8/2008 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2009 do 09.07.2009
8
ZÁKON
z 28. novembra 2007
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činnosti a zánikom poisťovní a zaisťovní,
b)
niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov, zaisťovní z iných členských štátov, zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní na území Slovenskej republiky,
c)
výkon dohľadu.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na
a)
vykonávanie verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia1) a na vykonávanie zaisťovacej činnosti štátom vo verejnom záujme, ak to vyžaduje situácia na trhu,
b)
poskytovanie pomoci pri poruche alebo nehode motorového vozidla, ku ktorej dôjde na území Slovenskej republiky, ak poskytovateľ pomoci nie je poisťovňa a ak ide o
1.
zabezpečenie opravy na mieste, ak poskytovateľ pomoci zabezpečuje túto činnosť prevažne vlastnými zamestnancami a vlastným vybavením,
2.
dopravu motorového vozidla do najbližšieho alebo najvhodnejšieho miesta opravy a prepravu vodiča a cestujúcich do najbližšieho miesta, z ktorého môžu pokračovať v ceste iným spôsobom,
3.
dopravu motorového vozidla, prípadne spolu s vodičom a spolucestujúcimi do miesta ich trvalého pobytu, do východiskového miesta cesty, ak je odlišné od miesta ich trvalého pobytu alebo do cieľového miesta cesty v tom istom členskom štáte,
c)
poskytovanie pomoci podľa písmena b) prvého bodu a druhého bodu pri poruche alebo nehode motorového vozidla, ku ktorej dôjde mimo územia Slovenskej republiky, ak poskytovateľ pomoci nie je poisťovňa a osoba, ktorej sa táto pomoc poskytuje, je jeho členom a poskytovateľ pomoci má s iným poskytovateľom pomoci takej služby z iného štátu uzatvorenú dohodu,
d)
právnickú osobu, ktorá spĺňa tieto podmienky:
1.
vykonáva činnosť uvedenú v prílohe č. 1 časti B bode 18,
2.
vykonáva činnosť len na území Slovenskej republiky a poskytuje len vecné plnenie,
3.
celkové ročné príjmy z činnosti uvedenej v prvom bode nepresahujú za predchádzajúci rok 200 000 eur.
Vymedzenie základných pojmov
§2
(1)
Poisťovňa je právnická osoba, ktorá je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu;2) poisťovňa môže mať aj právnu formu európskej spoločnosti.3)
(2)
Poisťovňa z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského štátu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v domovskom členskom štáte.
(3)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom poisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť v mene poisťovne z iného členského štátu.
(4)
Zahraničná poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo.
(5)
Pobočka zahraničnej poisťovne je organizačná zložka zahraničnej poisťovne umiestnená na území Slovenskej republiky.4)
(6)
Zaisťovňa je právnická osoba, ktorá je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu;2) zaisťovňa môže mať aj právnu formu európskej spoločnosti.3)
(7)
Kaptívna zaisťovňa je zaisťovňa vo vlastníctve finančnej inštitúcie inej ako poisťovňa, zaisťovňa, skupina poisťovní alebo skupina zaisťovní alebo je vo vlastníctve inej ako finančnej inštitúcie, ktorej cieľom je poskytnúť zaistenie výlučne na riziká inštitúcie alebo inštitúcií, ktorá alebo ktoré ju kontrolujú alebo ktorej alebo ktorých tvorí súčasť.
(8)
Zaisťovňa z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského štátu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v domovskom členskom štáte.
(9)
Pobočka zaisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka zaisťovne z iného členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom zaisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať zaisťovaciu činnosť v mene zaisťovne z iného členského štátu.
(10)
Zahraničná zaisťovňa je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo.
(11)
Pobočka zahraničnej zaisťovne je organizačná zložka zahraničnej zaisťovne umiestnená na území Slovenskej republiky.4)
(12)
Poisťovacia činnosť je prijímanie poistných rizík poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, ohodnocovanie rizík a ich riadenie, správa poistných zmlúv, tvorba technických rezerv a udržiavanie požadovanej miery solventnosti a správa umiestnenia prostriedkov technických rezerv a garančného fondu, likvidácia poistných udalostí, poskytovanie plnenia z poistných zmlúv, poskytovanie asistenčných služieb, postupovanie poistných rizík poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek na základe zmluvy o zaistení (ďalej len „pasívne zaistenie“) a činnosť na predchádzanie škodám.
(13)
Zaisťovacia činnosť je preberanie poistných rizík zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami postúpených poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami alebo inou zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami, ohodnocovanie rizík a ich riadenie, správa zaistných zmlúv, tvorba technických rezerv a udržiavanie požadovanej miery solventnosti a správa umiestnenia prostriedkov technických rezerv a garančného fondu, poskytovanie plnenia zo zaistných zmlúv a poskytovanie poradenskej činnosti v oblasti poisťovníctva.
(14)
Správa poistných zmlúv je súhrn činností zameraných na aktualizáciu stavu poistných zmlúv zahŕňajúci činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých poistných zmlúv, ich evidenciou, evidenciou platenia poistného a jeho zúčtovania, evidenciou zmien v poistení až po zánik poistnej zmluvy.
(15)
Správa zaistných zmlúv je súhrn činností zameraných na aktualizáciu stavu zaistných zmlúv zahŕňajúci činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých zaistných zmlúv, s ich evidenciou, evidenciou platenia zmluvne dohodnutej časti poistného z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom zaistnej zmluvy a jej zúčtovania, s evidenciou zmien v zaistení až po zánik zaistnej zmluvy.
(16)
Poistné riziko je nebezpečenstvo, ktoré môže viesť k vzniku poistnej udalosti.
(17)
Poistný kmeň je súbor uzavretých poistných zmlúv, ako aj súbor záväzkov a pohľadávok, ktoré vyplývajú z týchto zmlúv.
(18)
Zaistný kmeň je súbor uzavretých zaistných zmlúv, ako aj súbor záväzkov a pohľadávok, ktoré vyplývajú z týchto zmlúv.
(19)
Likvidácia poistnej udalosti je súhrn činností spojených s vybavovaním poistnej udalosti.
(20)
Osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba a právnická osoba, ak v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona nie je uvedená iba fyzická osoba alebo iba právnická osoba.
(21)
Technická úroková miera je úroková miera, ktorú poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne používa na výpočet poistného a technickej rezervy na životné poistenie pomocou poistno-matematických metód. Technická úroková miera je súčasťou poistnej sadzby a predstavuje takú mieru zhodnotenia finančných prostriedkov, pri ktorej sa hodnota budúcich záväzkov vyplývajúcich z poistenia vypočítaná poistno-matematickými metódami rovná hodnote budúceho poistného.
§3
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
dôveryhodnou osobou fyzická osoba, ktorá
1.
nebola právoplatne odsúdená za trestný čin proti majetku alebo trestný čin hospodársky, za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin; tieto skutočnosti sa preukazujú výpisom z registra trestov5) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu,
2.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo v zahraničnej poisťovni, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo obdobné povolenie vydané príslušným orgánom štátu, v ktorom má sídlo, alebo vo funkcii uvedenej v § 7 ods. 2 písm. d) v zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu alebo v zahraničnej zaisťovni, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo obdobné povolenie vydané príslušným orgánom štátu, v ktorom má sídlo, alebo vo funkcii člena predstavenstva, prokuristu, vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly alebo útvar vnútorného auditu vo finančnej inštitúcii, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie jej činnosti, alebo vo funkcii uvedenej v § 8 ods. 2 písm. d) v zahraničnej poisťovni, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky, alebo vo funkcii uvedenej v § 9 ods. 2 písm. c) v zahraničnej zaisťovni, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti prostredníctvom pobočky, alebo v právnickej osobe, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie sprostredkovania poistenia poisťovacím agentom,6) povolenie na vykonávanie sprostredkovania poistenia poisťovacím maklérom,7) alebo povolenie na vykonávanie sprostredkovania zaistenia sprostredkovateľom zaistenia,8) alebo nepôsobila v posledných desiatich rokoch ako výlučný sprostredkovateľ poistenia,9) podriadený sprostredkovateľ poistenia,10) poisťovací agent alebo poisťovací maklér, ktorému bolo odobraté príslušné povolenie, a to v období jedného roka pred odobratím príslušného povolenia; to neplatí, ak z povahy veci vyplýva, že z hľadiska pôsobenia vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo vo funkcii uvedenej v § 7 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovne, alebo vo funkcii člena predstavenstva, prokuristu, vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly alebo útvar vnútorného auditu nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť finančnej inštitúcie, poisťovacieho agenta, poisťovacieho makléra alebo sprostredkovateľa zaistenia a spôsobiť následky, ktoré viedli k odobratiu tohto povolenia, a ak Národná banka Slovenska v konaní o udelenie povolenia podľa tohto zákona túto osobu uznala za dôveryhodnú,
3.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, v zahraničnej poisťovni alebo vo funkcii uvedenej v § 7 ods. 2 písm. d) v zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, v zahraničnej zaisťovni alebo vo funkcii člena predstavenstva, prokuristu, vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly alebo útvar vnútorného auditu vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a to v období jedného roka pred zavedením nútenej správy; to neplatí, ak z povahy veci vyplýva, že z hľadiska pôsobenia vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo vo funkcii uvedenej v § 7 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovne, alebo vo funkcii člena predstavenstva, prokuristu, vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly alebo útvar vnútorného auditu nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť finančnej inštitúcie a spôsobiť následky, ktoré viedli k zavedeniu nútenej správy, a ak Národná banka Slovenska v konaní o udelenie povolenia podľa tohto zákona túto osobu uznala za dôveryhodnú,
4.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, v zahraničnej poisťovni alebo vo funkcii uvedenej v § 7 ods. 2 písm. d) v zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, v zahraničnej zaisťovni, vo funkcii člena predstavenstva, prokuristu, vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly alebo útvar vnútorného auditu vo finančnej inštitúcii alebo nebola štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo vedúcim zamestnancom poisťovacieho agenta, poisťovacieho makléra alebo sprostredkovateľa zaistenia, ktorí vstúpili do likvidácie alebo ktorí sa dostali do úpadku, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia, na ktorých bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, voči ktorým bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ktorých bol zrušený konkurz pre nedostatok majetku,11) a to v období jedného roka pred vznikom takej skutočnosti; to neplatí, ak z povahy veci vyplýva, že z hľadiska pôsobenia vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne alebo vo funkcii uvedenej v § 7 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovne, alebo vo funkcii člena predstavenstva, prokuristu, vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly alebo útvar vnútorného auditu nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť finančnej inštitúcie, poisťovacieho agenta, poisťovacieho makléra alebo sprostredkovateľa zaistenia a spôsobiť následky, ktoré viedli k vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie, a ak Národná banka Slovenska v konaní o udelenie povolenia podľa tohto zákona túto osobu uznala za dôveryhodnú,
5.
nemala právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorá sa jej mohla uložiť podľa § 67 ods. 6 alebo podľa osobitných predpisov,12)
6.
nie je považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov13) v oblasti finančného trhu,
7.
spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov poisťovne alebo zo stanov zaisťovne, prípadne z iných vnútorných aktov riadenia,
b)
finančnou inštitúciou banka a pobočka zahraničnej banky,14) doplnková dôchodková spoločnosť,15) obchodník s cennými papiermi a pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi,16) správcovská spoločnosť,17) dôchodková správcovská spoločnosť,18) zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 53 písm. e) a subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti,
c)
skupinou s úzkymi väzbami najmenej dve osoby, keď má jedna z osôb na druhej osobe priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach najmenej 20 %, alebo túto osobu priamo či nepriamo kontroluje, alebo vzťah dvoch alebo viacerých osôb kontrolovaných tou istou osobou,
d)
kvalifikovanou účasťou priamy alebo nepriamy podiel, ktorý predstavuje 10 % alebo viac percent na jej základnom imaní alebo na hlasovacích právach vypočítaných podľa osobitného predpisu,18a) alebo podiel, ktorý umožňuje vykonávať významný vplyv na riadenie tejto právnickej osoby,
e)
nepriamym podielom podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej osoby alebo právnických osôb, nad ktorou alebo nad ktorými osoba vykonáva kontrolu,
f)
kontrolou
1.
priamy podiel alebo nepriamy podiel, alebo ich súčet prevyšujúci 50 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
2.
právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, a to aj vtedy, ak toto právo bolo možné uplatniť v dvoch predchádzajúcich rokoch,
3.
možnosť vykonávať vplyv na riadení právnickej osoby
3a.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa bodu 1 (ďalej len „rozhodujúci vplyv“), a to na základe stanov právnickej osoby alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom, akcionárom alebo členom,
3b.
na základe vzťahu spoločníka alebo člena právnickej osoby k väčšine členov štatutárneho orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe ich vymenovania príslušným spoločníkom, akcionárom alebo členom právnickej osoby, pričom takto vzniknutý vzťah kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej účtovnej závierky po zániku práva podľa bodu 2 príslušnému spoločníkovi, akcionárovi alebo členovi právnickej osoby,
3c.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa bodu 1, a to na základe dohody medzi spoločníkmi právnickej osoby, alebo
4.
možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom,
g)
dcérskou spoločnosťou právnická osoba, nad ktorou sa vykonáva kontrola podľa písmena f), ako aj dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti,
h)
materskou spoločnosťou právnická osoba, ktorá vykonáva kontrolu podľa písmena f),
i)
poistníkom osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu a ktorá je povinná platiť poistné,
j)
veľkým rizikom poistné riziko vzťahujúce sa na poistné odvetvia neživotného poistenia
1.
uvedených v prílohe č. 1 časti B bodoch 4, 5, 6, 7, 11 a 12,
2.
uvedených v prílohe č. 1 časti B bodoch 14 a 15, ak sa toto poistné riziko týka činnosti poistníka v oblasti priemyslu, obchodu alebo výkonu činností podľa osobitných predpisov,19)
3.
uvedených v prílohe č. 1 časti B bodoch 3, 8, 9, 10, 13 a 16, ak sú splnené najmenej dve z týchto podmienok:
3a.
celková suma poisteného majetku prevyšuje 6 200 000 eur,
3b.
čistý obrat poisteného prevyšuje 12 800 000 eur,
3c.
priemerný ročný prepočítaný stav zamestnancov poisteného za zdaňovacie obdobie je väčší ako 250,
k)
členským štátom členský štát Európskych spoločenstiev alebo členský štát Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o Európskom hospodárskom priestore,
l)
členským štátom pobočky členský štát, v ktorom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky alebo zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu vykonáva zaisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky,
m)
členským štátom záväzku členský štát, v ktorom má osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu v životnom poistení, obvyklý pobyt alebo sídlo, ak je poistník právnickou osobou, členský štát, v ktorom sa nachádza prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje, alebo ak ide o poistnú zmluvu v neživotnom poistení, členský štát,
1.
na ktorého území sa nachádzajú poistené budovy, ich súčasti, príslušenstvo a veci, ktoré sa v nich nachádzajú, ak sú poistené rovnakou poistnou zmluvou,
2.
v ktorom je evidovaný dopravný prostriedok, ak sa poistenie vzťahuje na dopravné prostriedky všetkých druhov,
3.
v ktorom poistník uzavrel poistnú zmluvu s poistnou dobou najviac štyri mesiace, ktorou sú poistené poistné riziká spojené s cestovaním alebo s dovolenkou bez ohľadu na poistné odvetvie,
4.
v ktorom má poistník obvyklý pobyt, a ak je poistník právnickou osobou, členský štát, v ktorom sa nachádza prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje; prevádzkarňou sa rozumie sídlo právnickej osoby alebo priestor, v ktorom právnická osoba vykonáva svoju činnosť,
n)
domovským členským štátom členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie
1.
poisťovne, ktorá kryje záväzky z poistenia,
2.
poisťovne z iného členského štátu, ktorá kryje záväzky z poistenia,
3.
zaisťovne, ktorá kryje záväzky zo zaistenia,
4.
zaisťovne z iného členského štátu, ktorá kryje záväzky zo zaistenia,
o)
hostiteľským členským štátom členský štát, v ktorom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb, alebo zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu vykonáva zaisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb,
p)
členským štátom poskytovania služieb členský štát záväzku, ak je tento záväzok krytý poisťovňou alebo poisťovňou z iného členského štátu alebo ich pobočkami, ktoré sa nachádzajú na území iného členského štátu,
q)
príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu orgán, ktorý na základe právneho predpisu príslušného členského štátu vykonáva dohľad nad poisťovňou alebo zaisťovňou,
r)
regulovaným trhom trh s finančnými nástrojmi, ktorý spĺňa podmienky právneho aktu Európskej únie upravujúceho investičné služby a ktorý sa nachádza v členskom štáte, alebo trh s finančnými nástrojmi, ktorý sa nachádza v štáte, ktorý nie je členským štátom a ktorý spĺňa rovnocenné požiadavky ako regulovaný trh s finančnými nástrojmi v členskom štáte, ak bol uznaný domovským členským štátom; finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na tomto trhu s finančnými nástrojmi, musia mať porovnateľnú kvalitu ako finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu príslušného členského štátu,
s)
ústredím miesto, z ktorého je riadená činnosť poisťovne alebo činnosť poisťovne z iného členského štátu, činnosť zaisťovne alebo činnosť zaisťovne z iného členského štátu, alebo miesto, kde sa nachádzajú dokumenty o činnosti poisťovne alebo o činnosti poisťovne z iného členského štátu, o činnosti zaisťovne alebo o činnosti zaisťovne z iného členského štátu potrebné na výkon dohľadu,
t)
zhodnými aktívami záväzky z poistenia, pri ktorých bola dohodnutá možnosť poistného plnenia v konkrétnej mene prostredníctvom aktív vyjadrených alebo realizovateľných v tejto mene,
u)
systémom vnútornej kontroly a riadenia kontinuálny súbor procesov vykonávaný vedením spoločnosti a zamestnancami spoločnosti, ktorý zabezpečuje efektívnosť a účinnosť operácií, spoľahlivosť finančných aj nefinančných informácií, adekvátne riadenie rizík, obozretný prístup k podnikaniu a dodržiavanie právnych predpisov, ako aj interných pravidiel a postupov a ktorý je pravidelne hodnotený vnútorným auditom podľa medzinárodných štandardov,
v)
riadením rizík predchádzanie možným stratám včasnou a primeranou identifikáciou rizík, meraním veľkosti rizík, sledovaním rizík a ich veľkosti a zmierňovaním veľkosti rizík,
w)
špeciálnym účelovým nástrojom spoločnosť iná ako poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá na seba preberá riziká poisťovní alebo zaisťovní, ktoré v plnej miere financuje z výnosov z vydávania dlhových cenných papierov alebo iných finančných mechanizmov, keď právo na splatenie pre investorov týchto finančných nástrojov je podriadené zaisťovacím záväzkom tejto spoločnosti,
x)
finitným zaistením zaistenie, v ktorom maximálna možná strata vyjadrená ako maximálne prenesené ekonomické riziko vznikajúce z významného poistného rizika alebo z načasovania platieb plynúcich z prevedeného rizika presiahne sumu postúpeného poistného po dobu platnosti danej zmluvy o obmedzenú, ale značnú sumu, spolu aspoň s jednou z nasledujúcich dvoch podmienok:
1.
jasné a podstatné zváženie časovej hodnoty peňazí,
2.
zmluvné ustanovenia s cieľom časom zmierniť rovnováhu medzi zmluvnými stranami tak, aby sa dosiahol cieľový prevod rizika,
y)
asistenčnými službami pomoc vo forme peňažného plnenia alebo vecného plnenia poskytovaná osobám, ktoré sa dostanú do ťažkostí počas cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho trvalého pobytu; spočíva v záväzku poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť uvedenú v prílohe č. 1 časti B bode 18, poskytnúť na základe vopred zaplateného poistného okamžitú pomoc oprávnenej osobe podľa poistnej zmluvy, keď sa táto osoba ocitne v ťažkej situácii v dôsledku poistnej udalosti,
z)
významným vplyvom možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim podielu 10 % alebo viac percent na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe.
DRUHÁ ČASŤ | VYKONÁVANIE POISŤOVACEJ ČINNOSTI A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI
Spolupráca a voľný pohyb v rámci členských štátov
§16
(1)
Ak poisťovňa oznámila podľa § 15 ods. 1, že rozhodla o zriadení pobočky na území iného členského štátu, odovzdá Národná banka Slovenska do troch mesiacov od doručenia tohto oznámenia údaje podľa § 15 ods. 1 a potvrdenie preukazujúce, že skutočná miera solventnosti a garančný fond je v súlade s § 34 príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu; o týchto skutočnostiach informuje poisťovňu.
(2)
Poisťovňa je oprávnená zriadiť pobočku a pobočka začať vykonávať svoju činnosť až po tom, keď príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov členského štátu pobočky, ktoré sa vzťahujú na poisťovaciu činnosť pobočky poisťovne, najneskôr však po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu pobočky.
(3)
Ak má Národná banka Slovenska dôvodné pochybnosti o údajoch uvedených v oznámení podľa § 15 ods. 1 alebo o finančnej situácii poisťovne vo vzťahu k povoleným poisťovacím činnostiam, neoznámi údaje podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu; v takom prípade Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie, v ktorom svoj postup odôvodní, a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni.
(4)
Poisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska a príslušnému orgánu dohľadu členského štátu pobočky plánované zmeny v údajoch uvedených v § 15 ods. 1 písm. b) až e) najmenej 30 dní pred ich uskutočnením. Zaisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska plánované zmeny v údajoch uvedených v § 15 ods. 1 písm. b) až e) najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.
(5)
Dohľad nad pobočkou poisťovne alebo nad pobočkou zaisťovne založenej na území iného členského štátu vykonáva Národná banka Slovenska. Táto pobočka podlieha tiež opatreniam prijatým príslušným členským štátom pobočky v rámci jeho menovej politiky; ak ide o štáty, ktoré zaviedli euro ako svoju menu, táto pobočka podlieha opatreniam prijatým Európskou centrálnou bankou.
(6)
Ak príslušný orgán dohľadu členského štátu pobočky upozorní Národnú banku Slovenska, že pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne pri vykonávaní svojej činnosti na území tohto členského štátu porušuje právne predpisy, Národná banka Slovenska prijme potrebné opatrenia na skončenie protiprávneho stavu.
(7)
Ak pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne na území členského štátu pobočky neuskutoční v určenej lehote nápravu podľa odseku 6, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia prijaté príslušným orgánom dohľadu členského štátu pobočky.
(8)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 7 môže príslušný orgán dohľadu členského štátu od pobočky poisťovne alebo pobočky zaisťovne požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne alebo zaisťovne so sídlom na jeho území. Príslušný orgán dohľadu členského štátu pobočky môže od poisťovne alebo zaisťovne, ktorá má pobočku na jeho území, požadovať pravidelné hlásenie o jej činnosti na svojom území na štatistické účely. Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná tejto žiadosti vyhovieť.
(9)
Ak Národná banka Slovenska odoberie poisťovni alebo zaisťovni povolenie na vykonávanie jej činnosti, je povinná bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu členského štátu, v ktorom má poisťovňa alebo zaisťovňa umiestnenú pobočku.
§17
(1)
Poisťovňa, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť, alebo zaisťovňa, ktorá sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky, je povinná pred prvým vykonaním poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti písomne oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska.
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná v oznámení podľa odseku 1 uviesť
a)
členský štát, na ktorého území sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť,
b)
povahu rizík vyplývajúcich z predpokladanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
c)
rozsah záväzkov vyplývajúcich z predpokladanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na prvé tri roky.
(3)
V lehote 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 zašle Národná banka Slovenska príslušnému orgánu dohľadu členského štátu podľa odseku 2 písm. a) potvrdenie preukazujúce, že skutočná miera solventnosti a garančný fond poisťovne sú v súlade s § 34, zoznam poistných odvetví, pre ktoré bolo poisťovni udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, a údaje podľa odseku 2 písm. b); o týchto skutočnostiach informuje poisťovňu.
(4)
Poisťovňa je oprávnená začať vykonávať poisťovaciu činnosť po tom, keď jej Národná banka Slovenska doručí informáciu podľa odseku 3.
(5)
Ak Národná banka Slovenska nezašle doklady podľa odseku 3 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu podľa odseku 2 písm. a), vydá o tom rozhodnutie, v ktorom svoj postup odôvodní, a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni.
(6)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu v údajoch poskytnutých podľa odseku 2 písm. b) najmenej 30 dní pred vykonaním príslušných zmien; ustanovenia odsekov 3, 4 a 5 platia primerane.
(7)
Ak Národná banka Slovenska odoberie poisťovni alebo zaisťovni povolenie na vykonávanie jej činnosti, je povinná bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, v ktorom poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovňa vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky.
§18
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom štáte, a to na základe súhlasného písomného vyjadrenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska. Pobočka poisťovne z iného členského štátu musí v mieste svojho sídla a v písomnom styku vždy vo svojom názve uvádzať označenie „pobočka poisťovne z iného členského štátu“.
(2)
O doručení vyjadrenia podľa odseku 1 Národná banka Slovenska informuje poisťovňu z iného členského štátu.
(3)
Národná banka Slovenska v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa odseku 1 môže oznámiť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa budú vzťahovať na vykonávanie poisťovacej činnosti pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky.
(4)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu môže začať vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky po doručení oznámenia príslušnému orgánu dohľadu podľa odseku 3 alebo po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa odseku 1 Národnej banke Slovenska.
(5)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu je povinná Národnej banke Slovenska písomne oznámiť najmenej 30 dní pred jej uskutočnením zmenu
a)
povahy rizík, ktoré bude pobočka poisťovne z iného členského štátu kryť v členskom štáte poskytovania služieb,
b)
adresy pobočky poisťovne z iného členského štátu,
c)
mena a priezviska vedúceho pobočky poisťovne z iného členského štátu,
d)
organizačnej štruktúry pobočky poisťovne z iného členského štátu.
(6)
Na oznámenie pobočky poisťovne z iného členského štátu podľa odseku 5 sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 4.
(7)
Zaisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať zaisťovaciu činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom štáte.
§19
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb po doručení oznámenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, v ktorom má sídlo, v rozsahu podľa § 17 ods. 3 Národnej banke Slovenska.
