462/2007 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2020
462
ZÁKON
z 13. septembra 2007
o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
minimálne požiadavky na organizáciu pracovného času v doprave,
b)
vykonávanie cestných kontrol a kontrol v priestoroch dopravných podnikov,1)
c)
pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach kontroly organizácie pracovného času v doprave.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov v doprave Zákonník práce.
§2 Organizácia pracovného času
(1)
Organizácia pracovného času na účely tohto zákona je úprava
a)
maximálneho pracovného času, prestávok v práci a času pracovnej pohotovosti,
b)
minimálnej doby odpočinku a
c)
pravidiel rozvrhnutia práce pri nočnej práci, práci na zmeny a pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času.
(2)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, organizácia pracovného času sa vzťahuje na zamestnancov v doprave, ktorí pracujú pre zamestnávateľa v pracovnom pomere, okrem členov posádok námorných lodí plávajúcich pod vlajkou Slovenskej republiky2) a vedúcich zamestnancov, ktorí sú štatutárnym orgánom alebo sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu zamestnávateľa.3)
(3)
Zamestnanec v doprave na účely tohto zákona je
a)
mobilný zamestnanec,
b)
zamestnanec organizujúci, zabezpečujúci alebo vykonávajúci činnosti bezprostredne súvisiace
1.
so zjazdnosťou a schodnosťou pozemných komunikácií, vzletových a pristávacích dráh letísk, pohybových plôch na letisku a dopravnej cesty dráh,
2.
s funkčnosťou a prevádzkou zariadení, ktoré sú súčasťou pozemných komunikácií, zariadení letísk a dráhových prevádzkových zariadení,
3.
s vybavovaním cestujúcich a lietadiel v leteckej doprave,
c)
zamestnanec
1.
poskytovateľa letových prevádzkových služieb, ktorý riadi letovú prevádzku, poskytuje informácie lietadlám počas letu alebo poskytuje pohotovostnú službu pre lietadlá počas letu (ďalej len „riadiaci letovej prevádzky“) alebo ktorý technicky zabezpečuje poskytovanie letových prevádzkových služieb,
2.
prevádzkovateľa letiska, ktorý koordinuje leteckú prevádzku na letisku,
d)
zamestnanec zabezpečujúci alebo vykonávajúci prevádzkovanie dopravy na dráhe,
e)
zamestnanec zabezpečujúci alebo vykonávajúci nakládku alebo vykládku tovaru,
f)
zamestnanec zabezpečujúci prevádzku, údržbu alebo opravy vozidiel, dráhových vozidiel, lietadiel a plavidiel alebo ich zásobovanie pohonnými látkami,
g)
zamestnanec vykonávajúci bezpečnostnú alebo dozornú činnosť zameranú na ochranu majetku zamestnávateľa, na ochranu dráhy alebo prístavu alebo na ochranu cestujúcich alebo uskladneného alebo prepravovaného tovaru,
h)
zamestnanec organizujúci alebo vykonávajúci ochranu civilného letectva pred činmi protiprávneho zasahovania4) na letisku,
i)
zamestnanec závodného hasičského alebo záchranného útvaru na dráhe, na letisku alebo v prístave.
(4)
Mobilný zamestnanec podľa odseku 3 písm. a) na účely tohto zákona je zamestnanec v doprave, ktorý ako člen cestujúceho personálu poskytuje služby cestujúcim alebo prepravuje tovar po ceste, na dráhe alebo na vnútrozemských vodných cestách, a člen posádky lietadla, ktorého zamestnáva letecká spoločnosť so sídlom v členskom štáte Európskej únie alebo v zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru.
(5)
Členský štát na účely tohto zákona je členský štát Európskej únie, zmluvný štát Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarsko.
(6)
Týždeň na účely tohto zákona je čas od 00.00 hodiny v pondelok do 24.00 hodiny v nedeľu. Ak je však pracovný čas zamestnanca v doprave rozvrhnutý nepravidelne, týždňom sa rozumie sedem po sebe nasledujúcich dní.
(7)
Ustanovenia o maximálnom pracovnom čase, o maximálnom čase pracovnej pohotovosti, o prestávkach v práci a o minimálnych dobách odpočinku sa nepoužijú, ak dohody medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov upravujú pre zamestnancov v doprave priaznivejšie podmienky organizácie pracovného času z hľadiska bezpečnosti a ochrany ich zdravia pri práci.
§3 Maximálny pracovný čas
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť zamestnancovi v doprave pracovný čas v týždni (ďalej len „týždenný pracovný čas“) tak, aby nepresiahol 60 hodín, a rozvrhnutie pracovného času mu najmenej týždeň vopred oznámiť. Podmienky rozvrhnutia pracovného času zamestnancovi v doprave, ktorému zamestnávateľ nemôže najmenej týždeň vopred oznámiť nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času s platnosťou najmenej na jeden týždeň (ďalej len „dispozičný zamestnanec“), určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode s dispozičným zamestnancom.
(2)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave vrátane nadčasov nesmie byť dlhší ako 48 hodín počas štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov.
(3)
Ak zamestnanec v doprave vykonáva nočnú prácu, priemerný pracovný čas nesmie presiahnuť desať hodín za 24 hodín počas šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov. Pri výpočte priemernej dĺžky pracovného času sa vychádza z päťdenného pracovného týždňa. Nočná práca na účely tohto zákona je každá práca vykonávaná v nočnom čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.
(4)
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov rozdeliť pracovnú zmenu zamestnanca v doprave na dve časti a po dohode so zamestnancom v doprave najviac na tri časti.
(5)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, do pracovného času zamestnanca v doprave sa nezapočítava
a)
čas potrebný na cestu z bydliska na pracovisko a späť,
b)
čas prestávok v práci,
c)
doba odpočinku,
d)
čas pracovnej pohotovosti.
(6)
Čas režijnej cesty sa započítava do pracovného času. Čas režijnej cesty na účely tohto zákona je čas potrebný na presun zamestnanca v doprave z jedného určeného miesta výkonu práce na iné určené miesto výkonu práce pred začatím práce, v jej priebehu alebo po skončení práce.
(7)
Ak nastane nepredvídateľná okolnosť v doprave, najmä nepriaznivá poveternostná situácia, nehoda alebo iná mimoriadna okolnosť, zamestnávateľ môže predĺžiť pracovný čas podľa odseku 1 až na čas trvania ohrozenia bezpečnosti vozidla alebo plavidla, posádky, cestujúcich alebo prepravovaného nákladu.
(8)
Ak ide o práce, ktoré nemožno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov prerušiť, musí sa zamestnancovi v doprave aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť primeraný čas na odpočinok a jedenie; tento čas je súčasťou pracovného času.
§4 Maximálny čas pracovnej pohotovosti
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, pracovná pohotovosť v doprave na účely tohto zákona je čas, počas ktorého zamestnanec v doprave nemusí byť na pracovisku, ale je povinný byť zamestnávateľovi k dispozícii pripravený začať vykonávať prácu na jeho pokyn nad určený týždenný pracovný čas. Tento čas a jeho predpokladané trvanie musí zamestnanec v doprave poznať vopred, najmä na základe rozvrhu pracovných zmien alebo podľa cestovného poriadku.
(2)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi v doprave pracovnú pohotovosť v rozsahu najviac 300 hodín za kalendárny rok, a ak ide o zamestnanca závodného hasičského alebo záchranného útvaru na dráhe, na letisku alebo v prístave, najviac 400 hodín za kalendárny rok. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.
(3)
Pracovná pohotovosť v rámci pracovnej zmeny nesmie u zamestnanca v doprave okrem člena posádky lietadla presiahnuť
a)
24 hodín v priebehu týždňa a
b)
72 hodín v priebehu kalendárneho mesiaca.
(4)
Časom pracovnej pohotovosti v rámci pracovnej zmeny nie je čas prestávok v práci a doba odpočinku.
(5)
Za každú hodinu pracovnej pohotovosti patrí zamestnancovi v doprave náhrada
a)
najmenej vo výške minimálnej hodinovej mzdy,5) ak je pracovná pohotovosť nariadená v rámci pracovnej zmeny,
b)
najmenej vo výške 20 % minimálnej hodinovej mzdy, ak je pracovná pohotovosť nariadená mimo rámca pracovnej zmeny.
(6)
Čas pracovnej pohotovosti, počas ktorého zamestnanec v doprave podľa požiadaviek zamestnávateľa vykonáva prácu alebo je povinný byť na pracovisku pripravený na výkon práce, sa započítava do pracovného času, za ktorý patrí zamestnancovi v doprave mzda.6)
(7)
Výkon práce počas času pracovnej pohotovosti nad určený týždenný pracovný čas je prácou nadčas.
§5 Minimálne doby odpočinku
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, zamestnanec v doprave má nárok na minimálny denný odpočinok trvajúci 11 po sebe nasledujúcich hodín za 24 hodín.
(2)
Minimálny denný odpočinok podľa odseku 1 možno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov skrátiť najviac na šesť hodín za 24 hodín. Ak bola predchádzajúca pracovná zmena kratšia ako šesť hodín, minimálny denný odpočinok možno skrátiť na čas trvania pracovnej zmeny.
(3)
Minimálny denný odpočinok podľa odseku 2 možno z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov skrátiť najviac trikrát za týždeň, ak ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a doba odpočinku bude do konca nasledujúceho týždňa predĺžená o čas skrátenia.
(4)
Zamestnanec v doprave má nárok na minimálny neprerušovaný týždenný odpočinok v trvaní najmenej 24 hodín spolu s minimálnym denným odpočinkom podľa odseku 1.
(5)
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi v doprave primeranú náhradnú dobu odpočinku alebo inú primeranú ochranu, od limitov minimálneho denného odpočinku podľa odsekov 2 a 3 sa možno odchýliť, ak ide o nehodu alebo bezprostredné riziko nehody alebo o prácu na zmeny, keď zamestnanec v doprave strieda zmenu a nemôže čerpať dobu denného alebo týždenného odpočinku medzi skončením jednej zmeny a začiatkom ďalšej zmeny.
(6)
Prestávky v práci a doby odpočinku musia byť primerané a v súlade so zásadami bezpečnej práce a zásadami ochrany zdravia pri práci. Na účely tohto zákona sa primeranosťou rozumie, že zamestnanec v doprave má určený pravidelný čas prestávok v práci a určenú pravidelnú dobu odpočinku, ktorých trvanie je vyjadrené v jednotkách času a ktoré sú dostatočne dlhé a nepretržité, aby sa zabezpečilo, že v dôsledku vyčerpania alebo nepravidelného rozvrhnutia práce nespôsobí úraz sebe alebo iným osobám a že si krátkodobo ani dlhodobo nepoškodí zdravie.
DRUHÁ ČASŤ | OSOBITNÉ USTANOVENIA
Cestná doprava
§6 Základné ustanovenia
(1)
Mobilné činnosti v cestnej doprave môžu vykonávať
a)
b)
samostatne zárobkovo činní vodiči.
