533/2011 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2023
533
ZÁKON
z 2. decembra 2011
o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet zákona
(1)
Tento zákon upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri
a)
odovzdaní rozhodnutia, ktorým sa ukladá trestná sankcia alebo probačné opatrenie, vydaného súdom v trestnom konaní na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte Európskej únie (ďalej len „členský štát“) a
b)
uznávaní a výkone rozhodnutia vydaného súdom alebo iným príslušným orgánom členského štátu.
(2)
Tento zákon sa použije len vo vzťahu k tomu členskému štátu, ktorý prevzal do svojho právneho poriadku osobitný predpis.1)
§2 Vzťah k medzinárodným zmluvám
(1)
Bez vplyvu na ich použitie vo vzťahoch Slovenskej republiky a tretími štátmi slovenské orgány pri postupe podľa tohto zákona nepoužijú vo vzťahu k členskému štátu uvedenému v § 1 ods. 2 príslušné ustanovenia Európskeho dohovoru o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi.2)
(2)
Použitie medzinárodnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a členským štátom, ktorá upravuje dohľad nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi, je možné iba v rozsahu, v ktorom zjednodušuje alebo uľahčuje postup podľa tohto zákona.
§3 Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
rozhodnutím právoplatné rozhodnutie vydané súdom alebo iným príslušným orgánom štátu pôvodu v trestnom konaní, ktorým bolo rozhodnuté o
1.
podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody za súčasného uloženia probačného dohľadu alebo primeraných obmedzení alebo povinností podľa § 4 ods. 1 písm. c),
2.
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody za súčasného uloženia probačného dohľadu alebo primeraných obmedzení alebo povinností podľa § 4 ods. 1 písm. c),
3.
podmienečnom upustení od potrestania za súčasného uloženia probačného dohľadu alebo primeraných obmedzení alebo povinností podľa § 4 ods. 1 písm. c),
4.
uložení trestu alebo ochranného opatrenia nespojeného s odňatím osobnej slobody, ak je založené na niektorom z obmedzení alebo povinností podľa § 4 ods. 1 písm. c),
b)
trestnou sankciou trest nespojený s odňatím slobody alebo ochranné opatrenie nespojené s odňatím slobody,
c)
probačným opatrením probačný dohľad, primerané obmedzenia a povinnosti alebo výchovné povinnosti a obmedzenia,
d)
štátom pôvodu členský štát, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré má byť uznané a vykonané vo vykonávajúcom štáte,
e)
vykonávajúcim štátom členský štát, v ktorom sa má uznať a vykonať rozhodnutie vydané v štáte pôvodu,
f)
justičným orgánom štátu pôvodu súd alebo iný príslušný orgán s právomocou vydať rozhodnutie podľa právneho poriadku štátu pôvodu,
g)
vykonávajúcim justičným orgánom súd vykonávajúceho štátu, ktorý má právomoc rozhodnúť o uznaní a výkone rozhodnutia podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu.
Rozsah pôsobnosti
§4
(1)
Rozhodnutie možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak
a)
skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 až 4 neustanovujú inak,
b)
odsúdený má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt alebo sa zamýšľa vrátiť na územie Slovenskej republiky,
c)
ukladá trestnú sankciu alebo probačné opatrenie, ktorých povaha spočíva v
1.
povinnosti odsúdeného informovať určený orgán o akejkoľvek zmene pobytu alebo pracoviska,
2.
zákaze vstupu do určenej lokality, miesta alebo určitej oblasti v štáte pôvodu alebo vo vykonávajúcom štáte,
3.
povinnosti, ktorá obsahuje obmedzenia týkajúce sa opustenia územia vykonávajúceho štátu,
4.
pokynoch týkajúcich sa správania, pobytu, vzdelávania a odbornej prípravy, trávenia voľného času alebo obsahujúcich obmedzenia alebo podmienky, ktoré sa týkajú výkonu povolania,
5.
povinnosti podávať v určenom čase správy určenému orgánu,
6.
povinnosti vyhýbať sa kontaktu s určenými osobami,
7.
povinnosti vyhýbať sa kontaktu s určenými predmetmi, ktoré odsúdený použil alebo môže použiť na účely spáchania trestného činu,
8.
povinnosti nahradiť škodu spôsobenú trestným činom,
9.
povinnosti vykonávať verejnoprospešné práce,
10.
povinnosti spolupracovať s probačným úradníkom, alebo
11.
povinnosti podrobiť sa liečeniu alebo liečbe závislosti.
