453/2006 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2022
453
VYHLÁŠKA
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
z 21. júna 2006
o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa § 66 písm. b), c), e) a h) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch ustanovuje:
§1 Predmet úpravy
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesa, najmä o
a)
kategorizácii lesov a charakteristike subkategórií lesov,
b)
kritériách a podmienkach na vyhlásenie ochranných lesov a lesov osobitného určenia,
c)
zásadách určovania a spôsobe predkladania návrhov na vyhlasovanie ochranných lesov a lesov osobitného určenia,
d)
zaraďovaní lesov pod vplyvom imisií do pásiem ohrozenia a charakteristike pásiem ohrozenia,
e)
určovaní hospodárskeho tvaru lesa,
f)
členení a použití hospodárskych spôsobov a ich foriem,
g)
rekonštrukcii lesa,
h)
kritériách na posudzovanie zabezpečeného lesného porastu,
i)
určovaní priestorového rozdelenia lesa vrátane vymedzenia lesných oblastí a podoblastí, časovej a ťažbovej úprave lesov,
j)
vykonávaní hospodárskej úpravy lesov spôsobom zabezpečujúcim plnenie kritérií trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch, postupe pri vyhotovovaní programu starostlivosti o lesy (ďalej len „program starostlivosti“), jeho schvaľovaní a kontrole,
k)
predčasnej obnove programu starostlivosti, o zmene programu starostlivosti a o úprave programu starostlivosti,
l)
spôsobe vykonania národnej inventarizácie lesov a monitoringu lesov,
m)
zásadách ochrany lesa pred vplyvom imisií, abiotických a biotických škodlivých činiteľov a o opatreniach na ochranu lesov vrátane ochrany lesa pred požiarmi,
n)
prírode blízkom hospodárení v lesoch, zmene hospodárskeho spôsobu a jeho formy (ďalej len „prebudova lesa“) na prírode blízke hospodárenie v lesoch vrátane osobitných prípadov prebudovy lesa.
Hospodárska úprava lesov
§2 Subkategórie ochranných lesov
(1)
Subkategórie ochranných lesov sú
a)
lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach,
b)
vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie,
c)
lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny,
d)
ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy.
(2)
Subkategórie ochranných lesov podľa odseku 1 sa vyhlasujú na základe posúdenia podmienok a charakteru stanovišťa a na základe lesných typov podľa lesných vegetačných stupňov uvedených v prílohe č. 1.
§3 Lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach
Za lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach možno vyhlásiť lesy, ktoré sú charakterizované lesnými typmi podľa prílohy č. 2.
§4 Vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie
Za vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie možno vyhlásiť lesy, ktoré sú charakterizované lesnými typmi podľa prílohy č. 3, ak ide o lesy v siedmom lesnom vegetačnom stupni a lesy v nižších lesných vegetačných stupňoch, najmä na exponovaných horských hrebeňoch a na lesných pozemkoch, nad ktorými sú odlesnené pozemky v siedmom lesnom vegetačnom stupni.
§5 Lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny
Za lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny možno vyhlásiť lesy v ôsmom lesnom vegetačnom stupni s prevládajúcim zastúpením kosodreviny s možnou prímesou ostatných stromovitých a krovitých drevín, ktoré sú charakterizované lesnými typmi podľa prílohy č. 4.
§6 Ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy
Za ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy možno vyhlásiť najmä lesy, ktoré sú charakterizované lesnými typmi podľa prílohy č. 4a, a lesy
a)
na sekundárne zdegradovaných stanovištiach, napríklad výmole, zosuvy, zamokrené a poddolované územia,
b)
chrániace susedné pozemky a infraštruktúru, napríklad ochranné lesné pásy a vetrolamy na lesných pozemkoch,
c)
zamedzujúce vznik brehovej erózie,
d)
na silne kamenitých svahoch a svahoch ohrozených zosuvmi.
§7 Subkategórie lesov osobitného určenia
Subkategórie lesov osobitného určenia sú
a)
lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov,
b)
kúpeľné lesy,
c)
rekreačné lesy,
d)
poľovnícke lesy,
e)
chránené lesy,
f)
lesy na zachovanie genetických zdrojov,
g)
lesy určené na lesnícky výskum a lesnícku výučbu,
h)
vojenské lesy,
i)
pralesy.
§8 Lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov
Za lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov možno vyhlásiť lesy v ochranných pásmach vodárenských zdrojov I. stupňa a II. stupňa.1)
§9 Kúpeľné lesy
§10 Rekreačné lesy
(1)
Za rekreačné lesy možno vyhlásiť lesy prímestské a ďalšie lesy s významnou zdravotnou, kultúrnou alebo rekreačnou funkciou.
(2)
Rekreačné lesy sa podľa intenzity využívania členia na
a)
zónu I, v ktorej je najväčšia koncentrácia rekreácie a v ktorej sa sústreďuje technická vybavenosť,
b)
zónu II, ktorá bezprostredne nadväzuje na zónu I a lesy pozdĺž rekreačno-turistických trás,
c)
zónu III, ktorá je zónou ticha.
§11 Poľovnícke lesy
Za poľovnícke lesy možno vyhlásiť lesy vo zverniciach a bažantniciach,4) ak ich riadne využívanie možno zabezpečiť len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia.
§12 Chránené lesy
Za chránené lesy možno vyhlásiť lesy v chránených územiach, v územiach medzinárodného významu a na lesných pozemkoch s výskytom chránených druhov, ak zachovanie, udržiavanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu chránených území, území medzinárodného významu a chránených druhov5) možno zabezpečiť len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia.
§13 Lesy na zachovanie genetických zdrojov
Za lesy na zachovanie genetických zdrojov možno vyhlásiť lesy v zriadených génových základniach lesných drevín,6) ak zachovanie genetických zdrojov možno zabezpečiť len prostredníctvom osobitného režimu hospodárenia.
§14 Lesy určené na lesnícky výskum a lesnícku výučbu
(1)
Za lesy určené na lesnícky výskum možno vyhlásiť lesy, ktoré sa využívajú najmä na skúšanie, overovanie a predvádzanie rozličných postupov hospodárenia, napríklad obnovných rubov, intenzity výchovných zásahov a technológií.
(2)
Za lesy určené na lesnícku výučbu možno vyhlásiť lesy, ktoré sa využívajú na zabezpečenie praktickej výučby na stredných odborných školách a vysokých školách s lesníckym zameraním.
§15 Vojenské lesy
Za vojenské lesy možno vyhlásiť lesy vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu,7) ak zabezpečenie plnenia ich funkcií vyžaduje osobitný režim hospodárenia.
§15a Pralesy
Za pralesy možno vyhlásiť lesy v lesnícky významnom území s výskytom pralesa,7a) ak zachovanie ich charakteru vyžaduje osobitný režim hospodárenia podľa § 16a ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“).
§16 Kritériá na vyhlasovanie ochranných lesov a lesov osobitného určenia
(1)
Za ochranné lesy a lesy osobitného určenia sa vyhlasujú lesy, ktoré spĺňajú charakteristiky podľa § 2 až 15a.
(2)
Ak sa v dielci nachádza ucelená plocha lesa s výmerou najmenej 0,5 hektára, ktorá spĺňa charakteristiky podľa § 2 až 15a, možno so súhlasom vlastníka alebo správcu z tejto plochy vytvoriť samostatný dielec; súhlas sa nevyžaduje v prípadoch podľa § 16 ods. 7 písm. b) a c) zákona.
(3)
Ak v dielci výmera lesov, ktoré spĺňajú charakteristiky podľa § 2 až 15a, presahuje 50 % jeho celkovej výmery, možno les v tomto dielci vyhlásiť za ochranný les alebo les osobitného určenia, inak sa funkčné poslanie týchto lesov zohľadní v programe starostlivosti.
(4)
Ak les možno zaradiť do viacerých subkategórií ochranného lesa, zaradí sa do subkategórie podľa funkcie, ktorá sa najviac využíva.
(5)
Ak les možno zaradiť do viacerých subkategórií lesa osobitného určenia, zaradí sa do subkategórie, v ktorej je obmedzenie vlastníckych práv v dôsledku osobitného režimu hospodárenia najvyššie.
(6)
Ak les možno zaradiť do kategórie ochranných lesov a zároveň do kategórie lesov osobitného určenia, do kategórie lesov osobitného určenia niektorej subkategórie podľa § 7 písm. a) až g) alebo i) ho možno zaradiť a schváliť osobitný režim hospodárenia len vtedy, ak
a)
zaradením do kategórie lesov osobitného určenia nedôjde k obmedzeniu plnenia účelu, pre ktorý možno les zaradiť do kategórie ochranných lesov, alebo
b)
osobitný režim hospodárenia vyplýva z osobitného zákona7b) alebo predpisu vydaného na jeho vykonanie, najmä ak sa na území uplatňuje osobitný režim hospodárenia podľa § 16a ods. 4 zákona.
§17 Predkladanie návrhov na vyhlasovanie ochranných lesov a lesov osobitného určenia
(1)
Pred predložením návrhu na vyhlásenie ochranných lesov sa v správe o hospodárení uvedie predpokladaná výmera a rozsah subkategórií ochranných lesov v lesnom celku, v ktorom sa zohľadnia aktuálne výsledky komplexného zisťovania stavu lesa.
(2)
Návrh na vyhlásenie ochranných lesov v členení podľa dielcov v lesnom celku je súčasťou návrhu programu starostlivosti.
(3)
Návrh na vyhlásenie ochranných lesov obsahuje
a)
zdôvodnenie návrhu s posúdením zmien oproti platnému programu starostlivosti,
b)
zoznam dielcov, v ktorých sa navrhuje vyhlásenie ochranných lesov podľa prílohy č. 5,
c)
údaje o celkovej výmere navrhovaných ochranných lesov v členení podľa jednotlivých subkategórií,
d)
grafické znázornenie návrhu na obrysovej mape s farebným označením zmien ochranných lesov oproti platnému programu starostlivosti.
(4)
Návrh na vyhlásenie lesov osobitného určenia sa predkladá do 31. októbra roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa skončí platnosť programu starostlivosti.
(5)
Rozhodnutie o vyhlásení lesov osobitného určenia sa prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva predkladá správcovi informačného systému lesného hospodárstva.
(6)
Ak lesy osobitného určenia neboli vyhlásené do predloženia správy o hospodárení a o určení zásad na vyhotovenie programu starostlivosti (ďalej len „správa o hospodárení“), v konaní o vyhotovení programu starostlivosti sa navrhovaná kategória lesa nezohľadňuje a konanie o ich vyhlásení sa zastaví. Vyhlásenie za lesy osobitného určenia možno opätovne navrhnúť v žiadosti o zmenu programu starostlivosti.
§18 Zaraďovanie lesov pod vplyvom imisií do pásiem ohrozenia a ich charakteristika
(1)
Lesy sa do pásiem ohrozenia lesov imisiami zaraďujú v rámci komplexného zisťovania stavu lesov na dobu platnosti programu starostlivosti.
(2)
Podľa miery aktuálnej imisnej záťaže, ako aj nežiaducich efektov pretrvávajúcich po záťaži z minulosti sa lesy zaraďujú do troch pásiem ohrozenia lesov imisiami, ktorých charakteristika je uvedená v prílohe č. 6.
§19 Určovanie hospodárskeho tvaru lesa
(1)
Les vysoký je hospodársky tvar lesa, ktorý vznikol zo semena alebo z odrezkov. Les vysoký je aj les výmladkového pôvodu s dostatočným počtom stromov vzniknutých zo semena alebo z kvalitných výmladkov prvej generácie rovnomerne rozmiestnených po ploche lesného porastu.
(2)
Les nízky je hospodársky tvar lesa, ktorý vznikol uplatňovaním vegetatívnej prirodzenej obnovy z koreňových výmladkov alebo pňových výmladkov.
(3)
Hospodársky tvar lesa sa na základe zisťovania stavu lesa určuje v programe starostlivosti pre jednotky priestorového rozdelenia (§ 27 ods. 5, 6, 8 a 9).
§20 Forma hospodárskeho spôsobu
(1)
Hospodársky spôsob podrastový a holorubný sa vykonáva formou
a)
maloplošnou, pri ktorej je plocha obnovného rubu najviac tri hektáre a jeho šírka nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky obnovovaného lesného porastu,
b)
veľkoplošnou, pri ktorej plocha obnovného rubu nesmie byť väčšia ako päť hektárov; ak ide o obnovu jedného dielca s výmerou väčšou ako päť hektárov, plocha obnovného rubu nesmie presiahnuť sedem a pol hektára.
(2)
Hospodársky spôsob výberkový a účelový, ktoré sa uplatňujú najmä v lese hrúbkových tried, sa vykonávajú formou
a)
stromovou, ktorá sa uskutočňuje výrubom jednotlivých stromov na ploche porastu,
b)
skupinovou, ktorá sa uskutočňuje výrubom skupín stromov do 0,2 hektára v nepravidelne rozmiestnených skupinách na ploche porastu.
§21 Hospodársky spôsob podrastový
(1)
Pri uplatňovaní hospodárskeho spôsobu podrastového sa obnovné ruby vykonávajú v týchto fázach:
a)
prípravná fáza,
b)
semenná fáza,
c)
presvetľovacia fáza,
d)
dorub.
(2)
Za dorub sa považuje vykonaná obnovná ťažba, ak sa na celej ploche obnovného prvku po vykonaní ťažby nachádzajú stanovištne vhodné dreviny so zakmenením najmenej polovice plného zakmenenia pochádzajúce z prirodzeného zmladenia, podsadby alebo podsejby s minimálnou výškou 20 cm; za dorub sa považuje aj vykonaná obnovná ťažba, pri ktorej sa na ploche obnovného prvku ponechávajú na prirodzené dožitie stromy materského porastu.
(3)
Fázy podľa odseku 1 sa používajú v závislosti od stavu lesného porastu, pričom sa zohľadňuje najmä zakmenenie, zápoj, stav prirodzeného zmladenia lesných drevín a zaburinenia, ako aj ich predpokladaný vývoj. Jednotlivé fázy možno spájať tak, že sa vykonajú minimálne dvomi obnovnými rubmi; to neplatí, ak je lesný porast pred dosiahnutím veku začatia obnovy alebo pred vykonaním obnovy v stave zodpovedajúcom fáze obnovného rubu podľa odseku 1 písm. c).
(4)
Okrajový odrub je osobitný obnovný postup maloplošnej formy hospodárskeho spôsobu podrastového, ktorého cieľom je dosiahnutie prirodzeného zmladenia pod clonou obnovovaného lesného porastu a súčasne vedľa neho do vzdialenosti jeho priemernej výšky. Okrajový odrub sa vykonáva jednorazovým výrubom stromov najviac na polovici obnovného prvku, pričom na zostávajúcej časti obnovného prvku sa súčasne použije v materskom poraste fáza obnovného rubu podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c), pri ktorej zakmenenie neklesne pod päť desatín plného zakmenenia. Okrajový odrub možno vykonať len na začiatku obnovy porastu; následná obnova porastu sa vykonáva len v príslušnej fáze podľa odsekov 1 až 3.
§22 Hospodársky spôsob výberkový
(1)
Hospodársky spôsob výberkový sa uplatňuje vo výberkovom lese, v ktorom štruktúra lesného porastu je výškovo a hrúbkovo diferencovaná.
(2)
Hospodárskym spôsobom výberkovým sa reguluje priestorová, veková a druhová štruktúra lesného porastu tak, aby sa dosiahla a udržiavala nepretržitá prirodzená obnova a stálosť priestorovej štruktúry lesného porastu charakterizovaná klesajúcou krivkou hrúbkových početností stromov.
(3)
Stromová forma hospodárskeho spôsobu výberkového sa uplatňuje, ak ide o stromy, ktorých vlastnosti zodpovedajú cieľovým hrúbkam a kvalite alebo pri ktorých dochádza k znižovaniu plnenia ich funkcie v lese. Obnovná doba je spravidla nepretržitá.
(4)
Skupinová forma hospodárskeho spôsobu výberkového sa uplatňuje v lesných porastoch s výskytom nepravidelne rozmiestnených vekovo diferencovaných skupín, ktorých vekový rozdiel je spravidla viac ako 40 rokov, pričom veľkosť jednotlivých skupín nepresahuje výmeru 0,2 hektára. Obnovná doba je spravidla nepretržitá.
§23 Hospodársky spôsob účelový
(1)
Hospodársky spôsob účelový sa uplatňuje najmä v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia. Reguluje sa ním priestorová, veková a drevinová štruktúra lesného porastu a vytvárajú sa priaznivé podmienky na vznik, uvoľnenie a odrastanie prirodzeného zmladenia stanovištne vhodných drevín so zameraním na zvyšovanie ekologickej stability lesa a jeho mimoprodukčných funkcií.
(2)
Ak ide o hospodársky spôsob účelový, jednotlivé formy sa podľa § 20 ods. 2 uplatňujú v závislosti od zásad a cieľov hospodárenia diferencovaných podľa kategórií a subkategórií lesov. Obnovná doba je spravidla dlhšia ako 50 rokov.
§24 Hospodársky spôsob holorubný
V lesoch, kde je prirodzená obnova lesa nevhodná alebo ju nemožno efektívne dosiahnuť hospodárskymi spôsobmi a ich formami podľa § 21 až 23, možno použiť hospodársky spôsob holorubný, ktorý sa uskutočňuje ťažbou s jednorazovým vyťažením obnovovaného lesného porastu alebo jeho časti.
