684/2006 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2008
684
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
zo 14. novembra 2006,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 10 ods. 3 a § 11 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach ustanovuje:
§1 Predmet úpravy
Táto vyhláška upravuje podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu
a)
verejných vodovodov vrátane úpravne vôd (ďalej len „verejný vodovod“),
b)
verejných kanalizácií vrátane čistiarne odpadových vôd (ďalej len „verejná kanalizácia“).
§2 Verejný vodovod
(1)
Pri návrhu, projektovej dokumentácii a výstavbe verejného vodovodu a dimenzovaní objektov a zariadení verejného vodovodu a posudzovaní výdatnosti vodárenských zdrojov sa vychádza zo súčasnej potreby vody a výhľadovej potreby vody podľa Vodného plánu Slovenska1) a Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácii pre územie Slovenskej republiky (ďalej len „plán rozvoja“).
(2)
Ak nie je známy výhľadový počet obyvateľov a nie sú podklady na výpočet potreby vody pre poľnohospodárstvo a priemysel, potrebu vody vypočítanú podľa súčasného stavu možno zvýšiť až o 10 %. Potreba vody pre odberateľov v zásobovanej oblasti sa vypočítava spravidla na stav potreby vody o 30 rokov.
(3)
Dimenzovanie objektov a zariadení verejného vodovodu závisí od
a)
celkovej potreby vody pre stavby, objekty a činnosti bytového fondu, občianskej vybavenosti, technickej vybavenosti, živočíšnej výroby v poľnohospodárstve a priemysle, ktorá je uvedená v prílohe č. 1,
b)
nerovnomernosti potreby vody; nerovnomernosť potreby vody je kolísanie odoberaného množstva vody v časových etapách sledovaného obdobia,
c)
inej potreby vody.
(4)
Výpočet maximálnej dennej potreby vody a maximálnej hodinovej potreby vody je uvedený v prílohe č. 2.
(5)
Priemerná špecifická potreba vody pre jednotlivé stavby, objekty a činnosti občianskej vybavenosti a technickej vybavenosti je uvedená v prílohe č. 3.
(6)
Špecifická potreba vody je množstvo vody za jednotku času pripadajúce na opodstatnenú potrebu dodávky vody na jedného obyvateľa alebo na inú jednotku charakterizujúcu určitý výrobný proces alebo nevýrobný proces; množstvo vody sa určuje ako množstvo vody dodanej odberateľovi z verejného vodovodu bez zahrnutia strát vody.
(7)
Rozvodná sieť verejného vodovodu a zásobovacie potrubie verejného vodovodu sa navrhuje na maximálnu hodinovú potrebu vody.
(8)
(9)
Návrh, projektová dokumentácia a výstavba vodárenských čerpacích staníc a vodojemov musia byť v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v slovenských technických normách.4) Využiteľný objem zásobného vodojemu sa navrhuje na najmenej 60 % maximálnej dennej potreby vody stanovenej výpočtom pre navrhované obdobie.
(10)
Potreba vody pri vypracúvaní výhľadových štúdií zásobovania vodou, pri vyhľadávaní a zabezpečovaní zdrojov vody a pri stavebných zámeroch verejných prác, ktorých súčasťou sú vodárenské zariadenia, navrhuje sa v súlade s Vodným plánom Slovenska a plánom rozvoja.
(11)
Návrh, projektová dokumentácia a výstavba verejného vodovodu musí byť v súlade s technickými požiadavkami a špecifickými požiadavkami uvedenými v slovenských technických normách.5)
(12)
Maximálny pretlak v najnižších miestach vodovodnej siete verejného vodovodu každého tlakového pásma nesmie prevyšovať hodnotu 0,6 MPa. Pri zložitejšej členitosti terénu a podľa miestnych podmienok možno maximálny pretlak zvýšiť na 0,7 MPa. Tlakové skúšky vodovodných potrubí a skúšky vodotesnosti sa vykonávajú v súlade so slovenskými technickými normami.6)
(13)
Zariadenia na odber vody z vodárenských zdrojov, z úpravne vody a z potrubia verejného vodovodu a prívodné potrubie do vodojemov sa navrhujú na maximálnu dennú potrebu vody.
