523/2004 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 27.06.2024 do 31.07.2024
523
ZÁKON
z 23. septembra 2004
o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet a rozsah úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
rozpočet sektora verejnej správy (ďalej len „verejná správa“), osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom,
b)
rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie štátneho záverečného účtu a súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky (ďalej len „súhrnná výročná správa“),
c)
postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“), ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy1) a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese,
d)
zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií.
(2)
Tento zákon sa vzťahuje na prostriedky určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, prostriedky určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a na postupy, právne vzťahy, práva a povinnosti osôb vo vzťahu k týmto prostriedkom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)
§2 Vymedzenie pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii a prostriedky poskytnuté z rozpočtu Európskej únie na vykonávanie Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky,
b)
schodkom štátneho rozpočtu záporný rozdiel medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu,
c)
prebytkom štátneho rozpočtu kladný rozdiel medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu,
d)
záväzným ukazovateľom štátneho rozpočtu
1.
limit výdavkov štátneho rozpočtu na realizáciu programu vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a časti programu vlády,
2.
zámery a vybrané ciele programu vlády,
3.
príjem kapitoly štátneho rozpočtu (ďalej len „kapitola“), o ktorom to ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
4.
limit výdavkov štátneho rozpočtu, ktorý ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, alebo limit výdavku určený podľa § 6 ods. 3, § 22 ods. 1, § 24 ods. 6,
e)
f)
odvodmi Európskej únii finančné prostriedky odvádzané Slovenskou republikou do rozpočtu Európskej únie.
DRUHÁ ČASŤ | VEREJNÁ SPRÁVA
§3 Subjekty verejnej správy
(1)
Subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu3) a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to
a)
v ústrednej správe,
b)
v územnej samospráve,
c)
vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia.
(2)
V ústrednej správe sa vykazujú štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, štátne účelové fondy (ďalej len „štátny fond“) a Slovenský pozemkový fond. V ústrednej správe sa vykazujú aj verejné vysoké školy4) a ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v registri podľa odseku 1 v ústrednej správe. V územnej samospráve sa vykazujú obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, ako aj ďalšie subjekty, ktoré sú zapísané a zaradené v registri podľa odseku 1 v územnej samospráve. Vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia sa vykazuje Sociálna poisťovňa5) a zdravotné poisťovne.
(3)
Na Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(4)
Na subjekty verejnej správy, ktorými sú obce, vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie a Exportno-importná banka Slovenskej republiky sa vzťahuje tento zákon, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
§4 Rozpočet verejnej správy
(1)
Rozpočet verejnej správy je strednodobým ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Zostavuje sa každoročne najmenej na tri rozpočtové roky. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom. Rozpočet verejnej správy tvoria
a)
štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu na príslušný rozpočtový rok,
b)
štátny rozpočet na rok nasledujúci po príslušnom rozpočtovom roku a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu na rok nasledujúci po príslušnom rozpočtovom roku,
c)
štátny rozpočet na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavil štátny rozpočet podľa písmena b), a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy vrátane príjmov a výdavkov súvisiacich s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu na rok nasledujúci po roku, na ktorý sa zostavili rozpočty podľa písmena b).
(2)
Súčasťou rozpočtu verejnej správy je limit verejných výdavkov. Rozpočet verejnej správy sa zostavuje a realizuje v súlade s limitom verejných výdavkov na základe scenárov nezmenených politík. V rozpočte verejnej správy sa prihliada na výsledky hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov vo vybraných oblastiach (ďalej len „revízia výdavkov“) schválené vládou.
(3)
Ministerstvo financií predkladá rozpočet verejnej správy na schválenie vláde. Vláda predkladá Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) návrh rozpočtu verejnej správy a vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Súčasne s návrhom zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok schvaľuje národná rada limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte verejnej správy. Na základe splnomocnenia národnej rady môže vláda pri dodržaní celkového limitu verejných výdavkov upraviť limity verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte verejnej správy.
(4)
V rozpočte verejnej správy, pri sledovaní plnenia rozpočtu verejnej správy a pri pohyboch na účtoch finančných aktív sa uplatňuje rozpočtová klasifikácia, podľa ktorej sa jednotne určujú a triedia príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy vrátane ich vecného vymedzenia, a finančné operácie s finančnými aktívami. Rozpočtovú klasifikáciu tvorí druhová klasifikácia, organizačná klasifikácia, ekonomická klasifikácia a funkčná klasifikácia. Funkčná klasifikácia sa používa najmä na účely medzinárodného porovnávania výdavkov verejnej správy podľa funkcií verejnej správy; funkčnú klasifikáciu ustanovuje osobitný predpis.6) Druhovú klasifikáciu, organizačnú klasifikáciu a ekonomickú klasifikáciu ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo financií a ktoré sa vyhlasuje uverejnením oznámenia o jeho vydaní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu sa vzťahuje na všetky subjekty verejnej správy.
(5)
Rozpočet verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu v jednotlivých rozpočtových rokoch tvoria
a)
časovo rozlíšené príjmy a časovo rozlíšené výdavky verejnej správy vrátane limitu verejných výdavkov,
b)
rozpočtové vzťahy v rámci verejnej správy a rozpočtové vzťahy k ostatným subjektom,
c)
schodok rozpočtu verejnej správy alebo prebytok rozpočtu verejnej správy.
(6)
Súčasťou rozpočtu verejnej správy je aj schválený rozpočet verejnej správy na bežný rozpočtový rok, údaje o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka a údaje o skutočnom plnení rozpočtu verejnej správy za predchádzajúce dva rozpočtové roky.
(7)
Pre potreby vyčíslenia rozpočtovaného schodku rozpočtu verejnej správy v rozpočtovom roku alebo rozpočtovaného prebytku rozpočtu verejnej správy v rozpočtovom roku v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu do rozpočtov subjektov verejnej správy nepatria
a)
v časovo rozlíšených príjmoch tieto finančné operácie s finančnými aktívami:
1.
prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci,
2.
splátky poskytnutých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,
3.
príjmy z predaja majetkových účastí,
4.
zostatky prostriedkov z predchádzajúceho rozpočtového roka,
b)
v časovo rozlíšených výdavkoch tieto finančné operácie s finančnými aktívami:
1.
poskytnuté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci,
2.
splátky prijatých úverov, pôžičiek a návratných finančných výpomocí,
3.
výdavky na obstaranie majetkových účastí.
(8)
Schodok rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu je záporný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami verejnej správy a časovo rozlíšenými výdavkami verejnej správy.
(9)
Prebytok rozpočtu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu je kladný rozdiel medzi časovo rozlíšenými príjmami verejnej správy a časovo rozlíšenými výdavkami verejnej správy.
§5 Štátne fondy
(1)
Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom na financovanie osobitne určených úloh štátu. Správcom štátneho fondu je ústredný orgán štátnej správy ustanovený zákonom. Správca štátneho fondu predkladá ministerstvu financií návrh rozpočtu štátneho fondu na príslušný rozpočtový rok, prehľad pohľadávok štátneho fondu a záväzkov štátneho fondu a návrh záverečného účtu štátneho fondu.
(2)
Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov ustanovuje zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno prostredníctvom správcu štátneho fondu poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(3)
Rozpočet štátneho fondu schvaľuje vláda spolu s návrhom zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(4)
Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky Slovenskej republiky.
(5)
Štátny fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby.
TRETIA ČASŤ | ŠTÁTNY ROZPOČET, ŠTÁTNE FINANČNÉ AKTÍVA A ŠTÁTNE FINANČNÉ PASÍVA
§6 Štátny rozpočet
(1)
Štátny rozpočet je základnou súčasťou rozpočtu verejnej správy a zabezpečuje sa ním financovanie hlavných funkcií štátu v príslušnom rozpočtovom roku. Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok obsahuje rozpočtované príjmy, rozpočtované výdavky a finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív alebo štátnych finančných pasív.
(2)
Štátny rozpočet na príslušný rozpočtový rok schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa schvaľuje limit výdavkov štátneho rozpočtu, maximálna výška rozpočtovaného schodku alebo minimálna výška rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu, ak nie sú príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu vyrovnané. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu, pričom zákon o štátnom rozpočte môže ustanoviť, že niektoré príjmy kapitol sú záväzným ukazovateľom kapitoly. V zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa rozpočtujú výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a výdavky kapitoly na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy vyšším územným celkom ako záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu. Podrobné členenie príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno splnomocniť vládu na prevzatie úveru v príslušnom rozpočtovom roku.
(3)
Záväzné ukazovatele schválené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpisuje ministerstvo financií všetkým správcom kapitol, pričom tieto ukazovatele môže určiť podrobnejšie. To neplatí pre rozpočtovú kapitolu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
(4)
Ministerstvo financií najneskôr do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok zverejňuje údaje štátneho rozpočtu a rozpočtu verejnej správy spôsobom podľa osobitného zákona7) v podobe štruktúrovaných údajov, ktorá umožňuje ich ďalšie automatizované spracovanie podľa osobitných predpisov.7a)
(5)
Štátny rozpočet tvoria najmä
a)
príjmy štátneho rozpočtu v členení podľa kapitol,
b)
výdavky štátneho rozpočtu na vykonávanie aktivít nevyhnutných na plnenie zámerov a cieľov programov vlády v členení podľa kapitol,
c)
prebytok štátneho rozpočtu alebo schodok štátneho rozpočtu, ak príjmy a výdavky nie sú vyrovnané.
(6)
Ministerstvo financií zohľadňuje limit verejných výdavkov v štátnom rozpočte, oznamuje limity verejných výdavkov správcom kapitol najneskôr do 30 dní od schválenia limitov verejných výdavkov národnou radou podľa § 4 ods. 3 tretej vety a zabezpečuje dodržiavanie limitu verejných výdavkov.
§7 Príjmy štátneho rozpočtu
(1)
Príjmy štátneho rozpočtu sú
a)
dane, pokuty a iné sankcie spojené s daňou (ďalej len „daň“) od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je na území Slovenskej republiky, okrem daní, ktoré sú podľa osobitného predpisu príjmom rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo rozpočtov iných právnických osôb podľa osobitného predpisu,8)
b)
dane od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko je mimo územia Slovenskej republiky a ktoré majú príjmy zo zdroja9) na území Slovenskej republiky, okrem daní, ktoré sú podľa osobitného predpisu príjmom rozpočtov obcí, rozpočtov vyšších územných celkov alebo rozpočtov iných právnických osôb podľa osobitného predpisu,8)
c)
d)
úroky z prostriedkov získaných z úverov prijatých vládou získané za obdobie od ich prijatia do ich použitia,
e)
príjmy kapitol,
f)
vratky príspevkov, dotácií a odvody vyplývajúce zo zúčtovania finančných vzťahov so štátnym rozpočtom,
g)
výnosy z majetkových účastí štátu a príjmy z prevodu správy majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok štátu"), ako aj z prevodu vlastníctva majetku štátu s výnimkou príjmov z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie a príjmov, o ktorých osobitný predpis ustanovuje inak,12)
h)
odvod za porušenie finančnej disciplíny podľa tohto zákona s výnimkou odvodu za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov Európskej únie, o ktorom osobitný predpis ustanovuje inak,12aa)
i)
penále a pokuty v súlade s § 31 a 32 zákona, pričom príjem z penále za porušenie finančnej disciplíny z prostriedkov Európskej únie sa zníži o úrok z omeškania zaplatený Európskej únii,
j)
vratky za prostriedky štátneho rozpočtu vrátené Európskej únii v predchádzajúcich rokoch,
k)
podiel na vybratých finančných prostriedkoch odvádzaných do rozpočtu Európskej únie ako kompenzácia výdavkov súvisiacich s ich výberom,
l)
kladný zostatok osobitného účtu Štátnej pokladnice,12a)
m)
výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu, ak správca kapitoly, z ktorej sa prostriedky štátneho rozpočtu poskytujú, neurčí, že výnosy z týchto prostriedkov sa použijú na účel, na ktorý sú tieto prostriedky poskytnuté,
n)
ďalšie príjmy ustanovené osobitným zákonom.
(2)
Ak z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie nevyplýva iné, prostriedky Európskej únie sa zaraďujú do príjmov štátneho rozpočtu okrem prostriedkov súvisiacich s intervenčnými opatreniami, o ktorých osobitný zákon13) ustanoví, že sa vedú na samostatnom účte.
(3)
Ak vznikne nesúlad medzi rozpočtovanými príjmami z prostriedkov Európskej únie a skutočnými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ministerstvo financií môže rozpočtované príjmy z prostriedkov Európskej únie upraviť.
§8 Výdavky štátneho rozpočtu
(1)
Zo štátneho rozpočtu sa hradia
a)
výdavky štátnych rozpočtových organizácií a príspevky štátnym príspevkovým organizáciám,
b)
výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c)
výdavky súvisiace s poskytovaním medzinárodnej pomoci rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám,
d)
odvody Európskej únii okrem cla a odvodov z produkcie cukru,13)
e)
výdavky na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom,
f)
záväzky štátu vyplývajúce z plnenia povinností ustanovených osobitnými predpismi,13a)
g)
úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a správou štátneho dlhu upravené o rozdiel úrokov z finančných operácií vykonaných Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity a nákladov na tieto finančné operácie,12a)
h)
úroky spojené s realizáciou záruky poskytnutej štátom, ak nie sú poskytnuté formou návratnej finančnej výpomoci,
i)
ďalšie výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným zákonom.
(2)
Zo štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie podľa § 8a.
(3)
Na použitie účelovo určených prostriedkov Európskej únie zaradených do príjmov štátneho rozpočtu sa v štátnom rozpočte rozpočtujú príslušné výdavky. Súčasťou výdavkov príslušnej kapitoly sú aj prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(4)
Výdavky štátneho rozpočtu sa rozpočtujú a poskytujú formou bežných výdavkov a kapitálových výdavkov. Vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových výdavkov obsahuje ekonomická klasifikácia výdavkov (§ 4 ods. 4). Kapitálové výdavky možno použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Kapitálové výdavky poskytnuté na účel ustanovený osobitným predpisom13ab) možno použiť aj v nasledujúcich piatich rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Prostriedky Európskej únie, prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, bežné výdavky na programy podporujúce medzinárodnú vzdelávaciu mobilitu alebo medzinárodnú vedeckú mobilitu, ak vyplývajú z medzinárodnej zmluvy alebo ak program schválila vláda, a prostriedky štátneho rozpočtu poskytované Agentúrou na podporu výskumu a vývoja13ac) možno použiť aj v nasledujúcich rozpočtových rokoch až do ich vyčerpania na určený účel. Bežné výdavky na úhradu dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona13b) a bežné výdavky na program rozvojovej spolupráce možno použiť na určený účel aj v nasledujúcich dvoch rozpočtových rokoch po rozpočtovom roku, na ktorý boli rozpočtované. Vláda môže zmeniť účel použitia výdavkov, ktoré možno použiť v nasledujúcich rozpočtových rokoch; pri zmene účelu použitia na bežné výdavky je tieto možné použiť len do konca rozpočtového roka, v ktorom bol zmenený účel použitia výdavkov.
(5)
Bežné výdavky s výnimkou miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní a odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré boli poskytnuté právnickej osobe alebo fyzickej osobe príslušným správcom kapitoly ako bežný transfer po 31. júli rozpočtového roka a ktoré nebolo možné použiť do konca príslušného rozpočtového roka, možno použiť do 31. marca nasledujúceho rozpočtového roka; ak boli z týchto prostriedkov poskytnuté preddavky podľa § 19 ods. 8, musia byť finančne vysporiadané rovnako v tomto termíne.
(6)
Správca kapitoly je povinný oznámiť ministerstvu financií výšku všetkých výdavkov podľa odseku 4 okrem prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi, ktoré použije až v nasledujúcom rozpočtovom roku, a to najneskôr do 10. novembra bežného rozpočtového roka; na základe oznámenia ministerstvo financií viaže v rozpočte príslušnej kapitoly na bežný rozpočtový rok výdavky v oznámenej výške s výnimkou prostriedkov Európskej únie a prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ktoré ministerstvo viaže až po doručení potvrdenia tohto oznámenia v termíne do 10. decembra bežného rozpočtového roka. O sumu viazaných prostriedkov ministerstvo financií môže povoliť prekročenie limitu výdavkov v nasledujúcom rozpočtovom roku, pričom ak ide o výdavky, na ktoré sa vzťahuje limit verejných výdavkov, ministerstvo financií môže povoliť prekročenie limitu výdavkov tak, aby bol zabezpečený súlad s limitom verejných výdavkov.
(7)
Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno v príslušnom rozpočtovom roku prekročiť o kladný rozdiel medzi sumou prostriedkov viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku podľa odseku 6, použitých v príslušnom rozpočtovom roku, a sumou prostriedkov viazaných v príslušnom rozpočtovom roku podľa odseku 6, určených na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok možno prekročiť aj o záporný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.
(8)
Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje v príslušnom rozpočtovom roku o záporný rozdiel medzi sumou prostriedkov viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku podľa odseku 6, použitých v príslušnom rozpočtovom roku, a sumou prostriedkov viazaných v príslušnom rozpočtovom roku podľa odseku 6, určených na použitie v nasledujúcom rozpočtovom roku. Schodok štátneho rozpočtu schválený zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa znižuje aj o kladný rozdiel medzi nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie z predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorých plnenie sa očakáva v bežnom rozpočtovom roku, a nenaplnenými príjmami z prostriedkov Európskej únie, ktorých plnenie sa očakáva v nasledujúcom rozpočtovom roku.
(9)
Výdavky štátneho rozpočtu nemožno použiť na majetkovú účasť v inej právnickej osobe alebo na založenie alebo zriadenie inej právnickej osoby ako rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie. Na tieto účely možno použiť len štátne finančné aktíva v správe ministerstva financií.
