Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší 2021

Predpis bol zrušený predpisom 146/2023 Z. z.

410/2012 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 15.03.2021 do 30.06.2023
410
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 30. novembra 2012,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 33 písm. a) zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z. (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§1 Predmet vyhlášky
(1)
Táto vyhláška ustanovuje
a)
veľké zdroje znečisťovania ovzdušia (ďalej len „veľké zdroje“), stredné zdroje znečisťovania ovzdušia (ďalej len „stredné zdroje“) a malé zdroje znečisťovania ovzdušia (ďalej len „malé zdroje“), ich členenie, kategorizáciu a podstatné zmeny,
b)
vymedzenie a členenie zariadení stacionárnych zdrojov (ďalej len „zariadenia“),
c)
zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov,
d)
emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov, termíny, lehoty a podmienky ich platnosti vrátene výnimiek z nich,
e)
podmienky uplatňovania prechodných opatrení,
f)
požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok.

Spoločné ustanovenia

§2 Vymedzenie základných pojmov
Na účely tejto vyhlášky sa rozumie
a)
odpadovým plynom plyn, ktorý obsahuje znečisťujúce látky v tuhom, kvapalnom alebo plynnom skupenstve, ak je odvádzaný zo stacionárneho zdroja alebo časti zdroja a vypúšťaný do okolitého ovzdušia (ďalej len „ovzdušie“) ohraničeným organizovaným odvodom, napríklad technologickým potrubím, výduchom, komínom alebo vypúšťaný zo zariadenia na obmedzovanie emisií okrem emisií z bezpečnostno-poistných odvodov, ak nie je ďalej ustanovené inak,
b)
fugitívnymi emisiami
1.
emisie znečisťujúcej látky, ktoré nie sú odvádzané do ovzdušia v odpadových plynoch; sú to emisie, ktoré sa dostávajú do ovzdušia z plošných stacionárnych zdrojov, napríklad emisie zo skladov palív, surovín alebo skládok odpadov alebo z pracovných priestorov, odvetraním cez okná, dvere, svetlíky alebo odsávané vzduchotechnikou,
2.
emisie prchavých organických zlúčenín zo zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá podľa § 4 písm. d), ktoré sa dostávajú do ovzdušia inak ako v emisiách odpadových plynov, zahŕňajú sa sem emisie cez okná, dvere, svetlíky alebo odsávané vzduchotechnikou, ako aj emisie do pôdy, vody a emisie zo zvyškov organických rozpúšťadiel vo výrobkoch, ak v prílohe č. 6 štvrtej časti nie je ustanovené inak,
c)
celkovými emisiami znečisťujúcej látky súčet emisií odpadových plynov a fugitívnych emisií znečisťujúcej látky,
d)
riadenými podmienkami prevádzkové podmienky, pri ktorých sú z činnosti uvoľnené znečisťujúce látky zachytávané a odvádzané núteným ťahom do komína, výduchu alebo do zariadenia na obmedzovanie emisií a nie sú vypúšťané len ako fugitívne emisie,
e)
komínom objekt, ktorý obsahuje jeden prieduch alebo viac samostatných prieduchov na vypúšťanie odpadových plynov do ovzdušia,
f)
nábehom a odstavovaním úkony, ktoré sú pre
1.
spaľovacie zariadenia podľa § 4 písm. a) ustanovené v § 18 ods. 5 písm. b), a
2.
ostatné zariadenia úkony, ktorými sa činnosti, zariadenia alebo nádrže uvádzajú do chodu alebo do stavu nečinnosti alebo do chodu naprázdno, alebo z chodu naprázdno; za nábeh a odstavovanie sa nepovažujú pravidelne oscilujúce fázy, predohrev, ohrev, chladenie a ostatné obdobné technologické činnosti, ak ide o diskontinuálnu technológiu s charakterom várky alebo vsádzky,
g)
prevádzkovými hodinami čas vyjadrený v hodinách, počas ktorého je zariadenie alebo jeho časť v prevádzke a vypúšťa emisie do ovzdušia okrem nábehu a odstavovania,
h)
správnym orgánom orgán príslušný na vydanie
1.
súhlasu podľa § 17 ods. 1 a § 18 zákona (ďalej len „súhlas“),
2.
rozhodnutia podľa § 31 ods. 2 zákona a ak ide o spaľovanie odpadu podľa § 18 ods. 9 zákona (ďalej len „rozhodnutie“),
3.
integrovaného povolenia, ak daný zdroj je súčasťou prevádzky podľa osobitného predpisu1) (ďalej len „integrované povolenie“),
i)
povolením
1.
stavebné povolenie,
2.
integrované povolenie,
3.
súhlas na inštaláciu technologických celkov podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona, ak ide o zdroj, ktorý nepodlieha stavebnému povoleniu,
j)
menovitou kapacitou kapacita uvedená v projektovej dokumentácii, určená a zaručená výrobcom alebo dodávateľom, ktorú možno dosiahnuť pri trvalej prevádzke za určených podmienok a ktorá je uvedená v súhlase, integrovanom povolení, rozhodnutí alebo v projektovej dokumentácii schválenej v povoľovacom konaní,
k)
štandardnými stavovými podmienkami – teplota 0 °C (273,15 K) a tlak 101,3 kPa.
§3 Členenie stacionárnych zdrojov
(1)
Prahové kapacity pre začlenenie stacionárneho zdroja ako veľký zdroj, stredný zdroj alebo malý zdroj podľa rozsahu znečisťovania ovzdušia a kategorizácia stacionárnych zdrojov sú uvedené v prílohe č. 1.
(2)
Ak ten istý prevádzkovateľ v rámci jedného funkčného a priestorového celku prevádzkuje viac technologických liniek alebo výrobných technických jednotiek, ktoré sú zaradené do rovnakej kategórie podľa prílohy č. 1, ich menovité kapacity sa na účely začlenenia stacionárneho zdroja sčítajú.
§4 Členenie a vymedzenie zariadení
(1)
Na účely uplatňovania emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania sa zariadenia členia a vymedzujú ako
a)
spaľovacie zariadenie, ak ide o zariadenie definované v § 2 písm. p) zákona, na ktoré sa uplatňujú špecifické požiadavky podľa § 8 až 18,
b)
spaľovňa odpadov,1a) ak ide o zariadenie definované v § 2 písm. h) zákona, na ktoré sa uplatňujú špecifické požiadavky podľa § 19 až 23,
c)
zariadenie na spoluspaľovanie odpadov, ak ide o zariadenie definované podľa § 2 písm. i) zákona, na ktoré sa uplatňujú špecifické požiadavky podľa § 19 až 23,
d)
zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá, na ktoré sa uplatňujú špecifické požiadavky podľa § 24 až 29,
e)
distribučný sklad benzínu, ak ide o zariadenie na skladovanie benzínu, na ktoré sa uplatňujú špecifické požiadavky podľa osobitného predpisu,2)
f)
čerpacia stanica benzínu, ak ide o zariadenie na čerpanie benzínu, na ktoré sa uplatňujú špecifické požiadavky podľa osobitného predpisu,2)
g)
technologické zariadenie, ak ide o iné zariadenie, ako je uvedené v písmenách a) až f), na ktoré sa uplatňujú špecifické požiadavky podľa § 30 až 32.
(2)
Na vymedzenie zariadenia sa vzťahujú agregačné pravidlá, ak sú pre daný druh zariadenia ustanovené.
(3)
Agregačné pravidlo je pravidlo na sčítanie jednotlivých častí a súčastí zdroja na určenie celkovej kapacity zariadenia na uplatnenie emisných limitov.
§5 Znečisťujúce látky
(1)
Zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania a toxické ekvivalenty pre určité znečisťujúce látky, je uvedený v prílohe č. 2.
(2)
Plynnou znečisťujúcou látkou sa rozumie plyn, para a aerosól znečisťujúcej látky, ktoré pri odbere reprezentatívnej vzorky prechádzajú za špecifikovaných podmienok predsadeným odlučovacím zariadením na oddelenie tuhých znečisťujúcich látok a vytvárajú merací signál alebo analytickú odozvu podľa metódy ich zisťovania.
(3)
Tuhou znečisťujúcou látkou sa rozumejú častice znečisťujúcej látky ľubovoľného tvaru, štruktúry alebo hustoty rozptýlené v plynnej fáze, ktoré sa pri odbere reprezentatívnej vzorky zachytili na vstupnej strane filtra v súlade s požiadavkami príslušných technických noriem za špecifikovaných podmienok odlučovania a následne boli vysušené a zvážené za špecifikovaných podmienok podľa metódy zisťovania.
(4)
Ak sú pri odvádzaní odpadových plynov také fyzikálne podmienky tlaku a teploty, pri ktorých sa znečisťujúce látky podľa prílohy č. 2 zaradené v 2. skupine – tuhé anorganické znečisťujúce látky a v 5. skupine – znečisťujúce látky s karcinogénnym účinkom môžu vyskytovať aj v kvapalnom skupenstve alebo plynnom skupenstve, emisia znečisťujúcej látky je vyjadrená ako súčet tuhých, kvapalných a plynných emisií danej znečisťujúcej látky.
(5)
Podrobnosti o špecifikovaní tuhých znečisťujúcich látok a plynných znečisťujúcich látok určujú v poradí štandardné metodiky podľa § 20 ods. 13 zákona alebo iné zodpovedajúce dokumenty v dokumentácii pre zistenie emisie príslušnej znečisťujúcej látky v závislosti od vlastnosti látky a charakteru odpadového plynu, ak v súhlase, v rozhodnutí alebo integrovanom povolení nie je určené inak.
§6 Uplatňovanie emisných limitov
(1)
Všeobecný emisný limit znečisťujúcej látky (ďalej len „všeobecný emisný limit“) platí pre zariadenie veľkého zdroja a zariadenie stredného zdroja podľa § 4 okrem prípadov, ak
a)
množstvo znečisťujúcej látky v nečistenom odpadovom plyne nemôže byť vyššie ako 10 % z hodnoty všeobecného emisného limitu počas prevádzkového stavu, na ktorý sa vzťahuje,
b)
je v § 25 ods. 4 alebo prílohách č. 3 až 7 ustanovené, že sa všeobecný emisný limit neuplatňuje,
c)
je pre danú znečisťujúcu látku a činnosť alebo operáciu ustanovený emisný limit znečisťujúcej látky pre vybrané technológie (ďalej len "špecifický emisný limit"),
d)
je určený individuálny emisný limit v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení; vyššiu hodnotu emisného limitu ako je ustanovená hodnota všeobecného emisného limitu, môže správny orgán určiť, len ak sa preukáže, že použitím najlepšej dostupnej techniky nemožno všeobecný emisný limit dodržať.
(2)
Všeobecné emisné limity, lehoty a podmienky ich platnosti sú uvedené v prílohe č. 3 prvej časti.
(3)
Špecifický emisný limit platí pre zariadenie
a)
veľkého zdroja a zariadenie stredného zdroja, ak v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení nie je určený individuálny emisný limit; individuálny emisný limit nesmie byť miernejší ako špecifický emisný limit; výnimku podľa § 26 ods. 3 písm. l) zákona možno povoliť, len ak je takáto možnosť ďalej ustanovená,
b)
malého zdroja uvedené v § 9 ods. 5.
(4)
Špecifické emisné limity, lehoty a podmienky ich platnosti sú uvedené v prílohách č. 4 až 7.
(5)
Ak súčasťou veľkého zdroja alebo stredného zdroja je zariadenie, ktorého menovitá kapacita je nižšia ako prahová kapacita pre stredný zdroj podľa prílohy č. 1, emisné limity sa pre toto zariadenie neuplatňujú okrem emisného limitu podľa odseku 3 písm. b).
(6)
Emisný limit vyjadrený ako
a)
hmotnostná koncentrácia znečisťujúcej látky v odpadovom plyne (ďalej len „hmotnostná koncentrácia“),
b)
hmotnostný tok znečisťujúcej látky v odpadovom plyne (ďalej len „hmotnostný tok“) alebo
c)
tmavosť dymu
platí pre každé miesto odvádzania odpadového plynu zo stacionárneho zdroja alebo časti zdroja do ovzdušia, za ktorým už nedochádza k technologicky riadenému znižovaniu množstva znečisťujúcej látky.
(7)
Ak je emisný limit vyjadrený ako
a)
hmotnosť znečisťujúcej látky vztiahnutá na jednotku produkcie alebo výkonu (ďalej len „limitný emisný faktor“),
b)
emisný stupeň,
c)
stupeň odsírenia,
vzťahuje sa na zariadenie alebo stacionárny zdroj, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(8)
Množstvo vzduchu alebo inertného plynu privádzané do zariadenia na ochladzovanie odpadových plynov alebo z dôvodu bezpečnosti sa pri hodnotení dodržania emisných limitov podľa § 18, 23, 29, 32 odčítava. Zrieďovanie na účel znižovania koncentrácie znečisťujúcich látok v odpadových plynoch pre dodržanie emisného limitu nie je prípustné.
(9)
Veličiny, ktorými sú vyjadrené emisné limity, a vzťahy na prepočet emisných hodnôt na ustanovené štandardné stavové podmienky a referenčný obsah kyslíka sú uvedené v prílohe č. 8 prvej a druhej časti.
§7 Uplatňovanie technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania
(1)
Všeobecné technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania pre vybrané znečisťujúce látky sú uvedené v prílohe č. 3 druhej časti. Platia pre veľké zdroje, stredné zdroje a v primeranom rozsahu pre malé zdroje.
(2)
Špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania platné pre vybrané veľké zdroje a stredné zdroje sú uvedené v prílohách č. 4 až 7. Špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania platia pre malý zdroj, len ak je tak ustanovené v § 9 ods. 6 alebo § 25 ods. 5.

