161/2013 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2013 do 31.12.2019
161
ZÁKON
z 22. mája 2013,
o odovzdávaní, uznávaní a výkone rozhodnutí o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v Európskej únii
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet zákona
Tento zákon upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri
a)
odovzdávaní výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v trestnom konaní do iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“),
b)
uznávaní a výkone rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako náhrade väzby v trestnom konaní vydaného v inom členskom štáte a kontrole dodržiavania opatrení dohľadu na území Slovenskej republiky.
§2 Základné ustanovenia
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
štátom pôvodu členský štát, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o opatreniach dohľadu,
b)
vykonávajúcim štátom členský štát, v ktorom sa vykonáva kontrola dodržiavania opatrení dohľadu,
c)
justičným orgánom súd alebo iný príslušný orgán štátu pôvodu alebo vykonávajúceho štátu s právomocou prijímať rozhodnutia vo veciach opatrení dohľadu podľa právneho poriadku tohto štátu; na účely zasielania a prijímania písomností a výmeny informácií v konaní podľa tohto zákona sa justičným orgánom rozumie aj ústredný orgán oznámený štátom pôvodu alebo vykonávajúcim štátom,
d)
opatreniami dohľadu povinnosti alebo obmedzenia uložené dotknutej osobe justičným orgánom štátu pôvodu ako náhrada väzby v trestnom konaní,
e)
rozhodnutím o opatreniach dohľadu vykonateľné rozhodnutie prijaté v priebehu trestného konania justičným orgánom štátu pôvodu, ktorým sa fyzickej osobe ukladá jedno alebo viacero opatrení dohľadu,
f)
dotknutou osobou fyzická osoba, ktorej boli uložené opatrenia dohľadu justičným orgánom štátu pôvodu,
g)
obvyklým pobytom legálny trvalý pobyt alebo legálny prechodný pobyt dotknutej osoby v členskom štáte.
§3 Opatrenia dohľadu
(1)
Opatrenia dohľadu, ktorých kontrolu dodržiavania možno odovzdávať medzi Slovenskou republikou a iným členským štátom, sú:
a)
povinnosť dotknutej osoby informovať príslušný orgán vo vykonávajúcom štáte o každej zmene miesta pobytu najmä na účely doručovania predvolaní na výsluch alebo na konanie pred súdom v rámci trestného konania v štáte pôvodu,
b)
povinnosť nevstupovať do určitých lokalít, na miesta alebo do vymedzených oblastí v štáte pôvodu alebo vo vykonávajúcom štáte,
c)
povinnosť zdržiavať sa v určenom čase, ak je ustanovený, na určenom mieste,
d)
povinnosť zahŕňajúca obmedzenia týkajúce sa opustenia územia vykonávajúceho štátu,
e)
povinnosť hlásiť sa v určenom čase určitému orgánu,
f)
povinnosť vyhýbať sa kontaktu s určitými osobami súvisiacimi s údajne spáchanými trestnými činmi.
(2)
Medzi Slovenskou republikou a iným členským štátom možno odovzdávať kontrolu dodržiavania aj iných opatrení dohľadu, ako sú opatrenia dohľadu podľa odseku 1, ak členský štát oznámil, že bude kontrolovať ich dodržiavanie na svojom území. Takéto opatrenia dohľadu zahŕňajú najmä
a)
povinnosť zdržať sa určitých činností v súvislosti s údajne spáchanými trestnými činmi, najmä výkonu určitých povolaní alebo výkonu určitého druhu zamestnania,
b)
zákaz viesť motorové vozidlo,
c)
povinnosť zložiť určenú sumu peňazí alebo dať iný druh záruky, ktorú možno splniť prostredníctvom určeného počtu splátok alebo naraz,
d)
povinnosť podstúpiť liečenie alebo liečbu závislosti,
e)
povinnosť vyhýbať sa kontaktu s určitými predmetmi súvisiacimi s údajne spáchanými trestnými činmi.