(14)
Najnižší hydrodynamický pretlak v rozvodnej sieti verejného vodovodu musí byť v mieste napojenia vodovodnej prípojky najmenej 0,25 MPa. Pri zložitej členitosti terénu a v zástavbe na okraji obce môže byť hydrodynamický pretlak najmenej 0,15 MPa.
(15)
Potrubie verejného vodovodu musí byť chránené proti vonkajšej a vnútornej korózii s ohľadom na vlastnosti materiálu potrubia verejného vodovodu, na kvalitu dopravovanej vody a na prostredie, do ktorého sa potrubie verejného vodovodu uloží.
(16)
Sklon v pozdĺžnom sklone potrubia verejného vodovodu je najmenej
a)
3 promile do vnútorného priemeru 200 mm vrátane,
b)
1 promile od vnútorného priemeru nad 200 mm do 500 mm vrátane,
c)
0,5 promile od vnútorného priemeru nad 500 mm.
(17)
Šachty na potrubí verejného vodovodu sa zhotovujú tak, aby potrubie v nich umiestnené bolo dostatočne chránené proti mrazom.
(18)
Kapacita úpravne vody musí zodpovedať maximálnej dennej potrebe vody pre odberateľov v zásobovanej oblasti. Návrh, projektová dokumentácia a výstavba úpravne vody musia byť v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v slovenskej technickej norme.7)
§3 Verejná kanalizácia
(1)
Stoková sieť a čistiareň odpadových vôd musia byť v súlade s Vodným plánom Slovenska a plánom rozvoja.
(2)
Pri návrhu, projektovej dokumentácii a výstavbe stokovej siete a systéme kanalizačných potrubí sa vychádza z týchto základných požiadaviek:
a)
zamedziť upchávaniu pri ich prevádzke,
b)
zabezpečiť súlad periodicity zaplavovania s limitmi uvedenými v slovenskej technickej norme,8)
c)
zabezpečiť ochranu zdravia a života ľudí,
d)
zabezpečiť súlad periodicity preťaženia s limitmi uvedenými v slovenských technických normách,9)
e)
zabezpečiť ochranu zdravia a života prevádzkových zamestnancov,
f)
g)
neohrozovať kanalizačnými potrubiami a stokovými sieťami existujúce a susediace stavby a inžinierske siete,
h)
dosiahnuť požadovanú životnosť a integritu,
i)
zabezpečiť vodotesnosť kanalizačných potrubí a stokových sietí tak, aby vyhovovali skúšobným požiadavkám uvedeným v slovenskej technickej norme,12)
j)
zabrániť výskytu pachov a toxicity,
k)
zabezpečiť vhodný prístup na údržbu.
(3)
Návrh spôsobu odvádzania odpadových vôd vychádza
a)
z geografických, geologických, hydrologických a klimatických podmienok danej oblasti,
b)
z demografických podmienok a charakteru zástavby aglomerácie,
c)
z množstva odvádzaných odpadových vôd zisteného najmä priamym meraním pri zohľadnení dlhodobej životnosti stokovej siete, náročnosti stavebných prác alebo rekonštrukčných prác a z výhľadového stavu odkanalizovaného územia.
(4)
Odpadovú vodu možno odvádzať stokovou sieťou jednotnej sústavy, delenej sústavy alebo polodelenej sústavy. Stokovou sieťou jednotnej sústavy sa spoločne odvádzajú odpadové vody a vody z povrchového odtoku.
(5)
Do stokovej siete delenej sústavy, ktorá odvádza odpadové vody, nesmú byť zaústené vody z povrchového odtoku.
