597/2004 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 13.11.2004
597
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 21. júna 1994 bol v Luxemburgu prijatý Dohovor, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl.
Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe Slovenskej republiky k dohovoru 6. júla 2004. Listina o prístupe Slovenskej republiky k dohovoru bola uložená u vlády Luxemburského veľkovojvodstva, depozitára dohovoru, 5. augusta 2004.
Dohovor nadobudol platnosť 1. októbra 2002 na základe článku 33 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. septembra 2004 na základe článku 32.
Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe Slovenskej republiky k dohovoru 6. júla 2004. Listina o prístupe Slovenskej republiky k dohovoru bola uložená u vlády Luxemburského veľkovojvodstva, depozitára dohovoru, 5. augusta 2004.
Dohovor nadobudol platnosť 1. októbra 2002 na základe článku 33 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. septembra 2004 na základe článku 32.
K oznámeniu č. 597/2004 Z. z.
DOHOVOR,
ktorým sa definuje štatút Európskych škôl
PREAMBULA
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY, ČLENOVIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKE SPOLOČENSTVÁ (ďalej len „zmluvné strany“),
berúc do úvahy, že na vzdelávanie detí zamestnancov Európskych spoločenstiev na účely zabezpečenia dobrého fungovania európskych inštitúcií boli v roku 1957 zriaďované zariadenia, ktoré mali názov „Európska škola“;
berúc do úvahy, že Európske spoločenstvá sa snažia zabezpečiť spoločné vzdelávanie týchto detí a že preto prispievajú do rozpočtu Európskych škôl;
berúc do úvahy, že systém Európskych škôl je jediný svojho druhu; berúc do úvahy, že predstavuje formu spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Európskymi spoločenstvami, pričom plne uznáva zodpovednosť členských štátov za obsah vyučovania a usporiadanie ich vzdelávacieho systému, ako aj za ich kultúrnu a jazykovú rôznorodosť;
berúc do úvahy, že
- štatút Európskej školy prijatý v roku 1957 by sa mal konsolidovať tak, aby prihliadal na všetky príslušné texty schválené zmluvnými stranami;
- mal by byť upravený tak, aby prihliadal na rozvoj Európskych spoločenstiev;
- rozhodovací postup v rámci orgánov Európskych škôl by mal byť pozmenený;
- mali by sa zohľadniť skúsenosti s fungovaním Európskych škôl;
- vyučujúcim zamestnancom, ako aj iným osobám, na ktoré sa vzťahuje tento štatút, by mala byť poskytovaná primeraná právna ochrana proti konaniu Najvyššej rady alebo správnych rád; preto by sa mala zriadiť Rada pre sťažnosti, ktorá by mala presne stanovené právomoci;
- právomocou Rady pre sťažnosti nie je dotknutá jurisdikcia vnútroštátnych súdov vo veciach občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti;
berúc do úvahy, že v Mníchove bola otvorená Európska škola na základe dodatkového protokolu z 15. decembra 1975 o spoločnom vzdelávaní detí zamestnancov Európskej patentovej organizácie,
DOHODLI SA TAKTO:
ktorým sa definuje štatút Európskych škôl
PREAMBULA
VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY, ČLENOVIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKE SPOLOČENSTVÁ (ďalej len „zmluvné strany“),
berúc do úvahy, že na vzdelávanie detí zamestnancov Európskych spoločenstiev na účely zabezpečenia dobrého fungovania európskych inštitúcií boli v roku 1957 zriaďované zariadenia, ktoré mali názov „Európska škola“;
berúc do úvahy, že Európske spoločenstvá sa snažia zabezpečiť spoločné vzdelávanie týchto detí a že preto prispievajú do rozpočtu Európskych škôl;
berúc do úvahy, že systém Európskych škôl je jediný svojho druhu; berúc do úvahy, že predstavuje formu spolupráce medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a Európskymi spoločenstvami, pričom plne uznáva zodpovednosť členských štátov za obsah vyučovania a usporiadanie ich vzdelávacieho systému, ako aj za ich kultúrnu a jazykovú rôznorodosť;
berúc do úvahy, že
- štatút Európskej školy prijatý v roku 1957 by sa mal konsolidovať tak, aby prihliadal na všetky príslušné texty schválené zmluvnými stranami;
- mal by byť upravený tak, aby prihliadal na rozvoj Európskych spoločenstiev;
- rozhodovací postup v rámci orgánov Európskych škôl by mal byť pozmenený;
- mali by sa zohľadniť skúsenosti s fungovaním Európskych škôl;
- vyučujúcim zamestnancom, ako aj iným osobám, na ktoré sa vzťahuje tento štatút, by mala byť poskytovaná primeraná právna ochrana proti konaniu Najvyššej rady alebo správnych rád; preto by sa mala zriadiť Rada pre sťažnosti, ktorá by mala presne stanovené právomoci;
- právomocou Rady pre sťažnosti nie je dotknutá jurisdikcia vnútroštátnych súdov vo veciach občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti;
berúc do úvahy, že v Mníchove bola otvorená Európska škola na základe dodatkového protokolu z 15. decembra 1975 o spoločnom vzdelávaní detí zamestnancov Európskej patentovej organizácie,
DOHODLI SA TAKTO:
HLAVA I
EURÓPSKE ŠKOLY
Článok 1
Tento dohovor stanovuje štatút Európskych škôl (ďalej len „školy“).
