Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2011

Tento zákon upravuje doplnkové dôchodkové sporenie, organizáciu, financovanie a vykonávanie doplnkového dôchodkového sporenia, dohľad nad vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia a transformáciu doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

Doplnkové dôchodkové sporenie podľa tohto zákona je

Platenie príspevkov zamestnávateľa a ich výšku možno dohodnúť v kolektívnej zmluve v rozsahu upravenom týmto zákonom. Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, platenie príspevkov zamestnávateľa a ich výšku môže dohodnúť zamestnávateľ so splnomocnenými zástupcami zamestnancov.

Príspevky platí

Účastník a zamestnávateľ, ktorí platia príspevky, odvádzajú príspevky sami, ak tento zákon neustanovuje inak.

Účastníkovi sa vyplatí jednorazové vyrovnanie z dôvodu

Účastníkovi sa vyplatí jednorazové vyrovnanie aj vtedy, ak spĺňa podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku a v žiadosti podľa § 20 ods. 4 požiada o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku a o vyplatenie jednorazového vyrovnania.

Jednorazové vyrovnanie podľa odseku 2 sa vyplatí v sume požadovanej účastníkom, najviac v sume zodpovedajúcej 50 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prevodu sumy zodpovedajúcej aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka do poisťovne podľa § 20 ods. 3, ak účastník súčasne požiada o tento prevod.

Jednorazové vyrovnanie podľa odseku 2 sa vyplatí v sume požadovanej účastníkom, najviac v sume zodpovedajúcej 25 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu jej vyplatenia, ak účastník súčasne požiada o vyplácanie dočasného doplnkového starobného dôchodku.

Jednorazové vyrovnanie sa vyplatí v sume zodpovedajúcej 100 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu vyplatenia, ak účastník splnil podmienky uvedené v odseku 1.

Jednorazové vyrovnanie sa vyplatí oprávnenej osobe určenej v účastníckej zmluve v prípade smrti účastníka, poberateľa dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku v sume zodpovedajúcej 100 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná previesť do poisťovne,⁷) ktorú si zvolí účastník, sumu zodpovedajúcu aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka ku dňu predchádzajúcemu dňu prevodu tejto sumy do poisťovne; táto suma sa znižuje o sumu vyplateného jednorazového vyrovnania, ak účastník žiada o jednorazové vyrovnanie podľa § 18 ods. 3.

Žiadosť o výplatu dávok uvedených v § 15 obsahuje

Žiadosť podľa odseku 4 musí byť účastníkom podpísaná a pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená; táto podmienka sa považuje za splnenú, ak totožnosť žiadateľa overila osoba poverená doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

Ak žiadosť podľa odseku 4 neobsahuje predpísané náležitosti, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná účastníka do 15 dní od doručenia tejto žiadosti písomne vyzvať na odstránenie nedostatkov. Výzva na odstránenie nedostatkov musí obsahovať odôvodnenie.

Dávka sa vypláca aj do cudziny. Ak sa dávka vypláca do členského štátu Európskej únie iného ako Slovenská republika a do Islandu, Lichtenštajnska, Nórska a Švajčiarska, doplnková dôchodková spoločnosť nemá nárok na manipulačný poplatok z dôvodu takého vyplácania dávky.

Aktuálna hodnota osobného účtu účastníka, poberateľa dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku je predmetom dedenia, ak zomretý účastník, poberateľ dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku v účastníckej zmluve neurčil ako oprávnenú osobu na vyplatenie aktuálnej hodnoty osobného účtu inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu.

Doplnková dôchodková spoločnosť je akciová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov na účel vykonávania doplnkového dôchodkového sporenia, a to na základe povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (ďalej len „povolenie“) udeleného Národnou bankou Slovenska.

Správa doplnkového dôchodkového fondu je

Iná osoba ako doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vykonávať činnosti podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže uzatvoriť s poisťovňou⁷) poistnú zmluvu podľa osobitného predpisu⁸) pre prípad invalidity alebo smrti účastníka alebo môže sprostredkovať toto poistenie, ak jej bolo Národnou bankou Slovenska udelené povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho agenta podľa osobitného predpisu.¹²)

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vykonávať inú činnosť, ako je činnosť podľa tohto zákona.

Na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Obchodné meno doplnkovej dôchodkovej spoločnosti musí okrem náležitostí podľa Obchodného zákonníka obsahovať označenie „doplnková dôchodková spoločnosť“ alebo skrátené označenie „d.d.s.“. Iné fyzické osoby alebo právnické osoby nesmú používať vo svojom obchodnom mene toto označenie ani označenie s ním zameniteľné v slovenskom jazyku alebo cudzom jazyku.

Základné imanie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je najmenej 1 650 000 eur alebo ich ekvivalent v cudzej mene a musí byť splatené pred podaním žiadosti podľa § 23 ods. 2 v plnom rozsahu.

Doplnková dôchodková spoločnosť môže vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno.

Zakazuje sa

Depozitárom doplnkového dôchodkového fondu môže byť len banka alebo pobočka zahraničnej banky,⁴¹) ktorá má povolenie podľa osobitných predpisov^41a) na vykonávanie činnosti depozitára a na vykonávanie vedľajšej investičnej služby spočívajúcej v úschove alebo v správe finančných nástrojov a ktorá nie je v nútenej správe.

Depozitárom doplnkového dôchodkového fondu nemôže byť právnická osoba uvedená v odseku 2, ktorá je zakladateľom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spravujúcej tento doplnkový dôchodkový fond (ďalej len „spravujúca doplnková dôchodková spoločnosť“), akcionárom spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti alebo ktorá je členom skupiny s úzkymi väzbami vo vzťahu k spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, k akcionárom s kvalifikovanou účasťou na spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a k zakladateľom spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Depozitár doplnkového dôchodkového fondu môže na základe zmluvy zveriť úschovu zahraničných cenných papierov inej osobe, ktorá je oprávnená na výkon zverených činností. Výkon týchto činností depozitár nesmie zveriť osobe, ktorej záujmy môžu byť v konflikte so záujmami účastníkov a poberateľov dávok. Depozitár a osoba, ktorej bola zverená úschova zahraničných cenných papierov, sú povinní viesť úschovu týchto cenných papierov vždy oddelene od ostatného majetku a spôsobom, ktorý zabezpečí ochranu práv účastníkov a poberateľov dávok podľa § 46.

