508/2004 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.04.2013
508
VYHLÁŠKA
Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky
z 23. augusta 2004,
ktorou sa vykonáva § 27 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa § 27 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje:
§1
Táto vyhláška ustanovuje podrobnosti o
a)
spracúvaní bilancie a vykonaní skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy,
b)
spracúvaní projektu rekultivácie dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „rekultivácia“),
c)
vyhodnotení dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde.
§2
(1)
Bilancia a vykonanie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy sa spracúva pri skrývke humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy
a)
odnímanej natrvalo a jej hospodárnom a účelnom využití,
b)
odnímanej dočasne, jej skladovaní a uvedení poľnohospodárskej pôdy do pôvodného stavu,
c)
použitej na nepoľnohospodárske účely na dobu kratšiu ako jeden rok, jej skladovaní a uvedení poľnohospodárskej pôdy do pôvodného stavu.
(2)
Skrývka humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy sa vykonáva z hornej časti pôdneho profilu, ktorá je zhodná s humusovým horizontom v závislosti od biologického oživenia a obsahu humusu alebo i z hlbšie uložených vrstiev pôdy. Hospodárnosť a účelnosť skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy sa určuje na základe úrodnosti, morfologických vlastností a hygienického stavu pôdy.
(3)
Skrývka humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy sa vykonáva oddelene podľa jednotlivých častí so zreteľom na hĺbku biologicky aktívnej pôdy.
(4)
Skrývka humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy z plôch dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy predstavuje jej vykonanie, uloženie na skládku, ošetrovanie skládky a následné vrátenie pôdy do pôvodného stavu spätnou rekultiváciou.
(5)
Hĺbkou pôdy sa rozumie mocnosť pôdneho profilu nad pevným (materským) pôdotvorným substrátom alebo jeho súvislým silne štrkovitým alebo kamenitým rozpadom. Za plytkú pôdu sa označuje pôda s mocnosťou do 30 cm, za stredne hlbokú pôdu sa označuje pôda s mocnosťou od 30 cm do 60 cm, za hlbokú pôdu sa označuje pôda s mocnosťou od 60 cm do 100 cm a za veľmi hlbokú pôdu sa označuje pôda s mocnosťou nad 100 cm.
(6)
Humusovým horizontom poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „humusový horizont“) sa rozumie súvislý povrchový horizont nahromadených minerálnych látok a humusových látok, ktorý je od hlbších horizontov odlíšený farbou a štruktúrou. Kultivovaná časť humusového horizontu sa nazýva ornica. Za plytký humusový horizont sa označuje humusový horizont do 18 cm, za stredne hlboký humusový horizont sa označuje humusový horizont od 18 cm do 24 cm, za hlboký humusový horizont sa označuje humusový horizont od 24 cm do 30 cm a za veľmi hlboký humusový horizont sa označuje humusový horizont nad 30 cm. Akumulované humusové horizonty môžu mať hĺbku nad 50 cm.
(7)
Hospodárnym a účelným využitím skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy z plôch trvalého odňatia poľnohospodárskej pôdy sa rozumie jej zhrnutie, odvoz a rozhrnutie na iné poľnohospodárske pozemky zodpovedajúcej kvality, zúrodnenie menej úrodných poľnohospodárskych pôd a jej použitie na výrobu kompostu alebo záhradnej pôdy, alebo na zlepšenie kvalitatívnych vlastností nepoľnohospodárskych pôd, ktoré neboli vyradené z biologického látkového kolobehu s rastlinstvom, ako je poľnohospodárska zeleň, ekologická zeleň a okrasná zeleň.
§3
(1)
Bilancia skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy sa spracúva v textovej časti, tabuľkovej časti a mapovej časti.