(2)
Na osoby vykonávajúce mobilné činnosti v cestnej doprave podľa odseku 1 sa vzťahujú § 7 až 10, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
(4)
Pravidlá podľa odseku 3 sa vzťahujú na medzinárodnú cestnú dopravu, a ak ďalej nie je ustanovené inak, aj na cestnú dopravu na území Slovenskej republiky; nevzťahujú sa na cestnú dopravu vykonávanú na území Slovenskej republiky vozidlami uvedenými v osobitnom predpise.10)
§7 Mobilní zamestnanci
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na mobilných zamestnancov v cestnej doprave sa vzťahujú ustanovenia prvej časti. Mobilní zamestnanci v cestnej doprave na účely tohto zákona sú vodiči a ďalší členovia cestujúceho personálu, ktorí vykonávajú dopravné činnosti v cestnej doprave pre zamestnávateľa v pracovnom pomere.
(2)
Ustanovenia o maximálnom pracovnom čase, o prestávkach v práci a o minimálnych dobách odpočinku mobilných zamestnancov v cestnej doprave sa vzťahujú aj na praktikantov a na žiakov stredných škôl vykonávajúcich dopravné činnosti.
§8 Maximálny pracovný čas
(1)
Pracovný čas mobilného zamestnanca v cestnej doprave na účely tohto zákona je čas od začiatku práce do konca práce, počas ktorého je mobilný zamestnanec na pracovisku k dispozícii zamestnávateľovi a vykonáva svoje funkcie alebo činnosti, a to
a)
čas venovaný dopravným činnostiam a
b)
čas, počas ktorého mobilný zamestnanec nemôže voľne disponovať svojím časom a je nevyhnutné, aby bol na svojom pracovisku pripravený prevziať prácu súvisiacu s úlohami spojenými s jeho službou, najmä čas čakania na nakládku a vykládku, ak jeho predvídateľné trvanie nie je vopred známe z dohôd medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov, z cestovného poriadku, z týždenného rozvrhu práce alebo z pokynov pred odchodom na iné pracovisko, pred začatím dopravných činností alebo pred skutočne začatým časom čakania.
(2)
Do pracovného času podľa odseku 1 sa započítava aj čas
a)
nastupovania a vystupovania cestujúcich na zastávkach vrátane obsluhy plošín,
b)
manipulačného posúvania vozidla v obratisku konečnej zastávky a v umyvárni,
c)
čakania počas poruchy vozidla,
d)
iného prevádzkového prerušenia súvislého vedenia vozidla, ak je kratšie ako 15 minút.
(3)
Dopravnými činnosťami v cestnej doprave podľa odseku 1 sú najmä
a)
jazda,
b)
nakládka a vykládka,
c)
pomoc cestujúcim pri nastupovaní a vystupovaní,
d)
čistenie a technická údržba vozidla a
e)
iná práca vykonávaná v záujme
1.
bezpečnosti vozidla, jeho nákladu alebo cestujúcich, alebo
2.
plnenia povinností priamo súvisiacich s práve uskutočňovanou dopravnou činnosťou vrátane monitorovania nakládky a vykládky a vybavovania administratívnych formalít v styku s policajnými orgánmi, s colnými orgánmi alebo s inými orgánmi v cestnej doprave.
(4)
Pracoviskom podľa odseku 1 je
a)
miesto hlavnej prevádzky zamestnávateľa, u ktorého mobilný zamestnanec vykonáva dopravné činnosti,
b)
vedľajšie miesta prevádzky bez ohľadu na to, či sú v tom istom mieste ako hlavná prevádzka alebo hlavné sídlo zamestnávateľa,
c)
každé iné miesto, na ktorom mobilný zamestnanec vykonáva dopravné činnosti pre zamestnávateľa, a
d)
vozidlo, ktoré mobilný zamestnanec používa na vykonávanie dopravných činností.
(5)
Priemerný týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca nesmie presiahnuť 48 hodín. Maximálny týždenný pracovný čas možno predĺžiť až na 60 hodín, ak počas štyroch po sebe nasledujúcich mesiacoch týždenný pracovný čas nepresiahne priemer 48 hodín.
(6)
Ak celkový denný pracovný čas trvá od šesť do deväť hodín, mobilný zamestnanec musí mať najneskôr po odpracovaní šiestich hodín prestávku v práci v trvaní najmenej 30 minút. Ak celkový denný pracovný čas trvá viac ako deväť hodín, mobilný zamestnanec musí mať najneskôr po odpracovaní šiestich hodín prestávku v práci v trvaní najmenej 45 minút. Prestávky v práci možno rozdeliť na časové úseky, z ktorých každý trvá nepretržite najmenej 15 minút.
§9 Maximálny čas pracovnej pohotovosti
(1)
Čas pracovnej pohotovosti v cestnej doprave na účely tohto zákona je čas, počas ktorého sa od mobilného zamestnanca nevyžaduje, aby zostával na pracovisku, ale aby bol k dispozícii a mohol reagovať na výzvu na začatie alebo obnovenie jazdy alebo na výkon inej práce nad určený týždenný pracovný čas, ak tento čas a jeho predvídateľné trvanie mobilný zamestnanec vopred pozná z dohôd uzatvorených medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov, z cestovného poriadku, z týždenného rozvrhu práce, z pokynov pred odchodom na pracovisko, pred začatím dopravných činností alebo pred skutočne začatým časom čakania.
(2)
Do času pracovnej pohotovosti patrí najmä čas, počas ktorého mobilný zamestnanec sprevádza vozidlo prepravované na prievoznej lodi alebo vlakom, čas čakania na štátnej hranici, čas čakania spôsobený dopravnými obmedzeniami, čas čakania medzi spojmi, čas čakania v nákladnej doprave, čas čakania v nepravidelnej autobusovej doprave a čas strávený počas pohybu vozidla sedením vedľa vodiča alebo v kabíne na spanie, ak ide o mobilných zamestnancov, ktorí sa počas jazdy striedajú; nie je ním čas prestávok v práci ani doba odpočinku.
(3)
Zamestnávateľ je povinný
a)
preukázateľne informovať mobilného zamestnanca o jeho právach a pracovných povinnostiach vyplývajúcich z tohto zákona, z osobitných predpisov,7) z vlastných interných predpisov, z kolektívnych zmlúv a z dohôd uzatvorených medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov a o mieste a čase trvania dopravných činností,
b)
zaznamenávať pracovný čas, prácu nadčas a čas pracovnej pohotovosti mobilných zamestnancov a uchovávať záznamy v čitateľnej podobe najmenej dva roky po uplynutí obdobia, na ktoré sa vzťahujú,
c)
poskytnúť mobilnému zamestnancovi na požiadanie kópiu záznamov o odpracovaných hodinách, o hodinách práce nadčas a o hodinách pracovnej pohotovosti.
(4)
Pracovný čas, čas jazdy a čas pracovnej pohotovosti u rôznych zamestnávateľov je súčtom pracovných časov, časov jazdy a časov pracovnej pohotovosti u každého z nich. Zamestnávateľ je povinný vyžadovať od mobilného zamestnanca písomné údaje o odpracovanom čase, čase jazdy a čase pracovnej pohotovosti u iného zamestnávateľa. Mobilný zamestnanec je povinný takéto údaje zamestnávateľovi poskytnúť.
§10 Samostatne zárobkovo činní vodiči
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, ustanovenia o mobilných zamestnancoch v cestnej doprave sa vzťahujú aj na samostatne zárobkovo činných vodičov.
(2)
Samostatne zárobkovo činný vodič na účely tohto zákona je osoba, ktorej hlavnou činnosťou na základe povolenia na vykonávanie cestnej dopravy11) je preprava osôb alebo tovaru na cestách zmluvne uskutočňovaná pre iného v nájme alebo za úhradu a ktorá
a)
má právo pracovať pre seba a nie je viazaná na zamestnávateľa pracovnou zmluvou ani iným druhom závislého pracovného vzťahu,
b)
môže voľne organizovať rozhodujúce pracovné činnosti a jej príjem závisí priamo od vyprodukovaného zisku, a
c)
môže slobodne, individuálne alebo v spolupráci s inými samostatne zárobkovo činnými vodičmi mať obchodné vzťahy s niekoľkými zákazníkmi.
(3)
Pracovný čas samostatne zárobkovo činného vodiča na účely tohto zákona je čas od začiatku práce do konca práce okrem času všeobecnej administratívnej práce, ktorá priamo nesúvisí s práve uskutočňovanou dopravnou činnosťou, a to
a)
čas, počas ktorého vykonáva dopravné činnosti pre zákazníka,
b)
čas, počas ktorého je na svojom pracovisku k dispozícii zákazníkovi pripravený vykonávať pre neho dopravné činnosti, a
c)
čas čakania na nakládku a vykládku, ak jeho predvídateľné trvanie nie je vopred známe.
(4)
Čas pracovnej pohotovosti sa nezapočítava do pracovného času samostatne zárobkovo činného vodiča.
§11 Organizácia pracovného času zamestnanca pri údržbe pozemných komunikácií
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas v období od 1. novembra do 31. marca a mimo tohto obdobia počas nepriaznivej poveternostnej situácie (ďalej len „zimná údržba“) alebo počas nepredvídateľnej okolnosti, nehody alebo inej mimoriadnej udalosti na pozemnej komunikácii tak, aby denný pracovný čas zamestnanca v cestnej doprave podľa § 2 ods. 3 písm. b) prvého a druhého bodu nepresiahol 16 hodín a týždenný pracovný čas nepresiahol 60 hodín.
(2)
Na vodiča nákladného vozidla alebo pracovného stroja zabezpečujúceho zjazdnosť alebo schodnosť pozemnej komunikácie sa vzťahujú ustanovenia o čase jazdy vodiča pravidelnej osobnej dopravy.
(3)
Zamestnávateľ môže počas zimnej údržby zamestnancovi v cestnej doprave podľa § 2 ods. 3 písm. b) prvého a druhého bodu skrátiť nepretržitý denný odpočinok medzi dvoma pracovnými zmenami na šesť hodín alebo ak bola predchádzajúca zmena kratšia ako šesť hodín, najviac na čas trvania tejto zmeny, najmenej na tri hodiny.
(4)
Nepretržitý denný odpočinok podľa odseku 3 možno skrátiť najviac trikrát v týždni, ak ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a odpočinok do konca nasledujúceho týždňa bude predĺžený o čas skrátenia.
(5)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas počas zimnej údržby tak, aby zamestnanec v cestnej doprave podľa § 2 ods. 3 písm. b) prvého a druhého bodu mal nepretržitý týždenný odpočinok najmenej 32 hodín počas 14 po sebe nasledujúcich dní.
Doprava na dráhe
§12 Základné ustanovenia
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na zamestnancov v doprave na dráhe sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.
(2)
Na čas vedenia dráhového vozidla, na prestávky v práci a na dobu odpočinku mobilných zamestnancov v interoperabilnej cezhraničnej doprave v železničnej doprave sa vzťahuje Dohoda medzi Európskym spoločenstvom železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave12) (ďalej len „dohoda v interoperabilnej cezhraničnej železničnej doprave“). Mobilní zamestnanci v interoperabilnej cezhraničnej doprave na účely tohto zákona sú vodiči dráhových vozidiel a ostatní členovia vlakového personálu dopravcu, ktorí sú v rámci jednej pracovnej zmeny pridelení na interoperabilnú cezhraničnú dopravu na viac ako jednu hodinu.
(3)
Interoperabilná cezhraničná doprava na účely tohto zákona je cezhraničná železničná doprava, na ktorú prevádzkovateľ železničnej dopravy potrebuje najmenej dve bezpečnostné osvedčenia;13) nie je ňou
a)
miestna ani regionálna cezhraničná železničná doprava do vzdialenosti 15 km od štátnej hranice,
b)
vnútroštátna železničná doprava na trati, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej republiky, ale prechádza bez zastávky územím cudzieho štátu.
