
(1)
Dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.
(2)
Dávka je
a)
64,70 eura mesačne, ak ide o jednotlivca,
b)
123,10 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,
c)
112,50 eura mesačne, ak ide o dvojicu bez detí,
d)
168,40 eura mesačne, ak ide o dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi,
e)
179,80 eura mesačne, ak ide o jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi,
f)
226,90 eura mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi.
(3)
Ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a) za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní
a)
menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec,
b)
dobrovoľníckej činnosti,33) alebo
c)
prác na predchádzanie mimoriadnej situácii,29) počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.
(4)
Písomná dohoda podľa odseku 3 a odseku 5 písm. b) obsahuje
a)
identifikačné údaje účastníkov dohody,
b)
miesto a druh vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c),
c)
začiatok a dĺžku vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) s určením hodiny začatia a hodiny skončenia denného časového vymedzenia vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c),
d)
záväzok organizátora menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) zabezpečiť dohodnuté podmienky počas celého obdobia trvania dohody,
e)
ďalšie dohodnuté náležitosti.
(5)
Ak je člen domácnosti v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) mesačný rozsah menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) sa určí ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v tomto právnom vzťahu. Ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a) za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý v príslušnom kalendárnom mesiaci nevykoná činnosť v rozsahu
a)
najmenej 32 hodín mesačne, ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu je dohodnutý na najmenej 32 hodín mesačne,
b)
dohodnutom v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) ak rozsah činností v tomto právnom vzťahu je dohodnutý na menej ako 32 hodín mesačne alebo sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo organizátorom dobrovoľníckej činnosti nezúčastní menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) v rozsahu určenom podľa prvej vety.
(6)
Čas, v ktorom člen domácnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného, sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v tomto právnom vzťahu, ak sa mu poskytuje náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca33a) alebo nemocenské33b) z tohto právneho vzťahu za príslušný kalendárny mesiac; člen domácnosti, ktorému sa neposkytuje nemocenské z dôvodu, že je fyzickou osobou v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ktorá za podmienok ustanovených osobitným predpisom33c) nie je povinne nemocensky poistená, sa považuje za člena domácnosti, ktorému sa poskytuje nemocenské. Ak sa člen domácnosti nemôže zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní, rozsah hodín
a)
podľa odseku 3 sa zníži o 1 hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci,
b)
podľa odseku 5 prvej vety sa zníži o 1 hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci, ktorá sa nezohľadnila podľa prvej vety.
(7)
Čas, v ktorom člen domácnosti v príslušnom kalendárnom mesiaci nemôže vykonať činnosť v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti,12) alebo sa nemôže zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky,33d) sa považuje za čas, v ktorom tento člen domácnosti vykonal činnosť v tomto právnom vzťahu alebo sa zúčastnil menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c).
(8)
Za každého plnoletého člena domácnosti,
a)
ktorý nedodržal liečebný režim, sa v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu, dávka podľa odseku 2 znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a),
b)
za ktorého nebola splnená povinnosť podľa § 28 ods. 2 písm. d), sa od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu tejto povinnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti, dávka podľa odseku 2 znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a),
c)
za ktorého nebola splnená povinnosť podľa § 28 ods. 2 písm. e), sa za kalendárny mesiac, za ktorý mala byť táto povinnosť splnená, dávka podľa odseku 2 znižuje o sumu uvedenú v odseku 2 písm. a).
(9)
Skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky podľa odseku 3 alebo odseku 5 sa prvýkrát skúma za kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pomoc v hmotnej núdzi prvýkrát poskytnutá.
(10)
Odseky 3 a 5 sa nevzťahujú na člena domácnosti,
a)
ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a), b), d), e) a g) až j), okrem člena domácnosti, u ktorého posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu podľa § 11 ods. 4 nepotvrdí, že jeho nepriaznivý zdravotný stav bude trvať bez prerušenia ďalej,
b)
c)
ktorým je fyzická osoba uznaná za invalidnú podľa osobitného predpisu,34a)
d)
ktorým je rodič alebo fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu,34b) ak sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku,
e)
ktorým je osamelý rodič alebo osamelá fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu,34b) ak sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku,
f)
ktorý sa zúčastňuje na pracovnej terapii,34c)
g)
ktorý vykonáva menšie obecné služby, dobrovoľnícku činnosť alebo práce podľa odseku 3 písm. c) na základe dohody, od ktorej úrad odstúpi podľa odseku 13, alebo
h)
ktorému vykonávanie menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c) nebolo ponúknuté.
(11)
Úrad môže na základe písomnej dohody s obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo s organizátorom dobrovoľníckej činnosti zabezpečiť, koordinovať a kontrolovať účasť osôb na činnostiach podľa odseku 3.
(12)
Písomná dohoda podľa odseku 11 obsahuje náležitosti podľa odseku 4 a záväzok úradu zabezpečiť účasť osôb na menších obecných službách, dobrovoľníckej činnosti alebo prácach podľa odseku 3 písm. c).
(13)
Ak dohodu podľa odseku 3 alebo odseku 11 poruší obec, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo organizátor dobrovoľníckej činnosti, môže úrad od dohody odstúpiť; novú dohodu môže úrad uzatvoriť najskôr po uplynutí troch mesiacov od odstúpenia od predchádzajúcej dohody.