(2)
Textová časť bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy obsahuje
a)
agronomickopôdoznaleckú charakteristiku poľnohospodárskej pôdy vypracovanú na základe komplexného a podrobného pôdoznaleckého prieskumu a kódu bonitovanej pôdnoekologickej jednotky,
b)
agronomickopôdoznaleckú charakteristiku poľnohospodárskej pôdy vypracovanú na základe vykonaného terénneho šetrenia pôdneho profilu výkopom sondy,
c)
technologický postup vykonania skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy,
(3)
Tabuľková časť bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy obsahuje kvantifikáciu výmery plôch podľa údajov katastra nehnuteľností a kvantifikáciu jej objemu s určením jej umiestnenia na iné pozemky pri trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy alebo jej uskladnenia pri dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy, pričom výška skládky nesmie presiahnuť 3 m a sklon svahov 1 : 1,5 až 2 m; skládka musí byť chránená pred odnášaním vetrom a vodou a pred zaburinením a rozkrádaním.
(4)
Mapovú časť bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy tvorí geometrický plán odnímaných plôch alebo snímka z katastra nehnuteľností. Jej plochy sú vyznačené na mapovom podklade farebne podľa toho, či ide o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy, alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy. Plocha skládky pri dočasne odnímanej poľnohospodárskej pôde a plocha umiestnenia a rozhrnutia skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy z trvalého odňatia poľnohospodárskej pôdy sa vyznačujú na mapovom podklade farebne.
(5)
Okrem spracovania dokumentácie bilancie skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy podľa odsekov 2 až 4 sa vypracúva aj bilancia skrývky podľa prílohy č. 1, ak ide o trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy a bilancia skrývky podľa prílohy č. 2, ak ide o dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy.
(6)
Bilancia skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy sa spracúva, ak ide o záber poľnohospodárskej pôdy do 1 000 m2 len podľa prílohy č. 1, a ak ide o použitie poľnohospodárskej pôdy do jedného roka len podľa prílohy č. 2.
§4
(1)
Rekultivácia je súhrn agromelioračných, agrotechnických, biologických a pestovateľských opatrení na obnovu kvalitatívnych vlastností poľnohospodárskej pôdy a obnovu pôdnej úrodnosti. Tieto opatrenia obsahujú obnovu fyzikálnych vlastností, chemických vlastností a biologických vlastností podľa príslušného druhu pozemku poľnohospodárskej pôdy.
(2)
Projekt rekultivácie obsahuje
a)
informáciu o navrhovanom dočasnom odňatí poľnohospodárskej pôdy, stavbe alebo inom zámere,
b)
identifikačné údaje z katastra nehnuteľností o pôde, na ktorej má byť vykonaná rekultivácia a agronomickopôdoznaleckú charakteristiku pôdy, vodohospodárske pomery stanovišťa a morfológiu pôdneho profilu,
c)
bilanciu skrývky humusového horizontu poľnohospodárskej pôdy dočasne odnímanej,
d)
technickú časť rekultivácie, ktorá obsahuje opis opatrení technickej rekultivácie, postup pri ich vykonávaní, časový harmonogram postupu prác, najmä zemné práce, povrchové očistenie plochy, plošné urovnávky a navážky, rekonštrukciu pôdneho profilu a hydromelioračné opatrenia,
e)
biologickú časť rekultivácie, ktorá obsahuje opis opatrení biologickej rekultivácie, postup pri ich vykonávaní, časový harmonogram postupu prác, najmä osevné postupy, hnojenie pôdy a optimalizáciu pôdnej reakcie,
f)
stanovisko vlastníka poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „vlastník“) alebo nájomcu a správcu poľnohospodárskej pôdy (ďalej len „užívateľ“),
g)
záväzné vyhlásenie vlastníka alebo užívateľa, že po skončení rekultivácie prevezme rekultivované plochy do užívania,
h)
odborné stanovisko Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v rámci odbornej činnosti pre oblasť ochrany poľnohospodárskej pôdy k projektu rekultivácie.
(3)
Rekultivácia sa určuje najmenej v rozsahu výmery dočasne odňatej poľnohospodárskej pôdy. Výmeru rekultivácie možno rozšíriť na susedné pozemky vtedy, ak treba riešiť ekologickú stabilitu dotknutého územia, ktorá bola narušená stavebnou alebo inou činnosťou v teréne.
