456/2004 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 30.05.2000 do 03.08.2004
456
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 10. októbra 1980 bol v Ženeve prijatý Dohovor o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky.
V mene Československej socialistickej republiky bol dohovor podpísaný 10. apríla 1981.
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky vyslovilo súhlas s dohovorom svojím uznesením č. 28 z 23. júna 1982 a prezident Československej socialistickej republiky ho ratifikoval 12. júla 1982.
Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru, 31. augusta 1982.
Dohovor nadobudol platnosť 2. decembra 1983 na základe článku 5 ods. 1 a pre Československú socialistickú republiku nadobudol platnosť v ten istý deň.
Československá socialistická republika vyjadrila pri ratifikácii v súlade s článkom 4 ods. 3 súhlas byť viazaná
Protokolom o nezistiteľných úlomkoch (Protokol I),
Protokolom o zákazoch alebo obmedzeniach použitia mín, nástražných systémov a iných zariadení (Protokol II),
Protokolom o zákazoch alebo obmedzeniach použitia zápalných zbraní (Protokol III).
Slovenská republika do dohovoru a k nemu pripojených protokolov I, II a III sukcedovala 28. mája 1993 s platnosťou od 1. januára 1993.
V mene Československej socialistickej republiky bol dohovor podpísaný 10. apríla 1981.
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky vyslovilo súhlas s dohovorom svojím uznesením č. 28 z 23. júna 1982 a prezident Československej socialistickej republiky ho ratifikoval 12. júla 1982.
Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru, 31. augusta 1982.
Dohovor nadobudol platnosť 2. decembra 1983 na základe článku 5 ods. 1 a pre Československú socialistickú republiku nadobudol platnosť v ten istý deň.
Československá socialistická republika vyjadrila pri ratifikácii v súlade s článkom 4 ods. 3 súhlas byť viazaná
Protokolom o nezistiteľných úlomkoch (Protokol I),
Protokolom o zákazoch alebo obmedzeniach použitia mín, nástražných systémov a iných zariadení (Protokol II),
Protokolom o zákazoch alebo obmedzeniach použitia zápalných zbraní (Protokol III).
Slovenská republika do dohovoru a k nemu pripojených protokolov I, II a III sukcedovala 28. mája 1993 s platnosťou od 1. januára 1993.
K oznámeniu č. 456/2004 Z. z.
DOHOVOR
o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky
o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky
Vysoké zmluvné strany,
pripomínajúc, že každý štát má v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov povinnosť, aby sa v medzinárodných vzťahoch zdržal hrozby či použitia sily proti zvrchovanosti, územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu alebo akéhokoľvek iného konania, ktoré je v rozpore s cieľmi Organizácie Spojených národov,
ďalej pripomínajúc všeobecnú zásadu ochrany civilného obyvateľstva pred účinkami vojenských akcií,
opierajúc sa o zásadu medzinárodného práva, podľa ktorej právo strán ozbrojeného konfliktu zvoliť si metódy alebo spôsoby vedenia vojny nie je neobmedzené, a o zásadu, ktorá pri ozbrojených konfliktoch zakazuje používať zbrane, strelivo, materiály a metódy vedenia vojny, ktoré môžu spôsobiť nadmerné zranenia alebo zbytočné utrpenie,
tiež pripomínajúc, že je zakázané používať metódy a prostriedky vedenia vojny, ktoré sledujú alebo od ktorých sa dá očakávať, že spôsobia ďalekosiahle, dlhotrvajúce a ťažké škody na životnom prostredí,
potvrdzujúc svoje odhodlanie, že v prípadoch, ktoré nepokrýva tento dohovor a k nemu pripojené protokoly alebo iné medzinárodné dohody, musí zostať civilné obyvateľstvo a kombatanti neustále pod ochranou a pôsobnosťou zásad medzinárodného práva odvodených zo zavedených zvyklostí, zásad ľudskosti a základných požiadaviek mravnosti,
želajúc si prispieť k zmierneniu medzinárodného napätia, skončeniu pretekov v zbrojení a budovaniu vzájomnej dôvery medzi štátmi, a tým k naplneniu túžby všetkých národov žiť v mieri,
uznávajúc dôležitosť vynaloženia všetkého úsilia, ktoré môže prispieť k pokroku na ceste ku všeobecnému a úplnému odzbrojeniu pod prísnou a účinnou medzinárodnou kontrolou,
potvrdzujúc potrebu pokračovať v kodifikácii a postupnom rozvoji pravidiel medzinárodného práva vzťahujúcich sa na ozbrojené konflikty,
želajúc si zakázať alebo ďalej obmedziť používanie určitých konvenčných zbraní a veriac, že kladné výsledky na tomto poli môžu uľahčiť rokovania o hlavných otázkach odzbrojenia s cieľom ukončiť výrobu, skladovanie a šírenie takýchto zbraní,
zdôrazňujúc želanie, aby sa všetky štáty, najmä vojensky významné štáty, stali stranami tohto dohovoru a protokolov k nemu pripojených,
majúc na zreteli skutočnosť, že Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov a Komisia OSN pre odzbrojenie sa môžu rozhodnúť preskúmať otázku možného rozšírenia rozsahu zákazov a obmedzení obsiahnutých v tomto dohovore a v protokoloch k nemu pripojených,
ďalej majúc na zreteli, že Komisia OSN pre odzbrojenie sa môže rozhodnúť zvážiť možnosť prijatia ďalších opatrení zakazujúcich či obmedzujúcich použitie určitých konvenčných zbraní,
dohodli sa takto:
pripomínajúc, že každý štát má v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov povinnosť, aby sa v medzinárodných vzťahoch zdržal hrozby či použitia sily proti zvrchovanosti, územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu alebo akéhokoľvek iného konania, ktoré je v rozpore s cieľmi Organizácie Spojených národov,
ďalej pripomínajúc všeobecnú zásadu ochrany civilného obyvateľstva pred účinkami vojenských akcií,
opierajúc sa o zásadu medzinárodného práva, podľa ktorej právo strán ozbrojeného konfliktu zvoliť si metódy alebo spôsoby vedenia vojny nie je neobmedzené, a o zásadu, ktorá pri ozbrojených konfliktoch zakazuje používať zbrane, strelivo, materiály a metódy vedenia vojny, ktoré môžu spôsobiť nadmerné zranenia alebo zbytočné utrpenie,
