183/2011 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2020
183
ZÁKON
z 1. júna 2011
o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet zákona
(1)
Tento zákon upravuje postup orgánov Slovenskej republiky pri
a)
uznávaní a výkone rozhodnutia ukladajúceho peňažnú sankciu vydaného súdom alebo iným príslušným orgánom členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“) a
b)
odovzdaní rozhodnutia o peňažnej sankcii vydaného súdom v trestnom konaní na jeho uznanie a výkon v inom členskom štáte.
(2)
Tento zákon sa použije len vo vzťahu k tomu členskému štátu, ktorý prevzal do svojho právneho poriadku osobitný predpis.1)
§2 Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
rozhodnutím o peňažnej sankcii právoplatné odsudzujúce rozhodnutie vydané pre trestný čin alebo pre protiprávne konanie týkajúce sa porušenia pravidiel cestnej premávky vydané
1.
súdom štátu pôvodu v trestnom konaní, alebo
2.
správnym orgánom štátu pôvodu, ak podľa právneho poriadku štátu pôvodu bolo proti tomuto rozhodnutiu možné podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd s právomocou v trestných veciach,
b)
peňažnou sankciou povinnosť uložená rozhodnutím o peňažnej sankcii zaplatiť
1.
peňažný trest,
2.
pokutu,
3.
náhradu škody priznanú poškodenému voči odsúdenému v trestnom konaní,
4.
trovy trestného a správneho konania,
5.
peňažnú sumu na všeobecne prospešné účely alebo v prospech poškodených trestnými činmi,
c)
pokutou povinnosť zaplatiť určenú peňažnú sumu uloženú správnym orgánom štátu pôvodu podľa právneho poriadku tohto štátu pre trestný čin alebo protiprávne konanie týkajúce sa porušenia pravidiel cestnej premávky,
d)
štátom pôvodu členský štát, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o peňažnej sankcii, ktoré má byť uznané a vykonané vo vykonávajúcom štáte,
e)
vykonávajúcim štátom členský štát, v ktorom sa má uznať a vykonať rozhodnutie o peňažnej sankcii vydané v štáte pôvodu,
f)
justičným orgánom štátu pôvodu súd alebo správny orgán štátu pôvodu s právomocou vydať rozhodnutie o peňažnej sankcii podľa právneho poriadku štátu pôvodu,
g)
vykonávajúcim justičným orgánom súd vykonávajúceho štátu, ktorý má právomoc rozhodnúť o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii podľa právneho poriadku vykonávajúceho štátu,
h)
povinným odsúdený alebo iná osoba, ktorá je podľa rozhodnutia o peňažnej sankcii povinná peňažnú sankciu zaplatiť.
Rozsah pôsobnosti
§3
(1)
Rozhodnutie o peňažnej sankcii možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie o peňažnej sankcii vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 až 5 neustanovujú inak.
(2)
Ak sa žiada o uznanie a výkon rozhodnutia pre skutok, ktorý je v osvedčení o vydaní rozhodnutia o peňažnej sankcii (ďalej len „osvedčenie“) označený justičným orgánom štátu pôvodu priradením k jednej alebo k viacerým kategóriám trestných činov uvedených v odseku 3, súd neskúma, či ide o čin trestný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
(3)
Kategóriami trestných činov podľa odseku 2 sa rozumejú
a)
účasť na zločinnom spolčení,
b)
terorizmus,
c)
obchodovanie s ľuďmi,
d)
sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,
e)
nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,
f)
nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,
g)
korupcia,
h)
podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskej únie podľa Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z 26. júla 1995,2)
i)
legalizácia príjmov z trestnej činnosti,
j)
falšovanie a pozmeňovanie meny,
k)
počítačová kriminalita,
l)
trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nedovoleného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,
m)
uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,
n)
vražda, závažné ublíženie na zdraví,
o)
nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,
p)
únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,
q)
rasizmus a xenofóbia,
r)
organizovaná alebo ozbrojená lúpež,
s)
nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,
t)
podvodné konanie,
u)
vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,
v)
falšovanie a pirátstvo výrobkov,
w)
falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,
x)
falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,
y)
nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,
z)
nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi,
aa)
obchodovanie s odcudzenými vozidlami,
ab)
znásilnenie,
ac)
podpaľačstvo,
ad)
trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,
ae)
nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla,
af)
sabotáž,
ag)
pašovanie tovaru,
ah)
porušovanie práv duševného vlastníctva,
ai)
hrozby a skutky násilia proti osobám vrátane násilia počas športových podujatí,
aj)
poškodzovanie cudzej veci,
ak)
krádež,
al)
trestné činy určené štátom pôvodu a slúžiace na účely plnenia záväzkov vyplývajúcich z nástrojov prijatých na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
(4)
Pre priradenie trestného činu k niektorej z kategórií trestných činov uvedených v odseku 3 sa nevyžaduje, aby sa pomenovanie alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu pôvodu a Slovenskej republiky zhodovali.