(2)
Ak sa žiada o uznanie a výkon rozhodnutia pre trestný čin, za ktorý možno v štáte pôvodu uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky a ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia (ďalej len „osvedčenie“) označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v odseku 3, súd neskúma, či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
(3)
Kategóriami trestných činov podľa odseku 2 sa rozumejú
a)
účasť na zločinnom spolčení,
b)
terorizmus,
c)
obchodovanie s ľuďmi,
d)
sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,
e)
nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,
f)
nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,
g)
korupcia,
h)
podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskej únie podľa Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995,3)
i)
legalizácia príjmov z trestnej činnosti,
j)
falšovanie a pozmeňovanie meny,
k)
počítačová kriminalita,
l)
trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s exemplármi druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín alebo jedincami chránených živočíchov a rastlín,
m)
uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,
n)
vražda, závažné ublíženie na zdraví,
o)
nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,
p)
únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,
q)
rasizmus a xenofóbia,
r)
organizovaná alebo ozbrojená lúpež,
s)
nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,
t)
podvodné konanie,
u)
vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,
v)
falšovanie a pirátstvo výrobkov,
w)
falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,
x)
falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,
y)
nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,
z)
nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi,
aa) obchodovanie s odcudzenými vozidlami,
ab) znásilnenie,
ac) podpaľačstvo,
ad) trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,
ae) nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla,
af) sabotáž.
(4)
Pre priradenie trestného činu k niektorej z kategórií trestných činov uvedených v odseku 3 sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu pôvodu a Slovenskej republiky zhodovali.
§5
Súd pri overovaní skutočností podľa § 4 vychádza z údajov uvedených v osvedčení, a ak je to potrebné, aj z dodatočných informácií poskytnutých justičným orgánom štátu pôvodu na základe žiadosti súdu alebo na základe vlastného zistenia.
DRUHÁ ČASŤ | POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO JUSTIČNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTU PÔVODU
§6 Odovzdanie výkonu rozhodnutia
(1)
Súd môže odovzdať výkon rozhodnutia do iného členského štátu, ktorým rozhodol o
a)
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody za súčasného nariadenia probačného dohľadu alebo uloženia primeraných obmedzení alebo povinností,
b)
nariadení probačného dohľadu alebo uložení primeraných obmedzení alebo povinností podmienečne odsúdenému,
c)
podmienečnom upustení od potrestania za súčasného nariadenia probačného dohľadu alebo uloženia primeraných obmedzení alebo povinností,
d)
uložení trestu domáceho väzenia,
e)
uložení trestu povinnej práce,
f)
uložení trestu zákazu činnosti,
g)
uložení trestu zákazu pobytu,
h)
uložení ochranného dohľadu alebo
i)
uložení ochranného liečenia formou ambulantného liečenia.
(2)
Súd môže odovzdať výkon rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a) až c) do iného členského štátu, len ak ukladá probačné opatrenia uvedené v § 4 ods. 1 písm. c) alebo iné probačné opatrenia, o ktorých členský štát oznámil, že nad nimi možno na jeho území vykonať dohľad alebo inak zaistiť ich kontrolu.
