Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o uzavretí Aktov Svetovej poštovej únie – Ôsmeho dodatkového protokolu k Ústave Svetovej poštovej únie, Prvého dodatkového protokolu ku Generálnemu poriadku Svetovej poštovej únie, Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách 2024

Definície

Na účely Aktov Svetovej poštovej únie sú nasledujúce odborné výrazy definované takto:

Osobitné vzťahy

Členské krajiny, ktorých určené poštové podniky zabezpečujú styk s územiami, ktoré nie sú začlenené do Únie, musia byť prostredníkmi iných členských krajín. Na tieto osobitné vzťahy sa uplatňujú ustanovenia Dohovoru a jeho vykonávacích poriadkov.

Užšie únie. Osobitné dohody

Členské krajiny alebo ich určené poštové podniky môžu, ak tomu nebráni legislatíva týchto členských krajín, vytvárať užšie únie a osobitné dohody, ktoré sa týkajú medzinárodnej poštovej služby, ale s podmienkou, že v nich nebudú uvedené ustanovenia menej výhodné pre verejnosť než tie, ktoré sú obsiahnuté v Aktoch, ku ktorým členské krajiny pristúpili.

Užšie únie môžu vysielať na kongresy, konferencie a zasadnutia Únie, Správnej rady, ako aj Rady pre poštovú prevádzku pozorovateľov.

Únia môže vysielať pozorovateľov na kongresy, konferencie a zasadnutia užších únií.

Pristúpenie alebo prijatie do Únie. Postup

Do Únie môže vstúpiť každý člen Organizácie Spojených národov.

Každý zvrchovaný štát, ktorý nie je členom Organizácie Spojených národov, môže požiadať o prijatie za člena Únie.

Pristúpenie do Únie alebo žiadosť o prijatie musí obsahovať oficiálne vyhlásenie o pristúpení k Ústave a k povinným Aktom Únie. Toto vyhlásenie adresuje vláda príslušnej krajiny generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, ktorý podľa prípadu buď oznámi pristúpenie, alebo konzultuje žiadosť o prijatie s členskými krajinami.

Krajina, ktorá nie je členom Organizácie Spojených národov, sa pokladá za prijatú členskú krajinu vtedy, ak jej žiadosť je schválená aspoň dvoma tretinami členských krajín Únie. Členské krajiny, ktoré neodpovedali v lehote štyroch mesiacov počnúc od dátumu konzultácie, sa považujú za krajiny, ktoré sa zdržali hlasovania.

Pristúpenie alebo prijatie za člena úradne oznamuje generálny riaditeľ Medzinárodného úradu vládam členských krajín. Pristúpenie alebo prijatie nadobúda účinnosť od dátumu tohto úradného oznámenia.

Akty Únie

Ústava, hlavný akt Únie, obsahuje základné predpisy Únie a nemôže byť predmetom výhrady.

Generálny poriadok obsahujúci ustanovenia na zabezpečenie používania Ústavy a činnosti Únie je záväzný pre všetky členské krajiny a nemôže byť predmetom výhrady.

Svetový poštový dohovor, Vykonávací poriadok o listovej pošte a Vykonávací poriadok o poštových balíkoch obsahujú spoločné predpisy medzinárodnej poštovej služby a ustanovenia týkajúce sa služieb listovej pošty a poštových balíkov. Tieto Akty sú záväzné pre všetky členské krajiny. Členské krajiny dbajú o to, aby ich určené poštové podniky plnili povinnosti vyplývajúce z Dohovoru a jeho vykonávacích poriadkov.

Dohody Únie a ich vykonávacie poriadky upravujú s výnimkou listovej pošty a poštových balíkov služby medzi členskými krajinami, ktoré k nim pristúpili. Záväzné sú len pre tieto členské krajiny. Signatárske členské krajiny dbajú o to, aby ich určené poštové podniky plnili povinnosti vyplývajúce z Dohôd a z ich vykonávacích poriadkov.

Vykonávacie poriadky, ktoré obsahujú ustanovenia potrebné na vykonávanie Dohovoru a Dohôd, stanovuje Rada pre poštovú prevádzku s ohľadom na rozhodnutia prijaté kongresom.

Záverečné protokoly pripojené k Aktom Únie uvedené v odsekoch 3, 4 a 5 obsahujú výhrady k týmto Aktom.

Podpisovanie, overovanie, ratifikácia
a iné spôsoby schvaľovania Aktov Únie

Akty Únie prijaté kongresom podpisujú splnomocnenci členských krajín.

Vykonávacie poriadky sú overované predsedom a generálnym tajomníkom Rady pre poštovú prevádzku.

Signatárske krajiny ratifikujú Ústavu čo najskôr.

Okrem Ústavy sa schválenie Aktov Únie riadi právnymi predpismi každej signatárskej krajiny.

Ak niektorá členská krajina neratifikuje Ústavu alebo neschváli ostatné Akty, ktoré podpísala, nie sú tým Ústava a ostatné Akty menej platné pre členské krajiny, ktoré ich ratifikovali alebo schválili.

Predkladanie návrhov

Každá členská krajina má právo predložiť buď kongresu, alebo v období medzi dvoma kongresmi návrhy k Aktom Únie, ku ktorým pristúpila.

Návrhy týkajúce sa Ústavy a Generálneho poriadku môžu byť však predložené len kongresu.

Okrem toho návrhy k vykonávacím poriadkom sa predkladajú priamo Rade pre poštovú prevádzku, ale predtým musia byť zaslané prostredníctvom Medzinárodného úradu všetkým členským krajinám a všetkým určeným poštovým podnikom.

Rozhodcovské konanie

V prípade sporu medzi dvoma alebo viacerými členskými krajinami, ktorý sa týka výkladu Aktov Únie alebo zodpovednosti, ktorá vyplýva pre členskú krajinu z používania Aktov, sa sporná otázka rieši rozhodcovským nálezom.

Členské krajiny, ktoré nepodpísali tento protokol, môžu k nemu pristúpiť kedykoľvek.

Ak členské krajiny, ktoré sú stranami Aktov obnovených kongresom, tieto Akty nepodpísali, majú k nim pristúpiť čo najskôr.

Listiny o pristúpení týkajúce sa prípadov uvedených v odsekoch 1 a 2 musia byť odoslané generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, ktorý úradne oboznamuje vlády členských krajín s ich uložením.

Tento Dodatkový protokol nadobudne účinnosť 1. januára 2010 a platí na neurčitý čas.

Na dôkaz toho splnomocnenci vlád členských krajín podpísali tento Dodatkový protokol, ktorý má rovnakú účinnosť a hodnotu, ako keby jeho ustanovenia boli súčasťou textu samotnej Ústavy, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu. Medzinárodný úrad Svetovej poštovej únie odovzdá každej strane jednu jeho kópiu.

V Ženeve 12. augusta 2008

Funkcie kongresu

Na základe návrhov členských krajín, Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku kongres:

Kongres ako najvyšší orgán Únie rieši aj iné otázky, ktoré sa týkajú najmä poštových služieb.

Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Správnej rady (Ústava čl. 17)

Správna rada sa skladá zo štyridsaťjeden členov, ktorí vykonávajú svoje úlohy počas obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi.

Predsedníctvo patrí podľa práva hostiteľskej členskej krajine kongresu. Ak sa táto členská krajina zriekne práva na predsedníctvo, stáva sa tak riadnym členom, a tým zemepisná skupina, ku ktorej patrí, má ďalšie miesto v Rade, na ktoré sa nevzťahujú obmedzenia uvedené v odseku 3. V takom prípade zvolí Správna rada za predsedu jedného z členov, ktorí patria do zemepisnej skupiny, v ktorej je zaradená hostiteľská členská krajina.

Štyridsať ostatných členov Správnej rady je volených kongresom na základe spravodlivého zemepisného rozdelenia. Na každom kongrese sa obnovuje aspoň polovica členov; žiadna členská krajina nemôže byť zvolená na troch po sebe nasledujúcich kongresoch.

Každý člen Správnej rady určí svojho zástupcu, ktorý musí byť kompetentný v poštovej oblasti.

Funkcie členov v Správnej rade sú bezplatné. Výdavky na činnosť tejto Rady idú na ťarchu Únie.

Správna rada má nasledujúcu pôsobnosť:

Na svojom prvom zasadnutí, ktoré zvoláva predseda kongresu, Správna rada zvolí zo svojich členov štyroch podpredsedov a stanoví si rokovací poriadok.

Na pozvanie svojho predsedu sa Správna rada stretáva v zásade jedenkrát ročne v sídle Únie.

Predseda, podpredsedovia a predsedovia komisií Správnej rady tvoria riadiaci výbor. Tento výbor pripravuje a riadi práce každého zasadnutia Správnej rady. V mene Správnej rady schvaľuje dvojročnú správu o činnosti Únie predloženú Medzinárodným úradom a zabezpečuje všetky úlohy, ktoré sa mu Správna rada rozhodne zveriť alebo ktorých potreba vznikla v priebehu procesu strategického plánovania.

Náklady na cestovné zástupcu každého z členov Správnej rady, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutiach tohto orgánu, hradí jeho členská krajina. Zástupca každej z členských krajín zaradených medzi rozvojové krajiny alebo menej rozvinuté podľa zoznamov vytvorených Organizáciou Spojených národov má však právo s výnimkou zasadnutí konaných počas kongresu na úhradu buď ceny spiatočnej letenky v ekonomickej triede, alebo spiatočného vlakového cestovného lístka 1. triedy, alebo nákladov na cestu iným dopravným prostriedkom s podmienkou, že táto suma nepresiahne cenu spiatočnej letenky v ekonomickej triede. Rovnaké právo je udelené aj každému členovi komisií, pracovných skupín alebo iných orgánov, keď sa stretávajú mimo kongresu a mimo rokovaní Správnej rady.

Predseda Rady pre poštovú prevádzku zastupuje Radu na tých zasadnutiach Správnej rady, ktoré majú na programe otázky týkajúce sa orgánu, ktorý riadi.

Predseda Konzultačného výboru zastupuje tento výbor na zasadnutiach Správnej rady, ak sú na programe rokovania otázky zaujímajúce Konzultačný výbor.

Na zabezpečenie účinného spojenia medzi prácou oboch orgánov Rada pre poštovú prevádzku môže určiť zástupcov, ktorí sa budú zúčastňovať zasadnutí Správnej rady v úlohe pozorovateľov.

Ak členská krajina, kde sa stretáva Správna rada, nie je členom Správnej rady, je pozývaná na zasadnutia v úlohe pozorovateľa.

Správna rada môže pozvať na svoje zasadnutia, bez práva hlasovať, každú medzinárodnú inštitúciu, každého zástupcu združenia alebo podniku alebo každú kvalifikovanú osobu, ktorú si želá zapojiť do svojich prác. Rovnako môže pozývať za rovnakých podmienok jednu členskú krajinu alebo viacero členských krajín, ktorých sa týkajú otázky uvedené na programe rokovania Rady.

Plenárnych zasadnutí a zasadnutí komisií Správnej rady sa môžu zúčastňovať, na základe ich žiadosti a bez práva hlasovať, nasledujúci pozorovatelia:

Správna rada môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní.

Členovia Správnej rady sa aktívne zúčastňujú na jej činnostiach. Pozorovatelia môžu byť na základe ich požiadania oprávnení spolupracovať na vykonávaných štúdiách, zachovávajúc podmienky, ktoré môže Rada vytvoriť na zabezpečenie výkonnosti a účinnosti svojej práce. Tiež ich možno požiadať, aby predsedali pracovným skupinám a projektovým skupinám, ak ich na to oprávňujú ich vedomosti alebo skúsenosti. Účasť pozorovateľov sa uskutočňuje bez dodatočných výdavkov Únie.

Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takého obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné.

Informácia o činnostiach Správnej rady

Správna rada informuje po každom svojom zasadnutí členské krajiny, ich určené poštové podniky, užšie únie a členov Konzultačného výboru o svojich činnostiach najmä zaslaním súhrnnej správy, ako aj svojich rezolúcií a rozhodnutí.

Správna rada pripravuje pre kongres súhrnnú správu o svojich činnostiach a zasiela ju členským krajinám, ich určeným poštovým podnikom a členom Konzultačného výboru aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu.

Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku (Ústava čl. 18)

Rada pre poštovú prevádzku sa skladá zo štyridsiatich členov, ktorí vykonávajú svoje úlohy počas obdobia medzi dvoma po sebe nasledujúcimi kongresmi.

