300/2009 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.10.2019
300
VYHLÁŠKA
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
zo 14. júla 2009,
ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) podľa § 28 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§1 Predmet úpravy
Táto vyhláška upravuje postup orgánov a organizácií ústredného orgánu štátnej správy v odbore geodézia a kartografia, podnikateľských subjektov v odbore geodézia a kartografia, ako aj geodetických útvarov investorských, projektantských a zhotoviteľských organizácií (ďalej len „účastníkov výstavby“) pri vykonávaní geodetických a kartografických činností. Vyhláška podrobnejšie upravuje
a)
záväzné geodetické systémy,
b)
spravovanie informačného systému geodézie, kartografie a katastra (ďalej len „informačný systém“) a spôsob poskytovania údajov z informačného systému,
c)
popis údajov spravovaných v informačnom systéme metaúdajmi,
d)
postup pri štandardizácii geografického názvoslovia,
e)
postup pri vykonávaní kartografických činností,
f)
postup pri vykonávaní geodetických činností,
g)
postup pri vydávaní osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti,
h)
spôsob autorizačného a úradného overovania vybraných geodetických a kartografických činností.
PRVÁ ČASŤ | ZÁVÄZNÉ GEODETICKÉ REFERENČNÉ SYSTÉMY A ICH PLATNÉ REALIZÁCIE
§2
(1)
Názvy a kódy záväzných geodetických referenčných systémov sú:
a)
Európsky terestrický referenčný systém 1989 s alfanumerickým kódom ETRS89, kódom EPSG::4927 pre 3D – φ, λ, h, kódom EPSG::4258 pre 3D – X, Y, Z a kódom EPSG::4936 pre 2D – φ, λ,
b)
Súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej s alfabetickým kódom S-JTSK a kódom EPSG::2065,
c)
Baltský výškový systém po vyrovnaní s alfabetickým kódom Bpv a kódom EPSG::8357,
d)
Európsky vertikálny referenčný systém s alfabetickým kódom EVRS,
e)
Gravimetrický systém s alfabetickým kódom S-Gr.
(2)
Definície a parametre záväzných geodetických referenčných systémov sú:
a)
Európsky terestrický referenčný systém 1989 je definovaný na základe rezolúcie č. 1 Technicko-riadiacej skupiny subkomisie Európskeho referenčného rámca (EUREF TWG) prijatej na mítingu konanom v roku 1990 vo Florencii. Rezolúcia definuje ETRS89 ako systém, ktorý je stotožnený s Medzinárodným terestrickým referenčným systémom (ITRS) v epoche 1989.0 a ktorý je fixovaný na stabilnú časť Eurázijskej tektonickej platne. Týmto ETRS89 nesie všetky vlastnosti a charakteristiky ITRS:
1.
geocentricita – počiatok systému sa nachádza v ťažisku hmôt celej Zeme vrátane oceánov a atmosféry,
2.
jednotkou dĺžky je meter (sústava SI) a mierka je konzistentná s geocentrickým koordinovaným časom v súlade s rezolúciami Medzinárodnej astronomickej únie a Medzinárodnej únie geodézie a geofyziky (Viedeň 1991), čo je zabezpečené vhodným relativistickým modelovaním,
3.
orientácia systému je definovaná orientáciou BIH(*) v epoche 1984.0,
4.
vývoj orientácie v čase je zabezpečený použitím podmienky „sieť bez rotácie“ (NNR – z anglického no net rotation) s ohľadom na horizontálne pohyby tektonických platní celej Zeme.
Súradnice Európskeho terestrického referenčného systému 1989 sa vyjadrujú buď v pravouhlých karteziánskych súradniciach XYZ, alebo v elipsoidických (geodetických) súradniciach φλh, kde „φ“ je elipsoidická (geodetická) šírka, „λ“ elipsoidická (geodetická) dĺžka a „h“ elipsoidická (geodetická) výška. Elipsoidické (geodetické) súradnice ETRS89 sú vztiahnuté na elipsoid Geodetického referenčného systému 1980 so základným poludníkom Greenwich a s konštantami a=6 378 137 m a f=298,257222101, kde „a“ je dĺžka hlavnej polosi a „f“ sploštenie, ktoré je vypočítané z konštánt GM = 3 986 005 × 108 m3.s-2, J2 = 108 263 × 10-8 a ů = 7 292 115 × 10-11 rad.s-1, kde „GM“ je geocentrická gravitačná konštanta, „J2“ je zonálny geopotenciálny koeficient druhého stupňa a „ω – omega“ je uhlová rýchlosť rotácie Zeme.
b)
Súradnicový systém Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej je definovaný
1.
Besselovým elipsoidom 1841 so základným poludníkom Ferro nachádzajúcim sa 17o40` západne od poludníka Greenwich a s parametrami a = 6 377 397,155m a f = 1: 299,152 8128, kde „a“ je dĺžka hlavnej polosi a „f“ je sploštenie,
2.
Křovákovým zobrazením popisujúcim výpočet pravouhlých rovinných súradníc konformného kužeľového zobrazenia vo všeobecnej polohe z daných zemepisných súradníc na Besselovom elipsoide 1841. Křovákove zobrazenie pozostáva zo štyroch na seba nadväzujúcich krokov: zo zobrazenia Besselovho elipsoidu na guľovú plochu, z transformácie zemepisných sférických súradníc na sférické kartografické súradnice na guľovej ploche, zo zmenšenia guľovej plochy a jej konformného zobrazenia na dotykový kužeľ vo všeobecnej polohe a z rozvinutia plochy dotykového kužeľa do roviny, pričom os x pravouhlého rovinného súradnicového systému smeruje na juh a os y na západ. Konštanty vystupujúce v zobrazovacích rovniciach Křovákovho zobrazenia sú φ0 = 49o30`, λ = 42o30`, α = 1,000 597 498 372, k = 1,003 419 164, a = 30o17`17,30311``, k1 = 0,9999 a Š0=78o30`, kde „φ0“ je hodnota zemepisnej šírky základnej neskreslenej rovnobežky na Besselovom elipsoide, „λ“ je zemepisná dĺžka kartografického pólu na Besselovom elipsoide definovaná od základného poludníka Ferro, „α“ a „k“ predstavujú parametre charakterizujúce konformné zobrazenie Besselovho elipsoidu na guľovú plochu, „a“ je pólová vzdialenosť kartografického pólu na guľovej ploche, „k1“ je koeficient zmenšenia guľovej plochy a „Š0“ je základná kartografická šírka na guľovej ploche,
c)
Baltský výškový systém po vyrovnaní je kinematický výškový referenčný systém vztiahnutý na strednú hladinu Baltského mora prostredníctvom referenčného bodu, ktorým je nula morského vodočtu v Kronštadte. Baltský výškový systém po vyrovnaní používa normálne výšky, t. j. pri výpočte výšok bodov vyrovnaním sa uplatňujú normálne korekcie v zmysle Molodenského teórie na namerané prevýšenia získané meraniami v nivelačných sieťach,
d)
Európsky vertikálny referenčný systém je kinematický vertikálny referenčný systém. Definícia Európskeho vertikálneho referenčného systému je založená na štyroch konvenciách:
1.
vzťažná výšková hladina je definovaná ako ekvipotenciálna plocha, na ktorej je potenciál tiažového poľa Zeme konštantný W0 = W0E = konšt. a ktorý je vo výške vodočtu v Amsterdame – Normaal Amsterdams Peil,
2.
jednotka dĺžky je meter (sústava SI), jednotka času je sekunda (sústava SI), mierka je konzistentná s geocentrickým koordinovaným časom v súlade s rezolúciami Medzinárodnej astronomickej únie a Medzinárodnej únie geodézie a geofyziky (Viedeň 1991), čo je zabezpečené vhodným relativistickým modelovaním,
3.
výškové zložky predstavujú rozdiely ÄWP medzi potenciálmi WP tiažového poľa Zeme prechádzajúcimi bodmi P a potenciálom W0E konvenčnej nulovej hladiny Európskeho vertikálneho referenčného systému. Rozdiel potenciálu – ΔWP je označovaný aj ako geopotenciálna kóta cp, takže platí – ΔWp = cp = W0E – WP. Normálne výšky sú ekvivalentné s geopotenciálnymi kótami za predpokladu, že je špecifikované referenčné tiažové pole,
4.
Európsky vertikálny referenčný systém je nulový slapový systém, čo je v súlade s IAG rezolúciami č. 9 a 16 prijatými v Hamburgu v roku 1983,
e)
Gravimetrický systém je kinematický referenčný systém definovaný geometrickými a fyzikálnymi parametrami, kde geometrické parametre definujú polohy bodov a fyzikálne parametre definujú charakteristiky tiažového poľa Zeme vztiahnuté k týmto bodom.
