269/2010 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2013
269
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej republiky
z 25. mája 2010,
ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd
Vláda Slovenskej republiky podľa § 81 ods. 1 písm. a), c), d), f) a g) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z. nariaďuje:
§1 Predmet úpravy
Toto nariadenie vlády ustanovuje
a)
požiadavky na kvalitu povrchovej vody, kvalitatívne ciele povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, vody určenej na závlahy a vody vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb a rozsah monitorovania týchto vôd,
b)
klasifikáciu dobrého ekologického stavu povrchových vôd, dobrého chemického stavu povrchových vôd a dobrého ekologického potenciálu povrchových vôd,
c)
limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia splaškových odpadových vôd, komunálnych odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, osobitne na ich vypúšťanie v citlivých oblastiach
d)
limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia priemyselných odpadových vôd s obsahom škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok a prioritných látok vypúšťaných do povrchových vôd
e)
požiadavky na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov a vôd z povrchového odtoku.
§2 Požiadavky na kvalitu povrchovej vody a kvalitatívne ciele povrchovej vody
(1)
Požiadavky na kvalitu povrchovej vody sú uvedené v prílohe č. 1.
(2)
Kvalitatívne ciele povrchovej vody uvedené v prílohe č. 2 ustanovujú požiadavky na kvalitu povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, vody určenej na závlahy a vody vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb a sú vyjadrené ako odporúčané hodnoty a medzné hodnoty ukazovateľov kvality povrchovej vody.
(3)
Požiadavky na kvalitu povrchovej vody sú určené na hodnotenie dlhodobých zmien a krátkodobých zmien kvality vody, hodnotenie trendov, hodnotenie vo vzťahu k vplyvom pôsobiacim na kvalitu povrchových vôd a vo vzťahu k užívaniu vôd.
(4)
Ak sa aplikuje viac ako jeden kvalitatívny cieľ v jednej oblasti, kvalita povrchovej vody musí vyhovovať všetkým cieľom.
§3 Hodnotenie kvality povrchovej vody
(1)
Kvalita povrchovej vody je v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe č. 1, ak hodnota vypočítaná z údajov nameraných počas roka je nižšia alebo rovná hodnote pre príslušný ukazovateľ kvality vody. Odber vzoriek povrchovej vody pre hodnotenie kvality vody sa musí časovo rozdeliť v závislosti od klimatických podmienok. Jednotlivé vzorky sa odoberajú podľa metód odberu vzoriek uvedených v prílohe č. 3 časti C.
(2)
Na hodnotenie kvality povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, vody určenej na závlahy a vody vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb sa použijú ukazovatele podľa prílohy č. 2.
(3)
Hodnotenie kvality vody podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje na všetky monitorované miesta.
(4)
Zjednodušené monitorovanie odpadových vôd možno zaviesť podľa zásad zjednodušeného monitorovania uvedených v prílohe č. 4.
§4 Klasifikácia dobrého ekologického stavu, dobrého chemického stavu a dobrého ekologického potenciálu útvarov povrchových vôd
(1)
Útvar povrchových vôd je klasifikovaný v dobrom ekologickom stave, ak prvky kvality1) hodnotenia ekologického stavu sú začlenené vo veľmi dobrom ekologickom stave alebo dobrom ekologickom stave.1a) Limitné hodnoty určenia ekologického stavu pre jednotlivé prvky kvality a typy vodných útvarov povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 12 časti A. Postup hodnotenia ekologického stavu je uvedený v prílohe č. 12 časti B.
(2)
Útvar povrchových vôd je klasifikovaný v dobrom chemickom stave, ak hodnoty koncentrácií prioritných látok a niektorých ďalších znečisťujúcich látok v útvare povrchových vôd nepresahujú environmentálne normy kvality.1b) Postup hodnotenia chemického stavu útvarov povrchových vôd je uvedený v prílohe č. 14.
(3)
Výrazne zmenený vodný útvar alebo umelý vodný útvar je klasifikovaný v dobrom ekologickom potenciáli, ak je začlenený v maximálnom ekologickom potenciáli alebo dobrom ekologickom potenciáli.1c) Postup určovania ekologického potenciálu pre výrazne zmenené vodné útvary alebo umelé vodné útvary je uvedený v prílohe č. 13.
(4)
Pri hodnotení ekologického stavu a chemického stavu povrchových vôd sa zohľadňujú pozaďové koncentrácie nesyntetických špecifických látok.
(5)
Hodnotenie ekologického stavu a hodnotenie chemického stavu a určovanie ekologického potenciálu sa vzťahuje na reprezentatívne monitorované miesta.
§5 Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových vôd alebo do podzemných vôd
(1)
Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia zohľadňujú súčasný stav poznania a ekonomicky udržateľné možnosti technických riešení odvádzania a čistenia odpadových vôd.
(2)
Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných splaškových odpadových vôd a komunálnych odpadových vôd do povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 6 časti A.1.
(3)
Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných splaškových odpadových vôd a komunálnych odpadových vôd do podzemných vôd sú uvedené v prílohe č. 6 časti A.2.
(4)
Pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody možno v záujme ochrany vôd, vodných pomerov a regulácie emisií podľa zdôvodnenia určiť prípustné hodnoty znečistenia nižšie ako sú limitné hodnoty znečistenia, alebo určiť prípustné hodnoty znečistenia pre ďalšie látky, ktoré nie sú uvedené v prílohe 6.
(5)
Pri uplatňovaní prípustných hodnôt ukazovateľov znečistenia nižších, ako sú uvedené limitné hodnoty v prílohe č. 6, sa zohľadnia vypúšťania odpadových vôd do daného recipientu pri všetkých výustoch nad posudzovaným profilom.