Členovia Rady pre poštovú prevádzku sú volení kongresom s ohľadom na presne stanovené zemepisné rozdelenie. Dvadsaťštyri kresiel je vyhradených pre rozvojové členské krajiny a šestnásť kresiel pre rozvinuté členské krajiny. Aspoň tretina členov sa obnovuje pri príležitosti každého kongresu.

Každý člen Rady pre poštovú prevádzku určí svojho zástupcu, ktorý má zodpovednosť za poskytovanie služieb podľa Aktov Únie.

Náklady na činnosť Rady pre poštovú prevádzku hradí Únia. Jej členovia nie sú odmeňovaní. Náklady na cestovné a na pobyt zástupcov členských krajín, ktorí sa zúčastňujú Rady pre poštovú prevádzku, hradia tieto členské krajiny. Zástupca každej z členských krajín, ktoré sú považované podľa zoznamov vyhotovených Organizáciou Spojených národov za znevýhodnené, má však právo okrem zasadnutí, ktoré sa konajú počas kongresu, na preplatenie buď ceny spiatočnej letenky ekonomickej triedy, alebo spiatočného vlakového cestovného lístka 1. triedy, alebo cestovných výdavkov iným dopravným prostriedkom s podmienkou, že táto suma nepresiahne cenu spiatočnej letenky ekonomickej triedy.

Na svojom prvom zasadnutí, ktoré zvoláva a otvára predseda kongresu, vyberie Rada pre poštovú prevádzku spomedzi svojich členov predsedu, podpredsedu a predsedov komisií.

Rada pre poštovú prevádzku si stanoví rokovací poriadok.

Rada pre poštovú prevádzku sa schádza v zásade každoročne v sídle Únie. Dátum a miesto zasadnutia určuje jej predseda po dohode s predsedom Správnej rady a generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu.

Predseda, podpredseda a predsedovia komisií Rady pre poštovú prevádzku tvoria riadiaci výbor. Tento výbor pripravuje a riadi práce každého zasadnutia Rady pre poštovú prevádzku a zabezpečuje všetky úlohy, ktoré sa mu rozhodne zveriť Rada alebo ktorých potreba vznikne v priebehu procesu strategického plánovania.

Rada pre poštovú prevádzku má nasledujúcu pôsobnosť:

Na základe stratégie Únie prijatej kongresom a hlavne časti týkajúcej sa stratégií stálych orgánov Únie vypracuje Rada pre poštovú prevádzku na svojom prvom zasadnutí po kongrese základný plán práce obsahujúci určitý počet postupov zameraných na realizáciu stratégií. Tento základný plán pozostávajúci z obmedzeného počtu úloh na aktuálne témy, ktoré sú v spoločnom záujme, je každoročne upravovaný s ohľadom na nové skutočnosti a priority.

Na zabezpečenie účinného prepojenia medzi prácami oboch orgánov Správna rada môže určiť zástupcov, ktorí sa budú zúčastňovať na zasadnutiach Rady pre poštovú prevádzku v úlohe pozorovateľov.

Plenárnych zasadnutí a zasadnutí komisií Rady pre poštovú prevádzku sa môžu zúčastňovať na základe ich žiadosti a bez práva hlasovať nasledujúci pozorovatelia:

Rada pre poštovú prevádzku môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní.

Členovia Rady pre poštovú prevádzku sa aktívne zúčastňujú na jej činnostiach. Pozorovatelia môžu byť na základe ich požiadania oprávnení spolupracovať na vykonávaných štúdiách, zachovávajúc podmienky, ktoré môže Rada vytvoriť na zabezpečenie výkonnosti a účinnosti svojej práce. Tiež ich možno požiadať, aby predsedali pracovným skupinám a projektovým skupinám, ak ich na to oprávňujú vedomosti alebo skúsenosti. Účasť pozorovateľov sa uskutočňuje bez dodatočných výdavkov Únie.

Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostávať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takého obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné.

Predseda Konzultačného výboru zastupuje tento výbor na zasadnutiach Rady pre poštovú prevádzku, ak sú na programe rokovania otázky, ktoré zaujímajú Konzultačný výbor.

Rada pre poštovú prevádzku môže pozývať na svoje zasadnutia bez práva hlasovať:

Informácia o činnostiach Rady pre poštovú prevádzku

Po každom zasadnutí Rada pre poštovú prevádzku informuje členské krajiny, ich určené poštové podniky, užšie únie a členov Konzultačného výboru o svojich činnostiach, zasielajúc im najmä súhrnnú správu, ako aj svoje rezolúcie a rozhodnutia.

Rada pre poštovú prevádzku vyhotovuje pre Správnu radu výročnú správu o svojej činnosti.

Rada pre poštovú prevádzku vyhotovuje pre kongres komplexnú správu o svojej činnosti a zasiela ju členským krajinám Únie, ich určeným poštovým podnikom a členom Konzultačného výboru aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu.

Zloženie, pôsobnosť a zasadnutia Konzultačného výboru

Cieľom Konzultačného výboru je zastupovať záujmy poštového odvetvia v širšom zmysle a slúžiť ako rámec na účinný dialóg medzi zainteresovanými stranami. Pozostáva z mimovládnych organizácií, ktoré zastupujú zákazníkov, dodávateľov distribučných služieb, organizácie zamestnancov, dodávateľov tovarov a služieb, ktorí pôsobia v odvetví poštových služieb a podobných organizácií zoskupujúcich podnikateľov, ako aj podniky, ktoré si želajú prispieť k uskutočneniu poslania a cieľov Únie. Ak ide o registrované organizácie, musia byť registrované v niektorej z členských krajín Únie. Správna rada a Rada pre poštovú prevádzku určia svojich príslušných členov, ktorí budú členmi Konzultačného výboru. Okrem členov určených Správnou radou a Radou pre poštovú prevádzku je členstvo v Konzultačnom výbore podmienené na začiatku procesom predloženia žiadosti a jej schválenia. Tento proces určuje Správna rada a uskutočňuje sa v súlade s článkom 102 ods. 6.31.

Každý člen Konzultačného výboru si určí vlastného zástupcu.

Výdavky spojené s pôsobením Konzultačného výboru sú rozdelené medzi Úniu a členov výboru, a to podľa podmienok, ktoré určuje Správna rada.

Členovia Konzultačného výboru nedostávajú žiadny plat ani odmenu.

Zloženie členov Konzultačného výboru sa mení po každom kongrese, a to podľa rámca, ktorý určuje Správna rada. Predseda Správnej rady predsedá zakladajúcemu zasadnutiu Konzultačného výboru, v priebehu ktorého sa koná voľba predsedu tohto výboru.

Berúc do úvahy všeobecné zásady Únie, Konzultačný výbor si určuje vlastnú vnútornú organizáciu a zostavuje svoj vlastný rokovací poriadok, a to s výhradou schválenia Správnou radou, po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku.

Konzultačný výbor zasadá dvakrát ročne. V zásade sa zasadnutia konajú v sídle Únie počas zasadnutí Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku. Dátum a miesto konania každého zasadnutia určuje predseda Konzultačného výboru po dohode s predsedami Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku a s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu.

Konzultačný výbor si stanovuje vlastný program v rámci zoznamu nasledujúcich pôsobností:

Predseda Správnej rady a predseda Rady pre poštovú prevádzku zastupujú tieto orgány na zasadnutiach Konzultačného výboru, keď sú na programe týchto zasadnutí otázky zaujímajúce tieto orgány.

Konzultačný výbor môže na zabezpečenie účinného spojenia s orgánmi Únie určiť zástupcov, aby sa zúčastňovali na zasadnutiach kongresu, Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku, ako aj ich príslušných komisií ako pozorovatelia bez práva hlasovať.

Na základe žiadosti môžu byť členovia Konzultačného výboru prítomní na plenárnych zasadnutiach a zasadnutiach komisií Správnej rady a Rady pre poštovú prevádzku, a to v súlade s článkami 102 ods. 16 a 104 ods. 12. Môžu sa tiež zúčastňovať prác projektových skupín a pracovných skupín, a to podľa ustanovení článkov 102 ods. 18 a 104 ods. 14. Členovia Konzultačného výboru sa môžu zúčastňovať kongresu ako pozorovatelia bez práva hlasovať.

Na zasadnutiach Konzultačného výboru sa môžu zúčastňovať bez práva hlasovať nasledujúci pozorovatelia:

Konzultačný výbor môže z technických dôvodov obmedziť počet účastníkov pripadajúcich na jedného pozorovateľa. Rovnako môže obmedziť ich právo na udelenie slova počas rokovaní.

Za výnimočných okolností môžu byť pozorovatelia vylúčení zo zasadnutia alebo z jeho časti. Rovnako môže byť obmedzené ich právo dostávať niektoré dokumenty, ak si to vyžaduje dôvernosť predmetu zasadnutia alebo dokumentu; rozhodnutie týkajúce sa takéhoto obmedzenia môže prijať každý príslušný orgán alebo jeho predseda, a to podľa prípadu; jednotlivé prípady sa oznamujú Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku, ak ide o otázky predstavujúce osobitný záujem tohto orgánu. Správna rada môže následne, ak to považuje za potrebné, opätovne preskúmať obmedzenia, a to po konzultácii s Radou pre poštovú prevádzku, ak je to vhodné.

Medzinárodný úrad, za ktorý zodpovedá generálny riaditeľ, je sekretariátom Konzultačného výboru.

Informácia o činnostiach Konzultačného výboru

Konzultačný výbor informuje po každom zasadnutí Správnu radu a Radu pre poštovú prevádzku o svojich činnostiach tak, že predsedom týchto orgánov posiela okrem iného súhrnnú správu zo svojich zasadnutí, ako aj odporúčania a názory.

Konzultačný výbor vyhotovuje pre Správnu radu výročnú správu o činnosti a jeden jej výtlačok zasiela Rade pre poštovú prevádzku. Táto správa je zahrnutá do dokumentácie Správnej rady zasielanej podľa článku 103 členským krajinám Únie, ich určeným poštovým podnikom a užším úniám.

Konzultačný výbor vyhotovuje pre kongres správu o súhrne svojej činnosti a zasiela ju členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu.

Dokumentačné a rokovacie jazyky a jazyky služobnej korešpondencie

Na dokumentáciu Únie sa používajú jazyky – francúzsky, anglický, arabský a španielsky. Rovnako sa používajú aj jazyky – čínsky, nemecký, portugalský a ruský s podmienkou, že vyhotovenie dokumentácie v týchto jazykoch je obmedzené na najdôležitejšiu základnú dokumentáciu. Iné jazyky sa tiež používajú s podmienkou, že členské krajiny, ktoré o to požiadajú, hradia všetky náklady.

Členská krajina alebo členské krajiny, ktoré požiadali o iný než úradný jazyk, tvoria jazykovú skupinu.

Medzinárodný úrad vydáva dokumentáciu v úradnom jazyku a v jazykoch vytvorených jazykových skupín buď priamo, alebo prostredníctvom regionálnych úradov týchto jazykových skupín, a to v súlade s podmienkami dohodnutými s Medzinárodným úradom. Publikovanie v rôznych jazykoch sa vykonáva podľa rovnakého vzoru.

Dokumentácia, ktorú vydáva priamo Medzinárodný úrad, je podľa možností odosielaná súčasne v rôznych požadovaných jazykoch.

Korešpondencia medzi členskými krajinami alebo ich určenými poštovými podnikmi a Medzinárodným úradom a medzi Medzinárodným úradom a tretími stranami môže byť v každom jazyku, pre ktorý má Medzinárodný úrad prekladateľskú službu.

Náklady na preklad do akéhokoľvek jazyka vrátane tých, ktoré vyplývajú z uplatnenia odseku 5, hradí jazyková skupina, ktorá požaduje tento jazyk. Členské krajiny používajúce úradný jazyk hradia paušálny príspevok na preklad neoficiálnych dokumentov, ktorého výška na príspevkovú jednotku musí byť rovnaká ako u členských krajín používajúcich iný pracovný jazyk Medzinárodného úradu. Všetky ostatné náklady spojené s dodaním dokumentov hradí Únia. Horná hranica nákladov, ktoré hradí Únia za vydanie dokumentov v čínštine, nemčine, portugalčine a ruštine, sa stanoví rezolúciou kongresu.

Náklady, ktoré hradí jazyková skupina, sú rozdelené medzi členov tejto jazykovej skupiny úmerne k ich príspevku na výdavky Únie. Podľa iného kľúča môžu byť tieto náklady rozdelené medzi členov jazykovej skupiny za podmienky, že zúčastnené členské krajiny sa na tom dohodnú a úradne oznámia svoje rozhodnutie Medzinárodnému úradu prostredníctvom hovorcu skupiny.