tiež pripomínajúc, že je zakázané používať metódy a prostriedky vedenia vojny, ktoré sledujú alebo od ktorých sa dá očakávať, že spôsobia ďalekosiahle, dlhotrvajúce a ťažké škody na životnom prostredí,
potvrdzujúc svoje odhodlanie, že v prípadoch, ktoré nepokrýva tento dohovor a k nemu pripojené protokoly alebo iné medzinárodné dohody, musí zostať civilné obyvateľstvo a kombatanti neustále pod ochranou a pôsobnosťou zásad medzinárodného práva odvodených zo zavedených zvyklostí, zásad ľudskosti a základných požiadaviek mravnosti,
želajúc si prispieť k zmierneniu medzinárodného napätia, skončeniu pretekov v zbrojení a budovaniu vzájomnej dôvery medzi štátmi, a tým k naplneniu túžby všetkých národov žiť v mieri,
uznávajúc dôležitosť vynaloženia všetkého úsilia, ktoré môže prispieť k pokroku na ceste ku všeobecnému a úplnému odzbrojeniu pod prísnou a účinnou medzinárodnou kontrolou,
potvrdzujúc potrebu pokračovať v kodifikácii a postupnom rozvoji pravidiel medzinárodného práva vzťahujúcich sa na ozbrojené konflikty,
želajúc si zakázať alebo ďalej obmedziť používanie určitých konvenčných zbraní a veriac, že kladné výsledky na tomto poli môžu uľahčiť rokovania o hlavných otázkach odzbrojenia s cieľom ukončiť výrobu, skladovanie a šírenie takýchto zbraní,
zdôrazňujúc želanie, aby sa všetky štáty, najmä vojensky významné štáty, stali stranami tohto dohovoru a protokolov k nemu pripojených,
majúc na zreteli skutočnosť, že Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov a Komisia OSN pre odzbrojenie sa môžu rozhodnúť preskúmať otázku možného rozšírenia rozsahu zákazov a obmedzení obsiahnutých v tomto dohovore a v protokoloch k nemu pripojených,
ďalej majúc na zreteli, že Komisia OSN pre odzbrojenie sa môže rozhodnúť zvážiť možnosť prijatia ďalších opatrení zakazujúcich či obmedzujúcich použitie určitých konvenčných zbraní,
dohodli sa takto:
Článok 1
Rozsah pôsobnosti
Tento dohovor a protokoly k nemu pripojené sa vzťahujú na situácie uvedené v článku 2 spoločnom pre Ženevské dohovory z 12. augusta 1949 o ochrane obetí vojny vrátane všetkých situácií opísaných v článku 1 ods. 4 Dodatkového protokolu I k týmto dohovorom.
Článok 2
Vzťah k iným medzinárodným dohodám
Nič v tomto dohovore ani v protokoloch k nemu pripojených nebude interpretované ako upustenie od iných záväzkov vyplývajúcich pre vysoké zmluvné strany z medzinárodného humanitárneho práva uplatňovaného v ozbrojených konfliktoch.
Článok 3
Podpis
Tento dohovor bude otvorený na podpis všetkým štátom v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku po dobu dvanástich mesiacov, počnúc 10. aprílom 1981.
Článok 4
Ratifikácia, prijatie, schválenie alebo pristúpenie
1.
Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátov, ktoré ho podpísali. Ktorýkoľvek štát, ktorý tento dohovor nepodpísal, môže k nemu pristúpiť.
2.
Ratifikačné listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení budú uložené u depozitára.
3.
Vyjadrenie súhlasu byť viazaný ktorýmkoľvek z protokolov pripojených k tomuto dohovoru je pre každý štát dobrovoľné za predpokladu, že v čase uloženia ratifikačných listín, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení k tomuto dohovoru, tento štát oznámi depozitárovi svoj súhlas byť viazaný dvoma alebo viacerými z týchto protokolov.
4.
V ktoromkoľvek čase po uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení k tomuto dohovoru môže štát oznámiť depozitárovi, že súhlasí s tým, aby bol viazaný ktorýmkoľvek z pripojených protokolov, ktorým doposiaľ viazaný nebol.
5.
Každý protokol, ktorým je vysoká zmluvná strana viazaná, tvorí pre daný štát neoddeliteľnú súčasť tohto dohovoru.
Článok 5
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento dohovor nadobudne platnosť šesť mesiacov po dátume uloženia dvadsiatej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení.
2.
Pre každý štát, ktorý uloží svoju ratifikačnú listinu, listinu o prijatí, schválení alebo pristúpení po dátume uloženia dvadsiatej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení, nadobudne tento dohovor platnosť šesť mesiacov po dátume, ku ktorému tento štát uložil svoju ratifikačnú listinu, listinu o prijatí, schválení alebo pristúpení.
3.
Každý z protokolov pripojených k tomuto dohovoru nadobudne platnosť šesť mesiacov po dátume, ku ktorému dvadsať štátov oznámilo svoj súhlas byť ním viazané v súlade s článkom 4 ods. 3 alebo 4 tohto dohovoru.
4.
Pre každý štát, ktorý oznámi svoj súhlas byť viazaný určitým protokolom pripojeným k tomuto dohovoru po dátume, ku ktorému dvadsať štátov oznámilo svoj súhlas byť ním viazané, tento protokol nadobudne platnosť šesť mesiacov po dátume, ku ktorému daný štát oznámil svoj súhlas byť ním viazaný.
Článok 6
Šírenie dohovoru
Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú, že v čase mieru, ako aj v čase ozbrojeného konfliktu budú vo svojich krajinách šíriť tento dohovor a tie z jeho protokolov, ktorými sú viazané, v čo možno najväčšej miere, a najmä zahrnú ich štúdium do programu vojenskej prípravy tak, aby boli s týmito dokumentmi oboznámené ich ozbrojené sily.
Článok 7
Zmluvné vzťahy po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru
1.
Ak jedna zo strán konfliktu nie je viazaná niektorým z pripojených protokolov, zmluvné strany viazané týmto dohovorom a takýmto protokolom zostávajú nimi viazané vo svojich vzájomných vzťahoch.
2.
Každá vysoká zmluvná strana je týmto dohovorom a každým z pripojených protokolov, ktorý pre ňu nadobudol platnosť, viazaná v každej situácii, ktorú predpokladá článok 1, vo vzťahu ku ktorémukoľvek štátu, ktorý nie je stranou tohto dohovoru alebo nie je viazaný príslušným pripojeným protokolom, ak takýto štát prijme a bude uplatňovať tento dohovor alebo príslušný protokol a oznámi to depozitárovi.