(4)
Zamestnávateľ je povinný viesť za každý deň záznamy o pracovnom čase a dobe odpočinku mobilných zamestnancov v interoperabilnej cezhraničnej doprave, záznamy v elektronickej forme o pracovnom čase a dobe odpočinku zamestnancov podľa § 2 ods. 3 písm. d), na požiadanie poskytnúť informácie z nich a uchovávať ich najmenej jeden rok od času, na ktorý sa vzťahujú.
(5)
Pracovný čas u rôznych zamestnávateľov a osôb, pre ktoré vykonáva činnosť rušňovodiča samostatne zárobkovo činný rušňovodič, je súčtom pracovných časov u každého z nich. Zamestnávateľ a osoba, pre ktorú vykonáva činnosť rušňovodiča samostatne zárobkovo činný rušňovodič, sú povinní vyžadovať od rušňovodiča písomné údaje o pracovnom čase a dobe odpočinku u iného zamestnávateľa alebo osoby, pre ktorú vykonáva činnosť rušňovodiča samostatne zárobkovo činný rušňovodič. Rušňovodič v pracovnom pomere a samostatne zárobkovo činný rušňovodič sú povinní takého údaje zamestnávateľovi a osobe, pre ktorú vykonáva činnosť rušňovodiča samostatne zárobkovo činný rušňovodič, poskytnúť. Zamestnávateľ a osoba, pre ktorú vykonáva činnosť rušňovodiča samostatne zárobkovo činný rušňovodič, nahlási bezodkladne vznik a zánik pracovnoprávneho vzťahu alebo začiatok a ukončenie výkonu činností rušňovodiča bezpečnostnému orgánu,13a) ktorý zaznamená tieto údaje do registra držiteľov preukazov rušňovodičov.
§12a Mobilní zamestnanci
Mobilní zamestnanci v doprave na dráhe na účely tohto zákona sú aj rušňovodiči, ktorí vykonávajú dopravné činnosti v doprave na dráhe pre zamestnávateľa v pracovnom pomere a rušňovodiči vykonávajúci práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ďalej nie je ustanovené inak, na mobilných zamestnancov v doprave na dráhe sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.
Maximálny pracovný čas a minimálna doba odpočinku
§13
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť denný pracovný čas zamestnanca v doprave na dráhe tak, aby dĺžka pracovnej zmeny bola najviac 15 hodín, u rušňovodičov najviac 13 hodín. Pracovnú zmenu možno predĺžiť o čas režijnej cesty, ktorá sa uskutočnila na konci pracovnej zmeny.
(2)
Na základe dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, možno nepretržitý denný odpočinok podľa § 5 ods. 1 skrátiť na šesť hodín, ak má zamestnanec v doprave na dráhe možnosť odpočinku na lôžku. Ak bola pracovná zmena kratšia ako šesť hodín, dĺžku denného odpočinku možno skrátiť najviac na čas trvania tejto pracovnej zmeny, nesmie však byť kratšia ako tri hodiny.
(3)
Nepretržitý denný odpočinok podľa odseku 2 možno skrátiť najviac dvakrát v týždni, ak ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a odpočinok do konca nasledujúceho týždňa bude predĺžený o čas skrátenia.
(4)
Pracovný čas mobilného zamestnanca v doprave na dráhe na účely tohto zákona je čas od začiatku práce do konca práce, počas ktorého je mobilný zamestnanec na pracovisku k dispozícii zamestnávateľovi a vykonáva svoje funkcie alebo činnosti, a to
a)
čas venovaný dopravným činnostiam v doprave na dráhe a
b)
čas, počas ktorého mobilný zamestnanec nemôže voľne disponovať svojím časom, a je nevyhnutné, aby bol na svojom pracovisku pripravený prevziať prácu súvisiacu s úlohami spojenými s jeho pracovnou náplňou, najmä čas čakania na nakládku a vykládku, ak jeho predvídateľné trvanie nie je vopred známe z dohôd medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov, z cestovného poriadku, z týždenného rozvrhu práce alebo z pokynov pred odchodom na iné pracovisko, pred začatím dopravných činností alebo pred skutočne začatým časom čakania.
(5)
Do pracovného času podľa odseku 1 sa započítava aj čas
a)
nastupovania a vystupovania cestujúcich na zastávkach vrátane obsluhy plošín,
b)
manipulačného posunu vozidla v obratisku konečnej zastávky a v umyvárni,
c)
čakania počas poruchy vozidla,
d)
iného prevádzkového prerušenia súvislého vedenia vozidla, ak je kratšie ako 15 minút.
(6)
Dopravnými činnosťami v doprave na dráhe podľa odseku 4 sú najmä
a)
chod vozidla,
b)
iná práca vykonávaná v záujme
1.
bezpečnosti vozidla alebo
2.
plnenia povinností priamo súvisiacich s práve uskutočňovanou dopravnou činnosťou vrátane vybavovania administratívnych formalít v styku s inými orgánmi v doprave na dráhe.
(7)
Pracoviskom podľa odseku 4 je
a)
miesto hlavnej prevádzky zamestnávateľa, u ktorého mobilný zamestnanec vykonáva dopravné činnosti,
b)
vedľajšie miesta prevádzky bez ohľadu na to, či sú v tom istom mieste ako hlavná prevádzka alebo hlavné sídlo zamestnávateľa,
c)
každé iné miesto, na ktorom mobilný zamestnanec vykonáva dopravné činnosti pre zamestnávateľa, a
d)
vozidlo, ktoré mobilný zamestnanec používa na vykonávanie dopravných činností.
§14
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas zamestnanca v doprave na dráhe tak, aby mal nepretržitý týždenný odpočinok najmenej 48 hodín.
(2)
Ak z preukázateľných objektívnych technických alebo organizačných dôvodov nemožno rozvrhnúť pracovný čas podľa odseku 1, zamestnávateľ môže na základe dohody so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom rozvrhnúť týždenný pracovný čas tak, aby zamestnanec v doprave na dráhe mal nepretržitý týždenný odpočinok najmenej 24 hodín, ktorý bezprostredne nasleduje po nepretržitom dennom odpočinku v trvaní najmenej osem hodín.
§15 Dovolenka za kalendárny rok
Zamestnancovi na dráhe s pracovným časom nerovnomerne rozvrhnutým na jednotlivé týždne alebo na celý kalendárny rok patrí toľko kalendárnych dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku za kalendárny rok pripadá v celoročnom priemere podľa podmienok dohodnutých medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov.
Letecká doprava
§16 Základné ustanovenia
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na zamestnancov v leteckej doprave podľa § 2 ods. 3 písm. a) až c), h) a i) sa vzťahujú ustanovenia prvej časti alebo osobitného predpisu.13a)
(2)
Čas letu na účely tohto zákona je čas medzi prvým pohybom lietadla zo svojho parkovacieho miesta na účely vzlietnutia až do odstavenia na určenom parkovacom mieste a zastavenia všetkých motorov a vrtúľ.
(3)
Základnou posádkou na účely tohto zákona je minimálny počet členov posádky lietadla určený výrobcom lietadla alebo Dopravným úradom pre typ lietadla.
(4)
Zosilnenou posádkou na účely tohto zákona je počet členov posádky lietadla umožňujúci každého člena posádky vystriedať počas letu.
(5)
Zdvojenou posádkou na účely tohto zákona je počet členov posádky lietadla umožňujúci zdvojenie všetkých pracovných funkcií základnej posádky tak, aby bolo možné vystriedanie všetkých členov základnej posádky počas letu.
§17 Maximálny pracovný čas
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas člena posádky lietadla tak, aby celkový čas letu vrátane časov letu pre iných zamestnávateľov nepresiahol
a)
900 hodín počas kalendárneho roka,
b)
110 hodín počas kalendárneho mesiaca alebo počas 30 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní,
c)
12 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín na diaľkových linkách,
d)
10 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín na ostatných linkách a pri ostatnej leteckej činnosti,
e)
4 hodiny počas 24 po sebe nasledujúcich hodín, ak ide o pilota vo výcviku mimo traťového výcviku.
(2)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas člena posádky lietadla podľa odseku 1 tak, aby
a)
súčet celkového pracovného času vrátane času pracovnej pohotovosti na pracovisku a pracovnej pohotovosti mimo pracoviska podľa § 20 ods. 2 nepresiahol v kalendárnom roku 2000 hodín,
b)
pracovný čas počas 24 po sebe nasledujúcich hodín nepresiahol
1.
12 hodín, ak ide o letecké práce,
2.
12 hodín, ak počet vzletov základnej posádky je viac ako šesť,
3.
14 hodín, ak počet vzletov základnej posádky je najviac šesť,
4.
16 hodín, ak ide o zosilnenú posádku,
5.
18 hodín, ak ide o zdvojenú posádku.
(3)
Ak je to nevyhnutné v dôsledku mimoriadnej okolnosti, ktorá nastala počas letu, veliteľ lietadla môže predĺžiť čas letu podľa odseku 1 písm. c) a d) a pracovný čas podľa odseku 2 písm. b) druhého až piateho bodu až do bezpečného dokončenia letu. Zamestnávateľ nesmie vopred plánovať takéto predĺženie letu.
(4)
Zamestnávateľ môže základnej posádke počas leteckých prác vzhľadom na poveternostné podmienky alebo na technické prevádzkové problémy rozdeliť pracovný čas podľa odseku 2 písm. b) prvého bodu v jednej pracovnej zmene najviac na tri časti, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
a)
čas prerušenia je najmenej tri hodiny,
b)
celkový pracovný čas a celkový čas letu počas 24 po sebe nasledujúcich hodín nie je presiahnutý a
c)
posádka lietadla má počas prerušenia utvorené podmienky na odpočinok vrátane nerušeného odpočinku na lôžku.
(5)
Obmedzenie pracovného času podľa odseku 2 písm. b) tretieho bodu sa nevzťahuje na člena posádky vykonávajúceho leteckú záchrannú službu alebo let potrebný na záchranu života. Zamestnávateľ je povinný utvoriť pre tohto člena posádky vhodné podmienky na odpočinok vrátane neprerušovaného odpočinku na lôžku.
(6)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas riadiaceho letovej prevádzky tak, aby dĺžka pracovnej zmeny vrátane nočnej pracovnej zmeny nepresiahla 12 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín.
(7)
Pracovný čas zamestnancov v leteckej doprave podľa § 2 ods. 3 písm. b), písm. c) druhého bodu a písm. e) a h) možno počas nepriaznivej poveternostnej situácie alebo počas mimoriadnej okolnosti predĺžiť najviac na 16 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín.
(8)
Pracovný čas, čas letu a čas pracovnej pohotovosti u rôznych zamestnávateľov je súčtom pracovných časov, časov letu a časov pracovnej pohotovosti u každého z nich. Zamestnávateľ je povinný vyžiadať od člena posádky lietadla písomný údaj o odpracovanom čase, čase letu a čase pracovnej pohotovosti u iného zamestnávateľa. Člen posádky lietadla je povinný takéto údaje zamestnávateľovi poskytnúť.