(10)
Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov14) nepodliehajú prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie. Hnuteľný majetok a nehnuteľný majetok obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie nepodlieha výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov,14) s výnimkou výkonu rozhodnutia na majetok obstaraný z prostriedkov štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie, o ktorom tak ustanovuje zmluva alebo rozhodnutie.24a)
§8a Dotácie
(1)
Z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia (ďalej len „poskytovateľ dotácie“). Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje. Na poskytovanie dotácií sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,48) ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Ak tak ustanovuje osobitný zákon,14a) z výdavkov štátneho rozpočtu sa v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytujú aj dotácie právnickým osobám zriadeným osobitným zákonom.14a) Z výdavkov štátneho rozpočtu sa ďalej v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytujú dotácie obciam a vyšším územným celkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Rozsah, spôsob a ďalšie podrobnosti o poskytovaní dotácií na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá správca kapitoly, ktorý je orgánom štátnej správy. Rozsah, spôsob a ďalšie podrobnosti o poskytovaní dotácií z kapitoly Všeobecná pokladničná správa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
(3)
Dotácie podľa odseku 1 sa poskytujú na základe žiadosti. Prílohou žiadosti sú doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie ustanovených týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Na základe rozhodnutia poskytovateľa dotácie možno doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie predložiť najneskôr do schválenia poskytnutia dotácie.
(4)
Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť žiadateľovi, ak
a)
má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,
b)
nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
c)
nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia,14)
d)
mu nebola v predchádzajúcich troch rokoch uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu,14b)
e)
nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov,14baa)
f)
nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie,
g)
nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,
(5)
Žiadateľ preukazuje splnenie podmienok podľa odseku 4
a)
čestným vyhlásením žiadateľa, že má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom okrem finančných vzťahov voči daňovému úradu a colnému úradu, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. a),
b)
čestným vyhlásením žiadateľa, že voči nemu nie je vedený výkon rozhodnutia, ak ide o splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. c).
(6)
Na žiadateľa, ktorý je subjektom verejnej správy, sa ustanovenia odseku 4 písm. b) a c) a odseku 5 písm. b) nevzťahujú. Ustanovenia odseku 4 písm. c) a odseku 5 písm. b) sa nevzťahujú ani na žiadateľa, ktorým je štátny podnik, aj keď nie je subjektom verejnej správy. Splnenie podmienky podľa odseku 4 písm. b) sa vzťahuje len na žiadateľa, ktorým je právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ. Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá je žiadateľom o dotáciu na účely financovania aktivít zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí podľa osobitného predpisu,14cb) preukazuje splnenie podmienok uvedených v odseku 4 čestným vyhlásením. Splnenie podmienok podľa odseku 4 písm. f) a g) sa vzťahuje len na žiadateľa, ktorým je právnická osoba, okrem právnickej osoby podľa osobitného predpisu;14caa) na preukázanie splnenia týchto podmienok žiadateľ poskytne údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.14cab) Údaje podľa piatej vety poskytovateľ dotácie bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.
(7)
Použitie dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo financií; pri zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom sa nevyčerpané prostriedky nevracajú, ak ich suma nepresiahne 5 eur. Poskytovateľ dotácie je povinný určiť termín na odvod výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu, a to najneskôr k termínu povinného zúčtovania so štátnym rozpočtom. Platiteľovi dane z pridanej hodnoty, ak si môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nemôže byť pri zúčtovaní dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu uznaný výdavok na úhradu dane z pridanej hodnoty.
(8)
Dotáciu nemožno poskytnúť ani použiť na splácanie úverov, pôžičiek a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek.
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 a 11 sa nevzťahujú na dotácie poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, na dotácie poskytované z prostriedkov štátneho rozpočtu, určené na financovanie účelov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi a na dotácie poskytované z rozpočtovej rezervy predsedu vlády podľa § 10.
(10)
Právnické osoby a fyzické osoby sú povinné na žiadosť orgánu oprávneného na výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu47) preukázať účel použitia dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu listinnými dôkazmi, ktorých obsah dokazuje skutočnosti vzťahujúce sa na použitie dotácie.
(11)
Právnické osoby a fyzické osoby - podnikatelia, ktorým bola uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa osobitného predpisu,14ca) sú povinné vrátiť dotáciu podľa odseku 1 poskytnutú v období 12 mesiacov predchádzajúcich dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
§9 Kapitoly
(1)
Príjmy štátneho rozpočtu a výdavky štátneho rozpočtu sú organizačne usporiadané do kapitol. Kapitolu tvorí rozpočet
a)
každého ministerstva vrátane rozpočtov rozpočtových organizácií, ktoré sú zapojené na jeho rozpočet, a vrátane finančných vzťahov k jeho príspevkovým organizáciám a finančných vzťahov k ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých financovanie je v jeho vecnej pôsobnosti,
b)
Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
c)
Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
d)
Úradu vlády Slovenskej republiky,
e)
Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
f)
Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
g)
Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,
h)
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky,
i)
Slovenskej akadémie vied,
j)
Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
k)
ostatných ústredných orgánov štátnej správy,1) ktoré nie sú zapojené na rozpočet príslušného ministerstva,
l)
Slovenskej informačnej služby,
m)
Všeobecnej pokladničnej správy,
n)
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví,
o)
Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky.
(2)
Organizačné usporiadanie kapitol je uvedené v organizačnej klasifikácii rozpočtovej klasifikácie.
(3)
Kapitolu Všeobecná pokladničná správa spravuje ministerstvo financií a tvoria ju príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a príjmov spojených so správou štátneho dlhu a výdavky štátneho rozpočtu vrátane výdavkov spojených so správou štátneho dlhu, ktoré nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných kapitol. V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa môžu rozpočtovať aj výdavky ostatných kapitol na investície, ak tak ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(4)
Správca kapitoly podľa odseku 1 je povinný
a)
vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly vrátane návrhov zámerov a cieľov programov a finančných vzťahov k štátnym fondom, ktoré spravuje, koordinovať účasť riadených rozpočtových organizácií, príspevkových organizácií a ním spravovaných štátnych fondov na zostavení tohto návrhu; návrh výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy obciam a vyšším územným celkom prerokúva s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov a návrh rozpočtu kapitoly predkladá ministerstvu financií v ním určenom rozsahu a termíne, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
b)
vypracúvať návrh rozpočtu kapitoly v súlade s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte a predkladať ho v termíne určenom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy príslušnému orgánu národnej rady; to neplatí pre správcu kapitoly Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,
c)
koordinovať činnosť správcov iných kapitol, ktorí sa zúčastňujú na plnení medzirezortného programu vlády, ktorého je gestorom,
d)
spolupracovať s gestorom medzirezortného programu vlády, na ktorom sa zúčastňuje,
e)
monitorovať a hodnotiť plnenie programov vlády rozpočtovaných v rámci kapitoly spôsobom určeným ministerstvom financií v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne,
f)
rozpisovať schválené záväzné ukazovatele kapitoly, a to pre vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej vecnej pôsobnosti; záväzné ukazovatele rozpisuje v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok; súčasťou tohto rozpisu pre príspevkovú organizáciu je aj súhrn úloh a činností, ktoré má príspevková organizácia v súlade s predmetom svojej činnosti v príslušnom rozpočtovom roku zabezpečiť,
g)
oznamovať obciam a vyšším územným celkom, ktoré zabezpečujú prenesený výkon štátnej správy, sumu výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy v lehote do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
h)
zabezpečovať uvoľňovanie výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy tak, aby ho bolo možné plynule financovať,
i)
určovať limit verejných výdavkov pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, zabezpečovať dodržiavanie limitu verejných výdavkov v rámci kapitoly a usmerňovať hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami kapitoly,
j)
vypracúvať správy o vývoji rozpočtového hospodárenia kapitoly, predkladať ich ministerstvu financií v ním určenom rozsahu a termíne a prerokúvať ich v príslušnom orgáne národnej rady,
k)
vypracúvať súhrnné výkazy a prehľad o rozpočtových opatreniach za celú kapitolu a predkladať ich spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne,
l)
zverejňovať údaje rozpočtu kapitoly najneskôr do 30 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok spôsobom podľa osobitného predpisu,7)
m)
poskytovať súčinnosť pri revízii výdavkov a pri hodnotení plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov.
(5)
Návrh rozpočtu kapitoly a návrh záverečného účtu kapitoly predkladá Kancelária Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Kancelária Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom alebo zákonom aj Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa vyjadruje k návrhu rozpočtu kapitoly a k návrhu záverečného účtu kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky; k návrhu rozpočtu kapitoly Kancelárie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Kancelárie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sa Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu na rokovanie vlády a na rokovanie národnej rady.
(6)
Návrh rozpočtu kapitoly a návrh záverečného účtu kapitoly predkladá Slovenská akadémia vied v rozsahu a v termínoch určených ministerstvom alebo zákonom aj Ministerstvu školstva Slovenskej republiky. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky sa vyjadruje k návrhu rozpočtu kapitoly a k návrhu záverečného účtu kapitoly Slovenskej akadémie vied; k návrhu rozpočtu kapitoly Slovenskej akadémie vied sa Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vyjadrí vždy pred predložením návrhu štátneho rozpočtu do vlády a do národnej rady.
(7)
Výšku výdavkov v kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky rozpočtovaných na zabezpečenie plnenia úloh v pôsobnosti podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo,14d) schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok ako záväzný ukazovateľ štátneho rozpočtu.
§10 Rozpočtové rezervy
(1)
Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia sa na krytie v čase alebo výške neistých nevyhnutných alebo nepredvídateľných výdavkov vytvárajú v štátnom rozpočte rezervy.
(2)
Rozpočtové rezervy tvorí
a)
rozpočtová rezerva vlády,
b)
rozpočtová rezerva predsedu vlády,
c)
rezerva na prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii,
d)
rezerva na riešenie vplyvov legislatívnych zmien,
e)
rezerva na riešenie krízových situácií mimo času vojny a vojnového stavu a vykonávanie povodňových prác,14e)
f)
iná rezerva podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(3)
Výšku rozpočtových rezerv podľa odseku 2 schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy podľa odseku 2 písm. a), c) až f) sa rozpočtujú v kapitole Všeobecná pokladničná správa, pričom prostriedky rozpočtovej rezervy podľa odseku 2 písm. d) a f) sa rozpočtujú v štruktúre podľa ich vecného vymedzenia. Rozpočtová rezerva podľa odseku 2 písm. b) sa rozpočtuje v kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky. O použití prostriedkov podľa odseku 2 písm. a) rozhoduje vláda na návrh ministra financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister financií“). O použití prostriedkov podľa odseku 2 písm. b) rozhoduje predseda vlády. O použití prostriedkov podľa odseku 2 písm. c), d), a f) rozhoduje minister financií, a to aj na účely podľa § 37 ods. 7; prostriedky podľa odseku 2 písm. c) možno použiť aj prostredníctvom osobitných účtov podľa § 20 ods. 1. Na rozpočtovú rezervu podľa odseku 2 písm. e) sa vzťahujú osobitné predpisy.14e)
(4)
O hospodárení s rozpočtovými rezervami podáva vláda informáciu národnej rade v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy a v rámci štátneho záverečného účtu; informácia obsahuje prehľad o uvoľnení alebo o použití prostriedkov z rozpočtových rezerv v členení podľa správcov kapitol alebo podľa prijímateľov prostriedkov z rozpočtových rezerv, podľa účelu a výšky ich čerpania.
§11 Rozpočtové provizórium
(1)
Ak nie je vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou radou do 31. decembra bežného rozpočtového roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok rozpočtovým provizóriom.
(2)
Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky a vzťahy medzi štátom a inými subjektmi sa počas rozpočtového provizória spravujú zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok. Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového provizória nesmú prekročiť jednu dvanástinu celkových výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci rozpočtový rok a výdavkov nepoužitých a viazaných v predchádzajúcom rozpočtovom roku v súlade s § 8 ods. 6 s výnimkami uvedenými v odseku 3, pričom minister financií určí záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu.
(3)
Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória podľa odseku 2 možno prekročiť o
a)
výdavky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu a výdavky na úhradu výnosov zo štátnych cenných papierov,
b)
výdavky na splácanie úrokov z prijatých úverov alebo pôžičiek a poplatkov súvisiacich s prijatými úvermi alebo pôžičkami,
c)
úhrady dávok a príspevkov, na ktoré majú právnické osoby alebo fyzické osoby právny nárok podľa osobitných predpisov,15)
d)
poistné a príspevky do poisťovní za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií a poistné a príspevky za osoby, za ktoré poistné a príspevok platí štát,
e)
odvody do rozpočtu Európskej únie,
f)
prostriedky Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie,
g)
prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
(4)
Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
§12 Vojnový štátny rozpočet
Po vypovedaní vojny alebo po vyhlásení vojnového stavu16) vypracúva ministerstvo financií návrh mimoriadneho štátneho záverečného účtu za obdobie od začiatku rozpočtového roka do vypovedania vojny alebo vyhlásenia vojnového stavu. Na obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do konca rozpočtového roka a na rozpočtový rok v čase vojny alebo vojnového stavu ministerstvo financií vypracúva návrh vojnového štátneho rozpočtu. Po skončení vojny alebo po skončení vojnového stavu sa vypracúva návrh mimoriadneho štátneho záverečného účtu za obdobie od vypovedania vojny alebo od vyhlásenia vojnového stavu do konca rozpočtového roka a za rozpočtový rok v čase vojny alebo vojnového stavu. Na zostavenie vojnového štátneho rozpočtu sa vzťahujú ustanovenia tretej a štvrtej časti tohto zákona, na zostavenie mimoriadneho štátneho záverečného účtu sa vzťahujú ustanovenia ôsmej časti tohto zákona. Rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky sa v čase vojny a v čase vojnového stavu riadi vojnovým štátnym rozpočtom.
§13 Štátne finančné aktíva a štátne finančné pasíva
(1)
Štátne finančné aktíva sú
a)
peňažné prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov,
b)
peňažné prostriedky štátu zo splácania istín poskytnutých návratných výpomocí a úverov a pôžičiek,
c)
majetkové účasti štátu,
d)
cenné papiere vo vlastníctve štátu,
e)
pohľadávky štátu z poskytnutých návratných finančných výpomocí a úverov a pôžičiek,
f)
ďalšie peňažné prostriedky na základe rozhodnutia vlády alebo národnej rady.
(2)
Súčasťou štátnych finančných aktív sú aj peňažné prostriedky v pokladnici a na bežných účtoch štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií, ktorých správu vykonávajú tieto organizácie. Súčasťou štátnych finančných aktív je aj odvod za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami.
(3)
Štátne finančné pasíva sú záväzky štátu vzniknuté z prijatých úverov vlády, z vydaných štátnych cenných papierov.17)
(4)
Súčasťou štátnych finančných pasív sú aj záväzky štátnych príspevkových organizácií vzniknuté z úverových vzťahov.
(5)
Správou štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív sa rozumie evidencia, analýza, účtovanie, riadenie, nakladanie a kontrola štátnych finančných aktív a štátnych finančných pasív.
(6)
Štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých rokov možno použiť len so súhlasom národnej rady. Štátne finančné aktíva podľa odseku 1 písm. b) až f) s výnimkou štátnych cenných papierov možno znížiť len na základe rozhodnutia vlády alebo na účely podľa osobitného predpisu;5) to neplatí, ak ide o použitie štátnych finančných aktív na výdavky štátneho rozpočtu, o ktorých rozhoduje národná rada.
(7)
Finančné operácie so štátnymi finančnými aktívami a iné operácie, ktoré ovplyvňujú stav štátnych finančných aktív, nie sú súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a výdavkov štátneho rozpočtu.
(8)
Správu štátnych finančných aktív podľa odseku 1 písm. a), b), e) a f) a štátnych finančných pasív podľa odseku 3 vykonáva ministerstvo financií; v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom18) môže tieto činnosti zabezpečovať aj Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity a Štátna pokladnica.
(9)
Zo štátnych finančných aktív možno poskytnúť návratnú finančnú výpomoc právnickej osobe, a to len po predchádzajúcom súhlase vlády, na určený účel a na základe písomnej zmluvy; týmto nie je dotknuté poskytovanie návratnej finančnej výpomoci na základe osobitných predpisov.17) Predchádzajúci súhlas vlády nie je potrebný, ak ide o poskytnutie návratnej finančnej výpomoci na účely, na ktoré prevzala vláda úver. Na poskytnutie návratnej finančnej výpomoci príspevkovej organizácii, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť, sa vzťahuje osobitný predpis.18aa) Ak sa poskytuje návratná finančná výpomoc subjektu verejnej správy, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, nemôže byť poskytnutá na zabezpečenie ich platobnej schopnosti.18ab)
ŠTVRTÁ ČASŤ | ROZPOČTOVÝ PROCES VEREJNEJ SPRÁVY
§14 Všeobecné ustanovenia
(1)
Ministerstvo financií riadi práce a usmerňuje vypracovanie návrhu rozpočtu verejnej správy, osobitne návrhu štátneho rozpočtu, pričom vychádza z programu stability.18a) Súčasťou programu stability je aj určenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy alebo podielu prebytku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte.
(2)
Ministerstvo financií vypracúva návrh rozpočtu verejnej správy v štruktúre podľa § 4 ods. 1 v súčinnosti s príslušnými subjektmi verejnej správy.
(3)
Návrh rozpočtu verejnej správy predkladá ministerstvo financií vláde a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky, pričom pri procese tvorby návrhu zákona o štátnom rozpočte sa ustanovenia osobitného predpisu18b) nepoužijú. Súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy ministerstvo financií predkladá revíziu výdavkov tak, aby počas štyroch po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády došlo k revízii výdavkov v rozsahu najmenej 50 % výdavkov verejnej správy zverejnených Európskou komisiou18c) v apríli za rok predchádzajúci roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády. Súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy sa predkladá hodnotenie plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov. Vláda predkladá národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak. Ak Výbor pre daňové prognózy18d) po 15. októbri bežného roka aktualizuje prognózu18d) zohľadnenú v návrhu rozpočtu verejnej správy, minister financií pri prerokovaní návrhu rozpočtu verejnej správy informuje národnú radu o tejto aktualizácii.