§24a Prírode blízke hospodárenie v lesoch a prebudova lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch
(1)
Prírode blízkym hospodárením v lesoch sa pri špecificky uplatňovaných hospodárskych spôsoboch a ich formách vytvárajú
a)
výberkové lesy,
b)
trvalo viacetážové lesné porasty,
c)
mozaikové lesné porasty alebo
d)
porasty v prebudove lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch.
(2)
Hospodársky spôsob podrastový sa okrem prípadov podľa odseku 5 považuje za prírode blízke hospodárenie v lesoch, ak
a)
po vykonanej obnovnej ťažbe maloplošnou formou, pri ktorej zakmenenie materského lesného porastu na obnovnom prvku pokleslo pod tri desatiny plného zakmenenia, sa na ploche na obnovu lesa7c) tohto obnovného prvku nachádzajú stanovištne vhodné dreviny so zakmenením najmenej sedem desatín plného zakmenenia pochádzajúce z prirodzeného zmladenia, podsadby alebo podsejby a najmenej polovica týchto drevín je v štádiu, ktoré spĺňa kritériá pre zabezpečený lesný porast podľa § 26; táto podmienka splnenia kritérií pre zabezpečený lesný porast sa nevzťahuje na prírode blízke hospodárenie v lesoch v terénoch so sklonom väčším ako 40 %, v nepriechodných terénoch alebo na neúnosných terénoch,
b)
po vykonanej ťažbe jednotlivým výberom alebo hlúčikovým výberom po celej ploche porastu nevzniknú holiny,7d)
c)
obnovná doba je najmenej 50 rokov; to neplatí pri prebudove lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch.
(3)
Všetky formy hospodárskeho spôsobu výberkového a účelového sa považujú za prírode blízke hospodárenie v lesoch, ak nie sú v rozpore s § 2 písm. x) zákona; podmienky podľa odseku 2 platia primerane.
(4)
Prebudova lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch sa uskutočňuje
a)
výchovou lesného porastu,
b)
obnovou lesného porastu alebo
c)
prostredníctvom následnej generácie lesného porastu.
(5)
Osobitným prípadom prebudovy lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch podľa § 18 ods. 8 zákona je
a)
výskyt nepôvodných alebo fenotypovo nevhodných drevín, ktoré je žiaduce urýchlene odstrániť,
b)
podpora existujúcej prirodzenej obnovy, podsadby a podsejby cieľových drevín v lesných porastoch na obnovných prvkoch, na ktorých sa pred začatím prebudovy lesa podľa odseku 4 písm. c) vykonala najmenej prípravná fáza až presvetľovacia fáza obnovného rubu podrastového hospodárskeho spôsobu; tento osobitný prípad prebudovy lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch sa uplatňuje v porastoch po uplynutí polovice obnovnej doby,
c)
poškodenie lesného porastu, v ktorom sa vykonáva prebudova lesa podľa odseku 4, škodlivými činiteľmi v rozsahu neumožňujúcom dodržať veľkosť obnovných prvkov podľa § 18 ods. 4 zákona.
(6)
V osobitných prípadoch prebudovy lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch podľa odseku 5 môže byť obnovná doba v programe starostlivosti alebo projekte starostlivosti o lesný pozemok určená kratšia ako 50 rokov.
(7)
Pri použití hospodárskeho spôsobu podrastového v lesných porastoch v prebudove na prírode blízke hospodárenie v lesoch okrem lesných porastov podľa odseku 5, ktoré boli pred začatím prebudovy rozpracované hospodárskym spôsobom podrastovým alebo holorubným, možno použiť maloplošnú formu s obnovnými prvkami nepresahujúcimi veľkosť podľa § 18 ods. 4 zákona a to aj vtedy, ak pôvodné obnovné prvky presahovali túto veľkosť.
§24b Obnovné ruby a ich použitie podľa hospodárskych spôsobov a ich foriem
(1)
Obnovná ťažba sa s ohľadom na budúcu štruktúru lesného porastu vykonáva
a)
plošným rubom, ak sa obnovný rub vykonáva na obnovnom prvku s výmerou viac ako 0,5 hektára, najviac do výmery zodpovedajúcej príslušnej forme hospodárskeho spôsobu holorubného alebo podrastového,
b)
ostrovčekovým rubom, ak sa obnovný rub vykonáva na obnovnom prvku s výmerou viac ako 0,2 hektára do 0,5 hektára; obnovný prvok sa pri obnove lesného porastu nerozširuje,
c)
ostrovčekovitým rubom, ak sa obnovný rub vykonáva na obnovnom prvku s výmerou viac ako 0,2 hektára do 0,5 hektára; obnovný prvok sa pri obnove lesného porastu rozširuje,
d)
skupinovým rubom, ak sa obnovný rub vykonáva na obnovnom prvku s výmerou viac ako 0,03 hektára do 0,2 hektára; obnovný prvok sa pri obnove lesného porastu nerozširuje,
e)
skupinovitým rubom, ak sa obnovný rub vykonáva na obnovnom prvku s výmerou viac ako 0,03 hektára do 0,2 hektára; obnovný prvok sa pri obnove lesného porastu rozširuje,
f)
hlúčikovým rubom, ak sa obnovný rub vykonáva na obnovnom prvku s výmerou do 0,03 hektára; obnovný prvok sa pri obnove lesného porastu nerozširuje,
g)
hlúčikovitým rubom, ak sa obnovný rub vykonáva na obnovnom prvku s výmerou do 0,03 hektára; obnovný prvok sa pri obnove lesného porastu rozširuje,
h)
jednotlivým rubom, ak sa obnovný rub vykonáva výrubom jednotlivých stromov na ploche porastu.
(2)
Pri použití hospodárskeho spôsobu holorubného možno použiť obnovný rub podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. d).
(3)
Pri použití hospodárskeho spôsobu podrastového možno použiť obnovný rub podľa odseku 1.
(4)
Pri skupinovej forme hospodárskeho spôsobu výberkového alebo účelového možno použiť obnovný rub podľa odseku 1 písm. d), f) až h).
(5)
Jednorazovým použitím obnovného rubu podľa odseku 1 písm. b) až h), ktorý nie je charakteristický pre hospodársky spôsob a jeho formu podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona, nedochádza k zmene hospodárskeho spôsobu a jeho formy.
§25 Rekonštrukcia lesa
(1)
Rekonštrukcia lesa sa uplatňuje
a)
v zdravotne poškodených lesných porastoch,
b)
v lesných porastoch, v ktorých skutočný prírastok výrazne poklesol pod možný prírastok stanovišťa,
c)
v preriedených alebo zaburinených lesných porastoch, v ktorých zanikla možnosť prirodzenej obnovy,
d)
v nepôvodných alebo fenotypovo nevhodných lesných porastoch v génových základniach,
e)
pri prevodoch lesa,
f)
pri premenách lesa.
(2)
Ak ide o rekonštrukciu lesa, hospodárske spôsoby a ich formy sa uplatňujú primerane.
(3)
Prevod lesa nízkeho na les vysoký možno uskutočniť, ak s ohľadom na stanovištné podmienky možno dosiahnuť výrazné zlepšenie funkcií lesa; uskutočňuje sa prostredníctvom súboru obnovných a pestovných hospodárskych opatrení.
(4)
Premena lesa je zmena drevinového zloženia lesného porastu, ktoré nezodpovedá stanovištným podmienkam vyjadreným cieľovým drevinovým zložením uvedeným v príslušnom modeli hospodárenia.
(5)
Rekonštrukcia lesa ako obnovný postup sa neuplatňuje v lesných porastoch podľa odseku 1 písm. b) vyhlásených za ochranné lesy.
§26 Kritériá na posudzovanie zabezpečeného lesného porastu
(1)
Za zabezpečený sa považuje lesný porast,
a)
ak spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu,8)
b)
v ktorom najmenej 60 % posudzovanej plochy je porastených
1.
hlavnou drevinou cieľového drevinového zloženia podľa príslušného modelu hospodárenia, pričom za hlavnú drevinu cieľového drevinového zloženia sa považuje drevina, ktorej zastúpenie v príslušnom modeli hospodárenia dosahuje aspoň 30 %,
2.
najmenej dvomi drevinami cieľového drevinového zloženia, ak ide o súvislú plochu väčšiu ako 0,2 hektára, pričom druhá drevina má na posudzovanej ploche zastúpenie najmenej 10 % a súvislá plocha porastená len jednou drevinou neprekračuje 0,2 ha; to neplatí v lesných porastoch tvorených jednou hlavnou drevinou, ktorej cieľové zastúpenie podľa modelu hospodárenia je najmenej 80 %,
c)
ktorý sa už prispôsobil podmienkam stanovišťa, čo sa prejavuje znateľným výškovým prírastkom, a dosiahol výšku viac ako 2/3 výšky buriny alebo malinčia,
d)
v ktorom je na posudzovanej ploche rovnomerne rozmiestnený dostatočný počet jedincov9) tak, že sa nevyžaduje ďalšie doplňovanie opakovaným zalesňovaním,
e)
v ktorom je najmenej 60 % jedincov podľa písmena d) dobre vyvinutých, s nepoškodenými vrcholovými výhonmi a bočnými výhonmi bez výrazného poškodenia; za výrazné poškodenie sa nepovažuje také poškodenie, pri ktorom je predpoklad ďalšieho rastu jedinca.
(2)
Kritériá zabezpečeného lesného porastu podľa odseku 1 písm. b) druhého bodu sa posudzujú na ploche na obnovu lesa so zohľadnením cieľového zastúpenia drevín v dielci a čiastkovej ploche.
§27 Jednotky priestorového rozdelenia lesa
(1)
Jednotkami priestorového rozdelenia lesa slúžiacimi pre potreby rámcového plánovania alebo pre potreby vyhotovenia programu starostlivosti alebo výpisu z neho sú lesné oblasti a podoblasti, lesné celky a vlastnícke celky.
(2)
Jednotkami priestorového rozdelenia lesa, ktoré sa vytvárajú v rámci vyhotovenia programu starostlivosti a slúžia najmä na podrobné zisťovanie stavu lesa, podrobné plánovanie a zabezpečovanie odborného hospodárenia v lesoch, sú
a)
porasty, ktorými sú dielce, čiastkové plochy a porastové skupiny,
b)
etáže,
c)
ostatné lesné pozemky.
(3)
Pre každý lesný pozemok, ktorý sa nachádza k 1. januáru prvého roka platnosti programu starostlivosti na území lesného celku, sa v programe starostlivosti vytvorí jednotka priestorového rozdelenia lesa podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. c).
(4)
Pri určovaní lesného celku alebo vytváraní porastu možno primerane zohľadniť rozdeľovací plán podľa osobitného predpisu.9a)
§27a Lesné oblasti a podoblasti
Lesné oblasti sú trvalé územné jednotky priestorového rozdelenia lesa vymedzené na základe biogeografickej rajonizácie podľa geomorfologického, makroklimatického a pedogeologického členenia s rámcovo príbuznou stanovištnou dispozíciou k ekologickej stabilite. Lesné oblasti sa pre potreby rámcového plánovania členia na podoblasti. Zoznam lesných oblastí a podoblastí a ich grafické zobrazenie sú uvedené v prílohe č. 7.
§27b Lesný celok
(1)
Lesný celok je územne ucelená časť, ktorej najmenšia výmera je spravidla 1 000 hektárov. Pre lesné pozemky v lesnom celku sa vyhotovuje jeden program starostlivosti.
(2)
Lesný celok sa navrhuje ako ucelené územie vymedzené vonkajšou hranicou konkretizovanou lomovými bodmi s prihliadnutím najmä na územno-správne členenie územia, dopravné a prírodné charakteristiky a obhospodarovateľov lesa na území lesného celku. Lesné pozemky nachádzajúce sa na území vymedzenom vonkajšou hranicou lesného celku sú súčasťou jedného lesného celku; to platí aj pre lesné pozemky, ktoré sú za lesné pozemky vyhlásené po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia o určení lesného celku.
(3)
Návrh na určenie lesného celku možno predložiť najneskôr 20 mesiacov pred skončením platnosti programu starostlivosti.
(4)
Podkladom pre konanie o určení lesného celku alebo jeho zmene vypracovaným právnickou osobou podľa § 38 ods. 2 zákona je najmä
a)
návrh lesného celku a jeho hranice spracovaný na základe údajov informačného systému lesného hospodárstva v maximálnej miere zohľadňujúci kritériá podľa odseku 2 prvej vety,
b)
porastová mapa navrhovaného lesného celku,
c)
zoznam súradníc lomových bodov priebehu hranice navrhovaného lesného celku,
d)
podklad pre určenie účastníkov konania vychádzajúci z prekrytu
1.
lesníckej digitálnej mapy navrhovaného lesného celku s vrstvou katastra nehnuteľností,
2.
lesníckej digitálnej mapy navrhovaného lesného celku s vrstvou z evidencie lesných pozemkov podľa § 4 zákona.
(5)
Lesný celok sa neurčuje alebo zmena lesného celku sa nevykonáva, ak pred vyhotovením programu starostlivosti alebo predčasnou obnovou programu starostlivosti existujúci lesný celok spĺňa podmienky podľa odseku 1 a odseku 2 prvej vety a nebol podaný návrh podľa odseku 3.
§27c Vlastnícky celok
Vlastnícky celok sa vymedzuje v rámci lesného celku a tvoria ho lesy jedného obhospodarovateľa lesa. Vlastnícky celok vlastníkov lesov malých výmer môžu tvoriť lesy viacerých obhospodarovateľov lesa.
§27d Porast a etáž
(1)
Dielec sa vytvára spravidla ako územne ucelená časť tvorená z lesných pozemkov podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), f) alebo písm. g) zákona v rámci územia jedného lesného celku a je zaradený do jednej kategórie lesa.
(2)
Dielec môže tvoriť viac samostatných územne nesúvislých častí lesov, ak ide o časti s podobnými prírodnými podmienkami, stavom lesného porastu, funkciou lesa, rovnakým hospodárskym spôsobom a jeho formou, ak je v nich odborné hospodárenie v lesoch zabezpečené jedným obhospodarovateľom lesa; uplatňuje sa pri prírode blízkom hospodárení v lesoch a prebudove lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch. Každá samostatná časť dielca sa na účely vedenia lesnej hospodárskej evidencie označuje ako samostatná čiastková plocha.
(3)
Výmera dielca podľa odseku 1 alebo časti lesa podľa odseku 2 je najmenej 0,5 hektára.
(4)
Ak je to na zabezpečenie odborného, diferencovaného a trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch potrebné, možno v dielci určiť čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže.
(5)
Čiastková plocha sa určuje v dielci, ak sa dielec skladá z viacerých výrazne vekovo alebo drevinovo odlišných častí. Čiastkovú plochu možno určiť aj na základe vlastníctva lesného pozemku alebo na základe uplatňovaného spôsobu hospodárenia vyplývajúceho z požiadaviek podľa osobitného predpisu,7b) predpisu vydaného na jeho vykonanie alebo rozhodnutia vydaného na ich základe. Čiastková plocha sa určuje aj zo samostatných a od lesných komplexov oddelených lesných pozemkov s výmerou najviac 0,5 hektára.
(6)
Porastová skupina sa určuje v dielci pri obnove lesa, ak sa obnova lesa nevykonáva na celej ploche dielca, alebo na základe vlastníctva lesného pozemku.
(7)
Etáž sa určuje na vyjadrenie vertikálneho a vekového členenia lesného porastu v dielci, čiastkovej ploche a porastovej skupine.
(8)
Porast, ktorý je spoločnou vecou, možno na základe vlastníctva lesného pozemku rozdeliť na samostatné porasty postupom podľa § 37 alebo na časti porastu podľa § 39 ods. 7 zákona.
(9)
Podkladom pre konanie o zmene hraníc dielca rozdelením porastu podľa § 39 ods. 7 zákona je aj
a)
rozdelenie hospodárskych opatrení, neplánovaných činností a opatrení vykonaných v lesoch realizovaných v roku, v ktorom sa koná o rozdelení hranice porastu,
b)
rozdelenie plánu hospodárskych opatrení; rozdeľujú sa len tie opatrenia, ktoré neboli dosiaľ realizované,
c)
návrh priebehu hranice, ktorou sa porast rozdeľuje,
d)
návrh spôsobu vyznačenia hranice rozdeleného porastu v teréne.
(10)
Návrh priebehu hranice podľa odseku 9 písm. c) sa predkladá
a)
vo forme vyhotovenej metódami hospodárskej úpravy lesov v elektronickej podobe umožňujúcej zápis priebehu rozdelenia hranice porastu do lesníckej digitálnej mapy a informačného systému lesného hospodárstva alebo
b)
iným spôsobom, ktorý umožňuje zápis do informačného systému lesného hospodárstva.
(11)
Podkladom pre konanie o zmene hraníc dielca rozdelením porastu je aj posúdenie návrhu podľa odseku 10, postupu jeho vyhotovenia a možnosti zápisu do lesníckej digitálnej mapy a informačného systému lesného hospodárstva právnickou osobou podľa § 38 ods. 2 zákona. Súčasťou posúdenia je aj označenie časti porastu v informačnom systéme lesného hospodárstva.
