Predpis bol zrušený predpisom 99/2016 Z. z.
544/2007 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.12.2007 do 29.02.2016
544
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
zo 16. augusta 2007
o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky podľa § 62 písm. r) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje:
§1 Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje
a)
triedy práce podľa celkového priemerného energetického výdaja a im prislúchajúce prípustné hodnoty ukazovateľov tepelno-vlhkostnej mikroklímy (ďalej len „mikroklimatické podmienky“),
b)
smerné hodnoty dlhodobo únosnej záťaže teplom a krátkodobo únosnej záťaže teplom pri aklimatizovaných a neaklimatizovaných zamestnancoch,1)
c)
únosný čas práce pri zvýšenej záťaži teplom,
d)
ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži teplom a chladom,
e)
prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca,
f)
pitný režim zamestnancov.
§2 Vymedzenie pojmov
Na účely tejto vyhlášky
a)
tepelno-vlhkostná mikroklíma (TVM) je súčasť celkovej mikroklímy pracovného prostredia; jej najdôležitejšími faktormi sú teplota vzduchu (ta), stredná teplota sálania (tr,m), relatívna vlhkosť vzduchu (rh; ö) a rýchlosť prúdenia vzduchu (va); objektivizuje sa meraním,2)
b)
celkový (brutto) energetický výdaj (M, qM) je celková tepelná produkcia organizmu zahŕňajúca základnú látkovú premenu a tepelnú produkciu vyplývajúcu z energetického výdaja pri práci,
c)
dlhodobo únosné mikroklimatické podmienky sú fyzikálne podmienky určujúce tepelno-vlhkostnú mikroklímu, pri ktorých je organizmus ešte schopný udržať tepelnú rovnováhu fyziologickými mechanizmami (termoreguláciou),
d)
krátkodobo únosné mikroklimatické podmienky sú fyzikálne podmienky určujúce tepelno-vlhkostnú mikroklímu, pri ktorých organizmus už nedokáže udržať tepelnú rovnováhu, pričom teplota telesného jadra (mozog, miecha, orgány hrudnej a brušnej dutiny) v stanovenom čase neprekročí limitnú hodnotu,
e)
dlhodobá práca je práca zamestnanca dlhšia ako 4 hodiny za pracovnú zmenu,
f)
dlhodobo a krátkodobo únosný čas práce je limitovaný čas práce na pracovisku, na ktorom sa u zamestnanca prekračujú hodnoty prípustnej záťaže teplom; určujú sa v závislosti od triedy energetickej náročnosti práce a od mikroklimatických podmienok pre aklimatizovaných a neaklimatizovaných zamestnancov pri zohľadnení tepelného odporu odevu (Rcl); ak nie je určené inak, dlhodobo únosný čas práce je 8-hodinová pracovná zmena,
g)
teplé obdobie roka je obdobie s priemernou dennou vonkajšou teplotou vzduchu 13 oC a vyššou; ak priemerná denná teplota počas dvoch po sebe nasledujúcich dní klesne pod 13 oC, hodnotí sa prostredie podľa hodnôt pre chladné obdobie roka,
h)
mimoriadne teplý deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu nameraná v tieni dosiahla hodnotu vyššiu ako 30 oC,
i)
mimoriadne chladný deň je deň, v ktorom teplota vonkajšieho vzduchu dosiahla hodnotu nižšiu ako –15 oC,
j)
neaklimatizovaný zamestnanec je zamestnanec počas 3 týždňov od nástupu na pracovisko, na ktorom sa hodnotí záťaž teplom alebo chladom,
k)
výsledná teplota guľového teplomeru (tg) je ukazovateľ tepelného stavu vnútorného prostredia priestorov zahŕňajúci vplyv súčasného pôsobenia teploty vzduchu (ta), povrchovej teploty okolitých plôch a rýchlosti prúdenia vzduchu (va); pre va ≤ 0,2 m.s-1 sa číselne rovná operatívnej teplote (to),
