51/2008 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 15.02.2008 do 31.08.2010
51
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 21. januára 2008,
ktorou sa vykonáva geologický zákon
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa § 36 ods. 2 zákona č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) ustanovuje:
§1
Táto vyhláška upravuje podrobnosti o
a)
členení geologických prác,
b)
obsahu odbornej spôsobilosti, o spôsobe jej overovania, náležitostiach žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti a náležitostiach a evidencii pečiatok,
c)
projektovaní geologickej úlohy, zisťovaní stretov záujmov chránených osobitnými predpismi a schvaľovaní projektu geologickej úlohy, ako aj náležitosti projektu geologickej úlohy,
d)
podmienkach a postupe ohlasovania geologických prác,
e)
postupe, podmienkach riešenia a náplni riadenia a sledovania geologickej úlohy, postupe a podmienkach pri vypracúvaní zmeny projektu geologickej úlohy a prípadoch, keď možno začať riešenie geologickej úlohy pred schválením jej projektu,
f)
dokumentovaní geologickej úlohy, vedení, dopĺňaní a uchovávaní geologickej dokumentácie,
g)
postupe pri vyhodnocovaní geologických úloh, náležitostiach a obsahu záverečných správ, o dobách vyhodnocovania geologických úloh a odovzdávaní záverečných správ,
h)
kategóriách a spôsobe výpočtu množstiev vôd hydrogeologického celku,
i)
posudzovaní a schvaľovaní záverečnej správy a o evidencii zásob výhradných ložísk a výsledkov hydrogeologického prieskumu,
j)
podmienkach odovzdávania záverečných správ, hmotnej geologickej dokumentácie a inej geologickej dokumentácie a o sprístupňovaní hmotnej geologickej dokumentácie,
k)
výberovom konaní na zmenu osobitného prieskumného územia na prieskumné územie a podrobnosti o zložení a činnosti výberovej komisie,
l)
zabezpečení, údržbe a likvidácii geologických diel a geologických objektov,
m)
zložení a činnosti ponukovej komisie.
Členenie geologických prác
§2 Geologický výskum
(1)
Základný geologický výskum zahŕňa súbor tektonických, štruktúrnych, sedimentologických, paleontologických, petrologických, mineralogických, environmentálnych a ďalších geologických metód, terénnych a laboratórnych prác, ktorými sa skúma, hodnotí a zobrazuje geologický vývoj zemskej kôry a jej zákonitostí.
(2)
Regionálny geologický výskum zahŕňa súbor geologických metód a prác, ktorými sa spresňujú poznatky o zložení a zákonitostiach vývoja geologickej stavby zemskej kôry vo vybraných územiach, hodnotia sa hydrogeologické, inžinierskogeologické a geotermálne pomery záujmového územia na všeobecné využitie a skúma sa prírodné horninové prostredie z hľadiska geologických činiteľov, ktoré ovplyvňujú životné prostredie, vrátane vplyvov ľudskej činnosti na tieto činitele. V rámci tohto výskumu sa tiež odhadujú prognózne zdroje nerastov a množstvá podzemných vôd.
§3 Geologický prieskum
(1)
Geologický prieskum sa uskutočňuje po etapách. Ak je to účelné, možno etapy spojiť.
(2)
Ak je potrebné v geologickej úlohe použiť niekoľko rôznych geologických prieskumov, zaradí sa geologická úloha do toho geologického prieskumu, ktorý prevažuje.
§4 Ložiskový geologický prieskum
(1)
Ložiskovým geologickým prieskumom sa
a)
skúmajú geologické pomery ložiska a jeho tektonická stavba,
b)
sleduje rozmiestnenie jednotlivých nerastov podľa kvality,
c)
skúmajú banskotechnické podmienky, ktoré môžu ovplyvniť dobývanie zistených a overených zásob nerastov tvoriacich ložiská,
d)
rieši možnosť ukladania odvalov, výsypiek a odkalísk spolu s predpokladanými vplyvmi na životné prostredie,
e)
skúmajú hydrogeologické pomery ložiska,
f)
zisťuje výskyt a akumulácia podzemných vôd, ktoré môžu ovplyvniť spôsob dobývania ložiska,
g)
zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku podzemných zásobníkov plynov a kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a podzemných priestoroch,
h)
zisťujú a overujú geologické podmienky na sprístupňovanie jaskýň, zaistenie stability podzemných priestorov,
i)
zisťujú a overujú geologické podmienky na zabezpečovanie a likvidáciu starých banských diel.
(2)
Ak sa zistí výskyt a akumulácia podzemných vôd podľa odseku 1 písm. f), vypracuje sa návrh na ich odvádzanie.
(3)
Pri rozdelení ložiskového geologického prieskumu na etapy sa
a)
vo vyhľadávacom prieskume
1.
vyhľadáva a overuje výhradné ložisko alebo ložisko nevyhradeného nerastu, pričom sa na zistenom výhradnom ložisku určí jeho približný rozsah a v jeho časti sa overia a vypočítajú pravdepodobné zásoby kategórie Z-2; v ostatnej časti sa overia a vypočítajú predpokladané zásoby kategórie Z-3 alebo prognózne zdroje, na zistenom ložisku nevyhradených nerastov sa overí a vypočíta množstvo zásob, približný rozsah, kvalita a typy suroviny,
2.
zisťujú a overujú vhodné horninové štruktúry alebo podzemné priestory, ich prípadné netesnosti a ich vhodnosť na uskladňovanie plynov a kvapalín,
3.
zisťujú možnosti výskytu jaskýň, ich možný priebeh, rozsah, viazanosť na štruktúry a zloženie horninového prostredia, skúmajú sa podmienky stability jaskynných a iných podzemných priestorov,
4.
zisťujú geologické podmienky vplyvu starých banských diel na povrch a navrhujú sa opatrenia na ich zabezpečenie a likvidáciu,
b)
v podrobnom prieskume
1.
výhradného ložiska overujú zásoby ložiska v množstve a v kvalite potrebnej na ich využívanie, ktoré sa vypočítajú ako overené zásoby v kategórii Z-1; ostatné zásoby ložiska sa vypočítajú ako pravdepodobné zásoby v kategórii Z-2,
2.
overí rozsah horninových štruktúr alebo podzemných priestorov podľa písmena a) bodu 2, vypočíta sa ich objem, preskúma sa tesnosť voči okoliu, hydrogeologické pomery a vypracúvajú sa geologické podklady na zriadenie a prevádzku podzemného zásobníka,
c)
v ťažobnom prieskume výhradného ložiska spresňujú
1.
znalosti o rozmiestnení zásob a o ich kvalite a škodlivinách v typoch suroviny, ktoré sú potrebné na usmerňovanie dobývania ložiska,
2.
znalosti o geologických a banskotechnických podmienkach, ktoré sú potrebné na konverziu ložísk ropy, horľavého zemného plynu, technicky využiteľného prírodného plynu a soli na podzemný zásobník plynov alebo kvapalín.
§5 Hydrogeologický prieskum
(1)
Hydrogeologickým prieskumom sa
a)
skúmajú hydrogeologické pomery vybraného územia, najmä interakcia vody vo všetkých skupenstvách pod povrchom terénu, a geologického prostredia, povrchových vôd, klimatických podmienok,
b)
skúmajú vody v pásme prevzdušnenia, podmienky využívania podzemných vôd vrátane minerálnych vôd a termálnych vôd na rôzne ciele, ochrana ich množstva a ich kvalita a vzťah k ostatným zložkám životného prostredia,
c)
zisťujú a overujú geologické podmienky na využívanie geotermálnej energie.
(2)
Na účely tejto vyhlášky sú podzemné vody všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia bez ohľadu na ich druh a množstvo využitia.
(3)
Pri skúmaní hydrogeologických pomerov územia sa hodnotí skutočné a možné znečistenie podzemných vôd, navrhujú sa optimálne spôsoby využívania a ochrany podzemných vôd.
(4)
(5)
Pri rozdelení hydrogeologického prieskumu na etapy sa
a)
vo vyhľadávacom prieskume
1.
skúmajú hydrogeologické pomery vybraného hydrogeologického regiónu, rajónu, subrajónu a štruktúry,
2.
určujú množstvá podzemnej vody v kategórii C a sumarizujú sa aj skôr určené využiteľné množstvá vo vyšších kategóriách,
3.
skúmajú hydrogeologické pomery regiónu na účely komplexného územného plánovania, na ochranu a rozvoj životného prostredia,
4.
zisťujú geologické podmienky v území na možnosť zriadiť zariadenia na využívanie geotermálnej energie,
b)
v podrobnom prieskume
1.
skúmajú hydrogeologické pomery území perspektívnych na odber podzemnej vody,
2.
určujú využiteľné množstvá podzemnej vody na úrovni požadovanej na povolenie na odber podzemnej vody v kategórii B,
3.
zohľadňuje kvantitatívny a kvalitatívny stav útvaru podzemnej vody,
4.
podrobne skúmajú hydrogeologické pomery na zakladanie stavieb a na iné účely,
5.
realizujú geologické práce na získanie údajov, ktoré sú potrebné na vypracovanie projektov stavebných prác a iných prác,
6.
spracúvajú podklady na zriaďovanie a prevádzku zariadení na priemyselné využívanie geotermálnej energie a zneškodňovanie odpadových vôd,
c)
v doplnkovom prieskume
1.
spresňujú informácie o hydrogeologických pomeroch, o využiteľných množstvách podzemnej vody určených v etape podrobného prieskumu v územiach perspektívnych na odber podzemnej vody na základe výsledkov dlhodobého režimového pozorovania a merania v priebehu využívania zdrojov,
2.
získavajú nové hydrogeologické informácie, ktorých doplnenie vyplýva zo zmien projektov stavieb, zo zmeny ich určenia a z vplyvov, ktoré boli zistené pri uskutočňovaní stavieb alebo ich prevádzkovaní, a prípadne z okolností, ktoré nebolo možné predvídať na základe údajov podrobného prieskumu.
