Predpis bol zrušený predpisom 364/2004 Z. z.
224/2005 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.06.2005 do 14.10.2012
224
VYHLÁŠKA
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
z 29. apríla 2005,
ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení oblasti povodí, environmentálnych cieľoch a o vodnom plánovaní
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 81 ods. 2 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej len „zákon“) ustanovuje:
§1 Predmet úpravy
Táto vyhláška upravuje podrobnosti
a)
o vymedzení oblasti povodí,
b)
o environmentálnych cieľoch,
c)
o plánovaní v povodiach a v oblastiach povodí (ďalej len „vodné plánovanie“).
§2 Vymedzenie oblasti povodí
(1)
Vymedzenie oblasti povodí podľa príslušnosti krajského úradu životného prostredia (ďalej len „oprávnený orgán“) je uvedené v prílohe č. 1.
(2)
Hranice čiastkových povodí a čísla hydrologického poradia sa určujú podľa Základnej vodohospodárskej mapy Slovenskej republiky v mierke 1:50 000.
(3)
Hranice hydrogeologických rajónov a označenie hydrogeologických rajónov sa určujú podľa Hydrogeologickej rajonizácie Slovenska a príslušných máp v mierke 1:50 000.
(4)
Oblasti povodí, hranice čiastkových povodí, hranice hydrogeologických rajónov, administratívne hranice krajov Slovenskej republiky, klad listov základnej mapy v mierke 1:200 000, klad listov základnej tematickej mapy povodí v mierke 1:200 000 a klad listov základnej mapy v mierke 1:50 000 sa vyznačujú do prehľadného kartogramu.
§3 Environmentálne ciele
(1)
Environmentálne ciele sa určujú na dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015.
(2)
Útvary povrchových vôd, ktoré nespĺňajú požiadavky dobrého ekologického stavu a dobrého chemického stavu,1) sú rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov.
(3)
Útvary podzemnej vody, ktoré nespĺňajú požiadavky dobrého chemického stavu a dobrého kvantitatívneho stavu,2) sú rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov.
(4)
Menej prísne environmentálne ciele možno určiť, ak
a)
útvar povrchovej vody dosiahne najlepší možný ekologický stav a chemický stav s prihliadnutím na dôsledky, ktorým sa nebolo možné vyhnúť pre charakter danej ľudskej činnosti alebo znečistenia,
b)
možné zmeny dobrého stavu útvaru podzemnej vody vzhľadom na dôsledky, ktorým sa nebolo možné vyhnúť pre charakter danej ľudskej činnosti alebo znečistenia, budú čo najmenšie.
(5)
Dočasné zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody sa nepovažuje za nesplnenie environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 5 písm. a) zákona, ak
a)
sa uskutočnia alebo prijmú všetky opatrenia, ktorými sa zabráni ďalšiemu zhoršovaniu stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody v dôsledku výnimočných prírodných vplyvov alebo iných nepredvídateľných okolností, najmä povodní, dlhodobého sucha alebo mimoriadneho zhoršenia kvality vôd, a ktorými sa neohrozí dosiahnutie environmentálnych cieľov v iných útvaroch povrchovej vody alebo v útvaroch podzemnej vody, ktoré nie sú výnimočnými prírodnými vplyvmi alebo inými nepredvídateľnými okolnosťami ovplyvnené,
b)
sú podmienky a príslušné ukazovatele, za ktorých možno udalosti označiť za mimoriadne, určené v pláne manažmentu oblasti povodia,
c)
sú opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť pri výnimočných prírodných vplyvoch alebo iných nepredvídateľných okolnostiach, ktoré sú uvedené v programe opatrení a ktoré neohrozia pôvodný stav vodného útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody, keď sa výnimočné prírodné vplyvy alebo iné nepredvídateľné okolnosti skončia,
d)
sa účinky výnimočných prírodných vplyvov alebo iných nepredvídateľných okolností každoročne preskúmajú a s prihliadnutím na environmentálne ciele sa vykonajú všetky uskutočniteľné opatrenia na obnovu takého stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody, aký bol pred výnimočnými prírodnými vplyvmi alebo inými nepredvídateľnými okolnosťami,
e)
sa prehľad účinkov výnimočných prírodných vplyvov alebo iných nepredvídateľných okolností a opatrení, ktoré sa prijali alebo sa prijmú podľa písmen a) až d), uvedie v aktualizovanom pláne manažmentu oblasti povodia.
(6)
Zmena fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmena úrovne hladiny útvarov podzemnej vody sa nepovažuje za nesplnenie environmentálnych cieľov podľa § 16 ods. 5 písm. b) a c) zákona, ak
a)
sa uskutočnia alebo prijmú všetky opatrenia na obmedzenie nepriaznivého vplyvu na stav útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody,
b)
sú uvedené a vysvetlené dôvody zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody v pláne manažmentu oblasti povodia a ciele vyhodnotené každých šesť rokov,
c)
sú dôvody na ovplyvnenie stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody uskutočnené vo verejnom záujme alebo ak takéto ovplyvnenie znamená prínos pre zdravie ľudí a ich bezpečnosť alebo trvalo udržateľný rozvoj, ktorý prevažuje nad prínosom z dosiahnutia určených environmentálnych cieľov,
d)
prínosy zo zmien útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody prevyšujú prínosy, ktoré by bolo možné dosiahnuť inými, podstatne lepšími prostriedkami z hľadiska životného prostredia, ale ktoré nemožno technicky uskutočniť alebo ktoré si vyžadujú neprimerané náklady.
(7)
Predĺženie lehoty podľa § 16 ods. 2 zákona a jej odôvodnenie musí byť súčasťou plánu manažmentu oblasti povodia s uvedením opatrení potrebných na postupné dosiahnutie požadovaného stavu útvaru povrchovej vody alebo útvaru podzemnej vody do uplynutia predĺženej lehoty.
§4 Plán manažmentu oblasti povodia
(1)
Plán manažmentu oblasti povodia vychádza zo súčasného stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody, zhodnotenia vplyvov a dôsledkov ľudskej činnosti na ich stav, vodohospodárskych problémov a z ekonomických analýz nakladania s vodami.
(2)
Plán manažmentu oblasti povodia určuje úlohy
a)
v oblasti nakladania s povrchovými vodami a s podzemnými vodami s cieľom ich trvalo udržateľného využívania,
b)
na zlepšovanie stavu útvarov povrchovej vody a stavu útvarov podzemnej vody vrátane vodných ekosystémov,
c)
na zabránenie ďalšieho zhoršovania stavu vôd a zabezpečenie ich dobrého stavu,
d)
pri ochrane pred povodňami a na zabránenie škodlivých účinkov vôd.
(3)
Základný obsah plánu manažmentu oblasti povodia je uvedený v prílohe č. 2.
(4)
Pri vypracovávaní plánu manažmentu oblasti povodia sa využívajú tieto dokumenty:
a)
analýzy vykonávané podľa § 13 ods. 3 písm. a) a c) zákona,
b)
koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky na príslušné časové obdobie,
c)
koncepcie vodného hospodárstva, najmä koncepcia zásobovania obyvateľstva pitnou vodou, koncepcia odkanalizovania a čistenia odpadových vôd, koncepcia starostlivosti o vodné toky, koncepcia využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov, koncepcia ochrany pred extrémnymi hydrologickými situáciami, vodohospodárske plány čiastkových povodí,
d)
rozvojové programy vodného hospodárstva, najmä program protieróznych opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí, plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky,
e)
územné plány veľkých územných celkov,
f)
sektorové koncepčné dokumenty súvisiace s využívaním vôd,
g)
medzinárodné dohovory a medzinárodné programy, ktoré vymedzujú úlohy a stratégiu v oblasti vôd.
(5)
Plán manažmentu oblasti povodia možno doplniť plánom manažmentu čiastkového povodia, sektora, problému alebo určitého typu vôd.
(6)
Dôvody oneskorenia realizácie opatrení, predpokladaný časový harmonogram ich uskutočňovania a súhrn všetkých doplnkových opatrení sa zahŕňajú do aktualizácie plánu manažmentu oblasti povodia.
(7)
K základným dokumentom uverejneným podľa § 13 ods. 4 zákona verejnosť zasiela stanoviská s pripomienkami a podnetmi v písomnej forme alebo v elektronickej forme na adresu a v termíne uvedených pri uverejnených dokumentoch. V stanovisku sa uvedie meno, priezvisko a adresa alebo obchodné meno a sídlo zasielateľa stanoviska. Na pripomienky a podnety zasielateľa podané po určenej lehote sa neprihliada.
§5 Zhodnotenie súčasného stavu a identifikácia predbežných vodohospodárskych problémov
(1)
Záväznými podkladmi na zhodnotenie súčasného stavu a identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov v oblasti povodia sú podklady o stave povrchových vôd a stave podzemných vôd, predpokladaných požiadavkách na užívanie vôd a o predpokladaných vplyvoch na stav povrchovej vody a stav podzemnej vody.
(2)
Záväznými podkladmi podľa odseku 1 sú najmä
a)
b)
údaje a výstupy vodnej bilancie,
c)
klimatické údaje,
d)
geografické údaje, najmä prírodné pomery,
e)
údaje o využití krajiny reprezentované napríklad databázou CORINE landcover,
f)
údaje o oblastných špecifikách, napríklad o ťažbe nerastných surovín a o rašeliniskách,
g)
demografické údaje a hospodárske údaje Štatistického úradu Slovenskej republiky,
h)
územnoplánovacia dokumentácia a územnoplánovacie podklady,
i)
výsledky regionálneho hydrogeologického prieskumu a ďalších hydrogeologických prác,
j)
akčné plány alebo programy prijaté na implementáciu právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie v oblasti kvality vôd,
k)
register chránených území,
l)
štátne mapové diela určené na verejné použitie, napríklad základná vodohospodárska mapa v mierke 1 : 50 000, digitálne mapy z vodohospodárskych plánov,
m)
programy rozvoja,
n)
sektorové plány a ich programy,
o)
plány rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií,
p)
koncepcia vodohospodárskej politiky.
(3)
Na zhodnotenie súčasného stavu a identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov možno využiť už skôr spracované podkladové štúdie.
(4)
Ak oblasť povodia presahuje na územie susedného štátu, na vypracovanie plánu manažmentu oblasti povodia treba použiť podklady a údaje vyžiadané od susedného štátu.
(5)
Zhodnotenie súčasného stavu a identifikácia predbežných vodohospodárskych problémov sa vypracováva v členení na
a)
analýzu charakteristík oblasti povodia,
b)
hodnotenie dôsledkov vplyvu ľudskej činnosti na stav povrchových vôd a stav podzemných vôd,
c)
ekonomickú analýzu nakladania s vodami.
(6)
Analýza charakteristík oblasti povodia podľa odseku 5 písm. a) obsahuje popis oblasti povodia v štruktúre uvedenej v prílohe č. 2 časti A.
(7)
Hodnotenie dôsledkov ľudskej činnosti na stav povrchových vôd a na stav podzemných vôd podľa odseku 5 písm. b) sa vykonáva prostredníctvom analýzy vplyvov a dôsledkov, ktorá obsahuje
a)
odhad a identifikáciu významných vplyvov ľudskej činnosti na útvary povrchovej vody,
b)
odhad a identifikáciu významných vplyvov ľudskej činnosti na útvary podzemnej vody,
c)
vyhodnotenie dôsledkov významných vplyvov ľudskej činnosti, pričom sa hodnotí citlivosť stavu útvarov povrchovej vody a útvarov podzemnej vody voči identifikovaným vplyvom; ak ide o útvar podzemnej vody, okrem vplyvov ľudskej činnosti na podzemnú vodu sa vyhodnocujú aj dôsledky zmien úrovne hladiny podzemnej vody a vplyv znečistenia na kvalitu podzemnej vody.
