501/2010 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2011 do 31.05.2013
501
VYHLÁŠKA
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
zo 16. decembra 2010,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 30 zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli ustanovuje:
§1 Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o
a)
fenotypovej klasifikácii lesných porastov1) a fenotypovej klasifikácii semenných zdrojov,
b)
uznávaní zdrojov lesného reprodukčného materiálu (ďalej len „zdroj“),
c)
uznaných lesných porastoch, výberových stromoch, semenných sadoch, klonoch, zmesi klonov a multiklonálnych varietách a ich obhospodarovaní,
d)
ochrane genetických zdrojov lesných drevín,
e)
génových základniach,
f)
semenných porastoch,
g)
banke semien lesných drevín (ďalej len „banka semien“),
h)
označovaní uznaných zdrojov, génových základní a semenných porastov v teréne a lesníckych mapách,
i)
vedení Národného registra zdrojov (ďalej len „národný register“) a vydávaní Národného zoznamu zdrojov lesného reprodukčného materiálu Slovenskej republiky (ďalej len „národný zoznam“),
j)
testovaní zdrojov,
k)
odbere a označovaní lesného reprodukčného materiálu,
l)
semenárskych oblastiach a prenose lesného reprodukčného materiálu,
m)
požiadavkách na kvalitu a klasifikáciu lesného reprodukčného materiálu,
n)
pestovaní sadbového materiálu,
o)
evidencii pri produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh,
p)
evidencii škôlok a prevádzkových zariadení,
q)
evidencii lesného reprodukčného materiálu použitého pri umelej obnove lesa a zalesňovaní pozemkov na to určených (ďalej len „obnova lesa a zalesňovanie“),
r)
skúške odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom (ďalej len „odborná skúška“) a zložení skúšobnej komisie,
s)
vydávaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti na činnosti s lesným reprodukčným materiálom (ďalej len „osvedčenie“).
§2 Fenotypová klasifikácia lesných porastov a semenných zdrojov
(1)
Pri fenotypovej klasifikácii lesných porastov a semenných zdrojov sa určuje fenotypová hodnota dreviny a na jej základe sa lesné porasty a semenné zdroje zaraďujú do fenotypových kategórií.
(2)
Pri fenotypovej klasifikácii lesných porastov sa určuje fenotypová hodnota, ak ide o
a)
smrek obyčajný, jedľu bielu, borovicu lesnú, smrekovec opadavý, buk lesný, dub letný a dub zimný, v lesných porastoch alebo semenných zdrojoch starších ako 60 rokov,
b)
borovicu limbovú, duglasku tisolistú, jedľu obrovskú, borovicu hladkú (vejmutovku), orech čierny a dub červený, v lesných porastoch alebo semenných zdrojoch starších ako 40 rokov,
c)
topoľ osikový, topoľ čierny, topoľ biely, jelšu lepkavú, jelšu sivú, brezu bradavičnatú a brezu plstnatú, v lesných porastoch alebo semenných zdrojoch starších ako 20 rokov,
d)
ostatné dreviny, v lesných porastoch alebo semenných zdrojoch starších ako 60 rokov.
(3)
Fenotypová klasifikácia lesných porastov sa vykonáva, ak ide o dreviny smrek obyčajný, jedľa biela, borovica lesná, borovica čierna, smrekovec opadavý, buk lesný, jaseň štíhly a jaseň úzkolistý, javor horský a javor mliečny, brest horský, lipa malolistá, lipa veľkolistá, dub zimný a dub letný, pri dodržiavaní vekovej hranice podľa odseku 2 vo všetkých lesných porastoch tvaru lesa vysokého.
(4)
Fenotypová klasifikácia lesných porastov sa vykonáva, ak ide o dreviny smrekovec opadavý a borovica čierna, podľa borovice lesnej a pre jaseň štíhly, jaseň úzkolistý, javor horský, javor mliečny, brest horský, lipu malolistú a lipu veľkolistú podľa dreviny buk.
(5)
Fenotypová klasifikácia lesných porastov, ak ide o dreviny, ktoré nie sú uvedené v odseku 3, sa vykonáva podľa hodnotenia tvárnosti ich kmeňa, produkčnej schopnosti a kvality korún.
(6)
Fenotypová hodnota dreviny v lesnom poraste sa určí ako súčet hodnôt číselného vyjadrenia kvality koruny, tvárnosti kmeňa a produkčnej schopnosti v rámci jednotky priestorového rozdelenia lesa, pričom sa zohľadní zaradenie do hospodárskych súborov lesných typov,2) stupeň ich poškodenia a kvality kmeňa. Kritériá zaradenia lesných porastov do fenotypových kategórií sú uvedené v prílohe č. 1.
(7)
Fenotypová klasifikácia semenných zdrojov sa určuje a vykonáva podľa odsekov 2 až 6 primerane.
§3 Uznávanie zdrojov
(1)
Návrh na uznanie zdroja predkladá Národné lesnícke centrum (ďalej len „centrum“) po splnení požiadaviek na uznanie zdroja spolu s návrhom uznávacieho listu zdroja vrátane návrhu evidenčného kódu zdroja lesného reprodukčného materiálu (ďalej len „evidenčný kód“) pre
a)
uznaný lesný porast a semenný zdroj kategórie identifikovaný podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2,
b)
uznaný lesný porast a semenný zdroj kategórie selektovaný podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 2,
c)
výberový strom podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 3,
d)
semenný sad podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 4,
e)
klon v prílohe podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 5,
f)
zmes klonov a multiklonálnu varietu podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 6.
(2)
Návrh podľa odseku 1 predkladá centrum,
a)
ak ide o zdroj na lesnom pozemku,
1.
pri vyhotovovaní programu starostlivosti o lesy3) (ďalej len „program starostlivosti“) na základe zoznamu lesných porastov zaradených do fenotypovej kategórie A a B,
2.
počas platnosti programu starostlivosti na základe podnetu správcu zdroja alebo osoby, ktorá má na uznaní zdroja záujem,
b)
ak ide o semenný zdroj na základe podnetu správcu zdroja alebo osoby, ktorá má na uznaní zdroja záujem,
c)
z vlastného podnetu.
(3)
Zoznam lesných porastov zaradených do fenotypovej kategórie A a B vypracovaný vyhotovovateľom programu starostlivosti sa zasiela centru do 15. decembra roka, v ktorom sa končí platnosť programu starostlivosti, a obsahuje údaje podľa prílohy č. 2 a je rozdelený na
a)
zoznam uznaných lesných porastov,
b)
zoznam ostatných lesných porastov.
(4)
Podkladom na vyhotovenie zoznamu uznaných lesných porastov je zoznam uznaných zdrojov s ich aktuálnou výmerou, ktorý predkladá správca zdroja vyhotovovateľovi programu starostlivosti na vypracovanie správy o doterajšom hospodárení a určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný celok.4)
(5)
Podnet na uznanie zdroja podľa odseku 2 písm. a) bodu 2 a písm. b) obsahuje údaje uvedené v návrhu uznávacieho listu podľa odseku 1.
