321/2008 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.2008
321
VYHLÁŠKA
Ministerstva školstva Slovenskej republiky
z 23. júla 2008
o jazykovej škole
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) podľa § 53 ods. 11 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§1 Predmet úpravy
(1)
Táto vyhláška upravuje spôsob prijímania do jazykových škôl, spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových školách, obsah vzdelávania, spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne náročnosti štátnych jazykových skúšok, organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky.
(2)
Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelanie v cudzích jazykoch podľa vzdelávacích programov primárneho jazykového vzdelania žiakom základných škôl a podľa vzdelávacích programov1) všetkých stupňov jazykového vzdelania žiakom stredných škôl, študentom vysokých škôl a dospelým (ďalej len „poslucháč“).
§2 Spôsob organizácie
(1)
Počet zástupcov riaditeľa jazykovej školy určuje riaditeľ jazykovej školy podľa počtu tried. Jedného zástupcu určuje pri počte najmenej ôsmich tried, dvoch zástupcov pri počte najmenej 19 tried, troch zástupcov pri počte najmenej 27 tried. Každého ďalšieho zástupcu riaditeľa jazykovej školy možno určiť na každých ďalších 15 tried.
(2)
Počet tried jazykovej školy sa určuje tak, že 20 vyučovacích hodín v týždni sa započíta ako jedna trieda.
(3)
Ak sa v jazykovej škole zriadenej ako súčasť strednej školy alebo základnej školy vyučuje najmenej 100 vyučovacích hodín v týždni, zriaďuje sa funkcia zástupcu riaditeľa. Pri nižšom počte vyučovacích hodín v týždni ako 100 sa zriaďuje funkcia vedúceho oddelenia.
(4)
V jazykovej škole možno zriadiť odbory alebo oddelenia jednotlivých jazykov alebo príbuzných jazykov.
(5)
Riaditeľ jazykovej školy v školskom poriadku zverejní výšku príspevku poslucháčov.
§3 Organizácia štúdia
(1)
Organizačnou formou štúdia v jazykových školách je kurz. V kurze môže byť najmenej 12 poslucháčov a najviac 20 poslucháčov. Ak klesne počet poslucháčov v kurze pod 10, riaditeľ jazykovej školy môže na konci školského roka rozhodnúť o jeho zrušení.
(2)
Na vyučovanie orientálnych jazykov a menej rozšírených jazykov možno zriadiť kurz, ak sa v prvom ročníku prihlási do kurzu šesť poslucháčov a v ďalších ročníkoch päť poslucháčov. Ak klesne počet poslucháčov v prvom ročníku pod piatich poslucháčov a v ďalších ročníkoch pod troch poslucháčov, riaditeľ jazykovej školy môže na konci školského roka rozhodnúť o jeho zrušení.
(3)
Jazyková škola zriadená obcou ako právnická osoba alebo ako súčasť základnej školy1) môže zriadiť len základný kurz podľa odseku 4 písm. a), konverzačný kurz, ktorý naň nadväzuje, a špeciálny kurz. Kurz v rozsahu 105 až 140 vyučovacích hodín poslucháči absolvujú v jednom školskom roku.
(4)
Jazyková škola zriadená ako právnická osoba samosprávnym krajom alebo ako súčasť strednej školy môže zriadiť
a)
základný kurz na osvojenie si základov všeobecného jazyka v rozsahu najmenej 210 a najviac 420 vyučovacích hodín pre žiakov základných škôl a stredných škôl a pre ostatných poslucháčov,
b)
stredný kurz na prehĺbenie a rozšírenie znalosti základov všeobecného jazyka v rozsahu 210 až 280 vyučovacích hodín,
c)
vyšší kurz na zvýšenie jazykových kompetencií v rozsahu 210 až 280 vyučovacích hodín, ak je ustanovené vzdelávacím programom 315 hodín,
d)
stredný kurz a vyšší kurz na osvojenie si odborno-špecifických a profesijne orientovaných jazykových znalostí s uvedením zamerania, každý v rozsahu 210 až 280 vyučovacích hodín,
e)
konverzačný kurz
1.
nadväzujúci na základný kurz v rozsahu 280 až 315 vyučovacích hodín,
2.
nadväzujúci na stredný kurz v rozsahu 140 až 280 vyučovacích hodín,
3.
nadväzujúci na vyšší kurz v rozsahu 140 až 280 vyučovacích hodín,
f)
špeciálny kurz, ktorého rozsah a obsah určí riaditeľ podľa aktuálnej spoločenskej potreby,
g)
špecializované kurzy v rozsahu 105 až 140 vyučovacích hodín:
1.
prípravný na základnú štátnu jazykovú skúšku,
2.
prípravný na odbornú štátnu jazykovú skúšku,
3.
prípravný na všeobecnú štátnu jazykovú skúšku,
4.
prípravný na špeciálnu štátnu jazykovú skúšku pre odbor prekladateľský a odbor tlmočnícky,
5.
denný pre absolventov strednej školy v rozsahu 420 až 875 vyučovacích hodín,
h)
kurz diaľkového štúdia najmenej so štyrmi hodinami konzultácií v mesiaci.
§4 Obsah vzdelávania
(1)
Cieľom a obsahom jazykového vzdelávania je komunikácia v cudzích jazykoch založená na schopnosti porozumieť, vyjadrovať a tlmočiť myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou formou a písomnou formou v spoločenských a kultúrnych súvislostiach. Komunikácia v cudzích jazykoch si vyžaduje aj zručnosti ako sprostredkovanie a medzikultúrne porozumenie.
(2)
Stupeň pokročilosti jazykových schopností poslucháča sa líši v rozsahu a hĺbke vedomostí, jazykových zručností a postojov, v plynulosti a presnosti jazykového prejavu. Vedomosti zahŕňajú znalosť lexiky, funkčnej gramatiky, výslovnosti, hlavných typov verbálnej interakcie, literárnych textov a neliterárnych textov, kultúrnych, historických a spoločenských aspektov a štýlovej variability jazyka. Jazykové zručnosti sú počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie. Postoje charakterizuje schopnosť samostatne sa učiť cudzí jazyk, záujem o medzikultúrnu komunikáciu a uvedomenie si kultúrnej rozmanitosti.