§18 Prestávka v práci
(1)
Prestávka v práci podľa odseku 2 je súčasťou pracovného času člena posádky lietadla a riadiaceho letovej prevádzky. Prestávku v práci nemožno rozvrhnúť na začiatok a na koniec pracovnej zmeny.
(2)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť
a)
čas letu tak, aby člen posádky lietadla počas leteckých prác a počas výcvikových alebo skúšobných letov mal po uplynutí troch hodín letu prestávku v práci v trvaní najmenej 20 minút,
b)
pracovný čas tak, aby riadiaci letovej prevádzky počas výkonu ťažkej duševnej práce s vysokou intenzitou práce mal po uplynutí dvoch hodín práce prestávku v práci v trvaní najmenej 30 minút.
(3)
Okruh pracovísk, podmienky výkonu a obdobie výkonu ťažkej duševnej práce s vysokou intenzitou práce určuje Dopravný úrad na návrh zamestnávateľa podaný po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
§19 Minimálna doba odpočinku
(1)
Minimálnu dobu denného odpočinku podľa § 5 ods. 1 možno skrátiť až na deväť hodín, ak má člen posádky lietadla možnosť odpočinku na lôžku a môže spať najmenej osem po sebe nasledujúcich hodín.
(2)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas členovi posádky lietadla tak, aby mal bez pracovnej pohotovosti podľa § 20 nepretržitý odpočinok najmenej
a)
36 hodín za týždeň alebo najmenej 60 hodín za desať po sebe nasledujúcich dní,
b)
7 miestnych dní počas kalendárneho mesiaca,
c)
96 miestnych dní v kalendárnom roku.
(3)
Miestnym dňom na účely tohto zákona je časový úsek od 00.00 hodiny do 24.00 hodiny v jednom geografickom mieste.
§20 Maximálny čas pracovnej pohotovosti
(1)
Zamestnávateľ môže nariadiť pracovnú pohotovosť členovi posádky lietadla najviac
a)
12 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín,
b)
72 hodín počas 28 po sebe nasledujúcich dní,
c)
400 hodín v kalendárnom roku.
(2)
Ak ide o pracovnú pohotovosť mimo pracoviska pred začiatkom letu a člen posádky lietadla má možnosť odpočinku vo vhodnej miestnosti s lôžkom, započítava sa čas pracovnej pohotovosti do pracovného času polovicou času uplynutého od začiatku pracovnej pohotovosti do začiatku letu.
Verejná vodná doprava
§21 Základné ustanovenia
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na zamestnancov vo verejnej vodnej doprave13b) sa vzťahujú ustanovenia prvej časti.
(2)
Mobilní zamestnanci vo verejnej vodnej doprave na účely tohto zákona sú členovia posádky plavidla13c) a členovia palubného personálu, ktorí pracujú pre zamestnávateľa v pracovnom pomere. Členovia palubného personálu sú všetci zamestnanci na osobnej lodi, ktorí nie sú členmi posádky plavidla.
(3)
Na prevádzkovateľa plavidla13d) sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona, a to ani vtedy, ak má vo vlastnom podniku postavenie zamestnanca.
§22 Maximálny pracovný čas
(1)
Maximálny pracovný čas mobilného zamestnanca vo verejnej vodnej doprave počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov je 2 304 hodín.
(2)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť mobilnému zamestnancovi vo verejnej vodnej doprave
a)
denný pracovný čas tak, aby nepresiahol 14 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín,
b)
týždenný pracovný čas tak, aby nepresiahol 84 hodín,
c)
týždenný pracovný čas tak, aby nočná práca nepresiahla 42 hodín.
(3)
Priemerný týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca vo verejnej vodnej doprave nesmie presiahnuť 72 hodín počas 4 po sebe nasledujúcich mesiacov, ak je v rozvrhu práce viac pracovných dní ako dní odpočinku.
(4)
Priemerný týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca vo verejnej vodnej doprave nesmie presiahnuť 48 hodín počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov.
(5)
Pracovný čas môže vodca plavidla predĺžiť z dôvodu nepriaznivej poveternostnej situácie alebo inej mimoriadnej okolnosti plavby na čas trvania bezprostredného ohrozenia bezpečnosti plavidla, nalodených osôb alebo nákladu, alebo na účely poskytnutia pomoci iným plavidlám alebo osobám v tiesni. Po obnovení bežného stavu prevádzky plavidla vodca plavidla zabezpečí primeranú dobu odpočinku zamestnancom, ktorí pracovali počas plánovanej doby odpočinku.
(6)
Zamestnávateľ môže predĺžiť pracovný čas zamestnanca v prístave počas nepriaznivej poveternostnej situácie alebo inej mimoriadnej okolnosti v prístave najviac na 16 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín.
§23 Minimálna doba odpočinku
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas mobilného zamestnanca vo verejnej vodnej doprave tak, aby mal nepretržitý denný odpočinok najmenej šesť po sebe nasledujúcich hodín, ak celková doba odpočinku je najmenej desať hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín.
(2)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca vo verejnej vodnej doprave tak, aby mal odpočinok najmenej 84 hodín za týždeň.
(3)
Zamestnávateľ môže počas nepriaznivej poveternostnej situácie alebo inej mimoriadnej okolnosti v prístave skrátiť zamestnancovi v prístave nepretržitý denný odpočinok medzi dvoma pracovnými zmenami až na šesť hodín. Dobu odpočinku možno takto skrátiť najviac dvakrát týždenne, ak ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a odpočinok do konca nasledujúceho týždňa bude predĺžený o čas skrátenia.
§23a Dni odpočinku
(1)
Mobilný zamestnanec vo verejnej vodnej doprave môže odpracovať najviac 31 po sebe nasledujúcich dní, pričom
a)
ak nie je v rozvrhu práce viac pracovných dní ako dní odpočinku, musí byť po viacerých po sebe nasledujúcich pracovných dňoch bezprostredne poskytnutý rovnaký počet po sebe nasledujúcich dní odpočinku; výnimky sa povoľujú, ak
1.
minimálny počet po sebe nasledujúcich dní odpočinku uvedený v písmene b) sa poskytne bezprostredne po viacerých po sebe odpracovaných pracovných dňoch a
2.
počet pracovných dní sa vyrovná s počtom dní odpočinku počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
b)
ak je v rozvrhu práce viac pracovných dní ako dní odpočinku, minimálny počet po sebe nasledujúcich dní odpočinku, ktoré bezprostredne nadväzujú na viaceré po sebe nasledujúce pracovné dni, sa vypočíta takto:
1.
0,2 dňa odpočinku za každý z viacerých po sebe nasledujúcich pracovných dní od 1. po 10. po sebe nasledujúci pracovný deň,
2.
0,3 dňa odpočinku za každý z viacerých po sebe nasledujúcich pracovných dní od 11. po 20. po sebe nasledujúci pracovný deň,
3.
0,4 dňa odpočinku za každý z viacerých po sebe nasledujúcich pracovných dní od 21. po 31. po sebe nasledujúci pracovný deň.
(2)
Časti dní odpočinku vypočítané podľa odseku 1 písm. b) sa pripočítajú k minimálnemu počtu po sebe nasledujúcich dní odpočinku a poskytnú sa len ako celé dni.
(3)
Deň odpočinku mobilného zamestnanca vo verejnej vodnej doprave je nepretržitý denný odpočinok v trvaní 24 hodín; zamestnávateľ nemá právo obmedziť mobilného zamestnanca vo výbere miesta, na ktorom strávi tento deň.
§23b Pracovný čas a doba odpočinku počas sezóny
(1)
Sezóna je obdobie najviac 9 po sebe nasledujúcich mesiacov z 12 mesiacov, počas ktorých sa vykonávajú práce na osobných lodiach v dôsledku vonkajších okolností, najmä poveternostných podmienok, a záujmu cestujúcich viazané na určité obdobia roka.
(2)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť členovi palubného personálu počas sezóny
a)
denný pracovný čas tak, aby nepresiahol 12 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín,
b)
týždenný pracovný čas tak, aby nepresiahol 72 hodín.
(3)
Za každý pracovný deň patrí členovi palubného personálu 0,2 dňa odpočinku. Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas členovi palubného personálu počas sezóny tak, aby mal odpočinok minimálne 2 dni počas 31 po sebe nasledujúcich dní, a zostávajúce dni odpočinku mu poskytne na základe vzájomnej dohody.
(4)
Ustanovenia odsekov 2 a 3 môže zamestnávateľ uplatniť aj na členov posádky plavidla zamestnaných na osobnej lodi počas sezóny.
§23c Evidencia a kontrola pracovného času a doby odpočinku
(1)
Zamestnávateľ je povinný na účely evidencie a kontroly pracovného času zabezpečiť vedenie záznamov o dochádzke členov posádky plavidla prostredníctvom evidencie v palubnom denníku podľa osobitného predpisu13e) a o dochádzke členov palubného personálu prostredníctvom evidencie v knihe dochádzky.
(2)
Kniha dochádzky sa nachádza na plavidle a označuje sa poradovým číslom, názvom plavidla a jednotným európskym identifikačným číslom plavidla (ENI).13f) Každý člen palubného personálu zaznamenáva do knihy dochádzky čitateľne a spôsobom určeným zamestnávateľom alebo ním poverenou osobou svoje meno a priezvisko, dátum, začiatok a koniec denného pracovného času a začiatok a koniec doby odpočinku alebo deň odpočinku.
(3)
Člen palubného personálu a zamestnávateľ alebo ním poverená osoba potvrdzujú zápisy v knihe dochádzky svojím podpisom najneskôr do konca každého nasledujúceho mesiaca. Záznamy sa uchovávajú po dobu jedného roka na plavidle a každý člen palubného personálu obdrží kópie svojich potvrdených záznamov, ktoré uchováva minimálne jeden rok.
§24 Maximálny čas pracovnej pohotovosti
Zamestnávateľ môže nariadiť členovi posádky plavidla pracovnú pohotovosť najviac 400 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.
Pravidelná osobná doprava
§25 Základné ustanovenia
(1)
Pravidelná osobná doprava na účely tohto zákona je verejná pravidelná doprava vozidlami používanými na prepravu cestujúcich
a)
v autobusovej doprave, ak trasa linky nepresahuje 50 km,
b)
v mestskej autobusovej doprave a
c)
v doprave na mestských električkových dráhach a trolejbusových dráhach.
(2)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na mobilných zamestnancov v pravidelnej osobnej doprave sa vzťahujú ustanovenia prvej časti a ustanovenia druhej časti vzťahujúce sa na mobilných zamestnancov v cestnej doprave okrem § 6, § 7 ods. 1 a § 10.
§26 Maximálny pracovný čas
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť denný pracovný čas vodiča pravidelnej osobnej dopravy tak, aby čas jazdy nepresiahol desať hodín za 24 po sebe nasledujúcich hodín.
(2)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť týždenný pracovný čas vodiča tak, aby čas jazdy nepresiahol 48 hodín za týždeň.
(3)
Časom jazdy je súčet časov súvislého vedenia vozidla.
(4)
Do pracovného času vodiča sa započítava aj čas prerušenia súvislého vedenia vozidla, ak je kratšie ako desať minút.
§27 Prestávka v práci
(1)
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas vodiča pravidelnej osobnej dopravy tak, aby mal po štyroch hodinách času jazdy prestávku v práci najmenej 30 minút; to neplatí, ak po štyroch hodinách času jazdy nasleduje nepretržitý denný odpočinok alebo nepretržitý týždenný odpočinok.