3.
Depozitár okamžite upovedomí dotknuté vysoké zmluvné strany o každom oznámení prijatom v zmysle ustanovení odseku 2 tohto článku.
4.
Tento dohovor a protokoly k nemu pripojené, ktorými je určitá vysoká zmluvná strana viazaná, sa vzťahujú na ozbrojený konflikt proti takejto vysokej zmluvnej strane, uvedený v článku 1 ods. 4 Dodatkového protokolu I k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí vojny
a)
v prípade, že vysoká zmluvná strana je tiež stranou Dodatkového protokolu I a orgán uvedený v článku 96 ods. 3 uvedeného protokolu sa zaviazal uplatňovať Ženevské dohovory a Dodatkový protokol I v súlade s článkom 96 ods. 3 uvedeného protokolu a zaväzuje sa uplatňovať tento dohovor a príslušné pripojené protokoly na tento konflikt, alebo
b)
v prípade, že vysoká zmluvná strana nie je stranou Dodatkového protokolu I a orgán uvedený v písmene a) prijíma a uplatňuje záväzky Ženevských dohovorov, tohto dohovoru a príslušných protokolov k nemu pripojených, má takéto prijatie a uplatňovanie vo vzťahu k predmetnému konfliktu nasledujúce účinky:
i)
Ženevské dohovory a tento dohovor a príslušné protokoly k nemu pripojené nadobúdajú pre strany konfliktu platnosť s okamžitou účinnosťou,
ii)
uvedený orgán preberá tie isté práva a povinnosti ako tie, ktoré na seba prevzala vysoká zmluvná strana Ženevských dohovorov, tohto dohovoru a príslušných protokolov k nemu pripojených, a
iii)
Ženevské dohovory, tento dohovor a príslušné protokoly k nemu pripojené sú rovnako záväzné pre všetky strany konfliktu.
Vysoká zmluvná strana a uvedený orgán môžu tiež súhlasiť s prijatím a uplatňovaním záväzkov vyplývajúcich z Dodatkového protokolu I k Ženevským dohovorom na recipročnom základe.
Článok 8
Hodnotenie a zmeny
1.
a)
Kedykoľvek po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môže ktorákoľvek vysoká zmluvná strana navrhnúť pozmenenie tohto dohovoru, resp. ktoréhokoľvek z protokolov k nemu pripojených, ktorými je viazaná. Každý návrh na pozmenenie musí byť oznámený depozitárovi, ktorý o ňom upovedomí všetky vysoké zmluvné strany a vyžiada si ich názor na prípadné zvolanie konferencie s cieľom posúdenia návrhu. Ak väčšina, najmenej však osemnásť vysokých zmluvných strán, súhlasí, depozitár urýchlene zvolá konferenciu, na ktorú budú pozvané všetky vysoké zmluvné strany. Štáty, ktoré nie sú stranami tohto dohovoru, budú na konferenciu pozvané ako pozorovatelia.
b)
Takáto konferencia sa môže dohodnúť na zmenách, ktoré budú prijaté a nadobudnú platnosť tým istým spôsobom ako tento dohovor a protokoly k nemu pripojené, za predpokladu, že zmeny tohto dohovoru môžu prijať iba vysoké zmluvné strany a zmeny konkrétneho pripojeného protokolu môžu prijať iba tie vysoké zmluvné strany, ktoré sú daným protokolom viazané.
2.
a)
Kedykoľvek po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môže ktorákoľvek vysoká zmluvná strana navrhnúť prijatie dodatkových protokolov týkajúcich sa iných kategórií konvenčných zbraní, ktoré jestvujúce pripojené protokoly nezahŕňajú. Každý takýto návrh na dodatkový protokol musí byť oznámený depozitárovi, ktorý o ňom upovedomí všetky vysoké zmluvné strany v súlade s odsekom 1 písm. a) tohto článku. Ak väčšina, najmenej však osemnásť vysokých zmluvných strán, súhlasí, depozitár bezodkladne zvolá konferenciu, na ktorú budú pozvané všetky štáty.
b)
Uvedená konferencia sa môže, za plnej účasti všetkých štátov zastúpených na konferencii, dohodnúť na dodatkových protokoloch, ktoré budú prijaté tým istým spôsobom ako tento dohovor, budú k nemu pripojené a nadobudnú platnosť, ako je uvedené v článku 5 ods. 3 a 4 tohto dohovoru.
3.
a)
Ak po uplynutí desiatich rokov po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru nebola zvolaná žiadna konferencia v súlade s ustanovením odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 písm. a) tohto článku, ktorákoľvek vysoká zmluvná strana môže požiadať depozitára o zvolanie konferencie, na ktorú budú pozvané všetky vysoké zmluvné strany s cieľom zhodnotiť rozsah a fungovanie tohto dohovoru a protokolov k nemu pripojených a posúdiť návrhy na zmeny tohto dohovoru alebo jestvujúcich protokolov. Štáty, ktoré nie sú stranami tohto dohovoru, budú na konferenciu pozvané ako pozorovatelia. Konferencia sa môže dohodnúť na zmenách, ktoré budú prijaté a nadobudnú platnosť v súlade s uvedeným odsekom 1 písm. b).
b)
Na tejto konferencii sa tiež môžu posúdiť návrhy na prijatie dodatkových protokolov týkajúcich sa iných kategórií konvenčných zbraní, ktoré jestvujúce pripojené protokoly nezahŕňajú. Všetky štáty zastúpené na konferencii sa môžu takéhoto posudzovania plne zúčastniť. Všetky dodatkové protokoly budú prijaté tým istým spôsobom ako tento dohovor, budú k nemu pripojené a nadobudnú platnosť, ako je uvedené v článku 5 ods. 3 a 4 tohto dohovoru.
c)
Konferencia môže zvážiť, či by mali byť prijaté opatrenia na zvolanie ďalšej konferencie na žiadosť ktorejkoľvek vysokej zmluvnej strany v prípade, že po uplynutí obdobia podobného tomu, ktoré je uvedené v odseku 3 písm. a) tohto článku, nebola zvolaná žiadna konferencia v súlade s odsekom 1 písm. a) a odsekom 2 písm. a) tohto článku.
Článok 9
Vypovedanie
1.