§6 Inžinierskogeologický prieskum
(1)
Inžinierskogeologickým prieskumom sa
a)
skúmajú, zisťujú a overujú inžinierskogeologické pomery vybraného územia, v ktorom sa uvažuje o realizácii výstavby,
b)
zisťujú podmienky stability územia, v ktorom sa uvažuje o realizácii výstavby,
c)
spracúvajú geologické podklady na účely územného plánovania,
d)
zisťujú podmienky stability územia náchylného na zosúvanie s návrhom na stabilizovanie územia.
(2)
Pri rozdelení inžinierskogeologického prieskumu na etapy sa
a)
v orientačnom prieskume vykonáva súbor geologických prác potrebných na zistenie základných charakteristík územia a na zásadné posúdenie možnosti a vhodnosti územia na výstavbu alebo na iné využitie; na zosuvných územiach sa skúmajú aj príčiny vzniku deformácií a posudzuje sa potreba ich stabilizácie, prípadne sanácie,
b)
v podrobnom prieskume vykonávajú práce, na ktorých základe sa spracúvajú podklady na spracovanie projektovej dokumentácie výstavby s návrhmi na zakladanie stavieb, a na zosuvných územiach pri objektoch ohrozených zosuvom sa určia podmienky na zabezpečenie stability územia náchylného na zosúvanie,
c)
v doplnkovom prieskume vykonávajú geologické práce, ktorými sa pri výstavbe alebo prevádzke stavby spresňujú získané geologické poznatky, sleduje sa správanie stavby a účinky jej prevádzky s ohľadom na konkrétne geologické podmienky a na jej vplyv na životné prostredie.
§7 Geologický prieskum životného prostredia
(1)
Geologickým prieskumom životného prostredia sa
a)
zisťujú a overujú geologické činitele, ktoré toto prostredie ovplyvňujú pozitívne alebo negatívne, vrátane vplyvov, ktoré vznikajú ľudskou činnosťou,
b)
sleduje rovnováha medzi využívaním a ochranou životného prostredia a získavajú geologické podklady na návrh sanačných opatrení,
c)
zisťujú a overujú geologické podmienky na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych, nebezpečných a iných odpadov v podzemných priestoroch,
d)
navrhujú opatrenia na odstránenie kontaminácie a jej príčin alebo zníženie jej negatívnych vplyvov na životné prostredie.
(2)
Pri skúmaní životného prostredia sa zisťujú a overujú geologické, inžinierskogeologické, hydrogeologické a geochemické pomery s prihliadnutím na zistené geologické činitele a stupeň kontaminácie geologického prostredia a navrhujú sa optimálne postupy na zmiernenie alebo zamedzenie ich negatívnych vplyvov na toto prostredie.
(3)
Pri rozdelení geologického prieskumu životného prostredia na etapy sa
a)
v orientačnom prieskume zisťujú geologické činitele nepriaznivo ovplyvňujúce životné prostredie, orientačne hodnotia geologické, geochemické, inžinierskogeologické a hydrogeologické pomery a zisťujú vhodné horninové štruktúry a overujú podzemné priestory vhodné pre úložiská rádioaktívnych a iných odpadov,
b)
v podrobnom prieskume overujú zistené geologické činitele, podrobne sa skúma ich vplyv na životné prostredie a spracúvajú sa geologické podklady na optimálne postupy na zmiernenie alebo zamedzenie ich vplyvov na životné prostredie pri následných činnostiach, spracúvajú sa geologické podklady na zriaďovanie a prevádzku úložísk rádioaktívnych a iných odpadov, ako aj opatrenia na ochranu geologického prostredia pred znečistením,
c)
v doplnkovom prieskume sledujú a spresňujú vplyvy geologických činiteľov na životné prostredie pri rôznych činnostiach v území.
§8 Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia
Monitorovanie geologických faktorov životného prostredia je systematické, priestorové a hodnotové definovanie určených charakteristík jednotlivých zložiek životného prostredia. Slúži na objektívne poznanie charakteristík geologického prostredia a hodnotenie jeho zmien v sledovanom priestore.
§9 Sanačné práce
Sanačné práce sú špeciálne technologické postupy zamerané na odstránenie, zníženie alebo izolovanie znečistenia alebo nestability geologického prostredia. Sanačnými prácami sa odstraňujú škodlivé látky zo znečistenej podzemnej vody a povrchovej vody alebo zo znečisteného horninového prostredia alebo sa odstraňujú a znižujú dopady nestabilít.
Obsah odbornej spôsobilosti, spôsob jej overovania, náležitosti žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti a náležitosti a evidencia pečiatok
§10 Obsah odbornej spôsobilosti a žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti
(1)
Žiadosť o overenie odbornej spôsobilosti (ďalej len „žiadosť“) zasiela žiadateľ alebo jeho zamestnávateľ na ministerstvo. Žiadosť obsahuje meno a priezvisko, titul, dátum a miesto narodenia, trvalý pobyt žiadateľa a vymedzenie geologických prác, na ktoré sa žiada priznanie odbornej spôsobilosti.
(2)
K žiadosti sa prikladá
a)
úradne osvedčená kópia dokladu o dosiahnutom vysokoškolskom vzdelaní v príslušnom odbore,
b)
zoznam geologických úloh, na ktorých realizácii sa žiadateľ podieľal alebo podieľa, so zameraním na geologické práce, na ktoré sa žiada priznanie odbornej spôsobilosti,
c)
údaje o edičnej a inej odbornej činnosti žiadateľa súvisiacej s geologickými prácami, na ktoré sa žiada priznanie odbornej spôsobilosti,
d)
projekt geologickej úlohy (ďalej len „projekt“) a geologická dokumentácia z troch vybraných geologických úloh, na ktorých realizácii sa žiadateľ podieľal; ak je niektorá časť z predloženej dokumentácie obchodným tajomstvom objednávateľa, uvedie žiadateľ túto skutočnosť v žiadosti.
(3)
Ak žiadosť neobsahuje náležitosti podľa odseku 1 a 2, žiadateľ sa vyzve, aby žiadosť v určenej lehote doplnil.
(4)
Ak žiadateľ pri skúške nevyhovie, môže podať novú žiadosť po uplynutí troch mesiacov odo dňa skúšky, pri ktorej nevyhovel. K novej žiadosti sa doklady podľa odseku 2 neprikladajú.
(5)
Ak žiadateľ z vlastnej viny nevykoná skúšku v termíne určenom ministerstvom do jedného kalendárneho roka odo dňa podania žiadosti, môže vykonať skúšku až po podaní novej žiadosti.
(6)
Žiadateľovi sa oznámi, že nebude pozvaný na skúšku, ak
a)
nespĺňa požadované vzdelanie a odbornú prax,
b)
napriek výzve ministerstva nedoplnil žiadosť podľa odseku 3,
c)
napriek výzve ministerstva neuhradil správny poplatok.1)
(7)
Náklady žiadateľa spojené s prípravou na skúšku a s účasťou na nej znáša žiadateľ alebo jeho zamestnávateľ.
(8)
Na opätovné overenie odbornej spôsobilosti sa vzťahujú ustanovenia odsekov 1, 4 a 7.
§11 Spôsob overovania odbornej spôsobilosti a skúšobná komisia
(1)
Odborná spôsobilosť na vykonávanie geologických prác potrebná na vydanie preukazu o odbornej spôsobilosti sa overuje pred skúšobnou komisiou ministerstva.
(2)
Členov skúšobnej komisie vrátane predsedu a podpredsedu vymenúva a odvoláva minister životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Skúšobná komisia je najmenej päťčlenná. Členmi skúšobnej komisie sú odborníci z oblasti geológie a zamestnanci ministerstva.
(3)
Činnosť skúšobnej komisie riadi predseda skúšobnej komisie a v čase jeho neprítomnosti podpredseda skúšobnej komisie.
(4)
Skúšobná komisia zasadá podľa potreby.
(5)
Podpredseda skúšobnej komisie zabezpečuje riadne vedenie a uchovávanie dokumentácie o skúškach.
(6)
Skúšku tvorí
a)
písomná časť, ktorou sa overuje znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich geologické práce; písomná časť skúšky sa vykoná formou testu, ktorý obsahuje 20 otázok,
b)
ústna časť, pri ktorej sa posudzuje odborná úroveň doterajších geologických prác, na ktorých vykonávaní sa žiadateľ podieľal, znalosť súvisiacich všeobecne záväzných právnych predpisov a súvisiacich slovenských technických noriem; pri ústnej časti skúšky žiadateľ odpovedá na otázky člena skúšobnej komisie, ktorý je odborníkom v oblasti, na ktorú sa žiada odborná spôsobilosť.
(7)
Termín a miesto skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie žiadateľovi písomne najneskôr 15 dní pred jej konaním.
(8)
Žiadateľ úspešne vykonal skúšku, ak vyhovel z písomnej časti skúšky a z ústnej časti skúšky. Ak žiadateľ v písomnej časti skúšky nedosiahol najmenej 80 % požadovaných správnych odpovedí, ústna skúška sa nekoná. Ak žiadateľ nevyhovel, môže opakovať skúšku v termíne ustanovenom v § 10 ods. 4.