(8)
Významným vplyvom ľudskej činnosti je vplyv, ktorý môže sám alebo spolu s inými vplyvmi spôsobiť nedosiahnutie niektorého z environmentálnych cieľov.
(9)
Významnými vplyvmi ľudskej činnosti na útvary povrchovej vody podľa odseku 7 písm. a) sú:
a)
významné znečistenie najmä látkami uvedenými v prílohe č. 1 zákona z bodových zdrojov, mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností,
b)
významné znečistenie najmä látkami uvedenými v prílohe č. 1 zákona z difúznych zdrojov, mestských, priemyselných, poľnohospodárskych a iných zariadení a činností,
c)
významný odber vody pre mestské, priemyselné, poľnohospodárske a iné použitie vrátane sezónnej premenlivosti, celkovej ročnej potreby a strát vody v rozvodných systémoch,
d)
dôsledok výraznej regulácie vodného toku vrátane prevodu vody a odvedenia vody,
e)
identifikácia významných morfologických zmien útvarov povrchovej vody,
f)
identifikácia iných významných dôsledkov vplyvov ľudskej činnosti na stav útvarov povrchovej vody a
g)
odhad spôsobu využívania územia vrátane identifikácie hlavných mestských, priemyselných a poľnohospodárskych oblastí, a kde je to potrebné, aj rybárskych oblastí a lesov.
(10)
Významnými vplyvmi ľudskej činnosti na útvary podzemnej vody podľa odseku 7 písm. b) sú bodové zdroje znečistenia, difúzne zdroje znečistenia, odbery vody a umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou.
(11)
Výsledky analýzy vplyvov ľudskej činnosti a ich dôsledkov poskytujú informácie najmä pre
a)
hodnotenie rizík z nedosiahnutia environmentálnych cieľov,
b)
monitorovacie programy,
c)
identifikáciu predbežných vodohospodárskych problémov,
d)
programy opatrení.
(12)
Pre útvary podzemnej vody, ktoré boli identifikované ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov, sa spracováva ďalšia charakterizácia na účely optimalizácie programov monitorovania a programov opatrení.
(13)
Pri hodnotení rizík, ktoré majú za následok nedosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd k 31. decembru 2015, sa porovnáva súčasný stav útvarov povrchovej vody a útvarov podzemnej vody a prognóza zmien vplyvov k 31. decembru 2015 spracovaná na základe schválených strategických dokumentov, plánov a projektov týkajúcich sa najmä rozvoja poľnohospodárstva, priemyslu, energetiky a prognózy časového vývoja rozhodujúcich ekonomických faktorov ovplyvňujúcich nakladanie s vodami a vplyvu týchto zmien na vodné prostredie; prognózu poskytuje ekonomická analýza nakladania s vodami.
(14)
Ekonomická analýza obsahuje najmä
a)
ekonomickú analýzu nakladania s vodami, ktorou sa určí dôležitosť vody pre hospodárstvo a sociálno-ekonomický rozvoj oblasti povodia,
b)
prešetrenie dynamiky povodia, stanovenie kľúčových ekonomických ukazovateľov v snahe ovplyvniť dôsledky na stav útvarov povrchovej vody a útvarov podzemnej vody, a tým na stav vôd a prípravu a vypracovanie základného scenára pravdepodobného budúceho vývoja oblasti povodia,
c)
stanovenie súčasnej úrovne pokrytia nákladov za vodohospodárske služby, ktoré zahŕňa najmä hodnotenie stavu vodohospodárskych služieb, rozsah pokrytia nákladov na tieto služby vrátane nákladov finančných, environmentálnych a nákladov na zdroje, inštitucionálnu štruktúru na pokrytie nákladov a príspevkov kľúčových užívaní vody k nákladom za vodohospodárske služby,
d)
analýzu nákladovej efektívnosti, pri ktorej sa odporúča zhromažďovať údaje o rozhodujúcich opatreniach, ktoré môžu prísť do úvahy po roku 2004, pri spracovávaní plánu manažmentu oblasti povodia,
e)
návrh postupu a opatrení na doplnenie chýbajúcich informácií a poznatkov na prípravu a vypracovanie ekonomickej analýzy, ktoré boli zistené pri charakterizovaní oblasti povodia alebo ktoré sa môžu objaviť pri vykonávaní analýzy nákladovej efektívnosti.
(15)
Predbežné vodohospodárske problémy podliehajú analýzam, ktorými sa identifikujú príčiny, ktoré ich spôsobujú. Výsledky analýz poskytujú výstupy na vypracovanie prehľadu hlavných vodohospodárskych problémov v oblasti povodia.
(16)
Poradie naliehavosti riešenia vodohospodárskych problémov sa určuje na základe ekonomického hodnotenia.
§6 Etapy procesu vodného plánovania
(1)
Vodné plánovanie sa vykonáva v etapách procesu vodného plánovania. Výsledky hodnotenia prvej etapy procesu vodného plánovania tvoria podklad na prípravu druhej etapy procesu vodného plánovania. Výsledky hodnotenia obsahujú najmä
a)
súhrn všetkých zmien alebo aktualizácií uskutočnených od uverejnenia prvého plánu manažmentu oblasti povodia vrátane súhrnu vyhodnotení,
b)
hodnotenie pokroku dosiahnutého pri plnení vodohospodárskych cieľov a environmentálnych cieľov vrátane prezentácie výsledkov monitorovania za obdobie prvého plánu manažmentu oblasti povodia v mapovej forme a pri všetkých environmentálnych cieľoch, ktoré sa nedosiahli, objasnenie príčin,
c)
súhrn a objasnenie všetkých opatrení predpokladaných v prvej verzii plánu manažmentu oblasti povodia, ktoré sa nerealizovali,
d)
súhrn všetkých dodatočných predbežných opatrení tam, kde výsledky monitorovania naznačujú, že dosiahnutie cieľov nie je pravdepodobné od uverejnenia prvej verzie plánu manažmentu oblasti povodia,
e)
prehľad o zavádzaní opatrení, ktoré sú nutné na postupné dosiahnutie požadovaného stavu útvarov povrchovej vody a útvarov podzemnej vody do uplynutia predĺženej lehoty, dôvody na akékoľvek oneskorenie pri realizácii týchto opatrení a predpokladaný časový harmonogram na ich zavádzanie,
f)
súhrn účinkov výnimočných prírodných vplyvov alebo iných nepredvídateľných okolností a opatrení, ktorými sa zabráni zhoršovaniu stavu vôd.
(2)
Spôsobom podľa odseku 1 sa postupuje aj pri príprave ďalších aktualizácií plánu manažmentu oblasti povodia.
§7 Vodný plán Slovenska
(1)
Základný obsah Vodného plánu Slovenska je uvedený v prílohe č. 3.
(2)
Vodný plán Slovenska sa vypracúva podľa tohto postupu:
a)
vymedzenie vzťahu povodia Dunaja a povodia Visly k administratívnemu členeniu Slovenskej republiky podľa územia krajov a k medzinárodným oblastiam povodia Dunaja a povodia Visly,
b)
analýza podkladových dokumentov vrátane medzinárodných zmlúv, ktoré sa danej problematiky týkajú,
c)
určenie významných problémov povodia Dunaja a povodia Visly na základe vyhodnotenia východiskových podmienok a podkladov,
d)
určenie hlavných environmentálnych cieľov, potrieb rozvoja užívania vôd a stratégie ochrany pred škodlivými účinkami vôd a podmienok ich vecného a časového plnenia,
e)
určenie programu legislatívnych, administratívnych a ekonomických opatrení celoštátneho významu, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie environmentálnych cieľov a na zabezpečenie medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky vrátane časového plánu ich uskutočnenia, zdrojov a spôsobu úhrady nákladov na ich zabezpečenie.
§8 Plán manažmentu medzinárodného povodia
(1)
Podkladom na vypracovanie plánov manažmentu medzinárodných povodí je Vodný plán Slovenska a plány manažmentu oblastí povodí.
(2)
Medzinárodný plán manažmentu povodia Dunaja sa vypracováva v spolupráci so Slovensko-českou komisiou pre hraničné vody, so Slovensko-rakúskou komisiou pre hraničné vody, so Slovensko-maďarskou komisiou pre hraničné vody a so Slovensko-ukrajinskou komisiou pre hraničné vody.
(3)
Medzinárodný plán manažmentu povodia Visly sa vypracováva v spolupráci so Slovensko-poľskou komisiou pre hraničné vody.
§9 Program opatrení
(1)
Program opatrení obsahuje opatrenia zabezpečujúce alebo podporujúce ochranu vôd a napĺňanie environmentálnych cieľov, ochranu pred povodňami a ďalšími škodlivými účinkami vôd a splnenie požiadaviek vodohospodárskych služieb.
(2)
Zoznam opatrení obsahuje zoznam základných opatrení, ktorý je uvedený v prílohe č. 4., a zoznam doplnkových opatrení, ktorý je uvedený v prílohe č. 5.
(3)
Základné opatrenia sú minimálne požiadavky, ktoré sa musia splniť. Doplnkové opatrenia sú opatrenia navrhnuté dodatočne k základným opatreniam na účely dosiahnutia environmentálnych cieľov. Ak z výsledkov monitorovania alebo z iných údajov vyplýva, že environmentálne ciele pravdepodobne nemožno dosiahnuť na zabezpečenie dodatočnej ochrany alebo zlepšenia stavu vôd, možno prijať ďalšie doplnkové opatrenia, ktorými sú preskúmanie príčin možného neúspechu, primerané preskúmanie a revízia príslušných povolení a opatrení, primerané preverenie a aktualizácia monitorovacích programov a zavedenie doplnkových opatrení potrebných na dosiahnutie stanovených cieľov. Pri výnimočných prírodných vplyvoch alebo iných nepredvídateľných okolnostiach možno doplnkové opatrenia označiť za prakticky neuskutočniteľné.
(4)
Zoznam opatrení obsahuje najmä opatrenia v riadení a využívaní vodných zdrojov a opatrenia doplňujúce vodohospodársku infraštruktúru v oblasti povodia.
(5)
Návrh opatrení na zabezpečenie požiadaviek na užívanie vôd, na dosiahnutie cieľov v ochrane vôd a na ochranu pred povodňami sa vypracúva variantne.
(6)
Doplnky a zmeny programu opatrení prijímané počas platnosti plánu manažmentu oblasti povodia bez nutnosti jeho aktualizácie a zmeny programu opatrení, ktoré vyplývajú z vyhodnotenia kontrolného monitorovania stavu vôd, ak nevyžadujú zmenu schváleného plánu manažmentu oblasti povodia, sa prerokovávajú ako zmeny programu opatrení skráteným postupom bez posudzovania.4)
(7)
Program opatrení možno z dôvodu rozloženia nákladov uskutočňovať v etapách.
(8)
Program opatrení, ktorý zahŕňa opatrenia vyžadujúce riešenia podľa osobitného predpisu,5) sa poskytuje orgánom územného plánovania ako podklad na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie alebo jej zmeny.
(9)
Každé opatrenie, ktoré sa plánovalo a zrealizovalo, sa musí vyhodnotiť z hľadiska jeho účinku. Opatrenia nesmú viesť priamo ani nepriamo k zvýšeniu znečistenia povrchových vôd; táto požiadavka sa neuplatňuje v prípadoch, ak by mala za následok zvýšené znečistenie životného prostredia ako celku.
(10)
Program opatrení Vodného plánu Slovenska a program opatrení plánu manažmentu oblasti povodia obsahuje zoznam opatrení, časový plán ich realizácie, finančné náklady a spôsob ich financovania.
(11)
Základný obsah programu opatrení Vodného plánu Slovenska je uvedený v prílohe č. 3 časti D. Základný obsah programu opatrení plánu manažmentu povodia je uvedený v prílohe č. 2 časti F.