(3)
Na zabezpečenie výkonu rozhodnutia súd, ktorý také rozhodnutie vydal, zašle rovnopis tohto rozhodnutia s riadne vyplneným osvedčením, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1, vykonávajúcemu justičnému orgánu na účel odovzdania jeho výkonu do členského štátu, v ktorom má odsúdený obvyklý pobyt, alebo ak z okolnosti vyplýva, že sa zamýšľa vrátiť na jeho územie. Kópiu rozhodnutia a osvedčenia zašle súd aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Na žiadosť odsúdeného možno výkon rozhodnutia odovzdať aj do iného členského štátu, ako je uvedený v prvej vete, ak s tým vykonávajúci justičný orgán tohto členského štátu súhlasí. Výkon rozhodnutia možno súčasne odovzdať len do jedného členského štátu.
(4)
Súd spolu s rozhodnutím podľa odseku 1 písm. a) a h) zašle súčasne rozhodnutie, ktorým bol odsúdenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorého výkonu bol prepustený.
(5)
Súd môže súčasne so zaslaním rozhodnutia a osvedčenia podľa odseku 3 požiadať vykonávajúci justičný orgán o oznámenie hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody pre trestný čin, ktorý je predmetom rozhodnutia a ktorý možno uložiť odsúdenému v prípade nesplnenia uloženej trestnej sankcie alebo probačného opatrenia podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu.
§7 Späťvzatie odovzdania výkonu rozhodnutia
(1)
Súd môže rozhodnúť o späťvzatí odovzdania výkonu rozhodnutia v lehote 10 dní od doručenia informácie podľa § 6 ods. 5, ak nepovažuje najvyššiu možnú výmeru nepodmienečného trestu odňatia slobody za dostatočnú z hľadiska naplnenia účelu uloženej trestnej sankcie alebo probačného opatrenia. Rovnako môže súd postupovať aj vtedy, ak v súlade s právnym poriadkom vykonávajúceho štátu upravenú trestnú sankciu alebo probačné opatrenie nepovažuje za dostatočné z hľadiska naplnenia jeho účelu.
(2)
O postupe podľa odseku 1 súd informuje ministerstvo.
§8 Dôvody pokračovania v konaní
(1)
Po uznaní a začatí výkonu rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte možno výkon tohto rozhodnutia na území Slovenskej republiky nariadiť alebo v jeho výkone pokračovať, len ak
a)
súd rozhodol o späťvzatí odovzdania výkonu rozhodnutia podľa § 7,
b)
ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje vyhlásenie členského štátu, že nebude zaisťovať výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody pri nesplnení uloženej trestnej sankcie alebo probačného opatrenia, alebo
c)
vykonávajúci justičný orgán postúpil výkon rozhodnutia späť do Slovenskej republiky z dôvodu, že odsúdený už nemá obvyklý pobyt na území vykonávajúceho štátu, alebo ak odsúdený z jeho územia ušiel.
(2)
Súd môže požiadať vykonávajúci justičný orgán o odovzdanie výkonu rozhodnutia späť do Slovenskej republiky, ak sa voči odsúdenému začne nové trestné konanie na území Slovenskej republiky.
(3)
Súd, ktorý vydal rozhodnutie, je z dôvodov podľa odsekov 1 a 2 príslušný na jeho výkon v rozsahu, v ktorom nebolo vykonané vykonávajúcim justičným orgánom.
(4)
O postupe podľa odsekov 1 a 2 súd informuje ministerstvo.
(5)
Ak došlo z dôvodov podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 2 k odovzdaniu právomoci nad výkonom uznaného rozhodnutia späť slovenským orgánom ako justičným orgánom štátu pôvodu, zohľadnia tieto orgány dĺžku trvania a mieru dodržiavania probačných opatrení alebo trestnej sankcie vo vykonávajúcom štáte, ako aj následné rozhodnutia vydané vykonávajúcim justičným orgánom, najmä rozhodnutia o premene trestnej sankcie alebo probačného opatrenia v prípade ich neplnenia na trest odňatia slobody, rozhodnutia o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestnej sankcie alebo probačného opatrenia, rozhodnutia o upustení od výkonu trestnej sankcie alebo probačného opatrenia alebo ich zvyšku, rozhodnutia o zmene spôsobu výkonu trestnej sankcie alebo probačného opatrenia.