Medzinárodný úrad vybaví každú zmenu výberu jazyka požadovaného členskou krajinou v lehote, ktorá nesmie prekročiť dva roky.

Pre rokovania na zasadnutiach orgánov Únie sú schválené jazyky - francúzsky, anglický, španielsky a ruský prostredníctvom prekladacieho systému - s elektronickým vybavením alebo bez neho - ktorého výber je ponechaný na posúdenie organizátorov zasadnutia, po konzultácii s generálnym riaditeľom Medzinárodného úradu a príslušnými členskými krajinami.

Na rokovaniach podľa odseku 9 sú povolené aj iné jazyky.

Delegácie, ktoré používajú iné jazyky, zabezpečujú simultánny preklad do jedného z jazykov uvedených v odseku 9 buď systémom, ktorý je uvedený v tom istom odseku, ak je v ňom možné vykonať potrebné zmeny technického charakteru, alebo prostredníctvom osobitných prekladateľov.

Náklady na prekladateľské služby sú rozdelené medzi členské krajiny, ktoré používajú rovnaký jazyk, úmerne k ich príspevku na výdavky Únie. Avšak náklady na umiestnenie a údržbu technického zariadenia hradí Únia.

Členské krajiny a/alebo ich určené poštové podniky sa môžu dohodnúť na jazyku, ktorý budú používať pre služobnú korešpondenciu v ich vzájomných stykoch. Ak taká dohoda nie je, používa sa francúzština.

Pôsobnosť generálneho riaditeľa

Generálny riaditeľ organizuje, spravuje a riadi Medzinárodný úrad, ktorého je právoplatným predstaviteľom. Je oprávnený zaraďovať pracovné miesta do hodností G 1 až D 2, menovať a povyšovať pracovníkov do týchto hodností. Pri menovaní do hodností P 1 až D 2 musí brať do úvahy odbornú spôsobilosť kandidátov odporúčaných členskými krajinami, ktorých sú štátnymi príslušníkmi alebo v ktorých vykonávajú svoju odbornú činnosť, berúc do úvahy spravodlivé kontinentálne zemepisné rozdelenie a jazyky. Na miesta s hodnosťou D 2 sa podľa možnosti počíta s kandidátmi z rôznych regiónov, odlišných od tých, z ktorých pochádzajú generálny riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa, pričom sa hlavný dôraz kladie na výkonnosť Medzinárodného úradu. V prípade pracovných miest, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornosť, sa generálny riaditeľ môže obrátiť aj mimo uvedeného rámca. Pri menovaní nového zamestnanca berie do úvahy zásadu, že osoby, ktoré zastávajú pracovné miesta zaradené do hodností D 2, D 1 a P 5, musia byť príslušníkmi rôznych členských krajín Únie. Túto zásadu nemusí dodržiavať pri povyšovaní pracovníka Medzinárodného úradu do hodností D 2, D 1 a P 5. Okrem toho, po dosiahnutí úspechu v procese získavania kandidátov, nasledujú požiadavky týkajúce sa spravodlivého zemepisného rozdelenia a jazykov. Generálny riaditeľ informuje raz do roka Správnu radu o menovaní a povýšení do hodností P 4 až D 2.

Generálny riaditeľ má nasledujúcu pôsobnosť:

Sekretariát orgánov Únie (Ústava čl.14, 15, 17 a 18)

Sekretariát orgánov Únie zabezpečuje Medzinárodný úrad, za ktorý zodpovedá generálny riaditeľ. Sekretariát zasiela všetky dokumenty, ktoré boli publikované pri príležitosti každého zasadnutia členským krajinám, ktoré sú členmi orgánu a ich určeným poštovým podnikom, členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, ktoré spolupracujú na vykonávaných štúdiách bez toho, aby boli členmi orgánu, užším úniám, ako aj iným členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, ktoré o to požiadajú.

Informácie. Oznamy. Žiadosti o výklad a zmenu Aktov. Prieskumy. Postup vyrovnávania účtov (Ústava čl. 20, Generálny poriadok čl. 124, 125 a 126)

Medzinárodný úrad je vždy k dispozícii Správnej rade, Rade pre poštovú prevádzku, členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, aby im poskytoval všetky potrebné informácie o otázkach, ktoré sa týkajú služby.

Medzinárodný úrad je poverený najmä zhromažďovať, usporadúvať, publikovať a rozposielať informácie každého druhu, ktoré sa týkajú medzinárodnej poštovej služby; na požiadanie zúčastnených strán vyjadrovať názor na sporné otázky; vybavovať žiadosti o výklad a zmenu Aktov Únie a vo všeobecnosti vykonávať štúdie a redakčné alebo dokumentačné práce, ktoré mu prideľujú Akty, alebo o ktoré by bol požiadaný v záujme Únie.

Medzinárodný úrad vykonáva aj prieskumy, o ktoré požiadajú členské krajiny a ich určené poštové podniky na účely poznania názoru iných členských krajín a ich určených poštových podnikov na stanovenú otázku. Výsledok prieskumu nemá charakter hlasovania a formálne nezaväzuje.

Z titulu zúčtovacieho úradu môže zasiahnuť do vyrovnávania účtov každého druhu, ktoré sa týkajú poštovej služby.

Tlačivá dodávané Medzinárodným úradom (Ústava čl. 20)

Medzinárodný úrad je poverený, aby dával vyhotovovať medzinárodné odpovedky a zásoboval nimi za výrobnú cenu členské krajiny alebo ich určené poštové podniky, ktoré o ne požiadajú.

Akty užších únií a osobitné dohody (Ústava čl. 8)

Medzinárodnému úradu musia byť zaslané dva výtlačky aktov užších únií a osobitných dohôd, uzatvorených na základe článku 8 Ústavy, a to prostredníctvom úradov týchto únií alebo aspoň jednou zo zmluvných strán.

Medzinárodný úrad dozerá na to, aby akty užších únií a osobitné dohody nestanovovali podmienky menej výhodné pre verejnosť než tie, ktoré sú stanovené v Aktoch Únie a informuje členské krajiny a ich určené poštové podniky o existencii týchto únií a vyššie uvedených dohôd. Medzinárodný úrad upozorňuje Správnu radu na každú nepravidelnosť, ktorá bola zistená na základe tohto ustanovenia.

Dvojročná správa o činnostiach Únie (Ústava čl. 20, Generálny poriadok čl. 102 ods. 6.17)

Medzinárodný úrad vypracúva dvojročnú správu o činnostiach Únie, ktorá je po schválení Správnou radou zasielaná členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom, užším úniám a Organizácii Spojených národov.

Postup pri predkladaní návrhov kongresu (Ústava čl. 29)

S výhradou výnimiek podľa odsekov 2 a 5 platí pre predkladanie návrhov každého druhu, ktoré majú byť predložené kongresu prostredníctvom členských krajín, nasledujúci postup:

Návrhy, ktoré sa týkajú Ústavy alebo Generálneho poriadku, musí Medzinárodný úrad dostať aspoň šesť mesiacov pred otvorením kongresu; tie, ktoré dostane po tomto dátume, ale pred otvorením kongresu, môžu byť zohľadnené len v tom prípade, ak o tom rozhodne kongres dvojtretinovou väčšinou krajín zastúpených na kongrese a ak sú dodržané podmienky uvedené v odseku 1.

Každý návrh môže mať v zásade len jeden cieľ a môže obsahovať len zmeny, ktoré sú zdôvodniteľné týmto cieľom. Rovnako každý návrh, ktorý môže Únii spôsobiť značné náklady, musí byť doplnený o finančný vplyv, ktorý pripraví členská krajina, ktorá je jeho autorom, a to po konzultácii s Medzinárodným úradom, aby sa určili finančné zdroje potrebné na jeho uskutočnenie.

Návrhy redakčného charakteru označia členské krajiny, ktoré ich predkladajú, v záhlaví poznámkou „Návrh redakčného charakteru“ a Medzinárodný úrad ich publikuje pod číslom, za ktorým nasleduje písmeno R. Návrhy, ktoré nemajú takúto poznámku, ale podľa názoru Medzinárodného úradu sa týkajú len textovej úpravy, sa publikujú s príslušnou poznámkou; Medzinárodný úrad vyhotovuje zoznam týchto návrhov určených kongresu.

Postup, ktorý je uvedený v odsekoch 1 a 4, sa nevzťahuje ani na návrhy, ktoré sa týkajú Rokovacieho poriadku kongresov, ani na pozmeňovacie návrhy k už podaným návrhom.

Postup pri predkladaní návrhov Rade pre poštovú prevádzku týkajúcich sa vypracovania nových vykonávacích poriadkov podľa rozhodnutí prijatých kongresom

Vykonávacie poriadky Svetového poštového dohovoru a Dohody o poštových platobných službách stanovuje Rada pre poštovú prevádzku podľa rozhodnutí kongresu.

Návrhy, ktoré majú dôsledky na pozmeňujúce návrhy k Dohovoru alebo Dohode o poštových platobných službách, musia byť predložené Medzinárodnému úradu v rovnakom čase ako návrhy na kongres, ktorých sa týkajú. Môže ich predkladať jedna členská krajina bez podpory iných členských krajín. Tieto návrhy musia byť zaslané všetkým členským krajinám najneskôr jeden mesiac pred kongresom.

Ostatné návrhy týkajúce sa vykonávacích poriadkov, ktoré majú byť preskúmané Radou pre poštovú prevádzku vzhľadom na vypracovanie nových vykonávacích poriadkov do šiestich mesiacov po kongrese, musia byť predložené Medzinárodnému úradu aspoň dva mesiace pred kongresom.

Návrhy, ktoré sa týkajú zmien vo vykonávacích poriadkoch z dôvodu rozhodnutí kongresu, ktoré predkladajú členské krajiny, musí Medzinárodný úrad dostať najneskôr dva mesiace pred otvorením Rady pre poštovú prevádzku. Tieto návrhy musia byť zaslané všetkým členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom najneskôr jeden mesiac pred otvorením Rady pre poštovú prevádzku.

Postup pri predkladaní návrhov medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 116)

Každý návrh, ktorý sa týka Dohovoru alebo Dohody a je predložený nejakou členskou krajinou medzi dvoma kongresmi, musí byť podporený aspoň dvoma inými členskými krajinami, aby mohol byť braný do úvahy. Ak Medzinárodný úrad nedostane súčasne potrebné podporné vyhlásenia, tieto návrhy zostávajú bezpredmetné.

Tieto návrhy sa zasielajú ostatným členským krajinám prostredníctvom Medzinárodného úradu.

Návrhy, ktoré sa týkajú vykonávacích poriadkov, nepotrebujú podporu, ale Rada pre poštovú prevádzku o nich rokuje len vtedy, ak schváli ich naliehavú potrebu.

Preskúmanie návrhov medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 116 a 124)

Každý návrh, ktorý sa týka Dohovoru, Dohôd a ich záverečných protokolov, prechádza nasledujúcim postupom: ak zaslala členská krajina návrh Medzinárodnému úradu, ten ho zasiela všetkým členským krajinám na preskúmanie. Tieto majú k dispozícii lehotu dvoch mesiacov, aby preskúmali návrh a zaslali Medzinárodnému úradu svoje prípadné pripomienky. Pozmeňujúce návrhy sa neprijímajú. Na konci lehoty dvoch mesiacov zašle Medzinárodný úrad členským krajinám všetky pripomienky, ktoré dostal, a vyzve každú členskú krajinu, aby hlasovala za návrh alebo proti návrhu. Členské krajiny, ktoré neodoslali svoj hlas v lehote dvoch mesiacov, sa považujú za krajiny, ktoré sa zdržali hlasovania. Uvedené lehoty sa počítajú od dátumu obežníkov Medzinárodného úradu.

Návrhy zmien vykonávacích poriadkov rieši Rada pre poštovú prevádzku.

Ak sa návrh týka Dohody alebo jej záverečného protokolu, môžu sa na činnostiach uvedených v odseku 1 podieľať len tie členské krajiny, ktoré sú stranami tejto Dohody.

Úradné oznamovanie rozhodnutí prijatých medzi dvoma kongresmi (Ústava čl. 29, Generálny poriadok čl. 124 a 125)

Vykonané zmeny Dohovoru, Dohôd a záverečných protokolov k týmto aktom úradne oznamuje vládam členských krajín generálny riaditeľ Medzinárodného úradu.

