566/2004 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 26.10.2004
566
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 19. júna 1951 bola v Londýne podpísaná Zmluva medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúca sa na status ich ozbrojených síl.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou uznesením č. 1040 z 23. júna 2004 a súčasne rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe Slovenskej republiky k zmluve 16. augusta 2004. Listina o prístupe bola uložená u vlády Spojených štátov amerických, depozitára zmluvy, 13. septembra 2004.
Zmluva nadobudla platnosť 23. augusta 1953 na základe článku XVIII ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť 13. októbra 2004 na základe článku XVIII ods. 3.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou uznesením č. 1040 z 23. júna 2004 a súčasne rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prezident Slovenskej republiky podpísal listinu o prístupe Slovenskej republiky k zmluve 16. augusta 2004. Listina o prístupe bola uložená u vlády Spojených štátov amerických, depozitára zmluvy, 13. septembra 2004.
Zmluva nadobudla platnosť 23. augusta 1953 na základe článku XVIII ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudla platnosť 13. októbra 2004 na základe článku XVIII ods. 3.
K oznámeniu č. 566/2004 Z. z.
ZMLUVA
medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy,
vzťahujúca sa na status ich ozbrojených síl
Zmluvné strany Severoatlantickej zmluvy podpísanej vo Washingtone 4. apríla 1949, berúc do úvahy, že ozbrojené sily jednej zmluvnej strany možno po dohode vyslať na územie inej zmluvnej strany,
majúc na zreteli, že rozhodnutie o vyslaní ozbrojených síl a podmienky, za akých budú vysielané, budú predmetom samostatných dohôd medzi dotknutými zmluvnými stranami, pokiaľ tieto podmienky nestanovuje táto zmluva,
želajúc si definovať status týchto ozbrojených síl, pokiaľ sa nachádzajú na území inej zmluvnej strany,
dohodli sa takto:
medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy,
vzťahujúca sa na status ich ozbrojených síl
Zmluvné strany Severoatlantickej zmluvy podpísanej vo Washingtone 4. apríla 1949, berúc do úvahy, že ozbrojené sily jednej zmluvnej strany možno po dohode vyslať na územie inej zmluvnej strany,
majúc na zreteli, že rozhodnutie o vyslaní ozbrojených síl a podmienky, za akých budú vysielané, budú predmetom samostatných dohôd medzi dotknutými zmluvnými stranami, pokiaľ tieto podmienky nestanovuje táto zmluva,
želajúc si definovať status týchto ozbrojených síl, pokiaľ sa nachádzajú na území inej zmluvnej strany,
dohodli sa takto:
Článok I
1. V tejto zmluve pojem
a)
„ozbrojené sily“ znamená príslušníkov pozemných, námorných alebo vzdušných ozbrojených síl jednej zmluvnej strany, keď sa nachádzajú na území inej zmluvnej strany Severoatlantickej zmluvy v súvislosti s ich služobnými povinnosťami za predpokladu, že tieto dve dotknuté zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že určití jednotlivci, jednotky alebo iné vojenské formácie sa nebudú považovať za súčasť „ozbrojených síl“ alebo nebudú začlenení do „ozbrojených síl“ na účely tejto zmluvy,
b)
„civilná zložka“ znamená civilný personál sprevádzajúci ozbrojené sily zmluvnej strany, ktorý je zamestnaný v ozbrojených silách tejto zmluvnej strany a ktorý netvoria osoby bez štátneho občianstva, osoby, ktoré sú štátnymi občanmi štátu, ktorý nie je zmluvnou stranou Severoatlantickej zmluvy, osoby, ktoré sú štátnymi občanmi štátu, v ktorom sú ozbrojené sily rozmiestnené alebo osoby s trvalým pobytom na území tohto štátu,
c)
„závislá osoba“ znamená manžela alebo manželku príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej zložky alebo dieťa tohto príslušníka alebo príslušníčky závislé od jeho alebo jej podpory,
d)
„vysielajúci štát“ znamená zmluvnú stranu, ktorej ozbrojené sily patria,
e)
„prijímajúci štát“ znamená zmluvnú stranu, na ktorej území sa ozbrojené sily alebo civilná zložka nachádzajú bez ohľadu na to, či ide o ich rozmiestnenie alebo o tranzit cez toto územie,
f)
„vojenské orgány vysielajúceho štátu“ znamená orgány vysielajúceho štátu, ktoré sú podľa právnych predpisov tohto štátu oprávnené uplatňovať voči príslušníkom jeho ozbrojených síl alebo civilnej zložky vojenské právo tohto štátu,
g)
„Severoatlantická rada“ znamená Radu založenú podľa článku 9 Severoatlantickej zmluvy alebo ktorýkoľvek jej pomocný orgán oprávnený konať v jej mene.
2.
Táto zmluva sa vzťahuje na orgány územných samosprávnych celkov zmluvných strán na ich území, na ktoré sa zmluva vzťahuje alebo na ktoré sa rozširuje podľa článku XX, rovnako ako sa vzťahuje na ústredné orgány týchto zmluvných strán za predpokladu, že majetok vo vlastníctve týchto územných samosprávnych celkov sa nepokladá za majetok vo vlastníctve zmluvnej strany podľa článku VIII.
Článok II
Povinnosťou ozbrojených síl, ich civilnej zložky a ich príslušníkov, ako aj závislých osôb je dodržiavať právny poriadok prijímajúceho štátu a zdržať sa akejkoľvek činnosti odporujúcej duchu tejto zmluvy, a najmä akejkoľvek politickej činnosti v prijímajúcom štáte. Povinnosťou vysielajúceho štátu je tiež prijať na tento účel nevyhnutné opatrenia.
Článok III
1.
Za podmienok stanovených v odseku 2 tohto článku a po splnení formalít stanovených prijímajúcim štátom týkajúcich sa vstupu a odchodu ozbrojených síl alebo ich príslušníkov sú títo príslušníci vyňatí z pasových a vízových predpisov a z prisťahovaleckej kontroly pri vstupe na územie alebo pri výstupe z územia prijímajúceho štátu. Takisto budú vyňatí z predpisov prijímajúceho štátu týkajúcich sa registrácie a kontroly cudzincov, čím však nezískajú právo na trvalý pobyt alebo na trvalé bydlisko na území prijímajúceho štátu.