(6)
Ak sa odpadové vody a osobitné vody vypúšťajú do povrchových vôd alebo do podzemných vôd z jedného zdroja znečistenia viacerými výustmi, prípustné hodnoty ukazovateľov znečistenia sa určujú osobitne pre každý výust.
(7)
Pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd do povrchových vôd sa oddelené zneškodňovanie priemyselných odpadových vôd z jednotlivých výrobných prevádzok priamo v mieste ich vzniku určí, ak sa tým zamedzí šíreniu špecifických ťažko odbúrateľných látok do prostredia.
(8)
Na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd v citlivých oblastiach platia limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia, ktoré sú v prílohe č. 6 označené písmenom „c“. Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia v citlivých oblastiach sa považujú za splnené, ak sa v príslušnej čistiarni odpadových vôd množstvo celkového fosforu zníži najmenej o 80 % a celkového dusíka najmenej o 70 %.
(9)
Ak je koncentrácia celkového fosforu vo vypúšťaných odpadových vodách vyššia, ako je uvedené v prílohe č. 6 časti A.1, ale účinnosť odstránenia celkového fosforu v čistiarni odpadových vôd je 80-percentná a viacpercentná, vypúšťanie odpadových vôd sa hodnotí ako dosiahnutie súladu s prípustnou hodnotou tohto ukazovateľa znečistenia. Koncentrácia celkového fosforu v prítoku na čistiareň odpadových vôd sa stanoví z rovnakého typu vzorky odobratej spravidla v ten istý čas ako na odtoku z čistiarne odpadových vôd.
(10)
Ak je koncentrácia celkového dusíka vo vypúšťaných odpadových vodách vyššia, ako je uvedené v prílohe č. 6 časti A.1, ale zároveň predstavuje menej ako 30 % z celkového dusíka na prítoku do danej čistiarne odpadových vôd, vypúšťanie odpadových vôd sa hodnotí ako dosiahnutie súladu s prípustnou hodnotou tohto ukazovateľa znečistenia. Koncentrácia celkového dusíka v prítoku na čistiareň odpadových vôd sa stanoví z rovnakého typu vzorky odobratej spravidla v ten istý čas ako na odtoku.
(11)
Ak sa vo všetkých čistiarňach odpadových vôd v danej citlivej oblasti dosahuje 75 % odstránenie celkového fosforu a celkového dusíka, koncentračné hodnoty s indexom C uvedené v prílohe č. 6 časti A.1 sa neuplatňujú v danej čistiarni odpadových vôd.
(12)
Koncentračné hodnoty bez indexov C pre celkový dusík a celkový fosfor sa uplatňujú, ak je ekonomicky nadmerne náročné alebo ekologicky neefektívne požadovať prísnejšie limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných odpadových vôd.
(13)
Odporúčané metódy na stanovenie ukazovateľov limitných hodnôt a kvalitatívnych cieľov vo vodách sú uvedené v prílohe č. 3. Ak limit stanovenia, presnosť a správnosť zodpovedajú odporúčanej metóde, možno použiť aj inú metódu.
(14)
Odbery vzoriek a analýzy na sledovanie dodržiavania povolených prípustných hodnôt ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových vôd alebo do podzemných vôd sa vykonávajú pre oblasť odpadových vôd podľa požiadaviek slovenskej technickej normy.2)
(15)
Limitnými hodnotami ukazovateľov znečistenia, ktoré sú v prílohe č. 6 označené písmenom „p“, sú koncentračné hodnoty zlievanej vzorky za určené časové obdobie. Limitnými hodnotami ukazovateľov znečistenia, ktoré sú v prílohe č. 6 označené písmenom „m“, sú koncentračné hodnoty kvalifikovanej bodovej vzorky. Pre zdroj znečistenia do 50 ekvivalentných obyvateľov ako limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia postačujú ustanovené koncentračné hodnoty bodovej vzorky.
(16)
Pri vypúšťaní splaškových odpadových vôd a komunálnych odpadových vôd sa určujú obidve hodnoty uvedené v odseku 15 maximálne do výšky hodnôt uvedených v prílohe č. 6 časti A.1. Pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd sa určujú iba koncentračné hodnoty zlievanej vzorky za určené časové obdobie, maximálne do výšky hodnôt uvedených v prílohe č. 6 časti B. V závislosti od charakteru výroby používaných surovín, spôsobu čistenia a vypúšťania týchto vôd, ako aj od charakteru recipientu, možno určiť koncentračné hodnoty kvalifikovanej bodovej vzorky „m“ aj pre priemyselné odpadové vody.
(17)
Spôsob a minimálny počet odberu vzoriek vo vypúšťaných splaškových odpadových vodách a komunálnych odpadových vodách potrebných na posúdenie súladu s koncentračnými hodnotami zlievanej vzorky určenými pre jednotlivé ukazovatele sú uvedené v prílohe č. 7. Minimálny počet vzoriek a spôsob odberu vzoriek možno určiť aj na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd.
(18)
Vypúšťanie splaškových odpadových vôd a komunálnych odpadových vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd je v súlade s určenými prípustnými hodnotami ukazovateľov znečistenia, ak počet zlievaných vzoriek s prekročenými koncentračnými hodnotami ukazovateľov znečistenia určenými pre zlievanú vzorku nie je väčší ako ich prípustný počet uvedený v prílohe č. 8 alebo ak koncentračné hodnoty ukazovateľov znečistenia kvalifikovanej bodovej vzorky alebo bodovej vzorky podľa odseku 15 nie sú prekročené v žiadnej z odobratých vzoriek.