Všetky doplnkové dôchodkové fondy spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti musia mať toho istého depozitára.

Na činnosť depozitára sa vzťahujú ustanovenia osobitných predpisov,^41b) ak v odsekoch 1 až 5 a v § 56a až 56e nie je ustanovené inak.

Depozitár vykonáva činnosť na základe písomnej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou o výkone činnosti depozitára (ďalej len „depozitárska zmluva“).

V depozitárskej zmluve musia byť dohodnuté činnosti depozitára, a to najmenej v rozsahu podľa § 56c ods. 2 a výška odplaty za výkon činnosti depozitára.

Depozitárska zmluva sa uzatvára na neurčitý čas. Depozitársku zmluvu môžu zmluvné strany vypovedať. Výpovedná lehota je tri mesiace, ak sa v depozitárskej zmluve nedohodla kratšia výpovedná lehota. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená druhej zmluvnej strane.

Ak sa depozitárovi odoberie bankové povolenie alebo ak mu zanikne bankové povolenie,^41c) povolenie na poskytovanie investičných služieb^41d) v časti potrebnej na výkon činnosti depozitára, alebo ak je nad ním zavedená nútená správa, dňom právoplatnosti príslušných rozhodnutí depozitárovi zaniká oprávnenie vykonávať činnosť depozitára podľa tohto zákona a depozitárska zmluva uzatvorená s týmto depozitárom stráca platnosť.

Vypovedanie depozitárskej zmluvy alebo vznik skutočností podľa odseku 4 oznámi depozitár bez zbytočného odkladu Národnej banke Slovenska a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, s ktorou mal uzatvorenú depozitársku zmluvu.

Doplnková dôchodková spoločnosť je po skončení platnosti depozitárskej zmluvy povinná bez zbytočného odkladu pozastaviť nakladanie s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch okrem úhrady záväzkov vzniknutých pred zánikom depozitárskej zmluvy a úkonov nevyhnutných na zabezpečenie majetku v doplnkových dôchodkových fondoch pred vznikom škody na tomto majetku až do uzatvorenia zmluvy s novým depozitárom.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná pripraviť najneskôr ku dňu uplynutia výpovednej lehoty alebo do jedného mesiaca po skončení platnosti depozitárskej zmluvy spôsobom podľa odseku 4 návrh depozitárskej zmluvy s iným depozitárom a požiadať Národnú banku Slovenska o udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu na zmenu depozitára.

Ak doplnková dôchodková spoločnosť nepožiada Národnú banku Slovenska o udelenie predchádzajúceho písomného súhlasu na zmenu depozitára v lehote podľa odseku 7, Národná banka Slovenska do jedného mesiaca od uplynutia tejto lehoty určí nového depozitára. Doplnková dôchodková spoločnosť a depozitár určený Národnou bankou Slovenska sú povinní bez zbytočného odkladu uzatvoriť depozitársku zmluvu. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná depozitársku zmluvu po jej uzatvorení bez zbytočného odkladu predložiť Národnej banke Slovenska.

Depozitár je povinný plniť povinnosti vyplývajúce z depozitárskej zmluvy aj v prípade vstupu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do konkurzu alebo reštrukturalizácie, a to až do uzatvorenia depozitárskej zmluvy s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, na ktorú sa previedla správa doplnkových dôchodkových fondov, alebo do zrušenia všetkých doplnkových dôchodkových fondov spravovaných doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou podľa § 52.

Bežným účtom doplnkového dôchodkového fondu podľa odseku 1 musia prechádzať všetky platby, výplaty a prevody peňažných prostriedkov, ktoré tvoria majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Doplnková dôchodková spoločnosť si nemôže otvoriť v banke a v pobočke zahraničnej banky odlišnej od depozitára bežné účty. Doplnková dôchodková spoločnosť si môže otvoriť vkladové účty aj v inej banke a v pobočke zahraničnej banky odlišnej od depozitára.

Depozitár môže uvoľniť peňažné prostriedky z bežných účtov doplnkového dôchodkového fondu podľa odseku 1 na nákup cenných papierov len po prevode týchto cenných papierov alebo ako platbu oproti dodávke týchto cenných papierov.

Ak sú súčasťou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde listinné cenné papiere, musia sa uschovať u depozitára. Ak nemožno zabezpečiť úschovu listinných cenných papierov u depozitára, musia sa uschovať u tretej osoby, ktorú určí depozitár. Za takto uschované listinné cenné papiere zodpovedá depozitár, akoby boli uschované u neho.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na nakladanie so svojím majetkom tvoreným zaknihovanými cennými papiermi evidovanými v registri emitentov v centrálnom depozitári zriadiť a používať len jeden účet majiteľa.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná na nakladanie s majetkom v ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondoch tvoreným zaknihovanými cennými papiermi evidovanými v registri emitentov v centrálnom depozitári zriadiť a používať osobitne pre každý ňou spravovaný doplnkový dôchodkový fond samostatný účet majiteľa. Na evidovanie a nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde nesmie mať doplnková dôchodková spoločnosť zriadený a používať viac ako jeden účet majiteľa pre každý ňou spravovaný doplnkový dôchodkový fond ani používať účet majiteľa podľa odseku 7.

Ak je depozitár členom centrálneho depozitára, účty majiteľa podľa odsekov 7 a 8 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zriadiť u svojho depozitára. Ak depozitár nie je členom centrálneho depozitára, účty majiteľa podľa odsekov 7 a 8 je doplnková dôchodková spoločnosť povinná zriadiť u iného člena centrálneho depozitára; tieto účty majiteľa musia byť zriadené u toho istého člena centrálneho depozitára.

Ak sú súčasťou majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde zahraničné zaknihované cenné papiere, je depozitár povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť spravujúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti výpisy z účtu majiteľa alebo z účtu plniaceho obdobnú funkciu, alebo ich kópie, ak ich spravujúca doplnková dôchodková spoločnosť nedostáva priamo.

Pri výkone svojej činnosti koná depozitár samostatne, s odbornou starostlivosťou, v súlade s depozitárskou zmluvou a výlučne v záujme účastníkov a poberateľov dávok.

Depozitár je pri výkone svojej činnosti povinný najmä

Depozitár je povinný bez zbytočného odkladu písomne informovať Národnú banku Slovenska o porušení ustanovení týkajúcich sa investovania.