(6)
Stokovú sieť možno navrhnúť ako gravitačnú stokovú sieť, tlakovú stokovú sieť, podtlakovú stokovú sieť alebo kombinovanú stokovú sieť. Návrh, projektová dokumentácia a výstavba stokovej siete musia byť v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v slovenských technických normách.13)
(7)
Odľahčovacie objekty, ktorými sú napríklad odľahčovacie komory a separátory stokovej siete jednotnej sústavy, musia rozdeľovať prietok odpadových vôd v pomere podľa hydrotechnického výpočtu a bezpečne priviesť navrhovaný prietok odpadových vôd do čistiarne odpadových vôd podľa osobitného predpisu10) a slovenskej technickej normy.14)
(8)
Potrubia, objekty a spojenia potrubí s objektmi na stokovej sieti musia byť vodotesné. Postup skúšania kanalizačného potrubia a stôk musí byť v súlade so slovenskou technickou normou.14)
(9)
Vstupné šachty a revízne kanalizačné šachty sa navrhujú
a)
v mieste, kde sa mení smer alebo sklon priamych úsekov potrubí stokovej siete,
b)
v mieste, kde sa mení priečny profil alebo materiál potrubia stokovej siete,
c)
na hornom konci každej vetvy stokovej siete,
d)
v mieste spojenia dvoch alebo viacerých stokových sietí, ak nie sú v týchto miestach nahradené iným objektom, ktorý plní zároveň funkciu vstupnej šachty alebo revíznej kanalizačnej šachty.
(10)
Návrh, projektová dokumentácia a výstavba čistiarní odpadových vôd a ich rekonštrukcia musí byť v súlade s technickými požiadavkami uvedenými v slovenských technických normách.15)
(11)
Pri sklone nivelety potrubia stokovej siete do desiatich promile vrátane môže byť výšková odchýlka v uložení potrubia stokovej siete najviac 10 mm, pri sklone nad desať promile 30 mm oproti kóte dna určenej v projektovej dokumentácii.
(12)
Priame úseky stôk medzi dvomi šachtami verejnej kanalizácie môžu mať smerovú odchýlku od priameho smeru najviac
a)
50 mm pri vnútornom priemere potrubia do 500 mm vrátane,
b)
80 mm pri vnútornom priemere potrubia nad 500 mm; táto požiadavka neplatí na prielezné stoky a priechodné stoky.
(13)
Pri spracúvaní návrhu jednotlivých technologických objektov čistiarne odpadových vôd a spôsobu čistenia odpadových vôd sa zohľadňujú najmä
a)
polohopisné, výškopisné, hydrologické, geologické, hydrogeologické a klimatické pomery v oblasti čistiarne odpadových vôd,
b)
komplexné riešenia stokovej siete,
c)
hydraulické pomery stokovej siete,
d)
súčasný stav a výhľadový stav produkcie odpadových vôd od obyvateľov a významných producentov nachádzajúcich sa v aglomerácii,
e)
množstvo, zloženie a rozkolísanosť privádzaných odpadových vôd do čistiarne odpadových vôd,
f)
požiadavky na spôsob čistenia odpadových vôd,
g)
požiadavky ustanovené osobitnými predpismi,16)
h)
podmienky na kvalitu vypúšťaných odpadových vôd a ovplyvnenia recipientu vypúšťaním odpadových vôd určených orgánom štátnej vodnej správy,
i)
požiadavky na spôsob konečného zneškodnenia alebo využitia produktov čistiarne odpadových vôd.
(14)
Čistiareň odpadových vôd nesmie ohrozovať verejné zdravie najmä hlukom, vibráciami a prenosom infekcií.
(15)
Súčasťou návrhu na výstavbu alebo rekonštrukciu čistiarne odpadových vôd je
a)
stanovenie spôsobu manipulácie so zachytenými produktmi a zneškodňovanie všetkých zachytených a vznikajúcich produktov pri čistení odpadových vôd, najmä štrku, piesku, zhrabkov, tukov a kalov,
b)
spôsob odvádzania odpadových vôd vznikajúcich manipuláciou v čistiarni odpadových vôd späť do čistiarenského procesu, napríklad kalovej vody.
(16)
Na prevádzku hygienických zariadení v čistiarni odpadových vôd sa použije voda zodpovedajúcej kvality a v dostatočnom množstve.