(6)
Uznaný zdroj kategórie selektovaný môže tvoriť niekoľko susedných jednotiek priestorového rozdelenia lesa,5) ktoré patria do tej istej semenárskej oblasti, ak je pre jednotlivé lesné dreviny určená, sú zaradené do fenotypovej kategórie lesných porastov A alebo B, rovnakého lesného vegetačného stupňa, majú jedného obhospodarovateľa lesa6) a patria do jedného okresu.
(7)
Návrh na uznanie semenného sadu podľa odseku 1 písm. d) sa predkladá, ak sa ujme najmenej 75 % všetkých vysadených jedincov príslušnej dreviny uvedených v projekte podľa § 6 ods. 3.
(8)
Uznávací list sa po jeho vyhotovení zasiela správcovi zdroja, príslušnému obvodnému lesnému úradu, ktorý o uznaní zdroja rozhodol, a v kópii aj osobe, ktorá mala na uznaní zdroja záujem a podala podnet podľa odseku 2 písm. a) alebo b).
(9)
Pre všetky zdroje navrhnuté na uznanie sa určuje pôvod, ktorý môže byť
a)
autochtónny,
b)
miestny,
c)
neautochtónny,
d)
nepôvodný,
e)
neznámy.
§4 Uznané lesné porasty
(1)
Lesné porasty alebo porasty lesných drevín môžu byť uznané vo veku podľa § 2 ods. 2.
(2)
Niekoľkým susediacim lesným porastom spĺňajúcim požiadavky uvedené v § 3 ods. 6 sa môže prideliť jeden evidenčný kód.
(3)
V uznaných lesných porastoch sa obnovné ťažby prednostne vykonávajú v roku strednej až plnej úrody semena alebo semennej suroviny v čase ich zrelosti.
(4)
Uznané lesné porasty sa obhospodarujú tak, aby sa zlepšovala ich fenotypová kvalita, udržala ich stabilita, vytvorili podmienky na zvýšenie produkcie semena alebo semennej suroviny a zabezpečila ich prirodzená obnova.
§5 Výberové stromy
(1)
Za výberové stromy sa uznávajú fenotypovo najkvalitnejšie jedince, ktorých kvalita, rast, odolnosť alebo iné dôležité vlastnosti sú výrazne lepšie v porovnaní s inými stromami toho istého druhu a veku na rovnakom stanovišti.
(2)
Opis fenotypových znakov na hodnotenie výberových stromov navrhnutých na uznanie je uvedený v prílohe č. 7.
§6 Semenné sady
(1)
Semenný sad sa zakladá z jedincov získaných vegetatívnym alebo generatívnym spôsobom z výberových stromov pochádzajúcich z jednej semenárskej oblasti, jedného vegetačného stupňa a je určený na produkciu semena alebo semennej suroviny známej alebo predpokladanej genetickej hodnoty s cieľom zachovania genofondu výberových stromov.
(2)
Pri zakladaní semenných sadov sa zohľadňuje hospodársky význam a dlhodobá potreba lesného reprodukčného materiálu príslušnej lesnej dreviny.
(3)
Projekt na založenie semenného sadu schválený centrom obsahuje
a)
odôvodnenie potreby semenného sadu a vymedzenie oblasti použitia lesného reprodukčného materiálu zo semenného sadu,
b)
charakteristiku lokality semenného sadu a návrh opatrení na obmedzenie nežiaduceho opeľovania z okolitých lesných porastov,
c)
pôvod a počet výberových stromov a postup výroby vrúbľovancov,
d)
plán rozmiestnenia vrúbľovancov alebo generatívnych potomstiev,
e)
postup výsadby a plán výchovných, ochranných a melioračných zásahov.
(4)
Najnižší počet výberových stromov zastúpených v semenných sadoch je 50. Rozdiel počtu vrúbľovancov najviac a najmenej zastúpeného výberového stromu nesmie byť väčší ako trojnásobný.
(5)
Evidenciu semenného sadu tvorí uznávací list semenného sadu a kniha semenného sadu vedená podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 4 časti B.
§7 Klony, zmesi klonov a multiklonálne variety
(1)
Klon môže byť zdrojom v kategórii
a)
kvalifikovaný, ktorým je odporúčaný klon uznaný na základe fenotypových vlastností bez ukončenia testovania, alebo
b)
testovaný, ktorým je rajonizovaný klon (kultivar) uznaný po ukončení a vyhodnotení pokusov slúžiacich na overenie jeho hospodárskych vlastností a ekologických vlastností.
(2)
Zmes klonov je zmesou uznaných klonov toho istého druhu alebo medzidruhových hybridov s určenými podielmi a je zdrojom v kategórii kvalifikovaný.
(3)
Multiklonálna varieta je otestovanou zmesou klonov vyznačujúcich sa rovnakými stanovištnými nárokmi a rastovými vlastnosťami a je zdrojom v kategórii testovaný.
(4)
Najmenší počet klonov zastúpených v zmesi klonov alebo multiklonálnej variete s proporcionálnym zastúpením jej zložiek je 10 pri rýchlorastúcich drevinách a 25 pri ostatných drevinách.
(5)
Najmenší počet klonov zastúpených v zmesi klonov alebo multiklonálnej variete s neproporcionálnym zastúpením jej zložiek je 50.
(6)
Uznané klony, zmesi klonov a multiklonálne variety sa na účely získavania lesného reprodukčného materiálu uchovávajú v špeciálnych výsadbách, ktorými sú klonové archívy, matečnice a hlavové škôlky založené podľa projektov schválených centrom.
§8 Ochrana genetických zdrojov lesných drevín
(1)
Genetické zdroje lesných drevín sa chránia v uznaných zdrojoch, ktorými sú
a)
v mieste prirodzeného výskytu uznané lesné porasty, uznané semenné zdroje, výberové stromy,
b)
mimo miesta prirodzeného výskytu semenné sady, klonové archívy a archívy potomstiev.
(2)
Ochrana genetických zdrojov lesných drevín sa zabezpečuje aj
a)
v mieste prirodzeného výskytu zriadením génovej základne alebo semenného porastu,
b)
mimo miesta prirodzeného výskytu zriadením banky semien lesných drevín.
§9 Génové základne
(1)
Génovou základňou je územne ucelená časť lesov s osobitným režimom hospodárenia. Zriaďuje sa postupom podľa osobitných predpisov.7)
(2)
Génová základňa sa obhospodaruje podľa projektu obhospodarovania génovej základne, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 8.
(3)
Obhospodarovanie v génovej základni sa zameriava na dosiahnutie prirodzenej obnovy a vyrovnanej vekovej štruktúry dreviny, pre ktorú bola zriadená. Ak sa nedosiahne prirodzená obnova dreviny, použije sa umelá obnova lesným reprodukčným materiálom pochádzajúcim z uznaných lesných porastov tej istej génovej základne.
(4)
V génovej základni sú zdrojom uznané lesné porasty. Ak sa v génovej základni nachádzajú nepôvodné lesné porasty alebo lesné porasty fenotypovej kategórie D, zaradia sa do obnovy pred vekom začatia obnovy.8)
§10 Semenné porasty
(1)
Semenný porast sa zriaďuje podľa projektu jeho obhospodarovania, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 9.
(2)
Projekt obhospodarovania semenného porastu sa predkladá vyhotovovateľovi programu starostlivosti do predloženia správy o doterajšom hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti.