2.
Od príslušníkov ozbrojených síl sa požadujú len nasledujúce dokumenty. Na požiadanie musia predložiť
a)
osobnú identifikačnú kartu s fotografiou vydanú vysielajúcim štátom, v ktorej musí byť uvedené meno, priezvisko, dátum narodenia, hodnosť a osobné číslo (ak je pridelené) a príslušnosť k zložke,
b)
individuálny alebo kolektívny rozkaz na presun v jazyku vysielajúceho štátu a v anglickom a vo francúzskom jazyku vydaný príslušným orgánom vysielajúceho štátu alebo Organizácie Severoatlantickej zmluvy potvrdzujúci status jednotlivca alebo skupiny ako príslušníka alebo príslušníkov ozbrojených síl a potvrdzujúci rozkaz na presun. Prijímajúci štát môže vyžadovať, aby rozkaz na presun spolupodpísal jeho príslušný zástupca.
3.
Členovia civilnej zložky a závislé osoby musia mať toto označenie zapísané vo svojich cestovných dokladoch.
4.
Ak príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky prestane plniť úlohy pre vysielajúci štát a ak nie je repatriovaný, orgány vysielajúceho štátu musia o tejto skutočnosti okamžite informovať orgány prijímajúceho štátu a poskytnúť im všetky požadované údaje. Orgány vysielajúceho štátu musia súčasne informovať orgány prijímajúceho štátu o každej neprítomnosti ich príslušníka, ak trvá dlhšie ako 21 dní.
5.
Ak prijímajúci štát požiada príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej zložky, aby opustil jeho územie, alebo vydá rozhodnutie o vyhostení bývalého príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej zložky, alebo osoby závislej od príslušníka alebo od bývalého príslušníka, orgány vysielajúceho štátu majú povinnosť prijať túto osobu na svoje územie alebo zabezpečiť jej odsun z územia prijímajúceho štátu iným spôsobom. Tento odsek sa vzťahuje len na osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi prijímajúceho štátu a vstúpili na územie prijímajúceho štátu ako príslušníci ozbrojených síl alebo civilnej zložky, alebo tak urobili s cieľom stať sa týmito príslušníkmi, ako aj na osoby závislé od týchto príslušníkov.
Článok IV
Prijímajúci štát buď
a)
uzná bez vodičských skúšok alebo bez poplatkov za platné vodičské povolenie alebo preukaz, alebo vojenský vodičský preukaz vydaný vysielajúcim štátom, alebo jeho orgánom príslušníkovi ozbrojených síl alebo civilnej zložky, alebo
b)
vydá vlastné vodičské povolenie alebo vodičský preukaz každému príslušníkovi ozbrojených síl alebo civilnej zložky, ktorý je držiteľom vodičského povolenia alebo vodičského preukazu, alebo vojenského vodičského preukazu vydaného vysielajúcim štátom alebo jeho príslušným orgánom za podmienky, že nebude vyžadovať žiadnu vodičskú skúšku.
Článok V
1.
Príslušníci ozbrojených síl nosia vojenskú rovnošatu. Ak sa orgány vysielajúceho štátu a prijímajúceho štátu dohodnú inak, budú civilný odev nosiť za rovnakých podmienok ako príslušníci ozbrojených síl prijímajúceho štátu. Príslušníci pravidelných jednotiek alebo iných vojenských formácií prekračujú štátnu hranicu vo vojenskej rovnošate.
2.
Služobné vozidlá ozbrojených síl alebo civilnej zložky musia byť označené okrem evidenčného čísla aj poznávacou značkou príslušného štátu.
Článok VI
Príslušníci ozbrojených síl môžu držať a nosiť zbrane za podmienky, že ich na to oprávňuje príslušný rozkaz. Orgány vysielajúceho štátu ústretovo zvážia požiadavky prijímajúceho štátu týkajúce sa tejto záležitosti.
Článok VII
1. Za podmienok ustanovení tohto článku
a)
vojenské orgány vysielajúceho štátu majú právo vykonávať na území prijímajúceho štátu úplnú trestnú a disciplinárnu právomoc zverenú im právnym poriadkom vysielajúceho štátu nad všetkými osobami podliehajúcimi vojenskému právu tohto štátu,
b)
orgány prijímajúceho štátu majú právo vykonávať právomoc nad príslušníkmi ozbrojených síl alebo civilnej zložky a nad závislými osobami v súvislosti s trestnými činmi spáchanými na území prijímajúceho štátu, ktoré sú trestné podľa právneho poriadku tohto štátu.
2.
a)
Vojenské orgány vysielajúceho štátu majú právo vykonávať výlučnú právomoc nad osobami podliehajúcimi vojenskému právu tohto štátu v súvislosti s trestnými činmi vrátane trestných činov týkajúcich sa bezpečnosti štátu, ktoré sú trestné podľa právneho poriadku vysielajúceho štátu, ale nie sú trestné podľa právneho poriadku prijímajúceho štátu.
b)
Orgány prijímajúceho štátu majú právo vykonávať výlučnú právomoc nad príslušníkmi ozbrojených síl alebo civilnej zložky a nad závislými osobami v súvislosti s trestnými činmi vrátane trestných činov týkajúcich sa bezpečnosti prijímajúceho štátu, ktoré sú trestné podľa jeho právneho poriadku, ale nie sú trestné podľa právneho poriadku vysielajúceho štátu.
c)
Na účely tohto odseku a odseku 3 tohto článku trestný čin proti bezpečnosti štátu zahŕňa
(i)
vlastizradu,
(ii)
sabotáž, vyzvedačstvo alebo porušenie akéhokoľvek zákona týkajúceho sa služobného tajomstva tohto štátu alebo tajomstva týkajúceho sa národnej obrany tohto štátu.
3.