(3)
Na ustanovenie obsahu kurzov a ich ročníkov vo vzdelávacích programoch možno použiť členenie náročnosti obsahu kurzov podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky (ďalej len „referenčný rámec“), a to takto:
a)
stupeň A1 možno rozčleniť na A1.1 a A1.2,
b)
stupeň A2 možno rozčleniť na A2.1 a A2.2,
c)
stupeň B1 možno rozčleniť na B1.1 a B1.2,
d)
stupeň B2 možno rozčleniť na B2.1 a B2.2,
e)
stupeň C1 možno rozčleniť na C1.1 a C1.2,
f)
stupeň C2 možno rozčleniť na C2.1 a C2.2.
(4)
Obsahom primárneho stupňa jazykového vzdelávania sú vedomosti, jazykové zručnosti a postoje na úrovni používateľa základného jazyka v rozsahu definovanom stupňom A1 a A2 referenčného rámca určené v ucelenej časti vzdelávacieho programu pre základný kurz.
(5)
Obsahom sekundárneho stupňa jazykového vzdelávania sú vedomosti, jazykové zručnosti a postoje na úrovni
a)
samostatného používateľa jazyka v rozsahu definovanom stupňom B1 a B2.1 referenčného rámca určené v ucelenej časti vzdelávacieho programu pre stredný kurz, čo je nižšie sekundárne vzdelávanie,
b)
samostatného a skúseného používateľa jazyka v rozsahu definovanom stupňom B2.2 a C1 referenčného rámca určené v ucelenej časti vzdelávacieho programu pre vyšší kurz, čo je vyššie sekundárne vzdelávanie.
(6)
Obsahom postsekundárneho stupňa jazykového vzdelávania sú vedomosti, jazykové zručnosti a postoje na úrovni samostatného a skúseného používateľa jazyka v rozsahu definovanom stupňami B2, C1 a C2 referenčného rámca určené vo vzdelávacom programe pre kurzy podľa § 17 ods. 3 zákona.
§5 Spôsob prijímania na štúdium
(1)
Uchádzač o štúdium v jazykovej škole sa prihlasuje do kurzu písomne.
(2)
Na prijatie na štúdium v jazykovej škole je potrebné
a)
doručenie riadne vyplnenej prihlášky,
b)
doručenie dokladu o zaplatení zápisného a školného,
c)
splnenie kritérií na prijatie na štúdium.
(3)
Termíny a kritériá prijímania určuje riaditeľ jazykovej školy.
§6 Hodnotenie študijných výsledkov
(1)
Študijné výsledky poslucháča jazykovej školy hodnotí na konci každého školského polroka učiteľ kurzu. Hodnotenie zapíše do triednej knihy. O úspešnom ukončení kurzu jazyková škola vydá osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu.
(2)
Na požiadanie môže jazyková škola vydať osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu na konci školského roka.
(3)
Prospech poslucháča jazykovej školy a účastníka skúšky sa hodnotí týmito štyrmi stupňami:
stupeň 1 – výborný,
stupeň 2 – veľmi dobrý,
stupeň 3 – dobrý,
stupeň 4 – nevyhovel.
(4)
Ak jazyková škola používa bodové alebo percentuálne hodnotenie študijných výsledkov poslucháča a účastníka skúšky, prevedie ho na hodnotenie podľa odseku 3 takto:
stupeň 1 – výborný 100 až 90 %,
stupeň 2 – veľmi dobrý 89 až 80 %,
stupeň 3 – dobrý 79 až 70 %,
stupeň 4 – nevyhovel 69 a menej %.
(5)
Poslucháča, ktorý bol na konci školského roka klasifikovaný stupňom nevyhovel alebo nebol klasifikovaný, nemožno zapísať do vyššieho ročníka kurzu. Môže sa opätovne prihlásiť do ročníka kurzu, v ktorom bol hodnotený stupňom nevyhovel.
(6)
Jazyková škola s oprávnením vykonávať štátne jazykové skúšky vydáva osvedčenie o stupni zvládnutia cudzieho jazyka na úrovni základného, stredného a vyššieho kurzu. Osvedčenie vydáva na základe úspešne vykonanej skúšky za úhradu určenú riaditeľom jazykovej školy aj osobám, ktoré v jazykovej škole neštudujú.
§7 Štátne jazykové skúšky
(1)
Štúdium v jazykovej škole možno ukončiť štátnou jazykovou skúškou. Štátna jazyková skúška sa vykonáva podľa tejto vyhlášky a skúšobného poriadku, ktorý je uvedený v prílohe.
(2)
Štátnou jazykovou skúškou sa overuje stupeň osvojenia si cudzieho jazyka v rozsahu určenom skúšobným poriadkom podľa druhu štátnej jazykovej skúšky.
(3)
Druhy štátnych jazykových skúšok sú tieto:
a)
základná – 1. stupeň náročnosti,
b)
odborná – 2. stupeň náročnosti,
c)
všeobecná – 2. stupeň náročnosti,
d)
špeciálna – 3. stupeň náročnosti.
(4)
Stupeň náročnosti
a)
základnej štátnej jazykovej skúšky je na úrovni 525 až 600 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy a jazykovou náročnosťou zodpovedá stupňu B2 referenčného rámca,
b)
odbornej štátnej jazykovej skúšky je na úrovni 315 až 380 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy po absolvovaní základnej štátnej jazykovej skúšky a jazykovou náročnosťou zodpovedá stupňu C1 referenčného rámca,
c)
všeobecnej štátnej jazykovej skúšky je na úrovni 840 až 980 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy a jazykovou náročnosťou zodpovedá stupňu C1 až C2 referenčného rámca,
d)
špeciálnej štátnej jazykovej skúšky je na úrovni 105 až 140 hodín výučby v kurze jazykovej školy po vykonaní všeobecnej štátnej jazykovej skúšky a jazykovou náročnosťou zodpovedá stupňu C2 referenčného rámca.
(5)
Základnú štátnu jazykovú skúšku možno vykonať po dovŕšení sedemnásteho roku veku; ostatné druhy skúšok po dovŕšení osemnásteho roku veku. Riaditeľ jazykovej školy, ktorá má oprávnenie vykonávať štátnu jazykovú skúšku, môže výnimočne povoliť vykonanie základnej štátnej jazykovej skúšky alebo všeobecnej štátnej jazykovej skúšky aj mladšiemu účastníkovi, ak preukáže požadované jazykové zručnosti, kompetencie a vedomosti.