Rozsah pôsobnosti
§4
(1)
Rozhodnutie o opatreniach dohľadu možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak
a)
skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie o opatreniach dohľadu vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak,
b)
dotknutá osoba má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt,
c)
ukladá dotknutej osobe opatrenia dohľadu podľa § 3 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) alebo písm. b).
(2)
Ak sa žiada o uznanie a výkon rozhodnutia o opatreniach dohľadu pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu (ďalej len „osvedčenie“) označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v odseku 3, súd príslušný podľa § 12 ods. 1 neskúma, či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
(3)
Kategóriami trestných činov podľa odseku 2 sa rozumejú
a)
účasť na zločinnom spolčení,
b)
terorizmus,
c)
obchodovanie s ľuďmi,
d)
sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,
e)
nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,
f)
nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,
g)
korupcia,
h)
podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskej únie alebo Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu podľa Dohovoru vyhotoveného na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995,1)
i)
legalizácia príjmov z trestnej činnosti,
j)
falšovanie a pozmeňovanie meny,
k)
počítačová kriminalita,
l)
trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,
m)
uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,
n)
vražda, závažné ublíženie na zdraví,
o)
nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,
p)
únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,
q)
rasizmus a xenofóbia,
r)
organizovaná alebo ozbrojená lúpež,
s)
nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,
t)
podvodné konanie,
u)
vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,
v)
falšovanie a výroba nelegálnych kópií výrobkov,
w)
falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,
x)
falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,
y)
nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,
z)
nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi,
aa) obchodovanie s odcudzenými vozidlami,
ab) znásilnenie,
ac) podpaľačstvo,
ad) trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,
ae) nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla,
af) sabotáž.
(4)
Na priradenie trestného činu k niektorej z kategórií trestných činov uvedených v odseku 3 sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu pôvodu a Slovenskej republiky zhodovali.
§5
Súd príslušný podľa § 12 ods. 1 pri overovaní skutočností podľa § 3 a 4 vychádza z údajov uvedených v osvedčení, a ak je to potrebné, aj z dodatočných informácií poskytnutých justičným orgánom štátu pôvodu alebo z vlastných zistení.
DRUHÁ ČASŤ | POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO JUSTIČNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTU PÔVODU
§6 Príslušnosť súdu na odovzdanie výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu
Súdom príslušným na konanie podľa tejto časti je súd alebo sudca pre prípravné konanie, ktorý rozhoduje o väzbe podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní.2)
§7 Odovzdanie výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu
(1)
Súd môže odovzdať výkon rozhodnutia o opatreniach dohľadu do iného členského štátu, ak dotknutá osoba bola s uloženými opatreniami dohľadu oboznámená, má v tomto členskom štáte obvyklý pobyt a so svojím návratom do tohto členského štátu súhlasí.
(2)
Na žiadosť dotknutej osoby môže súd odovzdať výkon rozhodnutia o opatreniach dohľadu aj do iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom má dotknutá osoba svoj obvyklý pobyt, ak s tým súhlasí justičný orgán členského štátu, do ktorého sa má výkon rozhodnutia o opatreniach dohľadu odovzdať; na tento účel súd požiada justičný orgán tohto členského štátu o súhlas.
(3)
Výkon rozhodnutia o opatreniach dohľadu možno odovzdať len do jedného členského štátu.
(4)
V súvislosti s postupom podľa odseku 1 alebo odseku 2 súd poučí dotknutú osobu o jej povinnosti dostaviť sa pred súd na základe predvolania a dodržiavať uložené opatrenia dohľadu vo vykonávajúcom štáte, ako aj o možnosti vyžiadať ju na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, ak tieto povinnosti poruší.