Účelom škôl je spoločne vzdelávať deti zamestnancov Európskych spoločenstiev. Okrem detí, na ktoré sa vzťahujú dohody stanovené v článkoch 28 a 29, iné deti môžu navštevovať školy len v rámci hraníc stanovených Najvyššou radou.
Článok 2
1.
Najvyššia rada môže jednomyseľne rozhodnúť o zriadení nových škôl.
2.
Po dohode s hostiteľským členským štátom určí ich umiestnenie.
3.
Prv než sa otvorí nová škola na území členského štátu, musí sa uzavrieť dohoda medzi Najvyššou radou a hostiteľským členským štátom o bezplatnom poskytnutí a udržiavaní vhodných prevádzkových priestorov novej školy.
Článok 3
1.
Vyučovanie v každej škole zahŕňa školské stupne až do ukončenia strednej školy.
Môže zahŕňať
- materskú školu;
- päť rokov základnej školy;
- sedem rokov strednej školy.
Požiadavky na odborné vzdelávanie pokrývajú školy v rámci možností v spolupráci so vzdelávacím systémom hostiteľskej krajiny.
2.
Vyučovanie zabezpečujú učitelia pridelení alebo vyslaní členskými štátmi v súlade s rozhodnutiami prijatými Najvyššou radou podľa postupu stanoveného v článku 12 ods. 4.
3.
a)
Akýkoľvek návrh na zmenu základnej štruktúry školy si vyžaduje jednomyseľný súhlas zástupcov členských štátov v Najvyššej rade.
b)
Akýkoľvek návrh na zmenu oficiálneho postavenia učiteľov si vyžaduje jednomyseľný súhlas Najvyššej rady.
Článok 4
Vzdelávanie na školách sa riadi týmito zásadami:
1.
vyučovanie prebieha v jazykoch určených v prílohe II;
2.
3.
na podporu jednoty školy, zbližovania a vzájomného porozumenia medzi žiakmi z rôznych jazykových oblastí sa určité predmety vyučujú v spoločných triedach rovnakej úrovne; v týchto spoločných triedach sa môže používať akýkoľvek jazyk Spoločenstva, ak Najvyššia rada rozhodne, že okolnosti oprávňujú jeho používanie;
4.
osobitné úsilie sa musí vynaložiť na to, aby žiaci mali dôkladnú znalosť moderných jazykov;
5.
do učebných plánov sa musí zapracovať európsky rozmer;
6.
vo vzdelávaní a vyučovaní sa musí rešpektovať svedomie a presvedčenie jednotlivcov;
7.
musia sa prijať opatrenia na uľahčenie prijímania detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami.
Článok 5
1.
Ročníky úspešne ukončeného štúdia na škole, diplomy a osvedčenia potvrdzujúce toto štúdium sa uznávajú na území členských štátov v súlade s tabuľkou rovnocennosti za podmienok stanovených Najvyššou radou, ako ustanovuje článok 11, a sú predmetom dohody príslušných vnútroštátnych orgánov.
2.
Európska maturita, ktorá je predmetom dohody z 11. apríla 1984 a ktorou sa mení a dopĺňa príloha k štatútu Európskej školy, ktorým sa stanovujú nariadenia pre európsku maturitu (ďalej len „dohoda o európskej maturite“), sa udeľuje po ukončení stredoškolského štúdia. Najvyššia rada môže jednomyseľným schválením zástupcov členských štátov vykonať akékoľvek úpravy uvedenej dohody, ktoré sa ukážu ako potrebné.