(6)
Odbornú štátnu jazykovú skúšku môže vykonať účastník, ktorý úspešne vykonal základnú štátnu jazykovú skúšku alebo všeobecnú štátnu jazykovú skúšku. Odbornú štátnu jazykovú skúšku možno vykonať v odbore spoločenskovednom, prírodovednom, medicínskom, technickom alebo ekonomickom.
(7)
Špeciálnu štátnu jazykovú skúšku možno vykonať pre odbor prekladateľský alebo tlmočnícky. Špeciálnu štátnu jazykovú skúšku môže vykonať účastník, ktorý úspešne absolvoval všeobecnú štátnu jazykovú skúšku. Riaditeľ štátnej jazykovej školy povolí vykonanie skúšky účastníkovi, ktorý preukáže požadované jazykové vedomosti a zručnosti dokladom o získaní vysokoškolskej kvalifikácie v príslušnom filologickom študijnom odbore a môže povoliť výnimku uchádzačovi, ktorý sa preukáže iným dokladom na rovnakom stupni jazykovej náročnosti.
(8)
O štátnej jazykovej skúške jazyková škola vyhotovuje protokol.
(9)
O úspešne vykonanej štátnej jazykovej skúške jazyková škola vydáva vysvedčenie.
§8 Prihláška na štátne jazykové skúšky a termíny skúšok
(1)
Štátne jazykové skúšky sa konajú spravidla dvakrát ročne, v jarnom termíne a v jesennom termíne.
(2)
Na štátne jazykové skúšky sa účastníci prihlasujú na predpísanom tlačive v jazykovej škole, ktorá má na to oprávnenie. Súčasne s podaním úplne a správne vyplnenej prihlášky na štátnu jazykovú skúšku účastník preukáže zaplatenie úhrady. Ak účastník nesplní tieto podmienky, nebude pozvaný na skúšku.
(3)
Uchádzač podáva prihlášku na jarný termín do 31. marca, prihlášku na jesenný termín podáva do 16. septembra.
(4)
Termíny konania písomnej časti a ústnej časti štátnych jazykových skúšok určí riaditeľ jazykovej školy po prerokovaní s predsedom komisie pre štátne jazykové skúšky a zverejní ich do 16. septembra príslušného školského roku.
(5)
Uchádzač o vykonanie štátnej jazykovej skúšky so zdravotným znevýhodnením vyžadujúci úpravu priebehu skúšky oznámi túto skutočnosť vopred a vyznačí ju v prihláške. K prihláške doloží odborný lekársky posudok alebo odborný posudok centra špeciálnopedagogického poradenstva, prípadne centra pedagogicko-psychologického poradenstva, alebo odborníka na pervazívne poruchy vývinu, ktorý obsahuje presnú diagnózu a z nej vyplývajúce funkčné dôsledky.
(6)
Ak uchádzač o vykonanie štátnej jazykovej skúšky zruší prihlášku na skúšku pred dňom konania jej písomnej časti a po termíne určenom v odseku 3, jazyková škola na požiadanie vráti úhradu zníženú o päť percent, ktoré predstavujú náklady spojené s registráciou uchádzača o vykonanie skúšky.
(7)
Deň konania štátnej jazykovej skúšky oznámi preukázateľným spôsobom riaditeľ jazykovej školy, ktorá má na to oprávnenie, uchádzačovi o vykonanie skúšky najmenej tri týždne pred konaním písomnej časti skúšky a dva týždne pred konaním ústnej časti skúšky. Ak uchádzač nepríde včas na skúšku a neospravedlní sa do troch dní od dátumu konania skúšky, jazyková škola mu úhradu za vykonanie štátnej jazykovej skúšky nevráti. Ak uchádzač z vážnych osobných dôvodov ustanovených v školskom poriadku nepríde na skúšku a ospravedlní sa, riaditeľ jazykovej školy určí na vykonanie štátnej jazykovej skúšky jeden náhradný termín. Za štátnu jazykovú skúšku v náhradnom termíne účastník úhradu neplatí.
§9 Komisia pre štátne jazykové skúšky a skúšobné komisie
(1)
Štátne jazykové skúšky riadi komisia pre štátne jazykové skúšky. Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky zodpovedá za
a)
riadenie organizácie štátnych jazykových skúšok a ich súlad so skúšobným poriadkom,
b)
odbornosť členov komisie pre štátne jazykové skúšky a odbornosť členov skúšobných komisií,
c)
podanie návrhu na vymenovanie predsedov skúšobných komisií príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve.
(2)
Členov komisie pre štátne jazykové skúšky vymenúva a odvoláva predseda komisie pre štátne jazykové skúšky. Jednotlivé skúšobné komisie vymenúva a odvoláva predseda komisie pre štátne jazykové skúšky z členov komisie pre štátne jazykové skúšky. Predsedov skúšobných komisií vymenúva príslušný orgán miestnej štátnej správy na návrh predsedu komisie pre štátne jazykové skúšky.
(3)
Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky je vymenovaný na obdobie dvoch rokov do konca marca. Členovia komisie pre štátne jazykové skúšky sú vymenovaní na obdobie jedného roka do konca februára.
(4)
Štátna jazyková skúška sa koná pred trojčlennou skúšobnou komisiou, ktorá sa skladá z predsedu a dvoch členov. Členmi komisie pre štátne jazykové skúšky a členmi skúšobných komisií sú predovšetkým učitelia jazykových škôl spĺňajúci kvalifikačný predpoklad pre príslušný cudzí jazyk.
(5)
Predseda skúšobnej komisie riadi prácu skúšobnej komisie a zodpovedá za odbornú úroveň, dokumentáciu a hodnotenie štátnych jazykových skúšok. Predseda komisie pre štátne jazykové skúšky môže byť súčasne predsedom alebo členom skúšobnej komisie.
§10 Priebeh a hodnotenie štátnych jazykových skúšok
(1)
Štátnu jazykovú skúšku tvorí písomná časť a ústna časť. Témy písomnej časti a ústnej časti štátnych jazykových skúšok určuje predseda komisie pre štátne jazykové skúšky v súlade so skúšobným poriadkom. Obsah a rozsah písomnej časti a ústnej časti skúšky určuje skúšobný poriadok.