§9 Poskytovanie informácií vykonávajúcemu štátu
(1)
Súd bezodkladne informuje vykonávajúci justičný orgán a ministerstvo o
a)
skutočnosti, že odsúdenému bola v Slovenskej republike udelená milosť alebo amnestia, alebo o inom rozhodnutí, opatrení či inej skutočnosti, v dôsledku ktorej sa odovzdané rozhodnutie stalo úplne alebo čiastočne nevykonateľným,
b)
všetkých skutočnostiach, ktoré by mohli viesť k zmene uloženej trestnej sankcie alebo probačného opatrenia alebo k nariadeniu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody.
(2)
V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie členského štátu, že nebude zaisťovať výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody v prípade porušenia uloženej trestnej sankcie alebo probačného opatrenia, súd namiesto skutočností, ktoré by mohli viesť k nariadeniu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody, informuje vykonávajúci justičný orgán o nariadení výkonu trestu odňatia slobody alebo o zmene ochranného liečenia na ústavnú formu podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
(3)
Na žiadosť vykonávajúceho justičného orgánu súd poskytne dodatočné informácie potrebné na účely uznania a výkonu rozhodnutia vo vykonávajúcom štáte.
TRETIA ČASŤ | POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO VYKONÁVAJÚCICH JUSTIČNÝCH ORGÁNOV
§10 Príslušnosť
(1)
Na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia vydaného justičným orgánom štátu pôvodu je príslušný okresný súd, v ktorého obvode má odsúdený trvalý pobyt alebo posledný trvalý pobyt. Ak odsúdený nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo posledný trvalý pobyt, je na konanie príslušný Mestský súd Bratislava I. Na zmenu rozhodných skutočností na určenie príslušnosti sa po začiatku konania neprihliada.
(2)
Súd príslušný podľa odseku 1 rozhoduje o všetkých súvisiacich otázkach vykonávacieho konania.
(3)
Ak je rozhodnutie a osvedčenie doručené justičným orgánom štátu pôvodu súdu, ktorý nie je príslušný na jeho uznanie a výkon, súd postúpi vec bezodkladne súdu príslušnému podľa odseku 1, o čom informuje justičný orgán štátu pôvodu. Ak nie je založená právomoc slovenských súdov na uznanie a výkon rozhodnutia podľa tohto zákona, súd vráti rozhodnutie s osvedčením justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia.
(4)
Súd podľa odseku 1 je príslušný aj na vydanie súhlasu s odovzdaním výkonu rozhodnutia do iného členského štátu, ak ho o to justičný orgán štátu pôvodu požiada. Tento súhlas možno vydať, len ak odovzdanie výkonu rozhodnutia uľahčí nápravu odsúdeného; o udelení súhlasu súd informuje ministerstvo.
§11 Rozhodnutie súdu
(1)
Súd rozhodne o tom, či sa rozhodnutie uzná a vykoná na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora. Súd rozhoduje rozsudkom.
(2)
Súd vydá rozhodnutie podľa odseku 1 do 60 dní od doručenia rozhodnutia a osvedčenia; do tejto lehoty sa nezapočítava doba, počas ktorej súd zabezpečuje dodatočné informácie od justičného orgánu štátu pôvodu, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie o uznaní a výkone vrátane doplnenia osvedčenia, ak osvedčenie nie je úplné, alebo zjavne nezodpovedá rozhodnutiu.
(3)
Nedodržanie lehoty podľa odseku 2 je súd povinný bez meškania oznámiť justičnému orgánu štátu pôvodu vrátane dôvodov nedodržania tejto lehoty; súčasne mu oznámi novú lehotu, v ktorej očakáva vydanie rozhodnutia podľa odseku 1.
(4)
Rozhodnutie podľa odseku 1 sa doručuje odsúdenému, prokurátorovi a obhajcovi, ak bol obhajca zvolený.
(5)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať odsúdený alebo prokurátor.
(6)
Odvolanie má odkladný účinok.