Zmeny vykonané Radou pre poštovú prevádzku vo vykonávacích poriadkoch a v ich záverečných protokoloch úradne oznamuje členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom Medzinárodný úrad. Takisto sa postupuje aj pri výkladoch podľa článku 35 ods. 3.2 Dohovoru a v príslušných ustanoveniach Dohôd.

Stanovenie výdavkov Únie a ich úhrada (Ústava čl. 21)

S výhradou odsekov 2 až 6 ročné výdavky, ktoré sa vzťahujú na činnosti orgánov Únie, nesmú prekročiť v roku 2009 a v ďalších rokoch tieto sumy: 37 000 000 švajčiarskych frankov na roky 2009 a 2010, 37 235 000 švajčiarskych frankov na roky 2011 a 2012. Základný limit na rok 2012 sa môže aplikovať aj na nasledujúce roky, a to v prípade, že kongres stanovený na rok 2012 sa odloží.

Výdavky, ktoré sa týkajú zasadnutia budúceho kongresu (cestovné náhrady sekretariátu, náklady na dopravu, náklady na technické zariadenie na simultánny preklad, náklady na vyhotovenie dokumentov počas kongresu atď.), nesmú prekročiť limit 2 900 000 švajčiarskych frankov.

Správna rada je oprávnená prekročiť limity stanovené v odsekoch 1 a 2, aby mohli byť brané do úvahy zvýšenia platových stupníc, dôchodkových príspevkov alebo náhrad vrátane funkčných príplatkov povolených Spojenými národmi pre ich zamestnancov v Ženeve.

Správna rada je tiež oprávnená každoročne upravovať podľa švajčiarskeho indexu spotrebných cien sumu iných výdavkov, ktoré sa netýkajú personálu.

Na rozdiel od odseku 1 Správna rada alebo v mimoriadne naliehavom prípade generálny riaditeľ môže povoliť prekročenie stanovených limitov na účely vykonania dôležitých nepredvídaných opráv budovy Medzinárodného úradu, ale tak, aby suma prekročenia neprevýšila 125 000 švajčiarskych frankov ročne.

Ak sa sumy, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 a 2, ukážu nedostatočné na to, aby zabezpečili plynulú činnosť Únie, možno tieto limity prekročiť len so súhlasom väčšiny členských krajín Únie. Každá konzultácia musí obsahovať úplný výklad skutočností, ktorý potvrdzuje takúto žiadosť.

Krajiny, ktoré sa stanú členmi Únie alebo ktoré sú prijaté za členov Únie, ako aj krajiny, ktoré vystúpia z Únie, musia zaplatiť svoj príspevok za celý rok, v priebehu ktorého nadobudlo účinnosť ich prijatie alebo vystúpenie z Únie.

Členské krajiny platia svoj príspevkový podiel na ročné výdavky Únie vopred, a to na základe rozpočtu stanoveného Správnou radou. Tieto príspevkové podiely musia byť zaplatené najneskôr v prvý deň finančného obdobia, na ktoré sa vzťahuje rozpočet. Po uplynutí tohto termínu sú tieto dlžné sumy úročené v prospech Únie, a to šiestimi percentami ročne počnúc od štvrtého mesiaca.

Ak nedoplatky povinných príspevkov, okrem úrokov dlžných Únii zo strany členskej krajiny, sú rovné alebo vyššie než suma príspevku členskej krajiny za dve predchádzajúce finančné obdobia, môže táto krajina neodvolateľne postúpiť Únii všetky alebo len časť svojich pohľadávok voči iným krajinám, a to podľa podmienok určených Správnou radou. Podmienky postúpenia pohľadávok sa definujú podľa dohody medzi členskou krajinou a jej dlžníkmi/veriteľmi a Úniou.

Členské krajiny, ktoré nemôžu z právnych alebo iných dôvodov uskutočniť takéto postúpenie, sú zaviazané dohodnúť si plán splácania svojich nedoplatkov.

Vyrovnanie nedoplatkov povinných príspevkov dlžných Únii nebude môcť presahovať obdobie desiatich rokov, okrem výnimočných situácií.

Za výnimočných okolností Správna rada môže oslobodiť členskú krajinu od dlžných úrokov celkom alebo od ich časti, ak krajina zaplatila celú základnú hodnotu svojich nedoplatkov.

Členská krajina môže byť tiež v rámci plánu splácania nedoplatkov schváleného Správnou radou oslobodená od všetkých nakumulovaných alebo bežných úrokov alebo od ich časti; oslobodenie je však podmienené úplným a presným dodržaním plánu splácania v termíne dohodnutom maximálne na desať rokov.

Rezervný fond, ktorého výška je stanovená Správnou radou, bol vytvorený s cieľom vykryť finančné ťažkosti Únie. Tento fond sa v prvom rade tvorí z prebytkov rozpočtu. Môže slúžiť aj na vytváranie rovnováhy rozpočtu alebo na znižovanie výšky príspevkov členských krajín.

Ak ide o dočasné finančné ťažkosti, vláda Švajčiarskej konfederácie poskytuje krátkodobo potrebné zálohy za podmienok, ktoré treba stanovovať spoločnou dohodou. Táto vláda bezplatne dohliada na vedenie finančných účtov, ako aj na účtovníctvo Medzinárodného úradu v limitoch stanovených kongresom.

Ustanovenia uvedené v odsekoch 9 až 13 sa uplatňujú analogicky ako výdavky za preklady fakturované Medzinárodným úradom členským krajinám, ktoré sú začlenené do jazykových skupín.

Príspevkové triedy (Ústava čl. 21, Generálny poriadok čl. 115 a 128)

Členské krajiny prispievajú na krytie výdavkov Únie podľa príspevkovej triedy, do ktorej sú zaradené. Príspevkové triedy sú nasledujúce:

Okrem príspevkových tried uvedených v odseku 1 každá členská krajina si môže zvoliť platiť počet príspevkových jednotiek vyšší než je príspevková trieda, do ktorej je zaradená počas obdobia minimálne sa rovnajúcemu obdobiu medzi dvoma kongresmi. Táto zmena sa oznamuje najneskôr počas kongresu. Na konci obdobia medzi dvoma kongresmi sa členská krajina automaticky vráti k svojmu pôvodnému počtu príspevkových jednotiek, a to ak sa nerozhodne pokračovať v platení vyššieho počtu príspevkových jednotiek. Platenie doplnkových príspevkov sa zvyšuje tak ako výdavky.

Členské krajiny sú pri ich prijatí alebo vstúpení do Únie zaradené podľa postupu uvedeného v článku 21 ods. 4 Ústavy do jednej z vyššie uvedených príspevkových tried.

Členské krajiny sa môžu neskôr zaradiť do nižšej príspevkovej triedy s podmienkou, že žiadosť o zmenu bola zaslaná Medzinárodnému úradu aspoň dva mesiace pred otvorením kongresu. Kongres poskytuje na tieto žiadosti o zmenu príspevkovej triedy svoj nezáväzný názor. Členská krajina nie je viazaná názorom kongresu. Konečné rozhodnutie členskej krajiny musí byť zaslané sekretariátu Medzinárodného úradu pred koncom kongresu. Táto žiadosť o zmenu, ktorá sa predkladá kongresu, nadobúda účinnosť dátumom vstupu do platnosti finančných nariadení, ktoré schválil kongres. Členské krajiny, ktoré neoznámili svoje želanie zmeniť príspevkovú triedu v predpísanom termíne, zostávajú v triede, do ktorej patrili predtým.

Členské krajiny nemôžu žiadať zníženie o viac než jednu triedu naraz.

Za výnimočných okolností, ako sú prírodné katastrofy, ktoré si vyžadujú programy medzinárodnej pomoci, môže Správna rada na žiadosť členskej krajiny povoliť dočasné zníženie príspevkovej triedy o jednu triedu jedenkrát medzi dvoma kongresmi, ak krajina preukáže, že už nemôže uhrádzať príspevok podľa triedy, ktorá bola vybraná pôvodne. Členské krajiny, ktoré nepatria do kategórie najmenej rozvinutých a ktoré už sú zaradené do triedy s jednou jednotkou, môže Správna rada za rovnakých okolností dočasne preradiť do triedy s polovicou jednotky.

Dočasné zníženie príspevkovej triedy podľa odseku 6 môže byť povolené Správnou radou maximálne na obdobie dvoch rokov alebo až do budúceho kongresu, ak sa koná pred uplynutím uvedeného obdobia. Po skončení tohto obdobia sa príslušná krajina automaticky vráti do pôvodnej príspevkovej triedy.

Na rozdiel od odsekov 4 a 5 preradenie do vyššej triedy nie je obmedzené.

Platby za dodávky z Medzinárodného úradu (Generálny poriadok čl. 118)

Platby za dodávky z Medzinárodného úradu členským krajinám a ich určeným poštovým podnikom musia byť uhradené v čo najkratšom termíne a najneskôr do šiestich mesiacov, počnúc od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom Medzinárodný úrad zaslal faktúru. Po uplynutí tohto termínu sú dlžné sumy úročené v prospech Únie ročne piatimi percentami odo dňa uplynutia uvedenej lehoty.

Postup pri rozhodcovskom konaní (Ústava čl. 32)

V prípade sporu, ktorý treba urovnať rozhodcovským konaním, si každá z členských krajín, ktoré sú účastníkmi sporu, vyberie členskú krajinu, ktorá nie je priamo zúčastnená na spore. Ak tvorí spoločný prípad viacero členských krajín, sú v zmysle tohto ustanovenia považované len za jednu krajinu.

V prípade, že jedna z členských krajín, ktoré sú účastníkmi sporu, neprijme návrh rozhodcovského konania v šesťmesačnej lehote, počnúc od dátumu jeho zaslania, Medzinárodný úrad, ak je o to požiadaný, vyzve túto, aby určila rozhodcu alebo ho z moci úradnej určí on sám.

Sporné strany sa môžu dohodnúť na určení jedného rozhodcu, ktorým môže byť Medzinárodný úrad.

Rozhodnutie rozhodcov sa prijíma väčšinou hlasov.

Pri rovnosti hlasov, aby sa o spore rozhodlo, vyberú rozhodcovia ďalšiu členskú krajinu, ktorá nie je zúčastnená na spore. Ak nie je dosiahnutý súhlas vo výbere, určí túto členskú krajinu Medzinárodný úrad spomedzi členských krajín, ktoré neboli navrhované rozhodcami.

Ak ide o spor, ktorý sa týka niektorej z Dohôd, môžu byť za rozhodcov určené len tie členské krajiny, ktoré sú stranami tejto Dohody.

V prípade sporu, ktorý treba rozhodnúť rozhodcovským konaním medzi určenými poštovými podnikmi, príslušné poštové podniky sa obrátia na svoju členskú krajinu, aby konala podľa postupu uvedeného v odsekoch 1 až 6.

Zmena, nadobudnutie účinnosti a platnosť Generálneho poriadku.

Zmeny prijaté na kongrese sú predmetom dodatkového protokolu a nadobudnú platnosť v rovnakom čase ako Akty obnovené počas toho istého kongresu, ak tento kongres nerozhodol inak.

Tento Generálny poriadok nadobudne účinnosť 1. januára 2006 a zostane v platnosti na dobu neurčitú.

Členské krajiny, ktoré nepodpísali tento protokol, môžu k nemu kedykoľvek pristúpiť. Príslušné nástroje pristúpenia musia byť predložené generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu. Tento ho úradne oznámi vládam členských krajín.

Tento dodatkový protokol nadobudne účinnosť 1. januára 2010 a platí na dobu neurčitú.

Tento rokovací poriadok (ďalej len „poriadok“) sa vydáva na základe Aktov Únie a je im podriadený. V prípade odlišnosti medzi niektorým z jeho ustanovení a niektorým z ustanovení Aktov je rozhodujúce ustanovenie Aktov.

Pod pojmom „delegácia“ sa rozumie osoba alebo skupina osôb určených členskou krajinou na účasť na kongrese. Delegácia sa skladá z vedúceho delegácie, prípadne jeho zástupcu, z jedného delegáta alebo niekoľkých delegátov a prípadne z jedného sprevádzajúceho úradníka alebo niekoľkých sprevádzajúcich úradníkov (vrátane expertov, sekretárov atď.).

Vedúci delegácií, ich zástupcovia, ako aj delegáti sú zástupcami členských krajín podľa článku 14 ods. 2 Ústavy, ak disponujú plnou mocou zodpovedajúcou podmienkam stanoveným v článku 3 tohto poriadku.