(2)
Na zmenu údajov poskytnutých podľa § 17 ods. 2 písm. b), ktorú chce poisťovňa z iného členského štátu uskutočniť v súvislosti s vykonávaním poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb, platí odsek 1 primerane.
(3)
Zaisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb, ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom štáte.
§20
Poisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovacia činnosť zaisťovne z iného členského štátu podľa § 18 ods. 1 a 7 a § 19 ods. 1 a 3 podlieha dohľadu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu.
§21
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že poisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní poisťovacej činnosti podľa § 18 ods. 1 a § 19 ods. 1 alebo zaisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní zaisťovacej činnosti podľa § 18 ods. 7 a § 19 ods. 3 porušila všeobecne záväzné právne predpisy, bez zbytočného odkladu vyzve poisťovňu z iného členského štátu alebo zaisťovňu z iného členského štátu, aby v určenej lehote uskutočnila nápravu. Národná banka Slovenska o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.
(2)
Ak poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu podľa odseku 1 v určenej lehote neuskutoční nápravu, informuje Národná banka Slovenska príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na skončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácií o prijatých opatreniach.
(3)
Ak napriek opatreniu podľa odseku 2 poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje všeobecne záväzné právne predpisy, môže Národná banka Slovenska po predchádzajúcom informovaní príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu uložiť opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho stavu vrátane uloženia opatrení na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov a obmedzenia alebo pozastavenia oprávnenia na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu je povinná opatrenia vykonať.
(4)
Ak odoberie príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu poisťovni z iného členského štátu vykonávajúcej poisťovaciu činnosť podľa § 18 ods. 1 a § 19 ods. 1 alebo ak odoberie príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu zaisťovni z iného členského štátu vykonávajúcej zaisťovaciu činnosť podľa § 18 ods. 7 a § 19 ods. 3 oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti, prijme Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu po tom, keď sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovacej činnosti zaisťovne z iného členského štátu podľa § 18 ods. 1 a 7 a § 19 ods. 1 a 3.
(5)
Národná banka Slovenska môže vyžadovať, aby jej poisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť podľa § 18 ods. 1 a § 19 ods. 1, alebo zaisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť podľa § 18 ods. 7 a § 19 ods. 3, predkladala na štatistické účely hlásenia o svojej činnosti na území Slovenskej republiky. Rozsah, spôsoby a termíny predkladania hlásení ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
§22
(1)
Národná banka Slovenska informuje Európsku komisiu (ďalej len „Komisia“), že odmietla splnenie svojej povinnosti podľa § 16 ods. 1 a § 17 ods. 3 a postupovala podľa § 16 ods. 3 alebo § 17 ods. 5 a svoj postup odôvodní.
(2)
Národná banka Slovenska oznamuje Komisii
a)
opatrenia uložené podľa § 21 ods. 3,
b)
zriadenie pobočky poisťovne na území štátu, ktorý nie je členským štátom, alebo zriadenie pobočky zaisťovne na území štátu, ktorý nie je členským štátom,
c)
vydanie alebo odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pobočke zahraničnej poisťovne alebo vydanie alebo odobratie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej zaisťovne,
d)
informácie o problémoch, ktoré sa vyskytli pri zakladaní zahraničnej poisťovne, ktorá bude dcérskou spoločnosťou poisťovne, alebo pri zriaďovaní pobočky poisťovne v inom ako členskom štáte, alebo skutočnosti, ktoré bránili riadnemu vykonávaniu ich poisťovacej činnosti na území štátu, ktorý nie je členským štátom,
e)
informácie o problémoch, ktoré sa vyskytli pri zakladaní zahraničnej zaisťovne, ktorá bude dcérskou spoločnosťou zaisťovne, alebo pri zriaďovaní pobočky zaisťovne v inom ako členskom štáte, alebo skutočnosti, ktoré bránili riadnemu vykonávaniu ich zaisťovacej činnosti, na území štátu, ktorý nie je členským štátom,
f)
skutočnosť, že poisťovňa alebo zaisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá sa riadi právnym poriadkom štátu, ktorý nie je členským štátom,
g)
štruktúru skupiny, do ktorej poisťovňa alebo zaisťovňa podľa písmena f) patrí alebo bude patriť.
(3)
Skutočnosť podľa odseku 2 písm. f) oznamuje Národná banka Slovenska aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.
(4)
Národná banka Slovenska ďalej písomne informuje Komisiu o
a)
problémoch, ktoré sa vyskytli pri uplatňovaní právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, a o problémoch súvisiacich s prevodom poisťovacej činnosti poisťovne alebo zaisťovacej činnosti zaisťovne v prospech jej pobočky zriadenej na území iného členského štátu,
b)
tom, že potvrdenia podľa § 3 písm. a) prvého bodu predkladajú cudzinci, ktorí majú obvyklý pobyt v inom členskom štáte, Národnej banke Slovenska; to sa vzťahuje aj na predkladanie dokumentov fyzickými osobami podľa § 8 ods. 4 písm. c) alebo § 9 ods. 4 písm. c), pričom o týchto skutočnostiach Národná banka Slovenska informuje aj príslušné orgány dohľadu iných členských štátov.
TRETIA ČASŤ | POŽIADAVKY NA PODNIKANIE V POISŤOVNÍCTVE
§23 Technické rezervy poisťovne a zaisťovne
(1)
Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára v súlade s vymedzeným predmetom podnikania tieto technické rezervy:
a)
technickú rezervu na poistné budúcich období,
b)
technickú rezervu na poistné plnenie,
c)
technickú rezervu na poistné prémie a zľavy,
d)
technickú rezervu na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu,28)
e)
technickú rezervu na životné poistenie,
f)
technickú rezervu na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených,
g)
technickú rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík v poistnom odvetví neživotného poistenia uvedeného v prílohe č. 1 časti B bode 14,
h)
ďalšie technické rezervy.
(2)
Technické rezervy podľa odseku 1 sa vytvárajú vo výške dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky poisťovne vyplývajúce z poistných zmlúv a záväzky poisťovne vznikajúce z činností podľa osobitného predpisu28) a používajú sa na ich úhradu.
(3)
Ďalšie technické rezervy podľa odseku 1 písm. h) môže poisťovňa vytvárať, ak záväzky voči poisteným nie je možné uhradiť z niektorej z technických rezerv uvedených v odseku 1 písm. a) až g). Na tvorbu ďalších technických rezerv je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska vydaný na základe žiadosti poisťovne.
(4)
Pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vytvárať technické rezervy z poisťovacej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky podľa tohto zákona.
(5)
Poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky, tvorí technické rezervy na plnenie záväzkov z tejto činnosti v súlade s právnou úpravou domovského členského štátu okrem tvorby technickej rezervy podľa § 28.
(6)
Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vytvárať technické rezervy podľa odseku 1, ak ich tvorba vyplýva z uzavretých zaistných zmlúv, a to vo výške dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená schopnosť zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vyplývajúce zo zaistných zmlúv.
(7)
Technické rezervy podľa odseku 1 sa tvoria samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. O každej technickej rezerve sa účtuje oddelene od ostatných záväzkov poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne.
(8)
Pri umiestnení prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať tieto zásady:
a)
zásadu bezpečnosti, podľa ktorej prostriedky technických rezerv a garančného fondu sú uložené tak, aby poskytovali záruku návratnosti týchto prostriedkov technických rezerv,
b)
zásadu rentability, podľa ktorej prostriedky technických rezerv a garančného fondu zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z ich predaja,
c)
zásadu likvidity, podľa ktorej časť prostriedkov technických rezerv je uložená tak, aby sa dala ihneď použiť na plynulú úhradu výplat záväzkov z uzavretých poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv,
d)
zásadu diverzifikácie, podľa ktorej prostriedky technických rezerv sú umiestnené u väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie je vzťah materskej spoločnosti a dcérskej spoločnosti, alebo že tieto právnické osoby nekonajú v zhode.29)
(9)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vytvárať technické rezervy na celý rozsah svojej činnosti a prostriedky technických rezerv umiestňovať do aktív podľa § 32.
(10)
Ak sa zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, pobočka zahraničnej zaisťovne alebo zahraničná zaisťovňa bude podieľať na technických rezervách poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, je poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne povinná uzavrieť zaistnú zmluvu tak, aby nedošlo k ohrozeniu schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne plniť svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv.
(11)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné preukázať Národnej banke Slovenska dostatočnosť technických rezerv podľa odsekov 2 a 6 vykonaním testu primeranosti záväzku30) a poskytnúť Národnej banke Slovenska na jej vyžiadanie všetky podklady, doklady a iné informácie určené Národnou bankou Slovenska potrebné na výpočet dostatočnosti technických rezerv.
§24 Zásady výpočtu technických rezerv v životnom poistení
(1)
Pri výpočte technických rezerv v životnom poistení musia byť dodržané tieto zásady:
a)
výška technických rezerv v životnom poistení sa vypočítava dostatočne obozretnou prospektívnou metódou, pričom pri výpočte sa vychádza z budúceho splatného poistného a budúcich záväzkov, ktoré sú určené v poistných podmienkach pre každú poistnú zmluvu, vrátane
1.
všetkých garantovaných plnení vrátane garantovanej odkupnej hodnoty,
2.
bonusov, na ktoré vznikol nárok bez ohľadu na to, ako sú charakterizované,
3.
opcií, na ktoré má poistník nárok podľa poistnej zmluvy,
4.
nákladov a provízií,
b)
retrospektívnu metódu výpočtu technických rezerv v životnom poistení možno použiť, ak sa preukáže, že technické rezervy v životnom poistení vypočítané touto metódou nie sú nižšie, ako keby boli vypočítané dostatočne obozretnou prospektívnou metódou, alebo ak pre poistnú zmluvu nemožno použiť prospektívnu metódu,
c)
dostatočne obozretná metóda ocenenia technických rezerv nie je stanovenie najlepšieho odhadu, ale mala by zahŕňať primeranú maržu pre negatívne odchýlky predpokladov ocenenia,
d)
metóda použitá pri výpočte technických rezerv v životnom poistení musí byť dostatočne obozretná aj vo vzťahu k metóde oceňovania aktív, ktorými sa kryjú tieto technické rezervy,
e)
technické rezervy v životnom poistení sa vypočítavajú poistno-matematickými metódami pre každú poistnú zmluvu samostatne; tieto technické rezervy možno vypočítať pre každú poistnú zmluvu alebo pre viaceré poistné zmluvy aj odhadom alebo pomocou zovšeobecnenia údajov použitých pri ich výpočte, ak výsledky pri tomto spôsobe výpočtu sú približne rovnaké ako pri výpočte týchto technických rezerv poistno-matematickými metódami pre každú poistnú zmluvu samostatne; použitie samostatného výpočtu technických rezerv v životnom poistení nesmie brániť vytvoreniu ďalších technických rezerv na poistné riziká, ktoré nie sú individualizované,
f)
hodnota technických rezerv v životnom poistení pre každú poistnú zmluvu musí byť počas celej doby jej platnosti najmenej v garantovanej výške odkupnej hodnoty, ak je výška odkupnej hodnoty garantovaná.
(2)
Predpoklady použité pri ocenení a časť technickej rezervy na životné poistenie určenej na úhradu budúcich nákladov poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne je poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne povinná určiť s prihliadnutím na členský štát záväzku, obsah poistnej zmluvy a predpokladané správne náklady vrátane provízií.
(3)
Pri výpočte technickej rezervy na životné poistenie tvorenej na úhradu záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv, v ktorých je obsiahnutý nárok na podiel na zisku, môže poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne použiť metódu zohľadňujúcu budúce bonusy, ich predpokladaný vývoj a súčasný spôsob priznávania týchto bonusov.
(4)
Metóda výpočtu výšky technických rezerv v životnom poistení sa nesmie meniť z dôvodu zmien v podkladoch na ich výpočet a musí sa použiť taká metóda, aby bolo možné jednoznačne a preukázateľne určiť spôsob rozdelenia zisku počas celej doby trvania každej poistnej zmluvy.
(5)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná umožniť každej osobe oboznámiť sa so zásadami a metódami, ktoré sa používajú pri výpočte technických rezerv v životnom poistení.
§25 Technická rezerva na poistné budúcich období
(1)
Technická rezerva na poistné budúcich období sa tvorí v neživotnom poistení a v životnom poistení okrem životných poistení za jednorazové poistné z tej časti predpísaného poistného, ktorá sa vzťahuje na budúce účtovné obdobia. Jej výška sa určuje ako súhrn technických rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv.
(2)
Ak nie je možné technickú rezervu na poistné budúcich období určiť ako súhrn technických rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv, použijú sa na určenie jej výšky poistno-matematické metódy.
(3)
Súčasťou technickej rezervy na poistné budúcich období je rezerva na neukončené riziká. Rezerva na neukončené riziká sa tvorí, ak predpísané poistné, ktoré sa vzťahuje na budúce účtovné obdobie, nie je dostatočné na krytie všetkých poistných plnení z poistných udalostí a nákladov, ktoré nastanú v budúcom období a vzťahujú sa na platné poistné zmluvy.
§26 Technická rezerva na poistné plnenie
(1)
Technická rezerva na poistné plnenie sa tvorí v životnom poistení a v neživotnom poistení a predstavuje odhad celkových nákladov, ktoré vyplývajú z úhrad všetkých poistných plnení, ktoré nastali do konca účtovného obdobia, znížené o už vyplatené poistné plnenia vo vzťahu k týmto udalostiam, a je určená na poistné plnenie z poistných udalostí
a)
nahlásených a nevybavených,
b)
vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.
(2)
Výška technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení sa určuje ako súhrn technických rezerv na poistné plnenia v životnom poistení a v neživotnom poistení vypočítaných pre jednotlivé poistné udalosti. Ak výšku technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení nemožno určiť uvedeným spôsobom, použijú sa poistno-matematické metódy.
(3)
Technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení zahŕňa aj všetky predpokladané náklady spojené s vybavením poistných udalostí.
(4)
Výška technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení sa na poistné udalosti, ktoré vznikli do konca bežného účtovného obdobia, ale neboli poisťovni nahlásené, určí poistno-matematickými metódami.
(5)
Ak sa v jednotlivých odvetviach životných poistení a neživotných poistení poskytne poistné plnenie vo forme dôchodku, technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení sa tvorí na základe poistno-matematických metód.
§27 Technická rezerva na poistné prémie a zľavy
Technická rezerva na poistné prémie a zľavy sa tvorí v životnom poistení a v neživotnom poistení v súlade s poistnou zmluvou a je určená na poskytovanie prémií a zliav na poistnom. Technická rezerva na poistné prémie a zľavy sa určuje ako súhrn technických rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv.
§28 Technická rezerva na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu
Technickú rezervu na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu28) tvoria v neživotnom poistení poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávajú poistné odvetvie neživotného poistenia uvedené v prílohe č. 1 časti B bode 10a, a je určená na plnenie záväzkov vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu,28) na ktoré Slovenská kancelária poisťovateľov nemá vytvorené aktíva podľa § 32 ods. 1. Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne tvoria túto rezervu v rozsahu, v akom sa podieľajú na celkových záväzkoch vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu.28)
§29 Technická rezerva na životné poistenie
(1)
Technická rezerva na životné poistenie sa tvorí ako súhrn technických rezerv podľa jednotlivých zmlúv životného poistenia a predstavuje hodnotu budúcich záväzkov poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne v životnom poistení vypočítanú poistno-matematickými metódami vrátane podielov na zisku alebo podielov na prebytku poistného a nákladov spojených so správou poistení po odpočítaní hodnoty budúceho poistného.
(2)
Pri výpočte technických rezerv je povolená zillmerizácia do výšky obstarávacích nákladov započítaných do poistného v životnom poistení. Zillmerizáciou sa rozumie postupné odpisovanie obstarávacích nákladov spojených so životným poistením počas platenia poistného. Pri výpočte technických rezerv sa použijú tie isté úmrtnostné tabuľky a technická úroková miera ako pri určovaní sadzieb poistného.
(3)
Ak má technická rezerva zápornú hodnotu, nahradí sa nulou.
(4)
Maximálnu výšku technickej úrokovej miery ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
(5)
Maximálna výška technickej úrokovej miery neplatí pre produkty životného poistenia s jednorazovým poistným, ak poistná doba netrvá dlhšie ako päť rokov.
(6)
Celkové garantované zhodnotenie dohodnuté v poistnej zmluve nesmie ku dňu uzavretia poistnej zmluvy presiahnuť aktuálne dosahovaný výnos dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku z umiestnenia prostriedkov technických rezerv znížený o primeranú zrážku a vypočítaný spôsobom, ktorý potvrdí zodpovedný aktuár.
§30 Technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených
(1)
Technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených sa tvorí v životnom poistení, ak ekonomické riziko premenlivosti výnosov alebo rastu investovaných prostriedkov poistného nesie výlučne osoba, ktorá uzavrela s poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne poistnú zmluvu. Táto technická rezerva sa určuje ako aktuálna hodnota finančných prostriedkov investovaných v mene poistených za všetky také poistné zmluvy v životnom poistení v súlade s poistnými zmluvami.
(2)
Dodatočná technická rezerva na krytie rizika smrti, správnych nákladov alebo iných rizík je súčasťou technickej rezervy na životné poistenie podľa § 29.
§31 Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík v poistnom odvetví neživotného poistenia
(1)
Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík sa tvorí na účel vyrovnania technického deficitu alebo nadpriemerného škodového priebehu, ktoré vznikajú v poistnom odvetví neživotného poistenia uvedeného v prílohe č. 1 časti B bode 14 v každom finančnom roku.
(2)
Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík sa tvorí z technického zisku poistného odvetvia neživotného poistenia uvedeného v prílohe č. 1 časti B bode 14 daného účtovného obdobia, a to vo výške 75 % technického zisku, maximálne 12 % predpísaného poistného zníženého o podiel zaisťovateľa. Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík sa tvorí, pokiaľ nedosiahne hodnotu 150 % predpísaného poistného zníženého o podiel zaisťovateľa za posledných päť rokov.
(3)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne nie je povinná tvoriť technickú rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík, ak predpísané poistné v poistnom odvetví neživotného poistenia uvedeného v prílohe č. 1 časti B bode 14 predstavuje menej ako 4 % z celkového predpísaného poistného alebo prijaté poistné z uvedeného odvetvia je menej ako 2 500 000 eur.
§32 Spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv
(1)
Prostriedky technických rezerv môže poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zahraničnej zaisťovne a Slovenská kancelária poisťovateľov umiestniť len takto:
a)
kúpiť dlhopisy vydané Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, dlhopisy, za ktoré prevzala záruku Slovenská republika, dlhopisy, ktorých emitentmi sú členské štáty alebo centrálne banky týchto štátov alebo za ktoré prevzali záruku členské štáty, a dlhopisy vydané Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj,
b)
kúpiť dlhopisy vydané bankami alebo zahraničnými bankami so sídlom v členskom štáte,
c)
kúpiť pokladničné poukážky alebo pokladničné poukážky, ktorých emitentmi sú členské štáty,
d)
kúpiť dlhopisy prijaté na regulovaný trh,
e)
kúpiť akcie prijaté na regulovaný trh burzy alebo také akcie upísať,
f)
kúpiť podielové listy uzavretých podielových fondov prijatých na regulovaný trh,
g)
kúpiť podielové listy otvorených podielových fondov alebo cenné papiere zahraničných otvorených subjektov kolektívneho investovania,31)
h)
uložiť na termínované účty v bankách14) alebo v zahraničných bankách so sídlom v členskom štáte,
i)
kúpiť hypotekárne záložné listy alebo zahraničné hypotekárne záložné listy,
j)
kúpiť vkladové listy alebo zahraničné vkladové listy,
k)
kúpiť nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky alebo na území iných členských štátov,
l)
poskytnúť pôžičky poisteným, ktorí uzavreli s poisťovňou poistné zmluvy v životnom poistení,
m)
poskytnúť pôžičky alebo úvery zabezpečené bankovou zárukou alebo bankovou zárukou zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte,
n)
kúpiť zmenky zabezpečené bankovou zárukou a zmenky vydané bankou,
o)
kúpiť iné cenné papiere, ako sú uvedené v písmenách a) až g), i), j) a n), s ktorými sa obchoduje na zahraničnej burze cenných papierov alebo na inom zahraničnom regulovanom verejnom trhu cenných papierov v členskom štáte alebo v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj,
p)
kúpiť dlhové cenné papiere vydané špeciálnym účelovým nástrojom,
q)
vo forme pohľadávok a iných obdobných aktív voči zaisťovni alebo zaisťovni z iného členského štátu a voči zahraničnej zaisťovni,
r)
kúpiť iné prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu, ako sú uvedené v písmenách a) až g), i), j), n) až p).
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zahraničnej zaisťovne a Slovenská kancelária poisťovateľov sú povinné umiestňovať prostriedky technických rezerv podľa odseku 1 len v limitoch ustanovených pre jednotlivé spôsoby ich umiestnenia. Limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
(3)
Spôsob určenia hodnoty cenných papierov a nehnuteľností, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv podľa odseku 1, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
(4)
Spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv podľa odseku 1 sa nevzťahuje na investovanie prostriedkov technickej rezervy podľa § 30.
(5)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné nepretržite udržiavať prostriedky technických rezerv umiestnených podľa odseku 1 najmenej vo výške technických rezerv vytvorených podľa tohto zákona, neznížených o podiel zaisťovateľa na týchto technických rezervách.
(6)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné umiestniť prostriedky technických rezerv do zhodných aktív v sume, ktorá je minimálne 80 % jej záväzkov v príslušnej mene. To neplatí, ak
a)
aktíva v tejto mene nepresiahnu 7 % hodnoty aktív v iných menách alebo
b)
sú záväzky splatné v inej mene, ako je mena niektorého z členských štátov, a podľa právneho poriadku štátu, v mene ktorého sa majú prostriedky technických rezerv umiestniť, je investovanie v tejto mene alebo nakladanie s touto menou obmedzené, alebo ak z iných dôvodov nie je táto mena vhodná na umiestnenie prostriedkov technických rezerv.
(7)
Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné umiestniť prostriedky technických rezerv do zhodných aktív v sume, ktorá je minimálne 70 % jej záväzkov v príslušnej mene.
(8)
Ak má byť záväzok krytý aktívami, ktoré sú vyjadrené v mene niektorého členského štátu, považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak sú tieto aktíva vyjadrené v eurách.
(9)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od hodnoty podielov nadobudnutých investovaním do otvorených podielových fondov alebo európskych fondov32) alebo od hodnoty aktív, ktoré tvoria fond poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, musia sa technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, vyjadriť týmito podielmi, alebo ak tieto podiely nie sú určené, aktívami fondu poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne.
(10)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od indexu akcií alebo od inej hodnoty, ako je hodnota podľa odseku 9, musia sa technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, vyjadriť podielmi, ktoré predstavujú túto hodnotu, alebo ak tieto podiely nie sú určené, aktívami, ktoré zodpovedajú tým aktívam, z ktorých sa táto hodnota určuje.
(11)
Ustanovenia odsekov 1 až 3, 6 až 8 sa nevzťahujú na aktíva, ktoré sú určené na krytie záväzkov z poistných zmlúv podľa odsekov 9 a 10. To neplatí, ak poistné plnenie podľa odsekov 9 a 10 zahŕňa garantovaný výnos alebo iné garantované plnenie.
§33 Odvod časti poistného
(1)
Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odviesť 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok do konca februára príslušného roka na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odvedenie časti poistného podľa prvej vety písomne oznámiť Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) najneskôr do troch pracovných dní od jeho vykonania.
(2)
Prostriedky z osobitného účtu podľa odseku 1 rozdelí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky po prerokovaní s ministerstvom hasičským jednotkám na úhradu nákladov spojených s obstaraním materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou a s prevádzkovaním a zložkám Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úhradu nákladov spojených s obstaraním technických prostriedkov potrebných na plnenie úloh súvisiacich s výkonom dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovanie príčin nehôd v cestnej doprave, s výstavbou a vybavením koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému a operačných stredísk tiesňového volania a s výstavbou a obstaraním technického vybavenia operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby do konca júna príslušného roka.
(3)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je povinné predložiť ministerstvu do 15. februára nasledujúceho roka prehľad všetkých prostriedkov podľa odseku 2 čerpaných do 31. decembra príslušného roka. Zároveň je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky povinné zverejniť predmetné zúčtovanie v súlade s osobitným predpisom.33)
§34 Solventnosť poisťovne, solventnosť pobočky zahraničnej poisťovne, solventnosť zaisťovne a solventnosť pobočky zahraničnej zaisťovne
(1)
Solventnosťou poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne sa rozumie schopnosť v každom okamihu zabezpečiť úhradu záväzkov vyplývajúcich z vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.
(2)
Na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti.
(3)
Požadovanou mierou solventnosti sa rozumie minimálna hodnota skutočnej miery solventnosti určená na základe rozsahu poisťovacej činnosti alebo rozsahu zaisťovacej činnosti. Poisťovňa určuje požadovanú mieru solventnosti samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie.
(4)
Skutočnou mierou solventnosti sa rozumie výška vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne, znížená o tieto položky:
a)
nehmotný majetok poisťovne alebo zaisťovne,
b)
vlastné akcie, ktoré sú v majetku poisťovne alebo zaisťovne,
c)
účasť podľa § 49 ods. 5 písm. f) poisťovne alebo zaisťovne v inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovni, finančnej holdingovej inštitúcii alebo v inej finančnej inštitúcii,
d)
finančné nástroje uvedené v odsekoch 7 a 9, ktoré má poisťovňa alebo zaisťovňa v majetku vo vzťahu k subjektom uvedeným v písmene c).
(5)
Vlastné zdroje poisťovne alebo zaisťovne tvorí
a)
splatené základné imanie,
b)
zákonný rezervný fond a ďalšie fondy, na ktoré sa nevzťahujú záväzky z poistenia alebo zaistenia,
c)
neuhradená strata alebo nerozdelený zisk minulých rokov a strata alebo zisk bežného obdobia po odpočítaní dividend určených na vyplatenie.