Záverečné ustanovenia
§10
Touto vyhláškou sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 6.
§11
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júna 2005.
László Miklós v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 224/2005 Z. z.
VYMEDZENIE OBLASTÍ POVODÍ
I. OBLASŤ POVODIA DUNAJA
| Povodie | Číslo hydrologického poradia |
| Medzinárodné povodie Dunaja (úmorie Čierne more) | 4-00-00 |
| Čiastkové povodie Moravy | 4-13,17 |
| Morava od Radejovky po Myjavu | 4-13-02 |
| Myjava a Morava po Dyje | 4-13-03 |
| Morava od Dyje po ústie | 4-17-02 |
| Čiastkové povodie Dunaja | 4-20 |
| Dunaj od ústia Moravy po ústie Váhu | 4-20-01 |
| Dunaj od ústia Váhu po ústie Ipľa | 4-20-02 |
| Hydrogeologický rajón alebo subrajón | Označenie hydrogeologického rajónu alebo subrajónu |
| Kvartér Moravy po Brodské | Q 001 |
| Neogén Chvojnickej pahorkatiny | N 002 |
| Kvartér Myjavy | Q 003 |
| Kvartér Moravy od Brodského po Vysokú pri Morave | Q 004 |
| Neogén centrálnej časti Borskej nížiny | NQ 005 |
| Kvartér a neogén severovýchodnej časti Borskej nížiny | QN 006 |
| Kvartér a neogén južnej a juhovýchodnej časti Borskej nížiny | QN 007 |
| Kryštalinikum a mezozoikum juhozápadnej časti Malých Karpát | MG 008 |
| Paleogén a mezozoikum bradlového pásma východnej časti Bielych Karpát a severnej časti Myjavskej pahorkatiny | PM 042 |
| Paleogén a mezozoikum bradlového pásma západnej časti Bielych Karpát | PM 043 |
| Neogén až krieda Myjavskej pahorkatiny juhozápadne od bradlového pásma | MN 044 |
| Kvartér západného okraja Podunajskej roviny - subrajón po- vodia Dunaja | Q 051 DN |
| Kvartér juhozápadnej časti Podunajskej roviny - subrajón povodia Dunaja | Q 052 DN |
| Mezozoikum severnej časti Pezinských Karpát a Brezovských Karpát - subrajón povodia Moravy | MN 053 MA |
| Mezozoikum krížňanského príkrovu Malých Karpát - subra- jón povodia Moravy | M 054 MA |
| Kryštalinikum a mezozoikum juhovýchodnej časti Pezin- ských Karpát | MG 055 |
| Kvartér Dunaja v úseku Komárno - Chľaba | Q 056 |
| Kvartér dunajských terás na úpätí Hronskej pahorkatiny | Q 057 |
| Neogén Hronskej pahorkatiny - subrajón povodia Dunaja | N 058 DN |
| Kvartér medziriečia Podunajskej roviny - subrajón povodia Dunaja | Q 074 DN |
| Oblasť povodia zasahuje do územia krajovTrnavský kraj Bratislavský kraj Nitriansky kraj Trenčiansky kraj | |
| Oprávnený orgánKrajský úrad životného prostredia v Bratislave |
II. OBLASŤ POVODIA VÁHU
| Povodie | Číslo hydrologického poradia |
| Medzinárodné povodie Dunaja (úmorie Čierne more) | 4-00-00 |
| Čiastkové povodie Váhu | 4-21 |
| Váh pod Belú | 4-21-01 |
| Váh od ústia Belej po Oravu | 4-21-02 |
| Orava po priehradný profil Oravskej vodnej nádrže | 4-21-03 |
| Orava od priehradného profilu Oravskej vodnej nádrže po ústie | 4-21-04 |
| Váh od Oravy pod Varínku | 4-21-05 |
| Váh od Varínky pod Rajčanku | 4-21-06 |
| Váh od Rajčanky po odbočenie Nosického kanála | 4-21-07 |
| Váh od odbočenia Nosického kanála po jeho zaústenie v Trenčíne | 4-21-08 |
| Váh od zaústenia Nosického kanála pod zaústenie Biskupic- kého kanála | 4-21-09 |
| Váh od zaústenia Biskupického kanála po ústie Nitry Nitra pod Bebravu | 4-21-10 4-21-11 |
| Nitra od Bebravy po Žitavu a pod Malú Nitru | 4-21-12 |
| Žitava po ústie | 4-21-13 |
| Nitra od Žitavy a Malej Nitry po ústie do Váhu a Váh od Nitry po Malý Dunaj | 4-21-14 |
| Malý Dunaj pod Čiernu vodu | 4-21-15 |
| Dolný Dudváh po ústie | 4-21-16 |
| Malý Dunaj od Čiernej vody po ústie | 4-21-17 |
| Váh od Malého Dunaja po ústie do Dunaja (vrátane Starej Nitry a Starej Žitavy) | 4-21-18 |
| Hydrogeologický rajón alebo subrajón | Označenie hydrogeologického rajónu alebo subrajónu |
| Kryštalinikum Západných Tatier a kvartér východnej časti Liptovskej kotliny | Q-G 009 |
| Mezozoikum chočského príkrovu severovýchodných svahov Nízkych Tatier a Kozích chrbtov | M 010 |
| Paleozoikum a mezozoikum - melafýrová séria severovýchod- ných svahov Nízkych Tatier a Kozích chrbtov | M011 |
| Mezozoikum série Veľkého boku - západná a stredná časť a priľahlé kryštalinikum severovýchodných svahov Nízkych Tatier | MG 012 |
| Mezozoikum série Veľkého boku - východná časť a priľahlé kryštalinikum severovýchodných svahov Nízkych Tatier | MG 013 |
| Mezozoikum a priľahlé kryštalinikum Západných Tatier v po- vodí Oravy | MG 014 |
| Mezozoikum východnej časti Chočských vrchov | M 015 |
| Paleogén a kvartér západnej a strednej časti Liptovskej kotli- ny | QP016 |
| Mezozoikum a kryštalinikum severozápadných svahov Níz- kych Tatier | MG 017 |
| Paleogén Oravskej vrchoviny, Skorušiny a časti Oravskej Ma- gury | PQ018 |
| Mezozoikum západnej časti Chočských vrchov | M 019 |
| Mezozoikum severnej časti Veľkej Fatry | M 020 |
| Kryštalinikum Veľkej Fatry | G 021 |
| Mezozoikum Veľkej Fatry v oblasti medzi Smrekovicou a Plo- skou | M 022 |
| Mezozoikum chočského príkrovu juhozápadnej časti Veľkej Fatry - subrajón povodia Váhu | M 023 VH |
| Mezozoikum Veľkej Fatry a Nízkych Tatier medzi Ploskou a v okolí Donovalov - subrajón povodia Váhu | M 024 VH |
| Paleogén povodia Bielej Oravy a neogén Oravskej kotliny | PN025 |
| Mezozoikum bradlového pásma a paleogén v povodí Varínky | MP026 |
| Mezozoikum a kryštalinikum Krivánskej Fatry | MG 027 |
| Paleogén a kvartér povodia Kysuce | PQ028 |
| Paleogén a kvartér časti Žilinskej kotliny a východného okra- ja Súľovských vrchov | QP029 |
| Kryštalinikum a mezozoikum severozápadných svahov Lú- čanskej Fatry | MG 030 |
| Kryštalinikum a mezozoikum severovýchodnej časti Lúčan- skej Fatry | MG 031 |
| Mezozoikum južnej časti Lúčanskej Fatry | M 032 |
| Paleogén, neogén a kvartér Turčianskej kotliny | QP033 |
| Paleogén a mezozoikum bradlového pásma Súľovských vr- chov a Podmanínskej pahorkatiny | MP034 |
| Mezozoikum severnej časti Strážovských vrchov | M 035 |
| Mezozoikum severozápadnej časti Strážovských vrchov | M 036 |
| Kvartér a neogén Ilavskej kotliny | QN037 |
| Kvartér Trenčianskej kotliny a priľahlé mezozoikum Tren- čianskej vrchoviny | QM038 |
| Kvartér Bytčianskej kotliny | Q 039 |
| Paleogén a mezozoikum bradlového pásma Javorníkov a se- verovýchodnej časti Bielych Karpát | PM040 |
| Paleogén a mezozoikum bradlového pásma povodia Vláry | PM041 |
| Paleogén a mezozoikum bradlového pásma východnej časti Bielych Karpát a severnej časti Myjavskej pahorkatiny | PM042 |
| Paleogén a mezozoikum bradlového pásma západnej časti Bielych Karpát | PM043 |
| Neogén až krieda Myjavskej pahorkatiny juhozápadne od bradlového pásma | NM 044 |
| Mezozoikum Čachtických Karpát a časti Bielokarpatského podhoria | M 045 |
| Mezozoikum a paleozoikum severozápadnej časti Považského Inovca | MG 046 |
| Mezozoikum strednej a južnej časti Považského Inovca | MG 047 |
| Kvartér Váhu v Podunajskej nížine severne od čiary Šaľa - Galanta | Q 048 |
| Neogén Trnavskej pahorkatiny | N 049 |
| Kvartér Trnavskej pahorkatiny | Q 050 |
| Kvartér západného okraja Podunajskej roviny - subrajón po- vodia Váhu | Q 051 VH |
| Kvartér juhozápadnej časti Podunajskej roviny - subrajón povodia Váhu | Q 052 VH |
| Mezozoikum severnej časti Pezinských Karpát a Brezovských Karpát - subrajón povodia Váhu | MN 053 VH |
| Mezozoikum krížňanského príkrovu Malých Karpát - subra- jón povodia Váhu | M 054 VH |
| Neogén Hronskej pahorkatiny - subrajón povodia Váhu a subrajón povodia Nitry | N 058 VH, N 058 NA |
| Kryštalinikum, mezozoikum a paleogén juhozápadnej časti pohoria Žiar a Handlovskej kotliny | P-G 063 |
| Mezozoikum severnej časti pohoria Žiar | M 064 |
| Mezozoikum a paleogén východnej časti Strážovských vrchov | P-G 065 |
| Mezozoikum a paleogén južnej časti Strážovských vrchov | MP066 |
| Neogén a kvartér Hornonitrianskej kotliny | QN067 |
| Kryštalinikum a mezozoikum východnej časti Považského Inovca | GM068 |
| Mezozoikum a paleozoikum severovýchodnej časti Tribeča - subrajón povodia Váhu | MG 069 VH |
| Kryštalinikum a mezozoikum južnej a strednej časti Tribeča | MG 070 |
| Neogén Nitrianskej pahorkatiny | NQ071 |
| Kvartér Nitry od mesta Nitra po Nové Zámky | Q 072 |
| Neogén Žitavskej pahorkatiny | NQ073 |
| Kvartér medziriečia Podunajskej roviny - subrajón povodia Váhu a subrajón povodia Nitry | Q 074 VH, Q 074 NA |
| Neovulkanity Kremnických vrchov - subrajón povodia Váhu a subrajón povodia Nitry | V 082 VH, V 082 NA |
| Neovulkanity pohorí Vtáčnik a Pohronský Inovec - subrajón povodia Nitry | V 086 NA |
| Oblasť povodia zasahuje do územia krajovŽilinský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Trnavský kraj Bratislavský kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj | |
| Oprávnený orgánKrajský úrad životného prostredia v Žiline |
III. OBLASŤ POVODIA HRONA
| Povodie | Číslo hydrologického poradia |
| Medzinárodné povodie Dunaja (úmorie Čierne more) | 4-00-00 |
| Čiastkové povodie Hrona | 4-23 |
| Hron pod Čierny Hron | 4-23-01 |
| Hron od Čierneho Hrona po Slatinu | 4-23-02 |
| Slatina | 4-23-03 |
| Hron od Slatiny po hať vo Veľkých Kozmálovciach (odbočenie potoka Perec) | 4-23-04 |