Držitelia európskeho maturitného vysvedčenia udeleného touto školou
a)
v členskom štáte, ktorého sú príslušníkmi, požívajú všetky výhody vyplývajúce z držby diplomu alebo vysvedčenia udeleného pri ukončení stredoškolského vzdelania v uvedenom štáte;
b)
sú oprávnení uchádzať sa o prijatie na akúkoľvek univerzitu na území ktoréhokoľvek členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci daného členského štátu, ktorí majú rovnocennú kvalifikáciu.
Na účely tohto dohovoru sa slovo „univerzita“ vzťahuje na
a)
univerzity;
b)
inštitúcie považované za univerzity uznané členským štátom, na území ktorého sa nachádzajú.
Článok 6
Každá škola má právnu subjektivitu potrebnú na plnenie svojho účelu, ktorý je stanovený v článku 1. Na tento účel môže škola za podmienok stanovených v pravidlách financovania uvedených v článku 13 ods. 1 voľne hospodáriť s čiastkami vyhradenými v príslušnej rozpočtovej kapitole. Môže byť zúčastnenou stranou procesnoprávnych konaní. Môže najmä nadobúdať hnuteľný a nehnuteľný majetok a nakladať s ním.
Pokiaľ ide o jej práva a povinnosti, táto škola sa v každom členskom štáte musí pokladať ako predmet osobitných ustanovení tohto dohovoru za vzdelávacie zariadenie podliehajúce verejnému právu.
HLAVA II
ORGÁNY ŠKÔL
Článok 7
Spoločnými orgánmi pre všetky školy sú:
1.
Najvyššia rada,
2.
generálny tajomník,
3.
rady inšpektorov,
4.
Rada pre sťažnosti.
Každú školu spravuje správna rada a riadi riaditeľ.
Kapitola I
Najvyššia rada
Článok 8
1.
S výhradou článku 28 Najvyššia rada pozostáva z týchto členov:
a)
zo zástupcu alebo zástupcov každého členského štátu Európskych spoločenstiev na ministerskej úrovni, ktorí sú oprávnení zaväzovať vládu daného členského štátu, pričom každý členský štát má len jeden hlas;
b)
zo zástupcu Komisie Európskych spoločenstiev;
c)
zo zástupcu určeného výborom zamestnancov (spomedzi učiteľského zboru) v súlade s článkom 22;
d)
zo zástupcu rodičov žiakov vymenovaného rodičovským združením v súlade s článkom 23.
2.
Zástupcovia každého členského štátu Európskych spoločenstiev na ministerskej úrovni a člen Komisie Európskych spoločenstiev môžu vymenovať osoby, ktoré ich budú zastupovať. Ostatní členovia, ktorí sa nemôžu zúčastniť na zasadnutí, sú zastúpení náhradníkmi.
3.
Zástupca žiakov môže byť prizvaný na zasadnutia Najvyššej rady ako pozorovateľ pri prerokúvaní záležitostí, ktoré sa týkajú žiakov.
4.
Najvyššiu radu zvoláva jej predseda na základe vlastnej iniciatívy alebo na odôvodnenú žiadosť troch členov Najvyššej rady, alebo na žiadosť generálneho tajomníka. Zasadá najmenej raz ročne.
5.
Úrad predsedu zastáva zástupca každého z členských štátov počas jedného roka postupne v tomto poradí členských štátov: Belgicko, Dánsko, Nemecko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo.
Článok 9
1.
Okrem prípadov, keď sa v tomto dohovore požaduje jednomyseľnosť, rozhodnutia v Najvyššej rade sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou všetkých členov s výhradou týchto ustanovení:
a)
na prijatie rozhodnutia, ktoré ovplyvňuje osobitné záujmy členského štátu, ako je napríklad závažné rozšírenie priestorov alebo zatvorenie školy zriadenej na jeho území, je potrebný súhlas zástupcu príslušného členského štátu;
b)
zatvorenie školy si vyžaduje súhlas člena Komisie;
c)
zástupca organizácie podliehajúcej verejnému právu, ktorý získal miesto a hlas v Najvyššej rade podľa dohody v zmysle článku 28, hlasuje vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa školy podľa tejto dohody;
d)
hlasovacie právo, ktoré majú zástupca výboru zamestnancov uvedený v článku 8 ods. 1 písm. c) a zástupca rodičov žiakov uvedený v článku 8 ods. 1 písm. d), je obmedzené na prijímanie rozhodnutí v záležitostiach vzdelávania podľa článku 11 s vylúčením rozhodnutí týkajúcich sa úprav dohody o európskej maturite a rozhodnutí, ktoré majú vplyv na financie alebo rozpočet.
2.