(2)
Prestávku v práci možno rozdeliť na časové úseky, z ktorých každý trvá nepretržite najmenej 15 minút.
(3)
Prestávka v práci sa predlžuje o čas práce vodiča nevyhnutne vykonávanej v záujme plnenia povinností súvisiacich s bezpečnosťou vozidla alebo cestujúcich a o čas manipulačného posúvania vozidla v obratisku konečnej zastávky.
§28 Minimálna doba odpočinku
Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas vodiča pravidelnej osobnej dopravy tak, aby mal medzi dvoma pracovnými zmenami nepretržitý denný odpočinok najmenej 11 hodín počas 24 po sebe nasledujúcich hodín. Tento odpočinok môže zamestnávateľ
a)
skrátiť až na šesť hodín najviac trikrát za týždeň, ak ku skráteniu nedôjde v dvoch po sebe nasledujúcich dňoch a odpočinok do konca nasledujúceho týždňa bude predĺžený o čas skrátenia,
b)
rozdeliť najviac na tri časti počas 24 hodín v dňoch, v ktorých nie je odpočinok skrátený podľa písmena a), pričom najmenej jedna časť odpočinku musí byť najmenej osem hodín a doba odpočinku musí byť predĺžená najmenej na 12 hodín.
TRETIA ČASŤ | KONTROLA V CESTNEJ DOPRAVE
§29 Kontrolné systémy
(1)
Kontrolný systém na účely tohto zákona je koordinované uskutočňovanie cestných kontrol a kontrol v dopravných podnikoch zameraných na dodržiavanie organizácie pracovného času v doprave podľa osobitných predpisov7) a podľa tohto zákona.
(2)
Kontrolný systém musí každoročne zahrnúť reprezentatívnu vzorku dopravných podnikov, mobilných zamestnancov, najmä vodičov, a vozidiel všetkých kategórií, na ktoré sa vzťahujú osobitné predpisy,7) pričom sa musí skontrolovať najmenej
a)
3 % dní odpracovaných vodičmi,
b)
30 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní vodičov cestnou kontrolou a
c)
50 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní vodičov kontrolou v dopravných podnikoch.
(3)
Z každej kontroly vypracuje inšpektor práce vykonávajúci kontrolu protokol o výsledku kontroly, ktorý obsahuje údaje podľa osobitného predpisu.14)
(4)
Protokoly o výsledku kontroly podľa odseku 3 sú podkladom na vyhotovenie informácie pre Európsku komisiu podľa osobitného predpisu.15) Informácia obsahuje sumárne údaje o počte vodičov skontrolovaných pri cestných kontrolách a počet kontrol v dopravných podnikoch, počet skontrolovaných pracovných dní vodičov a počet a druh hlásených porušení predpisov s poznámkou, či išlo o osobnú dopravu, alebo o nákladnú dopravu.
(5)
Štatistické údaje z protokolov o výsledku kontroly podľa odseku 3, ktoré sa predkladajú Európskej komisii každé dva roky, sa členia do týchto kategórií:
a)
pri cestných kontrolách
1.
druh cesty, či ide o diaľnicu, cestu vyššej alebo nižšej triedy a krajinu evidencie kontrolovaného vozidla,
2.
typ záznamového zariadenia,16) či ide o analógové záznamové zariadenie, alebo o digitálne záznamové zariadenie,
b)
pri kontrolách v dopravných podnikoch
1.
druh dopravnej činnosti, či ide o medzinárodnú dopravu alebo o vnútroštátnu dopravu, o osobnú dopravu alebo o nákladnú dopravu, o dopravu na vlastný účet, alebo o zmluvnú dopravu pre iného v nájme alebo za úhradu,
2.
veľkosť vozidlového parku dopravného podniku,
3.
typ záznamového zariadenia, či ide o analógové záznamové zariadenie, alebo o digitálne záznamové zariadenie.
(6)
Kontrolný orgán uchováva zozbierané štatistické údaje podľa odseku 5 za predchádzajúci rok.
(7)
Dopravný podnik je povinný uschovávať jeden rok dokumenty z vykonaných kontrol, najmä protokoly o výsledku kontroly a iné písomnosti vypracované kontrolnými orgánmi.
§30 Cestné kontroly
(1)
Cestné kontroly sa organizujú na rôznych miestach a v rôznom čase, aby dostatočne pokryli veľkú časť cestnej siete a aby bolo obťažné vyhnúť sa kontrolným bodom. Počet kontrolných bodov musí Národný inšpektorát práce určiť v spolupráci s Policajným zborom tak, aby bol dostatočný; na tento účel sa kontrolné body zriaďujú na cestách a v ich bezprostrednej blízkosti, najmä na odpočívadlách, na čerpacích staniciach pohonných látok a v ich blízkosti a na iných bezpečných miestach popri diaľniciach a cestách.
(2)
Cestné kontroly sa najmenej šesťkrát ročne vykonávajú koordinovane s kontrolnými orgánmi susediacich členských štátov.
(3)
Ak pri cestnej kontrole vodiča vozidla evidovaného v inom členskom štáte zistené údaje vyvolajú podozrenie, že došlo k porušeniu osobitných predpisov,7) ktoré pre nedostatok údajov nemožno preukázať počas cestnej kontroly, možno požiadať o súčinnosť príslušný orgán členského štátu evidencie vozidla.
(4)
Cestné kontroly sa musia vykonávať náhodne a nediskriminačne. Inšpektori práce a policajti vykonávajúci cestnú kontrolu nesmú diskriminovať vodičov najmä podľa krajiny evidencie vozidla, podľa krajiny bydliska vodiča, podľa krajiny sídla dopravného podniku, podľa východiskového ani cieľového miesta cesty, ani podľa typu záznamového zariadenia.
(5)
Ak si to vyžaduje situácia, cestná kontrola môže byť zameraná len na niektorý prvok kontroly.
(6)
Inšpektor práce a policajt musia byť v rozsahu svojich oprávnení pri cestnej kontrole vybavení zoznamom prvkov, ktoré sú predmetom kontroly podľa prílohy č. 1 časti A, a štandardným vybavením podľa prílohy č. 2.
§31 Kontroly v dopravných podnikoch
(1)
Kontrola v dopravných podnikoch na účely tohto zákona je kontrola vykonávaná v priestoroch technickej základne dopravného podniku a na pracoviskách dopravného podniku, na ktorých mobilní zamestnanci vykonávajú dopravné činnosti.
(2)
Kontrolu dopravného podniku možno vykonať aj v priestoroch kontrolných orgánov, a to preskúmaním dokumentov, údajov alebo iných dokladov, ktoré dopravný podnik na požiadanie poskytol kontrolnému orgánu na účely vykonania kontroly. Dopravný podnik je povinný na požiadanie kontrolného orgánu poskytnúť potrebné dokumenty a údaje týkajúce sa organizácie pracovného času.
(3)
Kontroly v dopravných podnikoch sa vykonávajú spravidla na základe skúseností s jednotlivými druhmi dopravy a s jednotlivými dopravnými podnikmi v rámci systému hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov a ak sa pri cestnej kontrole zistia závažné porušenia povinností vodičov alebo povinností dopravných podnikov ustanovených v tomto zákone a v osobitných predpisoch.7) Dopravné podniky s vysokým stupňom rizikovosti musia byť kontrolované častejšie a podrobnejšie ako ostatné dopravné podniky.
(4)
Systém hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov je založený na počte a závažnosti porušení osobitných predpisov,7) ktorých sa dopustil konkrétny dopravný podnik; zoznam konaní, ktoré sa považujú za porušenie osobitných predpisov,7) je uvedený v prílohe č. 3.
(5)
Inšpektoráty práce pri vykonávaní kontroly v dopravnom podniku zohľadňujú aj informácie, ktoré im poskytli kontrolné orgány iného členského štátu o činnosti tohto dopravného podniku v inom členskom štáte.
(6)
Inšpektor práce vykonávajúci kontrolu v dopravnom podniku musí byť pri kontrole vybavený zoznamom prvkov, ktoré sú predmetom kontroly podľa prílohy č. 1, a štandardným vybavením podľa prílohy č. 2.
ŠTVRTÁ ČASŤ | ŠTVRTÁ ČASŤ
Štátna správa
§32 Orgány štátnej správy
Kontrolnými orgánmi podľa tohto zákona a orgánmi vykonávajúcimi pôsobnosť podľa osobitných predpisov7) sú Národný inšpektorát práce, inšpektoráty práce a Policajný zbor.
§33 Národný inšpektorát práce
Národný inšpektorát práce v súlade s osobitným predpisom17)
a)
organizuje v spolupráci s Policajným zborom vytvorenie a prevádzkovanie kontrolného systému podľa tretej časti vrátane organizácie cestných kontrol,
b)
predkladá Európskej komisii každé dva roky k 30. septembru
1.
informáciu na štandardnom tlačive18) o vykonaných kontrolách podľa § 29 ods. 4,
2.
štatistické údaje podľa § 29 ods. 5,
3.
správu o uplatňovaní ustanovení tohto zákona týkajúcich sa organizácie pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave aj so stanoviskami sociálnych partnerov,
c)
d)
vybavuje žiadosti orgánov členských štátov o poskytnutie súčinnosti podľa § 30 ods. 3,
e)
poskytuje orgánom členských štátov najmenej raz za šesť mesiacov alebo na ich požiadanie informácie podľa osobitných predpisov,19)
f)
zabezpečuje vytvorenie a prevádzku systému hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov a systému elektronickej výmeny informácií,
g)
spolupracuje s orgánmi členských štátov na vypracovávaní spoločných programov odbornej prípravy inšpektorov práce o osvedčených kontrolných postupoch, ktoré sa budú uskutočňovať najmenej raz ročne a ktoré umožnia najmenej raz ročne výmenu inšpektorov práce, aby boli vyškolení na výkon svojich úloh,
h)
informuje Európsku komisiu o
1.
výnimkách z uplatňovania pravidiel uvedených v § 6 ods. 4 udelených na cestnú dopravu vykonávanú na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,20)
2.
opatreniach a sankciách prijatých na základe dohody v interoperabilnej cezhraničnej železničnej doprave,
3.
sankciách za porušenie tohto zákona a osobitných predpisov,7)
4.
orgáne, ktorý v Slovenskej republike vykonáva pôsobnosť podľa písmena b) druhého bodu a podľa písmen c) a d),
i)
plní voči Európskej komisii ďalšie úlohy podľa osobitného predpisu.21)
Inšpektorát práce
§34
(1)
Inšpektorát práce
a)
vykonáva v spolupráci s Policajným zborom cestné kontroly; predmetom cestnej kontroly sú prvky uvedené v prílohe č. 1 časti A,
b)
vykonáva kontroly v dopravných podnikoch; predmetom kontroly v dopravných podnikoch sú prvky uvedené v prílohe č. 1,
c)
vykonáva kontroly na plavidlách vykonávajúcich verejnú vodnú dopravu, ktorých predmetom je dodržiavanie povinností podľa § 22 až 24,
d)
vykonáva kontroly u zamestnávateľa, ktorých predmetom je dodržiavanie povinností podľa § 12 až 15 a § 22 až 24,
e)
ukladá pokuty za správne delikty podľa § 37,
f)
prejednáva priestupky podľa § 38,
g)
vedie evidenciu vykonaných kontrol,
h)
udeľuje výnimky z uplatňovania pravidiel uvedených v § 6 ods. 4 vo vnútroštátnej cestnej doprave v rozsahu podľa osobitného predpisu,22)
i)
poskytuje Národnému inšpektorátu práce údaje z kontrol potrebné na plnenie jeho úloh.