(5)
Po splnení podmienok podľa odseku 1 alebo odseku 2 súd, ktorý vydal rozhodnutie o opatreniach dohľadu, zašle rovnopis tohto rozhodnutia s riadne vyplneným a podpísaným osvedčením, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1, justičnému orgánu vykonávajúceho štátu. Kópiu rozhodnutia o opatreniach dohľadu a osvedčenia zašle súd aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(6)
Na účely riadneho vyplnenia osvedčenia sa obmedzenia a povinnosti uložené dotknutej osobe podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní3) stotožnia s opatreniami dohľadu uvedenými v § 3; opatrenia dohľadu podľa § 3 ods. 2 alebo iné opatrenia dohľadu môžu byť súčasťou osvedčenia len vtedy, ak vykonávajúci štát oznámil, že bude kontrolovať ich dodržiavanie.
(7)
Súd v osvedčení uvedie dĺžku obdobia, počas ktorého bude potrebné kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu vo vykonávajúcom štáte s prihliadnutím na všetky známe okolnosti konkrétneho prípadu.
§8 Právomoc slovenského súdu
(1)
Súdu, ktorý vydal rozhodnutie o opatreniach dohľadu, patrí právomoc kontrolovať ich dodržiavanie dovtedy, kým justičný orgán vykonávajúceho štátu toto rozhodnutie neuzná a jeho uznanie súdu neoznámi.
(2)
Ak justičný orgán vykonávajúceho štátu oznámi, že po uznaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu by dotknutú osobu pri porušení opatrení dohľadu odmietol odovzdať na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, súd môže rozhodnúť o vzatí osvedčenia späť; v takom prípade svoje rozhodnutie oznámi najneskôr do desiatich dní od oznámenia justičného orgánu vykonávajúceho štátu.
(3)
Právomoc kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu, ktorá prešla na justičný orgán vykonávajúceho štátu, sa súdu podľa odseku 1 vracia späť, ak
a)
justičný orgán vykonávajúceho štátu oznámi, že dotknutá osoba už nemá obvyklý pobyt vo vykonávajúcom štáte,
b)
kontrola dodržiavania opatrení dohľadu vo vykonávajúcom štáte ešte nezačala a súd na základe zaslaných informácií o maximálnej dĺžke obdobia, počas ktorého možno kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu vo vykonávajúcom štáte, alebo o prispôsobení opatrení dohľadu justičným orgánom vykonávajúceho štátu rozhodne o vzatí osvedčenia späť a svoje rozhodnutie justičnému orgánu vykonávajúceho štátu oznámi najneskôr v lehote do desať dní od prijatia týchto informácií,
c)
súd zmení opatrenia dohľadu podľa § 9 ods. 2 písm. b) a justičný orgán vykonávajúceho štátu odmietne kontrolovať dodržiavanie takto zmenených opatrení dohľadu, pretože nie sú opatreniami dohľadu podľa § 3 ods. 1 alebo opatreniami dohľadu oznámenými vykonávajúcim štátom podľa § 3 ods. 2,
d)
justičný orgán vykonávajúceho štátu oznámi, že uplynula maximálna dĺžka obdobia, počas ktorého možno kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu vo vykonávajúcom štáte, a súd predtým nepožiadal o jeho predĺženie podľa § 10,
e)
justičný orgán vykonávajúceho štátu oznámi, že rozhodol o ukončení kontroly dodržiavania opatrení dohľadu, pretože súd po viacerých oznámeniach týkajúcich sa porušenia opatrení dohľadu dotknutou osobou alebo inej relevantnej skutočnosti ani na základe opakovanej výzvy neprijal následné rozhodnutie podľa § 9,
f)
justičný orgán vykonávajúceho štátu oznámi, že rozhodol o ukončení kontroly dodržiavania opatrení dohľadu z dôvodu, že jeho právny poriadok vyžaduje pravidelné potvrdzovanie vo vzťahu k predĺženiu kontroly dodržiavania opatrení dohľadu a súd mu ani na základe opakovanej výzvy také potvrdenie neposkytol.
§9 Prijímanie následných rozhodnutí
(1)
Súd prijíma všetky následné rozhodnutia vo vzťahu k rozhodnutiu o opatreniach dohľadu, ktorých kontrola dodržiavania bola odovzdaná do vykonávajúceho štátu.
