Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 2013

Množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy sa určuje výpočtom energetickej hospodárnosti budovy (ďalej len „výpočet“). Výpočet je založený na energetickom hodnotení podľa § 4a zákona (ďalej len „hodnotenie“) so zohľadnením charakteristík budovy a vplyvov na jej energetickú hospodárnosť podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona.

Pre každé miesto spotreby energie v budove a pre každý energetický nosič v budove sa potreba energie určuje hodnotením. Súčet hodnôt potreby energie pre jednotlivé miesta spotreby energie potrebnej na splnenie všetkých energetických požiadaviek vo vnútornom priestore budovy vymedzenom hranicou budovy, ktoré súvisia s normalizovaným užívaním budovy, je celková potreba energie. Hranicu budovy vymedzujú obalové konštrukcie teplovýmenného obalu budovy podľa technickej normy.¹)

Potreba energie určená pre jednotlivé miesta spotreby energie, celková potreba energie a primárna energia (§ 3 ods. 2 zákona) sú číselnými údajmi v kWh/m² celkovej podlahovej plochy budovy za jeden rok. Zistené hodnoty sa na účel zatriedenia budovy do energetickej triedy podľa § 3 ods. 7 zákona zaokrúhľujú na najbližšie celé číslo podľa pravidiel matematického zaokrúhľovania.

Ak ďalej nie je ustanovené inak, postup výpočtu je rovnaký pre projektové hodnotenie aj pre normalizované hodnotenie nových budov.

Pri projektovom hodnotení významne obnovovanej budovy projektová dokumentácia podľa § 4 ods. 3 zákona obsahuje splnenie požiadavky na tepelnotechnické vlastnosti

Celková podlahová plocha budovy sa zistí z vonkajších rozmerov budovy podľa technickej normy¹) bez zohľadnenia miestnych vystupujúcich konštrukcií

Celková podlahová plocha podlaží s upravovaným vnútorným prostredím miestností sa určí z vonkajších rozmerov budovy bez zohľadnenia miestnych vystupujúcich konštrukcií, najmä ríms, miestnych zmenšení hrúbky obvodového plášťa a plochy balkónov, lodžií a terás. Ak svetlá výška miestností prechádza cez dve štandardné podlažia alebo viac takýchto podlaží, najmä schodištia a galérie, celková podlahová plocha podlažia sa vyráta ako súčet podlahovej plochy miestnosti a plôch, ako keby miestnosť bola v rovine každého podlažia rozdelená horizontálnou konštrukciou.

Ak celková podlahová plocha časti budovy užívanej na iný účel nepresahuje 10 % celkovej podlahovej plochy celej budovy, zatriedi sa budova do kategórie podľa § 3 ods. 5 zákona podľa prevládajúceho účelu užívania.

Celková podlahová plocha častí budovy so zmiešaným účelom užívania alebo častí bez chladenia a núteného vetrania sa určí z vonkajších rozmerov časti budovy ohraničenej vonkajšími stavebnými konštrukciami a polovičnou hrúbkou vnútorných stavebných konštrukcií ohraničujúcich časť budovy. Celková podlahová plocha priestorov ohraničených iba vnútornými stavebnými konštrukciami sa určí z rozmerov vymedzených polovičnou hrúbkou vnútorných stavebných konštrukcií vymedzujúcich túto časť budovy.

Globálnym ukazovateľom minimálnej energetickej hospodárnosti budovy (ďalej len „globálny ukazovateľ“) je primárna energia,⁴) ktorá sa určí z množstva dodanej energie⁵) do technického systému budovy cez systémovú hranicu podľa jednotlivých miest spotreby v budove a energetických nosičov upraveného konverzným faktorom primárnej energie podľa prílohy č. 2.

Dodaná energia sa určuje podľa jednotlivých energetických nosičov, ktorými sa cez systémovú hranicu zásobujú technické zariadenia na uspokojenie potrieb energie v budove na vykurovanie, prípravu teplej vody, vetranie, chladenie a osvetlenie vrátane účinnosti zdrojov, distribúcie, odovzdávania a regulácie so zohľadnením energie z obnoviteľných zdrojov⁶) v budove alebo v jej blízkosti.