(3)
Realizácia ľubovoľného geodetického systému predstavuje určenie požadovaných parametrov, ako sú súradnice, výšky alebo tiažové zrýchlenia v zmysle definície systému, ktoré sa vzťahujú na fyzické body stabilizované na zemskom povrchu pre konkrétny (definovaný) okamih. Takáto výsledná množina bodov s určenými parametrami predstavuje referenčný rámec geodetického systému a označuje sa často názvom totožným s názvom geodetického systému, pričom sa niekedy písmeno S znamenajúce systém v kóde názvu systému nahradzuje písmenom F znamenajúcim rámec (z anglického frame = rámec). Na odlíšenie jednotlivých realizácií geodetických systémov, resp. jednotlivých referenčných rámcov sa používa pripojenie dvojčísla alebo štvorčíslia k názvu referenčného rámca geodetického systému, pričom tento číselný údaj predstavuje rok výpočtu parametrov alebo rok zavedenia realizácie geodetického systému. V prípade, že dochádza k zmenám určovaných parametrov v jednotlivých realizáciách geodetických systémov, resp. v referenčných rámcoch, ktoré je možné matematicky vyjadriť napríklad pohybovými rovnicami v prípade polohových súradníc, označujeme jednotlivé realizácie, resp. referenčné rámce aj epochou. Epocha realizácie reprezentuje presný dátum, na ktorý sa vzťahuje vypočítaná realizácia, resp. referenčný rámec a vyjadruje sa v jednotkách kalendárneho roka na tri desatinné miesta.
(4)
Realizácia Európskeho terestrického referenčného systému 1989 predstavuje súbor geocentrických priestorových súradníc, ročných zmien súradníc a charakteristík presností vybraných bodov Štátnej priestorovej siete s alfabetickým kódom ŠPS, spracovaných k určitému dátumu pomocou množiny staníc EUREF permanentnej siete postupom definovaným v EUREF smerniciach, na ktoré sú naviazané ostatné body ŠPS. Jej názov je Slovenský terestrický referenčný rámec s alfanumerickým kódom SKTRFyy a ten zodpovedá a reprezentuje národné zhustenie konkrétne zvolenej epochy Európskeho terestrického referenčného rámca s alfanumerickým kódom ETRFyyyy a epochou yyyy.yyy. Súradnice a charakteristiky presností ostatných bodov ŠPS sú určené vo väzbe na realizáciu SKTRFyy, a tým preberajú jej charakteristiky z pohľadu ETRFyyyy a epochy yyyy.yyy. Národnou realizáciou ETRS89 je realizácia SKTRF09, ktorá zodpovedá ETRF2000 a epoche 2008.5. Kód EPSG národnej realizácie ETRS89 pre 3D φ, λ, h je EPSG::4937, pre 2D φ, λ je EPSG::4258 a pre 3D X, Y, Z je EPSG::4936.
(5)
Realizácia súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej predstavuje
a)
súbor rovinných súradníc bodov Štátnej priestorovej siete s jednoznačne definovaným vzťahom k národnej realizácii ETRS89; označuje sa JTSK03 a má kód EPSG::8352 (základný poludník je Greenwich),
b)
súbor rovinných súradníc bodov Štátnej trigonometrickej siete, záväzný pre súbor geodetických informácií katastra nehnuteľností, pre preberanie výsledkov geodetických a kartografických prác do štátnej dokumentácie, pre vybrané geodetické a kartografické činnosti podľa § 6 zákona a pre ostatné informačné systémy o území, s jednotnou transformáciou do JTSK03, zabezpečenou Rezortnou transformačnou službou zriadenou úradom; označuje sa JTSK a má kód EPSG::2065 (pre základný poludník Ferro) alebo EPSG::5513 (pre základný poludník Greenwich).
Realizáciami S-JTSK sú JTSK03 a JTSK.
(6)
Realizácia Baltského výškového systému po vyrovnaní predstavuje súbor normálnych výšok a charakteristík presností bodov Štátnej nivelačnej siete určených vyrovnaním opakovaných nivelačných meraní vzhľadom na jeden základný alebo množinu viacerých základných nivelačných bodov a označuje sa alfanumerickým kódom Bpvyy. Normálna výška základného nivelačného bodu alebo základných nivelačných bodov je určená vo väzbe na medzinárodné vyrovnanie európskych nivelačných sietí k strednej hodnote reprezentujúcej nulu morského vodočtu v Kronštadte. Realizáciou Baltského výškového systému po vyrovnaní je Bpv z roku 1957 a má kód EPSG::8357.
(7)
Realizácia Európskeho vertikálneho referenčného systému predstavuje súbor geopotenciálnych kót, normálnych výšok a charakteristík presností bodov Štátnej nivelačnej siete určených vyrovnaním vzhľadom na jeden základný alebo množinu viacerých základných nivelačných bodov určených v rámci medzinárodného vyrovnania vyšších rádov nivelačných sietí európskych štátov. Národnú realizáciu EVRS nazývame Slovenský vertikálny referenčný rámec a označujeme ju alfanumerickým kódom SKVRFyy, pričom SKVRFyy zodpovedá a reprezentuje národné zhustenie konkrétnej realizácie Európskeho vertikálneho referenčného rámca označeného alfanumerickým kódom EVRFyyyy. Realizáciou EVRF je SKVRF05, ktorý zodpovedá EVRF2000 a má kód EPSG::5730.
(8)
Realizácia Gravimetrického systému predstavuje súbor tiažových zrýchlení a charakteristík presností vybraných bodov geodetických základov určených z národného vyrovnania absolútnych a relatívnych gravimetrických meraní vykonaných v Štátnej gravimetrickej sieti. Realizácia Gravimetrického systému sa označuje alfanumerickým kódom S-Gryy. Realizáciou Gravimetrického systému je S-Gr95.
(9)
Na transformovanie súradníc bodov medzi realizáciou Európskeho terestrického referenčného systému 1989 a realizáciou súradnicového systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej sa používa globálny transformačný kľúč vyjadrujúci vzťah medzi elipsoidom Geodetického referenčného systému 1980 a Besselovým elipsoidom 1841 a zobrazovacie rovnice Křovákovho konformného kužeľového zobrazenia bodov z Besselovho elipsoidu 1841 do roviny. Globálny transformačný kľúč je platný pre celé územie Slovenska. Globálny transformačný kľúč reprezentujúci vzťah medzi realizáciou ETRF2000 a JTSK03 predstavuje sedem transformačných parametrov vypočítaných priestorovou podobnostnou transformáciou Burša-Wolfovým modelom. Parametre tohto globálneho transformačného kľúča sú
Smer transformácie S-JTSK (JTSK03) → ETRS89 (ETRF2000) s kódom EPSG::8367
Translácia v smere osi X: tx = 485,021 m,
Translácia v smere osi Y: ty = 169,465 m,
Translácia v smere osi Z: tz = 483,839 m,
Rotácia osi X: rx = −7,786342",
Rotácia osi Y: ry = −4,397554",
Rotácia osi Z: rz = −4,102655",
Parameter zmeny mierky: m = 0,000000 ppm.
Smer transformácie ETRS89 (ETRF2000) → S-JTSK (JTSK03) s kódom EPSG::8365
Translácia v smere osi X: tx = –485,014055 m,
Translácia v smere osi Y: ty = –169,473618 m,
Translácia v smere osi Z: tz = –483,842943 m,
Rotácia osi X: rx = 7,78625453",
Rotácia osi Y: ry = 4,39770887",
Rotácia osi Z: rz = 4,10248899",
Parameter zmeny mierky: m = 0,000000 ppm.
(10)
Rezortná transformačná služba medzi realizáciami záväzných geodetických systémov ETRS89 a S-JTSK je záväzná pre vybrané geodetické a kartografické činnosti podľa § 6 zákona, ktorých výsledky sa preberajú do informačného systému katastra nehnuteľností, a je dostupná na webovom sídle úradu.
(11)
Na prevod normálnych výšok určených v realizácii Baltského výškového systému po vyrovnaní a elipsoidických výšok určených v realizácii Európskeho terestrického referenčného systému 1989, definovaných nad elipsoidom Geodetického referenčného systému 1980 sa používa digitálny výškový referenčný model s alfabetickým kódom DVRM.
Geodetické základy
§3
(1)
Pasívne geodetické základy tvoria geodetické body, ktorých parametre sú určené aspoň v jednom záväznom geodetickom systéme. Parametre geodetických bodov geodetických základov sa určujú v týchto špecializovaných sieťach:
a)
Štátna priestorová sieť s alfabetickým kódom ŠPS,
b)
Štátna trigonometrická sieť s alfabetickým kódom ŠTS,
c)
Štátna nivelačná sieť s alfabetickým kódom ŠNS,
d)
Štátna gravimetrická sieť s alfabetickým kódom ŠGS.
(2)
Aktívne geodetické základy tvorí permanentná lokalizačná služba označená ako Slovenská priestorová observačná služba. Stanice Slovenskej priestorovej observačnej služby sú prevádzkované na vybraných bodoch Štátnej priestorovej siete.
(3)
SKPOS je referenčná služba na presné určovanie polohy objektov a javov pomocou globálnych navigačných satelitných systémov, umožňujúca korektne pracovať v záväzných geodetických referenčných systémoch ETRS89 a S-JTSK v realizácii JTSK03.
§4
(1)
Geodetické základy zriaďuje a spravuje právnická osoba zriadená úradom (ďalej len „správca“).
(2)
Správou geodetických základov je
a)
výkon geodetických činností pri budovaní, obnove a údržbe geodetických bodov,
b)
zabezpečenie geodetického určenia a kontroly geodetických bodov, realizácií záväzných geodetických systémov,
c)
zabezpečenie, správa a prevádzkovanie Slovenskej priestorovej observačnej služby,
d)
rozhodovanie o zriadení, odstránení a premiestnení geodetického bodu,
e)
evidencia hlásení a žiadostí týkajúcich sa geodetických bodov,
f)
predkladanie zoznamov geodetických bodov okresným úradom na zápis formy ochrany do katastra nehnuteľností,
g)
navrhovanie lokality chránených území geodetického bodu úradu,
h)
zabezpečenie a správa informačného systému geodetických základov,
i)
poskytovanie údajov a informácií o geodetických bodoch a službách Slovenskej priestorovej observačnej služby prostredníctvom webových služieb.