V prípadoch, keď je výkon právomoci súbežný, uplatnia sa tieto pravidlá:
a)
vojenské orgány vysielajúceho štátu majú prednostné právo vykonávať právomoc nad príslušníkmi ozbrojených síl alebo civilnej zložky v súvislosti
(i)
s trestnými činmi výhradne voči majetku alebo bezpečnosti tohto štátu, alebo s trestnými činmi výhradne voči osobe alebo majetku iného príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej zložky tohto štátu, alebo závislej osoby,
(ii)
s trestnými činmi vyplývajúcimi z akéhokoľvek konania alebo opomenutia pri výkone služobnej povinnosti.
b)
V prípade akéhokoľvek iného trestného činu majú prednostné právo vykonávať právomoc orgány prijímajúceho štátu.
c)
Ak sa štát, ktorý má prednostné právo vykonávať právomoc, rozhodne ju nevykonávať, bezodkladne to oznámi orgánom druhého štátu. Orgány štátu, ktorý má prednostné právo, ústretovo zvážia žiadosť druhého štátu vzdať sa svojho práva v prípadoch, keď druhý štát pokladá takéto vzdanie sa práv za osobitne dôležité.
4.
Z predchádzajúcich ustanovení tohto článku nevyplýva pre vojenské orgány vysielajúceho štátu právo vykonávať právomoc nad osobami, ktoré sú štátnymi občanmi prijímajúceho štátu alebo majú na jeho území trvalý pobyt, ak tieto osoby nie sú príslušníkmi ozbrojených síl vysielajúceho štátu.
5.
a)
Orgány prijímajúceho štátu a orgány vysielajúceho štátu si budú vzájomne pomáhať pri zadržaní príslušníkov ozbrojených síl alebo civilnej zložky alebo závislých osôb na území prijímajúceho štátu a pri ich odovzdávaní orgánu, ktorý má právo vykonávať právomoc podľa uvedených ustanovení.
b)
Orgány prijímajúceho štátu bezodkladne oznámia vojenským orgánom vysielajúceho štátu zadržanie každého príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej zložky alebo závislej osoby.
c)
Obvinený príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky, nad ktorým má vykonávať právomoc prijímajúci štát, ak sa tento nachádza v rukách vysielajúceho štátu, zostane vo väzbe vysielajúceho štátu až dovtedy, dokedy proti nemu prijímajúci štát nevznesie obvinenie.
6.
a)
Orgány prijímajúceho štátu a orgány vysielajúceho štátu si budú vzájomne pomáhať pri vedení celého potrebného vyšetrovania trestných činov, pri zhromažďovaní a vykonávaní dôkazov vrátane zaistenia a odňatia veci a v príslušných prípadoch odovzdania vecí spojených s trestným činom. Odovzdanie týchto vecí však možno podmieniť ich vrátením v časovom období stanovenom orgánom, ktorý ich odovzdal.
b)
Orgány zmluvných strán sa budú navzájom informovať o skončení všetkých prípadov, v ktorých došlo k súbehu práv na vykonávanie právomoci.
7.
a)
Orgány vysielajúceho štátu nesmú vykonať trest smrti v prijímajúcom štáte, ak právny poriadok prijímajúceho štátu v podobnom prípade takýto trest nestanovuje.
b)
Orgány prijímajúceho štátu ústretovo zvážia žiadosť orgánov vysielajúceho štátu o pomoc pri vykonávaní rozsudku, ktorým bol uložený trest odňatia slobody orgánmi vysielajúceho štátu podľa ustanovení tohto článku na území prijímajúceho štátu.
8.
Ak bol obvinený trestne stíhaný podľa ustanovení tohto článku orgánmi jednej zmluvnej strany a bol oslobodený, alebo bol odsúdený a vykonáva trest, alebo si už vykonal svoj trest, alebo mu bol trest odpustený, nemôže byť stíhaný opäť za ten istý skutok na tom istom území orgánmi druhej zmluvnej strany. Znenie tohto odseku však nebráni vojenským orgánom vysielajúceho štátu stíhať príslušníka svojich ozbrojených síl za porušenie disciplinárnych predpisov v súvislosti s konaním alebo opomenutím, ktoré zakladajú trestný čin, za ktorý bol trestne stíhaný orgánmi inej zmluvnej strany.
9.
Keď je príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky alebo závislá osoba súdne stíhaný podľa právomoci prijímajúceho štátu, má vždy právo
a)
na včasné a rýchlo vykonané trestné konanie,
b)
byť pred začatím trestného konania pred súdom informovaný o podrobnostiach vzneseného obvinenia alebo obvinení,
c)
byť konfrontovaný so svedkami svedčiacimi v neprospech obvineného,
d)
na povinné predvolanie svedkov svedčiacich v jeho prospech, ak títo svedkovia patria pod právomoc prijímajúceho štátu,
e)
zvoliť si obhajcu podľa vlastného výberu alebo mať bezplatné alebo pomocné právne zastúpenie podľa podmienok platných v čase pobytu na území prijímajúceho štátu,
f)
na službu kvalifikovaného tlmočníka, ak to pokladá za potrebné,
g)
byť v kontakte s predstaviteľom vlády vysielajúceho štátu a ak to pravidlá súdu povoľujú, mať takého predstaviteľa prítomného na konaní pred súdom.
10.
a)
Pravidelné vojenské jednotky alebo útvary ozbrojených síl majú právo vykonávať policajnú činnosť vo všetkých táboroch, zariadeniach alebo iných objektoch, v ktorých sa nachádzajú na základe dohody s prijímajúcim štátom. Vojenská polícia ozbrojených síl môže prijať všetky primerané opatrenia na zabezpečenie udržania poriadku a bezpečnosti v týchto objektoch.
b)
Mimo týchto objektov môže vojenská polícia vykonávať svoju činnosť iba na základe dohody s orgánmi prijímajúceho štátu a v spolupráci s nimi do tej miery, do akej je táto činnosť nevyhnutná na udržanie disciplíny a poriadku medzi príslušníkmi ozbrojených síl.
11.
Každá zmluvná strana si vytvorí také právne predpisy, aké pokladá za potrebné na zabezpečenie primeranej bezpečnosti a ochrany zariadení, vybavenia, majetku, záznamov a oficiálnych informácií iných zmluvných strán na svojom území a na potrestanie osôb, ktoré porušia právne predpisy prijaté na tento účel.