(4)
Pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rokovaní vlády nemožno schváliť návrhy, ktorých dôsledkom je zvýšenie podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte v príslušnom rozpočtovom roku schváleného v rámci vládou schváleného programu stability; to platí aj pri prerokúvaní návrhov rozpočtov subjektov verejnej správy a v priebehu rozpočtového roka aj pri prerokúvaní materiálov predkladaných na rokovanie vlády.
(5)
Subjekty verejnej správy a právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu alebo ktoré hospodária s verejnými prostriedkami, sú povinné predkladať bezplatne na žiadosť ministerstva financií spôsobom určeným ministerstvom financií a v ním určenom rozsahu, štruktúre a termíne údaje potrebné na účely zostavenia rozpočtu verejnej správy, realizácie rozpočtu verejnej správy a hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy vrátane hodnotenia efektívnosti a účinnosti verejných výdavkov; tieto údaje zahŕňajú aj osobné údaje o fyzických osobách a údaje v neanonymizovanej podobe o právnických osobách.
(6)
Sociálna poisťovňa a Slovenský pozemkový fond sú povinné prerokovať s ministerstvom financií návrhy svojich rozpočtov pred ich prerokovaním vo svojich orgánoch podľa osobitného predpisu,19) ktoré predchádza ich predloženiu na schválenie národnej rade alebo vláde. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za vykonávanie verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu a návrh súhrnného rozpočtu za zdravotnícke zariadenia zaradené vo verejnej správe a prerokovať ich s ministerstvom financií. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky je povinné vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné vysoké školy a prerokovať ho s ministerstvom financií. Zakladateľ verejnej výskumnej inštitúcie je povinný vypracovať návrh súhrnného rozpočtu za verejné výskumné inštitúcie vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a prerokovať ho s ministerstvom financií. Sociálna poisťovňa, Slovenský pozemkový fond a štátne fondy prostredníctvom správcu štátneho fondu sú povinné predložiť vláde na schválenie návrhy svojich rozpočtov súčasne s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predkladá ministerstvo financií vláde. Subjekty verejnej správy, ktorých rozpočty schvaľuje národná rada, sú povinné predložiť návrhy svojich rozpočtov na schválenie národnej rade v súlade s rozhodnutím vlády prijatým pri prerokúvaní návrhov ich rozpočtov.
(7)
Správca kapitoly je povinný predkladať ministerstvu financií na jeho žiadosť návrhy rozpočtov za subjekty verejnej správy vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorých príjmy a výdavky nie sú súčasťou rozpočtu správcu kapitoly, a prerokovať ich s ministerstvom financií.
(8)
Návrhy rozpočtov subjektov verejnej správy sa predkladajú v súlade s osobitnými predpismi19) na schválenie národnej rade v termíne ustanovenom na predloženie návrhu rozpočtu verejnej správy okrem návrhu rozpočtu Slovenského pozemkového fondu a návrhov rozpočtov štátnych fondov.
(9)
Limit verejných výdavkov schválený národnou radou je záväzný pre subjekty verejnej správy, ktorých výdavky sú súčasťou rozpočtu verejnej správy a na ktoré sa limit verejných výdavkov vzťahuje; nedodržanie tohto limitu sa považuje za porušenie povinnosti podľa tohto zákona. Ministerstvo financií najneskôr do 30 dní od schválenia limitov verejných výdavkov národnou radou podľa § 4 ods. 3 tretej vety oznamuje tieto limity verejných výdavkov subjektom verejnej správy.
(10)
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zabezpečuje dodržiavanie limitu verejných výdavkov verejného zdravotného poistenia a súhrnného rozpočtu za zdravotnícke zariadenia zaradené v ústrednej správe. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zabezpečuje dodržiavanie limitu verejných výdavkov verejných vysokých škôl. Správca kapitoly zabezpečuje dodržiavanie limitu verejných výdavkov subjektami verejnej správy vo svojej zakladateľskej pôsobnosti a zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorých príjmy a výdavky nie sú súčasťou rozpočtu kapitoly tohto správcu.
(11)
Ministerstvo financií najmenej raz za štvrťrok monitoruje plnenie limitu verejných výdavkov a ak zistí skutočnosti nasvedčujúce prekročeniu limitu verejných výdavkov, vyzve správcu kapitoly alebo iný subjekt verejnej správy podľa § 4 ods. 3 tretej vety na odôvodnenie týchto skutočností a prijatie opatrení na dodržanie limitu verejných výdavkov v termíne určenom ministerstvom financií.
§15 Rozpočtové opatrenia v štátnom rozpočte
(1)
Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže za podmienok ustanovených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte. Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte kapitoly zabezpečená, možno úhradu realizovať na základe vykonaného rozpočtového opatrenia. V štátnom rozpočte možno vykonávať len také rozpočtové opatrenia, ktorými sa neprekročí limit verejných výdavkov; týmto nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 4 poslednej vety.
(2)
Úprava záväzných ukazovateľov kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky schválených zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok sa môže uskutočniť len so súhlasom správcu tejto kapitoly. Úprava záväzných ukazovateľov na základe osobitných predpisov týmto nie je dotknutá.
(3)
Rozpočtové opatrenia sú
a)
presuny rozpočtových prostriedkov,
b)
povolené prekročenie limitu výdavkov,
c)
viazanie rozpočtových prostriedkov.
(4)
Štátna rozpočtová organizácia a štátna príspevková organizácia sú povinné viesť operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach vykonaných v jej rozpočte v priebehu rozpočtového roka.
(5)
Ministerstvo financií zverejňuje na svojom webovom sídle rozpočtové opatrenia, ktorými sa menia záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu, a to najneskôr do desiatich dní po skončení mesiaca, v ktorom boli tieto rozpočtové opatrenia vykonané.
§16 Presuny rozpočtových prostriedkov
Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte kapitoly zabezpečené potrebné prostriedky, môže ich správca kapitoly zabezpečiť predovšetkým presunom rozpočtových prostriedkov v rámci svojho rozpočtu; ak ide o presuny rozpočtových prostriedkov v rámci rozpočtu organizácie, ktorej príjmy a výdavky sú súčasťou rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa, zabezpečí také presuny rozpočtových prostriedkov vedúci tejto organizácie. Pri vykonávaní takých presunov rozpočtových prostriedkov nemožno meniť záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly.
§17 Povolené prekročenie limitu výdavkov
(1)
Ak by prekročenie limitu výdavkov s výnimkou podľa odseku 4 ovplyvnilo záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly, môže správca kapitoly povoliť také prekročenie len so súhlasom ministerstva financií.
(2)
Ak má dôjsť z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh k prekročeniu limitu výdavkov, orgány a organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú, predložia prostredníctvom svojho zriaďovateľa príslušnému správcovi kapitoly vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, ktoré obsahujú vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov štátneho rozpočtu a povinností k štátnemu rozpočtu. Správca kapitoly, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží tieto doklady ministerstvu financií. Bez predloženia týchto dokladov nemôže ministerstvo financií povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov.
(3)
Povolené prekročenie limitu výdavkov nemožno vykonať z
a)
úspor rozpočtovaných výdavkov spojených so správou štátneho dlhu rozpočtovaných v kapitole Všeobecná pokladničná správa,
b)
dôvodu dosiahnutia vyšších ako rozpočtovaných daňových príjmov.
(4)
Rozpočtová organizácia rozpočtuje aj príjmy, ktoré predpokladá, že získa z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení, prijme z poistného plnenia zo zmluvného poistenia alebo zo zákonného poistenia, prijme od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitných predpisov,19a) prijme od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa osobitného predpisu,19b) prijme od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim.19c) K týmto rozpočtovaným príjmom rozpočtuje aj zodpovedajúce výdavky, ktoré je oprávnená čerpať do výšky týchto rozpočtovaných príjmov skutočne prijatých. Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť limit výdavkov z dôvodu dosiahnutia vyšších ako rozpočtovaných príjmov podľa prvej vety.
(5)
Ak výsledkom aktualizácie limitu verejných výdavkov je jeho zvýšenie, ministerstvo financií na základe rozhodnutia vlády povolí prekročenie limitu výdavkov.
§18 Viazanie rozpočtových prostriedkov
(1)
Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia.
(2)
Ministerstvo financií viaže v rozpočte kapitoly rozpočtové prostriedky
a)
z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh na iný subjekt,
b)
v prípade povoleného prekročenia limitu výdavkov na ťarchu ďalšieho záväzného ukazovateľa,
c)
na základe rozhodnutia vlády, najmä v prípade nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu,
d)
na základe potvrdenia o započítaní záväzku rozpočtovej organizácie podľa osobitného predpisu,20)
e)
na základe oznámenia podľa § 8 ods. 6,
f)
za podmienok podľa osobitného zákona.20a)
(3)
Návrh na viazanie rozpočtových prostriedkov podľa odseku 2 písm. c), ktorý sa týkal viazania výdavkov na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy, ministerstvo financií pred jeho predložením na rozhodnutie vlády vopred prerokuje s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov.
(4)
Správca kapitoly je povinný v rozpočte kapitoly viazať rozpočtové prostriedky, ak
a)
o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií,
b)
v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo na iné kapitoly,
c)
neplní rozpočtovaný príjem, o ktorom zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok ustanovil, že je záväzným ukazovateľom štátneho rozpočtu.
(5)
Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky, ak
a)
tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,
b)
neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, rozpočtová organizácia dohodne spôsob náhrady úbytku príjmov so svojím zriaďovateľom.
(6)
Ak výsledkom aktualizácie limitu verejných výdavkov je jeho zníženie, ministerstvo financií na základe rozhodnutia vlády viaže rozpočtové prostriedky v rozpočte kapitoly.
(7)
Viazané rozpočtové prostriedky nemožno použiť bez ich uvoľnenia orgánom, ktorý o ich viazaní rozhodol.
PIATA ČASŤ | PRAVIDLÁ ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA
§19
(1)
Verejné prostriedky možno použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi.19) Prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo ustanovené podľa tohto zákona. Prostriedky štátneho rozpočtu nemožno použiť na úhradu nájomného podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci29) okrem úhrady tohto nájomného z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(2)
Verejné prostriedky rozpočtované na príslušný rozpočtový rok možno použiť do konca rozpočtového roka s výnimkou tých verejných prostriedkov, ktorých nevyčerpané zostatky v súlade s týmto alebo osobitným zákonom19) možno použiť v nasledujúcom rozpočtovom roku.
(3)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia;21) pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov sú povinné postupovať podľa odsekov 8 až 10.
(4)
Štatutárny orgán subjektu verejnej správy19) je povinný zabezpečiť, aby sa verejné prostriedky uvoľňovali iba v takej výške, aká zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte subjektu verejnej správy.
(5)
Subjekt verejnej správy nie je oprávnený zaväzovať sa v bežnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré nemá zabezpečené v rozpočte na bežný rozpočtový rok a zaťažujú nasledujúce rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v bežnom rozpočtovom roku.
(6)
Verejné prostriedky sa môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov. Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia.21) Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z verejných prostriedkov postupovať podľa odsekov 8 až 10.
(7)
Subjekt verejnej správy môže tvoriť osobitné fondy, len ak tak ustanovuje tento alebo osobitný zákon.22)
(8)
Subjekt verejnej správy môže poskytovať preddavky, ak boli vopred v zmluve o dodávke výkonov a tovarov písomne dohodnuté, a to najviac na obdobie troch mesiacov v závislosti od vecného plnenia dodávok výkonov a tovarov; poskytovanie preddavkov subjektmi verejnej správy podľa osobitných predpisov22a) týmto nie je dotknuté.
(9)
Subjekt verejnej správy môže okrem preddavkov podľa odseku 8 poskytnúť na základe písomnej zmluvy aj
a)
preddavok pri obstaraní vojenského materiálu, špeciálnych strojov, prístrojov, zariadení a hudobných nástrojov v zahraničí, ak neexistuje domáci výrobca a výrobná lehota prevyšuje jeden rok,
b)
trvalú zálohu pri vydaní medzinárodnej platobnej karty, ak je jej vydanie nevyhnutné na zabezpečenie zahraničných pracovných ciest,
c)
akreditív v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov a tovarov,
d)
preddavok na úhradu zdravotnej starostlivosti,
e)
trvalú zálohu na poskytnutie poštových služieb,
f)
zábezpeku pri obstaraní výkonov a tovarov; tým nie je dotknuté poskytovanie zábezpeky podľa osobitného predpisu.22aa)
(10)
Preddavky poskytnuté podľa odseku 8 musia byť finančne vyporiadané najneskôr do konca rozpočtového roka, v ktorom sa poskytli, s výnimkou preddavkov za dodávku tepla, vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače, na úhradu nájomného a preddavkov na pohonné hmoty poskytované prostredníctvom platobných kariet, pri ktorých sa nevyžaduje ani splnenie podmienok podľa odseku 8.
(11)
Ustanovenia odsekov 8 až 10 sa nepoužijú na poskytovanie preddavkov obci a vyššiemu územnému celku, pri obstaraní tovarov, služieb a stavebných prác prostredníctvom agentúry alebo orgánu Európskej únie alebo prostredníctvom agentúry alebo orgánu Organizácie Severoatlantickej zmluvy v súlade s ich pravidlami a pri hospodárení s prostriedkami na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(12)
Subjekt verejnej správy s výnimkou obce a vyššieho územného celku môže prijímať úvery, pôžičky alebo návratné finančné výpomoci len v súlade s týmto zákonom; verejná vysoká škola, Fond na podporu vzdelávania a verejná výskumná inštitúcia môžu prijímať úvery za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.22aaa) Subjekt verejnej správy, ktorým sú Železnice Slovenskej republiky,22ab) štátny podnik a obchodná spoločnosť, môže prijímať úvery alebo pôžičky, pričom ak ich celková suma prijatá v príslušnom rozpočtovom roku presiahne sumu 1 000 000 eur, len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. Subjekt verejnej správy zaradený v ústrednej správe, ktorým je záujmové združenie právnických osôb,22ac) môže prijímať úvery alebo pôžičky len po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. Subjekt verejnej správy je oprávnený uhrádzať výdavky prostredníctvom kreditnej platobnej karty, ak ide o spôsob zabezpečenia úhrady výdavku v platobnom styku a výšku úhrady prostredníctvom kreditnej platobnej karty má subjekt verejnej správy zabezpečenú vo svojom rozpočte. Subjekt verejnej správy môže prijať návratnú finančnú výpomoc od iného subjektu verejnej správy, ak sa táto návratná finančná výpomoc použije na úhradu výdavkov spojených s realizáciou spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(13)
Subjekt verejnej správy môže vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ len v súlade s týmto zákonom s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je právnická osoba podľa osobitného predpisu22ba) alebo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ak konajú podľa osobitného predpisu.23)
(14)
Subjekt verejnej správy môže poskytovať úvery alebo pôžičky len v súlade s týmto alebo osobitným zákonom.24)
(15)
Subjekt verejnej správy s výnimkou subjektu verejnej správy, ktorým je obec, vyšší územný celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, je oprávnený uzatvoriť koncesnú zmluvu podľa osobitného predpisu,24ab) ak hodnota koncesie podľa návrhu koncesnej zmluvy sa rovná alebo je vyššia ako hodnota ustanovená osobitným predpisom,24ac) len s predchádzajúcim súhlasom vlády. Povinnou súčasťou materiálu na rokovanie vlády je stanovisko ministerstva financií k návrhu tejto zmluvy z hľadiska dôsledkov jej realizácie na vykazovanie dlhu verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu. Subjekt verejnej správy je povinný na žiadosť ministerstva financií predložiť údaje potrebné na účely hodnotenia a vykazovania dlhu verejnej správy.
(16)
Fyzickej osobe a právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy podľa § 3 ods. 1, ktorá má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora,14bb) možno poskytnúť verejné prostriedky len vtedy, ak je zapísaná v registri partnerov verejného sektora.14ba)
§19a
(1)
Subjekt verejnej správy okrem subjektu verejnej správy, ktorým je obec, vyšší územný celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, ak odsek 11 neustanovuje inak, a okrem subjektu verejnej správy, ktorým je orgán vykonávajúci finančné nástroje podľa osobitných predpisov,24aca) je povinný vypracovať a na svojom webovom sídle zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti24ad) investície a štúdiu uskutočniteľnosti koncesie,24ab) ktorú plánuje uskutočniť. Subjekt verejnej správy je povinný vypracovať a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti podľa prvej vety najneskôr 30 kalendárnych dní pred začiatkom prípravy investície alebo koncesie.
(2)
Začiatkom prípravy investície je úkon subjektu verejnej správy, ktorý iniciuje získanie alebo smeruje k získaniu potrebných podkladov alebo povolení na realizáciu investície, alebo úkon, ktorým subjektu verejnej správy vzniká záväzok alebo povinnosť investíciu realizovať; začiatkom prípravy investície je najmä jedna zo skutočností podľa písmen a) až e), podľa toho, ktorá nastane skôr:
a)
zverejnenie
1.
oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, ktorého predmetom je realizácia investície,
2.
oznámenia použitého ako výzva na súťaž,
b)
vypracovanie zámeru podľa osobitého predpisu,24ae) začatie konania o posudzovaní predpokladaných vplyvov na životné prostredie, konania o majetkovoprávnom vysporiadaní, územného konania alebo stavebného konania, podľa toho, čo nastane skôr; za začiatok prípravy investície sa považuje aj zverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na prípravu dokumentácie pre tieto úkony,
c)
príprava projektovej dokumentácie stavby alebo zverejnenie oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania na jej prípravu,
d)
začatie rokovaní o uzatvorení zmluvy, ktorej predmetom je realizácia investície,
e)
vykonanie ďalších činností potrebných na realizáciu investície.