(9)
Výsledok skúšky sa hodnotí klasifikačným stupňom „vyhovel“ alebo „nevyhovel“. O priebehu a výsledku skúšky vyhotoví skúšobná komisia zápisnicu.
(10)
Výsledok skúšky oznámi žiadateľovi predseda skúšobnej komisie ústne v deň vykonania skúšky. Neúspešného žiadateľa poučí o možnosti vykonania opakovanej skúšky.
(11)
O priebehu skúšky sa vyhotoví zápisnica v deň vykonania skúšky, v ktorej sa uvedú výsledky skúšky; zápisnicu o výsledku skúšky podpisuje predseda skúšobnej komisie, podpredseda skúšobnej komisie a všetci členovia skúšobnej komisie prítomní na zasadnutí komisie.
(12)
Zápisnica, ktorej súčasťou je aj písomný test žiadateľa, slúži ako podklad na vydanie preukazu o odbornej spôsobilosti.
(13)
Preukaz o odbornej spôsobilosti sa vydá žiadateľovi, ktorý bol hodnotený klasifikačným stupňom „vyhovel“.
(14)
Podrobnosti o činnosti skúšobnej komisie a o kritériách hodnotenia skúšky upravuje skúšobný poriadok skúšobnej komisie.
§12 Náležitosti a evidencia pečiatok
(1)
Pečiatka je okrúhla s priemerom 36 mm. V strede je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky. Po obvode je v kruhopise uvedené meno a priezvisko odborne spôsobilej osoby, priznaná odborná spôsobilosť na geologické práce a poradové číslo, pod ktorým bol vydaný preukaz o odbornej spôsobilosti.
(2)
Vydané pečiatky a zoznam odborne spôsobilých osôb, ktoré sú oprávnené používať pečiatku, eviduje ministerstvo.
Projektovanie geologickej úlohy, zisťovanie stretov záujmov chránených osobitnými predpismi a schvaľovanie projektu geologickej úlohy, ako aj náležitosti projektu geologickej úlohy
§13 Projektovanie geologickej úlohy
(1)
Pri projektovaní geologickej úlohy sa vypracúva projekt, a ak to vyžaduje rozsah a zložitosť geologickej úlohy, jeho súčasťou je aj prípravná dokumentácia.
(2)
V projekte sa určuje postup a podmienky odborného, efektívneho a bezpečného riešenia geologickej úlohy.
(3)
Projekt sa obmedzuje na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci povahe a zložitosti geologickej úlohy a geologických prác potrebných na jej riešenie.
(4)
Projekt sa uchováva u zhotoviteľa geologických prác počas riešenia geologickej úlohy a počas troch rokov po jej skončení.
(5)
Pri vypracúvaní projektu sa zohľadnia výsledky už vykonaných výskumov a prieskumov, ako aj geologické poznatky o území a o jeho prírodných pomeroch a vykonajú sa nevyhnutné zistenia v teréne. Ak bola vypracovaná prípravná dokumentácia, vychádza sa pri vypracúvaní projektu z jej záverov.
§14 Stret záujmov
(1)
Ak sa na riešenú geologickú úlohu nevypracúva projekt, doklady o riešení stretu záujmov sú súčasťou geologickej dokumentácie a uchovávajú sa počas troch rokov po jej skončení.
(2)
Ak ide o prieskum, pri ktorom sa nepoužijú technické práce, doklady o riešení stretu záujmov sa doložia vyjadrením orgánu ochrany prírody a krajiny.2)
§15 Prípravná dokumentácia
(1)
Prípravná dokumentácia sa vypracúva ako všeobecné riešenie alebo ako prípravná štúdia; jej obsah a skladbu vymedzí objednávateľ.
(2)
Vo všeobecnom riešení sa
a)
vymedzuje geologický zámer v širších hospodárskych, technických a vedeckých súvislostiach,
b)
preukazuje účelnosť, realizovateľnosť a racionálnosť geologického zámeru,
c)
uvádza prehľad prác a odhad nákladov,
d)
uvádzajú podklady na koncepcie a návrhy dlhodobých výhľadov a plánov geologických prác.
(3)
V prípravnej štúdii sa
a)
hodnotia alebo spresňujú prognózne zdroje nerastov a očakávané množstvá podzemných vôd a posudzuje sa očakávaný hospodársky prínos,
b)
navrhuje a odôvodňuje optimálna lokalita geologického prieskumu,
c)
analyzujú a navrhujú rôzne metodické a technické postupy riešenia geologickej úlohy,
d)
hodnotí hospodársky prínos uvažovaných riešení a pripravujú sa podklady na ich ekonomické odôvodnenie.
§16 Projekt
(1)
Projekt obsahuje spôsob riešenia geologickej úlohy, jej zabezpečenie, harmonogram a predpokladané výsledky geologických prác. Súčasťou projektu financovaného z prostriedkov štátneho rozpočtu je odôvodnenie geologickej úlohy.
(2)
V projekte možno určiť postupné vyhodnocovanie výsledkov geologických prác čiastkovými záverečnými správami.
(3)
Projekt obsahuje tieto náležitosti:
a)
názov geologickej úlohy,
b)
dátum vyhotovenia,
c)
vymedzenie geologických prác,
d)
etapu geologického prieskumu,
e)
názov objednávateľa a zhotoviteľa geologických prác a podpis štatutárneho orgánu zhotoviteľa geologických prác alebo ním splnomocneného zástupcu a zodpovedného riešiteľa geologickej úlohy,
f)
názov a kód katastrálneho územia, názov a číselný kód okresu, prípadne iné miestopisné určenie skúmaného územia alebo skúmaného objektu,
g)
cieľ geologickej úlohy uvádzajúci okruh otázok, ktoré treba riešiť s prihliadnutím na budúce hospodárske, technické, prípadne vedecké využitie ich výsledkov,
h)
odkaz na súvisiace geologické úlohy, prípadne na predchádzajúcu etapu geologického prieskumu, ak sa uskutočnila.
§17 Spôsob riešenia a zabezpečenie geologickej úlohy v projekte
(1)
Spôsob riešenia geologickej úlohy v geologickej časti projektu obsahuje
a)
východiskové údaje o území a o geologických činiteľoch podmieňujúcich jej riešenie,
b)
vzťah k tvorbe a ochrane životného prostredia,
c)
postup riešenia a jeho odôvodnenie,
d)
špecifikáciu, počet a rozsah geologických prác vrátane technologických prác a špeciálnych prác a skúšok s časovou nadväznosťou na ich realizáciu,
e)
kvalitatívne požiadavky na vykonávanie geologických prác a špecifikáciu kontrolných prác počas riešenia,
f)
mapy, rezy, výkresy, ktoré vyjadrujú cieľ geologickej úlohy a spôsob jej riešenia,
g)
doklady o spôsobe riešenia stretu záujmov, ak ide o stret záujmov.
(2)
Zabezpečenie riešenia geologickej úlohy v technickej časti projektu obsahuje
a)
určenie technologických postupov a technických parametrov projektovaných geologických prác vrátane zabezpečenia kvalitatívnych podmienok na vykonávanie geologických prác,
b)
určenie technických prostriedkov na riešenie geologickej úlohy,
c)
spôsob prípravy pracoviska, dopravy a prívodov vody a energie a ďalších súvisiacich prác potrebných na vykonávanie geologických prác,
d)
určenie miesta a spôsobu ukladania nerastnej suroviny, vzoriek, vrtnej drviny, použitého vrtného výplachu, vypúšťania minerálnych vôd vrátane termálnych vôd a iných látok získaných pri vykonávaní geologických prác,
e)
riešenie likvidačných, prípadne zabezpečovacích a rekultivačných prác,
f)
opatrenia na zabezpečenie vstupov na pozemky, opatrenia na zabezpečenie záujmov chránených osobitnými predpismi a opatrenia na zamedzenie vzniku škôd pri vykonávaní geologických prác, spôsob náhrady škôd a opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, protipožiarne opatrenia, sociálne a hygienické vybavenie,
g)
mapy, rezy, výkresy, ktoré vyjadrujú cieľ geologickej úlohy a spôsob jej riešenia,
h)
doklady o spôsobe riešenia stretu záujmov, ak ide o stret záujmov.
§18 Rozpočet geologickej úlohy
Rozpočet geologickej úlohy obsahuje predpokladané náklady na geologické práce zahrnuté do projektu vrátane dohodnutej rezervy na krytie nákladov, ktoré nemožno v projekte predvídať.
§19 Odôvodnenie geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu
(1)
V odôvodnení geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu sa odôvodňuje hospodárska potreba alebo iná potreba jej riešenia, ak ide o návrh variantných riešení, aj prínos riešenia doložený prípadným porovnaním rozpočtových nákladov.
(2)
Pri odôvodnení sa vychádza z geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu, prihliada sa aj na geologický zámer, najmä na potrebné geologické práce v nasledujúcich etapách geologického prieskumu, prípadne aj na možné využitie geologických diel a geologických objektov po skončení geologického prieskumu na iné účely. Odôvodnením geologickej úlohy môže byť aj odvolanie sa na schválenú prípravnú dokumentáciu alebo na záverečnú správu predchádzajúcej etapy geologického prieskumu, ak obsahuje odôvodnenie nasledujúcej etapy geologického prieskumu.
§20 Osobitné náležitosti projektu
Osobitnými náležitosťami projektu sú, ak ide o
a)
ložiskový geologický prieskum,
1.
údaje o prognóznych zdrojoch nerastov a o preskúmaných zásobách nerastov v skúmanom ložisku podľa kategórií s podmienkami využiteľnosti zásob, podľa ktorých boli vyhodnotené,
2.
očakávané množstvo a kvalita prírastkov zásob ložiska podľa kategórií, ukazovatele vymedzenia ložiska a výpočtu jeho zásob, najmä podmienky ich využiteľnosti,
b)
hydrogeologický prieskum,
1.