(3)
Pri zriadení semenných porastov sa zohľadňuje hospodársky význam a stupeň ohrozenosti genofondu danej dreviny.
(4)
Na založenie semenného porastu umelou obnovou sa použije semeno najmenej zo 40 výberových stromov alebo stromov z uznaných porastov zaradených do fenotypovej kategórie A.
(5)
Na založenie semenného porastu možno využiť aj sadbový materiál z prirodzeného zmladenia z uznaných lesných porastov zaradených do fenotypovej kategórie A.
(6)
Semenné porasty sa nezakladajú v blízkosti lesných porastov fenotypovej kategórie D danej dreviny.
§11 Banka semien
(1)
Banka semien sa zriaďuje ako súčasť ochrany genetických zdrojov lesných drevín na účel uchovania genofondu vysokohodnotných a v mieste výskytu ohrozených porastov lesných drevín.
(2)
Oddiely semien sú uchovávané v banke semien dovtedy, kým pretrváva dôvod ich ochrany alebo kým nie je nutné oddiel semien vyskladniť vzhľadom na ich starnutie.
(3)
Časť semien uchovávaných v banke semien možno použiť na výskum, šľachtenie, testy potomstiev a na medzinárodnú výmenu genetických zdrojov.
§12 Označovanie uznaných zdrojov, génových základní a semenných porastov v teréne a lesníckych mapách
(1)
Výberový strom sa v teréne označuje
a)
dvoma rovnobežnými pruhmi so šírkou 5 cm žltej farby vo výške 1,3 m po celom obvode kmeňa s medzerou medzi pruhmi 15 cm,
b)
číslom stromu, podľa uznávacieho listu, žltej farby do medzery vymedzenej pruhmi podľa písmena a).
(2)
Uznaný lesný porast sa v teréne označuje jedným 5 cm širokým pruhom zelenej farby po celom obvode kmeňa stromu vo výške 1,3 m na okrajových stromoch lesného porastu.
(3)
Semenný porast sa označuje hospodárskymi kopcami na rohoch a lomových bodoch jednotky priestorového rozdelenia lesa; po odrastení semenného porastu na okrajových stromoch žltým pruhom so šírkou 10 cm po celom obvode kmeňa vo výške 1,3 m.
(4)
Hranica génovej základne sa v teréne označuje znakom G zelenej farby vo výške 1,3 m na okrajových stromoch hranice génovej základne.
(5)
Hranice uznaných lesných porastov, semenných porastov a génových základní sa označujú tak, aby bolo označenie v teréne zreteľné a ľahko identifikovateľné.
(6)
Uznaný zdroj označuje v teréne správca zdroja.
(7)
V lesníckych mapách sa zdroj označuje týmito značkami:
a)
uznaný lesný porast
b)
výberový strom
c)
semenný sad
d)
génová základňa
e)
semenný porast
§13 Vedenie národného registra a vydávanie národného zoznamu
(1)
Národný register sa vedie v elektronickej forme.
(2)
Národný zoznam sa vydáva v listinnej forme a v elektronickej forme sa zverejňuje na webovom sídle centra.
(3)
Národný zoznam je v listinnej forme k nahliadnutiu v centre.
§14 Testovanie zdroja
(1)
Testovanie zdroja trvá
a)
5 až 10 rokov, ak ide o dreviny s rubnou dobou do 40 rokov,
b)
15 až 20 rokov, ak ide o dreviny s rubnou dobou 40 až 60 rokov,
c)
20 až 25 rokov, ak ide o dreviny s rubnou dobou dlhšou ako 60 rokov.
(2)
Testovanie zdroja možno
a)
skrátiť alebo predĺžiť najviac o päť rokov,
b)
prerušiť alebo ukončiť na základe žiadosti správcu testovaného zdroja.
§15 Odber a označovanie lesného reprodukčného materiálu
(1)
Semeno alebo semenná surovina konkrétnej dreviny sa odoberá v rámci jedného odberu
a)
najmenej z desiatich výberových stromov z rovnakej semenárskej oblasti, ak je pre drevinu určená, a jedného vegetačného stupňa,
b)
v uznaných zdrojoch pre kategóriu identifikovaný alebo selektovaný
1.
drevín podľa § 16 ods. 2 najmenej z dvadsiatich materských stromov,
2.
drevín neuvedených v § 16 ods. 2 najmenej z desiatich materských stromov,
c)
v semenných sadoch, ak plodí aspoň 50 % jedincov.
(2)
Odber semenáčikov z prirodzeného zmladenia možno uskutočniť len v rozsahu, ktorý neohrozí požadovanú druhovú štruktúru a hustotu prirodzeného zmladenia potrebného na dosiahnutie zabezpečeného lesného porastu.9)
(3)
Lesný reprodukčný materiál sa bezprostredne po odbere, počas všetkých fáz produkcie a pri uvádzaní na trh označuje etiketou.
§16 Semenárske oblasti a prenos lesného reprodukčného materiálu
(1)
Semenárska oblasť je územie vymedzujúce areál prirodzeného rozšírenia lesných drevín, pre ktoré sa určuje.
(2)
Semenárske oblasti sa určujú pre
a)
smrek obyčajný
1.
Fatransko-tatranská semenárska oblasť,
2.
Kysucko-oravská semenárska oblasť,
3.
Pohronsko-hnilecká semenárska oblasť,
b)
jedľu bielu
1.
Severoslovenská semenárska oblasť,
2.
Stredoslovenská semenárska oblasť,
3.
Východoslovenská semenárska oblasť,
c)
borovicu lesnú
1.
Severoslovenská semenárska oblasť,
2.
Východoslovenská semenárska oblasť,
3.
Záhorská semenárska oblasť,
d)
smrekovec opadavý
1.
Tatranská semenárska oblasť,
2.
Podtatranská semenárska oblasť,
3.
Šarišsko-spišská semenárska oblasť,
e)
buk lesný
1.
Stredoslovenská semenárska oblasť,
2.
Severo-východoslovenská semenárska oblasť,
f)
dub zimný
1.
Západoslovenská semenárska oblasť,
2.
Východoslovenská semenárska oblasť,
g)
dub letný
1.
Západoslovenská semenárska oblasť,
2.
Východoslovenská semenárska oblasť.
(3)
Semenárske oblasti podľa odseku 2 tvoria lesné oblasti a podoblasti podľa osobitného predpisu.10)
(4)
Hranice semenárskych oblastí sú zhodné s vonkajšími hranicami lesných oblastí a podoblastí, ktoré sú do jednotlivých semenárskych oblastí zahrnuté.
(5)
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti a číselné označenie semenárskych oblastí vrátane území mimo určených semenárskych oblastí sú uvedené v prílohách č. 10 až 16.
(6)
Horizontálny prenos lesného reprodukčného materiálu je jeho použitie na obnovu lesa a zalesňovanie podľa odsekov 7 až 10; vertikálny prenos lesného reprodukčného materiálu je jeho použitie na obnovu lesa a zalesňovanie podľa odseku 11.
(7)
V semenárskej oblasti podľa odseku 2 možno na obnovu lesa a zalesňovanie použiť lesný reprodukčný materiál dreviny, pre ktorú je určená, ak tento pochádza alebo bol dopestovaný z uznaného zdroja z tej istej semenárskej oblasti; tým nie sú dotknuté ustanovenia odsekov 8 až 11.