(4)
Termín skončenia rekultivácie je totožný s termínom skončenia dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy podľa rozhodnutia o jej odňatí. V rámci termínu skončenia dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy sa vykoná technická rekultivácia a najmenej jeden rok biologická rekultivácia. Biologická rekultivácia pokračuje aj po termíne dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy a podľa náročnosti biologických opatrení môže trvať ešte jeden rok až štyri roky.
(5)
Po skončení rekultivácie predkladá investor protokol o jej vykonaní podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 3 príslušnému orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy.
§5
(1)
Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde sa spracúva v textovej časti, tabuľkovej časti a mapovej časti.
(2)
Textová časť obsahuje zhodnotenie a zdôvodnenie stavebných a iných zámerov navrhovaných na poľnohospodárskej pôde z hľadiska uplatnenia zásad ochrany poľnohospodárskej pôdy.
(3)
Tabuľková časť obsahuje
a)
prehľad stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde navrhovaných v rámci návrhov územnoplánovacej dokumentácie a k návrhom, ktoré menia alebo dopĺňajú schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu, vypracovaný podľa prílohy č. 4,
b)
prehľad individuálnych návrhov nepoľnohospodárskeho použitia poľnohospodárskej pôdy pre konkrétny stavebný alebo iný zámer, vypracovaný podľa prílohy č. 5, ak obec nie je povinná mať územný plán.
(4)
Mapová časť obsahuje mapu širších územných vzťahov, komplexný návrh stavebného rozvoja a výkres vyhodnotenia dôsledkov navrhovaného stavebného rozvoja a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde, ktorý obsahuje tieto údaje:
a)
druhy pozemkov podľa registra „C“ katastra nehnuteľností,
b)
bonitovanú pôdno-ekologickú jednotku,
c)
hranice riešeného územia,
d)
hranice katastrálnych území,
e)
priebeh hraníc chránených území z hľadiska ochrany prírody a ochrany vôd,
f)
plochy kontaminovaného pôdneho fondu,
g)
plochy závlah a odvodnení,
h)
plochy postihnuté degradáciou pôdy, a to zosuvmi, eróziou a narušením ekologickej stability územia,
i)
plochy poľnohospodárskej pôdy osobitne chránenej zaradené do 1. až 4. skupiny bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky,
j)
areály poľnohospodárskej prvovýroby,
k)
lokality navrhovaných stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde.
(5)
Ak ide o posúdenie individuálneho návrhu podľa odseku 3 písm. b), mapová časť obsahuje snímku a výpis z katastra nehnuteľností so zákresom navrhovaného záberu poľnohospodárskej pôdy.
§5a
(1)
Limitné hodnoty poškodenia vlastností poľnohospodárskej pôdy pre eróziu, zhutnenie a úbytok pôdnej organickej hmoty a metódy ich určenia podľa vybraných ukazovateľov sú uvedené v prílohe č. 6.
(2)
Limitné hodnoty rizikových látok v poľnohospodárskej pôde a metódy ich určenia podľa vybraných ukazovateľov sú uvedené v prílohe č. 7.
(3)
Charakteristika spôsobu využívania jednotlivých druhov pozemkov poľnohospodárskej pôdy je uvedená v prílohe č. 8.
(4)
Zaradenie poľnohospodárskej pôdy do skupín kvality podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky je uvedený v prílohe č. 9.
§6
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 15. septembra 2004.
v z. Marian Radošovský v. r.
Príloha č. 1 k vyhláške č. 508/2004 Z. z.
VZOR
BILANCIA SKRÝVKY POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY TRVALO ODNÍMANEJ
Príloha č. 2 k vyhláške č. 508/2004 Z. z.
VZOR
BILANCIA SKRÝVKY POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY DOČASNE ODNÍMANEJ A PRI POUŽITÍ POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY NA INÉ ÚČELY DO JEDNÉHO ROKA
Príloha č. 3 k vyhláške č. 508/2004 Z. z.