Sprevádzajúci úradníci sa môžu zúčastniť zasadnutí a majú právo zúčastniť sa rokovaní, ale v zásade nemajú právo hlasovať. Môžu však byť vedúcim svojej delegácie splnomocnení, aby hlasovali v mene svojej krajiny na zasadnutiach komisií. Takéto splnomocnenia musia byť odovzdané písomne pred začiatkom zasadnutia predsedovi príslušnej komisie.

Plná moc delegátov musí byť podpísaná hlavou štátu alebo predsedom vlády alebo ministrom zahraničných vecí príslušnej krajiny. Musí byť spísaná v správnej a náležitej forme. Plná moc delegátov splnomocnených na podpis Aktov (splnomocnenci) musí mať vyznačený rozsah platnosti tohto podpisu (podpis s výhradou ratifikácie alebo schválenia, podpis „ad referendum“, definitívny podpis). Ak toto upresnenie chýba, je podpis považovaný za podliehajúci ratifikácii alebo schváleniu. Plná moc oprávňujúca na podpis Aktov zahŕňa bez výslovného vyjadrenia aj právo rokovať a hlasovať. Delegáti, ktorým príslušné orgány udelili plnú moc bez upresnenia ich rozsahu platnosti, sú oprávnení rokovať, hlasovať a podpísať Akty, ak z textu plnej moci výslovne nevyplýva opak.

Plná moc musí byť odovzdaná hneď po otvorení kongresu orgánu, ktorý je na to určený.

Delegáti, ktorí nedisponujú plnou mocou alebo ju nepredložia, sa môžu, ak boli svojou vládou ohlásení pozývajúcej vláde, zúčastniť na rokovaniach a hlasovať od okamihu, keď sa začnú podieľať na prácach kongresu. To isté platí pre delegátov, ktorých plná moc nebola uznaná pre niektoré odchýlky. Títo delegáti už nebudú mať právo hlasovať od okamihu, keď kongres schváli poslednú správu komisie pre overovanie plnej moci, v ktorej bude uvedené, že ich plná moc chýba alebo sú v nej odchýlky, a to až do doby, keď bude vykonaná náprava. Posledná správa komisie musí byť schválená kongresom pred voľbami, s výnimkou voľby predsedu kongresu, a pred schválením návrhov Aktov.

Plná moc členskej krajiny, ktorá je zastúpená na kongrese delegáciou inej členskej krajiny (splnomocnenie), musí mať rovnakú formu ako plná moc uvedená v odseku 1.

Plná moc a splnomocnenie zasielané telegraficky sa neprijímajú. Uznávajú sa však telegramy odpovedajúce na žiadosť o informáciu vo veci plnej moci.

Delegácia, ktorá sa po predložení svojej plnej moci nemôže zúčastniť na jednom rokovaní alebo viacerých rokovaniach, môže poveriť svojím zastupovaním delegáciu inej členskej krajiny pod podmienkou, že to písomne ohlási predsedovi príslušného zasadnutia. Jedna delegácia však môže zastupovať okrem svojej členskej krajiny iba jednu ďalšiu členskú krajinu.

Delegáti členských krajín, ktoré nie sú stranami niektorej Dohody, sa môžu bez práva hlasovať zúčastniť rokovaní kongresu týkajúcich sa tejto Dohody.

Na zasadnutiach kongresu a komisií sú delegácie zoradené podľa francúzskeho abecedného poriadku názvov prítomných členských krajín.

Predseda Správnej rady určí v náležitej dobe žrebom meno krajiny, ktorá zaujme pri zasadnutiach kongresu a komisií miesto na čele pléna oproti predsedníckemu stolu.

Zástupcovia Organizácie Spojených národov sú pozývaní, aby sa zúčastňovali rokovaní kongresu ako pozorovatelia.

Užšie únie sú prijaté na zasadnutia kongresu a jeho komisií ako pozorovatelia.

Liga arabských štátov a Africká únia (AÚ) sú prijaté na zasadnutia kongresu a jeho komisií ako pozorovatelia.

Členovia Konzultačného výboru sú prijatí na zasadnutia kongresu a jeho komisií ako pozorovatelia.

Pozorovatelia uvedení v odsekoch 1 až 4 nemajú právo hlasovať, ale môže im byť s povolením predsedajúceho udelené slovo.

Za výnimočných okolností môže byť právo pozorovateľov uvedených v odseku 4 zúčastňovať sa na niektorých zasadnutiach alebo častiach zasadnutí obmedzené, ak si to vyžaduje dôvernosť riešenej veci. Musia o tom však byť čo najrýchlejšie informovaní. Rozhodnutie, ktoré sa týka takéhoto obmedzenia, môže byť vykonané každým príslušným orgánom alebo jeho predsedom, a to podľa prípadu. Tieto rozhodnutia posudzuje Úrad kongresu, ktorý je oprávnený ich potvrdiť, alebo ich zamietnuť hlasovaním jednoduchou väčšinou.

Zástupcov špecializovaných inštitúcií Organizácie Spojených národov a medzivládnych organizácií, ktorí sa majú zúčastniť odborných zasadnutí kongresu a komisií, ak sa rokuje o otázkach zaujímajúcich tieto organizácie, určuje Správna rada.

Na osobitné zasadnutia kongresu a komisií sú prijatí zástupcovia každého medzinárodného orgánu a každého združenia alebo podniku, alebo každá kvalifikovaná osoba, ktorých riadne určí Správna rada.

Hostia uvedení v odseku 1 a 2 nemajú právo hlasovať, ale môže im byť s povolením predsedajúceho udelené slovo.

Členská krajina, v ktorej bude zasadať kongres, navrhne po dohode s Medzinárodným úradom doyena kongresu. Správna rada pristúpi vo vhodnom čase k schváleniu tohto návrhu.

Počas otvorenia prvého plenárneho zasadnutia každého kongresu zastáva doyen funkciu predsedu kongresu, až kým kongres nezvolí svojho predsedu. Okrem toho vykonáva funkcie, ktorými ho poveruje tento poriadok.

Na svojom prvom plenárnom zasadnutí volí kongres na návrh doyena predsedu kongresu, potom schvaľuje na návrh Správnej rady tie členské krajiny, ktoré budú zabezpečovať funkcie podpredsedov kongresu, ako aj predsedov a podpredsedov komisií. Tieto funkcie sa prideľujú, ak je to možné, s prihliadnutím na spravodlivé zemepisné rozdelenie členských krajín.

Predsedovia otvárajú a ukončujú zasadnutia, ktorým predsedajú, vedú diskusie, udeľujú slovo rečníkom, dávajú hlasovať o návrhoch a uvádzajú väčšinu potrebnú na hlasovanie, vyhlasujú rozhodnutia a prípadne, s výhradou schválenia kongresom, podávajú výklad týchto rozhodnutí.

Predsedovia dohliadajú na dodržovanie tohto predpisu a zachovanie poriadku počas zasadnutí.

Každá delegácia sa môže odvolať na kongres alebo na komisiu proti rozhodnutiu predsedu kongresu alebo komisie na základe ustanovení poriadku alebo na základe jeho výkladu; rozhodnutie predsedu však zostáva v platnosti, ak nebolo zrušené väčšinou prítomných a hlasujúcich členov.

Ak nemôže členská krajina poverená predsedníctvom naďalej zabezpečovať túto funkciu, kongres alebo komisia určí jedného z podpredsedov, ktorý ju zastúpi.

Predsedníctvo je ústredný orgán poverený riadiť práce kongresu. Skladá sa z predsedu a podpredsedov kongresu, ako aj predsedov komisií. Schádza sa pravidelne, aby rokovalo o priebehu prác kongresu a jeho komisií a aby formulovalo odporúčania s cieľom tento priebeh podporiť. Pomáha predsedovi pri vypracovaní programu každého plenárneho zasadnutia a pri koordinácii prác komisií. Dáva odporúčania, ktoré sa vzťahujú na ukončenie kongresu.

Generálny tajomník kongresu a zástupca generálneho tajomníka, ktorí sú uvedení v článku 12 ods. 1, sa zúčastňujú na zasadnutiach predsedníctva.

Členské krajiny zastúpené na kongrese sú z moci práva členmi komisií poverených prerokovaním návrhov k Ústave, Generálnemu poriadku a k Dohovoru.

Členské krajiny zastúpené na kongrese, ktoré sú stranami jednej alebo viacerých fakultatívnych Dohôd, sú z moci práva členmi komisie alebo komisií poverených úpravou týchto Dohôd. Právo hlasovať je u členov tejto komisie alebo týchto komisií obmedzené na Dohodu alebo Dohody, ktorej alebo ktorých sú stranami.

Delegácie, ktoré nie sú členmi komisií prerokúvajúcich Dohôd, majú možnosť byť prítomné na rokovaniach týchto komisií a zúčastniť sa na rokovaniach bez práva hlasovať.

Kongres a každá komisia môžu vytvárať pracovné skupiny na skúmanie osobitných otázok.

Generálny riaditeľ a zástupca generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu vykonávajú vo vzájomnom ohľade funkcie generálneho tajomníka a zástupcu generálneho tajomníka kongresu.

Generálny tajomník a zástupca generálneho tajomníka sú prítomní na zasadnutiach kongresu a predsedníctva kongresu a na rokovaniach sa zúčastňujú bez práva hlasovať. Za rovnakých podmienok sa môžu zúčastniť na zasadnutiach komisií alebo poveriť svojím zastúpením niektorého vysokého úradníka Medzinárodného úradu.

Práce sekretariátu kongresu, Úradu kongresu a komisií zabezpečujú pracovníci Medzinárodného úradu v spolupráci s hostiteľskou členskou krajinou.

Vysokí úradníci Medzinárodného úradu vykonávajú funkcie tajomníkov kongresu, Úradu kongresu a komisií. Pomáhajú predsedovi počas rokovaní a zodpovedajú za vyhotovenie správ.

Tajomníkom kongresu a komisií pomáhajú zástupcovia tajomníkov.

S výhradou odseku 2 sa na rokovania prostredníctvom simultánneho alebo následného prekladu môžu používať francúzština, angličtina, španielčina a ruština.

Rokovanie redakčnej komisie prebieha vo francúzštine.

Na rokovania uvedené v odseku 1 sú povolené aj iné jazyky. V tomto ohľade má prednosť jazyk hostiteľskej krajiny. Delegácie, ktoré používajú iné jazyky, zabezpečia simultánny preklad do niektorého z jazykov uvedených v odseku 1 buď pomocou systému simultánneho prekladu, ak je možné vykonať technické úpravy, alebo osobitnými tlmočníkmi.

Náklady na inštaláciu a údržbu technického zariadenia znáša Únia.

Náklady na prekladateľskú službu sa rozdeľujú medzi členské krajiny používajúce ten istý jazyk v pomere k ich príspevku na výdavky Únie.

Dokumenty vypracované počas kongresu vrátane návrhov rozhodnutí predkladaných kongresu na schválenie publikuje sekretariát kongresu vo francúzštine.

Na tento účel musia byť dokumenty pochádzajúce od delegácií členských krajín predkladané vo francúzštine buď priamo, alebo prostredníctvom prekladateľských služieb pri sekretariáte kongresu.

Tieto služby, organizované na vlastné náklady jazykovými skupinami zriadenými podľa príslušných ustanovení Generálneho poriadku, môžu tiež prekladať dokumenty kongresu do svojich príslušných jazykov.

Všetky otázky predložené kongresu sú predmetom návrhov.

Všetky návrhy publikované Medzinárodným úradom pred otvorením kongresu sa považujú za predložené kongresu.

Dva mesiace pred otvorením kongresu nebude vzatý do úvahy žiaden návrh okrem tých, ktoré smerujú k pozmeneniu pôvodných návrhov.

Za pozmeňovací návrh sa považuje každý návrh na zmenu, ktorý bez toho, aby menil podstatu návrhu, obsahuje zrušenie, doplnenie časti pôvodného návrhu, alebo úpravu časti tohto návrhu. Žiaden návrh na zmenu nebude považovaný za pozmeňovací návrh, ak je nezlučiteľný so zmyslom alebo zámerom pôvodného návrhu. V sporných prípadoch rozhodne o tejto otázke kongres alebo komisia.

