570/2005 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.2015 do 31.12.2015
570
ZÁKON
z 8. novembra 2005
o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
§1 Úvodné ustanovenie
Tento zákon upravuje rozsah brannej povinnosti, národnú registráciu, odvod, prieskum zdravotnej spôsobilosti a zálohy ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ďalej upravuje povolanie, výkon, oslobodenie, prepustenie a skončenie výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie.1)
§2 Vymedzenie niektorých pojmov
(1)
Na účely tohto zákona je
a)
registrovaným občanom štátny občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“), ktorému vznikla branná povinnosť a je zaradený do národnej registrácie,
b)
odvodom posúdenie zdravotného stavu registrovaného občana s cieľom rozhodnúť o jeho spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu podľa osobitného predpisu,2)
c)
mimoriadnou službou vojenská služba vykonávaná v služobnom pomere, ktorú je v období krízovej situácie1) povinný vykonať vojak mimoriadnej služby uvedený v písmene e),
d)
vojakom v zálohe občan, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka3) a branná povinnosť mu trvá, alebo občan, ktorý vykonal mimoriadnu službu a branná povinnosť mu trvá, alebo občan, ktorý skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Národného bezpečnostného úradu a colníka a branná povinnosť mu trvá, ak tento zákon neustanovuje inak,
e)
vojakom mimoriadnej služby
1.
profesionálny vojak, ktorému bol v období krízovej situácie1) nariadený výkon mimoriadnej služby,
2.
vojak v zálohe povolaný na výkon odbornej prípravy, ktorému bol v období krízovej situácie1) nariadený výkon mimoriadnej služby,
3.
vojak v zálohe povolaný na výkon mimoriadnej služby v období krízovej situácie1) po prezentácii v ozbrojených silách Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily"),
f)
zamestnávateľom Slovenská republika zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"),
g)
vojenským útvarom
1.
úrady, zariadenia, rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v pôsobnosti ministerstva,
2.
Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „generálny štáb"),
3.
veliteľstvo pozemných síl, veliteľstvo vzdušných síl, veliteľstvo síl výcviku a podpory, veliteľstvo vojenského zdravotníctva, zväzky, útvary, úrady a zariadenia ozbrojených síl,
4.
Vojenská polícia a Vojenské spravodajstvo,
5.
Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky a Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky,
h)
služobnou cestou krátkodobé plnenie služobných povinností mimo určeného vojenského útvaru.
(2)
Ak sa v § 12 ods. 6, § 15 ods. 15 a 16, § 15b až 15d, § 15f a 15g, § 15p, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 1 a 2 používa pojem vojenský útvar, rozumie sa tým aj ministerstvo.
§3 Zásada rovnakého zaobchádzania
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom, ktorým vzniká branná povinnosť podľa tohto zákona. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia z dôvodov rodinného stavu, politického zmýšľania, náboženského vyznania, viery, rasového pôvodu, národnostného pôvodu, etnického pôvodu alebo majetku.
§4 Rozsah brannej povinnosti
Branná povinnosť je povinnosť
a)
podrobiť sa odvodu, ak tento zákon neustanovuje inak,
b)
vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
§5 Vznik brannej povinnosti
(1)
Branná povinnosť vzniká občanovi - mužovi 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(2)
Občanovi - mužovi, ktorý má trvalý pobyt v cudzine a prihlásil sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa prihlásenia sa na trvalý pobyt v Slovenskej republike.
(3)
Občanovi - mužovi, ktorý nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky po 1. januári kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, vzniká branná povinnosť odo dňa nadobudnutia tohto občianstva, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(4)
Branná povinnosť vzniká aj občanovi alebo cudzincovi,6) ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť.
(5)
Občanovi, ktorý bol prijatý do služobného pomeru profesionálneho vojaka3) a ktorému nevznikla branná povinnosť podľa odsekov 1 až 4, vzniká branná povinnosť odo dňa prijatia do tohto služobného pomeru.
§6 Dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti
(1)
Občan, ktorému nevznikla branná povinnosť, môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje obvodný úrad v sídle kraja na základe písomnej žiadosti občana.
(2)
Branná povinnosť prevzatá podľa odseku 1 vzniká občanovi odo dňa doručenia rozhodnutia obvodného úradu v sídle kraja o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti.
(3)
Občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo cudzinec môže dobrovoľne prevziať brannú povinnosť od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku; o povolení dobrovoľne prevziať brannú povinnosť rozhoduje prezident Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti občana alebo cudzinca podanej na ministerstvo.
(4)
Branná povinnosť podľa odseku 3 vzniká občanovi alebo cudzincovi odo dňa doručenia rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti.
(5)
Brannú povinnosť možno dobrovoľne prevziať len v celom rozsahu.
(6)
Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti obsahuje
a)
meno aj predchádzajúce meno,
b)
priezvisko aj predchádzajúce priezvisko,
c)
rodné číslo,
d)
dátum a miesto narodenia,
e)
adresu trvalého pobytu,
f)
štátnu príslušnosť,
g)
dôvod dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti.
(7)
Žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti je občan podľa odseku 1 alebo odseku 3 a cudzinec podľa odseku 3 povinný podať s úradne osvedčeným podpisom. Na účely tohto zákona môže podpis občana podľa odseku 1 osvedčiť aj zamestnanec obvodného úradu v sídle kraja pri osobnom podaní.
(8)
Proti rozhodnutiu o dobrovoľnom prevzatí brannej povinnosti podľa odseku 2 alebo odseku 4 nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.
§7 Zánik brannej povinnosti
(1)
Branná povinnosť zaniká občanovi, ktorému vznikla branná povinnosť,
a)
ak sa stal nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu na základe právoplatného rozhodnutia vydaného obvodným úradom v sídle kraja podľa § 10 ods. 20 písm. c) alebo podľa § 12 ods. 14 písm. c),
b)
ktorý prestal byť občanom,
c)
ktorému sa skončil trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
d)
bez vojenskej hodnosti a vo vojenskej hodnosti vojaka 1. stupňa a vojaka 2. stupňa 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 45 rokov veku, ak nevykonáva mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo z alternatívnej služby,
e)
vo vojenských hodnostiach7) iných ako uvedených v písmene d) 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕšil 55 rokov veku, ak nevykonáva
1.
službu podľa osobitného predpisu,8) na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z tejto služby, alebo
2.
mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v období, keď bola nariadená mimoriadna služba alebo alternatívna služba, na základe ktorej sa predlžuje občanovi branná povinnosť až do prepustenia z mimoriadnej služby alebo z alternatívnej služby,
f)
ak bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím,
g)
ak bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorému bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
h)
ktorý umrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
(2)
Občan, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 6 ods. 1, môže v stave bezpečnosti štátu vziať späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti na základe písomnej žiadosti podanej obvodnému úradu v sídle kraja.
(3)
Branná povinnosť zaniká občanovi uvedenému v odseku 2 odo dňa doručenia jeho žiadosti o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti obvodnému úradu v sídle kraja.
(4)
Občan, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky alebo cudzinec, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť podľa § 6 ods. 3, môže v stave bezpečnosti štátu vziať späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti na základe písomnej žiadosti podanej ministerstvu.
(5)
Branná povinnosť zaniká občanovi alebo cudzincovi uvedenému v odseku 4 odo dňa doručenia jeho žiadosti o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti ministerstvu.
(6)
Žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti obsahuje údaje uvedené v § 6 ods. 6 písm. a) až f).
(7)
Ak občan vezme späť dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti, na opätovne podanú žiadosť o dobrovoľné prevzatie brannej povinnosti sa neprihliada.
(8)
Občan uvedený v odsekoch 2 a 4 a cudzinec uvedený v odseku 4 je povinný podať žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti s úradne osvedčeným podpisom. Na účely tohto zákona môže podpis občana uvedeného v odseku 2 osvedčiť aj zamestnanec obvodného úradu v sídle kraja pri osobnom podaní žiadosti.
(9)
Na žiadosť o späťvzatie dobrovoľného prevzatia brannej povinnosti podanú v období krízovej situácie sa neprihliada.
(10)
Branná povinnosť zaniká aj profesionálnemu vojakovi, ktorý je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu profesionálneho vojaka ozbrojených síl,8a) a to odo dňa skončenia služobného pomeru.
(11)
Profesionálnej vojačke, ktorej sa skončil služobný pomer v prípravnej štátnej službe profesionálneho vojaka ozbrojených síl,8b) zaniká branná povinnosť odo dňa skončenia tohto služobného pomeru.
§8 Národná registrácia a zaradenie do národnej registrácie
(1)
Národná registrácia je získavanie, spracúvanie a uchovávanie osobných údajov9) a údajov o pobyte registrovaných občanov na zabezpečenie dôležitého záujmu bezpečnosti a obrany štátu.
(2)
Obvodný úrad v sídle kraja zaradí občana do národnej registrácie v deň vzniku brannej povinnosti.
§9 Vyradenie z národnej registrácie
Z národnej registrácie vyradí obvodný úrad v sídle kraja občana v deň
a)
zaradenia do záloh ozbrojených síl,
b)
vzniku služobného pomeru profesionálneho vojaka,
c)
zániku brannej povinnosti.
§10 Odvod
(1)
Odvod sa vykonáva v čase vojny a vojnového stavu; o ročníkoch registrovaných občanov povolaných na odvod rozhoduje prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky; o termínoch odvodu rozhoduje minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister“).
(2)
Odvod sa vykonáva v územnom obvode kraja10) podľa miesta trvalého pobytu registrovaného občana. Na vykonanie odvodu zriaďuje prednosta obvodného úradu v sídle kraja v územnom obvode obvodného úradu11) alebo v územnom obvode kraja odvodnú komisiu v tomto zložení:
a)
predseda, ktorým je prednosta obvodného úradu v sídle kraja, alebo ním určený zástupca,
b)
lekár určený ministerstvom a lekár určený samosprávnym krajom;12) ak lekára neurčí ministerstvo, dvaja lekári určení samosprávnym krajom.
(3)
Vykonanie odvodu zabezpečujú
a)
sestra určená ministerstvom a laborant určený samosprávnym krajom; ak sestru neurčí ministerstvo, sestra určená samosprávnym krajom,
b)
zamestnanci obvodného úradu v sídle kraja.
(4)
Registrovaného občana povolá na odvod obvodný úrad v sídle kraja povolávacím rozkazom na odvod; povolávací rozkaz na odvod sa doručuje do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo obvodného úradu v sídle kraja.
(5)
Registrovaný občan je povinný dostaviť sa na miesto odvodu v termíne určenom v povolávacom rozkaze na odvod.
(6)
Registrovaný občan je povinný obvodnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na odvod, a preukázať to potvrdením lekára alebo rozhodnutím štátneho orgánu.
(7)
Registrovaný občan oslobodený od výkonu mimoriadnej služby podľa § 17 ods. 2 písm. c), ktorému bol doručený povolávací rozkaz na odvod, oznámi jeho doručenie svojmu zamestnávateľovi; zamestnávateľ oznámi oslobodenie registrovaného občana od výkonu mimoriadnej služby obvodnému úradu v sídle kraja prostredníctvom ministerstva a povolávací rozkaz na odvod, ktorý registrovaný občan prevzal, zašle zamestnávateľ ministerstvu.
(8)
Od povinnosti dostaviť sa na odvod sú oslobodení občania, ktorí sú v čase vykonávania odvodu oslobodení od výkonu mimoriadnej služby podľa § 17.
(9)
Občania v služobnom pomere profesionálneho vojaka a občania zaradení do záloh ozbrojených síl podľa § 13 ods. 2 písm. a) a c) sa považujú za občanov, ktorí sú spôsobilí vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
(10)
Ak registrovaný občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu na odvod, považuje sa povolávací rozkaz na odvod za doručený v deň, keď odoprel jeho prevzatie.
(11)
Ak sa registrovaný občan nedostaví na odvod, neoznámil dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na odvod podľa odseku 6, a povolávací rozkaz na odvod mu bol riadne doručený, obvodný úrad v sídle kraja môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie registrovaného občana na odvod. O možnosti predvedenia upovedomí obvodný úrad v sídle kraja registrovaného občana písomne v povolávacom rozkaze na odvod.
