Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku 2004

podľa vzťahu

VŠH_NIM = SH_OZ . p_NIM [Sk],

kde

VŠH_NIM – všeobecná hodnota nehmotného majetku podniku.

kde

n – počet rokov používania nehmotného majetku podniku [rok],

SH_OZ – súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania znaleckého posudku [Sk],

p_NIM – percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocovaný nehmotný majetok podieľa na tvorbe odčerpateľných zdrojov, ktorý sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

VŠH_G = VŠH_P – VŠH_M [Sk],

kde

VŠH_G – všeobecná hodnota goodwillu [Sk],

VŠH_P – všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená podnikateľskou metódou [Sk],

VŠH_M – všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená majetkovou metódou [Sk],

alebo ako

kde

OZ_t – objem odčerpateľných zdrojov v čase t [Sk],

VŠH_M – všeobecná hodnota podniku alebo časti podniku stanovená majetkovou metódou [Sk],

n – počet rokov používania nehmotného majetku podniku [rok],

i₁ – rentabilita investovaného kapitálu v percentách, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

Všeobecná hodnota goodwillu sa stanoví len v prípade, ak predmetom ohodnotenia je podnik ako celok, prípadne časť podniku.

Všeobecná hodnota know-how sa stanoví metódou kapitalizácie odčerpateľných zdrojov. Stanoví sa dĺžka obdobia v rokoch, počas ktorého sa know-how bude využívať, vypočíta sa objem odčerpateľných zdrojov, ktoré sa vytvárajú využívaním ohodnocovaného know-how, stanoví sa podiel, ktorý pripadá na ohodnocované know-how z vytváraných odčerpateľných zdrojov.

VŠH_NIM = SH_OZ . p_NIM [Sk],

kde

VŠH_NIM – všeobecná hodnota know-how podniku,

kde

n – počet rokov používania know-how podniku [rok],

SH_OZ – súčasná hodnota budúcich odčerpateľných zdrojov ku dňu vypracovania znaleckého posudku [Sk],

p_NIM – percentuálny podiel, ktorým sa ohodnocované know-how podieľa na tvorbe budúcich odčerpateľných zdrojov; do výpočtu sa dosadzuje v desatinnom tvare [%/100],

Všeobecná hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.

Východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty.

Technická hodnota je znalecký odhad východiskovej hodnoty stavby znížený o hodnotu zodpovedajúcu výške opotrebovania.

Výnosová hodnota je znalecký odhad súčasnej hodnoty budúcich disponibilných výnosov z využitia nehnuteľnosti formou prenájmu, diskontovaných rizikovou (diskontnou) sadzbou.

Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

Stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na pozemné stavby a inžinierske stavby.

Výber vhodnej metódy vykoná znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Podľa účelu znaleckého posudku možno použiť aj viac metód súčasne, pričom v závere bude po zdôvodnení uvedená len všeobecná hodnota určená vybranou metódou, ktorá najvhodnejšie vystihuje definíciu všeobecnej hodnoty. Pri ohodnocovaní nehnuteľností a stavieb nemocníc a zdravotníckych zariadení sa ako jedna z metód vždy použije metóda polohovej diferenciácie a pri hodnotení faktorov sa zohľadňuje najmä faktor – súčasný technický stav.

Jednotková hodnota sa preskúmateľným spôsobom upraví podľa jednotlivých charakteristík hodnoteného objektu (výška podlaží, plocha podlaží, vybavenosť objektu, konštrukčno-materiálová charakteristika a pod.) a prepočíta sa do cenovej úrovne k termínu, ku ktorému sa vykonáva ohodnotenie.

Východisková hodnota sa stanoví podľa základného vzťahu

VH = M . (RU . k_CU . k_V . k_ZP . k_VP . k_K . k_M ) [Sk],

kde

M – počet merných jednotiek.

Udáva počet merných jednotiek hodnoteného objektu vypočítaných podľa technickej normy, na ktorej základe bol zostavený vybraný rozpočtový ukazovateľ.

RU – rozpočtový ukazovateľ

Rozumie sa hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku porovnateľného objektu z katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom alebo stanovená tvorbou rozpočtového ukazovateľa na mernú jednotku hodnoteného objektu podľa katalógov rozpočtových ukazovateľov určených ministerstvom. Výber porovnateľného objektu (rozpočtového ukazovateľa) sa vykoná podľa zatriedenia hodnoteného objektu do číselníka príslušnej klasifikácie stavieb, na základe ktorej bol použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov zostavený. Hodnota základných rozpočtových nákladov na mernú jednotku stavebného objektu, ktorý nie je uvedený v katalógoch určených ministerstvom, môže byť vytvorená cenovou kalkuláciou (ponukovým rozpočtom) alebo na základe nákladov na obstaranie.

k_CU – koeficient vyjadrujúci vývoj cien

Vyjadruje vývoj cien stavebných prác medzi termínom ohodnotenia a obdobím, pre ktoré bol zostavený rozpočtový ukazovateľ porovnateľného objektu. Koeficient sa určí pomocou verejne publikovaných indexov vývoja cien stavebných prác a materiálov v stavebníctve vydávaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky po jednotlivých štvrťrokoch pre odbor stavebníctvo ako celok. V prípade, že k termínu ohodnotenia neboli aktuálne indexy verejne publikované, použijú sa posledné známe.

k_V – koeficient vplyvu vybavenosti hodnoteného objektu

Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení porovnateľného a hodnoteného objektu.

Vypočíta sa podľa vzťahu

kde

k_Si – koeficient štandardu i-tej konštrukcie alebo vybavenia zohľadňujúci štandardné, podštandardné alebo nadštandardné vybavenie. V prípade, ak sa v cenových podieloch porovnateľného objektu uvedených v katalógoch rozpočtových ukazovateľov nachádza konštrukcia alebo vybavenie, ktoré sa na hodnotenom objekte nevyskytuje, koeficient sa rovná nule. V prípade, keď je hodnotená konštrukcia alebo vybavenie podštandardné, je koeficient menší ako 1,00 a v prípade, keď je nadštandardné, je väčší ako 1,00. Pri určovaní koeficientu sa zohľadňuje aj podiel hodnotenej konštrukcie alebo vybavenia na stavbe ako celku,

cp_i – cenový podiel i-tej konštrukcie alebo vybavenia vybraného porovnateľného objektu uvedený v katalógoch rozpočtových ukazovateľov,

cpn_j – cenový podiel j-tej konštrukcie alebo vybavenia navyše, ktorý sa nevyskytuje v cenových podieloch porovnateľného objektu uvedených v katalógoch rozpočtových ukazovateľov a zistí sa z pomeru odhadnutých alebo preukázateľných obstarávacích nákladov na jej vybudovanie v čase a mieste ohodnotenia k východiskovej hodnote hodnoteného objektu.

Vo výnimočných prípadoch možno koeficient stanoviť zdôvodneným odborným odhadom. V prípade zhodného výberu porovnateľného objektu oproti hodnotenému objektu sa koeficient rovná 1,0.

k_ZP – koeficient vplyvu zastavanej plochy hodnotenej stavby

Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavení závislých od zastavanej plochy v porovnaní s priemernou zastavanou plochou hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet koeficientu sa použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov. Priemerná zastavaná plocha sa vypočíta ako aritmetický priemer zastavaných plôch všetkých reprezentatívnych podlaží.

k_VP – koeficient vplyvu konštrukčnej výšky podlaží hodnotenej stavby

Vyjadruje rozdiel ceny konštrukcií a vybavenia závislých od konštrukčnej výšky v porovnaní s priemernou konštrukčnou výškou hodnotenej a porovnateľnej stavby. Na výpočet koeficientu sa použijú primerané vzťahy vzhľadom na použitý katalóg rozpočtových ukazovateľov. Priemerná konštrukčná výška sa vypočíta ako vážený priemer konštrukčných výšok všetkých podlaží stavby alebo jej časti. Ako váha sa použije veľkosť zastavanej plochy príslušného podlažia.

k_K – koeficient konštrukčno-materiálovej charakteristiky

Vyjadruje rozdiel ceny v závislosti od použitého materiálu nosnej konštrukcie stavby, ak to nebolo zohľadnené v k_V. Pri výbere porovnateľného objektu s rovnakou konštrukčno-materiálovou charakteristikou hodnoteného objektu sa tento koeficient rovná 1,0.

k_M – koeficient vyjadrujúci územný vplyv

Vyjadruje zvýšené, resp. znížené náklady na výstavbu v danom mieste z dôvodu dopravných vzdialeností, možnosti zariadenia staveniska a pod.

Pri stavbách, ktoré majú vo zvislom alebo vodorovnom členení časť, ktorá sa typom konštrukcie alebo účelom výrazne líši podľa zatriedenia do klasifikácie stavieb (napr. dielne s kanceláriami na hornom podlaží, bytové domy s obchodmi na prvom nadzemnom podlaží, výrobné haly s administratívnymi alebo technickými prístavbami a pod.), východisková hodnota sa môže vypočítať ako súčet ohodnotení jednotlivých častí. Pri vodorovnom delení sa obstavaný priestor základov a strechy, t. j. spoločných častí stavby, rozdelí podľa pomerov obstavaného priestoru vrchnej stavby jednotlivých častí.

Obdobným spôsobom sa postupuje pri vstavbách v halových objektoch. Obstavaný priestor halového objektu sa neznižuje o obstavaný priestor vstavby, výnimku tvorí zvisle oddeliteľná (samostatná) časť. V koeficiente vybavenosti halového objektu sa nezohľadňuje vybavenie vstavby a naopak.

Ak obstavaný priestor časti stavby, ktorá sa typom konštrukcie alebo účelom výrazne líši podľa zatriedenia do klasifikácie stavieb, tvorí nevýrazný podiel z celkového obstavaného priestoru stavby, ohodnotenie sa vykoná podľa prevažujúcej časti.

Pri inžinierskych stavbách, bytoch a nebytových priestoroch sa koeficienty vplyvu zastavanej plochy a vplyvu výšky podlaží spravidla nepoužijú.

Nedokončené a poškodené stavby

Nedokončenými stavbami sa rozumejú rozostavané stavby, nadstavby a prístavby v čase od začatia výstavby do vydania kolaudačného rozhodnutia stavebným úradom alebo stavby, na ktorých sa vykonáva rekonštrukcia a modernizácia. Začiatkom výstavby sa na účely tejto vyhlášky rozumie fyzické začatie stavebných prác na hodnotenom objekte. Východisková hodnota stavby, na ktorej sa s výstavbou nezačalo, sa nepočíta. Východisková hodnota nedokončenej stavby sa vypočíta ako východisková hodnota stavby dokončenej na základe projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom (ak taká projektová dokumentácia nie je alebo ak nie je v súlade so skutkovým stavom, tak podľa predpokladaného stavu stavby po jej dokončení) s tým, že sa odpočet východiskovej hodnoty nevyhotovených a nedokončených konštrukcií a vybavení vykoná podľa ich pomerného percentuálneho zastúpenia na celej stavbe.

Obdobným spôsobom sa postupuje pri poškodených stavbách. Za poškodenie sa nepovažuje fyzické alebo morálne starnutie jednotlivých konštrukcií alebo vybavení, ani dôsledky zanedbanej údržby hodnoteného objektu.

TS = 100 – O [%],

kde

O – opotrebenie stavby [%].

Opotrebenie stavby sa uvádza v percentách a zodpovedá znehodnoteniu technického stavu stavby v závislosti od veku, predpokladanej životnosti, spôsobu užívania stavby, údržby stavby a pod.