(19)
Prípustné hodnoty ukazovateľov znečistenia pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd sa považujú za splnené, ak nie sú prekročené určené koncentračné hodnoty v počte zlievaných vzoriek uvedenom v prílohe č. 9, pričom ustanovené prípustné koncentrácie možno prekročiť maximálne do výšky 1,2-násobku limitnej hodnoty ustanovenej pre daný ukazovateľ podľa povolenia na vypúšťanie odpadových vôd vydaného príslušnému zdroju znečistenia; hodnoty kvalifikovanej bodovej vzorky musia byť vždy v súlade so stanoveným limitom. Minimálny počet zlievaných vzoriek pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd zabezpečovaných znečisťovateľom je 12 za rok pri množstve vypúšťaných odpadových vôd rovnom a vyššom ako 10 000m3 za rok alebo 1 000 m3 za mesiac.
(20)
Na posúdenie dodržania určených hodnôt ročného bilančného množstva vypúšťaného znečistenia v odpadových vodách a osobitných vodách je rozhodujúci súčin úhrnného množstva vypúšťaných vôd v príslušnom kalendárnom roku a aritmetického priemeru výsledkov rozborov vzoriek vypúšťaných vôd v tom istom roku okrem bilančného množstva vypúšťaného znečistenia v priemyselných odpadových vodách, na ktoré sa vzťahuje postup podľa § 8 ods. 4. Aritmetický priemer koncentračných hodnôt jednotlivých ukazovateľov znečistenia vôd sa vypočíta len z výsledkov rozborov rovnakého typu vzoriek podľa odseku 15.
(21)
Množstvo vypúšťaných odpadových vôd sa meria určeným meradlom3) na mieste alebo sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd stanovuje postupom určeným v povolení na osobitné užívanie vôd. Pri poruche určeného meradla sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd určí ako priemerná hodnota vypočítaná z údajov za porovnateľné obdobie, keď bolo množstvo odpadových vôd merané určeným meradlom.
(22)
Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných priemyselných odpadových vôd a osobitných odpadových vôd do povrchových vôd sú uvedené v prílohe č. 6 časti B.
(23)
Ukazovateľ ekotoxicita na vodných organizmoch má indikatívny charakter. Indikatívne hodnoty ekotoxicity priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových vôd a požiadavky na skúšky ekotoxicity sú uvedené v prílohe č. 6 časti C. Pri prekročení indikatívnej hodnoty ekotoxicity ten, kto vypúšťa priemyselné odpadové vody a osobitné vody, zabezpečí identifikáciu látok spôsobujúcich prekročenie indikatívnej hodnoty ekotoxicity. Pre identifikované látky spôsobujúce prekročenie indikatívnej hodnoty ekotoxicity sa prípustné hodnoty znečistenia určia v povolení na osobitné užívanie vôd.
(24)
Pri sledovaní vypúšťaných odpadových vôd s obsahom prioritných látok, relevantných látok uvedených v prílohe č. 5 a látok uvedených v prílohe č. 6 časti B tabuľkách 6.1 a 6.2 možno zaviesť aj zjednodušené monitorovanie odpadových vôd. Zásady zjednodušeného monitorovania vo vypúšťaných odpadových vodách sú uvedené v prílohe č. 4.
§6 Požiadavky na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov
(1)
Odpadové vody z odľahčovacích objektov tvoria časť odpadových vôd, ktoré sú zo stokovej siete hydraulicky oddelené a odtekajú cez odľahčovací objekt do povrchových vôd.
(2)
Odľahčovací objekt je objekt alebo zariadenie na stokovej sieti jednotnej sústavy alebo polodelenej sústavy, alebo v čistiarni odpadových vôd, ktorý slúži na oddelenie časti odpadových vôd odvádzaných stokovou sieťou do povrchových vôd. Odľahčovací objekt musí byť vybavený zariadením na zachytávanie plávajúcich látok.
(3)
Vyústenia odpadových vôd z odľahčovacích objektov jednotnej sústavy musia spĺňať základné kritérium na ich vypúšťanie, ktorým je zmiešavací pomer. Zmiešavací pomer je pomer priemerného denného prietoku komunálnych odpadových vôd v bezdažďovom období a prietoku vôd z povrchového odtoku, ktorý sa odvádza do čistiarne odpadových vôd počas dažďa.
(4)
Pri bezdažďových stavoch nemôže dochádzať k odľahčovaniu odpadových vôd prostredníctvom odľahčovacích objektov. Minimálne nariedenie komunálnych odpadových vôd musí dosahovať zmiešavací pomer určený hodnotou 1 : 4. V miestach so sprísnenými požiadavkami na kvalitu povrchovej vody možno na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov vyžadovať vyššie nariedenie odpadových vôd tak, aby bol zmiešavací pomer určený hodnotou do 1 : 8. Pri určovaní zmiešavacieho pomeru sa zohľadňuje súčasný stav poznania a ekonomicky udržateľné možnosti technických riešení odvádzania odpadových vôd. Pri vypúšťaní odpadových vôd z odľahčovacích objektov sa neurčujú limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia.
(5)
Podkladom na preukázanie počtu prípadov odľahčovania v priebehu roka pri rozsiahlych stokových sieťach s počtom odľahčovacích objektov väčším ako 10 je odborné posúdenie zrážkových pomerov a odtokových pomerov. Pri čase dotoku stokovou sieťou k odľahčovaciemu objektu rovnajúcom sa alebo dlhšom ako 15 minút počet prípadov odľahčovania môže byť najviac 15 za rok v dlhodobom priemere. Pri čase dotoku stokovou sieťou k odľahčovaciemu objektu kratšom ako 15 minút počet prípadov odľahčovania môže byť najviac 20 za rok v dlhodobom priemere.