(12)
Hranica dielca sa v teréne vyznačuje v hospodárskych lesoch a lesoch osobitného určenia bielou farbou a v ochranných lesoch červenou farbou. Označenie sa vykonáva na kmeňoch stromu z oboch strán vo výške 130 cm nad zemou pásom so šírkou 5 cm a dĺžkou 20 cm priebežne hranicou dielca tak, aby táto hranica bola v teréne zreteľná.
§27e Ostatné lesné pozemky
Ostatné lesné pozemky sú jednotky priestorového rozdelenia lesa vytvorené z lesných pozemkov, ktoré nie sú porastom podľa § 27d.
§28 Časová úprava lesa
(1)
Časová úprava lesa určuje najmä
a)
rubnú zrelosť,
b)
rubnú dobu,
c)
rubný vek,
d)
obnovnú dobu,
e)
vek začatia obnovy lesa,
f)
dobu zabezpečenia,
g)
dobu návratu,
h)
dobu prevodu lesa,
i)
dobu premeny lesa.
(2)
Rubná zrelosť je vek lesných porastov
a)
v hospodárskych lesoch, v ktorom je optimálne ich ťažiť z hľadiska ich hodnotovej, technickej a ekonomickej zrelosti, pričom sa prihliada na celkový priemerný prírastok dreviny, bonitu a zakmenenie,
b)
v ochranných lesoch, v ktorom je optimálne ich ťažiť z hľadiska fyzickej zrelosti drevín a stavu lesných porastov s ohľadom na plnenie ich ochranných funkcií,
c)
v lesoch osobitného určenia, v ktorom je optimálne ich ťažiť, určený z hľadiska pomeru významnosti mimoprodukčných funkcií lesa a produkčnej funkcie lesa.
(3)
Rubná doba je rámcová produkčná doba lesných porastov, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich rubnú zrelosť a plnenie požadovaných funkcií lesa pre jednotku rámcového plánovania.
(4)
Rubný vek je vek lesných porastov, v ktorom sa v nich začalo s obnovou lesa a nemohla byť dodržaná rubná doba najmä z dôvodu poškodenia škodlivými činiteľmi alebo pri rekonštrukcii lesa.
(5)
Obnovná doba je doba od začiatku obnovy lesa do jej ukončenia s prihliadnutím na hospodársky spôsob, jeho formu, stav lesa a cieľové drevinové zloženie.
(6)
Vek začatia obnovy lesa je vek lesného porastu, v ktorom sa začína obnovná ťažba. Určuje sa odpočítaním polovice obnovnej doby od rubnej doby alebo rubného veku.
(7)
Doba zabezpečenia je doba, počas ktorej sa vypestuje nový lesný porast, ktorý spĺňa kritériá zabezpečeného lesného porastu. Určuje sa diferencovane podľa príslušného modelu hospodárenia.
(8)
Doba návratu je doba, po ktorej uplynutí možno v obnovovanom lesnom poraste vykonať ďalší obnovný rub. Určuje sa s prihliadnutím na použitý hospodársky spôsob, jeho formu a stav lesného porastu.
(9)
Doba prevodu lesa je doba potrebná na prevod lesa nízkeho na les vysoký. Určuje sa s prihliadnutím na použitý hospodársky spôsob, jeho formu a stav lesného porastu.
(10)
Doba premeny lesa je doba, počas ktorej sa na ploche lesného porastu tvoreného drevinami nezodpovedajúcimi stanovištným podmienkam vypestuje nový lesný porast, ktorý spĺňa kritériá zabezpečeného lesného porastu s drevinovým zložením zodpovedajúcim stanovištným podmienkam podľa modelu hospodárenia.
(11)
Časová úprava lesa a jej prvky podľa odseku 1 sa uplatňujú so zohľadnením použitého hospodárskeho spôsobu a jeho formy, alebo so zohľadnením použitých obnovných a pestovných postupov pri prírode blízkom hospodárení v lesoch a prebudove lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch.
§29 Ťažbová úprava lesa
(1)
Objem dreva určeného na ťažbu sa určuje diferencovane podľa kategórie lesa, tvaru lesa a hospodárskeho spôsobu; objem dreva sa uvádza v m3 od 7 cm hrúbky bez kôry. Objem dreva určeného na ťažbu možno v energetických porastoch určovať aj v tonách.
(2)
Objem dreva určeného na ťažbu sa podľa použitého hospodárskeho spôsobu určuje takto:
a)
oddelene výchovná ťažba a obnovná ťažba pri hospodárskom spôsobe podrastovom, hospodárskom spôsobe účelovom a hospodárskom spôsobe holorubnom,
b)
celková ťažba pri hospodárskom spôsobe výberkovom.
(3)
Objem dreva určeného na ťažbu sa pre topoľové a vŕbové lesné porasty v rámci lesného celku určuje osobitne.
(4)
Objem výchovnej ťažby v rámci lesného celku je súčet objemu dreva určeného na ťažbu v jednotlivých dielcoch.
(5)
Objem obnovnej ťažby v lesnom celku v hospodárskych lesoch hospodárskeho tvaru lesa vysokého pri hospodárskom spôsobe podrastovom a holorubnom okrem topoľových a vŕbových lesných porastov sa určuje jedným z týchto ťažbových ukazovateľov:
a)
ťažbovými percentami podľa vekových stupňov a dĺžky obnovnej doby uvedenými v prílohe č. 8,
b)
empirickými ťažbovými percentami uvedenými v prílohe č. 8,
c)
1/20 zásob porastov poslednej vekovej triedy a starších,
d)
1/30 zásob porastov posledných troch vekových stupňov a starších,
e)
priemerným rubným prírastkom.
(6)
Ťažbový ukazovateľ sa určuje na základe písomného rozboru zásoby dreva podľa vekových stupňov, veľkosti lesného celku a stavu lesa; do určenia ťažbového ukazovateľa sa nezahŕňajú lesné porasty, v ktorých je vyhlásený piaty stupeň ochrany prírody.9b)
(7)
Objem obnovnej ťažby v hospodárskych lesoch pre topoľové a vŕbové lesné porasty sa určuje z objemu zásoby dreva lesných porastov s vyšším vekom ako vek začatia obnovy (ďalej len „rubný porast“) na obdobie platnosti programu starostlivosti s prihliadnutím na výmeru rubných porastov na desať rokov a bežný prírastok lesných porastov v dielcoch, v ktorých sa plánuje obnova lesa.
(8)
Objem obnovnej ťažby v hospodárskych lesoch pri prevode lesa, v lesoch hospodárskeho tvaru lesa nízkeho a v energetických porastoch je súčet objemu dreva určeného na ťažbu v jednotlivých dielcoch.
(9)
Objem dreva určeného na ťažbu vo výberkovom lese sa určuje samostatne pre každý dielec s prihliadnutím na cieľovú štruktúru lesného porastu; celkový bežný prírastok môže presiahnuť najviac o 30 %.
(10)
Objem obnovnej ťažby v ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia je súčet objemu dreva určeného na ťažbu v dielcoch zaradených do príslušnej kategórie. V lesoch osobitného určenia sa na určenie objemu dreva určeného na ťažbu môžu použiť ťažbové ukazovatele.
(11)
Celkový objem dreva určeného na ťažbu je súčet objemu obnovných ťažieb a objemu výchovných ťažieb pre lesný celok a osobitne pre každý vlastnícky celok.
§30 Vykonávanie hospodárskej úpravy lesov
Zisťovanie stavu a vývoja lesov a plánovanie hospodárenia v lesoch sa v rámci hospodárskej úpravy lesov vykonáva v týchto etapách:
a)
komplexné zisťovanie stavu lesa,
b)
rámcové plánovanie,
c)
podrobné zisťovanie stavu lesa,
d)
podrobné plánovanie.
§31 Komplexné zisťovanie stavu lesa
(1)
Komplexné zisťovanie stavu lesa je zisťovanie údajov o prírodných, spoločenských, technických a ekonomických podmienkach hospodárenia a vývoja lesa; tieto údaje sú podkladom na rámcové plánovanie, podrobné zisťovanie stavu lesa a podrobné plánovanie.
(2)
Komplexné zisťovanie stavu lesa sa vykonáva v rámci lesných oblastí a podoblastí.
(3)
V rámci komplexného zisťovania stavu lesa sa zabezpečuje aj
a)
tvorba, aktualizácia a vydávanie mapy lesných typov a mapy pôdnych typov v lesoch,
b)
spracovanie podkladov do správ o doterajšom hospodárení najmä vo vzťahu ku kategorizácii lesov a rámcovému plánovaniu.
§32 Rámcové plánovanie
(1)
Rámcové plánovanie je určenie modelu hospodárenia pre jednotku rámcového plánovania.
(2)
Jednotka rámcového plánovania je prevádzkový súbor, ktorým je homogénny súbor lesných porastov vytvorený na základe hospodársko-úpravníckej typizácie v rámci lesných oblastí a podoblastí; homogénny súbor lesných porastov je daný kategóriou lesa, hospodárskym tvarom lesa, rámcovými stanovištnými podmienkami, porastovými pomermi a ohrozením lesa.
(3)
Model hospodárenia lesa vekových tried obsahuje
a)
cieľ hospodárenia, ktorým je cieľové drevinové zloženie, cieľová produkcia dreva a cieľová štruktúra lesného porastu,
b)
základný rámec hospodárenia, ktorým je hospodársky spôsob a jeho formy, rubná doba, obnovná doba, doba zabezpečenia a doba návratu,
c)
zásady hospodárenia, ktorými sú zásady výchovy lesa, obnovy lesa, ochrany lesa, prebudovy lesa a rekonštrukcie lesa.
(4)
Model hospodárenia lesa hrúbkových tried obsahuje
a)
cieľ hospodárenia, ktorým je cieľové drevinové zloženie, cieľové rozdelenie hrúbok a cieľová zásoba, a
b)
zásady hospodárenia, ktorými sú zásady vykonávania ťažby podľa hospodárskeho spôsobu a ochrany lesa a zásady prebudovy lesa.
(5)
Cieľové drevinové zloženie je optimálne zastúpenie stanovištne vhodných drevín v rubnej dobe zodpovedajúcej prírodným podmienkam.
(6)
Cieľová produkcia dreva je taká rozmerová a kvalitatívna štruktúra dreva v lesnom poraste, ktorej dosiahnutím sa zabezpečí plnenie funkcií lesa.
(7)
Cieľová štruktúra lesného porastu je priestorová a veková štruktúra lesného porastu, ktorá pri dodržaní cieľového drevinového zloženia a cieľovej produkcie dreva v rubnej dobe zabezpečuje plnenie funkcií lesa.
(8)
Cieľová zásoba je zásoba, pri ktorej sa ideálne využíva prírastkový potenciál a prirodzená obnova drevín pre dosiahnutie optimálneho plnenia funkcií lesa a zachováva sa dobrá fyziologická aktivita, zdravotný stav lesa a jeho ekologická stabilita.
(9)
Cieľové rozdelenie hrúbok je rozdelenie hrúbkových početností stromov, ktoré zabezpečuje dlhodobé udržiavanie cieľovej zásoby plynulým dorastaním nových jedincov.
(10)
Zásady vykonávania ťažby v lese hrúbkových tried so zohľadnením celkového bežného prírastku obsahujú aj cieľový objem ťažby, ktorým sa zabezpečí dlhodobé udržiavanie cieľovej zásoby.
(11)
Modely hospodárenia sú podkladom na vyhotovenie programu starostlivosti a sú súčasťou zásad na vyhotovenie programu starostlivosti pre príslušný lesný celok a pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti.
§33 Podrobné zisťovanie stavu lesa
(1)
Podrobné zisťovanie stavu lesa je zisťovanie údajov najmä o hospodárskom tvare lesa, prevádzkovom súbore, expozícii a sklone terénu, výmere, veku lesného porastu, zakmenení, zásobe dreva v lesnom poraste a údajov o drevine, ktorými sú zastúpenie, stredná výška, stredná hrúbka, bonita, zásoba dreva, poškodenie a fenotypová hodnota; tieto údaje sa použijú na vyhotovenie opisu dielcov a sú podkladom na podrobné plánovanie.
(2)
Podrobné zisťovanie stavu lesa sa vykonáva pre dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže.
(3)
Zásoba dreva v lesnom poraste sa podľa kategórie lesa, hospodárskeho tvaru lesa, hospodárskeho spôsobu a stavu lesného porastu zisťuje
a)
v hospodárskych lesoch vysokých s hospodárskym spôsobom podrastovým a hospodárskym spôsobom holorubným
1.
v nehomogénnych lesných porastoch, v ktorých sa plánuje obnovná ťažba, matematicko-štatistickými reprezentatívnymi metódami alebo celoplošným priemerkovaním, prípadne kombináciou priemerkovania a výberového merania s presnosťou +/-15 % a spoľahlivosťou 95 %,
2.
v homogénnych, ako aj systematicky rozpracovaných lesných porastoch s plánovanou obnovnou ťažbou metódou rastových tabuliek diferencovaných podľa zásobových úrovní (ďalej len „diferencované rastové tabuľky“) s presnosťou +/-15 % a spoľahlivosťou 95 %; ak ide o matematicko-štatistické reprezentatívne metódy, intenzita a rozsah výberu sa určujú tak, aby sa dosiahla presnosť +/-15 % a spoľahlivosť 95 %; môže sa použiť aj celoplošné priemerkovanie,
3.
v lesných porastoch s plánovaným dokončením obnovy počas platnosti programu starostlivosti celoplošným priemerkovaním alebo matematicko-štatistickými reprezentatívnymi metódami s presnosťou +/-10 % a spoľahlivosťou 95 %,
4.
v lesných porastoch pri uplatňovaní prírode blízkeho hospodárenia v lesoch alebo pri prebudove lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch, v ktorých sa plánuje obnovná ťažba v rozsahu menšom ako 20 % zo zásoby porastu, matematicko-štatistickými reprezentatívnymi metódami s presnosťou +/−20 % a spoľahlivosťou 95 %,
5.
v ostatných lesných porastoch metódou rastových tabuliek podľa dreviny, bonity a veku (ďalej len „rastové tabuľky“),
b)
v hospodárskych lesoch vysokých a lesoch osobitného určenia vysokých s hospodárskym spôsobom výberkovým a hospodárskym spôsobom účelovým
1.
v lese vekových tried matematicko-štatistickými reprezentatívnymi metódami s presnosťou +/−15 % a spoľahlivosťou 95 %, ktorými sa zisťuje aj hrúbková štruktúra lesného porastu; môže sa použiť aj celoplošné priemerkovanie,
2.
v lese hrúbkových tried v porastoch, kde sa plánuje ťažba v rozsahu väčšom ako 20 % zo zásoby porastu, matematicko-štatistickými reprezentatívnymi metódami s presnosťou +/−15 % a spoľahlivosťou 95 %, ktorými sa zisťuje aj hrúbková štruktúra lesného porastu; môže sa použiť aj celoplošné priemerkovanie,
3.
v lese hrúbkových tried v porastoch so zásobou nižšou ako cieľová zásoba, kde sa plánuje ťažba v rozsahu menšom ako 20 % zo zásoby porastu, matematicko-štatistickými reprezentatívnymi metódami s presnosťou +/−20 % a spoľahlivosťou 95 %, ktorými sa zisťuje aj hrúbková štruktúra lesného porastu,
c)
v lesoch osobitného určenia vysokých s hospodárskym spôsobom podrastovým, hospodárskym spôsobom účelovým a hospodárskym spôsobom holorubným
1.
v rubných porastoch, v ktorých sa neplánuje obnovná ťažba alebo sa plánuje ťažba v menšom rozsahu ako 20 % zo zásoby dreva v lesnom poraste, metódou rastových tabuliek,
2.
v rubných porastoch s plánovanou obnovnou ťažbou vo väčšom rozsahu ako 20 % zo zásoby dreva v lesnom poraste metódou diferencovaných rastových tabuliek alebo matematicko-štatistickými metódami s presnosťou +/-15 % a spoľahlivosťou 95 %,
3.
v rubných porastoch s plánovaným dokončením obnovy počas platnosti programu starostlivosti matematicko-štatistickými metódami s presnosťou +/-10 % a spoľahlivosťou 95 %,
4.
v ostatných lesných porastoch metódou rastových tabuliek,
d)
v ochranných lesoch metódou rastových tabuliek,
e)
v lesoch hospodárskeho tvaru lesa nízkeho a v lesoch pri prevode lesa nízkeho na les vysoký metódou rastových tabuliek alebo odvodením z predchádzajúcich ťažbových výsledkov; kategória lesa a hospodársky spôsob sa nezohľadňujú,
f)
v topoľových a vŕbových lesných porastoch hospodárskeho tvaru lesa vysokého metódou porastového vzorníka podľa počtu stromov na hektár a objemu stredného kmeňa, matematicko-štatistickými reprezentatívnymi metódami, celoplošným priemerkovaním alebo metódami zisťovania zásob pomocou diaľkového prieskumu zeme s presnosťou +/−15 % a spoľahlivosťou 95 %; kategória lesa a hospodársky spôsob sa nezohľadňujú,
g)
v energetických porastoch odvodením z predchádzajúcich ťažbových výsledkov alebo odhadom podľa druhu dreviny a kvality stanovišťa.
(4)
V odôvodnených prípadoch, najmä ak sa nedosiahne presnosť a spoľahlivosť zisťovania podľa odseku 3, sa v pokynoch na vyhotovenie programu starostlivosti môže určiť iný spôsob zisťovania.