§5
(1)
Nedostatky zistené na bodoch geodetických základov oznamujú osoby vykonávajúce geodetické a kartografické činnosti v papierovej forme alebo elektronickej forme. Oznámenie podľa úvahy predkladateľ zasiela správcovi alebo okresnému úradu, ktorá údaje o bode geodetických základov poskytla. Oznámenie predkladateľ zasiela správcovi geodetických základov.
(2)
Oznámenie podľa odseku 1 obsahuje
a)
označenie geodetického bodu, okres, katastrálne územie, prípadne číslo parcely, na ktorej je geodetický bod umiestnený, alebo iné bližšie určenie umiestnenia geodetického bodu,
b)
opis zisteného nedostatku, ako je nesúlad s geodetickým údajom, zničenie, poškodenie alebo ohrozenie geodetického bodu alebo jeho ochranného zariadenia, prípadne fotodokumentáciu,
c)
meno, priezvisko, trvalý pobyt oznamovateľa alebo názov a sídlo oznamovateľa.
§6
(1)
Žiadosť o premiestnenie, odstránenie alebo vykonanie opatrenia na ochranu bodu geodetických základov predkladá osoba správcovi.
(2)
Žiadosť podľa odseku 1 sa predkladá v papierovej forme a obsahuje
a)
označenie geodetického bodu, okres, katastrálne územie, prípadne číslo parcely, na ktorej je geodetický bod umiestnený, alebo iné bližšie určenie umiestnenia geodetického bodu,
b)
odôvodnenie,
c)
návrh termínu, do ktorého treba opatrenie vykonať,
d)
polohopisný náčrt priestoru dotknutého výstavbou pri žiadosti o premiestnenie z dôvodu výstavby,
e)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a podpis fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, meno, priezvisko a podpis jej štatutárneho zástupcu.
DRUHÁ ČASŤ | INFORMAČNÝ SYSTÉM GEODÉZIE, KARTOGRAFIE A KATASTRA
§7
(1)
Spravovanie informačného systému spočíva v tvorbe, aktualizácii a poskytovaní údajov a informácií.
(2)
Informačný systém geodetických základov s alfabetickým kódom ISGZ a základná báza údajov pre geografický informačný systém s alfabetickým kódom ZBGIS sú aktualizované na centrálnej úrovni priebežne.
(3)
Informačný systém katastra nehnuteľností s alfabetickým kódom ISKN je spravovaný
a)
na miestnej úrovni okresným úradom a aktualizovaný priebežne,
b)
na centrálnej úrovni právnickou osobou zriadenou úradom a aktualizovaný prenosom vybraných súborov a ich kontrolným spracovaním.
(4)
Podkladom na aktualizáciu údajov tvoriacich informačný systém sú výsledky geodetických a kartografických činností, úkony súvisiace s právami k nehnuteľnostiam a údaje poskytované inými subjektmi podľa § 20a písm. b) a c) zákona.
(5)
Údaje na aktualizáciu základnej bázy údajov pre geografický informačný systém sa poskytujú podľa § 20a písm. b) a c) zákona.
§8
(1)
Informačný systém geodetických základov tvoria súbory textových, číselných a grafických údajov o bodoch geodetických základov vrátane metaúdajov.
(2)
Informačný systém katastra nehnuteľností tvorí
a)
súbor geodetických informácií katastra nehnuteľností s alfabetickým kódom SGI KN,
b)
súbor popisných informácií katastra nehnuteľností s alfabetickým kódom SPI KN,
c)
súbor registrov katastrálnych konaní s alfabetickým kódom SRKK.
(3)
Základnú bázu údajov pre geografický informačný systém tvoria
a)
referenčné priestorové údaje ZBGIS, definované KTO ZBGIS, vrátane geografického názvoslovia administratívneho členenia a geodetických referenčných bodov,
b)
ortofotosnímky,
c)
digitálny výškový model územia,
d)
ostatné priestorové údaje,
e)
generalizované údaje, definované KTO ZBGIS, vrátane geografického názvoslovia a administratívneho členenia,
f)
základné štátne mapové dielo podľa § 12 ods. 4,
g)
kartografické diela tvorené právnickou osobou zriadenou úradom.
(4)
Súčasťou informačného systému sú aj, digitálny model reliéfu, rastrové ekvivalenty mapového diela a ortofotosnímky územia.
(5)
Informačný systém je vedený v záväzných geodetických systémoch.
§9
(1)
Geodetické činnosti pri budovaní a aktualizácii základnej bázy údajov pre geografický informačný systém sú získanie alebo vytvorenie podkladov, ktoré sú zdrojom priestorových údajov o objektoch základnej bázy údajov pre geografický informačný systém.
(2)
Výsledný operát geodetických činností budovania a aktualizácie základnej bázy údajov pre geografický informačný systém obsahuje
a)
technickú správu,
b)
sprievodný záznam tvorby alebo aktualizácie,
c)
súbory priestorových údajov, ak tieto neboli aktualizované webovou službou (transakčnou službou),
d)
metaúdaje, ak tieto neboli aktualizované webovou službou (transakčnou službou).
(3)
Výsledný operát geodetických činností sa odovzdá právnickej osobe zriadenej úradom (ďalej len „prevádzkovateľ“).
(4)
Prevádzkovateľ potvrdí prevzatie výsledného operátu.
(5)
Prevádzkovateľ posúdi technickú a kvalitatívnu spôsobilosť priestorových informácií do 30 dní od prevzatia výsledného operátu.
(6)
Prevádzkovateľ po posúdení technickej spôsobilosti priestorových údajov vyhotoví sprievodný záznam o kontrole technickej spôsobilosti.
(7)
Prevádzkovateľ výsledok posúdenia technickej spôsobilosti priestorových údajov oznámi elektronickou formou spracovateľovi.
Evidovanie údajov o rodinnom dome, bytovom dome a byte v bytovom dome
§9a
(1)
O rodinnom dome, bytovom dome a byte v bytovom dome sa na podklade kolaudačného rozhodnutia a jeho príloh zapisujú údaje o
a)
úžitkovej ploche rodinného domu alebo o podlahovej ploche bytu;1) uvádzajú sa v m2 na dve desatinné miesta bez zaokrúhľovania,
b)
počte izieb rodinného domu alebo bytu; uvádzajú sa celým číslom od 1,
c)
počte podlaží rodinného domu alebo bytového domu; uvádzajú sa celým číslom od 1, ak odsek 4 neustanovuje inak,
d)
materiálnej konštrukcii rodinného domu alebo bytového domu; uvádzajú sa numerickým kódom podľa prílohy č. 2,
e)
dátume právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia rodinného domu alebo bytového domu; uvádzajú sa v tvare „dd.mm.rrrr“, kde „dd“ je deň, „mm“ je mesiac a „rrrr“ je rok.
(2)
Úžitková plocha rodinného domu je súčet všetkých podlahových plôch obytných miestností a príslušenstva rodinného domu1a) bez plochy balkónov, lodžií a terás.
(3)
Izbou v rodinnom dome alebo byte v bytovom dome sa rozumie obytná miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.1aa)
(4)
Viacpodlažný byt v bytovom dome sa označí slovom „mezonet“. Ak ide o podlažie, ktoré má aspoň jednu tretinu podlahovej plochy šikmú konštrukciu krovu a ktorého zvislé obvodové steny nadväzujú na šikmú strešnú alebo stropnú konštrukciu, sa označí slovom „podkrovie“. Byt na medziposchodí sa označí slovom „mezanín“.
(5)
Údaje a ich zmena sa zapíše v deň ich vzniku alebo v deň, kedy zmena nastala.
§10
(1)
Údaje z informačného systému geodetických základov poskytuje prevádzkovateľ
a)
prostredníctvom internetového portálu,
b)
prostredníctvom webových služieb,
c)
vo forme geodetických údajov,
d)
vo forme zoznamov súradníc, výšok a tiažového zrýchlenia geodetických bodov.
(2)
Údaje zo základnej bázy údajov pre geografický informačný systém poskytuje prevádzkovateľ.
(3)
Údaje z informačného systému sa poskytujú
a)
prostredníctvom webových služieb a internetového portálu,
b)
ako údajové súbory,
c)
ako tlačové výstupy.
(4)
Údajové súbory v digitálnej forme sa poskytujú vo výmenných formátoch ako
a)
vektorové alebo rastrové súbory priestorových údajov,
b)
textové súbory.
§11 Metaúdaje
(1)
Informačný systém obsahuje metaúdaje určené zoznamom metaúdajov.
(2)
Zoznam metaúdajov je vytváraný v súlade s osobitným predpisom.1ab)
(3)
Metaúdaje obsahujú informácie o
a)
identifikácii údajov,
b)
geografickej polohe objektov,
c)
kvalite a platnosti údajov,
d)
použitom záväznom geodetickom systéme,
e)
subjektoch zodpovedných za tvorbu, spravovanie, uchovávanie a distribuovanie údajov,
f)
podmienkach a obmedzeniach prístupu k údajom a ich použitiu,
g)
opisných údajoch k metaúdajom.