Článok VIII
1. Každá zmluvná strana sa vzdáva všetkých svojich nárokov voči inej zmluvnej strane na náhradu škôd na akomkoľvek majetku, ktorý vlastní a ktorý používajú jej pozemné, námorné alebo vzdušné ozbrojené sily, ak
(i)
škodu spôsobil príslušník alebo zamestnanec ozbrojených síl druhej zmluvnej strany pri plnení svojich povinností v súvislosti s vykonávaním Severoatlantickej zmluvy, alebo
(ii)
škoda vznikla použitím akéhokoľvek vozidla, plavidla alebo lietadla inej zmluvnej strany používaného jej ozbrojenými silami pod podmienkou, že sa toto vozidlo, plavidlo alebo lietadlo, ktoré spôsobilo škodu, použilo v súvislosti s vykonávaním Severoatlantickej zmluvy, alebo že táto škoda bola spôsobená na majetku takto používanom.
Zmluvná strana sa vzdáva nárokov v spojitosti so záchranou lode alebo nákladu na mori voči akejkoľvek inej zmluvnej strane, ak tieto boli majetkom zmluvnej strany a používali ich jej ozbrojené sily v súvislosti s vykonávaním Severoatlantickej zmluvy.
2.
a)
V prípade, že vznikne alebo bude spôsobená škoda spôsobom uvedeným v odseku 1 na inom majetku vo vlastníctve zmluvnej strany, ktorý sa nachádza na jej území, zodpovednosť a výšku škody ktorejkoľvek inej zmluvnej strany určí jediný rozhodca vybraný podľa písmena b) tohto odseku, ak sa dotknuté zmluvné strany nedohodnú inak. Rozhodca rozhodne aj o všetkých protinárokoch vyplývajúcich z tej istej udalosti.
b)
Rozhodca uvedený v písmene a) bude po dohode medzi dotknutými zmluvnými stranami vybraný spomedzi štátnych občanov prijímajúceho štátu, ktorí vykonávajú alebo vykonávali vysokú súdnu funkciu. Ak sa dotknuté zmluvné strany nedokážu dohodnúť v priebehu dvoch mesiacov na osobe rozhodcu, každá z nich môže požiadať predsedu zástupcov Severoatlantickej rady, aby vybral osobu spĺňajúcu uvedené požiadavky.
c)
Každé rozhodnutie rozhodcu je pre zmluvné strany záväzné a konečné.
d)
Výška náhrady stanovená rozhodcom sa rozdelí podľa ustanovení odseku 5 písm. e), bodov (i), (ii) a (iii) tohto článku.
e)
Odmena pre rozhodcu sa stanoví po dohode zmluvných strán a spolu s nevyhnutnými výdavkami na výkon jeho činnosti ju zmluvné strany znášajú rovnakým dielom.
f)
Každá zmluvná strana sa však vzdáva svojich nárokov v prípade, ak je škoda nižšia ako:
| v Belgicku | 70 000 | BEF |
| v Kanade | 1 460 | CAD |
| v Dánsku | 9 670 | DKK |
| vo Francúzsku | 490 000 | FRF |
| na Islande | 22 800 | ISK |
| v Taliansku | 850 000 | ITL |
| v Luxembursku | 70 000 | LUF |
| v Holandsku | 5320 | NLG |
| v Nórsku | 10 000 | NOK |
| v Portugalsku | 40 250 | PTE |
| vo Veľkej Británii | 500 | GBP |
| v Spojených štátoch amerických | 1 400 | USD |
Ktorákoľvek ďalšia zmluvná strana, ktorej majetok bol poškodený pri tej istej udalosti, sa tiež vzdá svojich nárokov až do výšky uvedenej sumy. V prípade závažných odchýlok od výmenného kurzu medzi týmito menami sa zmluvné strany dohodnú na primeraných úpravách týchto súm.
3.
Na účely odsekov 1 a 2 tohto článku výraz „vlastníctvo zmluvnej strany“ v prípade plavidla znamená plavidlo prenajaté zmluvnou stranou, skonfiškované alebo ukoristené (okrem prípadov, keď riziko straty alebo zodpovednosť nesie iná osoba ako zmluvná strana).
4.
Každá zmluvná strana sa vzdáva všetkých svojich nárokov voči každej inej zmluvnej strane v súvislosti so zranením alebo smrťou ktoréhokoľvek príslušníka svojich ozbrojených síl, ak tento príslušník vykonával služobné povinnosti.
5.
Nároky (iné ako zmluvné nároky a tie, ktoré sa vzťahujú na ustanovenia odsekov 6 a 7 tohto článku), ktoré vznikli na základe konania alebo opomenutia príslušníkov ozbrojených síl alebo civilnej zložky pri plnení služobných povinností alebo ktoré vyplynuli z iného konania, opomenutia alebo udalosti, za ktorú sú ozbrojené sily alebo civilná zložka právne zodpovedné, a ktoré na území prijímajúceho štátu spôsobia škodu tretej strane, ktorá nie je zmluvnou stranou, vyrovná prijímajúci štát v súlade s týmito ustanoveniami:
a)
Nároky sa uplatňujú, posudzujú, vyrovnávajú alebo súdnou cestou rozhodujú v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu o nárokoch vyplývajúcich z činnosti jeho ozbrojených síl.
b)
Prijímajúci štát môže vyrovnať všetky také nároky; platby dohodnutej výšky alebo priznané súdnym rozhodnutím vyplatí vo vlastnej mene.
c)
Také platby bez ohľadu na to, či sa uskutočnia na základe vyrovnania, alebo rozhodnutia príslušného súdu prijímajúceho štátu, alebo konečné rozhodnutia súdu zamietajúce platbu budú pre zmluvné strany záväzné a konečné.
d)
Každý nárok, ktorý prijímajúci štát vyplatí, oznámi vysielajúcim štátom s uvedením všetkých podrobností a s návrhom na rozdelenie v súlade s písm. e) bodmi (i), (ii) a (iii). Ak do dvoch mesiacov nebude doručená odpoveď, navrhované rozdelenie sa bude pokladať za prijaté.
e)
Náklady vzniknuté pri uspokojovaní nárokov podľa predchádzajúcich písmen a podľa odseku 2 tohto článku sa rozdelia medzi zmluvné strany takto:
(i)
V prípade, že je zodpovedný iba jeden vysielajúci štát, priznaná alebo prisúdená suma sa rozdelí v pomere 25 % pre prijímajúci štát a 75 % pre vysielajúci štát.