Opotrebenie stavby sa vypočíta

lineárnou metódou,

 analytickou metódou.

alebo

TH = VH – HO [Sk],

kde

TH – technická hodnota stavby [Sk],

TS – technický stav stavby [%],

VH – východisková hodnota stavby [Sk],

HO – hodnota vyjadrujúca opotrebenie stavby [Sk].

Hlavné faktory porovnávania:

 ekonomické (dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby a pod.),

 polohové (miesto, lokalita, atraktivita a pod.),

 konštrukčné a fyzické (štandard, nadštandard, podštandard, príslušenstvo a pod.).

kde

HV – výnosová hodnota stavieb [Sk],

TH – technická hodnota stavieb [Sk],

a – váha výnosovej hodnoty [–],

b – váha technickej hodnoty, spravidla sa rovná 1,00 [–].

Za výnosovú hodnotu dosadzujeme hodnotu stavieb bez výnosu z  pozemkov.

V prípadoch, keď sa výnosová hodnota stavieb približne rovná súčtu alebo je vyššia ako technická hodnota stavieb, spravidla platí: a = b = 1. V ostatných prípadoch platí: a > b.

Výnosová hodnota (HV)

Výnosová hodnota stavieb sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia alebo kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo obmedzeného obdobia s následným predajom. Spôsob výpočtu určí znalec.

Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo neobmedzeného obdobia

Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

kde

OZ – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos so zohľadnením kapitalizovaného odpisu [Sk/rok],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku diskontnej sadzby zverejnenej Národnou bankou Slovenska. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

Kapitalizovaný odpis sa spravidla vypočíta podľa vzťahu

kde

O_K – kapitalizovaný odpis [Sk/rok],

ZZ – základná životnosť [rok], v prípade súboru stavieb sa dosadzuje základná životnosť určená váhovým priemerom,

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku diskontnej sadzby zverejnenej Národnou bankou Slovenska. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

Kapitalizácia budúcich výnosov počas časovo obmedzeného obdobia s následným predajom

Výnosová hodnota sa vypočíta podľa základného vzťahu

kde

OZ_t – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos v období t [Sk/rok],

n – časové obdobie výnosovosti v rokoch uvažované pre výpočet,

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku diskontnej sadzby zverejnenej Národnou bankou Slovenska. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

HL – likvidačná hodnota stavieb [Sk].

Likvidačná hodnota (HL) sa vypočíta podľa vzťahu

HL = VŠH – NL [Sk],

kde

VŠH – všeobecná hodnota stavieb vypočítaná metódou polohovej diferenciácie v čase ohodnotenia [Sk],

NL – odhadované náklady spojené s prevodom nehnuteľnosti, najmä daň z prevodu nehnuteľnosti podľa daňového zákona, náklady na inzerciu, náklady na poplatky a pod.

Odčerpateľný zdroj v období t (OZ)

Odčerpateľným zdrojom sa rozumie ročný disponibilný výnos z využívania nehnuteľnosti formou prenájmu. Vypočíta sa ako rozdiel hrubého výnosu a nákladov na využívanie nehnuteľnosti (prevádzkových, správnych nákladov, nákladov na údržbu a pod.) znížený o odhad predpokladaných strát výnosu z nájomného s ohľadom na typ majetku, jeho polohu, využiteľnosť a pod.

Hrubý výnos sa vypočíta za predpokladu 100 % prenajatia objektu ako súčin ročnej nájomnej sadzby a mernej jednotky (napr. m² podlahovej plochy, podlažie, miestnosť, budova a pod.) Nájomné sadzby sa určia z uzatvorených nájomných zmlúv. Ak sa nájomné sadzby nedajú zistiť pre nedostatok podkladov alebo ak sa odlišujú od dosiahnuteľných výnosov pri riadnom obhospodarovaní majetku alebo stavby (príp. ich časti) nie sú v čase ohodnotenia prenajaté, vychádza sa z nájomných sadzieb, ktoré sa pri riadnom obhospodarovaní majetku dajú trvalo dosiahnuť.

Náklady na využívanie nehnuteľnosti sa určia podľa predložených dokladov, najmä platobného výmeru na daň z nehnuteľností, poistnej zmluvy a pod., prípadne odhadom z východiskovej hodnoty alebo hrubého výnosu s ohľadom na veľkosť majetku a predpokladanú výšku pri jeho riadnom obhospodarovaní. Do nákladov sa nezahŕňajú náklady, ktoré sú nájomníkom platené osobitne, alebo náklady, o ktoré je znížená sadzba nájomného použitá pri výpočte hrubého výnosu.

 stavby s výnimkou bytov a nebytových priestorov,

 byty a nebytové priestory.

VŠH_S= TH . k_PD [Sk],

kde

TH – technická hodnota stavby [Sk],

k_PD – koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu v mieste a čase [–] podľa metodiky určenej ministerstvom.

Koeficient polohovej diferenciácie sa môže stanoviť pre skupinu stavieb alebo jednotlivo pre každú stavbu.

Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla tieto faktory:

VŠH_B = TH . k_PD [Sk],

kde

TH – technická hodnota bytu, nebytového priestoru [Sk],

k_PD – koeficient polohovej diferenciácie vyjadrujúci vplyv polohy a ostatných faktorov vplývajúcich na všeobecnú hodnotu v mieste a čase [–].

Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie sa váhovým priemerom zohľadnia spravidla tieto faktory:

Všeobecná hodnota stavby určenej na odstránenie na účely tejto vyhlášky nemôže byť záporná.

Podklady na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií) musia byť identifikovateľné. Pri porovnávaní sa musia vylúčiť všetky vplyvy mimoriadnych okolností trhu (napr. príbuzenský vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho a pod).

Pri výpočte sa môže použiť aj matematická štatistika. Na toto porovnanie je potrebný tak veľký súbor, aby boli splnené známe a platné testy matematickej štatistiky.

E.2 Výnosová metóda

Výnosová hodnota pozemkov sa vypočíta kapitalizáciou budúcich odčerpateľných zdrojov počas časovo neobmedzeného obdobia podľa vzťahu

kde

OZ – odčerpateľný zdroj, ktorým sa rozumie disponibilný výnos dosiahnuteľný pri riadnom hospodárení formou prenájmu pozemku. Pri poľnohospodárskych a lesných pozemkoch je možné v odôvodnených prípadoch použiť disponibilný výnos z poľnohospodárskej alebo lesnej výroby. Stanoví sa ako rozdiel hrubého výnosu a nákladov [Sk/rok],

k – úroková miera, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100]. Minimálna výška úrokovej miery v percentách sa rovná 1,5-násobku diskontnej sadzby zverejnenej Národnou bankou Slovenska. Úroková miera zohľadňuje aj zaťaženie daňou z príjmu.

E.3 Metóda polohovej diferenciácie

E.3.1 Všeobecná hodnota pozemkov v zastavanom území obcí, nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov uvedených vo vyhláške²⁾ v prílohe č. 1 časti C okrem pozemkov podľa oddielu 3 písm. ch) a všeobecná hodnota pozemkov mimo zastavaných území obcí určených na stavbu územným plánom zóny alebo plánom sídelného útvaru, právoplatným rozhodnutím o umiestnení stavby alebo právoplatným stavebným povolením vydaným v spojenom územnom a stavebnom konaní alebo pozemkov zastavaných hlavnou stavbou sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠH_POZ = M . VŠH_MJ [Sk],

kde

M – výmera pozemku v m²,

VŠH_MJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v Sk/m².

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemkov sa stanoví podľa vzťahu

VŠH_MJ = VH_MJ . k_PD [Sk/m²],

kde

VH_MJ – jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa tabuľky:

Klasifikácia obce – názov alebo údaj podľa počtu obyvateľov		VHMJ Sk/m2
a)	Bratislava	2000,00
b)	Krajské mestá: Nitra, Prešov, Trenčín, Trnava, Žilina, Košice, Banská Bystrica a mestá: Piešťany, Vysoké Tatry, Trenčianske Teplice	800,00
c)	Mestá: Poprad, Zvolen, Liptovský Mikuláš, Martin	500,00
d)	Ostatné okresné mestá so sídlom okresných alebo obvodných úradov	300,00
e)	Ostatné obce nad 15 000 obyvateľov	200,00
f)	Ostatné obce od 5 000 do 15 000 obyvateľov	150,00
g)	Ostatné obce od 2 000 do 5 000 obyvateľov	100,00
h)	Ostatné obce do 2 000 obyvateľov	50,00

Obce a lokality v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností na bývanie alebo rekreáciu môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 70 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V prípade záujmu o iné druhy nehnuteľností môžu mať jednotkovú východiskovú hodnotu do 50 % z východiskovej hodnoty obce (mesta), z ktorej vyplýva zvýšený záujem. V takých prípadoch sa koeficient polohovej diferenciácie vzťahuje k obci, z ktorej vyplýva zvýšený záujem.

k_PD je koeficient polohovej diferenciácie, vypočíta sa podľa vzťahu

k_PD = k_S . k_V . k_D . k_P . k_I . k_Z [–],

kde

k_S – koeficient všeobecnej situácie (0,70 – 2,00) sa stanoví takto:

Všeobecná situácia		kS
1.	poľnohospodárske oblasti značne vzdialené od obcí,	0,70 – 0,80
2.	stavebné územie obcí do 5 000 obyvateľov, okrajové priemyslové a poľnohospodárske časti obcí a miest do 10 000 obyvateľov	0,80 – 0,90
3.	obytné časti obcí a miest od 5 000 do 10 000 obyvateľov a časti rekreačných oblastí, centrá obcí do 5 000 obyvateľov, obytné časti na predmestiach a priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest do 50 000 obyvateľov	0,90 – 1,10
4.	centrá miest od 10 000 do 50 000 obyvateľov, obytné časti miest nad 50 000 obyvateľov a ich rýchlo dostupné predmestia, prednostné oblasti vilových alebo rodinných domov v centre i mimo centra mesta, oblasti rekreačných domčekov v dôležitých centrách turistického ruchu, priemyslové a poľnohospodárske oblasti miest nad 50 000 obyvateľov	1,00 – 1,30
5.	veľmi dobré obchodné a obytné časti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov, obytné časti miest nad 100 000 obyvateľov, luxusné obytné oblasti s dobrým osvetlením a výhľadom, exkluzívne oblasti rodinných domov v dosahu miest nad 100 000 obyvateľov	1,20 – 1,60
6.	veľmi dobré obchodné oblasti v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov a v kúpeľných mestách, vedľajšie ulice v centre miest nad 100 000 obyvateľov, nákupné centrá vo veľkých obytných častiach mimo centra miest nad 100 000 obyvateľov s dobrými dopravnými možnosťami	1,50 – 1,80
7.	prednostné obchodné ulice a miesta v užšom centre miest nad 100 000 obyvateľov, najlepšie miesta pre obchod v mestách od 50 000 do 100 000 obyvateľov	1,70 – 1,90
8.	najlepšie miesta pre obchod v mestách nad 100 000 obyvateľov	1,80 – 2,00

k_v - koeficient intenzity využitia (0,90 - 2,0) sa stanoví takto:

Intenzita využitia		kV
1.	veľmi malé využitie, 2-podlažné súkromné rekreačné domčeky, 2–3-podlažné stavby rodinných domov s podštandardným vybavením, nepodpivničené, nízke nebytové stavby nevyužívané alebo s malým využitím, poľnohospodárske stavby bez využitia, bez zástavby v širšom okolí	0,90
2.	rodinné domy s nižším štandardom vybavenia, bytové domy s podštandardným vybavením, 3–4-podlažné nebytové stavby pre priemysel s malým technickým vybavením, využívané poľnohospodárske stavby	0,95
3.	rodinné domy so štandardným vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovými priestormi, nebytové stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením	1,00
4.	nadštandardné rodinné domy; nadštandardné bytové domy, viacpodlažné nebytové stavby pre priemysel so štandardným technickým zariadením	1,05 – 1,10
5.	exkluzívne bytové stavby, obchodné domy a administratívne budovy so štandardným vybavením, 5- až 7-podlažné, vysoké využitie pozemku	1,10 – 1,15
6.	obchodné domy a administratívne budovy s nadštandardným vybavením, viacpodlažné obchody (5–7 podlaží a 1–2 podzemné podlažia), veľmi vysoké využitie pozemku	1,15 – 1,30
7.	využitie ako v položke 6, ale exkluzívne miesta v centrách miest	1,30 – 2,0

k_D – koeficient dopravných vzťahov (0,80 – 1,20) sa stanoví takto:

Dopravné spojenie s obcou		kD
1.	pozemky v odľahlých lokalitách bez možnosti využitia hromadnej dopravy, cesty bez dokončovacích prác (nespevnené a pod.), cesta do obce alebo mesta v trvaní viac ako 30 min.	0,80
2.	pozemky na okraji miest a obce so železničnou zastávkou alebo autobusovou prímestskou dopravou, doprava do mesta ešte vyhovujúca	0,85
3.	pozemky na predmestiach miest, odkiaľ sa možno pešo dostať k prostriedku hromadnej dopravy alebo vlastným autom do centra do 15 min.	0,90
4.	pozemky v tesnej blízkosti prostriedku hromadnej dopravy s dobrou úpravou ciest, cesta vlastným autom do centra (10 min.), územie mesta	1,00
5.	pozemky na obchodných uliciach miest do 100 000 obyvateľov, v nákupných centrách väčších predmestí, intenzívny peší ruch, centrum hromadnej dopravy (autobus, trolejbus)	1,05
6.	pozemky na obchodných uliciach v centre miest s počtom obyvateľov nad 100 000, so širokými ulicami a parkoviskami, autobusy a trolejbusy s hustou premávkou	1,05 – 1,20

k_P – koeficient obchodnej alebo priemyselnej polohy (0,90 – 2,00) sa vypočíta takto:

Obchodná poloha alebo priemyselná poloha		kP
1.	obchodná poloha	1,50 – 2,00
2.	obchodná poloha a byty	1,20 – 1,50
3.	obytná poloha	1,00 – 1,20
4.	priemyselná poloha	0,90 – 1,00
5.	poľnohospodárska poloha	0,90

k_I – koeficient druhu pozemku (0,60 – 1,50) závisí od druhu uvedeného v katastri nehnuteľností a jeho pripravenosti (vhodnosti) na realizovanie stavby, stanoví sa takto:

Druh pozemku	Vybavenie pozemku		kI
1. zastavaná plocha, nádvoria a záhrady pri stavbách	a) b) c) d)	bez techn. infraštruktúry (vlastné zdroje) stredná vybavenosť (miestne rozvody vody, elektriny) dobrá vybavenosť (miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu), veľmi dobrá vybavenosť (väčšia ako v písmene c)	0,80 – 1,00 1,00 – 1,20 1,20 – 1,30 1,30 – 1,50
2. ostatné pozemky, napr. vodné plochy, ostatné plochy uvedené v prílohe č. 1 k vyhláške9) časti C, treťom bode písmenách a) až h), pozemky určené na stavbu, poľnohospodárske a lesné pozemky v zastavanom území obce	a) b) c) d)	bez techn. infraštruktúry (vlastné zdroje) stredná vybavenosť (miestne rozvody vody, elektriny) dobrá vybavenosť (miestne rozvody vody, elektriny, zemného plynu), veľmi dobrá vybavenosť (väčšia ako v písmene c)	0,60 – 0,80 0,80 – 1,00 1,00 – 1,10 1,10 – 1,30

Vybavenosť pozemku, resp. infraštruktúra sa posudzuje z pohľadu možného priameho napojenia cez vlastné, prípadne obecné pozemky (napr. komunikácie). Hodnota koeficientu v odporúčanom intervale je závislá od náročnosti (finančnej, technickej a pod.) súvisiacej s napojením.

k_Z – koeficient povyšujúcich a redukujúcich faktorov (0,20 – 3,00) sa stanoví takto:

Povyšujúce faktory a redukujúce faktory		kZ
Povyšujúce faktory:
– – – – – – –	pozemky určené výhľadovým plánom na vyššie využitie, než slúžia v súčasnosti, rohové parcely na obchodné účely, pozemky so stavebnou uzáverou na chránených územiach, obchodné parcely v miestach so silným turistickým ruchom, ak to nebolo zohľadnené v koeficiente kS, pozemky s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu, ak to nebolo zohľadnené v zvýšenej východiskovej hodnote, oblasti s výrazným zvýhodnením daňových poplatkov, iné faktory.	1,00 – 3,00
Redukujúce faktory:
– – – – – – – – – – –	ak sa v najbližšom čase predpokladá nižší stupeň využitia ako doteraz, spád emisií a vplyv zápachu z priemyselnej výroby, uskladnenia surovín, odpadov, z výroby potravín, z poľnohospodárskej výroby a pod., rušivý hluk z cestnej, leteckej alebo železničnej dopravy v obytných oblastiach, ekologické zaťaženie pozemku, ak sa v blízkosti obytnej, administratívnej alebo hotelovej zóny nachádzajú rušivo pôsobiace priemyselné zariadenia, pri mimoriadnom zatienení obytných miest (les, skaly, severné úbočie a pod.), svahovitosť terénu, hladina podzemnej vody, únosnosť základovej pôdy, ochranné pásma, stavebná uzávera, chránená krajinná oblasť, stavba pod povrchom pozemku, vecné bremeno (napr. právo prechodu alebo prejazdu, ochranné pásmo a pod.), iné faktory.	0,20 – 1,00

Povyšujúce faktory a redukujúce faktory je možné použiť, len ak už neboli zohľadnené vo východiskovej hodnote alebo v predchádzajúcich koeficientoch.

E.3.2 Všeobecná hodnota poľnohospodárskej pôdy mimo zastavaného územia obce neurčenej na stavbu, uvedenej v prílohe č. 1 k vyhláške²) časti A.1 prvom bode (orná pôda), v šiestom bode (trvalé trávne porasty) a pozemkov mimo zastavaného územia obce uvedených v prílohe č. 1 k vyhláške²) časti C oddiele 3 písmene ch) sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠH_POZ = M . VŠH_MJ [Sk],

kde

M – výmera pozemku v m²,

VŠH_MJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v Sk/m².

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví podľa vzťahu

VŠH_MJ = VH_MJ . k_PD   [Sk/m²],

kde

VH_MJ – jednotková východisková hodnota pozemku, ktorá sa stanoví podľa osobitného zákona³ v závislosti od katastrálneho územia a okresu. Jednotková východisková hodnota pozemku uvedeného v prílohe č. 1 k vyhláške²) časti C oddiele 3 písmene ch) sa rovná jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu trvalý trávny porast podľa osobitného zákona.

Ak je v osobitnom zákone uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky určenej príslušnou správou katastra, prípadne potvrdenia príslušného obvodného pozemkového úradu. Jednotková východisková hodnota pozemkov druhu trvalý trávny porast a pozemkov uvedených v prílohe č. 1 k vyhláške²) časti C oddiele 3 písmene ch), ktoré majú podľa osobitného zákona uvedenú nulovú východiskovú hodnotu, rovná sa 75 % jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu orná pôda určenej podľa predchádzajúcej vety [Sk/m²],

k_PD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká polohy, využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [–].

E.3.3 Všeobecná hodnota poľnohospodárskej pôdy vrátane porastov mimo zastavaného územia obce neurčenej na stavbu, uvedenej v prílohe č. 1 k vyhláške²) časti A.1 druhom bode (chmeľnice), treťom bode (vinice), štvrtom bode (záhrady), piatom bode (ovocné sady) sa vypočíta podľa vzťahu

VŠH_POZP = VŠH_POZ + VŠH_P   [Sk],

kde

VŠH_POZ – všeobecná hodnota pozemku, ktorá sa vypočíta podľa vzťahu

VŠH_POZ = M . VŠH_MJ   [Sk],

kde

M – výmera pozemku v m², prípadne v ha,

VŠH_MJ – jednotková všeobecná hodnota pozemku v Sk/m², prípadne v Sk/ha.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa môže stanoviť aj pre skupinu pozemkov.

Jednotková všeobecná hodnota pozemku sa stanoví porovnávacou metódou alebo metódou polohovej diferenciácie podľa základného vzťahu

VŠH_MJ = VH_MJ . k_PD   [Sk/m²], [Sk/ha],

kde

VH_MJ – jednotková východisková hodnota pozemku sa rovná jednotkovej východiskovej hodnote pozemku druhu orná pôda podľa osobitného zákona. Ak je v osobitnom predpise uvedená nulová východisková hodnota, jednotková východisková hodnota ornej pôdy sa stanoví v závislosti od kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky určenej príslušnou správou katastra, prípadne potvrdenia príslušného obvodného pozemkového úradu.

k_PD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká polohy, využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [–].

VŠH_P je všeobecná hodnota porastu, ktorá sa vypočíta podľa vzťahu

VŠH_P = VH_P . k_PD [Sk],

kde

VH_P – jednotková východisková hodnota porastu sa stanoví podľa prílohy č. 15 pre ovocné stromy podľa tabuľky č. I, pre viničné porasty podľa tabuľky č. II, pre chmeľové porasty vrátane zariadenia chmeľníc podľa tabuľky č. III a pre okrasné dreviny podľa tabuľky č. X,

k_PD – koeficient polohovej diferenciácie, ktorý zohľadňuje špecifiká kvality, stupňa poškodenia, dosahovania výnosu, predajnosti a pod. [–].