V prípadoch, keď sa týmto dohovorom vyžaduje jednomyseľnosť, prijatiu rozhodnutí Najvyššou radou sa nemôže zabrániť tým, že sa členovia, ktorí sú prítomní, alebo zástupcovia zdržia hlasovania.
3.
Pri každom hlasovaní má každý z prítomných alebo zastúpených členov jeden hlas bez toho, aby bolo dotknuté osobitné ustanovenie v článku 8 ods. 1 písm. a).
Článok 10
Najvyššia rada dozerá na uplatňovanie tohto dohovoru; na tento účel má potrebné rozhodovacie právomoci vo veciach vzdelávacích, rozpočtových a správnych, ako aj na rokovania o dohodách uvedených v článkoch 28 až 30. Môže si vytvárať výbory zodpovedné za prípravu jej rozhodnutí.
Najvyššia rada stanoví všeobecný poriadok škôl.
Najvyššia rada každoročne vypracuje na základe návrhu pripraveného generálnym tajomníkom správu o činnosti škôl a doručí ju Európskemu parlamentu a Rade.
Článok 11
Vo vzdelávacích záležitostiach Najvyššia rada určí zameranie štúdia a jeho organizáciu. Najmä na základe stanoviska rady inšpektorov je povinná
1.
prijať harmonizované učebné plány a rozvrhy pre každý školský rok a pre každý odbor, ktorý založila, a odporučiť metódy výučby, ktoré sa majú používať;
2.
zabezpečiť kontrolu vyučovania cez rady inšpektorov a stanoviť prevádzkové pravidlá rady inšpektorov;
3.
určiť vek na prijatie do rôznych stupňov štúdia; je povinná stanoviť pravidlá a podmienky postupu žiakov do ďalšieho ročníka alebo na strednú školu, a aby umožnila žiakom vrátiť sa kedykoľvek do ich vnútroštátnych škôl, stanovuje pravidlá na uznanie absolvovaných rokov štúdia v Európskej škole v súlade s článkom 5; je povinná vypracovať tabuľku rovnocennosti uvedenú v článku 5 ods. 1.
4.
organizovať skúšky, ktoré majú slúžiť ako osvedčenie práce vykonanej v škole; stanovuje pravidlá skúšok, vymenúva skúšobné komisie a udeľuje diplomy; zabezpečuje, aby skúšobné testy boli na úrovni, ktorá je uplatnením ustanovení článku 5.
Článok 12
V správnych záležitostiach Najvyššia rada je povinná
1.
stanoviť služobné predpisy pre generálneho tajomníka, riaditeľov škôl, učiteľov a v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. a) pre administratívnych a pomocných zamestnancov;
2.
vymenovať generálneho tajomníka a zástupcu generálneho tajomníka;
3.
vymenovať riaditeľa a zástupcov riaditeľa každej školy;
4.
a) každoročne na návrh rád inšpektorov určiť požiadavky na učiteľov vytvorením alebo zrušením pracovných miest. Zabezpečí spravodlivé rozdelenie funkcií medzi členskými štátmi. Spolu s vládami sa uznáša na otázkach týkajúcich sa vyslania alebo dočasného preloženia učiteľov stredných škôl, učiteľov základných škôl a pedagogických poradcov školy. Zamestnanci si zachovajú právo na postup v zamestnaní a dôchodkové nároky zaručené ich vnútroštátnymi predpismi;
b)
každoročne na návrh generálneho tajomníka určiť požiadavky na administratívnych a pomocných zamestnancov;
5.
organizovať svoje fungovanie a zostaviť si vlastný rokovací poriadok.
Článok 13
1. V rozpočtových záležitostiach je Najvyššia rada povinná
a)
prijať pravidlá financovania vymedzujúce predovšetkým postup pri stanovení a uplatňovaní rozpočtu škôl;
b)
schváliť rozpočet škôl na každý finančný rok v súlade s ďalej uvedeným odsekom 4;
c)
odsúhlasiť ročný záverečný účet a predložiť ho príslušným orgánom Európskych spoločenstiev.
2.
Najvyššia rada najneskôr do 30. apríla každého roka vypracuje odhad príjmov a výdavkov škôl na nasledujúci finančný rok a bezodkladne ho predloží Komisii, ktorá na jeho základe vypracuje potrebné odhady v predbežnom návrhu súhrnného rozpočtu Európskych spoločenstiev.
Rozpočtový orgán Európskych spoločenstiev stanoví výšku príspevku Európskych spoločenstiev v rámci svojho postupu tvorby rozpočtu.
3.
4.