Každá vysoká zmluvná strana môže tento dohovor alebo ktorýkoľvek z jeho protokolov vypovedať oznámením tejto skutočnosti depozitárovi.
2.
Vypovedanie nadobudne účinnosť jeden rok po doručení oznámenia o vypovedaní depozitárovi. Ak sa však v momente uplynutia uvedenej ročnej lehoty ocitne vysoká zmluvná strana v jednej zo situácií uvedených v článku 1, bude táto strana naďalej viazaná záväzkami vyplývajúcimi z tohto dohovoru a z príslušných protokolov k nemu pripojených, a to až do konca ozbrojeného konfliktu alebo okupácie, a v každom prípade až do ukončenia operácií spojených s konečným prepustením, repatriáciou či opätovným usadením sa osôb chránených pravidlami medzinárodného práva vzťahujúceho sa na ozbrojené konflikty, a v prípade pripojeného protokolu obsahujúceho ustanovenia o situáciách, v ktorých sily alebo misie Organizácie Spojených národov plnia v danej oblasti mierové, pozorovateľské alebo podobné úlohy, až do skončenia plnenia týchto úloh.
3.
Vypovedanie tohto dohovoru sa tiež vzťahuje na všetky pripojené protokoly, ktorými je strana vypovedajúca dohovor viazaná.
4.
Vypovedanie má účinok len vo vzťahu k tej vysokej zmluvnej strane, ktorá dohovor vypovedala.
5.
Vypovedanie nemá žiaden vplyv na záväzky, ktoré vysokej zmluvnej strane už vyplývajú, z dôvodu ozbrojeného konfliktu, z tohto dohovoru a k nemu pripojených protokolov, vo vzťahu k akémukoľvek aktu vykonanému pred tým, ako vypovedanie nadobudlo účinnosť.
Článok 10
Depozitár
1.
Depozitárom tohto dohovoru a k nemu pripojených protokolov je generálny tajomník Organizácie Spojených národov.
2.
Okrem svojich zvyčajných funkcií depozitár informuje všetky štáty o
a)
podpisoch pripojených k tomuto dohovoru podľa článku 3,
b)
uložení ratifikačných listín, listín o prijatí, schválení alebo pristúpení k tomuto dohovoru uložených podľa článku 4,
c)
oznámeniach súhlasu byť viazaný pripojenými protokolmi podľa článku 4,
d)
dátumoch nadobudnutia platnosti tohto dohovoru a každého z pripojených protokolov podľa článku 5, a
e)
oznámeniach o vypovedaní prijatých podľa článku 9, ako aj o dátume ich účinnosti.
Článok 11
Autentické texty
Originál tohto dohovoru a k nemu pripojených protokolov, ktorých texty v anglickom, arabskom, čínskom, francúzskom, ruskom a španielskom jazyku majú rovnakú platnosť, bude uložený u depozitára, ktorý poskytne jeho overené kópie všetkým štátom.
PROTOKOL O NEZISTITEĽNÝCH ÚLOMKOCH (PROTOKOL I)
Zakazuje sa používanie akýchkoľvek zbraní, ktorých primárnym účinkom je spôsobiť poranenie úlomkami, ktoré nie sú v ľudskom tele zistiteľné röntgenovými lúčmi.
Protokol o zákazoch alebo obmedzeniach použitia mín, nástražných systémov a iných zariadení (Protokol II v znení z 3. mája 1996)
Článok 1
Rozsah pôsobnosti
1.
Tento protokol sa týka mín, nástražných systémov a iných ďalej definovaných zariadení na súši vrátane mín kladených s cieľom odrezať prístup k pobrežiu či priechodom cez vodné alebo riečne cesty, ale sa netýka mín proti plavidlám v mori ani vo vnútrozemských vodných cestách.
2.
Tento protokol sa vzťahuje okrem situácií uvedených v článku 1 tohto dohovoru na situácie uvedené v článku 3 spoločnom pre Ženevské dohovory z 12. augusta 1949. Tento protokol sa nevzťahuje na situácie vnútroštátnych nepokojov a napätí, ako sú verejné nepokoje, izolované a sporadické akty násilia a ostatné akty podobnej povahy, keďže nie sú ozbrojeným konfliktom.
3.
V prípade ozbrojených konfliktov, ktoré nie sú medzinárodnej povahy a prebiehajú na území jednej z vysokých zmluvných strán, je každá strana konfliktu povinná uplatňovať zákazy a obmedzenia podľa tohto protokolu.
4.
Žiadneho z ustanovení tohto protokolu nie je možné dovolávať sa s cieľom ovplyvniť zvrchovanosť štátu alebo zodpovednosť vlády všetkými legitímnymi prostriedkami, zachovať alebo opätovne nastoliť právo a poriadok v štáte alebo brániť jeho národnú jednotu a územnú celistvosť.
5.
Žiadneho z ustanovení tohto protokolu nie je možné dovolávať sa na ospravedlnenie zasahovania, priameho či nepriameho, a to z akéhokoľvek dôvodu, do ozbrojeného konfliktu či vnútorných alebo vonkajších záležitostí vysokej zmluvnej strany, na ktorej území takýto konflikt prebieha.
6.
Uplatnením ustanovení tohto protokolu na strany konfliktu, ktoré nie sú vysokými zmluvnými stranami, ktoré prijali tento protokol, sa explicitne ani implicitne nemení ich právny status alebo právny status územia, ktoré je predmetom sporu.
Článok 2
Výklad pojmov
Na účely tohto protokolu:
1.
„Mína" je akákoľvek munícia umiestnená pod zemou, na zemi alebo v blízkosti zeme či iného povrchu, určená, aby detonovala či explodovala v dôsledku prítomnosti, blízkosti alebo kontaktu osoby alebo vozidla.
2.
„Mína kladená na diaľku" je mína, ktorá nie je kladená priamo, ale je dopravovaná delom, raketou, mínometom či podobným zariadením alebo zhodená z lietadla. Míny dopravené z pozemného systému vzdialeného menej než 500 metrov nie sú považované za „kladené na diaľku" za predpokladu, že sú použité v súlade s článkom 5 a ostatnými relevantnými článkami tohto protokolu.
3.
„Protipechotná mína" je mína, ktorá je v prvom rade určená, aby explodovala v dôsledku prítomnosti, blízkosti alebo kontaktu s osobou, a ktorá zneschopní, zraní alebo usmrtí jednu osobu alebo viacero osôb.
4.