Ak depozitár pri výkone svojej činnosti zistí, že doplnková dôchodková spoločnosť porušila tento zákon, všeobecne záväzné právne predpisy alebo štatút doplnkového dôchodkového fondu, bez zbytočného odkladu písomne informuje o tejto skutočnosti Národnú banku Slovenska a doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Depozitár je povinný bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o prekročení limitov podľa § 53 až 55.

Depozitár plní len tie pokyny doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktoré sú v súlade s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi, s depozitárskou zmluvou a so štatútmi doplnkových dôchodkových fondov. Ak pokyn doplnkovej dôchodkovej spoločnosti depozitárovi odporuje tomuto zákonu, všeobecne záväzným právnym predpisom, depozitárskej zmluve alebo štatútu doplnkového dôchodkového fondu, depozitár ho nevykoná a písomne upozorní na to doplnkovú dôchodkovú spoločnosť; ak doplnková dôchodková spoločnosť aj napriek upozorneniu trvá na vykonaní takého pokynu, depozitár ho nevykoná a písomne oznámi túto skutočnosť bez zbytočného odkladu Národnej banke Slovenska.

Pri výkone svojej činnosti je depozitár oprávnený požadovať od doplnkovej dôchodkovej spoločnosti okrem údajov a dokladov o doplnkových dôchodkových fondoch, ktoré spravuje, aj údaje a doklady o jej činnosti. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná tieto údaje a doklady bez zbytočného odkladu predložiť depozitárovi.

Depozitár nesmie údaje a doklady získané pri výkone činnosti depozitára poskytnúť tretej osobe, ak tento zákon neustanovuje inak, ani využiť na iné účely, než je výkon činnosti depozitára.

Člen predstavenstva, člen dozornej rady, prokurista alebo zamestnanec depozitára je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone činnosti depozitára, a to aj po skončení výkonu tejto činnosti, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Depozitár zodpovedá doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, účastníkom a poberateľom dávok za škody spôsobené porušením alebo nedostatočným plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, štatútu doplnkového dôchodkového fondu a z depozitárskej zmluvy uzatvorenej medzi doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a depozitárom pri výkone svojej činnosti, a to aj po jej skončení. Tým nie je dotknutá zodpovednosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 37 ods. 4.

Zodpovednosť depozitára za škody spôsobené porušením alebo nedostatočným plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, štatútu doplnkového dôchodkového fondu a z depozitárskej zmluvy nie je ovplyvnená skutočnosťou, že depozitár zveril plnenie týchto povinností tretej osobe.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vymáhať náhradu škody spôsobenú depozitárom.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zastupovať záujmy účastníkov a poberateľov dávok pri vymáhaní škody, ktorú im pri výkone svojej činnosti spôsobil depozitár porušením alebo nedostatočným plnením svojich povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona, zo všeobecne záväzných právnych predpisov, štatútu doplnkového dôchodkového fondu a z depozitárskej zmluvy, a to aj v prípade, ak depozitárovi zaniklo alebo mu bolo odobraté bankové povolenie alebo povolenie na poskytovanie investičných služieb.

Osobný účet účastníka obsahuje najmä

Osobný účet poberateľa dávky obsahuje najmä

Ku dňu, kedy bol na bežný účet doplnkového dôchodkového fondu vedený u depozitára pripísaný príspevok a majetok prevedený podľa § 63 a 64 alebo prevedený z iného členského štátu Európskej únie, pripíše príslušná doplnková dôchodková spoločnosť účastníkovi na jeho osobný účet taký počet doplnkových dôchodkových jednotiek doplnkového dôchodkového fondu, ktorý zodpovedá podielu hodnoty príspevku a majetku prevedeného podľa § 63 a 64 alebo prevedeného z iného členského štátu Európskej únie a aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky doplnkového dôchodkového fondu.

V deň prestupu účastníka z príspevkového doplnkového dôchodkového fondu do iného príspevkového doplnkového dôchodkového fondu spravovaného tou istou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou uzavrie doplnková dôchodková spoločnosť evidenciu zápisov na osobnom účte účastníka, ktoré súvisia s príspevkovým doplnkovým dôchodkovým fondom, z ktorého účastník prestupuje (ďalej len „výstupný doplnkový dôchodkový fond“), a v lehote piatich pracovných dní otvorí evidenciu zápisov na osobnom účte, ktoré súvisia s príspevkovým doplnkovým dôchodkovým fondom, do ktorého účastník prestupuje (ďalej len „vstupný doplnkový dôchodkový fond“). Účastník je do dňa predchádzajúceho otvoreniu evidencie vo vstupnom doplnkovom dôchodkovom fonde účastníkom vo výstupnom doplnkovom dôchodkovom fonde. Dňom prestupu je deň nasledujúci po dni, v ktorom bola doplnkovej dôchodkovej spoločnosti doručená žiadosť účastníka o prestup do iného príspevkového doplnkového dôchodkového fondu.

Účastník môže prestúpiť z príspevkového doplnkového dôchodkového fondu do iného príspevkového doplnkového dôchodkového fondu spravovaného inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na základe písomnej žiadosti; doplnková dôchodková spoločnosť, z ktorej účastník prestupuje, je povinná tento prestup zrealizovať do 30 dní od doručenia písomnej žiadosti účastníka. Poberateľ dávky nemôže prestúpiť z výplatného doplnkového dôchodkového fondu do iného výplatného doplnkového dôchodkového fondu spravovaného inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

Ak sa účastník a doplnková dôchodková spoločnosť nedohodnú inak, dňom prestupu je deň nasledujúci po dni, v ktorom bola doplnkovej dôchodkovej spoločnosti doručená žiadosť účastníka o prestup do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. V deň prestupu účastníka z doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zruší doplnková dôchodková spoločnosť, z ktorej účastník prestupuje, osobný účet účastníka a doplnková dôchodková spoločnosť, do ktorej prestupuje, zriadi osobný účet účastníka. Účastník je v deň prestupu účastníkom v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, z ktorej prestupuje.

Pred zrušením osobného účtu účastníka podľa odseku 2 odpíše doplnková dôchodková spoločnosť, z ktorej účastník prestupuje, z jeho osobného účtu všetky doplnkové dôchodkové jednotky príspevkového doplnkového dôchodkového fondu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, z ktorej účastník prestupuje. Doplnková dôchodková spoločnosť, do ktorej účastník prestupuje, pripíše v deň pripísania sumy podľa odseku 3 na bežný účet doplnkového dôchodkového fondu vedený u depozitára účastníkovi taký počet doplnkových dôchodkových jednotiek, ktorý zodpovedá podielu sumy prevedenej podľa odseku 3 a aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky zo dňa, ktorý predchádza dňu pripísania doplnkových dôchodkových jednotiek.