(2)
Písomná časť štátnej jazykovej skúšky a ústna časť štátnej jazykovej skúšky sa hodnotí každá samostatne stupňami prospechu:
stupeň 1 – výborný,
stupeň 2 – veľmi dobrý,
stupeň 3 – dobrý,
stupeň 4 – nevyhovel.
(3)
Rovnakými stupňami prospechu sa hodnotia jednotlivé zložky písomnej časti a ústnej časti skúšky. Percentuálne a bodové ohodnotenie jednotlivých zložiek písomnej časti skúšky sa prevedie na stupne prospechu podľa pokynov na opravu písomnej časti štátnej jazykovej skúšky v skúšobnom poriadku.
(4)
Uchádzač, ktorý nevyhovel v písomnej časti štátnej jazykovej skúšky, nemôže vykonať ústnu časť štátnej jazykovej skúšky.
(5)
Celkový prospech zo štátnej jazykovej skúšky, ktorý uchádzač môže dosiahnuť, sa určí podľa výsledkov písomnej časti a ústnej časti štátnej jazykovej skúšky a hodnotí sa stupňami:
prospel s vyznamenaním,
prospel veľmi dobre,
prospel,
neprospel.
(6)
Ak uchádzač vyhovel v oboch častiach skúšky,
a)
prospel s vyznamenaním, ak v písomnej časti štátnej jazykovej skúšky a v ústnej časti štátnej jazykovej skúšky dosiahol priemerný prospech 1 alebo 1,5,
b)
prospel veľmi dobre, ak v písomnej časti štátnej jazykovej skúšky a v ústnej časti štátnej jazykovej skúšky dosiahol priemerný prospech 2,
c)
prospel, ak v písomnej časti štátnej jazykovej skúšky a v ústnej časti štátnej jazykovej skúšky dosiahol priemerný prospech 2,5 a 3,
d)
neprospel, ak v písomnej časti štátnej jazykovej skúšky a v ústnej časti štátnej jazykovej skúšky dosiahol priemerný prospech vyšší ako 3.
(7)
Na vysvedčenie o vykonaní štátnej jazykovej skúšky sa dáva odtlačok okrúhlej pečiatky jazykovej školy, ktorá má oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky. Vysvedčenie podpíše predseda skúšobnej komisie pre štátne jazykové skúšky a riaditeľ jazykovej školy. Dátum vydania vysvedčenia je deň vykonania ústnej časti štátnej jazykovej skúšky.
(8)
Uchádzačovi, ktorý na štátnej jazykovej skúške neprospel, môže predseda skúšobnej komisie povoliť jej opakovanie za podmienok uvedených v skúšobnom poriadku pre štátne jazykové skúšky. Pri opakovaní štátnej jazykovej skúšky zaplatí uchádzač určenú úhradu.
(9)
Vykonávanie štátnych jazykových skúšok kontroluje štátna školská inšpekcia.
§11 Postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky
(1)
Štúdium možno ukončiť štátnou jazykovou skúškou v jazykovej škole, ktorá je zaradená v sieti škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu2) a má oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky.
(2)
Základná štátna jazyková skúška sa môže vykonávať v jazykovej škole, ak jazyková škola
a)
počas trojročného obdobia vedie stredné a prípravné kurzy na základnú štátnu jazykovú skúšku v jednom cudzom jazyku,
b)
zamestnáva učiteľov spĺňajúcich kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného cudzieho jazyka alebo učiteľov s príslušným materinským jazykom,
c)
do skúšobnej komisie pre štátne jazykové skúšky vymenuje dvoch učiteľov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady pre príslušný cudzí jazyk a majú najmenej trojročnú pedagogickú prax,
d)
preukáže zaškolenie členov komisie pre štátne jazykové skúšky v jazykovej škole, ktorá má oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky.
(3)
Štátne jazykové skúšky podľa § 7 ods. 4 sa môžu vykonávať v jazykovej škole, ak jazyková škola
a)
počas trojročného obdobia od zaradenia do siete škôl a školských zariadení alebo do podania žiadosti o vydanie oprávnenia vedie vyššie kurzy a prípravné kurzy na všeobecné štátne jazykové skúšky najmenej v dvoch cudzích jazykoch,
b)
zamestnáva najmenej dve tretiny učiteľov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušného cudzieho jazyka, alebo učiteľov s príslušným materinským jazykom. Najmenej polovica učiteľov má päťročnú prax vo vyučovaní príslušného cudzieho jazyka v jazykovej škole, na vysokej škole alebo na strednej škole,
c)
do skúšobnej komisie pre štátne jazykové skúšky vymenuje dvoch učiteľov, ktorí spĺňajú kvalifikačné predpoklady v príslušnom cudzom jazyku a ktorí majú trojročnú prax, vyučujú vo vyšších kurzoch alebo prípravných kurzoch pre všeobecné štátne jazykové skúšky a sú oboznámení so skúšobným poriadkom pre štátne jazykové skúšky,
d)
preukáže zaškolenie členov komisie pre štátne jazykové skúšky v jazykovej škole, ktorá má oprávnenie vykonávať štátne jazykové skúšky.
§12 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembra 2008.
Ján Mikolaj v. r.
Príloha
k vyhláške č. 321/2008 Z. z.
SKÚŠOBNÝ PORIADOK PRE ŠTÁTNE JAZYKOVÉ SKÚŠKY
Skúšobný poriadok pre štátne jazykové skúšky upravuje obsah a rozsah skúšok, postup pri vykonávaní všetkých druhov štátnych jazykových skúšok v súlade s referenčným rámcom.
Čl. 1
Základná štátna jazyková skúška
1. Cieľom základnej štátnej jazykovej skúšky je preveriť vedomosti, jazykové zručnosti z cudzieho jazyka a postoje, ktoré zodpovedajú jazykovým požiadavkám definovaným v stupni B2 referenčného rámca.