(17)
Množstvo odpadových vôd, bez vôd z povrchového odtoku pritekajúcich do čistiarne odpadových vôd, určí sa prednostne na základe výsledkov priameho merania so zohľadnením budúceho vývoja potreby vody.
(18)
Ak ide o stokovú sieť jednotnej sústavy, použije sa ako maximálny prítok do čistiarne odpadových vôd množstvo zriedených odpadových vôd pritekajúcich do čistiarne odpadových vôd za poslednou odľahčovacou komorou pred čistiarňou odpadových vôd.
(19)
Ak maximálny prítok odpadových vôd pritekajúcich do čistiarne odpadových vôd počas zrážkového obdobia spôsobí preťaženie objektov čistiarne odpadových vôd, na zachytenie prítokovej vlny sa vybuduje dažďová nádrž alebo realizuje sa iné zodpovedajúce technické riešenie.
(20)
Znečistenie odpadových vôd pritekajúcich do čistiarne odpadových vôd sa stanovuje na základe štatistického posúdenia údajov o množstve a kvalite odpadových vôd, ktoré boli namerané za obdobie najmenej dvoch rokov.
(21)
Na základe posúdenia údajov znečistenia odpadových vôd pritekajúcich do čistiarne odpadových vôd za posudzované obdobie sa určí charakteristická hodnota veľkosti zdroja znečistenia, ktorá zodpovedá 85-percentnej pravdepodobnosti neprekročenia nameraných údajov. Pri stanovení charakteristickej hodnoty znečistenia odpadových vôd sa posúdi, či zdroj znečistenia vykazuje sezónne kolísanie, alebo len náhodné kolísanie prítoku znečistenia s nízkou alebo významnou variabilitou zmien.
(22)
Pri stanovovaní množstva znečisťujúcich látok v odpadových vodách pritekajúcich do čistiarne odpadových vôd sa ďalej zohľadňujú najmä
a)
údaje z prieskumov s presne určenou metodikou odberu vzoriek odpadových vôd,
b)
výsledky rozborov odpadových vôd a množstva pritekajúcich odpadových vôd v dňoch realizovaných rozborov odpadovej vody,
c)
údaje o plánovanom počte pripojených producentov,
d)
údaje o charaktere a kapacite plánovanej priemyselnej výroby.
(23)
Technologické objekty čistiarne odpadových vôd sa podľa svojej funkcie navrhujú na maximálne hydraulické zaťaženie a na charakteristické návrhové hodnoty látkového zaťaženia, ktoré sa stanovuje na základe posúdenia veľkosti zdroja znečistenia.
(24)
Množstvo odpadových vôd pritekajúcich počas dažďov do biologickej časti čistiarne odpadových vôd nesmie pri čistiarni odpadových vôd do 5 000 ekvivalentných obyvateľov presahovať hodnotu 1,2-krát Qhod.max a pri čistiarni odpadových vôd nad 5 000 ekvivalentných obyvateľov hodnotu 2-krát Qd.max – Qb, ak nie je biologická časť vrátane dosadzovacej nádrže dimenzovaná inak.
(25)
Pri projektovaní technologických objektov čistiarní odpadových vôd, ktorých parametre návrhu obsahujú údaj vzťahujúci sa na deň, vek kalu, produkciu kalu, produkciu piesku a produkciu bioplynu, vychádza sa z priemerného látkového znečistenia odpadových vôd pritekajúcich do čistiarne odpadových vôd. Priemerné látkové znečistenie odpadových vôd pritekajúcich do čistiarne odpadových vôd, ak nie je stanovené iným presnejším spôsobom, stanovuje sa z hodnôt priemerného bezdažďového prietoku Q24 a priemernej koncentrácie znečistenia za rok.
(26)
Maximálny denný bezdažďový prítok Qd.max je základnou hodnotou na určenie
a)
času zdržania sa v nádržiach primárnej sedimentácie v nádržiach biologického procesu čistenia okrem dosadzovacích nádrží,
b)
veľkosti internej recirkulácie aktivačnej zmesi medzi jednotlivými časťami aktivačnej nádrže,
c)
veľkosti recirkulácie vratného kalu z dosadzovacích nádrží do procesu biologického čistenia odpadových vôd.