údaje o množstvách podzemných vôd v záujmovom území a údaje o súčasných odberoch,
2.
očakávané množstvá podzemných vôd a ich kvalita podľa kategórií, ak je cieľom geologickej úlohy overenie množstiev a kvality podzemných vôd.
§21 Schvaľovanie projektu
Projekt schvaľuje objednávateľ. Schválenie sa na projekte vyznačuje doložkou, v ktorej sa uvedie meno a priezvisko a podpis štatutárneho orgánu objednávateľa, dátum schválenia a odtlačok úradnej pečiatky objednávateľa.
Podmienky a postup ohlasovania geologických prác
§22 Ohlasovanie geologických prác
(1)
Zhotoviteľ geologických prác v ohlásení geologických prác uvedie
a)
názov a sídlo zhotoviteľa geologických prác, názov a sídlo objednávateľa,
b)
názov geologickej úlohy, číslo geologickej úlohy, vymedzenie geologických prác, etapu geologického prieskumu,
c)
názov a kód katastrálneho územia, názov a číselný kód okresu, prípadne iné miestopisné určenie skúmaného územia alebo skúmaného objektu,
d)
cieľ geologickej úlohy,
e)
vymedzenie, špecifikáciu, počet a rozsah geologických prác,
f)
vymedzenie územia vykonávaných geologických prác v Základnej mape Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000 alebo v mierke 1 : 25 000, prípadne v inej mierke,
g)
dátum začatia a plánovaného ukončenia geologických prác.
(2)
Ak údaje v ohlásení geologických prác nie sú dostatočné, doplní ich zhotoviteľ na základe výzvy organizácie poverenej ministerstvom výkonom štátnej geologickej služby (ďalej len „poverená organizácia“).
(3)
Poverenej organizácii sa bezodkladne ohlasuje
a)
zmena územia projektovaných geologických prác,
b)
zmena cieľa geologických prác alebo rozsahu geologických prác,
c)
skutočnosť, že ohlásené geologické práce sa nebudú vykonávať.
Postup, podmienky riešenia a náplň riadenia a sledovania geologickej úlohy, postup a podmienky pri vypracúvaní zmeny projektu geologickej úlohy a prípady, keď možno začať riešenie geologickej úlohy pred schválením jej projektu
§23 Začatie riešenia geologickej úlohy
(1)
Geologickú úlohu, na ktorej riešenie sa vzťahuje povinnosť vypracovať projekt, možno začať riešiť len na základe schváleného projektu. Výnimočne sa môže začať riešiť geologická úloha so súhlasom jej objednávateľa pred schválením projektu počas jeho vypracúvania, a to v prípadoch, ak
a)
geologickými prácami možno odvrátiť alebo zmierniť účinky hroziacej havárie a živelnej pohromy,
b)
sú geologické práce nevyhnutné na odstránenie následkov havárie a živelnej pohromy,
c)
by neskorším začatím riešenia mohli vzniknúť škody na nehnuteľnostiach alebo iné škody, ktorým možno predčasným začatím geologických prác zabrániť.
(2)
Ak sa geologická úloha začne riešiť pred schválením projektu, musí byť projekt schválený do troch mesiacov odo dňa začatia jej riešenia.
(3)
Geologickú úlohu na vybrané geologické práce možno začať riešiť až po určení prieskumného územia.
§24 Podmienky riešenia geologickej úlohy
(1)
Pri riešení geologickej úlohy sa
a)
postupuje podľa harmonogramu geologickej úlohy, ale najskôr sa uskutočňujú geologické práce, ktorých výsledky môžu slúžiť na vykonanie následných geologických prác,
b)
postupuje podľa technických požiadaviek a technologických podmienok uvedených v projekte a právnych predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
(2)
Pri riešení geologickej úlohy sa postupuje tak, aby sa čo najmenej zasahovalo do práv a právom chránených záujmov vlastníka nehnuteľnosti, správcu alebo nájomcu a aby nevznikali škody, ktorým možno zabrániť.
(3)
Zhotoviteľ geologických prác môže vykonanie niektorých geologických prác alebo ucelených častí riešenia geologickej úlohy zadať inému zhotoviteľovi geologických prác len so súhlasom objednávateľa, čo ho nezbavuje zodpovednosti voči objednávateľovi za ich odborné vykonanie.
§25 Riadenie riešenia geologickej úlohy
(1)
Pri riešení geologickej úlohy sa priebežne kontroluje, či jej cieľ je dosiahnuteľný, či projektované riešenie geologickej úlohy je v súlade so skutočnosťami zistenými geologickými prácami a či projektované metodické postupy a práce vyhovujú podmienkam uvedeným v projekte a poznatkom získaným počas riešenia geologickej úlohy.
(2)
Zodpovedný riešiteľ geologickej úlohy
a)
zabezpečuje vytýčenie geologických prác v teréne, najmä prác technického charakteru,
b)
kontroluje správnosť vykonávania geologických prác,
c)
zabezpečuje geologickú dokumentáciu, jej vedenie a uchovávanie,
d)
spolupracuje so spoluriešiteľmi a usmerňuje spracúvanie vyhodnotenia geologickej úlohy,
e)
navrhuje zmeny projektu alebo zastavenie geologických prác, ak nemožno dosiahnuť ich cieľ,
f)
spolupracuje s objednávateľom,
g)
kompletizuje záverečnú správu a odborné vyhodnotenie geologickej úlohy,
h)
oznámi objednávateľovi prípadné strety záujmov zistené pri realizácii geologických prác.
§26 Zmena projektu
(1)
Zhotoviteľ geologických prác pri riešení geologickej úlohy navrhne zmenu projektu, ak zistí, že
a)
na riešenie geologickej úlohy treba zvoliť na základe čiastkových výsledkov riešenia zásadne iný metodický alebo technický postup, ako určil projekt, alebo vykonať podstatne väčší rozsah geologických prác, ako bol schválený,
b)
nemožno dosiahnuť ciele geologickej úlohy sledované projektom, najmä ak sa geologické pomery a výsledky riešenia podstatne líšia od predpokladov uvažovaných v projekte.
(2)
Zmena projektu obsahuje primerane náležitosti uvedené v § 16 ods. 1 a 3 a dôvody vypracovania zmeny projektu.
Dokumentovanie geologickej úlohy, vedenie, dopĺňanie a uchovávanie geologickej dokumentácie
§27 Dokumentovanie geologickej úlohy
(1)
Pri riešení geologickej úlohy sa zabezpečuje, aby sa všetky realizované geologické práce riadne a včas dokumentovali a aby sa o nich viedla, dopĺňala a uchovávala geologická dokumentácia.
(2)
Geologickú dokumentáciu tvorí písomná dokumentácia, grafická dokumentácia a hmotná dokumentácia. Geologická dokumentácia obsahuje geologické, technické a iné údaje o skutočnostiach a javoch zistených pri riešení geologickej úlohy dôležité na využitie jej výsledkov a jej kontrolu spolu s poznatkami významnými z hľadiska komplexného vykonávania a hodnotenia geologických prác.
§28 Obsah a členenie geologickej dokumentácie
(1)
Geologická dokumentácia obsahuje
a)
názov geologickej úlohy, dátum jej vyhotovenia alebo doplnenia,
b)
názov zhotoviteľa geologických prác,
c)
označenie miesta a údaje o situovaní geologického diela alebo geologického objektu, prípadne jeho súradnice, ak to určuje technická norma alebo projekt,
d)
meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá dokumentáciu vyhotovila, doplnila a kontrolovala.
(2)
Geologická dokumentácia sa člení na
a)
prvotnú geologickú dokumentáciu,
b)
súhrnnú geologickú dokumentáciu.
§29 Prvotná geologická dokumentácia
(1)
Prvotná geologická dokumentácia sa člení na
a)
písomnú geologickú dokumentáciu,
b)
grafickú geologickú dokumentáciu,
c)
hmotnú geologickú dokumentáciu.
(2)
Prvotná geologická dokumentácia zaznamenáva údaje, skutočnosti a javy získané na skúmanom území, prípadne v geologickom diele alebo geologickom objekte. Zahŕňa najmä písomné a grafické, prípadne fotografické záznamy dokumentujúce geologické práce, opis a vyznačenie odberov vzoriek, výsledky ich rozborov a skúšok, protokoly o zabezpečení, o údržbe a o likvidácii geologických diel a geologických objektov a o vyraďovaní geologickej dokumentácie a evidenčné knihy.
(3)
Súčasťou prvotnej písomnej geologickej dokumentácie a prvotnej grafickej geologickej dokumentácie sú aj prevádzkové záznamy.
(4)
Prvotná geologická dokumentácia sa vykonáva tak, aby sa
a)
zaznamenali zistené údaje, skutočnosti a javy v priebehu riešenia geologickej úlohy a realizácie geologických prác, ako aj ich prípadné zmeny v závislosti od času, napríklad hydrogeologické pozorovanie, znečistenie a výrony plynov,
b)
podľa nej usmerňovalo riešenie geologickej úlohy,
c)
určovali dokumentované miesta aj po časovom odstupe a aby sa mohla následne kontrolovať jej správnosť,
d)
zabránilo znehodnoteniu alebo narušeniu vzoriek pri odbere, doprave a uchovávaní,
e)
zabezpečila jej trvanlivosť.