(12)
Na registrovaného občana podľa odseku 7 sa nevzťahuje odsek 11.
(13)
Proti povolávaciemu rozkazu na odvod sa nemožno odvolať. Povolávací rozkaz na odvod nemožno preskúmať súdom.
(14)
(15)
Vzor povolávacieho rozkazu na odvod je uvedený v prílohe č. 1.
(16)
Pri odvode je občan povinný preukázať svoju totožnosť a predložiť odvodnej komisii výpis zo zdravotnej dokumentácie.
(17)
Ošetrujúci lekár je povinný registrovanému občanovi po preukázaní sa povolávacím rozkazom na odvod poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie15) na posúdenie jeho spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.
(18)
Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie16) podľa odseku 17 uhrádza ošetrujúcemu lekárovi obvodný úrad v sídle kraja.
(19)
Registrovaný občan povolaný na odvod je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, ktorú vykonajú lekári odvodnej komisie.
(20)
Obvodný úrad v sídle kraja na základe posúdenia zdravotného stavu registrovaného občana odvodnou komisiou vydá rozhodnutie
a)
o spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „ODVEDENÝ“,
b)
o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“,
c)
o nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „NEODVEDENÝ“.
(21)
Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu môže obvodný úrad v sídle kraja vydať najmenej na 12 mesiacov.
(22)
Registrovaného občana, ktorému bolo pri odvode vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“, obvodný úrad v sídle kraja povolá na odvod podľa odseku 1 po uplynutí lehoty dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
(23)
Registrovaný občan, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby, je na základe rozhodnutia obvodného úradu v sídle kraja podľa odseku 20 písm. a) povinný vykonať alternatívnu službu podľa osobitného predpisu.
(24)
Proti rozhodnutiu obvodného úradu v sídle kraja podľa odseku 20 sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.
§11 Povinnosti štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a Sociálnej poisťovne
(1)
Orgán, ktorý vedie centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov, poskytuje príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja menný zoznam občanov - mužov, ktorí v kalendárnom roku dovŕšia 18 rokov veku, a menný zoznam občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, u ktorých nastali zmeny v osobných údajoch alebo údajoch o pobyte v Slovenskej republike; podmienky poskytovania údajov upravia vzájomnou dohodou ministerstvo a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
(2)
Ohlasovne17) sú povinné zaslať do 30. júna kalendárneho roka príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja menný zoznam občanov - mužov, ktorí majú trvalý pobyt v mieste stáleho bydliska a v kalendárnom roku dovŕšia 18 rokov veku. Ohlasovne sú ďalej povinné oznámiť príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja zmenu adresy trvalého pobytu občanov, ktorým vznikla branná povinnosť. V období krízovej situácie sú ohlasovne povinné zaslať na základe vyžiadania obvodného úradu v sídle kraja aj adresy prechodného pobytu občanov, ktorým vznikla branná povinnosť.
(3)
Súdy sú povinné u občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, oznámiť príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja pozbavenie spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.
(4)
Ústavy Zboru väzenskej a justičnej stráže, v ktorých sa vykonáva väzba alebo výkon trestu odňatia slobody, sú povinné oznámiť príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja vzatie do väzby a prepustenie z výkonu väzby občana, ktorému vznikla branná povinnosť, a nástup na výkon trestu odňatia slobody a prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody občana, ktorému vznikla branná povinnosť.
(5)
Obec, ktorá vedie matriku,17a) je povinná oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť, alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho a zmeny v údajoch uvedených v odseku 7 písm. a) a b). Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky17b) je povinné oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja úmrtie občana, ktorému vznikla branná povinnosť, ak úmrtie nastalo na území cudzieho štátu, na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v cudzom štáte, na lodi alebo v lietadle mimo územia Slovenskej republiky alebo na území, ktoré nepatrí žiadnemu štátu.
(6)
Na vykonanie odvodu zabezpečí obvodný úrad priestory podľa požiadavky obvodného úradu v sídle kraja; náklady súvisiace s poskytnutím priestorov a ich prevádzkou uhrádza obvodný úrad v sídle kraja.
(7)
Údaje o občanoch podľa odsekov 1 až 5 obsahujú
a)
meno a priezvisko,
b)
rodné číslo,
c)
miesto narodenia,
d)
adresu trvalého pobytu,
e)
adresu prechodného pobytu.
(8)
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zašle obvodnému úradu v sídle kraja na základe jeho žiadosti údaje podľa odseku 7 písm. a), b) a d) o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí boli na základe rozhodnutia alebo posudku príslušného orgánu uznaní za občanov s ťažkým zdravotným postihnutím.
(9)
Sociálna poisťovňa zašle obvodnému úradu v sídle kraja na základe jeho žiadosti údaje podľa odseku 7 písm. a), b) a d) o občanoch, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí boli na základe jej posudku uznaní za invalidných; zároveň uvedie, ktorým z týchto občanov bola určená lehota na vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky.
(10)
V čase vojny4) alebo vojnového stavu5) sú ohlasovne povinné na základe vyžiadania zaslať obvodnému úradu v sídle kraja menný zoznam občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí vycestovali do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní;17c) údaje o občanoch obsahujú okrem údajov podľa odseku 7 aj štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.
§12 Prieskum zdravotnej spôsobilosti
(1)
Prieskum zdravotnej spôsobilosti (ďalej len „prieskum“) je posúdenie zdravotného stavu vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby.
(2)
Prieskum sa vykonáva v období krízovej situácie;1) o termínoch prieskumu vojakov v zálohe rozhoduje ministerstvo.
(3)
Do prieskumu možno zaradiť vojaka v zálohe alebo vojaka mimoriadnej služby na základe jeho žiadosti po preukázaní závažných zmien zdravotného stavu, ktoré majú vplyv na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.
(4)
Do prieskumu možno zaradiť vojaka v zálohe aj na základe rozhodnutia ministerstva; vojaka mimoriadnej služby možno do prieskumu zaradiť aj na základe rozhodnutia veliteľa vojenského útvaru.
(5)
Prieskum vojaka mimoriadnej služby vykonáva lekárska komisia vojenského zdravotníckeho zariadenia, ktorá rozhoduje o zdravotnej spôsobilosti vojaka mimoriadnej služby.
(6)
Vojaka mimoriadnej služby vysiela na prieskum veliteľ vojenského útvaru.
(7)
Prieskum vojaka v zálohe vykonáva lekárska komisia obvodného úradu v sídle kraja.
(8)
Na vykonanie prieskumu podľa odseku 7 prednosta obvodného úradu v sídle kraja zriaďuje lekársku komisiu obvodného úradu v sídle kraja v tomto zložení:
a)
predseda, ktorým je prednosta obvodného úradu v sídle kraja, alebo ním určený zástupca,
b)
lekár určený ministerstvom a lekár určený samosprávnym krajom; ak lekára neurčí ministerstvo, dvaja lekári určení samosprávnym krajom.
(9)
Vojak v zálohe je povinný na základe písomného vyžiadania obvodného úradu v sídle kraja predložiť lekárskej komisii obvodného úradu v sídle kraja výpis zo zdravotnej dokumentácie.
(10)
Ošetrujúci lekár je povinný vojakovi v zálohe po predložení písomného vyžiadania obvodného úradu v sídle kraja poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie na posúdenie spôsobilosti na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby.
(11)
Náklady za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie podľa odseku 10 uhrádza ošetrujúcemu lekárovi obvodný úrad v sídle kraja.
(12)
Lekárska komisia obvodného úradu v sídle kraja si na posúdenie zdravotného stavu môže vojaka v zálohe predvolať na prieskum.
(13)
Vojak v zálohe predvolaný na prieskum je povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, ktorú vykoná lekárska komisia obvodného úradu v sídle kraja.
(14)
Obvodný úrad v sídle kraja na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka v zálohe lekárskou komisiou obvodného úradu v sídle kraja alebo vojenské zdravotnícke zariadenie na základe posúdenia zdravotného stavu vojaka mimoriadnej služby lekárskou komisiou vojenského zdravotníckeho zariadenia vydá rozhodnutie
a)
o spôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „SPÔSOBILÝ“,
b)
o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“,
c)
o nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívu službu s výrokom „NESPÔSOBILÝ“.
(15)
Rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu môže obvodný úrad v sídle kraja alebo vojenské zdravotnícke zariadenie vydať najmenej na 12 mesiacov.
(16)
Vojaka v zálohe, ktorému bolo pri prieskume vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“, obvodný úrad v sídle kraja predvolá na prieskum po uplynutí lehoty dočasnej nespôsobilosti vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.
(17)
Proti rozhodnutiu obvodného úradu v sídle kraja alebo vojenského zdravotníckeho zariadenia podľa odseku 14 sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.
(18)
Náhradu cestovných výdavkov za cestu z miesta trvalého pobytu do miesta prieskumu a späť v cene cestovného lístka mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou13) a verejnou osobnou dopravou na dráhe14) vojakovi v zálohe predvolanému na prieskum podľa odseku 12 uhradí obvodný úrad v sídle kraja.
§13 Zálohy ozbrojených síl
(1)
Zálohy ozbrojených síl sa vytvárajú na doplňovanie ozbrojených síl v období krízovej situácie.1)
(2)
Zálohy ozbrojených síl tvoria
a)
občania, ktorí skončili služobný pomer profesionálneho vojaka a branná povinnosť im trvá,
b)
občania povolaní na výkon mimoriadnej služby po jej skončení a branná povinnosť im trvá,
c)
občania, ktorí skončili služobný pomer v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polícii, Hasičskom a záchrannom zbore, Národnom bezpečnostnom úrade a colníka a branná povinnosť im trvá.
(3)
Zaradenie občanov uvedených v odseku 2 do záloh ozbrojených síl sa vykoná v deň nasledujúci po dni, ktorým boli prepustení z výkonu mimoriadnej služby alebo ktorým sa skončil služobný pomer.
(4)
Registrovaní občania, ktorí boli odvedení a nevykonali mimoriadnu službu, sa po skončení vojny a vojnového stavu zaradia do záloh ozbrojených síl.
(5)
Zálohy ozbrojených síl sa členia na
a)
aktívne zálohy, ktoré v stave bezpečnosti štátu20) dobrovoľne vykonávajú odbornú prípravu na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách,
b)
ostatné zálohy, ktoré v stave bezpečnosti štátu nevykonávajú odbornú prípravu na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách.
(6)
Občan zaradený do záloh ozbrojených síl, ktorý v stave bezpečnosti štátu odoprel výkon mimoriadnej služby, je povinný vykonať alternatívnu službu podľa osobitného predpisu.
§14 Aktívne zálohy
(1)
Do aktívnych záloh môže byť zaradený vojak v zálohe, ak
a)
spĺňa kvalifikačné predpoklady s plánovanou vojenskou hodnosťou na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený,
b)
je zdravotne spôsobilý na výkon odbornej prípravy,
c)
dosiahol plánovanú vojenskú hodnosť na výkon funkcie, do ktorej má byť zaradený,
d)
je bezúhonný,
e)
je spoľahlivý,
f)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g)
je občanom,21)
h)
uzatvoril dohodu o zaradení do aktívnych záloh.
(2)
Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh vykonáva odbornú prípravu v rozsahu do 30 kalendárnych dní v kalendárnom roku po prvom uzatvorení dohody o zaradení do aktívnych záloh; v ďalších rokoch a po opakovanom uzatvorení dohody o zaradení do aktívnych záloh vykonáva odbornú prípravu v rozsahu do 15 kalendárnych dní v kalendárnom roku.
(3)
Odborná príprava je vojenské vyučovanie a výcvik vojakov v aktívnych zálohách na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách.