VZOR
PROTOKOL O VYKONANÍ A SKONČENÍ REKULTIVÁCIE
Príloha č. 4 k vyhláške č. 508/2004 Z. z.
VZOR
PREHĽAD STAVEBNÝCH A INÝCH ZÁMEROV NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE
Príloha č. 5 k vyhláške č. 508/2004 Z. z.
VZOR
INDIVIDUÁLNY NÁVRH NEPOĽNOHOSPODÁRSKEHO POUŽITIA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY
Príloha č. 6 k vyhláške č. 508/2004 Z. z.
LIMITNÉ HODNOTY POŠKODENIA VLASTNOSTÍ POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY PRE ERÓZIU, ZHUTNENIE A ÚBYTOK PÔDNEJ ORGANICKEJ HMOTY A METÓDY ICH URČENIA PODĽA VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOV
1. Erózia poľnohospodárskej pôdy
Limitné hodnoty odnosu pôdy pri vodnej erózii
| Hĺbka pôdy | t/ha za rok |
| plytké pôdy (0,3 m) | 5 |
| stredne hlboké pôdy (0,3 – 0,6 m) | 10 |
| hlboké pôdy (0,6 – 0,9 m) | 15 |
| veľmi hlboké pôdy (nad 0,9 m) | 20 |
Tabuľka č. 1
Limitná hodnota odnosu pôdy pri veternej erózii
| Odnos pôdy | 15 t/ha |
Tabuľka č. 2
Reálne hodnoty vodnej erózie sa zisťujú a určujú priamym meraním odnosu zeminy v teréne a vyčíslujú sa pomocou modelu USLE (RUSLE).
Reálne hodnoty veternej erózie sa zisťujú a určujú priamym meraním odnosu zeminy v teréne a vyčíslujú sa pomocou rovnice WEQ (RWEQ).
2. Zhutnenie poľnohospodárskej pôdy
Limitné hodnoty objemových hmotností zhutnenej poľnohospodárskej pôdy
| Pôdna textúrna kategória | |||||||
| P. č. | Pôdna vlastnosť | Ílovitá | Ílovito- -hlinitá | Hlinitá | Piesočnato- -hlinitá | Hlinito- -piesočnatá | Piesok |
| 1. | Objemová hmotnosť (g.cm-3) | > 1,25 | > 1,40 | > 1,45 | > 1,55 | > 1,60 | > 1,70 |
| 2. | Penetrometrický odpor (MPa)* | 2,8 – 3,2 | 3,2 – 3,7 | 3,7 – 4,2 | 4,5 – 5,0 | 5,5 | 6,0 |
| 3. | Podľa pôdnej vlhkosti (% hmotnosti) | 28 – 24 | 24 – 20 | 8 – 16 | 15 – 13 | 12 | 10 |
| 4. | Pórovitosť (% objemu) | < 48 | < 47 | < 45 | < 42 | < 40 | < 38 |
| 5. | Minimálna vzdušná kapacita (% objemu) | < 10 | < 10 | < 10 | < 10 | < 10 | < 10 |
| 6. | Maximálna kapilárna kapacita (% objemu) | > 35 | > 35 | > 35 | |||
| 1., 2., 3. povinné analýzy | (1., 2., 3. nad limit = pôda je zhutnená) |
| 4., 5., 6. odporúčané analýzy | (1., 2., resp. 1., 3. nad limit = pôda je zhutnená) (3. nad limit = treba urobiť ďalšie analýzy) |
Tabuľka č. 3
3. Bilancia pôdnej organickej hmoty
Obsah a kvalita pôdnej organickej hmoty sú ohrozované vtedy, keď v bilancii vstupov a výstupov organického uhlíka začnú prevažovať straty a podľa bilančného modelu tento deficit dosiahne hodnotu 2 t Cox.ha-1.rok na pôdach s obsahom humusu do 1,5 % a 3 t Cox.ha-1.rok v pôdach s obsahom humusu nad 1,5 %.