(ii)
V prípade, že za škodu zodpovedá viac štátov ako jeden, priznaná alebo prisúdená suma sa medzi ne rozdelí rovnakým dielom; avšak v prípade, že prijímajúci štát nie je zodpovedným štátom, jeho príspevok bude tvoriť polovicu príspevku každého z vysielajúcich štátov.
(iii)
Ak škodu spôsobili ozbrojené sily zmluvných strán, a nemožno ju presne prisúdiť jednej ani viacerým ozbrojeným silám, priznaná alebo prisúdená suma sa medzi zmluvné strany rozdelí rovnakým dielom. Ak však prijímajúci štát nie je jedným zo štátov, ktorých ozbrojené sily spôsobili škodu, jeho príspevok bude tvoriť polovicu príspevku každého z vysielajúcich štátov.
(iv)
Každých šesť mesiacov bude dotknutým vysielajúcim štátom zasielané hlásenie o sumách vyplatených prijímajúcim štátom v priebehu uplynulých šiestich mesiacov v súvislosti s každým prípadom, keď sa prijalo navrhované delenie na percentuálnom základe, spolu so žiadosťou na úhradu. Úhrada sa uskutoční v čo najkratšom čase a v mene prijímajúceho štátu.
f)
V prípadoch, keď uplatnenie ustanovení písmen b) a e) tohto odseku spôsobí zmluvnej strane vážne ťažkosti, môže táto zmluvná strana požiadať Severoatlantickú radu, aby riešila vyrovnanie iným spôsobom.
g)
Príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky nepodlieha nijakému súdnemu konaniu, ktorého účelom je vykonanie akéhokoľvek rozsudku vyneseného proti nemu v prijímajúcom štáte v záležitosti vyplývajúcej z výkonu jeho služobných povinností.
h)
Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na žiadne nároky, ktoré vznikli v spojení s plavbou alebo prevádzkou lode, nakladaním, dopravou alebo vykladaním nákladu, ak nejde o nároky z dôvodu úmrtia alebo zranenia, na ktoré sa ustanovenie odseku 4 tohto článku nevzťahuje, okrem prípadov, keď sa ustanovenie písmena e) vzťahuje na nároky uvedené v odseku 2 tohto článku.
6.
Nároky uplatňované voči príslušníkom ozbrojených síl alebo civilnej zložky, ktoré sú dôsledkom protiprávneho konania alebo opomenutia, ku ktorým dôjde v čase mimo výkonu služobných povinností v prijímajúcom štáte, sa budú riešiť takto:
a)
Orgány prijímajúceho štátu zvážia nároky a určia náhradu pre žiadateľa čestne a spravodlivo, pričom vezmú do úvahy všetky okolnosti prípadu vrátane konania poškodenej osoby, a vypracujú o danej záležitosti správu.
b)
Správa sa doručí orgánom vysielajúceho štátu, ktoré bezodkladne rozhodnú, či ponúknu platbu „ex gratia“, a ak áno, v akej výške.
c)
Ak dôjde k ponuke o platbe „ex gratia“ a žiadateľ ju bude akceptovať ako úplné uspokojenie svojho nároku, orgány vysielajúceho štátu vykonajú túto platbu a budú o svojom rozhodnutí a o vyplatenej sume informovať orgány prijímajúceho štátu.
d)
Ustanovenie tohto odseku neovplyvňuje právomoc súdov prijímajúceho štátu začať konanie proti príslušníkovi ozbrojených síl alebo civilnej zložky v prípade, že nároky nebudú uspokojené v plnom rozsahu.
7.
Nároky vzniknuté z neoprávneného použitia akéhokoľvek vozidla ozbrojených síl vysielajúceho štátu sa riešia v súlade s odsekom 6 tohto článku s výnimkou prípadov, keď sú právne zodpovedné ozbrojené sily alebo civilná zložka.
8.
Ak vznikne spor o tom, či k protiprávnemu činu alebo opomenutiu príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej zložky došlo počas výkonu služobných povinností, alebo či použitie akéhokoľvek vozidla ozbrojených síl vysielajúceho štátu bolo neoprávnené, vec bude predložená rozhodcovi vymenovanému v súlade s ustanovením odseku 2 písm. b) tohto článku, pričom jeho rozhodnutie je záväzné a konečné.
9.
Vysielajúci štát nebude pre príslušníkov ozbrojených síl alebo civilnej zložky uplatňovať vyňatie z právomoci súdov prijímajúceho štátu v občianskoprávnej oblasti, okrem prípadov ustanovených v odseku 5 písm. g) tohto článku.
10.
Orgány vysielajúceho štátu a orgány prijímajúceho štátu budú spolupracovať pri získavaní dôkazov pre spravodlivé prejednanie a vyrovnanie nárokov, ktoré sú predmetom sporu zmluvných strán.
Článok IX
1.
Príslušníci ozbrojených síl alebo civilnej zložky a závislé osoby môžu nakupovať miestny tovar nevyhnutný pre vlastnú spotrebu a využívať služby, ktoré potrebujú, za rovnakých podmienok ako štátni občania prijímajúceho štátu.
2.
Tovar požadovaný z miestnych zdrojov na zabezpečenie existencie ozbrojených síl alebo civilnej zložky sa bude za obvyklých okolností nakupovať prostredníctvom orgánov, ktoré zaobstarávajú taký tovar pre ozbrojené sily prijímajúceho štátu. Aby sa zabránilo negatívnym vplyvom týchto nákupov na ekonomiku prijímajúceho štátu, príslušné orgány tohto štátu v prípade potreby určia výrobky, ktorých nákup by mal podliehať obmedzeniu alebo zákazu.
3.
Podľa už platných zmlúv alebo zmlúv, ktoré môžu oprávnení predstavitelia vysielajúceho štátu a prijímajúceho štátu neskôr uzavrieť, prevezmú orgány prijímajúceho štátu na seba výhradnú zodpovednosť za vytvorenie vhodných podmienok na užívanie budov a pozemkov požadovaných ozbrojenými silami alebo civilnou zložkou, ako aj s tým spojených zariadení a služieb. Tieto zmluvy a dohovory budú podľa možnosti v súlade s predpismi týkajúcimi sa ubytovania a umiestnenia podobného personálu prijímajúceho štátu. Ak osobitná dohoda neustanovuje inak, práva a povinnosti vyplývajúce z držby alebo z používania budov, pozemkov, zariadení a služieb sa budú riadiť právnymi predpismi prijímajúceho štátu.