§30 Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická dokumentácia
(1)
Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v § 29 obsahujú
a)
druh a označenie dokumentovaného geologického diela alebo geologického objektu, mierku zobrazenia, prípadne jeho priestorový priebeh, ako aj dátum jeho začatia a skončenia,
b)
pozorované a zistené geologické skutočnosti a javy, najmä mineralogické, petrologické, stratigrafické, štruktúrne, tektonické, ložiskové, hydrogeologické a inžinierskogeologické,
c)
miesta odberov vzoriek s označením druhu vzorky a výsledky jej rozborov a skúšok,
d)
iné údaje získané napríklad hydrogeologickým pozorovaním a meraním, inklinometrickým a karotážnym meraním, geofyzikálnymi a geochemickými prácami.
(2)
Prvopis prvotnej písomnej geologickej dokumentácie a prvopis prvotnej grafickej geologickej dokumentácie sa vyhotovujú tak, aby sa zachovala ich dokumentárna hodnota; môžu sa vyhotovovať aj v digitálnej forme.
§31 Prevádzkové záznamy
(1)
Na pracovisku technických prác sa zabezpečí vedenie prevádzkových záznamov formou denného hlásenia, vrtného denníka, banského denníka alebo stavebného denníka.
(2)
Do prevádzkových záznamov sa zapisujú mená a priezviská osôb, ktoré vykonávajú geologické práce, ich vymedzenie, kvalita a čas vykonávania týchto prác, miesto odberu a druh geologických vzoriek odoberaných počas realizácie prác, čas, druh a výsledky technických skúšok a meraní, opis zvláštnych geologických a iných prejavov, ako sú napríklad výrony vody, plynu, tekutých pieskov, uhľovodíkov, strata vrtného výplachu a výskyt kaverny. Ďalej sa zapisujú alebo zakladajú príkazy a opatrenia riadiacich, dozorných a kontrolných orgánov týkajúce sa najmä usmerňovania prác na pracovisku a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(3)
Prevádzkové záznamy sa vedú súbežne s vykonávaním technických prác na účely preukázania ich priebehu, dosahovaných výsledkov a pre potreby ich kontroly.
(4)
Prevádzkové záznamy sa vedú aj o zabezpečení, o údržbe a o likvidácii geologických diel a geologických objektov.
§32 Prvotná hmotná geologická dokumentácia
(1)
Prvotná hmotná geologická dokumentácia zahŕňa vzorky, najmä na mineralogické rozbory, biostratigrafické rozbory, chemické rozbory, mikrobiologicko-biologické rozbory, rádiologické rozbory, fyzikálne rozbory, geotechnické rozbory a technologické skúšky, ako aj výbrusy a nábrusy z týchto vzoriek a vzorky na dokumentovanie dôležitých geologických skutočností a javov.
(2)
Prvotná hmotná geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v § 31 obsahuje
a)
označenie vzorky, dátum a miesto odberu, rozmery, prípadne jej hmotnosť,
b)
spôsob odberu vzorky a jej účel,
c)
odkaz na prvotnú písomnú geologickú dokumentáciu a prvotnú grafickú geologickú dokumentáciu,
d)
protokol o odobratí vzorky, ak to určuje technická norma alebo projekt,
e)
dátum odoslania vzorky na skúšky a rozbory a dátum dodania ich výsledkov.
(3)
Ak sa vzorky spracúvajú v laboratóriu, vedie sa o nich evidencia, ktorá obsahuje náležitosti uvedené v § 30 ods. 1 písm. a), b) a d), ako aj výsledky kontrolných analýz. Laboratórium eviduje a uchováva duplikáty vzoriek, odpisy skúšobných listov o výsledkoch ich skúšok a rozborov a vedie o tom evidenčnú knihu.
(4)
Správnosť skúšok a rozborov vzoriek sa preveruje kontrolnými skúškami a rozbormi a podľa potreby aj kontrolným vzorkovaním. Zásady tejto kontroly sa uvádzajú v projekte geologických prác.
§33 Súhrnná geologická dokumentácia
(1)
V súhrnnej geologickej dokumentácii sa vyhodnocujú výsledky prvotnej geologickej dokumentácie a tie sa zahŕňajú do súhrnných celkov tak, aby sa mohlo podľa nich usmerňovať ďalšie riešenie geologickej úlohy sledujúce splnenie cieľa geologickej úlohy uvedeného v projekte.
(2)
Súhrnná geologická dokumentácia sa člení na
a)
písomnú geologickú dokumentáciu,
b)
grafickú geologickú dokumentáciu.
(3)
Súhrnná geologická dokumentácia obsahuje najmä geologické povrchové a banské mapy, zvislé a horizontálne rezy, nákresy, fotografie a iné súbory a celky s podrobnosťami a špecifikáciou podľa cieľa geologických prác, s potrebnými opismi, vysvetlivkami a správami a so zhodnotením výsledkov rozborov vzoriek a skúšok.
(4)
Súhrnná geologická dokumentácia okrem náležitostí uvedených v § 30 ods. 1 obsahuje
a)
druh a označenie súhrnnej geologickej dokumentácie,
b)
polohopisné a miestopisné zobrazenie dokumentovaných objektov s odlíšením objektov prevzatých z iných skôr vykonaných geologických prác a mierku zobrazenia,
c)
ďalšie údaje použité pri spracovaní a zhodnotení geologickej dokumentácie potrebné na súhrnné vyjadrenie zistených skutočností a predpokladov.
(5)
Súhrnná geologická dokumentácia sa zobrazuje do meračskej dokumentácie tak, aby mala trvalú dokumentárnu hodnotu.5)
(6)
Súhrnná geologická dokumentácia sa spracúva do konečnej podoby počas vyhodnotenia geologickej úlohy v záverečnej správe.
(7)
Súhrnná geologická dokumentácia sa spracúva okrem písomnej formy a grafickej formy aj v digitálnej forme.
§34 Lehoty na vyhotovenie geologickej dokumentácie
(1)
Prvotná písomná geologická dokumentácia a prvotná grafická geologická dokumentácia sa vyhotovujú súbežne s riešením geologickej úlohy, a to najneskôr do jedného mesiaca od skončenia realizácie geologických prác. Ich doplnenie a spresnenie sa vykonáva podľa výsledkov rozborov vzoriek a skúšok do jedného mesiaca od ich dodania. Ak by sa odkladom vyhotovenia prvotnej geologickej dokumentácie znemožnilo jej náležité spracovanie alebo odber vzoriek a údaje by neboli spoľahlivé alebo ak to vyžaduje bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci a bezpečnosť prevádzky, úseky prieskumných diel sa dokumentujú bezodkladne.
(2)
Vzorky prvotnej hmotnej geologickej dokumentácie sa odoberajú a odosielajú na rozbory a skúšky v súlade so schváleným projektom. Bezodkladne sa odoberú vzorky z tých úsekov geologických diel a geologických objektov, pri ktorých by sa odkladom zmarila možnosť ich odberu alebo vzorky by sa narušili, prípadne by sa ohrozila možnosť usmerňovať ďalšie riešenie geologickej úlohy podľa výsledkov ich rozborov a skúšok.
(3)
V laboratóriách sa vzorky prvotnej hmotnej geologickej dokumentácie spracúvajú v lehotách určených v harmonograme geologických prác a vzorky rozhodujúce na usmernenie ďalšieho riešenia geologickej úlohy v lehote požadovanej zodpovedným riešiteľom geologickej úlohy.
(4)
Súhrnná geologická dokumentácia sa spracúva od začiatku vykonávania geologických prác a dopĺňa sa priebežne, najneskôr do termínu skončenia záverečnej správy.
§35 Uchovávanie geologickej dokumentácie
(1)
Zhotoviteľ geologických prác uchováva geologickú dokumentáciu do jej odovzdania objednávateľovi alebo poverenej organizácii.
(2)
Ak hmotná geologická dokumentácia niektorých nerastov, najmä soli, uhlia, rádioaktívnych nerastov, vyžaduje osobitný spôsob jej uchovávania, podmienky určí projekt.
(3)
Odseky 1 a 2 sa vzťahujú aj na toho, komu bola geologická dokumentácia odovzdaná.
§36 Vyraďovanie geologickej dokumentácie
(1)
Geologická dokumentácia, ktorá neposkytuje ďalšie geologické ani technologické informácie a nie je potrebná na dokumentovanie a odôvodnenie riešenia geologickej úlohy ani na kontrolu geologických prác, sa vyraďuje.
(2)
Ak je geologická dokumentácia vypracovaná aj v digitálnej forme, zabezpečí sa možnosť jej trvalého používania.
(3)
Vyraďovanie hmotnej geologickej dokumentácie sa uskutočňuje po dohode s objednávateľom.
(4)
Vyraďovanie hmotnej geologickej dokumentácie sa uskutočňuje až po náležitom písomnom a grafickom zdokumentovaní technických prác, prípadne po schválení záverečnej správy.
Postup pri vyhodnocovaní geologických úloh, náležitosti a obsah záverečných správ, doby vyhodnocovania geologických úloh a odovzdávanie záverečných správ
§37 Výsledky riešenia geologickej úlohy
(1)
Zhotoviteľ geologických prác spracuje výsledky riešenia geologickej úlohy v záverečnej správe, a to aj vtedy, ak sa nedosiahol cieľ alebo ak sa riešenie vykonalo len čiastočne.
(2)
Výsledky riešenia geologickej úlohy možno vyhodnocovať aj čiastkovými záverečnými správami.
§38 Záverečná správa
(1)
Záverečná správa dokumentuje výsledky riešenia geologickej úlohy. Náležitosti záverečnej správy sú uvedené v prílohe č. 1. Jej rozsah a osnova sa prispôsobujú cieľom a zámerom geologickej úlohy v súlade s projektom geologickej úlohy.