Pozmeňovacie návrhy predložené kongresu vo veci už podaných návrhov musia byť predložené sekretariátu písomne vo francúzštine predpoludním dňa, ktorý predchádza dňu ich prerokúvania tak, aby mohli byť v ten istý deň rozdané delegátom. Táto lehota neplatí pre pozmeňovacie návrhy vyplývajúce priamo z diskusií kongresu alebo komisií. V tomto poslednom prípade musí predkladateľ, ak je to požadované, predložiť svoj text písomne vo francúzštine alebo v prípade ťažkostí v inom rokovacom jazyku. Príslušný predseda návrh prečíta alebo ho dá prečítať.

Postup uvedený v odseku 5 platí aj pri predkladaní návrhov, ktorých cieľom nie je zmena textu Aktov (návrhy rezolúcií, odporúčaní, stanovísk atď.), ak tieto návrhy vyplynú z činnosti kongresu.

Každý návrh alebo pozmeňovací návrh musí obsahovať konečnú formu textu, ktorý má byť zaradený do Aktov Únie, samozrejme, s výhradou spresnenia redakčnou komisiou.

Návrhy redakčnej povahy (za ich číslom nasleduje písmeno R) sa prideľujú redakčnej komisii buď priamo, ak Medzinárodný úrad nemá žiadne pochybnosti o ich povahe (ich zoznam pre redakčnú komisiu zostavuje Medzinárodný úrad), alebo, ak má Medzinárodný úrad pochybnosti o ich povahe, potom, ako ostatné komisie potvrdili ich povahu ako čisto redakčnú (zoznam takýchto návrhov sa tiež zostavuje pre príslušné komisie). Ak sú však také návrhy viazané na iné návrhy s vecnými zmenami, ktoré majú byť riešené kongresom alebo inými komisiami, začne redakčná komisia s ich prerokúvaním až potom, ako sa kongres alebo ostatné komisie vyjadria k príslušným návrhom na vecné zmeny. Návrhy, ktorých číslo nie je doplnené písmenom R, ktoré však majú podľa názoru Medzinárodného úradu redakčnú povahu, sa odovzdávajú priamo komisiám, ktoré prerokúvajú príslušné návrhy na vecné zmeny. Tieto komisie na začiatku svojej práce rozhodnú, ktoré z týchto návrhov budú pridelené priamo redakčnej komisii. Medzinárodný úrad zostavuje zoznam týchto návrhov pre príslušné komisie.

Ak je k jednej otázke podaných niekoľko návrhov, rozhodne predseda o poradí ich prerokúvania; v zásade sa začína návrhom, ktorý sa najviac odchyľuje od základného textu a ktorý obsahuje najväčšiu zmenu vo vzťahu k doterajšiemu textu.

Ak môže byť návrh rozdelený na niekoľko častí, môže byť každá z nich so súhlasom predkladateľa návrhu alebo pléna prerokovaná a predložená na hlasovanie oddelene.

Každý návrh, ktorý jeho predkladateľ na kongrese alebo v komisii vzal späť, môže byť opätovne predložený delegáciou inej členskej krajiny. Rovnako ak predkladateľ pôvodného návrhu prijal pozmeňovací návrh, môže iná delegácia opätovne predložiť pôvodný nepozmenený návrh.

Každý pozmeňovací návrh, ktorý bol prijatý delegáciou, ktorá predložila pôvodný návrh, sa ihneď začlení do textu pôvodného návrhu. Ak predkladateľ pôvodného návrhu neprijme pozmeňovací návrh, predseda rozhodne, či sa má hlasovať najskôr o pozmeňovacom návrhu alebo o návrhu pôvodnom; vychádza sa zo znenia, ktoré sa najviac odchyľuje od zmyslu alebo cieľa základného textu a ktoré prináša najväčšiu zmenu vo vzťahu k doterajšiemu textu.

Spôsobom uvedeným v odseku 5 sa postupuje aj vtedy, ak je k návrhu podaných viacero pozmeňovacích návrhov.

Predseda kongresu a predsedovia komisií zabezpečujú po každom zasadnutí odovzdanie písomne prijatých návrhov, pozmeňovacích návrhov alebo rozhodnutí redakčnej komisii.

Delegáti sa môžu ujať slova až vtedy, keď dostanú súhlas predsedu zasadnutia. Odporúča sa im hovoriť pomaly a zreteľne. Predseda musí dať delegátom možnosť vyjadriť slobodne a úplne svoj názor na prerokúvanú vec, pokiaľ je to zlučiteľné so zvyčajným priebehom rokovaní.

Ak väčšina prítomných a hlasujúcich členov nerozhodne inak, vystúpenia nemôžu trvať dlhšie ako päť minút. Predseda má právo prerušiť každého rečníka, ktorý prekročil uvedený čas. Môže tiež vyzvať delegáta, aby neodbočoval od témy.

V priebehu diskusie môže predseda so súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov vyhlásiť zoznam prihlásených rečníkov za uzavretý, ak ho predtým prečítal. Keď je zoznam vyčerpaný, vyhlási diskusiu za ukončenú s výhradou, že predkladateľ prerokúvaného návrhu má i po uzavretí zoznamu právo odpovedať na každé vystúpenie.

Predseda môže tiež so súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov obmedziť počet vystúpení jednej a tej istej delegácie k určitému návrhu alebo ku skupine návrhov; predkladateľ návrhu však musí mať možnosť svoj návrh uviesť a vystúpiť neskôr, ak o to požiada, aby uviedol nové skutočnosti ako odpoveď na vystúpenia iných delegácií, a to tak, aby mohol mať posledné slovo, ak o to požiada.

So súhlasom väčšiny prítomných a hlasujúcich členov môže predseda obmedziť počet vystúpení k určitému návrhu alebo ku skupine návrhov; toto obmedzenie nesmie byť nižšie ako päť rečníkov za a päť rečníkov proti prerokúvanému návrhu.

Počas diskusie o ktorejkoľvek otázke, prípadne dokonca i po skončení diskusie, môže ktorákoľvek delegácia podať organizačný návrh, v ktorom sa požaduje:

Predseda okamžite podá požadované spresnenia alebo urobí rozhodnutia, ktoré považuje za vhodné vo veci organizačného návrhu. V prípade námietky sa okamžite pristúpi k hlasovaniu o rozhodnutí predsedu.

Okrem toho môže delegácia počas diskusie o nejakej otázke uviesť procedurálny návrh s cieľom navrhnúť:

O podaných návrhoch na prerušenie alebo ukončenie zasadnutia sa diskusia nevedie, ale sa o nich ihneď hlasuje.

Ak delegácia navrhuje odloženie alebo ukončenie diskusie o prerokúvanej otázke, je udelené slovo iba dvom rečníkom, ktorí sú proti odloženiu alebo za ukončenie diskusie, po čom sa o návrhu hlasuje.

Delegácia, ktorá podá organizačný alebo procedurálny návrh, nemôže vo svojom vystúpení riešiť podstatu prerokúvanej otázky. Predkladateľ procedurálneho návrhu ho môže vziať späť ešte pred tým, ako sa o ňom hlasuje, a každý návrh, ktorý by bol stiahnutý späť, môže iná delegácia prevziať pozmenený alebo nepozmenený.

S výhradou odsekov 2 a 3 tvorí kvórum potrebné na otvorenie zasadnutia a na hlasovanie polovica členských krajín, ktoré sú zastúpené na kongrese a majú právo hlasovať.

Pri hlasovaní o zmene Ústavy a Generálneho poriadku tvorí požadované kvórum dve tretiny členských krajín Únie, ktoré majú právo hlasovať.

Pokiaľ ide o Dohody, tvorí potrebné kvórum na otvorenie zasadnutí a na hlasovanie polovica členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré sú stranami príslušnej Dohody a majú právo hlasovať.

Prítomné delegácie, ktoré sa na určitom hlasovaní nezúčastnia alebo ktoré vyhlásia, že sa na hlasovaní nechcú zúčastniť, sa nepovažujú pri určovaní kvóra požadovaného podľa odsekov 1 až 3 za neprítomné.

O otázkach, ktoré nie je možné vyriešiť spoločnou dohodou, sa rozhoduje hlasovaním.

Hlasovanie sa vykonáva buď tradičným spôsobom, alebo elektronickým hlasovacím zariadením. V zásade sa vykonáva elektronickým zariadením, ak ho má plénum k dispozícii. Pri tajnom hlasovaní je však možné postupovať podľa tradičného systému, ak o to požiada niektorá delegácia a ak jej žiadosť podporí väčšina prítomných a hlasujúcich delegácií.

Pri tradičnom spôsobe sa hlasuje takto:

Pri použití elektronického zariadenia sa hlasuje takto:

Pri ktoromkoľvek používanom spôsobe má tajné hlasovanie prednosť pred všetkými ostatnými spôsobmi hlasovania.

Len čo sa začne hlasovanie, nemôže ho žiadna delegácia prerušiť, s výnimkou, že ide o organizačný návrh týkajúci sa spôsobu, ktorým sa hlasovanie vykonáva.

Po hlasovaní môže predseda povoliť delegátom, aby svoje hlasovanie vysvetlili.

Aby mohli byť návrhy na zmenu Aktov schválené, musia byť odsúhlasené:

V procedurálnych otázkach, ktoré nie je možné vyriešiť spoločnou dohodou, sa rozhoduje väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín s právom hlasovať. Rovnaký postup platí pre rozhodnutia, ktoré sa netýkajú zmien Aktov, iba ak by kongres rozhodol väčšinou prítomných a hlasujúcich členských krajín, ktoré majú právo hlasovať, inak.

S výhradou odseku 5 sa pod pojmom prítomné a hlasujúce členské krajiny rozumejú členské krajiny, ktoré majú právo hlasovať, hlasujúce „za“ alebo „proti“, pričom tie, ktoré sa hlasovania zdržali, sa nezohľadňujú pri počítaní potrebných hlasov pre väčšinu; rovnako sa ani pri tajnom hlasovaní nezohľadňujú nevyplnené alebo neplatné lístky.

Pri rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý.

Ak počet tých, ktorí sa zdržali hlasovania, a nevyplnených alebo neplatných hlasovacích lístkov presiahne polovicu hlasujúcich (za, proti, zdržanie sa), je prerokovanie otázky odložené na nasledujúce zasadnutie, pri ktorom sa už nebude zohľadňovať zdržanie sa rovnako ako nevyplnené alebo neplatné lístky.

Ak dostane niekoľko krajín pri voľbách členov Správnej rady alebo Rady pre poštovú prevádzku rovnaký počet hlasov, rozhodne medzi nimi predseda žrebom.

Voľby generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu a zástupcu generálneho riaditeľa sa vykonávajú tajným hlasovaním postupne na jednom alebo viacerých zasadnutiach v ten istý deň. Zvolený je kandidát, ktorý dostal väčšinu hlasov prítomných a hlasujúcich členských krajín. Hlasovanie sa opakuje v toľkých kolách, koľko je potrebné, kým určitý kandidát nedosiahne uvedenú väčšinu.

Za prítomné a hlasujúce členské krajiny sa považujú tie, ktoré hlasujú za niektorého z riadne ohlásených kandidátov; zdržanie sa hlasovania sa nezohľadňuje pri počítaní hlasov potrebných na dosiahnutie väčšiny; rovnako sa nezohľadňujú nevyplnené alebo neplatné hlasovacie lístky.

Ak počet zdržaní sa hlasovania a nevyplnených alebo neplatných hlasovacích lístkov presiahne polovicu hlasujúcich podľa odseku 2, je voľba odložená na nasledujúce zasadnutie, pri ktorom sa už nebude zohľadňovať zdržanie sa hlasovania rovnako ako nevyplnené alebo neplatné lístky.

Kandidát, ktorý v jednom kole hlasovania získal najmenej hlasov, je vyradený.

V prípade rovnosti hlasov sa pristupuje k dodatočnému hlasovaniu, a ak je to potrebné, k druhému dodatočnému hlasovaniu, aby bolo medzi kandidátmi spravodlivo rozhodnuté, pričom sa hlasuje iba o týchto kandidátoch. Ak je výsledok nerozhodný, predseda o ňom rozhodne žrebom.

Kandidáti na miesta generálneho riaditeľa a zástupcu generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu môžu byť, na základe ich žiadosti, zastúpení pri sčítaní hlasov.

V správach z plenárnych zasadnutí kongresu je zaznamenaný priebeh zasadnutí, stručne sú zhrnuté jednotlivé vystúpenia a uvedené sú v nich návrhy a výsledok rokovaní.

Rokovania zasadnutí komisií sú predmetom správ určených kongresu. Pracovné skupiny spravidla zostavujú správu pre orgán, ktorý ich vytvoril.