Najvyššia rada prijme konečný rozpočet škôl pred začiatkom rozpočtového obdobia a prispôsobí ho, ak je to potrebné, príspevkom Európskych spoločenstiev a organizácií alebo inštitúcií uvedených v odseku 3.
Článok 14
Generálny tajomník zastupuje Najvyššiu radu a riadi sekretariát v súlade so služobnými predpismi pre generálneho tajomníka uvedenými v článku 12 ods. 1. Zastupuje školy v právnych procesoch. Je zodpovedný správnej rade.
Kapitola II
Rady inšpektorov
Článok 15
Na účely škôl sa zriaďujú rady inšpektorov: jedna pre materské školy a základné školy, druhá pre stredné školy.
Článok 16
Každý členský štát, ktorý je zmluvnou stranou, je zastúpený jedným inšpektorom v každej rade. Inšpektor je vymenovaný Najvyššou radou na návrh zmluvnej strany.
Radám inšpektorov predsedá zástupca z toho členského štátu, ktorý má predsedníctvo Najvyššej rady.
Článok 17
Úlohou rád inšpektorov je zabezpečiť kvalitu vzdelávania na školách a zabezpečiť, aby sa na školách vykonali požadované inšpekcie.
Predkladajú Najvyššej rade stanoviská a návrhy stanovené v článkoch 11 a 12 a v prípade potreby návrhy na zmeny v učebných plánoch a organizácii štúdia.
Článok 18
Inšpektori majú tieto úlohy:
1.
zabezpečovať na príslušnom školskom stupni počas jednotlivých cyklov výučby dohľad nad prácou učiteľov, ktorých vyslali ich vnútroštátne správy;
2.
porovnávať názory na dosiahnutú úroveň práce a kvalitu vyučovacích metód;
3.
oznamovať riaditeľom a učiteľom výsledky svojich inšpekcií.
S prihliadnutím na potreby vyhodnotené Najvyššou radou každý členský štát zabezpečí inšpektorom podmienky potrebné na úplné vykonávanie ich úloh v školách.
Kapitola III
Správna rada
Článok 19
S výhradou článkov 28 a 29 každá správna rada uvedená v článku 7 pozostáva z ôsmich členov, ktorými sú:
1.
generálny tajomník, ktorý je predsedom;
2.
riaditeľ školy;
3.
zástupca Komisie Európskych spoločenstiev;
4.
dvaja učitelia z učiteľského zboru, jeden zastupujúci učiteľov strednej školy a druhý zastupujúci spoločne učiteľov základnej a materskej školy;
5.
dvaja členovia zastupujúci rodičovské združenie, ako je uvedené v článku 23;
6.
zástupca administratívnych a pomocných zamestnancov.
Zástupca členského štátu, v ktorom je škola umiestnená, sa môže zúčastňovať na zasadnutiach správnej rady ako pozorovateľ.
Dvaja predstavitelia žiakov sa prizývajú na zasadnutia správnej rady ich školy ako pozorovatelia pri otázkach, ktoré sa ich týkajú.
Článok 20
Správna rada je povinná
1.
pripravovať odhady príjmov a výdavkov školy v súlade s pravidlami financovania;
2.
kontrolovať uskutočňovanie kapitoly rozpočtu pre školy a zostavenie súvahy ročných príjmov a výdavkov;
3.
zabezpečiť, aby sa udržiavali vhodné materiálne podmienky a prostredie vedúce k správnemu fungovaniu škôl;
4.
vykonávať iné správne úlohy, ktorými ju poverí Najvyššia rada.
Postupy na zvolávanie zasadnutí a rozhodovanie správnej rady sa stanovia vo všeobecnom poriadku škôl, ako je uvedené v článku 10.
Kapitola IV
Riaditeľ
Článok 21
Riaditeľ vykonáva svoje povinnosti v súlade so všeobecným poriadkom škôl, ktorý predpokladá článok 10. Vykonáva svoju právomoc nad zamestnancami školy v súlade s postupmi stanovenými v článku 12 ods. 4 písm. a) a b).
Musí mať spôsobilosť a kvalifikáciu, ktoré sa požadujú v jeho štáte na riadenie vzdelávacieho zariadenia, ktoré môže vydávať maturitné vysvedčenia oprávňujúce svojho držiteľa uchádzať sa o prijatie na univerzitu. Je zodpovedný Najvyššej rade.
HLAVA III
ZASTÚPENIE ZAMESTNANCOV
Článok 22
Musí byť zriadený výbor zamestnancov, ktorý pozostáva z volených zástupcov učiteľského zboru, administratívnych a pomocných zamestnancov každej školy.