Za energiu z obnoviteľných zdrojov energie v budove alebo v jej blízkosti sa považuje len energia zo zariadení umiestnených

Od potreby tepelnej energie v budove sa odpočíta tepelná energia potrebná na vykurovanie, chladenie a prípravu teplej vody z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti.

Od potreby elektrickej energie sa odpočíta elektrická energia z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti.

Pri prevádzkovom hodnotení sa skutočné množstvo spotrebovanej energie na vykurovanie za časové obdobie určí podľa nameraných hodnôt spotreby energie, alebo ako súčin množstva spotrebovaného energetického nosiča a jeho výhrevnosti. Výhrevnosť je pre jednotlivé energetické nosiče uvedená v prílohe č. 2.

Emisie oxidu uhličitého sa určia z dodanej energie podľa jednotlivých energetických nosičov s využitím prepočítacích faktorov podľa prílohy č. 2. Množstvo oxidu uhličitého emitovaného do ovzdušia sa vyjadruje v kg/m² celkovej podlahovej plochy budovy za jeden rok.

Výsledky výpočtu globálneho ukazovateľa sa uvádzajú podľa prílohy č. 4 tabuľky č. 8.

Energetický certifikát obsahuje energetické hodnotenie pre jednotlivé kategórie budov podľa § 3 ods. 5 zákona a účel potreby energie určenej číselným rozpätím energetických tried podľa § 3 ods. 7 zákona. Škály hodnotenia pre jednotlivé miesta spotreby energie v budove, pre celkovú potrebu energie v budove a globálny ukazovateľ sú uvedené v prílohe č. 3.

Budovu v každej kategórii treba zatriediť do energetickej triedy podľa prílohy č. 3. Ostatné nevýrobné budovy spotrebujúce energiu s účelom užívania, ktorý nie je uvedený v § 3 ods. 5 zákona, treba zatriediť podľa najbližšie podobného účelu užívania so zohľadnením vnútorných podmienok a vnútornej prevádzky budovy.

Budovu so zmiešaným účelom užívania treba zatriediť do energetickej triedy podľa škály hodnotenia, ktorá sa určí váženým priemerom z hodnôt pre jednotlivé kategórie budov podľa celkovej podlahovej plochy častí budovy a účelov ich užívania.

Referenčné hodnoty Rr a Rs sú na hodnotenie ukazovateľa potreby energie v budove súčtom referenčných hodnôt určených pre jednotlivé účely spotreby energie, pričom referenčná hodnota Rr je hornou hranicou energetickej triedy B a referenčná hodnota Rs je hornou hranicou energetickej triedy D.

Referenčné hodnoty Rr a Rs sú určené na hodnotenie primárnej energie osobitne pre jednotlivé kategórie budov so zohľadnením § 3 ods. 6 zákona pre všetky energetické triedy.

Minimálna požiadavka na energetickú hospodárnosť budov podľa § 4 ods. 1 zákona je určená hornou hranicou energetickej triedy B pre globálny ukazovateľ.

Minimálna požiadavka na energetickú hospodárnosť budov podľa § 4b ods. 2 písm. b) zákona je určená hornou hranicou energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ.

Minimálna požiadavka na energetickú hospodárnosť budov s takmer nulovou potrebou energie podľa § 4b ods. 1 písm. a) a b) zákona je určená hornou hranicou energetickej triedy A0 pre globálny ukazovateľ.

V každej kategórii budov patrí budova do energetickej triedy podľa hodnoty globálneho ukazovateľa takto:

Hodnota ukazovateľa pre každé miesto spotreby energie v budove a celkovú potrebu energie budovy podľa odseku 8 písm. a) je hornou hranicou energetickej triedy A.

Horná hranica energetickej triedy A0 pre globálny ukazovateľ pre budovy s takmer nulovou potrebou energie je pri požadovanom zabezpečení energie z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti 0,25 Rr.

Stavebné konštrukcie a prvky tvoriace ich časť, ktoré vytvárajú obalovú konštrukciu budovy, musia spĺňať požiadavky podľa technickej normy.²)

Podľa hodnoty ukazovateľa potreby energie pre miesto spotreby energie, celkovej potreby energie budova patrí do energetickej triedy A až G v každej kategórii budov a podľa globálneho ukazovateľa budovy patrí do energetickej triedy A0 až G v každej kategórii budov. Horné hraničné hodnoty rozpätia jednotlivých energetických tried ukazovateľa celkovej potreby energie budovy sú súčtom horných hraničných hodnôt rozpätí určených pre jednotlivé miesta spotreby energie podľa odseku 8. Pre budovy so zmiešaným účelom užívania sú horné hranice súčtom hraničných hodnôt pre jednotlivé kategórie budov určené váženým priemerom podľa celkovej podlahovej plochy jednotlivých častí budovy.