(3)
Začiatkom prípravy koncesie je zverejnenie oznámenia o koncesii.24af)
(4)
Štúdiu uskutočniteľnosti zverejnenú pred začiatkom prípravy investície alebo pred začiatkom prípravy koncesie je subjekt verejnej správy povinný aktualizovať a aktualizovanú štúdiu zverejniť na svojom webovom sídle najneskôr 30 kalendárnych dní pred
a)
vyhlásením verejného obstarávania,24ag) ktorého predmetom je realizácia investície,
b)
vznikom záväzku subjektu verejnej správy, na základe ktorého je realizácia investície alebo koncesie nezvratná, najmä podpis zmluvy, ktorej predmetom je realizácia investície alebo koncesie, objednanie stavebných prác, objednanie dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku alebo kúpa dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého nehmotného majetku, a to najmenej raz pred vznikom takého záväzku.
(5)
Ak štúdia uskutočniteľnosti podľa odsekov 1 a 4 obsahuje utajované skutočnosti,24ah) subjekt verejnej správy ju nezverejňuje, ale zasiela ministerstvu financií v súlade s osobitnými predpismi.24ai) Subjekt verejnej správy je povinný na svojom webovom sídle zverejniť informáciu, že štúdia uskutočniteľnosti podľa prvej vety sa nezverejňuje, pretože obsahuje utajované skutočnosti; to neplatí, ak informácia o pripravovanej investícii alebo koncesii je utajovanou skutočnosťou.
(6)
Subjekt verejnej správy podľa odseku 1 bezodkladne oznámi ministerstvu financií zverejnenie štúdií uskutočniteľnosti podľa odsekov 1 a 4 na svojom webovom sídle. Ministerstvo financií hodnotí štúdie uskutočniteľnosti podľa odsekov 1 a 4 a na svojom webovom sídle zverejňuje hodnotenie týchto štúdií do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia oznámenia podľa prvej vety alebo odo dňa doručenia týchto štúdií. Ak vláda rozhodla, že hodnotenie štúdie uskutočniteľnosti strategickej investície24aia) nevykoná ministerstvo financií, subjekt verejnej správy oznámi zverejnenie štúdií uskutočniteľnosti podľa odsekov 1 a 4 ministerstvu, ktoré vykonáva štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investičný projekt má realizovať. Ministerstvo, ktoré vykonáva štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investičný projekt má realizovať, hodnotí štúdie uskutočniteľnosti podľa odsekov 1 a 4 a na svojom webovom sídle zverejňuje hodnotenie týchto štúdií do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia oznámenia podľa tretej vety alebo odo dňa doručenia týchto štúdií.
(7)
Investíciou sa na účely odseku 1 rozumie obstaranie hmotného majetku a nehmotného majetku,24aj) aj ak je vylúčený z odpisovania,24ak) vrátane nájmu veci s právom kúpy prenajatej veci,29) opcia na kúpu alebo dodanie, operatívny lízing,24al) nadobudnutie alebo zvýšenie majetkovej účasti subjektu verejnej správy podľa odseku 1 v právnickej osobe. Investíciou sa rozumie aj predmet rámcovej dohody,24am) podľa ktorej najmenej polovica výdavkov dohodnutých v rámcovej dohode sa má použiť na obstaranie majetku podľa prvej vety.
(8)
Hodnotu investície a koncesie, pri ktorých sa vypracúvajú a zverejňujú štúdie uskutočniteľnosti podľa odsekov 1 a 4 a základné náležitosti štúdie uskutočniteľnosti ustanoví vláda nariadením.
(9)
Ak subjekt verejnej správy podľa odseku 1 po zverejnení štúdie uskutočniteľnosti ministerstvu financií oznámi, že nebude pokračovať v príprave investície alebo koncesie, ministerstvo financií hodnotenie štúdie uskutočniteľnosti podľa odseku 6 nezverejňuje. Ak sa subjekt verejnej správy podľa odseku 1 rozhodne pokračovať v investícii alebo koncesii, na pokračovanie v investícii alebo koncesii sa vzťahujú odseky 1 až 8.
(10)
Ministerstvo financií je oprávnené požadovať všetky informácie a dokumenty o príprave a realizácii investície a koncesie, ku ktorým je subjekt verejnej správy povinný vypracovať a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti, a subjekt verejnej správy je povinný požadované informácie a dokumenty poskytnúť v lehote určenej ministerstvom financií, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 kalendárnych dní. Ak vláda rozhodla, že hodnotenie štúdie uskutočniteľnosti strategickej investície nevykoná ministerstvo financií, ministerstvo, ktoré vykonáva štátnu správu v oblasti, v ktorej sa investičný projekt má realizovať, je oprávnené požadovať všetky informácie a dokumenty o príprave a realizácii strategickej investície, ku ktorým je subjekt verejnej správy povinný vypracovať a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti, a subjekt verejnej správy je povinný požadované informácie a dokumenty poskytnúť v lehote určenej týmto ministerstvom; táto lehota nesmie byť kratšia ako 10 kalendárnych dní.
(11)
Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa vzťahujú aj na subjekt verejnej správy, ktorým je obec, vyšší územný celok a nimi zriadená rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, ak pripravuje investíciu alebo koncesiu, ktorej najmenej polovica výdavkov je financovaná z finančných prostriedkov štátneho rozpočtu.
(12)
Ustanovenia odsekov 1 až 11 sa nevzťahujú na investície a koncesie súvisiace s plnením úloh Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva a Policajného zboru na úseku kriminálneho spravodajstva podľa osobitných predpisov.24an)
ŠIESTA ČASŤ | FINANČNÉ VZŤAHY S EURÓPSKOU ÚNIOU
§20
(1)
Prostriedky Európskej únie sa vedú na osobitných účtoch ministerstva financií v Štátnej pokladnici; prostriedky Európskej únie možno v rozsahu dohodnutom s ministerstvom financií viesť aj na osobitných účtoch iných ministerstiev.
(2)
Z výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa poskytujú prostriedky prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy alebo, ak tak ustanoví osobitný zákon, prostredníctvom inej právnickej osoby podľa osobitného predpisu.24a)
(3)
Štátny orgán a rozpočtová organizácia, ktoré sústreďujú odvody Európskej únii, vedú tieto prostriedky na samostatnom účte v Štátnej pokladnici, z ktorého sa prevádzajú na osobitný účet vedený ministerstvom financií v mene Európskej komisie, zriadený v Štátnej pokladnici; na osobitný účet sa z výdavkov štátneho rozpočtu prevádzajú aj odvody Európskej únii [§ 8 ods. 1 písm. d)].
(4)
Výnosy z prostriedkov Európskej únie sú majetkom Európskej únie.24aa)
(5)
Prostriedkami Európskej únie a odvodmi Európskej únii nemožno zabezpečovať záväzky Slovenskej republiky.
(6)
Ak Európska únia požiada o vrátenie prostriedkov Európskej únie, vyporiadajú sa tieto prostriedky v prospech alebo na ťarchu príslušného osobitného účtu podľa odseku 1.
(7)
Slovenská republika zaplatí Európskej únii úrok z omeškania v prípade oneskoreného vrátenia prostriedkov Európskej únie a v prípade oneskoreného prevodu odvodov Európskej únii podľa sadzby určenej Európskou úniou.
(8)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prijali finančnú pomoc priamo z Európskej únie, sú povinné oznamovať ministerstvu financií v lehote do 30 dní od jej prijatia výšku prijatej finančnej pomoci a účel, na ktorý bola finančná pomoc poskytnutá. V rovnakej lehote sú povinné oznamovať ministerstvu financií prijatie žiadosti Európskej únie o vrátenie finančnej pomoci alebo jej časti.
§20a
(1)
Prostriedky dočasnej finančnej pomoci24b) (ďalej len „prechodné prostriedky") a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa vedú na osobitných účtoch ministerstva financií v Štátnej pokladnici. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá ministerstvo financií, ktoré zverejňuje informácie o finančných tokoch spôsobom podľa osobitného zákona.7)
(2)
Prostriedky podľa odseku 1 prijaté rozpočtovou organizáciou z osobitných účtov podľa odseku 1 vedie rozpočtová organizácia na osobitnom účte.
(3)
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej bol uložený odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prechodnými prostriedkami, odvádza tento odvod prostredníctvom subjektu, ktorý prechodné prostriedky poskytol a ktorý vrátené prechodné prostriedky odvedie na príslušný osobitný účet podľa odseku 1 najneskôr v deň nasledujúci po dni ich pripísania na účet; penále a pokuta sú príjmom štátneho rozpočtu v súlade s § 7 ods. 1 písm. i).
(4)
Ak Európska únia požiada o vrátenie prechodných prostriedkov, odvedú sa tieto prostriedky vrátane sankcie podľa odseku 5 z príslušného osobitného účtu podľa odseku 1 do rozpočtu Európskej únie. Rozdiel medzi vrátenou sumou odvodu a povinnou sumou odvodu do rozpočtu Európskej únie sa vysporiada v prospech alebo na ťarchu štátneho rozpočtu.
(5)
Slovenská republika zaplatí Európskej únii úrok z omeškania v prípade oneskoreného vrátenia prechodných prostriedkov podľa sadzby určenej Európskou úniou.
§20b Prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti
(1)
Ustanovenia § 8 ods. 6 až 8 týkajúce sa prostriedkov Európskej únie sa uplatnia aj na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
(2)
Ak je zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok ustanovený rozsah na povolenie uskutočnenia výdavku, tento rozsah neplatí na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
(3)
Ustanovenia § 19 ods. 8 až 10 sa nevzťahujú na prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
SIEDMA ČASŤ | ROZPOČTOVÉ ORGANIZÁCIE A PRÍSPEVKOVÉ ORGANIZÁCIE
§21 Zriaďovanie, zmena a zrušovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií
(1)
Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtové organizácie podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou štátnych orgánov, ktoré sú organizáciami podľa § 22 ods. 2. Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie štátny orgán, ktorý je organizáciou podľa § 22 ods. 2, príjmy a výdavky ním zriadenej rozpočtovej organizácie sú zapojené na rozpočet rozpočtovej organizácie, ktorej vnútornou organizačnou jednotkou je tento štátny orgán.
(2)
Príspevková organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojená príspevkom a ktorej spravidla menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami.25) Platia pre ňu finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu.
(3)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie možno zriadiť na plnenie úloh štátu, obce alebo vyššieho územného celku vyplývajúcich z osobitných predpisov,26) pričom rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môže mať len jedného zriaďovateľa. Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie nemožno zriadiť na výkon rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.
(4)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.
(5)
Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť
a)
zákonom,
b)
rozhodnutím zriaďovateľa, ktorým je ústredný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, obec alebo vyšší územný celok.
(6)
Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu štátnej správy ako rozpočtovej organizácii plní na účely tohto zákona ministerstvo financií.
(7)
Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bola zriadená zákonom, zriaďovateľskú funkciu k nej na účely tohto zákona vykonáva orgán, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi.
(8)
Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva financií od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. K žiadosti o písomný súhlas je zriaďovateľ povinný doložiť najmä návrh zriaďovacej listiny a návrh rozpočtu organizácie navrhovanej na zriadenie, ako aj uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce tri rozpočtové roky. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií, ako aj povolenie iného termínu ministrom financií podľa druhej vety sa nevyžaduje, ak je zriaďovateľom obec alebo vyšší územný celok, alebo ak sa zriaďuje osobitným zákonom.
(9)
Zriaďovateľ podľa odseku 5 písm. b) vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu. Zriaďovacia listina rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie obsahuje
a)
označenie zriaďovateľa,
b)
názov rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie vylučujúci možnosť zámeny s názvom iných právnických osôb, jej sídlo a identifikačné číslo,
c)
formu hospodárenia,
d)
dátum zriadenia rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie,
e)
vymedzenie predmetu činnosti,
f)
označenie štatutárneho orgánu,
g)
vecné a finančné vymedzenie majetku, ktorý je rozpočtovej organizácii alebo príspevkovej organizácii zverený do správy pri jej zriadení,
h)
určenie doby, na ktorú sa rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriaďuje.
(10)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou rozpočtových organizácií, ktorými sú ministerstvá, Úrad vlády Slovenskej republiky a Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, a s výnimkou podľa odseku 5 písm. b) nemôžu byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby,27) ak osobitný predpis neustanoví inak.28)
(11)
Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie zriadené rozhodnutím zriaďovateľa podľa odseku 5 písm. b) možno zrušiť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania z rozpočtovej organizácie na príspevkovú organizáciu alebo naopak rozhodnutím zriaďovateľa od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií, ako aj povolenie iného termínu ministrom financií podľa druhej vety sa nevyžaduje, ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia je zriadená osobitným zákonom, alebo ak jej zriaďovateľom je obec alebo vyšší územný celok. Pri zmene podriadenosti vydávajú rozhodnutie obaja zriaďovatelia, a to tak, aby k zmene podriadenosti došlo k tomu istému dňu. Pri zmene podriadenosti a zmene spôsobu financovania je zriaďovateľ povinný zmeniť zriaďovaciu listinu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.
(12)
Zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť k 31. decembru roka, v ktorom zistí, že príspevková organizácia nespĺňa podmienky podľa odseku 3.
(13)
Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom bezprostredne nasledujúcom po dni zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(14)
Zriaďovateľ s výnimkou obce a vyššieho územného celku je povinný do siedmich dní oznámiť ministerstvu financií prostredníctvom príslušného správcu rozpočtovej kapitoly zriadenie, zrušenie, zmenu podriadenosti alebo spôsobu financovania rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie.
(15)
Na príspevkové organizácie sa vzťahujú práva a povinnosti subjektov verejnej správy uvedené v tomto zákone, aj keď sa nevykazujú v rámci ústrednej správy alebo územnej samosprávy podľa § 3 ods. 1. Ustanovenie odseku 2 vo vzťahu k pokrytiu výrobných nákladov tržbami sa nevzťahuje na príspevkovú organizáciu, ktorá je zdravotníckym zariadením poskytujúcim zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.
§22 Hospodárenie rozpočtových organizácií
(1)
Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami vrátane prostriedkov prijatých od iných subjektov. Rozpočtová organizácia zostavuje rozpočet príjmov a výdavkov, ktorý zahŕňa všetky prostriedky, s ktorými hospodári vrátane príjmov a výdavkov uvedených v odseku 4 a v § 17 ods. 4. Pritom sa riadi záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu určenými zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a zriaďovateľom. Peňažné dary sa použijú v súlade s ich určeným účelom; ak účel nie je určený, rozpočtová organizácia použije peňažné dary na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti.
(2)
Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom ako preddavkové organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej rozpočet je preddavková organizácia hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto preddavkových organizácií najneskôr do konca rozpočtového roka. Preddavkové organizácie nie sú právnickými osobami. Preddavok preddavkovej organizácii v zahraničí, ktorej zriaďovateľom je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky alebo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, sa poskytuje z rozpočtu zriaďovateľa prostredníctvom osobitného preddavkového účtu na iný účet preddavkovej organizácie v zahraničí alebo v hotovosti do pokladne preddavkovej organizácie v zahraničí. Zostatky prostriedkov na týchto účtoch koncom roka neprepadajú.
(3)
Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, ak ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku, ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila. Ak rozpočtová organizácia vykonáva činnosť, v ktorej rozsahu je platiteľom dane z pridanej hodnoty,28a) je oprávnená v tom istom rozpočtovom roku vzájomne započítať príjmy z prijatej dane z pridanej hodnoty a vráteného nadmerného odpočtu s výdavkami na úhradu dane z pridanej hodnoty.
(4)
Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov uvedených v odseku 3 na príjmovom účte a realizuje všetky svoje výdavky z výdavkového účtu. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať príjmy na samostatných účtoch a realizovať výdavky zo samostatných účtov, ak ide o prostriedky podľa § 26 ods. 3 a § 28 ods. 1, ak tak ustanovuje osobitný zákon, ak to vyplýva z právne záväzných aktov Európskej únie, z medzinárodnej zmluvy, pri prijatí prostriedkov na základe darovacej zmluvy, na základe zmluvy o združení,28b) pri prijatí prostriedkov súvisiacich so stravovaním vrátane úhrad stravy28c) alebo pri prijatí prostriedkov formou dotácie alebo grantu. Ak je to potrebné, rozpočtová organizácia môže k týmto prostriedkom previesť pred realizáciou výdavkov z týchto samostatných účtov výdavky z výdavkového účtu určené na financovanie týchto účelov, pričom ustanovenia § 8 ods. 4 a 5 tým nie sú dotknuté. Ak je zriaďovateľom rozpočtovej organizácie obec alebo vyšší územný celok, možnosť sústreďovania príjmov a realizácie výdavkov na samostatných účtoch podľa druhej vety je oprávnená obec alebo vyšší územný celok určiť odchýlne. Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici, ak tak ustanovuje osobitný predpis.18)
(5)
Príjem z prenájmu majetku štátu v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho rozpočtu.
(6)
Rozpočtová organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci,29) ak nájomné bude uhrádzať z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
§24 Hospodárenie príspevkových organizácií
(1)
Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu príjmov a výdavkov. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a prostriedky prijaté od iných subjektov. Peňažné dary sa použijú v súlade s ich určeným účelom; ak účel nie je určený, príspevková organizácia použije peňažné dary na ďalší rozvoj a skvalitnenie svojej činnosti. Príjem z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie, ak zriaďovateľ pri rozpise záväzných ukazovateľov na príslušný rozpočtový rok nerozhodne o jeho odvode do príjmov štátneho rozpočtu možno použiť len na financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia a na financovanie opráv a údržby hmotného majetku; uvedené neplatí, ak je štátna príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.35a)
(2)
Príspevková organizácia je povinná dosahovať príjmy určené svojím rozpočtom.