(4)
Do aktívnych záloh sa zaradí vojak v zálohe, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou
a)
vojaka 2. stupňa, slobodníka a desiatnika a má ukončené stredné odborné vzdelanie,
b)
čatára, rotného, rotmajstra, nadrotmajstra, štábneho nadrotmajstra, podpráporčíka, práporčíka a nadpráporčíka a má ukončené úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie,
c)
poručíka, nadporučíka, kapitána, majora, podplukovníka a plukovníka a má ukončené vysokoškolské vzdelanie.
(5)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje vojak v zálohe, ktorý bol právoplatne odsúdený za zločin. Za bezúhonného sa nepovažuje vojak v zálohe, ktorému bolo zahladené odsúdenie za obzvlášť závažný zločin, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania, trestný čin nepriamej korupcie alebo trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa.
(6)
Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov,22) ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.
(7)
Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje vojak v zálohe, ak bol liečený zo závislosti od alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok alebo preukázateľne nadmerne požíva alkohol alebo iné omamné alebo psychotropné látky. Spoľahlivosť preukazuje vojak v zálohe čestným vyhlásením.
(8)
Dohodu o zaradení do aktívnych záloh uzatvára veliteľ vojenského útvaru písomne s vojakom v zálohe na čas jedného až piatich rokov. Pri zaradení vojakov v zálohe do aktívnych záloh veliteľ vojenského útvaru spolupracuje s obvodným úradom v sídle kraja.
(9)
V dohode o zaradení do aktívnych záloh podľa odseku 8 veliteľ vojenského útvaru určí vojenský útvar, funkciu, na ktorú bude vojak v zálohe pripravovaný, dĺžku záväzku v aktívnych zálohách, rozsah odbornej prípravy v kalendárnom roku podľa odseku 2, odmeňovanie, cestovné náhrady a naturálne náležitosti.
(10)
Dohodu o zaradení do aktívnych záloh možno s vojakom v zálohe uzavrieť opakovane, najviac však do skončenia brannej povinnosti vojaka v zálohe.
(11)
Dohodu o zaradení do aktívnych záloh môže vypovedať pred uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, vojak v zálohe alebo veliteľ vojenského útvaru.
(12)
Výpovedná lehota dohody o zaradení do aktívnych záloh je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; táto lehota sa počíta od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení písomného oznámenia o zrušení dohody.
(13)
Dohoda o zaradení do aktívnych záloh zanikne
a)
uplynutím dohodnutého času,
b)
ak vojak v zálohe prestane spĺňať kritériá podľa odseku 1 na zaradenie do aktívnych záloh,
c)
uplynutím výpovednej lehoty podľa odseku 12,
d)
úmrtím vojaka v zálohe alebo jeho vyhlásením za mŕtveho.
(14)
Vojak v zálohe preukazuje zdravotnú spôsobilosť na výkon odbornej prípravy výpisom zo zdravotnej dokumentácie pred uzatvorením dohody o zaradení do aktívnych záloh.
(15)
Vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh po splnení podmienok ustanovených v dohode o zaradení do aktívnych záloh prináleží
a)
jednorazový finančný príspevok v sume 75 % hodnostného platu vojaka 2. stupňa v prvom platovom stupni24) za každý skončený kalendárny rok v aktívnych zálohách, ktorý vyplatí príslušný vojenský útvar do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok; vojenský útvar môže vojakovi zaradenému do aktívnych záloh znížiť finančný príspevok o pomernú časť za každý deň neúčasti na odbornej príprave,
b)
pomerná časť hodnostného platu24) patriaceho za čas odbornej prípravy z prvého platového stupňa vojenskej hodnosti, ktorú dosiahol; pomernú časť hodnostného platu vojenský útvar vyplatí najneskôr do 15 dní po skončení odbornej prípravy za príslušný kalendárny rok,
c)
naturálne náležitosti primerané potrebám odbornej prípravy ustanovené služobným predpisom, ktorý vydá minister,
d)
náhrada cestovného za cestu z miesta trvalého pobytu do miesta odbornej prípravy a späť v cene cestovného lístka mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe; cestovné náklady uhradí vojenský útvar pred prepustením z odbornej prípravy.
(16)
Náklady na náhradu mzdy25) za čas odbornej prípravy vrátane nevyhnutného času na prepravu z miesta trvalého pobytu do miesta odbornej prípravy a späť uhrádza zamestnávateľovi za zamestnanca vojenský útvar.
(17)
Vojenský útvar povolá vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh na odbornú prípravu doručením úradného oznámenia najmenej 15 dní pred termínom nástupu na odbornú prípravu. Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh je povinný dostaviť sa v určený deň a hodinu na určené miesto odbornej prípravy.
(18)
Vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh je povinný bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na odbornú prípravu, a preukázať to potvrdením lekára alebo rozhodnutím štátneho orgánu.
(19)
Na konanie vo veciach zodpovednosti za škodu, konanie o náhrade škody, zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh v čase odbornej prípravy alebo za škodu, ktorú spôsobil vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh zavineným porušením služobných povinností v čase odbornej prípravy alebo v priamej súvislosti s nimi, sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.26)
(20)
Počty vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh a termíny odbornej prípravy určí ministerstvo na návrh generálneho štábu; termíny oznámi vojenský útvar vojakom zaradeným do aktívnych záloh do 31. decembra kalendárneho roka na nasledujúci kalendárny rok.
(21)
Spôsob a podrobnosti o odbornej príprave ustanoví služobný predpis, ktorý vydá minister.
§15 Povolanie na výkon mimoriadnej služby
(1)
Občana, ktorému vznikla branná povinnosť, povolá obvodný úrad v sídle kraja na výkon mimoriadnej služby povolávacím rozkazom na výkon mimoriadnej služby; ak mu nebol povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby doručený, je povinný dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby na miesto a v lehote určenej v mobilizačnom oznámení alebo v mobilizačnej výzve.27)
(2)
Povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby podľa odseku 1 sa doručuje do vlastných rúk prostredníctvom pošty, obce alebo obvodného úradu v sídle kraja.
(3)
Občan je povinný dostaviť sa na miesto nástupu v termíne určenom v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby.
(4)
Občan oslobodený od výkonu mimoriadnej služby podľa § 17 ods. 2 písm. c), ktorému bol doručený povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby, oznámi jeho doručenie svojmu zamestnávateľovi; zamestnávateľ oznámi oslobodenie občana od výkonu mimoriadnej služby obvodnému úradu v sídle kraja prostredníctvom ministerstva a povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby, ktorý občan prevzal, zašle zamestnávateľ ministerstvu.
(5)
Občan je povinný obvodnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť dôvod, ktorý mu bráni dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby, a tieto dôvody preukázať originálom dokladu alebo jeho úradne overenou kópiou.
(6)
Dôvody, ktoré občanovi bránia dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby, sú:
a)
dočasná pracovná neschopnosť, pri ktorej zdravotný stav alebo liečebný režim podľa písomného vyjadrenia ošetrujúceho lekára neumožňuje občanovi dostaviť sa na výkon mimoriadnej služby,
b)
okolnosti, z ktorých vyplýva, že sa stal jediným živiteľom aspoň jedného rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou, ktorého nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,
c)
občana postihli následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny,
d)
e)
občan bol vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody.
(7)
Občanovi, ktorý nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby z dôvodov podľa odseku 5, obvodný úrad v sídle kraja rozhodnutím odloží nástup na výkon mimoriadnej služby a povolá občana na výkon mimoriadnej služby po zániku dôvodov, pre ktoré nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby. Proti rozhodnutiu obvodného úradu v sídle kraja o odložení nástupu na výkon mimoriadnej služby nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.
(8)
Občan je povinný obvodnému úradu v sídle kraja bezodkladne oznámiť zánik dôvodu, pre ktorý nemohol nastúpiť na výkon mimoriadnej služby.
(9)
Ak občan odoprel prevzatie povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, považuje sa povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby za doručený v deň, keď odoprel jeho prevzatie.
(10)
Ak sa občan nedostaví na výkon mimoriadnej služby, neoznámil dôvod, pre ktorý sa nemôže dostaviť na výkon mimoriadnej služby podľa odsekov 3 a 5, a povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby mu bol riadne doručený, obvodný úrad v sídle kraja môže požiadať príslušný útvar Policajného zboru o predvedenie občana na výkon mimoriadnej služby. O možnosti predvedenia upovedomí obvodný úrad v sídle kraja občana písomne v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby.
(11)
Na občana podľa odseku 4 sa nevzťahuje odsek 10 a povinnosť plniť úlohy vyplývajúce z mobilizačného oznámenia alebo mobilizačnej výzvy.
(12)
Proti povolávaciemu rozkazu na výkon mimoriadnej služby sa nemožno odvolať. Povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby nemožno preskúmať súdom.
(13)
Povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby oprávňuje občana na bezplatnú prepravu mestskou a miestnou hromadnou dopravou a na bezplatnú prepravu verejnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe z miesta trvalého pobytu na miesto určené v povolávacom rozkaze na výkon mimoriadnej služby a späť.
(14)
Vzor povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby je uvedený v prílohe č. 2.
(15)
Mimoriadna služba sa začína prezentáciou občana v deň jeho nástupu do určeného vojenského útvaru. Pri nástupe je občan povinný preukázať svoju totožnosť.
(16)
Pri prezentácii podľa odseku 15 sa vykonáva overenie totožnosti občana, odobratie povolávacieho rozkazu na výkon mimoriadnej služby, lekárska prehliadka, pri ktorej sa vykonáva aj odobratie odtlačkov prstov a biologickej vzorky, ak mu neboli odobraté počas služobného pomeru profesionálneho vojaka.29a) Pri prezentácii sa občanovi oznámi jeho zaradenie do funkcie v určenom vojenskom útvare. Prezentáciou sa občan stáva vojakom mimoriadnej služby.
§15a Vojenské hodnosti
(1)
Vojakovi mimoriadnej služby patrí vojenská hodnosť.29b) Vojenskou hodnosťou sa vyjadruje pripravenosť vojaka mimoriadnej služby na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený.
(2)
Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 2 písm. e) prvom bode patrí vojenská hodnosť, ktorú dosiahol ku dňu nariadenia výkonu mimoriadnej služby.
(3)
Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 2 písm. e) druhom bode a treťom bode patrí vojenská hodnosť, ktorú dosiahol ku dňu zaradenia do záloh alebo do ktorej bol po zaradení do záloh vymenovaný alebo povýšený podľa tohto zákona alebo podľa predpisu upravujúceho vojnových veteránov.29c)
(4)
Vojaka mimoriadnej služby bez vojenskej hodnosti po prezentácii vo vojenskom útvare veliteľ 29d) vymenuje do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa a zaradí ho do základného výcviku.
(5)
Vojaka mimoriadnej služby vo vojenskej hodnosti vojaka 1. stupňa po prezentácii vo vojenskom útvare veliteľ zaradí do základného výcviku.
(6)
Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v odsekoch 4 a 5 po vykonaní základného výcviku veliteľ povýši do vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa.
(7)
Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v odseku 6 po vykonaní odbornej prípravy veliteľ
a)
ponechá vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa alebo povýši do vojenskej hodnosti slobodník, ak je pripravovaný pre hodnostný zbor mužstva a poddôstojníkov,
b)
vymenuje do vojenskej hodnosti podpráporčík, ak je pripravovaný pre hodnostný zbor práporčíkov,
c)
vymenuje do vojenskej hodnosti poručík, ak je pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov.
§15b Mimoriadne vymenovanie a mimoriadne povýšenie
(1)
Vojak mimoriadnej služby môže byť mimoriadne vymenovaný alebo mimoriadne povýšený do vojenskej hodnosti o jeden stupeň vyššej, než akú dosiahol, ak významnou mierou prispel k plneniu služobných povinností alebo ak vykonal záslužný čin.
(2)
Vojaka mimoriadnej služby v hodnostnom zbore
a)
mužstva a poddôstojníkov povyšuje veliteľ vojenského útvaru, v ktorom vykonáva mimoriadnu službu,
b)
práporčíkov vymenúva alebo povyšuje veliteľ vojenského útvaru poverený náčelníkom generálneho štábu,
c)
dôstojníkov do vojenskej hodnosti
1.
poručík až kapitán vymenúva alebo povyšuje veliteľ vojenského útvaru poverený náčelníkom generálneho štábu,
2.
major až plukovník povyšuje náčelník generálneho štábu,
3.
brigádny generál až generál vymenúva alebo povyšuje prezident Slovenskej republiky.