Výbor prispieva k riadnej činnosti škôl tým, že umožňuje uvedeným zamestnancom, aby predniesli a vyslovili svoje stanovisko.
Postupy voľby členov a činnosť výboru zamestnancov určujú služobné predpisy pre učiteľov a administratívnych a pomocných zamestnancov, ako je uvedené v článku 12 ods. 1.
Výbor zamestnancov raz ročne vymenuje spomedzi učiteľského zboru člena a náhradníka, aby výbor zastupoval zamestnancov v Najvyššej rade.
HLAVA IV
RODIČOVSKÉ ZDRUŽENIE
Článok 23
Na udržanie vzťahov medzi rodičmi žiakov a orgánmi školy Najvyššia rada uzná na každej škole združenie, ktoré zastupuje rodičov žiakov.
Takto uznané rodičovské združenie každoročne určí dvoch zástupcov do správnej rady príslušnej školy.
Raz ročne rodičovské združenie príslušnej školy určí člena a náhradníka, ktorí ho zastupujú v Najvyššej rade.
HLAVA V
ROZPOČET
Článok 24
Finančný rok škôl sa zhoduje s kalendárnym rokom.
Článok 25
Rozpočet škôl je financovaný z
1.
príspevkov členských štátov prostredníctvom priebežného vyplácania odmien prideleným alebo vyslaným učiteľom a prípadne prostredníctvom finančného príspevku, o ktorom jednomyseľne rozhodne Najvyššia rada;
2.
príspevku Európskych spoločenstiev, ktorý je určený na pokrytie rozdielu medzi celkovým objemom výdavkov škôl a súčtom ostatných príjmov;
3.
príspevkov od organizácií, ktoré nie sú organizáciami Spoločenstva, s ktorými Najvyššia rada uzatvorila dohodu;
4.
vlastných príjmov škôl, najmä zo školného uloženého rodičom Najvyššou radou;
5.
rôznych príjmov.
Dojednania, ktoré sa týkajú dostupnosti príspevkov z Európskych spoločenstiev, sa stanovia v osobitnej dohode medzi Najvyššou radou a Komisiou.
HLAVA VI
SPORY
Článok 26
Súdny dvor Európskych spoločenstiev má výhradnú jurisdikciu v sporoch medzi zmluvnými stranami týkajúcich sa výkladu a uplatňovania tohto dohovoru, ktoré nevyriešila Najvyššia rada.
Článok 27
1.
Zriaďuje sa Rada pre sťažnosti.
2.
Rada pre sťažnosti má výhradnú jurisdikciu v prvej a poslednej inštancii, ak boli vyčerpané všetky správne postupy, v akomkoľvek spore týkajúcom sa uplatňovania tohto dohovoru na všetky osoby, na ktoré sa tento dohovor vzťahuje, s výnimkou administratívnych a pomocných zamestnancov a v spore týkajúcom sa zákonnosti akéhokoľvek aktu založeného na tomto dohovore alebo predpisov prijatých podľa tohto dohovoru, ktoré by nepriaznivo pôsobili na osoby na strane Najvyššej rady, správnej rady škôl pri výkone ich právomocí, ktoré sú špecifikované týmto dohovorom. Ak sú tieto spory finančnej povahy, Rada pre sťažnosti má neobmedzenú jurisdikciu.
Podmienky a podrobnejšie pravidlá týkajúce sa týchto procesov stanovia podľa potreby služobné predpisy pre učiteľský zbor alebo podmienky zamestnávania učiteľov na čiastočný úväzok, alebo všeobecné školské poriadky.
3.
Členmi Rady pre sťažnosti sú osoby, o ktorých nezávislosti nie sú pochybnosti a ktoré sú uznávané ako schopní právnici.
Stať sa členmi Rady pre sťažnosti sú oprávnené len osoby, ktoré sú uvedené v zozname zostavenom Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev.
4.
Štatút Rady pre sťažnosti prijme jednomyseľne Najvyššia rada.
Štatút Rady pre sťažnosti určí počet členov Rady pre sťažnosti, postup ich vymenovania Najvyššou radou, dĺžku ich funkčného obdobia, ako aj finančné predpisy, ktoré sú na nich uplatniteľné. Štatút spresní spôsob fungovania Rady pre sťažnosti.
5.
Rada pre sťažnosti prijme svoj rokovací poriadok, ktorý musí obsahovať ustanovenia potrebné na uplatňovanie štatútu.
Rokovací poriadok si vyžaduje jednomyseľné schválenie Najvyššou radou.