Spaľovacie zariadenia

§8 Základné ustanovenia
(1)
Špecifické požiadavky na spaľovacie zariadenia ustanovené v tejto časti sa uplatňujú na zariadenia spaľujúce palivá; neuplatňujú sa pre
a)
zariadenia, v ktorých sa spaliny používajú na priamy ohrev, sušenie alebo iné tepelné spracovanie materiálov alebo predmetov (ďalej len „priamy procesný ohrev“),
b)
koncové spaľovacie zariadenia určené na čistenie odpadových plynov spaľovaním, ak nie sú prevádzkované ako samostatné spaľovacie zariadenia,
c)
zariadenia na regeneráciu katalyzátorov pre katalytické krakovanie,
d)
zariadenia na premenu sulfánu na síru,
e)
reaktory používané v chemickom priemysle,
f)
koksárenské pece,
g)
ohrievače vetra – kaupre,
h)
technické zariadenia používané na pohon vozidiel, lodí alebo lietadiel,
i)
plynové turbíny a zážihové motory používané na morských plošinách,
j)
zariadenia, ktoré používajú ako palivo tuhý alebo kvapalný odpad iný ako odpad uvedený v odseku 2 písm. i).
(2)
Špecifické požiadavky ustanovené pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia, menšie stredné spaľovacie zariadenia a malé spaľovacie zariadenia sa neuplatňujú na
a)
spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov,
b)
spaľovacie zariadenia, ktoré spaľujú výlučne rafinérske palivá alebo rafinérske palivá s inými palivami na výrobu energie v rafinériách minerálnych olejov a plynu,
c)
regeneračné kotle v prevádzkach na výrobu celulózy,
d)
spaľovacie zariadenia, v ktorých sa spaliny využívajú na priame vykurovanie vnútorných priestorov na zlepšenie podmienok na pracovisku,
e)
krematóriá,
f)
poľnohospodárske spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 5 MW alebo menším, ktoré ako palivo využívajú výlučne nespracovaný trus hydiny,2aa)
g)
spaľovacie zariadenia, ako sú necestné pojazdné stroje podľa osobitného predpisu.2ab)
(3)
Špecifické požiadavky ustanovené pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia sa neuplatňujú na spaľovacie zariadenia, ktoré sa podľa agregačných pravidiel začleňujú ako veľké spaľovacie zariadenia.
(4)
Požiadavky na veľké spaľovacie zariadenia, väčšie stredné spaľovacie zariadenia a menšie stredné spaľovacie zariadenia sa neuplatňujú na činnosti v oblasti výskumu, vývoja a testovania týkajúce sa týchto zariadení.
(5)
Na účely uplatňovania špecifických požiadaviek pre spaľovacie zariadenia sa rozumie
a)
spaľovacou jednotkou kotol, plynová turbína, stacionárny piestový spaľovací motor, zariadenie na nepriamy procesný ohrev alebo iná technická jednotka, ktorá využíva spaľovanie palív na výrobu tepla alebo inej energie okrem zariadení uvedených v odseku 1 písm. a) až j),
b)
plynovou turbínou rotujúci stroj, ktorý premieňa tepelnú energiu na mechanickú prácu; jej hlavnými strojnotechnologickými prvkami sú kompresor, spaľovacia komora, v ktorej sa palivo spaľuje na ohrev pracovného média, a turbína, vrátane plynových turbín s otvoreným cyklom, ako aj kombinovaným cyklom a plynových turbín v režime kombinovanej výroby, a to všetky typy, či už s dodatočným spaľovaním, alebo bez neho,
c)
zážihovým motorom spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Ottovho cyklu, t. j. v ktorom dochádza k zapáleniu palivovej zmesi elektrickou iskrou alebo v prípade dvojpalivových motorov kompresným zapaľovaním,
d)
vznetovým motorom spaľovací motor, ktorý pracuje na základe Dieselovho cyklu,t.j. v ktorom sa vstreknuté palivo samovoľne vznecuje vo vzduchu ohriatom kompresným teplom po predchádzajúcom stlačení nad teplotu vznietenia,
e)
zariadením na nepriamy procesný ohrev spaľovacie zariadenie využívané na technologický ohrev, ak spalinový prúd je od ďalšej technológie oddelený pevnou teplovýmennou plochou a množstvo a zloženie emisií je závislé len od množstva a zloženia paliva,
f)
viacpalivovým spaľovacím zariadením spaľovacie zariadenie, ktoré môže spaľovať súčasne alebo striedavo rôzne palivá, pre ktoré platia rozdielne emisné limity podľa prílohy č. 4 druhej časti prvého bodu,
g)
palivom palivo pre spaľovacie zariadenie zodpovedajúce požiadavkám na kvalitu palív podľa § 14 ods. 3 zákona, ide o fosílne palivá, palivá vyrobené z fosílnych palív, druhotné palivá,2a) biomasu podľa písmena i), bioplyn a priemyselné plyny,
h)
domácim tuhým palivom prirodzene sa vyskytujúce tuhé palivo, ktoré sa spaľuje v oblasti, v ktorej sa ťaží v spaľovacom zariadení špeciálne vybudovanom pre takéto palivo,
i)
biomasou produkty pozostávajúce z rastlinnej hmoty alebo časti rastlinnej hmoty pochádzajúce z poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, ktoré sa môžu použiť ako palivo na účely zhodnotenia ich energetického obsahu a tento odpad:
1.
rastlinný odpad z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,
2.
rastlinný odpad z potravinárskeho priemyslu, ak sa teplo zo spaľovania využíva na výrobu energie,
3.
vláknitý drevný odpad z prvotnej výroby celulózy a výroby papiera z celulózy, ak je spoluspaľovaný v mieste vzniku a teplo zo spaľovania sa využíva na výrobu energie,
4.
korkový odpad,
5.
drevný odpad okrem drevného odpadu, ktorý by v dôsledku ošetrenia konzervačnými látkami alebo ochrannými nátermi mohol obsahovať halogénované organické zlúčeniny alebo ťažké kovy, najmä drevný odpad pochádzajúci zo stavebných a búracích prác,
j)
bioplynom plynný produkt biologickej fermentácie v anaeróbnych podmienkach,
k)
skvapalnenými uhľovodíkovými plynmi uhľovodíkové plyny zodpovedajúce požiadavkám technických noriem3) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie,
l)
zemným plynom naftovým prírodný metán, ktorý neobsahuje viac ako 20 % objemu inertných plynov alebo iných zložiek,
m)
súčiniteľom prebytku vzduchu bezrozmerná veličina vyjadrujúca pomer množstva vzduchu v zmesi, ktorá sa vo valci spaľovacieho motora zúčastní spaľovania, a teoretického množstva vzduchu potrebného na dokonalé spálenie množstva paliva obsiahnutého v tejto zmesi; podľa tohto pomeru rozlišujeme spaľovanú zmes ako:
1.
stechiometrická zmes, ak súčiniteľ prebytku vzduchu = 1,
2.
chudobná zmes, ak súčiniteľ prebytku vzduchu > 1,
3.
bohatá zmes, ak súčiniteľ prebytku vzduchu < 1,
n)
plynovým olejom
1.
kvapalné palivo získané z ropy, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2710 19 25, 2710 19 29, 2710 19 47, 2710 19 48, 2710 20 17 alebo 2710 20 19, alebo
2.
kvapalné palivo získané z ropy, z ktorého sa pri teplote 250 °C vydestiluje metódou ASTM D86 menej ako 65 % objemu vrátane strát a pri teplote 350 °C najmenej 85 % objemu vrátane strát,
o)
ťažkým vykurovacím olejom
1.
kvapalné palivo získané z ropy, na ktoré sa vzťahujú číselné znaky KN 2710 19 51 až 2710 19 68, 2710 20 31, 2710 20 35 alebo 2710 20 39, alebo
2.
kvapalné palivo získané z ropy, iné ako plynový olej vymedzený v bode 19, ktoré z dôvodu svojho destilačného rozsahu patrí do kategórie ťažkých olejov určených na použitie ako palivo, z ktorého sa pri teplote 250 °C vydestiluje metódou ASTM D86 menej ako 65 % objemu vrátane strát. Ak nemožno vykonať destiláciu pomocou metódy ASTM D86, pokladá sa ropný produkt rovnako za ťažký vykurovací olej,
p)
rafinérskym palivom tuhý, kvapalný alebo plynný horľavý materiál získaný z destilácie a konverzie pri rafinácii ropy vrátane rafinérskeho vykurovacieho plynu, syntéznych plynov, rafinérskych olejov a ropného koksu,
r)
motorom zážihový motor, vznetový motor alebo dvojpalivový motor,
s)
dvojpalivovým motorom spaľovací motor, ktorý používa vznetové zapaľovanie a pri spaľovaní kvapalných palív pracuje na základe Dieselovho cyklu a pri spaľovaní plynných palív pracuje na základe Ottovho cyklu.
(6)
Podľa agregačných pravidiel uvedených v prílohe č. 4 prvej časti sa spaľovacie zariadenia členia na
a)
veľké spaľovacie zariadenia,
b)
väčšie stredné spaľovacie zariadenia,
c)
menšie stredné spaľovacie zariadenia,
d)
malé spaľovacie zariadenia.
§9 Uplatňovanie emisných limitov a podmienok prevádzkovania pre spaľovacie zariadenia
(1)
Emisné limity vyjadrené ako koncentrácia, hmotnostný tok alebo stupeň odsírenia sa vzťahujú na emisie z každého spoločného komína vo vzťahu k celkovému menovitému tepelnému príkonu spaľovacieho zariadenia.
(2)
Celkový menovitý tepelný príkon sa určí podľa agregačných pravidiel uvedených v prílohe č. 4 prvej časti.
(3)
Pre viacpalivové spaľovacie zariadenie platia emisné limity určené ako modifikovaný vážený priemer podľa podmienok prílohy č. 4 druhej časti.
(4)
Špecifické emisné limity, špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania pre spaľovacie zariadenia sú uvedené v prílohe č. 4 v
a)
tretej časti pre veľké spaľovacie zariadenia,
b)
štvrtej časti pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia,
c)
piatej časti pre spaľovacie zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom 0,3 MW alebo väčším okrem veľkých spaľovacích zariadení; zahŕňa požiadavky na menšie stredné spaľovacie zariadenia, ako aj požiadavky na väčšie stredné spaľovacie zariadenia – jestvujúce zariadenia počas prechodného obdobia do termínov uvedených v § 17 ods. 3,
d)
šiestej časti pre malé spaľovacie zariadenia.
(5)
Špecifický emisný limit, špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania ustanovené v prílohe č. 4 šiestej časti bode 2 platia pre spaľovacie zariadenie, aj ak dané zariadenie je podľa § 3 ods. 1 malým zdrojom alebo jeho časťou.
§10 Emisné limity pre veľké spaľovacie zariadenia
(1)
Členenie veľkých spaľovacích zariadení podľa dátumu vydania povolenia pre uplatnenie emisných limitov je uvedené v prílohe č. 4 tretej časti bode 1.
(2)
Pre veľké spaľovacie zariadenia začlenené ako jestvujúce zariadenia platia emisné limity uvedené v prílohe č. 4 tretej časti bodoch 3 až 7
a)
tabuľkách A1 do 31. decembra 2015 a pre spaľovacie zariadenia, ktoré uplatňujú prechodné opatrenia, počas trvania vymedzeného obdobia, ak nie je § 12 až 14 ustanovené inak,
b)
tabuľkách A2 od 1. januára 2016, ak nie je v odseku 6 ustanovené inak.
(3)
Pre veľké spaľovacie zariadenia začlenené ako nové zariadenia platia emisné limity uvedené v prílohe č. 4 tretej časti bodoch 3 až 7 tabuľkách B.
(4)