4. Vápnenie poškodenej poľnohospodárskej pôdy
Dávky vápenatých hmôt (CaO v t.ha-1) pre ornú pôdu, ovocné sady, chmeľnice a vinice na dosiahnutie cieľového pH vo vrstve 0,0 – 0,2 m.
Tabuľka č. 4
| pH KCL | Druh pôdy | ||
| ľahká | stredne ťažká | ťažká | |
| 4,0 – 4,1 | 3,0 | 6,2 | 7,7 |
| 4,2 – 4,3 | 2,7 | 5,7 | 7,2 |
| 4,4 – 4,5 | 2,4 | 5,2 | 6,6 |
| 4,6 – 4,7 | 2,1 | 4,7 | 6,1 |
| 4,8 – 4,9 | 1,8 | 4,2 | 5,5 |
| 5,0 – 5,1 | 1,5 | 3,7 | 5,0 |
| 5,2 – 5,3 | 1,2 | 3,2 | 4,4 |
| 5,4 – 5,5 | 0,9 | 2,7 | 3,9 |
| 5,6 – 5,7 | 0,6 | 2,2 | 3,3 |
| 5,8 – 5,9 | 0,3 | 1,7 | 2,8 |
| 6,0 – 6,1 | 1,2 | 2,2 | |
| 6,2 – 6,3 | 0,7 | 1,7 | |
| 6,4 – 6,5 | 0,2 | 1,1 | |
| 6,6 – 6,7 | 0,6 | ||
| 6,8 – 6,9 | |||
| 7,0 < | |||
Dávky vápenatých hmôt (CaO v t.ha-1) pre trvalé trávne porasty na dosiahnutie cieľového pH vo vrstve 0,0 – 0,2 m.
Tabuľka č. 5
| pH KCL | Druh pôdy | ||
| ľahká | stredne ťažká | ťažká | |
| 3,0 – 3,1 | 3,4 | 5,6 | 8,6 |
| 3,2 – 3,3 | 3,0 | 5,1 | 7,9 |
| 3,4 – 3,5 | 2,6 | 4,6 | 7,2 |
| 3,6 – 3,7 | 2,2 | 4,1 | 6,5 |
| 3,8 – 3,9 | 1,8 | 3,6 | 5,9 |
| 4,0 – 4,1 | 1,5 | 3,1 | 5,3 |
| 4,2 – 4,3 | 1,2 | 2,6 | 4,7 |
| 4,4 – 4,5 | 0,9 | 2,2 | 4,1 |
| 4,6 – 4,7 | 0,6 | 1,8 | 3,5 |
| 4,8 – 4,9 | 0,3 | 1,4 | 3,0 |
| 5,0 – 5,1 | 1,0 | 2,5 | |
| 5,2 – 5,3 | 0,6 | 2,0 | |
| 5,4 – 5,5 | 0,2 | 1,5 | |
| 5,6 – 5,7 | 1,0 | ||
| 5,8 – 5,9 | 0,5 | ||
| 6,0 < | |||
Príloha č. 7 k vyhláške č. 508/2004 Z. z.