(3)
Vojaka mimoriadnej služby, ktorý vykonáva mimoriadnu službu vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 písm. g) štvrtom bode v hodnostnom zbore
a)
mužstva a poddôstojníkov, povyšuje veliteľ vojenského útvaru, v ktorom vykonáva mimoriadnu službu,
b)
práporčíkov, vymenúva alebo povyšuje veliteľ vojenského útvaru poverený ministrom,
c)
dôstojníkov do vojenskej hodnosti
1.
poručík až plukovník, vymenúva alebo povyšuje veliteľ vojenského útvaru poverený ministrom,
2.
brigádny generál až generál, vymenúva alebo povyšuje prezident Slovenskej republiky.
(4)
Vojaka mimoriadnej služby, ktorý vykonáva mimoriadnu službu vo vojenskom útvare uvedenom v § 2 písm. g) piatom bode v hodnostnom zbore
a)
mužstva a poddôstojníkov, povyšuje veliteľ vojenského útvaru, v ktorom vykonáva mimoriadnu službu,
b)
práporčíkov, vymenúva alebo povyšuje veliteľ vojenského útvaru poverený prezidentom Slovenskej republiky,
c)
dôstojníkov do vojenskej hodnosti
1.
poručík až plukovník, vymenúva alebo povyšuje veliteľ vojenského útvaru poverený prezidentom Slovenskej republiky,
2.
brigádny generál až generál, vymenúva alebo povyšuje prezident Slovenskej republiky.
(5)
Vojak mimoriadnej služby, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností alebo v súvislosti s ním, môže byť mimoriadne vymenovaný alebo mimoriadne povýšený do vojenskej hodnosti in memoriam.
§15c Ustanovenie do funkcie
(1)
Vojak mimoriadnej služby uvedený v § 2 písm. e) prvom bode vykonáva mimoriadnu službu vo funkcii, v ktorej vykonával štátnu službu profesionálneho vojaka,3) vo vojenskom útvare podľa plánovaného určenia.
(2)
Vojak mimoriadnej služby uvedený v § 2 písm. e) druhom bode sa ustanoví do funkcie podľa plánovaného určenia; ak vykonáva odbornú prípravu v inom vojenskom útvare, veliteľ tohto vojenského útvaru ho vyšle do určeného vojenského útvaru, ktorého veliteľ ho ustanoví do funkcie podľa plánovaného určenia.
(3)
Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 2 písm. e) treťom bode vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa a vo vyššej vojenskej hodnosti po vykonanej prezentácii v určenom vojenskom útvare veliteľ
a)
ustanoví do funkcie podľa získanej odbornosti a dosiahnutej vojenskej hodnosti,29b) ak úroveň jeho odbornej pripravenosti je v súlade s ustanovenými kritériami, alebo
b)
vyšle do určeného vojenského útvaru na absolvovanie odbornej prípravy na získanie odbornosti na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený, ak úroveň jeho odbornej pripravenosti nie je v súlade s ustanovenými kritériami.
(4)
Ak si to dôležitý záujem výkonu služby vyžaduje, možno vojaka mimoriadnej služby ustanoviť v tom istom hodnostnom zbore29b) do funkcie, na ktorú sa vyžaduje vojenská hodnosť najviac o dva stupne nižšia alebo o jeden stupeň vyššia, než akú dosiahol.
(5)
Vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 2 písm. e) štvrtom bode po vykonaní základného výcviku veliteľ vojenského útvaru vyšle do určeného vojenského útvaru na absolvovanie odbornej prípravy na získanie odbornosti a na výkon funkcie, na ktorú má byť pripravovaný.
(6)
Ak si to situácia v ozbrojených silách vyžaduje, na ustanovenie vojaka mimoriadnej služby do funkcie sa odseky 1 až 4 nepoužijú.
§15d Evidencia vojakov mimoriadnej služby
(1)
Evidenciu vojakov mimoriadnej služby vedie vojenský útvar, v ktorom vojak mimoriadnej služby túto službu vykonáva.
(2)
Evidencia podľa odseku 1 súvisiaca s výkonom mimoriadnej služby obsahuje údaje uvedené v § 21 ods. 3.
(3)
Na zabezpečenie evidencie podľa odseku 1 vojenský útvar vedie
a)
osobný spis vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 2 písm. e) prvom bode,
b)
osobnú kartu vojaka mimoriadnej služby uvedeného v § 2 písm. e) druhom až štvrtom bode.
(4)
Po prepustení z výkonu mimoriadnej služby vojenský útvar
a)
osobný spis vojaka mimoriadnej služby podľa odseku 3 písm. a) uloží vo svojej evidencii,
b)
osobnú kartu vojaka mimoriadnej služby podľa odseku 3 písm. b) zašle do 30 dní od prepustenia z výkonu mimoriadnej služby obvodnému úradu v sídle kraja.
(5)
Uchovávanie údajov podľa odseku 2 o vojakoch mimoriadnej služby uvedených v § 2 písm. e) druhom až štvrtom bode v období krízovej situácie zabezpečuje obvodný úrad v sídle kraja.
§15e Vojenské medaily a vojenské odznaky
Za ocenenie výkonu mimoriadnej služby možno udeliť vojakovi mimoriadnej služby vojenskú medailu alebo vojenský odznak. Vojenskú medailu alebo vojenský odznak možno udeliť aj in memoriam.
§15f Dovolenka a mimoriadna dovolenka počas výkonu mimoriadnej služby
(1)
Vojak mimoriadnej služby má v čase vojny alebo vojnového stavu nárok na dovolenku v trvaní najviac 18 kalendárnych dní za kalendárny rok, najskôr však po uplynutí 90 kalendárnych dní od nástupu na výkon mimoriadnej služby.
(2)
Vojakovi mimoriadnej služby môže veliteľ vojenského útvaru v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu udeliť mimoriadnu dovolenku v trvaní najviac troch kalendárnych dní, ak mu zomrela blízka osoba29e) alebo ak ho postihnú následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny.
(3)
Ak si to plnenie úloh v období krízovej situácie vyžaduje, možno vojaka mimoriadnej služby z dovolenky odvolať.
(4)
Vojakovi mimoriadnej služby patrí počas dovolenky a mimoriadnej dovolenky hodnostný plat.
(5)
Vojakovi mimoriadnej služby patrí po prepustení alebo skončení výkonu mimoriadnej služby náhrada za nevyčerpanú dovolenku v sume hodnostného platu. Pri výpočte náhrady za nevyčerpanú dovolenku sa postupuje rovnakým spôsobom ako pri výpočte pomernej časti hodnostného platu a príplatku ustanovenom v § 15p ods. 7.
§15g Zdravotná starostlivosť
(1)
Na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vojakovi mimoriadnej služby sa vzťahujú predpisy upravujúce zdravotnú starostlivosť,29f) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Vojakovi mimoriadnej služby sa bezplatne poskytuje potrebná zdravotná starostlivosť vo vojenských zdravotníckych zariadeniach. Na základe odporúčania služobného lekára alebo ošetrujúceho lekára možno poskytnúť zdravotnú starostlivosť aj v iných zdravotníckych zariadeniach alebo v lôžkovej časti obväziska vojenského útvaru.
(3)
Zdravotná starostlivosť sa poskytuje vojakovi mimoriadnej služby na základe rozhodnutia veliteľa, alebo ak si to povaha zranenia alebo ochorenia bezprostredne vyžaduje.
§15h Naturálne náležitosti vojaka mimoriadnej služby
(1)
Vojak mimoriadnej služby má počas výkonu mimoriadnej služby nárok na naturálne náležitosti, ktorými sú
a)
proviantné náležitosti,
b)
výstrojové náležitosti,
c)
prepravné náležitosti,
d)
ubytovanie.
(2)
Proviantné náležitosti sa poskytujú vojakovi mimoriadnej služby formou naturálneho stravovania počas výkonu mimoriadnej služby. Naturálne stravovanie je bezplatné zabezpečenie výživy.
(3)
Výstrojové náležitosti sú vojenská rovnošata vrátane vojenských výstrojových súčiastok a služby bezplatne poskytované vojakovi mimoriadnej služby; službami sa rozumie najmä pranie, chemické čistenie, oprava, úprava a údržba vojenskej rovnošaty a vojenských výstrojových súčiastok vojaka mimoriadnej služby, ako aj vytvorenie podmienok na zabezpečenie osobnej hygieny.
(4)
Prepravné náležitosti sa poskytujú vojakovi mimoriadnej služby formou bezplatnej prepravy z miesta výkonu mimoriadnej služby
a)
pri premiestnení do iného miesta výkonu mimoriadnej služby,
b)
pri vyslaní do určeného vojenského útvaru a späť,
c)
do nemocnice, polikliniky alebo do iného zdravotníckeho zariadenia a späť,
d)
na dovolenku, mimoriadnu dovolenku a späť,
e)
na služobnú cestu a späť.
(5)
Ubytovanie sa vojakovi mimoriadnej služby poskytuje bezplatne.
(6)
Nárok na naturálne náležitosti vzniká vojakovi mimoriadnej služby odo dňa nástupu na výkon mimoriadnej služby. Nárok na naturálne náležitosti zaniká odo dňa prepustenia z výkonu mimoriadnej služby alebo odo dňa skončenia výkonu mimoriadnej služby.
§15i Služobná disciplína
Na služobnú disciplínu vojaka mimoriadnej služby pri výkone mimoriadnej služby sa primerane použijú ustanovenia o služobnej disciplíne, disciplinárnej právomoci, disciplinárnej zodpovednosti, disciplinárnom previnení, disciplinárnom opatrení, ukladaní disciplinárnych opatrení, zahladení disciplinárnych opatrení a disciplinárnych odmenách obsiahnuté v osobitnom predpise29g) upravujúcom štátnu službu profesionálnych vojakov.
§15j Plat vojaka mimoriadnej služby
Plat vojaka mimoriadnej služby je
a)
hodnostný plat,
b)
príplatok za výkon mimoriadnej služby.
§15k Hodnostný plat
(1)
Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 2 písm. e) prvom bode patrí počas výkonu mimoriadnej služby hodnostný plat podľa dosiahnutej hodnosti v služobnom pomere profesionálneho vojaka,24) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 2 písm. e) prvom bode, ktorý nebol zaradený aspoň do ôsmeho platového stupňa, patrí počas výkonu mimoriadnej služby hodnostný plat podľa dosiahnutej hodnosti z ôsmeho platového stupňa hodnostného platu profesionálneho vojaka.24)
(3)
Vojakovi mimoriadnej služby uvedenému v § 2 písm. e) druhom až štvrtom bode patrí počas výkonu mimoriadnej služby hodnostný plat podľa dosiahnutej hodnosti z ôsmeho platového stupňa hodnostného platu profesionálneho vojaka.24)
(4)
Vojakovi mimoriadnej služby ustanovenému do hodnosti vojaka 1. stupňa patrí hodnostný plat v sume platu vojaka 2. stupňa v ôsmom platovom stupni hodnostného platu profesionálneho vojaka.24)
(5)
Vojakovi mimoriadnej služby patrí hodnostný plat za výkon mimoriadnej služby odo dňa jej nariadenia alebo odo dňa prezentácie.
§15l Príplatok za výkon mimoriadnej služby
(1)
Vojakovi mimoriadnej služby, ktorý plní úlohy spojené s vysokou mierou ohrozenia zdravia alebo života alebo s inými závažnými rizikami, alebo mimoriadnou psychickou záťažou, možno v závislosti od charakteru vykonávanej funkcie alebo miesta výkonu mimoriadnej služby poskytnúť príplatok za výkon mimoriadnej služby (ďalej len „príplatok“) až do sumy prvého platového stupňa hodnostného platu profesionálneho vojaka v hodnosti kapitán.24) Príplatok sa poskytuje mesačne spolu s hodnostným platom.
(2)
Príplatok podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.