(27)
Čistiareň odpadových vôd sa musí zabezpečiť obtokom odpadových vôd alebo obtokom a náhradným prepojením jednotlivých technologických objektov čistiarne odpadových vôd.
§4 Spoločné ustanovenie
Na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií možno použiť aj iné technické postupy, ktorými sa zabezpečí ochrana zdravia ľudí, zvierat a životného prostredia a sú ekonomicky a technicky dostupné. Iné technické postupy musia zodpovedať minimálne technickým požiadavkám podľa tejto vyhlášky.
§5 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januára 2007 okrem § 2 ods. 14, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2008.
Jaroslav Izák v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 684/2006 Z. z.
CELKOVÁ POTREBA VODY PRE STAVBY, OBJEKTY A ČINNOSTI BYTOVÉHO FONDU, OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI, TECHNICKEJ VYBAVENOTI, ŽIVOČÍŠNEJ VÝROBY V POĽNOHOSPODÁRSTVE A PRIEMYSLE
Príloha č. 2 k vyhláške č. 684/2006 Z. z.
VÝPOČET MAXIMÁLNEJ DENNEJ POTREBY VODY A MAXIMÁLNEJ HODINOVEJ POTREBY VODY
1. Maximálna denná potreba vody Qm sa vypočíta podľa vzorca
Qm = Qp.kd, kde
Qp je priemerná denná potreba vody,
kd je súčiniteľ dennej nerovnomernosti.
2. Na stanovenie maximálnej dennej potreby vody pre obyvateľov sa obce zaraďujú podľa počtu obyvateľov do piatich kategórií s týmito hodnotami súčiniteľov kd:
| Velkost obce | kd | |
| 2.1 Obec do 1 000 obyvateľov | 2,0 | |
| 2.2 Obec od 1 001 do 5 000 obyvateľov | 1,6 | |
| 2.3 Obec od 5 001 do 20 000 obyvateľov | 1,4 | |
| 2.4 Obec od 20 001 do 100 000 obyvateľov | 1,3 | |
| 2.5 Obec nad 100 000 obyvateľov | 1,2 |
3. Maximálna hodinová potreba vody Qh pre obyvateľov sa vypočíta podľa vzorca
Qh = Qm.kh, kde
Qm je maximálna denná potreba vody pre obyvateľov,
kh je súčiniteľ hodinovej nerovnomernosti.
4. Celková maximálna hodinová potreba vody je maximálna hodnota výsledného priebehu hodinovej potreby vody, ktorá sa určuje súčtom priebehov hodinových potrieb vody pre obyvateľov, poľnohospodárstvo a priemysel.
5. Na výpočet maximálnej hodinovej potreby vody Qh pre obyvateľov sa hodnoty maximálnej dennej potreby vody vypočítané podľa prvého bodu a pre živočíšnu výrobu v poľnohospodárstve podľa prílohy č. 1 časti C prvého bodu vynásobia súčiniteľom hodinovej nerovnosti kh = 1,8.
Pri spotrebiskách sídliskového charakteru možno súčiniteľa podľa piateho bodu zvýšiť na kh = 2,1. Ak je priebeh potreby vody pre obyvateľov známy, maximálna hodinová potreba vody pre živočíšnu výrobu v poľnohospodárstve sa určí samostatne.
6. Maximálna hodinová potreba vody pre zamestnancov v priemysle sa určuje podľa prílohy č. 1 časti D druhého bodu.
7. Skutočný priebeh hodinovej potreby vody a jeho kolísanie sú závislé od charakteru obce a spôsobu života jej obyvateľov.
8. Pri skupinových verejných vodovodoch sa zisťuje priebeh potreby vody samostatne v jednotlivých zásobovaných obciach. Pri navrhovaní vodovodných sietí zložených z viacerých celkov, napríklad tlakových pásiem, zásobovaných okrskov, maximálna hodinová potreba vody sa určuje osobitne pre každú hydraulicky samostatnú časť siete.