(8)
Ak pre drevinu uvedenú v odseku 2 nemožno na obnovu lesa a zalesňovanie zabezpečiť lesný reprodukčný materiál z určenej semenárskej oblasti, je možné použiť lesný reprodukčný materiál z obchodnej výmeny alebo z dovozu za podmienok uvedených v Metodike na použitie lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie z obchodnej výmeny alebo z dovozu vydanej centrom.
(9)
Pri obnove lesa a zalesňovaní prenos lesného reprodukčného materiálu drevín z určených semenárskych oblastí podľa odseku 2 na územie mimo určených semenárskych oblastí nie je obmedzený; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 11.
(10)
Prenos lesného reprodukčného materiálu drevín, pre ktoré nie sú určené semenárske oblasti, je pri obnove lesa a zalesňovaní možný v rámci celého územia Slovenskej republiky; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 11.
(11)
Lesný reprodukčný materiál sa pri obnove lesa a zalesňovaní používa na území s tým istým lesným vegetačným stupňom,11) na ktorom sa nachádza uznaný zdroj, z ktorého použitý lesný reprodukčný materiál na obnovu lesa a zalesňovanie pochádza, alebo na území, na ktorom sa nachádza uznaný zdroj materiálu, z ktorého bol lesný reprodukčný materiál použitý na obnovu lesa a zalesňovanie dopestovaný; tým nie sú dotknuté ustanovenia odsekov 7 až 10.
§17 Požiadavky na kvalitu a klasifikácia lesného reprodukčného materiálu
(1)
Kvalitu semien a osív charakterizovanú čistotou, klíčivosťou alebo životnosťou, hmotnosťou 1 000 semien a počtom klíčivých semien alebo živých semien v 1 kg určuje laboratórium akreditované na testovanie kvality semien lesných drevín.
(2)
Kvalita semien a osív, ak ide o malé množstvá,12) sa nezisťuje.
(3)
Oddiely semien a semennej suroviny sa uvádzajú na trh, ak vykazujú druhovú čistotu najmenej 99 %. Výnimkou sú oddiely plodov, semien a osív blízko príbuzných druhov lesných drevín okrem umelých hybridov.
(4)
Kvalita sadbového materiálu sa klasifikuje na základe
a)
výšky a priebežnosti nadzemnej časti osi,
b)
hrúbky koreňového krčka,
c)
pomeru nadzemnej časti a koreňovej sústavy,
d)
veľkosti a tvaru koreňovej sústavy,
e)
zdravotného stavu.
(5)
Požiadavky na kvalitu sadbového materiálu sú uvedené v technickej norme.13)
§18 Pestovanie sadbového materiálu
(1)
Výsev osiva, výsadbu semenáčikov a vegetatívne množenie častí rastlín na produkciu sadbového materiálu určeného na obnovu lesa a zalesňovanie a na iné lesnícke účely možno vykonávať len v škôlkach alebo v prevádzkových zariadeniach.
(2)
Podľa spôsobu pestovania sa sadbový materiál člení na
a)
voľnokorenný na voľných záhonoch alebo substrátoch,
b)
krytokorenný v rôznych typoch obalov.
(3)
Označenie veku a spôsobu pestovania sadbového materiálu je uvedené v technickej norme.13)
§19 Evidencia škôlok a prevádzkových zariadení
(1)
Evidencia škôlok a prevádzkových zariadení sa vedie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 17.
(2)
Evidencia škôlok a prevádzkových zariadení sa predkladá centru
a)
v plnom rozsahu pri prvom predložení do 31. marca kalendárneho roka,
b)
v rozsahu zmien do 60 dní od ich uskutočnenia.
§20 Evidencia lesného reprodukčného materiálu
(1)
Evidencia lesného reprodukčného materiálu sa člení na
a)
evidenciu pri produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh, ktorú vedie osoba, ktorá vykonáva činnosti s lesným reprodukčným materiálom,
b)
evidenciu lesného reprodukčného materiálu použitého na obnovu lesa a zalesňovanie, ktorú vedie obhospodarovateľ lesa,
c)
evidenciu lesného reprodukčného materiálu, ktorú vedie centrum na základe údajov z listov o pôvode lesného reprodukčného materiálu (ďalej len „list o pôvode“), oznámení o produkcii lesného reprodukčného materiálu a oznámení o skladovanom zostatku semena a osiva.
(2)
Evidenciu podľa odseku 1 písm. a) tvorí
a)
list o pôvode,
b)
sprievodný list lesného reprodukčného materiálu (ďalej len „sprievodný list“),
c)
grafická evidencia, ak ide o lesný reprodukčný materiál pestovaný v škôlkach a v prevádzkových zariadeniach,
d)
oznámenie o produkcii lesného reprodukčného materiálu,
e)
oznámenie o skladovanom zostatku semena a osiva.
(3)
List o pôvode, sprievodný list, oznámenie o produkcii lesného reprodukčného materiálu a oznámenie o skladovanom zostatku semena a osiva podľa odseku 2 sa uchováva najmenej 10 rokov po zániku oddielu; obvodný lesný úrad uchováva list o pôvode najmenej 20 rokov od jeho vydania.
(4)
V grafickej evidencii podľa odseku 2 písm. c) sa nezameniteľným spôsobom vedú údaje o pestovanom oddiele lesného reprodukčného materiálu a produkčnej ploche, na ktorej sa pestuje, vrátane jej výmery.
(5)
Oznámenie o produkcii lesného reprodukčného materiálu sa predkladá centru na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 18, pri
a)
semene do 30 dní po spracovaní semennej suroviny,
b)
sadbovom materiáli do 15. septembra kalendárneho roka.
(6)
Po jarnom a jesennom výseve osiva alebo po inom nakladaní s nadobudnutým semenom alebo osivom sa podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 19 k 30. júnu a 31. decembru kalendárneho roka vyhotovuje oznámenie o skladovanom zostatku semena a osiva na tlačive, ktoré sa zasiela centru do 15 dní od uvedených termínov.
(7)
Evidenciu podľa odseku 1 písm. b) tvorí
a)
list o pôvode alebo sprievodný list,
b)
karta pôvodu porastu,
c)
súhlas na použitie lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie z obchodnej výmeny (ďalej len „súhlas na použitie z obchodnej výmeny“),
d)
súhlas na použitie lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie z dovozu (ďalej len „súhlas na použitie z dovozu“).
(8)
Evidencia podľa odseku 7 písm. a), c) a d) sa uchováva najmenej desať rokov po použití lesného reprodukčného materiálu na obnovu lesa a zalesňovanie; centrum uchováva evidenciu podľa odseku 7 písm. c) a d) najmenej desať rokov od vydania súhlasu na použitie z obchodnej výmeny alebo súhlasu na použitie z dovozu.
(9)
Kartu pôvodu porastu, ktorá sa vedie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 20, obhospodarovateľ lesa uchováva do vyhotovenia programu starostlivosti po zabezpečení lesného porastu.