2. Obsah základnej štátnej jazykovej skúšky je zameraný na bežné životné situácie a na základné otázky politického, hospodárskeho a kultúrneho diania v cieľovej jazykovej oblasti a ich porovnanie so Slovenskou republikou. Účastník má preukázať schopnosť porozumieť hovorenému a písomnému textu a samostatne ústne i písomne sa vyjadrovať o určených témach v rozsahu jazykových prostriedkov, ktoré sú určené stupňom náročnosti časti vzdelávacieho programu jazyka pre základný kurz, stredný kurz a prípravný kurz na základnú štátnu jazykovú skúšku v jazykovej škole v súlade s referenčným rámcom. Prvému stupňu náročnosti základnej štátnej jazykovej skúšky zodpovedá 525 až 600 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy.
3. Písomnou časťou skúšky sa preveruje
a) stupeň porozumenia vypočutého cudzojazyčného textu v celkovom rozsahu 2 x dve až tri minúty alebo 150 až 200 slov formou počúvania s porozumením alebo formou diktátu v rozsahu 100 plnovýznamových slov,
b) stupeň porozumenia čítaného cudzojazyčného textu v celkovom rozsahu 500 až 600 slov,
c) schopnosť používať vybrané gramatické a lexikálne štruktúry v cudzom jazyku formou prekladu do cudzieho jazyka v rozsahu 100 plnovýznamových slov,
d) schopnosť napísať súvislý jazykový prejav v cudzom jazyku v celkovom rozsahu 180 až 220 slov.
4. Na vypracovanie písomnej časti sa určuje čas štyri hodiny. Pri preverovaní zručností uvedených v bode 3 písm. c) a d) sa môže používať slovník.
5. Ústnou časťou skúšky sa preveruje
a) schopnosť pohotovo reagovať v cudzom jazyku v bežných životných situáciách,
b) schopnosť plynulo rozprávať o určených konverzačných a faktografických témach a o vlastnom čítaní beletrie autorov z oblasti cieľového jazyka v príslušnom cudzom jazyku,
c) preukázanie potrebných vedomostí.
Ústna časť skúšky nemá trvať dlhšie ako 20 minút a menej ako 15 minút; dĺžka prípravy sa rovná dĺžke ústnej časti skúšky.
Čl. 2
Všeobecná štátna jazyková skúška
1. Cieľom všeobecnej štátnej jazykovej skúšky je preveriť vedomosti, jazykové zručnosti z cudzieho jazyka a postoje, ktoré zodpovedajú jazykovým požiadavkám definovaným v stupni C1 až C2 referenčného rámca.
2. Obsah všeobecnej štátnej jazykovej skúšky má podobné zameranie ako pri základnej štátnej jazykovej skúške a zameriava sa aj na základnú problematiku z pracovného odboru účastníka. Na všeobecnej štátnej jazykovej skúške má účastník preukázať hlbšie vedomosti z reálií a literatúry krajín príslušnej jazykovej oblasti a vyššiu mieru osvojenia cudzieho jazyka v rozsahu jazykových prostriedkov a vedomostí, ktoré zodpovedajú stupňom náročnosti časti vzdelávacieho programu jazyka pre stredný kurz, vyšší kurz a prípravný kurz na štátnu jazykovú skúšku v jazykovej škole v súlade s referenčným rámcom. Druhému stupňu náročnosti všeobecnej štátnej jazykovej skúšky zodpovedá 840 až 980 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy a aktívna znalosť asi 4 000 lexikálnych jednotiek.
3. Písomnou časťou skúšky sa preveruje
a) stupeň porozumenia vypočutého cudzojazyčného textu v celkovom rozsahu minimálne 2 x tri až štyri minúty vrátane inštruktáže alebo 200 až 300 slov formou počúvania s porozumením alebo formou náročnejšieho diktátu v rozsahu 100 plnovýznamových slov,
b) stupeň porozumenia čítaného náročnejšieho cudzojazyčného textu v celkovom rozsahu 600 až 800 slov,
c) schopnosť používať vybrané náročnejšie gramatické a lexikálne štruktúry v cudzom jazyku formou náročného prekladu do cudzieho jazyka v rozsahu 100 plnovýznamových slov,
d) schopnosť napísať súvislý jazykový prejav v cudzom jazyku alebo voľne spracovať v cudzom jazyku určenú tému v celkovom rozsahu minimálne 300 slov.
4. Na vypracovanie písomnej časti skúšky sa určuje čas štyri hodiny. Pri preverovaní zručností uvedených v bode 3 písm. c) a d) možno použiť slovník.
5. Ústnou časťou skúšky sa preveruje
a) schopnosť pohotovo, prirodzene, plynulo a správne reagovať v cudzom jazyku v bežných životných situáciách na jazykovej úrovni skúseného používateľa jazyka,
b) schopnosť plynulo a jazykovo správne hovoriť v cudzom jazyku o určených konverzačných témach a faktografických témach, o vlastnom čítaní beletrie autorov z oblasti cieľového jazyka v origináli,
c) preukázanie požadovaných vedomostí.
Ústna časť skúšky trvá 25 až 30 minút, dĺžka prípravy je 20 až 25 minút.
Čl. 3
Odborná štátna jazyková skúška
1. Cieľom odbornej štátnej jazykovej skúšky je preveriť vedomosti a jazykové zručnosti z cudzieho jazyka, ktoré jazykovou náročnosťou zodpovedajú požiadavkám definovaným v stupni C1 referenčného rámca.
2. Odbornú štátnu jazykovú skúšku možno vykonať v odbore spoločenskovednom, prírodovednom, medicínskom, technickom alebo ekonomickom.
3. Odbornú štátnu jazykovú skúšku môže vykonať účastník, ktorý úspešne vykonal základnú štátnu jazykovú skúšku alebo všeobecnú štátnu jazykovú skúšku.
4. Stupňu náročnosti odbornej štátnej jazykovej skúšky zodpovedá 315 až 380 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy po absolvovaní základnej jazykovej skúšky, t. j. 840 až 980 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy.
5. Písomnou časťou odbornej štátnej jazykovej skúšky sa preveruje
a) stupeň porozumenia vypočutého cudzojazyčného textu z príslušného odboru v celkovom rozsahu 2 x tri až štyri minúty alebo 200 slov formou počúvania s porozumením,
b) stupeň porozumenia čítaného cudzojazyčného textu z príslušného odboru v celkovom rozsahu 600 až 800 slov,
c) schopnosť napísať súvislý jazykový prejav v cudzom jazyku určenou formou na určenú tému odborného charakteru v celkovom rozsahu minimálne 300 slov,
d) schopnosť používať vybrané náročnejšie gramatické a lexikálne štruktúry v cudzom jazyku formou prekladu odborného textu do cudzieho jazyka v rozsahu 100 plnovýznamových slov.