(5)
Zásoba dreva v lesnom poraste sa zisťuje v m3 od 7 cm hrúbky bez kôry meraním hrúbky stromov s kôrou vo výške 130 cm nad zemou a výšky stromov podľa zvolenej metódy tak, aby sa dosiahla presnosť a spoľahlivosť zisťovania podľa odsekov 3 a 4. Zásobu dreva v energetických porastoch možno zisťovať v tonách, pričom sa zisťuje aj objem dreva v m3 od 7 cm hrúbky bez kôry.
(6)
Pre každú kategóriu lesov sa v programe starostlivosti uvádza priemerný rubný prírastok, celkový priemerný prírastok a celkový bežný prírastok vypočítaný metódou rastových tabuliek alebo odvodený na základe vývoja lesného porastu.
§34 Podrobné plánovanie
(1)
Podrobné plánovanie je určenie hospodárskych opatrení pre dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže na obdobie platnosti programu starostlivosti so zameraním na dosiahnutie cieľov hospodárenia. Vykonáva sa podľa pokynov na vyhotovenie programu starostlivosti a postupov vykonávania hospodárskej úpravy lesov.
(2)
V rámci hospodárskych opatrení sa určujú úlohy obnovy lesa, výchovy lesa, ťažby, lesníckotechnických meliorácií a ochrany lesa.
(3)
Prirodzená obnova lesa a umelá obnova lesa sa plánuje podľa drevín v hektároch s presnosťou na dve desatinné miesta.
(4)
Výchova lesa prečistkami sa plánuje v hektároch s presnosťou na dve desatinné miesta.
(5)
Výchova lesa prebierkami sa plánuje v m3 dreva od 7 cm hrúbky bez kôry podľa drevín a v hektároch s presnosťou na dve desatinné miesta. Pri plánovaní výchovnej ťažby možno určiť naliehavosť jej vykonania.
(6)
Ak sa výchova lesa prečistkami a výchova lesa prebierkami plánuje opakovane, uvádza sa násobná plocha ako súčet výmer plôch, na ktorých je zásah plánovaný.
(7)
Obnovná ťažba sa plánuje v m3 dreva od 7 cm hrúbky bez kôry podľa drevín a v hektároch s presnosťou na dve desatinné miesta; v lese hrúbkových tried sa obnovná ťažba plánuje u stromov hrubších ako 32 cm s kôrou vo výške 130 cm nad zemou. Pri plánovaní obnovnej ťažby sa určuje ťažbová naliehavosť, hospodársky spôsob a jeho forma; pri plánovaní ťažby v energetických porastoch sa ťažbová naliehavosť neurčuje. Ťažba v energetických porastoch sa plánuje v tonách podľa drevín a v hektároch s presnosťou na dve desatinné miesta, pričom sa určuje aj objem v m3 dreva od 7 cm hrúbky bez kôry podľa drevín.
(8)
Lesníckotechnické meliorácie sa plánujú v merných jednotkách podľa spôsobu ich vykonania a podľa predpokladaného účinku v hektároch s presnosťou na dve desatinné miesta.
(9)
Ochrana lesa sa podľa druhu opatrenia plánuje v kilometroch s presnosťou na dve desatinné miesta alebo v hektároch s presnosťou na dve desatinné miesta.
§35 Postup pri vyhotovovaní programu starostlivosti a jeho schvaľovaní
(1)
Na zabezpečenie odborného hospodárenia v lesoch sa program starostlivosti vyhotovuje pre lesný celok, ak
a)
sa končí platnosť programu starostlivosti, alebo
b)
ide o predčasnú obnovu programu starostlivosti.
(2)
Uzatvorenie zmluvy o vyhotovení programu starostlivosti a poverenie vyhotovením programu starostlivosti vo verejnom záujme podľa § 40 ods. 5 písm. a) a písm. b) prvého bodu zákona sa vlastníkovi, správcovi, obhospodarovateľovi lesa, okresnému úradu v sídle kraja a správcovi informačného systému lesného hospodárstva oznamuje najneskôr do desiatich pracovných dní po uzatvorení zmluvy alebo nadobudnutí platnosti poverenia.
(3)
Podkladmi na vypracovanie správy o hospodárení sú najmä
a)
údaje z evidencie lesných pozemkov podľa § 4 zákona,
b)
rozhodnutia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva podľa § 3, § 7, § 16, § 16a, § 20, § 28, § 28a, § 37, § 39 ods. 7, § 43 ods. 2 a § 62 ods. 2 písm. c) a d) zákona,
c)
d)
úpravy programu starostlivosti podľa § 43 ods. 6 zákona,
e)
údaje z komplexného zisťovania stavu lesa podľa § 31 ods. 3 písm. b) a modely hospodárenia podľa § 32 ods. 11.
(4)
Podklady potrebné na vypracovanie správy o hospodárení sa poskytujú vyhotovovateľovi programu starostlivosti do 31. januára posledného roka platnosti programu starostlivosti. Podklady podľa
a)
odseku 3 písm. a) a e) poskytuje právnická osoba podľa § 38 ods. 2 zákona,
b)
odseku 3 písm. b) poskytuje orgán štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý rozhodnutie vydal, ak nie je súčasťou správy o hospodárení programu starostlivosti, ktorého platnosť sa končí,
c)
odseku 3 písm. c) a d) sa poskytujú prostredníctvom odborného lesného hospodára (ďalej len „hospodár“).
(5)
Oznam podľa § 41 ods. 8 zákona a protokol podľa § 41 ods. 9 zákona sa zverejňuje na webovom sídle okresného úradu v sídle kraja.
(6)
Návrh programu starostlivosti obsahuje najmä
a)
všeobecnú časť so slovným a číselným prehľadom o lesnom celku, ťažbovej úprave lesa a grafikonmi, modelmi hospodárenia, protokolom, porovnávacím výkazom starého a nového označenia jednotiek priestorového rozdelenia lesa a ďalšími potrebnými údajmi súvisiacimi s programom starostlivosti,
b)
opis porastov s údajmi charakterizujúcimi ich stav zistenými pri komplexnom zisťovaní stavu lesa, rámcovom plánovaní a podrobnom zisťovaní stavu lesa,
c)
plán hospodárskych opatrení s úlohami určenými pri podrobnom plánovaní,
d)
plochovú tabuľku s prehľadom o lesných pozemkoch v lesnom celku, ktorý obsahuje údaje o ich členení, výmere, parcelných číslach, katastrálnych územiach, jednotkách priestorového rozdelenia lesa, vlastníckych vzťahoch a obhospodarovateľoch lesov,
e)
prehľadové tabuľky so súhrnnými informáciami o stave lesa v lesnom celku, najmä o
1.
bonitách lesných drevín,
2.
štruktúre lesných porastov podľa drevín a vekových stupňov v lese vekových tried alebo hrúbkových stupňov v lese hrúbkových tried,
3.
zakmenení a zásobách dreva v lesných porastoch,
4.
prírastkoch (§ 33 ods. 6),
5.
obnovnej ťažbe,
6.
výchove lesa,
7.
obnove lesa,
f)
obrysovú mapu so zobrazením polohopisu, výškopisu a priestorového rozdelenia lesa spravidla v mierke 1 : 10 000,
g)
porastovú mapu vyhotovenú z lesníckej digitálnej mapy s označením jednotiek priestorového rozdelenia lesa podľa vekových tried alebo hrúbkových tried, etáží a ich zakmenenia, kategórií lesov a ďalších skutočností súvisiacich s rozdelením, stavom a funkčným zameraním lesov.
(7)
Návrh plánu hospodárskych opatrení sa prerokúva s obhospodarovateľom lesa pred predložením návrhu programu starostlivosti okresnému úradu v sídle kraja.
(8)
Na účely § 67 ods. 13 zákona sa na webovom sídle okresného úradu v sídle kraja zverejňuje opis porastov, porovnávací výkaz starého a nového značenia jednotiek priestorového rozdelenia lesa a porastová mapa návrhu programu starostlivosti predloženého do 15. decembra posledného roka platnosti programu starostlivosti podľa § 41 ods. 9 zákona.
(9)
Do návrhu programu starostlivosti predloženého okresnému úradu v sídle kraja do 15. decembra posledného roka platnosti programu starostlivosti sa pred jeho schválením zapracujú zmeny vyplývajúce najmä
a)
zo zmien údajov katastra nehnuteľností a evidencie lesných pozemkov so stavom k 1. januáru roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa skončila platnosť programu starostlivosti,
b)
z hospodárenia za obdobie od skončenia terénnych prác do konca posledného roka platnosti programu starostlivosti, ktoré sa do lesnej hospodárskej evidencie zapracúvajú a predkladajú do 15. januára roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa skončila platnosť programu starostlivosti.
(10)
Výmena údajov medzi právnickou osobou podľa § 38 ods. 2 zákona, orgánom štátnej správy lesného hospodárstva a vyhotovovateľom programu starostlivosti súvisiacich s vyhotovením programu starostlivosti sa od predloženia správy o hospodárení okresnému úradu v sídle kraja vykonáva prostredníctvom dátového portálu, ktorý je súčasťou informačného systému lesného hospodárstva.
§36 Predčasná obnova programu starostlivosti
Žiadosť o predčasnú obnovu programu starostlivosti obsahuje
a)
zhodnotenie a kvantifikáciu škodlivých činiteľov v lesoch a dosahov ich pôsobenia na stav a vývoj lesných porastov v lesnom celku,
b)
zhodnotenie doterajšieho hospodárenia v lesoch na základe lesnej hospodárskej evidencie a ich porovnanie s plánom hospodárskych opatrení,
c)
stanovisko hospodára,
d)
stanovisko lesníckej ochranárskej služby,
e)
rozhodnutie o určení lesného celku, v ktorom sa predčasná obnova programu starostlivosti má vykonať,
f)
rozhodnutie o schválení programu starostlivosti,
g)
údaje z evidencie lesných pozemkov,
h)
stanovisko okresného úradu v sídle kraja,
i)
ďalšie podklady potrebné na posúdenie žiadosti.
§37 Zmena programu starostlivosti
(1)
Žiadosť o zmenu programu starostlivosti obsahuje najmä
a)
údaje o jednotkách priestorového rozdelenia lesa, ktorých sa žiadosť týka,
b)
zhodnotenie doterajšieho hospodárenia v lesoch na základe lesnej hospodárskej evidencie a jeho porovnanie s plánom hospodárskych opatrení,
c)
navrhované zmeny zásad vykonávania ťažby,
d)
dôvody zmeny programu starostlivosti podľa § 43 ods. 2 zákona,
e)
stanovisko hospodára.
(2)
Dôvodom žiadosti o zmenu programu starostlivosti, ktorou je zmena objemu dreva predpísaného na ťažbu, je najmä
a)
uvoľňovanie žiaduceho prirodzeného zmladenia pri obnove lesa,
b)
chybný opis porastu alebo chybne zistená zásoba dreva v poraste,
c)
nesprávny (podhodnotený) predpis prebierky v poraste s lesným porastom s vekom nad 50 rokov,
d)
plán hospodárskych opatrení v poraste, ktorý nezodpovedá predpokladanému vývoju lesného porastu,
e)
vykonanie naliehavej ťažby, ak v dôsledku vykonania náhodnej ťažby dôjde k prekročeniu celkového objemu dreva predpísaného na ťažbu plánom.
(3)
Pri zmene programu starostlivosti podľa odseku 2 sa uvádza pôvodný a zmenený celkový objem dreva predpísaný na ťažbu programom starostlivosti v jednotke priestorového rozdelenia lesa, pre ktorú ho nemožno prekročiť, a pôvodný a zmenený objem dreva predpísaný na ťažbu v jednotlivých porastoch v rámci vlastníckeho celku alebo lesného celku.
(4)
Obsahom návrhu na zmenu programu starostlivosti, ktorej obsahom je zmena kategórie lesa, sú náležitosti návrhu na vyhlásenie lesov osobitného určenia.10)
(5)
Zmena programu starostlivosti sa v programe starostlivosti alebo výpise z neho vyznačí červenou farbou; zároveň sa uvedie červenou farbou číslo rozhodnutia, ktorým sa zmena programu starostlivosti vykonala. Vyznačenie sa vykonáva v listinnej podobe programu starostlivosti, v editovateľnej elektronickej podobe programu starostlivosti alebo v programe starostlivosti prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva.
(6)
Zmenou programu starostlivosti, ktorou je aktualizácia programu starostlivosti, možno schváliť aj nové priestorové rozdelenie lesa na úrovni porastových skupín a prioritu ťažby v závislosti od obdobia, pre ktoré sa aktualizácia programu starostlivosti schvaľuje.
(7)
Rozhodnutie o zmene programu starostlivosti sa na zapracovanie do informačného systému lesného hospodárstva predkladá právnickej osobe podľa § 38 ods. 2 zákona prostredníctvom dátového portálu (§ 35 ods. 10); na zverejňovanie zmeneného programu starostlivosti sa primerane vzťahuje § 40 ods. 10 zákona, pričom zmena je vyznačená spôsobom podľa odseku 5.
§38 Úprava programu starostlivosti
(1)
Úprava programu starostlivosti sa vykonáva, ak vzhľadom na stav lesných porastov je potrebné vykonať hospodárske opatrenia odlišne od plánu hospodárskych opatrení; v programe starostlivosti sa vyznačí zelenou farbou. Vyznačenie sa vykonáva v listinnej podobe programu starostlivosti, editovateľnej elektronickej podobe programu starostlivosti alebo v programe starostlivosti prostredníctvom informačného systému lesného hospodárstva.
(2)
Za odlišné vykonanie plánovaného hospodárskeho opatrenia sa považuje najmä úprava
a)
hospodárskeho spôsobu a jeho formy podľa § 18 ods. 7 druhej vety a ods. 8 zákona, ak sa nepresiahne objem dreva z úmyselnej ťažby v dielci s vekom nad 50 rokov o viac ako 15 % oproti objemu dreva predpísaného na ťažbu programom starostlivosti,
b)
priameho prevodu lesa na nepriamy prevod lesa výchovou lesa,
c)
objemu alebo plochy prebierky v poraste s lesným porastom s vekom do 50 rokov, alebo termínu jej vykonania,
d)
plochy prečistky,
e)
prečistky na prebierku a prebierky na prečistku,
f)
plochy a objemu prebierky z dôvodu vykonania náhodnej ťažby, po ktorej vzniká plocha na obnovu lesa,
g)
plochy a objemu prebierky z dôvodu vykonania mimoriadnej ťažby,
h)
plochy prečistky z dôvodu vykonania mimoriadnej ťažby alebo náhodnej ťažby.
(3)
Úpravu programu starostlivosti, ktorou je vykonanie osobitného prípadu prebudovy lesa na prírode blízke hospodárenie v lesoch podľa § 24a ods. 5, možno vykonať na základe stanoviska okresného úradu vydaného podľa § 60 ods. 2 písm. m) zákona.
§39 Kontrola plnenia programu starostlivosti
(1)
Kontrola plnenia programu starostlivosti je zameraná najmä na preverenie plnenia plánu hospodárskych opatrení, zásad vykonávania ťažby, obnovy lesa, výchovy lesa, ochrany lesa a lesníckotechnických meliorácií, ako aj správnosti vedenia lesnej hospodárskej evidencie; vykonáva sa v rámci štátneho dozoru v lesoch spravidla po skončení platnosti programu starostlivosti.
(2)
Výsledky kontroly sa uvedú v zápisnici vyhotovenej samostatne pre každého obhospodarovateľa lesa.
§40 Národná inventarizácia lesov a monitoring lesov
(1)
Národnou inventarizáciou lesov a monitoringom lesov sa zisťujú kvalitatívne a kvantitatívne parametre stavu lesov, najmä
a)
ukazovatele stanovištných, pôdnych a reliéfnych pomerov, výskyt bylín a krov,
b)
štruktúra lesného porastu, drevinové zloženie, vekové zloženie, obnova lesa, zásoba dreva a jej drevinová, kvalitatívna a hrúbková štruktúra,
c)
stupeň prirodzenosti, stupeň stability, biologická rozmanitosť, odumreté drevo a štruktúra okrajov lesa.
(2)
Kvalitatívne a kvantitatívne parametre podľa odseku 1 sa zisťujú a vyhodnocujú postupmi vykonávania hospodárskej úpravy lesov.
Ochrana lesa
§41 Opatrenia na ochranu lesa
(1)
Opatreniami na ochranu lesa sa zabezpečuje sledovanie zdravotného stavu lesa, zisťovanie a identifikácia škodlivých činiteľov a ich vývoja s cieľom zabezpečenia stability a odolnosti lesov a vytváranie podmienok a predpokladov na obmedzenie výskytu a pôsobenia škodlivých činiteľov, zmiernenie následkov ich pôsobenia a na obranu proti nim.
(2)
Opatrenia na ochranu lesa sa z hľadiska času ich vykonávania členia na
a)
preventívne opatrenia, ktoré slúžia na zamedzenie výskytu a pôsobenia škodlivých činiteľov,
b)
obranné opatrenia, ktoré slúžia na odstránenie škodlivých činiteľov a ich pôsobenia,
c)
ozdravné opatrenia, ktoré slúžia na odstránenie následkov pôsobenia škodlivých činiteľov.
(3)
Opatrenia na ochranu lesa sa podľa spôsobu ich vykonávania členia na
a)
mechanické,
b)
chemické,
c)
biologické.