(10)
Pri kombinácii prirodzenej a umelej obnovy lesného porastu alebo rôznom pôvode použitých oddielov lesného reprodukčného materiálu sa pri vyhotovovaní programu starostlivosti na základe karty pôvodu porastu určí pôvod zastúpených lesných drevín podľa § 3 ods. 9; pôvod lesných drevín sa určí podľa zložky, ktorá v zakladanom poraste prevláda.
(11)
Údaje o pôvode uvedené v karte pôvodu porastu alebo určené podľa odseku 10 sa po zabezpečení lesného porastu vedú v programe starostlivosti.
(12)
Súhlas na použitie lesného reprodukčného materiálu z obchodnej výmeny alebo súhlas na použitie lesného reprodukčného materiálu z dovozu sa vydáva na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 21.
§21 Odborná skúška a zloženie skúšobnej komisie
(1)
Žiadosť o vykonanie odbornej skúšky sa predkladá do 31. marca kalendárneho roka podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 22.
(2)
Prílohou k žiadosti podľa odseku 1 je
a)
overená kópia dokladu o vzdelaní,
b)
doklad o zaplatení správneho poplatku.14)
(3)
Ak žiadosť o vykonanie odbornej skúšky neobsahuje požadované náležitosti, žiadateľ sa vyzve, aby v lehote 15 dní chýbajúce náležitosti doplnil.
(4)
Ak žiadateľ o vykonanie odbornej skúšky v lehote podľa odseku 3 požadované náležitosti nedoplní, žiadosť o vykonanie odbornej skúšky sa zamietne.
(5)
Žiadateľovi o vykonanie odbornej skúšky sa termín a miesto odbornej skúšky oznámi písomne najneskôr 15 dní pred jej konaním.
(6)
Odborná skúška sa vykonáva pred trojčlennou skúšobnou komisiou vymenovanou ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
(7)
Za predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie možno vymenovať fyzickú osobu, ktorá je držiteľom osvedčenia. Predsedom skúšobnej komisie je zamestnanec ministerstva.
(8)
Obsahom odbornej skúšky je overenie vedomostí a schopností žiadateľa potrebných na činnosť s lesným reprodukčným materiálom.
(9)
Odborná skúška sa skladá z písomnej časti a z ústnej časti. Písomná časť sa vykonáva formou testu. Ak žiadateľ v písomnej časti odbornej skúšky nezodpovedal správne najmenej 70 % z požadovaných otázok, ústnu časť odbornej skúšky neabsolvuje a hodnotí sa klasifikačným stupňom „nevyhovel“. V ústnej časti odbornej skúšky žiadateľ vyhovel, ak sa na tom uznesú najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie.
(10)
Výsledok odbornej skúšky sa hodnotí súhrnným klasifikačným stupňom „vyhovel“ alebo „nevyhovel“.
(11)
Po ukončení odbornej skúšky predseda skúšobnej komisie oznámi žiadateľovi jej výsledok. O výsledku odbornej skúšky sa za každého žiadateľa vyhotoví samostatný protokol podpísaný všetkými členmi skúšobnej komisie.
§22 Vydávanie osvedčenia
(1)
Žiadosť o vydanie osvedčenia podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 23 časti A predkladá fyzická osoba, ktorá úspešne absolvovala odbornú skúšku, spolu s dokladom o zaplatení správneho poplatku.15)
(2)
Žiadateľovi podľa odseku 1 sa vydá osvedčenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 24 časti A.
(3)
Vzor žiadosti o vydanie osvedčenia, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, je uvedený v prílohe č. 23 časti B.
(4)
Prílohou k žiadosti podľa odseku 3 je
a)
doklad o tom, že činnosť s lesným reprodukčným materiálom zabezpečí zamestnancom alebo inou fyzickou osobou, ktorá úspešne absolvovala odbornú skúšku a je držiteľom osvedčenia,
b)
doklad o zaplatení správneho poplatku.15)
(5)
Ak žiadosť o vydanie osvedčenia neobsahuje požadované náležitosti, žiadateľ sa vyzve, aby v lehote 15 dní chýbajúce náležitosti doplnil.
(6)
Ak žiadateľ o vydanie osvedčenia v lehote podľa odseku 5 požadované náležitosti nedoplní, žiadosť o vydanie osvedčenia sa zamietne.
(7)
Žiadateľovi o vydanie osvedčenia, ktorým je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, sa vydá osvedčenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 24 časti B.
§23 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2011.
Zsolt Simon v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
KRITÉRIÁ
PRE ZARADENIE LESNÝCH PORASTOV A SEMENNÝCH ZDROJOV DO FENOTYPOVÝCH KATEGÓRIÍ
PRE ZARADENIE LESNÝCH PORASTOV A SEMENNÝCH ZDROJOV DO FENOTYPOVÝCH KATEGÓRIÍ
Fenotypová kategória lesného porastu pre drevinu uvedená v programe starostlivosti o lesy sa v porastoch tvaru lesa vysokého určuje na základe fenotypovej hodnoty dreviny určenej vyhotovovateľom programu starostlivosti o lesy po zohľadnení jej poškodenia a kvality kmeňov.
V programe starostlivosti o lesy sa uvedú fenotypové kategórie lesného porastu pre drevinu podľa nasledujúcej tabuľky:
| Rozpätie fenotypovej hodnoty dreviny | Fenotypová kategória lesného porastu pre drevinu |
| 0,0 – 2,0 | A |
| 2,1 – 3,0 | B |
| 3,1 – 4,0 | C |
| 4,0 + | D |
Pre zaradenie lesných porastov do fenotypových kategórií musia jednotlivé dreviny vyhovieť nasledujúcim požiadavkám na maximálny podiel negatívnej fenotypovej zložky (poškodenia pre sortimentáciu v %) a podielu kvalitatívnej triedy A a C:
| Fenotypová kategória lesného porastu pre drevinu | Poškodenie pre sortimentáciu v % | Kvalitatívne triedy dreva | ||||
| ihličnaté | listnaté | A | C | |||
| max. | max. | min. | max. | |||
| A | 10 | 20 | 30 | 10 | ||
| B | 20 | 30 | 10 | 30 | ||
| C | 40 | 50 | 50 | |||
Ak je v rámci rozpätia fenotypovej hodnoty dreviny určená fenotypová kategória lesného porastu pre drevinu a ak je v nej prekročená prípustná maximálna hodnota poškodenia pre sortimentáciu, resp. nie je dosiahnutý minimálny podiel stromov príslušnej kvalitatívnej triedy dreva, fenotypová kategória lesného porastu pre drevinu sa určí podľa uvedenej tabuľky.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
Príloha č. 4 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
Príloha č. 7 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
OPIS FENOTYPOVÝCH ZNAKOV NA HODNOTENIE VÝBEROVÝCH STROMOV
Smrek obyčajný (Picea abies KARST.)
– Subalpínsky typ: v polohách nad 1 100 m n. m.: zbiehavejší kmeň, štíhla, hustá, kužeľovitá koruna, sivohnedá borka, vetvy 2. a 3. rádu doskovité až hrivnaté s hustým ihličím.
– Horský typ: plnodrevný valcovitý kmeň, kratšia koruna, vetvy 2. a 3. rádu hrivnaté s prechodnými formami k hrebeňovitému typu, ihličie redšie.