(2)
Inšpektor práce je oprávnený
a)
pri cestnej kontrole alebo na pracovisku vodiča nariadiť vodičovi odstaviť vozidlo na prikázanom mieste a okamžite začať čerpať prestávku v práci alebo čas denného alebo týždenného odpočinku, ak zistil, že vodič presiahol povolený čas jazdy alebo že nečerpal prestávku v práci alebo dobu odpočinku,
b)
pri cestnej kontrole nariadiť vodičovi odstaviť vozidlo na prikázanom mieste, ak vodič nezaplatil pokutu uloženú pri kontrole,
c)
pri kontrole v dopravnom podniku zakázať
1.
používanie vozidla, ktoré nie je vybavené záznamovým zariadením alebo je vybavené záznamovým zariadením bez typového schválenia ES, alebo ak záznamové zariadenie je nefunkčné, nebola na ňom vykonaná periodická prehliadka alebo má poruchu,
2.
vodičovi alebo inému mobilnému zamestnancovi nástup do služby alebo ďalšie vykonávanie dopravnej činnosti a nariadiť mu okamžité čerpanie času denného alebo týždenného odpočinku, ak zistil, že presiahol povolený čas jazdy alebo pracovný čas alebo že nečerpal dobu odpočinku,
d)
pri kontrole podľa odseku 1 písm. c) a d) zakázať mobilnému zamestnancovi vo verejnej vodnej doprave nástup do služby alebo ďalšie vykonávanie dopravnej činnosti a nariadiť mu okamžité čerpanie času denného alebo týždenného odpočinku, ak zistil, že presiahol maximálny pracovný čas alebo nečerpal dobu odpočinku,
e)
požadovať od kontrolovanej osoby preukázanie totožnosti.22a)
§34a
Kontrolovaná osoba podľa § 34 ods. 2 písm. e) je povinná preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti.22a)
§35
(1)
Žiadosť o udelenie výnimky podľa § 34 ods. 1 písm. h) musí byť písomná a musí obsahovať
a)
názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo žiadateľa,
b)
dôvod, pre ktorý sa žiada udelenie výnimky,
c)
zoznam vozidiel, na ktoré sa má vzťahovať výnimka, s uvedením ich evidenčných čísiel,
d)
návrh opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(2)
V žiadosti možno uviesť aj iné doplňujúce údaje a informácie. K žiadosti možno pripojiť aj písomnosti podporujúce udelenie výnimky.
(3)
Na udelenie výnimky nie je právny nárok.
(4)
Ak sa žiadosti vyhovie, rozhodnutie sa vyznačí v spise a namiesto doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia sa žiadateľovi vydá osvedčenie, ktoré je súčasťou dokladov, ktoré je vodič povinný mať pri sebe. Pri cestnej kontrole je vodič povinný na požiadanie predložiť osvedčenie kontrolnému orgánu. Vzor osvedčenia je uvedený v prílohe č. 4.
§36 Policajný zbor
(1)
Policajný zbor vykonáva cestné kontroly v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky.23)
(2)
Predmetom cestnej kontroly podľa odseku 1, ktorú vykonávajú policajti, je
a)
okamžitá rýchlosť dosiahnutá vozidlom počas predchádzajúcich 24 hodín jazdy a prekročenie povolenej rýchlosti 90 km/hod., ak ide o vozidlo kategórie N3, a rýchlosti 105 km/hod., ak ide o vozidlo kategórie M3, ktoré trvalo dlhšie ako jednu minútu jazdy,
b)
vybavenie vozidla záznamovým zariadením a záznamovými listami, ich typové schválenie ES a funkčnosť a správnosť používania záznamového zariadenia, záznamových listov,
c)
vedenie vozidla bez karty vodiča24) a platnosť a funkčnosť karty vodiča,
d)
prestávka v práci,
e)
denný čas jazdy a doba denného odpočinku.
(3)
Ak policajt pri cestnej kontrole zistí, že vozidlo nie je vybavené záznamovým zariadením alebo je vybavené záznamovým zariadením bez typového schválenia ES, alebo nebola na ňom vykonaná periodická prehliadka, alebo že záznamové zariadenie je nefunkčné, poškodené alebo má poruchu, je oprávnený zadržať osvedčenie o evidencii a tabuľku s evidenčným číslom; o tom vydá vodičovi potvrdenie a zadržané osvedčenie o evidencii a tabuľku s evidenčným číslom bezodkladne odovzdá okresnému dopravnému inšpektorátu.25) Zadržané osvedčenie o evidencii a tabuľka s evidenčným číslom sa vráti dopravnému podniku na základe dokladu prevádzkovateľa registrovanej dielne o odstránení poruchy záznamového zariadenia.
(4)
Ak policajt pri cestnej kontrole zistí, že vodič presiahol povolený čas jazdy bez prestávky v práci, alebo nečerpal dobu denného odpočinku, nariadi vodičovi bezodkladne odstaviť vozidlo na určenom mieste a okamžite začať čerpať prestávku v práci alebo dobu denného odpočinku.
(5)
Policajný zbor
a)
spolupracuje s Národným inšpektorátom práce a s príslušnými inšpektorátmi práce na vytvorení a prevádzkovaní
1.
kontrolného systému vrátane prípravy a organizovania cestných kontrol a
2.
systému hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov,
b)
poskytuje Národnému inšpektorátu práce údaje potrebné na plnenie jeho úloh,
c)
prejednáva priestupky podľa § 38 ods. 8 písm. b), ktoré zistil počas cestnej kontroly.
§37 Správne delikty
(1)
Inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo dopravnému podniku pokutu do 20 000 Sk, ak
a)
preukázateľne neoboznámi vodiča s predpismi upravujúcimi používanie záznamového zariadenia, záznamových listov alebo papierových kotúčov do záznamového zariadenia,
b)
preukázateľne nepoučí vodiča o správnom používaní karty vodiča,
c)
neposkytne mobilnému zamestnancovi v cestnej doprave, verejnej vodnej doprave alebo v leteckej doprave na požiadanie písomné údaje o odpracovanom čase, čase jazdy, čase plavby alebo čase letu a o čase pracovnej pohotovosti a kópie záznamových listov, výtlačkov zo záznamového zariadenia a údajov skopírovaných z karty vodiča.
(2)
Inšpektorát práce uloží dopravnému podniku pokutu od 20 000 do 100 000 Sk, ak
a)
prevádzkuje vozidlo s nefunkčným alebo poškodeným záznamovým zariadením alebo so záznamovým zariadením, ktoré má poruchu,
b)
vykonáva prepravu bez udelenej výnimky podľa § 34 ods. 1 písm. h) alebo po uplynutí lehoty, na ktorú bola výnimka udelená,
c)
neprevezme skopírované údaje zo záznamového zariadenia alebo certifikát o nemožnosti skopírovať údaje zo záznamového zariadenia,
d)
vodič poruší pravidlá o čase jazdy, čase prestávky v práci alebo dôb denného alebo týždenného odpočinku v dôsledku nesplnenia povinnosti dopravného podniku, a to aj vtedy, ak sa porušenia pravidiel vodič dopustil na území iného členského štátu,
e)
f)
nevydá vodičovi dostatočný počet záznamových listov alebo papierových kotúčov do záznamového zariadenia,
g)
vydá vodičovi záznamový list alebo papierový kotúč do záznamového zariadenia, ktorý nemá typové schválenie ES alebo ktorý je nevhodný do inštalovaného záznamového zariadenia.
(3)
Inšpektorát práce uloží zamestnávateľovi alebo dopravnému podniku pokutu od 50 000 Sk do 500 000 Sk, ak
a)
organizuje prácu vodičov tak, že nie sú schopní dodržať pracovný čas, čas jazdy, čas pracovnej pohotovosti a čas prestávok v práci alebo časy denného alebo týždenného odpočinku alebo predpisy o používaní záznamového zariadenia,
b)
nevyžiada od mobilného zamestnanca v cestnej doprave, verejnej vodnej doprave alebo v leteckej doprave kópie záznamov o odpracovanom čase, čase jazdy, čase plavby alebo čase letu a o čase pracovnej pohotovosti u iného zamestnávateľa,
c)
preukázateľne nepoučí vodičov o povinnostiach týkajúcich sa času jazdy, času prestávky v práci alebo dôb odpočinku alebo nevykonáva pravidelné kontroly vodičov o dodržiavaní týchto povinností alebo ich vykonanie neeviduje,
d)
nezabezpečí skopírovanie všetkých údajov podľa osobitného predpisu24) vrátane údajov o čase jazdy, čase prestávky v práci alebo dôb odpočinku vodiča prostredníctvom podnikovej karty24) zo záznamového zariadenia vo vozidle najmenej raz za tri mesiace a z karty vodiča najmenej raz za 28 kalendárnych dní alebo skopírované údaje neuchová 24 mesiacov odo dňa ich skopírovania,
e)
znehodnotí, zničí, poškodí, stratí, sfalšuje alebo zmanipuluje skopírované údaje alebo umožní odcudzenie alebo sfalšovanie skopírovaných údajov,
f)
nevypracuje cestovný poriadok a rozpis služieb vodičov pravidelnej vnútroštátnej osobnej dopravy a pravidelnej medzinárodnej osobnej dopravy, ktorej koncové stanice sú umiestnené vo vzdialenosti do 50 km vzdušnou čiarou od štátnej hranice medzi dvoma členskými štátmi a ktorej dĺžka nepresahuje 100 km, s uvedením mena a priezviska vodiča, sídla dopravného podniku a vopred určenými časmi jazdy, prestávok v práci, pracovnej pohotovosti a inej práce vodiča alebo nevydá vodičovi pred jazdou kópiu cestovného poriadku alebo výpis z rozpisu služieb,
g)
prevádzkuje vozidlo, ktoré musí byť vybavené záznamovým zariadením, bez záznamového zariadenia alebo so záznamovým zariadením, ktoré nemá vydané typové schválenie ES, alebo so záznamovým zariadením, na ktorom sa nevykonala periodická prehliadka, alebo prevádzkuje vozidlo s nefunkčným alebo poškodeným záznamovým zariadením alebo so záznamovým zariadením, ktoré má poruchu,
h)
neuzatvoril s vodičom, ktorý vykonáva pre neho dopravné činnosti v cestnej doprave, pracovný pomer, ak nejde o samostatne zárobkovo činného vodiča,
i)
ak poruší iné povinnosti ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi,7)
j)
nenahlási bezodkladne vznik a zánik pracovnoprávneho vzťahu rušňovodiča bezpečnostnému orgánu13a) podľa § 12 ods. 5.
(4)
Inšpektorát práce uloží pokutu od 50 000 Sk do 500 000 Sk
a)
právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá poskytne vodičovi motivačnú prémiu, príplatok k mzde alebo inú peňažnú alebo nepeňažnú výhodu za prejazdenú vzdialenosť alebo za prepravené množstvo tovaru alebo osôb, ak sa tým ohrozila bezpečnosť cestnej premávky alebo motivovalo porušenie pravidiel pracovného času, času jazdy, času pracovnej pohotovosti a prestávok v práci alebo dôb denného alebo týždenného odpočinku zo strany vodiča,
b)
prevádzkovateľovi interoperabilnej cezhraničnej dopravy, ak nedodrží ustanovenia dohody v interoperabilnej cezhraničnej železničnej doprave.