§15m Plat počas zajatia a plat počas vyhlásenia za nezvestného
Vojakovi mimoriadnej služby patrí počas zajatia alebo počas vyhlásenia za nezvestného hodnostný plat najdlhšie do 30 dní odo dňa skončenia krízovej situácie.
§15n Plat počas väzby
(1)
Vojakovi mimoriadnej služby nepatrí plat odo dňa vzatia do väzby, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Vojakovi mimoriadnej služby patrí plat odo dňa vzatia do väzby, ak súd rozhodne o jeho oslobodení spod obžaloby alebo ak dôjde k zastaveniu jeho trestného stíhania okrem prípadov, ak trestné stíhanie je
a)
podmienečne zastavené,
b)
skončené právoplatným odsudzujúcim rozsudkom,
c)
zastavené preto, že vojak mimoriadnej služby nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný,
d)
skončené zmierom,
e)
premlčané.
(3)
Vojakovi mimoriadnej služby v prípadoch uvedených v odseku 2 patrí plat v sume, v ktorej mu patril pred vzatím do väzby.
§15o
Vojakovi mimoriadnej služby nepatrí plat počas svojvoľného vzdialenia sa z miesta výkonu mimoriadnej služby.
§15p Spoločné ustanovenia k odmeňovaniu
(1)
Plat sa vypláca v eurách v mieste výkonu mimoriadnej služby.
(2)
Plat je splatný pozadu za mesačné obdobie, najneskôr do desiateho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
(3)
Plat splatný v priebehu dovolenky alebo mimoriadnej dovolenky sa na žiadosť vojaka mimoriadnej služby vyplatí najskôr dva dni pred nastúpením dovolenky alebo mimoriadnej dovolenky.
(4)
Pri prepustení z výkonu mimoriadnej služby sa vyplatí plat splatný za mesačné obdobie v deň prepustenia z výkonu mimoriadnej služby, ak sa veliteľ vojenského útvaru s vojakom mimoriadnej služby nedohodne inak.
(5)
Pri výkone mimoriadnej služby, ktorá trvá kratšie ako jeden mesiac, patrí vojakovi mimoriadnej služby pomerná časť hodnostného platu a príplatku. Pomerná časť hodnostného platu a príplatku sa vypočíta tak, že súčet mesačného hodnostného platu a príplatku sa vydelí počtom kalendárnych dní príslušného mesiaca a vynásobí sa počtom kalendárnych dní, počas ktorých vojak mimoriadnej služby túto službu vykonával.
(6)
Na písomnú žiadosť vojaka mimoriadnej služby je vojenský útvar povinný pri výplate platu alebo iných peňažných plnení v jeho prospech poukázať ním určenú sumu na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike. Ak o to vojak mimoriadnej služby požiada, vojenský útvar je povinný ním určené časti platu alebo iných peňažných plnení poukazovať aj na viac účtov, ktoré si vojak mimoriadnej služby určil.
(7)
Pri vyúčtovaní platu je vojenský útvar povinný vydať vojakovi mimoriadnej služby písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaných zrážkach.
(8)
Vojak mimoriadnej služby môže na prevzatie platu písomne splnomocniť inú osobu.
(9)
Vojakovi mimoriadnej služby, ktorý je v zajatí alebo ktorý je vyhlásený za nezvestného, sa plat patriaci počas zajatia alebo počas vyhlásenia za nezvestného poukazuje na účet obvodného úradu v sídle kraja.
(10)
Ak pominú dôvody podľa odseku 9, obvodný úrad v sídle kraja vyplatí vojakovi mimoriadnej služby časť platu, na ktorú mu vznikol nárok počas zajatia alebo počas vyhlásenia za nezvestného.
(11)
Peňažné nároky vojaka mimoriadnej služby jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho platu prechádzajú nároky vyplývajúce z výkonu mimoriadnej služby postupne priamo na jeho manžela, manželku, deti a rodičov. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.
(12)
Peňažné nároky vojenského útvaru zanikajú smrťou vojaka mimoriadnej služby s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne rozhodlo alebo ktoré vojak mimoriadnej služby pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy.
§15r Zrážky z platu a poradie zrážok
(1)
Z platu zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie, poistného na zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré je povinný platiť vojak mimoriadnej služby, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, nedoplatku na dani, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov.
(2)
Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 môže zamestnávateľ zraziť z platu len
a)
preddavok na plat, ktorý je vojak mimoriadnej služby povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tohto platu,
b)
sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo orgánom štátnej správy,
c)
peňažné tresty uložené vojakovi mimoriadnej služby vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov.
§16 Prepustenie z výkonu mimoriadnej služby
(1)
Z výkonu mimoriadnej služby možno na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky prepustiť vojakov mimoriadnej služby jednotlivo alebo hromadne najneskôr do 30 dní po zániku dôvodu, pre ktorý boli povolaní na jej výkon, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Z výkonu mimoriadnej služby možno v čase vojny alebo vojnového stavu na základe nariadenia prezidenta Slovenskej republiky prepustiť vojakov mimoriadnej služby uvedených v odseku 1 a súčasne na jej výkon povolať ďalších občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, ak si to trvanie vojny alebo vojnového stavu vyžaduje.
(3)
Z výkonu mimoriadnej služby možno prepustiť vojaka mimoriadnej služby uvedeného v odseku 1 aj na základe rozhodnutia veliteľa vojenského útvaru, ak
a)
sa stane zo zdravotných dôvodov nespôsobilým vykonať mimoriadnu službu,
b)
sa stane jediným živiteľom rodinného príslušníka odkázaného na neho výživou a tohto rodinného príslušníka nemožno zabezpečiť dávkami sociálnej pomoci,
c)
ho postihnú následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny, alebo
d)
občan bol vzatý do väzby alebo má nastúpiť na výkon trestu odňatia slobody.
(4)
Z výkonu mimoriadnej služby možno prepustiť aj tehotnú vojačku, ktorá bola na jej výkon povolaná, ak podľa lekárskeho posudku výkon mimoriadnej služby ohrozuje jej tehotenstvo.
(5)
Pred prepustením z výkonu mimoriadnej služby je vojak mimoriadnej služby povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke.
(6)
Proti rozhodnutiu o prepustení z výkonu mimoriadnej služby podľa odseku 3 sa nemožno odvolať; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.
(7)
Vojak mimoriadnej služby, ktorý je po skončení krízovej situácie v zajatí alebo vyhlásený za nezvestného, považuje sa za prepusteného z výkonu mimoriadnej služby odo dňa skončenia krízovej situácie.
§16a
Vojak mimoriadnej služby uvedený v § 2 písm. e) prvom bode po prepustení z výkonu mimoriadnej služby pokračuje vo výkone štátnej služby profesionálneho vojaka.3)
§16b
Výkon mimoriadnej služby vojaka mimoriadnej služby sa skončí dňom uvedeným v úmrtnom liste vojaka mimoriadnej služby alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol vojak mimoriadnej služby vyhlásený za mŕtveho podľa Občianskeho zákonníka.
§17 Oslobodenie od výkonu mimoriadnej služby
(1)
Občan, ktorému vznikla branná povinnosť, je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby počas výkonu funkcie
a)
prezidenta Slovenskej republiky,
b)
člena vlády Slovenskej republiky a vedúceho ústredného orgánu štátnej správy,
c)
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
d)
poslanca Európskeho parlamentu,
e)
verejného ochrancu práv,
f)
komisára pre deti,
g)
komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,
h)
sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
i)
člena Súdnej rady Slovenskej republiky,
j)
generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
k)
predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
l)
guvernéra a viceguvernéra Národnej banky Slovenska,
m)
prednostu obvodného úradu,
n)
predsedu vyššieho územného celku,
o)
primátora mesta a starostu obce alebo mestskej časti.
(2)
Občan, ktorému vznikla branná povinnosť, je oslobodený od výkonu mimoriadnej služby počas trvania služobného pomeru
a)
v Policajnom zbore,
b)
v Zbore väzenskej a justičnej stráže,
c)
v Slovenskej informačnej službe,
d)
v Železničnej polícii,
e)
v Hasičskom a záchrannom zbore,
f)
v Horskej záchrannej službe,
g)
v Národnom bezpečnostnom úrade,
h)
colníka.
(3)
Od povinnosti vykonať mimoriadnu službu sú oslobodení občania, ktorým vznikla branná povinnosť, ak je v dôležitom záujme bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky vykonávanie ich občianskeho zamestnania.
(4)
Za dôležitý záujem bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky podľa odseku 3 sa považuje zabezpečenie nevyhnutnej činnosti
a)
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky, Národnej banky Slovenska, rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva,
b)
orgánov štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou,
c)
orgánov miestnej štátnej správy,
d)
orgánov obcí a vyšších územných celkov,
e)
právnických osôb a fyzických osôb oprávnených na podnikanie, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie.
(5)
Zamestnávateľ uvedený v odseku 2 okrem zamestnávateľa podľa odseku 2 písm. c) je povinný oznámiť obvodnému úradu v sídle kraja vznik a skončenie služobného pomeru svojich zamestnancov do 30 dní od vzniku a skončenia služobného pomeru; oznámenie obsahuje
a)
meno, priezvisko a akademický titul,
b)
rodné číslo,
c)
adresu trvalého pobytu,
d)
dátum vzniku a zániku služobného pomeru,
e)
pri zániku služobného pomeru aj údaje
1.
o dosiahnutej hodnosti,
2.
o dĺžke trvania služobného pomeru,
3.
o dôvode skončenia služobného pomeru,
4.
o najvyššom dosiahnutom vzdelaní,
5.
o služobnom zaradení pred zánikom služobného pomeru.
(6)
Oslobodenie od povinnosti vykonať mimoriadnu službu trvá do skončenia dôvodov oslobodenia.
(7)
Počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odsekov 3 a 4 schvaľuje
a)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky obvodným úradom,
b)
ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy právnickým osobám alebo orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorých zakladateľom alebo zriaďovateľom je ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán štátnej správy,
c)
obvodný úrad v sídle kraja ostatným právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré plnia úlohy súvisiace so zabezpečovaním obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva alebo hospodárskej mobilizácie,
d)
obvodný úrad v sídle kraja orgánom obcí a vyšších územných celkov.
(8)
Zamestnávateľ uvedený v odseku 4 je povinný každoročne do 31. januára oznámiť príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja schválený počet občanov oslobodených od povinnosti vykonať mimoriadnu službu podľa odseku 7 a predložiť obvodnému úradu v sídle kraja ich menný zoznam, ktorý obsahuje
a)
meno, priezvisko a akademický titul,
b)
rodné číslo,
c)
adresu trvalého pobytu.
(9)
Ak v období krízovej situácie1) vzniknú a zaniknú dôvody oslobodenia od výkonu mimoriadnej služby, zamestnávateľ uvedený v odseku 4 je povinný bezodkladne oznámiť túto skutočnosť príslušnému obvodnému úradu v sídle kraja.
§18 Osobná identifikačná karta a kovový identifikačný štítok
(1)
Vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh vydá veliteľ vojenského útvaru osobnú identifikačnú kartu a dva kovové identifikačné štítky.
(2)
Osobnú identifikačnú kartu nemožno pripojiť ako prílohu k podaniu ani odovzdať nepovolanej osobe. Zničenie, poškodenie, stratu, odcudzenie alebo zneužitie osobnej identifikačnej karty alebo kovových identifikačných štítkov je vojak mimoriadnej služby alebo vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh povinný oznámiť veliteľovi vojenského útvaru.
(3)
Osobná identifikačná karta slúži vojakovi mimoriadnej služby a vojakovi v zálohe zaradenému do aktívnych záloh na preukazovanie príslušnosti k ozbrojeným silám. Pri služobnom styku je vojak mimoriadnej služby alebo vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh povinný mať osobnú identifikačnú kartu pri sebe a preukazovať svoju príslušnosť k ozbrojeným silám.
(4)
Osobná identifikačná karta vojaka mimoriadnej služby a vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh je listina bledozelenej farby s rozmermi 10,5 cm x 7,4 cm zaliata v termostatickej fólii a vyhotovená z matného senzitivovaného papiera s hmotnosťou 85 g/m2 s vyznačením originálneho tieňovaného vodoznaku.