S doplnkovými dôchodkovými jednotkami evidovanými na osobnom účte účastníka alebo na osobnom účte poberateľa dávky možno nakladať len v súlade s ustanoveniami tohto zákona.

Dohľad podľa tohto zákona vykonáva Národná banka Slovenska. Na konanie Národnej banky Slovenska pri výkone dohľadu podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis.⁹)

Národná banka Slovenska je pri výkone dohľadu povinná chrániť záujmy účastníkov a poberateľov dávok a záujmy členov a poberateľov dôchodkových dávok v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a postupovať tak, aby neboli dotknuté práva a právom chránené záujmy osôb podliehajúcich tomuto dohľadu.

Pri výkone dohľadu formou dohľadu na mieste sa vzťahy medzi Národnou bankou Slovenska a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu spravujú ustanoveniami osobitného predpisu.⁹)

Pri výkone dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená vyžadovať od osôb podliehajúcich dohľadu údaje, doklady a informácie nevyhnutne potrebné na výkon dohľadu a tieto osoby sú povinné v lehote určenej Národnou bankou Slovenska potrebné údaje, doklady a informácie Národnej banke Slovenska poskytnúť.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná umožniť účasť osôb poverených výkonom dohľadu na rokovaní jej valného zhromaždenia, dozornej rady a predstavenstva. Zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, je povinná umožniť vykonanie dohľadu osobám povereným výkonom dohľadu.

Národná banka Slovenska je pri výkone dohľadu oprávnená spolupracovať s domácimi a zahraničnými orgánmi dohľadu.

Informácie, ktoré získa Národná banka Slovenska od domácich a zahraničných orgánov dohľadu, môže Národná banka Slovenska využiť len na účely dohľadu.

Národná banka Slovenska vedie register doplnkových dôchodkových spoločností, doplnkových dôchodkových spoločností, ktoré vykonávajú činnosť na území hostiteľského členského štátu, a zamestnaneckých dôchodkových spoločností, ktoré vykonávajú činnosť na území Slovenskej republiky.

Dohľadu podlieha činnosť vykonávaná

Predmetom dohľadu podľa odseku 1 je najmä

Národná banka Slovenska je povinná informovať príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, o zmenách v predpisoch podľa § 37b ods. 2.

Príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, je oprávnený po predchádzajúcom oznámení Národnej banke Slovenska vykonať dohľad na mieste v zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky.

Národná banka Slovenska je povinná spolupracovať s príslušným orgánom domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, pri výkone dohľadu nad touto spoločnosťou a spolupracovať s príslušným orgánom hostiteľského členského štátu pri výkone dohľadu nad doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu a zabezpečiť výmenu informácií pri výkone tohto dohľadu.

Ak príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, požiada Národnú banku Slovenska o vykonanie dohľadu nad touto spoločnosťou, je Národná banka Slovenska povinná tejto žiadosti vyhovieť.

Národná banka Slovenska môže požiadať príslušný orgán hostiteľského členského štátu o vykonanie dohľadu nad doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorá vykonáva činnosť na území tohto štátu.

Činnosť zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti na území Slovenskej republiky podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska len v rozsahu dodržiavania predpisov podľa § 37b ods. 2 a v rozsahu dodržiavania pravidiel podľa § 37b ods. 3, ak Národná banka Slovenska uplatní požiadavku podľa § 37b ods. 3.

Činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na území hostiteľského členského štátu podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska okrem dodržiavania predpisov a požiadaviek podľa § 37a ods. 2.

Ak príslušný orgán hostiteľského členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska, že doplnková dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, porušuje predpisy a požiadavky podľa § 37a ods. 2, Národná banka Slovenska prijme opatrenia na skončenie protiprávneho stavu. Prijaté opatrenia Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu oznámi príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu.

Ak Národná banka Slovenska zistí, že zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, porušila predpisy podľa § 37b ods. 2 a pravidlá podľa § 37b ods. 3, po predchádzajúcom informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, bez zbytočného odkladu vyzve túto spoločnosť, aby v určenej lehote uskutočnila nápravu.

Ak napriek prijatým opatreniam podľa odseku 9 zamestnanecká dôchodková spoločnosť, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, naďalej porušuje predpisy podľa § 37b ods. 2 a pravidlá podľa § 37b ods. 3, môže Národná banka Slovenska po predchádzajúcom informovaní príslušného orgánu domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti prijať opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho stavu vrátane opatrení potrebných na zamedzenie alebo skončenie činnosti tejto spoločnosti.

Ak príslušný orgán domovského členského štátu zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území Slovenskej republiky, odoberie povolenie tejto spoločnosti, prijme Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania činnosti touto spoločnosťou na území Slovenskej republiky.

Ak Národná banka Slovenska odoberie povolenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu, je povinná bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný orgán hostiteľského členského štátu.

Pri ukladaní sankcií Národná banka Slovenska vychádza z povahy, závažnosti, spôsobu, obdobia trvania a následkov porušenia povinností, pričom zohľadní, že osoba uvedená v odseku 2 a v § 70 ods. 1 v čase do vydania rozhodnutia o sankcii sama zistila porušenie povinnosti a obnovila právny stav.

Ak v čase do uplynutia dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, Národná banka Slovenska môže uložiť pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty podľa § 71 ods. 1 písm. n).

Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Pokuta uložená podľa tohto zákona je príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Ak sa pri výkone dohľadu zistí porušenie zákona osobou uvedenou v § 70 ods. 1, Národná banka Slovenska je oprávnená uložiť sankcie, aj keď je táto osoba v likvidácii.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná informovať dozornú radu o právoplatnom rozhodnutí Národnej banky Slovenska, ktorým jej bola uložená sankcia, a do 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zaslať Národnej banke Slovenska zápisnicu o prerokovaní tejto informácie dozornou radou.

Opatrenia na ozdravenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sú:

Národná banka Slovenska môže uložiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti opatrenia na jej ozdravenie, ak doplnková dôchodková spoločnosť

Národná banka Slovenska je povinná uložiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, aby prijala opatrenia na jej ozdravenie, ak doplnková dôchodková spoločnosť prestane spĺňať podmienku primeranosti vlastných zdrojov podľa tohto zákona.