l)
operatívna teplota (to) je jednotná teplota uzavretého čierneho priestoru, v ktorom by medzi človekom a prostredím nastala výmena rovnakého množstva tepla prúdením a sálaním ako v skutočnom nehomogénnom prostredí; vyjadruje sa približne ako aritmetický priemer súčtu teploty vzduchu (ta) a strednej teploty sálania (tr,m),
m)
prípustná operatívna teplota je priemerná operatívna teplota daná časovo váženým priemerom teploty, ktorá sa vyskytne počas 8-hodinovej pracovnej zmeny, alebo aritmetickým priemerom pravidelne meranej teploty v intervaloch najviac jednej hodiny,
n)
stredná teplota sálania (tr,m) je homogénna teplota okolitých plôch, pri ktorej je výmena tepla sálaním medzi povrchom ľudského tela a okolitými plochami rovnaká ako v skutočnom heterogénnom prostredí,
o)
ukazovateľ WBGT je výpočtový ukazovateľ tepelnej záťaže, ktorý sa určuje podľa technickej normy,3)
p)
ohrievareň je samostatná miestnosť, časť vnútorného priestoru alebo iné vhodné zariadenie vykurované aspoň na teplotu vzduchu 22 oC, vybavené sedacím nábytkom, stolmi a vešiakmi na pracovný a ochranný odev,
q)
smerné hodnoty dlhodobo a krátkodobo únosnej záťaže teplom sú hodnoty, ktorých prekročenie upozorňuje na pravdepodobnosť zvýšenej záťaže zamestnancov teplom a na potrebu prijať preventívne a ochranné opatrenia vrátane posúdenia primeranosti záťaže vo vzťahu k individuálnej zdravotnej spôsobilosti zamestnancov.
§3 Triedy práce, optimálne a prípustné mikroklimatické podmienky
(1)
Triedy práce podľa celkového energetického výdaja vynakladaného na efektívny čas práce sú uvedené v prílohe v tabuľke č. 1. Energetický výdaj počas tohto času sa vypočíta ako časovo vážený priemer z energetického výdaja vynakladaného na hlavnú a vedľajšiu činnosť. Ak trvanie vedľajšej pracovnej činnosti presiahne 30 % efektívneho času práce, hodnotia sa obidve činnosti samostatne.
(2)
Zamestnávateľ zabezpečí na pracovisku pre zamestnancov optimálne mikroklimatické podmienky v teplom aj chladnom období roka. Predpoklady na optimálne mikroklimatické podmienky má vytvoriť stavebné riešenie budovy; tam, kde to neumožňuje stavebné riešenie budovy, treba tieto podmienky zabezpečiť technickým zariadením. Na účely tejto vyhlášky mikroklimatické podmienky sa stanovujú v závislosti od tepelnej produkcie organizmu zamestnanca, ktorá je daná spôsobom a intenzitou vykonávanej práce, pričom tepelná produkcia organizmu sa rovná energetickému výdaju.
(3)
Na pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca a nemožno zabezpečiť optimálne mikroklimatické podmienky podľa odseku 2, zamestnávateľ zabezpečí prípustné mikroklimatické podmienky s výnimkou pracoviska vyžadujúceho osobitné tepelné podmienky alebo pracoviska, na ktorom nemožno technickými prostriedkami odstrániť záťaž teplom alebo chladom z technologických procesov, a s výnimkou mimoriadne chladných a mimoriadne teplých dní.
(4)
Optimálne a prípustné hodnoty ukazovateľov tepelno-vlhkostnej mikroklímy, ktorými sú operatívna teplota, rýchlosť prúdenia vzduchu a relatívna vlhkosť, pre teplé a chladné obdobie roka na uzavretom pracovisku sú uvedené v prílohe v tabuľkách č. 2 a 3.