Každý delegát má však právo požadovať, aby do správ bolo uvedené stručne alebo v plnom znení akékoľvek vyhlásenie, ktoré urobil, pod podmienkou, že francúzsky alebo anglický text tohto vyhlásenia odovzdá sekretariátu najneskôr do dvoch hodín od skončenia zasadnutia.

Od okamihu, keď bol rozdaný prvý text návrhu správ, majú delegáti lehotu dvadsaťštyri hodín na predloženie svojich pripomienok sekretariátu, ktorý slúži podľa potreby ako sprostredkovateľ medzi účastníkom a predsedom daného zasadnutia.

Spravidla a s výhradou odseku 4 predloží predseda na začiatku každého zasadnutia kongresu správu z predchádzajúceho zasadnutia na schválenie. Rovnako sa postupuje aj so správami komisií. Správy z posledných zasadnutí, ktoré nemohli byť schválené na kongrese alebo v komisii, schvaľujú príslušní predsedovia. Medzinárodný úrad prihliada aj na prípadné pripomienky, ktoré mu delegáti členských krajín oznámia v lehote štyridsiatich dní od odoslania uvedených správ.

Medzinárodný úrad je oprávnený opraviť v správach zo zasadnutí kongresu a komisií vecné chyby, ktoré neboli zistené pri ich schvaľovaní podľa odseku 5.

Každá delegácia sa môže odvolať proti rozhodnutiam vo veci návrhov (Akty, rezolúcie a pod.), ktoré boli schválené alebo zamietnuté komisiou. Odvolanie musí byť úradne oznámené predsedovi kongresu písomne v lehote 48 hodín po skončení zasadnutia komisie, v ktorej bol návrh schválený alebo zamietnutý. Odvolanie bude preskúmané na nasledujúcom plenárnom zasadnutí.

Návrh, ktorý bol schválený alebo zamietnutý kongresom, môže byť znovu prerokovaný tým istým kongresom, iba ak odvolanie podporí najmenej desať delegácií. Toto odvolanie musí byť schválené dvoma tretinami prítomných a hlasujúcich členov s právom hlasovať. Táto možnosť sa obmedzuje na návrhy predložené priamo na plenárne zasadnutia, majúc na zreteli, že tá istá otázka môže byť predmetom len jedného odvolania.

Spravidla každý návrh aktu predloženého redakčnou komisiou je prerokúvaný po jednotlivých článkoch. Predseda môže so súhlasom väčšiny postupovať rýchlejším spôsobom, napr. kapitola za kapitolou. Môže byť považovaný za prijatý až po kladnom hlasovaní o celom návrhu. Na toto hlasovanie sa vzťahuje ustanovenie článku 21 ods. 1.

Medzinárodný úrad je oprávnený opravovať v záverečných Aktoch vecné chyby, ktoré neboli zistené pri prerokúvaní návrhov Aktov, číslovanie článkov a paragrafov, ako aj odkazov.

Návrhy iných rozhodnutí ako tých, ktoré menia Akty, predložené redakčnou komisiou sú spravidla prerokúvané ako celok. Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na návrhy takých rozhodnutí.

Na odporúčanie svojho Úradu kongres prideľuje štúdie Správnej rade a Rade pre poštovú prevádzku podľa zloženia a príslušných právomocí týchto dvoch orgánov v súlade s článkami 102 a 104 Generálneho poriadku.

Výhrady sa musia predkladať sekretariátu vo forme písomného návrhu v jednom z pracovných jazykov Medzinárodného úradu (návrhy týkajúce sa záverečného protokolu) čo najskôr po schválení príslušného návrhu k článku, ktorý je predmetom výhrady.

Sekretariát určuje termín na predloženie výhrad tak, aby mu bolo umožnené rozdávať všetkým členským krajinám návrhy výhrad pred schválením záverečného protokolu kongresom. Sekretariát oznámi tento termín členským krajinám.

Výhrady k Aktom Únie, ktoré boli predložené po termíne určenom sekretariátom, nevezme do úvahy ani sekretariát, ani kongres.

Akty definitívne schválené kongresom sa predkladajú na podpis splnomocnencom.

Každý kongres môže zmeniť rokovací poriadok. Návrhy na zmenu tohto poriadku, ak nie sú predkladané orgánom Svetovej poštovej únie, ktorý je na ich podávanie oprávnený, musia byť na kongrese podporované najmenej desiatimi delegáciami, aby ich bolo možné prerokovať.

Aby mohli byť zmeny schválené, musia byť návrhy na zmeny tohto poriadku odsúhlasené najmenej dvoma tretinami členských krajín zastúpených na kongrese, ktoré majú právo hlasovať.

Jediná kapitola

Podmienky na schvaľovanie návrhov k Dohovoru a vykonávacím poriadkom

Výhrady predložené počas kongresu

Nadobudnutie účinnosti a platnosť Dohovoru

Záverečný protokol Svetového poštového dohovoru

Článok

Vlastníctvo poštových zásielok. Vrátenie. Zmena alebo oprava adresy

Sadzby

Výnimka z oslobodenia od poštových sadzieb za slepecké zásielky

Základné služby

Doručenka

Služba odpovedných zásielok v medzinárodnom styku (CCRI/IBRS)

Zákazy (listová pošta)

Zákazy (poštové balíky)

Dovolené rádioaktívne materiály a nákazlivé látky

Veci podliehajúce clu

Reklamácie

Sadzba za predloženie colnici

Podávanie listových zásielok v zahraničí

Výnimočné príchodné pozemné podiely

Osobitné sadzby

Ustanovenia článku 5 ods.1 a 2 neplatia pre Antiguu a Barbudu, Bahrajn, Barbados, Belize, Botswanu, Brunej, Čínu, Dominiku, Egypt, Fidži, Gambiu, Grenadu, Guayanu, Hongkong, Írsko, Jamajku, Kanadu, Keňu, Kiribati, Kuvajt, Lesotho, Malajziu, Malawi, Maurícius, Nauru, Nigériu, Nový Zéland, Papuu-Novú Guineu, Západnú Samou, Seychely, Sierru Leone, Singapur, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zámorské závislé územia Spojeného kráľovstva, Svazijsko, Svätý Krištof a Nevis, Svätú Luciu, Svätý Vincent a Grenadíny, Šalamúnove ostrovy, Tanzániu, Trinidad a Tobago, Tuvalu, Ugandu, Vanuatu, Zambiu.

Ustanovenia článku 5 ods. 1 a 2 neplatia vôbec pre Rakúsko, Dánsko a Irán, ktorých vnútroštátne právne predpisy nedovoľujú vrátenie alebo zmenu adresy listových zásielok na žiadosť odosielateľa od okamihu, keď adresát bol informovaný o príchode zásielky na jeho adresu.

Článok 5 ods. 1 neplatí pre Austráliu, Ghanu a Zimbabwe.

Článok 5 ods. 2 neplatí pre Bahamy, Belgicko, Irak, Mjanmarsko a KĽDR, ktorých vnútroštátne právne predpisy neumožňujú vrátenie alebo zmenu adresy listových zásielok na žiadosť odosielateľa.

Článok 5 ods. 2 neplatí pre Spojené štáty americké.

Článok 5 ods. 2 platí pre Austráliu do tej miery, v akej je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi tejto krajiny.

Na rozdiel od článku 5 ods. 2 Salvador, Panama, Filipíny, Demokratická republika Kongo a Venezuela sú oprávnené nevracať balíky po tom, ako adresát požiadal o ich preclenie, keďže to nie je v súlade s ich colnými právnymi predpismi.

Na rozdiel od článku 6 sú Austrália, Kanada a Nový Zéland oprávnené vyberať iné poštové sadzby, ako sú uvedené vo vykonávacích poriadkoch, ak sú tieto sadzby v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi ich krajín.

Na rozdiel od článku 7 môžu Indonézia, Svätý Vincent a Grenadíny a Turecko, ktoré vo svojom vnútroštátnom styku nepovoľujú oslobodenie od poštových sadzieb za slepecké zásielky, vyberať výplatné a sadzby za osobitné služby, ktoré však nesmú byť vyššie ako sadzby v ich vnútroštátnom styku.

Na rozdiel od článku 7 môžu Austrália, Japonsko, Kanada, Nemecko, Rakúsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Švajčiarsko a Spojené štáty americké vyberať sadzby za osobitné služby, ktoré používajú pre slepecké zásielky vo svojom vnútroštátnom styku.

Napriek ustanoveniam článku 12 Austrália nesúhlasí s rozšírením základných služieb aj na poštové balíky.

Ustanovenia článku 12 ods. 2.4 neplatia pre Veľkú Britániu, ktorej vnútroštátne právne predpisy stanovujú nižší hmotnostný limit. Legislatíva týkajúca sa zdravia a bezpečnosti obmedzuje hmotnosť vriec s obsahom zásielok na 20 kg.

Na rozdiel od článku 12 ods. 2.4 môžu Kazachstan a Uzbekistan obmedziť maximálnu hmotnosť prichádzajúcich a odchádzajúcich vriec M na 20 kilogramov.

Kanada je oprávnená neuplatňovať článok 13 ods. 4.3, ak ide o balíky, keďže vo svojom vnútroštátnom styku neposkytuje službu doručenka pre balíky.

Na rozdiel od článku 13 ods. 4.1 Bulharsko bude zabezpečovať službu CCRI/IBRS po dohode s príslušnou členskou krajinou.

KĽDR a Libanon výnimočne neprijímajú doporučené zásielky obsahujúce mince, bankovky, akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy, šperky alebo iné cenné veci. Nie sú povinní dôsledne dodržiavať ustanovenia Vykonávacieho poriadku o listovej pošte, ak ide o ich zodpovednosť v prípade vykradnutia alebo poškodenia doporučených zásielok, rovnako aj pri zásielkach obsahujúcich veci zo skla alebo krehké veci.

Bolívia, Čína s výnimkou osobitnej administratívnej oblasti Hongkongu, Irak, Nepál, Pakistan, Saudská Arábia, Sudán a Vietnam výnimočne neprijímajú doporučené zásielky obsahujúce mince, bankovky, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy, šperky a iné cenné veci.

Mjanmarsko si vyhradzuje právo neprijímať poistené zásielky obsahujúce cenné veci uvedené v článku 15 ods. 6, pretože je to v rozpore s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Nepál neprijíma doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce papierové peniaze alebo mince s výnimkou osobitnej dohody, ktorá to umožní.

Uzbekistan neprijíma doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky, šeky, poštové známky alebo zahraničnú menu a zrieka sa zodpovednosti v prípade straty alebo poškodenia takýchto zásielok.

Irán neprijíma zásielky obsahujúce predmety, ktoré sú v rozpore s princípmi islamského náboženstva.

Filipíny si vyhradzujú právo neprijímať žiadny druh listových zásielok (obyčajné, doporučené alebo poistené) obsahujúci mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy a iné cenné veci.

Austrália neprijíma žiadne poštové zásielky obsahujúce zlaté prúty alebo bankovky. Navyše neprijíma doporučené zásielky na doručenie v Austrálii alebo zásielky v otvorenom tranzite obsahujúce cennosti ako šperky, drahé kovy, drahokamy alebo polodrahokamy, cenné papiere, mince alebo inú formu prevoditeľného cenného papiera. Odmieta akúkoľvek zodpovednosť za poštové zásielky, ktoré nespĺňajú túto výnimku.

Čína s výnimkou osobitnej administratívnej oblasti Hongkongu v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi neprijíma poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.

Lotyšsko a Mongolsko si v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyhradzujú právo neprijímať obyčajné, doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky, cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.

Brazília si vyhradzuje právo neprijímať obyčajné, doporučené alebo poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky v obehu alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa.

Vietnam si vyhradzuje právo neprijímať listy obsahujúce veci a tovar.

Indonézia neprijíma doporučené zásielky alebo poistené zásielky s obsahom mincí, bankoviek, šekov, poštových známok, zahraničných devíz alebo akýchkoľvek cenných papierov na doručiteľa a zrieka sa pre prípad straty alebo vykradnutia týchto zásielok každej zodpovednosti.

Kirgizsko si vyhradzuje právo neprijímať listové zásielky (obyčajné, doporučené alebo poistené a balíčky) s obsahom mincí, bankoviek alebo cenných papierov na doručiteľa, cestovných šekov, platiny, zlata alebo striebra, spracovaného alebo nespracovaného, drahých kameňov, šperkov a iných vzácnych predmetov. Pre prípad straty alebo vykradnutia zásielok tohto druhu sa zrieka každej zodpovednosti.