TRETIA ČASŤ | ŠTÁTNE MAPOVÉ DIELO
§12 Základné štátne mapové dielo
(1)
Základné štátne mapové dielo sa tvorí z aktuálnych údajov informačného systému.
(2)
Základné štátne mapové dielo sa poskytuje v obsahovej úrovni objektov zodpovedajúcich mierke príslušného štátneho mapového diela.
(3)
Základné štátne mapové dielo vytvorené v mierke väčšej ako 1: 5 000 je základné štátne mapové dielo s veľkou mierkou.
(4)
Obsah základného štátneho mapového diela v mierke 1: 5 000 a menšej je daný rozsahom objektov katalógu tried objektov kartografického modelu pre príslušnú mierku.
(5)
Údaje základnej bázy údajov pre geografický informačný systém sú záväzné pre tvorbu štátnych mapových diel v mierke menšej ako 1: 5 000.
§13
(1)
Tematické štátne mapové dielo sa tvorí z aktuálnych údajov informačného systému pridaním tematického obsahu.
(2)
Pri správe, rozširovaní a poskytovaní údajov tematického štátneho mapového diela sa postupuje primerane podľa § 25 až 27 a § 36.
(3)
Tematickým štátnym mapovým dielom sú aj mapy územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky, ktorých vydavateľom je úrad.
ŠTVRTÁ ČASŤ | ŠTANDARDIZÁCIA GEOGRAFICKÉHO NÁZVOSLOVIA
§14 Názvy geografických objektov
(1)
Názvy nesídelných geografických objektov a špecifických sídelných geografických objektov z územia Slovenskej republiky, ktoré štandardizuje úrad podľa § 18 ods. 1 zákona a ktoré nemajú charakter územnej správnej jednotky, sú
a)
názvy vôd a vodných stavieb, ktorými sú názvy gejzírov, hatí, hrádzí, jazier, kanálov, minerálnych prameňov, močiarov, mokradí, mŕtvych ramien, náhonov, plies, potokov, prameňov, priehrad, riečnych ramien, rybníkov, studní, vodných nádrží, vodných tokov, vodopádov, vyvieračiek,
b)
názvy chránených území, ktorými sú názvy podľa osobitného predpisu,2)
c)
názvy jednotlivých útvarov vertikálneho členenia zemského povrchu, ktorými sú názvy brán, brázd, dolín, geomorfologických jednotiek, hrebeňov, chrbtov, kopcov, kotlín, krasových území, nížin, pahorkatín, planín, plošín, pohorí, priepastí, priesmykov, roklí, rovín, sediel, skál, skalných útvarov, stien, strží, svahov, tiesňav, vrchov, žľabov,
d)
názvy špecifických sídelných objektov, ktorými sú názvy horární, horských chát, hospodárskych dvorov, katastrálnych území, kopaníc, lazov, majerov, mlynov, miestnych častí, osád, poľovníckych chát, samôt, sídlisk,
e)
názvy historických, kultúrnych, účelových objektov, ktorými sú názvy arborét, historických múrov, hradov, kalvárií, kaplniek, kaštieľov, kláštorov, kostolov, krížov, kúpeľov, liečebných ústavov, pamätníkov, skanzenov, zámkov, zrúcanín, zvoníc,
f)
ostatné názvy, ktorými sú názvy baní, šácht, štôlní, ciest, hámrov, chmeľníc, chodníkov, jaskýň, kameňolomov, lesov, lúk, ostrovov, pasienkov, parkov, polí, sadov, stromov, trstinových porastov, viníc, výškových kót, záhrad.
(2)
Vžité podoby slovenských názvov sídelných a nesídelných geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky, ktoré štandardizuje úrad podľa § 18 ods. 1 zákona, sú názvy
a)
štátov, závislých území, oceánov, morí, podmorských útvarov a antarktických útvarov, ktoré nepatria pod suverenitu žiadneho štátu,
b)
chránených objektov, jaskýň, jazier, miest, močiarov, morí, mysov, oblastí, ostrovov, paniev, plošín, pobreží, pohorí, polostrovov, preliačin, prielivov, prieplavov, púští, riek, sediel, úžin, vodných nádrží, vodopádov, vrchov, zálivov.
§15 Postup pri štandardizácii geografického názvoslovia
(1)
Návrh na štandardizáciu geografického názvoslovia sa predkladá úradu v papierovej forme a obsahuje
a)
podobu názvu geografického objektu, ktorá je navrhovaná na štandardizáciu, doterajšiu podobu názvu, zdôvodnenie návrhu,
b)
stručný opis geografického objektu a jeho lokalizáciu na mape vhodnej mierky,
c)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a podpis fyzickej osoby alebo názov a sídlo právnickej osoby, meno, priezvisko a podpis jej štatutárneho zástupcu.
(2)
Návrhy názvov geografických objektov z územia Slovenskej republiky posudzuje názvoslovná komisia úradu na základe stanoviska názvoslovného zboru okresného úradu.
(3)
Návrhy názvov geografických objektov z územia mimo Slovenskej republiky posudzuje názvoslovná komisia úradu.
(4)
Názvoslovná komisia úradu pri posudzovaní návrhov názvov geografických objektov dbá na to, aby názov zodpovedal skutočnosti, aby bol vecne a jazykovo správny, spoločensky vhodný a prakticky použiteľný.
(5)
Okresný úrad po prerokovaní navrhovaných názvov v názvoslovnom zbore zasiela úradu podľa § 4 ods. 4 písm. b) zákona písomné stanovisko v lehote 30 dní od doručenia žiadosti.
(6)
Zmeniť štandardizovaný názov geografického objektu možno na základe odôvodnenia a postupom podľa odsekov 1 a 5.
§16
Súbory štandardizovaných názvov nesídelných geografických objektov zverejňuje úrad prostredníctvom webových služieb internetového portálu.
§17 Dokumentácia štandardizácie
(1)
Predmetom dokumentácie štandardizácie geografických názvov z územia Slovenskej republiky je štandardizovaný názov, prípadne predchádzajúca podoba názvu, druh objektu, príslušnosť k okresu, obci, katastrálnemu územiu, súradnice a dátum štandardizácie.
(2)
Predmetom dokumentácie štandardizácie geografických názvov z územia mimo Slovenskej republiky je štandardizovaný názov, prípadne predchádzajúca podoba názvu, druh objektu, príslušnosť k štátu, svetadielu, súradnice a dátum štandardizácie.
PIATA ČASŤ | VYBRANÉ GEODETICKÉ A KARTOGRAFICKÉ ČINNOSTI
§18
(1)
Výsledky vybraných geodetických a kartografických činností preberané do štátnej dokumentácie sa odovzdávajú v záväzných geodetických systémoch v nadväznosti na aktívne alebo pasívne geodetické základy.
(2)
Výsledný operát geodetických a kartografických činností sa označuje názvom použitého geodetického systému a jeho realizácie.
Geodetické činnosti na pozemkové úpravy
§19
Geodetické činnosti na vyhotovenie a vykonanie projektu pozemkových úprav sú:
a)
určenie hranice obvodu projektu pozemkových úprav,
b)
účelové mapovanie polohopisu a výškopisu pre projekt pozemkových úprav,
c)
aktualizácia bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek a mapa hodnoty pozemkov,
d)
vyhotovenie registra pôvodného stavu,
e)
vyhotovenie rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu,
f)
vytýčenie a označenie lomových bodov hraníc nových pozemkov v teréne v obvode projektu pozemkových úprav,
g)
vyhotovenie rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním,
h)
vyhotovenie mapy projektu pozemkových úprav,
i)
zriaďovanie bodov podrobného polohového bodového poľa podľa § 24.
§20
(1)
Priebeh hranice obvodu projektu pozemkových úprav3) sa určí meraním, prípadne vytýčením a následne jej trvalou stabilizáciou, ak je v teréne nezreteľná. Hranica obvodu projektu pozemkových úprav sa zobrazí do máp katastra nehnuteľností.
(2)
Účelové mapovanie polohopisu a výškopisu pre projekt pozemkových úprav predstavuje zameranie skutočného stavu prvkov polohopisu a druhov pozemkov v teréne so zistením zmien druhov pozemkov medzi skutočným a evidovaným stavom v katastri nehnuteľností a zameranie aktuálneho výškopisu.
(3)
Účelové mapovanie polohopisu a výškopisu pre projekt pozemkových úprav je podkladom na aktualizáciu máp bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek, projektovanie spoločných zariadení a opatrení a návrh nových pozemkov.
(4)
Aktualizácia bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek je podkladom na spracovanie mapy hodnoty pozemkov, ktorá slúži ako podklad na stanovenie hodnoty pôvodných pozemkov v registri pôvodného stavu a hodnoty nových pozemkov v registri nového stavu.
(5)
Vytýčenie a označenie lomových bodov hraníc nových pozemkov v teréne sa vykoná pre
a)
význačné lomové body hraníc obvodu projektu pozemkových úprav, verejných a spoločných zariadení a opatrení a rozhraničenie poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov,
b)
podrobné lomové body hraníc nových pozemkov.
(6)
Rozdeľovací plán vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním je technickým podkladom na vykonanie zmien v katastri nehnuteľností.3) Formu spracovania rozdeľovacieho plánu určuje okresný úrad.
(7)
Mapa projektu pozemkových úprav predstavuje grafické zobrazenie nového usporiadania územia. Po zápise údajov projektu do katastra nehnuteľností je katastrálnou mapou.