Ak ide o spaľovanie domáceho paliva a ak vzhľadom na vysoký obsah síry v palive spaľovacie zariadenie nie je schopné plniť emisný limit pre oxid siričitý vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, možno naň uplatniť emisný limit vyjadrený ako stupeň odsírenia po predložení technickej správy, ktorou sa preukáže, že zariadenie vzhľadom na povahu paliva nie je schopné plniť emisný limit pre oxid siričitý vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia.
(5)
Na jestvujúce zariadenie Z1, ktoré na základe písomného záväzku prevádzkovateľa bolo zaradené do režimu ukončenia prevádzky do 20 000 hodín v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2015, sa emisné limity neuplatňujú. Po vyčerpaní 20 000 h, najneskôr od 1. januára 2016, možno prevádzkovať predmetné spaľovacie zariadenie, len ak spĺňa emisné limity pre nové zariadenia podľa odseku 3.
(6)
Veľké spaľovacie zariadenia môžu byť oslobodené od uplatňovania emisných limitov pre vybrané znečisťujúce látky a stupňov odsírenia ustanovených v odseku 2 písm. b) počas vymedzeného obdobia za podmienok ustanovených v § 12 až 14. Takéto prechodné opatrenie možno uplatniť len na celé spaľovacie zariadenie, nie na jednotlivé spaľovacie jednotky.
(7)
Pri rozšírení veľkého spaľovacieho zariadenia alebo zariadenia, ktoré sa rozšírením stane veľkým spaľovacím zariadením, platia pre rozšírenú časť zariadenia emisné limity podľa odseku 3 podľa celkového menovitého tepelného príkonu celého spaľovacieho zariadenia.
(8)
Ak ide o zmenu veľkého spaľovacieho zariadenia, ktorá môže mať vplyv na životné prostredie a ktorá sa týka časti zariadenia s menovitým tepelným príkonom 50 MW a viac, platia pre zmenenú časť emisné limity podľa odseku 3 podľa celkového menovitého tepelného príkonu celého spaľovacieho zariadenia.
§11 Obmedzený prevádzkový režim pre veľké spaľovacie zariadenia
(1)
Pre veľké spaľovacie zariadenie uvedené v prílohe č. 4 tretej časti bodoch 3, 4 a 6 alebo jeho časť so samostatným spalinovodom možno uplatňovať emisné limity pre obmedzený prevádzkový režim, ak zariadenie alebo jeho časť so samostatným spalinovodom nie je v prevádzke viac ako
a)
2 000 hodín ročne, ako plávajúci päťročný priemer, ak ide o uplatnenie emisného limitu podľa § 10 ods. 2 písm. a), do 31. decembra 2015,
b)
1 500 hodín ročne, ako plávajúci päťročný priemer, ak ide o uplatnenie emisného limitu podľa § 10 ods. 2 písm. b).
(2)
Ak sa na časť zariadenia, z ktorej sú vypúšťané odpadové plyny jedným spalinovodom alebo viacerými oddelenými spalinovodmi v spoločnom komíne, uplatňuje obmedzený prevádzkový režim, na túto časť sa vzťahujú emisné limity pre obmedzený prevádzkový režim vo vzťahu k celkovému príkonu spaľovacieho zariadenia a emisie z tejto časti sa monitorujú oddelene.
(3)
Ak ide o spaľovacie zariadenie, ktorého súčasťou sú dve alebo viac spaľovacích jednotiek, do prevádzkových hodín sa nezapočítava čas nábehu prvej spaľovacej jednotky, ktorá je v chode, a čas odstavovania poslednej spaľovacej jednotky z chodu. Ak sa obmedzený prevádzkový režim uplatňuje na časť zariadenia, prevádzkové hodiny sa počítajú pre túto časť osobitne.
§12 Veľké spaľovacie zariadenia zaradené do prechodného národného programu
(1)
Do prechodného národného programu možno na základe písomnej žiadosti prevádzkovateľa zaradiť veľké spaľovacie zariadenie, ktoré podľa dátumu vydania prvého povolenia je zaradené ako jestvujúce zariadenie Z1 alebo Z2. Do prechodného národného programu nemožno zahrnúť
a)
spaľovacie zariadenie v prevádzkovom režime podľa § 10 ods. 5,
b)
spaľovacie zariadenie, ktoré si uplatňuje prechodné opatrenie podľa § 13 pre zariadenia centrálneho zásobovania teplom,
c)
spaľovacie zariadenie podľa § 14 určené na dožitie do konca roku 2023,
d)
zariadenia v rafinériách spaľujúce nízkovýhrevné plyny zo splyňovania rafinérskych zvyškov alebo zvyšky z destilácie a konverzie z rafinácie ropy pre vlastnú spotrebu samostatne alebo s iným palivom.
(2)
Prechodný národný program možno uplatniť na emisie jednej znečisťujúcej látky alebo viacerých z týchto znečisťujúcich látok: TZL, SO2, NOx; v prípade plynových turbín na emisie NOx.
(3)
Prechodný národný program ustanoví emisný strop ako najvyššie ročné množstvo emisií danej znečisťujúcej látky pre všetky spaľovacie zariadenia, ktoré sú doň zahrnuté, na základe celkového menovitého tepelného príkonu každého zariadenia k 31. decembru 2010, jeho skutočných ročných prevádzkových hodín a používaného paliva, vyjadrené ako priemerná hodnota za posledných desať rokov prevádzky do roku 2010 vrátane, v súlade s požiadavkami osobitného predpisu.4)
(4)
Pre znečisťujúcu látku, pre ktorú je spaľovacie zariadenie zaradené do prechodného národného programu, platí v období od 1. januára 2016 do 30. júna 2020
a)
individuálny emisný strop, ako limitované množstvo emisií znečisťujúcej látky vypočítané podľa odseku 5, ktoré nesmie byť prekročené v danom roku, a súčasne
b)
emisný limit určený v integrovanom povolení platný k 31. decembru 2015, určený podľa § 10 ods. 2 písm. a); ak ide o spaľovacie zariadenie spaľujúce tuhé palivá s menovitým tepelným príkonom vyšším ako 500 MW, ktoré podľa dátumu vydania prvého povolenia je zaradené ako jestvujúce zariadenie Z2, platí emisný limit pre NOx podľa § 10 ods. 2 písm. b).
(5)
Individuálny emisný strop sa pre dané spaľovacie zariadenie a znečisťujúcu látku vypočíta takto:
a)
na rok 2016 na základe emisného limitu alebo stupňa odsírenia ustanoveného podľa § 10 ods. 2 písm. a); pre plynové turbíny zaradené ako jestvujúce zariadenia Z1 alebo Z2 sa na výpočet individuálneho emisného stropu vzťahuje emisný limit platný pre jestvujúce zariadenia zaradené ako Z3,
b)
na rok 2019 a na prvý polrok 2020 na základe emisného limitu alebo stupňa odsírenia ustanoveného podľa § 10 ods. 2 písm. b),
c)
na roky 2017 a 2018 ako hodnoty zodpovedajúce lineárnemu poklesu individuálnych stropov medzi rokmi 2016 – 2019.
(6)
Z dôvodu uzatvorenia spaľovacieho zariadenia alebo skutočnosti, že zariadenie nebude už zodpovedať vymedzeniu veľkého spaľovacieho zariadenia, nemožno zvýšiť individuálne emisné stropy ostatným spaľovacím zariadeniam zahrnutým do prechodného národného programu.
§13 Osobitný režim pre zariadenia centrálneho zásobovania teplom pre veľké spaľovacie zariadenia
(1)
Pre veľké spaľovacie zariadenie, ktoré podľa dátumu vydania prvého povolenia je zaradené ako jestvujúce zariadenie Z1 alebo Z2, možno od 1. januára 2016 do 31. decembra 2022 na základe písomnej žiadosti prevádzkovateľa využívať osobitný režim pre zariadenia centrálneho zásobovania teplom, ak celkový menovitý tepelný príkon zariadenia nepresahuje 200 MW.
(2)
Počas osobitného režimu pre zariadenia centrálneho zásobovania teplom
a)
najmenej 50 % z výroby využiteľného tepla vyjadreného ako plávajúci päťročný priemer sa zo spaľovacieho zariadenia odvádza ako para alebo horúca voda do verejnej siete na diaľkové vykurovanie,
b)
platia emisné limity určené pre dané spaľovacie zariadenie v integrovanom povolení platné k 31. decembru 2015, určené podľa § 10 ods. 2 písm. a).
§14 Osobitný režim pre veľké spaľovacie zariadenia určené na dožitie do 31. decembra 2023
(1)
Veľké spaľovacie zariadenie možno prevádzkovať v osobitnom režime na dožitie od 1. januára 2016 najneskôr do 31. decembra 2023 na základe písomného záväzku prevádzkovateľa, že spaľovacie zariadenie nebude v činnosti viac ako
a)
17 500 h do ukončenia prevádzky, ak ide spaľovacie zariadenie, ktoré je podľa dátumu vydania prvého povolenia zaradené ako jestvujúce zariadenie, alebo
b)
32 000 h do ukončenia prevádzky, ak ide o spaľovacie zariadenie s celkovým menovitým tepelným príkonom vyšším ako 1 500 MW, ktorého prevádzka začala do 31. decembra 1986 a ktoré spaľuje domáce tuhé palivo s výhrevnosťou nižšou ako 5 800 kJ/kg, s obsahom vlhkosti viac ako 45 % hmotnosti, kombinovaným obsahom vlhkosti a popola viac ako 60 % hmotnosti a obsahom CaO v popole viac ako 10 % hmotnosti.
(2)
Do osobitného režimu na dožitie nemožno zaradiť spaľovacie zariadenie, ktoré bolo prevádzkované v režime podľa § 10 ods. 5.
(3)
Počas tohto obdobia platia pre dané spaľovacie zariadenie emisné limity určené v integrovanom povolení platné k 31. decembru 2015 určené podľa § 10 ods. 2 písm. a). Ak ide o spaľovacie zariadenie spaľujúce tuhé palivá s celkovým menovitým tepelným príkonom vyšším ako 500 MW, ktoré podľa dátumu vydania prvého povolenia je zaradené ako jestvujúce zariadenia Z2 alebo Z3, platí emisný limit pre NOx podľa § 10 ods. 2 písm. b).
(4)
Ak ide o spaľovacie zariadenie, ktorého súčasťou sú dve alebo viac spaľovacích jednotiek, do prevádzkových hodín sa nezapočítava čas nábehu prvej spaľovacej jednotky, ktorá je v chode, a čas odstavovania poslednej spaľovacej jednotky z chodu.
§15 Podmienky prevádzkovania počas poruchy alebo výpadku odlučovacieho zariadenia
(1)
Pri výpadku zariadenia na čistenie odpadových plynov podľa § 15 ods. 1 písm. v) zákona:
a)
možno prevádzkovať veľké spaľovacie zariadenie najviac 24 hodín; potom treba prevádzku obmedziť, odstaviť alebo prevádzkovať zariadenie s použitím nízkoemisných palív, pričom
b)
celkový čas prevádzkovania zariadenia bez odlučovania nesmie počas žiadneho dvanásťmesačného obdobia presiahnuť 120 hodín.
(2)
Odchylne od odseku 1 možno povoliť iný čas prevádzky, ak
a)
preváži potreba zabezpečenia dodávky energie alebo
b)
by odstavené spaľovacie zariadenie bolo na určitý čas nahradené iným zariadením, ktorého prevádzka by spôsobila celkové zvýšenie emisií.
§16 Výnimky počas prerušenia dodávky riadneho paliva
(1)
Z dôvodu prerušenia dodávky nízkosírneho paliva pre jeho vážny nedostatok, možno pre spaľovacie zariadenie, ktoré spaľuje palivo s nízkym obsahom síry, povoliť na obmedzený čas, najviac však na šesť mesiacov, vyššie emisie SO2, ako sú ustanovené emisné limity.
(2)
Z dôvodu náhleho výpadku dodávky plynu a stavu núdze podľa osobitného predpisu4a) možno pre spaľovacie zariadenie, ktoré spaľuje len plynné palivo, povoliť na obmedzený čas používanie iných palív, ktoré vyžadujú odlučovanie, a povoliť vyššie emisie znečisťujúcich látok ako ustanovené emisné limity, najviac však na desať dní. Tento čas môže byť prekročený, ak z dôvodu potreby prednostnej dodávky energie je nutné spaľovať iné palivo, ktoré si na dodržanie emisných limitov vyžaduje odlučovanie.