(5)
Ustanovenie odseku 2 platí rovnako aj pre rozhodnutie o peňažnej sankcii, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je justičným orgánom štátu pôvodu označený v osvedčení priradením ku kategórii protiprávneho konania zakladajúceho porušenie pravidiel cestnej premávky.
§4
Rozhodnutie o peňažnej sankcii členského štátu možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak povinný má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, sídlo, majetok alebo príjem.
DRUHÁ ČASŤ | POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO ORGÁNOV ŠTÁTU PÔVODU
§6 Odovzdanie výkonu rozhodnutia
(1)
Pre zabezpečenie výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii súd, ktorý také rozhodnutie vydal, zašle prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) rovnopis tohto rozhodnutia s riadne vyplneným osvedčením, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1, na účel odovzdania jeho výkonu členskému štátu, v ktorom má povinný obvyklý pobyt, sídlo, majetok alebo príjem.
(2)
Ak ide o rozhodnutie o peňažnej sankcii, ktorým bola poškodenému priznaná náhrada škody voči odsúdenému v trestnom konaní alebo ktorým bola poškodenému alebo inej osobe priznaná náhrada trov konania, súd postupuje podľa odseku 1 aj na základe žiadosti poškodeného alebo tejto inej osoby.
(3)
Ak sú na výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii podľa odseku 1 príslušné viaceré členské štáty, súd označí v osvedčení ten členský štát, v ktorom možno predpokladať úspešný výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii. Výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii možno súčasne odovzdať len do jedného členského štátu.
§7 Poskytovanie informácií vykonávajúcemu štátu
(1)
Súd bezodkladne informuje vykonávajúci justičný orgán o skutočnosti, že odsúdenému bola v Slovenskej republike udelená milosť alebo amnestia alebo o inom rozhodnutí, opatrení či inej skutočnosti, v dôsledku ktorej sa odovzdané rozhodnutie o peňažnej sankcii stalo úplne alebo čiastočne nevykonateľným vrátane skutočnosti, že povinný zaplatil celú alebo pomernú časť peňažnej sankcie uloženej rozhodnutím.
(2)
Na žiadosť vykonávajúceho justičného orgánu súd poskytne dodatočné informácie potrebné na účely uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii vo vykonávajúcom štáte.
§8 Dôsledky odovzdania výkonu rozhodnutia
(1)
Po odovzdaní výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii do členského štátu podľa § 6 ods. 1 ho nemožno na území Slovenskej republiky vykonať.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak uznanie a výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii bolo vo vykonávajúcom štáte odmietnuté, ak odsúdenému bola vo vykonávajúcom štáte udelená amnestia alebo milosť alebo ak sa rozhodnutie o peňažnej sankcii stalo vo vykonávajúcom štáte úplne alebo čiastočne nevykonateľným z dôvodov podľa § 7 ods. 1. Vo výkone odovzdaného rozhodnutia však nemožno na území Slovenskej republiky pokračovať, ak dôvodom odmietnutia vo vykonávajúcom štáte bolo iné právoplatné rozhodnutie pre ten istý skutok proti tej istej osobe vydané vo vykonávajúcom štáte alebo v inom členskom štáte.
(3)
Súd, ktorý rozhodnutie o peňažnej sankcii vydal, je z dôvodov podľa odseku 2 príslušný na jeho výkon v rozsahu, v ktorom nebolo vykonané vykonávajúcim justičným orgánom.
TRETIA ČASŤ | POSTUP SLOVENSKÝCH ORGÁNOV AKO VYKONÁVAJÚCICH JUSTIČNÝCH ORGÁNOV
§9 Príslušnosť
(1)
Na prijímanie osvedčenia a rozhodnutia o peňažnej sankcii členského štátu na účely jeho uznania a výkonu v Slovenskej republike je príslušné ministerstvo.