(2)
Následnými rozhodnutiami podľa odseku 1 sú najmä
a)
preskúmanie rozhodnutia o opatreniach dohľadu a zrušenie rozhodnutia o opatreniach dohľadu,
b)
zmena opatrení dohľadu uložených dotknutej osobe,
c)
vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu podľa osobitného predpisu.5)
§10 Predĺženie kontroly dodržiavania opatrení dohľadu
Pred uplynutím obdobia oznámeného justičným orgánom vykonávajúceho štátu, počas ktorého možno kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu vo vykonávajúcom štáte, môže súd s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, ako aj dôsledky podľa § 8 ods. 3 písm. d), požiadať justičný orgán vykonávajúceho štátu o predĺženie kontroly dodržiavania opatrení dohľadu; súd na tento účel v žiadosti uvedie predpokladané obdobie tohto predĺženia.
§11 Oznamovacia povinnosť
(1)
Súd justičnému orgánu vykonávajúceho štátu bezodkladne oznámi každé rozhodnutie prijaté podľa § 9, ako aj skutočnosť, že proti rozhodnutiu o opatreniach dohľadu bol podaný opravný prostriedok.
(2)
Na výzvu justičného orgánu vykonávajúceho štátu súd bezodkladne oznámi, či je kontrola dodržiavania opatrení dohľadu podľa okolností konkrétneho prípadu vo vykonávajúcom štáte stále potrebná, a ak je to vhodné, zároveň prijme následné rozhodnutie podľa § 9.
(3)
Pred uplynutím obdobia vyznačeného v osvedčení, počas ktorého je potrebné kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu vo vykonávajúcom štáte, súd z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť justičného orgánu vykonávajúceho štátu oznámi, aké dodatočné obdobie bude ešte potrebné na kontrolu dodržiavania týchto opatrení dohľadu.
TRETIA ČASŤ | POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO JUSTIČNÝCH ORGÁNOV VYKONÁVAJÚCEHO ŠTÁTU
§12 Príslušnosť súdu na uznanie a výkon rozhodnutia o opatreniach dohľadu
(1)
Na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia o opatreniach dohľadu podľa tejto časti je príslušný okresný súd, v obvode ktorého má dotknutá osoba obvyklý pobyt; ak je obvyklým pobytom dotknutej osoby na území Slovenskej republiky súčasne trvalý pobyt aj prechodný pobyt, príslušný je okresný súd, v obvode ktorého má dotknutá osoba trvalý pobyt.
(2)
Súd príslušný podľa odseku 1 rozhoduje o všetkých otázkach súvisiacich s uznaním a výkonom rozhodnutia o opatreniach dohľadu.
(3)
O doručení rozhodnutia o opatreniach dohľadu a osvedčenia justičným orgánom štátu pôvodu súd podľa odseku 1 informuje ministerstvo, ktorému súčasne zašle kópie uvedených písomností.
(4)
Ak je rozhodnutie o opatreniach dohľadu a osvedčenie doručené súdu, ktorý nie je príslušný na jeho uznanie a výkon, súd bezodkladne postúpi vec súdu príslušnému podľa odseku 1, o čom informuje justičný orgán štátu pôvodu.
(5)
Ak nie je založená právomoc slovenských súdov na uznanie a výkon rozhodnutia o opatreniach dohľadu podľa tohto zákona, súd s uvedením tohto dôvodu vráti rozhodnutie o opatreniach dohľadu spolu s osvedčením justičnému orgánu štátu pôvodu.
§13 Rozhodnutie súdu
(1)
Súd rozhodne o tom, či sa rozhodnutie o opatreniach dohľadu uzná a vykoná, na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora. Súd rozhoduje uznesením.
(2)
Súd vydá rozhodnutie podľa odseku 1 najneskôr do 20 pracovných dní od doručenia rozhodnutia o opatreniach dohľadu a osvedčenia; do tejto lehoty sa nezapočítava obdobie, počas ktorého súd zabezpečuje dodatočné informácie od justičného orgánu štátu pôvodu, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie o uznaní a výkone vrátane doplnenia osvedčenia, ak osvedčenie nie je úplné alebo zjavne nezodpovedá rozhodnutiu o opatreniach dohľadu.