(3)
Príspevková organizácia sústreďuje všetky príjmy a realizuje všetky výdavky prostredníctvom účtov vedených v Štátnej pokladnici, ak tak ustanovuje osobitný predpis.18)
(4)
Príspevková organizácia môže uzatvárať zmluvu o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci,29) ak nájomné bude uhrádzať z vlastných zdrojov alebo z prostriedkov Európskej únie a z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie.
(5)
Príspevková organizácia môže uzatvoriť zmluvu podľa odseku 4 po vyhodnotení ponúk najmenej troch nezávislých uchádzačov.
(6)
Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a záväznými ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.
(7)
Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzku, opravy a údržbu hmotného majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku z vlastných zdrojov a z príspevku od zriaďovateľa, pričom vlastné zdroje používa prednostne. Zriaďovateľ poskytuje príspevkovej organizácii príspevok na prevádzku v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii krátiť alebo zvýšiť príspevok pri nedodržaní alebo zmene podmienok, za ktorých bol určený finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.
(8)
Ak vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.
(9)
Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom.
(10)
Ak je výsledok hospodárenia kladný, tento nemôže byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb, alebo zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné limity príspevkovej organizácii určené.
§25
Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie sú povinné dodržiavať limit verejných výdavkov určený ich zriaďovateľom.
Práva a povinnosti rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií
§26
(1)
Ak osobitný predpis neustanovuje inak, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne v súlade s osobitným predpisom.36) Štátne rozpočtové organizácie si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne. Rozpočtové organizácie zriadené obcou si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne, ak o tom rozhodne obecné zastupiteľstvo tejto obce. Rozpočtové organizácie zriadené vyšším územným celkom si navzájom poskytujú výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne, ak o tom rozhodne zastupiteľstvo tohto vyššieho územného celku.
(2)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia nie sú oprávnené ručiť za zaplatenie zmenky, vystavovať, nadobúdať a prijímať zmenky37) s výnimkou rozpočtovej organizácie, ktorou je ministerstvo financií pri správe štátneho dlhu a pri správe štátnych záruk podľa osobitného zákona;17) iné cenné papiere môžu nadobúdať a vydávať alebo prevziať záruku za splatenie ich menovitej hodnoty alebo splatenie výnosu, len ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
(3)
Ak ide o úhrady výdavkov z prostriedkov štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku za mesiac december, ktoré sa uskutočnia v januári nasledujúceho rozpočtového roka, môže rozpočtová organizácia previesť na účet cudzích prostriedkov výdavky, a to na
a)
výplatu miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane náhrad platov a miezd a cestovného vyplácaného súčasne s platom, so mzdou, výplatu odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a výplatu pracovných odmien odsúdených, ako aj ostatné peňažné nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov alebo z obdobných právnych vzťahov, ktoré sa vyplácajú spolu so mzdou,
b)
odvod poistného a príspevkov do poistných fondov z platov a miezd podľa písmena a),
c)
odvod poistného a príspevkov za osoby, za ktoré poistné a príspevok platí štát,
d)
úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a na úhrady dávok podľa osobitných predpisov.
(4)
Príspevková organizácia uhrádza výdavky podľa odseku 3 v nasledujúcom roku zo svojho bežného účtu; rovnako postupuje iná právnická osoba a fyzická osoba, ktorej sa na účely podľa odseku 3 poskytli prostriedky štátneho rozpočtu.
(5)
Ak sa výdavky podľa odsekov 3 a 4 nevyčerpajú do konca februára, odvedú sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 3 na príjmový účet štátneho rozpočtu, rozpočtu obce alebo rozpočtu vyššieho územného celku. Pri nedostatku týchto prostriedkov sa potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.
(6)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia ako nájomca alebo vypožičiavateľ môžu použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie prenajatého majetku alebo majetku vo výpožičke, ak doba nájmu alebo výpožičky trvá aspoň štyri roky od vynaloženia takéhoto výdavku.
(7)
Rozpočtová organizácia, ktorou je ministerstvo financií, môže prijímať alebo poskytovať úvery alebo pôžičky a vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ, ak koná podľa osobitného predpisu17) v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Rozpočtová organizácia, ktorou je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, môže vstupovať do úverových a pôžičkových vzťahov, ak koná podľa osobitného predpisu.37aa) Rozpočtová organizácia, ktorou je Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, môže poskytovať pôžičky podľa osobitného predpisu. Rozpočtová organizácia, ktorou je Pôdohospodárska platobná agentúra, môže prijímať pôžičku na účely zmiernenia alebo odstránenia následkov extrémnych poveternostných podmienok, najmä sucha, ako dôsledku klimatických zmien podľa osobitného predpisu.37a)
(8)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia môžu použiť prostriedky svojho rozpočtu na platenie členského príspevku len so súhlasom zriaďovateľa; súhlas sa nevyžaduje, ak ide o zriaďovateľa podľa § 21 ods. 6.
(9)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo, zostavujú a predkladajú účtovnú závierku podľa osobitného predpisu.38) Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie sú povinné na žiadosť ministerstva financií alebo správcu kapitoly predložiť aj ďalšie údaje z účtovníctva.
(10)
(11)
Štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie môžu obstarať osobný automobil39a) určený výlučne na prepravu osôb najviac do limitu výdavkov ustanoveného nariadením vlády, pričom nariadenie vlády ustanoví okruh osôb, na ktorých prepravu sa obstaráva osobný automobil do ustanoveného limitu výdavkov. Limit výdavkov sa vzťahuje na obstaranie osobného automobilu vrátane jeho technického zhodnotenia v príslušnom rozpočtovom roku.
§27 Združovanie prostriedkov
(1)
Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môže združovať prostriedky podľa osobitného predpisu,28b) ak týmto združením prostriedkov nevznikne iná právnická osoba. Združené prostriedky sa vedú na samostatnom účte.
(2)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia uskutočňujú platby podľa uzavretej zmluvy o združení podľa odseku 1 len zo zdrojov, ktoré sú oprávnené použiť na činnosť, ktorá je predmetom tejto zmluvy.
(3)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia vyporiadajú majetok získaný výkonom spoločnej činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa odseku 1 podľa osobitného predpisu.28b) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné dohodnúť v zmluve o združení podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedajúci výške nimi vložených prostriedkov; to platí aj pre prípad rozpustenia združenia.
§28 Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak.40) Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostávajú v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj na zabezpečenie prevádzky, ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti rozpočtovej organizácie. Príjmy a výdavky na podnikateľskú činnosť sa rozpočtujú a sledujú na samostatnom účte. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.41)
(2)
Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom. Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi po zdanení zostávajú v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj na zabezpečenie prevádzky, ďalšieho rozvoja a skvalitňovania činnosti príspevkovej organizácie. Príjmy a výdavky na túto činnosť sa rozpočtujú a sledujú sa na samostatnom účte.
(3)
Ak je hospodárskym výsledkom podnikateľskej činnosti k 30. septembru rozpočtového roka strata, je vedúci rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie povinný zabezpečiť, aby bola do konca rozpočtového roka vyrovnaná, alebo urobiť také opatrenia na ukončenie podnikateľskej činnosti, aby sa v ďalšom rozpočtovom roku už nevykonávala.
ÔSMA ČASŤ | ŠTÁTNY ZÁVEREČNÝ ÚČET A SÚHRNNÁ VÝROČNÁ SPRÁVA
§29 Štátny záverečný účet
(1)
Štátny záverečný účet je správou o rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky, ktorá obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy za príslušný rozpočtový rok.
(2)
Štátny záverečný účet obsahuje
a)
údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy a o stave dlhu verejnej správy k 31. decembru rozpočtového roka v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu vykázané Európskej komisii do 1. apríla bežného roka,41a)
b)
vyhodnotenie zamerania a opatrení rozpočtovej politiky,
c)
údaje o príjmoch, výdavkoch a výsledku rozpočtového hospodárenia štátneho rozpočtu,
d)
iné údaje o plnení rozpočtu verejnej správy.
(3)
Ministerstvo financií usmerňuje práce na vypracovaní záverečných účtov kapitol a záverečných účtov štátnych fondov, určuje ich obsah a termíny predloženia.
(4)
Správca kapitoly je povinný vypracovať záverečný účet kapitoly za príslušný rozpočtový rok vrátane záverečného účtu štátneho fondu, ktorý spravuje. Súčasťou záverečného účtu kapitoly je aj hodnotenie dodržania limitu verejných výdavkov kapitoly a pri prekročení limitu verejných výdavkov kapitoly odôvodnenie tohto prekročenia. Štatutárny orgán správcu kapitoly odôvodní v príslušnom výbore národnej rady prekročenie limitu verejných výdavkov kapitoly, a to do 30 dní od predloženia záverečného účtu kapitoly príslušnému výboru národnej rady. Záverečný účet kapitoly predkladá správca kapitoly ministerstvu financií v termíne určenom ministerstvom financií a na informáciu vláde a príslušnému výboru národnej rady.
(5)
Návrh štátneho záverečného účtu vrátane návrhu na použitie prebytku štátneho rozpočtu predkladá ministerstvo financií vláde do 30. apríla bežného roka.
(6)
Vláda predkladá návrh štátneho záverečného účtu národnej rade a Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky do 20. mája bežného roka. Národná rada rozhodne o použití prebytku štátneho rozpočtu.
(7)
Štátny záverečný účet zverejňuje ministerstvo financií do desiatich dní po schválení národnou radou na svojom webovom sídle. Záverečný účet kapitoly vrátane záverečného účtu štátneho fondu, ktorý spravuje, zverejňuje správca kapitoly na svojom webovom sídle do desiatich dní po schválení štátneho záverečného účtu národnou radou.
§29a Súhrnná výročná správa
(1)
Súhrnná výročná správa je súhrnný dokument, ktorý obsahuje
a)
údaje o príjmoch, výdavkoch vrátane údajov o plnení limitu verejných výdavkov a údaje o výsledku rozpočtového hospodárenia subjektov verejnej správy a o stave dlhu verejnej správy k 31. decembru rozpočtového roka v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu vykázané Európskej komisii do 1. októbra bežného roka,41a)
b)
súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy Slovenskej republiky,41b)
c)
údaje ustanovené osobitným predpisom,42)
d)
ďalšie údaje o hospodárení Slovenskej republiky.
(2)
Návrh súhrnnej výročnej správy za príslušný rozpočtový rok predkladá ministerstvo financií na schválenie vláde do 31. októbra bežného rozpočtového roka.
(3)
Vláda predkladá súhrnnú výročnú správu za príslušný rozpočtový rok na informáciu národnej rade do 20. novembra bežného rozpočtového roka.
(4)
Súhrnnú výročnú správu ukladá ministerstvo financií do verejnej časti registra účtovných závierok42ab) do desiatich dní po jej prerokovaní národnou radou.
DEVIATA ČASŤ | ZODPOVEDNOSŤ ZA HOSPODÁRENIE, PORUŠENIE FINANČNEJ DISCIPLÍNY
§30 Zodpovednosť za hospodárenie
(1)
Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu; s výnimkou kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Vláda predkladá národnej rade v rámci návrhu rozpočtu verejnej správy aj informáciu o očakávanej skutočnosti bežného rozpočtového roka v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na bežný rozpočtový rok.
(2)
Za hospodárenie s verejnými prostriedkami zodpovedá štatutárny orgán subjektu verejnej správy.19) Správy o plnení rozpočtu jednotlivých kapitol sa prerokúvajú v príslušných orgánoch národnej rady.
(3)
Očakávanú skutočnosť bežného rozpočtového roka vrátane očakávaného plnenia limitu verejných výdavkov v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na bežný rozpočtový rok zverejňuje ministerstvo financií spôsobom podľa osobitného predpisu7) najneskôr do 15. augusta bežného roka na základe údajov k 30. júnu bežného roka dostupných v čase jej spracovania.
§30aa Limit verejných výdavkov
(1)
Limit verejných výdavkov je hlavným rozpočtovým nástrojom na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti.42aba) Limitom verejných výdavkov sa rozumie maximálna výška celkových časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu určená podľa odseku 3 a vyjadrená sumou; limit verejných výdavkov sa nevzťahuje na výdavky územnej samosprávy, prostriedky z rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, odvody Európskej únii, výdavky na správu dlhu verejnej správy, jednorazové výdavky a vplyv hospodárskeho cyklu na výdavky verejnej správy. Za prostriedky z rozpočtu Európskej únie sa považujú aj prostriedky mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
(2)
Limit verejných výdavkov sa určuje na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady. Ak limit verejných výdavkov nie je určený podľa prvej vety na všetky roky, na ktoré sa zostavuje rozpočet verejnej správy, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (ďalej len „rada“) vypočíta limit verejných výdavkov na každý rok, na ktorý sa zostavuje rozpočet verejnej správy.
(3)
Limit verejných výdavkov podľa odseku 1 a odseku 2 prvej vety vypočítava rada a predkladá ho na rokovanie národnej rady do 60 dní po schválení programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde po voľbách do národnej rady. Limit verejných výdavkov podľa odseku 2 druhej vety rada vypočíta v termíne aktualizácie limitu verejných výdavkov podľa odseku 9 a predkladá ho na rokovanie výboru národnej rady pre oblasť financií a rozpočtu a výboru národnej rady pre oblasť hospodárskych záležitostí. Limit verejných výdavkov sa vypočítava zo zápornej hodnoty plánovaného salda verejnej správy upraveného o vplyv hospodárskeho cyklu a o jednorazové vplyvy (ďalej len „štrukturálne saldo“), od ktorého sa odpočítajú konsolidované výdavky na správu dlhu verejnej správy, odvod do rozpočtu Európskej únie a prostriedky štátneho rozpočtu určené na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a pripočítajú
a)
predpokladaný výsledok hospodárenia územnej samosprávy,
b)
predpokladané konsolidované daňové príjmy vrátane príjmov poistných fondov, upravené o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy,
c)
predpokladané konsolidované nedaňové príjmy, granty a transfery upravené o jednorazové vplyvy okrem prostriedkov z rozpočtu Európskej únie.
(4)
Príjmy uvedené v odseku 3 písm. b) a c) sa znižujú o zodpovedajúce príjmy územnej samosprávy.
(5)
V rámci limitu verejných výdavkov sa povinne rozpočtujú v čase sa zvyšujúce rezervy tak, aby sa zabezpečilo krytie nepredvídaných rozpočtových vplyvov.
(6)
Východiskom pre určenie hodnoty plánovaného štrukturálneho salda je ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti42abb) so zohľadnením miery rizika spojeného s dlhodobou udržateľnosťou podľa druhej vety a tretej vety. Na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia národnej rady počnúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady, rada vypočíta hodnotu plánovaného štrukturálneho salda tak, aby sa pri vysokom a strednom riziku v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou zlepšil ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti o 0,5 % hrubého domáceho produktu a aby sa pri nízkom riziku zlepšil ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti o 0,25 % hrubého domáceho produktu. Ak je hospodárenie Slovenskej republiky dlhodobo udržateľné, rada vypočíta hodnotu plánovaného štrukturálneho salda tak, aby ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosahoval v každom rozpočtovom roku nulovú hodnotu. Hodnota plánovaného štrukturálneho salda sa vypočíta tak, aby sa zohľadnili opatrenia, ktoré sa majú uplatniť podľa osobitného predpisu.42abc)
(7)
Ak by sa hodnota plánovaného štrukturálneho salda v dôsledku postupu podľa odseku 6 zlepšila na úroveň štrukturálneho prebytku vyššieho ako 0,5 % hrubého domáceho produktu, zlepšenie štrukturálneho salda sa určí tak, aby štrukturálny prebytok nepresiahol 0,5 % hrubého domáceho produktu.
(8)
Limit verejných výdavkov na nasledujúce štyri roky schvaľuje národná rada uznesením, ktoré je všeobecne záväzné a zverejňuje sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. V období uplatňovania opatrení podľa osobitného predpisu42abd) možno pri prerokúvaní návrhov zákonov v pléne národnej rady predkladať len také pozmeňujúce návrhy alebo doplňujúce návrhy s dôsledkom na prekročenie limitu verejných výdavkov, ktoré boli prerokované vo výboroch národnej rady. Vláda je povinná zosúladiť návrh rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov. Ak vláda predložila národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý prekračuje platný limit verejných výdavkov, a na rokovaní národnej rady sa neschváli pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh, ktorým sa zosúladí návrh rozpočtu verejnej správy s platným limitom verejných výdavkov, vláda je povinná ho vziať späť a do 30 dní predložiť návrh rozpočtu verejnej správy, ktorý neprekračuje platný limit verejných výdavkov.