4.
Požiadavky ozbrojených síl alebo civilnej zložky na prácu miestneho civilného obyvateľstva sa budú uspokojovať v spolupráci s orgánmi prijímajúceho štátu prostredníctvom úradov práce rovnakým spôsobom ako porovnateľné požiadavky prijímajúceho štátu. Pracovné podmienky, konkrétne mzdy, doplatky a podmienky na ochranu pracujúcich budú rovnaké ako ich ustanovuje právny poriadok prijímajúceho štátu. Civilní pracovníci zamestnaní v ozbrojených silách alebo civilnej zložke sa v žiadnom prípade nebudú pokladať za príslušníkov týchto ozbrojených síl alebo civilnej zložky.
5.
Keď ozbrojené sily alebo civilná zložka nemajú v mieste svojho rozmiestnenia zabezpečenú primeranú lekársku alebo stomatologickú starostlivosť, môžu ich príslušníci a závislé osoby využívať lekársku a stomatologickú starostlivosť vrátane hospitalizácie za rovnakých podmienok ako porovnateľný personál prijímajúceho štátu.
6.
Prijímajúci štát čo najústretovejšie zváži žiadosti o poskytnutie cestovných výhod a zliav pre príslušníkov ozbrojených síl alebo civilnej zložky. Cestovné výhody a zľavy budú predmetom osobitných dohôd medzi vládami dotknutých zmluvných strán.
7.
Na základe všeobecných alebo osobitných dohôd medzi zmluvnými stranami orgány ozbrojených síl bezodkladne zrealizujú platby v miestnej mene za tovar, ubytovanie a služby poskytnuté podľa odsekov 2, 3, 4 a v prípade potreby podľa odsekov 5 a 6 tohto článku.
8.
Ozbrojené sily ani civilná zložka, ich príslušníci ani závislé osoby nie sú na základe tohto článku oslobodení od daní a poplatkov za nákupy a služby podľa daňových predpisov prijímajúceho štátu.
Článok X
1.
V prípadoch, keď akákoľvek forma zdanenia v prijímajúcom štáte závisí od miesta pobytu alebo trvalého bydliska, obdobie, počas ktorého sa príslušník ozbrojených síl alebo civilných zložiek nachádza na území tohto štátu výlučne z dôvodu príslušnosti k týmto ozbrojeným silám alebo civilnej zložke, nebude sa pokladať za obdobie pobytu alebo zmeny pobytu alebo trvalého bydliska na účel tohto zdanenia. Príslušníci ozbrojených síl alebo civilnej zložky budú v prijímajúcom štáte oslobodení od dane zo mzdy a ďalších príjmov, ktoré dostávajú ako príslušníci vysielajúceho štátu, ako aj od daní z akéhokoľvek hnuteľného majetku, ktorý vlastnia v prijímajúcom štáte počas svojej dočasnej prítomnosti.
2.
Žiadne ustanovenie tohto článku nezbavuje príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej zložky daňovej povinnosti v prípade, že v prijímajúcom štáte vykonáva akúkoľvek inú zárobkovú činnosť, než je jeho zamestnanie ako príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej zložky, s výnimkou mzdy a ďalších príjmov, ako aj hnuteľného majetku podľa odseku 1; žiadne ustanovenie tohto článku nezbavuje príslušníka ozbrojených síl alebo civilnej zložky daňovej povinnosti, ktorá vyplýva z právneho poriadku prijímajúceho štátu, a to ani v prípade, že sa jeho pobyt alebo trvalé bydlisko považuje za pobyt alebo trvalé bydlisko v prijímajúcom štáte, pretože sa na tohto príslušníka vzťahujú právne predpisy prijímajúceho štátu.
3.
Ustanovenia tohto článku sa nevzťahujú na „clo“ definované v článku XI ods. 12.
4.
Na účely tohto článku pojem „príslušník ozbrojených síl“ nezahŕňa osoby, ktoré sú štátnymi občanmi prijímajúceho štátu.
Článok XI
1.
Ak táto zmluva výslovne neustanovuje inak, príslušníci ozbrojených síl alebo civilnej zložky, ako aj závislé osoby podliehajú zákonom a predpisom prijímajúceho štátu, ktorých uplatňovanie patrí do pôsobnosti colných orgánov. Colné orgány prijímajúceho štátu majú za podmienok ustanovených zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu právo vykonať prehliadku príslušníkov ozbrojených síl alebo civilnej zložky a závislých osôb, ako aj ich batožiny a vozidiel, a majú právo zaistiť tovar v súlade s týmito zákonmi a predpismi.
2.
a)
Dočasný dovoz alebo spätný vývoz služobných vozidiel ozbrojených síl alebo civilnej zložky po vlastnej osi bude oslobodený od cla po predložení triptyku, ktorého vzor je uvedený v prílohe k tejto zmluve.
b)
Dočasný dovoz týchto vozidiel, ktorý sa neuskutoční po ich vlastnej osi, sa bude riadiť ustanoveniami odseku 4 tohto článku, a ich spätný vývoz ustanoveniami odseku 8.
c)
Služobné vozidlá ozbrojených síl alebo civilnej zložky sú oslobodené od akýchkoľvek daní a poplatkov platených v súvislosti s používaním pozemných komunikácií motorovými vozidlami.
3.
Úradné listiny opatrené úradnou pečiatkou nepodliehajú colnej kontrole. Kuriéri, bez ohľadu na ich status, prepravujúci takéto listiny, musia byť vybavení osobitným rozkazom na presun vydaným v súlade s ustanovením článku III ods. 2 písm. b). V tomto rozkaze musí byť uvedený počet prevážaných depeší a potvrdenie, že obsahujú len úradné listiny.
4.