§17 Emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia
(1)
Členenie väčších stredných spaľovacích zariadení podľa dátumu vydania povolenia na uplatnenie emisných limitov je uvedené v prílohe č. 4 štvrtej časti bode 1.
(2)
Emisné limity sa na väčšie stredné spaľovacie zariadenia uplatňujú podľa § 9. Prípady, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,1) tým nie sú dotknuté.
(3)
Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia začlenené ako jestvujúce zariadenia platia emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania uvedené
a)
v prílohe č. 4 piatej časti pre jestvujúce zariadenia do dátumov uvedených v písmene b),
b)
v prílohe č. 4 štvrtej časti bodoch 2 až 4 tabuľkách A pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia začlenené ako jestvujúce zariadenia s celkovým menovitým tepelným príkonom
1.
väčším ako 5 MW, od 1. januára 2025,
2.
5 MW alebo menším, od 1. januára 2030.
(4)
Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia začlenené ako nové zariadenia platia emisné limity uvedené v prílohe č. 4 štvrtej časti bodoch 2 až 4 tabuľkách B.
§17a Obmedzený prevádzkový režim pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia
(1)
Do obmedzeného prevádzkového režimu možno zaradiť väčšie stredné spaľovacie zariadenie s prevádzkou do 500 h ročne, pričom, ak ide o
a)
jestvujúce zariadenie, prevádzkové hodiny sa počítajú ako päťročný plávajúci priemer,
b)
nové zariadenie, prevádzkové hodiny sa počítajú ako trojročný plávajúci priemer.
(2)
Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenie, ktoré je jestvujúcim zariadením, možno obmedzený prevádzkový režim predĺžiť na 1 000 h ročne v núdzi a za mimoriadnych okolností pre zariadenia používané na výrobu tepla pri výnimočne chladnom počasí.
(3)
Na zariadenia v obmedzenom prevádzkovom režime sa emisné limity neuplatňujú, okrem emisného limitu pre TZL pri spaľovaní tuhých palív, vrátane biomasy.
(4)
Osobitne sa ustanovuje obmedzený prevádzkový režim pre motory, do ktorého možno zaradiť dieselové motory alebo dvojpalivové motory začlenené ako nové zariadenia s prevádzkou od 500 h do 1500 h ročne. Na zariadenia v tomto prevádzkovom režime platí osobitný emisný limit pre NOx podľa prílohy č. 4 štvrtej časti bodu 4. 2 tabuľky B.
§17b Prechodné opatrenia pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia
(1)
Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenie, ktoré je jestvujúcim zariadením s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 5 MW a používa ako hlavné palivo biomasu, možno do 1. januára 2030 uplatniť osobitný emisný limit pre TZL ustanovený v prílohe č. 4 štvrtej časti bode 2.2 tabuľke A, ak predmetné zariadenie je umiestnené v zóne, ktorá spĺňa limitné hodnoty určujúce dobrú kvalitu ovzdušia podľa § 5 zákona. Uplatnenie osobitného emisného limitu nesmie spôsobiť žiadne významné znečistenie ovzdušia a musí byť dosiahnutá vysoká úroveň ochrany životného prostredia ako celku.
(2)
Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenie, ktoré je jestvujúcim zariadením s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 5 MW a využíva sa na pohon plynovej kompresorovej stanice potrebnej na zaistenie bezpečnosti vnútroštátnej plynárenskej prepravnej sústavy, možno do 1. januára 2030 uplatniť osobitný emisný limit pre NOx podľa prílohy č. 4 štvrtej časti bodov 3.2 a 4.2 tabuľky A.
§17c Osobitný režim pre zariadenia centrálneho zásobovania teplom pre väčšie stredné spaľovacie zariadenia
Pre väčšie stredné spaľovacie zariadenie, ktoré je jestvujúcim zariadením s celkovým menovitým tepelným príkonom väčším ako 5 MW, možno od 1. januára 2025 do 1. januára 2030 na základe písomnej žiadosti prevádzkovateľa využívať osobitný režim pre zariadenia centrálneho zásobovania teplom, ak najmenej 50 % z výroby využiteľného tepla vyjadreného ako plávajúci päťročný priemer sa zo spaľovacieho zariadenia odvádza ako para alebo horúca voda do verejnej siete na diaľkové vykurovanie. Počas využívania osobitného režimu pre centrálne zásobovanie teplom sa na spaľovacie zariadenia uplatňujú emisné limity podľa prílohy č. 4 štvrtej časti bodu 2.2 tabuľky A ustanovené pre tento režim.
§18 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre spaľovacie zariadenia
(1)
Emisný limit pre spaľovacie zariadenie sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak z vyhodnotenia výsledkov meraní za skutočný čas prevádzky počas kalendárneho roka vyplynie, že:
a)
ak ide o jestvujúce zariadenie pri uplatňovaní emisných limitov podľa § 10 ods. 2 písm. b), nové zariadenie, alebo ak ide o spaľovacie zariadenie podľa § 10 ods. 7 a 8 alebo väčšie stredné spaľovacie zariadenie
1.
žiadna validovaná priemerná mesačná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu,
2.
žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí 1,1-násobok hodnoty emisného limitu,
3.
ak ide o zariadenie zložené výlučne z kotlov spaľujúcich uhlie s menovitými tepelnými príkonmi nižšími ako 50 MW, žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí 1,5-násobok hodnoty emisného limitu,
4.
najmenej 95 % zo všetkých validovaných hodinových priemerných hodnôt za rok neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného limitu,
5.
žiadna priemerná hodnota za kalendárny mesiac alebo žiadna priemerná hodnota za prevádzkový mesiac nie je nižšia ako hodnota stupňa odsírenia,
b)
ak ide o jestvujúce zariadenie začlenené ako Z3 pri uplatňovaní emisných limitov podľa § 10 ods. 2 písm. a), ak nie je súčasťou zariadenia podľa písmena a),
1.
žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu,
2.
najmenej 95 % zo všetkých validovaných hodinových priemerných hodnôt za rok neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného limitu.
3.
žiadna priemerná hodnota za kalendárny mesiac alebo žiadna priemerná hodnota za prevádzkový mesiac nie je nižšia ako hodnota stupňa odsírenia,
c)
ak ide o jestvujúce zariadenie začlenené ako Z1 a Z2, pri uplatňovaní emisných limitov podľa § 10 ods. 2 písm. a), ak nie je súčasťou zariadenia podľa písmena a),
1.
žiadna priemerná hodnota za kalendárny mesiac neprekročí hodnotu emisného limitu,
2.
pre SO2 a TZL najmenej 97 % hodnôt zo všetkých štyridsaťosemhodinových priemerov neprekročí 1,1-násobok hodnoty emisného limitu,
3.
pre NOx najmenej 95 % hodnôt zo všetkých štyridsaťosemhodinových priemerov neprekročí 1,1-násobok hodnoty emisného limitu,
4.
žiadna priemerná hodnota za kalendárny mesiac alebo žiadna priemerná hodnota za prevádzkový mesiac nie je nižšia ako hodnota stupňa odsírenia.
(2)
Emisný limit sa pri oprávnenom diskontinuálnom meraní (ďalej len „diskontinuálne meranie“) alebo technickom výpočte5) považuje za dodržaný, ak
a)
žiadna hodnota v každej sérii jednotlivých meraní alebo výsledok technického výpočtu podľa postupu a podmienok schválených v povolení, súhlase alebo rozhodnutí neprekročí hodnotu emisného limitu,
b)
ide o stupeň odsírenia, žiadna jednotlivá hodnota nie je nižšia ako hodnota stupňa odsírenia.
(3)
Validované hodinové a denné priemerné hodnoty sa určia z nameraných platných priemerných hodinových hodnôt po odpočítaní limitnej hodnoty 95 % intervalu spoľahlivosti uvedenej v prílohe č. 8 tretej časti.
(4)
Pri poruche alebo údržbe automatizovaného meracieho systému možno
a)
na zistenie platného denného priemeru vylúčiť najviac tri hodinové priemerné hodnoty; priemerná denná hodnota vypočítaná pri vylúčení viac ako troch hodinových priemerných hodnôt sa na účely posudzovania dodržania určeného emisného limitu považuje za neplatnú a
b)
z hodnotenia dodržania určeného emisného limitu vylúčiť najviac desať dní za rok; ak počet vylúčených dní prekročí desať dní, na zabezpečenie spoľahlivosti automatizovaného meracieho systému treba uložiť opatrenie na nápravu podľa § 26 ods. 3 písm. k) zákona alebo podľa osobitného predpisu.6)
(5)
Dodržanie emisného limitu pre spaľovacie zariadenie sa hodnotí počas skutočnej prevádzky okrem
a)
skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku za podmienok určených v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení,
b)
nábehu a odstavovania vymedzeného v tomto rozsahu:
1.
ak ide o veľké spaľovacie zariadenia, nábeh a odstavovanie určené v povolení podľa požiadaviek osobitného predpisu,7) ak nie je v prílohe č. 4 tretej časti bode 6.2 uvedené inak,
2.
ak ide o väčšie stredné spaľovacie zariadenia, počas celého nábehu a odstavovania, pričom treba zabezpečiť, aby čas nábehu a odstavovania bol čo najkratší,
3.
ak ide o ostatné spaľovacie zariadenia, doba nábehu vrátane zmeny paliva alebo zmeny výkonu, najviac však tri hodiny, a doby odstavovania, najviac však 60 minút, ak nie je v prílohe č. 4 štvrtej časti, v platnej dokumentácii, v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení ustanovené alebo určené inak,
c)
prípadu, ak ide o plynovú turbínu a emisné limity uvedené v prílohe č. 4 tretej časti bode 6 alebo štvrtej časti bode 4, pri zaťažení nižšom, ako je uvedené, ak v platnej dokumentácii, v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení nie je určené inak,
d)
funkčnej alebo inej obdobnej skúšky automatizovaného meracieho systému vyžadujúcej osobitný prevádzkový režim spaľovacieho zariadenia; uvedené sa nezapočítava do času výpadku zariadenia na obmedzovanie emisií podľa písmena f),
e)
času, v ktorom nie je prevádzka automatizovaného meracieho systému v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne merania,
f)
poruchy alebo výpadku odlučovacieho zariadenia podľa podmienok prevádzkovania zariadenia ustanovenými v § 15,
g)
prerušenia dodávky riadneho paliva podľa § 16,
h)
času nastavenia na letný/zimný režim prevádzky, ak ide o plynové turbíny, ktoré takéto nastavenie vyžadujú, určeného v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení,
i)
kontrol a skúšok zariadení vykonávaných podľa osobitného predpisu8) alebo po vykonaní opravy spaľovacieho zariadenia,
j)
času určeného v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení, ak vzhľadom na danosti technologického procesu nemožno určený emisný limit dodržať; uvedené sa nevzťahuje na veľké spaľovacie zariadenia.

Spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov

§19 Základné ustanovenia
(1)
Špecifické požiadavky pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov ustanovené v tejto časti sa uplatňujú na zariadenia, ktoré spaľujú alebo spoluspaľujú tuhý alebo kvapalný odpad, vymedzené podľa § 2 písm. j) zákona; neuplatňujú sa pre
a)
experimentálne zariadenie používané na výskum, vývoj a testovanie zamerané na zlepšovanie spaľovacieho procesu, ak v nich možno spaľovať odpad v množstve do 50 t/rok,
b)
zariadenia, v ktorých sa spaľujú výlučne tieto odpady:
1.
odpad uvedený v § 8 ods. 2 písm. i),
2.
rádioaktívny odpad,
3.
telá mŕtvych zvierat,9)
4.
odpad, ktorý pochádza z prieskumu nálezísk ropy a plynu a ich ťažby, ak sa ťažba zabezpečuje z ťažobných ostrovov, kde sa odpad aj spaľuje.
(2)
Špecifické požiadavky tejto časti sa neuplatňujú na zariadenia na splyňovanie a pyrolýzu odpadov, ak plyny získané takýmto tepelným spracovaním odpadu sú vyčistené do takej miery, že pred spaľovaním už nie sú odpadom a zodpovedajú požiadavkám na kvalitu palív podľa § 14 ods. 3 zákona, a pri spaľovaní nemôžu spôsobovať vyššie a iné emisie, ako sú ustanovené emisné limity a technické požiadavky pre spaľovanie zemného plynu.
(3)
Ak sa pri tepelnom spracovaní odpadu používajú pyrolytické, splyňovacie alebo plazmové procesy, spaľovňa odpadov alebo zariadenie na spoluspaľovanie odpadov zahŕňa proces tepelného spracovania aj proces následného spaľovania.
(4)
Na účely uplatňovania špecifických požiadaviek na spaľovanie odpadu sa rozumie
a)
zvyškami všetky kvapalné a tuhé odpady vyprodukované spaľovňou odpadov alebo zariadením na spoluspaľovanie odpadov,
b)
zmesovým komunálnym odpadom odpad z domácností alebo komerčný odpad, priemyselný odpad a odpad z organizácií, ktorý je svojou povahou a zložením podobný odpadu z domácností okrem skupín odpadu uvedených pod záhlavím 2001, ktoré sa zbierajú samostatne v mieste pôvodu a ostatného odpadu uvedeného pod záhlavím 2002 podľa osobitného predpisu.10)
§20 Uplatňovanie emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania
(1)
Členenie spaľovní odpadov a zariadení na spoluspaľovanie odpadov podľa dátumu vydania povolenia pre uplatňovanie emisných limitov je uvedené v prílohe č. 5 prvej časti.
(2)
Špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov sú uvedené v prílohe č. 5 druhej časti.
(3)
Pre vybrané kategórie odpadov alebo vybrané tepelné procesy špecifikované v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení možno povoliť iné podmienky prevádzkovania, ako sú uvedené v prílohe č. 5 druhej časti bodoch 3 až 5, v rozsahu, ako je uvedené v prílohe č. 5 druhej časti bode 9.
(4)
Pre emisie zo spaľovne odpadov platia špecifické emisné limity uvedené v prílohe č. 5 tretej časti.
(5)
Pre emisie zo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov platia emisné limity
a)
ustanovené pre vybrané zariadenia a znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 5 štvrtej časti,
b)
určené podľa vzťahu, ktorý je uvedený v prílohe č. 5 štvrtej časti bode 1, ak pre danú znečisťujúcu látku nie je emisný limit ustanovený,
c)
určené pre spaľovne odpadov podľa prílohy č. 5 tretej časti, ak sa v zariadení na spoluspaľovanie odpadov
1.
získa viac ako 40 % tepla zo spaľovania nebezpečných odpadov11) alebo
2.
sa spaľuje neupravený zmesový komunálny odpad.
§21 Požiadavky prevádzkovania zariadení na spaľovanie odpadu pri prekročení emisného limitu a pri poruche
(1)
Ak v spaľovni odpadov alebo v zariadení na spoluspaľovanie odpadov dôjde k prekročeniu emisného limitu podľa § 15 ods. 1 písm. z) zákona,
a)
odpady sa nesmú ďalej bez prerušenia spaľovať alebo spaľovacie linky pripojené k jednému čistiacemu zariadeniu ďalej neprerušene prevádzkovať viac ako štyri hodiny; požiadavka uvedená v prílohe č. 5 druhej časti bode 6 písm. c) tým nie je dotknutá, pričom
b)
celkový čas takýchto stavov počas roka nesmie prekročiť 60 hodín pre spaľovacie pece pripojené k jednému čistiacemu zariadeniu.
(2)
Pri prekročení emisného limitu podľa § 15 ods. 1 písm. z) zákona alebo pri vzniku poruchy podľa § 15 ods. 1 písm. aa) zákona do času, kým zariadenie nebude odstavené, platia emisné limity podľa prílohy č. 5 tretej časti bodu 2.
§22 Podstatná zmena spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov
Podstatnou zmenou sa rozumie tiež zámer spaľovať nebezpečný odpad v spaľovni odpadov alebo v zariadení na spoluspaľovanie odpadov, ak ide o zdroj, ktorý podlieha integrovanému povoľovaniu,1) a ak sa tam doteraz nebezpečný odpad nespaľoval.
§23 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania pre spaľovne odpadov a zariadenia na spoluspaľovanie odpadov
(1)
Emisné limity pre spaľovňu odpadov a zariadenie na spoluspaľovanie odpadov sa považujú za dodržané, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
žiadna denná priemerná hodnota TZL, SO2, NOx, HCL, HF, TOC neprekročí hodnotu emisného limitu ustanovenú v prílohe č. 5 tretej časti alebo štvrtej časti alebo vypočítanú podľa prílohy č. 5 štvrtej časti bodu 1,
b)
ak ide o polhodinovú priemernú hodnotu a emisné limity v prílohe č. 5 tretej časti,
1.
žiadna hodnota emisného limitu za rok neprekročí hodnotu uvedenú v stĺpci A, alebo
2.
ak je to relevantné, najmenej 97 % hodnôt v roku neprekročí hodnotu v stĺpci B,
c)
žiadna priemerná hodnota hmotnostnej koncentrácie ťažkých kovov, PCDD a PCDF za čas odberu vzorky neprekročí pri diskontinuálnom meraní hodnotu emisného limitu ustanovenú v prílohe č. 5 tretej časti alebo štvrtej časti,
d)
ak ide o emisný limit CO pre spaľovňu odpadov uvedený v prílohe č. 5 tretej časti,
1.
najmenej 97 % hodnôt za rok neprekročí emisný limit uvedený ako denná priemerná hodnota a
2.
najmenej 95 % zo všetkých hodnôt neprekročí emisné limity uvedené ako 10-minútové priemerné hodnoty získané za 24 hodín alebo polhodinové priemerné hodnoty získané za 24 hodín; hodnoty sa merajú počas ľubovoľného plávajúceho 24-hodinového intervalu; v prípade, ak sú splnené prevádzkové podmienky, teplota najmenej 1 100 °C počas najmenej 2 sekúnd, správny orgán môže určiť desaťminútové priemerné hodnoty ako sedemdňový interval,
e)
ak ide o emisný limit CO pre zariadenie na spoluspaľovanie odpadov určený alebo vypočítaný podľa prílohy č. 5 štvrtej časti, správny orgán určí hodnotenie dodržania emisného limitu individuálne.
(2)
Polhodinové priemerné hodnoty a 10-minútové priemerné hodnoty sa pri kontinuálnom meraní posudzujú počas skutočnej prevádzky okrem nábehu a odstavovania, ak sa nespaľujú žiadne odpady, a okrem prípadov podľa § 32 ods. 5 písm. a), c) a d) po odpočítaní limitnej hodnoty 95 % intervalu spoľahlivosti uvedenej v prílohe č. 8 tretej časti. Denné priemery sa zisťujú z týchto validovaných priemerných hodnôt.
(3)
Pre poruchu alebo údržbu automatizovaného meracieho systému možno
a)
na zistenie platného denného priemeru vylúčiť najviac päť polhodinových priemerných hodnôt v niektorom dni a
b)
z hodnôt použitých na ročné hodnotenie z tohto dôvodu vylúčiť najviac desať denných priemerných hodnôt.
(4)
Priemerné hodnoty za čas odberu vzorky alebo priemerné hodnoty, ak ide o periodické merania znečisťujúcich látok HF, HCl a SO2, sa zisťujú podľa požiadaviek osobitného predpisu12) a podmienok určených v súhlase, rozhodnutí alebo integrovaným povolením.
(5)
Pre hodnotenie dodržania technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania platí § 32 ods. 2 a 4.

Zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá

§24 Základné ustanovenia
(1)
Špecifické požiadavky ustanovené v tejto časti sa uplatňujú na zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá. Zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá sa vymedzuje ako súhrn všetkých častí a súčastí zdroja, v ktorých sa vykonáva jedna činnosť alebo viac činností uvedených v zozname podľa prílohy č. 6 prvej časti vrátane všetkých pridružených činností, ktoré technicky súvisia s činnosťami vykonávanými na určenom mieste a ktoré môžu mať vplyv na emisie.
(2)
Na účely uplatňovania špecifických požiadaviek pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá sa rozumie
a)
organickým rozpúšťadlom prchavá organická zlúčenina, ktorá sa používa
1.
na rozpúšťanie surovín, výrobkov alebo odpadových látok, samostatne alebo v kombinácii s inými činidlami bez toho, že by prechádzala chemickou zmenou,
2.
ako čistiaci prostriedok na rozpúšťanie znečisťujúcich látok,
3.
ako rozpúšťadlo,
4.
ako disperzné médium,
5.
ako prostriedok na úpravu viskozity,
6.
ako prostriedok na úpravu povrchového napätia,
7.
ako zmäkčovadlo alebo
8.
ako konzervačný prostriedok,
b)
prchavou organickou zlúčeninou organická zlúčenina, ktorá má pri teplote 20 °C (293,15 K) tlak pár 0,01 kPa a viac alebo ktorá má zodpovedajúcu prchavosť za konkrétnych podmienok použitia vrátane frakcií kreozotu,
c)
zmesou zmes vymedzená podľa osobitného predpisu,13)
d)
spotrebou organických rozpúšťadiel celkový vstup organických rozpúšťadiel do zariadenia za kalendárny rok alebo za iné dvanásťmesačné obdobie znížený o všetky prchavé organické zlúčeniny, ktoré sú zhodnotené na účely opätovného použitia,
e)
vstupom celkové množstvo organických rozpúšťadiel a ich množstvo v zmesiach, ktoré sa použijú pri danej činnosti vrátane organických rozpúšťadiel recyklovaných vnútri alebo mimo zariadenia, ktoré sa započítavajú vždy, keď sú použité pri vykonávaní danej činnosti,
f)
opätovným použitím organických rozpúšťadiel použitie zhodnotených organických rozpúšťadiel zo zariadenia na akékoľvek technické alebo komerčné použitie vrátane ich použitia ako paliva okrem ich definitívneho zneškodnenia ako odpadu,
g)
menovitou kapacitou činnosti projektovaná spotreba organických rozpúšťadiel pre konkrétnu činnosť vrátane množstva organických rozpúšťadiel, ktoré sa používajú na čistenie nástrojov a vybavenia zariadenia a množstva organických rozpúšťadiel, ktoré sú súčasťou zmesí určených na použitie pre danú činnosť, napr. tlačiarenských farieb, náterových látok alebo lepidiel,
h)
emisným limitom pre fugitívne emisie prchavých organických zlúčenín podiel hmotnosti fugitívnych emisií a hmotnosti vstupných organických rozpúšťadiel uvedený v percentách,
i)
emisným limitom pre celkové emisie prchavých organických zlúčenín podiel hmotnosti celkových emisií organických rozpúšťadiel a určenej vzťahovej veličiny, napríklad vstupy organického rozpúšťadla,
j)
tlačiarenskou farbou zmes vrátane všetkých organických rozpúšťadiel a ich zmesí, ktoré obsahujú organické rozpúšťadlá potrebné na ich riadne použitie, ktorá sa používa pri tlačiarenskej činnosti na vytlačenie textu alebo obrázkov na daný povrch,
k)
náterovou látkou je náterová látka vymedzená osobitným predpisom,14)
l)
lakom priesvitná náterová látka,
m)
lepidlom adhezívna zmes, ktorá sa používa na zlepenie jednotlivých častí výrobku, vrátane všetkých organických rozpúšťadiel a zmesí, ktoré obsahujú organické rozpúšťadlá potrebné na ich riadne použitie,
n)
kreozotom zmes fenolov a krezolov získaných pri spracovaní čiernouhoľného a drevného dechtu.
§25 Uplatňovanie emisných limitov, technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá a riadenie emisií
(1)
Členenie zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá podľa dátumu vydania povolenia pre uplatňovanie emisných limitov je uvedené v prílohe č. 6 druhej časti.
(2)
Ak menovitá kapacita zariadenia používajúceho organické rozpúšťadlá pre konkrétnu činnosť dosiahne alebo prekročí prahovú spotrebu rozpúšťadiel, ktorá je uvedená v prílohe č. 6 štvrtej časti, a nie je tam ustanovené inak, pre emisie prchavých organických zlúčenín platia
a)
emisné limity pre odpadové plyny a emisné limity pre fugitívne emisie alebo emisné limity pre celkové emisie ustanovené v prílohe č. 6 štvrtej časti pre jednotlivé činnosti v závislosti od prahovej spotreby rozpúšťadla alebo
b)
požiadavky schváleného redukčného plánu určené tak, aby sa dosiahlo rovnocenné zníženie emisií ako pri uplatňovaní emisných limitov podľa písmena a).
(3)
Ak ide o emisie z koncových oxidačných zariadení na čistenie odpadových plynov, pre činnosti podľa odseku 2 platia špecifické emisné limity pre odpadové plyny, špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania uvedené v prílohe č. 7 druhej časti písm. F bode 7; uplatnenie špecifických emisných limitov uvedených v prílohe č. 6 tretej časti pre prchavé organické látky podľa § 26 ods. 1 písm. a) a uplatňovanie špecifických emisných limitov uvedených v prílohe č. 6 štvrtej časti pre fugitívne emisie a celkové emisie tým nie je dotknuté.
(4)
Ak ide o zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá, ktoré je stredným zdrojom, pričom jeho menovitá kapacita pre konkrétnu činnosť je nižšia ako najnižšia prahová spotreba rozpúšťadla pre danú činnosť, ktorá je uvedená v prílohe č. 6 štvrtej časti,
a)
ak ide o činnosť IVa, IVb, IVc, Vc a XIV podľa prílohy č. 6 prvej časti, platia špecifické požiadavky uvedené v prílohe č. 6 štvrtej časti v bodoch 4.3, 5.3 a 14.2,
b)
v ostatných prípadoch emisný limit TOC v odpadovom plyne a emisné limity VOC pre fugitívne emisie a celkové emisie sa neustanovujú, neuplatňujú sa ani všeobecné emisné limity; ak ide o riziko ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, správny orgán určí emisný limit individuálne.
(5)
Ak ide o nanášanie náterov na špecifické účely podľa osobitného predpisu,15) pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá platia špecifické požiadavky pre danú činnosť podľa prílohy č. 6 štvrtej časti v bodoch 4.3 písm. a), 5.3 a 14.2 písm. a) aj v prípade, ak dané zariadenie je podľa členenia v § 3 ods. 1 malým zdrojom alebo jeho časťou.
(6)
Odchylne od odseku 2 písm. a) možno povoliť výnimku z uplatňovania emisných limitov pre fugitívne emisie, ak ich nemožno dosiahnuť s ohľadom na technické a ekonomické možnosti a preukáže sa, že pri danom zariadení bola použitá najlepšia dostupná technika a nevznikne významné riziko ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia.
(7)
Pre činnosti, ktoré nemožno vykonávať za riadených podmienok, možno povoliť výnimku z požiadaviek odseku 2 písm. a) a b), ak je takáto možnosť uvedená v prílohe č. 6 štvrtej časti bode 4 s ohľadom na technické a ekonomické možnosti a preukáže sa, že bola použitá najlepšia dostupná technika a požadované zníženie emisií nemožno dosiahnuť ani plnením redukčného plánu.
(8)
Požiadavky na vypracovanie redukčného plánu sú uvedené v prílohe č. 6 piatej časti.
(9)
Počas nábehu a odstavovania treba prijať všetky vhodné opatrenia na znižovanie emisií.
(10)
Zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá treba prevádzkovať v súlade so zásadami správnej prevádzkovej praxe. Správnou prevádzkovou praxou je súbor opatrení a postupov na optimalizáciu prevádzky zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá s cieľom obmedziť najmä fugitívne emisie prchavých organických zlúčenín v súlade so súčasným stavom techniky.
§26 Používanie prchavých organických látok s označením rizika
(1)
Látky alebo zmesi s označením rizika, ak sa používajú v zariadeniach používajúcich organické rozpúšťadlá, sa členia na
a)
látky alebo zmesi, ktorých obsah prchavých organických zlúčenín je klasifikovaný ako karcinogénny, mutagénny alebo toxický pre reprodukciu podľa osobitného predpisu,16) a ktorým je priradené alebo ktoré treba označiť
1.
výstražným upozornením H340, H350, H350i, H360D alebo H360F alebo
2.
rizikovou vetou R45, R46, R49, R60 alebo R61,
b)
halogénované prchavé organické zlúčeniny a ich zmesi, ktorým je priradené alebo ktoré treba označiť podľa osobitného predpisu,16)
1.
výstražným upozornením H341 alebo H351 alebo
2.
rizikovou vetou R40 alebo R68.
(2)
Látky a zmesi podľa odseku 1 písm. a) treba čo najskôr a v rozsahu, ako je to možné, nahradiť menej škodlivými látkami alebo menej škodlivými zmesami. Pri výbere náhrad sa prihliada na možnosti najlepších dostupných techník a odporúčania Európskej komisie zverejnené na webovom sídle.17)
(3)
Pre emisie prchavých organických zlúčenín podľa odseku 1 zo zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá zaradených ako veľké zdroje alebo stredné zdroje platia špecifické emisné limity a špecifické podmienky prevádzkovania uvedené v prílohe č. 6 tretej časti; uplatňujú sa nezávisle od požiadaviek ustanovených podľa § 25 ods. 2 až 4, ak nie je ďalej uvedené inak.
§27 Podstatná zmena zariadení používajúcich organické rozpúšťadlá
(1)
Podstatnou zmenou sa rozumie zvýšenie priemernej dennej hmotnosti vstupu organických rozpúšťadiel v zariadení, ak sa emisie prchavých organických zlúčenín zo zariadenia používajúceho organické rozpúšťadlá počas prevádzky pri plánovanej kapacite, okrem nábehu, odstavovania a údržby zariadenia, zvýšia viac ako o
a)
25 %, ak ide o zariadenie, v ktorom sa vykonáva
1.
činnosť Ia, Ic, Id, Ie, If, Ig, IIa, IIb, IVa, IVb, IVc, VIII, X uvedená v prílohe č. 6 prvej časti, ktorá zodpovedá prahovej spotrebe rozpúšťadla označenej písmenom „Z“ v prílohe č. 6 štvrtej časti alebo
2.
iná činnosť s prahovou spotrebou rozpúšťadla menšou ako 10 t/rok,
b)
10 % pre všetky ostatné zariadenia.
(2)
Ak sa na jestvujúcom zariadení alebo jeho časti vykoná podstatná zmena alebo zariadenie používajúce organické rozpúšťadlá prvýkrát po vykonaní podstatnej zmeny dosiahne alebo prekročí prahovú kapacitu pre uplatnenie špecifických emisných limitov, časť zariadenia, ktorá prešla podstatnou zmenou, sa považuje za nové zariadenie alebo za jestvujúce zariadenie podľa toho, či celkové emisie celého zariadenia neprevyšujú tie, ktoré by platili, ak by sa táto časť zariadenia považovala za nové zariadenie.
§28 Bilancia organických rozpúšťadiel
(1)
Množstvo vypustených prchavých organických zlúčenín sa preukazuje ročne na základe bilancie organických rozpúšťadiel za uplynulý rok (ďalej len „ročná bilancia rozpúšťadiel“).
(2)
Postup vypracovania ročnej bilancie rozpúšťadiel je uvedený v prílohe č. 6 šiestej časti.
§29 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov pre zariadenia používajúce organické rozpúšťadlá
(1)
Emisný limit pre prchavé organické zlúčeniny v odpadovom plyne sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak sú súčasne splnené tieto požiadavky:
a)
žiadna priemerná hodnota za 24 hodín prevádzky zariadenia alebo činnosti okrem nábehu, odstavovania a údržby neprekročí hodnotu emisného limitu; priemerom za 24 hodín sa rozumie aritmetický priemer všetkých platných nameraných hodnôt počas 24 hodín normálnej prevádzky,
b)
žiadna hodinová priemerná hodnota neprekročí 1,5-násobok hodnoty emisného limitu.
(2)
Emisný limit pre prchavé organické zlúčeniny v odpadovom plyne sa pri diskontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak sú súčasne splnené tieto požiadavky:
a)
aritmetický priemer všetkých nameraných hodnôt v danej sérii jednotlivých meraní neprekročí hodnotu emisného limitu,
b)
žiadna hodinová priemerná hodnota neprekročí 1,5-násobok hodnoty emisného limitu.
(3)
Emisný limit pre tuhé znečisťujúce látky a znečisťujúce látky iné ako prchavé organické zlúčeniny sa považuje za dodržaný, ak sú splnené požiadavky podľa § 32 ods. 4 pre technologické zariadenia.
(4)
Emisné limity pre prchavé organické zlúčeniny v odpadových plynoch sa preukazujú
a)
pre súčet hmotnostných koncentrácií jednotlivých organických zlúčenín, ak ide o emisné limity pre znečisťujúce látky zaradené podľa § 26 ods. 1 písm. a) alebo písm. b),
b)
pre hmotnosť prchavých organických zlúčenín vyjadrenú ako celkový organický uhlík v ostatných prípadoch.
(5)
Dodržanie emisných limitov pre fugitívne emisie, emisných limitov pre celkové emisie a plnenie redukčného plánu sa preukazuje na základe ročnej bilancie rozpúšťadiel uvedenej v prílohe č. 6 šiestej časti bode 4.
(6)
Redukčný plán je splnený, keď skutočné množstvo celkových emisií zistené ročnou bilanciou rozpúšťadiel je menšie alebo sa rovná hodnote cieľových emisií.
(7)
V zariadení, v ktorom sa vykonávajú dve činnosti a viac činností, z ktorých každá prevyšuje prahové hodnoty uvedené v prílohe č. 6 štvrtej časti, sa dodržanie emisných limitov hodnotí, ak ide o
a)
prchavé organické zlúčeniny podľa § 26 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) pre jednotlivé činnosti samostatne,
b)
ostatné organické zlúčeniny
1.
splnenie emisných limitov podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b) pre jednotlivé činnosti samostatne, alebo
2.
spoločne, aby celkové emisie neprekročili množstvo emisií, ktoré by zodpovedalo podmienke ustanovenej v písmene b) prvom bode.
(8)
Na hodnotenie plnenia požiadaviek podľa odseku 7 písm. b) druhého bodu sa vykonáva ročná bilancia rozpúšťadiel pre každú činnosť a výsledný údaj sa porovnáva s celkovými emisiami, ktoré zodpovedajú splneniu emisných limitov pre každú činnosť osobitne.
(9)
Dodržanie emisného limitu pre odpadové plyny, fugitívne emisie a celkové emisie sa hodnotí počas skutočnej prevádzky zariadenia okrem
a)
skúšobnej prevádzky stacionárneho zdroja, časti zdroja alebo jej časového úseku za podmienok určených v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení,
b)
doby, ak ide o emisný limit vyjadrený ako koncentrácia, vymedzenej pre daný stav:
1.
nábeh a odstavovanie zariadenia alebo jeho časti podľa platnej dokumentácie, ak v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení nie je určené inak,
2.
funkčná a iná skúška automatizovaného meracieho systému, ktorá vyžaduje osobitný prevádzkový režim zariadenia,
3.
údržba automatizovaného meracieho systému a jeho poruchy; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne merania.