| Hron od hate Veľké Kozmálovce po ústie do Dunaja | 4-23-05 |
| Čiastkové povodie Ipľa | 4-24 |
| Ipeľ po Babský potok a Krivánsky potok | 4-24-01 |
| Ipeľ od Babského potoka a Krivánskeho potoka pod Krtíš | 4-24-02 |
| Ipeľ od Krtíša po ústie do Dunaja | 4-24-03 |
| Čiastkové povodie Slanej | 4-31 |
| Slaná pod Štítnikom | 4-31-01 |
| Slaná od Štítnika po Rimavu | 4-31-02 |
| Rimava a časť povodia Slanej od Rimavy po štátnu hranicu | 4-31-03 |
| Hydrogeologický rajón alebo subrajón | Označenie hydrogeologického rajónu alebo subrajónu |
| Mezozoikum chočského príkrovu juhozápadnej časti Veľkej Fatry - subrajón povodia Hrona | M 023 HN |
| Mezozoikum Veľkej Fatry a Nízkych Tatier medzi Ploskou a v okolí Donovalov - subrajón povodia Hrona | M 024 HN |
| Neogén Hronskej pahorkatiny - subrajón povodia Hrona | N 058 HN |
| Kvartér hronských terás v Podunajskej nížine | QN059 |
| Kvartér nivy Hrona v Podunajskej nížine | Q 060 |
| Neogén strednej a južnej časti Ipeľskej pahorkatiny | N 061 |
| Neogén Bátovskei pahorkatiny a Čajkovskej zníženiny | N 062 |
| Mezozoikum a paleozoikum severovýchodnej časti Tríbeča - subrajón povodia Hrona | MG 069 HN |
| Paleozoikum a mladšie útvary časti povodia horného Hrona po Piesok | QG075 |
| Kryštalinikum a mezozoikum juhozápadných svahov Nízkych Tatier | MG 076 |
| Mezozoikum a paleozoikum Starohorských vrchov a severnej časti Zvolenskej kotliny | MG 077 |
| Mezozoikum a predmezozoické útvary severovýchodnej časti Zvolenskej kotliny a severozápadnej časti Veporských vrchov | MG 078 |
| Mezozoikum Kremnických vrchov a západnej časti Zvolenskej kotliny | MP079 |
| Kvartér nivy Hrona a Slatiny od Slovenskej Ľupče po Tlmače | Q 080 |
| Neogén Zvolenskej kotliny - západná časť | NQ081 |
| Neovulkanity Kremnických vrchov - subrajón povodia Hrona | V 082 HN |
| Neovulkanity Poľany a časti Zvolenskej kotliny | V 083 |
| Neogén Zvolenskej kotliny - východná časť | NV084 |
| Kryštalinikum Detvianskej kotliny a Sihlianskej planiny v povodí Slatiny | G 085 |
| Neovulkanity pohorí Vtáčnik a Pohronský Inovec - subrajón povodia Hrona | V 086 HN |
| Neogén Žiarskej kotliny | N 087 |
| Neovulkanity severných svahov Štiavnických vrchov a Javo- ria | V 088 |
| Kryštalinikum Revúckej vrchoviny a Stolických vrchov v po- vodí Ipľa | GN089 |
| Neogén Lučenskej kotliny | NQ090 |
| Kvartér Ipľa | Q 091 |
| Neogén západnej časti Cerovej vrchoviny | NV092 |
| Neovulkanity južných svahov Štiavnických vrchov a Javoria | V 093 |
| Neovulkanity Krupinskej planiny, Ostrôžok a Pôtorskej pa- horkatiny | V 094 |
| Neogén Ipeľskej kotliny | NQ095 |
| Neovulkanity Burdy | V 096 |
| Mezozoikum Muránskej planiny a východnej časti Heľpian- skeho podolia a priľahlé kryštalinikum | M 126 |
| Kryštalinikum Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny v po- vodí Slanej | G 127 |
| Paleozoikum Revúckej vrchoviny a Volovských vrchov v povo- dí Slanej | G 128 |
| Mezozoikum centrálnej a východnej časti Slovenského krasu | MQ 129 |
| Mezozoikum západnej časti Slovenského krasu, Železníckeho predhoria a časti Licinskej pahorkatiny | M 130 |
| Neogén Gemerskej pahorkatiny | NM 131 |
| Kvartér Rimavskej kotliny | Q 132 |
| Neogén východnej časti Rimavskej kotliny a Blžskej tabule | NV 133 |
| Neogén západnej časti Rimavskej kotliny a Pokoradzkej ta- bule | NV 134 |
| Neogén východnej časti Cerovej vrchoviny | NV 135 |
| Neogén východnej časti Oždianskej pahorkatiny | N 136 |
| Oblasť povodia zasahuje do územia krajovBanskobystrický kraj Nitriansky kraj Košický kraj Trenčiansky kraj | |
| Oprávnený orgánKrajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici |
IV. OBLASŤ POVODIA BODROGU
| Povodie | Číslo hydrologického poradia |
| Medzinárodné povodie Dunaja (úmorie Čierne more) | 4-00-00 |
| Čiastkové povodie Bodrogu | 4-30 |
| Slovenské povodie Tisy | 4-30-01 |
| Slovenské povodie Latorice po ústie Laborca | 4-30-02 |
| Laborec pod Cirochou | 4-30-03 |
| Laborec od Cirochy po Uh | 4-30-04 |
| Slovenské povodie horného Uhu po štátnu hranicu | 4-30-05 |
| Slovenské povodie dolného Uhu po ústie do Laborca | 4-30-06 |
| Laborec od ústia Uhu po ústie do Latorice a Latorica od ústia Laborca po sútok s Ondavou | 4-30-07 |
| Ondava po sútok s Topľou | 4-30-08 |
| Topia po sútok s Ondavou | 4-30-09 |
| Ondava od sútoku s Topľou po sútok s Latoricou | 4-30-10 |
| Bodrog pod sútokom Latorice s Ondavou | 4-30-11 |
| Hydrogeologický rajón alebo subrajón | Označenie hydrogeologického rajónu alebo subrajónu |
| Paleogén a kvartér povodia Laborca po Brekov a mezozoikum Humenských vrchov | QPM 097 |
| Paleogén povodia Uhu | P 098 |
| Neovulkanity Vihorlatských vrchov | VNP 100 |
| Neogén Východoslovenskej nížiny medzi Laborcom a Čiernou vodou | NQ 101 |
| Kvartér severovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny pod Vihorlatom a Popriečnym | QN 102 |
| Kvartér dolnej časti tokov Uh, Laborec, Ondava a pravej stra- ny Latorice | QN 103 |
| Kvartér juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny | QN 104 |
| Paleogén povodia Ondavy po Kučín | PQ 105 |
| Kvartér Ondavy a Tople od Slovenskej Kajne po Trebišov | QN 106 |
| Neogén Pozdišovského chrbta a Malčickej tabule | N 107 |
| Kvartér Laborca od Strážskeho po Stretavu | Q 108 |
| Paleogén Čergova - subrajón povodia Bodrogu | P 109 BG |
| Paleogén Nízkych Beskýd v povodí Tople | PQ 110 |
| Neovulkanity Slanských vrchov - subrajón povodia Bodrogu | VN 111 BG |
| Neogén západnej časti Východoslovenskej nížiny | N 112 |
| Paleozoikum a mladšie horniny Zemplínskych vrchov | NG 113 |
| Kvartér dolného toku Roňavy | Q 114 |
| Oblasť povodia zasahuje do územia krajovPrešovský kraj Košický kraj | |
| Oprávnený orgánKrajský úrad životného prostredia v Prešove |
V. OBLASŤ POVODIA HORNÁDU
| Povodie | Číslo hydrologického poradia |
| Medzinárodné povodie Dunaja (úmorie Čierne more) | 4-00-00 |
| Čiastkové povodie Hornádu | 4-32 |
| Hornád po Hnilec | 4-32-01 |
| Hnilec | 4-32-02 |
| Hornád od Hnilca po Torysu | 4-32-03 |
| Torysa | 4-32-04 |
| Hornád pod Torysou | 4-32-05 |
| Čiastkové povodie Bodvy | 4-33 |
| Bodva | 4-33-01 |
| Hydrogeologický rajón alebo subrajón | Označenie hydrogeologického rajónu alebo subrajónu |
| Paleogén Čergova - subrajón povodia Hornádu | P 109 HD |
| Neovulkanity Slanských vrchov - subrajón povodia Hornádu | VN 111 HD |
| Paleogén Hornádskej kotliny a časti Popradskej kotliny - subrajón povodia Hornádu | PQ 115 HD |
| Mezozoikum Slovenského raja a Havraních vrchov s priľah- lým paleozoikom | MG 116 |
| Mezozoikum Galmusa s priľahlým paleozoikom | MG 117 |
| Paleozoikum Slovenského rudohoria v povodí Hornádu | G 118 |
| Paleogén Levočských vrchov - subrajón povodia Hornádu | P 119 HD |
| Paleogén Spišsko-šarišského medzihoria, Bachurne a Šariš- skej vrchoviny v povodí Torysy | QP 120 |
| Mezozoikum a paleozoikum Braniska | MG 121 |
| Paleogén povodia Svinky | P 122 |
| Neogén východnej časti Košickej kotliny | NQ 123 |
| Mezozoikum a kryštalinikum Čiernej hory | MG 124 |
| Kvartér Hornádu v Košickej kotline | Q 125 |
| Paleozoikum Volovských vrchov v povodí Bodvy | G 137 |
| Neogén a kvartér Košickej kotliny a Abovskej pahorkatiny v povodí Bodvy | NQ 138 |
| Oblasť povodia zasahuje do územia krajovKošický kraj Prešovský kraj Banskobystrický kraj | |
| Oprávnený orgánKrajský úrad životného prostredia v Košiciach |
VI. OBLASŤ POVODIA DUNAJCA A POPRADU
| Povodie | Číslo hydrologického poradia |
| Medzinárodné povodie Visly (úmorie Baltské more) | 3-00-00 |
| Čiastkové povodie Dunajca a Popradu | 3-01 |
| Dunajec po štátnu hranicu | 3-01-01 |
| Poprad pod Ľubicou | 3-01-02 |
| Poprad od Ľubice po štátnu hranicu | 3-01-03 |
| Hydrogeologický rajón alebo subrajón | Označenie hydrogeologického rajónu alebo subrajónu |
| Paleogén Čergova - subrajón povodia Popradu | P 109 PD |
| Paleogén Hornádskej kotliny a časti Popradskej kotliny - subrajón povodia Popradu | PQ 115 PD |
| Paleogén Levočských vrchov - subrajón povodia Popradu | P 119 PD |
| Kryštalinikum Vysokých Tatier a kvartér ich predpolia | QG 139 |
| Mezozoikum časti Kozích chrbtov | M 140 |
| Paleogén Spišskej Magury, Ľubovianskej vrchoviny, severozá- padnej časti Spišsko-šarišského medzihoria a Pienin | PQ 141 |
| Mezozoikum a priľahlé kryštalinikum Vysokých Tatier a Be- lianskych Tatier | MG 142 |
| Oblasť povodia zasahuje do územia krajovPrešovský kraj | |
| Oprávnený orgánKrajský úrad životného prostredia v Prešove |
Vysvetlivky:
Číslo hydrologického poradia povodí je v súlade s platnou klasifikáciou územia Slovenskej republiky na povodia, čiastkové povodia a základné povodia. Hydrologické členenie a číslovanie povodí vychádzajúce z Hydrologických pomerov ČSSR, diel I – III, HMÚ Praha, 1967 – 70, bolo upravené Smerným vodohospodárskym plánom Slovenskej republiky, vydaným Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva SSR v roku 1975, a ďalej spresňované a upravované. V súčasnosti platné hydrologické členenie a číslovanie obsahuje Základná vodohospodárska mapa SR v mierke 1 : 50 000, 2. vydanie.