LIMITNÉ HODNOTY RIZIKOVÝCH LÁTOK V POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE A METÓDY ICH URČENIA PODĽA VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOV
Tabuľka č. 1
| Limitné hodnoty rizikových prvkov v poľnohospodárskej pôde (v mg/kg suchej hmoty, rozklad lúčavkou kráľovskou, celkový obsah Hg) | |||||||||||
| Pôdny druh | As | Cd | Co | Cr | Cu | Hg | Ni | Pb | Se | Zn | F |
| piesočnatá, hlinito-piesočnatá | 10 | 0,40 | 15 | 100 | 30 | 0,15 | 40 | 25 | 0,25 | 100 | 400 |
| piesočnato-hlinitá, hlinitá | 25 | 0,70 | 15 | 150 | 60 | 0,50 | 50 | 70 | 0,40 | 150 | 550 |
| ílovito-hlinitá, ílovitá, íl | 30 | 1,00 | 20 | 200 | 70 | 0,75 | 60 | 115 | 0,60 | 200 | 600 |
1. Určenie pôdneho druhu
| Pôdny druh | Obsah častíc menší ako 0,01 mm |
| piesočnatá, hlinito-piesočnatá | pod 20 % |
| piesočnato-hlinitá, hlinitá | 20 až 45 % |
| ílovito-hlinitá, ílovitá, íl | nad 45 % |
2. Pre limitné hodnoty rizikových prvkov v poľnohospodárskej pôde sa zohľadňujú hodnoty pôdnej reakcie takto:
a) pre pôdny druh ílovito-hlinitá, ílovitá, íl s pH (CaCl2) menej ako 6 pre kadmium, nikel a zinok platia hodnoty ako pri pôdnom druhu piesočnato-hlinitá, hlinitá,
b) pre pôdny druh piesočnato-hlinitá, hlinitá s pH (CaCl2) menej ako 6 pre kadmium, nikel a zinok platia hodnoty ako pri pôdnom druhu piesočnatá, hlinito-piesočnatá,
c) pre pôdy s pH (CaCl2) menej ako 5 platia pre olovo hodnoty ako pri pôdnom druhu piesočnato-hlinitá, hlinitá.
3. Na určenie limitných hodnôt rizikových prvkov v poľnohospodárskej pôde sa odoberajú pôdne vzorky v hĺbkach
a) 0 až 0,2 m na orných pôdach,
b) 0,05 až 0,1 m na trvalých trávnych porastoch.
Pri zisťovaní kontaminácie sa odoberie najmenej jedna priemerná vzorka z rozlohy desať ha (najmenej deväť odberových miest) pri homogénnej pôde na pozemku. Pri heterogénnej pôde na pozemku sa berú priemerné vzorky z každej odlišnej časti. Vzorky sa odoberajú osobitne z miest, kde možno predpokladať cudzorodú kontamináciu, napríklad skládky, navážky a plochy aplikovaného kalu.
4. Prevýšenie limitných hodnôt aspoň jednej rizikovej látky a prvku v poľnohospodárskej pôde indikuje jej kontamináciu.
5. Pri prevýšení limitnej hodnoty niektorej rizikovej látky a prvku v poľnohospodárskej pôde je povinné zistenie kritickej hodnoty znečistenia.
6. Pri prevýšení limitnej hodnoty znečistenia poľnohospodárskej pôdy pôdna služba
a) určí kritickú hodnotu znečistenia poľnohospodárskej pôdy,
b) vypracuje zhodnotenie rizík zo znečistenia poľnohospodárskej pôdy vo vzťahu k poľnohospodárskej produkcii na dotknutej poľnohospodárskej pôde, k podzemným a povrchovým vodám, k možnému ohrozeniu zdravia obyvateľstva, zdravia hospodárskych zvierat a voľne žijúcich zvierat a ekosystémov rastlín,
c) vypracuje návrh na odstránenie znečistenia poľnohospodárskej pôdy a spôsob hospodárenia na nej, ktorý obsahuje
1. základné identifikačné údaje o poľnohospodárskej pôde,
2. analýzu stavu poľnohospodárskej pôdy z hľadiska stupňa, rozsahu, charakteru, príčin a zdroja jej znečistenia,
3. návrh opatrení, ktorými možno znečistenie minimalizovať alebo odstrániť,
4. ekonomický prepočet finančných nákladov na vypracovanie návrhu a realizáciu navrhnutých opatrení.
Limitné hodnoty rizikových prvkov vo vzťahu poľnohospodárska pôda a rastlina – kritické hodnoty
Tabuľka č. 2
| Prvok | Kritická hodnota (v mg/kg suchej hmoty vo výluhu 1 mol/l dusičnanu amónneho) |
| arzén (As) | 0,4 |
| meď (Cu) | 1,0 |
| nikel (Ni) | 1,5 |
| zinok (Zn) | 2,0 |
| kadmium (Cd) | 0,1 |
| olovo (Pb) | 0,1 |
Tabuľka č. 3
| Anorganické látky | Limitná hodnota |
| fluór (vodorozpustný) | 5,0 mg/kg |
1. Na analytické určenie limitných hodnôt rizikových prvkov sa použijú na vzduchu vysušené vzorky pôdy, preosiate na jemnozem s veľkosťou častíc pod 2 mm.