(2)
Záverečná správa podpísaná štatutárnym orgánom zhotoviteľa geologických prác alebo ním splnomocnenou osobou a zodpovedným riešiteľom geologickej úlohy sa vyhotovuje tak, aby sa zachovala jej trvalá dokumentárna hodnota.
§39 Osobitné náležitosti záverečnej správy
(1)
V záverečnej správe s odborným odhadom prognóznych zdrojov nerastov sa tieto prognózne zdroje nerastov vyhodnocujú podľa podmienok uvedených v prílohe č. 2. Záverečná správa v takých prípadoch obsahuje evidenčný list prognóznych zdrojov nerastov. Ak je záverečná správa základného geologického výskumu súčasťou úlohy grantovej agentúry, forma záverečnej správy a osnova záverečnej správy sa zladí s požiadavkami objednávateľa.
(2)
Osobitné náležitosti záverečnej správy s výpočtom zásob výhradného ložiska sú:
a)
návrh na schválenie zásob výhradného ložiska, ktorý obsahuje identifikačné údaje o ložisku, jeho miestopisnú polohu, nerastnú skladbu, údaje o geologickej preskúmanosti s geologickou charakteristikou a opisom ložiska,
b)
podmienky a spôsob jeho ochrany a využívania,
c)
stav a kvalita zásob výhradného ložiska podľa kategórií a typov,
d)
podmienky využiteľnosti použité na ich vyhodnotenie,
e)
osvedčenie o výhradnom ložisku,
f)
povrchová mapa situácie.
(3)
Osobitné náležitosti záverečnej správy s výpočtom množstiev podzemnej vody sú:
a)
návrh na schválenie množstiev podzemnej vody, ktorý obsahuje identifikačné údaje o hydrogeologickom celku, prípadne jeho časť, údaje o geologickej preskúmanosti s geologickou charakteristikou, opisom rozloženia podzemných vôd a ich vlastností,
b)
podmienky a spôsob ochrany a využívania týchto vôd,
c)
stav množstiev podzemných vôd podľa kategórií.
§40 Lehoty na vypracovanie záverečnej správy
(1)
Lehota na vypracovanie záverečnej správy sa určí v projekte, alebo ak je rozsah prác na vyhodnotení a vypracovaní záverečnej správy väčší, ako sa predpokladalo, zhotoviteľ geologických prác dohodne s objednávateľom lehotu na vypracovanie záverečnej správy samostatne.
(2)
Lehota na vypracovanie záverečnej správy nesmie byť dlhšia ako jeden rok od skončenia riešenia geologickej úlohy. V lehote na vypracovanie záverečnej správy je zahrnuté aj jej odovzdanie objednávateľovi.
(3)
Záverečná správa geologického prieskumu pre vybrané geologické práce sa vyhotovuje počas platnosti určenia prieskumného územia.
Kategórie a spôsob výpočtu množstiev vôd hydrogeologického celku
§41 Množstvá vôd
(1)
Množstvá vôd sa podľa podmienok tvorby, výskytu a zabezpečenosti členia na
a)
prírodné množstvá podzemnej vody,
b)
indukované zdroje podzemnej vody,
c)
využiteľné množstvá podzemnej vody.
(2)
Prírodné množstvá podzemnej vody sa členia na
a)
prírodné zdroje podzemnej vody, ktorými sú množstvá vody v prírodných podmienkach dopĺňané a odtekajúce zo skúmaného územia; tie sa členia na
1.
interné prírodné zdroje tvoriace sa infiltráciou zrážkových a povrchových vôd priamo na povrchu skúmaného územia,
2.
externé prírodné zdroje tvorené podzemnými vodami prestupujúcimi v prírodných podmienkach do skúmaného územia zo susedných území bez vplyvu umelých zásahov,
b)
prírodné zásoby podzemnej vody, ktoré sa členia na
1.
prírodné statické zásoby, ktorými sú statické zásoby podzemnej vody v prírodných podmienkach,
2.
pružné zásoby podzemnej vody tvorené objemom vody, ktorý sa po znížení výtlačnej piezometrickej hladiny až po strop napätého zvodnenca uvoľní zo zásoby v póroch zvodnenca ako prejav objemovej stlačiteľnosti vody a horninového skeletu v dôsledku zväčšenia objemu vody v póroch a zmenšenia pórového priestoru zvodnenca.
(3)
Indukované zdroje podzemnej vody sú dodatočným množstvom podzemnej vody, ktoré priteká do zvodneného systému počas odberu vody v dôsledku zmien vyvolaných týmto odberom na hraniciach systému, najmä premiestnením hydrogeologickej rozvodnice, vyvolaním brehovej infiltrácie alebo medzivrstvového pretekania.
(4)
Využiteľné množstvá podzemnej vody tvoria najväčšie množstvá podzemnej vody, ktoré možno odoberať zo zvodneného systému na vodárenské využívanie po celý uvažovaný čas exploatácie za prijateľných ekologických podmienok, technických podmienok a ekonomických podmienok bez takého ovplyvnenia prírodného odtoku, ktoré by sa pokladalo za neprípustné, a bez neprípustného zhoršenia kvality odoberanej vody.
§42 Kategorizácia množstiev vôd
(1)
Ak sa v hydrogeologickom celku zistia podzemné vody, ich množstvá sa zaradia do príslušnej kategórie v závislosti od stupňa ich overenia a poznania hydrogeologických pomerov.
(2)
Prírodné množstvá podzemnej vody sa zaraďujú do kategórie C.
(3)
Využiteľné množstvá podzemnej vody sa zaraďujú do kategórií A, B a C.
(4)
Do kategórie C sa zaraďujú množstvá podzemnej vody regiónu, rajónu, subrajónu a štruktúry vypočítané na základe komplexného vyhodnotenia archívnych geologických materiálov, nových geologických prác, najmä hydrogeologických prác, na úrovni umožňujúcej navrhnúť optimálny účel využitia podzemnej vody v perspektívnych oblastiach na jej zachytenie.
(5)
Do kategórie B sa zaraďujú využiteľné množstvá podzemnej vody vypočítané na základe komplexného vyhodnotenia archívnych geologických materiálov a nových geologických prác, najmä hydrogeologických prác, na úrovni potrebnej na povolenie odberu podzemnej vody v záchytnom území na rôzne ciele.
(6)
Do kategórie A sa zaraďujú využiteľné množstvá podzemnej vody vypočítané v rámci doplnkového prieskumu na základe komplexného vyhodnotenia archívnych geologických materiálov a nových geologických prác, preverené dlhodobým meraním počas využívania zdrojov.
§43 Spôsob výpočtu množstiev vôd
(1)
Výpočet množstiev podzemnej vody pri hydrogeologickom prieskume sa vyhotovuje ako súčasť záverečnej správy geologickej úlohy.
(2)
Výpočet množstiev podzemnej vody je overenie hydrogeologických pomerov, určenie jednotlivých zložiek a množstiev podzemnej vody a overenie jej kvality.
(3)
Náležité metódy výpočtu množstiev podzemnej vody sa zvolia na základe súhrnného zhodnotenia hydrogeologického celku alebo jeho časti, alebo záchytného objektu.
(4)
Pri využiteľných množstvách podzemnej vody sa
a)
vyčleňuje súčasný odber podzemnej vody,
b)
rozlišuje
1.
využiteľné množstvá podzemných vôd nevyžadujúce úpravu pred ich využitím v nadväznosti na cieľ prieskumu,
2.
využiteľné množstvá podzemných vôd vyžadujúce úpravu pred ich využitím v nadväznosti na cieľ prieskumu.
(5)
Postup a spôsob výpočtu množstiev podzemnej vody je uvedený v prílohe č. 3.
Posudzovanie a schvaľovanie záverečnej správy a evidencia zásob výhradných ložísk a výsledkov hydrogeologického prieskumu
§44 Posudzovanie a schvaľovanie záverečnej správy
(1)
Záverečná správa s výpočtom zásob výhradného ložiska alebo s výpočtom množstiev vôd v hydrogeologickom celku sa posudzuje a schvaľuje do šiestich mesiacov od jej predloženia alebo sa v tejto lehote vráti na doplnenie. Doplnená záverečná správa sa posudzuje a schvaľuje do troch mesiacov od jej doplnenia.
(2)
Na posudzovanie a schvaľovanie záverečných správ objednávateľom platí primerane odsek 1.
§45 Evidencia zásob výhradných ložísk a výsledkov hydrogeologického prieskumu
Evidenciu výsledkov geologického výskumu a prieskumu na spracovanie a aktualizáciu stavu preskúmanosti územia Slovenskej republiky vedie poverená organizácia.
Podmienky odovzdávania záverečných správ, hmotná geologická dokumentácia a iná geologická dokumentácia a sprístupňovanie hmotnej geologickej dokumentácie
§46 Odovzdávanie záverečnej správy a sprístupňovanie hmotnej geologickej dokumentácie
(1)
Zhotoviteľ geologických prác na základe písomného súhlasu objednávateľa odovzdá poverenej organizácii záverečnú správu a iné geologické písomné a grafické materiály, ktoré obsahujú
a)
záverečné správy a čiastkové záverečné správy o výsledku geologických prác,
b)
odsúhlasené výpočty zásob výhradných ložísk a množstiev podzemných vôd,
c)
štúdie, posudky a rešerše.
(2)
Zhotoviteľ geologických prác odovzdá poverenej organizácii na jej vyžiadanie hmotnú geologickú dokumentáciu po jej vyradení.
(3)
Záverečné správy a iné geologické materiály sa odovzdajú poverenej organizácii vyhotovené technikou, ktorá zabezpečuje ich trvanlivosť a možnosť reprodukcie; objednávateľ ich odovzdá okrem písomnej formy a grafickej formy aj v digitálnej forme.