§11 Ochranný príspevok
(1)
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou.
(2)
Ochranný príspevok za každého člena domácnosti je
a)
66,20 eura mesačne, ak ide o člena domácnosti podľa § 7 ods. 2 písm. a) až c), f) až h),
b)
36,40 eura mesačne, ak ide o člena domácnosti podľa § 7 ods. 2 písm. e) a j),
c)
14,20 eura mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý je
1.
tehotná žena od začiatku štvrtého mesiaca tehotenstva, ktorá sa zúčastňuje pravidelne raz za mesiac na preventívnych prehliadkach u lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo; za účasť na preventívnej prehliadke v príslušnom mesiaci sa považuje aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ústavnej zdravotnej starostlivosti,
2.
rodič dieťaťa, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do jedného roku veku dieťaťa.
(3)
Ochranný príspevok podľa odseku 2 písm. c) patrí členovi domácnosti, aj ak mu patrí ochranný príspevok podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. b). Ochranný príspevok podľa odseku 2 písm. c) prvého bodu nepatrí členovi domácnosti, ktorému patrí ochranný príspevok podľa odseku 2 písm. b) z dôvodu, že je členom domácnosti podľa § 7 ods. 2 písm. e).
(4)
Ak nepriaznivý zdravotný stav podľa § 7 ods. 2 písm. j) trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Ak pred uplynutím 3 mesiacov posudkový lekár potvrdí, že nepriaznivý zdravotný stav bude trvať ďalej bez prerušenia aj po uplynutí 3 kalendárnych mesiacov, ochranný príspevok patrí najviac počas 12 kalendárnych mesiacov trvania nepriaznivého zdravotného stavu. Po uplynutí tejto doby nárok na ochranný príspevok zaniká. Nárok na ochranný príspevok zaniká aj vtedy, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá v priebehu 4 kalendárnych rokov spolu 12 kalendárnych mesiacov.
(5)
Ochranný príspevok podľa odseku 2 písm. b), ak ide o člena domácnosti podľa § 7 ods. 2 písm. j), nepatrí
a)
v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa zistilo nedodržanie liečebného režimu členom domácnosti,
b)
od kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k nesplneniu povinnosti podľa § 28 ods. 2 písm. d), do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.
§12 Aktivačný príspevok
(1)
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.
(2)
Aktivačný príspevok pre člena domácnosti podľa odseku 3 písm. a) je 132,40 eura mesačne a pre člena domácnosti podľa odseku 3 písm. b) až d) je 66,20 eura mesačne.
(3)
Aktivačný príspevok patrí za každého člena domácnosti,
a)
ktorý má príjem zo závislej činnosti najmenej vo výške mesačnej minimálnej mzdy,
b)
ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a
1.
zúčastňuje sa na vzdelávaní na získanie nižšieho stredného vzdelania,34d)
2.
3.
4.
je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj,39)
5.
je plnoletý a vykonáva menšie obecné služby v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou alebo rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec,
6.
je plnoletý a vykonáva dobrovoľnícku činnosť33) v rozsahu najmenej 64 hodín mesačne a najviac 80 hodín mesačne na základe písomnej dohody medzi úradom a organizátorom dobrovoľníckej činnosti,
c)
ktorému sa vypláca rodičovský príspevok, ak študuje na strednej škole alebo na vysokej škole; to neplatí, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, alebo
d)
ktorý vykonáva dobrovoľnú vojenskú prípravu podľa osobitného predpisu.39a)
(4)
Čas, v ktorom sa člen domácnosti nemôže zúčastniť výkonu činností podľa odseku 3 písm. b) piateho bodu a šiesteho bodu z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky,33d) sa považuje za čas, v ktorom sa člen domácnosti zúčastnil výkonu činností podľa odseku 3 písm. b) piateho bodu a šiesteho bodu.
(5)
Písomná dohoda podľa odseku 3 písm. b) piateho bodu alebo šiesteho bodu obsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 4.
(6)
Ak dohodu podľa odseku 3 písm. b) piateho bodu alebo šiesteho bodu poruší obec, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo organizátor dobrovoľníckej činnosti, úrad od dohody odstúpi; novú dohodu môže úrad uzatvoriť najskôr po uplynutí troch mesiacov od odstúpenia od predchádzajúcej dohody.
(7)
Úrad je oprávnený vykonávať kontrolu účasti osôb na menších obecných službách alebo dobrovoľníckej činnosti priamo na mieste ich výkonu.
(8)
Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý
a)
b)
spĺňa podmienky nároku na ochranný príspevok podľa § 11 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).
(9)
Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa odňatia aktivačného príspevku z dôvodu, že
a)
člen domácnosti bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu,
b)
príjemca nesplnil povinnosť podľa § 28 ods. 2 písm. a) a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok,
c)
úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok podľa odseku 3 písm. b) piateho bodu a šiesteho bodu.
§13 Príspevok na nezaopatrené dieťa
(1)
Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku.
(2)
Príspevok na každé nezaopatrené dieťa podľa odseku 1 je 18,10 eura mesačne.
(3)
Príspevok na nezaopatrené dieťa nepatrí, ak
a)
zákonný zástupca dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky dieťaťa a z toho dôvodu bol určený osobitný príjemca prídavku na dieťa,40)
b)
bolo dieťaťu alebo jeho rodičovi uložené výchovné opatrenie41) a výchovné opatrenie neplní účel, na ktorý bolo uložené.