– Pahorkatinný typ: kmeň plnodrevný s hnedou borkou, koruna širšia, vetvy 2. a 3. rádu hrebeňovito previsnuté s prechodmi k hrivnatému typu.
Borovica sosna (Pinus sylvestris L.)
– Horský typ: rovné zbiehavejšie kmene, úzke, dlhšie, stĺpovité až kužeľovité koruny, vetvy krátke a tenké, krátke (30 – 40 mm) husto nasadené ihličie, často v zhlukoch.
– Pahorkatinný typ: zbiehavejšie, dobre sa čistiace kmene so stredne hrubou borkou, hustejšia kužeľovitá koruna so stredne hrubými vetvami, ihlice stredne dlhé.
– Nížinný typ: plnodrevné kmene s tenšou tmavohnedou borkou, rozložitá koruna, vetvy hrubšie, horizontálne až vystúpavé, ihlice dlhšie.
Smrekovec opadavý (Larix decidua MILL.)
– Tatranský typ: kmene rovné až mierne krivé, zbiehavejšie, s tenkou sieťovito-brázditou borkou, koruny úzke, vetvy prevažne horizontálne nasadené.
– Podtatranský typ: na vápencových podkladoch kmene plnodrevné, so sieťovito-brázditou hrubou borkou, koruna širšia, vetvy nasadené prevažne horizontálne, v dvoch tretinách dĺžky oblúkovite vystúpavé; na silikátových podkladoch podobný Tatranskému typu.
– Šarišsko-spišský typ: kmene plnodrevné, rovné až mierne krivé, so šupinatou tenkou borkou, stredne široké koruny, vetvy horizontálne až oblúkovito vystúpavé.
Jedľa biela (Abies alba MILL.)
– uznávajú sa zdravé, rezistentné a prirastavé jedince s hlboko nasadenou, nepreriedenou korunou.
Ostatné ihličnaté dreviny
– k všeobecne posudzovaným znakom patrí rovný, dobre sa čistiaci kmeň, zdravá, hustá a symetrická koruna, vetvenie jemné, vetvy nasadené horizontálne.
Buk lesný (Fagus sylvatica L.)
– kmene rovné, priebežné, nie vidličnaté, bez tzv. čínskych fúzov, bez mrazových trhlín, koruna nasadená vyššie, vetvy tenšie, odklonené od kmeňa. Bez točitého rastu.
Dub zimný (Quercus petraea LINDL.) a dub letný (Quercus robur L.)
– kmene takmer rovné až slabo jednostranne zakrivené, bez „vlkov“, mrazových trhlín a zdurenín na kmeni, s vysokým podielom kmeňa z výšky stromu bez nízko nasadenej hrubej vetvy, so zdravou symetrickou korunou a s horizontálne nasadenými vetvami.
Ostatné listnaté dreviny (cenné listnáče, divé ovocné druhy)
– zohľadňuje sa požiadavka na kmene rovné alebo len mierne jednostranne zakrivené, nie vidličnaté, bez „vlkov“, mrazových trhlín a zdurenín na kmeni, s vysokým podielom kmeňa z výšky stromu a bez nízko nasadenej hrubej vetvy, bez točitého (špirálovitého) rastu; koruna zdravá a symetrická, vetvenie čo najjemnejšie.
Príloha č. 8 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
PROJEKT OBHOSPODAROVANIA GÉNOVEJ ZÁKLADNE
Príloha č. 9 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
PROJEKT SEMENNÉHO PORASTU
Príloha č. 10 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
SEMENÁRSKE OBLASTI SMREKA OBYČAJNÉHO
Picea abies KARST.
Picea abies KARST.
A.
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti
1.
Fatransko-tatranská semenárska oblasť
22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie
A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže
B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec
24 Žilinská kotlina
26 Turčianska kotlina
29 Hornádska kotlina
34 Malá Fatra, Žiar
A Malá Fatra
35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy
A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda
B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh
40 Branisko
41 Východné Beskydy
A Ľubovnianska vrchovina
C Pieniny
42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda
A Bachureň
B Levočské vrchy
C Spišská Magura, Ždiarska brázda
43 Podtatranská kotlina
A Liptovská kotlina
B Popradská kotlina, Tatranské podhorie
46 Nízke Tatry, Kozie chrbty
A Salatíny, Demänovské vrchy
B Ďumbier, Prašivá; juh
C Ďumbier, Prašivá; sever
D Kráľova hoľa, Priehyba; juh
E Kráľova hoľa, Priehyba; sever
F Predná hoľa
G Kozie chrbty
47 Tatry
A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej)
B Belianske Tatry, Široká
C Osobitá
D Sivý vrch
2.
Kysucko-oravská semenárska oblasť
23 Javorníky
32 Západné Beskydy
33 Stredné Beskydy
A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura
B Kysucké Beskydy
C Kysucká vrchovina
D Oravská vrchovina
44 Oravská kotlina
45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda
3.
Pohronsko-hnilecká semenárska oblasť
17 Zvolenská kotlina
A Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina
B Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina
28 Volovské vrchy, Čierna hora
A Volovské vrchy
36 Horehronské podolie
A Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie
B Heľpianske podolie
C Breznianska kotlina
37 Poľana
38 Veporské vrchy, Stolické vrchy
A Veporské vrchy juh, Stolické vrchy
B Veporské vrchy sever
39 Spišsko-gemerský kras
B.
Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych
oblastí
oblastí
V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód
a)
1 pre Fatransko-tatranskú semenársku oblasť,
b)
2 pre Kysucko-oravskú semenársku oblasť,
c)
3 pre Pohronsko-hnileckú semenársku oblasť,
d)
4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí.
Vysvetlivky:
45 – názov lesnej oblasti
A – názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
Príloha č. 11 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
SEMENÁRSKE OBLASTI JEDLE BIELEJ
Abies alba MILL.
Abies alba MILL.
A.
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti
1.
Severoslovenská semenárska oblasť
23 Javorníky
24 Žilinská kotlina
26 Turčianska kotlina
32 Západné Beskydy
33 Stredné Beskydy
A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura
B Kysucké Beskydy
C Kysucká vrchovina
D Oravská vrchovina
34 Malá Fatra, Žiar
A Malá Fatra
B Žiar
35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy
A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda
43 Podtatranská kotlina
A Liptovská kotlina
B Podtatranská kotlina, Tatranské podhorie
44 Oravská kotlina
45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda
46 Nízke Tatry, Kozie chrbty
A Salatíny, Demänovské vrchy
C Ďumbier, Prašivá; sever
E Kráľova hoľa, Priehyba; sever
F Predná hoľa
G Kozie chrbty
47 Tatry
A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej)
B Belianske Tatry, Široká
C Osobitá
D Sivý vrch
2.
Stredoslovenská semenárska oblasť
06 Hornonitrianska kotlina
08 Žiarska kotlina
17 Zvolenská kotlina
A Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina
B Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina
18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina
25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy
A Strážovské vrchy
B Súľovské vrchy
27 Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy
A Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec
B Vtáčnik, Kremnické vrchy
28 Volovské vrchy, Čierna hora
A Volovské vrchy
35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy
B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh
36 Horehronské podolie
A Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie
B Heľpianske podolie
C Breznianska kotlina
37 Poľana
38 Veporské vrchy, Stolické vrchy
A Veporské vrchy juh, Stolické vrchy
B Veporské vrchy sever
39 Spišsko-gemerský kras
46 Nízke Tatry, Kozie chrbty
B Ďumbier, Prašivá; juh
D Kráľova hoľa, Priehyba; juh
3.