(2)
Na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, ktoré vydal súd štátu pôvodu, je príslušný krajský súd, v ktorého obvode má povinný trvalý pobyt alebo sídlo. Ak povinný nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sídlo, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave. Na zmenu rozhodných skutočností na určenie príslušnosti sa po začiatku konania neprihliada.
(3)
Na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, ktoré vydal správny orgán štátu pôvodu, je príslušný Okresný súd Bratislava I.
(4)
Súd príslušný podľa odsekov 2 a 3 rozhoduje o všetkých ďalších otázkach vykonávacieho konania.
(5)
Ak je osvedčenie a rozhodnutie o peňažnej sankcii doručené justičným orgánom štátu pôvodu priamo príslušnému súdu, súd o tejto skutočnosti informuje ministerstvo, ktorému súčasne zašle kópiu osvedčenia a rozhodnutia o peňažnej sankcii. Ak je osvedčenie a rozhodnutie o peňažnej sankcii doručené justičným orgánom štátu pôvodu priamo súdu, ktorý nie je príslušný na jeho uznanie a výkon, súd postúpi vec ministerstvu, o čom informuje justičný orgán štátu pôvodu.
§10 Postup ministerstva
(1)
Ministerstvo predloží bezodkladne osvedčenie spolu s rozhodnutím o peňažnej sankcii príslušnému súdu na rozhodnutie.
(2)
Ak k osvedčeniu nie je pripojené rozhodnutie o peňažnej sankcii alebo ak osvedčenie nie je preložené do jazyka podľa § 17, ministerstvo nepostupuje podľa odseku 1, ale vyzve justičný orgán štátu pôvodu na odstránenie zistených nedostatkov v lehote do 90 dní od doručenia výzvy na doplnenie. Ak justičný orgán štátu pôvodu zistené nedostatky v ustanovenej lehote neodstráni, vráti ministerstvo vec justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia, o čom ho vopred informuje; ministerstvo vráti vec justičnému orgánu štátu pôvodu bez vybavenia aj vtedy, ak osvedčenie vydal orgán, ktorý nie je príslušný na jeho vydanie, alebo ak nie je založená právomoc slovenských súdov na uznanie a výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii podľa tohto zákona.
§11 Rozhodnutie súdu
(1)
Súd rozhodne bez zbytočného odkladu o tom, či sa rozhodnutie o peňažnej sankcii uzná a vykoná (ďalej len „rozhodnutie o uznaní a výkone“)
a)
na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora, ak ide o rozhodnutie o uznaní a výkone peňažnej sankcie, ktoré vydal súd štátu pôvodu,
b)
bez nariadenia hlavného pojednávania, verejného zasadnutia alebo neverejného zasadnutia, ak ide o rozhodnutie o uznaní a výkone peňažnej sankcie, ktoré vydal správny orgán štátu pôvodu.
(2)
O uznaní a výkone peňažnej sankcie podľa odseku 1 písm. a) sa rozhoduje rozsudkom a o uznaní a výkone peňažnej sankcie podľa odseku 1 písm. b) sa rozhoduje uznesením. O uznaní a výkone peňažnej sankcie podľa odseku 1 písm. b) rozhoduje vyšší súdny úradník.
(3)
Ak z osvedčenia vyplýva, že rozhodnutie iného členského štátu o peňažných sankciách obsahuje viaceré výroky a výkon nie je možný alebo potrebný pre všetky z nich, súd rozhodne o výkone peňažnej sankcie len pri tých výrokoch, ktorých uznanie je možné alebo potrebné.
(4)
Rozhodnutie podľa odseku 2 sa doručuje povinnému a ministerstvu. Ak ide o rozhodnutie podľa odseku 1 písm. a), doručuje sa aj prokurátorovi.
(5)
Proti rozsudku podľa odseku 2 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať povinný, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať povinný; o sťažnosti rozhoduje sudca a proti rozhodnutiu sudcu nie je prípustný opravný prostriedok.
(6)
Odvolanie a sťažnosť má odkladný účinok.