Označenie hydrogeologického rajónu a subrajónu je v súlade s Hydrogeologickou rajonizáciou Slovenska z roku 1995 a zakreslené v mapách v mierke 1 : 50 000.
Územie Slovenska je rozčlenené na 141 hydrogeologických rajónov (príloha č. 2 vyhlášky). Hydrogeologické rajóny sú číslované od 001 po 142 (na základe reambulácie rajónov v roku 1992 bol hydrogeologický rajón MN 099 pričlenený k hydrogeologickému rajónu QP 097). K číslu hydrogeologického rajónu je priradený stratigrafický index, ktorý charakterizuje jeho stratigrafickú príslušnosť, a to:
Q – rajón budovaný kvartérnymi sedimentmi
QN – rajón budovaný prevažne kvartérnymi sedimentmi, menej neogénnymi
N – rajón budovaný neogénnymi sedimentmi
NQ – rajón budovaný prevažne neogénnymi sedimentmi, menej kvartérnymi
NV – rajón budovaný sčasti horninami sedimentárneho neogénu, sčasti neovulkanickými horninami
V – rajón budovaný neovulkanickými horninami
P – rajón budovaný horninami paleogénneho veku
PQ – rajón budovaný horninami paleogénneho veku s rozsiahlejšími územiami kvartérneho pokryvu
PM – rajón budovaný paleogénnymi a mezozoickými horninami – bradlové pásmo
M – rajón budovaný horninami mezozoického veku
MP (MN) – rajón budovaný horninami mezozoika, paleogénu, resp. neogénu
MG – rajón budovaný horninami mezozoického a predmezozoického veku
G – rajón budovaný horninami predmezozoického veku
Zvyšok tvoria rajóny, ktoré nemožno zaradiť do uvedených skupín. Na ich označenie sa použili adekvátne stratigrafické indexy.
Označenie subrajónu je vyjadrené pripojením skratky názvu príslušného povodia, ku ktorému prináleží časť hydrogeologického rajónu, za označenie hydrogeologického rajónu (MA – Morava, DN – Dunaj, VH – Váh, NA – Nitra, HN – Hron, HD – Hornád, BG – Bodrog, PD – Poprad a Dunajec).
Príloha č. 2 k vyhláške č. 224/2005 Z. z.
ZÁKLADNÝ OBSAH PLÁNU MANAŽMENTU OBLASTI POVODIA
A.
POPIS OBLASTI POVODIA
A.1. VŠEOBECNÉ CHARAKTERISTIKY
A.1.1. Vymedzenie oblasti povodia
A.1.1.1. Hydrologické a administratívne členenie oblasti povodí vrátane vzťahov oblasti povodí k častiam povodia Dunaja a povodia Visly nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky, k medzinárodným oblastiam povodia Dunaja a povodia Visly, k hlavným čiastkovým povodiam a k správnemu členeniu Slovenskej republiky
A.1.1.2. Mapové zobrazenie polohy a hraníc oblasti povodia
A.1.2. Prírodné pomery oblasti povodia
A.1.2.1. Orografické pomery
A.1.2.2. Geomorfologické pomery
A 1.2.3. Geologické pomery
A.1.2.4. Hydrogeologické pomery
A.1.2.5. Hydrologické pomery
A.1.2.6. Klimatické pomery
A.1.2.7. Pedologické pomery
A.1.2.8. Lesné pomery
A.1.2.9. Oblastné špecifiká (ťažba nerastných surovín, rašeliniská a pod.)
A.1.2.10. Mapové zobrazenia prírodných pomerov A.1.2.3. až A.1.2.6.
A.1.3. Sídelná štruktúra
A.1.3.1. Popis sídelnej štruktúry
A.1.3.2. Demografický vývoj
A.1.3.3. Počet obyvateľov pripojených na verejný vodovod a na verejnú kanalizáciu
A.1.4. Hospodárske pomery
A.1.5. Využitie územia oblasti povodí
A.1.6. Kultúrne, historické a technické pamiatky oblasti povodí
A.1.7. Mapové zobrazenia A.1.3. až A.1.6.
A.2. HYDROLOGICKÉ A VODOHOSPODÁRSKE CHARAKTERISTIKY
A.2.1. Povrchová voda
A.2.1.1. Základné hydrologické charakteristiky
A.2.1.1.1. Rieky
A.2.1.1.2. Jazerá
A.2.1.2. Hydrologický režim
A.2.1.2.1. Hydrologická sieť a jej vývoj
A.2.1.2.2. Bilančné charakteristiky povodia – hydrologická bilancia
A.2.1.2.3. Časová zmena vodnosti
A.2.1.2.4. Režim veľkých vôd
A.2.1.2.5. Režim malej vodnosti
A.2.1.3. Súčasný potenciál povrchových vôd
A.2.1.3.1. Vodné toky (vodohospodársky významné a drobné vodné toky, vodárenské vodné toky a ostatné vodné toky)
A.2.1.3.2. Vodné nádrže (veľké VN nad 1 mil. m3 a malé VN pod 1 mil. m3)
A.2.1.4. Súčasné využitie potenciálu povrchových vôd
A.2.1.4.1. Odbery vody na pitné účely (priame odbery z toku a VN)
A.2.1.4.2. Odbery vody na závlahy
A.2.1.4.3. Odbery vody pre priemysel, poľnohospodárstvo a na iné účely (energetika – HEP, plavba, rybné hospodárstvo)
A.2.1.5. Redukcia disponibilných zdrojov povrchových vôd
A.2.1.5.1. Minimálne prietoky
A.2.1.5.2. Hygienické požiadavky
A.2.1.5.3. Klimatické zmeny
A.2.1.6. Možnosti zvýšenia potenciálu povrchových vôd
A.2.1.6.1. Vodné nádrže
A.2.1.6.2. Prevody vody
A.2.1.7. Východisková charakterizácia útvarov povrchových vôd
A.2.1.7.1. Určenie a vymedzenie útvarov povrchových vôd podľa kategórií a typov
A.2.1.7.2. Určenie referenčných podmienok pre typy útvarov povrchových vôd
A.2.1.8. Mapové zobrazenia útvarov povrchových vôd
A.2.1.9. Mapové zobrazenie ekoregiónov, riečnej siete a typov útvarov povrchových vôd v rámci oblasti povodia
A.2.2. Podzemná voda
A.2.2.1. Hydrogeologické rajóny
A.2.2.2. Súčasný potenciál podzemných vôd
A.2.2.3. Disponibilné zásoby podzemných vôd
A.2.2.3.1. Využiteľné zásoby podzemných vôd schválené Komisiou pre klasifikáciu množstiev podzemných vôd
A.2.2.3.2. Využiteľné zásoby podzemných vôd neschválené Komisiou pre klasifikáciu množstiev podzemných vôd
A.2.2.4. Redukcia disponibilných zásob
A.2.2.4.1. Ekologické limity
A.2.2.4.2. Hygienické požiadavky
A.2.2.4.3. Klimatické požiadavky
A.2.2.5. Redukované disponibilné zásoby podzemných vôd
A.2.2.6. Skutočne využívané zdroje podzemných vôd
A.2.2.6.1. Odbery vody na pitné účely
A.2.2.6.2. Odbery vody na iné účely
A.2.2.7. Možnosti zvýšenia potenciálu podzemných vôd
A.2.2.8. Východisková charakterizácia útvarov podzemných vôd
A.2.2.8.1. Určenie a vymedzenie útvarov podzemných vôd
A.2.2.8.2. Charakterizácia útvarov podzemných vôd
A.2.2.8.2.1. Charakter nadložných vrstiev v povodí, z ktorého sa útvar podzemných vôd doplňuje
A.2.2.8.2.2. Útvary podzemných vôd, od ktorých sú priamo závislé ekosystémy povrchových vôd alebo suchozemské ekosystémy
A.2.2.9. Mapové zobrazenie hydrogeologických rajónov a útvarov podzemných vôd
A.2.3. Interakcia povrchovej vody a podzemnej vody
A.2.4. Osobitné vody
A.2.4.1. Geotermálne vody
A.2.4.2. Minerálne vody a prírodné liečivé vody
A.2.4.3. Banské vody
A.2.4.4. Mapové zobrazenia útvarov osobitných vôd
A.3. ÚPRAVA ODTOKOVÝCH POMEROV S CIEĽOM ZNÍŽIŤ NEPRIAZNIVÉ ÚČINKY POVODNÍ A ĎALŠIE ŠKODLIVÉ ÚČINKY VÔD
A.3.1. Súčasný stav úprav odtokových pomerov
A.3.1.1. Súčasný stav inundačných území a retenčnej schopnosti územia
A.3.1.1.1. Vymedzenie inundačných (záplavových) území
A.3.1.1.2. Vymedzenie priestorov možného rozliatia povodní
A.3.1.2. Zrážkovo-odtokové vlastnosti územia
A.3.1.3. Erózia pôdy
A.3.1.4. Odvodnené pozemky
A.3.1.5. Zavlažované pozemky
A.3.1.6. Oblasti s nedostatočnou akumuláciou a zrýchleným odtokom zrážkovej vody
A.3.1.7. Obmedzenia prietokovosti korýt vodných tokov
A.3.1.8. Útvary povrchových vôd s nadmerným zanášaním splaveninami
A.3.1.9. Identifikácia zastavaných území nechránených alebo nedostatočne chránených pred povodňami
A.3.1.10. Stav vybudovaných úprav tokov
A.3.1.10.1. Druh a spôsob vykonaných úprav
A.3.1.10.2. Stupeň ochrany na vodných tokoch
A.3.1.10.3. Posúdenie hydrologických údajov
A.3.1.11. Mapové zobrazenie
A.3.2. Extrémne odtokové situácie a ich dôsledky
A.3.2.1. Historické povodne
A.3.2.2. Oblasti ohrozované osobitnými povodňami
A.3.2.3. Historické suchá a poruchy v zásobovaní vodou
A.3.2.4. Aridné oblasti
A.3.3. Vodné toky a príbrežná zóna
A.3.3.1. Vymedzenie siete sledovaných vodných tokov
A.3.3.2. Korytá vodných tokov
A.3.3.3. Príbrežná zóna, brehové a sprievodné porasty
A.3.3.4. Vyhodnotenie možností prístupu k hladine vody
A.4. CHRÁNENÉ ÚZEMIA (VRÁTANE VYMEDZUJÚCICH PRÁVNYCH PREDPISOV)
A.4.1. Územia s povrchovou vodou určené na odber vody na úpravu na pitnú vodu
A.4.2. Územia s vodou vhodnou na kúpanie
A.4.3. Útvary určené na závlahy
A.4.4. Územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb
A.4.5. Chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (CHVO)
A.4.6. Ochranné pásma vodárenských zdrojov
A.4.7. Citlivé oblasti
A.4.8. Zraniteľné oblasti
A.4.9. Ochrana záujmových území výhľadových vodohospodárských stavieb
A.4.10. Chránené krajinné oblasti
A.4.11. Národné parky
A.4.12. Chránené areály
A.4.13. Prírodné rezervácie
A.4.14. Prírodné pamiatky
A.4.15. Chránené krajinné prvky
A.4.16. Chránené územia NATURA 2000
A.4.17. Mapové zobrazenia chránených území
B.