(3)
Rozhodnutie podľa odseku 1 sa doručuje dotknutej osobe a prokurátorovi.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať dotknutá osoba alebo prokurátor. Sťažnosť nemá odkladný účinok. Súd o sťažnosti rozhodne do 20 pracovných dní od jej podania.
(5)
Nedodržanie lehoty podľa odseku 2 alebo odseku 4 súd bezodkladne oznámi justičnému orgánu štátu pôvodu vrátane dôvodov nedodržania tejto lehoty; súčasne mu oznámi novú lehotu, v ktorej vydá rozhodnutie podľa odseku 1 alebo odseku 4.
§14 Dôvody odmietnutia
(1)
Súd rozhodne o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu, ak
a)
osvedčenie vydané justičným orgánom štátu pôvodu nie je úplné alebo ak zjavne nezodpovedá súvisiacemu rozhodnutiu o opatreniach dohľadu a nebolo riadne doplnené na základe žiadosti súdu v určenej lehote,
b)
dotknutá osoba nebola oboznámená s opatreniami dohľadu uloženými justičným orgánom štátu pôvodu alebo so svojím návratom do Slovenskej republiky nesúhlasí, alebo osvedčenie vydané justičným orgánom štátu pôvodu obsahuje opatrenia dohľadu, ktoré nie sú uvedené v § 3 ods. 1, ani neboli oznámené Slovenskou republikou podľa § 3 ods. 2,
c)
voči dotknutej osobe pre ten istý skutok už bolo vydané právoplatné rozhodnutie o opatreniach dohľadu slovenským súdom alebo ak má súd informáciu, že voči dotknutej osobe pre ten istý skutok už bolo právoplatné rozhodnutie o opatreniach dohľadu vydané justičným orgánom v inom členskom štáte,
d)
skutok, pre ktorý bolo vydané rozhodnutie o opatreniach dohľadu, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 2 až 4; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon rozhodnutia o opatreniach dohľadu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,
e)
trestné stíhanie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky premlčané a na skutok, pre ktorý bolo vydané rozhodnutie o opatreniach dohľadu, sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky vzťahuje právomoc slovenských orgánov,
f)
dotknutá osoba je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu,6)
g)
dotknutá osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za skutok, pre ktorý bolo vydané rozhodnutie o opatreniach dohľadu,
h)
pri porušení opatrení dohľadu by nebolo možné odovzdať dotknutú osobu v súlade s postupom podľa osobitného predpisu.5)
(2)
Ak je daný dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c), súd pred prijatím takého rozhodnutia požiada justičný orgán štátu pôvodu o stanovisko, a ak je to potrebné, aj o bezodkladné zaslanie dodatočných informácií nevyhnutných na svoje rozhodnutie. Súd môže požiadať justičný orgán štátu pôvodu o stanovisko aj vtedy, ak ide o iný dôvod odmietnutia podľa odseku 1.
(3)
Ak je daný dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu podľa odseku 1 písm. h), súd pred prijatím takého rozhodnutia o tom informuje justičný orgán štátu pôvodu. Ak justičný orgán štátu pôvodu do desiatich dní od doručenia týchto informácií súdu neoznámi, že osvedčenie berie späť, súd rozhodne, že sa rozhodnutie o opatreniach dohľadu uzná a vykoná podľa § 15; v takom prípade dotknutú osobu v dôsledku porušenia opatrení dohľadu nemožno odovzdať v súlade s postupom podľa osobitného predpisu.5)
§15 Uznanie a výkon rozhodnutia o opatreniach dohľadu
(1)
Ak nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu podľa § 14, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa také rozhodnutie vykoná.