2. Na zistenie obsahu vybraných rizikových prvkov prístupných pre rastliny sa použije vylúhovacia metóda s dusičnanom amónnym.
3. Určenie fluóru sa vykonáva ionovo-selektívnou metódou (ISE).
Limitné hodnoty rizikových látok v poľnohospodárskej pôde
Tabuľka č. 4
| Riziková látka | Limitná hodnota (mg/kg suchej hmoty) |
| Polycyklické aromatické uhľovodíky*) | 1,00 |
| naftalén | 0,05 |
| fenantrén | 0,05 |
| antracén | 0,05 |
| fluorantén | 0,05 |
| pyrén | 0,10 |
| benzo(a)antracén | 0,10 |
| chryzén | 0,10 |
| benzo(b)fluorantén | 0,10 |
| benzo(k)fluorantén | 0,10 |
| benzo(a)pyrén | 0,10 |
| indeno(1, 2, 3-cd)pyrén | 0,10 |
| benzo(g, h, i)perylén | 0,10 |
| Chlórované uhľovodíky | |
| polychlórované bifenyly**) | 0,05 |
| Chlórované pesticídy (jednotlivo) | |
| HCB | 0,01 |
| HCH | 0,01 |
| DDT | 0,01 |
| DDE, DDD | 0,01 |
| Iné pesticídy | |
| nechlórované (jednotlivo) | 1,00 |
| Nepolárne uhľovodíky | |
| nepolárne látky (NEL) | 100 |
*) Hodnotí sa suma dvanástich zložiek PAU (naftalén, fenantrén, antracén, fluorantén, pyrén, benzo(a)antracén, chryzén, benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, benzo(a)pyrén, indeno(1, 2, 3-cd)pyrén, benzo(g, h, i)perylén). V prípade, že je prekročená limitná hodnota jednotlivej zložky PAU, posudzuje sa táto zvlášť.
**) Kongenéry (IUPAC): 28, 52, 101, 118, 138, 153, 180.
Metódy určenia vybraných ukazovateľov v poľnohospodárskej pôde
a) pôdna reakcia3) (pH/H2O), (pH/KCl), (pH/CaCl2),
b) obsah sušiny a hmotnostného obsahu vody,4)
c) obsah uhličitanov,5)
d) extrakcia ťažkých kovov s lúčavkou kráľovskou,6)
e) extrakcia ťažkých kovov s dusičnanom amónnym,7)
g) celkový obsah ortuti,10)
h) polycyklické aromatické uhľovodíky11) (PAU),
i) polychlórované bifenyly (PCB) a chlórované pesticídy,12)
j) pôdny druh,13)
k) minerálne oleje.14)
Príloha č. 8 k vyhláške č. 508/2004 Z. z.