9. Súčiniteľ nerovnomernosti (k) je pomer medzi maximálnou a priemernou spotrebou vody za časovú jednotku v sledovanom období alebo pomer medzi maximálnym a priemerným prietokom odpadových vôd za časovú jednotku v sledovanom období.
Príloha č. 3 k vyhláške č. 684/2006 Z. z.
PRIEMERNÁ ŠPECIFICKÁ POTREBA VODY PRE JEDNOTLIVÉ STAVBY, OBJEKTY A ČINNOSTI OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI A TECHNICKEJ VYBAVENOSTI
1)
§ 14 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).
2)
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 699/2004 Z. z. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov.
3)
STN 73 6639 Zdroje požiarnej vody, STN 92 0400 Požiarna bezpečnosť stavieb. Zásobovanie vodou na hasenie požiarov, STN 75 5401 Vodárenstvo. Navrhovanie vodovodných potrubí.
4)
Napríklad STN 75 53 01 Vodárenské čerpacie stanice, STN 75 5302 Vodojemy.
5)
Napríklad STN 75 5401 Vodárenstvo. Navrhovanie vodovodných potrubí, STN 75 7151Kvalita vody.
Požiadavky na kvalitu vody dopravovanej potrubím, STN 75 5402 Vodárenstvo. Výstavba vodovodných potrubí, STN EN 805 Vodárenstvo. Požiadavky na systémy a súčasti vodovodov mimo budov.
Požiadavky na kvalitu vody dopravovanej potrubím, STN 75 5402 Vodárenstvo. Výstavba vodovodných potrubí, STN EN 805 Vodárenstvo. Požiadavky na systémy a súčasti vodovodov mimo budov.
6)
Napríklad STN 75 0905 Skúšky vodotesnosti vodárenských a kanalizačných nádrží, STN 75 5911 Tlakové skúšky vodovodného a závlahového potrubia.
7)
STN 75 5201 Vodárenstvo. Navrhovanie úpravní pitnej vody.
8)
STN EN 752-2 Stokové siete a systémy kanalizačných potrubí mimo budov. Časť 2: Funkčné požiadavky.
9)
STN EN 752-2 Stokové siete a systémy kanalizačných potrubí mimo budov. Časť 2: Funkčné požiadavky.
STN EN 752-4 Stokové siete a systémy kanalizačných potrubí mimo budov. Časť 4: Hydraulický návrh a aspekty ochrany životného prostredia.
STN EN 752-4 Stokové siete a systémy kanalizačných potrubí mimo budov. Časť 4: Hydraulický návrh a aspekty ochrany životného prostredia.
10)
§ 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2005 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd.
11)
STN EN 752-4 Stokové siete a systémy kanalizačných potrubí mimo budov. Časť 4: Hydraulický návrh a aspekty ochrany životného prostredia.
12)
STN EN 1610 Stavba a skúšanie kanalizačných potrubí a stôk.
13)
Napríklad STN 75 6101 Stokové siete a kanalizačné prípojky, STN EN 752 Stokové siete a systémy kanalizačných potrubí mimo budov Časť 1 až 7, STN EN 1091 Podtlakové kanalizačné systémy mimo budov, STN EN 1671 Tlakové kanalizačné systémy mimo budov.
14)
STN EN 752-3 Stokové siete a systémy kanalizačných potrubí mimo budov Časť 3: Návrh.
15)
Napríklad STN 75 6601 Strojno-technologické zariadenia čistiarní odpadových vôd. Všeobecné požiadavky, STN 75 6230 Kanalizačné podchody pod dráhou a pozemnou komunikáciou, STN 75 6261 Dažďové nádrže, STN 75 6401 Čistiarne odpadových vôd pre viac ako 500 ekvivalentných obyvateľov, STN 75 6402 Malé čistiarne odpadových vôd.
16)
Napríklad zákon č. 364/2004 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2005 Z. z.