(2)
Ak bol rozhodnutím o opatreniach dohľadu uložený taký druh opatrení dohľadu, ktoré nie sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd ich rozhodnutím podľa odseku 1 nahradí takými opatreniami dohľadu, ktoré by mohol uložiť, ak by v konaní o podobnom skutku rozhodoval sám, pričom dbá o to, aby v čo najväčšej miere zodpovedali pôvodne uloženým opatreniam dohľadu. Takto uložené opatrenia dohľadu nesmú byť prísnejšie než pôvodné opatrenia dohľadu uložené justičným orgánom štátu pôvodu.
(3)
Počas výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu môže justičný orgán štátu pôvodu prijať niektoré z následných rozhodnutí, ktorými sú najmä
a)
predĺženie platnosti rozhodnutia o opatreniach dohľadu, preskúmanie rozhodnutia o opatreniach dohľadu alebo zrušenie rozhodnutia o opatreniach dohľadu,
b)
zmena opatrení dohľadu uložených dotknutej osobe, alebo
c)
vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu.
(4)
Pri prijatí následných rozhodnutí justičným orgánom štátu pôvodu podľa odseku 3 písm. a) alebo písm. b) súd postupuje primerane podľa § 13, pričom dôvody odmietnutia podľa § 14 už neskúma; prijatím následného rozhodnutia justičným orgánom štátu pôvodu nie je dotknuté trestné konanie, ktoré sa môže viesť proti dotknutej osobe v Slovenskej republike pre trestné činy nesúvisiace s rozhodnutím o opatreniach dohľadu.
(5)
Ak počas výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu justičný orgán štátu pôvodu zmení uložené opatrenia dohľadu podľa odseku 3 písm. b), pričom ich povaha nie je zlučiteľná s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd primerane postupuje podľa odseku 2 alebo odmietne kontrolovať dodržiavanie takto zmenených opatrení dohľadu, ak nie sú opatreniami dohľadu podľa § 3 ods. 1 alebo opatreniami dohľadu oznámenými Slovenskou republikou podľa § 3 ods. 2.
(6)
Kedykoľvek počas výkonu rozhodnutia o opatreniach dohľadu s prihliadnutím na okolnosti prípadu môže súd požiadať justičný orgán štátu pôvodu o poskytnutie informácie, či je kontrola dodržiavania opatrení dohľadu vo vzťahu k dotknutej osobe stále potrebná.
(7)
Súd prostredníctvom tlačiva, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2, justičnému orgánu štátu pôvodu bezodkladne oznámi každé porušenie opatrení dohľadu dotknutou osobou alebo inú relevantnú skutočnosť, na základe ktorej by justičný orgán štátu pôvodu mohol prijať následné rozhodnutie podľa odseku 3.
(8)
Súd ukončí výkon rozhodnutia o opatreniach dohľadu bezodkladne po oznámení, že osvedčenie súvisiace s týmto rozhodnutím o opatreniach dohľadu bolo justičným orgánom štátu pôvodu vzaté späť.
§16 Žiadosť o súčinnosť
(1)
S prihliadnutím na obdobie vyznačené v osvedčení, počas ktorého je potrebné kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu v Slovenskej republike, môže súd požiadať justičný orgán štátu pôvodu o oznámenie, aké dodatočné obdobie bude ešte potrebné na účely kontroly dodržiavania týchto opatrení dohľadu.
(2)
Ak pred uplynutím obdobia oznámeného podľa § 17 písm. b) justičný orgán štátu pôvodu požiada o predĺženie tohto obdobia, súd o jeho žiadosti rozhodne, pričom zároveň môže uviesť maximálnu dĺžku takého predĺženia; v takom prípade súd postupuje primerane podľa § 13, pričom dôvody odmietnutia podľa § 14 už neskúma.
(3)
Ak ani po opakovanom zaslaní oznámení podľa § 15 ods. 7 justičný orgán štátu pôvodu neprijme niektoré z následných rozhodnutí podľa § 15 ods. 3, súd ho môže vyzvať, aby také následné rozhodnutie prijal, a zároveň mu na to môže určiť primeranú lehotu. Ak justičný orgán štátu pôvodu nekoná ani v určenej lehote, súd môže rozhodnúť o ukončení kontroly dodržiavania opatrení dohľadu.