(9)
Aktualizovaný limit verejných výdavkov rada vypočíta do 30. júna rozpočtového roka a do 30 dní od doručenia žiadosti vlády o aktualizáciu limitu verejných výdavkov. Limit verejných výdavkov sa pri jeho aktualizácii upraví o
a)
vplyvy zmien v dlhodobej udržateľnosti vyvolané legislatívnymi zmenami schválenými národnou radou; ak sa uplatňujú opatrenia podľa osobitného predpisu42abd) a celkové vplyvy týchto legislatívnych zmien zlepšujú ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, pri aktualizácii limitu verejných výdavkov sa zohľadní ich vplyv na štrukturálne saldo za príslušné volebné obdobie maximálne do výšky 0,5 % hrubého domáceho produktu, pričom ustanovenie odseku 6 poslednej vety tým nie je dotknuté,
b)
vplyvy plnenia limitu verejných výdavkov v predchádzajúcich rozpočtových rokoch na základe hodnotenia podľa odseku 17,
c)
vplyvy legislatívnych zmien na príjmy verejnej správy,
d)
rozdiel medzi skutočnou výškou prijatých grantov a transferov upravenou o jednorazové vplyvy, okrem prostriedkov z rozpočtu Európskej únie a ich predpokladanou výškou podľa odsekov 3 a 4,
e)
rozdiel medzi skutočnou výškou daňových príjmov vrátane príjmov poistných fondov a nedaňových príjmov upravenou o jednorazové vplyvy, ktoré neposudzujú výbory podľa osobitného predpisu18d) a ich predpokladanou výškou podľa odsekov 3 a 4,
f)
rozdiel medzi skutočnou výškou odvodu do rozpočtu Európskej únie a jeho predpokladanou výškou podľa odseku 3,
g)
rozdiel medzi skutočnými výdavkami štátneho rozpočtu určenými na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie a ich predpokladanou výškou podľa odseku 3,
h)
rozdiel medzi skutočným výsledkom hospodárenia územnej samosprávy a predpokladaným výsledkom hospodárenia územnej samosprávy podľa odseku 3 písm. a),
i)
vplyvy opatrení podľa osobitného predpisu.42abc)
(10)
Rada aktualizuje limit verejných výdavkov do 30 dní odo dňa zverejnenia prognóz vypracovaných výbormi podľa osobitného predpisu,18d) ak zistený rozdiel medzi aktuálnymi prognózami príjmov vypracovanými výbormi podľa osobitného predpisu18d) a ich predpokladanou výškou podľa odseku 3 dosahuje v jednom roku v absolútnom vyjadrení aspoň 3 % hrubého domáceho produktu, postupom podľa odsekov 3, 4, 6 a 7.
(11)
Rada môže mimoriadne aktualizovať limit verejných výdavkov aj po schválení legislatívnych zmien ovplyvňujúcich dlhodobú udržateľnosť v národnej rade; ak sa uplatňujú opatrenia podľa osobitného predpisu42abd) a celkové vplyvy týchto legislatívnych zmien zlepšujú ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, pri aktualizácii limitu verejných výdavkov sa zohľadní ich vplyv na štrukturálne saldo za príslušné volebné obdobie maximálne do výšky 0,5 % hrubého domáceho produktu, pričom ustanovenie odseku 6 poslednej vety tým nie je dotknuté.
(12)
Ak vláda vyhlási mimoriadnu okolnosť podľa odseku 13, rada do 15 dní odo dňa jej vyhlásenia aktualizuje limit verejných výdavkov. Zmena plánovaného štrukturálneho salda určená podľa odseku 6 sa upraví tak, aby počas rokov predpokladaného trvania mimoriadnej okolnosti nedošlo k zmene ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti. Vláda môže počas trvania mimoriadnej okolnosti prekročiť takto určený limit verejných výdavkov po schválení národnou radou; do hlasovania národnej rady predloží rada k prekročeniu limitu verejných výdavkov stanovisko.
(13)
Vláda môže vyhlásiť mimoriadnu okolnosť po tom, ako Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejní, že hrubý domáci produkt za predchádzajúci štvrťrok vyjadrený v stálych cenách medziročne klesol a na základe bezprostredne nasledujúcej prognózy Výboru pre makroekonomické prognózy príslušný ročný hrubý domáci produkt vyjadrený v stálych cenách
a)
klesne medziročne; mimoriadna okolnosť trvá 12 mesiacov odo dňa vyhlásenia vládou, ak odsek 14 neustanovuje inak, alebo
b)
klesne medziročne aspoň o tri percentuálne body; mimoriadna okolnosť trvá 24 mesiacov odo dňa vyhlásenia vládou, ak odsek 14 neustanovuje inak.
(14)
Ak Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejní, že hrubý domáci produkt za rok, na ktorého základe bola vyhlásená mimoriadna okolnosť podľa odseku 13, vyjadrený v stálych cenách medziročne neklesol, obdobie podľa odseku 13 sa ukončuje dňom zverejnenia. Ak Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejní, že hrubý domáci produkt za rok, na ktorého základe bola vyhlásená mimoriadna okolnosť podľa odseku 13, vyjadrený v stálych cenách klesol medziročne o menej ako tri percentuálne body, obdobie podľa odseku 13 písm. b) sa skracuje na 12 mesiacov alebo sa ukončuje dňom zverejnenia, ak toto obdobie trvá už viac ako 12 mesiacov. Ak Štatistický úrad Slovenskej republiky zverejní, že hrubý domáci produkt za rok, na ktorého základe bola vyhlásená mimoriadna okolnosť podľa odseku 13, vyjadrený v stálych cenách klesol medziročne aspoň o tri percentuálne body, obdobie podľa odseku 13 písm. a) sa predlžuje na 24 mesiacov.
(15)
Po ukončení mimoriadnej okolnosti podľa odseku 13 alebo odseku 14, rada do 30 dní aktualizuje limit verejných výdavkov postupom podľa odsekov 3, 4, 6 a 7. Východiskom aktualizácie je limit verejných výdavkov vypočítaný postupom podľa odseku 12 za rok, v ktorom došlo k ukončeniu mimoriadnej okolnosti. Po ukončení mimoriadnej okolnosti sa v najbližšom rozpočtovom roku limit verejných výdavkov určí na základe polovičných hodnôt zlepšenia ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti uvedených v odseku 6.
(16)
Ak v roku konania volieb do národnej rady nebolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde do 30. septembra po voľbách do národnej rady, rada vypočíta a zverejní limit verejných výdavkov postupom podľa odsekov 3, 4, 6 a 7 na každý rozpočtový rok volebného obdobia nasledujúceho po roku, v ktorom sa uskutočnili voľby do národnej rady; odsek 3 prvá veta sa nepoužije. Po schválení programového vyhlásenia vlády a vyslovení dôvery vláde po voľbách do národnej rady sa postupuje podľa odsekov 3, 4, 6 a 7.
(17)
Plnenie limitu verejných výdavkov za predchádzajúci rozpočtový rok hodnotí a zverejňuje rada každoročne do 15. júna. V hodnotení sa zohľadňujú
a)
vplyvy schválených legislatívnych zmien na príjmy rozpočtu verejnej správy alebo dlhodobú udržateľnosť,
b)
vplyvy zmien zaradenia jednotlivých subjektov do sektora verejnej správy a ich vyradenia a ďalšie vplyvy vychádzajúce z jednotnej metodiky platnej pre Európsku úniu,
c)
vplyvy použitia nevyčerpaných finančných prostriedkov z minulých rokov,
d)
jednorazové vplyvy na verejné výdavky.
(18)
Realizácia výdavkov subjektov verejnej správy z účelovo určených príjmov nad rámec limitu verejných výdavkov sa považuje za dodržanie limitu verejných výdavkov; túto skutočnosť rada zohľadní pri hodnotení plnenia limitu verejných výdavkov.
(19)
Ak rada vyhodnotí, že limit verejných výdavkov za predchádzajúci rozpočtový rok nebol splnený, vláda do 30 dní od zverejnenia hodnotenia radou zasiela národnej rade písomné zdôvodnenie nesplnenia limitu výdavkov za predchádzajúci rozpočtový rok. Ak rada vyhodnotí, že limity verejných výdavkov za dva predchádzajúce rozpočtové roky neboli splnené a ich celková odchýlka dosiahla aspoň 1 % hrubého domáceho produktu, vláda do 30 dní od zverejnenia hodnotenia radou požiada národnú radu o vyslovenie dôvery vláde; vláda nie je povinná požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery vláde v roku, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po voľbách do národnej rady, a v nasledujúcom roku.
(20)
Metodiku výpočtu limitu verejných výdavkov podľa odseku 3, aktualizácie limitu verejných výdavkov podľa odsekov 9 až 12 a odseku 15 a hodnotenia plnenia limitu verejných výdavkov podľa odseku 17 vypracúva po dohode s ministerstvom financií rada a zverejňuje rada. Pri výpočte limitu verejných výdavkov a pri jeho aktualizácii rada postupuje podľa metodiky platnej k 1. januáru roka, v ktorom sa vypočítava limit verejných výdavkov alebo sa takýto limit aktualizuje. Aktualizovaný limit verejných výdavkov podľa odsekov 9 až 12 a odseku 15 rada predkladá na rokovanie výboru národnej rady pre oblasť financií a rozpočtu a výboru národnej rady pre oblasť hospodárskych záležitostí, ktoré ho schvaľujú uznesením, ktoré je všeobecne záväzné a zverejňuje sa v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(21)
Rada má právo vyžadovať súčinnosť od subjektov verejnej správy pri poskytovaní údajov na účely výpočtu a aktualizácie limitu verejných výdavkov. Subjekt verejnej správy podľa prvej vety je povinný bezplatne na základe písomnej odôvodnenej žiadosti v primeranej lehote a za podmienok určených radou poskytnúť rade prostredníctvom Kancelárie rady údaje vrátane osobných údajov a neanonymizovaných údajov o právnických osobách, predkladať informácie, podať vysvetlenia a poskytnúť ďalšiu vyžiadanú súčinnosť na účely výpočtu a aktualizácie limitu verejných výdavkov.
(22)
Ak je aktivovaná všeobecná úniková doložka v súlade s osobitnými predpismi,42abe) vláda nie je povinná zosúladiť rozpočet verejnej správy s limitom verejných výdavkov, ale je povinná predložiť národnej rade rozpočet verejnej správy, ktorého obsahom je informácia o vzťahu schváleného limitu verejných výdavkov k rozpočtu verejnej správy, za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť; v tomto prípade sa postup podľa § 4 ods. 3 druhej a tretej vety nepoužije. Ak je aktivovaná všeobecná úniková doložka a rozpočet verejnej správy je predložený národnej rade a limit verejných výdavkov nie je národnou radou schválený, vláda informuje národnú radu o vzťahu schváleného limitu verejných výdavkov k rozpočtu verejnej správy do 30 dní po schválení limitu verejných výdavkov. Ak po schválení limitov verejných výdavkov subjektov verejnej správy a ďalších súčastí rozpočtu verejnej správy rozpočtovaných v rozpočte verejnej správy a po schválení zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok podľa § 4 ods. 3 dôjde k aktivácii všeobecnej únikovej doložky, vláda môže prekročiť limit verejných výdavkov, ktorý je súčasťou rozpočtu verejnej správy, za predpokladu, že to neohrozí fiškálnu udržateľnosť. Ak je aktivovaná všeobecná úniková doložka, postup podľa odseku 8 sa nepoužije; požiadavka na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti podľa odseku 1 tým nie je dotknutá. Limit verejných výdavkov je súčasťou rozpočtu verejnej správy od roku, od ktorého sa deaktivuje všeobecná úniková doložka podľa prvej vety.
§30a Osobitné ustanovenia o vyrovnanom rozpočte verejnej správy
(1)
Rozpočet verejnej správy má byť vyrovnaný alebo prebytkový. Rozpočet verejnej správy sa považuje za vyrovnaný aj vtedy, ak je schodok rozpočtu verejnej správy upravený o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazové vplyvy (ďalej len „štrukturálny schodok“) rovný alebo nižší ako 0,5 % podielu na hrubom domácom produkte;42ac) jednorazovým vplyvom sa rozumie príjem alebo výdavok, ktorý nemá trvalý alebo opakujúci sa charakter a má časovo obmedzený vplyv na saldo rozpočtu verejnej správy. Ak je výška dlhu verejnej správy42ad) výrazne nižšia ako 60 % podielu na hrubom domácom produkte a v súvislosti s dlhodobou udržateľnosťou42ae) existujú nízke riziká, štrukturálny schodok môže byť rovný alebo nižší ako 1 % podielu na hrubom domácom produkte. Dosiahnutie vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu verejnej správy vrátane postupu vedúcemu k strednodobému cieľu sa zabezpečuje podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a osobitných predpisov.42ac)
(2)
Pri výraznom odchýlení sa 42af) od strednodobého cieľa alebo postupu vedúcemu k tomuto cieľu podľa odseku 1 sa uplatní korekčný mechanizmus; ministerstvo financií v súlade s postupmi podľa osobitných predpisov 42ag) zverejňuje, či došlo k výraznému odchýleniu. Ak ministerstvo financií zverejní, že došlo k výraznému odchýleniu, navrhne vláde opatrenia na obdobie korekcie výrazného odchýlenia, zohľadňujúc veľkosť odchýlky, ktorá nastala, rešpektujúc dosiahnutie strednodobého cieľa a každoročné znižovanie podielu schodku rozpočtu verejnej správy na hrubom domácom produkte v súlade s osobitnými predpismi. 42ag) Návrh opatrení s vplyvom na územnú samosprávu ministerstvo financií vopred prerokuje s republikovými združeniami obcí a so zástupcami vyšších územných celkov. Vláda rozhodne o korekčnom mechanizme a schváli opatrenia, ktoré sa budú v rámci korekčného mechanizmu realizovať; pred rozhodnutím vlády návrh posúdi rada. 42ah) Ak vláda rozhodne, že sa korekčný mechanizmus neuplatní, zašle národnej rade písomné zdôvodnenie rozhodnutia o neuplatnení korekčného mechanizmu.
(3)
Povinnosť uplatňovať korekčný mechanizmus sa nevzťahuje na obdobie trvania výnimočných okolností.42ai) Začiatok a ukončenie trvania výnimočných okolností vyhlasuje vláda na návrh ministerstva financií; pred vyhlásením vlády návrh posúdi rada.
(4)
Rada posudzuje a zverejňuje vyhodnotenie uplatňovania alebo neuplatňovania korekčného mechanizmu podľa odseku 2 a začiatok a ukončenie trvania výnimočných okolností podľa odseku 3; ministerstvo financií zverejňuje stanoviská k týmto hodnoteniam.
§31 Porušenie finančnej disciplíny
(1)
Porušením finančnej disciplíny je
a)
poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom,
b)
poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov,
c)
neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu,
d)
neodvedenie výnosu z verejných prostriedkov do rozpočtu subjektu verejnej správy podľa tohto alebo osobitného zákona,42aa)
e)
prekročenie lehoty ustanovenej alebo určenej na použitie verejných prostriedkov,
f)
prekročenie rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa § 19 ods. 5,
g)
umožnenie bezdôvodného obohatenia získaním finančného prospechu z verejných prostriedkov,
h)
konanie v rozpore s § 15 až 18,
i)
použitie verejných prostriedkov na financovanie, založenie alebo zriadenie právnickej osoby v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi,
j)
nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov,21)
k)
nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami,
l)
úhrada preddavku z verejných prostriedkov v rozpore s týmto zákonom alebo v rozpore s podmienkami určenými pri poskytnutí verejných prostriedkov,
m)
porušenie pravidiel a podmienok pri poskytovaní prostriedkov z rozpočtu verejnej správy subjektom verejnej správy,
n)
porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté.
(2)
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa nepovažuje taká realizácia výdavkov, pri ktorej dôjde k nesprávnemu zatriedeniu výdavkov podľa rozpočtovej klasifikácie, ak je dodržaný vecne vymedzený účel použitia verejných prostriedkov.
(3)
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny do dňa odvedenia finančných prostriedkov vrátane, najviac do výšky tejto sumy; za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami poskytnutými ako úver, pôžička alebo návratná finančná výpomoc sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, v ktorej nebola istina do dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu42a) splatená, a pokuta vo výške 10 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny.
(4)
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. Ak právnická osoba alebo fyzická osoba sama zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) alebo sa zistí porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. c) a d) pri výkone kontroly alebo vnútorného auditu a právnická osoba alebo fyzická osoba protiprávny stav odstráni alebo odvedie finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny do dňa skončenia kontroly alebo vnútorného auditu, najneskôr do začatia vládneho auditu, správne konanie sa nezačne.
(5)
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. e) sa ukladá penále vo výške 0,1 % zo sumy použitej po ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na použitie verejných prostriedkov až do dňa použitia vrátane, najviac do výšky tejto sumy.
(6)
Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. f) až i) sa ukladá pokuta. Pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. f) a g) sa ukladá od 200 eur do 10 000 eur v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. h) a i) sa pokuta ukladá od 200 eur do 3 300 eur v závislosti od závažnosti porušenia finančnej disciplíny a dĺžky trvania protiprávneho stavu.
(7)
Subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) až n), je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov.43) Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaký postup vrátane sankcie ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. b).
(8)
Odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny právnickou osobou alebo fyzickou osobou sa odvádzajú do príslušného druhu rozpočtu verejnej správy, z ktorého boli poskytnuté; odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu sa odvádzajú do štátneho rozpočtu. Penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny subjektom verejnej správy pri nakladaní s inými finančnými prostriedkami, ako poskytnutými z rozpočtu iného subjektu verejnej správy, sa odvádzajú do štátneho rozpočtu.
(9)
(10)
Ak porušenie finančnej disciplíny, za ktoré sa ukladá odvod a penále podľa tohto zákona a ukladá sa alebo sa môže uložiť pokuta podľa tohto zákona, zistí pri výkone kontroly alebo auditu podľa osobitného predpisu47) orgán, ktorý nie je oprávnený na uloženie sankcie podľa tohto paragrafu a § 32 a protiprávny stav nie je odstránený podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, je povinný oznámiť porušenie finančnej disciplíny orgánu vykonávajúcemu kontrolu, auditujúcemu orgánu alebo orgánu dozoru štátu44) podľa odseku 9.
(11)
Odvod, penále a pokutu za to isté porušenie finančnej disciplíny možno uložiť len raz.
(12)
Ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a pokuty sa riadi všeobecnými predpismi o správnom konaní.48) Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis.28) Ak subjekt, ktorý porušil finančnú disciplínu, postupuje v súlade s dohodou uzatvorenou podľa osobitného predpisu,48a) za deň odvedenia prostriedkov na účely určenia výšky penále sa považuje deň účinnosti tejto dohody podľa osobitného predpisu.
(13)
(14)
Odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny možno uložiť do piatich rokov odo dňa preukázaného zistenia porušenia finančnej disciplíny, najneskôr do desiatich rokov od 1. januára roku nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k porušeniu finančnej disciplíny.