§21
Dokumentácia projektu pozemkových úprav sa odovzdá okresnému úradu na zápis údajov projektu do katastra nehnuteľností. Dokumentáciu projektu pozemkových úprav tvorí
a)
rozhodnutie o schválení projektu,
b)
nariadenie vykonania projektu,
c)
rozhodnutie o schválení vykonania projektu,
d)
výsledný elaborát určenia hranice obvodu projektu,
e)
operát registra pôvodného stavu,3)
f)
operát registra nového stavu,
g)
výsledný elaborát rozdeľovacieho plánu3) vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním,
h)
elektronická časť projektu, ktorej súčasťou je aj porovnávacie zostavenie údajov registra pôvodného stavu a registra nového stavu,
i)
výsledný elaborát bodov podrobného polohového bodového poľa.
§22
(1)
Odstránenie chybných a doplnenie chýbajúcich údajov v operáte katastra nehnuteľností zabezpečí okresný úrad na základe žiadosti zhotoviteľa projektu pozemkových úprav alebo správneho orgánu.4)
(2)
Čísla záznamov podrobného merania zmien, parcelné čísla novovytváraných parciel a čísla pre novozriadené body podrobného polohového bodového poľa prideľuje na požiadanie okresný úrad zhotoviteľovi projektu pozemkových úprav.
Zriaďovanie a aktualizácia geodetických bodov
§23 Zriaďovanie a aktualizácia bodov geodetických základov
Geodetické body tvoriace geodetické základy zriaďuje a aktualizuje správca podľa § 4 až 6 tejto vyhlášky.
§24
Zriaďovanie a aktualizácia bodov podrobného polohového bodového poľa
(1)
Podrobné polohové bodové pole tvoria:
a)
pevné body podrobného polohového bodového poľa,
b)
dočasne stabilizované body podrobného polohového bodového poľa.
(2)
Podrobné polohové bodové pole eviduje okresný úrad.
(3)
Spôsob použitia bodov podrobného polohového bodového poľa na vybrané geodetické činnosti uvedené v § 6 písm. a), b) a c) zákona ustanoví úrad vo všeobecne záväznom právnom predpise na vykonanie osobitného predpisu.4a)
(4)
Bod podrobného polohového bodového poľa je bod, ktorý má určené súradnice v realizácii systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej podľa § 2 ods. 5 transformované Rezortnou transformačnou službou do JTSK a zároveň môže mať určenú výšku v Baltskom výškovom systéme po vyrovnaní. Ak sa poloha bodu určuje technológiou globálnych navigačných satelitných systémov, určia sa zároveň priestorové súradnice v realizácii Európskeho terestrického referenčného systému 1989. Zariadenie bodu podrobného polohového bodového poľa tvorí meračská značka.
(5)
Charakteristikou presnosti určenia súradníc bodov podrobného polohového bodového poľa je základná stredná súradnicová chyba óxy. Bod podrobného polohového bodového poľa sa určí tak, aby charakteristika presnosti určenia súradníc v realizácii systému Jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej neprekročila hodnotu δxy = 0,04 m. Uvedená hodnota vyjadruje presnosť určenia súradníc k bodom Štátnej priestorovej siete. Krajná odchýlka sa stanovuje na dvojnásobok hodnoty δxy.
(6)
Charakteristikou presnosti určenia výšok bodov podrobného polohového bodového poľa je základná stredná výšková chyba óH.Bod podrobného polohového bodového poľa sa určí tak, aby charakteristika presnosti určenia výšky neprekročila hodnotu óH = 0,06 m. Uvedená hodnota vyjadruje presnosť určenia výšky k bodom Štátnej nivelačnej siete. Krajná odchýlka sa stanovuje na dvojnásobok hodnoty óH.
(7)
Osoby zriaďujúce body podrobného polohového bodového poľa vypracujú dokumentáciu o ich zriadení vo forme „Výsledného operátu zriadenia bodov podrobného polohového bodového poľa“ (ďalej len „výsledný operát“). Výsledný operát sa odovzdá okresnému úradu a obsahuje:
a)
zoznam súradníc a prípadne výšok bodov podrobného polohového bodového poľa, ak boli určené,
b)
geodetické údaje o bodoch podrobného polohového bodového poľa,
c)
technickú správu.
Podrobnosti o vyhotovení a obsahu výsledného operátu sú uvedené v prílohe.
Meranie alebo digitalizácia a zobrazenie objektov, ktoré sa preberajú do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou
§25 Meranie a zobrazenie objektov
(1)
Meranie a zobrazenie objektov merania preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou sa vykonáva v rozsahu najmenej podľa technických noriem.5)
(2)
Výsledný operát merania a zobrazenia objektov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou obsahuje
a)
technickú správu,
b)
meračské náčrty, záznamy z merania, prehľad kladu meračských náčrtov a zoznamy súradníc podrobných bodov,
c)
súbor údajov obsahujúci polohopis a popis, prípadne výškopis, ak sa vyhotovil.
(3)
Výsledný operát merania a zobrazenia objektov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou v rozsahu nad 0,025 km2 sa odovzdá okresnému úradu okrem výsledkov merania a zobrazenia objektov pred začatím výstavby, ktoré sa touto výstavbou zmenia.
(4)
Výsledky geodetických a kartografických činností podľa § 6 písm. e) zákona sa preberajú do základného štátneho mapového diela s veľkou mierkou formou aktualizácie údajov informačného systému.
§26 Digitalizácia a zobrazenie objektov
(1)
Digitalizácia objektov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou sa vykonáva skenovaním s hustotou skenovania najmenej 400 dpi.
(2)
Pred začatím skenovania požiadajú osoby vykonávajúce digitalizáciu a zobrazenie predmetov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou rezortné skenovacie pracovisko o posúdenie vhodnosti skenera na digitalizáciu základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou. Žiadosť obsahuje
a)
meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo názov a sídlo žiadateľa,
b)
účel použitia,
c)
základné snímacie technické údaje skenera.
(3)
Výsledok posúdenia skenera spolu s hodnotením vhodnosti pre potreby katastra nehnuteľností sa uvedie v protokole.
(4)
Výsledný operát digitalizácie a zobrazenia objektov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou obsahuje
a)
technickú správu,
b)
kópiu protokolu z posúdenia vhodnosti skenera,
c)
georeferencovaný obraz mapy v rastrovej forme,
d)
údaje o transformácii.
(5)
Výsledný operát digitalizácie a zobrazenia objektov preberaných do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou v rozsahu nad 0,025 km2 sa odovzdá okresnému úradu okrem výsledkov digitalizácie a zobrazenia objektov pre projektovú dokumentáciu stavieb, ktoré sa touto výstavbou zmenia.
Meranie alebo digitalizácia a zobrazenie objektov, ktoré sú obsahom tematických mapových diel s veľkou mierkou
§27
(1)
Tematické mapové dielo s veľkou mierkou je technická mapa mesta, základná mapa letiska, základná mapa diaľnice, jednotná železničná mapa, základná mapa závodu, základná mapa rýchlodráhy a mapa podzemných inžinierskych sietí.
(2)
Výsledný operát merania alebo digitalizácie a zobrazenia objektov podľa § 25 a 26, ktoré sú obsahom tematických mapových diel s veľkou mierkou a sú súčasne aj obsahom základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou v rozsahu nad 0,025 km2, sa odovzdá okresnému úradu okrem výsledného operátu merania alebo digitalizácie a zobrazenia objektov tematického obsahu tematických mapových diel s veľkou mierkou vyhotovených na podkladoch získaných zo štátnej dokumentácie.
§28 Poskytovanie podkladov
(1)
Podklady zo štátnej dokumentácie na zobrazenie objektov tematických štátnych mapových diel s veľkou mierkou v analógovej alebo digitálnej forme sa poskytujú na základe písomnej zmluvy.
(2)
Podklady zo štátnej dokumentácie na účely zobrazenia objektov tematických mapových diel s veľkou mierkou poskytuje
a)
okresný úrad,
b)
právnická osoba zriadená úradom v rozsahu svojej pôsobnosti.
(3)
Podklady podľa odseku 2 sa potvrdzujú na každej poskytnutej kópii.
Geodetické činnosti pri budovaní a aktualizácii informačných systémov o území
§29
(1)
Geodetickými činnosťami pri budovaní a aktualizácii geografických informačných systémov sa rozumie získanie alebo tvorba a aktualizácia technických podkladov, ktoré sú zdrojom priestorových informácií.
(2)
Výsledný operát geodetických činností pri tvorbe a aktualizácii geografických informačných systémov obsahuje
a)
technickú správu,
b)
sprievodný záznam tvorby alebo aktualizácie,
c)
súbory priestorových údajov,
d)
metaúdaje.
(3)
Informačné, matematické, programové, technické a organizačné prostriedky na zabezpečenie zberu, technológie spracovania a využitia údajov geografického informačného systému určuje jeho autor.
(4)
Výsledný operát geodetických činností pri tvorbe a aktualizácii geografických informačných systémov sa odovzdá okresnému úradu.
Geodetické a kartografické činnosti vo výstavbe
§30
(1)
Geodetické a kartografické činnosti v jednotlivých fázach výstavby inžinierskych stavieb6) sú zabezpečované prostredníctvom autorizovaných geodetov a kartografov jednotlivých účastníkov výstavby. Fázami výstavby sa rozumie:
a)
fáza spracovania projektovej dokumentácie stavby,
b)
fáza realizácie stavby,
c)
fáza kolaudácie a prevádzky stavby.