(4)
Opatrenia na ochranu lesa podľa odsekov 2 a 3 alebo ich kombinácie sa používajú podľa druhu škodlivého činiteľa a jeho pôsobenia.
(5)
Predmety použité pri mechanických opatreniach na ochranu lesa sa z lesných porastov odstraňujú
a)
uplynutím nebezpečenstva pôsobenia škodlivého činiteľa, ktorému mali zabrániť, alebo
b)
ak ich ponechanie bráni riadnemu vývoju jednotlivých drevín alebo lesného porastu.
§42 Ochrana lesa pred pôsobením abiotických škodlivých činiteľov
(1)
Opatreniami na ochranu lesa pred pôsobením abiotických škodlivých činiteľov sú opatrenia pri výchove lesa a obnove lesa, najmä
a)
podpora odolnejších drevín a stromov tak, aby sa ich podiel v lesnom poraste zvyšoval; v obnove lesa postupovať proti smeru prevládajúcich vetrov,
b)
vykonávanie prečistiek a prebierok so zameraním na zlepšenie druhovej a priestorovej štruktúry a zvýšenie odolnosti lesných porastov najmä vo veku do 50 rokov,
c)
udržiavanie priaznivých statických parametrov cieľových stromov, ktorými sú vyšší podiel koruny z celkovej výšky stromov a nižší štíhlostný kvocient,
d)
zabránenie poškodzovaniu stromov zverou a mechanickým poškodením pri ťažbe a približovaní, včasné ošetrenie poranených cieľových stromov.
(2)
Opatreniami na ochranu lesa v lesných porastoch ohrozených vetrom sú okrem opatrení podľa odseku 1 najmä tieto opatrenia:
a)
vytváranie hlavných spevňovacích prvkov kolmo na smer vetra vo vzdialenosti spravidla 150 m až 200 m od seba; ak ide o väčšie komplexy, aj vedľajšie spevňovacie pásy kolmo na hlavné spevňovacie pásy,
b)
spevňovanie okrajov lesných porastov so šírkou najmenej 50 m,
c)
vytváranie spevňovacích pásov v rovnovekých, predovšetkým rovnorodých lesných porastoch (ďalej len „rozluka“) so šírkou približne 15 m až 20 m, vo vzdialenosti spravidla 150 m až 200 m od seba; rozluky rozširovať proti smeru prevládajúcich vetrov,
d)
vytváranie spevňovacích pásov na náveternom okraji lesného porastu, pred ktorým sa nachádza starší lesný porast (ďalej len „odluka“), so šírkou približne 15 m až 20 m.
§43 Opatrenia na ochranu lesa pred škodami spôsobenými hmyzom a inými živými organizmami
(1)
Opatrenia na ochranu lesa pred škodami spôsobenými hmyzom a inými živými organizmami sú najmä tieto opatrenia:
a)
zabezpečenie hygieny porastov, odstraňovanie zdrojov infekcie, vykonávanie dôslednej ochrany a obrany proti pôvodcom a prenášačom hubových a ostatných infekčných chorôb,
b)
používanie zdravého sadbového materiálu a osiva bez príznakov chorôb a poškodenia,
c)
sústavná kontrola stavu semien, semenáčikov a sadeníc lesných drevín a prirodzeného zmladenia.
(2)
Na opatrenia na ochranu lesa pred škodami spôsobenými hmyzom a inými živými organizmami sa ustanovenia § 42 ods. 1 vzťahujú primerane.
(3)
Zlomy, vývraty a drevo vhodné na rozvoj škodlivého hmyzu, vzniknuté do 31. marca kalendárneho roka musí byť spracované alebo asanované najneskôr do 31. mája kalendárneho roka, v lesných porastoch, ktoré sa aj sčasti nachádzajú vo výške 800 m nad morom a viac, do 30. júna kalendárneho roka. To neplatí, ak sa náhodná ťažba vykonáva podľa harmonogramu náhodnej ťažby.
(4)
Opatrenia na ochranu lesa týkajúce sa vybraných druhov hmyzu a iných živých organizmov sú uvedené v technických normách11) alebo v iných obdobných technických špecifikáciách s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami a prílohe č. 9.
(5)
Opatrenia na zabránenie šíreniu a premnoženiu škodcov z chránených území s piatym stupňom ochrany, v ktorých nebola náhodná ťažba povolená, sa zabezpečujú podľa návrhu hospodára, ktorý posúdi lesnícka ochranárska služba.
§44 Opatrenia na ochrana lesa pred škodami spôsobenými zverou
Opatreniami na ochranu lesa pred škodami spôsobenými zverou sú najmä tieto opatrenia:
a)
mechanická, chemická, biologická ochrana alebo kombinovaná ochrana jednotlivých stromov,
b)
oplocovanie lesných porastov,
c)
zvyšovanie úživnosti pre poľovnú zver vnášaním plodonosných drevín a krov.
§45 Opatrenia na ochranu lesov pred vplyvom imisií
(1)
V lesoch pod vplyvom imisií sa vykonávajú opatrenia na ochranu lesa podľa programu starostlivosti alebo na základe projektu ozdravných opatrení navrhnutého hospodárom a posúdeného lesníckou ochranárskou službou.
(2)
Náležitosti projektu podľa odseku 1 sú uvedené v prílohe č. 10.
§46 Opatrenia na ochranu lesa pred požiarmi
(1)
Opatreniami na ochranu lesa pred požiarmi sú okrem opatrení podľa osobitných predpisov12) najmä
a)
protipožiarne rozčleňovacie pásy slúžiace na zabránenie šíreniu korunového požiaru; považujú sa za ne najmä trasy štátnych ciest, miestne komunikácie, lesná dopravná sieť a iné líniové stavby,
b)
protipožiarne rozčleňovacie prieseky slúžiace na zabránenie šíreniu pozemného požiaru, z ktorých je odstránený horľavý materiál; považujú sa za ne najmä drobné vodné toky, zvážnice a približovacie linky,
c)
letecký protipožiarny monitoring, ktorým sa v lesoch všetkých vlastníkov, správcov a obhospodarovateľov lesa sleduje ich ohrozenie požiarom; vykonáva sa v lesných oblastiach a podoblastiach s vysokým a stredným stupňom ohrozenia požiarom uvedených v prílohe č. 11 a v období s vyšším rizikom vzniku požiarov.
(2)
Opatrenia podľa odseku 1 písm. a) a b) sa vykonávajú ako opatrenia
a)
programu starostlivosti alebo
b)
príslušného orgánu štátnej správy lesného hospodárstva.
§46a Spoločné ustanovenie
Ustanovenia o programe starostlivosti sa primerane vzťahujú na projekt starostlivosti o lesný pozemok; obsah a postup vyhotovenia ustanovia metódy a postupy vykonávania hospodárskej úpravy lesov podľa § 38 ods. 2 písm. a) zákona.
§46b Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1)
Ustanovenia o lese hrúbkových tried sa vzťahujú na programy starostlivosti, ku ktorým sa protokol podľa § 41 ods. 9 zákona vyhotoví od 1. januára 2024.
(2)
Na dorub vykonaný do 31. decembra 2022 sa vzťahuje § 21 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2021.
(3)
Na ploche na obnovu lesa zaevidovanej v lesnej hospodárskej evidencii do 31. decembra 2021 sa použijú kritériá na posudzovanie zabezpečeného lesného porastu podľa § 26 v znení účinnom do 31. decembra 2021.
§47 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. júla 2006.
Zsolt Simon v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
LESNÉ VEGETAČNÉ STUPNE
| Lesný vegetačný stupeň | Orientačné údaje | ||||
| Číslo | Slovný opis | Nadmorská výška (v m n. m.) | Suma ročných zrážok (v mm) | Vegetačné obdobie (v dňoch) | Priemerná ročná teplota (v °C) |
| 1. | Dubový | 300 a menej | 600 a menej | 180 | 8,5 a viac |
| 2. | Bukovo-dubový | 200 - 500 | 600 - 700 | 165 - 180 | 6,0 - 8,5 |
| 3. | Dubovo-bukový | 300 - 700 | 700 - 800 | 150 - 165 | 5,5 -7,5 |
| 4. | Bukový | 400 - 800 | 800 - 900 | 130 - 160 | 5,0 -7,0 |
| 5. | Jedľovo-bukový | 500 - 1 000 | 900 - 1 050 | 110 - 130 | 4,5 - 6,5 |
| 6. | Smrekovo-bukovo- -jedľový | 900 - 1 300 | 1 000 - 1 300 | 90 - 120 | 3,5 - 5,0 |
| 7. | Smrekový | 1 250 - 1 550 | 1 100 - 1 600 | 70 - 100 | 2,0 - 4,0 |
| 8. | Kosodrevinový | 1 500 a viac | 1 500 a viac | 60 a menej | 2,5 a menej |
Príloha č. 2 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
LESY NA MIMORIADNE NEPRIAZNIVÝCH STANOVIŠTIACH
| Lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach | |||||||
| ZH | RAD | LVS | SLT | HSLT | LT | Názov lesného typu | Limitujúce podmienky na zaradenie do kategórie H |
| 01 | A | 1 | Q | 104 | 1111 | Dúbrava obmedzeného vzrastu | Extrémne kyslé dúbravy. |
| 01 | A | 1 | PiQ | 107 | 1101 | Lišajníková borovicová dúbrava | Kyslé borovicové dúbravy. |
| 01 | A | 1 | PiQ | 107 | 1102 | Machová borovicová dúbrava | - |
| 01 | A | 1 | PiQ | 107 | 1103 | Kostravovo-machová borovicová dúbrava | - |
| 01 | A | 2 | Fq n | 204 | 2101 | Machová kyslá dubová bučina nst | Extrémne kyslé bukové dúbravy. |
| 01 | A | 3 | Fq v | 304 | 3101 | Machová kyslá dubová bučina vst | Extrémne kyslé dubové dúbravy. |
| 01 | A | 4 | Fqa | 404 | 4111 | Extrémna jedľová bučina s dubom | Extrémne kyslé bučiny. |
| 01 | A | 4 | QPi v | 407 | 4101 | Lišajníková dubová borina | Extrémne dubové boriny. |
| 01 | A | 4 | QPi v | 407 | 4102 | Brusnicová dubová borina vst | - |
| 01 | A | 4 | QPi v | 407 | 4103 | Čučoriedková dubová borina vst | - |
| 01 | A | 5 | Fap n | 504 | 5101 | Brusnicová jedľová bučina so smrekom nst | Extrémne kyslé jedľové bučiny. |
| 01 | A | 5 | Fap n | 504 | 5102 | Sutinová jedľová bučina so smrekom nst | - |
| 01 | A | 5 | PiP n | 514 | 5114 | Morénová borovicová smrečina nst | Extrémne kyslé borovicové smrečiny. |
| 01 | A | 5 | PiP n | 514 | 5116 | Borovicová smrečina na železitých podzoloch nst | - |
| 01 | A | 5 | Pa n | 524 | 5121 | Brusnicová smrečina s jedlou nst | Extrémne kyslé smrečiny s jedlou. |
| 01 | A | 5 | Pa n | 524 | 5122 | Sutinová smrečina s jedlou nst | - |
| 01 | A | 5 | PiP n | 584 | 5113 | Borovicová smrečina na glejoch nst | Podmáčané jedlové smrečiny. |
| 01 | A | 6 | Fap v | 604 | 6101 | Brusnicová jedľová bučina so smrekom vst | Extrémne kyslé jedľovo-bukové smrečiny. |
| 01 | A | 6 | Fap v | 604 | 6102 | Sutinová jedľová bučina so smrekom vst | - |
| 01 | A | 6 | PiPv | 624 | 6111 | Extrémna borovicová smrečina vst | Kamenité extrémne kyslé borovicové smrečiny. |
| 01 | A | 6 | Pa v | 634 | 6121 | Sutinová rašeliníková smrečina s jedlou vst | Kamenité extrémne kyslé smrečiny s jedlou. |
| 01 | A | 6 | Pa v | 634 | 6122 | Brusnicová smrečina s jedlou vst | - |
| 01 | A | 6 | LP n | 644 | 6141 | Sutinová smrekovcová smrečina nst | Kamenité extrémne kyslé smrekovcové smrečiny. |
| 01 | A | 6 | LP n | 644 | 6142 | Kamenitá brusnicová smrekovcová smrečina nst | - |
| 01 | A | 6 | LP n | 644 | 6143 | Smlzová smrekovcová smrečina nst | - |
| 01 | B/C | 6 | AcP n | 627 | 6421 | Úžľabinová javorová smrečina nst | Sutinové javorové smrečiny nižších polôh. |
| 01 | C | 1 | CAc n | 117 | 1501 | Zádušníková hrabová javorina nst | Sutinové hrabové javoriny. |
| 01 | C | 1 | CAc n | 117 | 1502 | Cesnačková hrabová javorina nst | - |
| 01 | C | 2 | CAc v | 217 | 2501 | Kamenitá hrabová javorina vst | Sutinové javorové bukové dúbravy. |
| 01 | C | 2 | CAc v | 217 | 2502 | Hluchavková hrabová javorina vst | - |
| 01 | C | 2 | CAc v | 217 | 2503 | Zádušníková hrabová javorina vst | - |
| 01 | C | 2 | TAc n | 317 | 3501 | Balvanovitá lipová javorina nst | Sutinové lipové dubové bučiny. |
| 01 | C | 3 | TAc n | 317 | 3502 | Kamenitá lipová javorina nst | - |
| 01 | c | 3 | TAc n | 317 | 3503 | Cesnačková hrebeňová lipová javorina nst | - |
| 01 | C | 3 | TAc n | 317 | 3504 | Vápencová lipová javorina nst | - |
| 01 | C | 3 | TAc n | 317 | 3505 | Mesačnicová podsvahová lipová javorina nst | - |
| 01 | C | 3 | TAc n | 317 | 3506 | Marinková živná lipová javorina nst | - |
| 01 | C | 3 | TAc n | 317 | 3507 | Ostricová lipová javorina nst | - |
| 01 | C | 4 | TAc v | 417 | 4501 | Balvanovitá lipová javorina vst | Sutinové lipové bučiny. |
| 01 | C | 4 | TAc v | 417 | 4502 | Kamenitá lipová javorina vst | - |
| 01 | C | 4 | TAc v | 417 | 4503 | Vápnitá lipová javorina vst | - |
| 01 | C | 4 | TAc v | 417 | 4504 | Mesačnicová lipová javorina vst | - |
| 01 | C | 4 | TAc v | 417 | 4505 | Zubačková lipová javorina vst | - |
| 01 | C | 4 | TAc v | 417 | 4506 | Cesnačková hrebeňová lipová javorina vst | - |
| 01 | C | 5 | FrAc n | 517 | 5501 | Hrebeňová mesačnicová jaseňová javorina nst | Sutinové javoriny. |
| 01 | C | 5 | FrAc n | 517 | 5502 | Sutinová mesačnicová jaseňová javorina nst | - |
| 01 | C | 5 | FrAc n | 517 | 5503 | Úžľabinová deväťsilová jaseňová javorina nst | - |
| 01 | C | 6 | FrAc v | 617 | 6501 | Hrebeňová mesačnicová jaseňová javorina vst | Sutinové javoriny so smrekom. |
| 01 | C | 6 | FrAc v | 617 | 6502 | Sutinová mesačnicová jaseňová javorina vst | - |
| 01 | C | 6 | FrAc v | 617 | 6503 | Úžľabinová deväťsilová jaseňová javorina vst | - |
| 01 | C | 6 | AAc v | 637 | 6511 | Roklinová jedľová javorina vst | - |
| 01 | D | 1 | CoQ | 101 | 1601 | Skalné sutinové stepi | Extrémne vápencové dúbravy. |
| 01 | D | 1 | CoQ pub | 101 | 1602 | Drieňová dúbrava s dubom plstnatým | - |
| 01 | D | 2 | CoQ fag | 201 | 2601 | Drieňová dúbrava s bukom | Extrémne vápencové bukové dúbravy. |
| 01 | D | 2 | FQ de | 201 | 2611 | Extrémna dealpínska buková dúbrava | - |
| 01 | D | 2 | FQ de | 201 | 2612 | Trávnatá dealpínska buková dúbrava | - |
| 01 | D | 2 | Pide n | 203 | 2621 | Dealpínska borina nst | Vápencové boriny. |
| 01 | D | 3 | CoF | 301 | 3601 | Drieňová bučina | Extrémne vápencové dubové bučiny. |
| 01 | D | 3 | QF de | 301 | 3611 | Dealpínska dubová bučina | - |
| 01 | D | 3 | Pide v | 303 | 3621 | Dealpínska borina vst | Vápencové boriny. |
| 01 | D | 4 | Fde n | 401 | 4601 | Extrémna vápencová bučina nst | Extrémne vápencové bučiny. |
| 01 | D | 4 | Fde n | 401 | 4602 | Sutinová vápencová bučina nst | - |
| 01 | D | 5 | Fde v | 501 | 5601 | Extrémna vápencová bučina vst | Extrémne vápencové jedľové bučiny. |
| 01 | D | 5 | Fde v | 501 | 5602 | Sutinová vápencová bučina vst | - |
| 01 | D | 5 | PPide | 521 | 5611 | Vápencová (dealpínska) smreková borina s mrvicou | Extrémne vápencové smrekové boriny. |