(4)
Príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje od začiatku školského roka v období školského vyučovania a školských prázdnin; príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje aj pri formách osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky,42) ak sa tieto osobitné spôsoby plnenia školskej dochádzky vykonávajú na území Slovenskej republiky ako povinná školská dochádzka.
§14 Príspevok na bývanie
(1)
Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním.
(2)
Príspevok na bývanie je
a)
55,80 eura mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti,
b)
89,20 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viacerými členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu viacerými nájomcami.
(3)
Príspevok na bývanie patrí, ak niektorý člen domácnosti je
a)
vlastníkom alebo spoluvlastníkom bytu, vlastníkom alebo spoluvlastníkom rodinného domu, ktorý domácnosť užíva na bývanie,
b)
nájomcom bytu, nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie,43) ktoré domácnosť užíva na bývanie.
(4)
Príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť býva v
a)
zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov, domove sociálnych služieb alebo špecializovanom zariadení, ak sa v nich poskytuje sociálna služba plnoletej fyzickej osobe celoročnou pobytovou formou, v útulku, domove na polceste, zariadení núdzového bývania alebo v krízovom stredisku alebo
b)
byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti; preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje.
(5)
Príspevok na bývanie patrí, ak domácnosť alebo člen domácnosti
a)
v byte podľa odseku 3 písm. a) uhrádza náklady za služby spojené s bývaním a daň z nehnuteľnosti alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára,
b)
v rodinnom dome podľa odseku 3 písm. a) uhrádza daň z nehnuteľnosti a poplatky za komunálny odpad,
c)
v byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie podľa odseku 3 písm. b) uhrádza nájomné a náklady za služby spojené s bývaním, ak je to dohodnuté v nájomnej zmluve alebo v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov za služby spojené s bývaním, predloží dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára,
d)
platí úhradu za sociálnu službu v zariadení sociálnych služieb alebo úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
(6)
Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí
a)
6 po sebe nasledujúcich mesiacov od posledného preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie,
b)
12 po sebe nasledujúcich mesiacov od posledného preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok na bývanie, ak sa výdavky podľa odseku 5 písm. b) uhrádzajú ročne.
(7)
Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.
§15 Suma pomoci v hmotnej núdzi
(1)
Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí ako rozdiel medzi úhrnom súm uvedených v § 10 ods. 2, 3, 5 a 8, § 11 ods. 2, § 12 ods. 2, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 2 a úhrnom súm príjmu podľa § 4.
(2)
Suma pomoci v hmotnej núdzi vypočítaná podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na desať eurocentov nahor.
(3)
Sumy dávky a sumy príspevkov podľa § 10 až 14 platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravia od 1. januára kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy upravené podľa prvej vety sa zaokrúhľujú na najbližších desať eurocentov. Sumy upravené podľa prvej vety a druhej vety ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlási v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 31. decembra príslušného kalendárneho roka.
§16 Osobitný príspevok
(1)
Osobitný príspevok patrí za každého člena domácnosti,
a)
ktorému vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a jeho dohodnutý príjem je najmenej vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy,
b)
ktorý pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu
1.
bol dlhodobo nezamestnaným občanom44) alebo
2.
najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov
2a.
nevykonával činnosť zakladajúcu nárok na príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti44a) alebo na obdobný príjem v cudzine,
2b.
neplnil povinnú školskú dochádzku,
2c.
nepripravoval sa na budúce povolanie dennou formou štúdia,
2d.
nepoberal nemocenské, materské alebo starobný dôchodok alebo
2e.
nepoberal invalidný dôchodok, výsluhový príspevok, výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, ak dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, a
c)
ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo ktorej sa skončilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi v súvislosti so vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu podľa písmena a).
(2)
Osobitný príspevok patrí počas trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu podľa odseku 1 písm. a) najviac 18 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov
a)
vo výške 126,14 eura mesačne prvých 12 kalendárnych mesiacov,
b)
vo výške 63,07 eura mesačne ďalších 6 kalendárnych mesiacov.
(3)
Osobitný príspevok patrí aj vtedy, ak sa členovi domácnosti v období 18 kalendárnych mesiacov od vzniku nároku na osobitný príspevok podľa odseku 1 skončí pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah a opätovne vznikne pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah podľa odseku 1 písm. a). Osobitný príspevok podľa prvej vety patrí v rozsahu a vo výške, v ktorom by patril, ak by sa pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah neskončil.
(4)
Osobitný príspevok nepatrí odo dňa
a)
nasledujúceho po dni, v ktorom mala uplynúť výpovedná doba, ak sa pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah podľa odseku 1 písm. a) neskončil z dôvodu ochrannej doby podľa osobitných predpisov,44b)
b)
od ktorého člen domácnosti prestane vykonávať prácu z dôvodu čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy alebo z dôvodu čerpania služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem, ktoré zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť a o jeho poskytnutí rozhodne na základe žiadosti zamestnanca, alebo
c)
jeho nástupu na výkon väzby alebo na výkon trestu odňatia slobody.