(6)
Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nevzťahujú na odľahčovací objekt v čistiarni odpadových vôd umiestnený pred sekundárnym stupňom čistenia po mechanickom čistení odpadových vôd.
§7 Určenie prípustných hodnôt ukazovateľov znečistenia v odpadových vodách a v osobitných vodách vypúšťaných do povrchových vôd
(1)
Na určenie prípustných hodnôt ukazovateľov znečistenia v odpadových vodách a osobitných vodách vypúšťaných do povrchových vôd sa používajú imisné limity uvedené v prílohe č. 5, kvalitatívne ciele povrchovej vody uvedené v prílohe č. 2, environmentálne normy kvality pre syntetické a nesyntetické špecifické znečisťujúce látky uvedené v prílohe č.12 tabuľke 12.6.1., environmentálne normy kvality pre prioritné látky a niektoré ďalšie znečisťujúce látky,1b) výsledky hodnotenia stavu vôd a primerane aj požiadavky podľa § 6.
(2)
Imisný limit je určená hodnota ukazovateľa znečistenia v recipiente v bode ovplyvnenom vypúšťaním, ktorá sa používa na určenie prípustných hodnôt vypúšťaného znečistenia v odpadových vodách a osobitných vodách.
(3)
Imisné limity uvedené v prílohe č. 5, kvalitatívne ciele povrchovej vody uvedené v prílohe č. 2, environmentálne normy kvality pre syntetické a nesyntetické špecifické znečisťujúce látky uvedené v prílohe č. 12 tabuľke 12.6.1. a environmentálne normy kvality pre prioritné látky a niektoré ďaľšie znečisťujúce látky sa používajú pre určenie prípustných hodnôt vypúšťaného znečistenia v odpadových vodách a v osobitných vodách spolu s 355-dňovým prietokom alebo najmenším zaručeným prietokom.
(4)
Pri vypúšťaní odpadových vôd s obsahom syntetických a nesyntetických špecifických znečisťujúcich látok uvedených v prílohe č. 12 tabuľke 12.6.1. sa môže primerane určiť zmiešavacia zóna.5)
§8 Vypúšťanie priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok
(1)
Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok vypúšťaných do povrchových vôd sú podľa jednotlivých výrobných prevádzok uvedené v prílohe č. 10.
(2)
Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok sa primerane vzťahujú ustanovenia § 2, 5 a 6 a špecifické opatrenia uvedené v prílohe č. 10.
(3)
Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia sú vyjadrené ako najvyššie priemerné denné a mesačné koncentrácie látok a ako najväčšie množstvo vypúšťaných látok pripadajúce na jednotku charakteristického parametra znečisťujúcej činnosti za jeden deň a jeden mesiac, ktoré sa nemôžu prekročiť.
(4)
Množstvo vypúšťaných látok pripadajúce na jednotku charakteristického parametra znečisťujúcej činnosti je vyjadrené množstvom látok pripadajúcich na jednotku vyprodukovaného, spracovaného alebo použitého množstva látok výrobnou prevádzkou počas rovnakého obdobia alebo s inými charakteristickými parametrami tejto činnosti. Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia sa musia vždy dodržať.
(5)
Prípustné hodnoty ukazovateľov znečistenia, vyjadrené ako maximálne koncentrácie, nemôžu byť väčšie ako maximálne koncentrácie vzťahujúce sa na jednotku množstva vody potrebnej na jednotku množstva inštalovanej výrobnej kapacity. Toto platí, ak výrobné prevádzky vykonávajú iné činnosti ako tie, pre ktoré sa ustanovili limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia uvedené v prílohe č. 10 a ktoré by mohli obsahovať obzvlášť škodlivé látky.
(6)
Prípustné hodnoty ukazovateľov znečistenia určené v povolení na osobitné užívanie vôd sa vzťahujú na miesto vypúšťania vôd. Ak sa vody čistia mimo výrobnej prevádzky v čistiarni odpadových vôd, prípustné hodnoty ukazovateľov znečistenia sa určia pre výust z čistiarne odpadových vôd.
(7)
Spôsob monitorovania sa určí tak, aby bola zabezpečená kontrola súladu vypúšťania obzvlášť škodlivých látok s prípustnými hodnotami ukazovateľov znečistenia určenými v povolení na osobitné užívanie vôd. Pre odber a analýzu vzoriek a meranie množstva vypúšťaných vôd a množstva použitých látok musí postup monitorovania zabezpečiť meranie charakteristických vlastností činnosti, ktorá spôsobuje znečistenie.
(8)
Ak nemožno určiť množstvo použitých látok, spôsob monitorovania sa odvodí od množstva použitých látok z výrobnej kapacity, pre ktorú bolo vydané povolenie na osobitné užívanie vôd.
(9)
Pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok sa odoberá reprezentatívna 24-hodinová zlievaná vzorka. Množstvo vypustených látok počas jedného mesiaca sa vypočíta z denného množstva vypustených látok. Odber vzoriek a meranie množstva vypúšťaných odpadových vôd sa spravidla vykonávajú v mieste vypúšťania odpadových vôd, na ktoré sa vzťahujú limitné hodnoty. Tam, kde je to nevyhnutné z hľadiska zabezpečenia požiadaviek odporúčaných metód, možno povoliť odber vzoriek a meranie množstva vypúšťaných odpadových vôd aj na iných miestach pred miestom ich vypúšťania, ak pravidelné kontroly ukázali, že merania v tomto bode zodpovedajú vypúšťanému množstvu a kvalite odpadových vôd v mieste ich vypúšťania, alebo sú vždy vyššie.
(10)
Množstvo vypúšťaných priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok sa musí merať s presnosťou ±10 %. Uvedený spôsob monitorovania sa môže zjednodušiť, ak vypúšťané množstvo látky neprekročí určitú hodnotu, ktorá je pre danú látku uvedená v prílohe č. 10.