§17 Informačná povinnosť
Súd bezodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu o
a)
zmene miesta pobytu dotknutej osoby,
b)
maximálnej dĺžke obdobia, počas ktorého možno kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu v Slovenskej republiky, ak také obmedzenie vo vzťahu ku konkrétnemu opatreniu dohľadu vyplýva z právneho poriadku Slovenskej republiky,
c)
skutočnosti, že nemožno kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu, pretože po zaslaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu a osvedčenia nemožno dotknutú osobu na území Slovenskej republiky lokalizovať; v takom prípade súd nie je povinný kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu,
d)
skutočnosti, že proti uzneseniu o uznaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu bol podaný opravný prostriedok,
e)
konečnom rozhodnutí o uznaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu a prijatí všetkých následných krokov týkajúcich sa kontroly dodržiavania opatrení dohľadu,
f)
rozhodnutí o neuznaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu s uvedením dôvodov jeho neuznania,
g)
rozhodnutí súdu, ktorým sa nahrádzajú pôvodne uložené opatrenia dohľadu podľa § 15 ods. 2 alebo ods. 5.
§18 Právomoc justičného orgánu štátu pôvodu
(1)
Právomoc kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu patrí justičnému orgánu štátu pôvodu, kým súd nerozhodne podľa § 15 ods. 1 a toto rozhodnutie mu neoznámi.
(2)
Po rozhodnutí súdu podľa § 15 ods. 1 sa právomoc kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu vracia justičnému orgánu štátu pôvodu, ak
a)
dotknutá osoba už nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike,
b)
kontrola dodržiavania opatrení dohľadu v Slovenskej republike ešte nezačala a justičný orgán štátu pôvodu po poskytnutí informácií podľa § 17 písm. b) alebo postupu podľa § 15 ods. 2 oznámi vzatie osvedčenia späť,
c)
súd odmietne kontrolovať dodržiavanie zmenených opatrení dohľadu podľa § 15 ods. 5, pretože nie sú opatreniami dohľadu podľa § 3 ods. 1 alebo opatreniami dohľadu oznámenými Slovenskou republikou podľa § 3 ods. 2,
d)
uplynulo obdobie oznámené podľa § 17 písm. b) a neuplatnil sa postup podľa § 16 ods. 2,
e)
súd rozhodne o ukončení kontrolovania opatrení dohľadu podľa § 16 ods. 3 a oznámi to justičnému orgánu štátu pôvodu.
§19 Odovzdanie dotknutej osoby
Pri žiadosti justičného orgánu štátu pôvodu o odovzdanie dotknutej osoby na základe európskeho zatýkacieho rozkazu podľa § 15 ods. 3 písm. c) sa postupuje podľa osobitného predpisu;5) v takom prípade súd ukončí kontrolu dodržiavania opatrení dohľadu na území Slovenskej republiky.
ŠTVRTÁ ČASŤ | SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§20 Konzultácie a výmena informácií
(1)
Ak tomu nebránia vážne prekážky, justičné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu navzájom konzultujú
a)
v prípadoch podľa § 8 ods. 3 a § 18 ods. 2 s cieľom predísť vráteniu právomoci kontrolovať dodržiavanie opatrení dohľadu justičnému orgánu štátu pôvodu,
b)
počas prípravy alebo pred zaslaním rozhodnutia o opatreniach dohľadu spolu s osvedčením vykonávajúcemu štátu,
c)
s cieľom zabezpečiť plynulú a efektívnu kontrolu dodržiavania opatrení dohľadu vo vykonávajúcom štáte,
d)
ak dotknutá osoba vážne porušila uložené opatrenia dohľadu.
(2)
Justičné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu si na účely odseku 1 vymieňajú všetky užitočné informácie vrátane informácií
a)
umožňujúcich overenie totožnosti dotknutej osoby a miesta jej pobytu,
b)
získaných z registra trestov v súlade s použiteľnými právnymi nástrojmi.