Kazachstan neprijíma doporučené zásielky alebo poistené zásielky obsahujúce mince, bankovky alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, šeky, drahé kovy, spracované alebo nespracované, drahé kamene, šperky a iné vzácne predmety, ako aj cudzie meny a pre prípad straty alebo vykradnutia zásielok tohto druhu sa zrieka každej zodpovednosti.

Moldavsko a Rusko neprijímajú doporučené zásielky a poistené zásielky s obsahom bankoviek v obehu, cenných papierov (šekov) na doručiteľa alebo cudzích mien a pre prípad straty alebo vykradnutia zásielok tohto druhu sa zrieka každej zodpovednosti.

Mjanmarsko a Zambia sú oprávnené neprijímať poistené balíky obsahujúce cenné predmety uvedené v článku 15 ods. 6.1.3.1, pretože je to v rozpore s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Libanon a Sudán výnimočne neprijímajú balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy a iné cenné veci, alebo balíky obsahujúce tekutiny a ľahko skvapalňujúce látky, alebo veci zo skla a podobných materiálov, alebo iné krehké veci. Nie sú povinní dodržiavať príslušné ustanovenia Vykonávacieho poriadku o poštových balíkoch.

Brazília je oprávnená neprijímať poistené balíky obsahujúce mince a papierové peniaze v obehu, ako aj akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, pretože je to v rozpore s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Ghana je oprávnená neprijímať poistené balíky obsahujúce mince a papierové peniaze v obehu, pretože je to v rozpore s jej vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Okrem vecí uvedených v článku 15 je Saudská Arábia oprávnená neprijímať balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato, striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy alebo iné cenné veci. Neprijíma balíky obsahujúce lieky každého druhu, ak nie sú sprevádzané lekárskym predpisom vydaným príslušným úradným orgánom, výrobky určené na hasenie požiarov a chemické tekutiny alebo veci, ktoré sú v rozpore so zásadami islamského náboženstva.

Ako doplnok k článkom odvolávajúcim sa na článok 15 Omán neprijíma zásielky, ktoré obsahujú:

6.1 lieky každého druhu, ak nie sú sprevádzané lekárskym predpisom vydaným príslušným úradným orgánom;

6.2 výrobky určené na hasenie požiarov a chemické tekutiny;

6.3 veci, ktoré sú v rozpore so zásadami islamského náboženstva.

Okrem vecí uvedených v článku 15 Irán je oprávnený neprijímať balíky obsahujúce veci, ktoré sú v rozpore so zásadami islamského náboženstva.

Filipíny sú oprávnené neprijímať balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy a iné cenné veci alebo balíky, ktoré obsahujú kvapalné alebo ľahko skvapalniteľné látky, výrobky zo skla alebo podobných krehkých materiálov.

Austrália neprijíma žiadne poštové zásielky obsahujúce zlaté prúty alebo bankovky.

Čína neprijíma obyčajné balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, cestovné šeky, platinu, zlato alebo striebro, či už spracované alebo nespracované, drahokamy a iné cenné veci. S výnimkou osobitnej administratívnej oblasti Hongkongu neprijímajú sa poistené balíky obsahujúce mince, papierové peniaze alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.

Mongolsko si v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyhradzuje právo neprijímať balíky obsahujúce mince, bankovky, cenné papiere na doručiteľa a cestovné šeky.

Lotyšsko neprijíma obyčajné balíky a poistené balíky obsahujúce mince, bankovky, akékoľvek cenné papiere na doručiteľa (šeky) alebo cudziu menu a nenesie zodpovednosť za stratu alebo poškodenie takýchto zásielok.

Moldavsko, Uzbekistan, Rusko a Ukrajina neprijímajú obyčajné balíky a poistené balíky s obsahom bankoviek v obehu, cenných papierov (šekov) na doručiteľa alebo cudzích mien a pre prípad straty alebo vykradnutia tohto druhu zásielok sa zrieka každej zodpovednosti.

Kazachstan neprijíma obyčajné balíky ani poistené balíky obsahujúce mince, bankovky alebo akékoľvek cenné papiere na doručiteľa, šeky, drahé kovy, spracované alebo nespracované, drahé kamene, šperky a iné vzácne predmety, ako aj cudzie meny a pre prípad straty alebo vykradnutia tohto druhu zásielok sa zrieka každej zodpovednosti.

Napriek ustanoveniam článku 16 si Mongolsko vyhradzuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi právo neprijímať zásielky obsahujúce rádioaktívne materiály alebo nákazlivé látky.

S odvolaním sa na článok 15 neprijímajú členské krajiny Bangladéš a Salvádor poistené zásielky obsahujúce veci podliehajúce clu.

S odvolaním sa na článok 15 neprijímajú členské krajiny Afganistan, Albánsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Estónsko, Chile, Kambodža, Kazachstan, KĽDR, Kolumbia, Kuba, Lotyšsko, Moldavsko, Nepál, Peru, Rusko, Salvador, San Marino, Taliansko, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan a Venezuela obyčajné a doporučené listy obsahujúce veci podliehajúce clu.

S odvolaním sa na článok 15 neprijímajú členské krajiny Benin, Burkina Faso, Džibutsko, Mali, Mauretánia a Pobrežie Slonoviny obyčajné listy obsahujúce veci podliehajúce clu.

Napriek ustanoveniam odsekov 1 až 3 povoľuje sa vo všetkých prípadoch posielanie sér, očkovacích látok a naliehavo potrebných liekov, ktoré nemožno ľahko zaobstarať.

Na rozdiel od článku 17 ods. 3 si Bulharsko, Čad, Egypt, Filipíny, Gabon, Grécko, Irán, Kapverdské ostrovy, Kirgizsko, KĽDR, Mongolsko, Mjanmarsko, Saudská Arábia, Sudán, Sýria, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan, Zambia a zámorské závislé územia Spojeného kráľovstva vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzby za podané reklamácie listových zásielok.

Na rozdiel od článku 17 ods. 3 si Argentína, Azerbajdžan, Rakúsko a Slovensko vyhradzujú právo vyberať osobitnú sadzbu, ak po skončení prešetrovania reklamácie vyjde najavo, že bola neoprávnená.

Afganistan, Bulharsko, Egypt, Gabon, Irán, Kapverdské ostrovy, Kirgizsko, Kongo, Mongolsko, Mjanmarsko, Saudská Arábia, Sudán, Surinam, Sýria, Turkménsko, Ukrajina, Uzbekistan a Zambia si vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzbu za reklamáciu balíkov.

Na rozdiel od článku 17 ods. 3 Brazília, Panama a Spojené štáty americké si vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzbu za reklamáciu listových zásielok a balíkových zásielok podaných v krajinách, ktoré uplatňujú tento druh sadzby podľa ustanovení odsekov 1 až 3.

Gabon si vyhradzuje právo vyberať od zákazníkov sadzbu za predloženie colnici.

Kongo a Zambia si vyhradzujú právo vyberať od zákazníkov sadzbu za predloženie balíkov colnici.

Austrália, Grécko, Nový Zéland, Rakúsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska a Spojené štáty americké si vyhradzujú právo vyberať od každého určeného poštového podniku sadzbu na úhradu nákladov, ktoré jej každý určený podnik spôsobil tým, že mu podľa článku 26 ods. 4 vrátil zásielky, ktoré pôvodne neboli vypravené ich službami ako poštové zásielky.

Na rozdiel od článku 26 ods. 4 si Kanada vyhradzuje právo vyberať od určeného poštového podniku krajiny pôvodu takú sumu, ktorá jej pokryje minimálne náklady vynaložené na spracovávanie takýchto zásielok.

Článok 26 ods. 4 umožňuje určenému poštovému podniku členskej krajiny určenia požadovať od určeného poštového podniku členskej krajiny pôvodu príslušnú odmenu za dodávanie zásielok listovej pošty podaných v zahraničí vo veľkých množstvách. Austrália a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska si vyhradzujú právo obmedziť takú náhradu na príslušnú sadzbu vnútorného styku za rovnocenné zásielky v krajine určenia.

Článok 26 ods. 4 umožňuje určenému poštovému podniku krajiny určenia požadovať od určeného poštového podniku krajiny pôvodu príslušnú odmenu za dodávanie listových zásielok podaných v zahraničí vo veľkých množstvách. Tieto členské krajiny si vyhradzujú právo obmedziť takúto odmenu do výšky povolenej vo vykonávacom poriadku pre hromadne podávané zásielky: Bahamy, Barbados, Brunej, Čína, Grenada, Guyana, Holandské Antily a Aruba, Holandsko, India, Malajzia, Nepál, Nový Zéland, Singapur, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, zámorské závislé územia Spojeného kráľovstva, Spojené štáty americké, Srí Lanka, Surinam, Svätá Lucia, Svätý Vincent a Grenadíny a Thajsko.

Napriek výhradám v odseku 4 si tieto členské krajiny vyhradzujú právo úplne uplatňovať ustanovenia článku 26 Dohovoru na zásielky prijímané z členských krajín Únie: Argentína, Benin, Brazília, Burkina Faso, Cyprus, Dánsko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Guinea, Izrael, Japonsko, Jordánsko, Kamerun, Libanon, Luxembursko, Mali, Maroko, Mauretánia, Monako, Nemecko, Nórsko, Pobrežie Slonoviny, Portugalsko, Rakúsko, Saudská Arábia, Senegal, Sýria, Taliansko a Togo.

Uplatnením článku 26 ods. 4 si Nemecko vyhradzuje právo požadovať od zasielajúcej krajiny kompenzáciu v takej výške, akú by dostala od krajiny, v ktorej sídli odosielateľ.

Napriek výhradám uvedeným v článku XIII si Čína vyhradzuje právo obmedziť každú platbu z dôvodu dodávania listových zásielok podaných v cudzine vo veľkom množstve na limity povolené pre hromadné zásielky Dohovorom SPÚ a Vykonávacím poriadkom o listovej pošte.

Na rozdiel od článku 33 si Afganistan vyhradzuje právo vyberať dodatočný výnimočný príchodný pozemný podiel vo výške 7,50 DTS za balík.

Belgicko, Nórsko a Spojené štáty americké môžu za letecké balíky vyberať vyššie pozemné podiely ako za pozemné balíky.

Libanon je oprávnený vyberať za balíky do 1 kilogramu sadzbu uplatňovanú na balíky od 1 do 3 kilogramov.

Panama je oprávnená vyberať za pozemné balíky dopravované v tranzite letecky (S. A. L.) sadzbu 0,20 DTS za 1 kilogram.

Každá výhrada, ktorá nie je zlučiteľná s predmetom a cieľom Únie, nie je povolená.

Všeobecne platí, že členské krajiny, s ktorých návrhmi sa nestotožňujú iné členské krajiny, sa snažia, ak možno, prispôsobiť názoru väčšiny. Výhrady sa podajú iba v prípadoch absolútnej nutnosti a musia byť dôkladne posúdené.

Výhrady k článkom tejto Dohody musia byť predložené kongresu vo forme návrhu napísaného v jednom z rokovacích jazykov Medzinárodného úradu v súlade s príslušným ustanovením Rokovacieho poriadku kongresov.

Na to, aby sa akákoľvek výhrada predložená kongresu stala platnou, musí byť schválená väčšinou, aká sa žiada v každom prípade pri zmene článku, ktorého sa výhrada týka.

Výhrada sa uplatňuje v zásade na základe reciprocity medzi členskou krajinou, ktorá podala výhradu, a ostatnými členskými krajinami.

Výhrady k tejto Dohode sú na základe návrhov schválených kongresom vložené do záverečného protokolu.

Vo všetkom, čo nie je výslovne upravené touto Dohodou, sa obdobne použije v prípade potreby Dohovor.

Na túto Dohodu sa nevzťahuje článok 4 Ústavy.

Podmienky schvaľovania návrhov k tejto Dohode a jej vykonávaciemu poriadku:

3.4 Napriek ustanoveniu odseku 3.3.1 má každá členská krajina, ktorej vnútroštátne právne predpisy sú zatiaľ nezlučiteľné s navrhovanou zmenou, možnosť uplatniť písomné vyhlásenie generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu, v ktorom uvedie, že nemôže túto zmenu akceptovať, a to v lehote 90 dní odo dňa úradného oznámenia tejto zmeny.

Táto Dohoda nadobudne účinnosť 1. januára 2010 a zostane platná až do nadobudnutia účinnosti Aktov nasledujúceho Kongresu.