Predstavenstvo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je povinné predložiť Národnej banke Slovenska návrh opatrení na jej ozdravenie do 30 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bolo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti uložené prijať opatrenia na jej ozdravenie. Návrh opatrení na ozdravenie musí schváliť predstavenstvo a dozorná rada doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Národná banka Slovenska je povinná do 20 dní od doručenia návrhu opatrení na ozdravenie tieto opatrenia schváliť alebo zamietnuť. Ak Národná banka Slovenska v tejto lehote nedoručí doplnkovej dôchodkovej spoločnosti rozhodnutie o zamietnutí predložených opatrení na ozdravenie, považujú sa navrhnuté opatrenia za schválené.

Dňom doručenia rozhodnutia, ktorým bolo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti uložené prijať opatrenia na ozdravenie, sa výkon práva účastníka na jeho prestup podľa § 63 alebo 64 pozastavuje na obdobie uvedené v tomto rozhodnutí.

Národná banka Slovenska môže fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonala úkon, ktorým došlo k porušeniu § 26 ods. 1 písm. a), ktorá získala predchádzajúci súhlas podľa § 26 na základe nepravdivých údajov alebo u ktorej má Národná banka Slovenska dôvodné podozrenie z porušenia § 26 ods. 1 písm. a), pozastaviť výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Výkon týchto práv môže Národná banka Slovenska pozastaviť aj osobe, ktorej pôsobenie týkajúce sa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je na ujmu riadneho a obozretného podnikania doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výpis z jej registra emitenta a z jej zoznamu akcionárov vyhotovený v deň, keď bol vydaný príkaz doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na registráciu pozastavenia práva nakladať pre všetky zaknihované akcie, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť vydala. Výpis sa nesmie vyhotoviť skôr, ako sa taká registrácia vykonala. Tento výpis je doplnková dôchodková spoločnosť povinná doručiť Národnej banke Slovenska v deň jeho vyhotovenia. Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu na tomto výpise písomne označí osobu, ktorej pozastavila výkon práv uvedených v odseku 1, a doručí ho doplnkovej dôchodkovej spoločnosti najneskôr v deň predchádzajúci konaniu valného zhromaždenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Konanie o pozastavení výkonu práv uvedených v odseku 1 je začaté aj v prípade, ak Národná banka Slovenska na výpise podľa odseku 3 písomne označí osobu, u ktorej nanovo zistila dôvod na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1.

Rozhodnutie vo veci pozastavenia výkonu práv uvedených v odseku 1 doručí Národná banka Slovenska tejto osobe a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti najneskôr do začatia konania valného zhromaždenia. Týmto rozhodnutím je doplnková dôchodková spoločnosť viazaná. Za doručenie sa považuje doručenie rozhodnutia o predbežnom opatrení aj zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie tejto osoby na valnom zhromaždení.

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie na svojom valnom zhromaždení pripustiť účasť osoby označenej Národnou bankou Slovenska podľa odseku 3 alebo 4 ani osôb splnomocnených týmito osobami na konanie v ich mene.

Akcie, s ktorými sú spojené pozastavené práva uvedené v odseku 1, sa počas pozastavenia týchto práv nepovažujú za akcie s hlasovacím právom. Na tieto akcie sa neprihliada pri posudzovaní schopnosti valného zhromaždenia uznášať sa ani pri rozhodovaní valného zhromaždenia. Na takto vzniknuté zvýšenie podielu na hlasovacích právach ostatných osôb, ktoré sú uvedené vo výpise predloženom doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou podľa odseku 3, sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 26.

Ak pominú dôvody na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, Národná banka Slovenska ich pozastavenie bez zbytočného odkladu zruší. Subjekty, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie takého rozhodnutia požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.

Národná banka Slovenska môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti z dôvodu rozporu so zákonom alebo s jej stanovami. Toto právo však zanikne, ak ho Národná banka Slovenska neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohol o uznesení dozvedieť.

Nútená správa na účely tohto zákona je správa doplnkového dôchodkového fondu, ktorá sa vykonáva na základe vykonateľného rozhodnutia Národnej banky Slovenska o nariadení nútenej správy. Nútenú správu vykonáva nútený správca určený rozhodnutím Národnej banky Slovenska o nariadení nútenej správy.

Účelom nútenej správy je najmä

Národná banka Slovenska nariadi nútenú správu doplnkového dôchodkového fondu vždy, ak

Za núteného správcu doplnkového dôchodkového fondu určí Národná banka Slovenska depozitára tohto doplnkového dôchodkového fondu. Ak nemožno určiť za núteného správcu tohto depozitára, Národná banka Slovenska určí za núteného správcu inú právnickú osobu oprávnenú podľa tohto zákona vykonávať činnosť depozitára.

Náhradným núteným správcom podľa odseku 4 môže byť len iná právnická osoba oprávnená podľa tohto zákona vykonávať činnosť depozitára.

Ak Národná banka Slovenska nariadi nútenú správu doplnkového dôchodkového fondu, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná odovzdať správu doplnkového dôchodkového fondu a s ňou súvisiacu dokumentáciu určenému nútenému správcovi najneskôr do 15 dní od doručenia rozhodnutia o nariadení nútenej správy alebo v lehote určenej Národnou bankou Slovenska. Dňom doručenia tohto rozhodnutia sa zavádza nútená správa a je účinná voči všetkým osobám. Opravný prostriedok proti rozhodnutiu Národnej banky Slovenska, ktorým bola nariadená nútená správa a určený nútený správca, nemá odkladný účinok. Zavedením nútenej správy prechádza pôsobnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vo vzťahu k doplnkovému dôchodkovému fondu na núteného správcu. Nútený správca sa zapisuje do obchodného registra na návrh Národnej banky Slovenska. Doplnková dôchodková spoločnosť a nútený správca sú povinní bez zbytočného odkladu predložiť Národnej banke Slovenska správu o odovzdaní správy doplnkového dôchodkového fondu nútenému správcovi.

Zavedením nútenej správy sa výkon práva účastníka na jeho prestup podľa § 63 alebo 64 pozastavuje do skončenia nútenej správy.

Nútený správca určený podľa § 71 ods. 1 písm. m) je povinný odovzdať správu doplnkového dôchodkového fondu späť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do 30 dní po skončení nútenej správy; to platí rovnako v prípade, ak bola nútená správa nariadená podľa § 41 ods. 6 skončená dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu. Nútený správca určený podľa § 71 ods. 1 písm. m) alebo § 71 ods. 5 je povinný odovzdať správu doplnkového dôchodkového fondu a s ňou súvisiacu dokumentáciu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti určenej v rozhodnutí Národnej banky Slovenska podľa § 71 ods. 3 alebo § 41 ods. 6 písm. b) do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia Národnej banke Slovenska.