E.3.4 Všeobecná hodnota lesných pozemkov mimo zastavaného územia obcí a lesných porastov v zastavanom i nezastavanom území obcí uvedených v prílohe č. 1 k vyhláške²) časti B (lesné pozemky) sa vypočíta podľa základného vzťahu

VŠH_POZP = VŠH_LPOZ + VŠH_LP   [Sk],

kde

VŠH_LPOZ – všeobecná hodnota lesného pozemku, ktorá sa vypočíta podľa vzťahov

VŠH_LPOZ = M . VŠH_LMJ [Sk],

VŠH_LJM = VH_LJM . k_PD [Sk/ha], [Sk/m²],

VH_JLM = Hp_z + f_p [Sk/ha], [Sk/m²],

Hp_z = Hpz_jk . zst_jk [Sk/ha], [Sk/m²],

f_p = Zcu_jk . zstc_jk (Hv₁ + Hv₂) [Sk/ha], [Sk/m²],

kde

VŠH_LPOZ – všeobecná hodnota lesného pozemku,

M – výmera lesného pozemku v ha s presnosťou na štyri desatinné miesta (m²)_,

VŠH_LMJ – jednotková všeobecná hodnota lesného pozemku sa stanoví podľa špecifických metód ohodnocovania lesov,

VH_LMJ – jednotková východisková hodnota lesného pozemku v Sk/ha (Sk/m²) sa stanoví ako súčet základnej hodnoty lesného pozemku pre cieľové drevinové zastúpenie podľa prílohy č. 14 tabuľky I a hodnoty faktora polohy v závislosti od približovacej a odvoznej vzdialenosti podľa prílohy č. 14 tabuľky č. II,

Hpz – základná hodnota lesného pozemku v Sk za hektár sa určí ako súčet základnej hodnoty jednotlivých drevín upravenej cieľovým zastúpením,

fp – hodnota faktora polohy v Sk na ha,

Hpz_jk – základná hodnota lesného pozemku v Sk na ha cieľových drevín k, j-tej bonity; príloha č. 14, tab. č. I,

zstc_jk – cieľové zastúpenie drevín k, j-tej bonity na lesnom pozemku v percentách, určené v lesnom hospodárskom pláne (LHP),

Hv₁, Hv₂ – jednotková hodnota sadzby faktora polohy lesného pozemku za približovanie (v₁) a odvoz (v₂) dreva v Sk za m³; príloha č. 14, tab. č. II,

Zcu_jk – celková zásoba produkcie dreva na pni, cieľových drevín k, j-tej bonity v rubnej dobe na hektár; príloha č. 14, tab. č. III,

k_PD – koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod., ktorý sa stanoví osobitne pre lesné pozemky a osobitne pre lesné porasty podľa vzťahu

k_PD = k_S.k_V.k_L [-],

kde

k_S – koeficient všeobecnej situácie dopytu po úžitkoch funkcií lesa sa stanoví takto:

Ukazovateľ ľudnatosti okresu v počte obyvateľov na km2	Hodnota koeficienta ks
	lesný pozemok	lesný porast
nad 1000	1,5	1,3
500 – 1000	1,4	1,2
250 – 500	1,3	1,1
100 – 250	1,0	1,0
50 – 100	0,9	0,9
do 50	0,7 – 0,9	0,8 – 0,9

Údaje o ľudnatosti okresu sa získajú na okresnom úrade okresného mesta.

k_V – koeficient využiteľnosti lesného majetku sa stanoví takto:

Skupiny lesov podľa možnosti komerčného využitia produkčnej funkcie	Hodnota koeficienta kv
	lesný pozemok	lesný porast
Lesy hospodárske, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore vo veku začiatku obnovy a staršie	1,3	1,20
Lesy hospodárske, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore, ktoré nedosiahli vek začiatku obnovy	1,3	1,15
Lesy hospodárske, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole vo veku začiatku obnovy a staršie	1,2	1,10
Lesy hospodárske, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole, ktoré nedosiahli vek začiatku obnovy	1,2	1,00
Lesy osobitného určenia, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia hore	1,3	1,05
Lesy osobitného určenia, s absolútnou výškovou bonitou od stredu bonitného rozpätia dole	1,2	0,95 – 1,0
Lesy ochranné a chránených území s 2., 3. a 4. stupňom ochrany prírody	1,0	0,90 – 0,95
Lesy chránených území s 5. stupňom ochrany prírody	0,8 – 0,9	0,85 – 0,90
Lesy v marginálnych a horších prírodných a výrobných podmienkach	0,7 – 0,8	0,80 – 0,85

Vplyv inej využiteľnosti lesného pozemku (napr. poľovné právo, bažantnice ap.) sa zohľadní pre dotknuté plochy osobitne.

k_L – koeficient lesnatosti časti krajiny (regiónu – okresu) sa stanoví takto:

Lesnatosť časti krajiny v %	Hodnota koeficienta kL
	lesný pozemok	lesný porast
do 5 %	1,3	1,2
5 – 10 %	1,1 – 1,2	1,1
10 – 20 %	1,0	1,0
20 – 30 %	0,9	0,95
30 – 40 %	0,8	0,9
40 – 60 %	0,6 – 0,7	0,85
nad 60 %	0,4 – 0,6	0,8

Lesnatosť sa zistí na lesnom úrade v sídle okresu.

Minimálna základná hodnota 1 hektára lesného pozemku je 4 000 Sk.

Pri nesúlade údajov o druhu pozemku v katastri nehnuteľností so skutočným stavom sa všeobecná hodnota pozemku stanovuje podľa skutočného stavu.

VŠH_LP – všeobecná hodnota lesného porastu, ktorá sa vypočíta podľa vzťahov

VŠH_LP = M . VŠH_LPMJ [Sk],

VŠH_LPMJ = VH_LPa . k_PD [Sk/ha], [Sk/m²],

VH_LPA = Hpor_zijk . (1 - k_p) + fp [Sk/ha], [Sk/m²],

Hpor_zijk = [(Hut_jk–c_jk).fa_ijk+c_jk]kd.zst_ijk.z [Sk/ha], [Sk/m²],

fp = ZS_ijk.(Hv₁+Hv₂) [Sk/ha], [Sk/m²],

kde

VŠH_LPJM – jednotková všeobecná hodnota lesného porastu v Sk/ha sa stanoví ako súčin jednotkovej východiskovej hodnoty lesného porastu VH_Lpa a koeficienta polohovej diferenciácie (k_PD),

VH_LPa – jednotková východisková hodnota lesného porastu v Sk/ha sa stanoví ako súčet základnej hodnoty drevín skutočného zastúpenia (k), veku (i), bonity (j) a zakmenenia (z), upravenej o poškodenie lesného porastu (kp v %) a hodnoty faktora polohy(fp) v Sk/ha,

Hpor_zijk – základná hodnota lesného porastu v Sk/ha sa stanoví ako súčet hodnoty jednotkovej sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (c_jk), príloha č. 15, tab. VI, a súčinu vekového hodnotového faktora dreviny (fa_ijk), príloha č. 15, tab. IV.1–IV.6, a hodnoty ťažbového výnosu v rubnej dobe (Huť_jk), príloha č. 15, tab. V, zníženého o hodnotu jednotkovej sadzby lesného porastu danej dreviny vo veku 3 rokov (c_jk), príloha č. 15, tab. VI, upravený na skutočné zastúpenie dreviny a zakmenenie lesného porastu v Sk/ha,

Huť_jk – hodnota ťažbového výnosu v rubnej dobe, danej bonity (j) a dreviny (k), príloha č. 15, tab.V,

c_jk – celkové pestovné náklady založenia lesného porastu vo veku 3 rokov danej bonity (j) a dreviny (k), príloha č. 15, tab. VI,

fa_ijk – vekový hodnotový faktor i-tého vekového stupňa, j-tej bonity, k-tej dreviny, príloha č. 15, tab. IV.1 – IV.6,

z – zakmenenie (od 0,1 – 1,0),

kp – koeficient poškodenia porastu (podiel zníženia celkovej hodnoty porastu odvodený zo zníženia hodnoty zásoby dreva vo vekovom stupni), príloha č. 15, tab. IX,

fp – hodnota faktora polohy v Sk na ha, určí sa ako súčin jednotkových hodnôt faktora polohy v Sk/m³, podľa prílohy č. 15, tab. VIII a skutočnej zásoby porastu v m³ (Zs_ijk),

M – výmera lesného porastu JPRL (na štyri desatinné miesta),

kd – koeficient prepočtu základnej hodnoty porastu určujúcich drevín na hodnotu priradených drevín, príloha č. 15, tab. VII,

zst_ijk – skutočné zastúpenie drevín k, v poraste i-tého vekového stupňa, j-tej bonity,

Zs_ijk – skutočná zásoba dreva na pni v i-tom vekovom stupni, j-tej bonity, zastúpených drevín k,

Hv₁, Hv₂ – jednotková sadzba faktora polohy lesného porastu za približovanie (v₁) a odvoz (v₂) dreva v Sk za m³, príloha 15, tab. VIII,

k_PD – koeficient polohovej diferenciácie zohľadňujúci špecifiká využiteľnosti, dosahovania výnosu, predajnosti a pod.

Porasty staršie, ako sú rubné doby v prílohe č. 15 v tab. IV.1 – IV.6, ohodnotia sa podľa údajov najvyššej rubnej doby danej dreviny ich interpoláciou s primeraným zohľadnením poklesu kvality drevných zásob.

V prípade poškodenia porastu antropogénnou činnosťou, predovšetkým imisiami, jednotková východisková hodnota lesného porastu sa zníži o hodnotu identifikovaného poškodenia podľa prílohy č. 15, tab. IX. Hodnota poškodenia v stupňoch sa preberie z výsledkov pravidelného monitoringu zdravotného stavu lesa alebo sa zistí priamo v poraste (pri listnatých drevinách iba v období plnej vegetácie) na základe priemernej defoliácie drevín v poraste alebo iných relevantných postupov.

Skutočná celková zásoba porastu v m³ sa preberie z lesného hospodárskeho plánu alebo sa zistí meraním. Jednotkové hodnoty polohy sa zistia v prílohe č. 15 tab.VIII na základe priemernej približovacej a odvoznej vzdialenosti konkrétneho porastu.

Všeobecná hodnota jednotlivých vecných bremien viaznucich na nehnuteľnostiach sa stanoví iba na účely exekučného konania.⁴⁾ V takých prípadoch sa všeobecná hodnota nehnuteľností a stavieb stanoví bez zohľadnenia existencie vecného bremena.

V ostatných prípadoch sa existencia vecného bremena zohľadní pri výpočte všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb.

F.2 Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena (VŠH_VB) na účely exekučného konania

Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena sa vykoná takto:

Všeobecná hodnota vecného bremena sa vypočíta podľa základného vzťahu

kde

OZ_t – trvalo odčerpateľný zdroj [Sk/rok], ktorý sa vypočíta ako rozdiel budúcich znížených odčerpateľných zdrojov oproti bežným odčerpateľným zdrojom (napr. hodnota zvýšenia alebo zníženia ročnej nájomnej sadzby vyplývajúca z vecného bremena a pod.),

n – časové obdobie trvania vecného bremena pri neobmedzenom trvaní platí: n = 20 rokov [rok],

k – diskontná sadzba, ktorá sa do výpočtu dosadzuje v desatinnom tvare [%/100].

V prípade požiadavky stanovenia všeobecnej hodnoty vecných bremien podľa § 1 ods. 2) tejto vyhlášky sa postupuje podľa časti F.2.

skupinou je funkčne, konštrukčne, úžitkovo, významovo kompaktný celok zložky majetku,

príslušenstvom zložky majetku sú predmety, ktoré tvoria so zložkou majetku jeden majetkový celok a sú súčasťou jej obstarávacej ceny a  evidencie,

 štandardnou výbavou zložky majetku je výbava zahrnutá obvykle vo vstupnej cene zložky majetku,

 mimoriadnou výbavou zložky majetku je vybavenosť zložky majetku nad rámec štandardne dodávanej výbavy zložky majetku výrobcom alebo dovozcom, autorizovaným distribútorom alebo predajcom a tiež výbava, ktorej vstupná cena nie je zahrnutá vo vstupnej cene zložky majetku. Zásady stanovenia hodnoty mimoriadnej výbavy sú totožné so zásadami stanovenia hodnoty zložky majetku,

 medzným stavom je stav zložky majetku, v ktorom musí byť ďalšie používanie zložky majetku prerušené alebo ukončené,

 opotrebením je postupné znehodnocovanie zložky majetku v procese jej používania, ktoré môže byť fyzické a morálne,

 fyzickým opotrebením je postupné, spravidla dlhší čas trvajúce zhoršovanie fyzických parametrov zložky majetku vznikajúce štandardným používaním zložky majetku spôsobom zodpovedajúcim povahe a účelu, na ktorý má slúžiť pri rešpektovaní predpisov a pokynov výrobcov alebo dodávateľov na jej prevádzku,

 morálnym opotrebením je opotrebenie, ktoré vzniká ako dôsledok technického pokroku, pričom zložka majetku vyrobená na rovnaký účel ako jej predchádzajúca má technicky dokonalejšie parametre alebo pri približne rovnakom výkone nižšiu energetickú náročnosť prevádzky, resp. náročnosť obsluhy, čím hodnota skôr vyrobenej zložky majetku s menšou výkonnosťou spravidla klesá, alebo sa zložka s rovnakými parametrami spravidla predáva lacnejšie,

