165/2005 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 27.04.2005
165
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 8. novembra 2001 bol otvorený na podpis Druhý dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach.
V mene Slovenskej republiky bol protokol podpísaný v Štrasburgu 12. mája 2004.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s protokolom súhlas uznesením č. 1067 z 25. júna 2004 a prezident Slovenskej republiky protokol ratifikoval 30. novembra 2004. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára protokolu, 11. januára 2005.
Protokol nadobudol platnosť 1. februára 2004 na základe článku 30 ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 1. mája 2005 na základe článku 30 ods. 3.
Slovenská republika urobila pri ratifikácii protokolu tieto vyhlásenia a túto výhradu:
„Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 15 ods. 8 dohovoru a vyhlasuje, že žiadosti podľa čl. 15 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 sa zasielajú okresnej prokuratúre, v ktorej obvode sa úkon právnej pomoci má vykonať. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa musí zaslať kópia žiadosti.
Ak dožadujúci orgán žiada, aby zaslanú písomnosť doručil adresátovi v Slovenskej republike súd, možno žiadosť zaslať priamo okresnému súdu, v ktorého obvode má bydlisko adresát písomnosti.
Spontánne informácie podľa čl. 11 druhého dodatkového protokolu a žiadosti podľa čl. 15 ods. 5 dohovoru sa zasielajú Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
Príslušnými orgánmi na účely čl. 15 ods. 6 dohovoru sú v Slovenskej republike orgány, ktoré vydali rozhodnutie alebo prijali opatrenie.
Súčasne Slovenská republika podľa čl. 15 ods. 9 dohovoru vyhlasuje, že orgány Slovenskej republiky začnú konať na základe žiadosti zaslanej telefaxom alebo inou elektronickou formou, ak nebudú mať pochybnosti o jej hodnovernosti a ak vec neznesie odklad, za predpokladu, že následne dožadujúci orgán v lehote určenej dožiadaným orgánom zašle originál žiadosti.
Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 11 ods. 4 druhého dodatkového protokolu a vyhlasuje, že sa bude cítiť viazaná podmienkami uloženými zmluvnou stranou poskytujúcou informácie, len ak dostane vopred oznámenie o charaktere poskytovanej informácie a dá súhlas s jej poskytnutím.
Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 13 ods. 7 druhého dodatkového protokolu a vyhlasuje, že bude vždy vyžadovať súhlas osoby podľa odseku 3 tohto článku.
Slovenská republika podľa čl. 18 ods. 4 druhého dodatkového protokolu vyhlasuje, že žiadosti uskutočniť kontrolované dodávky sa zasielajú priamo príslušnej okresnej prokuratúre, v ktorej obvode sa má úkon vykonať, a kópia žiadosti sa zašle Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Sledovanie dodávky vykonajú príslušné orgány policajného zboru.
Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 33 ods. 2 druhého dodatkového protokolu a v plnom rozsahu neprijíma čl. 16, čl. 17, čl. 19 a čl. 20 protokolu.
Žiadosti podľa čl. 18 druhého dodatkového protokolu vykoná Slovenská republika, len ak sa budú týkať sledovania dovozu, vývozu alebo prevozu zásielky, ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že zásielka bez príslušného povolenia obsahuje omamné látky, psychotropné látky, prekurzory, jadrové a iné obdobné rádioaktívne materiály, falšované peniaze, falšované cenné papiere, strelné alebo hromadne účinné zbrane, strelivo a výbušniny a dožadujúca strana sa zároveň zaručí, že informáciám získaným ako výsledok právnej pomoci poskytne náležitú ochranu.“.
V mene Slovenskej republiky bol protokol podpísaný v Štrasburgu 12. mája 2004.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s protokolom súhlas uznesením č. 1067 z 25. júna 2004 a prezident Slovenskej republiky protokol ratifikoval 30. novembra 2004. Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Rady Európy, depozitára protokolu, 11. januára 2005.
Protokol nadobudol platnosť 1. februára 2004 na základe článku 30 ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 1. mája 2005 na základe článku 30 ods. 3.
Slovenská republika urobila pri ratifikácii protokolu tieto vyhlásenia a túto výhradu:
„Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 15 ods. 8 dohovoru a vyhlasuje, že žiadosti podľa čl. 15 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 sa zasielajú okresnej prokuratúre, v ktorej obvode sa úkon právnej pomoci má vykonať. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa musí zaslať kópia žiadosti.
Ak dožadujúci orgán žiada, aby zaslanú písomnosť doručil adresátovi v Slovenskej republike súd, možno žiadosť zaslať priamo okresnému súdu, v ktorého obvode má bydlisko adresát písomnosti.
Spontánne informácie podľa čl. 11 druhého dodatkového protokolu a žiadosti podľa čl. 15 ods. 5 dohovoru sa zasielajú Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
Príslušnými orgánmi na účely čl. 15 ods. 6 dohovoru sú v Slovenskej republike orgány, ktoré vydali rozhodnutie alebo prijali opatrenie.
Súčasne Slovenská republika podľa čl. 15 ods. 9 dohovoru vyhlasuje, že orgány Slovenskej republiky začnú konať na základe žiadosti zaslanej telefaxom alebo inou elektronickou formou, ak nebudú mať pochybnosti o jej hodnovernosti a ak vec neznesie odklad, za predpokladu, že následne dožadujúci orgán v lehote určenej dožiadaným orgánom zašle originál žiadosti.
Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 11 ods. 4 druhého dodatkového protokolu a vyhlasuje, že sa bude cítiť viazaná podmienkami uloženými zmluvnou stranou poskytujúcou informácie, len ak dostane vopred oznámenie o charaktere poskytovanej informácie a dá súhlas s jej poskytnutím.
Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 13 ods. 7 druhého dodatkového protokolu a vyhlasuje, že bude vždy vyžadovať súhlas osoby podľa odseku 3 tohto článku.
Slovenská republika podľa čl. 18 ods. 4 druhého dodatkového protokolu vyhlasuje, že žiadosti uskutočniť kontrolované dodávky sa zasielajú priamo príslušnej okresnej prokuratúre, v ktorej obvode sa má úkon vykonať, a kópia žiadosti sa zašle Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Sledovanie dodávky vykonajú príslušné orgány policajného zboru.
Slovenská republika využíva možnosť danú čl. 33 ods. 2 druhého dodatkového protokolu a v plnom rozsahu neprijíma čl. 16, čl. 17, čl. 19 a čl. 20 protokolu.
Žiadosti podľa čl. 18 druhého dodatkového protokolu vykoná Slovenská republika, len ak sa budú týkať sledovania dovozu, vývozu alebo prevozu zásielky, ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že zásielka bez príslušného povolenia obsahuje omamné látky, psychotropné látky, prekurzory, jadrové a iné obdobné rádioaktívne materiály, falšované peniaze, falšované cenné papiere, strelné alebo hromadne účinné zbrane, strelivo a výbušniny a dožadujúca strana sa zároveň zaručí, že informáciám získaným ako výsledok právnej pomoci poskytne náležitú ochranu.“.
K oznámeniu č. 165/2005 Z. z.