„Nástražný systém" je akékoľvek zariadenie alebo materiál navrhnutý, skonštruovaný alebo uspôsobený tak, aby usmrtil alebo spôsobil zranenie, ktorý sa aktivuje neočakávane, keď osoba naruší alebo sa priblíži k zdanlivo neškodnému predmetu alebo vykoná zdanlivo bezpečný úkon.
5.
„Iné zariadenia" sú ručne umiestnené munície a zariadenia vrátane improvizovaných výbušných zariadení zostrojené tak, aby usmrtili, zranili alebo spôsobili škodu, a ktoré sa spúšťajú diaľkovým ovládaním alebo automaticky po uplynutí určitého času.
6.
„Vojenský cieľ" je, pokiaľ ide o objekty, každý objekt, ktorý svojou povahou, umiestnením, účelom alebo využitím účinne prispieva k vojenským činnostiam a ktorého úplné alebo čiastočné zničenie, obsadenie alebo neutralizácia za okolností existujúcich v danom čase predstavuje jednoznačnú vojenskú výhodu.
7.
„Civilné objekty" sú všetky objekty, ktoré nie sú vojenskými cieľmi v zmysle definície uvedenej v odseku 6 tohto článku.
8.
„Mínové pole" je definovaný priestor, v ktorom sú uložené míny, a „zamínovaný priestor" je priestor, ktorý je nebezpečný vzhľadom na prítomnosť mín. „Klamné mínové pole" znamená priestor bez mín, ktorý má budiť dojem mínového poľa. Pojem „mínové pole" zahŕňa aj klamné mínové polia.
9.
„Zaznamenávanie" znamená fyzické, administratívne a technické úkony určené na získanie všetkých dostupných informácií uľahčujúcich určenie polohy mínových polí, zamínovaných priestorov, mín, nástražných systémov a iných zariadení, a ich registráciu v oficiálnych záznamoch.
10.
„Samodeštrukčný mechanizmus" je zabudovaný alebo externe pripojený, automaticky fungujúci mechanizmus zabezpečujúci zničenie munície, v ktorej je zabudovaný alebo ku ktorej je pripojený.
11.
„Samoneutralizačný mechanizmus" je zabudovaný samočinný mechanizmus, ktorý uvedie muníciu, v ktorej je zabudovaný, do nefunkčného stavu.
12.
„Samodezaktivácia" znamená automatické uvedenie munície do nefunkčného stavu prostredníctvom nezvratného vyčerpania určitého komponentu, napríklad batérie, ktorý je pre fungovanie munície nevyhnutný.
13.
„Diaľkové ovládanie" znamená ovládanie príkazmi na diaľku.
14.
„Zariadenie proti manipulácii" je zariadenie zostrojené na ochranu míny, ktoré je buď jej súčasťou, alebo je s ňou spojené alebo umiestnené pod ňou, a aktivuje sa pri pokuse manipulovať s mínou.
15.
„Transfer" zahŕňa okrem fyzického presunu mín na územie štátu alebo z územia štátu aj prevod vlastníckeho práva a kontroly nad nimi, ale nezahŕňa prevod územia, na ktorom sa nachádzajú uložené míny.
Článok 3
Všeobecné obmedzenia použitia mín, nástražných systémov a iných zariadení
1.
Tento článok sa vzťahuje na
a)
míny,
b)
nástražné systémy a
c)
iné zariadenia.
2.
Každá vysoká zmluvná strana alebo strana konfliktu je v súlade s ustanoveniami tohto protokolu zodpovedná za všetky míny, nástražné systémy a iné zariadenia, ktoré použije, pričom sa zaväzuje ich odpratať, odstrániť alebo udržiavať spôsobom špecifikovaným v článku 10 tohto protokolu.
3.
Za každých okolností je zakázané používať míny, nástražné systémy a iné zariadenia, ktoré sú zostrojené alebo majú schopnosť spôsobiť nadmerné poranenia či zbytočné utrpenie.
4.
Zbrane, na ktoré sa vzťahuje tento článok, musia striktne spĺňať štandardy a obmedzenia, ktoré sú špecifikované v technickej prílohe pre každú konkrétnu kategóriu.
5.
Je zakázané používať míny, nástražné systémy alebo iné zariadenia vyžívajúce mechanizmy alebo zariadenia, ktoré sú špecificky zostrojené tak, aby spôsobili detonáciu munície prítomnosťou bežne dostupných detektorov mín v dôsledku ich magnetického či iného bezdotykového pôsobenia pri ich bežnom použití v detekčných činnostiach.
6.
Je zakázané používať samodezaktivačné míny vybavené zariadením proti manipulácii, ktoré sú zostrojené takým spôsobom, že zariadenie proti manipulácii zostane funkčné aj po tom, ako mína prestala byť funkčná.
7.
Zbrane, na ktoré sa vzťahuje tento článok, je za každých okolností, či už pri útoku, obrane alebo odvetných akciách, zakázané zameriavať proti civilnému obyvateľstvu, alebo proti jednotlivým civilným osobám či civilným objektom.
8.
Nerozlišujúce použitie zbraní, na ktoré sa vzťahuje tento článok, je zakázané. Nerozlišujúcim použitím je akékoľvek umiestnenie takýchto zbraní,
a)
ktoré je mimo vojenského cieľa alebo nie je na vojenský cieľ zamerané. V prípade pochybností o tom, či je objekt obvykle určený na civilné účely, napríklad miesto konania bohoslužieb, dom či iné obydlie alebo škola, využívaný tak, že účinne prispieva k vojenským akciám, musí sa predpokladať, že takýmto spôsobom využívaný nie je,
b)
pri ktorom sa používa metóda alebo prostriedky dopravy, ktoré nie je možné zamerať na špecifický vojenský cieľ alebo
c)
pri ktorom možno očakávať, že spôsobí náhodné straty na životoch civilných osôb, zranenia civilných osôb, škody na civilných cieľoch alebo ich kombináciu, ktoré by boli nadmerné vzhľadom na očakávanú konkrétnu a priamu vojenskú výhodu.
9.
Niekoľko zreteľne od seba oddelených a rozdielnych vojenských cieľov nachádzajúcich sa v meste, obci, na dedine alebo v inej oblasti s výskytom podobnej koncentrácie civilných osôb alebo civilných objektov sa nesmie považovať za jeden vojenský cieľ.
10.