§12 Dôvody odmietnutia
(1)
Súd rozhodne o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia, ak
a)
voči tej istej osobe pre ten istý skutok už bolo právoplatne rozhodnuté slovenským súdom alebo ak súd má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti tej istej osobe pre ten istý skutok sa právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov štátu, v ktorom bol vynesený,
b)
skutok, pre ktorý bolo vydané rozhodnutie, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 2 a 3; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon rozhodnutia iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu,
c)
osoba, voči ktorej rozhodnutie smeruje, je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu,5)
d)
osoba, voči ktorej rozhodnutie smeruje, nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie,
e)
výkon rozhodnutia je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky premlčaný a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
f)
osoba, voči ktorej rozhodnutie smeruje, nemá na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, alebo z okolnosti vyplýva, že sa nezamýšľa vrátiť na územie Slovenskej republiky, alebo ak členský štát obvyklého pobytu odsúdeného nesúhlasí s odovzdaním výkonu rozhodnutia do Slovenskej republiky,
g)
dĺžka výkonu trestnej sankcie alebo probačného opatrenia je kratšia ako šesť mesiacov,
h)
rozhodnutie zjavne nezodpovedá vydanému osvedčeniu alebo ak vydané osvedčenie je neúplné, nie je priložený preklad podľa § 18, alebo ak neobsahuje všetky údaje potrebné na vydanie rozhodnutia o uznaní a výkone a nebolo riadne doplnené na základe žiadosti súdu v určenej lehote,
i)
z osvedčenia vyplýva, že dotknutá osoba sa osobne nezúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia, okrem prípadov, keď sa v osvedčení uvádza, že dotknutá osoba v súlade s procesnými požiadavkami právneho poriadku štátu pôvodu
1.
bola včas predvolaná, a tým informovaná o termíne a mieste konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia, alebo sa jej inými prostriedkami doručili informácie o termíne a mieste konania takým spôsobom, že bolo jednoznačne preukázané, že si bola vedomá plánovaného konania, a informovaná o tom, že justičný orgán štátu pôvodu môže vydať rozhodnutie, ak sa nezúčastní konania,
2.
vedomá si plánovaného konania splnomocnila právneho zástupcu, ktorý bol vymenovaný dotknutou osobou alebo ustanovený štátom, aby ju obhajoval v konaní, a tento právny zástupca ju v konaní obhajoval alebo
3.
po tom, ako sa jej doručilo rozhodnutie a bola výslovne poučená o práve na opravný prostriedok, na ktorom má dotknutá osoba právo zúčastniť sa a ktorý umožní opätovné preskúmanie samotnej veci vrátane nových dôkazov a ktorý môže viesť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia a vydaniu nového, výslovne uviedla, že proti rozhodnutiu nepodáva opravný prostriedok alebo nepodala opravný prostriedok v rámci príslušnej lehoty,
j)
uložená trestná sankcia alebo probačné opatrenie zahŕňajú také opatrenia zdravotnej starostlivosti alebo také opatrenia zo sociálnej oblasti, ktoré nemožno vzhľadom na právny poriadok Slovenskej republiky, na systém zdravotníctva alebo na sociálny systém v Slovenskej republike vykonať, alebo
k)
nejde o trestnú sankciu alebo probačné opatrenie podľa § 4 ods. 1 písm. c).
(2)
Súd môže rozhodnúť o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia, ak sa rozhodnutie týka skutkov, ktoré sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považujú za spáchané čiastočne alebo v celom rozsahu na území Slovenskej republiky, pričom zohľadní najmä okolnosti spáchania skutku.
(3)
Ak je daný dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a), f) až j) a odseku 2, súd pred prijatím takého rozhodnutia požiada justičný orgán štátu pôvodu o stanovisko, a ak je to potrebné, aj o bezodkladné zaslanie dodatočných informácií nevyhnutných pre svoje rozhodnutie. Súd môže požiadať justičný orgán štátu pôvodu o stanovisko aj v prípade, ak ide o iný dôvod odmietnutia podľa odseku 1.
Uznanie a výkon
§13
(1)
Ak nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia podľa § 12, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa také rozhodnutie vykoná.