(5)
Na pracovisku, na ktorom sa vykonávajú práce zaradené do tried 1a a 1b uvedené v prílohe v tabuľke č. 1, musia byť navyše splnené tieto požiadavky:
a)
rozdiel teploty vzduchu medzi úrovňou hlavy a členkov nie je väčší ako 3 K,
b)
asymetria teploty sálania od okien alebo od iných chladných zvislých povrchov nie je väčšia ako 10 K,
c)
asymetria teploty sálania od teplého stropu alebo od iných vodorovných povrchov nie je väčšia ako 5 K.
(6)
Ožiarenosť hlavy sálavým teplom nesmie byť väčšia ako 200 W.m-2; pri priamom slnečnom žiarení cez osvetľovacie otvory má byť vzájomná poloha otvorov, protislnečných clôn a stálych pracovných miest riešená tak, aby počas pracovnej zmeny nebola hlava zamestnanca vystavená priamemu slnečnému žiareniu viac ako 10 minút.
(7)
Rozsah prípustných hodnôt relatívnej vlhkosti vzduchu je pri dlhodobej práci 30 % až 70 % v chladnom aj teplom období roka; ak relatívna vlhkosť na pracovisku trvale prekračuje 90 %, zamestnávateľ zabezpečí účinné náhradné opatrenia.
§4 Únosné mikroklimatické podmienky
(1)
Na pracovisku, na ktorom sa prekračujú hodnoty prípustných mikroklimatických podmienok v dôsledku záťaže teplom z technologických zdrojov, a na ostatných pracoviskách za mimoriadne teplých dní sa čas práce upraví tak, aby sa dodržala dlhodobo a krátkodobo únosná záťaž teplom.
(2)
Dlhodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom vody vylúčenej z organizmu potením a dýchaním; smerné hodnoty dlhodobo únosnej záťaže teplom sú uvedené v prílohe v tabuľke č. 4.
(3)
Krátkodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom akumulovaného tepla v organizme, ktoré nesmie pri aklimatizovaných i neaklimatizovaných zamestnancoch prekročiť 180 kJ.m-2, čomu zodpovedá vzostup teploty telesného jadra o 0,8 K, vzostup priemernej teploty kože o 3,5 K a vzostup srdcovej frekvencie na hodnotu najviac 150 tepov za minútu.
(4)
Smerné hodnoty krátkodobo únosnej záťaže teplom pri mimoriadnych situáciách sú uvedené v prílohe v tabuľke č. 5.
(5)
Dlhodobo a krátkodobo únosný čas práce pri zvýšenej záťaži teplom u mužov aj u žien sa určuje v závislosti od triedy energetickej náročnosti práce podľa prílohy tabuľky č. 1 a od mikroklimatických podmienok pre aklimatizovaných i neaklimatizovaných zamestnancov podľa tabuliek č. 6 až 20.
(6)
Tepelná záťaž zo sálania silných zdrojov sa má vyhodnotiť pre každé exponované pracovné miesto s využitím primeranej metódy hodnotenia pomocou stereoteploty, asymetrie teploty sálania alebo podľa ukazovateľa WBGT; pri zdrojoch sálavého tepla, pri ktorých stereoteplota na pracovnom mieste prekračuje 43 oC, alebo ak ožiarenosť prekračuje 700 W.m-2, použije sa ochrana proti sálavému teplu.
§5 Ochranné opatrenia pri záťaži chladom
(1)
Práca pri teplote nižšej, ako sú najnižšie prípustné teploty uvedené v prílohe v tabuľkách č. 2 a 3 pre danú triedu práce, sa môže vykonávať na otvorenom a polootvorenom pracovisku, ako aj v uzavretých priestoroch, v ktorých sa nízka teplota musí udržiavať z technologických dôvodov.
(2)
Na ochranu zdravia zamestnancov vykonávajúcich dlhodobo práce na pracoviskách, na ktorých je operatívna teplota 10 oC až 4 oC, zamestnávateľ zabezpečí ohrievareň.
(3)
Pri dlhodobej práci na pracovisku s operatívnou teplotou nižšou ako 4 oC zamestnávateľ zabezpečí
a)
ohrievareň s vybavením na prehrievanie rúk,
b)
ochranný odev s tepelným odporom, ktorý zabezpečí tepelne neutrálne podmienky pre ľudský organizmus.