CHARAKTERISTIKA SPÔSOBU VYUŽÍVANIA JEDNOTLIVÝCH DRUHOV POZEMKOV POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY
| Poľnohospodárska pôda | |
| Druh pozemku | Spôsob využívania pozemku |
| Orná pôda | Pozemok, na ktorom sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina a iné záhradné plodiny. Pozemok využívaný na pestovanie viacročných krmovín. Pozemok, na ktorom je postavené parenisko, skleník, japan zriaďovaný na ornej pôde. Pozemok dočasne zatrávnený. Pozemok využívaný ako škôlka ovocných a okrasných stromov, viničová škôlka a škôlka pre chmeľové sadivo. |
| Chmeľnica | Pozemok vysadený chmeľom. Pozemok vhodný na pestovanie chmeľu, na ktorom bol chmeľ dočasne odstránený. |
| Vinica | Pozemok s trvalým porastom viniča vrátane neproduktívnej plochy. Pozemok vhodný na pestovanie viniča, na ktorom bol vinič dočasne odstránený. |
| Záhrada | Pozemok prídomovej záhrady alebo v záhradkovej osade schválenej príslušným orgánom štátnej správy alebo územným plánom obce, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny. Pozemok využívaný ako škôlka ovocných a okrasných stromov, viničová škôlka a škôlka pre chmeľové sadivo. Pozemok, ktorý nebol vyradený z biologického látkového kolobehu pôda rastlinstvo, využívaný v rámci záhradného centra, na ktorom sa pestuje okrasná nízka a vysoká zeleň. |
| Ovocný sad | Pozemok s výmerou nad 0,3 ha, súvisle vysadený ovocnými stromami, ovocnými krami a ovocnými sadenicami na jednom mieste, jedným alebo viacerými ovocnými druhmi. |
| Trvalý trávny porast | Pozemok lúk a pasienkov trvalo porastený prirodzenými trávami lúk a pasienkov na danom stanovišti. Pozemok dočasne využívaný na pestovanie vianočných stromčekov, okrasnej zelene. |
Súčasťou poľnohospodárskeho druhu pozemku sú:
a) remízky nízkej a vysokej zelene, ktoré slúžia ako účelová ochranná, poľnohospodárska zeleň na ochranu pred eróziou a na zabezpečenie ekologickej stability územia,
b) nespevnené poľné cesty (zatrávnené a nezatrávnené).
Príloha č. 9 k vyhláške č. 508/2004 Z. z.
ZARADENIE POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY DO SKUPÍN KVALITY PODĽA KÓDOV BONITOVANEJ PÔDNO-EKOLOGICKEJ JEDNOTKY (BPEJ)
1)
STN ISO 10381-6 Kvalita pôdy. Odber vzoriek. Časť 6: Pokyny na odber, manipuláciu a uchovávanie pôdnych vzoriek určených na hodnotenie aeróbnych mikrobiálnych procesov v laboratóriu.
2)
STN ISO 11464 Kvalita pôdy. Predúprava vzoriek na fyzikálno-chemické rozbory.
3)
STN ISO 10390 Kvalita pôdy. Stanovenie pH.
4)
STN ISO 11465 Kvalita pôdy. Stanovenie obsahu sušiny a hmotnostného obsahu vody.
5)
STN ISO 10693 Kvalita pôdy. Stanovenie obsahu uhličitanov. Volumetrická metóda.
6)
STN ISO 11466 Kvalita pôdy. Extrakcia stopových prvkov rozpustných v lúčavke kráľovskej.
7)
ISO 19730 Kvalita pôdy – Ťažba stopových prvkov z pôdy s využitím dusičnanu amónneho.
8)
STN ISO 11047 Kvalita pôdy. Stanovenie kadmia, chrómu, kobaltu, medi, olova, mangánu, niklu a zinku v extraktoch z pôdy do lúčavky kráľovskej. Metódy plameňovej a elektrotermickej atómovej absorpčnej spektrometrie.
9)
ISO 20280 Kvalita pôdy – Stanovenie arzénu, antimónu a selénu vo výluhoch aqua regia pôdy elektrotepelnou alebo hybridovou generáciou atómovej absorpčnej spektrometrie.
10)
STN 46 5735 Priemyselné komposty.
11)
ISO 13877 Kvalita pôdy – Stanovenie viacjadrových aromatických uhľovodíkov – Metóda vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie (ISO 13877:1998).
12)
ISO 10382 Kvalita pôdy – Stanovenie organochlórových pesticídov a polychlórovaných bifenylov – Metóda plynovej chromatografie s detektorom elektrónového záchytu.
13)
ISO 11277 Kvalita pôdy – Stanovenie zrnitosti v materiáli pôdy – Metóda preosievaním a sedimentáciou.
14)
STN EN ISO 16703 Kvalita pôdy. Stanovenie obsahu uhľovodíkov C10 až C40 plynovou chromatografiou (ISO 16703: 2004).