DRUHÝ DODATKOVÝ PROTOKOL K EURÓPSKEMU DOHOVORU O VZÁJOMNEJ POMOCI V TRESTNÝCH VECIACH
Členské štáty Rady Európy, ktoré podpísali tento protokol,
berúc do úvahy svoje záväzky vyplývajúce zo Štatútu Rady Európy,
želajúc si ďalej prispieť na ochranu ľudských práv, dodržiavanie princípov právneho štátu a podporu demokratického zloženia spoločnosti,
považujúc na tento účel za potrebné posilniť svoju individuálnu i kolektívnu schopnosť reagovať na zločinnosť,
rozhodnuté vylepšiť a v určitých ohľadoch doplniť Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach prijatý v Štrasburgu 20. apríla 1959 (ďalej len „dohovor“), ako aj jeho dodatkový protokol prijatý v Štrasburgu 17. marca 1978,
berúc do úvahy Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatý v Ríme 4. novembra 1950, ako aj Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov prijatý v Štrasburgu 28. januára 1981,
dohodli sa takto:
berúc do úvahy svoje záväzky vyplývajúce zo Štatútu Rady Európy,
želajúc si ďalej prispieť na ochranu ľudských práv, dodržiavanie princípov právneho štátu a podporu demokratického zloženia spoločnosti,
považujúc na tento účel za potrebné posilniť svoju individuálnu i kolektívnu schopnosť reagovať na zločinnosť,
rozhodnuté vylepšiť a v určitých ohľadoch doplniť Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach prijatý v Štrasburgu 20. apríla 1959 (ďalej len „dohovor“), ako aj jeho dodatkový protokol prijatý v Štrasburgu 17. marca 1978,
berúc do úvahy Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd prijatý v Ríme 4. novembra 1950, ako aj Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov prijatý v Štrasburgu 28. januára 1981,
dohodli sa takto:
I. KAPITOLA
Článok 1
Predmet úpravy
Článok 1 dohovoru sa nahrádza ustanoveniami tohto znenia:
„(1) Zmluvné strany sa zaväzujú poskytovať si v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru čo najširšiu vzájomnú pomoc v konaniach o trestných činoch, ktorých potrestanie patrí v čase podania žiadosti o právnu pomoc do právomoci justičných orgánov dožadujúcej zmluvnej strany.
(2)
Tento dohovor sa neuplatní na zatknutie, výkon rozsudku alebo trestné činy vojenské, ktoré nie sú trestné podľa všeobecného trestného práva.
(3)
Vzájomná pomoc sa môže poskytnúť aj v konaniach, ktoré začali správne orgány o skutkoch, ktoré možno potrestať podľa vnútroštátneho právneho poriadku dožadujúcej alebo dožiadanej zmluvnej strany z dôvodu, že sú porušením právnych noriem, ak rozhodnutie môže viesť ku konaniu pred súdom, ktorý je príslušný rozhodovať predovšetkým v trestných veciach.
(4)
Vzájomná pomoc sa nesmie odmietnuť výlučne z dôvodu, že sa týka skutkov, ktoré môžu zakladať zodpovednosť právnickej osoby v dožadujúcej zmluvnej strane.“.
Článok 2
Prítomnosť zástupcov orgánov dožadujúcej zmluvnej strany
Pôvodný článok 4 dohovoru sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Žiadosti o povolenie účasti zástupcov orgánov alebo zúčastnených osôb by sa nemali zamietnuť, ak je predpoklad, že v dôsledku ich účasti bude výsledok vybavenia dožiadania lepšie vyhovovať potrebám dožadujúcej zmluvnej strany, a tak sa vylúči potreba doplňujúcich dožiadaní.“.
Článok 3
Dočasné odovzdanie osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na územie dožadujúcej zmluvnej strany
Článok 11 dohovoru sa nahrádza ustanoveniami tohto znenia:
„(1)
Osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, o ktorej osobnú účasť na účely dokazovania, nie však jej trestného stíhania, požiada dožadujúca zmluvná strana, sa dočasne odovzdá na jej územie za podmienky, že sa vráti v lehote určenej dožiadanou zmluvnou stranou, a za podmienok uvedených v ustanoveniach článku 12 dohovoru v rozsahu, v akom sú použiteľné.
Odovzdanie možno odmietnuť, ak
a)
osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, s tým nesúhlasí,
b)
je jej prítomnosť potrebná v trestnom konaní na území dožiadanej zmluvnej strany,
c)
odovzdanie by mohlo predĺžiť dobu jej väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, alebo
d)
existujú iné dôvody prevažujúce nad jej odovzdaním na územie dožadujúcej zmluvnej strany.
(2)
Za podmienok uvedených v článku 2 dohovoru sa v prípadoch uvedených v odseku 1 povolí prevoz osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody cez územie tretieho štátu, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru, na žiadosť ministerstva spravodlivosti dožadujúcej zmluvnej strany, ku ktorej sa pripoja všetky potrebné doklady a ktorá sa zašle ministerstvu spravodlivosti zmluvnej strany, cez ktorej územie sa prevoz žiada. Zmluvná strana môže odmietnuť povolenie na prevoz svojich štátnych občanov.
(3)
Odovzdaná osoba sa na území dožadujúcej zmluvnej strany, ako aj na území zmluvnej strany, cez ktorej územie sa uskutoční prevoz, ak je prevoz potrebný, bude držať vo väzbe, ak zmluvná strana, u ktorej sa žiada o odovzdanie, nepožiada o jej prepustenie.“.
Článok 4
Spôsob styku
Článok 15 dohovoru sa nahrádza ustanoveniami tohto znenia:
„(1)
Žiadosti o právnu pomoc, ako aj spontánne informácie zašle v písomnej forme ministerstvo spravodlivosti dožadujúcej zmluvnej strany ministerstvu spravodlivosti dožiadanej zmluvnej strany a ich vybavenie sa zašle rovnakým spôsobom. Žiadosti však môžu zaslať justičné orgány dožadujúcej zmluvnej strany priamo justičným orgánom dožiadanej zmluvnej strany a ich vybavenie sa zašle rovnakým spôsobom.
(2)
Žiadosti podľa článku 11 tohto dohovoru a článku 13 jeho druhého dodatkového protokolu zašle vždy ministerstvo spravodlivosti dožadujúcej zmluvnej strany ministerstvu spravodlivosti dožiadanej zmluvnej strany a ich vybavenie sa zašle rovnakým spôsobom.
(3)
Žiadosti o právnu pomoc v konaniach podľa článku 1 ods. 3 tohto dohovoru môžu tiež zaslať správne alebo justičné orgány dožadujúcej zmluvnej strany priamo, podľa okolností veci, správnym alebo justičným orgánom dožiadanej zmluvnej strany a ich vybavenie sa zašle rovnakým spôsobom.
(4)
Žiadosti o právnu pomoc podľa článkov 18 a 19 druhého dodatkového protokolu k dohovoru môžu tiež zaslať príslušné orgány dožadujúcej zmluvnej strany priamo príslušným orgánom dožiadanej zmluvnej strany.