(4)
Objednávateľ môže určiť zhotoviteľovi geologických prác podmienky, za ktorých možno záverečnú správu sprístupňovať a poskytovať z nej informácie. V týchto podmienkach môže objednávateľ určiť
a)
vybrané časti záverečných správ, ktoré sprístupňuje alebo z ktorých poskytuje informácie výhradne objednávateľ,
b)
vybrané časti záverečných správ, ktoré možno sprístupňovať alebo poskytovať z nich informácie len s jeho predchádzajúcim súhlasom,
c)
ostatné časti záverečných správ bez obmedzenia ich sprístupňovania alebo poskytovania informácií z nich,
d)
finančné úhrady požadované za poskytované informácie,
e)
čas, po ktorý platia obmedzujúce podmienky podľa písmen a) a b), najviac však desať rokov od ich odovzdania poverenej organizácii.
(5)
Poverená organizácia uchováva odovzdané záverečné správy a iné geologické materiály bezpečne, dostupne a prehľadne tak, aby sa mohli využiť pri vypracúvaní koncepcií a plánov geologických prác, pri ich projektovaní, vykonávaní a vyhodnocovaní, ako aj na ďalšie účely, pričom zabezpečí podmienky objednávateľa podľa odseku 4.
(6)
Poverená organizácia bezplatne sprístupňuje záverečné správy, hmotnú geologickú dokumentáciu a inú geologickú dokumentáciu.
(7)
Poverená organizácia vykonáva na požiadanie za odplatu rešeršné a reprografické práce zo záverečných správ a inej geologickej dokumentácie a spracúva požadované informácie v písomnej forme alebo digitálnej forme.
(8)
Štúdium a nazeranie do záverečných správ a inej geologickej dokumentácie upravuje návštevný poriadok a bádateľský poriadok poverenej organizácie.
Zabezpečenie, údržba a likvidácia geologických diel a geologických objektov
§52
(1)
Geologické diela a geologické objekty, ktoré vzniknú technickými prácami pri riešení geologickej úlohy, sa po zhodnotení geologickej dokumentácie, zhodnotení a splnení ich účelu zabezpečujú, udržiavajú a likvidujú na základe požiadaviek objednávateľa.
(2)
Ak sa geologické dielo alebo geologický objekt nebude využívať, likviduje sa po splnení svojho účelu najneskôr do ukončenia vykonávania geologických prác. Podľa potreby sa geologické dielo alebo geologický objekt do likvidácie udržiava.
(3)
Do odovzdania geologického diela alebo geologického objektu záujemcovi udržiava geologické dielo alebo geologický objekt poverená organizácia.
(4)
Zabezpečené geologické diela a geologické objekty, ktoré vznikli pri riešení geologickej úlohy financovanej zo štátneho rozpočtu, eviduje a udržiava poverená organizácia.
Zloženie a činnosť ponukovej komisie
§53 Ponuková komisia
(1)
Ponuková komisia je päťčlenná. Členovia ponukovej komisie sú zamestnanci ministerstva a zástupca zhotoviteľa geologických prác. Činnosť ponukovej komisie riadi jej predseda. Predsedu ponukovej komisie a jej členov vymenúva a odvoláva minister.
(2)
Predseda ponukovej komisie
a)
zvoláva ponukovú komisiu,
b)
riadi priebeh vyhodnocovania žiadostí,
c)
zabezpečuje vyhodnotenie a zaslanie zápisnice z otvárania obálok,
d)
rieši sťažnosti súvisiace s priebehom vyhodnocovania.
(3)
Komisia je uznášaniaschopná, ak sú prítomní najmenej traja jej členovia.
(4)
Na vyhodnocovaní žiadostí o prevod správy alebo o prevod vlastníctva sa nezúčastní ten člen ponukovej komisie, u ktorého možno predpokladať predpojatosť. Člen ponukovej komisie po oboznámení sa so zoznamom žiadateľov potvrdí čestným vyhlásením predsedovi ponukovej komisie, že nenastali skutočnosti, pre ktoré sa nemôže zúčastniť vyhodnocovania žiadostí o prevod správy alebo o prevod vlastníctva. Námietku predpojatosti člena ponukovej komisie možno vzniesť najneskôr do začatia rokovania komisie. O námietke rozhodne predseda ponukovej komisie. Ak sa na rokovaní ponukovej komisie zúčastní osoba, ktorá je predpojatá, a táto skutočnosť sa zistí až po rokovaní ponukovej komisie, rozhodnutie ponukovej komisie je neplatné.
(5)
Podrobnosti o činnosti komisie upravuje jej rokovací poriadok.
§54 Vyhodnocovanie žiadostí o prevod správy alebo o prevod vlastníctva
(1)
Vyhodnocovanie žiadostí o prevod správy alebo o prevod vlastníctva je neverejné. Ponuková komisia vyhodnocuje žiadosti o prevod správy alebo o prevod vlastníctva z hľadiska splnenia požiadaviek uvedených v oznámení ministerstva a vylúči tie, ktoré nespĺňajú požiadavky uvedené v oznámení. Ponuková komisia bezodkladne oznámi žiadateľovi jeho vylúčenie s uvedením dôvodu vylúčenia.
(2)
Ponuková komisia určí vybraného žiadateľa, ktorého žiadosť o prevod správy alebo o prevod vlastníctva spĺňa podmienky ponukového konania. Ponuková komisia určí aj poradie ďalších žiadateľov podľa obsahu ich žiadostí o prevod správy alebo o prevod vlastníctva.
(3)
Členovia ponukovej komisie nemôžu poskytovať informácie o obsahu žiadostí o prevod správy alebo o prevod vlastníctva počas ich vyhodnocovania.
(4)
O vyhodnotení žiadostí o prevod správy alebo o prevod vlastníctva vyhotoví ponuková komisia zápisnicu, ktorú podpisujú prítomní členovia ponukovej komisie. Vyhodnotenie výberového konania vrátane údaja o poradí umiestnenia žiadateľa ponuková komisia bezodkladne oznámi každému žiadateľovi.
§55 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 141/2000 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon.
§56 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. februára 2008.
Jaroslav Izák v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 51/2008 Z. z.
ČLENENIE A NÁLEŽITOSTI ZÁVEREČNEJ SPRÁVY
A.
Základné údaje
1.
Cieľ geologickej úlohy a údaje o území
1.1
Údaje podľa § 14 ods. 4 a § 17 ods. 3
1.2
Údaje o projekte a jeho zmenách, prípadne o určení prieskumného územia
2.
Charakteristika skúmaného územia a doterajšia geologická preskúmanosť
3.
Postup riešenia geologickej úlohy
3.1
Údaje o realizovaných geologických prácach a použitej metodike
4.
Výsledky riešenia geologickej úlohy
4.1
Výsledky a nové geologické poznatky vrátane tých, ktoré nesúvisia s cieľmi projektu
4.2
Hodnotenie výsledkov z hľadiska cieľov projektu
4.3
Ekonomický prínos riešenia vo vzťahu k odôvodneniu geologickej úlohy v projekte
5.
Závery a odporúčania
6.
Údaje o uložení geologickej dokumentácie a osobitných správ, návrh na vyradenie, ako aj na zabezpečenie, údržbu a likvidáciu geologických diel a geologických objektov
7.
Zoznam použitej literatúry a osobitných prameňov
B.
Výpočet zásob ložiska nerastov
1.
Priestorová charakteristika ložiska
1.1
Začlenenie ložiska do geologického regiónu
1.2
Opis ložiska a jeho uloženie
1.3
Vnútorná stavba ložiska
1.4
Sprievodné nerasty
2.
Kvalitatívna a technologická charakteristika ložiska
2.1
Vymedzenie druhu nerastov a ich technologických typov
2.2
Kvalitatívna charakteristika nerastov a ich technologických typov a sprievodných surovín, hlavné a vedľajšie úžitkové a škodlivé zložky
2.3
Premenlivosť kvality nerastov
3.
Hydrogeologická charakteristika
3.1
Hydrogeologická charakteristika územia
3.2
Zavodnené vrstvy, vplyv tektoniky a skrasovatenia na hydrogeologické pomery ložiska a výskyty krasových vôd
3.3
Riešenie vzťahu zavodnenia ložiska k nadložiu a podložiu a k jeho okoliu
3.4
Chemické zloženie vôd, možné zdroje znečistenia
3.5
Výpočet prítokov vôd pri otvorení ložiska a jeho dobývaní, oblasť hydraulického vplyvu odvodnenia
4.
Spôsob spracovania a výsledkov výpočtu zásob
4.1
Metodika výpočtu, základné parametre vo vzťahu k podmienkam využiteľnosti zásob
4.2
Výsledky kontrolných skúšok
4.3
Zásady geometrizácie, extrapolácie a zaradenia zásob do kategórií
4.4
Tabuľka výpočtov, celkové výsledky výpočtu a porovnanie s predchádzajúcim výpočtom
4.5
Odborný odhad prognóznych zásob
5.
Evidenčný list prognóznych zdrojov nerastov, náležitosti záverečnej správy podľa § 39 ods. 1
6.
Pasport zásob výhradného ložiska, náležitosti podľa § 39 ods. 2
7.
Podmienky využívania zásob a hodnotenie vzťahu k životnému prostrediu
8.
Návrh na optimálne využitie ložiska a jeho hospodársky význam
C.
Výpočet množstiev vôd
1.
Hydrogeologická charakteristika skúmaného územia
2.
Metodika výpočtu množstiev vôd
3.