Východoslovenská semenárska oblasť
21 Nízke Beskydy
A Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie
B Busov
22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie
A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže
B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec
28 Volovské vrchy, Čierna hora
B Čierna hora
29 Hornádska kotlina
31 Bukovské vrchy
40 Branisko
41 Východné Beskydy
A Ľubovnianska vrchovina
B Čergov
C Pieniny
42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda
A Bachureň
B Levočské vrchy
C Spišská Magura, Ždiarska brázda
B.
Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych
oblastí
oblastí
V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód
a)
1 pre Severoslovenskú semenársku oblasť,
b)
2 pre Stredoslovenskú semenársku oblasť,
c)
3 pre Východoslovenskú semenársku oblasť,
d)
4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí.
Vysvetlivky:
45 – názov lesnej oblasti
A – názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
Príloha č. 12 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
SEMENÁRSKE OBLASTI BOROVICE LESNEJ
Pinus sylvestris L.
Pinus sylvestris L.
A.
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti
1.
Severoslovenská semenárska oblasť
14 Myjavská pahorkatina
15 Biele Karpaty
16 Považské podolie
23 Javorníky
24 Žilinská kotlina
25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy
A Strážovské vrchy
B Súľovské vrchy
26 Turčianska kotlina
32 Západné Beskydy
33 Stredné Beskydy
A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura
B Kysucké Beskydy
C Kysucká vrchovina
D Oravská vrchovina
34 Malá Fatra, Žiar
A Malá Fatra
B Žiar
35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy
A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda
B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh
36 Horehronské podolie
A Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie
B Heľpianske podolie
C Breznianska kotlina
39 Spišsko-gemerský kras
43 Podtatranská kotlina
A Liptovská kotlina
B Popradská kotlina, Tatranské podhorie
44 Oravská kotlina
45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda
46 Nízke Tatry, Kozie chrbty
A Salatíny, Demänovské vrchy
B Ďumbier, Prašivá; juh
C Ďumbier, Prašivá; sever
D Kráľova hoľa, Priehyba; juh
E Kráľova hoľa, Priehyba; sever
F Predná hoľa
G Kozie chrbty
47 Tatry
A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej)
B Belianske Tatry, Široká
C Osobitá
D Sivý vrch
2.
Východoslovenská semenárska oblasť
22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie
A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže
B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec
28 Volovské vrchy, Čierna hora
A Volovské vrchy
B Čierna hora
29 Hornádska kotlina
40 Branisko
41 Východné Beskydy
A Ľubovnianska vrchovina
C Pieniny
42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda
A Bachureň
B Levočské vrchy
C Spišská Magura, Ždiarska brázda
3.
Záhorská semenárska oblasť
01 Záhorská nížina, Dyjsko-moravská niva
A Borská nížina
B Chvojnická pahorkatina
C Dyjsko-moravská niva, Dolnomoravská niva
B.
Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych
oblastí
oblastí
V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód
a)
1 pre Severoslovenskú semenársku oblasť,
b)
2 pre Východoslovenskú semenársku oblasť,
c)
3 pre Záhorskú semenársku oblasť,
d)
4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí.
Vysvetlivky:
45 – názov lesnej oblasti
A – názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
Príloha č. 13 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
SEMENÁRSKE OBLASTI SMREKOVCA OPADAVÉHO
Larix decidua MILL.
Larix decidua MILL.
A.
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti
1.
Tatranská semenárska oblasť
47 Tatry
A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej)
2.
Podtatranská semenárska oblasť
26 Turčianska kotlina
28 Volovské vrchy, Čierna hora
A Volovské vrchy
33 Stredné Beskydy
A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura
B Kysucké Beskydy
C Kysucká vrchovina
D Oravská vrchovina
34 Malá Fatra, Žiar
A Malá Fatra
35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy
A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda
B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh
39 Spišsko-gemerský kras
43 Podtatranská kotlina
A Liptovská kotlina
B Popradská kotlina, Tatranské podhorie
44 Oravská kotlina
45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda
46 Nízke Tatry, Kozie chrbty
A Salatíny, Demänovské vrchy
B Ďumbier, Prašivá; juh
C Ďumbier, Prašivá; sever
D Kráľova hoľa, Priehyba; juh
E Kráľova hoľa, Priehyba; sever
F Predná hoľa
G Kozie chrbty
47 Tatry
B Belianske Tatry, Široká
C Osobitá
D Sivý vrch
3.
Šarišsko-spišská semenárska oblasť
22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie
A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže
B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec
29 Hornádska kotlina
40 Branisko
41 Východné Beskydy
A Ľubovnianska vrchovina
C Pieniny
42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda
A Bachureň
B Levočské vrchy
C Spišská Magura, Ždiarska brázda
B.
Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych
oblastí
oblastí
V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód
a)
1 pre Tatranskú semenársku oblasť,
b)
2 pre Podtatranskú semenársku oblasť,
c)
3 pre Šarišsko-spišskú semenársku oblasť,
d)
4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí.
Vysvetlivky:
45 – názov lesnej oblasti
A – názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
Príloha č. 14 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
SEMENÁRSKE OBLASTI BUKA LESNÉHO
Fagus sylvatica L.
Fagus sylvatica L.
A.
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti
1.
Stredoslovenská semenárska oblasť
05 Považský Inovec
06 Hornonitrianska kotlina
07 Tribeč
08 Žiarska kotlina
09 Krupinská planina, Ostrôžky
13 Malé Karpaty
14 Myjavská pahorkatina
15 Biele Karpaty
16 Považské podolie
17 Zvolenská kotlina
A Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina
B Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina
18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina
24 Žilinská kotlina
25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy
A Strážovské vrchy
B Súľovské vrchy
26 Turčianska kotlina
27 Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy
A Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec
B Vtáčnik, Kremnické vrchy
28 Volovské vrchy, Čierna hora
A Volovské vrchy
B Čierna hora
29 Hornádska kotlina
34 Malá Fatra, Žiar
A Malá Fatra
B Žiar
35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy
A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda
B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh
36 Horehronské podolie
A Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie
B Heľpianske podolie
C Breznianska kotlina
37 Poľana
38 Veporské vrchy, Stolické vrchy
A Veporské vrchy juh, Stolické vrchy
B Veporské vrchy sever
39 Spišsko-gemerský kras
43 Podtatranská kotlina
A Liptovská kotlina
B Popradská kotlina, Tatranské podhorie
46 Nízke Tatry, Kozie chrbty
A Salatíny, Demänovské vrchy
B Ďumbier, Prašivá; juh
C Ďumbier, Prašivá; sever
D Kráľova hoľa, Priehyba; juh
E Kráľova hoľa, Priehyba; sever
F Predná hoľa
G Kozie chrbty
47 Tatry
A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej)
B Belianske Tatry, Široká
C Osobitá
D Sivý vrch
2.