Ozbrojené sily môžu s oslobodením od cla dovážať svoju techniku a primerané množstvo potravín, zásob a iného tovaru určeného výhradne pre potreby ozbrojených síl a v prípadoch, ak to povolí prijímajúci štát, aj pre potreby civilnej zložky a závislých osôb. Dovoz takého tovaru s oslobodením od dovozného cla podlieha uskladneniu na colnom úrade príslušnom pre miesto vstupu spolu s takými dokladmi, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú, ako aj s potvrdením, ktoré bude mať formu dohodnutú medzi prijímajúcim štátom a vysielajúcim štátom, podpísaným osobou poverenou na tento účel vysielajúcim štátom. Určenie osoby poverenej podpisovať toto potvrdenie, ako aj podpisové vzory a vzory pečiatok, ktoré sa budú používať, budú zaslané orgánom colnej správy prijímajúceho štátu.
5.
Príslušník ozbrojených síl alebo civilnej zložky môže v čase svojho prvého príchodu pri nástupe do služby v prijímajúcom štáte alebo v čase prvého príchodu závislej osoby, ktorá ho nasleduje, doviezť svoj osobný hnuteľný majetok a nábytok s oslobodením od dovozného cla na čas výkonu svojej služby.
6.
Príslušníci ozbrojených síl alebo civilnej zložky môžu na dočasné použitie doviezť s oslobodením od dovozného cla svoje osobné motorové vozidlá na osobné použitie alebo na použitie závislými osobami. Z tohto článku nevyplýva povinnosť oslobodiť tieto vozidlá od platenia daní a poplatkov spojených s používaním pozemných komunikácií.
7.
Tovar, ktorý dovážajú orgány ozbrojených síl a ktorý nie je výhradne určený pre potreby ozbrojených síl a civilnej zložky, ako aj tovar, ktorý dovážajú príslušníci ozbrojených síl alebo civilnej zložky, iný než uvedený v ustanoveniach odsekov 5 a 6 tohto článku, nie je podľa tohto článku oslobodený od dovozného cla alebo iných podmienok.
8.
Tovar, ktorý sa doviezol s oslobodením od dovozného cla podľa ustanovení odseku 2 písm. b) a odsekov 4, 5 alebo 6 tohto článku,
a)
môže sa bez cla spätne vyviezť pod podmienkou, že ak sa tento tovar doviezol podľa ustanovenia odseku 4, predloží sa certifikát vydaný v súlade s uvedeným odsekom colnému úradu; colné orgány sú však oprávnené overiť, či spätne vyvážaný tovar je totožný s tovarom uvedeným v certifikáte, ak je priložený, a či sa skutočne doviezol podľa podmienok ustanovených v odseku 2 písm. b) a v odsekoch 4, 5 alebo 6, podľa toho, o aký prípad ide,
b)
nebude za obvyklých okolností v prijímajúcom štáte určený na predaj alebo darovaný; avšak v určitých prípadoch sa môže takéto nakladanie s tovarom povoliť za podmienok stanovených príslušnými orgánmi prijímajúceho štátu (napríklad po zaplatení cla a dane a po splnení požiadaviek v súvislosti s opatreniami v obchode s tovarom).
9.
Tovar zakúpený v prijímajúcom štáte sa z neho bude vyvážať len v súlade s platnými predpismi prijímajúceho štátu.
10.
Colné orgány vytvoria pravidelným jednotkám alebo iným vojenským formáciám osobitné podmienky na prechod, resp. prekročenie hraníc, ak o tom budú vopred riadne informované.
11.
Prijímajúci štát prijme osobitné opatrenia na to, aby sa pohonné látky, oleje a mazivá pre služobné vozidlá, lietadlá a lode ozbrojených síl alebo civilnej zložky mohli dodávať s oslobodením od všetkých ciel a daní.
12.
V odsekoch 1 až 10 tohto článku
„clo“ označuje clá a iné platby a dane splatné pri dovoze alebo vývoze okrem poplatkov a daní, ktoré sú len poplatkami za poskytované služby,
„dovoz“ zahŕňa vyskladnenie tovaru z colného skladu alebo dočasného uskladnenia, ak sa tento tovar nevypestoval, nevyrobil ani nespracoval v prijímajúcom štáte.
13.
Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na uvedený tovar nielen v prípade, keď sa dováža do prijímajúceho štátu alebo sa z neho vyváža, ale aj v prípade, keď bude v režime tranzitu prechádzať cez územie zmluvnej strany, a na tieto účely sa v tomto článku pod pojmom „prijímajúci štát“ rozumie aj ktorákoľvek zmluvná strana, cez ktorej územie sa prepravuje tovar v režime tranzitu.
Článok XII
1.
Colné orgány alebo daňové orgány prijímajúceho štátu môžu na udelenie akýchkoľvek colných alebo daňových výnimiek alebo úľav uvedených v tejto zmluve vyžadovať splnenie takých podmienok, ktoré budú pokladať za potrebné, aby sa zabránilo ich zneužitiu.
2.
Tieto orgány môžu odmietnuť udeliť akúkoľvek výnimku uvedenú v tejto zmluve na dovoz takého tovaru do prijímajúceho štátu, ktorý je vypestovaný, vyrobený alebo spracovaný v tomto štáte a bol z neho vyvezený bez zaplatenia daní alebo cla, ktoré by sa inak museli zaplatiť, alebo za ktorý boli dane alebo clo vrátené. Tovar vyskladnený z colného skladu sa pokladá za dovezený, ak sa jeho uskladnenie v colnom sklade pokladalo za vývoz.
Článok XIII
1.
S cieľom zabrániť porušeniu colných a daňových zákonov a predpisov budú si orgány prijímajúceho štátu a orgány vysielajúceho štátu navzájom pomáhať pri vyšetrovaní a zhromažďovaní dôkazov.
2.
Orgány ozbrojených síl poskytnú pomoc v rámci svojej právomoci, aby tovar podliehajúci zaisteniu, resp. zhabaniu colnými orgánmi alebo daňovými orgánmi prijímajúceho štátu alebo z ich poverenia sa týmto orgánom odovzdal.
3.
Orgány ozbrojených síl poskytnú v rámci svojej právomoci pomoc pri zabezpečení platieb colných poplatkov, daní a pokút, ktoré majú zaplatiť príslušníci ozbrojených síl alebo civilnej zložky alebo závislé osoby.
4.
Služobné vozidlá a predmety, ktoré patria ozbrojeným silám alebo civilnej zložke, a nie príslušníkovi ozbrojených síl alebo civilnej zložky, ktoré zaistili, resp. zhabali orgány prijímajúceho štátu v súvislosti s konaním, ktoré je v rozpore s colnými alebo daňovými zákonmi alebo predpismi, odovzdajú sa orgánom príslušných ozbrojených síl.