(5)
Inšpektorát práce uloží pokutu podľa odsekov 1 až 4 aj vtedy, keď sa porušenie povinnosti zistilo na území iného členského štátu alebo po návrate na územie Slovenskej republiky, ak k uloženiu pokuty nedošlo v inom členskom štáte.
(6)
Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty prihliada najmä na závažnosť porušenia povinnosti z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vodiča, na kategóriu dopravného podniku v systéme hodnotenia rizikovosti dopravných podnikov a na to, či ide o prvé alebo o opakované porušenie povinnosti.
(7)
Konanie o uloženie pokuty možno začať do šiestich mesiacov odo dňa prerokovania protokolu o výsledku kontroly, najneskôr do troch rokov, odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
(8)
Ak v priebehu 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty inšpektorát práce zistí, že tá istá osoba sa dopustila opätovne správneho deliktu
a)
podľa odsekov 1 až 3, uloží jej pokutu do dvojnásobku hornej hranice pokuty podľa odsekov 1 až 3, najmenej však vo výške hornej hranice rozpätia uvedeného v odsekoch 1 až 3,
b)
podľa odseku 4, uloží jej pokutu od 200 000 Sk do 1 000 000 Sk.
(9)
Ak sa tá istá osoba opakovane dopúšťa správnych deliktov podľa odsekov 1 až 4 alebo ak dopravný podnik je v rámci systému hodnotenia rizikovosti v kategórii najzávažnejších porušovaní pravidiel času jazdy a dôb odpočinku, inšpektorát práce môže dať podnet príslušnému správnemu orgánu na pozastavenie prevádzkovania živnosti alebo na zrušenie živnostenského oprávnenia, alebo na odňatie alebo zrušenie povolenia na podnikanie.28)
(10)
Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
§38 Priestupky
(1)
Priestupku sa dopustí vodič, ktorý
a)
vedie vozidlo
1.
bez záznamového zariadenia alebo so záznamovým zariadením, ktoré nemá platnú periodickú prehliadku alebo záznamové zariadenie nesprávne používa,
2.
so záznamovým zariadením, ktoré je poškodené alebo nefunkčné; to neplatí, ak ide o dojazd do dopravného podniku alebo do registrovanej dielne, najdlhšie však na jeden týždeň odo dňa zistenia poškodenia alebo poruchy,
3.
bez vyplneného záznamového listu alebo so záznamovým listom použitým na dlhší čas, než je určený, alebo bez použitia náhradného záznamu alebo používa špinavé alebo poškodené záznamové listy, pričom údaje v nich uvedené nie sú čitateľné,
4.
bez karty vodiča viac ako 15 pracovných dní a nepreukáže nemožnosť predloženia alebo používania karty vodiča,
5.
nemá pri sebe kartu vodiča ani potvrdenie o jej strate alebo odcudzení,
b)
používa kartu vodiča, ktorá je
1.
poškodená, nefunkčná alebo znečistená pričom údaje na nej uvedené nie sú čitateľné,
2.
sfalšovaná alebo ktorej uplynula platnosť, alebo používa kartu iného vodiča alebo vlastní viac ako jednu platnú kartu vodiča,
c)
nepredloží
1.
kartu vodiča, ak je vodič jej držiteľom, alebo vyplnené záznamové listy alebo výtlačky zo záznamového zariadenia, alebo ručné záznamy za prebiehajúci týždeň a za predchádzajúcich 28 dní,
d)
nečerpá alebo nedodrží prestávku v práci alebo dobu denného alebo týždenného odpočinku alebo presiahne maximálny denný, týždenný alebo dvojtýždenný limit času jazdy,
e)
neoprávnene manipuluje so záznamovým zariadením alebo ktorý zatají, znehodnotí, zničí, poškodí, stratí alebo zmanipuluje záznamy, alebo umožní odcudziť alebo sfalšovať záznamové listy alebo údaje v záznamovom zariadení alebo v karte vodiča, alebo uvedie nepravdivé údaje v potvrdení podľa písmena c) druhého bodu,
f)
nezaznamená ručne v záznamovom liste, vo výtlačku zo záznamového zariadenia alebo v rozpise služieb dôvod odchýlky od povinnosti dodržať čas jazdy a čas prestávky v práci,
g)
nepredloží alebo neodovzdá na požiadanie kontrolného orgánu výpis z rozpisu služieb a kópiu cestovného poriadku za prebiehajúci deň a za predchádzajúcich 28 dní, ak ide o vodiča vozidla bez záznamového zariadenia v pravidelnej
1.
vnútroštátnej osobnej doprave alebo
2.
medzinárodnej osobnej doprave na linke, ktorej koncové stanice sú umiestnené do vzdialenosti 50 km vzdušnou čiarou od štátnej hranice medzi dvoma členskými štátmi a ktorej dĺžka nepresahuje 100 km,
h)
neuchová po určený čas alebo nepredloží pri cestnej kontrole rozhodnutie o uloženej pokute alebo doklady o začatom konaní o uloženie pokuty podľa tohto zákona,
i)
nepredloží na požiadanie zamestnávateľovi písomné údaje o odpracovanom čase, čase jazdy a čase pracovnej pohotovosti u iného zamestnávateľa,
j)
nedodrží
1.
maximálny denný, šesťdňový alebo dvojtýždenný limit času jazdy o viac ako 20 %,
2.
minimálnu dobu denného alebo týždenného odpočinku o viac ako 20 %,
3.
minimálny čas prestávok v práci o viac ako 33 %,
k)
l)
nenahlási stratu alebo odcudzenie karty vodiča vydávajúcemu orgánu do siedmich kalendárnych dní odo dňa, keď došlo k strate alebo k odcudzeniu karty vodiča,
m)
formálne neoznámi stratu alebo krádež karty vodiča príslušným orgánom členského štátu, v ktorom ku krádeži alebo strate došlo,
n)
sa odmietne podrobiť kontrole,
o)
ako držiteľ karty vodiča úmyselne poskytne túto kartu inej osobe, ktorá ju zneužije,
p)
vykonáva dopravné činnosti v cestnej doprave pre dopravný podnik, s ktorým neuzatvoril pracovný pomer, ak nejde o samostatne zárobkovo činného vodiča.
(2)
Priestupku sa dopustí fyzická osoba, ktorá
a)
poskytne vodičovi peňažnú alebo nepeňažnú výhodu za prejazdenú vzdialenosť alebo za prepravené množstvo tovaru alebo osôb, ak sa tým ohrozila bezpečnosť cestnej premávky alebo motivovalo porušenie pravidiel pracovného času, času jazdy, času pracovnej pohotovosti a prestávok v práci alebo dôb denného alebo týždenného odpočinku zo strany vodiča,
b)
manipuluje so záznamovým zariadením, so záznamovými listami alebo s kartou vodiča na účel falšovania, zatajovania alebo ničenia údajov alebo manipuluje so záznamovým zariadením na účel jeho znefunkčnenia alebo poškodenia,
c)
sfalšuje, zatají alebo zničí údaje zaznamenané na záznamovom liste, na ručnom zázname, na výtlačku zo záznamového zariadenia alebo v záznamovom zariadení alebo na karte vodiča,
d)
umiestni vo vozidle zariadenie určené na manipuláciu, ktoré by mohlo byť použité na pozmeňovanie, utajovanie, ničenie alebo falšovanie údajov v záznamovom zariadení alebo údajov na záznamovom liste, na výtlačku zo záznamového zariadenia alebo údajov na karte vodiča,
e)
nepreukáže inšpektorovi práce svoju totožnosť dokladom totožnosti.
(3)
Priestupku sa dopustí rušňovodič, ktorý
a)
nečerpá alebo nedodrží dobu denného alebo týždenného odpočinku alebo presiahne maximálny denný alebo týždenný odpracovaný čas,
b)
nepredloží zamestnávateľovi písomné údaje o odpracovanom čase u iného zamestnávateľa,
c)
sa odmietne podrobiť kontrole,
d)
nenahlási počet odpracovaných hodín podľa § 12 ods. 5.
(4)
Za priestupky podľa
a)
odseku 1 písm. c) druhého bodu, písm. f), h), o) a p) možno uložiť pokutu do 15 000 Sk,
b)
odseku 1 písm. a) tretieho až piateho bodu, písm. b) prvého bodu, písm. c) prvého bodu a písm. d), g), i), k) a l) možno uložiť pokutu do 30 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka,
c)
odseku 1 písm. a) prvého a druhého bodu, písm. b) druhého bodu a písm. e), j), m) a n) možno uložiť pokutu do 50 000 Sk a zákaz činnosti do dvoch rokov,
d)
odseku 2 možno uložiť pokutu do 50 000 Sk,
e)
odseku 3 možno uložiť pokutu do 1 000 eur a zákaz činnosti do piatich rokov.
(5)
Za priestupky podľa odsekov 1 až 3 možno uložiť pokutu
a)
v blokovom konaní do 330 eur alebo
b)
v rozkaznom konaní do 500 eur.
(6)
Pokutu a zákaz činnosti podľa odseku 4 písm. b) a c) možno uložiť samostatne alebo vo vzájomnom súbehu. Na čas zákazu činnosti sa vodičovi odoberie karta vodiča. Odobratú kartu vodiča kontrolný orgán bezodkladne odovzdá krajskému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie príslušnému podľa sídla dopravného podniku.
(7)
Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností a na mieru zavinenia.
(8)
Priestupky podľa
a)
odsekov 1 až 3 prejednáva inšpektorát práce príslušný podľa sídla dopravného podniku, ak ide o priestupky zistené pri kontrole v dopravnom podniku alebo pri cestnej kontrole v rozsahu predmetu kontroly podľa prílohy č. 1,
b)
odseku 1 prejednáva Policajný zbor v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, ak ide o priestupky zistené pri cestnej kontrole v rozsahu uvedenom v § 36 ods. 2.
(9)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.29)
PIATA ČASŤ | ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§39
Ustanovenia § 8, 9 a 10 sa vzťahujú na samostatne zárobkovo činných vodičov [§ 6 ods. 1 písm. b)] od 23. marca 2009.
§40 Prechodné ustanovenia
(1)
V rámci kontrolného systému podľa tretej časti sa musí skontrolovať
a)
do 31. decembra 2007 najmenej 1 % dní odpracovaných vodičmi a od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009 každoročne najmenej 2 % dní odpracovaných vodičmi,
b)
do 31. decembra 2007 najmenej 15 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní cestnou kontrolou a 30 % dní z celkového počtu skontrolovaných pracovných dní kontrolou v dopravných podnikoch.
(2)
Národný inšpektorát práce pošle príslušným orgánom členských štátov prvú informáciu podľa osobitných predpisov19) najneskôr do 30. apríla 2008.
(3)
Národný inšpektorát práce pošle Európskej komisii
a)
prvú informáciu o vykonaných kontrolách v cestnej doprave podľa § 33 písm. b) prvého bodu a štatistické údaje podľa § 33 písm. b) druhého bodu do 30. septembra 2009,
b)
správu podľa § 33 písm. b) tretieho bodu do 30. septembra 2009,
c)
informáciu podľa § 33 písm. h) druhého bodu do 27. júla 2008.