(2)
Zameranie územia pre projekt stavby sa vykonáva v záväzných geodetických systémoch v súlade s § 2. Realizácia geodetického systému (§ 2 ods. 5), v ktorom bolo zameranie územia vykonané, je záväzná počas všetkých fáz výstavby.
(3)
Pri spracovaní projektovej dokumentácie stavieb autorizovaný geodet a kartograf stavebníka zabezpečuje:
a)
prípravu mapových podkladov,
b)
vyhotovenie geodetických podkladov na úpravu majetkovoprávnych vzťahov, na vyňatie pozemkov z poľnohospodárskej pôdy a z lesných pozemkov,
c)
geodetické údaje bodov geodetických základov a bodov podrobného polohového bodového poľa.
(4)
Pri spracovaní projektovej dokumentácie stavieb autorizovaný geodet a kartograf projektanta (zhotoviteľa projektu) zabezpečuje:
a)
vypracovanie projektu vytyčovacej siete,
b)
spoluprácu s projektantom,
c)
kontrolu vytyčovacích výkresov na vytýčenie priestorovej polohy objektov,
d)
kontrolu vytyčovacích výkresov na podrobné vytýčenie.
(5)
Pri realizácii stavieb autorizovaný geodet a kartograf stavebníka zabezpečuje:
a)
protokolárne odovzdanie geodetických a kartografických podkladov súvisiacich so stavbou zhotoviteľovi,
b)
vybudovanie vytyčovacej siete a určenie jej parametrov, jej ochranu pred poškodením a jej odovzdanie zhotoviteľovi,
c)
vyznačenie existujúcich podzemných vedení inžinierskych sietí na povrchu v areáli staveniska,
d)
kontrolné meranie terénu v priestore staveniska pred začatím zemných prác,
e)
vytýčenie priestorovej polohy stavby, ako je vytýčenie hlavných polohových čiar alebo hlavných osí a hlavných polohových bodov trás, hlavných výškových bodov v súlade s územným rozhodnutím a protokolárne odovzdanie zhotoviteľovi,
f)
tvorbu informačného systému výstavby z projektovej dokumentácie pri líniových stavbách,
g)
kontrolu geodetických a kartografických činností zhotoviteľa v priebehu výstavby,
h)
kontrolu správnosti geodeticky meraných položiek predkladaných zhotoviteľom na fakturáciu.
(6)
Pri realizácii stavieb autorizovaný geodet a kartograf projektanta (zhotoviteľa projektu) zabezpečuje kontrolu dodržiavania projektovaných parametrov stavebných objektov v spolupráci s autorským dozorom.
(7)
Pri realizácii stavieb autorizovaný geodet a kartograf zhotoviteľa zabezpečuje:
a)
protokolárne prevzatie geodetických podkladov súvisiacich so stavbou, vytyčovacej siete od autorizovaného geodeta a kartografa stavebníka vrátane kontrolného merania terénu pred začatím zemných prác,
b)
realizáciu podrobného vytýčenia jednotlivých objektov a technologických zariadení stavby podľa projektovej dokumentácie vrátane kontroly podkladov a výkresov podrobného vytýčenia,
c)
realizáciu merania skutočného vyhotovenia stavebných objektov a ich častí, ako aj terénnych úprav a priebehu podzemných inžinierskych sietí pred ich zakrytím, vyhotovenie geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavieb a technologických zariadení,
d)
vypracovanie projektu na meranie posunov a deformácií stavieb, ak si to vyžaduje charakter stavby alebo to ukladá projektová dokumentácia,
e)
meranie posunov a deformácií stavieb počas výstavby, ako aj základné meranie posunov a deformácií pred kolaudáciou stavby, ak si to vyžaduje charakter stavby alebo to ukladá projektová dokumentácia,
f)
vyhotovenie technickej účelovej mapy (základná mapa diaľnice, základná mapa závodu, základná mapa letiska, technická mapa mesta, atď.), ak si to vyžaduje stavebník,
g)
meranie a kvantifikáciu geodeticky merateľných položiek vykonaných stavebných prác, ktoré sa predkladajú na fakturáciu stavebníkovi,
h)
archivovanie meračských dokumentov, vytyčovacích výkresov, vytyčovacích protokolov a záznamov v stavebnom denníku.
(8)
Pri kolaudácii stavieb a následnej prevádzke stavieb autorizovaný geodet a kartograf stavebníka zabezpečuje:
a)
súborné spracovanie vrátane tvorby informačného systému a archivovanie geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby podľa reálne vykonaných stavebných prác,
b)
porealizačnú dokumentáciu na majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov podľa skutočného vyhotovenia stavby a vyhotovenie geometrických plánov,
c)
meranie posunov a deformácií objektov a zariadení, ak si to vyžaduje charakter stavby alebo to ukladá projektová dokumentácia.
§31 Budovanie vytyčovacích sietí
(1)
Projekt vytyčovacej siete stavby alebo komplexu stavieb obsahuje
a)
geodetický systém a jeho realizáciu pre meračské a výpočtové práce,
b)
situáciu rozmiestnenia jednotlivých priestorových, polohových a výškových bodov,
c)
číslovanie bodov, spôsob stabilizácie bodov a spôsob ich ochrany pred poškodením,
d)
vyžadovanú priestorovú presnosť určenia bodov vzhľadom na body geodetických základov,
e)
vyžadovanú relatívnu alebo lokálnu priestorovú presnosť určenia bodov potrebnú na realizáciu stavby,
f)
návrh metódy merania, výpočtu a určenia parametrov siete a ich charakteristík presnosti,
g)
predbežný rozpočet na stabilizáciu a meranie bodov vytyčovacej siete,
h)
technickú správu.
(2)
Konfiguráciu a štruktúru vytyčovacej siete navrhne autorizovaný geodet a kartograf v súlade s tvarom a charakterom stavby alebo súboru stavieb tak, aby boli určené súradnice a výšky bodov vytyčovacej siete v realizáciách záväzných geodetických systémov v súlade s § 2.
(3)
Vytyčovacia sieť, ktorá je z hľadiska charakteru a potrieb stavby budovaná v miestnom súradnicovom a výškovom systéme, sa pripojí na geodetické základy.
(4)
Výsledný elaborát z budovania a merania vytyčovacej siete obsahuje
a)
technickú správu,
b)
situáciu rozmiestnenia jednotlivých bodov siete,
c)
observačný plán a spôsob observácie,
d)
zoznam súradníc a výšok bodov aj v realizácii geodetického systému a ich geodetické údaje,
e)
absolútne charakteristiky presnosti bodov vzhľadom na body geodetických základov,
f)
relatívne charakteristiky presnosti a stredné súradnicové chyby, v prípade viacetapových sietí kovariančnú maticu bodov.
§32 Vytyčovanie priestorovej polohy stavieb
(1)
Jednoznačnú priestorovú polohu projektovanej stavby stanovuje koordinačný výkres, na základe ktorého sa vyhotovujú vytyčovacie výkresy jednotlivých objektov.
(2)
Vytyčovací výkres priestorovej polohy obsahuje súradnice a vytyčovacie prvky umožňujúce vytýčenie priestorovej polohy objektu v súradnicovom systéme stavby, ktorý je realizovaný vytyčovacou sieťou stavby vybudovanou podľa § 31.
(3)
Vytýčenie priestorovej polohy objektu alebo stavby zahŕňa vytýčenie
a)
hlavnej polohovej čiary,
b)
hlavnej osi, hlavných bodov trasy, charakteristických bodov,
c)
hlavných výškových bodov.
(4)
Podrobné vytýčenie jednotlivých objektov a technologických zariadení stavby realizuje autorizovaný geodet a kartograf zhotoviteľa na základe vytyčovacieho výkresu na podrobné vytýčenie.
(5)
Vytyčovací výkres na podrobné vytýčenie obsahuje
a)
situovanie jednotlivých stavieb a ich častí,
b)
súradnice a výšky vytyčovaných bodov alebo
c)
číselné hodnoty vytyčovacích prvkov, ktoré sa vzťahujú na body vytyčovacej siete alebo na hlavné osi vytyčovaného objektu.
(6)
Podrobné vytyčovanie objektu je
a)
vytyčovanie rozmeru a tvaru objektu vo vodorovnom a zvislom smere,
b)
vytyčovanie jednotlivých častí a konštrukčných prvkov vnútri objektu na základe vytýčenia priestorovej polohy objektu.
(7)
Z vytyčovania sa vyhotovuje a odovzdáva protokol o vytýčení. Protokol o vytýčení objektu môže byť aj súčasťou záznamu do stavebného denníka.
(8)
Protokol o vytýčení priestorovej polohy a protokol z podrobného vytyčovania obsahuje
a)
technickú správu,
b)
zoznam súradníc a výšok vytýčených bodov,
c)
záznam o nezávislom kontrolnom vytýčení (kontrola správnosti vytýčenia),
d)
grafické zobrazenie vytýčených bodov a vytyčovacích prvkov,
e)
podpisy odovzdávajúcich a preberajúcich osôb.
(9)
Protokol o vytýčení stavby alebo technologického zariadenia sa odovzdáva spolu s vytyčovacím výkresom ako záväzný dokument pri kolaudácii objektu.