§21 Výsluch formou telefonickej konferencie a videokonferencie
Na účel vypočutia dotknutej osoby možno použiť postupy ustanovené v uplatniteľných medzinárodných dohovoroch a právne záväzných aktoch Európskej únie, ktoré umožňujú vykonať výsluch formou telefonickej konferencie a videokonferencie najmä pri prijímaní následných rozhodnutí podľa § 9 alebo § 15 ods. 3, ak právne predpisy štátu pôvodu požadujú, aby pred prijatím následného rozhodnutia bola dotknutá osoba vypočutá pred súdom tohto členského štátu.
§22 Spôsob styku a zasielanie písomností
(1)
Justičné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu navzájom komunikujú priamo.
(2)
Na zistenie príslušného justičného orgánu vykonávajúceho štátu môže súd príslušný podľa § 6 požiadať o súčinnosť ministerstvo alebo použiť kontaktné body Európskej justičnej siete.
(3)
Rozhodnutie o opatreniach dohľadu a osvedčenie možno zasielať do iného členského štátu alebo prijímať z iného členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje vyhotovenie písomného znenia za predpokladu, že možno overiť ich hodnovernosť.
(4)
Na základe žiadosti justičného orgánu vykonávajúceho štátu súd príslušný podľa § 6 zašle originál rozhodnutia o opatreniach dohľadu a originál osvedčenia. Ak súd príslušný podľa § 12 ods. 1 na účely postupu podľa tretej časti zákona považuje za potrebné overiť hodnovernosť rozhodnutia o opatreniach dohľadu a osvedčenia, požiada justičný orgán štátu pôvodu o zaslanie ich originálov.
§23 Preklady
(1)
Osvedčenie sa justičnému orgánu vykonávajúceho štátu zasiela v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov tohto štátu; ak vykonávajúci štát svojím vyhlásením umožnil prijatie osvedčenia aj v inom jazyku, možno osvedčenie zaslať aj v inom jazyku.
(2)
Osvedčenie adresované orgánom Slovenskej republiky možno na ďalšie konanie prijať, ak je vyhotovené v štátnom jazyku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia vo vzťahu k členským štátom, v ktorých je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom.
(4)
Preklad rozhodnutia o opatreniach dohľadu a ostatných písomností sa nevyžaduje.
§24 Náklady
Náklady, ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona, sú nákladmi Slovenskej republiky a uhradí ich orgán, ktorému vznikli.
§25 Preskúmanie rozhodnutia
Na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia vydaného v Slovenskej republike sú príslušné súdy Slovenskej republiky.
§26 Súčinnosť ministerstva
Ministerstvo poskytuje na základe žiadosti súdu alebo justičného orgánu členského štátu potrebnú súčinnosť pri postupe podľa tohto zákona, a to najmä pri zisťovaní potrebných informácií týkajúcich sa určenia príslušnosti.
§27
Ak ustanovenia druhej a tretej časti zákona neustanovujú inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
§28
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.
§29 Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2013.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 161/2013 Z. z.
OSVEDČENIE
uvedené v článku 10 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie
Príloha č. 2 k zákonu č. 161/2013 Z. z.
TLAČIVO
uvedené v článku 19 rámcového rozhodnutia Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie
Správa o porušení opatrenia dohľadu a/alebo o iných zisteniach, ktoré by mohli viesť k prijatiu následného rozhodnutia
Príloha č. 3 k zákonu č. 161/2013 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 294, 11. 11. 2009).
1)
Dohovor vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (oznámenie č. 703/2004 Z. z.) a Druhý protokol vyhotovený na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (oznámenie č. 164/2009 Z. z.).
2)
§ 72 Trestného poriadku v znení neskorších predpisov.
3)
§ 82 Trestného poriadku v znení zákona č. 5/2009 Z. z.
4)
§ 20 až 25 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5)
Zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze v znení zákona č. 344/2012 Z. z.
6)
§ 8 Trestného poriadku v znení zákona č. 236/2012 Z. z.