§12 Dôvody odmietnutia
(1)
Súd rozhodne o odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii, ak
a)
voči tej istej osobe pre ten istý skutok už bolo právoplatne rozhodnuté slovenským súdom alebo ak súd má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti tej istej osobe pre ten istý skutok sa právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný podľa právnych predpisov štátu, v ktorom bol vynesený,
b)
skutok, pre ktorý bolo vydané rozhodnutie, nie je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 3 ods. 2, 3 a 5,
c)
rozhodnutie o peňažnej sankcii sa týka skutkov, ktoré sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky považujú za spáchané čiastočne alebo v celom rozsahu na území Slovenskej republiky,
d)
rozhodnutie o peňažnej sankcii sa týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia štátu pôvodu a právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje trestné stíhanie pre rovnaké skutky, ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky,
e)
povinný je osobou vyňatou z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu,4)
f)
osoba nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bolo vydané rozhodnutie o peňažnej sankcii,
g)
výška uloženej peňažnej sankcie je nižšia ako 70 eur.
(2)
Uznanie a výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii súd odmietne aj vtedy, ak
a)
rozhodnutie o peňažnej sankcii zjavne nezodpovedá vydanému osvedčeniu alebo ak vydané osvedčenie je neúplné a neobsahuje všetky údaje potrebné na vydanie rozhodnutia o uznaní a výkone,
b)
výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii je premlčaný podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a na stíhanie trestného činu alebo iného deliktu je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
c)
z osvedčenia vyplýva, že dotknutá osoba nebola v súlade s právnym poriadkom štátu pôvodu osobne alebo prostredníctvom zástupcu oprávneného na jej zastupovanie poučená o svojom práve podať opravný prostriedok a o lehotách na jeho podanie,
d)
z osvedčenia vyplýva, že dotknutá osoba sa osobne nezúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia o peňažnej sankcii, okrem prípadov, keď sa v osvedčení uvádza, že dotknutá osoba v súlade s procesnými požiadavkami právneho poriadku štátu pôvodu
1.
bola včas predvolaná, a tým informovaná o termíne a mieste konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia o peňažnej sankcii, alebo sa jej inými prostriedkami doručili informácie o termíne a mieste konania takým spôsobom, že bolo jednoznačne preukázané, že si bola vedomá plánovaného konania, a informovaná o tom, že justičný orgán štátu pôvodu môže vydať rozhodnutie, ak sa nezúčastní konania, alebo
2.
vedomá si plánovaného konania splnomocnila právneho zástupcu, ktorý bol vymenovaný dotknutou osobou alebo ustanovený štátom, aby ju obhajoval v konaní a tento právny zástupca ju v konaní skutočne obhajoval, alebo
3.
po tom, ako sa jej doručilo rozhodnutie o peňažnej sankcii a bola výslovne poučená o práve na opravný prostriedok, na ktorom má dotknutá osoba právo zúčastniť sa a ktoré umožní opätovné preskúmanie samotnej veci vrátane nových dôkazov a ktorý môže viesť k zrušeniu pôvodného rozhodnutia a vydaniu nového, výslovne uviedla, že proti rozhodnutiu nepodáva opravný prostriedok v rámci príslušnej lehoty,
e)
z osvedčenia vyplýva, že dotknutá osoba sa osobne nezúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia o peňažnej sankcii, okrem prípadov, keď sa v osvedčení uvádza, že dotknutá osoba sa po tom, ako bola výslovne poučená o konaní a o možnosti byť osobne prítomná na tomto konaní, výslovne vzdala práva na ústne pojednávanie a výslovne uviedla, že nepodáva opravný prostriedok,
f)
z osvedčenia vyplývajú skutočnosti, ktoré vedú k dôvodnému podozreniu možného porušenia základných práv alebo základných právnych zásad zakotvených v článku 6 Zmluvy o Európskej únii v konaní, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia o peňažnej sankcii.
(3)
Ak je daný dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii podľa odseku 2, súd pred prijatím takého rozhodnutia požiada justičný orgán štátu pôvodu o stanovisko, a ak je to potrebné, aj o bezodkladné zaslanie dodatočných informácií nevyhnutných pre svoje rozhodnutie.
Uznanie a výkon
§13
(1)
Ak nie je dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii podľa § 12, súd rozhodne o uznaní takého rozhodnutia a súčasne rozhodne, že sa také rozhodnutie vykoná.
(2)
Ak rozhodnutím o peňažnej sankcii bola uložená peňažná sankcia podľa § 2 písm. b) prvého bodu, krajský súd vo svojom rozhodnutí rozhodne o uložení peňažného trestu. Náhradný trest odňatia slobody za nevykonaný peňažný trest môže krajský súd uložiť, len ak justičný orgán štátu pôvodu v osvedčení takú možnosť pripustil, pričom trestná sadzba uloženého náhradného trestu nesmie presiahnuť hranicu, ktorá je v osvedčení týmto orgánom uvedená, a zároveň hranicu trestnej sadzby náhradného trestu podľa Trestného zákona.