(11)
Odporúčané metódy pre stanovenie ukazovateľov obzvlášť škodlivých látok sú uvedené v prílohe č. 3.
(12)
Prípustné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok z nových priemyselných zdrojov sa považujú za splnené, ak sa v nich uplatnia najlepšie dostupné techniky potrebné na znižovanie množstva týchto látok vo vypúšťaných odpadových vodách s cieľom ich postupného vylúčenia, pričom sa prihliada na rovnosť podmienok hospodárskej súťaže.
(13)
Vypúšťanie priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do povrchových vôd je v súlade s určenými prípustnými hodnotami ukazovateľov znečistenia, ak priemerné denné koncentrácie a priemerné mesačné koncentrácie obzvlášť škodlivých látok neprekročia ustanovené prípustné hodnoty určené v povolení na osobitné užívanie vôd.
(14)
Povolené bilančné množstvo vypúšťaných obzvlášť škodlivých látok sa hodnotí ako dodržané, ak ich množstvo pripadajúce na jednotku charakteristického parametra znečisťujúcej činnosti za jeden deň a jeden mesiac neprekročí hodnotu určenú v povolení na osobitné užívanie vôd.
(15)
Zásady určovania limitných hodnôt ukazovateľov znečistenia ďalších obzvlášť škodlivých látok a škodlivých látok sú uvedené v prílohe č. 11.
§9 Požiadavky na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku
(1)
Vody z povrchového odtoku odtekajúce zo zastavaných území, pri ktorých sa predpokladá, že obsahujú látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchovej vody a podzemnej vody, možno vypúšťať do podzemných vôd nepriamo len po predchádzajúcom zisťovaní a vykonaní potrebných opatrení. Vodami z povrchového odtoku sú najmä vody z pozemných komunikácií pre motorové vozidlá, z parkovísk, z odstavných a montážnych plôch, z plôch priemyselných areálov, na ktorých sa skladujú škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky alebo sa s nimi inak podobne zaobchádza.
(2)
Vody z povrchového odtoku odtekajúce zo zastavaných území, o ktorých sa nepredpokladá, že obsahujú látky, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchových vôd a podzemných vôd, možno vypúšťať do podzemných vôd nepriamo.
(3)
Pri vypúšťaní vôd z povrchového odtoku sa neurčujú limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia okrem odstavných plôch a montážnych plôch, plôch priemyselných areálov a iných areálov, na ktorých sa skladujú znečisťujúce látky alebo sa s nimi inak zaobchádza. Limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia sú uvedené v prílohe č. 6 časti B tabuľke 9.1. Stokové siete musia byť vybavené zariadením na zachytenie plávajúcich látok a pri vypúšťaní vôd z povrchového odtoku podľa odseku 1, ak sa preukáže ich nepriaznivý vplyv na kvalitu vôd v recipiente, aj zariadením na zachytávanie znečisťujúcich látok.
§10 Transpozičné ustanovenie
Týmto nariadením vlády sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 15.
§11 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2005 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd.
§12 Účinnosť
Toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 15. júna 2010 okrem § 5 ods. 23, ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2011.
Robert Fico v. r.
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
POŽIADAVKY NA KVALITU POVRCHOVEJ VODY
Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
KVALITATÍVNE CIELE POVRCHOVEJ VODY
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
ODPORÚČANÉ METÓDY PRE STANOVENIE JEDNOTLIVÝCH UKAZOVATEĽOV VO VODÁCH
Príloha č. 4 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
ZÁSADY ZJEDNODUŠENÉHO MONITOROVANIA NESYNTETICKÝCH ŠPECIFICKÝCH LÁTOK A SYNTETICKÝCH ŠPECIFICKÝCH LÁTOK RELEVANTNÝCH PRE SLOVENSKO VO VYPÚŠŤANÝCH ODPADOVÝCH VODÁCH
1.
Ak je syntetická špecifická látka alebo nesyntetická špecifická látka relevantná pre Slovensko, uvedená v prílohe č. 5 časti B a časti C, identifikovaná vo vypúšťanej odpadovej vode v koncentrácii nižšej ako 50 % z hodnoty prípustnej koncentrácie stanovenej v povolení na osobitné užívanie vôd, bude monitoring obsahu tejto látky zabezpečený minimálne štyrmi analýzami za rok.
2.
Ak je vypočítaná priemerná hodnota koncentrácie syntetickej špecifickej látky alebo nesyntetickej špecifickej látky relevantnej pre Slovensko, uvedenej v prílohe č. 5 časti B a časti C, z nameraných hodnôt počas 12 mesiacov vo vypúšťanej odpadovej vode nižšia ako príslušná environmentálna norma kvality (RP-ENK) podľa prílohy 12, bude monitoring obsahu tejto látky zabezpečený minimálne dvomi analýzami za rok.
3.
Zjednodušené monitorovanie uvedené v odseku 1 alebo 2 je možné aplikovať pre syntetické špecifické látky alebo nesyntetické špecifické látky relevantné pre Slovensko, uvedené v prílohe č. 5 časti B a časti C, ak ich koncentrácia v recipiente po zmiešaní s vypúšťanými odpadovými vodami dlhodobo počas 3 rokov nepresahuje hodnoty environmentálnej normy kvality (RP-ENK).
Príloha č. 5 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
IMISNÉ LIMITY
Príloha č. 6 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
LIMITNÉ HODNOTY UKAZOVATEĽOV ZNEČISTENIA VYPÚŠŤANÝCH ODPADOVÝCH VÔD A OSOBITNÝCH VÔD
Príloha č. 7 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
SPÔSOB A MINIMÁLNY POČET ODBERU VZORIEK VO VYPÚŠŤANÝCH SPLAŠKOVÝCH ODPADOVÝCH VODÁCH A KOMUNÁLNYCH ODPADOVÝCH VODÁCH
1.