6.
Rozsudky vydané Radou pre sťažnosti sú pre strany záväzné, a ak ich tie strany nevykonajú, sú vynutiteľné príslušnými orgánmi členských štátov v súlade s ich príslušnými vnútroštátnymi predpismi.
7.
Iné spory, v ktorých sú školy zúčastnenou stranou, sú v pôsobnosti vnútroštátnej jurisdikcie. Tento článok sa nedotýka najmä jurisdikcie vnútroštátnych súdov vo veciach občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti.
HLAVA VII
OSOBITNÉ USTANOVENIA
Článok 28
Najvyššia rada môže, konajúc jednomyseľne, uzatvárať dohody o účasti týkajúce sa existujúcej školy alebo školy, ktorá má byť zriadená v súlade s článkom 2, s akýmikoľvek organizáciami podliehajúcimi verejnému právu, ktoré z dôvodu ich umiestnenia majú záujem o činnosť škôl. Uzatvorením takejto dohody môže akákoľvek takáto organizácia získať miesto a hlas v Najvyššej rade pre všetky záležitosti týkajúce sa dotyčnej školy, ak jej finančný príspevok pokrýva väčšiu časť rozpočtu školy. Môže získať aj miesto a hlas v správnej rade tejto školy.
Článok 29
Najvyššia rada môže, konajúc jednomyseľne, rokovať o iných dohodách, ako sú dohody o účasti, s organizáciami alebo inštitúciami podliehajúcimi verejnému alebo súkromnému právu, ktoré majú záujem o činnosť jednej zo škôl.
Najvyššia rada im môže udeliť miesto a hlas v správnej rade príslušnej školy.
Článok 30
Najvyššia rada môže rokovať s vládou krajiny, v ktorej má byť škola umiestnená, o akýchkoľvek dodatkových dohodách požadovaných na to, aby škola mohla fungovať v najlepších možných podmienkach.
Článok 31
1.
Ktorákoľvek zo zmluvných strán môže vypovedať tento dohovor písomným oznámením luxemburskej vláde; táto vláda je povinná informovať ostatné zmluvné strany o prijatí tohto oznámenia.
Vypovedanie by malo byť oznámené do 1. septembra každého roka, aby nadobudlo účinnosť 1. septembra nasledujúceho roka.
2.
Zmluvná strana, ktorá vypovie tento dohovor, sa vzdáva akýchkoľvek podielov na majetku škôl. Najvyššia rada rozhodne, ktoré organizačné opatrenia vrátane opatrení týkajúcich sa zamestnancov je potrebné prijať v dôsledku vypovedania zmluvy niektorou zo zmluvných strán.
3.
Najvyššia rada, konajúca v súlade so spôsobom hlasovania stanoveným v článku 9, môže rozhodnúť o zatvorení školy. Rovnakým spôsobom prijíma v súvislosti s uvedenou školou také opatrenia, ktoré považuje za potrebné, najmä pokiaľ ide o situáciu učiteľov, administratívnych a pomocných zamestnancov a rozdelenie majetku školy.
4.
Ktorákoľvek zmluvná strana môže požiadať o zmenu a doplnenie tohto dohovoru. Na tento účel upovedomí o svojej žiadosti luxemburskú vládu. Luxemburská vláda vykoná spolu so zmluvnou stranou, ktorá predsedá Rade Európskych spoločenstiev, potrebné opatrenia na zvolanie medzivládnej konferencie.
Článok 32
Žiadosti o pristúpenie k tomuto dohovoru od ktoréhokoľvek štátu, ktorý sa stáva členom Spoločenstva, sa podávajú písomne luxemburskej vláde, ktorá o tom informuje všetky ostatné zmluvné strany.
Pristúpenie nadobúda účinnosť 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, keď sa písomné doklady o pristúpení uložia u luxemburskej vlády.
Od uvedeného dňa sa v súlade s tým zmení zloženie orgánov škôl.
Článok 33
Tento dohovor ratifikujú členské štáty ako zmluvné strany v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami. Čo sa týka Európskych spoločenstiev, tento dohovor sa uzatvára v súlade so zmluvami o ich založení. Dokumenty o ratifikácii a akty oznamujúce uzatvorenie tohto dohovoru sa uložia u luxemburskej vlády ako depozitára štatútu Európskych škôl. Luxemburská vláda informuje všetky ostatné zmluvné strany o uložení týchto dokumentov.
Tento dohovor nadobúda platnosť prvý deň v mesiaci, ktorý nasleduje po uložení dokumentov o jeho ratifikácii členskými štátmi a aktov oznamujúcich jeho uzatvorenie Európskymi spoločenstvami.