(3)
Súd pri uznaní rozhodnutia o peňažnej sankcii ponechá v ňom uloženú peňažnú sankciu v nezmenenej výške. Ak rozhodnutie o peňažnej sankcii bolo vydané pre skutok, ktorý nebol spáchaný na území štátu pôvodu a je daná právomoc slovenských orgánov podľa právneho poriadku Slovenskej republiky na konanie o danom skutku, súd zmení výšku uloženej peňažnej sankcie na najvyššiu možnú výmeru, ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o danom skutku rozhodoval. Súd nesmie pritom uložiť trest prísnejší, ako bol uložený v rozhodnutí o peňažnej sankcii.
(4)
Ak rozhodnutím o peňažnej sankcii bola uložená peňažná sankcia podľa § 2 písm. b) piateho bodu, krajský súd vo svojom rozhodnutí o uznaní a výkone uloží povinnému, aby uznanú peňažnú sumu zaplatil v určenej lehote na účet súdu.
(5)
Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uznaní a výkone súd vyzve povinného, aby peňažnú sankciu zaplatil do pätnástich dní; ak nebol uložený náhradný trest odňatia slobody, súd povinného súčasne upozorní, že inak sa bude zaplatenie vymáhať. Po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie peňažnej sankcie zašle rovnopis rozhodnutia o uznaní a výkone spolu s osvedčením a rozhodnutím o peňažnej sankcii bez odôvodnenia orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu;6) to neplatí, ak súd ukladá náhradný trest odňatia slobody.
(6)
Uznaný nárok vyplývajúci z osvedčenia s pripojeným rozhodnutím o peňažnej sankcii je súdnou pohľadávkou.6)
§14
(1)
Ak povinný preukáže, že peňažnú sankciu úplne alebo čiastočne uhradil v členskom štáte, súd rozhodne o upustení od výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii alebo o výkone takého rozhodnutia v zostávajúcej výške peňažnej čiastky. Pred rozhodnutím si súd vyžiada stanovisko justičného orgánu štátu pôvodu.
(2)
Súd nevykoná rozhodnutie o peňažnej sankcii, ak bola povinnému v Slovenskej republike udelená amnestia alebo milosť alebo ak ho justičný orgán štátu pôvodu informoval, že v štáte pôvodu bola udelená amnestia, milosť alebo vydané iné rozhodnutie, opatrenie alebo skutočnosť, v dôsledku ktorých sa také rozhodnutie stalo nevykonateľným.
§15 Informačná povinnosť
Súd bez zbytočného odkladu informuje justičný orgán štátu pôvodu o
a)
odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii z dôvodov podľa § 12 vrátane uvedenia dôvodu odmietnutia,
b)
nariadení výkonu náhradného trestu odňatia slobody podľa § 13 ods. 2,
c)
znížení výmery peňažnej sankcie podľa § 13 ods. 3,
d)
vykonaní rozhodnutia o peňažnej sankcii,
e)
upustení od výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii podľa § 14 ods. 1,
f)
nevykonaní rozhodnutia o peňažnej sankcii podľa § 14 ods. 2,
g)
ďalších významných skutočnostiach, ktoré majú alebo môžu mať vplyv na konanie o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii.
ŠTVRTÁ ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§16 Spôsob styku a zasielanie písomností
(1)
(2)
Osvedčenie, rozhodnutie o peňažnej sankcii a ostatné písomnosti možno zasielať do členského štátu alebo prijímať z členského štátu poštou alebo inou bezpečnou formou, ktorá umožňuje vyhotovenie písomného znenia pod podmienkou umožňujúcou posúdiť ich hodnovernosť. Ak to súd pre overenie hodnovernosti osvedčenia, rozhodnutia o peňažnej sankcii a ostatných písomností považuje za potrebné, požiada justičný orgán štátu pôvodu o zaslanie originálov.
§17 Preklady
(1)
Osvedčenie sa zasiela vykonávajúcemu justičnému orgánu v úradnom jazyku vykonávajúceho štátu alebo v jednom z úradných jazykov tohto štátu; ak vykonávajúci štát svojím vyhlásením umožnil prijatie osvedčenia aj v inom jazyku, možno vyhotoviť preklad aj do iného jazyka.