(5)
Žiadosti podľa článku 13 ods. 1 tohto dohovoru môžu zaslať príslušné justičné orgány priamo príslušným úradom dožiadanej zmluvnej strany a ich vybavenie môžu zaslať priamo tieto úrady. Žiadosti podľa článku 13 ods. 2 tohto dohovoru zasiela ministerstvo spravodlivosti dožadujúcej zmluvnej strany ministerstvu spravodlivosti dožiadanej zmluvnej strany.
(6)
Žiadosti o odpisy odsúdení a opatrení podľa článku 4 dodatkového protokolu k dohovoru sa môžu zaslať priamo príslušným orgánom. Každá zmluvná strana môže kedykoľvek vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy určiť, ktoré orgány považuje za príslušné na účely tohto odseku.
(7)
V prípadoch, keď je dovolený priamy styk podľa tohto dohovoru, možno ho v naliehavých prípadoch uskutočňovať prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (Interpol).
(8)
Každá zmluvná strana si môže kedykoľvek vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhradiť, že žiadosti o právnu pomoc alebo určité z nich vybaví len pri splnení jednej alebo viacerých z ďalej uvedených podmienok:
a)
kópia žiadosti sa zašle ústrednému orgánu určenému v tomto vyhlásení,
b)
žiadosti okrem naliehavých žiadostí sa musia zasielať ústrednému orgánu určenému v tomto vyhlásení,
c)
v prípade zaslania žiadosti v priamom styku z dôvodu jej naliehavosti sa súčasne musí zaslať jej kópia aj jej ministerstvu spravodlivosti,
d)
niektoré alebo všetky žiadosti o právnu pomoc sa majú zasielať inými spôsobmi, než aké sú uvedené v tomto článku.
(9)
Žiadosti o právnu pomoc a iná korešpondencia podľa tohto dohovoru alebo jeho protokolov sa môžu zasielať akýmkoľvek elektronickým alebo iným spôsobom telekomunikácie za predpokladu, že dožadujúca zmluvná strana je spôsobilá kedykoľvek na žiadosť predložiť ju v písomnej podobe a jej originál. Každá zmluvná strana však môže kedykoľvek vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy určiť podmienky, za ktorých je ochotná prijať a vybaviť žiadosti o právnu pomoc zaslané elektronickým alebo iným spôsobom telekomunikácie.
(10)
Ustanovenia tohto článku nemajú vplyv na ustanovenia platných dvojstranných zmlúv alebo dohôd medzi zmluvnými stranami, ktoré upravujú priame zasielanie žiadostí o právnu pomoc medzi ich orgánmi.“.
Článok 5
Náklady
Článok 20 dohovoru sa nahrádza ustanoveniami tohto znenia:
„(1)
Zmluvné strany nebudú žiadať navzájom náhradu žiadnych nákladov, ktoré vznikli uplatňovaním tohto dohovoru alebo jeho protokolov, s výnimkou
a)
nákladov, ktoré vznikli účasťou znalcov na území dožiadanej zmluvnej strany,
b)
nákladov, ktoré vznikli odovzdaním osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody podľa článkov 13 alebo 14 druhého dodatkového protokolu k dohovoru alebo článku 11 dohovoru,
c)
náklady rozsiahlej alebo mimoriadnej povahy.
(2)
Náklady zriadenia telefonického spojenia alebo videospojenia, náklady súvisiace s prevádzkou takého telefonického spojenia alebo videospojenia na území dožiadanej zmluvnej strany, odmena poskytnutá tlmočníkom a odmeny svedkov a ich cestovné náklady na území dožiadanej zmluvnej strany však nahradí dožadujúca zmluvná strana, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
(3)
Zmluvné strany navzájom konzultujú spôsob úhrady nákladov podľa odseku 1 písm. c).
(4)
Ustanovenia tohto článku nemajú vplyv na ustanovenia článku 10 ods. 3 dohovoru.“.
Článok 6
Justičné orgány
Článok 24 dohovoru sa nahrádza ustanovením tohto znenia:
„Každý štát pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy určí, ktoré orgány bude na účely dohovoru považovať za justičné orgány. Následne môže kedykoľvek rovnakým spôsobom zmeniť obsah svojho vyhlásenia.“.
II. KAPITOLA
Článok 7
Odklad vybavenia žiadostí
(1)
Dožiadaná zmluvná strana môže odložiť vybavenie žiadosti, ak by jej vybavenie mohlo negatívne ovplyvniť trestné konanie vedené jej orgánmi alebo konania s ním súvisiace.
(2)
Skôr, než dožiadaná zmluvná strana odmietne alebo odloží vykonanie právnej pomoci, vo vhodných prípadoch po konzultácii s dožadujúcou zmluvnou stranou zváži, či by nemohla vybaviť žiadosť čiastočne alebo pri splnení ňou uložených podmienok.
(3)
Ak sa vybavenie žiadosti odloží, musia sa uviesť dôvody odkladu. Dožiadaná zmluvná strana tiež informuje dožadujúcu zmluvnú stranu o akýchkoľvek dôvodoch, pre ktoré je vybavenie žiadosti nemožné alebo ktoré môžu spôsobiť významný odklad jej vybavenia.
Článok 8
Postup
Bez ohľadu na ustanovenie článku 3 dohovoru, ak sa v žiadosti uvedú náležitosti alebo postupy, ktoré treba dodržať podľa právneho poriadku dožadujúcej zmluvnej strany, dožiadaná zmluvná strana bude podľa žiadosti postupovať, aj keď sú takéto náležitosti alebo postupy pre ňu neznáme, v rozsahu, v akom požadovaná činnosť nie je v rozpore so základnými zásadami jej právneho poriadku, ak v tomto protokole nie je uvedené inak.
Článok 9
Výsluch formou videokonferencie
(1)
Ak osoba sa nachádza na území jednej zmluvnej strany a má sa vypočuť ako svedok alebo znalec justičnými orgánmi inej zmluvnej strany, táto zmluvná strana môže požiadať v prípadoch, ak nie je žiaduce alebo možné, aby sa osoba, ktorá má byť vypočutá, dostavila osobne na jej územie, aby sa výsluch uskutočnil formou videokonferencie podľa ustanovení odsekov 2 až 7.
(2)
Dožiadaná zmluvná strana udelí súhlas s uskutočnením výsluchu formou videokonferencie za predpokladu, že jej použitie nie je v rozpore so základnými zásadami jej právneho poriadku a za podmienky, že má technické prostriedky na vykonanie takého výsluchu. Ak dožiadaná zmluvná strana nemá technické prostriedky na uskutočnenie videokonferencie, môže jej také prostriedky poskytnúť po vzájomnej dohode dožadujúca zmluvná strana.
(3)
Žiadosti o vykonanie výsluchu formou videokonferencie musia obsahovať okrem informácií uvedených v článku 14 dohovoru dôvody, pre ktoré nie je žiaduce alebo možné, aby sa svedok alebo znalec dostavil osobne, názov justičného orgánu a mená osôb, ktoré budú viesť výsluch.
(4)
Justičný orgán dožiadanej zmluvnej strany predvolá predmetnú osobu na výsluch spôsobom upraveným jej právnym poriadkom.