Spôsob odberu vzoriek pre zdroje do 50 EO:
Hodnoty „m“ aj „p“ sa sledujú v bodových vzorkách (v tabuľkách č. 1 a č. 2 označené ako „vzorka a“). Čas a miesto odberu vzoriek má čo najlepšie charakterizovať činnosť sledovaného zariadenia.
2.
Spôsob odberu vzoriek pre zdroje od 51 do 2 000 EO:
Hodnoty „m“ aj „p“ sa sledujú v maximálne dvojhodinových zlievaných vzorkách, ktoré sa získajú zlievaním minimálne piatich objemovo rovnakých čiastkových vzoriek odoberaných v rovnakých časových intervaloch (v tabuľke č. 1 označené ako „vzorka b“). Čas a miesto odberu vzoriek majú čo najlepšie charakterizovať činnosť sledovaného zariadenia.
3.
Spôsob odberu vzoriek pre zdroje nad 2 000 EO:
Hodnoty „m“ sa sledujú v dvojhodinových zlievaných vzorkách, ktoré sa získajú zlievaním minimálne piatich objemovo rovnakých čiastkových vzoriek odoberaných v rovnakých časových intervaloch. Čas a miesto odberu vzoriek majú čo najlepšie charakterizovať činnosť sledovaného zariadenia.
Hodnoty „p“ sa sledujú v nasledujúcich vzorkách:
• v 24-hodinovej zlievanej vzorke získanej zlievaním minimálne 13 objemovo rovnakých dielčích vzoriek odoberaných v rovnakých časových intervaloch počas 24 hodín (v tabuľke č. 1 označené ako „vzorka c“),
• v 24-hodinovej zlievanej vzorke získanej zlievaním minimálne 13 čiastkových vzoriek úmerných prietoku odoberaných v rovnakých časových intervaloch počas 24 hodín (v tabuľke č. 1 označené ako „vzorka d“).
4.
Minimálna frekvencia odberov vzoriek, v ktorých sa sledujú koncentračné hodnoty zlievanej vzorky „p“, pre komunálne a splaškové odpadové vody vypúšťané do povrchových vôd je uvedená v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1
| Veľkosť zdroja (EO) | Počet odberov |
| do 50 | 1 vzorka ročne vzorka a)<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" /> |
| 51 – 500 | 4 vzorky ročne vzorka b) |
| 501 – 2000 | 6 vzoriek ročne vzorka b) |
| 2 001 – 10 000 | v prvom roku 12 vzoriek, v ďalších rokoch 6 vzoriekročne vzorka c) 1) |
| 10 001 – 50 000 | 12 vzoriek ročne vzorka c) |
| 50 001 - 100 000 | 24 vzoriek ročne vzorka c) |
| nad 100 000 | 24 vzoriek ročne vzorka d) |
Poznámka:
1)
Šesť vzoriek počas nasledujúcich rokov sa môže odoberať len vtedy, ak sa preukáže, že počas prvého roka všetkých 12 rozborov vyhovovalo platnému povoleniu. Ak v priebehu ďalších rokov jedna zo vzoriek nevyhovie, musí sa v nasledujúcom roku odoberať 12 vzoriek. V prípade, že týchto 12 vzoriek vyhovuje platnému povoleniu, v nasledujúcom roku sa znovu môže odoberať len šesť vzoriek.
5.
Minimálna frekvencia odberov vzoriek, v ktorých sa sledujú hodnoty „p“, pre komunálne a splaškové odpadové vody vypúšťané do podzemných vôd je uvedená v tabuľke č. 2. Pri väčšom zdroji spôsob a minimálna frekvencia odberov vzoriek sa individuálne stanoví v povolení orgánu štátnej vodnej správy.
Tabuľka č. 2
| Veľkosť zdroja (EO) | Počet odberov |
| do 50 | 2 vzorky ročne vzorka a) |
Poznámky:
• Čistiarne odpadových vôd budú navrhnuté alebo upravené tak, aby sa dali odoberať reprezentatívne vzorky z prítoku odpadovej vody na čistiareň odpadových vôd a vyčistenej odpadovej vody z odtoku z čistiarne odpadových vôd do recipientu.
• Vzorky sa neodoberajú počas neobvyklých situácií, napríklad pri prívalových dažďoch, nárazovom topení snehu, havárii v čistiarni odpadových vôd alebo na stokovej sieti a podobne.
• Odber vzoriek vôd nad rámec požiadaviek v tejto prílohe musí byť rovnomerne rozložený počas celého roka.
• Pri diskontinuálnom prevádzkovaní čistiarne odpadových vôd, napríklad SBR aktivácia, sa individuálne určí čas, miesto a spôsob odberu vzoriek, pričom sa prihliada na to, aby čo najlepšie charakterizovali činnosť sledovaného zariadenia.
• Pri sezónnom prevádzkovaní čistiarne odpadových vôd sa individuálne určí čas, miesto a spôsob odberu vzoriek, pričom sa prihliada na to, aby čo najlepšie charakterizovali činnosť sledovaného zariadenia.