(2)
Osvedčenie adresované orgánom Slovenskej republiky možno k ďalšiemu konaniu prijať, ak je vyhotovené v štátnom jazyku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa neuplatnia vo vzťahu k členským štátom, u ktorých je použitie jazykov pri vzájomnom styku orgánov v konaní podľa tohto zákona upravené na základe vzájomnosti vyhlásenej ministerstvom.
(4)
Preklad rozhodnutia o peňažnej sankcii a ostatných písomností sa nevyžaduje.
§18 Výnos z výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii
(1)
Ak sa štát pôvodu a vykonávajúci štát nedohodnú inak, výnos z výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii pripadá vykonávajúcemu štátu.
(2)
Dohodu podľa odseku 1 je za Slovenskú republiku oprávnené uzatvoriť ministerstvo; príslušný súd môže ministerstvu navrhnúť uzavretie takej dohody, najmä ak ide o rozhodnutie o peňažnej sankcii, ktorým sa ukladá peňažná sankcia podľa § 2 písm. b) tretieho a štvrtého bodu.
§19 Prepočet meny
Ak je to v konaní podľa tohto zákona potrebné, súd vykoná prepočet peňažnej sankcie podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou ku dňu, keď bolo rozhodnutie o peňažnej sankcii vydané; takto upravená výška peňažnej sankcie sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.
§20 Náklady
Náklady, ktoré vznikli slovenskému orgánu v konaní podľa tohto zákona, znáša Slovenská republika a uhradí orgán, ktorému vznikli.
§21 Preskúmanie rozhodnutia o peňažnej sankcii
Na preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia o peňažnej sankcii vydanom v Slovenskej republike sú príslušné súdy Slovenskej republiky.
§22 Poskytovanie súčinnosti a informácií
(1)
Ministerstvo poskytuje pri postupe podľa tohto zákona justičnému orgánu štátu pôvodu a vykonávajúcemu justičnému orgánu na základe ich žiadosti potrebnú súčinnosť.
(2)
Ministerstvo informuje Radu Európskej únie a Európsku komisiu o každom odmietnutí uznania a výkonu rozhodnutia o peňažnej sankcii z dôvodu podľa § 12 ods. 2 písm. f).
§23
Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
§24
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzne akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.
§25
Ak štát pôvodu požiadal o výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, postupuje sa podľa doterajších predpisov.
§26 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020
Konanie začaté pred 1. januárom 2020 sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2019.
Čl. II
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 124/1998 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., zákona č. 46/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z., zákona č. 424/2002 Z. z., zákona č. 451/2002 Z. z., zákona č. 480/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z. z., zákona č. 353/2003 Z. z., zákona č. 530/2003 Z. z., zákona č. 589/2003 Z. z., zákona č. 204/2004 Z. z., zákona č. 371/2004 Z. z., zákona č. 382/2004 Z. z., zákona č. 420/2004 Z. z., zákona č. 428/2004 Z. z., zákona č. 613/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona č. 290/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 24/2007 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 273/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 484/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 495/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z. a zákona č. 151/2010 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 250y sa vkladá § 250ya, ktorý znie:
§250ya
Ustanovenia § 250w až 250y sa v právnom styku s členskými štátmi Európskej únie použijú len v rozsahu, v ktorom osobitný predpis neustanoví inak.32a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 32a znie:
„32a)
Zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. III
Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení zákona č. 608/2004 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z. a zákona č. 224/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 2 písm. a) sa na konci pripájajú slová „,ako aj pohľadávka, o ktorej tak ustanoví osobitný predpis,1)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„1)
Zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Doterajší odkaz 1 a poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označujú ako odkaz 1a a poznámka pod čiarou k odkazu 1a.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augusta 2011.
Ivan Gašparovič v. r.
Richard Sulík v. r.
Iveta Radičová v. r.
Richard Sulík v. r.
Iveta Radičová v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 183/2011 Z. z.
Príloha č. 2 k zákonu č. 183/2011 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22. 3. 2005) v znení Rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 081, 27. 3. 2009).
1)
Rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV z 24. februára 2005 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (Ú. v. EÚ L 76, 22. 3. 2005) v platnom znení.
2)
Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (oznámenie č. 703/2004 Z. z.) a Druhý protokol Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (oznámenie č. 164/2009 Z. z.).
3)
Tretia časť zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6)
Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.