(5)
Nárok na osobitný príspevok za člena domácnosti môže vzniknúť až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí osobitného príspevku z dôvodu, že príjemca nesplnil povinnosť podľa § 28 ods. 2 písm. a) a úrad zistil, že tento člen domácnosti neplnil podmienku podľa odseku 1 písm. a).
§17 Jednorazová dávka
(1)
Jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Jednorazová dávka je určená najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, a to postele, stola, stoličky, chladničky, sporáku, variča, vykurovacieho telesa, paliva, práčky, periny, posteľnej bielizne, bežného kuchynského riadu, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb.
(2)
Jednorazovú dávku možno priznať jednorazovo do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.15) Súčet súm opakovane priznanej jednorazovej dávky v tom istom kalendárnom roku nesmie presiahnuť sumu podľa prvej vety.
§18 Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky a ich financovanie
(1)
Pomoc v hmotnej núdzi a jednorazová dávka sa poskytujú v peňažnej, vecnej alebo v kombinovanej forme. Osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme.
(2)
Pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná v peňažnej forme a osobitný príspevok sa poskytujú v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky.
(3)
Formu a spôsob poskytovania pomoci v hmotnej núdzi určuje úrad.
(4)
Formu poskytnutia jednorazovej dávky určí obec.
(5)
Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa poskytujú najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli splnené podmienky nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku.
(6)
Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje za celý kalendárny mesiac, a to aj v prípade, ak podmienky nároku boli splnené len za časť mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Osobitný príspevok za kalendárny mesiac sa poskytuje pomerne vo výške zodpovedajúcej počtu kalendárnych dní v kalendárnom mesiaci, počas ktorých je splnená podmienka trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu podľa § 16.
(8)
Pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytuje, ak suma určená podľa § 15 je nižšia ako 1 euro.
(9)
Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa neposkytujú do cudziny.
(10)
Sumy pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku splatné ku dňu smrti príjemcu sa vyplatia na základe potvrdenia úradu o oprávnení na prevzatie splatnej sumy pomoci v hmotnej núdzi
a)
inému plnoletému členovi domácnosti, ktorý má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, alebo
b)
osobitnému príjemcovi podľa § 23 ods. 1 písm. c).
(11)
Osobitný príspevok sa poskytuje príjemcovi, ktorému sa poskytuje alebo poskytovala pomoc v hmotnej núdzi. Ak osobitný príspevok patrí za člena domácnosti, ktorý s príjemcom podľa prvej vety už netvorí spoločnú domácnosť, osobitný príspevok sa poskytuje tomuto členovi domácnosti.
(12)
Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sú financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
(13)
Jednorazová dávka je financovaná z rozpočtu obce.
§19 Uplatnenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok
(1)
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi sa uplatňuje na úrade podaním písomnej žiadosti.
(2)
Žiadosť obsahuje
a)
meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, rodinný stav, adresu pobytu členov domácnosti,
b)
adresu na doručovanie písomností a adresu alebo číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky na poukazovanie pomoci v hmotnej núdzi,
c)
údaje o príjme, bytových pomeroch, nárokoch a údaje o majetku členov domácnosti.
(3)
Nárok na osobitný príspevok sa uplatňuje na úrade doručením zmluvy, ktorej obsahom je vznik právneho vzťahu podľa § 16 ods. 1 písm. a).
§20 Vznik nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku
Nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku vzniká splnením podmienok pre vznik nároku a uplatnením nároku.
§21 Zánik nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku
Nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi alebo jej časti za mesiac a nárok na poskytnutie osobitného príspevku za mesiac zaniká uplynutím troch mesiacov odo dňa, od ktorého mali byť pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok poskytnuté.
ŠTVRTÁ ČASŤ | SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§22 Konanie
(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 62 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní, ak v odseku 3, § 19 ods. 1 a v § 28 ods. 2 písm. a) nie je ustanovené inak.
(2)
Žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi a príjemca sa na účely konania o pomoci v hmotnej núdzi považujú za zástupcu členov domácnosti.
(3)
Odvolanie proti rozhodnutiu o pomoci v hmotnej núdzi alebo o osobitnom príspevku a odvolanie proti rozhodnutiu o určení alebo uvoľnení osobitného príjemcu nemá odkladný účinok.
(4)
Úrad nevyhotovuje písomné rozhodnutie o
a)
priznaní a o zvýšení pomoci v hmotnej núdzi alebo osobitného príspevku,
b)
ustanovení osobitného príjemcu podľa § 23 ods. 1 písm. c).
(5)
Rozhodnutia a iné písomnosti vydané podľa tohto zákona môžu obsahovať namiesto odtlačku úradnej pečiatky predtlačený odtlačok úradnej pečiatky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) alebo úradu s uvedením mena, priezviska a funkcie fyzickej osoby oprávnenej konať v mene príslušného orgánu a namiesto podpisu tejto fyzickej osoby faksimile jej podpisu.
§23 Osobitný príjemca
(1)
Úrad určí osobitného príjemcu, ak
a)
sa doterajším poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi nedosiahol účel, na ktorý je určená,
b)
možno odôvodnene predpokladať, že poskytovaním pomoci v hmotnej núdzi sa nedosiahne účel, na ktorý je určená,
c)
pomoc v hmotnej núdzi je splatná ku dňu smrti príjemcu a členovia domácnosti sú neplnoletí, alebo sú osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony.