(5)
Na uskutočnenie videokonferencie sa uplatnia tieto pravidlá:
a)
justičný orgán dožiadanej zmluvnej strany sa zúčastní na výsluchu, v prípade potreby aj s tlmočníkom, je zodpovedný za overenie totožnosti osoby, ktorá sa má vypočuť, a dozerá nad dodržiavaním základných zásad právneho poriadku dožiadanej zmluvnej strany. Ak justičný orgán dožiadanej zmluvnej strany sa domnieva, že počas výsluchu dochádza k porušeniu základných zásad právneho poriadku dožiadanej zmluvnej strany, okamžite prijme potrebné opatrenia, aby výsluch pokračoval v súlade s uvedenými zásadami,
b)
ak sú potrebné opatrenia na ochranu osoby, ktorá sa má vypočuť, dohodne sa ich prijatie medzi príslušnými orgánmi dožadujúcej a dožiadanej zmluvnej strany,
c)
výsluch vykoná priamo justičný orgán dožadujúcej zmluvnej strany alebo sa výsluch vykoná pod jeho vedením podľa právneho poriadku dožadujúcej zmluvnej strany,
d)
na žiadosť dožadujúcej zmluvnej strany alebo osoby, ktorá sa má vypočuť, dožiadaná zmluvná strana zabezpečí, ak je to potrebné, pre vypočúvanú osobu tlmočníka,
e)
osoba, ktorá sa má vypočuť, sa môže dovolávať práva odmietnuť vypovedať podľa právneho poriadku dožiadanej alebo dožadujúcej zmluvnej strany.
(6)
Bez vplyvu na akékoľvek opatrenia dohodnuté na ochranu osôb justičný orgán dožiadanej zmluvnej strany po skončení výsluchu spíše zápisnicu, v ktorej uvedie dátum a miesto výsluchu, údaje o totožnosti vypočutej osoby, údaje o totožnosti a funkciách všetkých ostatných osôb, ktoré boli prítomné na výsluchu na území dožiadanej zmluvnej strany, údaje o prípadných prísahách a o technických podmienkach, za ktorých sa výsluch uskutočnil. Zápisnicu zašle príslušný orgán dožiadanej zmluvnej strany príslušnému orgánu dožadujúcej zmluvnej strany.
(7)
Každá zmluvná strana prijme potrebné opatrenia, aby zabezpečila, že ak svedok alebo znalec mal vypovedať na jej území podľa tohto článku a odmietol vypovedať, aj keď mal povinnosť vypovedať, alebo ak uviedol nepravdu, uplatní sa jej právny poriadok rovnakým spôsobom ako v prípade, ak by sa výsluch uskutočnil v trestnom konaní vedenom jej orgánmi.
(8)
Zmluvné strany môžu podľa vlastnej úvahy uplatniť ustanovenia tohto článku vo vhodných prípadoch a so súhlasom príslušných justičných orgánov aj na výsluchy obvineného alebo podozrivého formou videokonferencie. V tomto prípade je rozhodnutie o tom, že sa vykoná výsluch formou videokonferencie, a o spôsobe, akým sa vykoná, podmienené dohodou medzi zainteresovanými zmluvnými stranami podľa ich vnútroštátneho právneho poriadku a použiteľnými medzinárodnými zmluvami. Výsluch obvineného alebo podozrivého možno uskutočniť len s jeho súhlasom.
(9)
Každá zmluvná strana môže kedykoľvek zaslať generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhlásenie o tom, že nevyužije možnosť upravenú v odseku 8 a neuplatní ustanovenia tohto článku na výsluch obvineného alebo podozrivého formou videokonferencie.
Článok 10
Výsluch formou telefonickej konferencie
(1)
Ak sa osoba nachádza na území jednej zmluvnej strany a majú ju vypočuť ako svedka alebo znalca justičné orgány inej zmluvnej strany, táto zmluvná strana môže požiadať, ak to jej právny poriadok umožňuje, prvú zmluvnú stranu, aby umožnila vykonať výsluch formou telefonickej konferencie podľa ustanovení odsekov 2 až 6.
(2)
Výsluch sa uskutoční formou telefonickej konferencie, ak svedok alebo znalec súhlasí s jeho uskutočnením touto metódou.
(3)
Dožiadaná zmluvná strana udelí súhlas s uskutočnením výsluchu formou telefonickej konferencie, ak vykonanie výsluchu touto formou nie je v rozpore so základnými zásadami jej právneho poriadku.
(4)
Žiadosť o vykonanie výsluchu formou telefonickej konferencie musí obsahovať okrem informácií uvedených v článku 14 dohovoru názov justičného orgánu a mená osôb, ktoré budú viesť výsluch, a údaj, že svedok alebo znalec súhlasí s vykonaním výsluchu formou telefonickej konferencie.
(5)
Praktické otázky ohľadne výsluchu dohodnú medzi sebou zainteresované zmluvné strany. Pri takých dohodách sa dožiadaná zmluvná strana zaviaže
a)
informovať svedka alebo znalca o čase a mieste výsluchu,
b)
zabezpečiť overenie totožnosti svedka alebo znalca,
c)
overiť, že svedok alebo znalec súhlasí s vykonaním výsluchu formou telefonickej konferencie.
(6)
Dožiadaná zmluvná strana môže svoj súhlas podmieniť celkom alebo sčasti použiteľnými podmienkami článku 9 ods. 5 až 7.
Článok 11
Spontánne informácie
(1)
Bez vplyvu na trestné konanie vedené príslušnými orgánmi zmluvnej strany môžu tieto orgány bez predchádzajúcej žiadosti zaslať príslušným orgánom inej zmluvnej strany informácie získané počas vyšetrovania, ak sa domnievajú, že poskytnutie takých informácií by mohlo pomôcť prijímajúcej zmluvnej strane začať alebo vykonať trestné konanie alebo by mohlo viesť k podaniu žiadosti touto zmluvnou stranou podľa dohovoru alebo jeho protokolov.
(2)
Poskytujúca zmluvná strana môže v súlade so svojím právnym poriadkom uložiť podmienky na použitie takých informácií prijímajúcou zmluvnou stranou.
(3)
Prijímajúca zmluvná strana je týmito podmienkami viazaná.
(4)
Každá zmluvná strana však môže kedykoľvek vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhlásiť, že sa nebude cítiť viazaná podmienkami uloženými poskytujúcou zmluvnou stranou podľa odseku 2, ak nedostane vopred oznámenie o charaktere poskytovanej informácie a dá súhlas s jej poskytnutím.
Článok 12
Vrátenie vecí
(1)
Na žiadosť dožadujúcej zmluvnej strany a bez vplyvu na práva dobromyseľných tretích osôb môže dožiadaná zmluvná strana poskytnúť veci získané trestnou činnosťou dožadujúcej zmluvnej strane s cieľom ich vrátiť oprávneným vlastníkom.
(2)
Použitím článkov 3 a 6 dohovoru sa môže dožiadaná zmluvná strana vzdať práva na vrátenie vecí buď pred ich poskytnutím alebo po ňom dožadujúcej zmluvnej strane, ak sa tým uľahčí vrátenie vecí oprávnenému vlastníkovi. Práva dobromyseľných tretích osôb tým nie sú dotknuté.