(4)
Do 31. decembra 2007 sa priestupku podľa § 38 ods. 1 písm. c) prvého bodu dopustí vodič, ktorý nepredloží záznamové listy alebo výtlačky zo záznamového zariadenia za prebiehajúci týždeň a za predchádzajúcich 15 dní.
(5)
Od 16. júla 2008 sa ustanovenia o organizácii pracovného času v leteckej doprave (§ 16 až 20) použijú, len ak nie sú v rozpore s osobitným predpisom.30)
§41
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.
§42 Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa zákon č. 121/2004 Z. z. o pracovnom čase a dobe odpočinku v doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Čl. II
Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 6 ods. 1 písmeno o) znie:
„o)
spolupracuje s príslušnými orgánmi Európskej únie, členských štátov Európskej únie, zmluvných strán Dohody o Európskom hospodárskom priestore a s príslušnými orgánmi Švajčiarska pri koordinovaní a zabezpečovaní výkonu dozoru podľa osobitného predpisu,15) vybavuje dožiadania, poskytuje im informácie a plní ďalšie úlohy podľa osobitného predpisu,15)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15 znie:
„15) Zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z.“.
2.
V § 7 ods. 3 písm. i) sa slová „§ 19 a 20,“ nahrádzajú slovami „§ 19, 20 a osobitného predpisu,17a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17a znie:
„17a)
§ 37 zákona č. 462/2007 Z. z.“.
3.
V poznámke pod čiarou k odkazu 18 sa citácia „§ 12 zákona č. 121/2004 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 38 zákona č. 462/2007 Z. z.“.
4.
V § 7 sa odsek 3 dopĺňa písmenom p), ktoré znie:
„p)
udeľuje výnimky podľa osobitného predpisu.18aa)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 18aa znie:
„18aa)
§ 34 ods. 1 písm. f) zákona č. 462/2007 Z. z.“.
5.
V poznámke pod čiarou k odkazu 20 sa citácia „§ 11 zákona č. 121/2004 Z. z.“ nahrádza citáciou „§ 34 ods. 2 zákona č. 462/2007 Z. z.“.
6.
V § 12 ods. 2 písm. j) v treťom bode sa slová „§ 19 a 20,“ nahrádzajú slovami „§ 19, 20 a osobitného predpisu,17a)“.
Čl. III
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2007 okrem § 38 ods. 1 písm. c) prvého bodu v článku I, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2008, § 12 ods. 2 až 4 v článku I, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2008, a § 36 ods. 2 písm. e) v článku I, ktoré nadobúda účinnosť 1. januára 2009.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 462/2007 Z. z.
ČASŤ A
CESTNÉ KONTROLY
Predmetom cestnej kontroly sú tieto prvky:
1.
denné a týždenné časy jazdy, prestávky v práci a doby denného a týždenného odpočinku; záznamové listy, ktoré musia uchovávať vo vozidle za obdobie uvedené v osobitnom predpise,31) a údaje uložené za rovnaké obdobie na karte vodiča a v pamäti záznamového zariadenia v súlade s prílohou č. 2 a vo výtlačkoch zo záznamového zariadenia,
2.
každý prípad prekročenia povolenej rýchlosti vozidla trvajúci viac ako jednu minútu, počas ktorého rýchlosť vozidla presiahla 90 km/hod. pre vozidlá kategórie N3 alebo 105 km/hod. pre vozidlá kategórie M3 za obdobie uvedené v osobitnom predpise.31)
3.
podľa potreby okamžité rýchlosti dosiahnuté vozidlom, ako ich zaznamenalo záznamové zariadenie počas najviac 24 predchádzajúcich hodín používania vozidla,
4.
správne fungovanie záznamového zariadenia (zistenie možného zneužitia záznamového zariadenia alebo karty vodiča, alebo záznamových listov) alebo prípadne prítomnosť dokumentov uvedených v osobitnom predpise.32)
5.
v prípade potreby a s náležitým zohľadnením bezpečnostných aspektov overenie záznamového zariadenia nainštalovaného vo vozidlách s cieľom zistiť nainštalovanie alebo používanie akéhokoľvek prístroja alebo prístrojov určených na zničenie, zatajenie, pozmenenie akýchkoľvek údajov alebo na manipuláciu s týmito údajmi, alebo prístrojov, ktoré majú zasahovať do činnosti ktorejkoľvek časti elektronickej výmeny údajov medzi komponentmi záznamového zariadenia alebo ktoré týmto spôsobom blokujú alebo pozmeňujú údaje pred zakódovaním.
ČASŤ B
KONTROLY V DOPRAVNÝCH PODNIKOCH
Predmetom kontroly v dopravných podnikoch sú okrem prvkov podľa časti A aj tieto prvky:
1.
doba týždenného odpočinku a časy jazdy medzi dobami odpočinku,
2.
dodržiavanie dvojtýždňového obmedzenia časov jazdy,
3.
záznamové listy, údaje z vozidlovej jednotky a z karty vodiča a výtlačky zo záznamového zariadenia.
Pri zistení porušenia predpisov je súčasťou kontroly zisťovanie možnej spoluzodpovednosti podnecovateľov alebo vedľajších účastníkov dopravného reťazca, najmä prepravcov, odosielateľov, zasielateľov alebo dodávateľov vrátane preverenia, či sú zmluvy o poskytnutí dopravnej služby v súlade s osobitnými predpismi.7)
Príloha č. 2 k zákonu č. 462/2007 Z. z.
ŠTANDARDNÉ VYBAVENIE, KTORÉ MUSIA MAŤ KONTROLNÉ ORGÁNY
Kontrolné orgány (inšpektori a policajti) musia mať na vykonávanie kontrol podľa prílohy č. 1 toto štandardné vybavenie:
1.
zariadenie umožňujúce stiahnutie údajov z vozidlovej jednotky a z karty vodiča, z digitálneho záznamového zariadenia, prečítanie údajov a analýzu údajov alebo prenos nálezu do centrálnej databázy na analýzu,
2.
zariadenie na kontrolu záznamových listov.
3.
zariadenie na špecifickú analýzu s príslušným softvérom s cieľom overiť a potvrdiť digitálny podpis pripojený k údajom, ako aj softvér na špecifickú analýzu umožňujúci zostaviť podrobný profil dynamickej rýchlosti vozidiel pred inšpekciou ich záznamového zariadenia.
Príloha č. 3 k zákonu č. 462/2007 Z. z.
Príloha č. 4 k zákonu č. 462/2007 Z. z.
Príloha č. 5 k zákonu č. 462/2007 Z. z.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1.
Smernica Rady 2000/79/ES z 27. novembra 2000 týkajúca sa Európskej dohody o organizácii pracovného času mobilných pracovníkov civilného letectva, ktorú uzavrela Asociácia európskych leteckých spoločností (AEA), Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF), Európska asociácia civilných letcov (ECA), Európska asociácia regionálnych leteckých spoločností (ERA) a Asociácia nezávislých leteckých dopravcov (IACA) – (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 302, 1. 12. 2000).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovného času osôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. ES L 80, 23. 2. 2002).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú. v. EÚ L 299, 18. 11. 2003).
4.
Smernica Rady 2005/47/ES z 18. júla 2005 o Dohode medzi Spoločenstvom európskych železníc (CER) a Európskou federáciou pracovníkov v doprave (ETF) o niektorých aspektoch pracovných podmienok mobilných pracovníkov, ktorí pôsobia v interoperabilnej cezhraničnej doprave v sektore železníc (Ú. v. EÚ L 195, 27. 7. 2005).
5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ L 102, 11. 4. 2006).
6.
Smernica Komisie 2009/4/ES z 23. januára 2009 o protiopatreniach na prevenciu a odhaľovanie manipulácie so záznamami tachografov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ L 21, 24. 1. 2009).
7.
Smernica Komisie 2009/5/ES z 30. januára 2009, ktorou sa mení a dopĺňa príloha III k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 29, 31. 1. 2009).
8.
Smernica Rady 2014/112/EÚ z 19. decembra 2014, ktorou sa vykonáva Európska dohoda o niektorých aspektoch organizácie pracovného času vo vnútrozemskej vodnej doprave, ktorú uzatvorili Európsky zväz riečnej plavby (EBU), Európska organizácia lodných kapitánov (ESO) a Európska federácia pracovníkov v doprave (ETF) (Ú. v. EÚ L 367, 23. 12. 2014).
1)
Článok 4 písm. p) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, 11. 4. 2006).
2)
§ 44 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení zákona č. 581/2003 Z. z.
3)
4)
Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
7)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4) v platnom znení.
Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 z 20. decembra 1985 o záznamovom zariadení v cestnej doprave (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 5/zv. 4) v platnom znení.
8)
Európska dohoda o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave (AETR) z 1. júla 1970 vyhlásená vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 108/1976 Zb. v znení zmeny vyhlásenej vyhláškou č. 82/1984 Zb.
9)
Články 5 až 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.
Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.
10)
Článok 13 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
11)
Napríklad § 5 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
12)
Ú. v. EÚ L 195, 27. 7. 2005.
13)
§ 46a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 109/2007 Z. z.
13a)
§ 37 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov.
13b)
§ 7 ods. 3 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z.
13c)
§ 29 zákona č. 338/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13d)
§ 2 písm. l) zákona č. 338/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13e)
§ 28 ods. 12 zákona č. 338/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13f)
§ 16 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 193/2009 Z. z. o technickej spôsobilosti a prevádzkovej spôsobilosti plavidiel.
14)
§ 14 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15)
Článok 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
16)
Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.
§ 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z. z. o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave.
§ 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z. z. o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave.
17)
§ 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 125/2006 Z. z. v znení zákona č. 462/2007 Z. z.
18)
Rozhodnutie Komisie 2009/810/ES z 22. septembra 2008 o vyhotovení štandardného tlačiva na podávanie správ uvedeného v článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 (Ú. v. EÚ L 289, 5. 11. 2009).
19)
Článok 22 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
Článok 19 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.
Článok 19 ods. 3 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.
20)
Článok 13 ods. 2 a článok 14 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
21)
Článok 14 ods. 1 a článok 22 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
22)
Článok 14 ods. 1 a 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
22a)
Napríklad zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
23)
§ 2 ods. 1 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
§ 64 až 67 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
§ 64 až 67 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.
24)
Príloha IB nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.
25)
§ 67 ods. 3 až 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. v znení zákona č. 534/2003 Z. z.
27)
Príloha rozhodnutia Komisie 2007/230/ES z 12. apríla 2007 o formulári týkajúcom sa právnych predpisov v sociálnej oblasti súvisiacich s činnosťami cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 99, 14. 4. 2007) v znení rozhodnutia Komisie 2009/959/EÚ zo 14. decembra 2009 (Ú. v. EÚ L 330, 16. 12. 2009).
28)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
30)
Článok Q prílohy III nariadenia Rady (EHS) č. 3922/91 zo 16. decembra 1991 o harmonizácii technických požiadaviek a správnych postupov v oblasti civilného letectva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 7/zv.1; Ú. v. ES L 373, 31. 12. 1991) v platnom znení.
31)
Článok 15 ods. 7 nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.
32)
Článok 16 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006.
33)
Nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 v platnom znení.