(2)
Osobitný príjemca je obec, v ktorej má príjemca pomoci v hmotnej núdzi trvalý pobyt; úrad môže určiť za osobitného príjemcu inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu.
(3)
Osobitný príjemca je povinný
a)
použiť pomoc v hmotnej núdzi v prospech členov domácnosti a na účel, na ktorý je určená,
b)
sprostredkovať členom domácnosti po dohode s poskytovateľom sociálnej služby poskytnutie sociálnej služby krízovej intervencie45) najvhodnejšej na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie domácnosti, ak sa taká sociálna služba na území obce poskytuje.
(4)
Úrad uvoľní osobitného príjemcu, ak
a)
odpadli dôvody na jeho určenie,
b)
osobitný príjemca neplní svoje povinnosti; úrad zároveň určí iného osobitného príjemcu.
§24 Preddavok na pomoc v hmotnej núdzi
(1)
Preddavok na pomoc v hmotnej núdzi úrad prizná, ak
a)
začalo konanie o
1.
nároku (§ 6),
2.
peňažnom príspevku na opatrovanie,
3.
určení otcovstva,
4.
predčasnom starobnom dôchodku,
b)
bol podaný návrh na výkon súdneho rozhodnutia na vymoženie výživného maloletého dieťaťa a nezaopatreného plnoletého dieťaťa na účely začatia konania o náhradnom výživnom.
(2)
Po ukončení konania podľa odseku 1 písm. a) úrad rozhodne o pomoci v hmotnej núdzi a rozhodne o doplatení pomoci v hmotnej núdzi alebo o jej vrátení.
(3)
Úrad zúčtuje preddavok na pomoc v hmotnej núdzi so zaplateným výživným, s priznaným rodičovským príspevkom, opakovaným peňažným príspevkom na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, peňažným príspevkom na opatrovanie alebo náhradným výživným.
§25 Zmeny v poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku
(1)
Pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok sa prizná alebo sa zvýši od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok patrí alebo patrí vo vyššej sume, ak sa pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok
a)
priznali v nižšej sume, ako patria,
b)
nepriznali, hoci sa priznať mali, alebo
c)
priznali neskôr, ako sa priznať mali.
(2)
Pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok alebo ich časť sa odnímu, ak sa priznali neprávom. Ak sa pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok priznali vo vyššej sume, ako patrili, pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok sa priznajú v sume, v akej patria. Pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok alebo ich časť sa odnímu podľa prvej vety alebo ich suma sa zníži podľa druhej vety od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa už poskytli.
(3)
Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi alebo na osobitný príspevok, pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok alebo ich časť sa odnímu, ich suma sa zvýši alebo zníži.
(4)
Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi alebo osobitného príspevku sa zastaví, ak príjemca nevyhovie výzve úradu podľa § 28 ods. 2 písm. b) v určenej lehote preukázať skutočnosti rozhodujúce na ich poskytovanie alebo na ich výšku a bol na tento dôsledok vo výzve písomne upozornený. Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi alebo osobitného príspevku sa zastaví, ak vznikol dôvod na prešetrenie trvania nároku na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi alebo osobitného príspevku. Ak pominuli dôvody, pre ktoré sa zastavilo poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi alebo osobitného príspevku, a podmienky nároku na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi alebo osobitného príspevku trvajú, poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi alebo osobitného príspevku sa obnoví od kalendárneho mesiaca, od ktorého bolo ich poskytovanie zastavené.
(5)
Pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok sa odnímu aj vtedy, ak o odňatie požiadal príjemca.
(6)
Fyzická osoba je povinná vrátiť pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytnuté neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Ak fyzická osoba spôsobila, že sa jej poskytovala alebo poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, je povinná vrátiť poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi, osobitný príspevok alebo ich časť zvýšené o 10 %.
(7)
Právo na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku alebo ich časti zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý sa pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok alebo ich časť poskytli. Tieto lehoty neplynú počas konania o povinnosti vrátiť sumu podľa prvej vety, počas výkonu rozhodnutia alebo počas výkonu zrážok podľa odseku 8.
(8)
Úrad môže zrážať neprávom poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi a neprávom poskytnutý osobitný príspevok podľa odseku 7 z poskytovanej alebo neskôr priznanej pomoci v hmotnej núdzi a z poskytovaného alebo neskôr priznaného osobitného príspevku.
(9)
Nárok na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi a neprávom poskytnutého osobitného príspevku alebo na vrátenie ich preplatku nie je predmetom dedičstva.
§25a Zánik nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi a nárok na osobitný príspevok zaniká odo dňa, od ktorého
a)
bolo zastavené poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi alebo osobitného príspevku, ak v lehote troch mesiacov odo dňa zastavenia ich poskytovania podľa § 25 ods. 4 prvej vety príjemca nepreukáže skutočnosti rozhodujúce na ich poskytovanie,
b)
členovia domácnosti prestali spĺňať podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi alebo podmienky nároku na osobitný príspevok.
PIATA ČASŤ | PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY A OBCE
§26 Orgány štátnej správy
(1)
Úlohy štátnej správy na úseku pomoci v hmotnej núdzi vykonávajú
a)
ústredie a
b)
úrad.