(3)
Pri vzdaní sa práva na vrátenie vecí pred ich poskytnutím dožadujúcej zmluvnej strane dožiadaná zmluvná strana neuplatní na tieto veci zádržné právo ani iné regresné právo podľa daňových alebo colných predpisov.
(4)
Vzdanie sa práva podľa odseku 2 nemá vplyv na právo dožiadanej zmluvnej strany vybrať dane alebo poplatky od oprávneného vlastníka.
Článok 13
Dočasné odovzdanie osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na územie dožiadanej zmluvnej strany
(1)
Ak sa príslušné orgány zainteresovaných zmluvných strán dohodnú, môže zmluvná strana, ktorá požiadala o vyšetrovacie úkony, na ktorých je potrebná účasť osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na jej vlastnom území, dočasne odovzdať túto osobu na územie zmluvnej strany, kde sa vyšetrovací úkon má vykonať.
(2)
Obsahom dohody sú praktické otázky dočasného odovzdania osoby a termín, do ktorého sa musí osoba vrátiť na územie dožadujúcej zmluvnej strany.
(3)
Ak sa vyžaduje súhlas dotknutej osoby s odovzdaním, poskytne sa dožiadanej zmluvnej strane bez odkladu vyhlásenie obsahujúce súhlas alebo jeho kópia.
(4)
Odovzdaná osoba sa na území dožiadanej zmluvnej strany a na území zmluvnej strany, cez ktorej územie sa uskutoční prevoz, ak je potrebný, bude držať vo väzbe, len ak zmluvná strana, z ktorej územia sa osoba odovzdala, nepožiada o jej prepustenie.
(5)
Doba strávená vo väzbe na území dožiadanej zmluvnej strany sa započíta do doby väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý táto osoba vykonáva alebo bude vykonávať na území dožadujúcej zmluvnej strany.
(6)
Ustanovenia článku 11 ods. 2 a článku 12 dohovoru sa použijú primerane.
(7)
Každá zmluvná strana môže kedykoľvek vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhlásiť, že skôr, ako dôjde k dohode podľa odseku 1 tohto článku, bude vyžadovať súhlas podľa odseku 3 tohto článku alebo ho bude vyžadovať za určitých podmienok uvedených vo vyhlásení.
Článok 14
Osobná účasť odovzdanej odsúdenej osoby
Ustanovenia článkov 11 a 12 dohovoru sa použijú primerane aj na osoby, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody na území dožiadanej zmluvnej strany v dôsledku ich odovzdania na výkon trestu uloženého v dožadujúcej zmluvnej strane, ak o ich osobnú účasť v súvislosti s preskúmavaním rozsudku požiadala dožadujúca zmluvná strana.
Článok 15
Jazyk doručovaných procesných listín a justičných rozhodnutí
(1)
Ustanovenia tohto článku sa použijú na každú žiadosť o doručenie podľa článku 7 dohovoru alebo článku 3 jeho dodatkového protokolu.
(2)
Písomnosti alebo súdne rozhodnutia sa vždy zasielajú v jazyku alebo v jazykoch, v ktorých boli vyhotovené.
(3)
Bez ohľadu na ustanovenie článku 16 dohovoru, ak orgán, ktorý vydal listiny, má vedomosť alebo dôvod sa domnievať, že adresát rozumie iba inému jazyku, listiny alebo aspoň ich podstatné časti musia byť opatrené prekladom do tohto iného jazyka.
(4)
Bez ohľadu na ustanovenie článku 16 dohovoru sa k procesným listinám a justičným rozhodnutiam pripojí pre potreby orgánov dožiadanej zmluvnej strany ich krátky obsah v preklade do jazyka alebo do jedného z jazykov tejto zmluvnej strany.
Článok 16
Doručovanie poštou
(1)
Príslušné justičné orgány zmluvnej strany môžu zasielať priamo poštou procesné listiny a justičné rozhodnutia osobám na území inej zmluvnej strany.
(2)
K procesným listinám a justičným rozhodnutiam sa pripojí správa o tom, že adresát môže získať informácie od orgánu uvedeného v správe o svojich právach a povinnostiach v súvislosti s doručenými písomnosťami. Ustanovenie článku 15 ods. 3 sa použije na takúto správu.
(3)
Ustanovenia článkov 8, 9 a 12 dohovoru sa použijú primerane na doručovanie poštou.
(4)
Ustanovenia článku 15 ods. 1, 2 a 3 sa použijú aj na doručovanie poštou.
Článok 17
Cezhraničné sledovanie
(1)
Policajtom jednej zmluvnej strany, ktorí v rámci vyšetrovania trestného činu sledujú na území svojho štátu osobu, ktorá je podozrivá, že sa zúčastnila na trestnom čine, pre ktorý možno žiadať o vydanie, alebo osobu, o ktorej sa vážne predpokladá, že napomôže identifikáciu alebo zistenie pobytu uvedenej osoby, sa povolí pokračovať v sledovaní na území inej zmluvnej strany, ak táto zmluvná strana povolila cezhraničné sledovanie na základe dožiadania, ktoré jej bolo vopred doručené. Povolenie sa môže podmieniť požiadavkami.
Na žiadosť sa sledovaním poveria orgány zmluvnej strany, na ktorej území sa sledovanie má uskutočniť.
Dožiadanie uvedené v prvom odseku sa musí zaslať orgánu určenému každou zmluvnou stranou, ktorý má právomoc vydať alebo zaslať žiadané povolenie.
(2)
Ak z obzvlášť naliehavých dôvodov sa nedá požiadať o povolenie vopred, policajti vykonávajúci sledovanie v rámci vyšetrovania trestného činu môžu pokračovať za štátnou hranicou v sledovaní osoby podozrivej zo spáchania niektorého z trestných činov uvedených v odseku 6 za týchto podmienok:
a)
orgány zmluvnej strany určené podľa odseku 4, na ktorej území sa má pokračovať v sledovaní, sa musia okamžite počas sledovania upovedomiť, že došlo k prekročeniu štátnej hranice,
b)
bez odkladu sa podá dožiadanie podľa odseku 1 s uvedením dôvodov prekročenia štátnej hranice bez predchádzajúceho povolenia.
Sledovanie sa ukončí, len čo zmluvná strana, na ktorej území sa uskutočňuje, o to požiada po doručení upovedomenia podľa písmena a) alebo dožiadania podľa písmena b), alebo ak sa povolenie nezískalo do piatich hodín od prekročenia štátnej hranice.