 údržbou je súhrn činností zabezpečujúcich štandardnú technickú spôsobilosť a hospodárnosť prevádzky zložky majetku, spomaľujúci fyzické opotrebenie, predchádzajúci jeho následkom a odstraňujúci drobnejšie chyby, spravidla bez demontáže dielov a bez výmeny súčiastok a podľa predpisov výrobcu alebo dodávateľa zložky majetku,

opravou je súhrn činností, ktorými sa odstraňujú následky poškodenia, opotrebenia alebo straty prevádzkyschopnosti celku, skupín alebo dielcov zložky majetku za účelom uvedenia zložky majetku do prevádzkyschopného stavu, pričom nemusia byť zachované pôvodné rozmery a tvar novej zložky majetku,

bežnou opravou je oprava, pri ktorej sa obnovuje prevádzkyschopnosť skupiny alebo zložky majetku ako celku. Spravidla sa uskutočňuje výmenou chybných alebo opotrebovaných súčiastok za nové, opravené alebo renovované. Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,

 celkovou opravou je oprava skupiny takého rozsahu v predpísanom rozsahu a kvalite podľa predpisov výrobcu, pri ktorej sa po úplnej demontáži skupiny vymieňajú všetky poškodené alebo opotrebované časti zložky majetku za nové, opravené alebo renovované. Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,

generálnou opravou je oprava v predpísanom rozsahu a kvalite podľa predpisov výrobcu, pri ktorej sa vykoná celková oprava všetkých skupín zložky majetku, resp. sa oprava vykoná výmenným spôsobom skupín za funkčné skupiny, ktoré mali celkovú opravu (retrofit). Tento pojem sa uvádza len pre potreby ohodnocovania zložky majetku,

 záručnou opravou je oprava zložky majetku v záručnej dobe,

 renováciou súčiastky je oprava, pri ktorej sa poškodenej alebo opotrebovanej časti súčiastky alebo súčiastky zložky majetku vráti jej geometrický tvar, rozmery, funkčné vlastnosti, pričom sa obyčajne zachováva životnosť súčiastky porovnateľná s jej pôvodnou životnosťou,

modernizáciou je úprava zložky majetku, pri ktorej sa zlepší jej vybavenosť, zvýšia sa jej úžitkové vlastnosti alebo rozšíri sa jej použiteľnosť,

 rekonštrukciou je úprava zložky majetku, ktorou sa zmení účel použitia a technické parametre alebo nastáva kvalitatívna zmena výkonnosti,

 nákladmi na opravu zložky majetku sú náklady na vykonanie úkonov opráv štandardnou technológiou nutných na odstránenie následkov poškodenia, opotrebenia alebo straty prevádzkyschopnosti zložky majetku spojených s uvedením zložky majetku do prevádzkyschopného stavu porovnateľného so stavom zložky majetku, v akom bola pred poškodením,

 výškou škody je skutočná škoda vyjadrená rozdielom všeobecnej hodnoty zložky majetku pred jej poškodením a jej  všeobecnej hodnoty po odstránení poškodenia, aj  predpokladaného poškodenia, štandardnými postupmi, pri zohľadnení nákladov na opravu zložky majetku a všeobecnej hodnoty zvyškov zložky majetku k dátumu vzniku poškodenia. Výška škody pri totálnom zničení zložky majetku zodpovedá všeobecnej hodnote zložky majetku pred jej poškodením,

 všeobecnou hodnotou zvyškov zložky majetku je všeobecná hodnota častí alebo skupín poškodenej zložky majetku stanovená k dátumu poškodenia zložky majetku, ktoré sú využiteľné, najmä ako už použité náhradné diely po odpočítaní nákladov na ich demontáž, prípadné čistenie, skladovanie a predaj, resp. ako odpad,

 likvidačnou hodnotou je predpokladaná predajná hodnota dielcov zložky majetku alebo zložky majetku po odpočítaní nevyhnutných nákladov spojených s jej likvidáciou v súvislosti s ukončením podnikateľskej činnosti majiteľa zložky majetku alebo jej vyradením z evidencie.

 zložky majetku, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v slovenských korunách,

 zložky majetku zahraničnej výroby, ktoré majú vstupnú cenu uvedenú v cudzej mene,

 zložky majetku vyhotovené vlastnou činnosťou alebo iným spôsobom, bez cenových kalkulácií,

 zložky majetku nové, poškodené,

 jednoúčelové zložky majetku,

 zložky majetku, pri ktorých nemožno vykonať obhliadku,

 zložky majetku zaradené alebo nezaradené do používania,

 zložky majetku nadobudnuté na základe zmluvy o nájme,

 technologické celky,

 modernizované a rekonštruované zložky majetku,

 zložky majetku, ktoré mali celkovú alebo generálnu opravu,

 morálne opotrebované zložky majetku,

 príslušenstvo, náhradné dielce, mimoriadna výbava zložky majetku, nástroje a náradie,

 zásoby strojových zariadení, dráhových vozidiel, plavidiel a lietadiel.

,

,

,

kde

VHs – východisková hodnota skupiny zložky majetku [Sk],

VH – východisková hodnota zložky majetku [Sk],

VCs – vstupná cena skupiny zložky majetku [Sk],

VC – vstupná cena zložky majetku [Sk],

PHs – porovnateľná hodnota skupiny zložky majetku [Sk],

PH – porovnateľná hodnota zložky majetku [Sk].

VHs, resp. PHssa stanovia postupom na stanovenie VH podľa časti A.16, resp. A.17.

(4) Platí : Σ PDS všetkých skupín zložky majetku = 100 %.

A.7 Predpokladaná životnosť (Ž) [roky, h, počet výrobných cyklov]

A.8 Doba prevádzky (r) [roky, počet odpracovaných výrobných cyklov, hodiny]

Doba prevádzky je doba zložky majetku (skupiny) uvedená v skutočne odpracovaných mesiacoch, v hodinách od dátumu jej prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od jej uvedenia do prevádzky po vykonaní celkovej alebo generálnej opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie po dátum ohodnotenia, resp. počtom odpracovaných cyklov pri zložkách majetku, ktoré majú predpokladanú životnosť uvedenú počtom výrobných cyklov. Ak mala zložka majetku od dátumu zaradenia do prevádzky z rôznych dôvodov prerušenú prevádzku, znalec to musí do posudku uviesť a dokladovať.

A.9 Koeficient zmennosti k_Z) [–]

Koeficient zmennosti sa určuje podľa režimu práce len pre zložky majetku: strojové zariadenia podľa časti B.2. Pre dráhové vozidlá a plavidlá vo vzťahu na výpočet základnej amortizácie znalec stanoví k_Z = 1.

A.10 Zostatkové percento prevádzkyschopnosti (ZO) [%]

Je to zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku, ktoré zostáva po skončení predpokladanej životnosti zložky majetku. Číselná hodnota ZO pri strojových zariadeniach sa stanoví podľa časti B.2.

A.11 Východiskový technický stav (VTS) [%]

Je to technický stav novej zložky majetku, prípadne zložky majetku po celkovej alebo generálnej oprave, modernizácii alebo rekonštrukcii vo vzťahu k novej zložke majetku. Vyjadruje sa v percentách. Východiskový technický stav zložky majetku sa stanoví na základe predložených dokladov, ktoré hodnoverne opisujú jej stav, najmä kúpna zmluva, odovzdávací protokol, záručný list, zápis z odbornej skúšky alebo prehliadky podľa osobitných predpisov⁵) alebo iný hodnoverný doklad. Ak sa na zložke majetku (skupine) nevykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa rovná 100 %. Ak sa na zložke majetku vykonala celková alebo generálna oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia, jej východiskový technický stav sa stanoví podľa ďalej uvedeného postupu.

,

kde

VTS_Si – východiskový technický stav i-tej skupiny zložky majetku stanovenej podľa časti A.11 odsekov 1 a 2 [%],

PD_Si – pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%],

i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n,

n – počet skupín zložky majetku.

(5) Východiskový technický stav mimoriadnej výbavy VTS_MV stanoví sa postupom uvedeným v časti A.11 odsekoch 1 až 3 pre VTS.

(6)Východiskový technický stav zložky majetku, ktorú nemožno obhliadnuť, sa stanoví:

 ak pre danú zložku majetku existujú doklady o tom, že pôvodný majiteľ ju zakúpil ako novú, tak VTS = 100 %,

 ak doklady nie sú k dispozícii, znalec stanoví hodnotu VTS podľa iných relevantných dostupných údajov.

 ak je linka zostavená z nových továrensky vyrobených strojov, tak VTS = 100 % pre celú linku,

 ak je linka zložená zo strojov s rôznou percentuálnou hodnotou VTS, stanovenou podľa časti A.11 odsekov 1 a 3, tak VTS sa stanoví podľa vzťahu

ak všetky skupiny zložky majetku, ktorá bola rekonštruovaná alebo modernizovaná (mala technické zhodnotenie), boli rekonštruované alebo modernizované a mali VTS skupín po vykonanej úprave rovnú 100 %, aj východiskový technický stav rekonštruovanej, modernizovanej zložky majetku – VTS je 100 %,

ak hodnotená zložka majetku bola rekonštruovaná alebo modernizovaná tak, že niektoré skupiny zložky majetku mali celkovú opravu (CO), t. j. mali VTS_S menšiu ako 100 %, tak východiskový technický stav rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku VTS sa vypočíta podľa vzťahu

 obhliadky zložky majetku,

 informácií prevádzkovateľa (majiteľa a pod.), resp informácií uvedených v spisových materiáloch konania pred štátnymi orgánmi, výpovedí svedkov a pod.),

 odborným odhadom.

A.12 Základná amortizácia za dobu prevádzky (ZA) [%]

je percentuálnou mierou fyzického opotrebovania zložky majetku počas jej skutočnej prevádzky. Pre strojové zariadenia po zaradení zložky majetku do kategórie podľa tabuliek časti B.2 sa priradí tomuto stroju hodnota predpokladanej životnosti zložky majetku a zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku v súlade s časťami A.7 a A.10. Výpočet základnej amortizácie znalec stanoví v súlade s časťou B.2.

A.13 Skutočný technický stav (TS) [%]

je taký technický stav zložky majetku, ktorý predstavuje jej reálny zostatkový technický a morálny stav k dátumu ohodnocovania.

(1) Skutočný technický stav zložky majetkusa stanoví na základe vykonanej obhliadky, pričom sa zohľadnia všetky zistené skutočnosti, najmä úplnosť, kompletnosť, funkčnosť, spôsob vykonávania údržby a opráv, schopnosť plniť účel, na ktorý bola zložka majetku určená. Zistené skutočnosti sa uvedú v posudku.

A.14 Zmena technického stavu (Z) [%]

Zmena technického stavu vyjadruje zmenu technického stavu zložky majetku (horší alebo lepší technický stav) zrážkou (-Z) alebo prirážkou (+Z), ako je predpokladaný stav daný základnou amortizáciou zložky majetku. Hodnota Z rovnajúca sa 0 % znamená, že skutočný technický stav zložky majetku je totožný s predpokladaným stavom daným základnou amortizáciou zložky majetku. Zmenu technického stavu zložky majetku znalec stanoví v súlade s časťou B.3.