Článok XIV
1.
Ozbrojené sily, civilná zložka a ich príslušníci, ako aj závislé osoby sú naďalej viazané devízovými predpismi vysielajúceho štátu a zároveň devízovými predpismi prijímajúceho štátu.
2.
Devízové orgány vysielajúceho štátu a prijímajúceho štátu môžu vydať osobitné predpisy platné pre ozbrojené sily alebo civilnú zložku, alebo ich príslušníkov a pre závislé osoby.
Článok XV
1.
Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, zmluva zostane v platnosti aj v prípade nepriateľských akcií, na ktoré sa vzťahuje Severoatlantická zmluva s výnimkou, že ustanovenia článku VIII ods. 2 a 5 o riešení nárokov na náhradu škody sa nebudú vzťahovať na vojnové škody a že ustanovenia tejto zmluvy, najmä článkov III a VII dotknuté zmluvné strany bezodkladne preskúmajú a môžu sa dohodnúť na zmenách, ktoré budú považovať za žiaduce pre vykonávanie tejto zmluvy medzi nimi.
2.
V prípade takých nepriateľských akcií má každá zmluvná strana právo poslať oznámenie 60 dní vopred ostatným zmluvným stranám o prerušení vykonávania ktoréhokoľvek ustanovenia tejto zmluvy, pokiaľ sa jej dotýka. Ak zmluvná strana toto právo využije, zmluvné strany záležitosť bezodkladne vzájomne prerokujú s cieľom dohodnúť sa na vyhovujúcich ustanoveniach, ktoré nahradia tie ustanovenia, ktorých vykonávanie je prerušené.
Článok XVI
Všetky spory medzi zmluvnými stranami týkajúce sa výkladu alebo vykonávania tejto zmluvy sa budú riešiť rokovaním medzi zmluvnými stranami bez odvolania sa na akúkoľvek vonkajšiu jurisdikciu. Ak nie je v tejto zmluve výslovne ustanovené inak, spory, ktoré nemožno vyriešiť priamym rokovaním, budú predložené Severoatlantickej rade.
Článok XVII
Každá zmluvná strana môže kedykoľvek požiadať o zmenu ktoréhokoľvek článku tejto zmluvy. Žiadosť adresuje Severoatlantickej rade.
Článok XVIII
1.
Táto zmluva bude ratifikovaná a ratifikačné listiny budú čo najskôr uložené u vlády Spojených štátov amerických, ktorá oznámi všetkým signatárskym štátom dátum uloženia ratifikačných listín.
2.
Táto zmluva nadobudne platnosť tridsať dní odo dňa uloženia štvrtej ratifikačnej listiny signatárskeho štátu. Pre každý ďalší signatársky štát nadobudne zmluva platnosť tridsať dní odo dňa uloženia jeho ratifikačnej listiny.
3.
Po nadobudnutí platnosti tejto zmluvy, po schválení Severoatlantickou radou a za podmienok, ktoré Rada môže určiť, bude zmluva otvorená na pristúpenie pre každý štát, ktorý pristupuje k Severoatlantickej zmluve. Pristúpenie nadobudne účinnosť uložením listiny o pristúpení u vlády Spojených štátov amerických, ktorá oznámi všetkým signatárskym štátom a pristupujúcemu štátu dátum jej uloženia. Pre každý pristupujúci štát, ktorého listina o pristúpení je uložená, nadobudne táto zmluva platnosť tridsať dní odo dňa uloženia tejto listiny.
Článok XIX
1.
Každá zmluvná strana môže túto zmluvu vypovedať po uplynutí štyroch rokov odo dňa nadobudnutia platnosti tejto zmluvy.
2.
Ktorákoľvek zmluvná strana môže vypovedať zmluvu písomným oznámením vláde Spojených štátov amerických, ktorá upovedomí ostatné zmluvné strany o každom takomto oznámení a o dátume jeho prijatia.
3.
Výpoveď zmluvy nadobudne účinnosť jeden rok odo dňa, keď vláda Spojených štátov amerických prijala toto oznámenie. Po uplynutí jedného roka sa platnosť zmluvy skončí pre tú zmluvnú stranu, ktorá ju vypovedala, ale ostáva v platnosti pre ostatné zmluvné strany.
Článok XX
1.
S výnimkou ustanovení odsekov 2 a 3 tohto článku sa táto zmluva bude uplatňovať iba na metropolitnom území štátu zmluvnej strany.
2.
Ktorýkoľvek štát však môže v čase uloženia svojej ratifikačnej listiny alebo listiny o pristúpení alebo kedykoľvek neskôr vyhlásiť oznámením zaslaným vláde Spojených štátov amerických, že sa táto zmluva bude vzťahovať (ak to vyhlasujúci štát pokladá za nevyhnutné na uzavretie osobitnej dohody medzi týmto štátom a každým dotknutým vysielajúcim štátom) aj na všetky územia alebo na niektoré územia, za ktorých medzinárodné vzťahy zodpovedá v oblasti Severoatlantickej zmluvy. Táto zmluva sa potom začne vzťahovať na spomínané územie alebo územia tridsať dní odo dňa, keď vláda Spojených štátov amerických prijala oznámenie, alebo tridsať dní odo dňa uzavretia osobitných dohôd, ak sa požadujú, alebo po tom, ako zmluva nadobudla platnosť podľa článku XVIII, a to podľa toho, čo nastalo neskôr.
3.
Štát, ktorý vyhlásil podľa odseku 2, že sa táto zmluva bude vzťahovať aj na akékoľvek územie, za ktorého medzinárodné vzťahy zodpovedá, môže vypovedať zmluvu oddelene vo vzťahu k tomuto územiu podľa ustanovení článku XIX.
Na dôkaz toho podpísaní splnomocnenci podpísali túto zmluvu.
Dané v Londýne 19. júna 1951 v jednom pôvodnom vyhotovení v anglickom a vo francúzskom jazyku, pričom obidve znenia majú rovnakú platnosť, ktorého overené odpisy sa rozošlú všetkým signatárom a pristupujúcim štátom.