Na ochranu civilných osôb pred účinkami zbraní, na ktoré sa vzťahuje tento článok, sa musia vykonať všetky uskutočniteľné bezpečnostné opatrenia. Takéto bezpečnostné opatrenia sú opatrenia, ktoré možno uskutočniť alebo prakticky vykonať, berúc do úvahy všetky okolnosti prevládajúce v danom čase vrátane humanitárnych a vojenských hľadísk. Medzi tieto okolnosti patria okrem iného
a)
krátkodobé a dlhodobé účinky mín na miestne civilné obyvateľstvo po dobu existencie mínového poľa,
b)
možné opatrenia na ochranu civilných osôb (napríklad oplotenia, nápisy, varovanie a dohľad),
c)
dostupnosť a uskutočniteľnosť alternatívnych riešení a
d)
krátkodobé a dlhodobé vojenské požiadavky na mínové polia.
11.
O každom umiestnení mín, nástražných systémov a ostatných zariadení, ktoré môžu postihnúť civilné obyvateľstvo, musí byť vydaná účinná a včasná výstraha, ak to okolnosti dovolia.
Článok 4
Obmedzenie použitia protipechotných mín
Je zakázané používať protipechotné míny, ktorých detekcia podľa špecifikácie odseku 2 technickej prílohy nie je možná.
Článok 5
Obmedzenie použitia protipechotných mín iných než mín kladených na diaľku
1.
Tento článok sa vzťahuje na protipechotné míny iné než míny kladené na diaľku.
2.
Je zakázané používať zbrane, na ktoré sa vzťahuje tento článok a ktoré nespĺňajú ustanovenia technickej prílohy o samodeštrukcii a samodezaktivácii, okrem prípadov, keď
a)
sú takéto zbrane umiestnené v priestore s vyznačenými hranicami, ktorý monitoruje vojenský personál a ktorý je chránený oplotením či inými prostriedkami tak, aby bol účinne zamedzený prístup civilných osôb do tohto priestoru. Označenie musí byť zreteľné a trvalé a musí byť viditeľné minimálne pre každú osobu, ktorá hodlá vstúpiť do označeného priestoru, a
b)
sú takéto zbrane odstránené z priestoru pred jeho opustením s výnimkou prípadov, keď je priestor odovzdaný ozbrojeným silám iného štátu, ktorý preberie zodpovednosť za ochranné zariadenia vyžadované podľa tohto článku a za následné odstránenie týchto zbraní.
3.
Strana konfliktu je zbavená ďalšej povinnosti dodržiavať ustanovenia odseku 2 písm. a) a odseku 2 písm. b) tohto článku, len ak dodržiavanie týchto ustanovení nie je možné z dôvodu nedobrovoľnej straty kontroly nad územím v dôsledku vojenskej akcie nepriateľa vrátane situácie, keď ich dodržiavanie znemožňuje priama vojenská akcia nepriateľa. Ak táto strana opätovne získa kontrolu nad územím, je povinná obnoviť dodržiavanie ustanovení odseku 2 písm. a) a odseku 2 písm. b) tohto článku.
4.
Ak ozbrojené sily určitej strany konfliktu získajú kontrolu nad priestorom, v ktorom sú uložené zbrane, na ktoré sa vzťahuje tento článok, sú tieto ozbrojené sily povinné v maximálne možnej miere udržiavať a v prípade potreby zaviesť ochranné opatrenia vyžadované podľa tohto článku až do doby, kým budú tieto zbrane odstránené.
5.
Na zabránenie neoprávneného odstránenia, znehodnotenia, zničenia alebo ukrytia akéhokoľvek zariadenia, systému či materiálu použitého na vymedzenie obvodu označeného priestoru musia byť prijaté všetky uskutočniteľné opatrenia.
6.
Zbrane, na ktoré sa vzťahuje tento článok, vystreľujúce črepiny v horizontálnom oblúku pod uhlom menším ako 90 stupňov a umiestnené na zemi alebo nad zemou sa môžu používať aj bez prijatia opatrení uvedených v odseku 2 písm. a) tohto článku počas najviac 72 hodín, ak
a)
sú umiestnené v bezprostrednej blízkosti vojenskej jednotky, ktorá ich rozmiestnila, a
b)
priestor monitoruje vojenský personál tak, aby bol účinne zamedzený prístup civilných osôb.
Článok 6
Obmedzenie použitia mín kladených na diaľku
1.
Je zakázané používať míny kladené na diaľku, ak nie sú zaznamenané v súlade s odsekom 1 písm. b) technickej prílohy.
2.
Je zakázané používať protipechotné míny kladené na diaľku, ktoré nespĺňajú ustanovenia technickej prílohy o samodeštrukcii a samodezaktivácii.
3.
Je zakázané používať míny kladené na diaľku iné ako protipechotné míny, ak nie sú v možnom rozsahu vybavené účinným samodeštrukčným alebo samoneutralizačným mechanizmom a ak nemajú záložný samodezaktivačný systém navrhnutý tak, aby učinil mínu nefunkčnou vtedy, keď prestane slúžiť vojenskému účelu, na ktorý bola do svojej pozície uložená.
4.
Pred každým dopravením alebo zvrhnutím mín kladených na diaľku, ktoré môžu postihnúť civilné obyvateľstvo, musí byť včas vydané účinné varovanie s výnimkou prípadov, keď to okolnosti neumožňujú.
Článok 7
Zákaz použitia nástražných systémov a ostatných zariadení
1.
Bez toho, aby tým boli dotknuté pravidlá medzinárodného práva platné pre ozbrojený konflikt a vzťahujúce sa na podvod a vierolomnosť, je za každých okolností zakázané používať nástražné systémy a ostatné zariadenia, ktoré sú akokoľvek spojené alebo prepojené s
a)
medzinárodne uznávanými ochrannými symbolmi, znakmi alebo signálmi,
b)
chorými, zranenými alebo mŕtvymi osobami,
c)
pohrebnými alebo kremačnými miestami či hrobmi,
d)
zdravotníckymi zariadeniami, zdravotníckym vybavením, zdravotníckym materiálom alebo zdravotníckou prepravou,
e)
detskými hračkami a inými prenosnými predmetmi alebo výrobkami špecificky určenými na stravovanie, zdravie, hygienu, ošatenie alebo vzdelávanie detí,
f)
potravinami alebo nápojmi,
g)
kuchynskými potrebami alebo spotrebičmi, ak nie sú vo vojenských objektoch, na vojenských stanoviskách alebo vo vojenských zásobovacích skladoch,
h)
objektmi jasne náboženskej povahy,
i)
historickými pamiatkami, umeleckými dielami alebo miestami bohoslužieb, ktoré predstavujú kultúrne alebo duchovné dedičstvo národa, alebo
j)
zvieratami alebo ich zdochlinami.