§33 Kontrolné meranie geometrických parametrov
(1)
Kontrola geometrických parametrov stavieb a ich častí, priemyselných objektov a zariadení je kontrola geometrických podmienok, ako je priamočiarosť, rovnobežnosť, rovinnosť, kolmosť, zvislosť a konštantný sklon. Táto kontrola sa vykonáva na stavbách, na súboroch stavieb, v priemyselných závodoch, v priemyselných parkoch, vo výrobných halách, v ktorých treba kontrolovať technologické zariadenia ako žeriavové dráhy a žeriavy, rotačné pece, valcovacie stolice, turbogenerátory a rozsiahle oceľové konštrukcie.
(2)
Výsledkom kontrolného merania geometrických parametrov je
a)
číselné a grafické znázornenie meraných parametrov,
b)
porovnanie nameraných údajov s krajnými hodnotami uvádzanými v projekte alebo v normách,
c)
technická správa s konštatovaním, že stavba, prípadne príslušné technologické zariadenie spĺňa alebo nespĺňa kritériá projektu alebo normy.
§34 Meranie posunov a deformácií stavieb a technologických zariadení
(1)
Posun a deformácia stavby alebo technologického zariadenia sú zmeny v priestorovej polohe a tvare objektu vplyvom zaťaženia základovej škáry, vplyvom dynamických prevádzkových účinkov a ďalších faktorov pôsobiacich na objekt v danom priestore a čase. Zmeny sa určujú priamym geodetickým meraním vzhľadom na základnú etapu merania alebo predchádzajúce etapy merania.
(2)
Meranie posunov a deformácií sa vykonáva na inžinierskych stavbách6) a technologických zariadeniach, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti, bezporuchovej výstavby a prevádzky, a na objektoch zakladaných na nepriaznivých geologických podmienkach alebo v poddolovanom území. Meranie posunov a deformácií sa vykonáva aj pri okolitých objektoch v blízkosti novej výstavby, ktorých stabilita môže byť výstavbou ohrozená.
(3)
Osobitnou skupinou merania posunov a deformácií sú merania posunov počas zaťažovacej skúšky stavieb a mostov. Tieto merania majú kontrolný charakter a slúžia na overenie statickej a dynamickej funkcie a kvality zaťažovanej konštrukcie. Predmetom merania sú
a)
zvislé posuny základových konštrukcií,
b)
vodorovné a zvislé posuny stavby,
c)
naklonenie nosných konštrukcií.
(4)
Podrobné usmernenia o projekte merania posunov a deformácií, realizácii merania a vyhodnocovania zaťažovacích skúšok uvádzajú technické normy.7)
(5)
Elaborát z merania a vyhodnotenia posunov a deformácií stavieb a technologických zariadení sa odovzdáva správcovi a prevádzkovateľovi stavby alebo zariadenia.
Predmetný elaborát obsahuje:
a)
technickú správu,
b)
definíciu a realizáciu vzťažného systému a jeho vzťah k záväzným geodetickým systémom,
c)
situáciu rozmiestnenia vzťažných a pozorovaných bodov,
d)
zoznam súradníc a výšok vzťažných a pozorovaných bodov,
e)
relatívne charakteristiky presnosti pozorovaných bodov voči vzťažným bodom, stredné súradnicové chyby, v prípade viacetapových sietí kovariančnú maticu bodov,
f)
grafické znázornenie posunov, geodetickú interpretáciu dosiahnutých výsledkov.
§35 Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby
(1)
Vyhotovenie geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby obsahuje číselné a grafické spracovanie výsledkov merania skutočnej polohy a výšok pozemných, podzemných a nadzemných objektov a zariadení v realizácii záväzného geodetického systému. Priestorové zameranie všetkých podzemných vedení a zariadení sa realizuje pred ich zakrytím.
(2)
Geodetická časť dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby je podkladom na
a)
kolaudáciu stavby,
b)
projektovú činnosť a zmenu stavby,
c)
spracovanie údajov pre tvorbu geografických informačných systémov.
(3)
Geodetická časť dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby je vyhotovená priamym geodetickým meraním nadväzujúcim na vytyčovaciu sieť stavby.
(4)
Elaborát z geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby obsahuje:
a)
technickú správu,
b)
zoznam súradníc a výšok podrobných bodov,
c)
súbor údajov obsahujúci polohopis, popis, prípadne výškopis v digitálnej aj grafickej forme.
ŠIESTA ČASŤ | VYKONÁVANIE KARTOGRAFICKÝCH ČINNOSTÍ
§36
(1)
Každá rozmnoženina vydaného kartografického diela obsahuje názov diela, mierku, názov a sídlo vydavateľa, dátum, ku ktorému kartografické dielo vykazuje stav, rok vydania a doložku o ochrane autorských práv. Ochranná doložka sa vyznačí symbolom „©“ s uvedením vydavateľa a roku prvého vydania.
(2)
Každá rozmnoženina kartografického diela vydaného na podklade iného kartografického diela obsahuje okrem údajov podľa odseku 1 doložku o ochrane autorských práv k použitému podkladu.
SIEDMA ČASŤ | POSTUP PRI VYDÁVANÍ OSVEDČENIA O OSOBITNEJ ODBORNEJ SPÔSOBILOSTI
§37
(1)
Žiadosť o vydanie osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti na overovanie vybraných geodetických a kartografických činností obsahuje meno a priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia, rozsah požadovaného oprávnenia, doklad o vzdelaní a potvrdenie o dĺžke odbornej praxe fyzickej osoby, ktorá alebo pre ktorú sa vydanie osvedčenia žiada. Žiadosť sa podáva úradu.
(2)
Potvrdenie o odbornej praxi obsahuje
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov právnickej osoby, ktorá potvrdenie vydáva,
b)
meno, priezvisko, dátum narodenia a trvalý pobyt žiadateľa,
c)
údaje o vykonanej odbornej praxi,
d)
prehľad výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností vykonaných žiadateľom počas odbornej praxe,
e)
vyjadrenie o odborných znalostiach a skúsenostiach na overovanie výsledkov činností, pre ktoré žiadateľ chce získať oprávnenie.
(3)
Potvrdenie o odbornej praxi môže byť nahradené čestným vyhlásením žiadateľa v prípade, ak právnická osoba zanikla alebo fyzická osoba potvrdenie o odbornej praxi žiadateľovi nevydala, alebo ak žiadateľ vykonával geodetické a kartografické činnosti vo vlastnom mene.
§38
(1)
Kvalifikačná skúška na získanie osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti na overovanie vybraných geodetických a kartografických činností sa vykonáva pred skúšobnou komisiou úradu.
(2)
Pôsobnosť, zloženie a organizáciu činnosti skúšobných komisií stanovuje štatút a rokovací a skúšobný poriadok.
§39
Kvalifikačnú skúšku podľa § 38 ods. 1 možno opakovať. Žiadosť o opakovanie skúšky možno podať najskôr po šiestich mesiacoch odo dňa neúspešného vykonania skúšky.
ÔSMA ČASŤ | AUTORIZAČNÉ A ÚRADNÉ OVERENIE VÝSLEDKOV VYBRANÝCH GEODETICKÝCH A KARTOGRAFICKÝCH ČINNOSTÍ
§40
(1)
Autorizačné overenie výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností vykonáva autorizovaný geodet a kartograf.8) Autorizovaný geodet a kartograf pred autorizačným overením výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností preskúma ich náležitosti, presnosť meračských, výpočtových a zobrazovacích prác a dodržanie kvalitatívnych podmienok určených všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(2)
Autorizovaný geodet a kartograf vykoná autorizačné overenie na všetkých prvopisoch výsledného operátu, ak spĺňajú náležitosti podľa odseku 1, doložkou. Doložka obsahuje údaj o tom, že náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom, meno, priezvisko, podpis, dátum a odtlačok okrúhlej pečiatky autorizovaného geodeta a kartografa.
(3)
Pečiatka autorizovaného geodeta a kartografa má priemer 36 mm. Na vonkajšom kruhopise sa uvedie titul, meno, priezvisko a text „Autorizovaný geodet a kartograf“. Na vnútornom kruhopise sa uvedie medzi dva spojovníky číslo položky zoznamu Komory geodetov a kartografov a text „Rozsah podľa § 6 písm. a) až e) zákona NR SR č. 215/1995 Z. z.“ alebo „Rozsah podľa § 6 písm. d) až j) zákona NR SR č. 215/1995 Z. z.“, alebo „Rozsah podľa § 6 zákona NR SR č. 215/1995 Z. z.“. V strede pečiatky je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky.
(4)
Zamestnanec rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorý má osobitnú odbornú spôsobilosť, vykoná autorizačné overenie na všetkých prvopisoch výsledného operátu doložkou. Doložka obsahuje údaj o tom, že náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom, meno, priezvisko, podpis, číslo osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti vydaného úradom, dátum a odtlačok riadkovej pečiatky organizácie, ktorej je zamestnancom.
(5)
Znalec v odbore geodézie a kartografie podľa osobitného predpisu,9) ak je ustanovený za znalca v súdnom konaní, vykoná autorizačné overenie na všetkých prvopisoch výsledného operátu vybraných geodetických a kartografických činností doložkou. Doložka obsahuje údaj o tom, že náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom, meno, priezvisko, číslo osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti vydaného úradom, podpis, číslo spisu, pod ktorým je súdne konanie vedené na súde, dátum a odtlačok pečiatky znalca.