(6)
Skutočnú mieru solventnosti poisťovne alebo zaisťovne môžu tvoriť úvery, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 7, a cenné papiere, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 9, najviac do výšky 50 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti alebo požadovanej miery solventnosti, pričom maximálne 25 % z toho môže pozostávať z úverov s pevnou dobou splatnosti a cenných papierov s pevnou dobou splatnosti.
(7)
Úver možno zahrnúť do skutočnej miery solventnosti, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
existujú zmluvy, podľa ktorých, v prípade konkurzu alebo likvidácie poisťovne alebo zaisťovne budú úvery splatené až po uspokojení všetkých ostatných veriteľov,
b)
úver bol skutočne poskytnutý v plnej výške,
c)
pri úveroch s pevnou dobou splatnosti musí byť stanovená doba splatnosti úveru aspoň päť rokov, pričom najneskôr jeden rok pred dňom splatnosti úveru musí poisťovňa alebo zaisťovňa predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie plán, na základe ktorého poisťovňa alebo zaisťovňa preukáže, že skutočná miera solventnosti po splatení úveru bude najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti; to neplatí, ak sa rozsah, v ktorom môže byť úver zahrnutý do skutočnej miery solventnosti znižoval najmenej o 20 % ročne počas posledných piatich rokov pred dňom splatnosti úveru,
d)
pri úveroch, ktoré nemajú pevnú dobu splatnosti, musí byť dodržaná aspoň päťročná výpovedná lehota; to neplatí, ak už tieto úvery netvoria skutočnú mieru solventnosti alebo ak Národná banka Slovenska udelila predchádzajúci súhlas na predčasné splatenie úveru,
e)
zmluva o úvere neobsahuje ustanovenie umožňujúce splatenie úveru pred stanovenou dobou splatnosti za okolností iných ako likvidácia poisťovne alebo zaisťovne alebo bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska,
f)
zmluvu o úvere možno zmeniť len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(8)
Na predčasné splatenie úveru podľa odseku 7 na základe písomnej žiadosti poisťovne alebo zaisťovne môže Národná banka Slovenska udeliť predchádzajúci súhlas, ak nehrozí pokles skutočnej miery solventnosti poisťovne alebo skutočnej miery solventnosti zaisťovne pod požadovanú mieru solventnosti.
(9)
Cenné papiere možno zahrnúť do skutočnej miery solventnosti podľa odseku 6, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
existujú zmluvy, podľa ktorých, v prípade konkurzu alebo likvidácie poisťovne alebo zaisťovne budú úvery splatené až po uspokojení všetkých ostatných veriteľov,
b)
nemôžu byť splatené z podnetu držiteľa cenného papiera alebo bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska,
c)
zmluva alebo emisné podmienky umožňujú poisťovni alebo zaisťovni odklad platby úrokov,
d)
zmluva alebo emisné podmienky obsahujú ustanovenie o schopnosti absorbovať straty poisťovne alebo zaisťovne,
e)
cenné papiere boli splatené.
(10)
Na základe písomnej žiadosti poisťovne alebo zaisťovne a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska možno do skutočnej miery solventnosti zahrnúť
a)
skryté rezervy vzniknuté z ocenenia aktív, ak tieto rezervy nemajú výnimočný charakter,
b)
rozdiel medzi nezillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie a zillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie alebo čiastočne zillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie, ak ide o poisťovňu vykonávajúcu životné poistenie,
c)
polovicu nesplateného základného imania, ak bolo splatené aspoň 25 % základného imania, najviac však do výšky 50 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti alebo požadovanej miery solventnosti.
(11)
Predchádzajúci súhlas podľa odseku 10 nemožno udeliť, ak má Národná banka Slovenska dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo ich považuje za nedostatočne preukázané.
(12)
Jednu tretinu hodnoty požadovanej miery solventnosti tvorí garančný fond. Minimálnu výšku garančného fondu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov. Národná banka Slovenska je oprávnená upraviť minimálnu výšku garančného fondu na základe údajov publikovaných Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev o európskom indexe spotrebiteľských cien zahrnujúcom všetky členské štáty. Minimálna výška garančného fondu sa upraví o percentuálnu zmenu tohto indexu, ak sa hodnota tohto indexu zvýši minimálne o 5 % od jej poslednej úpravy. Minimálna výška garančného fondu sa zaokrúhľuje na celých 100 000 eur.
(13)
Poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť pre neživotné poistenie a ktorá vykonáva aj zaisťovaciu činnosť pre neživotné poistenie, uplatňuje minimálnu výšku garančného fondu ako zaisťovňa, ak spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:
a)
prijaté zaistné prevyšuje 10 % z celkového prijatého poistného,
b)
prijaté zaistné prevyšuje 50 000 000 eur alebo
c)
technické rezervy vytvorené z prijatého zaistného prevyšujú 10 % z celkových vytvorených technických rezerv.
(14)
Poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť pre životné poistenie a ktorá vykonáva aj zaisťovaciu činnosť pre životné poistenie, je povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti vzhľadom na záväzky vyplývajúce zo zaisťovacej činnosti, ak spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:
a)
prijaté zaistné prevyšuje 10 % z celkového prijatého poistného,
b)
prijaté zaistné prevyšuje 50 000 000 eur alebo
c)
technické rezervy vytvorené z prijatého zaistného prevyšujú 10 % z celkových vytvorených technických rezerv.
(15)
Garančný fond pozostáva z položiek podľa odsekov 5 a 6; aktíva najmenej vo výške garančného fondu musia byť umiestnené podľa zásad podľa § 23 ods. 8 písm. a) a b).
(16)
Ustanovenia odsekov 2 až 15 sa primerane vzťahujú aj na pobočku zahraničnej poisťovne a na pobočku zahraničnej zaisťovne.
(17)
Zahraničná poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky, je povinná aktíva tvoriace tú časť požadovanej miery solventnosti, ktorá sa vzťahuje na túto poisťovaciu činnosť, umiestniť na území Slovenskej republiky najmenej vo výške hodnoty garančného fondu a zvyšnú časť na území členských štátov, ak tento zákon neustanovuje inak.
(18)
Poisťovňa a zaisťovňa, nad ktorou sa vykonáva dohľad nad skupinou podľa § 49 ods. 1 písm. a), je povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať upravenú mieru solventnosti.
(19)
Upravenou mierou solventnosti poisťovne a zaisťovne v skupine sa rozumie schopnosť trvale zabezpečiť úhradu záväzkov vyplývajúcich z uzavretých poistných zmlúv alebo zo zaistných zmlúv.
(20)
Za poisťovňu a zaisťovňu v skupine preukazuje upravenú mieru solventnosti ovládajúca osoba.
(21)
Národná banka Slovenska ustanoví opatrením vyhláseným v zbierke zákonov
a)
spôsob výpočtu, spôsob vykazovania a metodiku vykazovania skutočnej miery solventnosti,
b)
spôsob výpočtu, spôsob vykazovania a metodiku vykazovania požadovanej miery solventnosti,
c)
lehotu na vykazovanie skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti,
d)
spôsob výpočtu, spôsob vykazovania a metodiku vykazovania upravenej miery solventnosti,
e)
lehotu na vykazovanie upravenej miery solventnosti,
f)
čo sa rozumie rizikovým kapitálom a spôsob výpočtu rizikového kapitálu.
§35 Poistné
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv.
(2)
Výška poistného v rámci každého vykonávaného poistného odvetvia uvedeného v prílohe č. 1 musí byť stanovená spôsobom, ktorý zabezpečí trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne vyplývajúcich z vykonávania daného poistného odvetvia v súlade s odsekom 1.
(3)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné zhromažďovať a aktualizovať poistno-matematické údaje a štatistické údaje týkajúce sa používania kritéria pohlavia fyzickej osoby ako určujúceho poistno-matematického faktora pri stanovení výšky poistného a na výpočet poistného plnenia, ak je ich stanovenie založené na príslušných poistno-matematických údajoch a štatistických údajoch.
(4)
Údaje podľa odseku 3 za kalendárny rok je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne povinná oznámiť Národnej banke Slovenska najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Obsah a formu tohto oznámenia ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
(5)
Na základe údajov predložených podľa odseku 4 a ďalších verejne dostupných údajov Národná banka Slovenska zhromažďuje, pravidelne aktualizuje a zverejňuje poistno-matematické údaje a štatistické údaje týkajúce sa používania kritéria pohlavia fyzickej osoby ako určujúceho poistno-matematického faktora.
Organizácia a riadenie poisťovne a zaisťovne
§36
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné upraviť organizačnú štruktúru poisťovne a zaisťovne tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti a zabraňovali vzniku konfliktu záujmov v rámci poisťovne a zaisťovne, upraviť vzťahy medzi predstavenstvom, dozornou radou, zodpovedným aktuárom a útvarom vnútorného auditu. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné v stanovách rozdeliť a upraviť právomoc a zodpovednosť poisťovne a zaisťovne vo veciach ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné primerane k povahe, rozsahu a zložitosti ich predmetu činnosti a rozsahu poskytovaných služieb
a)
zaviesť, uplatňovať a dodržiavať postupy rozhodovania a organizačnú štruktúru, v ktorej sú jednoznačne a preukázateľne špecifikované vzťahy podriadenosti, rozdelené úlohy a zodpovednosť, s dôrazom na identifikáciu zodpovedných osôb za výkon poisťovacích činností a zaisťovacích činností v rámci poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
zabezpečiť, aby ich príslušné osoby boli oboznámené s postupmi, ktoré musia byť dodržané pre riadne plnenie ich povinností,
c)
zaviesť, uplatňovať a udržiavať primeraný systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly na zabezpečenie súladu s rozhodnutiami a postupmi na všetkých organizačných úrovniach,
d)
zamestnávať zamestnancov so skúsenosťami, znalosťami a odbornou spôsobilosťou potrebnou na dodržiavanie pridelených povinností,
e)
viesť riadne záznamy o svojej činnosti a vnútornej organizácii.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť, uplatňovať a dodržiavať účtovné metódy a postupy umožňujúce bezodkladne predkladať Národnej banke Slovenska na jej žiadosť správy o ich finančnej situácii zodpovedajúce pravdivému a vernému obrazu o ich finančnej situácii a ktoré sú v súlade s platnými účtovnými štandardmi a pravidlami.
(4)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné monitorovať a pravidelne hodnotiť primeranosť a účinnosť svojich systémov vnútornej kontroly a riadenia, postupov a opatrení zavedených podľa odsekov 1 až 3 a prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.
(5)
Poisťovňa alebo zaisťovňa bez zbytočného odkladu poskytne Národnej banke Slovenska overenú kópiu platných stanov po ich každej zmene. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne poskytne Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu informáciu o organizačnej štruktúre po každej jej zmene.
(6)
V organizačnej štruktúre poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí byť zahrnutý útvar vnútorného auditu, ktorého náplňou je najmä
a)
vypracovanie, uplatňovanie a dodržiavanie plánu vnútorného auditu zameraného na preskúmanie a zhodnotenie primeranosti a účinnosti systémov vnútornej kontroly a riadenia a vnútorných aktov riadenia,
b)
vydávanie odporúčaní na odstránenie nedostatkov zistených na základe výsledkov činností vykonávaných v súlade s písmenom a),
c)
overovanie plnenia odporúčaní na odstránenie nedostatkov vydaných podľa písmena b),
d)
predkladanie správy týkajúcej sa vnútorného auditu podľa odseku 10.
(7)
Vnútorný audit sa môže vykonávať prostredníctvom útvaru vnútorného auditu.
(8)
Dozorná rada poisťovne alebo zaisťovne je oprávnená požiadať útvar vnútorného auditu o vykonanie vnútorného auditu poisťovne alebo zaisťovne v ňou vymedzenom rozsahu.
(9)
Útvar vnútorného auditu je povinný bez zbytočného odkladu informovať dozornú radu poisťovne alebo zaisťovne a Národnú banku Slovenska o porušení povinností poisťovne alebo zaisťovne ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi a o skutočnosti, ktorá môže ovplyvniť riadne vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti poisťovne alebo zaisťovne.
(10)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne predkladajú Národnej banke Slovenska do 31. marca kalendárneho roka správu o výsledkoch činnosti útvaru vnútorného auditu za predchádzajúci kalendárny rok, o prijatých opatreniach na nápravu zistených nedostatkov v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a plán činnosti útvaru vnútorného auditu na nasledujúci kalendárny rok.
(11)
Štruktúru, rozsah, obsah a formu na vypracúvanie správy o výsledkoch činnosti útvaru vnútorného auditu za predchádzajúci kalendárny rok a plánu činnosti útvaru vnútorného auditu na nasledujúci kalendárny rok podľa odseku 10 ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
(12)
Osoba zodpovedná za vykonávanie vnútorného auditu nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady ani prokuristom poisťovne alebo zaisťovne, ktorej je zamestnancom.
(13)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť osobám zodpovedným za vykonávanie vnútorného auditu prístup k informáciám o svojich činnostiach, ktoré si osoby zodpovedné za výkon vnútorného auditu v súvislosti s plnením povinností podľa tohto zákona vyžiadajú.
(14)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné
a)
zaviesť, uplatňovať a dodržiavať primerané stratégie a postupy riadenia na identifikáciu rizík spojených s ich činnosťami, procesmi a systémami,
b)
prijať účinné opatrenia, procesy a mechanizmy na riadenie rizík spojených s ich činnosťami, procesmi a systémami vzhľadom na riziká, ktorým sú vystavené,
c)
monitorovať
1.
primeranosť a účinnosť svojich stratégií a postupov riadenia rizík,
2.
stupeň dodržiavania opatrení, procesov a mechanizmov, ktoré boli prijaté podľa písmena b),
3.
primeranosť a účinnosť opatrení prijatých na nápravu nedostatkov v týchto stratégiách a postupoch, opatreniach, procesoch a mechanizmoch vrátane nedostatkov spočívajúcich v ich nedodržiavaní príslušnými osobami.
(15)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné prijať sťažnosť na správnosť a kvalitu svojich služieb v každej svojej organizačnej zložke, v ktorej je prijatie sťažnosti možné vzhľadom na druh poskytovaných služieb. Ak nie je sťažnosť anonymná, je sťažovateľ, ak je ním fyzická osoba, povinný vo svojej sťažnosti uviesť svoje osobné údaje, a to meno, priezvisko a trvalý pobyt.
(16)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná zabezpečiť počas celej prevádzkovej doby preberanie sťažností na správnosť a kvalitu svojich služieb.
(17)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať účinné a prehľadné postupy primeraného a rýchleho vybavovania sťažností klientov alebo potenciálnych klientov a viesť záznam o každej sťažnosti v rozsahu údajov podľa odseku 15 a opatreniach prijatých na jej riešenie.
(18)
Národná banka Slovenska ustanoví opatrením vyhláseným v zbierke zákonov
a)
podrobnosti o systéme riadenia rizík poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
podrobnosti o systéme vnútornej kontroly, o činnosti a zodpovednosti útvaru vnútorného auditu.
§37
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
a)
vykonávať svoju činnosť spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce z jej činnosti, a nesmú uzatvárať zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre ne, najmä také zmluvy, ktoré ich zaväzujú na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie zjavne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote, alebo ktorými sú zjavne nedostatočne zabezpečené ich pohľadávky,
b)
vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov,
c)
poskytnúť klientovi jasne a zrozumiteľne dôležité informácie súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy a upozorniť ho na dôležité skutočnosti a riziká súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy,
d)
nepoužívať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie pri propagácii svojej činnosti, nezamlčovať dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemôžu zaručiť.
(2)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné na žiadosť klienta alebo Národnej banky Slovenska hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie, najmä ak poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne
a)
dokumentuje spôsob vykonávania svojej činnosti v prospech klientov, kontroluje objektívnosť evidovaných údajov a predchádza riziku vlastných finančných strát,
b)
uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti vykonávania svojej činnosti z dostupných informácií.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné upraviť právne vzťahy s členmi predstavenstva zmluvou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis.34) Vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne je povinný upraviť svoje právne vzťahy so zahraničnou poisťovňou alebo zahraničnou zaisťovňou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis.34)
(4)
Člen predstavenstva, člen dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúci pobočky zahraničnej poisťovne, vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne, nútený správca, zástupca núteného správcu, zodpovedný aktuár, prokurista, vedúci zamestnanec riadiaci útvar vnútorného auditu, vedúci zamestnanci sú povinní vykonávať svoju činnosť
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce z ich činnosti pre poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a ich klientov, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne,
b)
v záujme poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a ich klientov, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.
(5)
Člen predstavenstva je zodpovedný za skutočnú škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie, ak poruší povinnosti člena predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne vyplývajúce pre neho zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.
(6)
Vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne zodpovedá za škodu spôsobenú porušením povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov a z vnútorných aktov riadenia pri výkone svojej funkcie.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne, člena dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne alebo vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu podľa odsekov 5 a 6 alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak tieto osoby poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne odvolá z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti podľa § 67 ods. 9, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú vnútornými predpismi; právo na takú odmenu zaniká dňom odvolania.
(8)
Predstavenstvo a dozorná rada poisťovne alebo zaisťovne sú povinné zabezpečiť, aby sa škody, ktoré vznikli poisťovni alebo zaisťovni podľa odseku 5, riadne a včas vymáhali.
§38
(1)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne nesmie vykonávať s osobami, ktoré k nej majú osobitný vzťah, obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná pred uzavretím a vykonaním takého obchodu preveriť či osoba, s ktorou taký obchod vykonáva, k nej nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne pravdivé informácie, ktoré poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne potrebuje na účely tohto preverenia. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v zmluve o takom obchode sankciou neplatnosti uzavretia takej zmluvy.
(2)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne uzatvára s osobami podľa odseku 1 zmluvy, len ak o tom jednomyseľne rozhodne štatutárny orgán poisťovne, zaisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne na základe písomného rozboru príslušného obchodu a finančnej situácie žiadateľa. Z rozhodovania je vylúčená osoba, ktorej sa rozhodnutie týka.
(3)
Do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka je každá osoba uvedená v odseku 4 písm. a), b), c) a f) a odseku 5 písm. a), b), c) a f) povinná písomne oznámiť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne všetky informácie potrebné na zistenie ďalších osôb, ktoré na základe vzťahu k oznamovateľovi majú k poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne osobitný vzťah. Ak ide o fyzické osoby, oznamuje sa meno, priezvisko, trvalý pobyt a dátum narodenia. Takto získané informácie je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná spracovať do prehľadu osôb s osobitným vzťahom k nej a na požiadanie odovzdať Národnej banke Slovenska. Náležitosti oznámenia o osobách s osobitným vzťahom k poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
(4)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni a zaisťovni, sa na účely tohto zákona považujú
a)
členovia štatutárneho orgánu poisťovne a zaisťovne, vedúci zamestnanci poisťovne a zaisťovne, ďalší zamestnanci poisťovne a zaisťovne určení stanovami poisťovne a zaisťovne a prokurista poisťovne a zaisťovne,
b)
členovia dozornej rady poisťovne a zaisťovne,
c)
zodpovedný aktuár poisťovne a zodpovedný aktuár zaisťovne,
d)
osoby, ktoré majú kontrolu nad poisťovňou a zaisťovňou, členovia štatutárnych orgánov týchto právnických osôb a vedúci zamestnanci týchto právnických osôb,
e)
osoby blízke21) členom štatutárneho orgánu poisťovne a zaisťovne, dozornej rady poisťovne a zaisťovne alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad poisťovňou a zaisťovňou,
f)
právnické osoby, v ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú kvalifikovanú účasť,
g)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na poisťovni a zaisťovni a právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
h)
právnické osoby pod kontrolou poisťovne a zaisťovne,
i)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
j)
audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v poisťovni a zaisťovni,
k)
člen štatutárneho orgánu inej poisťovne a zaisťovne a vedúci pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
l)
počas nútenej správy nútený správca poisťovne a zaisťovne, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca,
m)
osoby, ktoré majú uzavretý právny vzťah s poisťovňou a zaisťovňou, ktorý môže viesť k vzniku kvalifikovanej účasti na poisťovni a zaisťovni.
(5)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne, sa na účely tohto zákona považujú
a)
vedúci pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady zahraničnej poisťovne a zahraničnej zaisťovne,
c)
zodpovedný aktuár pobočky zahraničnej poisťovne a zodpovedný aktuár pobočky zahraničnej zaisťovne,
d)
osoby, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou poisťovňou a zahraničnou zaisťovňou, členovia štatutárnych orgánov takých právnických osôb,
e)
osoby blízke21) osobám uvedeným v písmene a) alebo písmene b) alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou poisťovňou a zahraničnou zaisťovňou,
f)
právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú kvalifikovanú účasť,
g)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na zahraničnej poisťovni a zahraničnej zaisťovni, a právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
h)
právnické osoby pod kontrolou zahraničnej poisťovne a zahraničnej zaisťovne,
i)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
j)
audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne,
k)
vedúci inej pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a člen štatutárneho orgánu poisťovne a zaisťovne.
§39 Konflikt záujmov
Členom predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokuristom poisťovne alebo zaisťovne nesmie byť
a)
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky alebo štátny tajomník; štátny tajomník môže byť členom predstavenstva alebo dozorného orgánu poisťovne alebo zaisťovne, ak ide o výkon akcionárskych práv štátu,
b)
člen orgánu alebo zamestnanec Najvyššieho kontrolného úradu, člen orgánu Národnej banky Slovenska alebo jej zamestnanec, osoba zúčastnená pri výkone dohľadu nad poisťovníctvom,
c)
člen predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokurista, alebo zamestnanec inej poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne, inej zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovne, doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, banky, dôchodkovej správcovskej spoločnosti18) alebo obchodníka s cennými papiermi, prokurista, zamestnanec alebo vedúci zamestnanec pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, člen orgánu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky, člen orgánu spoločnosti vykonávajúcej sprostredkovanie poistenia alebo sprostredkovanie zaistenia podľa osobitného predpisu;35) to neplatí, ak táto právnická osoba vykonáva kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou, je kontrolovaná tou istou osobou ako poisťovňa alebo zaisťovňa alebo ak poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva kontrolu nad touto právnickou osobou,
d)
sprostredkovateľ poistenia, sprostredkovateľ poistenia z iného členského štátu, sprostredkovateľ zaistenia, sprostredkovateľ zaistenia z iného členského štátu, zodpovedný aktuár, zamestnanec centrálneho depozitára alebo burzy.
§40 Mlčanlivosť
(1)
Členovia predstavenstva a dozorných orgánov, zamestnanci poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, prokuristi, likvidátori, správcovia, predbežní správcovia v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, vyrovnacom konaní alebo v konaní o oddlžení alebo dozorní správcovia vykonávajúci dozornú správu, zodpovední aktuári, ako aj iné osoby podieľajúce sa na ich činnosti sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam pre vývoj finančného trhu alebo sa dotýkajú záujmov jeho jednotlivých účastníkov. Uvedené osoby sú rovnako povinné zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k údajom získaným podľa § 47.
(2)
Osoby podľa odseku 1 sú povinné zachovávať mlčanlivosť o činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.
(3)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak sa informácia poskytne
a)
Národnej banke Slovenska pri výkone dohľadu podľa osobitného zákona,2)
b)
súdu na účely občianskeho súdneho konania, ak je účastníkom konania klient poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak je predmetom konania majetok klienta poisťovne,36) zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak je účastníkom konania sprostredkovateľ poistenia alebo sprostredkovateľ zaistenia, ktorý sprostredkoval poistenie alebo zaistenie s klientom poisťovne alebo zaisťovne,
c)
orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu na účely trestného konania,37)
d)
daňovým orgánom vo veciach daňového konania,38) ak je účastníkom konania poisťovňa alebo zaisťovňa, poistník alebo poistený,
e)
službe kriminálnej polície, službe hraničnej polície, službe cudzineckej polície a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným zákonom,39)
f)
Slovenskej informačnej službe na účely plnenia úloh ustanovených osobitným zákonom,40)
g)
súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie podľa osobitného zákona,41)
h)
správcovi alebo predbežnému správcovi v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, vyrovnacom konaní alebo v konaní o oddlžení alebo dozornému správcovi vykonávajúcemu dozornú správu, ak sa na majetok klienta poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vedie konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o oddlžení alebo nad ktorým bola zavedená dozorná správa podľa osobitného predpisu,11)
i)
audítorom, ktorí overujú účtovnú závierku poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, a orgánom, ktoré vykonávajú nad týmito audítormi dohľad,
j)
príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, ak ide o poistné zmluvy uzavreté poisťovňou na území príslušného členského štátu alebo ak ide o zaistné zmluvy uzavreté zaisťovňou na území príslušného členského štátu.
(4)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje výmena informácií medzi
a)
poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných zaisťovní, ak ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa poistných zmlúv uzavieraných osobou, ak ide o
1.
podozrenie z uvedenia nepravdivých a neúplných údajov,
2.
vyšetrovanie nevyhnutného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej zaisťovne poskytnúť poistné plnenie,
3.
zánik poistnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia poistného,
b)
Národnou bankou Slovenska, ak jej boli informácie poskytnuté podľa odseku 3 písm. a), a
1.
orgánmi bankového dohľadu iných členských štátov alebo orgánmi dohľadu nad finančnými inštitúciami iných členských štátov,
2.
osobami z iného členského štátu alebo štátu, ktorý nie je členským štátom, ktoré sa podieľajú na konkurze alebo likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad týmito osobami dohľad,
3.
audítormi z iných členských štátov alebo z iných ako členských štátov, ktorí overujú účtovnú závierku poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne z iného členského štátu a finančných inštitúcií so sídlom v iných členských štátoch, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad týmito audítormi dohľad,
4.
osobami z iných členských štátov, ktoré vykonávajú činnosť zodpovedného aktuára, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad nimi dohľad,
5.
súdmi na preskúmavanie rozhodnutí vydaných Národnou bankou Slovenska podľa osobitného zákona.2)
(5)
Pri sprístupňovaní, poskytovaní a výmene informácií podľa odsekov 1 až 4 a § 47 poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne neposkytne bez súhlasu Slovenskej informačnej služby údaj o príslušnosti osoby k Slovenskej informačnej službe alebo údaj o majetku vo vlastníctve Slovenskej informačnej služby.