Príloha č. 8 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
PRÍPUSTNÝ POČET VZORIEK S KONCENTRÁCIAMI PREKRAČUJÚCIMI PRÍPUSTNÉ HODNOTY UKAZOVATEĽOV ZNEČISTENIA „p“ PRE VYPÚŠŤANIE SPLAŠKOVÝCH ODPADOVÝCH VÔD A KOMUNÁLNYCH ODPADOVÝCH VÔD POČAS POSLEDNÝCH 12 MESIACOV
| Celkový počet vzoriek | Prípustný počet nevyhovujúcich<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" />vzoriek |
| 4 – 71) | 1 |
| 8 – 16 | 2 |
| 17 – 28 | 3 |
| 29 – 40 | 4 |
| 41 – 53 | 5 |
| 54 – 67 | 6 |
| 68 – 81 | 7 |
| 82 – 95 | 8 |
| 96 – 110 | 9 |
| 111 – 125 | 10 |
| 126 – 140 | 11 |
| 141 – 155 | 12 |
| 156 – 171 | 13 |
| 172 – 187 | 14 |
| 188 – 203 | 15 |
| 204 – 219 | 16 |
| 220 – 235 | 17 |
| 236 – 251 | 18 |
| 252 – 268 | 19 |
| 269 – 284 | 20 |
| 285 – 300 | 21 |
| 301 – 317 | 22 |
| 318 – 334 | 23 |
| 335 – 350 | 24 |
| 351 – 365 | 25 |
Poznámka:
1)
Ak počet vzoriek za 12 mesiacov je nižší než štyri, platí uvedený prípustný počet vzoriek s koncentráciami prekračujúcimi limitné hodnoty „p“, ale za obdobie posledných 24 mesiacov.
Príloha č. 9 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
PRÍPUSTNÝ POČET VZORIEK S KONCENTRÁCIAMI PREKRAČUJÚCIMI PRÍPUSTNÉ HODNOTY UKAZOVATEĽOV ZNEČISTENIA NA VYPÚŠŤANIE PRIEMYSELNÝCH ODPADOVÝCH VÔD
| Celkový počet vzoriek | Prípustný počet<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" />nevyhovujúcich vzoriek |
| 24 – 35 | 1 |
| 36 – 82 | 2 |
| 83 – 137 | 3 |
| 138 – 198 | 4 |
| 199 – 262 | 5 |
| 263 – 329 | 6 |
| 330 – 365 | 7 |
Príloha č. 10 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
LIMITNÉ HODNOTY UKAZOVATEĽOV ZNEČISTENIA PRIEMYSELNÝCH ODPADOVÝCH VÔD S OBSAHOM OBZVLÁŠŤ ŠKODLIVÝCH LÁTOK VYPÚŠŤANÝCH DO POVRCHOVÝCH VÔD
Príloha č. 11 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
ZÁSADY URČOVANIA LIMITNÝCH HODNÔT ĎALŠÍCH OBZVLÁŠŤ ŠKODLIVÝCH LÁTOK A ŠKODLIVÝCH LÁTOK
1.
Kritériom na určenie limitných hodnôt škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok je dosiahnutie kvalitatívnych cieľov povrchových vôd a nepresiahnutie hodnôt environmentálnych noriem kvality zabezpečujúcich ochranu biocenóz a ochranu zdravia ľudí.
2.
Základom stanovenia koncentrácií na zabezpečenie ochrany vodných biocenóz je hodnotenie rizík s využitím ekotoxikologických testov danej látky na troch trofických zástupcoch vodnej biocenózy, ktorými sú bakteriálny test, test na rastlinnom organizme a test na primárnych konzumentoch.
3.
Ak sa na niektorý vodný útvar vzťahuje viac kvalitatívnych cieľov, stanovujú sa ukazovatele znečistenia a ich limitné hodnoty tak, aby zohľadňovali najprísnejšie požiadavky kladené na využívanie vôd daného recipienta a zabezpečili neprekračovanie stanovených environmentálnych noriem kvality pre hlavné znečisťujúce látky.
4.
Ďalej sa prihliada aj na
4.1
stanovené ciele udržania, a kde je to potrebné, zlepšenia súčasnej kvality vody,
4.2
konkrétne požiadavky týkajúce sa citlivých oblastí a osobitne chránených vôd a ich prostredia, napríklad jazerá a vodárenské zdroje povrchových a podzemných vôd.
5.
Pri určovaní limitných hodnôt ukazovateľov znečistenia sa berú do úvahy najlepšie dostupné techniky.
6.
Prípustné hodnoty ukazovateľov znečistenia nesmú byť menej prísne ako najbližšie porovnateľné limitné hodnoty stanovené v prílohe č. 10.
7.
Pri stanovovaní prípustných hodnôt znečistenia a spôsobu ich monitorovania sa postupuje primerane podľa ustanovení § 8.
8.
Pri určovaní limitných hodnôt ukazovateľov znečistenia sa berú do úvahy najlepšie dostupné techniky.
Príloha č. 12 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
LIMITNÉ HODNOTY URČENIA EKOLOGICKÉHO STAVU PRE JEDNOTLIVÉ PRVKY KVALITY A TYPY VODNÝCH ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD A SPÔSOB ICH HODNOTENIA
Príloha č. 13 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
POSTUP URČOVANIA EKOLOGICKÉHO POTENCIÁLU PRE VÝRAZNE ZMENENÉ VODNÉ ÚTVARY ALEBO UMELÉ VODNÉ ÚTVARY
1.
Ekologický potenciál výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov sa určuje ako maximálny, dobrý, priemerný, zlý a veľmi zlý.
2.
Pri určovaní ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov sa vychádza z typovo špecifických klasifikačných schém uvedených v prílohe č. 12 pre jednotlivé prvky kvality pre prirodzené vodné útvary.
3.
Pri určovaní ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov sa zohľadňujú informácie o konkrétnom vodnom útvare a možné vplyvy hydromorfologických zmien na biologické prvky kvality a fyzikálno-chemické prvky kvality.
Príloha č. 14 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
POSTUP HODNOTENIA CHEMICKÉHO STAVU ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD
1.