(2)
Úrad
a)
rozhoduje o
1.
pomoci v hmotnej núdzi,
2.
osobitnom príspevku,
3.
určení a uvoľnení osobitného príjemcu,
b)
overuje skutočnosti potrebné na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste pobytu žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a príjemcu,
c)
vydáva potvrdenie o oprávnení na prevzatie splatnej sumy pomoci v hmotnej núdzi,
d)
kontroluje plnenie povinností osobitného príjemcu,
e)
poskytuje poradenskú činnosť v oblasti hmotnej núdze zameranú na zistenie rozsahu a charakteru hmotnej núdze, na zistenie príčin jej vzniku, na poskytnutie informácií o možnosti riešenia hmotnej núdze a na usmernenie pri uplatnení sociálnej pomoci,
f)
vedie evidenciu príjemcov, členov domácností a osobitných príjemcov; evidencia obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a adresu miesta pobytu príjemcov, členov domácnosti a osobitného príjemcu, ak ním je fyzická osoba,
g)
uzatvára dohodu o výkone menších obecných služieb a prác podľa § 10 ods. 3 písm. c) s obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, dohodu o výkone dobrovoľníckej činnosti s organizátorom dobrovoľníckej činnosti a kontroluje účasť na výkone menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa § 10 ods. 3 písm. c),
h)
kontroluje dodržiavanie liečebného režimu člena domácnosti počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti; na kontrolu dodržiavania liečebného režimu člena domácnosti sa vzťahuje osobitný predpis.48a)
§27 Pôsobnosť obce
Obec
a)
rozhoduje o jednorazovej dávke,
b)
poskytuje fyzickým osobám poradenskú činnosť v oblasti hmotnej núdze.
ŠIESTA ČASŤ | PRÁVA A POVINNOSTI PRI POSKYTOVANÍ POMOCI V HMOTNEJ NÚDZI A OSOBITNÉHO PRÍSPEVKU
§28 Povinnosti žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi a žiadateľa o osobitný príspevok a povinnosti príjemcu
(1)
Žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi a žiadateľ o osobitný príspevok sú povinní
a)
preukázať všetky skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok,
b)
na výzvu úradu predložiť doklady potrebné na rozhodnutie o nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok,
c)
umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu.
(2)
Príjemca je povinný
a)
úradu písomne oznámiť do ôsmich dní zmeny vo všetkých skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok,
b)
na výzvu úradu preukázať požadovanú skutočnosť v lehote určenej úradom,
c)
umožniť overenie skutočností potrebných na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste svojho pobytu,
d)
úradu doručiť potvrdenie o začiatku a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti člena domácnosti do troch pracovných dní odo dňa vystavenia potvrdenia o začiatku alebo o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,
(3)
Úrad od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi, žiadateľa o osobitný príspevok alebo príjemcu nežiada preukazovanie osobných údajov podľa § 31, ktoré
a)
sú úradu známe z výkonu inej činnosti úradu,
b)
môže úrad získať z dostupného informačného systému verejnej správy.
§29 Práva a povinnosti zamestnanca úradu
(1)
Zamestnanec úradu je oprávnený
a)
overovať skutočnosti potrebné na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi v mieste pobytu žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi alebo príjemcu; pri návšteve je povinný preukázať sa poverením úradu,
b)
požadovať od žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi, žiadateľa o osobitný príspevok alebo od príjemcu potrebné informácie a vysvetlenia,
c)
požadovať od iných osôb potrebné informácie a vysvetlenia na posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi.
(2)
Zamestnanec úradu je povinný
a)
informovať žiadateľa o pomoc v hmotnej núdzi alebo príjemcu o možnostiach riešenia hmotnej núdze,
b)
poskytovať pomoc pri uplatnení nároku na pomoc v hmotnej núdzi.
§30 Súčinnosť a spolupráca
(1)
Orgán štátnej správy, iný orgán verejnej moci, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, škola, špeciálne výchovné zariadenie, obec, samosprávny kraj, ďalšia právnická osoba a fyzická osoba sú povinné poskytnúť úradu súčinnosť pri plnení úloh podľa tohto zákona, najmä bezodkladne a bezplatne oznamovať skutočnosti vo veciach pomoci v hmotnej núdzi, poskytovania osobitného príspevku a na žiadosť úradu poskytnúť informácie.
(2)
Pri plnení úloh podľa tohto zákona úrad spolupracuje s občianskymi združeniami, so združeniami osôb vytvorenými na účel realizácie projektov alebo programov, ktorých predmetom činnosti je podpora riešenia hmotnej núdze, s cirkvami a s náboženskými spoločenstvami, s obcami, so samosprávnymi krajmi, s ďalšími právnickými osobami a s fyzickými osobami.
§31 Spracúvanie osobných údajov
(1)
Obec na účely rozhodovania o jednorazovej dávke a na účely výkonu menších obecných služieb alebo prác podľa § 10 ods. 3 písm. c) a osobitný príjemca na účely výkonu svojej funkcie spracúvajú osobné údaje podľa odseku 3 o osobách podľa odseku 2 v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o jednorazovej dávke, výkon menších obecných služieb alebo prác podľa § 10 ods. 3 písm. c) alebo na výkon funkcie osobitného príjemcu v súlade s osobitným predpisom.49)
(2)
Ústredie a úrad spracúvajú osobné údaje o
a)
žiadateľovi o pomoc v hmotnej núdzi, žiadateľovi o osobitný príspevok a príjemcovi,
b)
členoch domácnosti,
c)
osobitnom príjemcovi, ak ním je fyzická osoba,
d)
inej fyzickej osobe v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o pomoci v hmotnej núdzi.