(6)
Národná banka Slovenska je oprávnená použiť informácie získané podľa odseku 4 len na účely, na ktoré jej boli poskytnuté. Informácie získané podľa odseku 4 je Národná banka Slovenska oprávnená poskytnúť iným osobám len so súhlasom tých subjektov podľa odseku 4, ktoré ich poskytli.
(7)
Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie je dotknutá povinnosť uložená osobitným zákonom42) prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.
Obchodná dokumentácia
§41
(1)
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné viesť účtovníctvo o stave a pohybe majetku a záväzkov, nákladoch a výnosoch a zisku alebo o strate v súlade s osobitným predpisom.43) Účtovná závierka poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí byť overená audítorom alebo audítorskou spoločnosťou.
(2)
Ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie podľa § 4 ods. 8 písm. b), je povinná
a)
zriadiť z hľadiska personálneho a organizačného oddelenú správu pre životné poistenie a neživotné poistenie; oddelená správa musí byť zabezpečená tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistených v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom poistnom druhu využívali iba v prospech poistených v tomto poistnom druhu a skutočná miera solventnosti bola dodržaná v každom poistnom druhu,
b)
viesť oddelenú analytickú evidenciu pre jednotlivé poistné druhy, aby sa celkové náklady a výnosy viedli osobitne pre životné poistenie a osobitne pre neživotné poistenie tak, aby bolo možné hospodársky výsledok zistiť za každú činnosť samostatne; položky analytickej evidencie spoločné pre obidva poistné druhy sa delia pomerne podľa podielu životného poistenia a neživotného poistenia na poisťovacej činnosti,
c)
uviesť v poznámkach účtovnej závierky údaje osobitne pre obidva poistné druhy v rozsahu ustanovenom opatrením vydaným Národnou bankou Slovenska v súlade s osobitnými predpismi.30)
(3)
Ak poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne podľa § 4 ods. 13 vykonáva súčasne poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť, je povinná
a)
vykonávať poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistených v jednotlivých poistných druhoch a zaistených v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom poistnom druhu využívali iba v prospech poistených a výnosy v príslušnom druhu zaistenia využívali iba v prospech zaistených,
b)
viesť oddelenú analytickú evidenciu, aby sa celkové náklady a výnosy viedli osobitne pre poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť tak, aby bolo možné hospodársky výsledok zistiť za každú činnosť samostatne; položky analytickej evidencie spoločné pre poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť sa delia pomerne podľa podielu zaisťovacej činnosti na činnosti poisťovne,
c)
uviesť v poznámkach účtovnej závierky údaje osobitne pre poisťovaciu činnosť a osobitne pre zaisťovaciu činnosť v rozsahu ustanovenom opatrením vydaným Národnou bankou Slovenska v súlade s osobitnými predpismi.30)
(4)
Poisťovňa a zaisťovňa, ktorá vykonáva súčasne zaisťovaciu činnosť pre poistný druh životné poistenie a poistný druh neživotné poistenie, je povinná viesť oddelenú analytickú evidenciu pre jednotlivé poistné druhy.
(5)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť bol poverený overením účtovnej závierky, a to do 30. júna kalendárneho roka alebo polovice účtovného obdobia, za ktoré sa má audit vykonať. Národná banka Slovenska je oprávnená do 31. augusta tohto kalendárneho roka alebo do ôsmich mesiacov od začiatku účtovného obdobia po doručení tohto oznámenia výber audítora alebo audítorskej spoločnosti odmietnuť. Ak ide o poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti v priebehu kalendárneho roka, oznámenie sa vykoná do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Národná banka Slovenska je oprávnená v takomto prípade do 30 dní po doručení oznámenia audítora alebo audítorskú spoločnosť odmietnuť. Do 45 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí audítora alebo audítorskej spoločnosti sú poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska nového audítora alebo audítorskú spoločnosť. Ak Národná banka Slovenska odmietne aj výber ďalšieho audítora alebo audítorskej spoločnosti, Národná banka Slovenska určí, ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť účtovnú závierku overia.
(6)
Národná banka Slovenska je oprávnená na účely overenia účtovnej závierky podľa odseku 5, ktorá už bola overená audítorom alebo audítorskou spoločnosťou podľa odseku 1, nariadiť vykonanie opätovného auditu a na jeho vykonanie určiť audítora alebo audítorskú spoločnosť, ak nadobudne pochybnosti o správnosti alebo úplnosti výsledkov pôvodného auditu alebo ak došlo k podstatnému zhoršeniu v hospodárení poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne v nasledujúcich 12 mesiacoch odo dňa, ku ktorému sa pôvodný audit vykonal (ďalej len „mimoriadny audit“). Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná uzavrieť zmluvu o audite do 30 dní od nariadenia vykonania mimoriadneho auditu.
(7)
Náklady mimoriadneho auditu hradí Národná banka Slovenska. Ak sa na základe mimoriadneho auditu preukáže, že pochybnosti Národnej banky Slovenska o správnosti alebo úplnosti výsledkov pôvodného auditu boli opodstatnené, audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorá vykonala pôvodný audit, je povinná Národnej banke Slovenska nahradiť všetky náklady audítora alebo audítorskej spoločnosti určenej Národnou bankou Slovenska podľa prvej vety.
§42
(1)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne zostavujú aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.
(2)
Dňom zavedenia meny euro v Slovenskej republike sú poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinné denne prepočítavať majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene na eurá podľa kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou, ktorý je platný k tomuto dňu.
(3)
Audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorí overujú účtovnú závierku poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, sú povinní bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o
a)
porušení povinností vyplývajúcich zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej zaisťovne,
b)
skutočnostiach, ktoré môžu ovplyvniť riadne vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
c)
skutočnostiach, ktoré môžu viesť k vyjadreniu výhrad voči účtovnej závierke,
d)
skutočnostiach, ktoré môžu viesť k odmietnutiu vykonať audit.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje rovnako na audítora alebo audítorskú spoločnosť, ktorí overujú účtovné závierky osôb, ktoré tvoria s poisťovňou alebo zaisťovňou skupinu s úzkymi väzbami.
(5)
Audítor alebo audítorská spoločnosť sú povinní na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska poskytnúť podklady o skutočnostiach podľa odseku 3 a iné informácie a podklady zistené počas výkonu činnosti v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť ochranu elektronického spracúvania a uschovávania údajov pred zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo pred stratou.
(7)
Za audítora nemožno vybrať osobu, ktorá má osobitný vzťah k poisťovni a zaisťovni podľa § 38 ods. 4 písm. a) až i) a k) až m) a osobitný vzťah k pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne podľa § 38 ods. 5 písm. a) až i) a k) z dôvodov ustanovených v osobitnom predpise,43a) a audítora, ktorý neplní povinnosti podľa odseku 3. To isté platí pre fyzickú osobu, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť.
Oznamovacia povinnosť
§43
(1)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné najneskôr do dvoch mesiacov po skončení polovice účtovného obdobia43) predložiť Národnej banke Slovenska správu o svojom hospodárení za prvú polovicu účtovného obdobia (ďalej len „polročná správa“) a najneskôr do troch mesiacov po uplynutí účtovného obdobia predložiť ministerstvu a Národnej banke Slovenska výročnú správu o svojom hospodárení (ďalej len „ročná správa“).
(2)
Ročná správa obsahuje
a)
účtovnú závierku overenú audítorom alebo audítorskou spoločnosťou vrátane audítorskej správy k tejto závierke a konsolidovanú účtovnú závierku, ak sa zostavuje,
b)
správu o finančnej situácii, ktorá obsahuje najmä prehľad o prijatých bankových úveroch a iných úveroch a údaje o ich splatnosti v členení na krátkodobé a dlhodobé, ako aj iné údaje ovplyvňujúce finančnú situáciu poisťovne alebo zaisťovne,
c)
návrh na rozdelenie zisku,
d)
informáciu o očakávanej hospodárskej a finančnej situácii v nasledujúcom účtovnom období,
e)
podrobnú informáciu o preverení dostatočnosti technických rezerv vykonaním testu primeranosti záväzku30) a o zhodnotení výsledkov testu primeranosti záväzku,
f)
list odporúčaní auditora, ak také odporúčania boli vypracované.
(3)
Národná banka Slovenska môže na základe písomnej žiadosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne predĺžiť lehotu na predloženie účtovnej závierky overenej audítorom alebo audítorskou spoločnosťou. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná predložiť ministerstvu a Národnej banke Slovenska správu audítora alebo audítorskej spoločnosti bez zbytočného odkladu po tom, keď túto správu prijme.
(4)
Polročná správa obsahuje
a)
účtovnú závierku za uplynulú polovicu účtovného obdobia a výrok audítora alebo audítorskej spoločnosti, ak účtovnú závierku overil audítor alebo audítorská spoločnosť,
b)
správu o finančnej situácii v rozsahu podľa odseku 2 písm. b) za uplynulú polovicu účtovného obdobia,
c)
podrobnú informáciu o preverení dostatočnosti technických rezerv vykonaním testu primeranosti záväzku30) a o zhodnotení výsledkov testu primeranosti záväzku,
d)
aktualizáciu informácie o očakávanej hospodárskej a finančnej situácii v aktuálnom účtovnom období predloženú v ročnej správe za predchádzajúce účtovné obdobie.
(5)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu vo svojej finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť jej schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné predkladať Národnej banke Slovenska údaje z účtovnej a štatistickej evidencie a ďalšie údaje a informácie vo forme výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; také poskytovanie údajov sa nepovažuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa § 40 a 47. Rozsah, spôsob a termíny predkladania údajov z účtovnej evidencie a zo štatistickej evidencie ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
(7)
Údaje podľa odseku 6 a iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a v iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak výkazy, hlásenia a iné správy nie sú predložené predpísaným spôsobom alebo vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť požadované podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.
(8)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné informovať Národnú banku Slovenska osobitne o výsledkoch poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti vykonávanej prostredníctvom svojej pobočky v príslušnom členskom štáte a osobitne o výsledkoch poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti vykonávanej na základe práva slobodného poskytovania služieb v príslušnom členskom štáte. Na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu členského štátu je Národná banka Slovenska povinná mu zaslať tieto informácie v súhrnnej podobe.
(9)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmenu účtovného obdobia.
(10)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bezplatne, úplne, správne, pravdivo a včas predkladať Národnej banke Slovenska polročnú a ročnú správu; spresnenie ich štruktúry, rozsahu, obsahu, formy, členenia, spôsobu, postupu a miesta predkladania vrátane metodiky na ich vypracovanie môže ustanoviť Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov; také poskytovanie údajov sa nepovažuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa § 47.
§44
(1)
Osoba, ktorá sa rozhodla zrušiť kvalifikovanú účasť na poisťovni alebo zaisťovni alebo znížiť podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni pod 20 %, 30 % alebo 50 % alebo tak, že by poisťovňa alebo zaisťovňa prestala byť jej dcérskou spoločnosťou, musí o tejto skutočnosti vopred písomne informovať Národnú banku Slovenska.
(2)
Oznámenie podľa odseku 1 musí obsahovať tieto údaje:
a)
meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt fyzickej osoby podľa odseku 1 alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby podľa odseku 1,
b)
rozsah, v akom chce osoba podľa odseku 1 znížiť podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska o každej zmene na svojom základnom imaní, pri ktorej dôjde k prekročeniu 20 %, 30 % alebo 50 % podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich v zhode29) alebo poisťovňa alebo zaisťovňa sa stane dcérskou spoločnosťou, a bez zbytočného odkladu, najneskôr do desiatich dní odo dňa oboznámenia sa s týmito skutočnosťami.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska o každej zmene na svojom základnom imaní, pri ktorej dôjde k zníženiu podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich v zhode29) pod 20 %, 30 % alebo 50 % alebo poisťovňa alebo zaisťovňa prestane byť dcérskou spoločnosťou, a bez zbytočného odkladu, najneskôr do desiatich dní odo dňa oboznámenia sa s týmito skutočnosťami.
(5)
Na účely dohľadu je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná podľa stavu k 31. marcu, 30. júnu, 30. septembru a 31. decembru zostavovať zoznam svojich akcionárov a predkladať ho Národnej banke Slovenka vždy do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zoznam svojich akcionárov je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná predkladať aj ministerstvu podľa stavu k 31. decembru do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak je akcionár fyzickou osobou, tento zoznam obsahuje osobné údaje akcionára, a to meno, priezvisko, titul a trvalý pobyt a musí obsahovať najmenej údaje o podiele na základnom imaní a o podiele na hlasovacích právach.
§45 Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska
(1)
Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je podmienkou na
a)
nadobudnutie kvalifikovanej účasti na poisťovni alebo zaisťovni alebo také ďalšie zvýšenie kvalifikovanej účasti na poisťovni alebo zaisťovni, ktorým by podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 % alebo na to, aby sa táto poisťovňa alebo zaisťovňa stala dcérskou spoločnosťou v jednej alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode;29) pri výpočte týchto podielov sa nezohľadňujú hlasovacie práva alebo podiely, ktoré obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, úverová inštitúcia alebo zahraničná úverová inštitúcia držia ako výsledok upisovania finančných nástrojov alebo umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku podľa osobitného zákona,43b) ak sa tieto práva nevykonávajú alebo inak nevyužívajú na zasahovanie do riadenia poisťovne alebo zaisťovne a ak ich obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, úverová inštitúcia alebo zahraničná úverová inštitúcia prevedie na inú osobu do jedného roka po ich nadobudnutí,
b)
zníženie základného imania poisťovne alebo zaisťovne, ak nejde o zníženie základného imania z dôvodu jeho zúčtovania so stratou,
c)
voľbu osoby navrhovanej za člena predstavenstva, za prokuristu poisťovne alebo zaisťovne, vedúceho pobočky a prokuristu zahraničnej poisťovne alebo vedúceho pobočky a prokuristu zahraničnej zaisťovne; predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nie je podmienkou na voľbu tých istých osôb na bezprostredne nasledujúce funkčné obdobie,
d)
zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne,
e)
vrátenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
f)
predaj podniku poisťovne alebo zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, alebo ich časti,26)
g)
zahrnutie položiek podľa § 34 ods. 10 a § 94 ods. 4 do skutočnej miery solventnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne,
h)
vykonávanie sprostredkovania poistenia a iných sprostredkovateľských činností pre finančné inštitúcie v súlade s osobitnými predpismi,12)
i)
predčasné splatenie úveru podľa § 34 ods. 7,
j)
zmenu úveru podľa § 34 ods. 7,
k)
splatenie cenných papierov podľa § 34 ods. 9, ktoré nemajú stanovenú splatnosť,
l)
tvorbu ďalšej technickej rezervy podľa § 23 ods. 3.
(2)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska
a)
podľa odseku 1 písm. a) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. c) až g) a i) alebo v § 7 ods. 2 písm. c) až g) a i) pre nadobúdateľa podielu rovnako,
b)
podľa odseku 1 písm. c) platí podmienka uvedená v § 5 ods. 2 písm. d) alebo v § 7 ods. 2 písm. d) rovnako,
c)
podľa odseku 1 písm. d) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. c), e), f) a g), v § 7 ods. 2 písm. c), e), f) a g), v § 8 ods. 2 písm. d), e), f) a g) alebo v § 9 písm. d), e), f) a g) rovnako,
d)
podľa odseku 1 písm. f) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. a), c), e), f), g) a i), v § 7 ods. 2 písm. a), c), e), f), g) a i), v § 8 ods. 2 písm. d), e), f) a g) alebo v § 9 písm. d), e), f) a g) rovnako.
(3)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a), d) a f) musí byť preukázaný aj prehľadný a dôveryhodný pôvod v súlade s osobitným zákonom,43c) dostatočný objem a vyhovujúca skladba finančných prostriedkov na vykonanie úkonu, na ktorý sa žiada udelenie predchádzajúceho súhlasu. Predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 písm. a) možno vydať, len ak sa nepreukázalo, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu nadobúdateľom negatívne ovplyvní schopnosť poisťovne alebo zaisťovne naďalej plniť povinnosti uložené týmto zákonom.
(4)
Ustanoveniami odseku 1 písm. a), b), d), e) a f) nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.44)
(5)
Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa
a)
podľa odseku 1 písm. a) osoby, ktoré sa rozhodli nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovanú účasť na poisťovni alebo zaisťovni, alebo osoba, ktorá sa rozhodla stať materskou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne,
b)
odseku 1 písm. b) podáva poisťovňa alebo zaisťovňa,
c)
odseku 1 písm. c) podáva poisťovňa alebo zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne, alebo akcionár poisťovne, alebo akcionár zaisťovne,
d)
odseku 1 písm. d) podávajú právnické osoby, ktoré sa zlučujú alebo splývajú, alebo poisťovňa, alebo zaisťovňa, ktorá sa rozdeľuje,
e)
odseku 1 písm. e) podáva poisťovňa, zaisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa,
f)
odseku 1 písm. f) podáva spoločne poisťovňa alebo zaisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa a osoba, ktorá nadobúda poisťovňu alebo zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, alebo jej časť,
g)
podľa odseku 1 písm. g) až l) podáva poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne.
(6)
Náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
(7)
Národná banka Slovenska je povinná do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) písomne potvrdiť nadobúdateľovi jej doručenie; to platí aj pre následné doručenie náležitostí žiadosti, ktoré neboli predložené súčasne so žiadosťou. Národná banka Slovenska môže najneskôr do 50. pracovného dňa lehoty na posúdenie žiadosti podľa odseku 8 písomne požiadať o dodatočné informácie, ktoré sú potrebné na posudzovanie žiadosti o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a). Na obdobie odo dňa odoslania žiadosti Národnej banky Slovenska o dodatočné informácie do doručenia odpovede sa konanie o udelení predchádzajúceho súhlasu prerušuje, najviac však na 20 pracovných dní. Ak Národná banka Slovenska požiada o ďalšie doplnenie alebo spresnenie informácií, lehota na rozhodnutie o udelení predchádzajúceho súhlasu sa neprerušuje. Lehotu na prerušenie konania podľa tretej vety je Národná banka Slovenska oprávnená predĺžiť na 30 pracovných dní, ak nadobúdateľ má sídlo alebo sa riadi právnymi predpismi iného ako členského štátu alebo ak nadobúdateľ nie je poisťovňou, zaisťovňou, obchodníkom s cennými papiermi, správcovskou spoločnosťou, úverovou inštitúciou alebo obdobnou inštitúciou z členského štátu.
(8)
O žiadosti o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) rozhodne Národná banka Slovenska do 60 pracovných dní odo dňa písomného potvrdenia o doručení žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) a po doručení všetkých náležitostí žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Ak Národná banka Slovenska nerozhodne v tejto lehote, má sa za to, že predchádzajúci súhlas bol vydaný. Národná banka Slovenska informuje nadobúdateľa o dátume uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia v potvrdení o doručení podľa odseku 7. Ak Národná banka Slovenska rozhodne o zamietnutí žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a), písomne zašle toto rozhodnutie nadobúdateľovi do dvoch pracovných dní od tohto rozhodnutia, najneskôr však pred uplynutím lehoty podľa druhej vety. O žiadosti o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. c) rozhodne Národná banka Slovenska do 30 dní od jej doručenia.
(9)
Ak v dôsledku získania podielu podľa odseku 1 by sa poisťovňa alebo zaisťovňa stala súčasťou finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, podmienkou na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska je aj preukázanie dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu alebo akcionármi kontrolujúcimi zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť a vhodnosti akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.
(10)
Ak valné zhromaždenie poisťovne alebo zaisťovne alebo iný orgán poisťovne alebo zaisťovne rozhoduje o skutočnostiach, ku ktorým Národná banka Slovenska vydala predchádzajúci súhlas, je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná predložiť Národnej banke Slovenska do desiatich pracovných dní od vyhotovenia notárskej zápisnice z valného zhromaždenia alebo zápisnice zo zasadnutia orgánu poisťovne alebo zaisťovne, ktorý rozhodol o skutočnostiach, ku ktorým Národná banka Slovenska vydala predchádzajúci súhlas, odpis notárskej zápisnice alebo odpis zápisnice zo zasadnutia tohto orgánu poisťovne alebo zaisťovne. Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska bez zbytočného odkladu o vykonaní úkonov, na ktoré bol udelený predchádzajúci súhlas.
(11)
Národná banka Slovenska je pri posudzovaní splnenia podmienok podľa odseku 2 písm. a) povinná konzultovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ak nadobúdateľom podľa odseku 1 písm. a) je
a)
zahraničná úverová inštitúcia z iného členského štátu, poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničný obchodník s cennými papiermi z iného členského štátu alebo zahraničná správcovská spoločnosť z iného členského štátu,
b)
materská spoločnosť osoby podľa písmena a) alebo
c)
osoba kontrolujúca osobu podľa písmena a).
(12)
Národná banka Slovenska je povinná konzultovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov splnenie podmienok na nadobúdanie podielov na poisťovni z iného členského štátu alebo na zaisťovni z iného členského štátu podľa právnych predpisov členských štátov, ak nadobúdateľom podielu na poisťovni z iného členského štátu alebo na zaisťovni z iného členského štátu je úverová inštitúcia, poisťovňa, zaisťovňa, obchodník s cennými papiermi alebo správcovská spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike.
(13)
Predmetom konzultácií podľa odsekov 11 a 12 je včasné poskytovanie podstatných informácií alebo potrebných informácií pri posudzovaní splnenia podmienok na nadobudnutie príslušných podielov na poisťovni, zaisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu. Národná banka Slovenska poskytne príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu na jeho žiadosť všetky potrebné informácie a z vlastného podnetu všetky podstatné informácie. Národná banka Slovenska požiada príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o všetky potrebné informácie.
(14)
V rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) sa uvedú názory alebo výhrady oznámené Národnej banke Slovenska príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, ktorého dohľadu podlieha nadobúdateľ podľa odseku 1 písm. a).
(15)
V rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a), b), d) až l) určí Národná banka Slovenska aj lehotu, ktorej uplynutím zaniká predchádzajúci súhlas, ak nebol vykonaný úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas. Táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace a dlhšia ako jeden rok od udelenia predchádzajúceho súhlasu, ak Národná banka Slovenska neurčila v záujme ochrany investorov inú lehotu. Ak fyzická osoba, pre ktorú Národná banka Slovenska udelila predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 písm. c), nebola vymenovaná alebo zvolená do príslušnej funkcie do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, predchádzajúci súhlas zaniká.
§46 Zodpovedný aktuár
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné dať si zodpovedným aktuárom potvrdzovať správnosť
a)
výpočtu sadzieb poistného a ich primeranosť,
b)
určenia výšky technických rezerv a ich umiestnenia,
c)
výpočtu požadovanej miery solventnosti,
d)
rozdelenia výnosov z investovania finančných prostriedkov v mene poistených v životnom poistení medzi poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne a poistníkom, poisteným alebo inou oprávnenou osobou,
e)
použitia poistno-matematických metód pri výpočte sadzieb poistného v životnom poistení a v neživotnom poistení,
f)
použitia poistno-matematických metód pri určovaní výšky technických rezerv v životnom poistení a v neživotnom poistení.
(2)
Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné dať si zodpovedným aktuárom potvrdzovať správnosť
a)
výpočtu sadzieb zaistného a ich primeranosť,
b)
určenia výšky technických rezerv a ich umiestnenia,
c)
výpočtu požadovanej miery solventnosti,
d)
použitia poistno-matematických metód pri výpočte sadzieb zaistného v životnom poistení a v neživotnom poistení,
e)
použitia poistno-matematických metód pri určovaní výšky technických rezerv v životnom poistení a v neživotnom poistení.
(3)
Zodpovedný aktuár na požiadanie Národnej banky Slovenska vypracuje vysvetľujúcu správu k údajom podľa odseku 1 alebo odseku 2, ktorú predloží Národnej banke Slovenska a predstavenstvu poisťovne alebo zaisťovne alebo vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne, alebo vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne.
(4)
Výber zodpovedného aktuára poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne schvaľuje dozorná rada poisťovne, zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo zahraničnej zaisťovne z fyzických osôb zapísaných do zoznamu aktuárov, ktorý vedie Národná banka Slovenska. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné mať zodpovedného aktuára nepretržite počas celej doby vykonávania svojej činnosti. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne, ktorá súčasne vykonáva životné poistenie a neživotné poistenie, môže mať osobitne zodpovedného aktuára pre životné poistenie a osobitne zodpovedného aktuára pre neživotné poistenie. Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne, ktorá súčasne vykonáva zaistenie životného poistenia a neživotného poistenia, môže mať osobitne zodpovedného aktuára pre zaistenie životného poistenia a osobitne zodpovedného aktuára pre zaistenie neživotného poistenia.
(5)
Fyzická osoba je oprávnená vykonávať činnosť zodpovedného aktuára, len ak je zapísaná do zoznamu aktuárov. Národná banka Slovenska na základe žiadosti zapíše fyzickú osobu do zoznamu aktuárov, ak
a)
má ukončené úplné vysokoškolské vzdelanie ekonomického, prírodovedného alebo technického zamerania,
b)
má minimálne trojročnú odbornú prax v oblasti poistnej matematiky,
c)
úspešne absolvovala odbornú skúšku aktuára,
d)
je dôveryhodná podľa § 3 písm. a).
(6)
V žiadosti podľa odseku 5 je fyzická osoba povinná uviesť meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt. Prílohou k žiadosti sú doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa odseku 5.
(7)
O žiadosti podľa odseku 5 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote 30 dní od podania žiadosti.
(8)
Národná banka Slovenska nezapíše fyzickú osobu do zoznamu aktuárov, ak nespĺňa podmienky uvedené v odseku 5.
(9)
Zoznam aktuárov obsahuje meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby.
(10)
Aktuár je povinný oznamovať Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu každú zmenu skutočnosti podľa odseku 5 písm. d) a údajov podľa odseku 9.
(11)
Národná banka Slovenska vyčiarkne aktuára zo zoznamu aktuárov, ak závažne poruší povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo prestane spĺňať podmienky podľa odseku 5. Taká osoba nemôže byť opätovne zapísaná do zoznamu aktuárov počas desiatich rokov odo dňa, ku ktorému Národná banka Slovenska túto osobu zo zoznamu vyčiarkla. Svoje rozhodnutie o vyčiarknutí aktuára, ktorý vykonáva funkciu zodpovedného aktuára, zo zoznamu aktuárov oznámi Národná banka Slovenska písomne do piatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovni, pre ktorú táto osoba vykonáva funkciu zodpovedného aktuára.