(3)
Sledovanie podľa odsekov 1 a 2 sa vykoná len za týchto všeobecných podmienok:
a)
policajti vykonávajúci sledovanie musia dodržiavať ustanovenia tohto článku a právneho poriadku zmluvnej strany, na ktorej území sa pohybujú; musia sa riadiť pokynmi príslušných miestnych orgánov,
b)
s výnimkou situácií uvedených v odseku 2 policajti sa počas sledovania preukazujú dokladom osvedčujúcim, že sa povolenie vydalo,
c)
policajti vykonávajúci sledovanie musia byť schopní kedykoľvek preukázať, že konajú ako verejní činitelia,
d)
policajti vykonávajúci sledovanie smú mať pri sebe svoje služobné zbrane okrem prípadov, keď dožiadaná strana výslovne rozhodla inak; zbrane sa s výnimkou oprávnenej sebaobrany nesmú použiť,
e)
vstup do súkromných obydlí a miest, ktoré nie sú prístupné verejnosti, sa zakazuje,
f)
policajti vykonávajúci sledovanie nesmú sledovanú osobu zastaviť a klásť jej otázky ani ju zatknúť,
g)
o každej akcii sa musí podať správa orgánom zmluvnej strany, na ktorej území sa uskutočnila; policajti vykonávajúci sledovanie sa môžu predvolať, aby sa osobne dostavili,
h)
orgány zmluvnej strany, ktorej policajti vykonali sledovanie, poskytnú na žiadosť orgánov zmluvnej strany, na ktorej území sa vykonalo sledovanie, pomoc pri vyšetrovaní nasledujúcom po akcii, na ktorej sa zúčastnili, vrátane trestného konania.
(4)
Zmluvné strany pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy určia, ktoré policajné a iné orgány sú príslušné na vykonávanie ustanovení odsekov 1 a 2. Následne môžu kedykoľvek rovnakým spôsobom zmeniť obsah svojho vyhlásenia.
(5)
Zmluvné strany môžu na dvojstrannej úrovni rozšíriť použitie tohto článku a prijať doplňujúce opatrenia na jeho vykonávanie.
(6)
Sledovanie podľa odseku 2 možno uskutočniť len pre niektorý z týchto trestných činov:
- atentát,
- vražda,
- znásilnenie,
- podpaľačstvo,
- falšovanie,
- ozbrojená lúpež a prechovávanie kradnutého tovaru,
- vydieranie,
- únos a branie rukojemníkov,
- obchodovanie s ľuďmi,
- nedovolené obchodovanie s narkotikami a psychotropnými látkami,
- porušovanie predpisov o zbraniach a výbušninách,
- použitie výbušnín,
- nedovolená preprava jedovatých a nebezpečných odpadov,
- prevádzačstvo cudzincov,
- sexuálne zneužívanie detí.
Článok 18
Kontrolovaná dodávka
(1)
Každá zmluvná strana sa zaväzuje zabezpečiť na žiadosť inej zmluvnej strany, že povolí uskutočniť kontrolované dodávky na svojom území v rámci vyšetrovania extradičných činov.
(2)
Rozhodnutie uskutočniť kontrolované dodávky vydajú v každom jednotlivom prípade príslušné orgány dožiadanej zmluvnej strany s prihliadnutím na vnútroštátny právny poriadok tejto zmluvnej strany.
(3)
Kontrolované dodávky sa uskutočnia podľa postupov dožiadanej zmluvnej strany. Právomoc konať, riadiť a dohliadať na akcie majú príslušné orgány tejto zmluvnej strany.
(4)
Zmluvné strany pri podpise alebo pri uložení ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy určia, ktoré orgány sú príslušné na vykonávanie tohto článku. Následne môžu kedykoľvek rovnakým spôsobom zmeniť obsah svojho vyhlásenia.
Článok 19
Utajené vyšetrovanie
(1)
Dožadujúca a dožiadaná zmluvná strana sa môžu dohodnúť na vzájomnej pomoci pri uskutočňovaní vyšetrovania trestných činov agentmi vystupujúcimi pod legendou alebo s falošnou totožnosťou (utajené vyšetrovanie).
(2)
Rozhodnutie na základe žiadosti vydajú v každom jednotlivom prípade príslušné orgány dožiadanej zmluvnej strany s prihliadnutím na vnútroštátny právny poriadok a postupy tejto zmluvnej strany. Trvanie utajeného vyšetrovania, podrobné podmienky a právne postavenie agentov počas utajeného vyšetrovania sa dohodne medzi zmluvnými stranami s prihliadnutím na ich vnútroštátny právny poriadok a postupy.
(3)
Utajené vyšetrovanie sa vykoná podľa vnútroštátneho právneho poriadku a postupmi zmluvnej strany, na ktorej území sa má utajené vyšetrovanie uskutočniť. Dotknuté zmluvné strany spolupracujú, aby zabezpečili riadnu prípravu a dohľad nad utajeným vyšetrovaním a urobili opatrenia na ochranu bezpečnosti agentov vystupujúcich pod legendou alebo s falošnou totožnosťou.
(4)
Zmluvné strany pri podpise alebo pri uložení ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy určia, ktoré orgány sú príslušné na vykonávanie ustanovení odseku 2. Následne môžu kedykoľvek rovnakým spôsobom zmeniť obsah svojho vyhlásenia.
Článok 20
Spoločné vyšetrovacie tímy
(1)
Na základe spoločnej dohody môžu príslušné orgány dvoch alebo viacerých zmluvných strán vytvoriť spoločný vyšetrovací tím na špecifické účely a na obmedzenú dobu, ktorá sa môže predĺžiť spoločným súhlasom, na vyšetrovanie trestných činov na území jednej zmluvnej strany alebo viacerých zmluvných strán, ktoré vytvorili tím. Zloženie tímu sa spresní v dohode.
Spoločný vyšetrovací tím sa môže vytvoriť najmä, ak
a)
vyšetrovanie trestných činov jednou zmluvnou stranou je ťažké a náročné a má väzby na iné zmluvné strany,
b)
niekoľko zmluvných strán vyšetruje trestné činy, ktorých okolnosti vyžadujú koordinovaný a jednotný postup zainteresovaných zmluvných strán.
Žiadosť na vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu môže podať ktorákoľvek zo zainteresovaných zmluvných strán. Tím sa vytvorí na území jednej zo zmluvných strán, na ktorej území sa vykonanie vyšetrovania očakáva.
(2)
Okrem informácií uvedených v relevantných ustanoveniach článku 14 dohovoru žiadosti o vytvorenie spoločného vyšetrovacieho tímu musia obsahovať návrhy na zloženie tímu.
(3)
Spoločný vyšetrovací tím pôsobí na území zmluvných strán, ktoré ho vytvorili, za týchto všeobecných podmienok:
a)
vedúci tímu je zástupcom príslušného orgánu, ktorý sa podieľa na vyšetrovaní trestných činov, zmluvnej strany, na ktorej území tím pôsobí. Vedúci tímu koná v rozsahu svojich právomocí podľa vnútroštátneho právneho poriadku,
b)
tím vykonáva svoje akcie podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na ktorej území pôsobí. Členovia a pridelení členovia tímu vykonávajú svoje úlohy pod vedením osoby uvedenej v písmene a) s prihliadnutím na podmienky určené ich vlastnými orgánmi v dohode o vytvorení tímu,
c)
zmluvná strana, v ktorej tím pôsobí, prijme organizačné opatrenia potrebné na činnosť tímu.