(15)
Na postup pri úhrade odvodu za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu určenými na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa vzťahuje osobitný predpis;12aa) penále a pokuta sú príjmom štátneho rozpočtu podľa § 7 ods. 1 písm. i). Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. j) pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, pričom ustanovenie § 32 sa neuplatní.
(16)
Ak je porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) až i) aj porušením povinností ustanovených osobitným predpisom, uložia sa sankcie za porušenie finančnej disciplíny podľa tohto zákona, ak sa za takéto porušenie neukladajú sankcie podľa osobitného predpisu.
§32
Ministerstvo financií môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 500 000 eur v závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dĺžky trvania protiprávneho stavu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní48) v lehote podľa § 31. Za nesplnenie povinností ustanovených v § 8a ods. 10 a § 19 ods. 3 a 6 môže uložiť pokutu aj Úrad vládneho auditu až do výšky 500 000 eur v závislosti od závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a dĺžky trvania protiprávneho stavu podľa všeobecných predpisov o správnom konaní48) v lehote podľa § 31. Na správu pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis.28) Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
DESIATA ČASŤ | VŠEOBECNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§33 Zisťovanie rozpočtových dôsledkov právnych predpisov a iných opatrení
(1)
Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných orgánov štátnej správy a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy a predpokladané dôsledky na dodržanie limitu verejných výdavkov, a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na úhradu úbytku príjmov.
(2)
Navrhovatelia sú povinní predpokladané dôsledky návrhov právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom financií; na požiadanie ministerstva financií posúdi rada návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 z hľadiska vplyvu na aktualizáciu limitu verejných výdavkov.
(3)
Návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené na rokovanie vlády v priebehu rozpočtového roka, ktoré majú dôsledky na rozpočet verejnej správy a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.
§34
Subjekt verejnej správy je oprávnený uhrádzať zo svojho rozpočtu v nevyhnutnom rozsahu aj výdavky na reprezentačné a propagačné účely.
§35
Zodpovednosť za porušenie finančnej disciplíny rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorá bola premenená na iný subjekt podľa osobitných predpisov49) alebo ku ktorej prešla zriaďovateľská funkcia na obec alebo vyšší územný celok podľa osobitného predpisu,50) prechádza na nový subjekt dňom, ku ktorému sa premenila alebo ku ktorému prešla zriaďovateľská funkcia; uloženie odvodu, penále a pokuty novému subjektu za porušenie finančnej disciplíny predchádzajúcim subjektom sa posudzuje podľa právnej formy hospodárenia nového subjektu.
§35a
Na účely tohto zákona sa za verejné prostriedky považujú aj finančné prostriedky, ktoré poskytuje subjekt verejnej správy právnickej osobe alebo fyzickej osobe, až do ich použitia na určený účel, a to aj vtedy, ak sa poskytujú prostredníctvom inej právnickej osoby.
§36
Podrobnosti o hospodárení s verejnými prostriedkami a o hospodárení rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
§37
(1)
Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 sa zostaví s prihliadnutím na platné ustanovenia tohto zákona o zostavení rozpočtu verejnej správy.
(2)
Ak sa upravuje rozpočtová klasifikácia na nasledujúci rozpočtový rok, návrh rozpočtu verejnej správy na nasledujúci rozpočtový rok sa zostavuje v súlade s rozpočtovou klasifikáciou platnou na nasledujúci rozpočtový rok.
(3)
Na konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Doterajšie predpisy sa vzťahujú aj na konania o porušení rozpočtovej disciplíny začaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ak sa výkon finančnej kontroly začal pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak sa výkon finančnej kontroly začal po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, posúdi sa aj porušenie rozpočtovej disciplíny podľa tohto zákona, pričom sa použijú sankcie podľa tohto zákona.
(4)
Ustanovenie § 35 sa použije aj pri porušení rozpočtovej disciplíny podľa doterajších predpisov.
(5)
Ministerstvo financií, obec a vyšší územný celok aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona viažu rozpočtové prostriedky rozpočtovej organizácie za porušenie rozpočtovej disciplíny, ak viazanie za porušenie rozpočtovej disciplíny nebolo ukončené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(6)
Právne pomery príspevkových organizácií zriadených podľa doterajších predpisov, ktoré sa nevykazujú v rámci ústrednej správy alebo územnej samosprávy podľa § 3 ods. 1, je ich zriaďovateľ povinný zosúladiť s týmto zákonom do 31. decembra 2006.
(7)
Na účely tohto zákona sa prostriedky Európskych spoločenstiev poskytnuté Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004 považujú za verejné prostriedky. Na hospodárenie, postup používania a poskytovanie prostriedkov Európskych spoločenstiev poskytnutých Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004 a na postup pri úhrade sankcie za porušenie finančnej disciplíny pri hospodárení s týmito prostriedkami sa vzťahujú doterajšie predpisy.
(8)
Na zostavenie štátneho záverečného účtu za rok 2004 sa vzťahuje doterajší predpis.
(9)
Výnimky poskytnuté podľa § 54 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov strácajú platnosť 1. januára 2005 okrem výnimiek poskytnutých v roku 2004 podľa § 54 ods. 1 písm. f).
(10)
Na účely tohto zákona sa za verejné prostriedky považujú aj príjmy a výdavky súvisiace s vykonávaním verejného zdravotného poistenia v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu a vzťahuje sa na ne povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu podľa § 4 ods. 4.
§37a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2005
(1)
Ustanovenie § 31 ods. 8 v znení účinnom po 1. máji 2005 sa vzťahuje na odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny, ktoré boli uložené po 1. januári 2005.
(2)
Ustanovenie § 37 ods. 7 sa vzťahuje aj na hospodárenie, postup používania a poskytovanie prostriedkov štátneho rozpočtu na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004.
§37b Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2006
Súhlas zriaďovateľa so zaplatením členského príspevku podľa doterajších predpisov sa považuje za súhlas podľa § 26 ods. 8.
§37c Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2007
Na konania o uložení odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny začaté a právoplatne neukončené pred 1. septembrom 2007 sa vzťahujú doterajšie predpisy.
§37d Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009
(1)
Ustanovenie § 8 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa prvýkrát uplatní na použitie kapitálových výdavkov rozpočtovaných na rozpočtový rok 2009.
(2)
Kapitálové výdavky rozpočtované na rozpočtové roky 2005, 2006, 2007 a 2008 možno použiť do 31. decembra 2011. Na kapitálové výdavky rozpočtované na rozpočtové roky 2005, 2006, 2007 a 2008 sa ustanovenie § 8 ods. 6 poslednýkrát uplatní v rozpočtovom roku 2010. Prostriedky poskytnuté a nepoužité do 31. decembra 2011 odvedú subjekty do príjmov štátneho rozpočtu do 31. januára 2012.
(3)
Právne vzťahy pri poskytovaní dotácií podľa doterajších predpisov musia byť zosúladené s § 8a ods. 1 a 3 až 6 najneskôr k 1. januáru 2011, inak dotáciu po 1. januári 2011 nemožno poskytnúť. Pri poskytovaní dotácií a pri vydávaní všeobecne záväzných právnych predpisov sa do dňa zosúladenia právnych vzťahov podľa prvej vety postupuje podľa ustanovení upravujúcich poskytovanie dotácií a vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov pre poskytovanie dotácií v znení účinnom do 31. decembra 2008 a podľa všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. Na poskytovanie dotácií sa do dňa zosúladenia právnych vzťahov podľa prvej vety ustanovenia § 8a ods. 1 a 3 až 6 nevzťahujú.
(4)
Na konania o uložení odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2009, sa vzťahuje § 31 v znení účinnom do 31. decembra 2008.
§37e
Subjekt verejnej správy, ktorým je právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu, môže poskytovať úvery alebo pôžičky na účely realizácie vládou schváleného programu poskytovania pomoci občanom, ktorí stratili schopnosť splácať úver na bývanie v dôsledku hospodárskej krízy.
§37f Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. novembra 2010
Ustanovenie § 9 ods. 7 sa prvýkrát použije na rozpočet verejnej správy na roky 2011 až 2013.
§37g
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§37h Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2012
(1)
Ustanovenia § 29 a 29a v znení účinnom od 1. marca 2012 sa prvýkrát uplatnia pri vypracovaní štátneho záverečného účtu a súhrnnej výročnej správy za rok 2011.
(2)
Konanie o uložení odvodu, penále a pokuty právoplatne neukončené k 29. februáru 2012 sa ukončí podľa predpisu účinného od 1. marca 2012 a na odvod, penále a pokuty sa vzťahuje § 31 v znení účinnom od 1. marca 2012, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie.
§37i Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Za porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. j) pri nakladaní s prostriedkami Európskej únie a prostriedkami štátneho rozpočtu na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, ku ktorému došlo pred 1. januárom 2016, sa uloží sankcia podľa § 32; ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie, uloží sa sankcia podľa § 31 ods. 15 v znení účinnom od 1. januára 2016.
§37j Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017
Ustanovenie § 8 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2017 sa prvýkrát uplatní na bežné výdavky poskytnuté v roku 2017.
§37k Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2020
Hodnotenie plnenia opatrení navrhnutých v revízii výdavkov podľa § 14 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2020 sa prvýkrát predloží v roku nasledujúcom po roku, v ktorom bola prvýkrát predložená revízia výdavkov.
§37l Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021
(1)
Na návratnú finančnú výpomoc poskytnutú zo štátnych finančných aktív do konca roka 2020 sa § 13 ods. 9 nevzťahuje.
(2)
Na investíciu alebo koncesiu, ktorej začiatok prípravy nastal pred 1. januárom 2021 a realizácia nebola ukončená do 31. decembra 2020, a na povinnosti subjektu verejnej správy, ktorý takúto investíciu alebo koncesiu pripravuje alebo realizuje, sa vzťahuje ustanovenie § 19a v znení účinnom od 1. januára 2021, pričom subjekt verejnej správy je povinný vypracovať a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti investície alebo štúdiu uskutočniteľnosti koncesie podľa § 19a ods. 2, 3 alebo ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2021 podľa toho, v akom štádiu prípravy alebo realizácie sa investícia alebo koncesia nachádza, a poskytnúť informácie a dokumenty o príprave a realizácii investície alebo koncesie po 31. decembri 2020 podľa § 19a ods. 10 v znení účinnom od 1. januára 2021.
(3)
Konanie o uložení pokuty podľa § 32 v znení účinnom do 31. decembra 2020, právoplatne neukončené do 31. decembra 2020, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2020.
§37m Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2022
(1)
Limit verejných výdavkov sa prvýkrát uplatní v rozpočtovom procese verejnej správy v roku 2022 pre rozpočet verejnej správy na roky 2023 až 2025.
(2)
V roku 2022 sa ustanovenia § 15 ods. 1 a § 30a ods. 2 uplatnia v znení účinnom do 31. marca 2022.
(3)
Limit verejných výdavkov sa prvýkrát určuje postupom podľa § 30aa ods. 2 prvej vety na volebné obdobie národnej rady, v ktorom bolo schválené programové vyhlásenie vlády a vyslovená dôvera vláde po 31. marci 2022.
(4)
V VIII. volebnom období národnej rady sa limit verejných výdavkov určuje na roky 2023 až 2025; ustanovenia § 30aa ods. 2 prvej vety, ods. 3 prvej vety, ods. 6 druhej vety, ods. 8 prvej vety a ods. 19 sa nepoužijú. V roku 2022 rada vypočíta a predloží na rokovanie národnej rady do 75 dní po zverejnení správy o dlhodobej udržateľnosti limit verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 postupom podľa § 30aa ods. 3, 4, 6 a 7 na základe metodiky vypracovanej po dohode s ministerstvom financií radou a zverejnenou radou. Limit verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 schvaľuje národná rada uznesením. Aktualizovaný limit verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 schvaľujú výbor národnej rady pre oblasť financií a rozpočtu a výbor národnej rady pre oblasť hospodárskych záležitostí uznesením. Uznesenia podľa tretej vety a štvrtej vety a uznesenie, ktorým sa schvaľuje limit verejných výdavkov podľa § 30aa ods. 2 druhej vety, sa v VIII. volebnom období národnej rady nezverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(5)
Ak sa majú do konca roka 2027 uplatniť opatrenia v súlade s osobitným predpisom,51) pri výpočte plánovaného štrukturálneho salda podľa § 30aa ods. 6 a pri uplatnení postupu podľa § 30aa ods. 8 druhej vety sa použijú opatrenia podľa osobitného predpisu52) zodpovedajúce opatreniam podľa § 30aa ods. 6 a 8.
(6)
Ak sa majú do konca roka 2027 uplatniť opatrenia v súlade s osobitným predpisom,51) pri výpočte limitu verejných výdavkov a jeho aktualizácii sa vplyvy legislatívnych zmien schválených národnou radou, ktoré zlepšujú ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti, zohľadnia maximálne do výšky 0,5 % hrubého domáceho produktu za príslušné volebné obdobie, pričom hodnota plánovaného štrukturálneho salda sa vypočíta tak, aby sa zohľadnili opatrenia podľa osobitného predpisu52) zodpovedajúce opatreniam podľa § 30aa ods. 6.
(7)
Na nedodržanie limitu verejných výdavkov na roky 2023 a 2024 sa ustanovenie § 14 ods. 9 časti prvej vety za bodkočiarkou neuplatňuje.
§37n Prechodné ustanovenie v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny
(1)
Na účely podpory hospodárenia Slovenskej republiky v súvislosti s ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny môže ministerstvo financií prijať na základe zmluvy finančné prostriedky poskytnuté právnickou osobou, ktorá je podnikateľom.
(2)
Ak právnická osoba, ktorá je podnikateľom, poskytne finančné prostriedky podľa odseku 1, tieto finančné prostriedky sú príjmom kapitoly Všeobecná pokladničná správa; pri realizácii výdavkov zodpovedajúcich týmto príjmom sa § 30aa ods. 18 uplatní rovnako.
§37o Prechodné ustanovenia súvisiace s cenami plynu a elektriny
(1)
Bežné výdavky rozpočtované v rozpočtovom roku 2022 na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu kompenzácie zvýšenia cien plynu a elektriny, ktoré neboli z výdavkov štátneho rozpočtu poskytnuté do 31. decembra 2022, možno použiť až do 31. decembra 2024; tieto výdavky viaže ministerstvo financií na základe oznámenia príslušného správcu kapitoly. Ministerstvo financií povolí prekročenie limitu výdavkov o sumu takto viazaných prostriedkov.
(2)
Bežné výdavky rozpočtované v rozpočtovom roku 2023 na podporu poskytovanú z výdavkov štátneho rozpočtu z dôvodu kompenzácie zvýšenia cien plynu a elektriny, ktoré neboli z výdavkov štátneho rozpočtu poskytnuté do 31. decembra 2023, možno použiť až do 31. decembra 2024; tieto výdavky viaže ministerstvo financií na základe oznámenia príslušného správcu kapitoly. Ministerstvo financií povolí prekročenie limitu výdavkov o sumu takto viazaných prostriedkov.
(3)
Ustanovenia § 8 ods. 7 a 8 sa uplatnia aj na prostriedky podľa odsekov 1 a 2.
§37p Limit verejných výdavkov na rok 2024
(1)
Limit verejných výdavkov na rok 2024 je 57 717 010 807 eur, ktorý zahŕňa maximálnu výšku časovo rozlíšených konsolidovaných výdavkov verejnej správy v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu bez úrokových výdavkov, prostriedkov z rozpočtu Európskej únie, prostriedkov mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, cyklických výdavkov na dávky v nezamestnanosti a jednorazových výdavkov.
(2)
Ministerstvo financií určuje a oznamuje limity verejných výdavkov na rok 2024 jednotlivým subjektom verejnej správy a ďalším súčastiam rozpočtu verejnej správy rozpočtovaným v rozpočte verejnej správy do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
(3)
Rozpočet verejnej správy na rok 2024 sa realizuje v súlade s limitom verejných výdavkov podľa odseku 1 a oznámenými limitmi verejných výdavkov podľa odseku 2, ktoré sú pre subjekty verejnej správy a ďalšie súčasti rozpočtu verejnej správy rozpočtované v rozpočte verejnej správy záväzné.
(4)
Ustanovenia § 30aa v znení účinnom od 1. augusta 2024 sa prvýkrát uplatnia v rozpočtovom procese pre zostavenie rozpočtu verejnej správy na roky 2025 až 2027.
§38
Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 358/1997 Z. z., zákona č. 377/1998 Z. z., zákona č. 348/1999 Z. z., zákona č. 441/2000 Z. z., zákona č. 169/2001 Z. z., zákona č. 445/2001 Z. z., zákona č. 502/2001 Z. z., zákona č. 506/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 559/2001 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 427/2002 Z. z. (úplné znenie č. 130/2003 Z. z.), zákona č. 163/2003 Z. z., zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z. a zákona č. 351/2004 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002 Z. z. a zákona č. 428/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 odseky 1 a 2 znejú:
„(1)
Systémom Štátnej pokladnice sa rozumie sústava činností, ktorými sa zabezpečuje centralizácia príjmov a realizácia výdavkov štátneho rozpočtu a rozpočtov subjektov verejnej správy,1) ak sú klientmi Štátnej pokladnice, správa pohľadávok a záväzkov štátneho rozpočtu a denná likvidita štátneho rozpočtu a sústava vzťahov medzi Štátnou pokladnicou, ministerstvom, Národnou bankou Slovenska, agentúrou a klientom.
(2)
Klientom Štátnej pokladnice (ďalej len „klient") je
a)
štátna rozpočtová organizácia,2)
b)
štátna príspevková organizácia,2)
c)
štátny fond,3)
d)
Sociálna poisťovňa,
e)
zdravotné poisťovne,4)
f)
Slovenský pozemkový fond,
g)
Fond národného majetku,
h)
verejná vysoká škola,
i)
vyšší územný celok,
j)
právnická osoba, v ktorej je zriadená implementačná agentúra pre programy financované z prostriedkov Európskych spoločenstiev, ktorá nie je klientom podľa písmen a) až i).“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„1)
§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie:
„9)
Napríklad § 21 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
3.