Na núteného správcu sa rovnako vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pri správe doplnkového dôchodkového fondu. Nútený správca vykonáva správu doplnkového dôchodkového fondu len v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie záujmov účastníkov a poberateľov dávok, pričom je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí o nariadení nútenej správy.

Nútený správca koná vo vlastnom mene a na účet účastníkov a poberateľov dávok a je povinný

Za výkon nútenej správy nútenému správcovi prináleží odplata v jej alikvotnej čiastke za obdobie výkonu správy a za tých istých podmienok, za akých bola dohodnutá odplata doplnkovej dôchodkovej spoločnosti za správu doplnkového dôchodkového fondu.

Nútená správa sa končí dňom určeným podľa rozhodnutia Národnej banky Slovenska o nariadení nútenej správy alebo rozhodnutím Národnej banky Slovenska o jej skončení.

Národná banka Slovenska určí bez zbytočného odkladu nového núteného správcu, ak

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu podľa odseku 12 nemá odkladný účinok.

Ak dôjde k zmene núteného správcu z dôvodu uvedeného v odseku 13 písm. b) alebo c), nútený správca je povinný plniť povinnosti núteného správcu až do dňa vykonateľnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska o určení nového núteného správcu.

Na určenie nového núteného správcu podľa odseku 13 sa použije ustanovenie odseku 5.

Národná banka Slovenska odoberie povolenie, ak vlastné zdroje doplnkovej dôchodkovej spoločnosti klesnú pod úroveň 75 % primeranosti jej vlastných zdrojov.

Národná banka Slovenska môže odobrať povolenie vtedy, ak

Pri odobratí povolenia podľa odseku 2 sa § 71 ods. 3 nepoužije.

Ak Národná banka Slovenska odoberie povolenie, súčasne na obdobie odo dňa doručenia rozhodnutia nariadi nútenú správu doplnkových dôchodkových fondov spravovaných dotknutou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou a určí núteného správcu.

Odo dňa doručenia rozhodnutia o odobratí povolenia nesmie doplnková dôchodková spoločnosť vykonávať činnosť podľa tohto zákona.

Rozhodnutie o odobratí povolenia zašle Národná banka Slovenska na uverejnenie Obchodnému vestníku do 30 dní odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Odobratie povolenia sa zapisuje do obchodného registra. Národná banka Slovenska podá návrh na zápis tejto skutočnosti do obchodného registra do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia.

Doplnková dôchodková poisťovňa sa môže transformovať na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť s právnou formou akciovej spoločnosti podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Na založenie, vznik a právne postavenie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vznikne transformáciou doplnkovej dôchodkovej poisťovne, a jej zápis do obchodného registra sa vzťahuje Obchodný zákonník, ak tento zákon neustanovuje inak.

Transformácia doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa vykoná podľa transformačného projektu, ktorého vypracovanie schvaľuje zhromaždenie zriaďovateľov doplnkovej dôchodkovej poisťovne uznesením. Zhromaždenie zriaďovateľov doplnkovej dôchodkovej poisťovne zvolá jej štatutárny orgán tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od účinnosti tohto zákona v sídle doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Na toto zhromaždenie pozve štatutárny orgán doplnkovej dôchodkovej poisťovne všetkých zriaďovateľov doplnkovej dôchodkovej poisťovne okrem tých, ktorým bol v súlade so štatútom doplnkovej dôchodkovej poisťovne vrátený účelový vklad alebo ktorým sa v súlade so štatútom doplnkovej dôchodkovej poisťovne vracia účelový vklad, alebo ktorí účelový vklad alebo svoj podiel na ňom postúpili, previedli alebo inak scudzili, alebo ktorí previedli, postúpili alebo inak scudzili svoje práva zriaďovateľa súvisiace s účelovým vkladom, alebo ktorí sa vzdali práv zriaďovateľa (ďalej len „zriaďovateľ“).

Ak štatutárny orgán doplnkovej dôchodkovej poisťovne nezvolá v lehote podľa odseku 2 zhromaždenie zriaďovateľov, toto zhromaždenie zvolá minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky do 60 dní od 1. januára 2005.

Za zriaďovateľa na účely transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne podľa tohto zákona sa považujú aj právnické osoby a fyzické osoby, ktoré poskytli účelový vklad alebo nadobudli účelový vklad alebo podiel na ňom, alebo práva súvisiace s účelovým vkladom od zriaďovateľa podľa odseku 2 alebo jeho právneho nástupcu do 31. decembra 2003 alebo ktoré poskytli finančné prostriedky na zabezpečenie vykonávania doplnkového dôchodkového poistenia na základe zmluvy s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou do 31. decembra 2003, aj ak nemali postavenie zriaďovateľa podľa osobitného predpisu.⁴⁹)

Na zhromaždenie zriaďovateľov štatutárny orgán doplnkovej dôchodkovej poisťovne nepozve ani zriaďovateľov, ktorí sú v likvidácii, na ktorých bol vyhlásený konkurz, ktorým bolo povolené vyrovnanie alebo na ktorých majetok bol návrh na konkurz zamietnutý pre nedostatok majetku.

O rozhodnutí zhromaždenia zriaďovateľov sa vyhotoví notárska zápisnica osvedčujúca rozhodnutie o vypracovaní transformačného projektu, ktorá obsahuje aj menný zoznam zriaďovateľov, ktorí sa zúčastnili na zhromaždení zriaďovateľov s uvedením výsledku hlasovania o vypracovaní transformačného projektu.

Účelovým vkladom sa na účely transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne rozumie účelový vklad zriaďovateľa podľa odseku 2 do doplnkovej dôchodkovej poisťovne podľa osobitného predpisu,⁴⁹) nadobudnuté práva z účelového vkladu, účelový vklad právnickej osoby alebo fyzickej osoby podľa odseku 4 a finančné prostriedky poskytnuté právnickými osobami a fyzickými osobami uvedenými v odseku 4.

Na prijatie platného uznesenia o vypracovaní transformačného projektu (ďalej len „uznesenie“) sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov zriaďovateľov tvoriacich zhromaždenie zriaďovateľov. Každý zriaďovateľ má jeden hlas na každých 10 000 Sk účelového vkladu.