Tento dohovor je vyhotovený v jedinom origináli v anglickom, dánskom, francúzskom, gréckom, holandskom, nemeckom, portugalskom, španielskom a talianskom jazyku, pričom všetkých deväť znení je rovnako autentických. Originál sa uloží do archívov luxemburskej vlády, ktorá odovzdá osvedčenú kópiu každej zo zmluvných strán.
Článok 34
Tento dohovor ruší a nahrádza štatút z 12. apríla 1957 a pripojený protokol z 13. apríla 1962.
Ak nie je v tomto dohovore upravené inak, dohoda o európskej maturite ostáva v platnosti.
Dodatkový protokol o mníchovskej škole, ktorý bol vypracovaný s odkazom na protokol z 13. apríla 1962 a podpísaný v Luxemburgu 15. decembra 1975, zostáva týmto dohovorom nedotknutý.
Odkazy v aktoch predchádzajúcich tomuto dohovoru, ktoré sa týkajú škôl, sa chápu ako vzťahujúce sa na zodpovedajúce články tohto dohovoru.
Hecho en Luxemburgo, el veintiuno de junio de mil novecientos noventa y cuatro.
Udfardiget i Luxembourg den enogtyvende juni nitten hundrede og fire og halvfems.
Geschehen zu Luxemburg am einundzwanzigsten Juni neunzehnhundertvierundneunzig.
´Εγινε στο Λουζεμβούργο, οτις είκοσι μία Ιουνίου χίλια εννιακόσια ενενήντα τέσσερα.
Done at Luxembourg on the twenty-first day of June in the year one thousand nine hundred and ninety-four.
Fait a Luxembourg, le vingt-et-un juin mil neuf cent quatre-vingt-quatorze.
Fatto a Lussemburgo, addě ventuno giugno millenovecentonovantaquattro.
Gedaan te Luxemburg, de eenentwintigste juni negentienhonderd vierennegentig.
Feito no Luxemburgo, em vinte e um de Junho de mil novecentos e noventa e quatro.
Pour le royaume de Belgique
Voor het Koninkrijk België
Für das Königreich Belgien
Pa Kongeriget Danmarks vegne
Für die Bundesrepublik Deutschland
Για την Ελληνική Δημοκρατία
Por el Reino de Espana
Pour la République française
Thar cheann Na hÉireann
For Ireland
Per la Repubblica italiana
Pour le grand-duché de Luxembourg
Voor het Koninkrijk der Nederlanden
Pela República Portuguesa
For the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland
Por la Comunidad Europea y la Comunidad Europea de la Energía Atómica
For Det Europaiske Fallesskab og Det Europaiske Atomenergifallesskab
Für die Europäische Gemeinschaft und die Europäische Atomgemeinschaft
Για την Ευρωπαϊκή Κοινότητα και την Ευρωπαϊκή Κοινότητα Ατομικής Ενέργειας
For the European Community and the European Atomic Energy Community
Pour la Communauté européenne et la Communauté européenne de l´énergie atomique
Per la Comunita europea e la Comunita europea dell´energia atomica
Voor de Europese Gemeenschap en de Europese Gemeenschap voor Atoomenergie
Pela Comunidade Europeia e pela Comunidade Europeia da Energia Atómica
Por la Comunidad Europea del Carbón y del Acero
For Det Europaiske Kul- og Stalfallesskab
Für die Europäische Gemeinschaft für Kohle und Stahl
Για την Ευρωπαϊκή Κοινότητα Άνθρακα και Χάλυβα
For the European Coal and Steel Community
Pour la Communauté européenne du charbon et de l´acier
Per la Comunita europea del carbone e dell´acciaio
Voor de Europese Gemeenschap voor Kolen en Staal
Pela Comunidade Europeia do Carvao e do Aço
PRÍLOHA I
Európske školy, na ktoré sa vzťahuje štatút:
Európska škola Bergen
Európska škola Brusel I
Európska škola Brusel II
Európska škola Brusel III (*)
Európska škola Culham
Európska škola Karlsruhe
Európska škola Luxemburg
Európska škola Mol
Európska škola Mníchov
Európska škola Varese
*Najvyššia rada rozhodla o založení tejto školy na svojom zasadnutí 27. až 29. októbra 1992.
PRÍLOHA II
Vyučovacie jazyky:
Angličtina
Dánčina
Francúzština
Gréčtina
Holandčina
Nemčina
Portugalčina
Španielčina
Taliančina