Technologické zariadenia

§30 Členenie technologických zariadení vo vzťahu k uplatňovaniu emisných limitov
(1)
Členenie technologických zariadení podľa dátumu vydaného povolenia pre uplatňovanie emisných limitov je uvedené v prílohe č. 7 prvej časti.
(2)
Špecifické emisné limity, špecifické technické požiadavky a špecifické podmienky prevádzkovania pre technologické zariadenia sú uvedené v prílohe č. 7 druhej časti.
§31 Podstatná zmena technologického zariadenia
Na technologické zariadenie začlenené ako jestvujúce zariadenie, ktoré prešlo podstatnou zmenou ustanovenou v § 14 ods. 1 zákona, platia emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania ustanovené pre nové zariadenia, ak
a)
odpadový plyn z tohto technologického zariadenia nie je napojený na spoločné čistiace zariadenie s inými jestvujúcimi časťami zdroja alebo
b)
podiel výrobnej kapacity zmenených častí zdroja je 50 % a viac z celkovej kapacity napojenej na spoločné čistiace zariadenie alebo spoločný organizovaný odvod.
§32 Hodnotenie dodržiavania emisných limitov technických požiadaviek a podmienok prevádzkovania pre technologické zariadenia
(1)
Emisný limit vyjadrený ako hmotnostná koncentrácia, hmotnostný tok a tmavosť dymu sa pri kontinuálnom meraní, ak v prílohe č. 7 nie je uvedené inak, považuje za dodržaný, ak súčasne
a)
žiadna validovaná priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu,
b)
žiadna validovaná polhodinová priemerná hodnota neprekročí dvojnásobok hodnoty emisného limitu,
c)
najmenej 95 % zo všetkých validovaných polhodinových priemerných hodnôt za kalendárny mesiac neprekročí 1,2-násobok hodnoty emisného limitu.
(2)
Emisný limit vyjadrený ako emisný stupeň alebo technická požiadavka a podmienka prevádzkovania sa pri kontinuálnom meraní považuje za dodržaný, ak žiadna priemerná denná hodnota neprekročí hodnotu emisného limitu alebo technickej požiadavky a podmienky prevádzkovania.
(3)
Validované priemerné hodnoty podľa odseku 1 písm. a) až c) sa určia z platných polhodinových priemerných hodnôt po odpočítaní limitnej hodnoty 95 % intervalu spoľahlivosti uvedenej v prílohe č. 8 tretej časti.
(4)
Emisný limit, technická požiadavka alebo podmienka prevádzkovania sa pri diskontinuálnom meraní a pri technickom výpočte považujú za dodržané, ak žiaden výsledok diskontinuálneho merania alebo výsledok technického výpočtu
a)
neprekročí ustanovenú hodnotu, ak je požiadavka ustanovená ako najvyššia hodnota,
b)
nie je nižší ako ustanovená hodnota, ak je požiadavka ustanovená ako najnižšia hodnota,
c)
nie je nižší ako dolná hodnota a súčasne neprekročí hornú hodnotu ustanoveného intervalu hodnôt,
ak v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení nie je určené inak.
(5)
Dodržanie emisného limitu, technickej požiadavky a podmienky prevádzkovania sa hodnotí počas skutočnej prevádzky technologického zariadenia okrem
a)
skúšobnej prevádzky stacionárneho zdroja, časti zdroja alebo jej časového úseku za podmienok určených v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení,
b)
nábehu, zmeny výrobno-prevádzkového režimu a odstavovania zariadenia alebo jeho časti v súlade s platnou dokumentáciou, ak v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení nie je určené inak,
c)
funkčnej a inej obdobnej skúšky automatizovaného meracieho systému, ktorá vyžaduje osobitný prevádzkový režim zariadenia,
d)
údržby automatizovaného meracieho systému a jeho poruchy; uvedené sa nevzťahuje na diskontinuálne merania,
e)
iného času určeného v súhlase, rozhodnutí alebo integrovanom povolení, ak vzhľadom na danosti technologického procesu nemožno určené emisné limity, podmienky prevádzkovania a technické požiadavky dodržať.

Požiadavky na zabezpečenie rozptylu znečisťujúcich látok

§33
Požiadavky na zabezpečenie rozptylu emisií znečisťujúcich látok v ovzduší sú uvedené v prílohe č. 9.