(3)
Osobné údaje, ktoré ústredie a úrad spracúvajú o fyzických osobách uvedených v odseku 2, sú
a)
meno, priezvisko a titul,
b)
druh pobytu,
c)
rodné číslo, ak je pridelené, a dátum narodenia,
d)
rodinný stav,
e)
štátne občianstvo,
f)
sociálne postavenie,
g)
údaje o príjme,
h)
údaje o hnuteľnom majetku, nehnuteľnom majetku a iných majetkových právach,
i)
údaje o zdravotnom stave v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu poskytovania pomoci v hmotnej núdzi,
j)
údaje o bytových pomeroch,
k)
telefónne číslo, adresa pobytu a elektronická adresa,
l)
číslo účtu banky alebo pobočky zahraničnej banky a kód banky alebo kód pobočky zahraničnej banky,
m)
ďalšie údaje, ktoré sú v súlade s účelom spracúvania a sú nevyhnutné na účel poskytovania pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku.
(4)
Ústredie, úrad a obec poskytujú osobné údaje, ktoré spracúvajú, orgánu verejnej moci, inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ak je to nevyhnutné na plnenie ich úloh podľa osobitného predpisu50) a v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,50) alebo ak ide o posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi.
(5)
Ústredie a úrad na účely rozhodovania o pomoci v hmotnej núdzi, obec na účely rozhodovania o jednorazovej dávke a na účely výkonu menších obecných služieb alebo prác podľa § 10 ods. 3 písm. c) a osobitný príjemca na účely výkonu svojej funkcie môžu získavať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov na nosič informácií.
SIEDMA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§32
Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová „dávka v hmotnej núdzi a príspevok k dávke v hmotnej núdzi“ alebo slová „dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi“ vo všetkých tvaroch rozumie sa tým „pomoc v hmotnej núdzi“ v príslušnom tvare.
§33 Prechodné ustanovenia
(1)
O nárokoch pred 1. januárom 2014 sa aj po 31. decembri 2013 rozhoduje podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.
(2)
Ak k 31. decembru 2013 je zastavená výplata dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a občan v hmotnej núdzi nepreukáže skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi do 31. januára 2014, nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi zaniká od 1. januára 2014.
(3)
Úrad z vlastného podnetu prehodnotí dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, na ktoré trval nárok k 31. decembru 2013, a rozhodne o nároku na pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona účinného od 1. januára 2014 najneskôr do 31. júla 2014.
(4)
Dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi, o ktorých úrad právoplatne rozhodol do 31. decembra 2013, patria najdlhšie do 30. júna 2014.
§33a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
(1)
O nárokoch pred 1. januárom 2015 sa rozhoduje aj po 31. decembri 2014 podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.
(2)
O nároku na osobitný príspevok, ktorý vznikol pred 1. januárom 2015 a o ktorom do 31. decembra 2014 nebolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne za obdobie do 31. decembra 2014 podľa zákona účinného do 31. decembra 2014 a za obdobie po 31. decembri 2014 podľa zákona účinného od 1. januára 2015.
(3)
Úrad z vlastného podnetu prehodnotí najneskôr do 31. januára 2015 nárok na osobitný príspevok, ktorý vznikol pred 1. januárom 2015 a ktorý trvá po 31. decembri 2014, podľa zákona účinného od 1. januára 2015. Podmienka vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a podmienka postavenia fyzickej osoby ako dlhodobo nezamestnaného občana44) pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu sa na účely prehodnotenia nároku na osobitný príspevok podľa prvej vety považujú za splnené.
(4)
Ak po prehodnotení nároku na osobitný príspevok podľa odseku 3 sú splnené podmienky nároku na osobitný príspevok, do obdobia poskytovania osobitného príspevku podľa § 16 ods. 2 účinného od 1. januára 2015 sa započítava aj obdobie poskytovania osobitného príspevku do prehodnotenia nároku na osobitný príspevok. Ak po prehodnotení nároku na osobitný príspevok podľa odseku 3 nie sú splnené podmienky nároku na osobitný príspevok podľa § 16 ods. 1 písm. a) účinného od 1. januára 2015, osobitný príspevok sa poskytuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2014.
(5)
Osobitný príspevok patrí aj fyzickej osobe, ktorej k 31. decembru 2014 patril aktivačný príspevok z dôvodu trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a patrí jej aj po 31. decembri 2014 a ktorá pred vznikom pracovného pomeru alebo pred vznikom obdobného pracovného vzťahu splnila podmienku podľa § 16 ods. 1 písm. b) účinného od 1. januára 2015, pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah bol dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a dohodnutý príjem z tohto pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu je najmenej vo výške minimálnej mzdy zodpovedajúcej dohodnutému rozsahu týždenného pracovného času a najviac vo výške dvojnásobku minimálnej mzdy; ustanovenia § 16 ods. 2 až 5 účinné od 1. januára 2015 platia rovnako.