(4)
Na účely tohto článku sa členovia spoločného vyšetrovacieho tímu zo zmluvnej strany, na ktorej území tím pôsobí, označujú ako „členovia“, zatiaľ čo členovia z iných zmluvných strán než z tej, na ktorej území tím pôsobí, sa označujú ako „pridelení členovia“.
(5)
Pridelení členovia spoločného vyšetrovacieho tímu majú právo byť prítomní pri vyšetrovacích opatreniach na území zmluvnej strany, kde tím pôsobí. Vedúci tímu však môže z osobitných dôvodov a v súlade s právnym poriadkom zmluvnej strany, kde tím pôsobí, rozhodnúť inak.
(6)
Prideleným členom spoločného vyšetrovacieho tímu môže vedúci tímu v súlade s právnym poriadkom zmluvnej strany, kde tím pôsobí, zveriť určité úlohy v rámci vyšetrovania, ak takýto postup schválili príslušné orgány zmluvnej strany, kde tím pôsobí, a zmluvnej strany, z ktorej sú členovia pridelení.
(7)
Ak spoločný vyšetrovací tím potrebuje prijať opatrenia na vyšetrovanie v jednej zo zmluvných strán, ktoré vytvorili tím, členovia pridelení k tímu z tejto zmluvnej strany môžu požiadať vlastné príslušné orgány, aby prijali tieto opatrenia. Takéto opatrenia sa posudzujú v tejto zmluvnej strane podľa podmienok, ktoré by sa uplatnili, ak by sa opatrenia vyžiadali vo vnútroštátnom vyšetrovaní.
(8)
Ak spoločný vyšetrovací tím potrebuje pomoc od zmluvnej strany, ktorá nie je členom tímu, alebo od tretieho štátu, dožiadanie môžu zaslať príslušné orgány štátu, v ktorom tím pôsobí, príslušným orgánom dotknutého štátu podľa použiteľných medzinárodných zmluvných nástrojov alebo dohôd.
(9)
Pridelený člen spoločného vyšetrovacieho tímu môže v súlade s právnym poriadkom svojho štátu a v rozsahu svojej právomoci poskytnúť tímu informácie dostupné v zmluvnej strane, ktorá ho pridelila, pre potreby vyšetrovania vedeného tímom.
(10)
Informácie zákonne získané členom alebo prideleným členom, kým sú v spoločnom vyšetrovacom tíme, ktoré nie sú inak dostupné príslušným orgánom zainteresovaných zmluvných strán, sa môžu použiť takto:
a)
na účely, na ktoré bol spoločný vyšetrovací tím vytvorený,
b)
za predpokladu predchádzajúceho súhlasu zmluvnej strany, kde sa informácia stala dostupnou, na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie iných trestných činov. Taký súhlas možno odmietnuť len v prípadoch, ak by ich použitie ohrozilo vyšetrovanie na území dotknutej zmluvnej strany alebo v prípadoch, keď by zmluvná strana mohla odmietnuť poskytnutie právnej pomoci,
c)
na zabránenie bezprostredného a vážneho ohrozenia verejnej bezpečnosti a bez vplyvu na písmeno b), ak sa následne začne vyšetrovanie trestného činu,
d)
na iné účely, ak sa tak dohodli zmluvné strany, ktoré vytvorili tím.
(11)
Tento článok nemá vplyv na iné existujúce ustanovenia alebo dohody o vytvorení alebo činnosti spoločných vyšetrovacích tímov.
(12)
V rozsahu, v akom to dovoľuje právny poriadok zainteresovaných zmluvných strán alebo ustanovenia právneho nástroja použiteľného medzi nimi, možno na činnosti tímu dohodnúť účasť iných osôb než zástupcov príslušných orgánov zmluvných strán, ktoré vytvorili spoločný vyšetrovací tím. Na také osoby sa nevzťahujú práva, ktoré tento článok priznáva členom alebo prideleným členom, ak dohoda výslovne nestanoví inak.
Článok 21
Trestnoprávna zodpovednosť týkajúca sa verejných činiteľov
Počas činností uvedených v článkoch 17, 18, 19 alebo 20, ak sa nedohodlo medzi zúčastnenými zmluvnými stranami inak, považujú sa verejní činitelia inej zmluvnej strany než zmluvnej strany, kde sa činnosť vykonáva, za verejných činiteľov tejto druhej zmluvnej strany, ak ide o trestné činy spáchané nimi alebo proti nim.
Článok 22
Občianskoprávna zodpovednosť týkajúca sa verejných činiteľov
(1)
Ak podľa článkov 17, 18, 19 alebo 20 pôsobia verejní činitelia jednej zmluvnej strany na území inej zmluvnej strany, prvá zmluvná strana je zodpovedná za akúkoľvek škodu nimi spôsobenú počas ich činnosti, a to podľa právneho poriadku zmluvnej strany, na ktorej území pôsobia.
(2)
Zmluvná strana, na ktorej území bola spôsobená škoda podľa odseku 1, poskytne náhradu za škodu za podmienok, ktoré by sa uplatnili na škodu spôsobenú jej vlastnými verejnými činiteľmi.
(3)
Zmluvná strana, ktorej verejní činitelia spôsobili škodu akejkoľvek osobe na území druhej zmluvnej strany, uhradí druhej zmluvnej strane v plnom rozsahu sumu, ktorú táto zmluvná strana zaplatila poškodeným alebo oprávneným osobám.
(4)
Bez vplyvu na možnosť uplatnenia svojich práv voči tretím osobám a s výnimkou odseku 3 nebude žiadna zmluvná strana v prípadoch uvedených v odseku 1 požadovať náhradu jej spôsobenej škody od inej zmluvnej strany.
(5)
Ustanovenia tohto článku sa použijú za predpokladu, že zmluvné strany sa nedohodli inak.
Článok 23
Ochrana svedkov
Ak zmluvná strana požiada o právnu pomoc podľa dohovoru alebo jedného z jeho protokolov týkajúcu sa svedka, ktorému hrozí zastrašovanie alebo ktorý potrebuje ochranu, príslušné orgány dožiadanej a dožadujúcej zmluvnej strany sa vynasnažia dohodnúť na opatreniach na ochranu takej osoby v súlade s ich vnútroštátnym právnym poriadkom.
Článok 24
Predbežné opatrenia
(1)
Na žiadosť dožadujúcej zmluvnej strany môže dožiadaná zmluvná strana prijať podľa svojho vnútroštátneho právneho poriadku predbežné opatrenia na zabezpečenie dôkazov, zachovanie existujúceho stavu alebo na ochranu ohrozených právnych záujmov.
(2)
Dožiadaná zmluvná strana môže vyhovieť žiadosti čiastočne alebo za určitých podmienok, najmä časového ohraničenia trvania opatrenia.
Článok 25
Dôvernosť
Dožadujúca zmluvná strana môže požadovať, aby dožiadaná zmluvná strana nezverejnila informácie o žiadosti a jej obsahu okrem rozsahu potrebného na jej vybavenie. Ak dožiadaná zmluvná strana nemôže dodržať túto požiadavku, musí ihneď informovať dožadujúcu zmluvnú stranu.