SÚHRN VÝZNAMNÝCH VPLYVOV A DÔSLEDKOV ĽUDSKEJ ČINNOSTI NA STAV ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD A STAV ÚTVAROV PODZEMNÝCH VÔD
B.1. IDENTIFIKÁCIA VPLYVOV ĽUDSKEJ ČINNOSTI NA STAV ÚTVAROV POVRCHOVÝCH VÔD A ÚTVAROV PODZEMNÝCH VÔD (SÚČASNÝ STAV)
B.1.1. Útvary povrchovej vody
B.1.1.1. Znečistenie z bodových zdrojov
B.1.1.1.1. Základné informácie o bodových zdrojoch znečistenia
B.1.1.1.2. Komunálne odpadové vody
B.1.1.1.3. Priemyselné, poľnohospodárske a iné odpadové vody
B.1.1.1.4. Znečistenie z priemyslu a kontaminované lokality
B.1.1.1.5. Skládky odpadu, sklady a nádrže
B.1.1.1.6. Čistenie odpadových vôd
B.1.1.1.7. Bilancia odpadových vôd a znečistenia
B.1.1.1.8. Posúdenie dodržiavania emisných a imisných limitov
B.1.1.2. Znečistenie z difúznych zdrojov
B.1.1.2.1. Základné informácie o difúznych zdrojoch znečistenia
B.1.1.2.2. Znečistenie z poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
B.1.1.2.2.1. Strata nutrientov z poľnohospodárstva
B.1.1.2.2.2. Aplikácia priemyselných hnojív a pesticídov
B.1.1.2.3. Atmosférická depozícia zlúčenín síry a dusíka
B.1.1.2.4. Znečistenie od obyvateľstva nepripojeného na verejnú kanalizáciu
B.1.1.2.5. Znečistenie odpadových vôd z odľahčovacích objektov kanalizácie
B.1.1.2.6. Znečistenie zo skládok a kontaminovaných lokalít
B.1.1.2.7. Sumárna produkcia znečistenia z difúznych zdrojov znečistenia
B.1.1.3. Hydromorfologické vplyvy
B.1.1.3.1. Odbery vody
B.1.1.3.1.1. Odbery vody na pitné účely
B.1.1.3.1.2. Odbery úžitkovej vody
B.1.1.3.2. Regulácia odtoku (vodné stavby na regulovanie prietoku, napríklad vodné nádrže, hate, stupne, prevody vody)
B.1.1.3.3. Morfologické zmeny útvarov povrchovej vody
B.1.1.3.4. Iné užívanie vôd (využitie vodnej energie, vodné cesty, rekreácia)
B.1.2. Útvary podzemnej vody
B.1.2.1. Odbery vody
B.1.2.2. Odbery vody na pitné účely
B.1.2.3. Využitie zdrojov podzemnej vody na pitné účely
B.1.2.4. Odbery úžitkovej vody
B.1.2.5. Umelé zvyšovanie množstva podzemných vôd povrchovou vodou
B.1.2.6. Využívanie územia v infiltračných oblastiach
B.1.2.7. Vypúšťanie vôd do podzemných vôd
B.1.2.8. Bodové zdroje znečistenia
B.1.2.9. Difúzne zdroje znečistenia
B.1.3. Identifikácia významných znečisťujúcich látok (prioritné látky)
B.2. VYHODNOTENIE DÔSLEDKOV ĽUDSKEJ ČINNOSTI NA STAV ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY A ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY A IDENTIFIKÁCIA RIZIKOVÝCH VODNÝCH ÚTVAROV
B.2.1. Útvary povrchovej vody
B.2.1.1. Dôsledky vplyvu znečistenia z bodových zdrojov
B.2.1.2. Dôsledky vplyvu znečistenia z difúznych zdrojov
B.2.1.3. Dôsledky vplyvu významných odberov vody
B.2.1.4. Dôsledky vplyvu významných prvkov regulácie odtoku
B.2.1.5. Dôsledky vplyvu významných morfologických zmien útvarov povrchovej vody
B.2.1.6. Dôsledky vplyvu iného užívania vôd
B.2.1.7. Dôsledky vplyvu využívania územia
B.2.1.8. Zoznam rizikových útvarov povrchovej vody
B.2.1.9. Zoznam útvarov, ktoré sú predbežne určené ako výrazne zmenené vodné útvary a umelé vodné útvary
B.2.2. Útvary podzemnej vody
B.2.2.1. Dôsledky vplyvu zmien úrovne hladín podzemnej vody
B.2.2.2. Dôsledky vplyvu umelého zvyšovania množstva podzemnej vody povrchovou vodou
B.2.2.3. Dôsledky vplyvu znečistenia
B.2.2.4. Dôsledky vplyvu využívania územia
B.2.2.5. Zoznam rizikových útvarov podzemnej vody
B.2.2.6. Ďalšia charakterizácia rizikových útvarov podzemnej vody
B.2.2.6.1. Geologická charakteristika vrátane rozsahu a typu geologických jednotiek
B.2.2.6.2. Hydrogeologická charakteristika vrátane hydraulickej vodivosti, pórovitosti a napätosti
B.2.2.6.3. Stratifikačná charakteristika
B.2.2.6.4. Zhodnotenie súčasného fondu podzemnej vody
B.2.2.6.5. Možnosti zvýšenia vodného potenciálu útvarov podzemnej vody
B.2.2.6.6. Interakcia povrchovej vody a podzemnej vody – smery a množstvá výmeny vody medzi vodnými útvarmi povrchovej vody a vodnými útvarmi podzemnej vody
B.2.3. Vodohospodárska bilancia
B.2.3.1. Kvantitatívna vodohospodárska bilancia
B.2.3.1.1. Údaje o nakladaní s vodami v priestore a čase
B.2.3.1.2. Údaje o minimálnych bilančných (zostatkových) prietokoch
B.2.3.1.3. Údaje o zdrojoch vody
B.2.3.1.4. Špecifická potreba vody
B.2.3.1.5. Bilančné hodnotenie
B.2.3.2. Kvalitatívna vodohospodárska bilancia
B.2.3.2.1. Bilancia produkovaného a vypúšťaného znečistenia
B.2.4. Určenie predbežných vodohospodárskych problémov
C.
MONITOROVACIE PROGRAMY MNOŽSTVA A STAVU VÔD
C.1. MONITOROVACÍ PROGRAM ÚTVAROV POVRCHOVEJ VODY
C.1.1. Stanovenie podmienok na určovanie stavu útvarov povrchovej vody
C.1.1.1. Ekologický stav
C.1.1.2. Ekologický potenciál
C.1.1.3. Chemický stav
C.1.2. Monitorovanie stavu útvarov povrchovej vody
C.1.2.1. Základné monitorovanie
C.1.2.2. Prevádzkové monitorovanie
C.1.2.3. Prieskumné monitorovanie
C.1.3. Výsledky monitorovania stavu útvarov povrchovej vody
C.1.3.1. Ekologický stav
C.1.3.2. Ekologický potenciál
C.1.3.3. Chemický stav
C.1.4. Mapa monitorovacích sietí a mapa hodnotenia ekologického stavu, ekologického potenciálu a chemického stavu útvarov povrchovej vody
C.1.5. Konkretizácia dôvodov vylúčenia niektorých prvkov kvality z hodnotenia ekologického stavu
C.2. MONITOROVACÍ PROGRAM ÚTVAROV PODZEMNEJ VODY
C.2.1. Stanovenie podmienok na určovanie stavu útvarov podzemnej vody
C.2.1.1. Kvantitatívny stav
C.2.1.2. Chemický stav
C.2.2. Monitorovanie stavu podzemnej vody
C.2.2.1. Monitorovanie kvantitatívneho stavu podzemnej vody
C.2.2.2. Monitorovanie chemického stavu podzemnej vody
C.2.2.2.1. Základné monitorovanie
C.2.2.2.2. Prevádzkové monitorovanie
C.2.3. Výsledky monitorovania stavu útvarov podzemnej vody
C.2.4. Mapa monitorovacích sietí a mapa hodnotenia kvantitatívneho stavu a chemického stavu útvarov podzemnej vody
C.3. MONITOROVACÍ PROGRAM CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ
C.3.1. Prehľad štandardov a cieľov vyhlásených pre jednotlivé chránené územia
C.3.2. Monitorovanie chránených území
C.3.3. Výsledky monitorovania chránených území
C.3.4. Mapa monitorovacích sietí a mapa hodnotenia stavu vôd chránených území
C.4. IDENTIFIKÁCIA VÝZNAMNÝCH VODOHOSPODÁRSKYCH PROBLÉMOV
D.
VODOHOSPODÁRSKE CIELE VODNÉHO PLÁNOVANIA
D.1. IDENTIFIKÁCIA POŽIADAVIEK NA UŽÍVANIE POVRCHOVEJ VODY A PODZEMNEJ VODY (CIELE)
D.1.1. Povrchová voda
D.1.1.1. Požiadavky na kvalitu povrchových vôd
D.1.1.2. Požiadavky na odbery vody
D.1.1.2.1. Požiadavky na odber pitnej vody
D.1.1.2.2. Požiadavky na odber úžitkovej vody
D.1.1.2.2.1. Priemysel
D.1.1.2.2.2. Poľnohospodárstvo
D.1.1.2.2.3. Energetika
D.1.1.2.2.4. Rybárstvo
D.1.1.3. Požiadavky na iné užívanie vôd
D.1.2. Podzemná voda
D.1.2.1. Požiadavky na kvalitu podzemných vôd
D.1.2.2. Požiadavky na odbery vody
D.1.2.2.1. Požiadavky na odber pitnej vody
D.1.2.2.2. Požiadavky na odber úžitkovej vody
D.1.2.2.2.1. Priemysel a energetika
D.1.2.2.2.2. Poľnohospodárstvo a rybárstvo
D.1.2.3. Požiadavky na vypúšťanie vôd do podzemných vôd
D.2. CIELE OCHRANY PRED POVODŇAMI A ĎALŠÍMI ŠKODLIVÝMI ÚČINKAMI VÔD
D.2.1. Ciele ochrany pred povodňami a suchom
D.2.2. Ciele ochrany pred eróziou pôdy
D.2.3. Ciele zlepšenia vodného režimu krajiny
D.2.4. Ciele ochrany vodných tokov a príbrežnej zóny
D.2.5. Ciele v oblasti závlah
D.2.6. Ciele v oblasti odvodnenia
E.
ENVIRONMENTÁLNE CIELE PRE POVRCHOVÚ VODU, PODZEMNÚ VODU A CHRÁNENÉ ÚZEMIA
E.1. ENVIRONMENTÁLNE CIELE PRE ÚTVARY POVRCHOVEJ VODY
E.1.1. Zoznam útvarov povrchových vôd, ktoré dosiahnu dobrý stav alebo dobrý ekologický potenciál do roku 2015
E.1.1.1. Rieky
E.1.1.2. Jazerá
E.1.1.3. Umelé vodné útvary
E.1.1.4. Výrazne zmenené vodné útvary
E.1.1.5. Konkretizácia podmienok a dôvodov na určenie vodných útvarov za umelé vodné útvary alebo výrazne zmenené vodné útvary
E.2. ENVIRONMENTÁLNE CIELE PRE ÚTVARY PODZEMNEJ VODY
E.2.1. Zoznam útvarov podzemnej vody, ktoré dosiahnu dobrý stav do roku 2015
E.3. ENVIRONMENTÁLNE CIELE PRE CHRÁNENÉ ÚZEMIA
E.3.1. Zoznam chránených území, ktoré dosiahnu dobrý stav v súlade s určenými štandardami a cieľmi, zákonmi a osobitnými predpismi, na základe ktorých boli vyhlásené, do roku 2015
E.4. VÝNIMKY DOSIAHNUTIA ENVIRONMENTÁLNYCH CIEĽOV
E.4.1. Zoznam vodných útvarov s uvedením dôvodov, pre ktoré budú stanovené menej prísne environmentálne ciele
E.4.2. Zoznam vodných útvarov s uvedením dôvodov, pri ktorých sa predĺži termín dosiahnutia environmentálnych cieľov
E.4.3. Podmienky, pri ktorých možno deklarovať, že došlo k výnimočným prírodným vplyvom alebo iným nepredvídateľným okolnostiam vrátane prijatia vhodných ukazovateľov pri dočasnom zhoršení stavu vodných útvarov
E.4.4. Dôvody úprav a zmien pre zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody v dôsledku nových rozvojových činností človeka
F.