Podklady a údaje na výpočet množstiev podzemnej vody*)
3.1
Údaje klimatologické, hydrologické a hydrogeologické
3.2
Hydraulické vlastnosti hornín, hydrogeologická funkcia hornín, fyzikálne a chemické vlastnosti vody
3.3
Údaje o obehu a režime podzemnej vody vo vzťahu k povrchovej vode
3.4
Súčasné odbery podzemnej vody
4.
Výpočet množstiev vôd
4.1
Vlastný výpočet množstiev vôd
4.2
Vyhodnotenie kvality vôd, možného znečistenia a návrh úpravy podzemnej vody
4.3
Kategorizácia a využiteľnosť množstiev podzemnej vody
5.
Podmienky ochrany a využívania podzemnej vody
5.1
Ochrana množstva a kvality vôd, návrh ochranných pásem
5.2
Vplyv využívania zdroja podzemnej vody na životné prostredie
6.
Záver
D.
Prílohy k záverečnej správe a výpočtu zásob
1.
Situačná mapa skúmaného územia s označením čísla mapového listu
2.
Geologická mapa skúmaného územia
3.
Geologické mapy a rezy (vrátane mapy dokumentačných bodov)
4.
Mapy a rezy blokov dokumentujúce výpočet zásob ložiska nerastov
5.
Mapy prognóznych zdrojov nerastov
6.
Podmienky využiteľnosti zásob výhradných ložísk alebo množstiev vôd
7.
Súhrnná geologická dokumentácia vrtov, banských diel a pod., grafy meraní a čerpacích skúšok, údaje získané rozbormi vzoriek dokumentujúce textové časti A až C
8.
Návrh na schválenie zásob výhradného ložiska alebo množstiev vôd podľa § 39 ods. 3
Poznámka:
Jeden exemplár záverečnej správy sa odovzdáva organizácii poverenej ministerstvom výkonom štátnej geologickej služby. Ak ide o výpočet množstiev vôd, odovzdá sa rozhodnutie o schválení ich prírodných a využiteľných množstiev Slovenskému hydrometeorologickému ústavu v Bratislave, a ak ide o minerálne vody, Inšpektorátu kúpeľov a žriediel Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
Príloha č. 2 k vyhláške č. 51/2008 Z. z.
PODMIENKY HODNOTENIA PROGNÓZNYCH ZDROJOV NERASTOV
1.
Prognózne zdroje nerastov sa odhadujú do hĺbok prístupných pre súčasné alebo výhľadové dobývanie podľa súčasných ekonomických, banskotechnických, technologických a iných podmienok, pričom sa prihliada aj na možné zmeny týchto podmienok v budúcnosti. Odhad sa vykoná v jednotkách hmotnosti alebo objemu s vymedzením prognóznej plochy.
2.
Množstvo prognóznych zdrojov nerastov sa udáva na základe odborného odhadu v hraniciach veľkých regiónov, panví alebo ložiskových celkov v ich častiach.
3.
Prognózne zdroje nerastov sa členia na
a)
prognózne zdroje nerastov P 1, ktorých prítomnosť sa predpokladá na základe extrapolácie zásob a na základe pozitívneho hodnotenia ložiskových indícií a anomálií zistených pri geologickom mapovaní a geofyzikálnych, geochemických a iných prácach v panvách, revíroch alebo geologických regiónoch, kde sú známe ložiská rovnakého formačného a genetického typu; odhad prognóznych zdrojov nerastov a predstava o tvare a rozmeroch ložiskových telies, ich zložení a kvalite vychádzajú z analógie so známymi ložiskami nerastov,
b)
prognózne zdroje nerastov P 2, ktorých prítomnosť sa na základe priaznivých stratigrafických, litologických, tektonických a paleogeografických predpokladov zistených v hodnotenej oblasti pri geologickom mapovaní a analýzou geofyzikálnych údajov a geochemických údajov predpokladá v hodnotenej oblasti; odhad množstva a kvality prognóznych zdrojov nerastov vychádza z analógie s inými, podrobnejšie preskúmanými oblasťami, v ktorých sa zistili alebo overili ložiská rovnakého genetického a formačného typu.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 51/2008 Z. z.
POSTUP A SPÔSOB VÝPOČTU MNOŽSTIEV PODZEMNEJ VODY
Postup a spôsob výpočtu množstiev podzemnej vody v jednotlivých kategóriách
1.
Pri množstvách podzemnej vody v kategórii C sa zisťuje
1.1
prírodné množstvo podzemnej vody, a to prírodné zdroje a prírodné zásoby podzemných vôd
1.1.1
v hydrogeologických štruktúrach s prevažne voľnou hladinou podzemných vôd prírodné zdroje prostredníctvom hydrologickej bilancie a následných separačných metód rozčlenenia odtoku. V odôvodnených prípadoch sa stanovujú aj prírodné zásoby, a to objemovými metódami. Vyžaduje sa režimové pozorovanie v dĺžke minimálne jeden rok vo väzbe na dlhodobé rady pozorovaní,
1.1.2
v hydrogeologických štruktúrach s napätými zvodňami sa prírodné množstvá hodnotia objemovými a ďalšími metódami. V odôvodnených prípadoch sa vykonajú režimové pozorovania,
1.1.3
skryté (cezhraničné) prítoky a odtoky podzemných vôd do hodnotených a z hodnotených hydrogeologických štruktúr uvedených v bode 1.1.1,
1.2
využiteľné množstvo podzemnej vody v nadväznosti na prírodné množstvo na takej úrovni, ktorá by umožňovala rozhodnúť o perspektívnosti odberov a posúdiť ich zabezpečenosť,
1.3
perspektívne oblasti na vodohospodárske a iné využitie podzemnej vody s predpokladom využiteľného množstva vody určeného na základe potenciálnych, ekologicky prijateľných odberov z navrhovaných a existujúcich záchytných zariadení,
1.4
kvalita podzemnej vody v širších regionálnych súvislostiach, ako aj z hľadiska využitia, úpravy, a prípadne zneškodňovania vrátane vyhodnotenia relevantných informácií o kvalite povrchových vôd a zrážok,
1.5
charakteristika zdrojov znečistenia, hydrogeologické aspekty ochrany množstva a kvality podzemnej vody,
1.6
upozornenie na prípadné stretanie sa záujmov s orgánmi a organizáciami, ktorých činnosť ovplyvňuje množstvo a kvalitu podzemnej vody,
1.7
vzťah novozískaných poznatkov k platnej hydrogeologickej rajonizácii.
2.
Pri množstvách podzemnej vody v kategórii B sa zisťuje
2.1
najvhodnejšie záchytné územie na odber podzemnej vody na základe realizovaných geologických prác,
2.2
využiteľné množstvo podzemnej vody určené na základe vyhodnotenia hydrogeologických pomerov, najmä priestorovej charakteristiky hydrogeologických kolektorov, hydraulických parametrov a okrajových podmienok určených na základe poloprevádzkových hydrodynamických skúšok, režimu podzemnej vody z minimálne dvojročného obdobia pozorovaní a vyhodnotenia vzťahu podzemných a povrchových vôd,
2.3
technické podmienky odberu podzemnej vody,
2.4
ovplyvnenie prírodných pomerov odbermi s ohľadom na ekologické podmienky,
2.5
kvalita podzemnej vody s takou presnosťou, aby bolo možné riešiť otázky zachytávania podzemnej vody vo vodárenských lokalitách, v geotermálnych lokalitách a zároveň riešiť zneškodňovanie odpadových vôd,
2.6
prognóza vývoja výdatnosti, hladiny a kvality podzemnej vody,
2.7
návrh kvantitatívnej a kvalitatívnej ochrany podzemnej vody a ochranných pásem záchytných zariadení,
2.8
návrh prevádzkového pozorovania výdatnosti, hladiny a kvality podzemnej vody v záchytnom území.
3.
Pri množstvách podzemnej vody v kategórii A sa zisťuje
3.1
využiteľné množstvo podzemnej vody na základe vyhodnotenia realizovaných geologických prác a minimálne trojročného prevádzkového pozorovania výdatnosti, hladiny a kvality podzemnej vody v záchytnom území,
3.2
zdroje znečistenia a ich vplyv na kvalitu podzemnej vody,
3.3
ochrana podzemnej vody,
3.4
požiadavky na úpravu kvality podzemnej vody,
3.5
účinok trvalého odberu využiteľného množstva vody na kvantitu a kvalitu podzemných vôd, povrchových vôd, prípadne na ďalšie zložky životného prostredia,
3.6
návrh na spresnenie ochranných pásem záchytných zariadení vyplývajúci z výsledkov revízie ochranných opatrení určených v kategórii B,
3.7
spresnený návrh na prevádzkové pozorovanie využívania podzemnej vody, jeho vplyvu na životné prostredie a na zneškodňovanie odpadových vôd.
1)
Položka č. 164 písm. a) Prílohy Sadzobník správnych poplatkov v X. časti Životné prostredie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
2)
§ 9 ods. 1 písm. n) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 479/2005 Z. z.
3)
Napríklad § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č. 423/2003 Z. z., výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 1/1993 z 20. júna 1993 o banskomeračskej dokumentácii pri banskej činnosti a niektorých činnostiach vykonávaných banským spôsobom (oznámenie č. 203/1993 Z. z.).
4)
Napríklad STN 01 3410. Mapy veľkých mierok. Základné a účelové mapy, STN 01 3411. Mapy veľkých mierok. Kreslenie a značky, STN 73 0415. Geodetické body.
5)
§ 2 ods. 2 zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 216/2007 Z. z.
*)
Rozsah uvedených podkladov a údajov môže byť podľa potreby v konkrétnom prípade rozšírený.