(5)
Osobná identifikačná karta obsahuje neretušovanú farebnú fotografiu jej držiteľa vyhotovenú na hladkom a lesklom polokartóne s rozmermi 3,5 cm x 3 cm, ktorá zobrazuje skutočnú podobu držiteľa v trojštvrťovom profile v občianskom odeve, bez pokrývky hlavy, bez okuliarov s tmavými sklami a s výškou tvárovej časti hlavy najmenej 2 cm od brady po temeno. Po umiestnení farebnej fotografie držiteľa na identifikačnú kartu sa jej pravý roh prelepuje metamerickým znakom.
(6)
Kovový identifikačný štítok vojaka mimoriadnej služby a vojaka v zálohe zaradeného do aktívnych záloh je vyhotovený zo žiaruvzdornej antikoróznej ocele s rozmermi 5 cm x 2,8 cm.
(7)
Súčasťou kovových identifikačných štítkov sú dve retiazky vyhotovené zo žiaruvzdornej antikoróznej ocele; jeden kus retiazky má dĺžku 67 cm a druhý kus retiazky má dĺžku 12 cm.
(8)
Počas výkonu mimoriadnej služby alebo odbornej prípravy sa jeden kovový identifikačný štítok nosí okolo krku na retiazke dlhej 67 cm. Druhý kovový identifikačný štítok sa nosí na retiazke dlhej 12 cm, ktorá je zapnutá na retiazke dlhej 67 cm. Po prepustení z výkonu mimoriadnej služby alebo po skončení odbornej prípravy sa obidva kovové identifikačné štítky s retiazkou priložia k osobnej identifikačnej karte a vojak si ich uschová.
(9)
Vzor osobnej identifikačnej karty je uvedený v prílohe č. 3; vzor kovového identifikačného štítku je uvedený v prílohe č. 4.
§19 Výkon vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu
(1)
Občan môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu len s povolením prezidenta Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Občan, ktorému bolo povolenie udelené, je počas výkonu vojenskej služby v ozbrojených silách iného štátu oslobodený od brannej povinnosti podľa tohto zákona.
(2)
Povolenie podľa odseku 1 sa stane neplatným, ak je tento štát vo vojne4) alebo vo vojnovom stave5) so Slovenskou republikou alebo so štátom, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve,30) alebo so štátom, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.
(3)
Občan podáva žiadosť o povolenie vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu prostredníctvom obvodného úradu v sídle kraja ministerstvu, ktoré ju so svojím stanoviskom, stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a stanoviskom Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky predkladá prezidentovi Slovenskej republiky na rozhodnutie.
(4)
Proti rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky o povolení alebo nepovolení vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu nemožno podať odvolanie; toto rozhodnutie nemožno preskúmať súdom.
(5)
Občan, ktorý má viac štátnych občianstiev, môže vykonať vojenskú službu v ozbrojených silách iného štátu, ktorého je štátnym občanom, aj bez povolenia prezidenta Slovenskej republiky, len ak je tento štát zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve alebo ak je tento štát členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom.
(6)
Prezident Slovenskej republiky môže v období krízovej situácie1) vyzvať vojakov v zálohe, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, na vstup do ozbrojených síl štátu, ktorý je zmluvným štátom Európskeho dohovoru o občianstve alebo je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej je Slovenská republika členom, a na ktorého území sa zdržiavajú alebo do ktorého sa môžu dostať.
§19a Náhrada škody
(1)
Vojak mimoriadnej služby zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením povinnosti pri výkone mimoriadnej služby alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom.
(2)
Ak bola škoda podľa odseku 1 spôsobená aj porušením povinnosti zo strany štátu, vojak mimoriadnej služby znáša škodu pomerne.
(3)
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú vojakovi mimoriadnej služby a za škodu, ktorú vojak mimoriadnej služby spôsobil tretím osobám pri výkone mimoriadnej služby alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom.
(4)
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú osobou alebo osobe, ktorá poskytla pomoc vojakovi mimoriadnej služby pri výkone mimoriadnej služby na jeho žiadosť alebo s jeho vedomím; tejto zodpovednosti sa môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že osoba škodu spôsobila úmyselne.
(5)
Ak došlo pri výkone mimoriadnej služby alebo v priamej súvislosti s týmto výkonom k ujme na zdraví alebo k smrti osoby uvedenej v odsekoch 3 a 4, postupuje sa podľa predpisov o sociálnom poistení alebo podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.30a)
(6)
Náhradu škody podľa odsekov 1 až 4 poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.
(7)
Na náhradu škody sa primerane použijú ustanovenia § 180 až 190 zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov.3)
Jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby
§19b
(1)
Vojak mimoriadnej služby má v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na jednorazový príspevok za výkon mimoriadnej služby (ďalej len „príspevok“), ak
a)
b)
sa mu skončil výkon mimoriadnej služby podľa § 16b.
(2)
Príspevok podľa odseku 1 je za každý kalendárny deň výkonu mimoriadnej služby
a)
3,5 % hodnostného platu prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa,24) ak vykonával mimoriadnu službu v čase výnimočného stavu alebo núdzového stavu, alebo
b)
7 % hodnostného platu prvého platového stupňa hodnosti vojak 2. stupňa,24) ak vykonával mimoriadnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu.
(3)
Príspevok sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.
§19c
§19d
(1)
Ak sa skončí výkon mimoriadnej služby vojaka mimoriadnej služby úmrtím alebo vyhlásením za mŕtveho, má pozostalý manžel nárok na príspevok v sume, v akej by patril vojakovi mimoriadnej služby v čase úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho.
(2)
Ak niet pozostalého manžela, nárok na pomernú časť príspevku, na ktorú by mal inak nárok pozostalý manžel, má každé pozostalé dieťa po zomretom vojakovi mimoriadnej služby alebo po vojakovi mimoriadnej služby, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho.
(3)
Ak niet pozostalého manžela ani pozostalých detí, nárok na pomernú časť príspevku, na ktorú by mal inak nárok pozostalý manžel, majú rodičia zomretého vojaka mimoriadnej služby alebo vojaka mimoriadnej služby, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho.
§19e
(1)
Nárok na príspevok si vojak mimoriadnej služby alebo pozostalí po ňom uplatňujú po skončení krízovej situácie na základe písomnej žiadosti na ministerstve.
(2)
Príspevok sa vyplatí v hotovosti alebo v bezhotovostnej forme do 30 dní odo dňa vydania rozhodnutia o jeho priznaní.
(3)
Nárok na príspevok sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa skončenia krízovej situácie.
(4)
Lehota podľa odseku 3 neplynie počas konania o priznaní príspevku a v období, počas ktorého vojakovi mimoriadnej služby, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený. Lehota podľa odseku 3 neplynie ani vtedy, ak bol vojak mimoriadnej služby aj po skončení krízovej situácie v zajatí alebo bol vyhlásený za nezvestného.
§19f Financovanie
Výdavky súvisiace s výkonom mimoriadnej služby sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu podľa osobitných predpisov.30d)
§20 Priestupky na úseku brannej povinnosti
(1)
Priestupku sa dopustí ten, kto
a)
naruší priebeh odvodu alebo prieskumu,
b)
sa nepodrobí lekárskej prehliadke pri odvode alebo prieskume,
c)
úmyselne zničí, poškodí alebo zneužije osobnú identifikačnú kartu, kovový identifikačný štítok, povolávací rozkaz na odvod alebo povolávací rozkaz na výkon mimoriadnej služby,
d)
v konaní podľa tohto zákona úmyselne uvedie nesprávny alebo neúplný údaj podľa § 21 ods. 3.
(2)
Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do výšky 331 eur a pri opakovanom priestupku až do výšky 1 659 eur. Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(3)
Výnosy z pokút uložených za priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu.
(4)
Na prejednávanie priestupkov v prvom stupni je príslušný obvodný úrad v sídle kraja.
(5)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,31) ak tento zákon neustanovuje inak.
§20a Správne delikty
(1)
Správneho deliktu sa dopustí zamestnávateľ, ak poruší oznamovaciu povinnosť uvedenú v § 17 ods. 5, 8 alebo ods. 9.
(2)
Obvodný úrad v sídle kraja uloží za správny delikt podľa odseku 1 pokutu do výšky 1 000 eur a pri opakovanom správnom delikte až do výšky 5 000 eur.
(3)
Obvodný úrad v sídle kraja uloží pokutu do troch rokov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti dozvedela, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(4)
Obvodný úrad v sídle kraja pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, okolnosti, čas trvania a následky porušenia povinnosti.
(5)
Obvodný úrad v sídle kraja v rozhodnutí o uložení pokuty zamestnávateľovi súčasne uloží, aby vykonal nápravu protiprávneho stavu, za ktorého spôsobenie bola pokuta uložená.
(6)
Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(7)
Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
§21 Spoločné ustanovenia
(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,32) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre potreby ozbrojených síl vedie obvodný úrad v sídle kraja.
(3)
Evidencia podľa odseku 2 súvisiaca s plnením brannej povinnosti obsahuje
a)
meno aj predchádzajúce meno, priezvisko aj predchádzajúce priezvisko, rodné priezvisko a akademický titul,
b)
dátum, miesto a okres narodenia; štát narodenia, ak sa občan narodil v zahraničí,
c)
rodné číslo,
d)
adresu trvalého pobytu a adresu prechodného pobytu,
e)
údaje o rodinnom stave,
f)
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu manželky, manžela alebo blízkych osôb,29e)
g)
pohlavie a údaje o zdravotnom stave,
h)
záznamy o výkone trestu a o trvaní väzby,
i)
údaje o ukončenom vzdelaní,
j)
údaje o telesnej výške a telesnej hmotnosti,
k)
záznamy o výkone mimoriadnej služby a o vojenskej službe v ozbrojených silách iného štátu,
l)
údaje o oprávneniach na osobitné činnosti,
m)
záznamy o oslobodení od výkonu mimoriadnej služby,
n)
výsledky odvodu a výsledky prieskumu zdravotnej spôsobilosti,
o)
údaje o zamestnaní a zamestnávateľovi,
p)
štát, miesto a predpokladanú dobu pobytu, ak ide o občana, ktorý cestuje do zahraničia na viac ako 90 dní,
q)
štátnu príslušnosť, štát a adresu pobytu, kde sa občan zdržiava, ak ide o občana, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
r)
údaje o služobnom pomere, ak ide o občana, ktorý bol v služobnom pomere v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch a Hasičskom a záchrannom zbore.
(4)
Na plnenie úloh súvisiacich s výkonom mimoriadnej služby obvodný úrad v sídle kraja poskytne vojenskému útvaru údaje o občanovi uvedené v odseku 3 písm. a) až d), i), l) a n).
(5)
Obvodný úrad v sídle kraja môže požiadať občana, ktorému vznikla branná povinnosť, o spresnenie údajov v evidencii uvedených v odseku 3.
(6)
Právnické osoby a fyzické osoby podnikatelia sú povinné uvoľňovať vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh na odbornú prípravu v ozbrojených silách; termín účasti na odbornej príprave vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh preukazuje zamestnávateľovi oznámením, ktoré mu zasiela príslušný vojenský útvar.
(7)
Podmienky zdravotnej spôsobilosti a zdravotnej klasifikácie na výkon mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby registrovaných občanov, vojakov v zálohe a vojakov mimoriadnej služby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(8)
Náhradu nákladov na mzdu lekára, sestry a laboranta určených samosprávnym krajom na zabezpečenie odvodu alebo prieskumu uhrádza obvodný úrad v sídle kraja. Náhradu nákladov na cestovné výdavky, stravné a ubytovanie osôb uvedených v prvej vete uhrádza obvodný úrad v sídle kraja v sume a za podmienok podľa predpisu o cestovných náhradách.33a)
(9)
Občanovi, ktorý bol v služobnom pomere podľa § 17 ods. 2 písm. a), b), d), e), g) a h) ministerstvo prizná vojenskú hodnosť dňom zaradenia do záloh ozbrojených síl. Podrobnosti o priznávaní vojenskej hodnosti upraví služobný predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(10)
Vojaka v zálohe možno mimoriadne vymenovať do vojenskej hodnosti alebo mimoriadne povýšiť do vojenskej hodnosti.