(6)
Ak fyzická osoba spĺňa podmienky nároku na osobitný príspevok podľa odseku 5, do obdobia poskytovania osobitného príspevku podľa § 16 ods. 2 účinného od 1. januára 2015 sa započítava aj obdobie, počas ktorého jej patril aktivačný príspevok z dôvodu trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu do vzniku nároku na poskytnutie osobitného príspevku.
§34
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§35 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 453/2004 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., zákona č. 614/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 471/2005 Z. z., zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 675/2006 Z. z., zákona č. 532/2007 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona č. 562/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 373/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 120/2011 Z. z., zákona č. 180/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z., zákona č. 393/2012 Z. z. a zákona č. 96/2013 Z. z.
Čl. II
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 27/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z., zákona č. 656/2004 Z. z., zákona č. 570/2005 Z. z., zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 211/2006 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 250/2007 Z. z., zákona č. 547/2007 Z. z., zákona č. 666/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z., zákona č. 298/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 479/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 72/2009 Z. z., zákona č. 191/2009 Z. z., zákona č. 206/2009 Z. z., zákona č. 387/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 60/2010 Z. z., zákona č. 433/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 313/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 96/2012 Z. z., zákona č. 31/2013 Z. z., zákona č. 80/2013, zákona č. 94/2013 Z. z., zákona č. 299/2013 Z. z. a zákona č. 388/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 57 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „v jednom konaní však nemožno prejednať priestupok páchateľa podľa § 88aa ods. 1 a súčasne iný priestupok.“.
2.
Za § 88a sa vkladá § 88aa, ktorý znie:
§88aa
(1)
Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok podľa § 29, § 30 ods. 1 písm. e), § 47, 49 a 50 a za priestupok ohrozenia výchovy a vzdelávania dieťaťa alebo zanedbania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa podľa osobitného predpisu14b) možno vykonať aj zrážkami z dávky sociálneho poistenia, pomoci v hmotnej núdzi alebo z rodičovského príspevku,14c) ak ho nemožno vykonať zrážkami zo mzdy.
(2)
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1, vydá orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia tomu, kto páchateľovi priestupku príjem podľa odseku 1 vypláca, exekučný príkaz na vykonanie zrážok z tohto príjmu.
(3)
Pri výkone rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
(4)
Výkon rozhodnutia zrážkami z príjmu podľa odseku 1 nemožno vykonať exekúciou podľa osobitného predpisu.14d)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 14b až 14d znejú:
„14b)
§ 37 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14c)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14d)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.“.
3.
Za § 96 sa vkladá § 96a, ktorý vrátane nadpisu znie:
§96a Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2014
Výkon rozhodnutia zrážkami z príjmu podľa § 88aa ods. 1 možno uskutočniť, ak bol priestupok spáchaný od 1. januára 2014.“.
Čl. III
Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 513/2010 Z. z., zákona č. 180/2011 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z. a zákona č. 364/2013 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 7 ods. 8 sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem výkonu rozhodnutia o pokute podľa osobitného predpisu25a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 25a znie:
„25a)
§ 88aa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 417/2013 Z. z.“.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2014.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Robert Fico v. r.
Príloha k zákonu č. 417/2013 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20. 12. 2011).
1)
§ 3 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z.
Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z.
3)
§ 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4)
§ 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 532/2007 Z. z.
5)
§ 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde.
6)
§ 45 ods. 1 písm. c) prvý bod a písm. d) zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 26, 27 a 29 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
§ 26, 27 a 29 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
7)
§ 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
§ 24 a 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 217/2010 Z. z.
9)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
10)
§ 4 zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11)
§ 54 ods. 18 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 363/2007 Z. z.
12)
§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
12a)
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13)
§ 8 ods. 1 a 3 zákona č. 600/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
14)
§ 3 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
15)
§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
§ 32 ods. 12 písm. d), § 43 ods. 8 a 9, § 46 ods. 4, 5 a 10, § 49, 51, 53, 53a a 57 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
17)
§ 52a zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
§ 12 ods. 4 a 6 a § 13 zákona č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19)
§ 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
20)
§ 6 ods. 2 písm. d) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
21)
22)
Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23)
§ 17 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 191/2018 Z. z.
24)
§ 16 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25)
26)
26a)
§ 54 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení zákona č. 485/2013 Z. z.
27)
§ 114, § 114a a 115 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
28)
Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
29)
§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
29a)
30)
§ 34 ods. 14 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31)
32)
Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.
33)
Zákon č. 406/2011 Z. z.
33a)
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
33b)
§ 33 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 557/2007 Z. z.
33c)
§ 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33d)
§ 14d zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2015 Z. z.
34)
§ 51 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34a)
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34b)
34c)
Zákon č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34d)
§ 30 ods. 5 a § 42 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
35)
§ 54 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
36)
§ 60 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení zákona č. 455/2012 Z. z.
37)
§ 46 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
39)
§ 52 zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
39a)
§ 2 ods. 2 zákona č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
40)
Zákon č. 600/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
41)
§ 12 ods. 1 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení zákona č. 466/2008 Z. z.
44)
§ 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
44a)
44b)
Napríklad § 64 Zákonníka práce, § 195 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
45)
46)
Piata časť zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.
47)
§ 88aa zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 417/2013 Z. z.
48a)
§ 20b zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49)
Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
50)
Napríklad § 14 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 544/2010 Z. z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