2.
Je zakázané používať nástražné systémy alebo iné zariadenia vo forme zdanlivo neškodných prenosných predmetov, ktoré sú špecificky navrhnuté a zostrojené tak, aby obsahovali výbušný materiál.
3.
Bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia článku 3, je zakázané používať zbrane, na ktoré sa vzťahuje tento článok, v mestách, obciach, dedinách alebo iných oblastiach s podobnou koncentráciou civilného obyvateľstva, v ktorých neprebieha boj medzi pozemnými silami, ani takýto boj bezprostredne nehrozí, ak nie sú
a)
umiestnené vo vnútri vojenského cieľa alebo v jeho tesnej blízkosti alebo
b)
prijaté opatrenia na ochranu civilného obyvateľstva pred ich účinkami, napríklad rozostavenie výstražných hliadok, vydanie varovaní alebo vytvorenie oplotení.
Článok 8
Transfery
1.
S cieľom podporiť naplnenie účelu tohto protokolu sa každá vysoká zmluvná strana
a)
zaväzuje neuskutočniť prevod žiadnych mín, ktorých použitie tento protokol zakazuje,
b)
zaväzuje neuskutočniť prevod žiadnych mín príjemcovi inému, ako je štát alebo štátny orgán, ktorý je oprávnený takýto prevod prijať,
c)
zaväzuje uplatňovať obmedzenia pri prevode všetkých mín, ktorých použitie je týmto protokolom obmedzené. Konkrétne každá vysoká zmluvná strana sa zaväzuje neuskutočniť transfer akýchkoľvek protipechotných mín štátom, ktoré nie sú viazané týmto protokolom, ak sa prijímajúci štát nezaviaže tento protokol uplatňovať, a
d)
zaväzuje zabezpečiť, aby sa každý prevod podľa tohto článku na strane odosielajúceho, ako aj na strane prijímajúceho štátu uskutočnil v plnom súlade s príslušnými ustanoveniami tohto protokolu a platnými normami medzinárodného humanitárneho práva.
2.
V prípade, že vysoká zmluvná strana vyhlási, že odkladá dodržiavanie konkrétnych ustanovení týkajúcich sa použitia určitých mín uvedených v technickej prílohe, na tieto míny sa napriek tomu vzťahuje odsek 1 písm. a) tohto článku.
3.
Všetky vysoké zmluvné strany sa do nadobudnutia platnosti tohto protokolu zdržia akéhokoľvek konania, ktoré by bolo nezlučiteľné s odsekom 1 písm. a) tohto článku.
Článok 9
Zaznamenávanie a použitie informácií o mínových poliach, zamínovaných priestoroch, mínach, nástražných systémoch a iných zariadeniach
1.
Všetky informácie týkajúce sa mínových polí, zamínovaných priestorov, mín, nástražných systémov a iných zariadení musia byť zaznamenávané v súlade s ustanoveniami technickej prílohy.
2.
Strany konfliktu sú všetky takéto záznamy povinné uchovávať a po skončení aktívnych nepriateľských akcií bezodkladne prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia vrátane použitia týchto informácií na ochranu civilného obyvateľstva pred účinkami mínových polí, zamínovaných priestorov, mín, nástražných systémov a iných zariadení v oblastiach pod ich kontrolou.
Zároveň poskytnú druhej strane alebo stranám konfliktu a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, o mínových poliach, zamínovaných priestoroch, mínach, nástražných systémoch a iných zariadeniach, ktoré položili v oblastiach, ktoré už nemajú pod kontrolou; zároveň však za podmienky reciprocity platí, že ak sa ozbrojené sily jednej strany konfliktu nachádzajú na území protivníka, môže ktorákoľvek zo strán odoprieť poskytnutie týchto informácií generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a druhej strane konfliktu v rozsahu, v akom si ich odopretie vyžadujú bezpečnostné záujmy, až do doby, keď sa žiadna zo strán nebude zdržiavať na území druhej strany. V takom prípade budú zadržané informácie poskytnuté ihneď, ako to bezpečnostné záujmy umožnia. Vždy, keď je to možné, sa budú strany konfliktu po vzájomnej dohode usilovať o uvoľnenie takýchto informácií v čo najskoršom možnom termíne spôsobom zlučiteľným s bezpečnostnými záujmami každej zo strán.
3.
Týmto článkom nie sú dotknuté ustanovenia článkov 10 a 12 tohto protokolu.
Článok 10
Odstraňovanie mínových polí, zamínovaných priestorov, mín, nástražných systémov a iných zariadení a medzinárodná spolupráca
1.
Po ukončení aktívnych nepriateľských akcií musia byť všetky mínové polia, zamínované priestory, míny, nástražné systémy a iné zariadenia bezodkladne vyčistené, odstránené, zničené alebo udržiavané v súlade s článkom 3 a článkom 5 ods. 2 tohto protokolu.
2.
Vysoké zmluvné strany a strany konfliktu majú túto zodpovednosť vo vzťahu k všetkým mínovým poliam, zamínovaným priestorom, mínam, nástražným systémom a iným zariadeniam v oblastiach pod ich kontrolou.
3.
Pokiaľ ide o mínové polia, zamínované priestory, míny, nástražné systémy a iné zariadenia uložené stranou v oblastiach, nad ktorými už nemá kontrolu, poskytne táto strana konfliktu strane, ktorá má oblasti pod kontrolou v zmysle odseku 2 tohto článku, technickú a materiálnu pomoc potrebnú na splnenie tejto povinnosti, a to v rozsahu, v akom jej to kontrolujúca strana konfliktu umožní.
4.
Kedykoľvek to bude potrebné, strany konfliktu sa budú usilovať o dosiahnutie dohody medzi sebou navzájom, prípadne aj s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami o poskytovaní technickej a materiálnej pomoci, a za vhodných okolností aj o uskutočnenie spoločných operácií potrebných na splnenie takejto povinnosti.
Článok 11
Technická spolupráca a pomoc
1.