(12)
Národná banka Slovenska uverejňuje polročne zoznam aktuárov vo vestníku Národnej banky Slovenska.
(13)
Odbornú skúšku podľa odseku 5 písm. c) zabezpečuje Národná banka Slovenska alebo ňou poverená právnická osoba. Za vykonanie odbornej skúšky je žiadateľ povinný zaplatiť poplatok, ktorý sa pri neúspešne vykonanej odbornej skúške nevracia. Poplatok za vykonanie odbornej skúšky je príjmom Národnej banky Slovenska. Ak odbornú skúšku zabezpečuje právnická osoba poverená Národnou bankou Slovenska, poplatok za vykonanie odbornej skúšky je príjmom tejto osoby.
(14)
Obsah odbornej skúšky aktuára, spôsob jej vykonania, výšku poplatku za jej vykonanie a ďalšie podrobnosti o odbornej skúške ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
(15)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť zodpovednému aktuárovi prístup k informáciám o svojich činnostiach, ktoré si zodpovedný aktuár v súvislosti s plnením povinností podľa tohto zákona vyžiada.
(16)
Zodpovedný aktuár je pri zistení nedostatkov v hospodárení poisťovne alebo zaisťovne, ktoré súvisia s výkonom jeho činnosti podľa tohto zákona, povinný navrhnúť predstavenstvu poisťovne alebo zaisťovne opatrenia na nápravu týchto nedostatkov. Túto povinnosť má zodpovedný aktuár aj pri zistení nedostatkov v hospodárení pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne voči vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne. Ak tieto opatrenia nie sú uskutočnené a ďalší vývoj hospodárenia poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne ohrozuje schopnosť poisťovne, zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, je zodpovedný aktuár povinný o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska.
(17)
Zodpovedný aktuár je povinný do 30. apríla nasledujúceho roka predkladať Národnej banke Slovenska správu o činnosti poisťovne alebo zaisťovne za predchádzajúci kalendárny rok alebo správu o činnosti pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne za predchádzajúci kalendárny rok, ktorej náležitosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov. Ak poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne má dvoch zodpovedných aktuárov, správu o činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne za predchádzajúci kalendárny rok predkladajú spoločne.
(18)
Národná banka Slovenska môže na základe písomnej žiadosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne predĺžiť lehotu na predloženie správy zodpovedného aktuára o činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne za predchádzajúci kalendárny rok.
§47
(1)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a zachovania možnosti následnej kontroly tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 sú klienti a ich zástupcovia aj bez súhlasu dotknutých osôb pri každom uzavieraní poistnej zmluvy povinní poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej poisťovne na jej žiadosť
a)
poskytnúť,
1.
ak ide o fyzickú osobu, osobné údaje45) v rozsahu meno, priezvisko, trvalý pobyt, prechodný pobyt, ak ho má, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti, vrátane fyzickej osoby zastupujúcej právnickú osobu, ako aj adresu miesta podnikania, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, predmet podnikania a označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je zapísaný tento podnikateľ, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
2.
ak ide o právnickú osobu, identifikačné údaje v rozsahu názov, identifikačné číslo, ak je pridelené, adresa sídla, predmet podnikania alebo inej činnosti, adresa umiestnenia podniku alebo organizačných zložiek a iná adresa miesta jej činnosti, ako aj zoznam osôb tvoriacich štatutárny orgán tejto právnickej osoby a údaje o nich v rozsahu podľa bodu 1, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je táto právnická osoba zapísaná,46) a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
3.
kontaktné telefónne číslo, faxové číslo a adresu elektronickej pošty, ak ich má,
4.
doklady a údaje preukazujúce
4a.
schopnosť klienta splniť si záväzky z poistnej zmluvy,
4b.
požadované zabezpečenie záväzkov z poistnej zmluvy,
4c.
oprávnenie na zastupovanie, ak ide o zástupcu,
4d.
splnenie ostatných požiadaviek a podmienok na uzavretie poistnej zmluvy, ktoré sú ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi alebo ktoré sú dohodnuté s poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne,
b)
umožniť získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním
1.
osobné údaje45) z dokladu totožnosti v rozsahu obrazová podobizeň, titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, miesto a okres narodenia, trvalý pobyt, prechodný pobyt, štátna príslušnosť, záznam o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, druh a číslo dokladu totožnosti, vydávajúci orgán, dátum vydania a platnosť dokladu totožnosti a
2.
ďalšie údaje z dokladov preukazujúcich údaje, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).
(2)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a možnosti následnej kontroly tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená pri každom uzavieraní poistnej zmluvy požadovať od klienta a jeho zástupcu údaje vymedzené v odseku 1 písm. a) a získať ich spôsobom vymedzeným v odseku 1 písm. b).
(3)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a zachovania možnosti následnej kontroly tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia medzi poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne a jej klientmi, na účel ochrany a domáhania sa práv poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne voči jej klientom, na účel zdokumentovania činnosti poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne, na účely výkonu dohľadu nad poisťovňami, pobočkami poisťovní z iných členských štátov a pobočkami zahraničných poisťovní a nad ich činnosťami a na plnenie povinností a úloh poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov47) je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb48) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať49) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1 a § 40 ods. 1; pritom je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vyhotovovať kópie dokladov totožnosti a spracúvať rodné čísla50) a ďalšie údaje a doklady vymedzené v odseku 1.
(4)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 40 ods. 1, je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb48) oprávnená zo svojho informačného systému sprístupniť a poskytovať51) len osobám a orgánom, ktorým má zákonom uloženú povinnosť poskytovať alebo ktorým je podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov oprávnená poskytovať informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa § 40, a to len pri poskytovaní a len v rozsahu poskytovania informácií chránených povinnosťou mlčanlivosti podľa § 40. Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 40 ods. 1, je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne povinná poskytnúť Národnej banke Slovenska na účel vykonávania a zdokumentovania vykonávania pôsobnosti, činností a úloh Národnej banky Slovenska podľa tohto zákona a osobitných predpisov na jej požiadanie aj bez súhlasu dotknutých osôb.
(5)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 40 ods. 1, môže poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sprístupniť alebo poskytnúť do zahraničia len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone,52) alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(6)
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné pri uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení požadovať preukázanie totožnosti klienta a klient je povinný takej žiadosti vyhovieť. V prípadoch, keď sa poistná zmluva v životnom poistení uzaviera prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia,53) môže totožnosť zisťovať aj sprostredkovateľ poistenia.53) Uzavieranie poistnej zmluvy v životnom poistení so zachovaním anonymity klienta sú poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, sprostredkovateľ poistenia53) povinní odmietnuť.
(7)
Na účely odseku 6 možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta. Pri uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení prostredníctvom technických zariadení sa totožnosť preukazuje osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej poisťovne pridelí klientovi, a autentifikačným údajom, ktorý poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej poisťovne dohodne s klientom, alebo elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti, sa dokladom totožnosti overuje totožnosť jeho zákonného zástupcu alebo iného zástupcu oprávneného konať v mene maloletého vrátane dokladu, z ktorého je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie, a tiež rodný list maloletého klienta.
(8)
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné pri každom uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení, pri ktorom poistné v danom roku presiahne hodnotu 1 000 eur alebo jednorazové poistné presiahne hodnotu 2 500 eur, zisťovať vlastníctvo finančných prostriedkov použitých klientom na uzavretie takej poistnej zmluvy; táto povinnosť platí aj pre prípad zvýšenia hodnoty poistného na 1 000 eur alebo viac. Na účely tohto ustanovenia sa vlastníctvo finančných prostriedkov zisťuje záväzným písomným vyhlásením klienta, v ktorom je klient povinný uviesť, či sú tieto prostriedky jeho vlastníctvom a či uzavretie poistnej zmluvy vykonáva na vlastný účet. Ak sú tieto prostriedky vlastníctvom inej osoby alebo ak je poistná zmluva uzavretá na účet inej osoby, vo vyhlásení je klient povinný uviesť meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia a trvalý pobyt fyzickej osoby alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú finančné prostriedky a na účet ktorej je poistná zmluva uzavretá; v takom prípade je klient povinný odovzdať poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu alebo pobočke zahraničnej poisťovne aj písomný súhlas tejto osoby na použitie jej finančných prostriedkov na uzavretie poistnej zmluvy a na uzavretie tejto zmluvy na jej účet. Ak klient nesplní povinnosti podľa tohto odseku, poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odmietnuť uzavretie takej poistnej zmluvy.
(9)
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné uschovávať údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých klientom na uzavretie poistnej zmluvy desať rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom.
ŠTVRTÁ ČASŤ | DOHĽAD
§48 Výkon dohľadu
(1)
Dohľad podľa tohto zákona sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne a Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Za podmienok podľa § 21 ods. 3 a 4 podlieha dohľadu podľa tohto zákona aj poisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátu a zaisťovacia činnosť zaisťovne z iného členského štátu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a činnosť iných osôb súvisiaca s činnosťou alebo riadením poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Dohľad sa tiež vykonáva nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine podľa § 49.
(2)
Predmetom dohľadu53a) vykonávaného podľa odseku 1 je najmä
a)
dodržiavanie ustanovení tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
b)
dodržiavanie podmienok určených v povoleniach vydaných podľa tohto zákona.
(3)
Dohľad podľa odseku 1 vykonáva Národná banka Slovenska.
(4)
Predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní a ich klientov, na ktorých rozhodovanie sú príslušné súdy36) alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.
(5)
Na základe dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu iného štátu môže orgán dohľadu iného štátu vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne a nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá je poisťovňou alebo zaisťovňou.
(6)
Národná banka Slovenska je povinná umožniť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu vykonať dohľad na mieste na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zaisťovne z iného členského štátu priamo alebo prostredníctvom tretej osoby splnomocnenej na tento účel. Predmetom tohto dohľadu je preverenie informácií získaných pri výkone dohľadu orgánom iného členského štátu nad príslušnou poisťovňou z iného členského štátu a zaisťovňou z iného členského štátu. Tento dohľad Národná banka Slovenska umožní vykonať až po tom, ako ju príslušný orgán domovského členského štátu informuje o tom, že chce taký dohľad vykonať. Národná banka Slovenska je oprávnená zúčastniť sa takého dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne a pobočkami zaisťovne, ktoré pôsobia na území iného štátu, a nad dcérskou spoločnosťou poisťovne a dcérskou spoločnosťou zaisťovne, ktorá je poisťovňou alebo zaisťovňou na území iného štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzavretá medzi Národnou bankou Slovenska a orgánmi dohľadu iných členských štátov, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Pri výkone dohľadu sa vzťahy medzi Národnou bankou Slovenska a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu spravujú ustanoveniami osobitného zákona.2)
(9)
Osoby podliehajúce dohľadu podľa odseku 1, dohľadu podľa § 49 a doplňujúcemu dohľadu nad finančnými konglomerátmi sú v lehote určenej Národnou bankou Slovenska povinné predkladať Národnej banke Slovenska ňou požadované údaje vrátane záznamov telefonických rozhovorov a záznamov o práci s údajmi, doklady, informácie a iné podklady a vysvetlenia, ktoré Národná banka Slovenska potrebuje na vykonávanie svojich úloh podľa tohto zákona a osobitného zákona.2)
(10)
Údaje, doklady a informácie podľa odseku 9 musia byť úplné, správne, pravdivé, aktuálne, zrozumiteľné, prehľadné, preukázateľné a musia byť predložené včas. Ak údaje, doklady a informácie nie sú predložené spôsobom určeným Národnou bankou Slovenska alebo vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.
Dohľad nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine
§49
(1)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad činnosťou poisťovne alebo zaisťovne v skupine (ďalej len „dohľad nad skupinou“),
a)
ktorá má účasť v aspoň jednej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni alebo zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovni,
b)
ktorej materským podnikom je poisťovacia holdingová spoločnosť, zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa,
c)
ktorej materským podnikom je zmiešaná poisťovacia holdingová spoločnosť.
(2)
Predmetom dohľadu nad skupinou je
a)
príbuzná spoločnosť poisťovne alebo zaisťovne,
b)
spoločnosť s účasťou v poisťovni alebo zaisťovni,
c)
príbuzná spoločnosť spoločnosti s účasťou v poisťovni alebo v zaisťovni.
(3)
Národná banka Slovenska je oprávnená nezahrnúť do dohľadu nad skupinou právnickú osobu,
a)
ktorá má sídlo na území štátu, ktorý nie je členským štátom a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu dohľadu nad skupinou,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu nad skupinou,
c)
ktorej zahrnutie do dohľadu nad skupinou je nevhodné z hľadiska cieľov dohľadu nad skupinou.
(4)
Ak je poisťovniam alebo zaisťovniam, ktorých materským podnikom je tá istá holdingová poisťovňa, zahraničná poisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo zmiešaná holdingová poisťovňa, udelené povolenie v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, Národná banka Slovenska je oprávnená dohodnúť podmienky výkonu dohľadu nad skupinou v písomnej dohode uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného štátu a ich vzájomnú výmenu informácií.
(5)
Na účely výkonu dohľadu nad skupinou sa rozumie
a)
spoločnosťou s účasťou spoločnosť, ktorá je materská spoločnosť alebo iná spoločnosť a ktorá inú spoločnosť ovláda,
b)
príbuznou spoločnosťou dcérska spoločnosť alebo iná spoločnosť, ktorú iná spoločnosť ovláda,
c)
poisťovacou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť, ktorej hlavnou činnosťou je získavať a držať účasti v dcérskych spoločnostiach, ktorými sú výlučne alebo prevažne poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničné poisťovne vrátane ich pobočiek, zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu, zahraničné zaisťovne vrátane ich pobočiek, pričom aspoň jedna z týchto ovládaných spoločností je poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu a ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou podľa § 53 ods. 1 písm. e),
d)
zmiešanou poisťovacou holdingovou spoločnosťou iná materská spoločnosť ako poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, holdingová poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 53 ods. 1 písm. e), pričom aspoň jedna z ovládaných spoločností je poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu,
e)
ovládaním vzťah v skupine osôb, v ktorých
1.
jedna osoba kontroluje inú osobu,
2.
jedna osoba má účasť v inej osobe alebo
3.
osoby sú navzájom prepojené vzťahom
3a.
vzniknutým na základe zmluvy medzi dvomi alebo viacerými osobami, podľa ktorej sú tieto osoby riadené jednou osobou na spoločnom základe, pričom tieto osoby nie sú prepojené vzťahom kontroly podľa § 3 písm. f) alebo
3b.
cez tie isté osoby v štatutárnych orgánoch alebo dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb, ktoré nie sú prepojené vzťahom kontroly podľa § 3 písm. f), pričom tieto isté osoby majú väčšinu v štatutárnych orgánoch alebo v dozorných orgánoch týchto osôb,
f)
účasťou priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje najmenej 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu.
§50
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá podlieha dohľadu nad skupinou podľa § 49 ods. 1, je povinná predkladať Národnej banke Slovenska údaje a informácie podľa § 51 ods. 4. Ak tieto údaje a informácie neboli predložené Národnej banke Slovenska, je Národná banka Slovenska oprávnená vyžiadať si ich priamo od osôb, nad ktorými sa vykonáva dohľad nad skupinou.
(2)
Na účel overenia údajov a informácií podľa odseku 1 je Národná banka Slovenska oprávnená vykonať dohľad na mieste
a)
v poisťovni, ktorá podlieha dohľadu nad skupinou, v dcérskych spoločnostiach tejto poisťovne, v materskej spoločnosti tejto poisťovne alebo dcérskych spoločnostiach materskej spoločnosti tejto poisťovne,
b)
v zaisťovni, ktorá podlieha dohľadu nad skupinou, v dcérskych spoločnostiach tejto zaisťovne, v materskej spoločnosti tejto zaisťovne alebo dcérskych spoločnostiach materskej spoločnosti tejto zaisťovne.
(3)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu vykoná dohľad nad skupinou na mieste alebo umožní výkon dohľadu nad skupinou povereným osobám príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu.
(4)
Ak poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu a zahraničná banka alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi alebo zahraničná banka a zahraničný obchodník s cennými papiermi sú príbuznými spoločnosťami alebo majú spoločnosť s účasťou v nich, je dohľad nad skupinou vykonávaný v spolupráci Národnej banky Slovenska s príslušným orgánom dohľadu; na účely výkonu dohľadu nad skupinou je Národná banka Slovenska povinná poskytnúť potrebné informácie príslušným orgánom dohľadu.
§51
(1)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad skupinou nad obchodnými transakciami medzi
a)
poisťovňou alebo zaisťovňou a
1.
príbuznou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne,
2.
spoločnosťou s účasťou v poisťovni alebo zaisťovni,
3.
príbuznou spoločnosťou spoločnosti s účasťou v poisťovni alebo zaisťovni,
b)
poisťovňou alebo zaisťovňou a fyzickou osobou, ktorá má účasť
1.
v poisťovni alebo zaisťovni alebo v jej príbuznej spoločnosti,
2.
v spoločnosti s účasťou v poisťovni alebo zaisťovni,
3.
v príbuznej spoločnosti spoločnosti s účasťou v poisťovni alebo zaisťovni.
(2)
Dohľad nad skupinou podľa odseku 1 sa týka najmä
a)
úverov a vzájomných záväzkov,
b)
záruk a mimosúvahových operácií,
c)
položiek, ktoré možno započítať do miery solventnosti,
d)
spôsobu finančného umiestnenia,
e)
zaisťovacích operácií,
f)
dohôd o rozdelení nákladov.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je predmetom dohľadu nad skupinou podľa § 49 ods. 1 písm. a), je povinná vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly vrátane riadiacich postupov a vedenia účtovníctva na účel sledovania dodržiavania ustanovení odsekov 1 a 2 na úrovni dohľadu nad skupinou na účel predkladania údajov a informácií potrebných na účely výkonu dohľadu nad skupinou.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná predložiť Národnej banke Slovenska všetky výkazy, hlásenia a iné správy obsahujúce údaje podľa odsekov 1 a 2, ktoré sú potrebné na výkon dohľadu nad skupinou, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
Doplňujúci dohľad
§52
Doplňujúcim dohľadom je sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou sú poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničné poisťovne vrátane ich pobočiek, zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu, zahraničné zaisťovne vrátane ich pobočiek, obchodníci s cennými papiermi, banky, inštitúcie elektronických peňazí, správcovské spoločnosti, na účely obmedzenia rizík, ktorým je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek alebo iná regulovaná osoba vystavená z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.
§53
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančným konglomerátom
1.
skupina, ak
1a.
je ovládaná regulovanou osobou,
1b.
regulovaná osoba podľa bodu 1a. je materskou spoločnosťou osoby vo finančnom sektore alebo je osobou, ktorá má účasť podľa § 49 ods. 5 písm. f) na osobe vo finančnom sektore alebo je osobou prepojenou s osobou vo finančnom sektore vzťahom ovládania podľa § 49 ods. 5 písm. e),
1c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového sektora alebo zo sektora investičných služieb a
1d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a v sektore investičných služieb sú významné podľa § 59 ods. 2 a 4,
2.
skupina, ak
2a.
aspoň jedna z dcérskych spoločností v skupine je regulovanou osobou,
2b.
nie je ovládaná regulovanou osobou a činnosť skupiny sa sústreďuje vo finančnom sektore podľa § 56 ods. 2 a 4,
2c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového sektora alebo zo sektora investičných služieb a
2d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a v sektore investičných služieb sú významné podľa § 59 ods. 2 a 4,
3.
podskupina iného finančného konglomerátu, ktorá spĺňa podmienky podľa prvého bodu alebo druhého bodu,
b)
finančným sektorom sektor, v ktorom pôsobí jedna alebo viaceré z týchto právnických osôb:
1.
2.
poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek alebo poisťovacia holdingová spoločnosť; tie tvoria sektor poisťovníctva,
3.
obchodník s cennými papiermi alebo iná právnická osoba podľa osobitného zákona12) okrem inštitúcie elektronických peňazí; tie tvoria sektor investičných služieb,
4.
zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,
c)
skupinou skupina osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania podľa § 49 ods. 5 písm. e) prvého bodu,
d)
regulovanou osobou poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, banka, obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť a rovnaká zahraničná osoba,
e)
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou osobou so sídlom v členskom štáte, a spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný konglomerát.
§54
(1)
Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad, ak
a)
finančný konglomerát je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou,
b)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá je materskou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne a finančný konglomerát netvoria ďalšie regulované osoby,
c)
materskou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a finančný konglomerát tvoria ďalšie regulované osoby so sídlom v inom členskom štáte, pričom najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva,
d)
finančný konglomerát je ovládaný viac ako jednou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v rôznych členských štátoch a v každom z týchto členských štátov má sídlo regulovaná osoba, pričom regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami vo finančnom konglomeráte je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, alebo ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva; ak je súčasťou sektora poisťovníctva aj poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu so sídlom v inom členskom štáte, ak sa tak Národná banka Slovenska dohodla s príslušným orgánom dohľadu tohto členského štátu,
e)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v Slovenskej republike, ktorá je materskou spoločnosťou viac ako jednej regulovanej osoby so sídlom v inom členskom štáte a žiadnej z týchto regulovaných osôb nebolo udelené povolenie v Slovenskej republike, pričom najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva,
f)
finančný konglomerát nie je ovládaný materskou spoločnosťou alebo je ovládaný inak, ako je uvedené v písmenách a) až e), ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva a regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami v tomto sektore je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek.
(2)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný konglomerát prevziať výkon doplňujúceho dohľadu aj v prípadoch neuvedených v odseku 1, ak je to vhodné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný konglomerát prenechať výkon doplňujúceho dohľadu v prípadoch uvedených v odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, ak je to vhodné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
§55
(1)
Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí na základe kritérií podľa § 56, ktoré finančné konglomeráty podliehajú doplňujúcemu dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska oznámi príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, každý ďalší návrh na zaradenie finančného konglomerátu do doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi právnickej osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát podľa § 54 ods. 1, alebo poisťovni alebo zaisťovni s najväčšími celkovými aktívami, ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva, že tento finančný konglomerát bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Národná banka Slovenska o tom informuje aj príslušné orgány dohľadu iných členských štátov, v ktorom má sídlo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, a Komisiu.
§56
(1)
Činnosti sa považujú za sústredené vo finančnom sektore, ak podiel celkových aktív regulovaných osôb a neregulovaných osôb finančného sektora v skupine k celkovým aktívam skupiny ako celku je vyšší ako 40 %.
(2)
Činnosti vo finančných sektoroch sú významné, ak priemer z hodnôt podielov za každý finančný sektor je vyšší ako 10 %, pričom priemer sa vypočíta
a)
z podielu celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam osôb finančného sektora v skupine a
b)
z podielu minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.
(3)
Najmenší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najnižší; najvýznamnejší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najvyšší. Na účely výpočtu priemeru z podielov podľa odseku 2 a na meranie najmenšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte a najvýznamnejšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte sa bankový sektor a sektor poisťovníctva považujú za jeden sektor.
(4)
Ak skupina nedosiahne hodnotu priemeru z podielov podľa odseku 2, ale celkové aktíva najmenšieho finančného sektora v skupine sú vyššie ako 6 000 000 000 eur, Národná banka Slovenska je oprávnená určiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, že skupina sa nebude považovať za finančný konglomerát alebo že sa nebudú uplatňovať ustanovenia § 58 až 61, ak vykonávanie doplňujúceho dohľadu nie je vhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu, najmä ak
a)
priemer z podielov podľa odseku 2 nepresiahne 5 %,
b)
jeden z podielov podľa odseku 2 nepresiahne 5 % alebo
c)
podiel na trhu najmenšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte nepresiahne 5 % v žiadnom členskom štáte, ak je meraný z hľadiska celkových aktív v bankovom sektore alebo v sektore investičných služieb a z hľadiska hrubej výšky predpísaného poistného z poistných zmlúv uzatvorených v sektore poisťovníctva.
(5)
Rozhodnutia Národnej banky Slovenska prijaté podľa odseku 4 oznámi Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je oprávnená po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, vylúčiť právnickú osobu z výpočtu podielov podľa odsekov 1 až 3, ak ide o osobu,
a)
ktorá má sídlo na území štátu, ktorý nie je členským štátom a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
ktorej zaradenie do finančného konglomerátu je nevhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska je oprávnená po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, brať do úvahy hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2 za tri za sebou nasledujúce roky, aby sa zamedzilo náhlej zmene režimu výkonu doplňujúceho dohľadu a nebrať do úvahy hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2, ak nastanú významné zmeny v štruktúre skupiny.
(8)
Národná banka Slovenska je oprávnená v osobitne odôvodnených prípadoch a po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, pri výpočte hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2 nahradiť alebo doplniť kritérium založené na celkových aktívach kritériami založenými na štruktúre príjmov a podsúvahových činnostiach, a to jedným alebo oboma súčasne, alebo pridať jedno kritérium alebo obidve tieto kritériá, ak majú osobitný význam z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(9)
Ak hodnota podielu podľa odseku 1 klesne pod 40 % alebo hodnota priemeru z podielov podľa odseku 2 klesne pod 10 %, ak ide o finančné konglomeráty, na ktoré sa už vzťahuje doplňujúci dohľad, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku 1 hodnota podielu vo výške 35 % a pri výpočte podľa odseku 2 hodnota priemeru z podielov 8 %.
(10)
Ak ide o skupinu, nad ktorou sa už vykonáva doplňujúci dohľad, celkové aktíva najmenšieho finančného sektora skupiny klesnú pod 6 000 000 000 eur, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku 4 suma 5 000 000 000 eur.
(11)
Národná banka Slovenska môže so súhlasom príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, počas obdobia ustanoveného v odsekoch 7 až 10 určiť, že prestanú platiť nižšie hodnoty podielov alebo nižšia suma ustanovená v odsekoch 7 až 10 pre finančné konglomeráty podliehajúce doplňujúcemu dohľadu.