(11)
Vojaka v zálohe do hodnosti brigádneho generála mimoriadne vymenúva a do ďalších generálskych hodností mimoriadne povyšuje prezident Slovenskej republiky na návrh ministra; do ostatných vojenských hodností vojaka v zálohe vymenúva alebo povyšuje minister.
(12)
(13)
Do celkového času výkonu vojenskej služby sa podľa tohto zákona započítava vojenská služba vykonaná
a)
v ozbrojených silách Československej republiky,
b)
v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky,
c)
v Armáde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
d)
v Armáde Českej republiky v čase od 1. januára 1993 do 31. marca 1993,
e)
v Armáde Slovenskej republiky,
f)
vo Vojskách ministerstva vnútra a v Železničnom vojsku do 31. decembra 2002,
g)
v ozbrojených silách Slovenskej republiky,
h)
v ozbrojených silách štátu, ktorý je členom medzinárodnej organizácie zabezpečujúcej spoločnú obranu proti napadnutiu, ktorej členom je Slovenská republika, v období krízovej situácie1) na základe výzvy prezidenta Slovenskej republiky.
(14)
Na cudzinca, ktorý dobrovoľne prevzal brannú povinnosť, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 3 až 13 a § 15 až 21.
(15)
Ak je občan povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný obvodný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie, uhrádza mu obvodný úrad v sídle kraja náhradu príjmov z podnikania v sume jeho priemerného príjmu podľa posledného daňového priznania.34a)
(16)
Príjmami z podnikania na účely tohto zákona sú
a)
príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,34b)
b)
príjmy zo živnosti,34c)
c)
príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov34d) neuvedené v písmenách a) a b),
d)
príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti,
e)
príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu.34e)
(17)
Ak je občan povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný obvodný úrad v sídle kraja alebo na lekárske vyšetrenie, cestovné výdavky za cestu z miesta trvalého pobytu a späť v cene cestovného lístka mestskou a miestnou hromadnou dopravou, verejnou autobusovou dopravou a verejnou osobnou dopravou na dráhe mu uhradí obvodný úrad v sídle kraja.
§22 Prechodné ustanovenia
(1)
Do národnej registrácie územná vojenská správa zaradí
a)
občanov, ktorí sa nepodrobili odvodu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a branná povinnosť im trvá,
b)
občanov, o ktorých spôsobilosti na výkon vojenskej služby nebolo pri odvode právoplatne rozhodnuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a branná povinnosť im trvá.
(2)
Občan, ktorému bolo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri odvode vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonať vojenskú službu s výrokom „DOČASNE NEODVEDENÝ“ a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho spôsobilosti vykonať vojenskú službu, sa považuje za dočasne neodvedeného podľa tohto zákona.
(3)
Občan alebo vojak, ktorému bolo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pri prieskume vydané rozhodnutie o dočasnej nespôsobilosti vykonávať vojenskú službu s výrokom „DOČASNE NESPÔSOBILÝ“ a do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nebolo právoplatne rozhodnuté o jeho spôsobilosti vykonať vojenskú službu, sa považuje za dočasne nespôsobilého podľa tohto zákona.
(4)
Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona budú dokončené podľa tohto zákona.
(5)
Za vojakov v zálohe podľa tohto zákona sa považujú
a)
vojaci, ktorí boli zaradení do záloh ozbrojených síl pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a branná povinnosť im trvá,
b)
vojaci, ktorým bol pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona výkon vojenskej služby prerušený a branná povinnosť im trvá,
c)
občania, ktorí boli odvedení pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, nevykonali vojenskú službu a branná povinnosť im trvá.
(6)
Vojenské hodnosti vojakov v zálohe dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za vojenské hodnosti dosiahnuté podľa osobitného predpisu;35) vojenská hodnosť vojaka sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považuje za vojenskú hodnosť vojaka 2. stupňa.
(7)
Občanov, ktorí vykonávajú základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu, služobný úrad prepustí z výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby nadobudnutím účinnosti tohto zákona; územná vojenská správa ich zaradí do záloh ozbrojených síl v deň nasledujúci po dni, ktorým boli prepustení z výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby.
(8)
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „povinná vojenská služba“, rozumie sa tým „mimoriadna služba“.
§23 Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z. z., zákona č. 400/2000 Z. z., zákona č. 263/2002 Z. z., zákona č. 320/2002 Z. z., zákona č. 321/2002 Z. z., zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 545/2003 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 382/ 2004 Z. z., zákona č. 527/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 757/2004 Z. z., zákona č. 240/2005 Z. z. a zákona č. 346/2005 Z. z.,
2.
zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení zákona č. 563/2001 Z. z., zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 661/2002 Z. z. a zákona č. 346/2005 Z. z.,
3.
zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku v znení zákona č. 453/2003 Z. z. a zákona č. 601/2003 Z. z.,
4.
zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 330/2003 Z. z. a zákona č. 545/2003 Z. z.,
5.
vyhláška Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. 575/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o brannej povinnosti v znení vyhlášky č. 373/2004 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení zákona č. 330/2003 Z. z. a zákona č. 545/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 3 odsek 3 znie:
„(3)
Orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečujú plnenie úloh súvisiacich so zachovávaním bezpečnosti a obrany štátu a preverujú prijaté opatrenia potrebné na obranu štátu najmä vykonávaním kontrol a mobilizačných cvičení.“.
2.
V § 6 písm. b) sa za slovom „plánovania“ vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová: „a schvaľuje smernice pre obranné plánovanie,“.
3.
V § 7 písmeno b) znie:
„b)
pripravuje pre vládu návrh na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl8) s návrhom na nariadenie
1.
výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom a vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy,
2.
povolať vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov na výkon mimoriadnej služby,
3.
vykonať odvod registrovaných občanov,
4.
výkonu alternatívnej služby občanom podľa osobitného predpisu,8a)
5.
pracovnej povinnosti fyzickým osobám,
6.
poskytnúť vecné prostriedky,
7.
poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:
„8a)
Zákon č. 569 /2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.“.
4.
V § 7 písm. f) sa slová „vyššími vojenskými správami“ nahrádzajú slovami „Vyššou vojenskou správou“.
5.
§ 7 sa dopĺňa písmenom k), ktoré znie:
„k)
spracúva a predkladá na prerokovanie vo vláde smernice pre obranné plánovanie.“.
6.
V § 9 písm. b) sa vypúšťa slovo „príslušnou“ a slovo „vyššou“ sa nahrádza slovom „Vyššou“.
7.
V § 10 ods. 1 sa vypúšťa písmeno m).
8.
V § 13 odsek 1 znie:
„(1)
Zriaďuje sa Vyššia vojenská správa; sídlom Vyššej vojenskej správy je Banská Bystrica.“.
9.
V § 13 ods. 3 sa slovo „vyššej“ nahrádza slovom „Vyššej“.
10.
V § 13 ods. 5 druhá veta znie:
„Riaditeľa Vyššej vojenskej správy vymenúva a odvoláva minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany”).“.
11.
§ 13 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Vnútornú organizáciu Vyššej vojenskej správy určuje ministerstvo.“.
12.
V § 14 písmeno a) znie:
„a)
riadi a koordinuje činnosť obvodných úradov v sídle kraja; kontroluje výkon štátnej správy uskutočňovaný obvodnými úradmi v sídle kraja,“.
13.
V § 14 písmeno d) znie:
„d)
koordinuje spoluprácu obvodných úradov v sídle kraja s orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh potrebných na obranu štátu,“.
14.
V § 15 ods. 3 sa slová „vyššia vojenská správa“ nahrádzajú slovom „ministerstvo“.
15.
V § 15 ods. 4 sa slová „rozpočet vyššej vojenskej správy“ nahrádzajú slovami „štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva“.
16.
V § 15 ods. 5 sa vypúšťajú slová „na návrh riaditeľa vyššej vojenskej správy“.
17.
§ 15 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Vnútornú organizáciu obvodného úradu v sídle kraja určuje ministerstvo.“.
18.
§ 16 znie:
㤠16
Obvodný úrad v sídle kraja na úseku obrany štátu
a)
vedie evidenciu registrovaných občanov a občanov zaradených do záloh ozbrojených síl pre potreby ozbrojených síl,14) povoláva ich na výkon mimoriadnej služby, pripravuje, zabezpečuje a vykonáva mobilizáciu ozbrojených síl,8)
b)
realizuje oslobodenie občanov od výkonu mimoriadnej služby,
c)
vedie dokumentáciu občanov povinných vykonať alternatívnu službu namiesto mimoriadnej služby a povoláva evidovaných občanov na výkon alternatívnej služby,15)
d)
povoláva registrovaných občanov na odvod v čase vojny a vojnového stavu,
e)
vykonáva odvod a prieskum zdravotnej spôsobilosti občanov, ktorým vznikla branná povinnosť,
f)
vyraďuje občanov, ktorým vznikla branná povinnosť, z evidencie po zániku brannej povinnosti,
g)
vedie evidenciu občanov, ktorí vykonali štátnu službu profesionálnych vojakov v ozbrojených silách po zániku ich brannej povinnosti, a z evidencie poskytuje informácie a výpisy pre oprávnené osoby podľa osobitného predpisu,15a)
h)
vykonáva v spolupráci s obvodným úradom a obcou výber nehnuteľností a vecných prostriedkov potrebných na zabezpečenie obrany štátu a vedie ich evidenciu,
i)
predkladá podklady na rozhodnutie obvodného úradu o uložení povinnosti poskytnúť vecné prostriedky a nehnuteľnosti potrebné v čase vojny alebo vojnového stavu7) na plnenie úloh potrebných na obranu štátu právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami,
j)
na základe podkladov od obcí vedie evidenciu právnických osôb, ktorým sa môže v období vojny alebo vojnového stavu7) uložiť povinnosť poskytnúť ubytovanie príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojených zborov, Hasičského a záchranného zboru a osobám, ktoré plnia úlohy hospodárskej mobilizácie; návrhy na uloženie tejto povinnosti predkladá obvodnému úradu,
k)
podieľa sa na plnení opatrení pri príprave obrany štátu najmä v oblasti
1.
civilného núdzového plánovania,
2.
krízového riadenia,
3.
brannej výchovy obyvateľstva,
4.
podpory činnosti vojenských záujmových združení,
l)
spolupracuje
1.
s orgánmi miestnej štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami, právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami pri plnení úloh podľa tohto zákona,
2.
s obvodným úradom pri výkone kontroly plnenia úloh podľa tohto zákona a pri usmerňovaní obcí pri plnení úloh potrebných na obranu štátu,
m)
prejednáva v prvom stupni priestupky a správne delikty, ukladá pokuty za priestupky a správne delikty podľa osobitného predpisu.15b)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 14, 15, 15a a 15b znejú:
„14)
§ 21 ods. 2 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
15)
§ 5 a 6 zákona č. 569 /2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.
15a)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
15b)
Napríklad zákon č. 570/2005 Z. z., zákon č. 569/2005 Z. z.“.
19.
V § 19 ods. 3 sa slová „povinnej vojenskej služby alebo inej služby namiesto povinnej vojenskej služby“ nahrádzajú slovami „mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby“.
20.
V § 19 ods. 4 písm. g) sa slová „povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby“ nahrádzajú slovami „mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu“.
21.
V § 25 sa vypúšťa odsek 7.
Čl. III
Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákona č. 455/2004 Z. z. a zákona č. 240/2005 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajšie odseky 5 až 9 sa označujú ako odseky 4 až 8.
2.
V § 3 odsek 2 znie:
„(2)
Ak vojak mimoriadnej služby nezloží vojenskú prísahu podľa odseku 1, nemá to vplyv na plnenie jeho povinností.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.
3.