Záverečné ustanovenia

§34 Prechodné ustanovenie
(1)
Zmeny v začlenení a kategorizácii zdroja a zariadení sa uplatňujú od 1. januára 2013.
(2)
Ustanovenia o nových zariadeniach sa vzťahujú na jestvujúce zariadenia od 1. januára 2016, ak ide o zariadenia
a)
začlenené ako technologické zariadenia pre uplatnenie príloh č. 2, 3 a 7,
b)
iné ako technologické zariadenia len pre uplatnenie príloh č. 2 a 3.
v ostaných prípadoch sa toto ustanovenie neuplatňuje.
(3)
Ustanovenie § 10 ods. 4 sa na veľké spaľovacie zariadenia začlenené ako jestvujúce zariadenia vzťahuje od 1. januára 2016.
(4)
Pre zariadenia na zhodnocovanie odpadov tepelnými procesmi, ktoré boli povolené do 31. decembra 2012, sa požiadavky ustanovené pre zariadenia na spoluspaľovanie odpadov vzťahujú od 1. januára 2016; dovtedy pre tieto zariadenia platia požiadavky vrátane emisných limitov tak, ako boli ustanovené v súhlase, rozhodnutí alebo integrovaným povolením.
(5)
Ustanovenie § 26 ods. 1 písm. a) druhý bod a písm. b) druhý bod platí do 1. júna 2015.
§34a Záverečné ustanovenie k úprave účinnej od 19. decembra 2017
Tento predpis bol prijatý v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických noriem a technických predpisov.27c)
§35 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 356/2010 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší,
2.
vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 358/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov a ich zariadení, v ktorých sa používajú organické rozpúšťadlá a monitorovanie ich emisií.
§36 Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
Touto vyhláškou sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 10.
§37 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2013.
Peter Žiga v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 410/2012 Z. z.
ČLENENIE A KATEGORIZÁCIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV
Prevziať prílohu "" vo formáte PDF
Príloha č. 2 k vyhláške č. 410/2012 Z. z.
I. ZOZNAM ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK, PRE KTORÉ SA USTANOVUJÚ EMISNÉ LIMITY, TECHNICKÉ POŽIADAVKY A PODMIENKY PREVÁDZKOVANIA
Prevziať prílohu "Tabuľka 02" vo formáte PDF
Príloha č. 3 k vyhláške č. 410/2012 Z. z.
VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY NA ZDROJE ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA
Prevziať prílohu "Tabuľka 03" vo formáte PDF
Príloha č. 4 k vyhláške č. 410/2012 Z. z.
ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY NA SPAĽOVACIE ZARIADENIA
Príloha č. 5 k vyhláške č. 410/2012 Z. z.
ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY NA SPAĽOVNE ODPADOV A ZARIADENIA NA SPOLUSPAĽOVANIE ODPADOV
Prevziať prílohu "" vo formáte PDF
Príloha č. 6 k vyhláške č. 410/2012 Z. z.
ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY PRE ZARIADENIA POUŽÍVAJÚCE ORGANICKÉ ROZPÚŠŤADLÁ
Prevziať prílohu "Príloha č. 6 k vyhláške č. 410/2012 Z. z." vo formáte PDF
Príloha č. 7 k vyhláške č. 410/2012 Z. z.
ŠPECIFICKÉ POŽIADAVKY PRE TECHNOLOGICKÉ ZARIADENIA
Príloha č. 8 k vyhláške č. 410/2012 Z. z.
VELIČINY, JEDNOTKY A PREPOČTOVÉ VZŤAHY, KTORÝMI SÚ VYJADRENÉ EMISNÉ LIMITY, A INTERVALY SPOĽAHLIVOSTI MERANIA
Príloha č. 9 k vyhláške č. 410/2012 Z. z.
POŽIADAVKY ZABEZPEČENIA ROZPTYLU EMISIÍ ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK
I.
POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE ROZPTYLU PRE NOVÉ ZARIADENIA
1.
Všeobecné požiadavky
Emisie zo stacionárnych zdrojov treba do ovzdušia odvádzať tak, aby nespôsobovali významné znečistenie ovzdušia. Odpadové plyny sa musia riadene vypúšťať cez komín tak, aby sa umožnil ich nerušený transport voľným prúdením a zabezpečil dostatočný rozptyl vypúšťaných znečisťujúcich látok pod podmienkou dodržania kvality ovzdušia, a tým zabezpečená ochrana zdravia ľudí a ochrana životného prostredia. Požiadavky na zabezpečenie rozptylu emisií znečisťujúcich látok vyjadrené ako výška komína alebo výduchu sa uvedú v súhlase alebo, ak je zdroj súčasťou prevádzky podľa osobitného predpisu,1) v integrovanom povolení.
Nasledujúce ustanovenia tejto prílohy sa nevzťahujú na výduchy vzduchotechniky slúžiacej na výmenu vzduchu v pracovných priestoroch, výduchy klimatizácie a na odvody emisií z bezpečnostných poistných ventilov, ak sa na tieto výduchy neuplatňujú emisné limity uvedené v prílohách č. 4 až 7. Dostatočný rozptyl aj v týchto prípadoch musí byť zabezpečený.
2.
Obmedzovanie fugitívnych emisií
Ak je to technicky a ekonomicky dostupné, emisie je potrebné odvádzať riadeným odvodom a fugitívne emisie obmedzovať.
3.
Počet komínov alebo výduchov
Pri projektovaní a realizácii stavieb stacionárnych zdrojov je potrebné voliť také technické riešenie, aby sa emisie znečisťujúcich látok vypúšťali do ovzdušia čo najmenším počtom komínov alebo výduchov; to neplatí, ak vyšší počet komínov alebo výduchov nemá vplyv na hodnoty ustanovených emisných limitov, ktoré by platili pre najmenší počet komínov alebo výduchov.
4.
Najnižšia výška komína alebo výduchu
Najnižšia výška komína alebo výduchu sa určí na základe hmotnostného toku znečisťujúcej látky a koeficientu charakterizujúceho jej škodlivosť a ďalších rozptylových parametrov postupom zverejneným vo vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,31) pričom
a)
najnižšia výška komína alebo výduchu musí byť ≥ 4 m nad terénom; uvedené neplatí pre záhradné chatky, záhradné krby, maringotky, dieselagregáty na núdzovú prevádzku s MTP ≤ 1 MW v priemyselných areáloch, malé zdroje na núdzovú prevádzku a malé prenosné stacionárne zdroje, ak sú splnené požiadavky na rozptyl emisií podľa bodu 1,
b)
do výšky komína alebo výduchu možno zarátať aj rozdiel nadmorských výšok základu budovy stacionárneho zdroja a päty komína alebo výduchu, najmä ak ide o situovanie komína alebo výduchu vo svahu,
c)
komín alebo výduch môže presiahnuť výšku 250 m, len ak sú vyčerpané všetky možnosti obmedzovania emisií znečisťujúcich látok podľa najlepších dostupných techník,
d)
ak sa jedným komínom alebo výduchom vypúšťa viac znečisťujúcich látok, jeho najnižšia výška sa určí ako najväčšia z výšok vypočítaných pre jednotlivé znečisťujúce látky,
e)
ak okolité komíny alebo výduchy vypúšťajú rovnakú znečisťujúcu látku, je potrebné upraviť výšku komína podľa korekcie na okolité komíny,
f)
ak je stacionárny zdroj situovaný v zástavbe, je potrebné upraviť výšku komína podľa korekcie na okolitú zástavbu.
5.
Poloha ústia komína alebo výduchu a ich prevýšenie nad strechou
5.1
Pri určení prevýšenia komína alebo výduchu nad strechou, požiadavky štvrtého bodu na výšku komína alebo výduchu nie sú dotknuté
5.2
Spaľovacie zariadenia
5.2.1
Pre spaľovacie zariadenia s MTP < 0,3 MW sa určí poloha ústia komína alebo výduchu a jeho prevýšenie nad strechou samotnej budovy podľa technickej normy32) alebo inej obdobnej technickej špecifikácie.
5.2.2
Ak ide o prevýšenie ústia komína alebo výduchu nad hrebeňom šikmej strechy so sklonom nad 20° pre spaľovacie zariadenia, ak
a)
MTP < 0,3 MW musí byť prevýšenie ≥ 0,6 m nad miestom vyústenia na streche,
b)
MTP je v rozmedzí (0,3 - 1,2) MW, musí byť prevýšenie ≥ 1 m,
c)
MTP ≥ 1,2 MW a viac, musí byť prevýšenie ≥ 3 m; prevýšenie nižšie ako 3 m najmenej však 1 m možno povoliť, ak sa odborným posudkom preukáže splnenie požiadaviek na rozptyl emisií podľa bodu 1.
5.2.3
Ak ide o plochú strechu alebo o šikmú strechu so sklonom 20° a menej, pre spaľovacie zariadenia s MTP ≥ 0,3MW treba zvýšiť ustanovené prevýšenie ústia komína alebo výduchu nad strechou o 0,5 m.
5.2.4
Ak ide o plochú strechu, pri určení prevýšenia je potrebné zohľadniť aj výšku atiky. Ak sú na plochej streche situované iné časti stavby, napríklad nadstavby, strojovne výťahov, z hľadiska zabezpečenia optimálneho rozptylu je potrebné osobitne posudzovať prevýšenie komína alebo výduchu vo vzťahu k výške týchto objektov a ich vzdialenosti.
5.2.5
V závislosti od druhu vypúšťaných znečisťujúcich látok a miestnych rozptylových podmienok možno prevýšenie vzťahovať k miestu vyvedenia komína alebo výduchu nad strechu, ak sa odborným posudkom preukáže splnenie požiadaviek na rozptyl emisií podľa bodu 1.
5.3
Ostatné zariadenia
Ak ide o iné zariadenie, ako spaľovacie zariadenie, treba voliť umiestnenie a prevýšenie ústia komína alebo výduchu nad hrebeňom strechy primerane k umiestneniu a prevýšeniu ústí komínov alebo výduchov pre spaľovacie zariadenie v závislosti od množstva a škodlivosti vypúšťaných znečisťujúcich látok.
6.
Vyústenie výduchu na vonkajšiu stenu budovy
Vyústenie výduchu na vonkajšiu stenu budovy môžu mať výlučne
a)
zariadenia na spaľovanie ZPN na priame vykurovanie s prirodzeným odvodom spalín a bez núteného prívodu spaľovacieho vzduchu s MTP ≤ 12 kW, ak budú splnené osobitné podmienky zverejnené vo vestníku,33)
b)
zariadenia na spaľovanie zemného plynu a skvapalnených uhľovodíkových plynov s MTP < 35 kW, ak ide o budovy s vydaným povolením do 31. decembra 2003, ktoré nemali riešený odvod spalín nad strechu budovy, a pri rekonštrukcii nemožno zo stavebnotechnických alebo požiarno-bezpečnostných dôvodov riešiť odvod spalín nad strechu, ak budú splnené osobitné podmienky zverejnené vo vestníku,
c)
zariadenia umiestnené vo výrobných halách v priemyselných areáloch, ak sa odborným posudkom preukáže splnenie požiadaviek na rozptyl emisií podľa bodu 1.
II.
POŽIADAVKY NA ZABEZPEČENIE ROZPTYLU PRE JESTVUJÚCE ZARIADENIA
1.
Všeobecne
Pre jestvujúce zariadenia platia požiadavky na zabezpečenie rozptylu platné pre nové zariadenia
a)
pri zmene jestvujúceho zariadenia, ktorá zvyšuje celkové množstvo emisií vypúšťané do ovzdušia z komína alebo výduchu alebo ktorá vyžaduje výstavbu nového komína alebo výduchu,
b)
ak to vyžaduje zabezpečenie rozptylu znečisťujúcej látky pri zmene koeficientu charakterizujúceho jej škodlivosť; zvýšenie komína alebo výduchu vykonať do troch rokov od zmeny zaradenia znečisťujúcej látky,
c)
pri rekonštrukcii spojenej s úpravou výšky komína alebo výduchu.
Príloha č. 10 k vyhláške č. 410/2012 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12. 2010).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2193/EÚ z 25. novembra 2015 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení (Ú. v. EÚ L 313, 28.11. 2015).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17. 12. 2016).
1)
Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
1a)
§ 2 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 361/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia prevádzkujúcich zariadenia používané na skladovanie, plnenie a prepravu benzínu a spôsob a požiadavky na zisťovanie a preukazovanie údajov o ich dodržaní.
2a)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 228/2014 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách v znení vyhlášky č. 367/2015 Z. z.
2aa)
Čl. 9 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009.
2ab)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1628 zo 14. septembra 2016 o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a (EÚ) č. 167/2013 a ktorým sa mení a zrušuje smernica 97/68/ES (Ú. v. EÚ L 252, 16. 9. 2016).
3)
STN P 65 6481 Skvapalnené ropné plyny. Vykurovacie plyny. Propán, bután a ich zmesi. Požiadavky a skúšobné metódy (65 6481).
4)
Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/115/EÚ z 10. februára 2012, ktorým sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa prechodných národných programov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚ L 52, 24. 2. 2012).
4a)
§ 21 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5)
§ 5 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí.
6)
§ 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 245/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7)
Vykonávacie rozhodnutie Komisie 2012/249/EÚ zo 7. mája 2012 týkajúce sa určenia období nábehu a odstávky na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ o priemyselných emisiách (Ú. v. EÚ L 123, 9. 5. 2012).
8)
Napríklad Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa používajú za vyhradené technické zariadenia.
9)
Nariadenie Európskeho parlamentu aRady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009) v platnom znení.
10)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov.
11)
§ 2 ods. 13 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12)
§ 10 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 411/2012 Z. z.
13)
Čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30. 12. 2006) v platnom znení.
14)
§ 2 písm. f) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 127/2011 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam regulovaných výrobkov, označovanie ich obalov a požiadavky na obmedzovanie emisií prchavých organických zlúčenín pri používaní organických rozpúšťadiel v regulovaných výrobkoch.
15)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 127/2011 Z. z. ktorou sa ustanovuje zoznam regulovaných výrobkov, označovanie ich obalov a požiadavky na obmedzenie emisií prchavých organických zlúčenín pri používaní organických rozpúšťadiel v regulovaných výrobkoch.
16)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 z 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31. 12. 2008) v platnom znení.
17)
Webové sídlo: http://enviroportal.sk/environmentalne-temy/zlozky-zp/ovzdusie.
18)
Čl. 24 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch) (Ú. v. EÚ L 300, 14. 11. 2009)
19)
§ 2 písm. s) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
20)
Nariadenie (ES) č. 850/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach, ktorým sa mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS (Ú. v. EÚ L 229, 29. 6. 2004) v platnom znení.
21)
Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 529/2010 Z. z. o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov (zákon o ekodizajne).
22)
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 362/2010 Z. z. ktorou sa ustanovujú požiadavky na kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách.
23)
Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
24)
§ 31 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 283/2001 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch.
25)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 140/2009 Z. z. ktorým sa ustanovujú podrobnosti o typovom schvaľovaní motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá.
25a)
Čl. 10 a príloha V nariadenia Komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 54, 26. 2. 2011) v platnom znení.
26)
Čl. 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskej komisie (EÚ) č. 142/2011 z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice (Ú. v. EÚ L 54, 26. 2. 2011).
27)
§ 4 ods. 2 a 3 a § 5 vyhlášky č. 362/2010 Z. z.
27c)
Smernica Európskeho parlamentu a rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 20) v platnom znení.
28)
Čl. 6 ods. 3, 4 a 5 Nariadenia Európskej komisie (EÚ) č. 142/2011.
29)
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 516/2006 Z. z. o prijatí Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979.
29a)
§ 2 písm. b) zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.
29b)
§ 2 písm. o) a p) zákona č. 136/2000 Z. z.
29c)
§ 2 písm. n) zákona č. 136/2000 Z. z.
29d)
§ 2 písm. m) zákona č. 136/2000 Z. z.
29e)
Zákon č. 136/2000 Z. z.
29f)
§ 10c zákona č. 136/2000 Z. z.
30)
§ 7, 14 a 15 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 411/2012 Z. z. (o monitorovaní)
31)
Vestník Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 5/1996.
32)
STN EN 15287 – 1+A1 Komíny. Navrhovanie, montáž a prevádzkovanie komínov. Časť 1: Komíny pre otvorené spotrebiče palív (konsolidovaný text).
33)
Vestník MŽP SR ročník VII 1999 čiastka 1.