V § 6 ods. 1 písm. h) v časti vety za bodkočiarkou sa za slová „účet v slovenskej mene“ vkladajú slová „a účet v cudzej mene“.
4.
V § 6 ods. 1 písmeno j) znie:
„j)
úročí na zmluvnom základe priebežný kreditný zostatok na účte Sociálnej poisťovne, účtoch zdravotných poisťovní, vybraných účtoch verejných vysokých škôl, účte Fondu národného majetku Slovenskej republiky a na účte Slovenského pozemkového fondu; môže na zmluvnom základe úročiť priebežné kreditné zostatky na vybraných účtoch aj ostatným klientom,“.
5.
V § 6 ods. 1 písm. k) časť vety za bodkočiarkou znie: „Štátna pokladnica môže dočasne voľnými finančnými prostriedkami kryť nesúlad medzi príjmami štátneho rozpočtu a výdavkami štátneho rozpočtu a zabezpečovať likviditu na jedinom účte,“.
6.
V § 6 ods. 1 písm. n) sa na konci pripájajú tieto slová: „banky a pobočky zahraničnej banky (ďalej len „banka"),“.
7.
V § 6 sa odsek 1 dopĺňa písmenom za), ktoré znie:
„za)
Štátna pokladnica úročí na zmluvnom základe priebežný debetný zostatok na vybraných účtoch súvisiacich so štátnym dlhom a na vybraných účtoch klienta, ktorým je Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne.“.
8.
V § 6 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu,“.
9.
V § 7 ods. 4 písmeno b) znie:
„b)
vyšší územný celok, je transfer zo štátneho rozpočtu,“.
10.
V § 8 ods. 1 sa vypúšťajú slová „vyšší územný celok, rozpočtová organizácia vyššieho územného celku a príspevková organizácia vyššieho územného celku, Slovenská televízia, Slovenský rozhlas,“ a slová „rozpočtovej kapitoly Štátny dlh“ a za slovami „pokladničná správa“ sa vypúšťa čiarka a slová „rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom“.
11.
V § 8 ods. 2 prvej vete sa vypúšťajú slová „vyšší územný celok, rozpočtová organizácia vyššieho územného celku, príspevková organizácia vyššieho územného celku“ a slová „Štátny dlh, rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom“ sa nahrádzajú slovami „Všeobecná pokladničná správa“.
12.
V § 8 ods. 6 prvej vete sa za slovo „klient“ vkladá čiarka a slová „s výnimkou klienta, ktorým je ministerstvo pre realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa, a klienta, ktorý realizuje platby súvisiace so štátnym dlhom,“ a v druhej vete sa vypúšťajú slová „klienta, ktorým je ministerstvo pre realizáciu rozpočtu rozpočtovej kapitoly Štátny dlh, a“.
13.
V § 8 sa vypúšťa odsek 10.
14.
V § 9 ods. 1 sa za slová „Slovenskej republiky“ vkladá čiarka a slová „vyšší územný celok“.
15.
V § 9 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: „s výnimkou vyššieho územného celku, ktorý predloží rozpočet klienta do konca januára príslušného rozpočtového roka.“.
16.
V § 11 odsek 5 znie:
„(5)
Štátna pokladnica sústreďuje výnosy získané z úročenia prostriedkov podľa odseku 3 na účtoch v bankách a výnosy z finančných operácií na finančnom trhu spojených so správou účtov Štátnej pokladnice a účtov klientov na osobitnom účte.“.
17.
§ 11 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Štátna pokladnica je oprávnená vyplatiť z osobitného účtu podľa odseku 5 úroky podľa § 6 ods. 1 písm. j), k) a l) maximálne do výšky výnosov získaných z úročenia podľa odseku 3 a z finančných operácií na finančnom trhu.“.
18.
V § 12 ods. 1 sa vypúšťa písmeno g).
Doterajšie písmená h) a i) sa označujú ako písmená g) a h).
19.
V § 12 ods. 3 sa nad slovo „jednotka“ umiestňuje odkaz 9.
20.
V § 12 ods. 8 písm. c) sa slová „odpisovať podľa odseku 1 písm. g)“ nahrádzajú slovami „tento majetok odpisovať“.
21.
V § 13 ods. 1 sa číslica „4“ nahrádza číslicou „5“.
22.
V § 17 písm. o) sa vypúšťa slovo „dočasného“ a slová „v rozpočtovom roku“.
23.
§ 21a sa vypúšťa.
24.
V § 23a ods. 2 sa za slovom „škola“ vypúšťa čiarka a slová „príspevková organizácia vyššieho územného celku“.
25.
Slová „verejný rozpočet“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „rozpočet klienta“ v príslušnom tvare.
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákona č. 196/2000 Z. z., zákona č. 276/2001 Z. z., zákona č. 436/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona č. 520/2003 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 12 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Ak predávajúci, ktorým je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, poskytuje tovar odplatne,10a) nemôže dohodnúť cenu, ktorá nedosahuje náklady rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie na výrobu tohto tovaru, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10a znie:
„10a)
§ 26 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. IV
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 92/1992 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 244/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 56/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 322/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 352/1996 Z. z., zákona č. 210/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 221/1998 Z. z., zákona č. 253/1999 Z. z., zákona č. 122/2000 Z. z., zákona č. 441/2000 Z. z., zákona č. 13/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 292/2002 Z. z., zákona č. 465/2002 Z. z. a zákona č. 564/2003 Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
V § 27 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Fond je povinný predložiť vláde na schválenie návrh svojho rozpočtu vrátane návrhu na použitie majetku fondu podľa § 28 ods. 3 písm. b) do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín.“.
2.
§ 29 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie:
„(10)
Fond nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ s výnimkou podľa § 15 ods. 4.“.
Čl. V
Zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 293/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 181/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 80/1998 Z. z., zákona č. 256/2001 Z. z., zákona č. 420/2002 Z. z., zákona č. 518/2003 Z. z. a zákona č. 217/2004 Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
V § 34a ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Pozemkový fond je povinný predložiť vláde návrh svojho rozpočtu do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín.“.
2.
V § 34a sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Pozemkový fond nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.“.
Doterajšie odseky 2 až 7 sa označujú ako odseky 3 až 8.
Čl. VI
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z. , zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z. a zákona č. 186/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 122 ods. 2 písm. d) sa za slová „tento návrh“ vkladajú slová „na schválenie vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") do 15. augusta bežného roka, ak vláda neurčí neskorší termín, a po schválení vládou“.
2.
V § 122 ods. 5 sa slová „vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda")“ nahrádzajú slovom „vláda“.
3.
§ 157 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Sociálna poisťovňa nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.“.
4.
V § 168 sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.91a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 91a znie:
„91a)
§ 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
5.
V § 248 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5)
Ustanovenie odseku 1 sa neuplatní v prípade porušenia finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu.91a)“.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
Čl. VII
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2002 Z. z., zákona č. 401/2002 Z. z., zákona č. 442/2003 Z. z. , zákona č. 465/2003 Z. z. a zákona č. 528/2003 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 16 sa vypúšťa odsek 6.
2.
V § 41 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
Čl. VIII
Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z. a zákona č. 215/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 27 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ktorá je zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Kancelária prezidenta Slovenskej republiky.“.
2.
V § 27 sa vypúšťa odsek 6.
Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 6.
Čl. IX
Zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 267/2003 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z. a zákona č. 548/2003 Z. z. sa mení takto:
V § 9 odsek 3 znie:
„(3)
Kancelária súdnej rady je rozpočtová organizácia, ktorá je zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Najvyšší súd Slovenskej republiky.“.
Čl. XII
Zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení sa mení takto:
1.
V § 3 ods. 1 druhej vete sa vypúšťajú slová „a kapitole Súhrnný finančný vzťah“.
2.
V § 3 ods. 6 sa vypúšťa druhá veta.
3.
V § 3 sa vypúšťa odsek 7.
Čl. XIII
Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 369/1999 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 660/2002 Z. z., zákona č. 174/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z. a zákona č. 454/2004 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 27 ods. 5 a 6 sa slová „1. októbra 2004“ nahrádzajú slovami „1. júla 2006“.
2.
V § 29 sa slová „1. októbra 2004“ nahrádzajú slovami „1. júla 2006“ a slová „1. septembra 2004“ sa nahrádzajú slovami „1. júna 2006“.
Čl. XV
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia s výnimkou čl. I. § 1 až 3, § 4 ods. 1 až 3 a ods. 5 až 8, § 5 až 36, § 37 ods. 3 až 8, § 38 a čl. II až XII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 523/2004 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Ú. v. EÚ L 168, 30. 6. 2009).
2.
Smernica Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov (Ú. v. L 306, 23. 11. 2011).
1)
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.
1a)
Napríklad zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 368/2021 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
2a)
§ 6 zákona č. 121/2022 Z. z. o príspevkoch z fondov Európskej únie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)
§ 19 až 21 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.
4)
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
6)
Vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 195/2003 Z. z., ktorou sa vydáva štatistická klasifikácia výdavkov verejnej správy.
7)
§ 4 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
7a)
§ 31 písm. k) zákona č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 40 vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy.
§ 40 vyhlášky Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu č. 78/2020 Z. z. o štandardoch pre informačné technológie verejnej správy.
8)
Napríklad zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
9)
10)
Napríklad § 7 ods. 1 zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení zákona č. 553/2001 Z. z.
11)
12)
Napríklad zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
12a)
§ 6 ods. 8 zákona č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12aa)
Napríklad § 28 zákona č. 528/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 42 a 43 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13)
Nariadenie Rady (ES) č. 318/2006 z 20. februára 2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru v platnom znení (Ú. v. EÚ L 58, 28. 2. 2006).
13a)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
13aa)
§ 2c zákona č. 291/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13ab)
§ 2 písm. c) zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení zákona č. 146/2017 Z. z.
13ac)
§ 12 ods. 2 a 3 zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
13b)
Zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.
14)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
14a)
Napríklad zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, zákon č. 607/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 664/2007 Z. z., zákon č. 238/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 460/2007 Z. z. o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14aa)
§ 2 písm. a) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
14b)
Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2006 Z. z.
14ba)
§ 18 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14baa)
§ 170 ods. 21 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
§ 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
§ 25 ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z.
14bb)
Zákon č. 315/2016 Z. z.
14ca)
§ 2 ods. 5 zákona č. 82/2005 Z. z. v znení zákona č. 223/2011 Z. z.
14caa)
§ 5 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14cab)
§ 10 ods. 4 písm. b) zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 91/2016 Z. z.
14cb)
§ 5 a 6 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14d)
14e)
Zákon č. 387/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 43 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 71/2015 Z. z.
§ 43 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 71/2015 Z. z.
15)
Napríklad zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
16)
Čl. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
17)
Napríklad zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
18a)
Čl. 3 a 4 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 1, Ú. v. ES L 209, 2. 8. 1997) v platnom znení.
18aa)
§ 100a zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
18ab)
Čl. 6 ods. 1 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
18b)
§ 27 ods. 2 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 310/2016 Z. z.
18c)
Čl. 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 145, 10. 6. 2009) v platnom znení.
18d)
Čl. 8 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
19)
Napríklad zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov.
19a)
§ 92 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 11 ods. 3 zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení zákona č. 274/2015 Z. z.
§ 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 564/2004 Z. z.
§ 28, 49, 53, 114, 116, 117 a 126 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 11 ods. 3 zákona č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení zákona č. 274/2015 Z. z.
§ 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 564/2004 Z. z.
§ 28, 49, 53, 114, 116, 117 a 126 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
19b)
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
19c)
§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
20)
§ 88 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 63a zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 609/2003 Z. z.
§ 63a zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení zákona č. 609/2003 Z. z.
20a)
Čl. 5 ods. 6 a čl. 12 ods. 5 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
21)
Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
22)
Napríklad zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
22a)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z.
22aa)
Napríklad § 36 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
22aaa)
Zákon č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 8 ods. 2 zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení zákona č. 352/2016 Z. z.
Zákon č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 8 ods. 2 zákona č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení zákona č. 352/2016 Z. z.
Zákon č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22ab)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 258/1993 Z. z. o Železniciach Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
22ac)
§ 20f až 20j Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
22ba)
§ 2 ods. 2 zákona č. 375/2015 Z. z. o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23)
Zákon č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
24)
Napríklad zákon č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov, zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 528/2006 Z. z.
24a)
Napríklad § 12 a 15 zákona č. 528/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 16 a 25 zákona č. 292/2014 Z. z.
24aa)
Čl. 5 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev v platnom znení (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 4; Ú. v. ES L 248, 16. 9. 2002).
24ab)
§ 4, § 31 a 56 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 315/2016 Z. z.
24ac)
§ 5 ods. 7 zákona č. 343/2015 Z. z.
Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 118/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku, finančný limit pre nadlimitnú koncesiu a finančný limit pri súťaži návrhov.
Vyhláška Úradu pre verejné obstarávanie č. 118/2018 Z. z., ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku, finančný limit pre nadlimitnú koncesiu a finančný limit pri súťaži návrhov.
24aca)
§ 3 písm. f) zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 3 písm. k) zákona č. 121/2022 Z. z.
§ 3 písm. k) zákona č. 121/2022 Z. z.
24ad)
Čl. 2 ods. 87 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187/1, 26. 6. 2014) v platnom znení.
24ae)
§ 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
24af)
24ag)
Zákon č. 343/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24ah)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
24ai)
§ 6 ods. 10 zákona č. 215/2004 Z. z.
Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 48/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o administratívnej bezpečnosti utajovaných skutočností.
Vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 48/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o administratívnej bezpečnosti utajovaných skutočností.
24aia)
Zákon č. 142/2024 Z. z. o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24aj)
§ 22 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24ak)
§ 23 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24al)
Bod 15.08. kapitoly 15 prílohy A nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 549/2013 z 21. mája 2013 o európskom systéme národných a regionálnych účtov v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 174, 26. 6. 2013) v platnom znení.
24am)
24an)
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
§ 39a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.
§ 39a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.
24b)
Článok 34 ods. 1 Aktu o podmienkach pristúpenia pripojeného k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii (oznámenie č. 185/2004 Z. z.).
24c)
Zákon č. 368/2021 Z. z.
25)
§ 4 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 5. decembra 2007 č. MF/25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky (oznámenie č. 639/2007 Z. z.) v znení neskorších predpisov.
Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 5. decembra 2007 č. MF/25755/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto predkladania účtovnej závierky pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky (oznámenie č. 639/2007 Z. z.) v znení neskorších predpisov.
26)
Napríklad zákon č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.
27)
Napríklad zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník.
28)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 243/2017 Z. z.
Zákon č. 243/2017 Z. z.
28a)
§ 3 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
28b)
§ 829 až 841 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
28c)
Napríklad § 152 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, § 140 a 141 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 70 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
35a)
§ 8 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
36)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.
37)
Zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový.
37a)
§ 15a zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 223/2012 Z. z.
§ 7 ods. 1 písm. y) zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 223/2012 Z. z.
§ 7 ods. 1 písm. y) zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení zákona č. 223/2012 Z. z.
37aa)
Zákon č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
39)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
39a)
§ 2 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 384/2004 Z. z. o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a o emisiách CO2 pri predaji a leasingu nových osobných automobilov.
40)
Napríklad zákon č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
41)
Napríklad § 43 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
41a)
Čl. 1 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 145, 10. 6. 2009) v platnom znení.
41b)
42a)
Napríklad zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 618/2004 Z. z.
42aa)
Napríklad § 3 písm. d) zákona č. 607/2003 Z. z. v znení zákona č. 349/2007 Z. z., § 5 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
42ab)
§ 23 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
42aba)
Čl. 2 písm. a) ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
42abb)
Čl. 2 písm. c) ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
42abc)
Čl. 5 ods. 6 písm. c), čl. 5 ods. 7 písm. a), čl. 12 ods. 5 písm. c), čl. 12 ods. 6 písm. a) a čl. 13 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z.
42abd)
42abe)
Nariadenie (ES) č. 1466/97 v platnom znení.
Nariadenie (ES) č. 1467/97 v platnom znení.
Nariadenie (ES) č. 1467/97 v platnom znení.
42ac)
Čl. 3 ods. 1 písm. b) Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii medzi Belgickým kráľovstvom, Bulharskou republikou, Dánskym kráľovstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou republikou, Írskom, Helénskou republikou, Španielskym kráľovstvom, Francúzskou republikou, Talianskou republikou, Cyperskou republikou, Lotyšskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským veľkovojvodstvom, Maďarskom, Maltou, Holandským kráľovstvom, Rakúskou republikou, Poľskou republikou, Portugalskou republikou, Rumunskom, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou republikou a Švédskym kráľovstvom (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 18/2013 Z. z.).
Nariadenie (ES) č. 1466/97 v platnom znení.
Nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 1, Ú. v. ES L 209, 2. 8. 1997) v platnom znení.
Nariadenie (ES) č. 1466/97 v platnom znení.
Nariadenie Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 10/zv. 1, Ú. v. ES L 209, 2. 8. 1997) v platnom znení.
42af)
Čl. 6 nariadenia (ES) č. 1466/97 v platnom znení.
42ag)
Čl. 5 a 6 nariadenia (ES) č. 1466/97 v platnom znení.
Čl. 3 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1467/97 v platnom znení.
Čl. 3 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1467/97 v platnom znení.
42ai)
Čl. 3 ods. 3 písm. b) Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 18/2013 Z. z.).
43)
Napríklad zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 400/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
44)
Napríklad § 246 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 2 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
45)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, zákon č. 357/2015 Z. z.
47)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov.
48)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 138/2004 Z. z.).
48a)
§ 6a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
48b)
Napríklad § 33 ods. 2 zákona č. 292/2014 Z. z.
49)
Napríklad zákon č. 13/2002 Z. z. o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (transformačný zákon) a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
50)
Napríklad zákon č. 416/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
51)
52)