A.15 Koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku – k_MO [–]

Vyjadruje mieru morálneho opotrebenia zložky majetku. Znalec ho stanoví v súlade s časťou B.3.

A.16 Vstupná cena zložky majetku VC [Sk, cudzia mena]

Vstupná cena sa stanovuje k času hodnotenia zložky majetku z podkladov poskytnutých zadávateľom posudku. Môže byť v úrovni s daňou, resp. s DPH alebo bez dane, resp. bez DPH. Za vstupnú cenu zložky majetku možno na účely stanovenia hodnoty zložky majetku považovať

Do obstarávacej ceny možno zahrnúť nasledujúce položky:

Ak zložka majetku nebola obstaraná nákupom ako celok, alebo ide o svojpomocne vyrobenú zložku majetku (napr. vyrobenú vlastnou činnosťou, jednoúčelovú zložku majetku, prípravok, výrobná pomôcka a podobne), jej vstupnú cenu znalec stanoví ako vlastné náklady. Sú to všetky opodstatnené priame a nepriame náklady vynaložené na výrobu (výrobná réžia), ale aj nepriame náklady správneho charakteru (správna réžia) v prípade, že vlastná výrobná činnosť presahuje jedno účtovné obdobie (je dlhodobého charakteru). Znalec v posudku uvedie rozpis jednotlivých nákladových položiek a čísla účtovných dokladov, resp. ich kópie vloží do príloh znaleckého posudku.

Vlastné náklady možno považovať za vstupnú cenu pre zložku majetku vytvorené vlastnou činnosťou.

Jednotlivé položky vlastných nákladov musia byť v súlade s položkami pre OC uvedenými v časti A.16 odseku 1. Ak majiteľ zložky majetku vytvorenej vlastnou činnosťou nemá kompletné alebo hodnoverné údaje o vlastných nákladoch, môže sa obstarávacia cena zložky majetku stanoviť aj ako porovnateľná hodnota zložky majetku – PH, časťA.18. Hodnota vlastných nákladov nemá byť vyššia ako obstarávacia cena novej továrensky vyrobenej porovnateľnej zložky majetku z hľadiska jej funkcie a veľkosti.

A.17 Východisková hodnota (VH) [Sk]

Východisková hodnota zložky majetku sa používa na výpočet technickej hodnoty zložky majetku  TH a všeobecnej hodnoty zložky majetku VŠH. Postup stanovenia VH na účely stanovenia hodnoty je uvedený v časti B.1.

A.18 Porovnateľná hodnota (PH) [Sk]

A.19 Technická hodnota zložky majetku (TH) [Sk]

A.20 Technická hodnota mimoriadnej výbavy (TH_MV) [Sk]

Je to hodnota zvyšujúca technickú hodnotu zložky majetku o hodnotu jej mimoriadnej výbavy k dátumu jej ohodnocovania. Postup stanovenia technickej hodnoty mimoriadnej výbavy zložky majetku je totožný s postupom stanovenia TH zložky majetku.

A.21 Koeficient predajnosti zložky majetku (k_P) [–]

Predstavuje vo všeobecnosti pomer medzi spriemerovanými, skutočne dosahovanými predajnými cenami a technickou hodnotou TH určitej, resp. porovnateľnej zložky majetku v danom čase a mieste jej ohodnocovania. Pri stanovovaní koeficientu predajnosti znalec postupuje podľa časti B.5, pričom postup náležite zdôvodní.

A.22 Všeobecná hodnota (VŠH) [Sk]

Všeobecná hodnota zložky majetku je hodnota zložky majetku v danom mieste a čase, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebovania zahrnuté aj vplyvy trhu (predajnosť typu zložky majetku). Vyjadruje hodnotu zložky majetku pri jej predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodujúcemu dátumu. Znalec v znaleckom posudku vždy uvedie, či vypočítaná všeobecná hodnota zložky majetku je vrátane dane z pridanej hodnoty, alebo bez dane z pridanej hodnoty.

A.23 Stanovenie výšky škody VŠ [Sk]

Stanovenie výšky škody vzniknutej na zložke majetku vychádza predovšetkým zo všeobecnej hodnoty zložky majetku k dátumu jej poškodenia a nákladov potrebných na jej opravu. Postup stanovenia výšky škody je uvedený v časti B.6.

A.24 Stanovenie likvidačnej hodnoty zložky majetku VŠH_LO [Sk]

 vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť likvidáciou,

 vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť konkurzom, pričom nasleduje likvidácia zložky majetku,

 vlastník zložky majetku končí podnikateľskú činnosť iným spôsobom, pričom nasleduje likvidácia zložky majetku.

A.25 Zaokrúhľovanie výpočtov

Údaje v procese stanovenia všeobecnej hodnoty zložky majetku sa zaokrúhľujú takto:

a) doba prevádzky zložky majetku r, kurz cudzej meny k_CM a koeficienty predajnosti zložky majetku k_P na tri desatinné miesta,

b) indexy cien IC, koeficient indexov cien k_IC, koeficient zmennosti zložky majetku k_Z, koeficient využiteľnosti k_V, základná amortizácia zložky majetku ZA, technický stav zložky majetku TS, koeficient morálneho opotrebenia zložky majetku k_MO, zmena technického stavu Z, technická hodnota zložky majetku TH na dve desatinné miesta,

 východisková hodnota zložky majetku VH sa zaokrúhľuje na celé koruny,

 východisková hodnota zložky majetku VH a všeobecná hodnota VŠH bez DPH do hodnoty 10,– Sk vrátane sa nezaokrúhľujú,

 všeobecná hodnota zložky majetku v úrovni bez DPH na celé koruny a v úrovni s DPH na desaťhaliere.

podľa zásad časti A.16 sa stanoví vstupná cena novej zložky majetku pre dátum jej obstarania,

vypočíta sa technická hodnota zložky majetku vyjadrená v korunách TH podľa zásad časti A.19 k dátumu započatia GO, resp. CO (ak je presný dátum opravy známy, ak nie je, tak k 1. 7. roku realizácie opravy) pre technický stav TS v % vypočítaný podľa časti A.13; znalec stanoví ±Z podľa reálneho stavu zložky majetku pred GO, resp. CO,

zistia sa náklady na vykonanie GO, resp. CO, t. j. NGO, resp. NCO z účtovnej evidencie pre dátum ukončenia GO, resp. CO,

vypočíta sa východisková hodnota nákladov VH_N na GO, resp. CO podľa časti B.1.1, a to tak, že do vzťahov podľa časti B.1.10 písm. a), b) alebo c) sa namiesto VC dosadí hodnota NGO, resp. NCO, kde NGO, resp. NCO sú náklady na GO, resp. CO pre dátum ukončenia GO, resp. CO; koeficient indexu cien k_IC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto kapitoly,

východisková hodnota zložky majetku alebo skupiny zložky majetku VH bude súčtom vypočítanej TH a východiskovej hodnoty nákladov na GO, resp. CO:

B.1.11 Východisková hodnota zložky majetku, ktorá sa v tuzemsku rekonštruovala alebo modernizovala

,

kde

VH – východisková hodnota rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku [Sk],

TH – technická hodnota upravovanej zložky majetku vyjadrená v korunách, vypočítaná pre dobu ukončenia práce zložky majetku pred jej úpravou [Sk],

PDS – pomerný podiel skupín zložky majetku, ktoré sa nerekonštruovali, resp. nemodernizovali [%],

k_V – koeficient využiteľnosti, zhodnotenia pomerných podielov skupín (1– PDS/100) vykonaným technickým zhodnotením [–],

VH_N – východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu zložky majetku, ktorá sa stanoví podľa časti B.1.1, kde za VC znalec dosadí NRM = obstarávaciu cenu nákladov na modernizáciu, resp. rekonštrukciu – NRM [Sk]; prípadný koeficient indexu cien k_IC sa stanoví pre dátum hodnotenia zložky majetku podľa príslušných zásad tejto kapitoly [Sk],

VH = TH + VH_N [Sk],

kde

VH – východisková hodnota rekonštruovanej alebo modernizovanej zložky majetku [Sk],

TH – technická hodnota hodnotenej zložky majetku vyjadrená v korunách, vypočítaná podľa časti A.19 pre dobu práce zložky majetku pred jej úpravou [Sk],

VH_N – východisková hodnota nákladov na rekonštrukciu alebo modernizáciu zložky majetku stanovená podľa časti B.1.1 [Sk],

Ak sa rekonštrukcia, resp. modernizácia preukázateľne vykonala a zadávateľ posudku nemá od nej doklady nákladových položiek, znalec môže stanoviť VH aj odborným odhadom podľa kvality úprav.

B.2 Základná amortizácia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (ZA)

B.2.1.Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidlá

B.2.1.1 Vzťahy na výpočet základnej amortizácie pre stroje, dráhové vozidlá a plavidlá nečlenené na skupiny s rešpektovaním obmedzujúcich podmienok uvedených ďalej

,

ZA = VTS - ZO[%],

kde

r – počet odpracovaných rokov [roky],

k_z – koeficient zmennosti stroja, pre dráhové vozidlá a plavidlá k_Z =1 [–],

Ž – predpokladaná životnosť stroja, dráhového vozidla, plavidla [roky],

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopného stroja, dráhového vozidla, plavidla po skončení predpokladanej životnosti Ž [%],

VTS – východiskový technický stav stroja, dráhového vozidla, plavidla [%].

Obmedzujúce podmienky výpočtu ZA podľa časti B.2.1.1 písm. a) sú tieto:

pre zložku majetku, ktorej VTS = 100 %, je vzťah pre ZA podľa časti B.2.1.1 písm. a) platný len pre

pre zložku majetku, ktorej VTS = 100 % a súčin r. k_z > Ž, je vzťah podľa časti B.2.1.1 písm. a) neplatný a ZA sa vypočíta podľa vzťahu

pre zložku majetku, ktorej VTS < 100 %, platí vzťah podľa časti B.2.1.1 písm. a), iba ak

ak pre zložku majetku, ktorej VTS < 100 % a pre súčin r . k_Z je

,

kde

n – počet skupín zložky majetku,

ZA_Si – ZA i-tej skupiny zložky majetku stanovená podľa časti B.2.1.2 písm. a) [%],

PDSi – pomerný podiel i-tej skupiny zložky majetku [%],

i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n.

Podľa tohto pravidla sa hodnota ZA počíta aj v takom prípade, ak je ZA L (VTS – ZO). Ak je ZA > (VTS – ZO), vtedy sa ZA stanoví podľa vzťahu:

ZA = VTS - ZO [%].

B.2.1.3 Základná amortizácia zložky majetku, ktorú nemožno obhliadnuť – ZA

Základná amortizácia sa stanoví ako pre zložku majetku úmerne opotrebovanú za dobu jej prevádzky, prípadne na základe údajov majiteľa, ktoré písomne deklaruje a ktoré sa stanú prílohou znaleckého posudku.

B.2.1.4 Základná amortizácia náradia, pomocného zariadenia, ktoré má predpokladanú životnosť Ž uvedenú v rokoch – ZA

a) ak je nutné stanoviť amortizáciu náradia alebo pomocného zariadenia, ZA sa stanoví podľa vzťahu pre ZA v časti B.2.1.1, pričom ich reálnu hodnotu životnosti Ž, zostatkové percento prevádzkyschopnosti ZO a koeficient zmennosti k_Z určí znalec; ak sa nástroj, náradie alebo pomocné zariadenie nedá renovovať, hodnota ZO sa stanoví na takú úroveň, aby VŠH sa rovnala hodnote odpadu,

B.2.1.5 Základná amortizácia mimoriadnej výbavy – ZA_mv

Vypočíta sa podľa zásad časti B.2.1.1, pričom hodnoty Ž, ZO sa určia podľa charakteru mimoriadnej výbavy z tabuliek pre Ž a ZO. Koeficient zmennosti k_Z sa stanoví podľa zásad uvedených nižšie.