Na vypracovanie písomnej časti skúšky sa určuje čas štyri hodiny. Pri preverovaní zručností uvedených v písmenách c) a d) možno použiť slovník.
6. Ústnou časťou odbornej štátnej jazykovej skúšky sa preveruje
a) stupeň komunikačných schopností a jazykových zručností v príslušnom cudzom jazyku formou riadeného rozhovoru na úrovni skúseného používateľa jazyka,
b) stupeň vedomostí z daného odboru v príslušnom cudzom jazyku vyjadrený adekvátnou odbornou jazykovou formou.
Ústna časť trvá 25 až 30 minút, dĺžka prípravy sa rovná maximálne dĺžke ústnej skúšky.
Čl. 4
Špeciálne štátne jazykové skúšky
1. Cieľom špeciálnej štátnej jazykovej skúšky je preveriť vedomosti, jazykové zručnosti z cudzieho jazyka a postoje, ktoré zodpovedajú jazykovou náročnosťou požiadavkám definovaným v stupni C2 referenčného rámca.
2. Špeciálnu štátnu jazykovú skúšku možno vykonať z odboru prekladateľstvo alebo z odboru tlmočníctvo.
3. Špeciálnu štátnu jazykovú skúšku môže vykonať účastník, ktorý úspešne absolvoval všeobecnú štátnu jazykovú skúšku alebo jej náhradu podľa § 7 ods. 7.
4. Účastník má špeciálnou štátnou jazykovou skúškou preukázať hlboké vedomosti, vysokú mieru osvojenia cudzieho jazyka a istotu jazykových vedomostí a zručností špecifických pre príslušný odbor. Tretiemu stupňu náročnosti špeciálnej štátnej jazykovej skúšky zodpovedá 105 až 140 hodín výučby v kurze štátnej jazykovej školy po vykonaní všeobecnej štátnej jazykovej skúšky, t. j. 945 až 1 120 hodín výučby v kurzoch jazykovej školy podľa vzdelávacieho programu.
Čl. 5
Špeciálna štátna jazyková skúška z odboru prekladateľstvo
1. Ťažisko špeciálnej štátnej jazykovej skúšky z odboru prekladateľstvo je v jej písomnej časti.
2. Písomnou časťou skúšky sa preveruje
a) schopnosť preložiť náročný súvislý cudzojazyčný text beletristického charakteru a
b) odborný text všeobecného charakteru v rozsahu minimálne 150 až 200 slov do slovenského jazyka,
c) schopnosť preložiť náročný slovenský text všeobecného charakteru v rozsahu 200 až 250 slov do cudzieho jazyka.
Na vypracovanie písomnej časti skúšky sa určuje čas štyri hodiny. Pri práci môže účastník použiť rôzne slovníky a príslušné normatívne príručky.
3. Ústnou časťou skúšky sa preveruje
a) schopnosť preložiť text v rozsahu minimálne 40 slov z cudzieho jazyka do slovenského jazyka spojenú s praktickou aplikáciou teoretických poznatkov a funkčnosti štýlu,
b) rozsah vedomostí z teórie prekladu,
c) osvojenie si poznatkov reálií krajín z príslušnej jazykovej oblasti s dôrazom na ich význam pre špeciálne prekladateľské zručnosti.
Ústna časť skúšky nemá trvať dlhšie ako 30 minút, dĺžka prípravy sa rovná maximálne dĺžke ústnej skúšky.
Čl. 6
Špeciálna štátna jazyková skúška z odboru tlmočníctvo
1. Ťažisko špeciálnej štátnej jazykovej skúšky z odboru tlmočníctvo je v jej ústnej časti.
2. Písomnou časťou skúšky sa preveruje
a) stupeň porozumenia vypočutého cudzojazyčného textu s dôrazom na znalosť reálií v celkovom rozsahu minimálne 2 x štyri minúty alebo 200 slov a schopnosť reprodukcie vypočutého cudzojazyčného textu v slovenskom jazyku a naopak,
b) schopnosť pohotovo napísať v cudzom jazyku v rozsahu minimálne 300 slov záznam vypočutého textu v slovenskom jazyku v rozsahu 2 x štyri minúty alebo 400 slov a naopak.
Na vypracovanie písomnej časti sa určuje čas tri hodiny. Pri preverovaní zručnosti uvedenej v písmene b) môže účastník použiť slovník.
3. Ústnou časťou skúšky sa preveruje
a) schopnosť konzekutívne (následne) a simultánne (súbežne) tlmočiť hovorený a reprodukovaný prejav z cudzieho jazyka do slovenského jazyka,
b) schopnosť konzekutívne a simultánne tlmočiť hovorený a reprodukovaný prejav zo slovenského jazyka do cudzieho jazyka,
c) rozsah vedomostí z teórie tlmočenia a z reálií krajín príslušnej jazykovej oblasti s dôrazom na ich význam pre špeciálne schopnosti tlmočenia.
Ústna skúška nesmie trvať dlhšie ako 45 minút vrátane dĺžky prípravy v bode c), čo je najviac 15 minút; skúška z tlmočenia prebieha bez prípravy okrem oboznámenia sa s tematickým okruhom tlmočenia. Pri simultánnom tlmočení účastník skúšky pracuje s textom v rámci známeho tematického okruhu, ktorý si účastník vyžreboval.
Spoločné ustanovenia
Čl. 7
Prihlasovanie na skúšku
1. Účastník skúšky je prihlásený na skúšku, ak odovzdal v predpísanom termíne správne a úplne vyplnenú prihlášku na predpísanom tlačive a zaplatil určenú úhradu. Úplne vyplnená prihláška na základnú štátnu jazykovú skúšku a všeobecnú štátnu jazykovú skúšku musí obsahovať aj zoznam prečítanej beletrie autorov z krajiny cieľového jazyka v origináli, a to najmenej tri diela pre základnú štátnu jazykovú skúšku a päť diel pre všeobecnú štátnu jazykovú skúšku. Účastník so zdravotným znevýhodnením vyžadujúci úpravu priebehu skúšky musí oznámiť túto skutočnosť a vyznačiť ju v prihláške. Ak účastník nesplní tieto podmienky, nebude pozvaný na skúšku.