Po schválení uznesenia ďalší proces transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne riadi zhromaždenie zriaďovateľov. Na zhromaždenie zriaďovateľov zároveň prechádza pôsobnosť voliť a odvolávať štatutárny orgán doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Na platnosť zvolenia a odvolania štatutárneho orgánu doplnkovej dôchodkovej poisťovne a na prijatie platného rozhodnutia zhromaždenia zriaďovateľov v procese transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa vyžaduje súhlas dvojtretinovej väčšiny hlasov zriaďovateľov tvoriacich zhromaždenie zriaďovateľov. Odsek 8 druhá veta platí rovnako.

Za vypracovanie transformačného projektu je zodpovedná doplnková dôchodková poisťovňa. K vypracovanému transformačnému projektu vyjadrí písomné stanovisko dozorná rada doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Návrh transformačného projektu podpíše štatutárny orgán doplnkovej dôchodkovej poisťovne a predloží ho do 60 dní od prijatia uznesenia na schválenie zhromaždeniu zriaďovateľov. Na prijatie platného uznesenia o schválení transformačného projektu platí § 77 rovnako.

Prvými akcionármi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vznikne transformáciou doplnkovej dôchodkovej poisťovne, sú zriaďovatelia, ktorí tvorili zhromaždenie zriaďovateľov s podielom ustanoveným v transformačnom projekte, okrem zriaďovateľov, ktorí nesúhlasili so schválením transformačného projektu, a zriaďovateľov, ktorí na základe dohody podľa § 79 ods. 3 nebudú mať podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Transformačný projekt je dokument, ktorý po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom obsahuje podrobný postup transformácie doplnkovej dôchodkovej poisťovne na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť. Transformačný projekt obsahuje údaje o doplnkovej dôchodkovej poisťovni a budúcej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a jednotlivé činnosti pri transformácii usporiadané v časovom slede tak, aby boli dodržané všetky práva a právom chránené záujmy zriaďovateľov, poistencov doplnkového dôchodkového poistenia a príjemcov dávok doplnkového dôchodkového poistenia.

Transformačný projekt obsahuje najmä

Podiely zriaďovateľov na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ako jej budúcich akcionárov sa v transformačnom projekte určia pomerom účelového vkladu a vložených finančných prostriedkov podľa § 77 ods. 4 zriaďovateľa k súčtu účelových vkladov a vložených finančných prostriedkov podľa § 77 ods. 4 všetkých zriaďovateľov, ktorí budú prvými akcionármi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 78 ods. 3. Zriaďovatelia sa môžu dohodnúť na inom podiele na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, alebo že niektorý zo zriaďovateľov nebude mať podiel na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Takáto dohoda, ako aj dohoda o vzájomnom majetkovom vysporiadaní zriaďovateľov musí byť súčasťou transformačného projektu.

Doplnková dôchodková poisťovňa je povinná na účely transformačného projektu zistiť výšku vlastného imania podľa odseku 2.

Vlastné imanie doplnkovej dôchodkovej poisťovne na účely transformačného projektu je rozdiel medzi peňažným vyjadrením majetku doplnkovej dôchodkovej poisťovne a peňažným vyjadrením všetkých jej záväzkov. Peňažné vyjadrenie majetku a záväzkov je ich finančné vyjadrenie v účtovníctve doplnkovej dôchodkovej poisťovne podľa účtovnej závierky overenej audítorom zostavenej na základe údajov nie starších ako tri mesiace ku dňu schválenia transformačného projektu, okrem nehnuteľností podľa § 79 ods. 2 písm. d), ktorých peňažné vyjadrenie sa určí znaleckým posudkom. Do majetku doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa na účely výpočtu hodnoty vlastného imania nezapočítava hodnota majetku zodpovedajúca hodnote zostatku rezervného fondu doplnkovej dôchodkovej poisťovne, jej príjmy (výnosy) podľa osobitného predpisu⁴⁹) a nehnuteľnosti, ku ktorým doplnková dôchodková poisťovňa nadobudla vlastnícke práva zo zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, okrem darov a dedičstva podľa osobitného predpisu,⁴⁹) ak tento zákon neustanovuje inak. Do záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne na účely výpočtu hodnoty vlastného imania sa nezapočítava hodnota záväzkov voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia a hodnota zostatku rezervného fondu doplnkovej dôchodkovej poisťovne.

Nehnuteľnosti, ku ktorým doplnková dôchodková poisťovňa nadobudla vlastnícke právo zo zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové poistenie, sa môžu započítať do majetku na účely výpočtu vlastného imania iba v prípade, ak sa zriaďovatelia zaviažu najneskôr do 15 dní po schválení transformačného projektu uhradiť hodnotu týchto nehnuteľností vyjadrenú na základe znaleckého posudku doplnkovej dôchodkovej poisťovne ku dňu vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do majetku, ktorý bude tvoriť príspevkový doplnkový dôchodkový fond a výplatný doplnkový dôchodkový fond v pomere hodnoty záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a hodnoty záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia.

Súčet hodnoty základného imania a rezervného fondu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nesmie byť vyšší ako vlastné imanie doplnkovej dôchodkovej poisťovne podľa odseku 2.

Doplnková dôchodková poisťovňa založí na základe transformačného projektu ako jediný zakladateľ doplnkovú dôchodkovú spoločnosť a vloží do tejto spoločnosti ako nepeňažný vklad doplnkovú dôchodkovú poisťovňu, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za podnik podľa § 5 a § 59 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ustanovenia § 59 ods. 2 tretej vety, § 477 ods. 3 časti vety za čiarkou a § 478 Obchodného zákonníka sa nepoužijú. Doplnková dôchodková poisťovňa, doplnková dôchodková spoločnosť a zriaďovatelia sú viazaní ustanoveniami schváleného transformačného projektu.

Hodnotu nepeňažného vkladu do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti tvorí výška vlastného imania doplnkovej dôchodkovej poisťovne zistená podľa § 80 ods. 2. Takto určená hodnota nepeňažného vkladu do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je peňažným vyjadrením súčtu hodnoty vkladu do jej základného imania a hodnoty rezervného fondu vytvoreného ku dňu jej vzniku. Ustanovenie § 58 ods. 1 Obchodného zákonníka sa pri založení a vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nepoužije. Ustanovenie § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka sa použije primerane k ustanoveniam trinástej časti tohto zákona.