Severo-východoslovenská semenárska oblasť
04 Východoslovenská nížina
A Východoslovenská rovina
B Východoslovenská pahorkatina
12 Košická kotlina, Abovská pahorkatina
20 Slanské vrchy, Zemplínske vrchy
A Slanské vrchy
B Zemplínske vrchy
21 Nízke Beskydy
A Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie
B Busov
22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie
A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže
B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec
23 Javorníky
30 Vihorlatské vrchy
31 Bukovské vrchy
32 Západné Beskydy
33 Stredné Beskydy
A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura
B Kysucké Beskydy
C Kysucká vrchovina
D Oravská vrchovina
40 Branisko
41 Východné Beskydy
A Ľubovnianska vrchovina
B Čergov
C Pieniny
42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda
A Bachureň
B Levočské vrchy
C Spišská Magura, Ždiarska brázda
44 Oravská kotlina
45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda.
B.
Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych
oblastí
oblastí
V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód
a)
1 pre Stredoslovenskú semenársku oblasť,
b)
2 pre Severo-východoslovenskú semenársku oblasť,
c)
4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí.
Vysvetlivky:
45 – názov lesnej oblasti
A – názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
Príloha č. 15 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
SEMENÁRSKE OBLASTI DUBA ZIMNÉHO
Quercus petraea MATT./LIEBL.
Quercus petraea MATT./LIEBL.
A.
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti
1.
Západoslovenská semenárska oblasť
01 Záhorská nížina, Dyjsko-moravská niva
A Borská nížina
B Chvojnická pahorkatina
C Dyjsko-moravská niva, Dolnomoravská niva
02 Podunajská nížina
A Podunajská rovina, Čenkovská niva
B Podunajská pahorkatina (bez nív)
C Sústava nív podunajskej pohorkatiny
(Dolnovážska, Nitrianska, Žitavská, Hronská, Ipeľská niva)
03 Burda
05 Považský Inovec
06 Hornonitrianska kotlina
07 Tribeč
08 Žiarska kotlina
09 Krupinská planina, Ostrôžky
10 Juhoslovenská kotlina, Gemerská pahorkatina
11 Cerová vrchovina
13 Malé Karpaty
14 Myjavská pahorkatina
15 Biele Karpaty
16 Považské Podolie
17 Zvolenská kotlina
A Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina
B Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina
18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina
24 Žilinská kotlina
25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy
A Strážovské vrchy
B Súľovské vrchy
27 Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy
A Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec
B Vtáčnik, Kremnické vrchy
37 Poľana
38 Veporské vrchy, Stolické vrchy
A Veporské vrchy juh, Stolické vrchy
2.
Východoslovenská semenárska oblasť
04 Východoslovenská nížina
A Východoslovenská rovina
B Východoslovenská pahorkatina
12 Košická kotlina, Abovská pahorkatina
19 Slovenský kras
20 Slanské vrchy, Zemplínske vrchy
A Slanské vrchy
B Zemplínske vrchy
21 Nízke Beskydy
A Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie
B Busov
22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie
A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže
28 Volovské vrchy, Čierna hora
A Volovské vrchy
B Čierna hora
30 Vihorlatské vrchy
31 Bukovské vrchy
41 Východné Beskydy
B Čergov
B.
Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych
oblastí
oblastí
V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód
a)
1 pre Západoslovenskú semenársku oblasť,
b)
2 pre Východoslovenskú semenársku oblasť,
c)
4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí.
Vysvetlivky:
45 – názov lesnej oblasti
A – názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
Príloha č. 16 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
SEMENÁRSKE OBLASTI DUBA LETNÉHO
Quercus robur L.
Quercus robur L.
A.
Zoznam lesných oblastí a podoblastí tvoriacich semenárske oblasti
1.
Západoslovenská semenárska oblasť
01 Záhorská nížina, Dyjsko-moravská niva
A Borská nížina
B Chvojnická pahorkatina
C Dyjsko-moravská niva, Dolnomoravská niva
02 Podunajská nížina
A Podunajská rovina, Čenkovská niva
B Podunajská pahorkatina (bez nív)
C Sústava nív podunajskej pahorkatiny
(Dolnovážska, Nitrianska, Žitavská, Hronská, Ipeľská niva)
03 Burda
09 Krupinská planina, Ostrôžky
10 Juhoslovenská kotlina, Gemerská pahorkatina
11 Cerová vrchovina
18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina
2.
Východoslovenská semenárska oblasť
04 Východoslovenská nížina
A Východoslovenská rovina
B Východoslovenská pahorkatina
12 Košická kotlina, Abovská pahorkatina
19 Slovenský kras
20 Slanské vrchy, Zemplínske vrchy
A Slanské vrchy
B Zemplínske vrchy
B.
Číselné označenie semenárskych oblastí vrátane územia mimo určených semenárskych
oblastí
oblastí
V evidenčnom kóde zdroja sa na pozícii pre označenie semenárskej oblasti použije číselný kód
a)
1 pre Západoslovenskú semenársku oblasť,
b)
2 pre Východoslovenskú semenársku oblasť,
c)
4 pre územie mimo určených semenárskych oblastí.
Vysvetlivky:
45 – názov lesnej oblasti
A – názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
Príloha č. 17 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
OZNÁMENIE O ŠKÔLKACH ALEBO PREVÁDZKOVÝCH ZARIADENIACH
Príloha č. 18 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
OZNÁMENIE O PRODUKCII LESNÉHO REPRODUKČNÉHO MATERIÁLU
Príloha č. 19 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
OZNÁMENIE O SKLADOVANOM ZOSTATKU SEMENA A OSIVA
Príloha č. 20 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
KARTA PÔVODU PORASTU
Príloha č. 21 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
NÁRODNÉ LESNÍCKE CENTRUM
Príloha č. 22 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
ŽIADOSŤ O VYKONANIE SKÚŠKY ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI NA ČINNOSTI S LESNÝM REPRODUKČNÝM MATERIÁLOM
Príloha č. 23 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
ŽIADOSŤ O VYDANIE OSVEDČENIA O ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI
Príloha č. 24 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
OSVEDČENIE O ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI FYZICKEJ OSOBY
Príloha č. 25 k vyhláške č. 501/2010 Z. z.
OSVEDČENIE O ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI FYZICKEJ OSOBY - PODNIKATEĽA ALEBO PRÁVNICKEJ OSOBY
1)
§ 2 písm. b) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
3)
§ 41 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
4)
§ 39 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení zákona č. 360/2007 Z. z.
7)
§ 14 ods. 2 písm. f) a § 16 zákona č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 13, 16 a 17 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa.
§ 13, 16 a 17 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 453/2006 Z. z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa.
12)
Nariadenie Komisie (ES) č. 2301/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania smernice Rady 1999/105/ES o uvádzaní množiteľského materiálu lesných kultúr na trh so zreteľom na definíciu malých množstiev osív (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 3/zv. 37; Ú. v. ES L 348, 21. 12. 2002).
13)
STN 48 2211 Pestovanie lesov. Semenáčiky a sadenice lesných drevín.
14)
Položka 5 písm. a) prílohy k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
15)
Položka 5 písm. b) prílohy k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