2. Pri skúške sa vyžaduje dobrá znalosť slovenského jazyka.
3. Pri žiadosti o zrušenie prihlášky na skúšku pred dňom jej konania jazyková škola na požiadanie vráti úhradu zníženú o päť percent, ktoré predstavujú náklady spojené s registráciou účastníka skúšky.
Čl. 8
Priebeh a hodnotenie skúšky
1. Počas písomnej časti skúšky dozorujúci učiteľ (ďalej len „dozorujúci“) dbá, aby každý účastník sedel v lavici sám a pracoval celkom samostatne len s povolenými pomôckami. Do protokolu o priebehu písomnej časti skúšky dozorujúci vyplní zasadací poriadok, menný zoznam účastníkov v triede, číslo voľnej témy, ktorú si účastník vybral, odchod a príchod účastníka z/do triedy počas písomky (dvaja účastníci nesmú byť súčasne mimo triedy), čas odovzdania písomnej práce a počet odovzdaných hárkov písomnej práce vrátane konceptu. Účastník píše len na opečiatkované hárky papiera. Pred začatím písomnej práce dozorujúci overí totožnosť účastníka skúšky podľa občianskeho preukazu alebo pasu a overí správnosť rodného čísla uvedeného v prihláške účastníka podľa § 11 ods. 7 zákona.
2. Účastník môže pracovať štyri hodiny okrem odboru tlmočníctvo, inštruktáž dozorujúceho trvá 30 minút.
3. Počúvanie s porozumením – v príslušnom rozsahu podľa druhu skúšky si účastník vypočuje dvakrát ten istý text. Vopred sa krátko oboznámi so zadaním cvičení a pri počúvaní si môže robiť poznámky. Až po ukončení počúvania vypĺňa pracovný hárok. Ak ide o diktát, dozorujúci prečíta celý diktát, potom diktuje po logických úsekoch, na záver prečíta celý text ešte raz. Dozorujúci oznámi ukončenie tejto časti písomnej skúšky a účastník prácu odovzdá.
4. Čítanie s porozumením – účastník dostane text a cvičenia s inštrukciami na vypracovanie. Pri tejto časti skúšky nesmie používať slovníky okrem prípadov určených skúšobným poriadkom. Dozorujúci oznámi ukončenie tejto časti písomnej skúšky a účastník prácu odovzdá.
5. Preklad a voľná téma – účastník po odovzdaní oboch predošlých častí písomnej práce spracuje ďalšie časti písomnej skúšky v poradí podľa vlastného uváženia a môže používať slovník. Povolené je použitie knižnej formy slovníkov. Elektronické slovníky môžu obsahovať aj iné, na skúške neprípustné formy jazykovej podpory a mohli by vytvoriť nerovnosť podmienok na vykonanie skúšky. Z troch voľných tém si vyberie jednu a spracuje ju v predpísanom rozsahu a forme.
6. Účastník píše perom a len na opečiatkované hárky papiera. Každý hárok účastník podpíše. Hárky s poznámkami a koncepty okrem toho prečiarkne. Všetky prijaté hárky po ukončení skúšky účastník odovzdá. Dozorujúci všetky odovzdané hárky skontroluje, založí do obalu účastníka a napíše do protokolu ich počet. Ak účastník neodovzdá všetky časti písomnej práce, dozorujúci poznačí túto skutočnosť do protokolu a nechá si ju od účastníka potvrdiť podpisom v poznámke protokolu.
7. Ak si účastník počína na skúške nedovoleným spôsobom, dozorujúci preruší jeho skúšku, napíše o tom záznam, ktorý predloží predsedovi komisie pre štátne jazykové skúšky. Účastník v skúške nepokračuje a posudzuje sa, akoby pri písomnej časti skúšky neprospel.
8. Pri určení celkového výsledku písomnej časti skúšky sa prihliada na všetky jej zložky, ktoré sa hodnotia osobitne. Celkové hodnotenie písomnej časti skúšky je priemerom hodnotení jej zložiek, ktoré kontrolujú a hodnotia dvaja členovia komisie pre štátne jazykové skúšky. Ich rozhodnutie je konečné. Celková úroveň písomnej časti skúšky účastníka sa osobitne zvažuje, ak účastník z niektorej jej časti nevyhovel. Ak nevyhovel z viac ako jednej časti písomnej skúšky, tak nevyhovel pri písomnej časti skúšky. O výsledku písomnej časti skúšky sa vyhotovuje zápisnica.
9. Hodnotenie jednotlivých zložiek písomnej časti štátnych jazykových skúšok vyžaduje jednotný postup, označovanie chýb a spoločnú inštruktáž opravovateľov.
Pokyny na opravu písomnej časti štátnej jazykovej skúšky
A. Označovanie chýb
Chyby treba označovať jednotne a prehľadne takto:
pravopisná chyba = jednoduché podčiarknutie
„malá“ gramatická chyba = krížik nad chybou
lexikálna chyba, zle použité slovo = vlnovka
štylistická chyba = súvislá čiara pod celým chybným výrazom (vetou)
„veľká“ chyba = dvojité podčiarknutie
Na konci každej čiastkovej práce sa urobí súčet chýb,
napríklad: ___ = 5, x = 4, ______________ = 3, atď.