Článok 26
Ochrana údajov
(1)
Osobné údaje poskytnuté jednou zmluvnou stranou inej zmluvnej strane ako výsledok vybavenia žiadosti podľa dohovoru alebo niektorého z jeho protokolov môže zmluvná strana, ktorej boli poskytnuté, použiť len
a)
na účely konania, na ktoré sa vzťahuje dohovor alebo niektorý z jeho protokolov,
b)
na iné súdne alebo správne konania priamo súvisiace s konaniami podľa písmena a),
c)
na účely zabránenia bezprostrednému a vážnemu ohrozeniu verejnej bezpečnosti.
(2)
Také údaje však možno použiť na iný účel, ak zmluvná strana, ktorá údaje poskytla, alebo osoba, o ktorej údaje ide, dali vopred súhlas na také použitie.
(3)
Každá zmluvná strana môže odmietnuť poskytnutie osobných údajov získaných ako výsledok vybavenia žiadosti podľa dohovoru alebo niektorého z jeho protokolov, ak
- také údaje sú chránené podľa jej vnútroštátneho právneho poriadku a
- zmluvná strana, ktorej sa mali údaje poskytnúť, nie je viazaná Dohovorom o ochrane jednotlivcov pri automatickom spracovaní osobných údajov prijatom v Štrasburgu 28. januára 1981, a ak sa táto zmluvná strana nezaviaže poskytnúť údajom ochranu požadovanú prvou zmluvnou stranou.
(4)
Každá zmluvná strana, ktorá poskytne osobné údaje získané ako výsledok vybavenia žiadosti podľa dohovoru alebo niektorého z jeho protokolov, môže žiadať, aby zmluvná strana, ktorej sa údaje poskytli, podala informácie o tom, ako sa poskytnuté údaje použili.
(5)
Každá zmluvná strana môže vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy uplatniť požiadavku, že osobné údaje poskytnuté inej zmluvnej strane v rámci konania, pre ktoré mohla odmietnuť alebo obmedziť poskytnutie alebo použitie osobných údajov v súlade s ustanoveniami dohovoru alebo niektorého z jeho protokolov, táto zmluvná strana nesmie použiť na účely uvedené v odseku 1 bez jej predchádzajúceho súhlasu.
Článok 27
Správne orgány
Zmluvné strany môžu kedykoľvek vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy určiť, ktoré orgány považujú za správne orgány na účely článku 1 ods. 3 dohovoru.
Článok 28
Vzťah k iným medzinárodným zmluvám
Ustanovenia tohto protokolu nemajú vplyv na podrobnejšiu úpravu v dvojstranných alebo mnohostranných zmluvách dojednaných medzi zmluvnými stranami podľa článku 26 ods. 3 dohovoru.
Článok 29
Zmierlivé riešenie sporov
Európsky výbor pre problémy zločinnosti sa priebežne informuje o výklade a vykonávaní dohovoru a jeho protokolov a urobí všetko potrebné na uľahčenie zmierlivého riešenia problémov, ktoré môžu vzniknúť pri ich vykonávaní.
III. KAPITOLA
Článok 30
Podpis a nadobudnutie platnosti
(1)
Tento protokol je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru alebo ktoré ho podpísali. Protokol podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Zmluvná strana, ktorá dohovor podpísala, nemôže protokol ratifikovať, prijať ani schváliť, ak predtým alebo súčasne neratifikovala, neprijala ani neschválila dohovor. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo schválení sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy.
(2)
Protokol nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia tretej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo schválení.
(3)
Vo vzťahu ku každému signatárskemu štátu, ktorý ratifikačnú listinu, listinu o prijatí alebo schválení uloží neskôr, nadobudne protokol platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia listiny.
Článok 31
Prístup
(1)
Ktorýkoľvek štát, ktorý nie je členským štátom Rady Európy a ktorý pristúpil k dohovoru, môže pristúpiť k tomuto protokolu po nadobudnutí jeho platnosti.
(2)
Prístup sa vykoná uložením listiny o prístupe u generálneho tajomníka Rady Európy.
(3)
Vo vzťahu k pristupujúcemu štátu nadobudne protokol platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o prístupe u generálneho tajomníka Rady Európy.
Článok 32
Územná platnosť
(1)
Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení alebo prístupe označiť územie alebo územia, na ktoré sa tento protokol uplatní.
(2)
Každý štát môže kedykoľvek neskôr vyhlásením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť územnú pôsobnosť tohto protokolu na ktorékoľvek iné územie uvedené vo vyhlásení. Vo vzťahu k tomuto územiu nadobudne dohovor platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa doručenia takého vyhlásenia generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
(3)
Každé vyhlásenie urobené podľa predchádzajúcich dvoch odsekov možno odvolať vo vzťahu ku ktorémukoľvek územiu označenému v tomto vyhlásení oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Odvolanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
Článok 33
Výhrady
(1)
Výhrady, ktoré uplatnila zmluvná strana ku ktorémukoľvek ustanoveniu dohovoru alebo jeho protokolu, sa použijú aj na tento protokol, ak táto zmluvná strana nevyhlási inak pri podpise alebo pri uložení ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení alebo prístupe. To isté sa týka aj každého vyhlásenia vo vzťahu ku ktorémukoľvek ustanoveniu dohovoru alebo jeho protokolu, alebo podľa neho.
(2)
Každý štát môže pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení alebo prístupe vyhlásiť, že si vyhradzuje právo neprijať celkom alebo čiastočne jeden z článkov 16, 17, 18, 19 alebo 20 alebo niekoľko z nich. Iné výhrady nie sú možné.
(3)
Každý štát môže úplne alebo čiastočne odvolať výhradu, ktorú urobil podľa predchádzajúcich odsekov, vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ktoré nadobudne účinnosť dňom jeho doručenia.
(4)
Zmluvná strana, ktorá urobila výhradu ku ktorémukoľvek z článkov protokolu uvedených v odseku 2, sa nesmie dovolávať uplatnenia tohto článku inou zmluvnou stranou. Ak jej výhrada je čiastočná alebo podmienená, môže sa dovolávať uplatnenia tohto článku v rozsahu, v akom ho sama prijala.
Článok 34
Výpoveď
(1)
Každý zmluvný štát môže tento protokol kedykoľvek vypovedať oznámením zaslaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
(2)
Výpoveď nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
(3)
Výpoveď dohovoru znamená súčasne výpoveď tohto protokolu.
Článok 35
Oznámenia
Generálny tajomník Rady Európy informuje členské štáty Rady Európy a každý iný štát, ktorý pristúpil k tomuto protokolu, o
a)
každom podpise,
b)
uložení každej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí, schválení alebo prístupe,
c)
každom dátume nadobudnutia platnosti tohto protokolu podľa článkov 30 a 31,
d)
každom inom úkone, vyhlásení, oznámení alebo korešpondencii týkajúcich sa protokolu.
Na dôkaz toho dolu podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento protokol.
Dané v Štrasburgu 8. novembra 2001 v anglickom a francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré sa uloží v archíve Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy zašle overené vyhotovenia každému členskému štátu Rady Európy a nečlenskému štátu, ktorý pristúpil k dohovoru.