(12)
Výpočty týkajúce sa celkových aktív sa robia súhrnom celkových aktív osôb v skupine z ich ročných účtovných závierok. Na účely tohto výpočtu sa pre osoby, v ktorých je nadobudnutá účasť, berie do úvahy výška podielu nadobudnutého v danej osobe. Ak boli zostavené konsolidované účtovné závierky, tie sa použijú namiesto súhrnu údajov.
(13)
Minimálna výška vlastných zdrojov poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne na účely doplňujúceho dohľadu musí dosahovať výšku požadovanej miery solventnosti podľa § 34 ods. 3.
(14)
Požiadavky na minimálnu výšku vlastných zdrojov regulovaných osôb iných ako poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne, ktoré sa zahŕňajú do výpočtov podľa odsekov 2 až 6, sa určia podľa osobitných zákonov,12) ktoré sa vzťahujú na určenie požiadaviek na vlastné zdroje a výšky vlastných zdrojov príslušnej regulovanej osoby.
§57
(1)
Poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 58 až 61, ak
a)
ovláda finančný konglomerát,
b)
jej materskou spoločnosťou je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorej sídlo sa nachádza v inom členskom štáte,
c)
je prepojená s právnickou osobou iného finančného sektora vzťahom ovládania podľa § 3 písm. f) tretieho bodu a štvrtého bodu, alebo
d)
jej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, ak je v tomto štáte vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona.
(2)
Ak je finančný konglomerát podskupinou iného finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek spĺňajúca niektorú z podmienok podľa odseku 1, podmienky podľa § 58 až 61 sa vzťahujú na poisťovňu, zahraničnú poisťovňu vrátane jej pobočiek, zaisťovňu alebo zahraničnú zaisťovňu vrátane jej pobočiek, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu zahŕňajúceho podskupinu.
(3)
Poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, ktorej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 58 až 61. Ak nie je možné dodržať podmienky podľa § 58 až 61 z dôvodu, že dohľad vykonávaný v štáte, ktorý nie je členským štátom, nie je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, Národná banka Slovenska môže určiť, že poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, ktorá je súčasťou takého finančného konglomerátu, bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v takom finančnom konglomeráte, a tiež môže obmedziť alebo zakázať takej poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové obchody, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok solventnosti.
(4)
Národná banka Slovenska preverí, či nad finančným konglomerátom podľa odseku 3 je vykonávaný dohľad, ktorý je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, ak sa tak dohodol s orgánmi dohľadu iného členského štátu, v ktorom majú sídlo regulované osoby tvoriace súčasť finančného konglomerátu, a to na žiadosť materskej spoločnosti podľa odseku 3, na žiadosť regulovanej osoby, ktorá tvorí súčasť finančného konglomerátu, alebo z vlastného podnetu. Národná banka Slovenska prerokuje s Výborom pre finančné konglomeráty pri Komisii vydanie rozhodnutia podľa odseku 3.
(5)
Ak právnické osoby majú účasť v jednej regulovanej osobe alebo vo viacerých regulovaných osobách alebo bez účasti uplatňujú vo vzťahu k týmto regulovaným osobám iný významný vplyv, ako je vplyv podľa odsekov 1 až 3, Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí, či a v akom rozsahu sa bude vykonávať doplňujúci dohľad nad regulovanými osobami tak, ako keby predstavovali finančný konglomerát, ktorý by mal podliehať doplňujúcemu dohľadu. Aby sa mohol vykonávať taký doplňujúci dohľad, aspoň jedna z právnických osôb podľa prvej vety musí byť poisťovňou, zahraničnou poisťovňou vrátane jej pobočiek, zaisťovňou alebo zahraničnou zaisťovňou vrátane jej pobočiek, musia byť splnené podmienky ustanovené v § 53 písm. a) bodoch 1c. a 1d., a je to potrebné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
§58
(1)
Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná zabezpečiť, aby na úrovni finančného konglomerátu bola dodržaná dostatočná výška vlastných zdrojov a aby na úrovni finančného konglomerátu boli prijaté pravidlá zabezpečujúce dodržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov. Vlastné zdroje finančného konglomerátu sú dostatočné, ak rozdiel medzi vlastnými zdrojmi na úrovni finančného konglomerátu a súčtom minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu je nula alebo kladné číslo.
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná vykonávať výpočty dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podľa jednej z metód ustanovených opatrením Národnej banky Slovenska podľa odseku 9.
(3)
Národná banka Slovenska po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, je oprávnená z vlastného podnetu alebo na žiadosť regulovanej osoby alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa odseku 4 oznámiť regulovanej osobe alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá z metód výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov ustanovených opatrením Národnej banky Slovenska podľa odseku 9 sa použije.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná polročne, ako aj na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje o výške vlastných zdrojov a o výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu potrebných na splnenie podmienok dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, ktorý podlieha doplňujúcemu dohľadu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného konglomerátu.
(5)
Do výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu sa zahŕňajú požiadavky na vlastné zdroje len za právnické osoby podľa § 53 písm. b).
(6)
Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, že do výpočtu požiadaviek na dostatočnú výšku vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podliehajúcemu doplňujúcemu dohľadu nezaradí osobu,
a)
ktorá má sídlo v štáte, ktorý nie je členským štátom a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely doplňujúceho dohľadu nad regulovanými osobami tvoriacimi finančný konglomerát; to neplatí, ak by bolo z výpočtu vylúčených viac právnických osôb, ktorých podiel na finančnom konglomeráte je v celkovom súčte významný podľa § 56 ods. 2 a 4,
c)
ktorej zaradenie by bolo nevhodné alebo neprimerané z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska nezaradenie osoby podľa odseku 6 písm. c) prerokuje s orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za doplňujúci dohľad v príslušnom členskom štáte.
(8)
Ustanovením odseku 6 nie je dotknutá povinnosť dotknutých osôb poskytovať informácie na účely výkonu doplňujúceho dohľadu ani oprávnenie orgánov dohľadu poskytovať informácie o týchto osobách na účely výkonu doplňujúceho dohľadu alebo dohľadu nad finančnými konglomerátmi v inom členskom štáte.
(9)
Na účely výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov
a)
čo tvorí vlastné zdroje na úrovni finančného konglomerátu a spôsob ich výpočtu vrátane vlastných zdrojov zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
b)
čo sa rozumie minimálnou výškou vlastných zdrojov osôb vo finančnom konglomeráte a spôsob ich výpočtu,
c)
metódy výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov finančného konglomerátu.
§59
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná k 31. marcu kalendárneho roka alebo na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje o koncentrácii rizík finančného konglomerátu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety predkladá Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného konglomerátu.
(2)
Koncentráciou rizík finančného konglomerátu sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie každá činnosť osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu, ktorá môže spôsobiť takú stratu, ktorá môže ohroziť platobnú schopnosť a bezpečnosť regulovaných osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu; taká koncentrácia môže byť v riziku protistrany, úverovom riziku, investičnom riziku, poistnom riziku, trhovom riziku, riziku likvidity, operačnom riziku a inom riziku alebo v kombinácii týchto rizík.
(3)
(4)
Ak finančný konglomerát ovláda zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a ak je najvýznamnejším finančným sektorom vo finančnom konglomeráte sektor poisťovníctva, vzťahujú sa na koncentráciu rizík sektora poisťovníctva a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti primerane ustanovenia § 34.
(5)
Na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov spôsob výpočtu
a)
majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu a čo sa rozumie majetkovou angažovanosťou finančného konglomerátu,
b)
majetkovej angažovanosti sektora poisťovníctva a čo sa rozumie majetkovou angažovanosťou sektora poisťovníctva,
c)
majetkovej angažovanosti zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a čo sa rozumie majetkovou angažovanosťou zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
d)
koncetrácie rizík finančného konglomerátu a podrobnosti o koncentrácii rizík finančného konglomerátu.
§60
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná na žiadosť Národnej banky Slovenska, najmenej však raz ročne k 31. marcu kalendárneho roka predkladať Národnej banke Slovenska údaje o významných vnútroskupinových obchodoch finančného konglomerátu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného konglomerátu.
(2)
Vnútroskupinovým obchodom sa na účely tohto zákona rozumie obchod, v ktorom regulované osoby tvoriace súčasť finančného konglomerátu priamo alebo nepriamo využívajú iné spoločnosti tej istej skupiny alebo osoby, ktoré ovládajú na splnenie povinnosti, a to bez ohľadu na to, či je táto povinnosť určená zmluvou a či je splnenie tejto povinnosti za úhradu.
(3)
Významným vnútroskupinovým obchodom sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie vnútroskupinový obchod, ktorého výška je najmenej 5 % zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podľa § 58 ods. 9 písm. a).
(4)
Pri významných vnútroskupinových obchodoch s osobami s osobitným vzťahom sa postupuje podľa osobitného zákona.57)
§61
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly vrátane riadiacich postupov a vedenia účtovníctva na účel sledovania dodržiavania ustanovení tohto zákona na úrovni finančného konglomerátu.
(2)
Systém riadenia rizík na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa
a)
vhodný systém riadenia zabezpečujúci na úrovni finančného konglomerátu schvaľovanie a pravidelnú kontrolu podnikateľskej stratégie vo vzťahu k rizikám vyplývajúcim z činnosti finančného konglomerátu,
b)
postupy na zabezpečenie dostatočnej výšky vlastných zdrojov, ktoré zahŕňajú možný vplyv podnikateľskej stratégie na rizikový profil a na vlastné zdroje poisťovne alebo zaisťovne,
c)
postupy na sledovanie rizík a opatrenia zabezpečujúce sledovanie a kontrolu rizík na úrovni finančného konglomerátu.
(3)
Systém vnútornej kontroly na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa hodnotenie postupov
a)
na identifikáciu a meranie rizík ovplyvňujúcich plnenie ustanovení tohto zákona o dostatočnej výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu a hodnotenie ich funkčnosti a účinnosti,
b)
účtovania a poskytovania informácií, ktoré slúžia na zisťovanie, meranie, sledovanie a kontrolu vnútroskupinových obchodov a koncentráciu rizík finančného konglomerátu.
§62
(1)
Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu podľa § 54
a)
zabezpečuje koordináciu zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a zabezpečuje poskytovanie informácií dôležitých na výkon doplňujúceho dohľadu v jednotlivých finančných sektoroch príslušným orgánom dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
b)
zhromažďuje informácie potrebné na zhodnotenie finančnej situácie finančného konglomerátu na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
sleduje dodržiavanie ustanovení tohto zákona o dostatočnej výške vlastných zdrojov, koncentráciách rizík finančného konglomerátu a o vnútroskupinových obchodoch,
d)
sleduje štruktúru finančného konglomerátu, jeho organizáciu a sleduje funkčnosť systému vnútornej kontroly podľa § 61,
e)
plánuje a koordinuje výkon doplňujúceho dohľadu za situácie v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
f)
plní ďalšie úlohy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami, tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, koordinovať výkon doplňujúceho dohľadu a upraviť postupy spolupráce pri uplatňovaní ustanovení § 55, 56, § 57 ods. 3 a 5, § 58, § 63 ods. 2 a § 68.
(3)
Informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu, ktoré už boli poskytnuté príslušnému orgánu dohľadu iného štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, si Národná banka Slovenska vyžiada od tohto orgánu. Ak tieto informácie Národná banka Slovenska nezískala postupom podľa prvej vety, je oprávnená vyžiadať si ich priamo od osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu, ktoré sú uvedené v § 58 ods. 2.
§63
(1)
Národná banka Slovenska spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, pri výkone doplňujúceho dohľadu, a to aj vtedy, keď doplňujúci dohľad vykonáva príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, a to najmenej v rozsahu podľa odseku 3.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná na žiadosť príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, poskytnúť im informácie potrebné na výkon dohľadu nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu a doplňujúceho dohľadu, najmenej však v rozsahu podľa odseku 3. Národná banka Slovenska je povinná poskytnúť tieto informácie aj z vlastného podnetu, ak zistí, že uvedené informácie sú dôležité na výkon dohľadu nad finančnými konglomerátmi. Národná banka Slovenska je oprávnená vyžiadať si od príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu najmenej v rozsahu podľa odseku 3 a tiež je oprávnená vymieňať si informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu aj so zahraničnými centrálnymi bankami, Európskym systémom centrálnych bánk a Európskou centrálnou bankou.
(3)
Spolupráca a výmena informácií podľa odsekov 1 a 2 sa týka najmä
a)
štruktúry finančného konglomerátu a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
b)
stratégie a zamerania finančného konglomerátu,
c)
finančnej situácie finančného konglomerátu, najmä dostatočnej výšky vlastných zdrojov, vnútroskupinových obchodov, koncentrácie rizík finančného konglomerátu a výsledkov hospodárenia,
d)
akcionárov s kvalifikovanou účasťou v osobách tvoriacich súčasť finančného konglomerátu a členov štatutárnych orgánov osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu,
e)
organizácie, riadenia rizík a systému vnútornej kontroly na úrovni finančného konglomerátu,
f)
postupov zberu informácií od osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu a preverovania týchto informácií,
g)
nepriaznivého vývoja v regulovaných osobách alebo v iných osobách tvoriacich súčasť finančného konglomerátu, ktorý by mohol mať vážny negatívny vplyv na poisťovňu alebo zaisťovňu,
h)
závažných sankcií a mimoriadnych opatrení prijatých Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(4)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
a)
vydanie rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase podľa § 45 ods. 1 písm. a), c) a d), ak by zmeny v akcionárskej štruktúre alebo zmeny v orgánoch poisťovne alebo zaisťovne ovplyvnili výkon doplňujúceho dohľadu,
b)
uloženie sankcií alebo prijatie opatrení voči regulovaným osobám tvoriacim súčasť finančného konglomerátu, ktoré by mohli mať vplyv aj na regulované osoby podliehajúce doplňujúcemu dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska alebo príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(5)
Národná banka Slovenska nie je povinná prerokovať skutočnosti podľa odseku 4, ak toto prerokovanie môže ohroziť prijatie rozhodnutí v príslušnej lehote alebo ak prijatie sankcií a opatrení neznesie odklad. Národná banka Slovenska o tom bez zbytočného odkladu informuje príslušné orgány dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je pri výkone doplňujúceho dohľadu oprávnená vyzvať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo materská spoločnosť, aby požiadal materskú spoločnosť o informácie potrebné na vykonávanie úloh Národnej banky Slovenska podľa § 62 a aby jej postúpili tieto informácie.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoluprácu Národnej banky Slovenska s orgánmi dohľadu štátov, s ktorými Európska únia podpísala dohodu o spolupráci pri výkone doplňujúceho dohľadu.
(8)
Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté oprávnenie uzavrieť dohodu o podmienkach výkonu dohľadu nad finančnými konglomerátmi a o vzájomnej výmene informácií s príslušným orgánom dohľadu iného štátu, ktorý nie je členským štátom, ak taká dohoda nie je v rozpore s pravidlami výkonu doplňujúceho dohľadu.
§64
(1)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá tvorí súčasť finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky, alebo preverí tieto informácie prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného Národnou bankou Slovenska alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom Národnej banky Slovenska samostatne.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, o preverenie informácií potrebných na výkon dohľadu nad finančným konglomerátom a o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území členského štátu, alebo o preverenie týchto informácií prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené Národnou bankou Slovenska sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom príslušného orgánu dohľadu členského štátu samostatne.
§65
Osoby, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, sú na účely doplňujúceho dohľadu povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností podľa § 58 až 61.
§66
(1)
Zmiešané finančné holdingové spoločnosti podľa § 54 sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy obsahujúce údaje, ktoré sú potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu podľa § 58 ods. 2, § 59 ods. 1 a § 60 ods. 1, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
(2)
Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a v iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.
§67 Sankcie
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v povolení podľa § 5 alebo § 7 až 9 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov58) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon dohľadu, alebo na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, alebo ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosť vykonávaná poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov, môže podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov,
b)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne vypracovať ozdravný plán,
c)
uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy,
d)
uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne skončiť nepovolenú činnosť,
e)
uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne pokutu od 20 000 Sk do 20 000 000 Sk,
f)
obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovanie záväzkov,
g)
nariadiť poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne prevod poistného kmeňa alebo jeho časti na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne alebo zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne prevod zaistného kmeňa alebo jeho časti na inú zaisťovňu alebo pobočku zahraničnej zaisťovne,
h)
obmedziť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne voľné nakladanie s aktívami,
i)
odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre niektoré poistné odvetvie, zúžiť rozsah poisťovacej činnosti pre niektoré poistenia v rámci poistného odvetvia, odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne, ktorá súčasne vykonáva životné poistenie a neživotné poistenie, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre životné poistenie alebo neživotné poistenie,
j)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opravu účtovnej alebo inej evidencie,
k)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
l)
uložiť poisťovni alebo zaisťovni zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov a s fondmi tvorenými zo zisku,
m)
zaviesť nútenú správu nad poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne (ďalej len „nútená správa“),
n)
odobrať poisťovni alebo zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo odobrať zaisťovni alebo zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti z dôvodov uvedených v § 82.
(2)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti Slovenskej kancelárie poisťovateľov spočívajúce v nedodržiavaní podmienok podľa osobitného zákona,59) je oprávnená podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov uložiť Slovenskej kancelárii poisťovateľov sankcie podľa odseku 1 písm. a), c), e) a j).
(3)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že osoba bez povolenia podľa tohto zákona vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné povolenie podľa tohto zákona, je oprávnená uložiť osobe podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania a následkov pokutu od 20 000 Sk do 20 000 000 Sk a oznámi túto skutočnosť orgánu činnému v trestnom konaní.37)
(4)
Národná banka Slovenska môže uložiť právnickej osobe, ktorá je zahrnutá do dohľadu nad skupinou, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov, pokutu od 20 000 Sk do 20 000 000 Sk, ak táto právnická osoba
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu dohľadu nad skupinou,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne nedodrží termíny na ich predloženie alebo
d)
nesplní povinnosť podľa § 34 ods. 18.
(5)
Národná banka Slovenska môže uložiť za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon dohľadu, alebo na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na individuálnom základe, v rámci skupiny a v rámci finančného konglomerátu, zo stanov poisťovne alebo zaisťovne alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
členovi predstavenstva alebo členovi dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne alebo jeho zástupcovi, vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne alebo jeho zástupcovi, nútenému správcovi alebo zástupcovi núteného správcu, členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti podľa § 54 ods. 1 písm. b) až e), zodpovednému aktuárovi, prokuristovi pokutu až do výšky dvanásťnásobku mesačného priemeru celkových príjmov od poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne alebo osôb v rámci skupiny alebo osôb tvoriacich finančný konglomerát, do ktorého patrí poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne,
b)
vedúcemu zamestnancovi riadiacemu útvar vnútorného auditu, alebo vedúcemu zamestnancovi v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne pokutu do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov od poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne alebo skupiny, do ktorej patrí poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne.
(6)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že osoba vykonala úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, bez tohto súhlasu, je oprávnená uložiť osobe podľa rozsahu, dĺžky trvania a miery zavinenia pokutu od 20 000 Sk do 1 000 000 Sk.
(7)
O sankcii podľa odseku 1 písm. h) udelenej poisťovni alebo zaisťovni Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, v ktorom poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva svoju činnosť. Národná banka Slovenska môže požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o uloženie rovnakej sankcie.
(8)
Národná banka Slovenska je povinná na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s majetkom poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo zaisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky. Obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s majetkom možno len pri tom druhu majetku, ktorý bol na tento účel určený príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.
(9)
Fyzickú osobu, ktorá na základe právoplatného uloženia pokuty prestala byť dôveryhodnou osobou podľa § 3 písm. a), je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 54 ods. 1 písm. b) až e) povinná bez zbytočného odkladu odvolať z funkcie alebo zabezpečiť jej odvolanie.
(10)
Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 až 9 možno ukladať samostatne alebo súbežne a opakovane. Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 až 8 možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do piatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa odseku 6 možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku.
(11)
Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení sankcie alebo opatrenia prerokovať nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne s členmi predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne, v činnosti pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne s vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, s členmi dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, s vedúcimi zamestnancami, vedúcimi zamestnancami riadiacimi útvar vnútorného auditu alebo zodpovedným aktuárom, ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.
(12)
O každej sankcii a opatrení podľa odseku 1 udelených pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa, ktorej pobočke bola udelená sankcia alebo opatrenie podľa odseku 1.
(13)
Pokuta podľa odsekov 1 až 6 je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
§68
(1)
Národná banka Slovenska môže zmiešanej holdingovej spoločnosti, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu od 20 000 Sk do 20 000 000 Sk, ak
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne nedodrží termíny na ich predloženie, alebo
d)
nesplní povinnosti podľa § 58 až 61.
(2)
Ak je ohrozená platobná schopnosť finančného konglomerátu, alebo ak je ohrozené dodržanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov vo finančnom konglomeráte, ktorý podlieha doplňujúcemu dohľadu, Národná banka Slovenska je oprávnená
a)
uložiť opatrenia na ozdravenie finančného konglomerátu podľa § 69,
b)
obmedziť alebo pozastaviť výkon niektorých vnútroskupinových obchodov.
(3)
Ak je súčasťou finančného konglomerátu osoba, nad ktorou podľa § 48 ods. 1 vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, je Národná banka Slovenska oprávnená udeliť sankciu podľa § 67 na základe oznámenia príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad finančným konglomerátom, ktorého súčasťou je osoba podľa § 48 ods. 1.
(4)
Ak Národná banka Slovenska udelila sankciu osobe podľa § 48 ods. 1, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu podliehajúcemu dohľadu príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu a ak udelenie tejto sankcie má význam pre výkon doplňujúceho dohľadu, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu.
§69 Ozdravný plán
(1)
Národná banka Slovenska nariadi poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne predložiť na schválenie ozdravný plán, ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne
a)
závažným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán alebo neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi60) a vzniknutá situácia môže ohroziť schopnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo vzniknutá situácia môže ohroziť schopnosť zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej zaisťovacej činnosti,
b)
má skutočnú mieru solventnosti nižšiu, ako je požadovaná miera solventnosti, ale vyššiu ako garančný fond podľa § 34 ods.12,
c)
vykazuje straty, ktoré majú za následok, že vlastné imanie je nižšie ako minimálna výška základného imania poisťovne podľa § 4 ods. 9 alebo základného imania zaisťovne podľa § 6 ods. 8.
(2)
Ozdravný plán musí schváliť predstavenstvo a dozorná rada poisťovne, zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne. Poisťovňa, zaisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa je povinná predložiť tento ozdravný plán Národnej banke Slovenska v lehote ňou určenej. Národná banka Slovenska je povinná do 15 pracovných dní od doručenia ozdravného plánu schváleného predstavenstvom a dozornou radou poisťovne, zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne ozdravný plán schváliť alebo zamietnuť. Národná banka Slovenska zamietne ozdravný plán, ak neobsahuje údaje podľa odseku 3 alebo, ak je predpoklad, že ozdravný plán by neviedol k odstráneniu nedostatkov. Ak Národná banka Slovenska v tejto lehote predložený ozdravný plán nezamietne, považuje sa ozdravný plán za schválený. Ozdravný plán musí v období, ktoré určí Národná banka Slovenska, viesť k odstráneniu nedostatkov, ktoré viedli k uloženiu ozdravného plánu.
(3)
Ozdravný plán musí obsahovať najmä tieto údaje týkajúce sa vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti v nasledujúcich troch rokoch:
a)
plán súčasného a predpokladaného vývoja ekonomickej situácie minimálne v rozsahu bilancií, výkazov ziskov a strát, strategického obchodného plánu, plánu kapitálového posilnenia vlastných zdrojov,
b)
identifikáciu možných rizík ozdravného plánu,
c)
riadenie finančných rizík v poisťovni,
d)
predpokladané finančné zdroje určené na krytie záväzkov z poistenia alebo zaistenia a predpokladanú požadovanú mieru solventnosti,
e)
predpokladaný spôsob a rozsah zaistenia.
(4)
Národná banka Slovenska je oprávnená súčasne s nariadením predloženia ozdravného plánu požadovať od poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vyššiu požadovanú mieru solventnosti. Túto požiadavku je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne povinná zohľadniť v ozdravnom pláne.
(5)
Ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, je Národná banka Slovenska oprávnená znížiť pri výpočte solventnosti hodnotu všetkých položiek tvoriacich skutočnú mieru solventnosti, najmä ak došlo k zmene trhovej hodnoty aktív vzťahujúcich sa na tieto položky.
Nútená správa
§70
(1)
Účelom nútenej správy je najmä
a)
pozastavenie výkonu funkcií orgánom poisťovne alebo zaisťovne zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku situáciu poisťovne alebo zaisťovne,
b)
odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti poisťovne alebo zaisťovne s cieľom zastaviť zhoršovanie hospodárskej situácie poisťovne alebo zaisťovne,
c)
zistenie skutočného stavu, v akom sa poisťovňa alebo zaisťovňa nachádza vo všetkých oblastiach jej činnosti a hospodárenia,
d)
ochrana práv klientov poisťovne alebo zaisťovne pred vznikom alebo narastaním škody,
e)
prijatie ozdravného režimu, ak možno odôvodnene predpokladať, že jeho prijatím sa zabezpečí ekonomické ozdravenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane prijatia vykonania organizačných opatrení na postupnú stabilizáciu poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie jej solventnosti, najmä v súčinnosti s akcionármi vykonávajúcimi kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou,
f)
v nevyhnutnom prípade zabezpečenie podmienok na uplatnenie nárokov klientov,
g)
vykonanie nevyhnutných úkonov smerujúcich k vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie, ak to vyžaduje ekonomická situácia poisťovne alebo zaisťovne.
(2)
Nútená správa je reštrukturalizačné a reorganizačné opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia výplaty poistného plnenia alebo zníženia poistného plnenia.
(3)
Ak hodnota vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne klesne pod hodnotu garančného fondu podľa § 34 ods. 12, Národná banka Slovenska je povinná zaviesť nútenú správu.
(4)
Národná banka Slovenska môže nútenú správu zaviesť, ak poisťovňa alebo zaisťovňa nesplnila opatrenia ozdravného plánu podľa § 69 alebo Národná banka Slovenska ozdravný plán zamietla, alebo nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne ohrozujú bezpečné fungovanie poisťovne alebo zaisťovne a akcionári poisťovne alebo zaisťovne neurobili potrebné kroky na odstránenie týchto nedostatkov.