Hodnotenie chemického stavu povrchových vôd je založené na posudzovaní súladu s určenými environmentálnymi normami kvality 33 prioritných látok a 8 ďalších znečisťujúcich látok vyjadrenými ako ročný priemer (RP-ENK) a ako najvyššia prípustná koncentrácia (NPK-ENK). Súlad s RP-ENK sa pre danú látku dosiahne, ak aritmetický priemer koncentrácií nameraných v rôznych časoch počas roka neprekročí na žiadnom reprezentatívnom monitorovanom mieste v rámci vodného útvaru túto hodnotu. Súlad s NPK-ENK sa pre danú látku dosiahne, ak 90 percentil nameraných koncentrácií tejto látky neprekročí na žiadnom reprezentatívnom monitorovanom mieste v rámci vodného útvaru túto hodnotu.
2.
Hodnotenie chemického stavu vodného útvaru sa vzťahuje na reprezentatívne monitorované miesto. Kritériá a postup výberu reprezentatívneho monitorovaného miesta sú uvedené v osobitnom predpise.9) Hodnotenie chemického stavu vodných útvarov v reprezentatívnych monitorovaných miestach zabezpečuje ochranu hodnotenia pred nepresnou interpretáciou výsledkov monitorovania z miest, ktoré sú alebo môžu byť lokalizované v blízkosti bodových zdrojov znečistenia, a teda sú priamo ovplyvnené vypúšťaným znečistením. Hodnotenie chemického stavu vodných útvarov v reprezentatívnych monitorovaných miestach zabezpečuje objektívne posúdenie stavu vodného útvaru ako celku.
3.
Ak je vo vodnom útvare viac reprezentatívnych monitorovaných miest, stav vodného útvaru je určený podľa toho reprezentatívneho monitorovaného miesta, kde bol zistený horší stav.
4.
Vodný útvar je hodnotený ako dosahujúci dobrý chemický stav, ak aritmetický priemer a 90 percentil nameraných koncentrácii všetkých ukazovateľov zo skupiny 33 prioritných a ďalších 8 znečisťujúcich látok sú nižšie alebo sa rovnajú hodnote príslušnej environmentálnej normy kvality.
5.
Pri hodnotení obsahu Cd, Hg, Pb a Ni sa zohľadňujú pozaďové koncentrácie týchto ťažkých kovov, ktoré sú odvodené pre každý vodný útvar.
Príloha č. 15 k nariadeniu vlády č. 269/2010 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 82/176/EHS z 22. marca 1982 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi používajúcimi chlór -alkalickú elektrolýzu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 01) v znení smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991(Ú. v. EÚ L 377, 31. 12. 1991) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008).
2.
Smernica Rady 83/513/EHS z 26. septembra 1983 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie kadmia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 01) v znení smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991(Ú. v. EÚ L 377, 31. 12. 1991) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008).
3.
Smernica Rady 84/156/EHS z 8. marca 1984 o hodnotách limitov a kvalitatívnych cieľoch na vypúšťanie ortuti priemyselnými podnikmi nepoužívajúcimi chlóralkalickú elektrolýzu pre limitné hodnoty (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 007) v znení smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991(Ú. v. EÚ L 377, 31. 12. 1991) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008).
4.
Smernica Rady 84/491/EHS z 9. októbra 1984 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie hexachlórcyklohexánu (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 01) v znení smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991(Ú. v. EÚ L 377, 31. 12. 1991) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008).
5.
Smernica Rady 86/280/EHS z 12. júna 1986 o limitných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie niektorých nebezpečných látok uvedených v zozname 1 prílohy k smernici 76/464/EHS (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 01) v znení smernice Rady 88/347/EHS zo 16. júna 1988 (Ú. v. EÚ L 158, 25. 6. 1988), smernice Rady 90/415/EHS z 27. júla 1990 (Ú. v. EÚ L 219, 14. 8. 1990), smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991(Ú. v. EÚ L 377, 31. 12. 1991) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008).
6.
Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení mestských odpadových vôd (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 02) v znení smernice Komisie 98/15/ES z 27. februára 1998 (Ú. v. EÚ L 67, 7. 3. 1998), nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008).
7.
Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorým sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 05) v znení rozhodnutie č. 2455/2001/ES Európskeho parlamentu a Rady z 20. novembra 2001(Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2001), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/32/ES z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 81, 20. 3. 2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/31/ES z 23. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 140, 5. 6. 2009).
8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 05) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008).
9.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/11/ES z 15. februára 2006 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 64, 4. 3. 2006).
10.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/44/ES zo 6. septembra 2006 o kvalite sladkých povrchových vôd vyžadujúcich ochranu alebo zlepšenie kvality na účely podpory života rýb kodifikované znenie (Ú. v. EÚ L 264, 25. 9. 2006) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1137/2008 z 22. októbra 2008 (Ú. v. EÚ L 311, 21. 11. 2008).
11.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/105/ES zo 16. decembra 2008 o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky, o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc Rady 82/176/EHS, 83/513/EHS, 84/156/EHS, 84/491/EHS a 86/280/EHS a o zmene a doplnení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (Ú. v. EÚ L 348, 24. 12. 2008).
12.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ zo dňa 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 334, 17. 12. 2010).
1)
§ 4a ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 384/2009 Z. z.
1a)
§ 10 ods. 7 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona.
1b)
Príloha č. 1 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky.
2)
STN EN ISO/IEC 17025 Všeobecné požiadavky na spôsobilosť skúšobných a kalibračných laboratórií.
3)
§ 5 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7)
STN 75 7143 1999 Kvalita vody. Závlahová voda.
8)
§ 4 ods. 2 písm. c) a ods. 4 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
9)
Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 418/2010 Z. z.