(2)
Ak sa rozhodnutím uložila trestná sankcia alebo probačné opatrenie vrátane trestu, ktorý možno odsúdenému uložiť v prípade ich neplnenia, ktoré nie sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím podľa odseku 1 nahradí trestnú sankciu alebo probačné opatrenie takým druhom trestnej sankcie alebo probačného opatrenia, ktoré by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval; pritom dbá o to, aby takto uložená trestná sankcia alebo probačné opatrenie nezhoršili postavenie odsúdeného a v čo najväčšej miere zodpovedali pôvodne uloženej trestnej sankcii alebo probačnému opatreniu.
(3)
Ak sa rozhodnutím uložila trestná sankcia alebo probačné opatrenie v trvaní, ktoré nie je zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd rozhodnutím podľa odseku 1 trvanie trestnej sankcie alebo probačného opatrenia primerane upraví. Takto upravená dĺžka trvania trestnej sankcie alebo probačného opatrenia nesmie byť kratšia ako najdlhšie trvanie ustanovené pre rovnaké trestné činy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
(4)
Súd nesmie podľa odsekov 1 až 3 uložiť prísnejšiu trestnú sankciu alebo probačné opatrenie, ako boli uložené v rozhodnutí.
§14
(1)
Súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia, najmä
a)
premeniť trestnú sankciu alebo probačné opatrenie v prípade ich neplnenia na trest odňatia slobody,
b)
podmienečne upustiť od výkonu zvyšku trestnej sankcie alebo probačného opatrenia,
c)
upustiť od výkonu trestnej sankcie alebo probačného opatrenia alebo ich zvyšku, alebo
d)
zmeniť spôsob výkonu trestnej sankcie alebo probačného opatrenia; ustanovenie § 13 ods. 4 tým nie je dotknuté.
(2)
Ak sa rozhodnutím uložila povinnosť nahradiť škodu, súd môže požadovať od odsúdeného preukázanie splnenia tejto povinnosti.
(3)
Súd nevykoná rozhodnutie, alebo od výkonu uznaného rozhodnutia upustí, ak bola odsúdenému v Slovenskej republike udelená amnestia alebo milosť alebo ak ho justičný orgán štátu pôvodu informoval, že v štáte pôvodu bola udelená amnestia, milosť alebo vydané iné rozhodnutie, opatrenie alebo skutočnosť, v dôsledku ktorých sa také rozhodnutie stalo nevykonateľným.
§15
(1)
Ak odsúdený ujde z územia Slovenskej republiky, alebo už nemá obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, súd môže postúpiť právomoc nad výkonom uznaného rozhodnutia vrátane vydávania následných rozhodnutí späť justičnému orgánu štátu pôvodu. Súd môže postúpiť právomoc nad výkonom uznaného rozhodnutia späť justičnému orgánu štátu pôvodu aj v prípade, ak o to justičný orgán štátu pôvodu požiada z dôvodu, že proti odsúdenému sa v tomto štáte vedie iné trestné konanie.
(2)
Ak došlo k postúpeniu právomoci nad výkonom uznaného rozhodnutia podľa odseku 1, súd prijme bezodkladne opatrenia smerujúce k upusteniu od výkonu uznaného rozhodnutia na území Slovenskej republiky.
§16 Informačná povinnosť
(1)
Súd bezodkladne informuje justičný orgán štátu pôvodu a ministerstvo o
a)
odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia z dôvodov podľa § 12 vrátane uvedenia dôvodu odmietnutia,
b)
uznaní rozhodnutia podľa § 13 ods. 1,
c)
premene trestnej sankcie alebo probačného opatrenia podľa § 13 ods. 2 vrátane odôvodnenia takého postupu,
d)
úprave trestnej sankcie alebo probačného opatrenia podľa § 13 ods. 3 vrátane odôvodnenia takého postupu,
e)
skutočnostiach, ktoré môžu viesť k vydaniu následného rozhodnutia podľa § 14 ods. 1,
f)
prijatí následných rozhodnutí podľa § 14 ods. 1,
g)
vykonaní rozhodnutia,
h)
nevykonaní rozhodnutia alebo o upustení od jeho výkonu podľa § 14 ods. 3,
i)
ďalších významných skutočnostiach, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia, najmä o tom, že po doručení rozhodnutia a osvedčenia nemožno odsúdeného na území Slovenskej republiky nájsť.