Ak rýchlosť prúdenia vzduchu prekračuje 1,8 m.s-1, musia tepelnoizolačné vlastnosti odevu splniť uvedené podmienky v závislosti od teploty vzduchu korigovanej podľa skutočnej rýchlosti prúdenia vzduchu na pracovnom mieste. Teplota vzduchu korigovaná podľa rýchlosti prúdenia vzduchu je uvedená v prílohe v tabuľke č. 21.
Ak tepelný odpor ochranného odevu nestačí na zabezpečenie tepelne neutrálnych podmienok pre ľudský organizmus, práca sa prerušuje a zamestnancom sa umožní odpočinok v ohrievarni. Na účely tejto vyhlášky odev zamestnancov je štandardizovaný podľa pracovných podmienok.
(4)
Zamestnávateľ zabezpečí, aby zamestnanec s nechránenou pokožkou nevykonával prácu na pracovisku s teplotou vzduchu korigovanou podľa rýchlosti prúdenia vzduchu nižšou ako –30 oC.
§6 Prípustné povrchové teploty pevných materiálov a teploty kvapalín, s ktorými prichádza do kontaktu pokožka zamestnanca
(1)
Povrchová teplota pevných materiálov, strojov a technických zariadení pri trvaní dotyku s nekrytým povrchom tela zamestnanca počas celej pracovnej zmeny nesmie byť vyššia ako 43 oC, pričom dotyková plocha nesmie presiahnuť 10 % povrchu tela alebo 10 % povrchu hlavy zamestnanca.
(2)
Teplota kvapalín, ktoré prichádzajú do styku s pokožkou zamestnanca počas celej pracovnej zmeny, nesmie byť nižšia ako 22 oC.
(3)
Na pracovisku, na ktorom prichádza nechránený povrch tela zamestnanca do priameho kontaktu s pevnými materiálmi alebo s kvapalinami, zamestnávateľ zabezpečí
a)
možnosť prehrievania rúk zamestnanca v priebehu manipulácie s materiálmi alebo s kvapalinami, ktorých teplota je nižšia ako 10 oC,
b)
zriadenie ohrievarne s vybavením na prehrievanie rúk zamestnanca vykonávajúceho podstatnú časť práce na pracovisku, na ktorom je operatívna teplota 4 oC a nižšia.
§7 Pitný režim
(1)
Zamestnávateľ poskytne zamestnancom
a)
pri prekročení prípustných hodnôt mikroklimatických podmienok pitnú vodu4) bezprostredne na mieste výkonu práce,
b)
ak je predpoklad prekročenia smerných hodnôt dlhodobo a krátkodobo únosnej záťaže teplom (§ 4 ods. 2 až 4) alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní navyše nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tekutín a minerálnych látok stratených potením a dýchaním.
(2)
Zamestnávateľ zabezpečí pre zamestnancov pri zvýšenej záťaži chladom nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tepla v organizme, najmä
a)
pri dlhodobej práci na uzatvorenom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov teplota 4 oC a nižšia,
b)
pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku, ak je priemerná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny nižšia ako 4 oC.
(3)
Zamestnávateľ zabezpečí
a)
pri záťaži teplom prostredníctvom pitného režimu úhradu najmenej 70 % vody stratenej za pracovnú zmenu potením a dýchaním [odsek 1 písm. b)],
b)
pri záťaži chladom najmenej pol litra teplého nápoja za pracovnú zmenu [odsek 2 písm. a) a b)],
c)
pri záťaži teplom alebo chladom primeranú teplotu poskytovaných nápojov.
§8 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembra 2007.
v z. Daniel Klačko v. r.
Príloha k vyhláške č. 544/2007 Z. z.
2)
Zákon č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 431/2004 Z. z.
3)
STN EN 27 243 Horúce prostredie. Stanovenie tepelnej záťaže pracovníka podľa ukazovateľa WBGT (teploty mokrého a guľového teplomeru).
4)
§ 17 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