| 01 | D | 5 | PPide | 521 | 5612 | Kamenitá vápencová (dealpínska) smreková borina | - |
| 01 | D | 5 | PAc | 531 | 5631 | Extrémna smreková javorina | Extrémne vápencové smrečiny s javorom. |
| 01 | D | 6 | FP n | 601 | 6601 | Extrémna hrebeňová buková smrečina nst | Extrémne vápencové jedľovo-bukové smrečiny. |
| 01 | D | 6 | FP n | 601 | 6602 | Svahová sutinová buková smrečina nst | - |
| 01 | D | 6 | Pac | 621 | 6631 | Extrémna hrebeňová smrečina s javorom | Extrémne vápencové smrečiny s javorom vyšších polôh. |
| 01 | D | 6 | Pac | 621 | 6632 | Svahová sutinová smrečina s javorom | - |
| 01 | D | 6 | PiL n | 689 | 6611 | Smrekovcová borina nst | Smrekové boriny. |
| 01 | A | 6 | AP | 614 | 0021 | Rašelinovo-glejová jedľová smrečina | Podmáčané jedľové smrečiny. |
| 01 | A | 6 | AP | 614 | 0022 | Oglejená jedľová smrečina | - |
| 01 | A | 6 | AP | 614 | 0023 | Rašelinová jedľová smrečina | - |
| 01 | A | 6 | BA1 | 622 | 0012 | Brezová jelšina na fluvioglaciále | Smrekové jelšiny. |
| 01 | A | 6 | BA1 | 622 | 0013 | Brezová jelšina na glejovej pôde | - |
| 01 | A | 6 | BA1 | 622 | 0014 | Brezová j elšina na rašelinovej pôde | - |
| 01 | A | 8 | Pil | 815 | 0031 | Páperníková rašelinová borina | Podmáčaná borina s kosodrevinou. |
| 01 | A | 8 | Pil | 815 | 0032 | Rojovníková rašelinová borina | - |
| 01 | C | 1 | U | 131 | 0961 | Vápnité brestové porasty | Extrémne porasty bresta. |
| 01 | C | 1 | U | 131 | 0962 | Extrémne porasty na riečnych nivách | - |
| 01 | C | 6 | Ali | 623 | 0911 | Jelšina jelše sivej | Luh jelše sivej. |
| 01 | C | 6 | Sf | 633 | 0912 | Vrbina vŕby krehkej | Horský vŕbový luh. |
| Vysvetlivky: | |
| ZH RAD LVS SLT HSLT LT A A/B B B/C C D a c Q PiQ Fq Fqa QPi Fap PiP Pa LP AcP CAc TAc FrAc AAc CoQ CoQ pub CoQ fag FQ de Pi de CoF QF de F de PPi de PAc FP Pac PiL AP BA1 Pil U Ali Sf n v | - združenie hospodárskych súborov lesných typov - edaficko-trofický rad/ edaficko-hydrický súbor - lesný vegetačný stupeň - skupina lesných typov - hospodársky súbor lesných typov - lesný typ - kyslý rad - prechodný rad medzi kyslým radom a živným radom - živný rad - prechodný rad medzi živným radom a nitrofilným radom - nitrofilný rad - rad zvláštneho charakteru (vápencový) - oligotrofný edaficko-hydrický súbor - nitrofilný edaficko-hydrický súbor - Quercetum - Pineto – Quercetum - Fagetum quercinum - Fagetum quercinum abietinum - Querceto – Pinetum - Fagetum abietino – piceosum - Pineto – Piceetum - Piceetum abietinum - Lariceto – Piceetum - Acereto – Piceetum - Carpineto – Aceretum - Tilieto – Aceretum - Fraxineto – Aceretum - Abieto – Aceretum - Corneto – Quercetum - Corneto – Quercetum pubescento - Corneto – Quercetum fagineum - Fageto – Quercetum dealpinum - Pinetum dealpinum - Corneto – Fagetum - Querceto – Fagetum dealpinum - Fagetum dealpinum - Piceeto – Pinetum dealpinum - Piceeto – Aceretum - Fageto – Piceetum - Piceetum acerosum - Pineto – Laricetum - Abieto – Piceetum - Betuleto – Alnetum - Pinetum ledosum - Ulmetum - Alnetum incanae - Salicetum fragile - nižší stupeň - vyšší stupeň |
Príloha č. 3 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
VYSOKOHORSKÉ LESY POD HORNOU HRANICOU STROMOVEJ VEGETÁCIE
| Vysokohorské lesy pod hornou hranicou stromovej vegetácie | |||||||
| ZH | RAD | LVS | SLT | HSLT | LT | Názov lesného typu | Limitujúce podmienky na zaradenie do kategórie H |
| 02 | A | 6 | Fap hum | 628 | 6108 | Nízka jedľová bučina so sm obmedzeného vzrastu | Vrcholové bučiny s jedlou a so smrekom. |
| 02 | A | 7 | SP | 719 | 7101 | Sutinová rašeliníková jarabinová smrečina | Vysokohorské smrečiny. |
| 02 | A | 7 | SP | 719 | 7102 | Kamenitá brusnicová jarabinová smrečina | - |
| 02 | A | 7 | SP | 719 | 7103 | Smlzová jarabinová smrečina | - |
| 02 | A | 7 | SP | 719 | 7104 | Balvanovitá jarabinová smrečina | - |
| 02 | A | 7 | SP | 719 | 7105 | Jarabinová smrečina na hornej hranici lesa | - |
| 02 | A | 7 | SP | 719 | 7108 | Jarabinová smrečina na alúviách | - |
| 02 | A | 7 | SP | 729 | 7101 | Sutinová rašeliníková jarabinová smrečina | Vysokohorské smrečiny s limbou. |
| 02 | A | 7 | SP | 729 | 7102 | Kamenitá brusnicová jarabinová smrečina | - |
| 02 | A | 7 | SP | 729 | 7103 | Smlzová jarabinová smrečina | - |
| 02 | A | 7 | SP | 729 | 7104 | Balvanovitá jarabinová smrečina | - |
| 02 | A | 7 | SP | 729 | 7105 | Jarabinová smrečina na hornej hranici lesa | - |
| 02 | A | 7 | SP | 729 | 7106 | Živná jarabinová smrečina | - |
| 02 | A | 7 | SP | 729 | 7107 | Vápencová jarabinová smrečina | - |
| 02 | A | 7 | LP v | 739 | 7101 | Sutinová rašeliníková smrekovcová smrečina | Vysokohorské smrekovcové smrečiny s limbou. |
| 02 | A | 7 | LP v | 739 | 7102 | Kamenitá brusnicová smrekovcová smrečina | - |
| 02 | A | 7 | LP v | 739 | 7103 | Smlzová smrekovcová smrečina | - |
| 02 | A | 7 | LP v | 739 | 7104 | Balvanovitá smrekovcová smrečina | - |
| 02 | A | 7 | LP v | 739 | 7105 | Smrekovcová smrečina na hornej hranici lesa | - |
| 02 | A | 7 | LP v | 739 | 7106 | Živná smrekovcová smrečina | - |
| 02 | A | 7 | CP | 749 | 7100 | Limbová smrečina | Vysokohorské limbové smrečiny. |
| 02 | A | 7 | SP | 759 | 7106 | Živná jarabinová smrečina | Vysokohorské javorové smrečiny. |
| 02 | A | 7 | SP | 769 | 7107 | Vápencová jarabinová smrečina | Vysokohorské vápencové smrečiny. |
| 02 | A/B | 5 | F hum n | 518 | 5211 | Bučina pod extrémnym klimatickým vplyvom nst | Vrcholové bučiny 5. vegetačného stupňa. |
| 02 | A/B | 6. | F hum v | 618 | 6221 | Horské bučiny obmedzeného vzrastu vst | Vrcholové bučiny. |
| 02 | B/C | 5 | FAc hum n | 518 | 5440 | Javorová bučina pod extrémnym klimatickým vplyvom nst | Vrcholové bučiny 5. vegetačného stupňa. |
| 02 | B/C | 6 | FAc hum v | 618 | 6411 | Nízka buková javorina vst | Vrcholové bučiny. |
| 02 | B/C | 7 | AcP v | 729 | 7401 | Živná javorová smrečina | Vysokohorské smrečiny s limbou. |
| 02 | B/C | 7 | AcP v | 729 | 7402 | Čučoriedková (zakyslená) javorová smrečina | - |
| 02 | B/C | 7 | AcP v | 729 | 7403 | Javorová smrečina s papradkou alpskou | - |
| 02 | B/C | 7 | AcPv | 729 | 7404 | Zavlhčená javorová smrečina | - |
| 02 | B/C | 7 | AcP v | 729 | 7405 | Vápencová javorová smrečina | - |
| 02 | B/C | 7 | AcP v | 759 | 7401 | Živná javorová smrečina vst | Vysokohorské javorové smrečiny. |
| 02 | B/C | 7 | AcP v | 759 | 7402 | Čučoriedková (zakyslená) javorová smrečina vst | - |
| 02 | B/C | 7 | AcP v | 759 | 7403 | Javorová smrečina s papradkou alpskou vst | - |
| 02 | B/C | 7 | AcP v | 759 | 7404 | Zavlhčená javorová smrečina vst | - |
| 02 | B/C | 7 | AcP v | 769 | 7405 | Vápencová javorová smrečina vst | Vysokohorské vápencové smrečiny. |
| 02 | D | 7 | FP v | 729 | 7601 | Extrémna buková smrečina vst | Vysokohorské smrečiny s limbou. |
| 02 | D | 7 | FP v | 729 | 7602 | Hrebeňová buková smrečina vst | - |
| 02 | D | 7 | FP v | 729 | 7603 | Svahová buková smrečina vst | - |
| 02 | D | 7 | FP v | 769 | 7601 | Extrémna buková smrečina vst | Vysokohorské vápencové smrečiny. |
| 02 | D | 7 | FP v | 769 | 7602 | Hrebeňová buková smrečina vst | - |
| 02 | D | 7 | FP v | 769 | 7603 | Svahová buková smrečina vst | - |
| 02 | D | 7 | PiL v | 789 | 7611 | Smrekovcová borina vst | Smrekovcové boriny. |
| Vysvetlivky: | |
| ZH RAD LVS SLT HSLT LT A A/B B B/C C D a c Fap hum SP LP CP F hum FAc hum AcP FP PiL n v | - združenie hospodárskych súborov lesných typov - edaficko-trofický rad/ edaficko-hydrický súbor - lesný vegetačný stupeň - skupina lesných typov - hospodársky súbor lesných typov - lesný typ - kyslý rad - prechodný rad medzi kyslým radom a živným radom - živný rad - prechodný rad medzi živným radom a nitrofilným radom - nitrofilný rad - rad zvláštneho charakteru (vápencový) - oligotrofný edaficko-hydrický súbor - nitrofilný edaficko-hydrický súbor - Fagetum abietino – piceosum humile - Sorbeto – Piceetum - Lariceto – Piceetum - Cembreto – Piceetum - Fagetum humile - Fageto – Aceretum humile - Acereto – Piceetum - Fageto – Piceetum - Pineto – Laricetum - nižší stupeň - vyšší stupeň |
Príloha č. 4 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
LESY NAD HORNOU HRANICOU STROMOVEJ VEGETÁCIE S PREVLÁDAJÚCIM ZASTÚPENÍM KOSODREVINY
| Lesy nad hornou hranicou stromovej vegetácie s prevládajúcim zastúpením kosodreviny | |||||||
| ZH | RAD | LVS | SLT | HSLT | LT | Názov lesného typu | Limitujúce podmienky na zaradenie do kategórie H |
| 03 | A | 8 | M | 820 | 8101 | Kyslá kosodrevina | Kosodrevina. |
| 03 | A | 8 | M | 820 | 8104 | Kosodrevina na rašeline | - |
| 03 | A | 8 | PM | 830 | 8102 | Smreková kosodrevina | Smreková kosodrevina. |
| 03 | A | 8 | CM | 840 | 8103 | Limbová kosodrevina | Limbová kosodrevina. |
| 03 | A | 8 | M | 850 | 8105 | Kosodrevina na tanglovej rendzine | Vápencová kosodrevina. |
| 03 | B/C | 8 | RM | 860 | 8401 | Ríbezľová kosodrevina | Kosodrevina s listnáčmi. |
| 03 | D | 8 | M c | 850 | 8601 | Vápencová kosodrevina | Vápencová kosodrevina. |
| Vysvetlivky: | |
| ZH RAD LVS SLT HSLT LT A A/B B B/C C D a c M PM CM RM M c | - združenie hospodárskych súborov lesných typov - edaficko-trofický rad/ edaficko-hydrický súbor - lesný vegetačný stupeň - skupina lesných typov - hospodársky súbor lesných typov - lesný typ - kyslý rad - prechodný rad medzi kyslým radom a živným radom - živný rad - prechodný rad medzi živným radom a nitrofilným radom - nitrofilný rad - rad zvláštneho charakteru (vápencový) - oligotrofný edaficko-hydrický súbor - nitrofilný edaficko-hydrický súbor - Mughetum acidifilum - Piceeto – Mughetum - Cembreto – Mughetum - Ribeto – Mughetum - Mughetum calcicolum |
Príloha č. 4a k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
Príloha č. 6 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
CHARAKTERISTIKA PÁSIEM OHROZENIA LESA IMISIAMI
Pásmo A
Plochy s extrémnym imisným zaťažením exponované prevládajúcemu prúdeniu od významných lokálnych zdrojov znečistenia. Pôvodný les spravidla zanikol, typická je sekundárna sukcesia prípravných drevín a odolných krov.
Pre kyslý imisný typ platia tieto orientačné kritériá (aspoň dve musia byť splnené):
– priemerná ročná koncentrácia SO2 > 25 µg.kg-1 alebo NO2 > 30 µg.kg-1,
– kumulatívny index expozície ozónu AOT 40 > 25 ppm.h,
– prekročenie kritickej záťaže síry alebo dusíka > 1 200 ekv.ha-1.rok-1,
– obsah aspoň troch cudzorodých prvkov v pôde na úrovni „A“ (nad geochemickým pozadím),
– celková bonitačná hodnota pri zohľadnení všetkých hodnotiacich kritérií > 100,
– opakovane neúspešná obnova klimaxových lesných drevín.
Pre zásaditý imisný typ platia tieto orientačné kritériá (aspoň dve musia byť splnené):
– dlhodobý priemer koncentrácií alkalického prachu > 60 µg.kg-1,
– kumulované množstvo depozície magnezitového prachu > 30 000 t.km-1,
– hĺbka pôdy s pH > 8,3 nad 40 cm,
– neúspešná obnova klimaxových lesných drevín.
Pásmo B
Plochy s vysokým imisným zaťažením spravidla z lokálnych zdrojov znečistenia. Lesné dreviny sú silne fyziologicky limitované, dochádza k vážnym poruchám vo výžive, k výraznému zníženiu odolnosti proti iným stresorom a k významným zmenám celého ekosystému.
Pre kyslý imisný typ platia tieto orientačné kritériá (aspoň dve musia byť splnené):
– priemerná ročná koncentrácia SO2 alebo NO2 > 20 µg.kg-1,
– kumulatívny index expozície ozónu AOT 40 > 20 ppm.h,
– prekročenie kritickej záťaže síry alebo dusíka > 900 ekv.ha-1.rok-1,
– obsah aspoň jedného cudzorodého prvku v pôde na úrovni „A“ (nad geochemickým pozadím),
– celková bonitačná hodnota pri zohľadnení všetkých hodnotiacich kritérií 71 – 100,
– priemerná defoliácia klimaxových drevín > 40 % (stupeň poškodenia 2 – 3).
Pre zásaditý imisný typ platia tieto orientačné kritériá (aspoň dve musia byť splnené):
– dlhodobý priemer koncentrácií alkalického prachu 40 – 60 µg.kg-1,
– kumulované množstvo depozície magnezitového prachu 15 000 – 30 000 t.km-1,
– hĺbka pôdy s pH > 8,3 od 20 do 40 cm,
– porasty rozpadnuté (stupeň poškodenia 3).
Pásmo C
Plochy s nižším, chronickým imisným zaťažením z diaľkového prenosu (spravidla vyššie horské polohy) alebo z lokálnych zdrojov znečistenia. Lesné dreviny nemusia javiť známky fyziologického poškodenia, sú však oslabené, ich rezistencia je znížená a ekosystémové väzby narušené.
Pre kyslý imisný typ platia tieto orientačné kritériá (aspoň dve musia byť splnené):
– priemerná ročná koncentrácia SO2 > 10 µg.kg-1alebo NO2 > 15 µg.kg-1,
– kumulatívny index expozície ozónu AOT 40 > 15 ppm.h,
– prekročenie kritickej záťaže síry alebo dusíka > 600 ekv.ha-1.rok-1,
– obsah aspoň troch cudzorodých prvkov v pôde na úrovni „B“ (nad geochemickým pozadím),
– celková bonitačná hodnota pri zohľadnení všetkých hodnotiacich kritérií 31 – 70.
Pre zásaditý imisný typ platia tieto orientačné kritériá (aspoň dve musia byť splnené):
– dlhodobý priemer koncentrácií alkalického prachu 20 – 40 µg.kg-1,
– kumulované množstvo depozície magnezitového prachu 5 000 – 15 000 t.km-1,
– hĺbka pôdy s pH > 8,3 od 10 do 20 cm,
– znaky defoliácie v hornej časti korún, porasty narušené (stupeň poškodenia 2).