(5)
Nútená správa sa zavádza okamihom doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy a je ihneď účinná voči poisťovni alebo zaisťovni a voči iným osobám. Začatie konania o zavedení nútenej správy sa neoznamuje.
(6)
Rozhodnutie o zavedení nútenej správy je účinné vo všetkých členských štátoch.
(7)
Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie s obdobným účelom a vplyvom na existujúce práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy, ktoré bolo zavedené v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu, sa od okamihu zavedenia vzťahuje aj na ich pobočky zriadené na území Slovenskej republiky a je účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte nad pobočkou zahraničnej poisťovne alebo nad pobočkou zahraničnej zaisťovne je od okamihu jeho zavedenia účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte sa na území Slovenskej republiky vykonáva a jeho účinky sa spravujú podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o zavedení zahraničného reštrukturalizačného opatrenia podľa odseku 7, ktoré jej bolo oznámené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, vo vestníku Národnej banky Slovenska.
(9)
Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účel zavedenia nútenej správy vo vestníku Národnej banky Slovenska, najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa; osoby, ktoré Národná banka Slovenska o zverejnenie takých údajov požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak je zavedená nútená správa nad poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorá má zriadenú pobočku na území iného členského štátu, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účelu zavedenia nútenej správy aj v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Zverejnenie týchto údajov nemá vplyv na účinky zavedenia nútenej správy.
(10)
Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou.V informácii sa uvedú účinky zavedenia nútenej správy.
(11)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa § 48 ods. 1 nad pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zaisťovne z iného členského štátu zistí dôvody na zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu, ku ktorej patrí táto pobočka, informuje o tom príslušný orgán dohľadu tohto členského štátu.
(12)
Na nútenú správu nad pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne sa odseky 1 až 9 a § 71 až 78 vzťahujú primerane.
§71
(1)
Nútenú správu vykonáva nútený správca poisťovne alebo zaisťovne a zástupca núteného správcu. Núteného správcu a najviac troch zástupcov núteného správcu vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Nútený správca a zástupca núteného správcu môžu byť vymenovaní iba na dobu určitú.
(2)
Osvedčením o vymenovaní núteného správcu a zástupcu núteného správcu na výkon nútenej správy a osôb vykonávajúcich zahraničné reštrukturalizačné opatrenie v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu je originál dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané Národnou bankou Slovenska alebo príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka iného členského štátu nevyžaduje úradné osvedčenie ani iný obdobný postup.
(3)
Núteným správcom môže byť osoba uvedená v odseku 5, zástupcom núteného správcu môže byť len fyzická osoba. Ak je núteným správcom alebo zástupcom núteného správcu fyzická osoba, musí byť odborne spôsobilá. Na odbornú spôsobilosť núteného správcu a zástupcu núteného správcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 9 alebo § 7 ods. 9.
(4)
Núteným správcom, ak je ním fyzická osoba, a zástupcom núteného správcu nemôže byť osoba, ktorá
a)
je zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo ktorá bola zamestnancom Národnej banky Slovenska počas dvoch rokov pred zavedením nútenej správy,
b)
bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin a ktorá nie je dôveryhodná,
c)
v období troch rokov pred zavedením nútenej správy vykonávala v poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, funkciu člena dozornej rady, člena predstavenstva, prokuristu alebo vedúceho zamestnanca,
d)
v období jedného roka pred zavedením nútenej správy poskytovala poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, audítorské služby bez vyslovenia výhrad k činnosti tejto poisťovne alebo zaisťovne,
e)
má k poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, osobitný vzťah podľa § 84 ods. 4,
f)
je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
g)
je zamestnancom alebo členom predstavenstva, alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
h)
je členom predstavenstva alebo dozorného orgánu inej poisťovne alebo zaisťovne, vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo jeho zástupcom alebo vedúcim pobočky zahraničnej zaisťovne alebo jeho zástupcom.
(5)
Núteným správcom, ak je ním právnická osoba, môže byť len právnická osoba, ktorá je zriadená na spoločný výkon advokácie alebo je audítorskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu,61) ak táto právnická osoba má neobmedzené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s jej činnosťou pri výkone nútenej správy a s výkonom funkcie núteného správcu a ak spoločníkmi tejto právnickej osoby, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu tejto právnickej osoby ani zamestnancami tejto právnickej osoby nie je ani jedna fyzická osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže byť núteným správcom. Ak je núteným správcom právnická osoba, nevymenúva sa zástupca núteného správcu, nepriberajú sa odborní poradcovia a táto právnická osoba môže vykonávať nútenú správu len prostredníctvom osôb, ktoré spĺňajú podmienky a nie sú vylúčené podľa odseku 4.
(6)
Nútený správca je oprávnený riadiť poisťovňu alebo zaisťovňu a jej zamestnancov. Kompetencie núteného správcu sú vymedzené týmto zákonom a zmluvou podľa § 74 ods. 1. Nútený správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy alebo v zmluve podľa § 74 ods. 1.
(7)
Zástupca núteného správcu je zodpovedný nútenému správcovi za zverenú oblasť činnosti poisťovne alebo zaisťovne a podlieha pri výkone nútenej správy nútenému správcovi. Kompetencie zástupcu núteného správcu sú vymedzené zmluvou podľa § 74 ods. 1. Po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska môže nútený správca splnomocniť niektorého svojho zástupcu vykonávaním úkonov vo svojom mene na základe písomného plnomocenstva s podpisom osvedčeným podľa osobitných predpisov;62) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 74 ods. 1.
(8)
Nútený správca a zástupca núteného správcu pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu musia postupovať v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území pôsobia, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(9)
Osoba vykonávajúca zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte a jej zástupca majú pri výkone tohto zahraničného reštrukturalizačného opatrenia rovnaké právne postavenie a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu, v ktorom bolo zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií však musia postupovať v súlade so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(10)
V súvislosti s výkonom nútenej správy je nútený správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov v poisťovni alebo zaisťovni pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 74 ods. 1. Odborným poradcom môže byť len fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá. Na odbornú spôsobilosť odborného poradcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 9 alebo § 7 ods. 9. Odborným poradcom nemôže byť osoba podľa odseku 4.
(11)
Výkon funkcie núteného správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej správy alebo uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo ich odvolaním z funkcie. Nútený správca a zástupcovia núteného správcu môžu byť odvolaní na základe porušenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti s výkonom nútenej správy, alebo porušenia zmluvy podľa § 74 ods. 1.
§72
(1)
Zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov poisťovne alebo zaisťovne a vedúcich zamestnancov poisťovne alebo zaisťovne a pôsobnosť predstavenstva a dozornej rady prechádza na núteného správcu. Ak ide o členov predstavenstva a členov dozornej rady, pozastavuje sa plynutie ich funkčného obdobia. Tým nie je dotknuté právo predstavenstva podať opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Pri výkone pôsobnosti predstavenstva a dozornej rady sa na núteného správcu nevzťahuje osobitný predpis.63)
(2)
Nútený správca je oprávnený zvolať valné zhromaždenie poisťovne alebo zaisťovne, riadiť jeho priebeh a má právo na ňom predkladať návrhy. Valné zhromaždenie môže prijímať rozhodnutia len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(3)
Nútený správca je oprávnený urobiť opatrenia nevyhnutné na postupnú stabilizáciu poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, najmä nakladať s pohľadávkami a iným majetkom, vrátane predaja pobočky poisťovne, pobočky zaisťovne alebo organizačnej jednotky poisťovne alebo organizačnej jednotky zaisťovne ako časti podniku poisťovne alebo zaisťovne alebo predaja podniku poisťovne alebo zaisťovne za primeranú cenu, uzavrieť pobočku poisťovne alebo pobočku zaisťovne alebo inú organizačnú jednotku poisťovne alebo zaisťovne alebo ukončiť činnosť poisťovne alebo zaisťovne; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 45 ods. 1. Súhlas valného zhromaždenia na tieto úkony sa nevyžaduje.
(4)
Nútený správca je povinný najneskôr do 30 dní od zavedenia nútenej správy predložiť Národnej banke Slovenska projekt ekonomického ozdravenia poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, alebo iný návrh riešenia situácie v poisťovni alebo zaisťovni.
(5)
Ak to vyžaduje situácia v poisťovni alebo zaisťovni, môže nútený správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie s prostriedkami poisťovne alebo zaisťovne, najdlhšie však na dobu 30 dní.
(6)
Nútený správca môže podať po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska návrh na vyhlásenie konkurzu,64) ak je poisťovňa alebo zaisťovňa v úpadku.
(7)
Nútený správca môže podať Národnej banke Slovenska návrh na odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, ak zistí skutočnosti uvedené v § 82.
§73
(1)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní vykonávať svoju činnosť s náležitou odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu spôsobenú svojou činnosťou. Nútený správca a ním poverený zástupca núteného správcu sú povinní pravidelne informovať Národnú banku Slovenska o úkonoch vykonaných počas nútenej správy.
(2)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca nesmú zneužívať informácie, ktoré získali pri výkone nútenej správy, vo svoj prospech ani v prospech iných osôb a nesmú nakladať s majetkom poisťovne alebo zaisťovne vo svoj prospech a v prospech osôb im blízkych.21)
(3)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním nútenej správy voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jeho úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu; povinnosť mlčanlivosti majú aj po skončení svojej činnosti súvisiacej s vykonávaním nútenej správy a ustanovenie § 40 ods. 3 tým nie je dotknuté.
§74
(1)
Národná banka Slovenska uzavrie s núteným správcom mandátnu zmluvu,65) ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie, a uzavrie so zástupcom núteného správcu mandátnu zmluvu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie.
(2)
Pribranie odborných poradcov podľa § 71 ods. 10 nútený správca uskutoční na zmluvnom základe a za podmienok odsúhlasených Národnou bankou Slovenska.
(3)
Výšku odmeny núteného správcu a zástupcu núteného správcu za výkon funkcie určí Národná banka Slovenska.
(4)
Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmien núteného správcu, zástupcov núteného správcu a odborných poradcov uhrádza poisťovňa alebo zaisťovňa, nad ktorou bola zavedená nútená správa.
§75
(1)
Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, vedúci zamestnanci, vedúci zamestnanec riadiaci útvar vnútorného auditu a zodpovedný aktuár sú povinní na požiadanie núteného správcu spolupracovať s núteným správcom, najmä poskytovať mu všetky doklady a ďalšie podklady vyžiadané núteným správcom v súvislosti s výkonom nútenej správy.
(2)
Nútený správca je oprávnený vedúcim zamestnancom a vedúcemu zamestnancovi riadiacemu útvar vnútorného auditu okamžite skončiť pracovný pomer, dať im výpoveď alebo ich preradiť na inú prácu.66)
(3)
V dôsledku zavedenia nútenej správy nesmie byť členom predstavenstva a členom dozornej rady vyplatená žiadna odmena pri skončení členstva v týchto orgánoch poisťovne alebo zaisťovne vyplývajúca zo zmluvy medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a členom predstavenstva alebo členom dozornej rady alebo priznaná vnútornými predpismi poisťovne alebo zaisťovne.
§76
(1)
Účinky zavedenia nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni, ktorá má zriadenú pobočku v inom členskom štáte, ak ide o
a)
pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, ktorým sa spravuje pracovná zmluva,
b)
kúpne zmluvy a nájomné zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza,
c)
práva týkajúce sa nehnuteľnosti, lode alebo lietadla, ktoré musia byť evidované v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy týkajúce sa nehnuteľnosti, lode, lietadla a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,
d)
vlastnícke alebo iné práva k investičným nástrojom,67) ktoré musia byť evidované vo verejnom registri cenných papierov alebo v inej obdobnej evidencii a ktoré sú držané alebo sa nachádzajú v inom členskom štáte, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register alebo iná obdobná evidencia; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy týkajúce sa investičných nástrojov a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,
e)
zmluvy o urovnaní alebo iné obdobné dohody, ktorých účelom je nahradenie alebo zmena celkového rozdielu viacerých vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán na jedinú súhrnnú vzájomnú pohľadávku a záväzok týchto zmluvných strán, zmluvy o kúpe so spätnou kúpou a zmluvy o burzových obchodoch sa spravujú právnym poriadkom, ktorý je rozhodujúci pre tieto zmluvy.
(2)
Od zavedenia nútenej správy nemožno počas šiestich mesiacov postupovať pohľadávky voči poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a započítavať vzájomné pohľadávky medzi takou poisťovňou alebo takou zaisťovňou a inými osobami okrem prípadov, ak právny poriadok iného členského štátu, v ktorom má veriteľ bydlisko alebo sídlo, umožňuje postúpenie pohľadávky a započítavanie pohľadávok aj počas zavedenia reštrukturalizačného opatrenia.
(3)
Nútený správca môže odporovať právnemu úkonu,68) ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy v úmysle ukrátiť poisťovňu alebo zaisťovňu, alebo jej veriteľov, ak tento úmysel musel byť poisťovni alebo zaisťovni známy; to neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel poisťovne alebo zaisťovne ukrátiť jej veriteľa.
(4)
Zavedením nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom členskom štáte nie sú dotknuté vecné práva veriteľov alebo tretích osôb vo vzťahu k aktívam patriacim poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni alebo zaisťovni z iného členského štátu, ktoré sa v čase zavedenia nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nachádzajú na území iného členského štátu.
(5)
Zavedením nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni kupujúcej aktívum alebo zavedením zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo v zaisťovni z iného členského štátu kupujúcej aktívum nie je dotknutý nárok predávajúceho ponechať si vlastníctvo, ak sa toto aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.
(6)
Zavedenie nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni predávajúcej aktívum alebo zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo v zaisťovni z iného členského štátu predávajúcej aktívum nie je dôvodom na zrušenie alebo ukončenie predaja už dodaného aktíva a nebráni kupujúcemu nadobudnúť vlastníctvo, ak sa predávané aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.
(7)
Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom členskom štáte a ustanovenia odsekov 2, 4, 5 a 6 nevylučujú podanie návrhu na súd o určenie neplatnosti právnych úkonov alebo neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov, návrhu o určenie práva odstúpiť od právnych úkonov alebo návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov ani návrhu na vydanie predbežného opatrenia o povinnosti zdržať sa vykonania právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov poisťovne alebo zaisťovne v nútenej správe alebo veriteľov poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, v ktorej je zavedené zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Ak sa pred zavedením nútenej správy začalo v inom členskom štáte súdne konanie týkajúce sa aktíva alebo práva, ktoré bolo poisťovni alebo zaisťovni odobraté, toto konanie sa aj po zavedení nútenej správy spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa toto konanie začalo a uskutočňuje.
§77
(1)
Zavedenie nútenej správy, meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt núteného správcu a jeho zástupcu, skončenie nútenej správy a zmeny týchto skutočností sa zapisujú do obchodného registra.63) Návrh na zápis nútenej správy podáva Národná banka Slovenska; pri zápise tejto skutočnosti sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.69)
(2)
Nútený správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri alebo obchodnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je umiestnená pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ak taký zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.
(3)
Zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu, ktorá má zriadenú pobočku na území Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra na základe návrhu príslušného orgánu dohľadu členského štátu alebo osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Do obchodného registra sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie.
§78
(1)
Nútená správa sa končí
a)
doručením rozhodnutia Národnej banky Slovenska o skončení nútenej správy, ak pominú dôvody na jej trvanie,
b)
vyhlásením konkurzu na poisťovňu alebo zaisťovňu,
c)
uplynutím 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy,
d)
odobratím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo odobratím povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti.
(2)
Oznámenie o skončení nútenej správy podľa odseku 1 Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zverejní aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a vo všetkých jej pobočkách. Osoby, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Bez zbytočného odkladu po skončení nútenej správy je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od skončenia nútenej správy. Do programu mimoriadneho valného zhromaždenia je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná zaradiť odvolanie doterajších a voľbu nových členov predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne a dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne.
§79 Pozastavenie uzavierania poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovania záväzkov
(1)
Národná banka Slovenska môže pozastaviť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov, ak je ohrozená schopnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z týchto zmlúv a sankcie uložené Národnou bankou Slovenska podľa § 67 neviedli k zlepšeniu hospodárskej situácie. Národná banka Slovenska môže pozastaviť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov aj v súvislosti so zavedením nútenej správy.
(2)
Pozastavenie podľa odseku 1 sa môže týkať uzavierania poistných zmlúv vo všetkých alebo v niektorých poistných odvetviach v rámci jednotlivých poistných druhov, na ktorých vykonávanie bolo poisťovni udelené povolenie. Pozastavenie podľa odseku 1 oznámi Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou. Subjekty, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak ide o pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, Národná banka Slovenska informuje o pozastavení podľa odseku 1 príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá zriadila takú pobočku.
§80 Prevod poistného kmeňa a zaistného kmeňa
(1)
Národná banka Slovenska môže poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne nariadiť previesť na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne poistný kmeň alebo jeho časť, ak poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne nesplní opatrenia uložené Národnou bankou Slovenska v súvislosti s ohrozením schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne splniť svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv alebo v súvislosti so zavedením nútenej správy, alebo v súvislosti s pozastavením uzavierania poistných zmlúv a rozširovania záväzkov alebo s odobratím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti. Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie návrh postupu tohto prevodu. Súčasťou návrhu musí byť vyjadrenie preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, že s prevodom poistného kmeňa alebo jeho časti súhlasí.
(2)
Preberajúca poisťovňa alebo preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne je povinná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktorým bol schválený návrh postupu prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, oznámiť osobám, ktorých poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka, obchodné meno a sídlo preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne a dátum, dokedy sa musí prevod poistného kmeňa skončiť.
(3)
Súčasne s prevodom poistného kmeňa alebo jeho časti dôjde k prevodu finančných prostriedkov z odovzdávajúcej poisťovne alebo z odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne do preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne vo výške technických rezerv zodpovedajúcich prevádzanému poistnému kmeňu alebo jeho časti.
(4)
Preberajúca poisťovňa alebo preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne vstupuje do všetkých práv a záväzkov odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré boli predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, dňom dohodnutým v zmluve o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti. Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti musí byť skončený najneskôr do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 alebo odseku 5.
(5)
Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti sa môže uskutočniť i na základe žiadosti odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, o ktorej Národná banka Slovenska rozhodne do 30 dní od jej podania. Pri prevode poistného kmeňa alebo jeho časti na základe žiadosti odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne platia odseky 2 až 4 rovnako.
(6)
V návrhu postupu podľa odseku 1 alebo v žiadosti podľa odseku 5 sa uvedú
a)
dôvody prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, ak ide o prevod poistného kmeňa alebo jeho časti na základe žiadosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne,
b)
opis prevádzaného poistného kmeňa alebo jeho časti,
c)
predpokladané zmeny v hospodárení odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne a preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne ako dôsledok prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti,
d)
výška skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne po prevode poistného kmeňa alebo jeho časti vrátane ich výpočtu,
e)
spôsob a obsah oznámenia osobám, s ktorými boli uzavreté poistné zmluvy, ktoré sú predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti vrátane dátumu, do ktorého má byť tento prevod skončený.
(7)
Prílohou návrhu postupu podľa odseku 1 alebo žiadosti podľa odseku 5 je zmluva o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti medzi odovzdávajúcou poisťovňou alebo odovzdávajúcou pobočkou zahraničnej poisťovne a preberajúcou poisťovňou alebo preberajúcou pobočkou zahraničnej poisťovne; preberajúca poisťovňa alebo preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne môže byť iba poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre tie poistné odvetvia v rámci poistných druhov, ktoré sa týkajú prevádzaného poistného kmeňa alebo jeho časti.
(8)
Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti Národná banka Slovenska neschváli, ak by týmto prevodom bola ohrozená schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, alebo stabilita preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo stabilita odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo ak by po tomto prevode nebola výška skutočnej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne v súlade s § 34, ak sa prevod poistného kmeňa alebo jeho časti uskutočňuje na základe žiadosti podľa odseku 5.
(9)
Pri prevode zaistného kmeňa sa použijú ustanovenia odsekov 1 až 8 rovnako.
§81 Prevod poistného kmeňa v rámci členských štátov a prevod zaistného kmeňa v rámci členských štátov
(1)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je oprávnená previesť poistný kmeň alebo jeho časť na poisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zriadenú v inom členskom štáte (ďalej len „preberajúci subjekt“). Národná banka Slovenska je povinná tento prevod prerokovať s príslušným orgánom dohľadu členského štátu, v ktorom má preberajúci subjekt sídlo, a s príslušným orgánom dohľadu členského štátu záväzku a požiadať ich o stanovisko k tomuto prevodu na základe rozhodnutia Národnej banky Slovenska.
(2)
Ak je stanovisko príslušného orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom má preberajúci subjekt sídlo, alebo príslušného orgánu dohľadu členského štátu záväzku k prevodu podľa odseku 1 zamietavé, Národná banka Slovenska tento prevod neschváli.
(3)
Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu požiada Národnú banku Slovenska o stanovisko k prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti poisťovne z iného členského štátu na poisťovňu, inú poisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zahraničnej poisťovne, je Národná banka Slovenska povinná vydať stanovisko najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti; ak Národná banka Slovenska v tejto lehote stanovisko nevydá, považuje sa to za jej súhlas s prevodom.
(4)
Rozhodnutie o schválení prevodu podľa odseku 1 je záväzné pre všetky osoby, ktoré majú práva alebo povinnosti vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom prevodu podľa odseku 1.
(5)
Národná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o schválení prevodu podľa odseku 1 v členskom štáte záväzku.
(6)
Na prevod podľa odseku 1 sa ustanovenia § 80 vzťahujú rovnako.
(7)
Pri prevode zaistného kmeňa sa použijú ustanovenia odsekov 1 až 6 rovnako.
PIATA ČASŤ | OSOBITNÉ USTANOVENIA
§87 Spolupoistenie
(1)
Poisťovaciu činnosť možno vykonávať aj formou spolupoistenia. Pri spolupoistení možno uzavrieť poistnú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo zahraničnými poisťovňami (ďalej len „spolupoisťovateľ“), a to v mene a na účet všetkých spolupoisťovateľov. V poistnej zmluve sa musí uviesť, kto je hlavným poisťovateľom, a výška podielov jednotlivých spolupoisťovateľov na právach a záväzkoch vyplývajúcich zo spolupoistenia.
(2)
Hlavný spolupoisťovateľ spravuje spolupoistenie, najmä určuje všeobecné poistné podmienky a výšku poistného, prijíma poistné, prijíma od poisteného oznámenia o poistnej udalosti, vedie vyšetrovanie nevyhnutné na zistenie rozsahu povinnosti spolupoisťovateľov poskytnúť poistné plnenie a v tomto rozsahu koná hlavný spolupoisťovateľ v mene ostatných spolupoisťovateľov.
(3)
Oprávnená osoba má právo na poistné plnenie v celej výške voči hlavnému poisťovateľovi iba vtedy, ak tak bolo v poistnej zmluve dohodnuté. V takom prípade sa potom poisťovatelia medzi sebou vzájomne vyrovnajú v pomere svojich podielov podľa odseku 2, ak sa nedohodlo inak.
(4)
Záväzky vyplývajúce zo spolupoistenia musia byť pri likvidácii spolupoisťovateľa vyporiadané rovnako ako ostatné záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv uzavretých týmto spolupoisťovateľom bez ohľadu na štátnu príslušnosť poistníka.
(5)
V rámci spolupoistenia môže byť poistná zmluva uzavretá medzi poistníkom a viacerými poisťovateľmi, ktorí uzavreli vzájomnú dohodu o spoločnom postupe pri poistení určitých poistných rizík, a to v mene a na účet všetkých poisťovateľov. Touto dohodou o spoločnom postupe možno plnením povinností ustanovených týmto zákonom hlavnému poisťovateľovi poveriť spoločný orgán zriadený na tento účel.
(6)
V poistnej zmluve nie je možné sa odchýliť od ustanovení odsekov 1 až 5, a to ani ak sa niektorý poisťovateľ zúčastní na spolupoistení prostredníctvom obchodnej siete založenej v mieste sídla poisťovateľa alebo jeho pobočky, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát sídla hlavného poisťovateľa, alebo ak sa poistné riziko nachádza v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike.
§88 Vyporiadanie nárokov z poistenia právnej ochrany
(1)
Pri vyporiadaní nárokov z poistenia právnej ochrany vrátane právneho poradenstva v tomto poistnom odvetví musí poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa zabezpečiť, aby
a)
žiadny z ich zamestnancov poverených vyporiadaním nárokov z poistenia právnej ochrany vrátane právneho poradenstva v tomto poistnom odvetví nevykonával súčasne podobnú činnosť v inom poistnom odvetví poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovne, ktorá poistnú zmluvu o poistení právnej ochrany uzavrela; to platí, aj ak je táto činnosť vykonávaná inou poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu alebo zahraničnou poisťovňou v inom poistnom odvetví neživotného poistenia, ktorá je vo vzťahu k poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovni, ktorá poistnú zmluvu týkajúcu sa poistenia právnej ochrany uzavrela, osobou ovládanou alebo ovládajúcou,
b)
vyporiadanie nárokov z poistenia právnej ochrany vykonávala iná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa nezávislá od poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovne uvedená v poistnej zmluve alebo v osobitnej zmluve; ak táto iná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa je vo vzťahu k inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovni osobou ovládanou alebo ovládajúcou, jej zamestnanci poverení vyporiadaním nárokov z poistenia právnej ochrany vrátane právneho poradenstva súvisiaceho s týmto vyporiadaním nesmú súčasne vykonávať rovnakú alebo podobnú činnosť v tejto inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovni, alebo
c)
poistná zmluva obsahovala právo poisteného na slobodný výber právneho zástupcu pri ochrane jeho práv.
(2)
Na poistenie právnej ochrany sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
§89 Rozhodné právo
(1)
Právnym poriadkom členského štátu, v ktorom je umiestnené poistné riziko, sa riadi poistná zmluva v neživotnom poistení, ak sa zmluvné strany nedohodli na použití iného právneho poriadku.