V § 4 sa odsek 4 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
„h)
zabezpečenie a vykonávanie leteckých navigačných služieb a riadenie špeciálnej letovej prevádzky.“.
4.
V § 4 ods. 11 sa slová „vyššie vojenské správy“ nahrádzajú slovami „Vyššia vojenská správa“ a za slová „obvodné úrady v sídle kraja“ sa vkladá čiarka a slová „vojenské orgány odborného dozoru vo vojenskom letectve“.
5.
V poznámke pod čiarou k odkazu 8 sa citácia „v znení zákona č. 37/2002 Z. z.“ nahrádza citáciou „v znení neskorších predpisov.“.
6.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17 znie:
„17)
§ 138 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
7.
Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie:
„18)
§ 28 zákona č. 346/2005 Z. z.“.
8.
§ 10 vrátane nadpisu znie:
㤠10
Mobilizácia ozbrojených síl
(1)
Mobilizácia ozbrojených síl je
a)
hromadné povolanie vojakov v zálohe a odvedených registrovaných občanov na výkon mimoriadnej služby,
b)
nariadenie výkonu mimoriadnej služby profesionálnym vojakom, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,20) a vojakom v zálohe povolaným na výkon odbornej prípravy,
c)
poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami,
d)
plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami.21)
(2)
Odvedení registrovaní občania a vojaci v zálohe sú odo dňa nariadenia mobilizácie prezidentom Slovenskej republiky povolaní na výkon mimoriadnej služby.
(3)
Profesionálni vojaci, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,20) a vojaci v zálohe vykonávajúci odbornú prípravu sú odo dňa nariadenia mobilizácie prezidentom Slovenskej republiky zaradení na výkon mimoriadnej služby.
(4)
Mobilizácia ozbrojených síl môže byť všeobecná alebo čiastočná.
(5)
Všeobecná mobilizácia sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, na všetkých registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,20) ako aj na poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami a fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami a na plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami21) v prospech ozbrojených síl.
(6)
Čiastočná mobilizácia sa môže vzťahovať na celé územie Slovenskej republiky alebo na jeho časť; vzťahuje sa na časť registrovaných občanov, vojakov v zálohe a profesionálnych vojakov, ktorí vykonávajú štátnu službu podľa osobitného predpisu,20) ako aj na poskytnutie časti vecných prostriedkov a ubytovania právnickými osobami, fyzickými osobami oprávnenými na podnikanie a fyzickými osobami a na plnenie pracovnej povinnosti fyzickými osobami21) v prospech ozbrojených síl.
(7)
Mobilizácia ozbrojených síl sa nevzťahuje na občanov, ktorým vznikla branná povinnosť a ktorí sú od výkonu mimoriadnej služby oslobodení, na odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody22) a na osoby vo výkone väzby.23)
(8)
Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby povinné plniť úlohy vyplývajúce z
a)
mobilizačnej výzvy, ktorá obsahuje rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky o nariadení mobilizácie ozbrojených síl,
b)
mobilizačného oznámenia, ktoré obsahuje pokyny pre právnické osoby, fyzické osoby oprávnené na podnikanie a fyzické osoby na uskutočnenie mobilizácie ozbrojených síl,
c)
povolávacích rozkazov,
d)
rozhodnutia o poskytnutí vecných prostriedkov a ubytovania.
(9)
Mobilizačná výzva sa vyhlasuje prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl uverejní obec mobilizačné oznámenie na základe žiadosti obvodného úradu v sídle kraja spôsobom v obci obvyklým.
(10)
Po nariadení mobilizácie ozbrojených síl profesionálni vojaci vykonávajúci štátnu službu podľa osobitného predpisu,20) ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, sú povinní po doručení oznámenia o nariadení mobilizácie ozbrojených síl bezodkladne sa vrátiť na územie Slovenskej republiky a nastúpiť na výkon mimoriadnej služby.
(11)
Ustanovenie odseku 10 sa nevzťahuje na profesionálnych vojakov, ktorí boli mimo územia Slovenskej republiky vyslaní vedúcim služobného úradu.
(12)
Po vyhlásení mobilizácie ozbrojených síl sú registrovaní občania a vojaci v zálohe, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí, povinní vrátiť sa do 15 dní od vyhlásenia mobilizácie na územie Slovenskej republiky a nastúpiť na výkon mimoriadnej služby, ak osobitný predpis20a) neustanovuje inak.“.
9.
Poznámky pod čiarou k odkazom 20 a 20a znejú:
„20)
Zákon č. 346/2005 Z. z.
20a)
§ 19 ods. 6 zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
10.
V § 13 odsek 2 znie:
„(2)
Vojenskou zbraňou podľa odseku 1 je
a)
palná zbraň,27)
b)
bodná zbraň a sečná zbraň.“.
11.
Poznámka pod čiarou k odkazu 26 sa vypúšťa.
12.
Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie:
„27)
§ 2 písm. c) prvý, desiaty, jedenásty a pätnásty bod zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
13.
V § 14 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmená d) až g) sa označujú ako písmená c) až f).
14.
V § 14 ods. 1 písmeno f) znie:
„f)
vojenská zbraň podľa § 13 ods. 2.“.
15.
§ 16 a 17 vrátane nadpisov znejú:
㤠16
Použitie vojenskej zbrane
(1)
Vojak môže použiť vojenskú zbraň podľa § 13 ods. 2 pri výkone poriadkovej, strážnej, eskortnej alebo dozornej služby,
a)
ak ide o nutnú obranu30) alebo o krajnú núdzu,31)
b)
na odvrátenie nebezpečného útoku alebo na odvrátenie priamo hroziaceho nebezpečenstva útoku, ktoré ohrozujú strážený objekt alebo strážené stanovište, a to po márnej výzve na upustenie od útoku,
c)
na zamedzenie úteku zo stráženého objektu alebo stráženého stanovišťa ozbrojenej osobe alebo osobe dôvodne podozrivej zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu, ktorú nemožno iným spôsobom zadržať.
(2)
Pred použitím vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s výstrahou, že bude použitá vojenská zbraň. Pred použitím vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný použiť aj varovný výstrel. Od výstrahy zvolaním „Stoj!", „Stoj, lebo strelím!" a varovného výstrelu do vzduchu môže vojak upustiť len v prípade, ak je sám napadnutý alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby, alebo ak vec neznesie odklad.
(3)
Pri použití vojenskej zbrane podľa odseku 1 je vojak povinný dbať na potrebnú opatrnosť, najmä aby čo najmenej ohrozil život osoby, proti ktorej zákrok smeruje, a aby nebol ohrozený život ani zdravie iných osôb.
(4)
Použitie vojenskej zbrane podľa odseku 1 vojakmi vyslanými mimo územia Slovenskej republiky sa spravuje medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, ktorými je Slovenská republika viazaná, a ďalšími jej medzinárodnými záväzkami.
§ 17
Povinnosti po použití vojenskej zbrane alebo iného donucovacieho prostriedku
(1)
Ak vojak alebo zamestnanec zistí, že pri použití vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iného donucovacieho prostriedku došlo k zraneniu osoby, je povinný, ak to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenej osobe prvú pomoc a zabezpečiť jej lekárske ošetrenie.
(2)
Zákrok, pri ktorom vojak alebo zamestnanec použil vojenskú zbraň podľa § 16 ods. 1 alebo iný donucovací prostriedok, je povinný bezodkladne oznámiť vedúcemu služobného úradu alebo veliteľovi.
(3)
O použití vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iného donucovacieho prostriedku vyhotoví vedúci služobného úradu alebo veliteľ úradný záznam; ak použitím vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iného donucovacieho prostriedku bola spôsobená smrť, úradný záznam predloží príslušnému prokurátorovi.
(4)
Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo primeranosti použitia vojenskej zbrane podľa § 16 ods. 1 alebo iných donucovacích prostriedkov, vedúci služobného úradu je povinný zistiť, či sa vojenská strelná zbraň podľa § 16 ods. 1 alebo iný donucovací prostriedok použil v súlade so zákonom; o výsledku zistenia spíše úradný záznam.“.
16.
Slová „zväzy“, „vojenské zväzy“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona vypúšťajú.
Čl. IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 510/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 534/2003 Z. z., zákona č. 364/2004 Z. z., zákona č. 533/2004 Z. z. a zákona č. 656/2004 Z. z. sa mení takto:
§ 43 a 43a vrátane nadpisov sa vypúšťajú.
Čl. V
Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 165/2002 Z. z., zákona č. 408/2002 Z. z., zákona č. 413/2002 Z. z., zákona č. 210/2003 Z. z., zákona č. 461/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 131/2005 Z. z. a zákona č. 244/2005 Z. z. sa mení takto:
§ 139 vrátane nadpisu znie:
§139 Náhrada mzdy pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách
(1)
Ak je zamestnanec povinný dostaviť sa osobne v súvislosti s plnením brannej povinnosti na príslušný obvodný úrad v sídle kraja alebo do určeného útvaru ozbrojených síl na lekárske vyšetrenie, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas.
(2)
Ak má zamestnanec nastúpiť na odbornú prípravu v mieste takom vzdialenom od svojho bydliska, že cesta dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, trvá viac ako šesť hodín, má nárok na jeden deň pracovného voľna.
(3)
Zamestnancovi po skončení odbornej prípravy zamestnávateľ poskytne za čas odbornej prípravy náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku najneskôr do piatich dní odo dňa skončenia odbornej prípravy.
(4)
Na cestu z miesta, kde zamestnanec skončil odbornú prípravu, do miesta trvalého bydliska, prípadne pracoviska patrí zamestnancovi jeden deň pracovného voľna za podmienok uvedených v odseku 2.
(5)
Za čas pracovného voľna a za cestovné dni poskytnuté podľa odsekov 1, 2 a 4 patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(6)
Zamestnanec je povinný nastúpiť do práce najneskôr druhý deň po skončení odbornej prípravy. Za čas pred nástupom do práce mu nepatrí mzda ani náhrada mzdy. Do tohto času sa nezahŕňa prípadný cestovný deň podľa odseku 5.
(7)
Náklady zamestnávateľa na náhradu mzdy podľa odsekov 1 až 5 zamestnávateľovi uhradí príslušný služobný úrad.
(8)
Po skončení odbornej prípravy patrí zamestnancovi mzda odo dňa opätovného nastúpenia do práce.“.
Čl. VI
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 570/2005 Z. z.
Príloha č. 2 k zákonu č. 570/2005 Z. z.
Príloha č. 3 k zákonu č. 570/2005 Z. z.
Príloha č. 4 k zákonu č. 570/2005 Z. z.
1)
Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
2)
Zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.
3)
Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
§ 1 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8b)
§ 69 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.
9)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
10)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
11)
Zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12)
§ 46 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13)
§ 6 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave.
14)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
15)
§ 24 ods. 4 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z.
16)
§ 38 ods. 10 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 347/2005 Z. z.
17)
§ 2 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.
17a)
§ 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších prepisov.
17b)
§ 23 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
22)
Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24)
§ 139 zákona č. 346/2005 Z. z.
25)
26)
Napríklad čl. 11 ods. 3 písm. b) ústavného zákona č. 227/2002 Z. z., zákon č. 346/2005 Z. z.
27)
§ 10 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
29a)
§ 51a zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.
29c)
Zákon č. 463/2003 Z. z. o vojnových veteránoch a o doplnení zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 219/2006 Z. z.
29f)
Napríklad zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
29g)
§ 117 ods. 1 až 6, § 122 ods. 3 a § 123 až 134 zákona č. 346/2005 Z. z. v znení zákona č. 253/2007 Z. z.
29h)
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
30)
Európsky dohovor o občianstve (oznámenie č. 418/2000 Z. z.).
30a)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
30c)
§ 11 zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 650/2005 Z. z.
30d)
Zákon č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení zákona č. 515/2003 Z. z.
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
33a)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
34)
§ 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 732/2004 Z. z.
34b)
§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
§ 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
§ 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb.
34c)
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
34d)
Napríklad zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 466/2002 Z. z. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov, zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
34e)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2006 Z. z.
35)
§ 34 zákona č. 346/2005 Z. z.