Základné imanie doplnkovej dôchodkovej spoločnosti musí byť najmenej 50 000 000 Sk a nemusí byť splatené pri jej založení. Rezervný fond doplnkovej dôchodkovej spoločnosti pri jej vzniku musí byť najmenej 10 % z hodnoty jej základného imania, najmenej však 5 000 000 Sk. Ak vlastné imanie doplnkovej dôchodkovej poisťovne podľa § 80 nedosahuje výšku 55 000 000 Sk, zriaďovatelia, ktorí sa majú stať prvými akcionármi doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 78 ods. 3, sú povinní zvýšiť svoje vklady v doplnkovej dôchodkovej poisťovni v pomere ich podielu na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti tak, aby vlastné imanie doplnkovej dôchodkovej poisťovne dosiahlo hodnotu najmenej 55 000 000 Sk, a to najneskôr v lehote podľa § 83 ods. 1.

Na základe transformačného projektu zakladá doplnkovú dôchodkovú spoločnosť doplnková dôchodková poisťovňa bez výzvy na upisovanie akcií. O založení doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sa spíše zakladateľská listina formou notárskej zápisnice o právnom úkone.

Zakladateľská listina okrem náležitostí ustanovených osobitným predpisom²⁵) obsahuje údaje o podieloch zriaďovateľov na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ako jej budúcich akcionárov.

Na udelenie povolenia pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť platia § 23 až 25 rovnako okrem § 23 ods. 1 písm. a) a odseku 4 písm. e). Dôvodom zamietnutia žiadosti o povolenie môže byť nesúhlasné stanovisko podľa § 78 ods. 2.

Povolenie môže obsahovať podmienku zvýšiť vklad v doplnkovej dôchodkovej poisťovni podľa § 81 ods. 3. Zriaďovateľ je povinný preukázať Národnej banke Slovenska splnenie tejto podmienky. Ak túto podmienku zriaďovatelia nesplnia v lehote podľa § 83 ods. 1, povolenie zaniká.

Návrh na zápis doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do obchodného registra podáva jej predstavenstvo do 30 dní od udelenia povolenia Národnou bankou Slovenska podľa § 82. Tento návrh podpisujú všetci členovia predstavenstva doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Súčasťou návrhu na zápis doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do obchodného registra je schválený transformačný projekt a právoplatné povolenie udelené Národnou bankou Slovenska. K návrhu na zápis doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do obchodného registra sa neprikladá doklad o splatení nepeňažného vkladu pred vznikom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Dňom vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zaniká doplnková dôchodková poisťovňa a k tomuto dňu sa doplnková dôchodková poisťovňa vymaže z registra doplnkových dôchodkových poisťovní. Doplnková dôchodková spoločnosť je právnym nástupcom doplnkovej dôchodkovej poisťovne. Doplnková dôchodková spoločnosť uspokojí nároky zriaďovateľov, ktorí nesúhlasili s transformáciou doplnkovej dôchodkovej poisťovne, vo výške určenej podľa § 79 ods. 2 písm. g).

Všetky práva a povinnosti doplnkovej dôchodkovej poisťovne ako zakladateľa a upisovateľa akcií doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prechádzajú dňom vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na zriaďovateľov v pomere určenom v schválenom transformačnom projekte a zakladateľskej listine.

Vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na doplnkovú dôchodkovú spoločnosť dňom jej vzniku. Podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri je súpis nehnuteľností, ktorý je neoddeliteľnou prílohou zakladateľskej listiny. Ku dňu vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a doplnková dôchodková spoločnosť je povinná prevziať majetok zahrnutý do nepeňažného vkladu. O odovzdaní a prevzatí tohto majetku sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami. Ustanovenia § 60 a § 483 ods. 3 Obchodného zákonníka sa nepoužijú.

Dňom vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prechádza do majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde majetok zodpovedajúci hodnote záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a do majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde majetok zodpovedajúci hodnote záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, okrem majetku zodpovedajúcemu hodnote záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia. Hodnota záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa rozdelí medzi príspevkový doplnkový dôchodkový fond a výplatný doplnkový dôchodkový fond tak, že do príspevkového doplnkového dôchodkového fondu prechádza hodnota záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a do výplatného doplnkového dôchodkového fondu hodnota záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, okrem hodnoty záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia. Majetok zodpovedajúci hodnote zostatku rezervného fondu doplnkovej dôchodkovej poisťovne po odpočítaní majetku zodpovedajúcemu rozdielu medzi majetkom potrebným na zaplatenie poistného poisťovni na základe poistnej zmluvy podľa § 79 ods. 2 písm. q) a majetkom zodpovedajúcim hodnote záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia, sa rozdelí ku dňu vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti medzi príspevkový doplnkový dôchodkový fond a výplatný doplnkový dôchodkový fond v pomere hodnoty záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a hodnoty záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, okrem hodnoty záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia. Dňom vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti prechádza do jej majetku majetok, ktorý sa nepreviedol do majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde a do majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde podľa prvej vety a tretej vety a do jej záväzkov záväzky doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia. Ku dňu vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zakladateľ doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a doplnková dôchodková spoločnosť sú povinní vyhotoviť zápisnicu, v ktorej sa uvedie výška majetku a záväzkov každého z týchto fondov.

Dňom vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na ňu prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom doplnkovej dôchodkovej poisťovne.⁵¹)

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná bez zbytočného odkladu najneskôr do troch mesiacov od svojho vzniku zostaviť zatváraciu účtovnú závierku doplnkovej dôchodkovej poisťovne, ktorá bola vložená ako podnik do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a otváraciu účtovnú závierku. Ak objem majetku v doplnkových dôchodkových fondoch zistený otváracou účtovnou závierkou nedosahuje výšku záväzkov voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia okrem záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia, zistenú v zatváracej účtovnej závierke, je doplnková dôchodková spoločnosť povinná previesť z vlastného majetku do majetku ňou spravovaných doplnkových dôchodkových fondov majetok v takej hodnote, aby sa hodnota majetku v doplnkových dôchodkových fondoch zistená v otváracej účtovnej závierke rovnala hodnote majetku zodpovedajúcemu výške záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči poistencom doplnkového dôchodkového poistenia a príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia okrem výšky záväzkov doplnkovej dôchodkovej poisťovne voči príjemcom dávok doplnkového dôchodkového poistenia, v ktorých je zohľadnené riziko dožitia.