(2)
Ak poistná zmluva podľa odseku 1 obsahuje jedno poistné riziko alebo viac poistných rizík, ktoré sa nachádzajú vo viacerých členských štátoch, považuje sa táto zmluva za niekoľko poistných zmlúv, z ktorých sa každá spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa nachádza poistné riziko alebo jeho časť, ak sa zmluvné strany nedohodli na použití iného právneho poriadku.
(3)
Ak poistná zmluva podľa odseku 1 obsahuje poistné riziko, ktoré sa nachádza na území Slovenskej republiky, a zmluvné strany sa v tejto poistnej zmluve dohodli na použití iného právneho poriadku, použitím tohto právneho poriadku nie sú dotknuté ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky, od ktorých sa nemožno odchýliť.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak osobitný predpis ustanoví, že poistná zmluva sa musí riadiť slovenským právnym poriadkom, alebo ak právny poriadok členského štátu, v ktorom je umiestnené poistné riziko alebo ktorého právne predpisy ustanovujú povinnosť uzavrieť poistenie, ustanoví použitie tohto právneho poriadku bez ohľadu na to, ktorým právnym poriadkom by sa inak poistná zmluva riadila.
(5)
Právnym poriadkom členského štátu, v ktorom má poistník obvyklý pobyt, sa riadi poistná zmluva v životnom poistení, ak sa zmluvné strany nedohodli na použití iného právneho poriadku; to neplatí, ak osobitný predpis ustanoví, že poistná zmluva sa musí riadiť slovenským právnym poriadkom, alebo ak právny poriadok členského štátu, v ktorom má poistník trvalý pobyt alebo sídlo, ustanoví použitie tohto právneho poriadku bez ohľadu na to, ktorým právnym poriadkom by sa inak poistná zmluva riadila.
(6)
Ak členský štát pozostáva z niekoľkých územných jednotiek a v územnej jednotke sa zmluvné vzťahy riadia osobitnými predpismi tejto územnej jednotky, potom sa každá takáto územná jednotka považuje na účely odsekov 1 až 4 za samostatný členský štát.
ŠIESTA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§90
(1)
Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností podľa tohto zákona sa spravuje úpravou náhrady škody podľa Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Na poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno; zmena ich podoby alebo formy sa zakazuje.
(4)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný zákon,2) ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Ak tento zákon požaduje uvedenie identifikačného čísla alebo rodného čísla, tieto čísla sa neuvádzajú u osôb, ktorým neboli pridelené.
§91
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
§92
(1)
Rozdelenie, splynutie, zlúčenie alebo zrušenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s poisťovňou alebo zaisťovňou nesmie byť na ujmu veriteľov poisťovne alebo zaisťovne.
(2)
Právnická osoba, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo odobraté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, alebo ktorej zaniklo toto povolenie, vykonáva činnosti podľa § 83 ods. 1 ako poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne podľa tohto zákona dovtedy, kým vyrovná svoje pohľadávky a záväzky. Povinnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne predkladať účtovné výkazy, štatistické výkazy a hlásenia podľa tohto zákona sa na takú právnickú osobu nevzťahujú.
§93
Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 45 je každý úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný. Neplatný je tiež každý úkon vykonaný na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného na základe nepravdivých údajov.
§94
(1)
Osoby, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti poisťovníctva v súlade s doterajšími predpismi, sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do 1. januára 2009; ustanovenie § 4 ods. 8 písm. b) tým nie je dotknuté.
(2)
Poisťovne alebo pobočky zahraničných poisťovní, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť v súlade s doterajšími predpismi, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považujú za poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorým bolo udelené povolenie podľa tohto zákona.
(3)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považuje za pobočku poisťovne z iného členského štátu zriadenú podľa § 18 ods. 1.
(4)
Na základe písomnej žiadosti poisťovne alebo zaisťovne a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska podľa § 45 ods. 1 písm. g) možno do skutočnej miery solventnosti zahrnúť do 31. decembra 2009 50 % budúcich prebytkov poisťovne alebo zaisťovne týkajúcich sa životného poistenia, najviac však do výšky 25 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti, ak ide o poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávajúcu životné poistenie. Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska na zahrnutie položky do skutočnej miery solventnosti nemožno udeliť, ak budúce prebytky poisťovne alebo zaisťovne týkajúce sa životného poistenia sú súčasťou niektorej z položiek podľa § 34 ods. 4 alebo 5.
(5)
Konania začaté a neukončené právoplatným rozhodnutím Národnej banky Slovenska pred 1. januárom 2008 sa dokončia podľa predpisov platných do 31. decembra 2007.
§94a
Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 45 ods. 1 písm. g) na zahrnutie položky do skutočnej miery solventnosti nemožno po 1. auguste 2008 udeliť, ak budúce prebytky poisťovne alebo zaisťovne týkajúce sa životného poistenia sú súčasťou niektorej z položiek podľa § 34 ods. 5 alebo 10 v znení účinnom od 1. augusta 2008.
§95
Poisťovne, poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničných poisťovní sú povinné vytvoriť technickú rezervu na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu28) najneskôr do
a)
1. mája 2008 najmenej vo výške jednej tretiny rozsahu, v akom sa podieľajú na celkových záväzkoch vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu28) podľa podielu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo pobočky zahraničnej poisťovne na trhu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka,
b)
1. mája 2009 najmenej vo výške dvoch tretín rozsahu, v akom sa podieľajú na celkových záväzkoch vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu28) podľa podielu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo pobočky zahraničnej poisťovne na trhu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka,
c)
1. mája 2010 v celom rozsahu, v akom sa podieľajú na celkových záväzkoch vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu28) podľa podielu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo pobočky zahraničnej poisťovne na trhu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.
§96
(1)
Konania o uložení pokút alebo iných sankcií začaté a neukončené právoplatným rozhodnutím pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov a možno uložiť pokutu alebo iné sankcie podľa tohto zákona, ak je to pre poisťovne, zaisťovne a iné osoby priaznivejšie. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa nedostatky zistené v činnosti poisťovní a zaisťovní a iných osôb, ku ktorým došlo podľa doterajších predpisov a o ktorých sa neviedlo konanie podľa doterajších predpisov, posudzujú a prejednávajú podľa tohto zákona, ak je to pre tieto subjekty priaznivejšie. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
(2)
Na lehoty, ktoré sa v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neskončili, sa vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov. Ak doterajšie predpisy neustanovovali lehoty na vydanie rozhodnutia alebo na vykonanie iných úkonov v konaniach začatých a právoplatne neukončených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, lehoty podľa tohto zákona sa uplatnia tým, že začínajú plynúť dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§97
(1)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne a zaisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky, je povinná pripraviť najneskôr tri mesiace predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike a vykonať opatrenia, pravidlá a postupy, ktorými pri vykonávaní poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti zabezpečí plynulý a nerušený prechod zo slovenskej meny na euro, najmä opatrenia, pravidlá a postupy uplatňované pri premenách, prepočtoch a zaokrúhľovaní peňažných súm a hodnôt súvisiacich s poisťovacou činnosťou alebo zaisťovacou činnosťou vrátane poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a ostatnej správy poistenia alebo ostatnej správy zaistenia.
(2)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne a zaisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky, je najneskôr tri mesiace predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike a najmenej počas šiestich mesiacov po dni zavedenia eura v Slovenskej republike povinná na svojej internetovej stránke a vo všetkých svojich prevádzkových priestoroch slúžiacich na styk s klientmi zverejňovať informácie o opatreniach, pravidlách a postupoch, ktoré sa chystá vykonať, vykonáva alebo vykonala na zabezpečenie prechodu zo slovenskej meny na euro.
(3)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne a zaisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky, je povinná vypracovať informáciu v rozsahu podľa odseku 1. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne a zaisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky, je v období troch mesiacov predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike povinná túto informáciu bezodplatne poskytnúť každému klientovi, s ktorým v tomto období uzatvorí poistnú zmluvu alebo zaistnú zmluvu; ostatným klientom túto informáciu bezodplatne poskytne, ak si ju vyžiadajú.
(4)
Peňažné údaje o hodnotách súvisiacich s poisťovacou činnosťou alebo zaisťovacou činnosťou vrátane poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a ostatnej správy poistenia alebo ostatnej správy zaistenia sa od určenia konverzného kurzu71) prepočítavajú zo slovenskej meny na euro podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod zo slovenskej meny na euro. Na peňažné údaje o hodnotách súvisiacich s poisťovacou činnosťou alebo zaisťovacou činnosťou vrátane poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a ostatnej správy poistenia alebo ostatnej správy zaistenia, ktoré sú súčasťou informácií určených pre klientov, sa vzťahuje duálne zobrazovanie v rozsahu podľa osobitných predpisov,71) ak ide o informácie vydané alebo zverejnené počas povinného obdobia duálneho zobrazovania podľa osobitných predpisov.71)
(6)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, poisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky, je povinná najneskôr do uplynutia jedného roka po dni zavedenia eura v Slovenskej republike bezodplatne písomne poskytnúť svojim klientom informáciu o hodnote naakumulovaných prostriedkov v investičnom životnom poistení, ktoré je súčasťou poistného odvetvia životného poistenia uvedeného v prílohe č. 1 časti A štvrtom bode, ktorej súčasťou musí byť v súlade s týmto zákonom aj prepočet a zaokrúhlenie hodnoty prostriedkov zo slovenskej meny na eurá vykonaný podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod zo slovenskej meny na euro.
§98
Až do dňa zavedenia eura v Slovenskej republike sú poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinné denne prepočítavať majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene na slovenské koruny podľa kurzu určeného a vyhláseného Národnou bankou Slovenska72) platného k tomuto dňu.
§99
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.
§99a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2009
Konania o predchádzajúcich súhlasoch podľa § 45 ods. 1 písm. a) začaté a platne neukončené pred 1. januárom 2009 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
§100 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
Čl. I zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 580/2004 Z. z., zákona č. 645/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 7/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 10/2006 Z. z., zákona č. 262/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z. a zákona č. 110/2007 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 155/2002 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti,
3.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 171/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 36 ods. 1 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 568/2004 Z. z.,
4.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 380/2002 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob určenia hodnoty cenných papierov a nehnuteľností, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv v poisťovníctve,
5.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 381/2002 Z. z. o náležitostiach správy aktuára o činnosti poisťovne a správy aktuára o činnosti zaisťovne,
6.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 441/2004 Z. z. o spôsobe výpočtu a preukazovania skutočnej miery solventnosti poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, spôsobe výpočtu požadovanej miery solventnosti poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne a o rizikovom kapitále v znení vyhlášky č. 685/2006 Z. z.,
7.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 567/2004 Z. z., ktorou sa ustanovuje minimálna výška garančného fondu poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne v znení vyhlášky č. 665/2006 Z. z.,
8.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 39/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv v poisťovníctve,
9.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 228/2005 Z. z. o vlastných zdrojoch finančného konglomerátu a metódach výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov finančného konglomerátu podľa zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 640/2006 Z. z.,
10.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 448/2005 Z. z. o odbornej skúške aktuára v znení vyhlášky č. 461/2006 Z. z.,
11.
vyhláška Národnej banky Slovenska č. 172/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje maximálna výška technickej úrokovej miery v životnom poistení,
12.
opatrenie Národnej banky Slovenska č. 8/2006 o predkladaní výkazov poisťovňami a pobočkami zahraničných poisťovní (oznámenie č. 607/2006 Z. z.),
13.
opatrenie Národnej banky Slovenska č. 9/2006 o predkladaní výkazov, hlásení a iných správ poisťovacieho konsolidovaného celku alebo poisťovacieho subkonsolidovaného celku, finančného konsolidovaného celku alebo finančného subkonsolidovaného celku a zmiešaného konsolidovaného celku alebo zmiešaného subkonsolidovaného celku (oznámenie č. 610/2006 Z. z.),
14.
opatrenie Národnej banky Slovenska č. 11/2006 o predkladaní hlásenia o dostatočnej výške vlastných zdrojov finančného konglomerátu podľa zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 643/2006 Z. z.).
Čl. II
Zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z. a zákona č. 209/2007 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 37b ods. 2 sa vypúšťajú slová „iných ako akcie,“.
2.
V § 41 ods. 19 sa slovo „vzťahujú“ nahrádza slovom „nevzťahujú“.
3.
V § 42 ods. 6 písm. b) sa číslo „4“ nahrádza číslom „5“.
4.
V § 46 ods. 2 písm. a) a b) sa vypúšťa slovo „dohľadu“.
5.
V § 49 ods. 1 sa slová „§ 34 až 37, § 37b ods. 1 až 3, § 42 ods. 12 a § 44 ods. 1 a 2“ nahrádzajú slovami „ § 34, § 35 ods. 1 až 4, 9 a 11, § 36 ods. 1 a 3, § 37, § 37b ods. 1 až 3, § 37c, § 37d ods. 3, § 42 ods. 1 až 4 a 11 a § 44 ods. 1 a 2“.
6.
V § 58 odsek 1 znie:
„(1)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa tohto zákona a osobitného zákona12) nad burzou, členmi burzy, organizátorom mnohostranného obchodného systému, nad emitentmi cenných papierov, ktoré boli prijaté na obchodovanie na trhu burzy alebo mnohostrannom obchodnom systéme alebo pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na trhu burzy alebo mnohostrannom obchodnom systéme, a nad osobami, ktoré vydali iné finančné nástroje prijaté na obchodovanie na trhu burzy alebo mnohostrannom obchodnom systéme alebo pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na trhu burzy alebo mnohostrannom obchodnom systéme; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha dohľadu aj činnosť osôb súvisiaca s prijímaním cenných papierov na obchodovanie na trhu burzy alebo mnohostrannom obchodnom systéme.“.
Čl. III
Zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 7 sa vypúšťa odsek 1.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 a 2.
2.
V § 7 ods. 1 sa nad slovo „nevyžiadanú“ umiestňuje odkaz 23a.
Poznámka pod čiarou k odkazu 23a znie:
„23a)
Príloha č. 1 časť Agresívne obchodné praktiky bod 6 k zákonu č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“.
3.
V § 7 ods. 2 sa slová „odsekov 1 a 2“ nahrádzajú slovami „odseku 1“ a na konci sa pripája táto veta: „Ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.23b)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 23b znie:
„23b)
§ 7 zákona č. 250/2007 Z. z.“.
4.
Doterajší text prílohy sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:
„2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách") (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005).“.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 15. februára 2008 s výnimkou čl. I a čl. III, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2008.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 8/2008 Z. z.
KLASIFIKÁCIA POISTNÝCH ODVETVÍ PODĽA POISTNÝCH DRUHOV
Časť A – odvetvia životného poistenia
1.
Poistenie pre prípad smrti, poistenie pre prípad dožitia alebo poistenie pre prípad smrti alebo dožitia.
2.
Poistenie vena alebo prostriedkov na výživu detí.
3.
Poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami.
4.
Poistenie podľa bodov 1 a 3 spojené s investičným fondom.
5.
Dôchodkové poistenie.
6.
Poistenie pre prípad úrazu alebo choroby, ak je pripoistením niektorého poistného odvetvia uvedeného v bodoch 1 až 5.
Časť B – odvetvia neživotného poistenia
1.
Poistenie úrazu
a)
s jednorazovým plnením,
b)
s opakovaným plnením,
c)
s kombinovaným plnením,
d)
cestujúcich,
e)
individuálne zdravotné poistenie.
2.
Poistenie choroby
a)
s jednorazovým plnením,
b)
s opakovaným plnením,
c)
s kombinovaným plnením,
d)
zmluvné poistenie a pripoistenie,
e)
individuálne zdravotné poistenie.
3.
Poistenie škôd na pozemných dopravných prostriedkoch iných než koľajových
a)
motorových,
b)
nemotorových.
4.
Poistenie škôd na koľajových dopravných prostriedkoch.
5.
Poistenie škôd na leteckých dopravných prostriedkoch.
6.
Poistenie škôd na plávajúcich dopravných prostriedkoch
a)
riečnych,
b)
jazerných,
c)
námorných.
7.
Poistenie dopravy tovaru počas prepravy vrátane batožín a iného majetku bez ohľadu na použitý dopravný prostriedok.
8.
Poistenie škôd na inom majetku, ako je uvedené v bodoch 3 až 7, spôsobených
a)
požiarom,
b)
výbuchom,
c)
víchricou,
d)
prírodnými živlami inými ako víchrica,
e)
jadrovou energiou,
f)
zosuvom alebo zosadaním pôdy.
9.
Poistenie iných škôd na inom majetku, ako je uvedené v bode 3 až 7, vzniknutých krupobitím alebo mrazom, alebo inými príčinami (napr. krádežou), ak nie sú tieto príčiny zahrnuté v bode 8.
10.
Poistenie zodpovednosti
a)
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
b)
dopravcu.
11.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou leteckého dopravného prostriedku vrátane zodpovednosti dopravcu.
12.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou riečneho, jazerného alebo námorného dopravného prostriedku vrátane zodpovednosti dopravcu.
13.
Všeobecné poistenie zodpovednosti za škodu iné, ako je uvedené v bodoch 10 až 12.
14.
Poistenie úveru
a)
všeobecná platobná neschopnosť,
b)
exportný úver,
c)
splátkový úver,
d)
hypotekárny úver,
e)
poľnohospodársky úver.
15.
Poistenie kaucie
a)
priame záruky,
b)
nepriame záruky.
16.
Poistenie rôznych finančných strát vyplývajúcich
a)
z výkonu povolania,
b)
z nedostatočného príjmu,
c)
zo zlých poveternostných podmienok,
d)
zo straty zisku,
e)
z trvalých všeobecných nákladov,
f)
z neočakávaných obchodných výdavkov,
g)
zo straty trhovej hodnoty,
h)
zo straty pravidelného zdroja príjmov,
i)
z inej nepriamej obchodnej finančnej straty,
j)
z ostatných finančných strát.
17.
Poistenie právnej ochrany.
18.
Poistenie pomoci osobám v núdzi počas cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho trvalého pobytu.
Časť C – skupiny odvetví neživotného poistenia
Na vykonávanie poisťovacej činnosti pre viaceré poistné odvetvia sa povolenie orgánu dohľadu v poisťovníctve vydáva pod označením týchto skupín:
a)
„Poistenie úrazov a chorôb“ pre poistné odvetvia podľa bodov 1 a 2,
b)
„Poistenie motorových vozidiel“ pre poistné odvetvia podľa bodov 3, 7 a 10,
c)
„Námorné a dopravné poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 6, 7 a 12,
d)
„Letecké poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 5, 7 a 11,
e)
„Poistenie požiarov a iných majetkových škôd“ pre poistné odvetvia podľa bodov 8 a 9,
f)
„Poistenie zodpovednosti za škodu“ pre poistné odvetvia podľa bodov 10 až 13,
g)
„Poistenie úveru a kaucie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 14 a 15,
h)
„Všeobecné neživotné poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 1 až 18.
Poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre jedno poistné odvetvie alebo viaceré poistné odvetvia, môže uzavrieť poistnú zmluvu aj na poistné riziko patriace do poistného odvetvia, pre ktoré jej nebolo udelené povolenie (doplnkové poistenie) za predpokladu, že toto riziko
a)
je spojené s hlavným poistným rizikom,
b)
sa týka predmetu, ktorý je poistený proti hlavnému poistnému riziku, a
c)
je poistené poistnou zmluvou, ktorou je poistené hlavné poistné riziko.
Doplnkovým poistením nemôže byť poistné riziko patriace do poistných odvetví uvedených v bodoch 14, 15 a 17.
Príloha č. 2 k zákonu č. 8/2008 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzení slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby vo vzťahu k zaisteniu a retrocesii (Ú. v. ES L 56, 4. 4.1964, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01).
2.
Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (U. v. ES L 228, 16. 8. 1973, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976 (Ú. v. ES L 189, 13. 7. 1976, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984 Ú. v. ES L 339, 27. 12. 1984, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Rady 87/343/EHS z 22. júna 1987, Ú. v. ES L 185, 4. 7. 1987, Mimoriadne vydanie Ú. v. 06/zv. 01), v znení smernice Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 (Ú. v. ES L 185, 4. 7. 1987, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 (Ú. v. ES L 172, 4. 7. 1988, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990, Ú. v. ES L 330, 29. 11. 1990, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 (Ú. v. ES L 228, 11. 8. 1992, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995 (Ú. v. ES L 168, 18. 7. 1995, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 02), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/13/ES z 5. marca 2002 (Ú. v. ES L 77, 20. 3. 2002, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 04), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 6/ zv. 4), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005 (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 (Ú. v. EÚ L 323, 9. 12. 2005), v znení smernice Rady 2006/101/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).
3.
Smernica Rady 73/240/EHS z 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16. 8. 1973, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01).
4.
Smernica Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa spolupoistenia v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 151, 7. 6. 1978, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01).
5.
Smernica Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa poistenia právnej ochrany (Ú. v. ES L 185, 4. 7. 1987, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01).
6.
Druhá smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného vykonávania slobody poskytovať služby a o zmene a doplnení smernice 73/239/EHS (Ú. v. ES L 172, 4. 7. 1988, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990 (Ú. v. ES L 330, 29. 11. 1990, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 (Ú. v. ES L 228, 11. 8. 1992, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 (Ú. v. ES L 181, 20. 7. 2000, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/ zv. 03), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005 (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005).
7.
Smernica Rady 91/371/EHS z 20. júna 1991 o vykonávaní dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 205, 27. 7. 1991, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01).
8.
Smernica Rady 91/675/EHS z 19. decembra 1991, ktorou sa zriaďuje Výbor pre poistenie (Ú. v. ES L 374, 31. 12. 1991, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení nariadenia (ES) č. 1882/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 29. septembra 2003 ( Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 01/zv. 04),v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005 (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005).
9.
Smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a o zmene a doplnení smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (Ú. v. ES L 228, 11. 8. 1992, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995 (Ú. v. ES L 168, 18. 7. 1995, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 02), v znení smernice 2000/64/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 7. novembra 2000 (Ú. v. ES L 290, 17. 11. 2000, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 03), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 6/zv. 4 ), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 (Ú. v. EÚ L 323, 9. 12. 2005).
10.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní (Ú. v. ES L 330, 5. 12. 1998, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 03), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 6/ zv. 4), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005 (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 (Ú. v. EÚ L 323, 9. 12. 2005).
11.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní (Ú. v. ES L 110, 20. 4. 2001, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 04).
12.
Smernica 2002/83/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345, 19. 12. 2002, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 06), v znení smernice Rady 2004/66/ES z 26. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 168, 1. 5. 2004), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005 (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 (Ú. v. EÚ L 323, 9. 12. 2005), v znení smernice Rady 2006/101/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).
13.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005 (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005).
14.
Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21. 12. 2004).
15.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 92/49/EHS, ako aj smernice 98/78/ES a 2002/83/ES (Ú. v. EÚ L 323, 9. 12. 2005).
16.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/44/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/49/EHS a smernice 2002/83/ES, 2004/39/ES, 2005/68/ES a 2006/48/ES v súvislosti s procesnými pravidlami a kritériami hodnotenia obozretného posudzovania nadobudnutí a zvýšení podielov vo finančnom sektore (Ú. v. EÚ L 247, 21. 9. 2007).
1)
Napríklad zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4)
§ 21 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov,
§ 2 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 2 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5)
§ 10 až 12 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
§ 6 zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9)
§ 4 zákona č. 340/2005 Z. z. v znení zákona č. 644/2006 Z. z.
10)
§ 5 zákona č. 340/2005 Z. z. v znení zákona č. 644/2006 Z. z.
11)
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12)
Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
13)
§ 8 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 6 ods. 10, 11 a 12 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z.
§ 6 ods. 10, 11 a 12 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z.
14)
Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
15)
Zákon č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
18a)
§ 41 a 42 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.
19)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
20)
Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
22)
§ 15a zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24)
Rozhodnutie Rady z 20. júna 1991 o uzavretí Dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 205; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv.1).
25)
§ 27 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26)
§ 476 až 488 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
27)
§ 5 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 90/2005 Z. z.
28)
§ 20 ods. 2 písm. a) a b) a § 28 ods. 3 a 4 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení zákona č. 430/2003 Z. z.
29)
§ 66b Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
30)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 13/zv. 29, Ú. v. ES L 243, 11. 09. 2002).
Nariadenie Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003 o prijatí určitých medzinárodných účtovných noriem v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES kap. 12/zv. 32; Ú. v. EÚ L 261, 13. 10. 2003) v platnom znení.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003 o prijatí určitých medzinárodných účtovných noriem v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES kap. 12/zv. 32; Ú. v. EÚ L 261, 13. 10. 2003) v platnom znení.
31)
Zákon č. 594/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32)
§ 4 ods. 7 zákona č. 594/2003 Z. z. v znení zákona č. 213/2006 Z. z.
33)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
34)
§ 66 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
35)
Zákon č. 340/2005 Z. z. v znení zákona č. 644/2006 Z. z.
36)
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
37)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.
39)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
40)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
41)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
43)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
43a)
§ 19 ods. 1 zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
43b)
§ 6 ods. 1 písm. f) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 209/2007 Z. z.
43c)
Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
44)
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.
45)
§ 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
46)
Napríklad § 6, 7, 9 a 9a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, § 3a a § 27 až 33 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 1 a § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 5 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 9 ods. 1 a 2 a § 10 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z., § 9 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z., § 2 ods. 2 a § 10 a 11 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
47)
Napríklad zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
48)
§ 4 ods. 5 a § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení zákona č. 90/2005 Z. z.
49)
§ 4 ods. 1 písm. a), b) a c), § 7 ods. 3, ods. 5 druhá veta a ods. 6 druhá veta, § 8 ods. 2 a § 10 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení zákona č. 90/2005 Z. z.
50)
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle.
51)
§ 7 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení zákona č. 90/2005 Z. z.
52)
§ 23 a 55 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení zákona č. 90/2005 Z. z.
53a)
§ 2 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
54)
§ 5 písm. p) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 644/2006 Z. z.
55)
§ 6 ods. 17 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
57)
§ 35 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
58)
Napríklad zákon č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 297/2008 Z. z.
59)
Zákon č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
60)
Napríklad Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
61)
§ 13, 14 a 15 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
62)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
63)
§ 154 až 229 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
64)
§ 3 až 107 a § 176 až 195 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
66)
Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
68)
§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
70)
§ 68 ods. 7 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
72)
§ 28 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.