§41
Predmetom autorizačného overenia výsledkov geodetických činností podľa § 6 písm. a), c), d), e), f), j) zákona je výsledný operát, záznamy podrobného merania zmien, meračské náčrty a protokoly o vytýčení hraníc pozemkov.
§42
Predmetom autorizačného overenia výsledkov geodetických činností podľa § 6 písm. b) zákona sú výsledné elaboráty a operáty geodetických činností podľa § 19 písm. a) až h), záznamy merania, meračské náčrty a protokoly o vytýčení hraníc nových pozemkov.
§43
(1)
Pri projektovaní stavieb podliehajú autorizačnému overeniu tieto výsledky geodetických a kartografických činností:
a)
geodetické podklady na projektovanie stavieb vyhotovené pôvodným meraním alebo doplnením existujúcich geodetických podkladov,
b)
projekt vytyčovacej siete,
c)
geodetické podklady na územné konanie,10)
d)
výsledný operát zo zriadenia geodetických bodov, ktoré boli zriadené na vyhotovenie geodetických podkladov,
e)
vytyčovacie výkresy stavieb,
f)
projekt merania posunov.
(2)
Pri uskutočňovaní stavieb podliehajú autorizačnému overeniu tieto výsledky geodetických a kartografických činností:
a)
výsledný operát z vytýčenia obvodu staveniska s osobitným právom využitia pozemku podľa osobitných predpisov,10)
b)
výsledný operát zo zriadenia geodetických bodov vytyčovacej siete a kontroly vytyčovacej siete počas realizácie stavby,
c)
výsledný operát z vytýčenia stavby v súlade s územným rozhodnutím a so stavebným povolením,
d)
výsledný operát z vytýčenia existujúcich podzemných vedení na povrchu, ktoré majú byť dotknuté výstavbou,
e)
výsledný operát z vytýčenia tvaru a rozmerov objektu s výnimkou drobných stavieb, ak netvoria vlastnícku hranicu,
f)
výsledný operát z kontrolných meraní a meraní posunov objektov a zariadení.
(3)
Výsledky vybraných geodetických a kartografických činností vo výstavbe overuje autorizovaný geodet a kartograf podľa § 6 písm. d) až j) zákona.
(4)
Pri vyhotovení geodetickej časti dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby podlieha autorizačnému overeniu výsledný operát merania a zobrazenia skutočného realizovania stavieb; výsledný operát sa v rozsahu nad 0,025 km2 odovzdáva do štátnej dokumentácie.
(5)
Pri vyhotovovaní geodetických meraní geometrických parametrov stavieb výsledný operát podlieha autorizačnému overeniu.
(6)
Pri vyhotovení geodetických meraní posunov pri prevádzke stavieb výsledný operát podlieha autorizačnému overeniu.
Úradné overenie
§44
(1)
Výsledný elaborát geometrického plánu sa predkladá na úradné overenie okresnému úradu.
(2)
Výsledné elaboráty a operáty geodetických činností na vyhotovenie a vykonanie projektu pozemkových úprav podľa § 21 písm. d) až h) sa predkladajú na úradné overenie okresnému úradu, a to najmenej v dvoch vyhotoveniach; jeden exemplár výsledných elaborátov a operátov zostáva v dokumentácii okresného úradu.
(3)
Výsledný operát zriaďovania a aktualizácie bodov podrobného polohového bodového poľa sa predkladá na úradné overenie okresnému úradu, a to najmenej v dvoch vyhotoveniach; jeden exemplár výsledného operátu zostáva v dokumentácii okresného úradu.
(4)
Výsledný operát merania a zobrazenia objektov, ktoré sa preberajú do základných štátnych mapových diel s veľkou mierkou, sa predkladá na úradné overenie okresnému úradu, a to najmenej v dvoch vyhotoveniach; jeden exemplár výsledného operátu zostáva v dokumentácii okresného úradu.
§45
(1)
Okresný úrad pred úradným overením výsledkov vybraných geodetických a kartografických činností podľa § 6 písm. a), b), d) a e) zákona preskúma súlad východiskových údajov s platnými údajmi katastra nehnuteľností a informačného systému geodetických základov ku dňu overenia. Okresný úrad preskúma súlad označenia nových parciel s pridelenými parcelnými číslami, súlad čísel novourčených bodov podrobného polohového bodového poľa s pridelenými číslami, súlad označenia záznamov podrobného merania zmien s pridelenými číslami a dodržanie kvalitatívnych podmienok určených technickými predpismi vydanými úradom.
(2)
Okresný úrad pred úradným overením geometrického plánu preskúma najmä:
a)
či predložený operát geometrického plánu obsahuje súčasti podľa osobitného predpisu,11)
b)
vzájomný súlad údajov jednotlivých súčastí operátu geometrického plánu,
c)
súlad východiskových údajov s platnými údajmi katastra,
d)
súlad označenia nových parciel s pridelenými parcelnými číslami,
e)
súlad označenia záznamov podrobného merania zmien s pridelenými číslami,
f)
súlad čísel novourčených bodov podrobného polohového bodového poľa s pridelenými číslami,
g)
či podklady na aktualizáciu údajov katastra nehnuteľností vo výmenných formátoch sú použiteľné na aktualizáciu údajov,
h)
či meranie bolo pripojené na aktívne geodetické základy alebo spôsobom podľa osobitného predpisu.12)
(3)
Kontrolu podkladov na aktualizáciu údajov katastra nehnuteľností vo výmenných formátoch vykoná okresný úrad automatizovaným spôsobom.
(4)
Pri zistení nesúladov okresný úrad vyhotoví protokol o kontrole.
§46
(1)
Úradné overenie vykoná osoba poverená katastrálnym úradom doložkou „Úradne overené podľa § 9 zákona o geodézii a kartografii“, doplnenou menom, priezviskom, podpisom osoby oprávnenej na úradné overovanie, dátumom a odtlačkom okrúhlej pečiatky okresného úradu so štátnym znakom.
(2)
Geometrický plán úradne overí okresný úrad do siedmich pracovných dní odo dňa predloženia; geometrický plán s počtom parciel nového stavu alebo dielov parciel väčším ako 25 a výsledky podľa § 44 ods. 3 a 4, ktoré podliehajú úradnému overeniu, overí okresný úrad do štrnástich pracovných dní odo dňa predloženia.
(3)
Výsledné elaboráty a operáty geodetických činností na vyhotovenie a vykonanie projektu pozemkových úprav overí okresný úrad do dvadsiatich pracovných dní odo dňa predloženia. Predmetom úradného overenia je výsledný elaborát určenia hranice obvodu projektu pozemkových úprav, výsledný operát registra pôvodného stavu, výsledný elaborát rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, mapa projektu pozemkových úprav a záznamy merania.
(4)
Ak výsledný operát vybraných geodetických a kartografických činností uvedených v § 44 nie je spôsobilý na úradné overenie, okresný úrad ho bez úradného overenia vráti navrhovateľovi spolu s protokolom o zistených nedostatkoch v lehotách uvedených v odsekoch 2 a 3.
§46a
Vzor žiadosti o vydanie preukazu geodeta je uvedený v prílohe č. 3.
DEVIATA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§47 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 178/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky o geodézii a kartografii.
§47a Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 15. februára 2014
Na body podrobného polohového bodového poľa zriadené a evidované do 14. februára 2014 sa pri využívaní uplatňujú podmienky ako na body podrobného polohového bodového poľa po 15. februári 2014.
§48 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. augusta 2009.
Štefan Moyzes v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 300/2009 Z. z.
Príloha č. 2
k vyhláške č. 300/2009 Z. z.
k vyhláške č. 300/2009 Z. z.
Konštrukcia rodinného domu alebo bytového domu
1
Iná konštrukcia
2
Betónová konštrukcia
3
Oceľová konštrukcia
4
Spriahnutá oceľobetónová konštrukcia
5
Drevená konštrukcia
6
Murovaná konštrukcia
7
Geotechnická konštrukcia
8
Konštrukcia odolná proti zemetraseniu
9
Hliníková konštrukcia
Príloha č. 3
k vyhláške č. 300/2009 Z. z.
k vyhláške č. 300/2009 Z. z.
1)
§ 2 ods. 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.
1a)
§ 43b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2002 Z. z.
1aa)
1ab)
Nariadenie Komisie (ES) č. 1205/2008 z 3. decembra, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES, pokiaľ ide o metaúdaje (Ú. v. EÚ L 326, 4. decembra 2008).
2)
Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
4)
§ 5 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
4a)
Vyhláška Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
5)
STN 01 3410 Mapy veľkých mierok. Základné a účelové mapy. 1990.
STN 01 3411 Mapy veľkých mierok. Kreslenie a značky. 1989.
STN 01 3411 Mapy veľkých mierok. Kreslenie a značky. 1989.
6)
§ 43a zákona Slovenskej národnej rady č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
7)
STN 73 2030 Zaťažovacie skúšky stavebných konštrukcií. Spoločné ustanovenia. 1977.
STN 73 6209 Zaťažovacie skúšky mostov. 1979.
STN 73 0405 Meranie posunov stavebných objektov, 1986.
STN 73 6209 Zaťažovacie skúšky mostov. 1979.
STN 73 0405 Meranie posunov stavebných objektov, 1986.
8)
§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z. z. o Komore geodetov a kartografov v znení neskorších predpisov.
9)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
10)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