B.2.1.6 Základná amortizácia strojovej linky – ZA

,

kde

ZA – základná amortizácia linky [%],

ZA_li – základná amortizácia i-teho stroja linky stanovená podľa časti B.2.1.1 [%],

k_li – koeficient vypočítaný podľa časti A.11 [–],

n – počet strojov v linke,

i – i-tý stroj linky.

B.2.1.7 Základná amortizácia modernizovanej, rekonštruovanej a opravenej zložky majetku – ZA

B.2.1.8 Zásady stanovenia doby prevádzky r [mesiace, roky]

Pre zložky majetku a ich skupiny, ktoré majú uvedenú predpokladanú životnosť v rokoch (pre strojové zariadenia a ich skupiny predpokladaná životnosť v rokoch je uvedená v tabuľkách časti B.2.1.10 tejto prílohy),

 ak nie je známy mesiac, ale len rok zaradenia zložky majetku do prevádzky, potom za dátum zaradenia do prevádzky znalec stanoví prvý júl v známom roku zaradenia,

 ak vôbec nie je známy dátum zaradenia zložky majetku do prevádzky, potom za dátum zaradenia znalec stanoví prvý júl v známom roku výroby zložky majetku,

 ak nie je známy ani rok zaradenia zložky majetku do prevádzky a ani rok výroby zložky majetku, znalec ich stanoví podľa odhadnutého veku zložky majetku, resp. podľa predpokladanej životnosti zložky majetku,

B.2.1.9 Zásady stanovenia koeficientu zmennosti k_Z pre strojové zariadenia [–]

Koeficient zmennosti sa stanovuje podľa režimu práce stroja za dobu jeho prevádzky:

B.2.1.10 Kategorizácia strojových zariadení

 Všeobecné poznámky ku kategorizácii strojových zariadení

Číselný kód zložky majetku je len pomocný kód, ktorý znalec používa len pri elektronickom spracovaní dát, a znalec ho v posudku neuvádza.

Na účely tejto prílohy sú stroje rozdelené do kategórií podľa ich určenia.

Kategorizácia strojových zariadení

,

ZA = VTS - ZO [%],

kde

P – počet kusov výrobkov zložky,

Ž – počet kusov výrobkov za dobu predpokladanej životnosti,

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti zložky majetku podľa zložitosti zložky majetku (zápustky, nástroje a pod.) stanoví znalec [%].

B.2.3. Vzťahy pre výpočet ZA pre lietadlá

znalec vypočíta parciálnu ZAi pre každý rok prevádzky lietadla

,

a výslednú amortizáciu ZA vypočíta podľa vzťahu

,

kde

i = 1 až n = r,

ZA = VTS - ZO [%],

kde

VTS – východiskový technický stav lietadla [%],

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti lietadla po skončení predpokladanej životnosti [%],

q – podiel odpisov základnej amortizácie dva po sebe nasledujúce roky zohľadňujúci fyzické opotrebenie lietadla (platí: 0 < q < 1),

Ž – predpokladaná doba životnosti [roky, hodiny],

r – doba prevádzky [roky].

B.3 Výpočet technického stavu strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla (TS)

B.3.1 Technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla nečleneného na skupiny sa vypočíta podľa vzťahu

,

kde

VTS – východiskový technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],

ZA – základná amortizácia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%], Z – zmena technického stavu strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [%],

k_MO – koeficient morálneho opotrebenia strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla [–].

B.3.2 Technický stav strojového zariadenia, dráhového vozidla, plavidla, lietadla členeného na skupiny sa vypočíta podľa vzťahu

,

kde

TS – technický stav zložky majetku rozčlenenej na skupiny [%],

TS_i – technický stav i-tej skupiny zložky majetku stanovený podľa časti B.3.2 [%],

PDS_i – pomerný diel i-tej skupiny zložky majetku [%],

VH – východisková hodnota zložky majetku stanovená podľa časti A.17 [Sk],

n – počet všetkých skupín zložky majetku,

i – i-tá skupina zložky majetku, i = 1 až n.

B.3.3 Technický stav strojovej linky, členenej na jednotlivé stroje – TS

TS linky členenej na jednotlivé stroje sa vypočíta takto:

,

kde

TS_li – technický stav i-tého stroja linky vypočítaný podľa vzťahu v časti B.3.1 pre stanovené

hodnoty TS_li, Zi a k_moi pre i-tý stroj [%],

k_li – koeficient pre i-tý stroj linky vypočítaný podľa časti A.11 [–],

n – počet strojov linky,

i – jednotlivý stroj linky, i = 1 až n.

B.3.4 Zmena technického stavu – Z [%]

Je vyjadrením odchýlky skutočného technického stavu oproti tzv. porovnávaciemu etalónu, t. j. takému technickému stavu, aký by mala mať zložka majetku pri optimálnych prevádzkových podmienkach, predpísanom spôsobe údržby, frekvencii a kvalite opráv a štandardnom používaní zložky majetku. Zrážkou alebo prirážkou Z sa zohľadňuje skutočný technický stav skupiny zložky majetku alebo zložky majetku, ktorý odráža charakter prevádzky zložky majetku, kvalitu jej údržby, vyskytujúce sa chyby, poškodenie a podobne. Zrážka (–Z) alebo prirážka (+Z) môže vyjadrovať aj kvalitu vykonaných opráv, poškodenie skupín, ktoré nebolo spôsobené normálnym opotrebovaním, prípadne zvýšené opotrebenia na začiatku prevádzky zložky majetku, resp. medzný stav zložky majetku. Zrážka Z sa uplatňuje aj na prevádzku zložky majetku po predpokladanej životnosti, resp. v súvislosti so zmenou technického stavu spôsobenou inými objektívnymi príčinami, napríklad vplyv nesprávneho skladovania zložky majetku, poveternostné vplyvy, vplyv neprevádzkovania zložky majetku, kvalifikačná úroveň, resp. striedanie sa obsluhy, dokonalosť konštrukcie – kvalita projektu, prvý alebo inovovaný predstaviteľ typu zložky majetku, kvalita výroby, montáže zložky majetku atď.

Hodnotu parametra Z stanoví znalec

a) na základe vykonanej obhliadky, alebo ak nemožno obhliadku vykonať na základe hodnoverných a dostupných podkladov, pričom Z Є ( – 100 ; 100> %,

Na obhliadke zložky majetku na účely stanovenia parametra Z znalec skúma predovšetkým:

c) pri voľbe číselnej úrovne k_MO znalec zohľadní:

r = Počet mesiacov prevádzky /12 [rok]

Vypočítaný údaj sa zaokrúhli na 3 desatinné miesta.

V prípade, že nie sú k dispozícii hodnoverné doklady, doba prevádzky sa stanoví podľa iných dostupných údajov alebo zdôvodneným odborným odhadom.

V prípade, ak od hodnoteného zariadenia nie sú k dispozícii žiadne doklady, znalec stanoví východiskový technický stav na základe vykonanej obhliadky, informácií prevádzkovateľa alebo iného hodnoverného dokladu. Keď zariadenie nemožno obhliadnuť a nie sú k dispozícii žiadne doklady ani informácie, znalec stanoví VTS zdôvodneným odborným odhadom.

 Morálne opotrebenie I – vzniká v dôsledku rastu produktivity práce, keď sa nové EZ vyrábajú lacnejšie, v dôsledku čoho klesá hodnota rovnakých EZ vyrobených skôr, pričom technická úroveň EZ vyrobených skôr je rovnaká ako technická úroveň nových EZ.

Morálne opotrebenie II – vzniká v dôsledku technického pokroku, keď sa vyrábajú EZ s technicky dokonalejšími parametrami, čím klesá hodnota skôr vyrobených EZ s menšou výkonnosťou, pričom nové EZ zväčša plnia svoje funkcie kvalitnejšie a efektívnejšie (napr. výpočtová technika a pod.). Koeficient morálneho opotrebenia môže dosahovať hodnoty k_MO Є (0;1>, pričom znalec v posudku príslušne zdôvodní hodnotu koeficienta k_MO.

Vypočíta sa podľa vzťahu:

kde

r – počet odpracovaných rokov [roky]

ZO – zostatkové percento prevádzkyschopnosti EZ [%]

Ž – prognózovaná technická životnosť EZ [roky]

k_Z – koeficient zmennosti [ - ]

Základnou podmienkou na použitie tohto vzťahu je: r . k_Z≤ Ž

V prípade, že zariadenie je v prevádzke dlhšiu dobu, ako je prognózovaná technická životnosť, t. j. r . k_Z > Ž, potom sa základná amortizácia vypočíta podľa vzťahu:

ZA = VTS – ZO [%],

kde

VTS – východiskový technický stav EZ [%]

Koeficient zmennosti sa stanoví podľa vzťahu:

k_z = r . 2000 / počet skutočne odpracovaných hodín [ - ].

Koeficient zmennosti môže dosahovať hodnoty z intervalu

Vypočíta sa podľa vzťahu:

kde

TS – technický stav EZ [%]

VTS – východiskový technický stav EZ [%]

ZA – základná amortizácia EZ [%]

Z – zmena technického stavu EZ [%]

k_MO – koeficient morálneho opotrebenia [ - ]

Koeficient morálneho opotrebenia môže dosahovať hodnoty z intervalu (0; 1>

Vypočíta sa podľa vzťahu:

kde

TH – technická hodnota [Sk]

TS – technický stav EZ stanovený k rozhodujúcemu dátumu [%]

VH – východisková hodnota EZ [Sk]

Vypočíta sa podľa vzťahu:

VŠH = TH . k_P [Sk],

kde

TH – technická hodnota EZ [Sk]

k_P – koeficient predajnosti EZ [ - ]

Koeficient predajnosti sa vypočíta podľa vzťahu:

k_P = k_PT . k_PS . k_PD . k_PL . k_PI [ - ],

kde

k_PT– koeficient neúplnosti alebo neplatnosti dokumentácie potrebnej na prevádzku EZ – k_PT є (0; 1>

P. č.	Dokumentácia	kPT
1.	Dokumentácia je úplná, kompletná a platná	1,00
2.	Dokumentácia je úplná, kompletná, neplatné sú odborné prehliadky a odborné skúšky podľa osobitných predpisov 1)	0,85 – 1,00
3.	Dokumentácia je neúplná, chýbajú doklady o zariadení v rozsahu: – neúplné doklady podľa osobitného predpisu 2), 3) – neúplné doklady o odborných skúškach podľa osobitného predpisu 1)	0,50 – 0,85
4.	Od EZ nejestvuje žiadna technická dokumentácia, prevádzkové záznamy ani doklady o nadobudnutí vlastníckeho či iného práva k tomuto zariadeniu	0,10 – 0,50

k_PS – koeficient zohľadňujúci dostupnosť náhradných dielov a servisných služieb, opravy a údržbu