(2)
Súd na žiadosť justičného orgánu štátu pôvodu oznámi tomuto orgánu hornú hranicu trestnej sadzby pre trestný čin, ktorý je predmetom rozhodnutia a ktorý možno uložiť odsúdenému v prípade porušenia uloženej trestnej sankcie alebo probačného opatrenia podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
ŠTVRTÁ ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§17 Spôsob styku a zasielanie písomností
(1)
Súd v konaní podľa tohto zákona komunikuje s justičnými orgánmi členských štátov priamo. Na zistenie príslušného vykonávajúceho justičného orgánu možno požiadať o súčinnosť ministerstvo alebo použiť kontaktné body Európskej justičnej siete.
(2)
Osvedčenie, rozhodnutie a ostatné písomnosti možno zasielať do členského štátu alebo prijímať z členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje vyhotovenie písomného znenia pod podmienkou umožňujúcou posúdiť ich hodnovernosť. Ak to súd pre overenie hodnovernosti osvedčenia, rozhodnutia a ostatných písomnosti považuje za potrebné, požiada justičný orgán členského štátu o zaslanie originálov.
§18 Preklady
(1)
Osvedčenie sa zasiela vykonávajúcemu justičnému orgánu v úradnom jazyku vykonávajúceho štátu alebo v jednom z úradných jazykov tohto štátu; ak vykonávajúci štát svojím vyhlásením umožnil prijatie osvedčenia aj v inom jazyku, možno vyhotoviť preklad aj do iného jazyka.
(2)
Osvedčenie adresované orgánom Slovenskej republiky možno na ďalšie konanie prijať, ak je vyhotovené v štátnom jazyku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia vo vzťahu k členským štátom, v ktorých je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom.
(4)
Preklad rozhodnutia a ostatných písomností sa nevyžaduje.
§19 Náklady
Náklady, ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona, sú nákladmi Slovenskej republiky a uhradí ich orgán, ktorému vznikli.
§20 Preskúmanie rozhodnutia
Na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia vydaného v Slovenskej republike sú príslušné súdy Slovenskej republiky.
§21 Poskytovanie súčinnosti a informácií
Ministerstvo poskytuje na základe žiadosti súdu alebo príslušného orgánu členského štátu potrebnú súčinnosť pri postupe podľa tohto zákona, a to najmä pri zisťovaní potrebných informácií týkajúcich sa určenia príslušnosti alebo pri overovaní podmienok ustanovených právnym poriadkom členského štátu alebo Slovenskej republiky pre uznanie a výkon rozhodnutí.
§22
Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
§23
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzne akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.
§24 Prechodné ustanovenie
Ak štát pôvodu požiadal o výkon rozhodnutia pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, postupuje sa podľa doterajších predpisov.
§24a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020
Konanie začaté pred 1. januárom 2020 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019.
§25 Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2012.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Iveta Radičová v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Iveta Radičová v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 533/2011 Z. z.
OSVEDČENIE
podľa čl. 6 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami
podľa čl. 6 Rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami
Príloha č. 2 k zákonu č. 533/2011 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (Ú. v. EÚ L 337, 16. 12. 2008) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 081, 27. 3. 2009).
1)
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami (Ú. v. EÚ L 337, 16. 12. 2008) v platnom znení.
2)
Európsky dohovor o dohľade nad podmienečne odsúdenými alebo podmienečne prepustenými páchateľmi (oznámenie č. 412/2003 Z. z.)
3)
Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (oznámenie č. 703/2004 Z. z.) a Druhý protokol k Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (oznámenie č. 164/2009 Z. z.).
4)
§ 20 až 25 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