B. Hodnotenie chýb
„malá“ chyba = 1 zlý bod
„veľká“ chyba = 4 zlé body
a) „veľká“ chyba – v gramatike svedčí o neznalosti základných gramatických pravidiel (učivo základného kurzu),
– v lexike mení alebo zatieňuje správny význam,
– vo frazeológii a štýle taká chyba, ktorá narušuje význam písaného prejavu,
– základná pravopisná chyba,
b) „malá“ chyba – prípady v písmene a) nemenované
C. Klasifikácia
Klasifikuje sa štyrmi stupňami, znamienka + a – sa nepoužívajú. Vzhľadom na rozdielnu obtiažnosť a váhu jednotlivých častí písomnej skúšky hodnotíme ich diferencovane takto:
I. Diktát, reprodukcia, preklad z cudzieho jazyka do slovenčiny, počúvanie s porozumením a čítanie s porozumením:
výborný: 1 až 4 zlé body
veľmi dobrý: 5 až 10 zlých bodov
dobrý: 11 až 15 zlých bodov
nevyhovel: viac než 15 zlých bodov
II. Preklad do cudzieho jazyka a voľná téma:
výborný: 1 až 7 zlých bodov
veľmi dobrý: 8 až 16 zlých bodov
dobrý: 17 až 25 zlých bodov
nevyhovel: viac než 25 zlých bodov
Ak sa hodnotí v percentách, potom je klasifikácia nasledujúca:
výborný: 100 až 90 % správnych odpovedí
veľmi dobrý: 89 až 80 % správnych odpovedí
dobrý: 79 až 70 % správnych odpovedí
nevyhovel: menej ako 69 % správnych odpovedí
10. Výsledok písomnej časti skúšky (vyhovel – nevyhovel) oznámi predseda komisie pre štátne jazykové skúšky účastníkovi písomne najneskôr dva týždne pred začiatkom ústnej časti skúšky. Súčasne oznámi účastníkovi, ktorý úspešne vykonal písomnú časť skúšky, deň konania ústnej časti skúšky.
11. Ak účastník nevyhovel pri písomnej časti skúšky, nemôže vykonať ústnu časť skúšky. Účastník má možnosť nahliadnuť do opravenej písomnej časti svojej práce v určenom termíne. Z písomných prác sa nevydávajú kópie.
12. Ústna časť skúšky sa koná najskôr tri týždne po písomnej časti skúšky a je verejná.
13. Konkrétne obsahové zameranie ústnej časti skúšky si účastník vyžrebuje.
14. Účastníkovi sa po vyžrebovaní otázky na ústnu časť skúšky poskytne čas na prípravu určený skúšobným poriadkom. Pri príprave môže účastník používať len pomôcky, ktoré mu poskytne skúšobná komisia. Účastník v žiadnom prípade nesmie pri ústnej odpovedi čítať súvislý text z písomnej prípravy.
15. V ústnej časti skúšky, ktorá má formu rozhovoru v príslušnom jazyku, sa účastníkovi poskytne možnosť súvislo samostatne hovoriť v cudzom jazyku o vyžrebovaných témach. Prejav účastníka môže skúšobná komisia stimulovať rôznym názorným materiálom (fotografiami, prospektmi, tabuľkami, grafmi, diapozitívmi, obrázkovými publikáciami, mapami), čítaným textom, hovoreným a reprodukovaným prejavom.
16. Pri hodnotení ústnej časti skúšky je dôležité praktické zvládnutie jazyka v jeho sociálnych funkciách s prihliadnutím na správnosť a komunikačnú primeranosť jazykového prejavu, výslovnosť, intonáciu, interakciu a celkovú dynamiku ústneho prejavu. Vedomosti účastníka o reáliách a literatúre krajín príslušnej jazykovej oblasti v zmysle požiadaviek určených rámcovými osnovami a ich porovnanie s reáliami Slovenskej republiky ovplyvňujú stupeň prospechu účastníka skúšky. Každá žrebovaná otázka sa hodnotí samostatne. Celkové hodnotenie ústnej časti skúšky je priemerom hodnotení čiastkových odpovedí analogicky k bodu 8. Pri nerovnakom hodnotení účastníka skúšky skúšajúcimi rozhoduje o hodnotení účastníka predseda skúšobnej komisie.
17. Po ústnej časti skúšky hodnotí skúšobná komisia celkový výsledok štátnej jazykovej skúšky. Rokovanie skúšobnej komisie pri hodnotení výsledkov skúšky je neverejné. Pri určovaní celkového hodnotenia štátnej jazykovej skúšky sa prihliada na celkové výsledky písomnej i ústnej časti skúšky. Rozhodnutie skúšobnej komisie o výsledku skúšky je konečné. O celkovom hodnotení absolventov skúšky sa vyhotoví zápisnica. Výsledok štátnej jazykovej skúšky oznámi účastníkovi predseda skúšobnej komisie pred celou komisiou v deň, v ktorom vykonal ústnu časť skúšky. Vysvedčenie o úspešnom vykonaní štátnej jazykovej skúšky jazyková škola vydá do piatich pracovných dní od konania ústnej časti skúšky. Absolvent skúšky potvrdí podpisom prevzatie vysvedčenia. Neúspešnému účastníkovi v rovnakom termíne oznámi výsledok skúšky a podmienky opakovania ústnej časti skúšky.
18. Účastníkovi, ktorý úspešne vykonal písomnú časť štátnej jazykovej skúšky, ale neprospel pri ústnej časti skúšky, môže komisia pre štátne jazykové skúšky povoliť jedno opakovanie ústnej časti skúšky v ďalšom skúšobnom období. Na opakovanú skúšku sa účastník prihlási najneskôr do roka od vykonania písomnej časti skúšky a môže ju vykonať najneskôr do dvoch rokov od vykonania písomnej časti skúšky. Pri opakovaní časti skúšky účastník musí zaplatiť polovicu úhrady, ktorá je ustanovená pre vykonávanú skúšku.
19. Účastník, ktorý požiadal z vážnych dôvodov o odklad vykonania ústnej časti skúšky, sa môže prihlásiť a vykonať skúšku v určenom termíne do roka od vykonania písomnej časti skúšky. Účastník skúšky môže o odklad požiadať len raz.
20. Dokumentácia štátnych jazykových skúšok sa vedie v slovenskom jazyku, a to:
a) evidencia prihlášok na štátne jazykové skúšky s prideleným číslom protokolu,
b) prihlášky a doklady o zaplatení úhrady účastníkov za štátne jazykové skúšky,
c) protokol z písomnej časti štátnych jazykových skúšok,
d) vzory zadaní písomnej časti štátnych jazykových skúšok,
e) písomné práce účastníkov,
f) zápisnica z písomnej časti štátnych jazykových skúšok,
g) protokol z ústnej časti štátnych jazykových skúšok a odpis vysvedčenia,
h) zápisnica z celkového hodnotenia štátnych jazykových skúšok,
i) vymenovanie predsedu komisie pre štátne jazykové skúšky,
j) vymenovanie členov komisie pre štátne jazykové skúšky a členov skúšobných komisií.
1)
§ 6 ods. 2 písm. g) a § 19 ods. 2 písm. d) a e) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
§ 15 a 16 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