PROGRAM OPATRENÍ NA DOSIAHNUTIE ENVIRONMENTÁLNYCH CIEĽOV A ČASOVÝ PLÁN ICH REALIZÁCIE
F.1. OPATRENIA POTREBNÉ NA IMPLEMENTÁCIU PRÁVNYCH PREDPISOV V OBLASTI OCHRANY VÔD
F.2. PRAKTICKÉ KROKY A OPATRENIA PRIJATÉ NA ÚČELY UPLATNENIA PRINCÍPU ÚHRADY NÁKLADOV ZA VYUŽÍVANIE VÔD
F.3. OPATRENIA PRIJATÉ NA SPLNENIE POŽIADAVIEK NA ODBER VÔD VRÁTANE VODY VYUŽÍVANEJ NA ODBER PITNEJ VODY A OCHRANU VODÁRENSKÝCH ZDROJOV
F.4. OPATRENIA PRIJATÉ NA REGULÁCIU ODBEROV A VZDÚVANIA VÔD NAJMÄ TIE, KTORÉ VÝZNAMNE MÔŽU OVPLYVNIŤ INÉ NAKLADANIE S VODAMI A VODNÉ EKOSYSTÉMY
F.5. OPATRENIA PRIJATÉ NA OBMEDZENIE ZNEČISTENIA Z BODOVÝCH A DIFÚZNYCH ZDROJOV A INÝCH ČINNOSTÍ, KTORÉ VPLÝVAJÚ NA STAV VÔD
F.6. OPATRENIA NA ZNÍŽENIE ZNEČISTENIA SPLAŠKOVEJ ODPADOVEJ VODY A KOMUNÁLNEJ ODPADOVEJ VODY VYPÚŠŤANÝCH DO POVRCHOVEJ VODY A PODZEMNEJ VODY
F.7. OPATRENIA NA ZNIŽOVANIE OBSAHU OBZVLÁŠŤ ŠKODLIVÝCH LÁTOK VO VYPÚŠŤANEJ PRIEMYSELNEJ ODPADOVEJ VODE
F.8. OPATRENIA NA PRIAME VYPÚŠŤANIE ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK DO PODZEMNEJ VODY
F.9. OPATRENIA NA OCHRANU PODZEMNEJ VODY PRED ZNEČISTENÍM Z POĽNOHOSPODÁRSKYCH ČINNOSTÍ
F.10. OPATRENIA NA ZAMEDZENIE ÚNIKOV OBZVLÁŠŤ ŠKODLIVÝCH LÁTOK A ŠKODLIVÝCH LÁTOK DO POVRCHOVEJ VODY A DO PODZEMNEJ VODY
F.11. OPATRENIA PRIJATÉ NA PREVENCIU ALEBO ZNÍŽENIE DÔSLEDKOV MIMORIADNEHO ZHORŠENIA VÔD
F.12. OPATRENIA PRIJATÉ PRE VODNÉ ÚTVARY, KTORÉ PRAVDEPODOBNE NEDOSIAHNU STANOVENÉ ENVIRONMENTÁLNE CIELE
F.13. OPATRENIA PRIJATÉ NA OBMEDZENIE DÔSLEDKOV VÝNIMOČNÝCH PRÍRODNÝCH VPLYVOV ALEBO NEPREDVÍDATEĽNÝCH OKOLNOSTÍ PRI DOČASNOM ZHORŠENÍ STAVU VÔD
F.14. OPATRENIA NA VYUŽÍVANIE HYDROENERGETICKÉHO POTENCIÁLU
F.15. OPATRENIA NA OCHRANU PRED POVODŇAMI A ĎALŠÍMI ŠKODLIVÝMI ÚČINKAMI VÔD
F.15.1. Opatrenia na zvýšenie retenčnej schopnosti povodia (v území)
F.15.2. Regulácia odtoku technickými zariadeniami na toku
F.15.3. Odvádzanie vnútorných vôd
F.16. ĎALŠIE DOPLNKOVÉ OPATRENIA, KTORÉ SÚ POTREBNÉ NA SPLNENIE STANOVENÝCH ENVIRONMENTÁLNYCH CIEĽOV A POŽIADAVIEK UŽÍVANIA VÔD
F.17. ODHAD DÔSLEDKOV OPATRENÍ NA STAV VÔD – VYHODNOTENIE OPATRENÍ VO VZŤAHU K CIEĽOM
F.17.1. Útvary povrchovej vody
F.17.1.1. Ekologický stav a ekologický potenciál, jeho klasifikácia a mapové zobrazenie
F.17.1.2. Chemický stav, jeho klasifikácia a mapové zobrazenie
F.17.2. Útvary podzemnej vody
F.17.2.1. Kvantitatívny stav, jeho klasifikácia a mapové zobrazenie
F.17.2.2. Chemický stav, jeho klasifikácia a mapové zobrazenie
F.17.3. Dôvody úprav alebo zmien fyzikálnych vlastností útvarov povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody v prípade nedosiahnutia environmentálnych cieľov
G.
EKONOMICKÁ ANALÝZA
G.1. VŠEOBECNÉ UKAZOVATELE EKONOMICKEJ ANALÝZY
G.1.1. Ekonomický a sociálno-ekonomický význam užívania vody v príslušnej oblasti povodia vrátane uvedenia konfliktov medzi užívateľmi vody
G.2. ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ CHARAKTERISTIKY UŽÍVATEĽOV VÔD
G.2.1. Poľnohospodárstvo
G.2.2. Priemyselné odvetvia
G.2.3. Výroba elektrickej energie
G.2.4. Lodná doprava a preprava
G.2.5. Ťažba štrkopieskov
G.2.6. Rybné hospodárstvo
G.2.7. Rekreačný rybolov
G.2.8. Šport a rekreácia na vodných tokoch a vodných plochách
G.2.9. Protipovodňová ochrana
G.3. ZÁKLADNÝ SCENÁR PRAVDEPODOBNÉHO BUDÚCEHO VÝVOJA OBLASTI POVODIA
G.3.1. Prognóza trendov vývoja kľúčových užívateľov vôd
G.3.2. Premietnutie týchto trendov do zmien vo využívaní vody a do vodohospodárskych služieb
G.3.3. Prognóza vývoja významných užívateľov vody a vodohospodárskych služieb
G.4. FINANČNÉ TOKY MEDZI POSKYTOVATEĽMI A PRÍJEMCAMI VODOHOSPODÁRSKYCH SLUŽIEB
G.4.1. Princíp platieb a poplatkov za užívanie vôd
G.4.1.1. Platby za odber povrchovej vody
G.4.1.2. Platby za využívanie hydroenergetického potenciálu
G.4.1.3. Platby za odber energetickej vody
G.4.1.4. Platby za používanie vôd na plavbu na vodných cestách a za poskytovanie ďalších služieb vo verejnom záujme
G.4.1.5. Poplatky za odber podzemnej vody
G.4.1.6. Poplatky za vypúšťanie odpadovej vody do povrchovej vody alebo do podzemnej vody
G.4.1.7. Vodné a stočné za dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadovej vody
G.4.1.8. Iné platby za používanie vôd
G.4.2. Odhad objemov, cien a nákladov za užívanie vôd (spojených s vodohospodárskymi službami)
G.4.2.1. Platby za odber povrchovej vody
G.4.2.2. Platby za využívanie hydroenergetického potenciálu
G.4.2.3. Platby za odber energetickej vody
G.4.2.4. Platby za používanie vôd na plavbu na vodných cestách a za poskytovanie ďalších služieb vo verejnom záujme
G.4.2.5. Poplatky za odber podzemnej vody
G.4.2.6. Poplatky za vypúšťanie odpadovej vody do povrchovej vody alebo do podzemnej vody
G.4.2.7. Vodné a stočné za dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadovej vody
G.4.2.8. Náklady spojené s ochranou pred povodňami a pred ďalšími škodlivými účinkami vôd
G.4.2.9. Iné platby za používanie vôd
G.4.3. Posúdenie miery návratnosti nákladov za vodohospodárske služby
G.5. ODHAD FINANČNÝCH NÁKLADOV – NÁKLADY NA REALIZÁCIU OPATRENÍ
G.5.1. Vplyvy a dôsledky ľudskej činnosti na stav vôd
G.5.2. Požiadavky na užívanie vôd
G.5.3. Obmedzenie vplyvu znečisťujúcich emisií na vody a sanácia zdrojov znečistenia
G.5.4. Monitorovanie vodných útvarov
G.5.5. Úpravy vodných útvarov
G.5.6. Ochrana územia – úprava odtokových pomerov s cieľom znížiť nepriaznivé účinky povodní a ďalšie škodlivé účinky vôd
G.5.7. Analýza úžitkov a nákladov
G.5.8. Ekonomická analýza variantov programu opatrení
G.5.9. Porovnanie súčasných nákladov s požadovanými
G.5.10. Stratégia financovania – finančný model na realizáciu opatrení
G.6. POSÚDENIE NÁKLADOVEJ EFEKTÍVNOSTI JEDNOTLIVÝCH OPATRENÍ A EKONOMICKÝCH DÔSLEDKOV
G.6.1. Základné opatrenia
G.6.2. Doplnkové opatrenia
G.6.3. Opatrenia nevyhnutné na splnenie požiadaviek právnych aktov Európskeho spoločenstva v oblasti vôd a ekonomické dôvody zmien cieľov a termínov dosiahnutia dobrého stavu vodných útvarov alebo vyhlásenia výrazne zmenených vodných útvarov
G.6.4. Posúdenie použitého ekonomického modelu
H.
ZOZNAM VŠETKÝCH PODROBNEJŠÍCH PROGRAMOV A PLÁNOV VYPRACOVANÝCH PRE DANÚ OBLASŤ POVODIA, KTORÉ SA TÝKAJÚ JEDNOTLIVÝCH ČIASTKOVÝCH POVODÍ, SEKTOROV, PROBLÉMOV ALEBO TYPOV VÔD SPOLU SO SÚHRNOM ICH OBSAHU
I.
SÚHRN OPATRENÍ PRIJATÝCH NA INFORMOVANIE VEREJNOSTI A KONZULTÁCIÍ S VEREJNOSŤOU, ICH VÝSLEDKOV A ZMIEN USKUTOČNENÝCH NA ICH ZÁKLADE
J.
ZOZNAM OPRÁVNENÝCH ORGÁNOV
K.
KONTAKTNÉ MIESTA A POSTUPY NA ZÍSKANIE PODKLADOVEJ DOKUMENTÁCIE A INFORMÁCIÍ NAJMÄ PODROBNOSTÍ O PRIJATÝCH OBMEDZUJÚCICH OPATRENIACH A O AKTUÁLNYCH ÚDAJOCH ZÍSKANÝCH Z MONITOROVANIA
Príloha č. 3 k vyhláške č. 224/2005 Z. z.
ZÁKLADNÝ OBSAH VODNÉHO PLÁNU SLOVENSKA
A. Východiská na spracovanie Vodného plánu Slovenska
B. Vymedzenie vzťahu povodia Dunaja a povodia Visly na území Slovenskej republiky k administratívnemu členeniu Slovenskej republiky, ktoré zahŕňa územie krajov, a k medzinárodným oblastiam povodia Dunaja a povodia Visly
C. Strategické ciele, hlavné princípy a zásady štátnej politiky v oblasti vôd pre územie Slovenskej republiky alebo povodie Dunaja a povodie Visly na území Slovenskej republiky na
1. trvalo udržateľné nakladanie s povrchovou vodou a podzemnou vodou,
2. ochranu a zlepšovanie stavu povrchovej vody a stavu podzemnej vody a vodných ekosystémov,
3. ochranu pred povodňami a ďalšími škodlivými účinkami vôd,
4. zlepšovanie vodných pomerov a na ochranu ekologickej stability krajiny.