EZ – k_PS є (0; 1>

P. č.	ND, služby, opravy, údržba	kPS
1.	V mieste prevádzkovania EZ sú dostupné opravárenské služby, výkon údržby je zmluvne zabezpečený, ND sú vyrábané a dostupné	1,00
2.	Opravárenské služby sú dostupné v rozsahu do 100 km, výkon údržby je zmluvne zabezpečený, ND sú bežne dostupné	0,90 – 1,00
3.	EZ hodnoteného typu sú ťažko opravovateľné, nejestvuje bežne dostupná sieť opravárenských a údržbárskych firiem, ND sa nevyrábajú sériovo	0,50 – 0,90
4.	EZ nemožno v SR opraviť, dostupný je len servis a údržba zo zahraničia, ND nie sú v SR k dispozícii	0,30 – 0,50
5.	EZ je neopraviteľné	0,10 – 0,30

k_PD– koeficient dopytu po hodnotenom EZ na trhu – k_PD є R⁺

P. č.	Dopyt	kPD
1.	EZ je nepredajné, nevyužiteľné v podnikateľskej činnosti iného subjektu	0,01 – 0,20
2.	EZ je nepredajné, využiteľnosť je len na náhradné diely pre opravy iných EZ	0,20 – 0,40
3.	Na trhu je prebytok EZ hodnoteného typu a parametrov, ponuka prevláda nad dopytom, resp. na trhu sú EZ podobného typu, ale výkonnejšie, EZ morálne zastarané, jednoúčelové EZ, EZ poškodené a pod.	0,40 – 0,80
4.	Na trhu je rovnováha ponuky a dopytu po hodnotenom EZ	0,80 – 1,00
5.	Hodnotené EZ je možné predať vopred určenému záujemcovi	1,00
6.	Dopyt po hodnotenom EZ prevláda nad ponukou, hodnotené EZ dosahuje mimoriadne technické parametre, dovoz EZ porovnateľného typu zo zahraničia je nerentabilný, EZ je využiteľné v ďalšej podnikateľskej činnosti a pod.	> 1,00

k_PL– tento koeficient sa použije pri stanovení všeobecnej hodnoty technologického celku pozostávajúceho z viacerých EZ alebo aj jednotlivého EZ a zohľadňuje zníženie všeobecnej hodnoty technologického celku alebo EZ v dôsledku zásahu do celku, napr. nutnosťou jeho demontáže alebo vyčlenením niektorého EZ z technologického celku – k_PL є (0; 1>

P. č.	Stav technologického celku	kPL
1.	Technologický celok je kompletný a úplný	1,00
2.	Technologický celok je nekompletný a neúplný, pričom tento stav nemá vplyv na výkonnosť a projektované parametre zariadenia	0,85 – 1,00
3.	Technologický celok je nekompletný, neúplný, pričom tento stav sa dá odstrániť náhradou chýbajúcich, resp. nefunkčných častí za iné s minimálnym dopadom na výkonnosť a projektované parametre zariadenia	0,70 – 0,85
4.	Technologický celok je nekompletný, neúplný, pričom tento stav sa dá odstrániť náhradou chýbajúcich, resp. nefunkčných častí za iné so závažným dopadom na výkonnosť a projektované parametre zariadenia	0,50 – 0,70
5.	Technologický celok je nekompletný, neúplný, pričom tento stav sa nedá odstrániť náhradou chýbajúcich, resp. nefunkčných častí za iné	0,01 – 0,50

k_PI – koeficient ostatných vplyvov, napr. EZ v záručnej lehote, počet predchádzajúcich užívateľov (neznámy spôsob údržby a využívania EZ, EZ po havárii a pod.). – k_PI (0; 1>

P. č.	Iné vplyvy	kPI
1.	EZ je kompletné, plne funkčné, zodpovedne ošetrované, používané v súlade s odporúčaniami výrobcov, resp. dovozcov	1,00
2.	EZ je využívané intenzívne s občasným prekročením projektovaných parametrov a výkonu so zanedbateľným vplyvom na životnosť, pri dodržiavaní predpísanej frekvencie údržbárskych a servisných prác. V prípade skladovania EZ (EZ nie je v prevádzke) je toto zodpovedajúcim spôsobom uložené a ošetrované v predpísaných priestoroch	0,85 – 1,00
3.	EZ je využívané intenzívne s trvalým prekračovaním projektovaných parametrov a výkonu s podstatným vplyvom na životnosť EZ, pri dodržiavaní predpísanej frekvencie údržbárskych a servisných prác. V prípade skladovania EZ je toto uložené v uzatvorených priestoroch, avšak ďalej neošetrované	0,60 – 0,85
4.	EZ je využívané neznámym spôsobom bez vedenia potrebných prevádzkových záznamov a pri neznámom počte predchádzajúcich majiteľov (prevádzkovateľov). V prípade skladovania EZ je toto skladované nevhodným spôsobom v rozpore s predpismi výrobcu, resp. dovozcu, so zreteľným vplyvom okolitého prostredia na EZ	0,01 – 0,60

Vypočíta sa podľa vzťahu:

VŠ = NO + (VŠH_PP – VŠH_PZ) – VŠH_Z [Sk],

kde

VŠ – výška škody [Sk]

VŠH_PP – všeobecná hodnota EZ pred poškodením stanovená k dátumu poškodenia EZ [Sk]

VŠH_PZ – všeobecná hodnota EZ po vykonanom zásahu, resp. po predpokladanom vykonaní zásahu s cieľom uvedenia EZ do pôvodného prevádzkyschopného stavu [Sk]

VŠH_Z – všeobecná hodnota zvyškov EZ, ktoré zostanú po vykonaní zásahu a je predpoklad ich ďalšieho speňaženia [Sk]

NO – náklady na opravu [Sk]

 Silnoprúdové elektrotechnické zariadenia

Elektrotechnické zariadenia na výrobu elektrickej energie

Elektrotechnické zariadenia na rozvod elektrickej energie

Elektrotechnické zariadenia na premenu a prenos elektrickej energie

Slaboprúdové elektrotechnické zariadenia

Elektrotechnické zariadenia na rozvod elektrickej energie

Elektrotechnické zariadenia na premenu a prenos elektrickej energie

Elektrotechnické zariadenia na prenos informácií

Elektrotechnické zariadenia na spracovanie informácií

Elektrotechnické zariadenia na záznam a reprodukciu informácií

Meracie zariadenia

Riadiace zariadenia

Iné elektrotechnické zariadenia

Cestné vozidlo (ďalej len „vozidlo“) je motorové vozidlo, nemotorové vozidlo, prípojné vozidlo, zvláštne motorové alebo nemotorové vozidlo (pojazdný stroj) a ostatné vozidlá. Podľa § 2 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 116/1997 Z. z.¹) (ďalej len „vyhláška“) sú to vozidlá zaradené do kategórií L, M, N, O, R, S a T. Na účely tejto vyhlášky, pre potreby stanovenia ich hodnoty sú vozidlá zaradené do ďalších kategórií, pozri časť B tejto prílohy.

Technickou skupinou (ďalej len „skupina“) sa na účely stanovenia hodnoty vozidla rozumie funkčne, konštrukčne a montážne jednotný celok. Rozdelenie vozidla na skupiny pre potreby ohodnocovania závisí od jeho technickej koncepcie.

Životnosť vozidla je čas, počas ktorého je vozidlo pri dodržaní určeného systému údržby a opráv schopné bezpečne plniť požadované funkcie až do dosiahnutia medzného stavu.

Medzný stav je stav vozidla, keď sa musí jeho ďalšie používanie prerušiť. Dôvodom môže byť ohrozenie bezpečnosti prevádzky, neodstrániteľné prekročenie medzných tolerancií a parametrov vozidla, zníženie efektívnosti prevádzky pod prípustnú hodnotu alebo nevyhnutnosť vykonania opravy, ktorej náklady presahujú jeho technickú hodnotu k dátumu dosiahnutia tohto medzného stavu.

Životnosť vozidla závisí od doby prevádzky, počtu najazdených kilometrov, prípadne od odpracovaného počtu prevádzkových hodín. Na účely stanovenia hodnoty vozidla sa technický stav vozidla rovná zostatkovému percentu technickej životnosti vozidla.

Prognózovaná životnosť vozidla je predpokladaná technická životnosť vozidla určená na základe jeho zatriedenia do príslušnej kategórie pri bežnej starostlivosti o vozidlo.

podvozkovej časti, hmotnosti, rozmerov a obsaditeľnosti vozidla, riadenia alebo bŕzd a kategórie vozidla,

druhu pohonu,

druhu alebo typu motora,

druhu, prípadne typu karosérie alebo nadstavby.

Mimoriadna výbava vozidla je vybavenosť vozidla nad rámec štandardne dodávanej výbavy výrobcom daného typu vozidla. Štandardnou výbavou vozidla sa rozumie výbava zahrnutá obvykle v tzv. základnej cene vozidla.

Pri určovaní mimoriadnej výbavy znalec vychádza z údajov a katalógov výrobcov, z údajov a katalógov autorizovaných predajcov, prípadne z iných katalógov a zdrojov.

Doba prevádzky je vek vozidla (skupiny) uvedený v mesiacoch od dátumu jeho (jej) prvého uvedenia do prevádzky, prípadne od uvedenia do prevádzky po vykonaní CO alebo GO, po dátum ohodnotenia. Ak vozidlo nebolo uvedené do prevádzky v tom istom roku, ako je jeho rok výroby, uvažuje sa doba prevádzky od 1. januára roka nasledujúceho po roku jeho výroby. To neplatí pri vozidlách modelového radu o rok vyššieho, ako je ich rok výroby. Tu znalec zohľadní dobu prevádzky od skutočného uvedenia vozidla do prevádzky.

Ak ide o vozidlá (skupiny), pri ktorých nemožno zistiť presný dátum prvého uvedenia do prevádzky, znalec ho stanoví na 1. júl v roku výroby vozidla (skupiny). Obdobne znalec postupuje pri stanovení doby prevádzky dielov mimoriadnej výbavy, prípadne jednotlivých súčiastok.

PKV vyjadruje priebeh predpokladaného ročného jazdného výkonu určených kategórií vozidiel za ich predpokladanú dobu prevádzky. Znalec stanoví PKV na základe zaradenia vozidla do príslušnej kategórie podľa kapitoly B tejto prílohy.

Predpokladaný zostatkový technický stav vyjadruje predpokladané zostatkové percento prevádzkyschopnosti vozidla (skupiny) určitej kategórie pri určenej dobe prevádzky a pre niektoré kategórie vozidiel aj pri určenom počte najazdených kilometrov.

Predpokladaná efektívna životnosť vozidla (skupiny) je predpokladaná doba prevádzky, pri ktorej vozidlo (skupina) je schopné (schopná) plniť svoju funkciu do dosiahnutia predpokladaného zostatkového technického stavu.

Predpokladaný počet najazdených kilometrov vyjadruje predpokladaný počet najazdených kilometrov určených kategórií vozidiel za ich skutočnú dobu prevádzky. Je daný dvanástinou súčinu predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV) s dobou prevádzky vozidla (T).

,

keď:

PKV – predpokladaný ročný jazdný výkon [km/rok],

T – doba prevádzky [mesiace].

Ak je predpokladaný počet najazdených kilometrov (PRKM) väčší ako súčin predpokladanej efektívnej životnosti (PEZ) a predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV), predpokladaný počet najazdených kilometrov (PRKM) sa rovná súčinu predpokladanej efektívnej životnosti (PEZ) a predpokladaného ročného jazdného výkonu (PKV).

Maximálna hodnota predpokladaného počtu najazdených kilometrov (PRKM) je určená násobkom predpokladaného kilometrického výkonu (PKV) s predpokladanou efektívnou životnosťou (PEZ).

PRKM_{max n} = PKV_n . PEZ_n [km],

keď:

PRKM_{max n} – maximálny predpokladaný počet najazdených kilometrov pre n-tú kategóriu vozidla [km],