Stupne poškodenia podľa miery straty asimilačných orgánov (defoliácie) sú:
| Stupeň poškodenia | Strata asimilačných orgánov | Slovný opis |
| 0 | 0 -10 % | bez defoliácie |
| 1 | 11 - 25 % | slabo defoliované |
| 2 | 26 - 60 % | stredne defoliované |
| 3 | 61 - 99 % | silne defoliované |
| 4 | 100 % | odumierajúce a mŕtve |
Príloha č. 7 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
ZOZNAM LESNÝCH OBLASTÍ A PODOBLASTÍ A ICH GRAFICKÉ ZOBRAZENIE
Lesné oblasti a podoblasti s prevahou výskytu 1. lesného vegetačného stupňa
01 Záhorská nížina, Dyjsko-moravská niva
A Borská nížina
B Chvojnická pahorkatina
C Dyjsko-moravská niva, Dolnomoravská niva
A Borská nížina
B Chvojnická pahorkatina
C Dyjsko-moravská niva, Dolnomoravská niva
02 Podunajská nížina
A Podunajská rovina, Čenkovská niva
B Podunajská pahorkatina (bez nív)
C Sústava nív podunajskej pohorkatiny
(Dolnovážska, Nitrianska, Žitavská, Hronská, Ipeľská niva)
A Podunajská rovina, Čenkovská niva
B Podunajská pahorkatina (bez nív)
C Sústava nív podunajskej pohorkatiny
(Dolnovážska, Nitrianska, Žitavská, Hronská, Ipeľská niva)
03 Burda
04 Východoslovenská nížina
A Východoslovenská rovina
B Východoslovenská pahorkatina
04 Východoslovenská nížina
A Východoslovenská rovina
B Východoslovenská pahorkatina
Lesné oblasti s prevahou výskytu 2. lesného vegetačného stupňa
05 Považský Inovec
06 Hornonitrianska kotlina
07 Tribeč
08 Žiarska kotlina
09 Krupinská planina, Ostrôžky
10 Juhoslovenská kotlina, Gemerská pahorkatina
11 Cerová vrchovina
12 Košická kotlina, Abovská pahorkatina
Lesné oblasti a podoblasti s prevahou výskytu 3. lesného vegetačného stupňa
13 Malé Karpaty
14 Myjavská pahorkatina
15 Biele Karpaty
16 Považské podolie
17 Zvolenská kotlina
A Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina
B Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina
18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina
19 Slovenský kras
20 Slanské vrchy, Zemplínske vrchy
A Slanské vrchy
B Zemplínske vrchy
21 Nízke Beskydy
A Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie
B Busov
22 Šarišská vrchovina, Spišsko-šarišské medzihorie
A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže
B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec
23 Javorníky
24 Žilinská kotlina
25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy
A Strážovské vrchy
B Súľovské vrchy
26 Turčianska kotlina
27 Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy
A Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec
B Vtáčnik, Kremnické vrchy
Lesné oblasti a podoblasti s prevahou výskytu 4. lesného vegetačného stupňa
23 Javorníky
24 Žilinská kotlina
25 Strážovské vrchy, Súľovské vrchy
A Strážovské vrchy
B Súľovské vrchy
26 Turčianska kotlina
28 Volovské vrchy, Čierna hora
A Volovské vrchy
B Čierna hora
29 Hornádska kotlina
30 Vihorlatské vrchy
31 Bukovské vrchy
Lesné oblasti a podoblasti s prevahou výskytu 5. lesného vegetačného stupňa
32 Západné Beskydy
33 Stredné Beskydy
A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura
B Kysucké Beskydy
C Kysucká vrchovina
D Oravská vrchovina
34 Malá Fatra, Žiar
A Malá Fatra
B Žiar
35 Veľká Fatra, Starohorské vrchy, Chočské vrchy
A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever, Ždiarska brázda
B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh
36 Horehronské podolie
A Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie
B Heľpianske podolie
C Breznianska kotlina
37 Poľana
38 Veporské vrchy, Stolické vrchy
A Veporské vrchy juh, Stolické vrchy
B Veporské vrchy sever
39 Spišskogemerský kras
40 Branisko
41 Východné Beskydy
A Ľubovnianska vrchovina
B Čergov
C Pieniny
42 Levočské vrchy, Bachureň, Spišská Magura, Ždiarska brázda
A Bachureň
B Levočské vrchy
C Spišská Magura, Ždiarska brázda
43 Podtatranská kotlina
A Liptovská kotlina
B Popradská kotlina, Tatranské podhorie
Lesné oblasti a podoblasti s prevahou výskytu 6. lesného vegetačného stupňa
44 Oravská kotlina
45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda
46 Nízke Tatry, Kozie chrbty
A Salatíny, Demänovské vrchy
B Ďumbier, Prašivá; juh
C Ďumbier, Prašivá; sever
D Kráľova hoľa, Priehyba; juh
E Kráľova hoľa, Priehyba; sever
F Predná hoľa
G Kozie chrbty
Lesná oblasť a podoblasti s prevahou výskytu 7. lesného vegetačného stupňa
47 Tatry
A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej)
B Belianske Tatry, Široká
C Osobitá
D Sivý vrch
Vysvetlivky:
45 - názov lesnej oblasti
A - názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
45 - názov lesnej oblasti
A - názov podoblasti v rámci lesnej oblasti
Príloha č. 8 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
ŤAŽBOVÉ UKAZOVATELE
na určenie objemu obnovnej ťažby v hospodárskych lesoch hospodárskeho tvaru lesa vysokého pri hospodárskom spôsobe podrastovom a holorubnom okrem topoľových a vŕbových lesných porastov
A)
Ťažbové percentá podľa vekových stupňov a dĺžky obnovnej doby
| Počet desaťročí, o ktoré je vekový stupeň vzdialený od rubnej doby | Obnovná doba (roky) | ||||
| 10 | 20 | 30 | 40 | 50 | |
| -4 | - | - | - | - | 2 |
| -3 | - | - | 4 | 12 | 18 |
| -2 | 12 | 25 | 30 | 29 | 25 |
| - 1 | 86 | 67 | 50 | 40 | 33 |
| + 1 | 100 | 100 | 88 | 67 | 50 |
| +2 | 100 | 100 | 100 | 100 | 88 |
| +3 | 100 | 100 | 100 | 100 | 100 |
B)
Empirické ťažbové percentá
| Rubná doba | Drevina | Vekový stupeň | ||||||||||
| 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | ||
| 80 | - | 1 | 5 | 21 | 33 | 43 | 56 | 75 | 100 | - | - | - |
| 90 | - | - | 1 | 7 | 22 | 32 | 45 | 63 | 100 | - | - | - |
| 100 | Smrek Jedľa Borovica Buk Dub | - - - - - | 1 - - - - | 1 1 2 1 1 | 8 5 10 5 5 | 28 29 32 27 21 | 41 40 45 40 32 | 49 48 50 48 41 | 55 54 53 53 48 | 61 61 54 55 54 | 66 66 55 55 59 | 69 70 55 55 63 |
| 110 | Smrek Jedľa Borovica Buk Dub | - - - - - | - - - - - | 1 1 1 1 - | 5 3 6 3 3 | 18 17 22 16 12 | 29 28 32 28 23 | 38 38 38 39 35 | 45 44 43 46 42 | 50 49 46 49 47 | 55 53 47 50 52 | 58 55 48 50 54 |
| 120 | Smrek Jedľa Borovica Buk Dub | - - - - - | - - - - - | 1 1 1 1 - | 2 1 2 1 1 | 7 6 11 5 4 | 17 17 19 16 14 | 28 27 26 30 28 | 36 33 33 39 37 | 40 37 38 43 41 | 44 40 40 45 44 | 47 41 41 46 46 |
Príloha č. 9 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
OPATRENIA NA OCHRANU LESA
týkajúce sa vybraných druhov hmyzu a iných živých organizmov
Lykožrút smrekový (Ips typographus L.), lykožrút lesklý (Pityogenes chalcographus L.) a lykožrút severský (Ips duplicatus Sahlb.) (ďalej len „lykožrúty“)
Základný stav
Základný stav je nízky početný stav populácie lykožrútov, pri ktorom objem lykožrútového dreva nepresiahol v predchádzajúcom roku v priemere 1 m3 na 5 ha plochy smrekového porastu a spravidla nedochádza k vytváraniu ohnísk výskytu.
Zvýšený stav
Zvýšený stav je taký početný stav populácie lykožrútov, pri ktorom objem lykožrútového dreva prekročil v predchádzajúcom roku 1 m3 na 5 ha plochy smrekového porastu a spravidla už dochádza k vytváraniu ohnísk výskytu; je to stav, ktorý upozorňuje na možnosť premnoženia lykožrútov.
Kalamitný stav
Kalamitný stav je taký početný stav populácie lykožrútov, pri ktorom dochádza k rozsiahlemu poškodeniu smrekových porastov a k hospodárskym stratám, vznikajú väčšie ohniská na stenách alebo vnútri porastov.
Kontrola
Pri základnom stave (latencii) sa výskyt lykožrútov kontroluje pochôdzkami alebo pomocou feromónových lapačov, resp. klasických lapákov (s výnimkou l. severského). Feromónové lapače alebo lapáky sa umiestňujú na najohrozenejšie miesta minimálne 1 kus na 5 ha lesných porastov vo veku od 60 rokov (l. smrekový), resp. od 20 rokov (l. lesklý a l. severský) so zastúpením smreka najmenej 20 %.
Pri zvýšenom a kalamitnom stave sa výskyt lykožrútov kontroluje pomocou feromónových lapačov alebo klasických lapákov (s výnimkou l. severského). Pre jarné rojenie sa odporúča pripraviť na každých 10 m3 včas spracovaného, lykožrútom napadnutého dreva v predchádzajúcom roku 1 až 2 lapače (lapáky). Pri stanovení počtu lapačov (lapákov) na zachytenie letného rojenia sa vychádza zo stupňa odchytu lapačov, resp. stupňa napadnutia lapákov.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia spočívajú predovšetkým v mechanickej alebo chemickej asanácii napadnutého dreva, v sústredení a likvidácii lykožrútov v ohniskách výskytu pomocou feromónových lapačov a v pripravovaní klasických lapákov, otrávených lapákov alebo lapákov ošetrených entomopatogénnou hubou. Za každý čiastočne alebo čerstvo opustený chrobačiar sa odporúča pripraviť aspoň 1 lapač (lapák). Lapače sa môžu inštalovať jednotlivo alebo vo forme jednoduchých či zložených bariér pri porastových stenách. Pri obrane sa môže využiť aj tzv. švédska metóda, t. j. umiestnenie feromónových odparníkov priamo na stojaté stromy určené na ťažbu. Pri l. severskom je najefektívnejším spôsobom obrany včasné odstraňovanie naleteného dreva a jeho asanácia.
Tvrdone (Hylobius Ger.) a lykokazy (Hylastes Er.) na sadeniciach
Základný stav
Základný stav je taký početný stav populácií škodcov, ktorý nespôsobuje škody. Jednotlivé slabo poškodené sadenice sú schopné prežitia a ich výskyt je do 10 % z celkového počtu. Silné poškodenie sa nevyskytuje.
Zvýšený stav
Zvýšený stav je taký početný stav populácie škodcov, ktorý spôsobuje slabé poškodenie sadeníc v množstve nad 10 % a jednotlivo sa objavuje aj silné poškodenie (smrek – do 5 %, borovica – do 10 %).
Kalamitný stav
Kalamitný stav je taký početný stav populácie škodcov, ktorý spôsobuje silné poškodenie sadeníc smreka nad 5 % a borovice nad 10 % z celkového počtu.
Kontrola
Výskyt tvrdoňa smrekového (Hylobius abietis L.) sa zisťuje vo všetkých novozaložených ihličnatých porastoch, a to počas najmenej 2 rokov od ich založenia, dvomi spôsobmi: priamou vizuálnou kontrolou sadeníc a kontrolou výskytu imág v lapacích zariadeniach, kde viac ako 5 imág na zariadenie a deň znamená silný výskyt škodcu.
Výskyt lykokazov (Hylastes Er.) sa kontroluje komplikovanejšie. Odporúča sa kontrola populačnej hustoty lykokazov na zvyškoch po ťažbe alebo špeciálne pripravených lapacích polien sčasti zapustených do zeme. Ak sa pri kontrole zistí v priemere viac ako 5 požerkov lykokazov r. Hylastes na 1 m dĺžky, výsadba bude silne ohrozená.
Obranné opatrenia
- likvidácia zvyškov po ťažbe,
- kladenie lapacích kôr alebo zemných pascí,
- ošetrenie ihličnatých sadeníc namáčaním v insekticídnom roztoku pred výsadbou,
- individuálny postrek sadeníc po výsadbe,
- aplikácia granulovaných insekticídov pred výsadbou do sadbovej jamky.
Mníška veľkohlavá (Lymantria dispar L.)
Základný stav
Škodca spôsobuje minimálny žer, ktorý ani na jednotlivých stromoch neprekročí defoliáciu viac ako 5 %.
Zvýšený stav
Škodca spôsobuje minimálny žer, ktorý ani na jednotlivých stromoch neprekročí defoliáciu viac ako 30 %.
Kalamitný stav
Kalamitný stav je taký stav početnosti škodcu, ktorý spôsobuje silné poškodenie lesných porastov a na jednotlivých stromoch vzniká žer, pri ktorom defoliácia prekračuje 50 %.
Kontrola
V základnom stave sa zisťuje výskyt mníšky veľkohlavej pomocou feromónových lapačov navnadených sexuálnym feromónom. S kontrolou sa začína až v treťom roku po gradácii. V lapačoch sa obyčajne zaznamenávajú iba ojedinelé odchyty.
Vo zvýšenom stave, keď početnosť samcov v lapačoch presiahne 70 ks, sa začína s kontrolou početnosti pomocou Turčekovej metódy. Za zvýšený stav treba považovať početnosť 0,3 – 2 znášky na strom.
V čase kalamitného výskytu sa používa na zisťovanie početnosti škodcu Turčekova metóda. Za kalamitný sa považuje početnosť 2 a viac znášok na kmeň.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia spočívajú v leteckej aplikácii insekticídov, ktorými sa ničia najmladšie vývojové štádiá lariev (húseníc). Opatrenia sa používajú vo vybraných porastoch obyčajne vtedy, keď početnosť škodcu prekročí priemerne 2 znášky na strom.
Rúrkovček smrekovcový (Coleophora laricella Hbn.)
Základný stav
Škodca spôsobuje v poraste len minimálne poškodenie prejavujúce sa žltnutím a deformáciou ihlíc. Jeho prítomnosť možno zaznamenať na menej ako 5 % stromov.
Zvýšený stav
Škodca spôsobuje stredné poškodenie stromov prejavujúce sa žltnutím a deformáciou ihlíc. Takto je napadnutých do 30 % stromov v poraste.
Kalamitný stav
Škodca spôsobuje silné poškodenie stromov prejavujúce sa žltnutím a deformáciou ihlíc. Takto je napadnutých do 80 % stromov v poraste.
Kontrola
Kontrola sa v základnom stave vykonáva pochôdzkou v rizikových porastoch, zaznamenávaním stavu a intenzity výskytu škodcu. Vo zvýšenom a v kalamitnom stave je kontrola založená na spočítavaní prezimujúcich húseníc vo vakoch, ktoré sú väčšinou pripradené k brachyblastom. Vzorníkové konáre sa odoberajú z hornej, zo strednej a z dolnej časti koruny. Ide o odber dvoch 1 m dlhých konárov z každej časti koruny, pričom by sa vzorky mali odobrať aspoň z 5 rôznych stromov v rôznych častiach porastu (z každého stromu 4 – 5 vetiev). Kritický počet predstavujú dve prezimujúce húsenice na 1 brachyblast.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia spočívajú v pozemnej alebo leteckej aplikácii insekticídov. Tie sa aplikujú v dvoch termínoch (jar – proti prezimujúcim húseniciam alebo leto – na vajíčka a mladé larvy škodcu). Okrem toho je potrebné venovať zvýšenú pozornosť preventívnym opatreniam, a to hlavne zásade vysádzania drevín na vhodných stanovištiach.
Kôrovnica kaukazská (Dreyfusia nordmannianae Eckst.), kôrovnica zelená (Sacchifantes viridis Ratz.) a kôrovnica smrekovcová (Adelges laricis L.)
Základný stav
Škodca spôsobuje v poraste len minimálne poškodenie prejavujúce sa žltnutím ihlíc a jeho prítomnosť možno zaznamenať na menej ako 5 % stromov.
Zvýšený stav
Škodca spôsobuje poškodenie stromov prejavujúce sa deformáciou ihlíc. Takto je napadnutých 5 – 30 % stromov v poraste. Pri 5 % stromov sa objavujú známky chradnutia (úhyn vetiev, celých korún až celých stromov).
Kalamitný stav
Škodca spôsobuje poškodenie stromov prejavujúce sa deformáciou ihlíc. Takto je napadnutých 30 – 50 % stromov v poraste. Pri 30 % stromov sa objavujú známky chradnutia (úhyn vetiev, celých korún až celých stromov).
Kontrola
Kontrola sa vykonáva pochôdzkou, pričom sa hodnotí prítomnosť škodcu, percento a intenzita napadnutia a poškodenia stromov.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia spočívajú v pozemnej alebo leteckej aplikácii insekticídov. Tie sa aplikujú v dvoch termínoch (jar alebo jeseň). Pred aplikáciou zásahu je vhodné znížiť zakmenenie vykonaním prerezávky a odstránením najviac postihnutých jedincov (ich vytiahnutím z porastu a spálením).