D. Program opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov, vytýčených zásad a princípov pre územie Slovenskej republiky alebo pre povodie Dunaja a povodie Visly na území Slovenskej republiky obsahuje najmä
1. legislatívne opatrenia,
2. návrhy inštitucionálneho usporiadania na zabezpečenie výkonu štátnej správy v oblasti vôd vrátane príslušných kontrolných mechanizmov,
3. ekonomické nástroje a opatrenia,
4. opatrenia environmentálnych dohôd,
5. návrhy kódexov správnych postupov,
6. informačné nástroje na komunikáciu s verejnosťou vrátane užívateľov,
7. ďalšie opatrenia na podporu racionálneho užívania vôd a technológií nezaťažujúcich vodné prostredie,
8. zásadné technické opatrenia doplňujúce vodohospodársku infraštruktúru s nadregionálnym významom alebo s účinkom presahujúcim štátne hranice,
9. revitalizačné projekty,
10. vzdelávacie projekty,
11. výskumné, vývojové a demonštračné projekty,
12. stratégia financovania potrebných opatrení vrátane posúdenia ekonomických dôsledkov,
13. opatrenia programu protipovodňovej ochrany,
14. ďalšie relevantné opatrenia.
E. Časový plán realizácie opatrení podľa písmena D
F. Súhrn opatrení pre povodie Dunaja a pre povodie Visly na území Slovenskej republiky
G. Formálne usporiadanie spracovaných materiálov Vodného plánu Slovenska umožňujúce informovanie verejnosti a konzultácie s ňou vrátane užívateľov
Príloha č. 4 k vyhláške č. 224/2005 Z. z.
ZOZNAM ZÁKLADNÝCH OPATRENÍ
1. Opatrenia podľa právnych predpisov Európskeho spoločenstva v oblasti životného prostredia
1.1. Smernica 76/160/EHS o kvalite vody určenej na kúpanie
1.2. Smernica 79/409/EHS o vtákoch
1.3. Smernica 80/778/EHS o pitnej vode v znení smernice 98/83/ES
1.4. Smernica 96/82/EC o vážnych haváriách (Seveso)
1.5. Smernica 85/337/EHS o hodnotení vplyvov na životné prostredie
1.6. Smernica 86/278/EHS o čistiarenských kaloch
1.7. Smernica 91/271/EHS o zneškodňovaní mestských odpadových vôd
1.8. Smernica 91/271/EHS o čistení mestských odpadových vôd
1.9. Smernica 91/414/EHS o výrobkoch na ochranu rastlín
1.10. Smernica 91/676/EHS o dusičnanoch
1.11. Smernica 92/43/EHS o habitátoch
1.12. Smernica 96/61/ES o integrovanej prevencii a regulácii znečistenia
1.13. Smernica 96/61/ES o integrovanej kontrole prevencie znečistenia
2. Opatrenia na zabezpečenie návratnosti nákladov za vodohospodárske služby, ktoré zodpovedajú účelom úhrady nákladov za vodohospodárske služby.
3. Opatrenia napĺňajúce environmentálne ciele na podporu efektívneho a trvalo udržateľného využívania vôd, aby sa zabránilo ohrozeniu dosiahnutia environmentálnych cieľov.
4. Opatrenia na ochranu vodárenských zdrojov a na splnenie požiadaviek na odber pitnej vody vrátane opatrení na zabezpečenie jej kvality, aby sa znížila miera úpravy potrebná pri výrobe pitnej vody.
5. Regulácie odberov povrchovej vody a podzemnej vody a vzdúvania povrchovej vody, ktoré môžu významne ovplyvniť iné nakladanie s vodami, a vodné ekosystémy vrátane registra alebo registrov odberov vody a požiadaviek predchádzajúcich povolení odberov a vzdúvania. Tieto regulácie sa budú pravidelne preverovať a podľa potreby aktualizovať. Z týchto regulácií možno vyňať tie odbery alebo vzdúvania, ktoré nemajú významný vplyv na stav vody.
6. Regulácie vrátane požiadavky na predchádzajúce povolenie na umelé zvyšovanie alebo zlepšovanie útvarov podzemnej vody. Využívaná voda sa môže získavať z akejkoľvek povrchovej vody alebo podzemnej vody za predpokladu, že využívanie zdroja neohrozí dosiahnutie jeho environmentálnych cieľov alebo cieľov ustanovených pre dopĺňaný alebo zlepšovaný útvar podzemnej vody. Tieto regulačné opatrenia sa budú pravidelne revidovať a podľa potreby aktualizovať.
7. Opatrenia na zníženie znečistenia komunálnych odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd a do podzemných vôd a zamedzenie obsahu obzvlášť škodlivých látok vo vypúšťaných priemyselných odpadových vodách, požiadavky predchádzajúcej regulácie vypúšťaní z bodových zdrojov, ktoré môžu spôsobiť znečistenie vôd, ako je zákaz vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd, alebo predchádzajúceho povolenia, alebo registrácie založenej na všeobecne záväzných pravidlách stanovujúcich reguláciu emisií pre príslušné znečisťujúce látky vrátane regulácií v súlade so stratégiami zabraňujúcimi znečisťovaniu vôd. Tieto regulačné opatrenia sa budú pravidelne preverovať a podľa potreby aktualizovať.
8. Opatrenia na prevenciu alebo reguláciu vstupu znečisťujúcich látok z difúznych zdrojov, ktoré môžu spôsobiť znečistenie vôd. Tieto opatrenia môžu mať formu požiadavky na predchádzajúcu reguláciu, napríklad zákaz vypúšťania znečisťujúcich látok do vôd, predchádzajúceho povolenia alebo registrácie založenej na všeobecne záväzných pravidlách, ak taká požiadavka nie je zabezpečená iným spôsobom v súlade s právnou úpravou. Tieto opatrenia sa budú pravidelne prehodnocovať a podľa potreby aktualizovať.
9. Opatrenia na vytvorenie vyhovujúcich hydromorfologických podmienok útvarov povrchových vôd v súlade s dosiahnutím požadovaného ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu v útvaroch povrchových vôd označených ako umelé vodné útvary alebo výrazne zmenené vodné útvary. Opatrenia na tento účel môžu mať formu požiadavky na predchádzajúce povolenie alebo obmedzovanie založené na všeobecne záväzných pravidlách, ak taká požiadavka nie je zabezpečená iným spôsobom v súlade s právnymi predpismi. Také opatrenia sa budú pravidelne prehodnocovať a podľa potreby aktualizovať.
10. Opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie priameho vypúšťania znečisťujúcich látok do podzemnej vody.
10.1. Povolenie spätnej injektáže vody využívanej na geotermálne účely do toho istého kolektora podzemnej vody.
10.2. Povolenie s určením podmienok na
10.2.1. injektáž vody obsahujúcej látky pochádzajúce z výkonu prieskumu a ťažby ropných geologických formácií, z ktorých boli vyťažené ropné alebo iné látky, alebo do geologických formácií, ktoré sú vzhľadom na prírodné pomery trvalo nevhodné na iné účely; tieto injektáže nesmú obsahovať iné látky, ako sú látky vznikajúce pri uvedených činnostiach,
10.2.2. spätnú injektáž podzemnej vody odčerpávanej z baní a lomov alebo v súvislosti s výstavbou alebo údržbou stavebných diel,
10.2.3. injektáž zemného plynu alebo skvapalneného propán-butánu na účely skladovania do geologických formácií, ktoré sú pre prírodné pomery trvalo nevhodné na iné účely,
10.2.4. injektáž zemného plynu alebo skvapalneného propán-butánu na účely skladovania do iných geologických formácií, ak je potreba zaistiť bezpečnosť zásobovania plynom nadradeným záujmom a ak je injektáž vykonaná spôsobom, ktorý zabráni akémukoľvek nebezpečenstvu zhoršenia kvality akejkoľvek prijímajúcej podzemnej vody v súčasnosti aj v budúcnosti,
10.2.5. povrchovú alebo podpovrchovú výstavbu, inžinierske práce, stavebnú alebo inú podobnú činnosť prichádzajúcu do styku s podzemnou vodou; také činnosti sa považujú za schválené, ak sa uskutočňujú v súlade so všeobecne záväznými pravidlami ustanovenými pre tieto činnosti, výstavbu, inžinierske práce, stavebnú alebo inú podobnú činnosť prichádzajúcu do styku s podzemnou vodou; také činnosti sa považujú za povolené, ak sa uskutočňujú v súlade so všeobecne záväznými pravidlami ustanovenými pre tieto činnosti,
10.2.6. vypúšťanie malých množstiev látok na vedecké účely pre charakterizovanie, ochranu alebo ozdravenie vodných útvarov v obmedzenom, striktne nevyhnutnom množstve na dané účely za predpokladu, že také vypúšťania nebudú ústupkom vzhľadom k dosiahnutiu environmentálnych cieľov stanovených pre daný útvar podzemnej vody.
11. Opatrenia v súlade s činnosťou uskutočňovanou na odstránenie únikov nebezpečných látok do povrchových vôd a do podzemných vôd a na postupné znižovanie znečistenia inými látkami, ktoré by zabránilo dosiahnuť environmentálne ciele stanovené pre útvary povrchových vôd.
12. Akékoľvek opatrenia potrebné na predchádzanie významných únikov znečisťujúcich látok z technických zariadení a na zabránenie a zníženie mimoriadneho zhoršenia vôd, napríklad v dôsledku povodní vrátane dôkladných detekčných alebo výstražných systémov takých udalostí, v prípade nepredvídateľných udalostí všetky vhodné opatrenia na zníženie rizika, ktoré pre vodné ekosystémy predstavujú.
13. Opatrenia na využívanie hydroenergetického potenciálu.
14. Opatrenia na znižovanie škodlivých účinkov vôd.
15. Protierózne opatrenia a opatrenia na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí.
Príloha č. 5 k vyhláške č. 224/2005 Z. z.
ZOZNAM DOPLNKOVÝCH OPATRENÍ
1. Legislatívne nástroje
2. Administratívne nástroje
3. Ekonomické alebo finančné nástroje
4. Uzavreté environmentálne dohody
5. Regulácia vypúšťaných látok
6. Kódexy správnej praxe
7. Obnova a revitalizácia mokradí
8. Regulácia odberov vody
9. Opatrenia na riadenie spotreby a potreby vody zamerané okrem iného na podporu poľnohospodárskej výroby prispôsobenej daným pomerom, napríklad pestovanie plodín s nízkymi požiadavkami na vodu v oblastiach postihnutých suchom
10. Opatrenia zamerané na zvýšenie účinnosti a opätovné využitie vody okrem iného tiež na podporu priemyselných technológií s nízkou spotrebou vody a úsporných metód zavlažovania
11. Stavebné projekty
12. Sanačné projekty
13. Umelé zvyšovanie zvodnených vrstiev
14. Vzdelávacie projekty
15. Výskumné, vývojové a demonštračné projekty
Príloha č. 6 k vyhláške č. 224/2005 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
Touto vyhláškou sa transponuje tento právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie:
Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000 ustanovujúca rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky (Rámcová smernica o vode) (Ú. v. EÚ L 327, 22. 12. 2000).
1)
§ 15 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 221/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní, vedení evidencie o vodách a o vodnej bilancii.
2)
§ 17 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 221/2005 Z. z.
3)
§ 36 ods. 3 písm. d) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