Opatrenia navrhované v energetickom certifikáte musia byť nákladovo efektívnym zlepšením energetickej hospodárnosti budovy (§ 4 ods. 4 a 5 zákona) s plánovanou návratnosťou vložených investícií na energiu a jej úspory za menej ako 15 rokov, ale ak sú nevyhnutné na splnenie základných požiadaviek na stavby,⁷) môžu byť aj s dlhšou návratnosťou (§ 4b ods. 3 a 4 zákona).

Opatrenia podľa odseku 1 majú za cieľ dosiahnuť požadovanú energetickú hospodárnosť budov a dosiahnuť aj ďalšie zníženie potreby energie v budovách. Tieto opatrenia môžu byť rozdielne pre nové budovy a pre významne obnovené budovy vrátane ich rozšírenia o nadstavby, prístavby a vstavby.

Minimálnou požiadavkou na energetickú hospodárnosť nových budov postavených po 31. decembri 2015 je horná hranica energetickej triedy A1 pre globálny ukazovateľ; významne obnovovaná budova musí túto požiadavku splniť, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.

Pre nové budovy vo vlastníctve orgánov verejnej správy postavené po 31. decembri 2018 a pre všetky ostatné nové budovy postavené po 31. decembri 2020 je minimálnou požiadavkou pre globálny ukazovateľ horná hranica energetickej triedy A0. Pri významnej obnove budovy sa musí požiadavka na takmer nulovú potrebu energie splniť, ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné.

Na titulnej strane energetického certifikátu sa umiestňuje podpis osoby s odbornou spôsobilosťou na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona a odtlačok jej pečiatky. Ak sa na energetickej certifikácii podieľalo viac osôb s odbornou spôsobilosťou podľa § 6 ods. 2 zákona, uvádzajú sa v energetickom certifikáte všetky spolu s uvedením údajov podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona a s vyznačením rozsahu ich účasti na energetickej certifikácii, ich podpisy a odtlačky ich pečiatok.

Energetický certifikát spolu so správou podľa odseku 3 sa vyhotovuje v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno patrí vlastníkovi budovy a druhé je súčasťou registratúry oprávnenej osoby podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona s lehotou uloženia 10 rokov. Ostatným oprávneným osobám, ktoré sa podieľali na energetickej certifikácii, sa vydá kópia energetického certifikátu, ktorú uchovávajú na čas platnosti energetického certifikátu.

Prílohou energetického certifikátu je správa, ktorá obsahuje vstupné údaje o budove, údaje o vlastnostiach stavebných konštrukcií a technických systémov, čiastkové a konečné výsledky podľa prílohy č. 4 tabuliek č. 1 až 8. Ak ide o budovu so zmiešaným účelom užívania, údaje sa uvedú pre každý účel užívania budovy samostatne. Údaje zo správy sú podkladom na vytvorenie databázy informácií a uskutočňovanie kontroly energetických certifikátov podľa § 9 ods. 3 písm. e) zákona.

Vzor energetického certifikátu je uvedený v prílohe č. 5.

Osoba s odbornou spôsobilosťou na tepelnú ochranu budov, ktorá vyhotovila energetický certifikát, je oprávnená vyhotoviť na žiadosť vlastníka budovy duplikát energetického certifikátu s označením „Duplikát“, ak došlo k strate pôvodného energetického certifikátu počas jeho platnosti.

Vzor energetického štítku je uvedený v prílohe č. 6.

Žiadosť o dotáciu podľa § 9a zákona sa podáva ministerstvu v dvoch vyhotoveniach v zalepenej obálke označenej heslom uvedeným v oznámení o podávaní žiadostí podľa § 9b ods. 3 zákona.

Žiadosť musí obsahovať tieto údaje:

Vzor žiadosti je uvedený v prílohe č. 7.

Prílohou k žiadosti je

Poskytovateľ môže v oznámení požadovať predloženie aj ďalších údajov alebo príloh k žiadosti.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2013.