Chrústy (Melolontha sp.) – imága
Základný stav
Imága možno pozorovať jednotlivo najmä vo večerných hodinách. Defoliácia stromov nedosahuje ani na okrajoch porastov viac ako 5 %.
Zvýšený stav
Vo večerných hodinách možno pozorovať intenzívny nálet škodcu. Defoliácia v porastoch, najmä na ich okrajoch, môže dosiahnuť 20 % pri solitéroch alebo jednotlivých skupinách vhodných drevín až 50 %.
Kalamitný stav
Vo večerných hodinách možno pozorovať intenzívny nálet škodcu. Aj počas dňa sú na listoch viditeľné imága vo veľkom počte. Defoliácia v porastoch, najmä na ich okrajoch, môže dosiahnuť 50 a viac % pri solitéroch alebo jednotlivých skupinách vhodných drevín až 100 %.
Kontrola
Kontrola sa v základnom stave vykonáva pochôdzkou, pričom sa sleduje početnosť imág v korunách stromov, sila rojenia, intenzita defoliácie a zaznamenávajú sa územia s najväčším výskytom imág. Pri zvýšenom a kalamitnom stave sa okrem toho sleduje aj početnosť imág na trusníkoch a zisťuje sa pomer pohlavia.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia spočívajú v pozemnej alebo leteckej aplikácii insekticídov. Tie sa aplikujú na jar, keď vrcholí rojenie a pomer pohlavia samce : samice je približne 1:1. Prednostne sa ošetrujú solitéry, malé skupiny a okraje porastov.
Chrústy (Melolontha sp.) – pandravy
Základný stav
Pandravy sa vyskytujú jednotlivo v pôde, kde sú pozorované najmä pri príprave pôdy a výsadbách. Škody na sadeniciach sa nezaznamenávajú.
Zvýšený stav
Pandravy sa vyskytujú v pôde vo väčšom počte. Vo výsadbách je poškodených (známky chradnutia alebo celkom uhynuté) do 10 % sadeníc. Lokálne na miestach mimoriadne vhodných pre vývoj pandráv je poškodených do 50 % sadeníc.
Kalamitný stav
Pandravy sa vyskytujú v pôde vo veľkom počte. Vo výsadbách je poškodených (známky chradnutia alebo celkom uhynuté) 10 – 50 % sadeníc. Lokálne na miestach mimoriadne vhodných pre vývoj pandráv je poškodených do 50 – 80 % sadeníc.
Kontrola
V základnom stave sa sleduje početnosť pandráv pri úprave pôdy a výsadbe sadeníc. Zaznamenáva sa približná početnosť pandráv, instar a miesto výskytu. Pri zvýšenom a kalamitnom stave sa kontrola početnosti vykonáva kopaním sond tak, aby sa získalo minimálne 20 jedincov škodcu (z minimálne 5 sond) v náletovej oblasti. Za kalamitný stav sa považuje početnosť 5 – 15 ks lariev I. instaru, 3 – 5 ks pandráv II. instaru a 1 – 2 ks pandráv III. instaru priemerne na 1 m2 plochy sondy.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia spočívajú v pozemnej aplikácii insekticídov. Tie sa aplikujú na záhony alebo výsadby tak, aby boli zasiahnuté najmä najmladšie instary, ktoré sú voči prípravkom najcitlivejšie. Doplnkovou metódou boja môže byť mechanické ničenie pandráv pri orbe.
Podkôrnik dubový (Scolytus intricatus Ratz.)
Základný stav
Pre hodnotenie stavu sa pripravujú kontrolné lapáky. Na kmeni stromu sa po obsadení odkôrni 10 vzorníkových plôch s rozmermi 10x10 cm a spočíta sa počet materských chodbičiek (spolu na 1 000 cm2). Základný stav definuje slabo obsadený lapák s celkovým počtom materských chodbičiek na vzorníkových plochách menej ako 5.
Zvýšený stav
Za zvýšený stav sa považuje 5 až 10 materských chodbičiek na vzorníkových plochách kontrolného lapáka.
Kalamitný stav
Pri kalamitnom stave je na vzorníkových plochách kontrolných lapákov zaznamenaných viac ako 10 materských chodbičiek a súčasne sa v lesných porastoch objavujú aj ďalšie stromy, ktoré uhynuli v dôsledku napadnutia týmto druhom.
Kontrola
Kontrola sa v základnom stave vykonáva pochôdzkou, prípadne kontrolnými lapákmi v dubových lesných porastoch nad 40 rokov s výnimkou cerových, kde sa prejavovalo alebo prejavuje hromadné hynutie duba. Kontrolné lapáky sa takisto pripravujú v lesných porastoch, kde sa zaznamenal aktuálny výskyt suchárov. Podľa zisteného stavu na kontrolných lapákoch sa
a) kontrola ďalej nevykonáva, ak výskyt škodlivého činiteľa nebol zistený,
b) opakuje príprava kontrolných lapákov v počte 1 lapák na 5 ha dubových porastov nad 40 rokov, ak bol zistený základný stav,
c) pripravia v ďalšom období kontrolné lapáky v počte 2 lapáky na každý ha dubových porastov nad 40 rokov, ak bol zistený zvýšený stav,
d) pripravia v ďalšom období 4 lapáky na ha dubových porastov nad 40 rokov, ak bol zistený kalamitný stav.
Obranné opatrenia
Postup pri príprave lapákov na obranu lesných porastov sa stanoví podľa kritérií uvedených pri kontrole. O rozmiestnení lapákov sa musí viesť evidencia. V priebehu mája sa kontroluje odumieranie lapáku, na jeseň jeho obsadenie a výskyt prirodzených chrobačiarov. Obsadené lapáky je potrebné zlikvidovať do polovice apríla nasledujúceho roka.
Podrobnosti sú uvedené napríklad v norme: STN 48 2717 Ochrana lesa. Ochrana lesa proti podkôrnikovi dubovému (48 2717).
Sypavky na boroviciach (Lophodermium pinastri, Dothistroma septospora)
Základný stav
V škôlkach, vo výsadbách a v kultúrach nebol na boroviciach v posledných dvoch vegetačných obdobiach zaznamenaný výskyt sypaviek.
Zvýšený stav
V škôlkach, vo výsadbách a v kultúrach bol v priebehu vegetačného obdobia na boroviciach zaznamenaný výskyt sypaviek, pričom poškodený je len jeden ročník ihličia.
Kalamitný stav
V škôlkach, vo výsadbách a v kultúrach dochádza k intenzívnemu poškodzovaniu až odumieraniu borovíc v dôsledku napadnutia sypavkami. Napadnuté borovice majú len jeden ročník ihličia.
Kontrola
Kontrola sa vykonáva v škôlkach, vo výsadbách a v kultúrach so zastúpením borovice lesnej alebo borovice čiernej nad 20 %. Prvá kontrola sa vykonáva už na jeseň v mesiacoch október až november. Jarná kontrola sa vykonáva v mesiacoch marec a apríl, až do vyrašenia ihlíc. Sadbový materiál sa kontroluje bezprostredne pred výsadbou. Pri kontrole sa sleduje prítomnosť charakteristických znakov napadnutia sypavkami, ako je hnednutie a červenenie ihlíc, prítomnosť plodníc a opad ihličia.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia sa vykonávajú v lesných škôlkach a kultúrach formou postrekov fungicídnymi prípravkami, ktoré majú preventívny charakter, s cieľom ochrániť najmä doposiaľ nenapadnuté ihličie. S postrekmi proti sypavke borovicovej (Lophodermium pinastri) je potrebné začať najneskôr začiatkom júla, pričom ošetrenia treba opakovať v dvojtýždňových intervaloch až do polovice augusta. Postreky proti červenej sypavke (Dothistroma septospora) na borovici čiernej je potrebné vykonávať už od prvej polovice mája, minimálne 3-krát cez vegetačné obdobie, v 3 až 4-týždňových intervaloch. Na aplikáciu je možné použiť fungicídne prípravky podľa Zoznamu a rozsahu použitia povolených prípravkov na ochranu rastlín, pričom je potrebné striedať prípravky s rôznou účinnou látkou.
Podpňovka smreková (Armillaria ostoyae)
Základný stav
V smrekových porastoch sa zaznamenala prítomnosť podpňoviek (plodnice, rhizomorfy, syrróciá), ale v priebehu posledného roka nedošlo k chradnutiu a odumieraniu smreka z dôvodu napadnutia podpňovkami.
Zvýšený stav
V porastoch so zastúpením smreka dochádza k pomiestnemu usychaniu jednotlivých stromov z dôvodu napadnutia podpňovkami. Objem spracovanej kalamitnej hmoty nepresahuje 1m3 na 5 ha smrekového lesa.
Kalamitný stav
V dôsledku napadnutia podpňovkou dochádza k poškodzovaniu smrečín všetkých vekových tried, dochádza ku skupinovému až k celoplošnému chradnutiu a odumieraniu smrekových porastov.
Kontrola
V smrečinách sa vykonáva priebežná kontrola prítomnosti charakteristických príznakov napadnutia. Kontroluje sa prítomnosť plodníc (september – október), pod kôrou výskyt bieleho vejárovitého syrrócia a tmavých povrazcovitých rhizomorf, na báze kmeňa zdurenie a ronenie živice, presychanie a prerieďovanie korún. Kontrola sa vykonáva v priebehu celého roka.
Obranné opatrenia
Obranné opatrenia voči podpňovkám spočívajú v dôslednom uplatňovaní prevencie, najmä v oblasti pestovno-hospodárskych opatrení. V ohrozených územiach je potrebné prehodnotiť výsadbu smreka, prednostne vysádzať zmiešané lesy s vyšším zastúpením listnáčov. Počas výchovných zásahov z porastov odstraňujeme napadnuté jedince. Pri kalamitnom stave je potrebné znížiť rubnú dobu smrekových porastov. Obmedzujeme poškodzovanie pôdy a poranenia stromov, rany je potrebné priebežne ošetrovať vhodnými prípravkami na ošetrovanie rán s obsahom fungicídnych látok.
Príloha č. 10 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
NÁLEŽITOSTI PROJEKTU OZDRAVNÝCH OPATRENÍ
1.
Názov projektu a dátum vyhotovenia.
2.
Meno hospodára a číslo jeho osvedčenia o odbornej spôsobilosti.
3.
Opis stavu lesného porastu.
4.
Analýzy pôdnych vzoriek a asimilačných orgánov, prípadne údaje o koncentrácii elementov v machoch, vykonaných akreditovaným laboratóriom.
5.
Návrh hospodárenia v lesoch podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa s opisom jednotlivých činností, ak sa vykonajú odlišne od programu starostlivosti alebo v porovnaní s bežným hospodárením.
6.
Odôvodnenie návrhu podľa bodu 5.
7.
Spôsob zisťovania účinnosti vykonaných opatrení.
8.
Prílohy (napr. súhlas na vykonanie niektorých prác, ak to vyžadujú osobitné právne predpisy, kópia porastovej mapy, predpokladané náklady na realizáciu projektu).
Príloha č. 11 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.
LESNÉ OBLASTI A PODOBLASTI PODĽA STUPŇA OHROZENIA POŽIAROM
Kategória A – lesy s vysokým stupňom ohrozenia požiarom
01A Borská nížina
24 Žilinská kotlina
25B Súľovské vrchy
36B Heľpianske podolie
36C Breznianska kotlina
43A Liptovská kotlina
43B Popradská kotlina, Tatranské podhorie
46F Predná hoľa
46G Kozie chrbty
47A Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy, Liptovské kopy, Vysoké Tatry (bez Širokej)
47B Belianske Tatry, Široká
47C Osobitá
Kategória B – lesy so stredným stupňom ohrozenia požiarom
06 Hornonitrianska kotlina
10 Juhoslovenská kotlina, Gemerská pahorkatina
11 Cerová vrchovina
12 Košická kotlina, Abovská pahorkatina
13 Malé Karpaty
15 Biele Karpaty
16 Považské podolie
17A Sliačska kotlina, Zvolenská pahorkatina, Slatinská kotlina
17B Bystrická vrchovina, Bystrické podolie, Ponická vrchovina
18 Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina
19 Slovenský kras
20A Slanské vrchy
22A Šarišská vrchovina, Šarišské podolie, Stráže
22B Ľubovnianska kotlina, Ľubotínska pahorkatina, Jakubianska brázda, Hromovec
23 Javorníky
25A Strážovské vrchy
26 Turčianska kotlina
27B Vtáčnik, Kremnické vrchy
28A Volovské vrchy
28B Čierna hora
29 Hornádska kotlina
30 Vihorlatské vrchy
32 Západné Beskydy
33B Kysucké Beskydy
33C Kysucká vrchovina
34A Malá Fatra
34B Žiar
35A Veľká Fatra sever, Starohorské vrchy sever
35B Veľká Fatra juh, Starohorské vrchy juh
36A Lopejská kotlina, Bystrianske podhorie
37 Poľana
38A Veporské vrchy juh, Stolické vrchy
38B Veporské vrchy sever
39 Spišskogemerský kras
40 Branisko
41B Čergov
42A Bachureň
42B Levočské vrchy
42C Spišská Magura, Ždiarska brázda
46A Salatíny, Demänovské vrchy
46B Ďumbier, Prašivá; juh
46C Ďumbier, Prašivá; sever
46D Kráľova hoľa, Priehyba; juh
46E Kráľova hoľa, Priehyba; sever
47D Sivý vrch
Kategória C – lesy s nízkym stupňom ohrozenia požiarom
01B Chvojnická pahorkatina
01C Dyjsko-moravská niva, Dolnomoravská niva
02A Podunajská rovina, Čenkovská niva
02B Podunajská pahorkatina (bez nív)
02C Sústava nív podunajskej pahorkatiny (Dolnovážska, Nitrianska, Žitavská, Hronská, Ipeľská niva)
03 Burda
04A Východoslovenská rovina
04B Východoslovenská pahorkatina
05 Považský Inovec
07 Tríbeč
08 Žiarska kotlina
09 Krupinská planina, Ostrôžky
14 Myjavská pahorkatina
20B Zemplínske vrchy
21A Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Beskydské predhorie
21B Busov
27A Štiavnické vrchy, Javorie, Pliešovská kotlina, Pohronský Inovec
31 Bukovské vrchy
33A Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura
33D Oravská vrchovina
41A Ľubovnianska vrchovina
41C Pieniny
44 Oravská kotlina
45 Skorušinské vrchy, Zuberská brázda
1)
§ 32 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 230/2005 Z. z.
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 29/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov.
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 29/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov.
2)
§ 27 a 28 zákona č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečivých kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)
§ 35 zákona č. 538/2005 Z. z.
4)
5)
§ 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.
6)
§ 2 písm. b) ôsmy bod zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov.
7)
Zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
7a)
Čl. 7 písm. k) Protokolu o trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov k Rámcovému dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (oznámenie č. 304/2013 Z. z.).
7b)
Zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7c)
§ 3 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 297/2011 Z. z. o lesnej hospodárskej evidencii v znení vyhlášky č. 321/2020 Z. z.
7d)
8)
Napríklad § 9 ods. 5 a § 20 zákona č. 217/2004 Z. z. v znení zákona č. 545/2004 Z. z., § 15 a 20 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 571/2004 Z. z. o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní.
9)
STN 48 2210 Pestovanie lesov. Zakladanie lesa a starostlivosť o kultúry a mladiny (48 2210).
9a)
§ 13 ods. 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
9b)
§ 16 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
9c)
§ 8 ods. 15 a 16 zákona č. 138/2010 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli v znení zákona č. 73/2013 Z. z.
9d)
§ 20 ods. 7 písm. b) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 501/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o produkcii lesného reprodukčného materiálu a jeho uvádzaní na trh.
10)
11)
Napríklad STN 48 2702 Ochrana lesa. Letecké a pozemné ošetrovanie lesných porastov (48 2702), STN 48 2711 Ochrana lesa. Ochrana lesa proti hlavným druhom podkôrneho hmyzu na smreku (48 2711), STN 48 2712 Ochrana lesa. Ochrana lesa proti tvrdoňom a lykokazom na sadeniciach (48 2712), STN 48 2713 Ochrana lesa. Ochrana lesa proti chrústom a ich pandravám (48 2713), STN 48 2714 Ochrana lesa. Ochrana lesa proti ploskankám rodu Cephalcia Pz. (48 2714), STN 48 2715 Ochrana lesa. Ochrana lesa proti mníške veľkohlavej (48 2715), STN 48 2716 Ochrana lesa. Ochrana semenáčikov a sadeníc v lesných škôlkach (48 2716), STN 48 2717 Ochrana lesa. Ochrana lesa proti podkôrnikovi dubovému (48 2717), STN 48 2718 Ochrana lesa. Ochrana lesa proti kôrovnici kaukazskej (48 2718), STN 48 2723 Ochrana lesa. Ochrana lesa proti drevokaznému hmyzu na ihličnatých drevinách (48 2723), STN 48 2732 Ochrana lesa. Ochrana lesa proti sypavkám na borovici (48 2732), STN 48 2440 Ochrana lesa. Ochrana kultúr a porastov proti burine (48 2440).
12)
Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení vyhlášky č. 591/2005 Z. z.
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení vyhlášky č. 591/2005 Z. z.