Každá vysoká zmluvná strana sa zaväzuje podporovať čo možno najširšiu výmenu vybavenia, materiálu a vedecko-technických informácií súvisiacich s uplatňovaním tohto protokolu, ako aj prostriedkov určených na odmínovanie, pričom má zároveň právo tejto výmeny sa zúčastňovať. Vysoké zmluvné strany predovšetkým nesmú nenáležitým spôsobom obmedzovať poskytovanie prostriedkov na odmínovanie a súvisiacich technických informácií na humanitárne účely.
2.
Každá vysoká zmluvná strana sa zaväzuje poskytovať informácie do databázy o odmínovaní vytvorenej v rámci systému Organizácie Spojených národov, najmä informácie týkajúce sa rozličných odmínovacích prostriedkov a technológií, zoznamy expertov, odborných inštitúcií alebo národných kontaktných miest na odmínovanie.
3.
Každá vysoká zmluvná strana, ktorá je tak schopná urobiť, bude pomáhať pri odmínovaní prostredníctvom Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných organizácií, prípadne bilaterálne, alebo prispievať do Dobrovoľného fondu Organizácie Spojených národov na pomoc pri odmínovaní.
4.
Žiadosti vysokých zmluvných strán o pomoc podložené príslušnými informáciami môžu byť predkladané Organizácii Spojených národov, iným príslušným orgánom alebo iným štátom. Tieto žiadosti môžu byť predkladané generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, ktorý ich poskytne všetkým vysokým zmluvným stranám a príslušným medzinárodným organizáciám.
5.
V prípade žiadostí predložených Organizácii Spojených národov generálny tajomník Organizácie Spojených národov v rámci zdrojov, ktoré má k dispozícii, môže podniknúť príslušné kroky na posúdenie situácie a v spolupráci so žiadajúcou vysokou zmluvnou stranou určiť vhodný spôsob poskytnutia pomoci pri odmínovaní alebo pri uplatňovaní tohto protokolu. Generálny tajomník môže aj predložiť vysokým zmluvným stranám správu o tomto posúdení situácie, ako aj o druhu a rozsahu požadovanej pomoci.
6.
Bez toho, aby tým boli dotknuté ich ústavné či iné zákonné ustanovenia, vysoké zmluvné strany sa zaväzujú spolupracovať a poskytovať si technické prostriedky s cieľom podporiť uplatňovanie príslušných zákazov a obmedzení uvedených v tomto protokole.
7.
Každá vysoká zmluvná strana má právo požiadať, respektíve dostať, tam kde je to náležité, technickú pomoc od inej vysokej zmluvnej strany súvisiacu s určitou špeciálnou technikou inou než zbrojnou, tam kde je to potrebné a možné, v záujme skrátenia odkladnej lehoty uvedenej v technickej prílohe.
Článok 12
Ochrana pred účinkami mínových polí, zamínovaných priestorov, mín, nástražných systémov a iných zariadení
1.
Pôsobnosť
a)
S výnimkou jednotiek a misií uvedených v odseku 2 písm. a) pododseku i) tohto článku sa tento článok vzťahuje len na misie, ktoré plnia funkcie v určitej oblasti so súhlasom vysokej zmluvnej strany, na ktorej území sa tieto funkcie plnia.
b)
Uplatnením ustanovení tohto článku na strany konfliktu, ktoré nie sú vysokými zmluvnými stranami, sa explicitne ani implicitne nemení ich právny status alebo právny status územia, ktoré je predmetom sporu.
c)
Ustanoveniami tohto článku nie je dotknuté súčasné medzinárodné humanitárne právo ani ostatné platné medzinárodné dokumenty alebo rozhodnutia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, ktoré zabezpečujú vyššiu úroveň ochrany personálu pôsobiaceho v súlade s týmto článkom.
2.
Mierové sily a niektoré iné sily a misie
a)
Tento článok sa vzťahuje na
i)
všetky jednotky alebo misie Organizácie Spojených národov plniace mierové, pozorovateľské alebo podobné funkcie v ktorejkoľvek oblasti v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov a
ii)
každú misiu zriadenú v zmysle kapitoly VIII Charty Organizácie Spojených národov plniacu svoje funkcie v oblasti konfliktu.
b)
Každá vysoká zmluvná strana alebo strana konfliktu, ak je o to požiadaná veliteľom jednotiek alebo vedúcim misie, na ktorú sa vzťahuje tento článok, je povinná
i)
v rámci svojich možností prijať také opatrenia, ktoré sú potrebné na ochranu jednotiek alebo misie pred účinkami mín, nástražných systémov a iných zariadení v oblasti pod jej kontrolou, a
ii)
ak je to potrebné v záujme účinnej ochrany takéhoto personálu, odstrániť alebo zneškodniť v rámci svojich možností všetky míny, nástražné systémy a iné zariadenia v danej oblasti, a
iii)
informovať veliteľa jednotiek alebo vedúceho misie o polohe všetkých známych mínových polí, zamínovaných priestorov, mín, nástražných systémov a iných zariadení v oblasti, v ktorej jednotky alebo misia pôsobia, a v rámci možností poskytnúť veliteľovi jednotiek alebo vedúcemu misie všetky informácie, ktoré má ohľadom takýchto mínových polí, zamínovaných priestorov, mín, nástražných systémov a iných zariadení.
3.
Humanitárne a zisťovacie misie systému Organizácie Spojených národov
a)
Tento odsek sa vzťahuje na všetky humanitárne alebo zisťovacie misie systému Organizácie Spojených národov.
b)
Každá vysoká zmluvná strana alebo strana konfliktu, ak je o to požiadaná vedúcim misie, na ktorú sa vzťahuje tento článok, je povinná
i)
poskytnúť personálu misie ochranu uvedenú v odseku 2 písm. b) pododseku i) tohto článku, a
ii)
ak je prístup na určité miesto alebo cez určité miesto, ktoré má pod kontrolou, nevyhnutný na plnenie úloh misie, ako aj v záujme bezpečného prechodu personálu misie na také miesto alebo cez také miesto,
aa) pokiaľ tomu nebránia prebiehajúce nepriateľské akcie, informovať vedúceho misie o bezpečnej trase na také miesto, ak je takáto informácia k dispozícii, alebo
bb) ak informácia identifikujúca bezpečnú trasu nie je poskytnutá v súlade s pododsekom aa), v nevyhnutnom rozsahu a v rámci možností zriadiť priechod cez mínové polia.
4.
Misie Medzinárodného výboru Červeného kríža
a)
Tento odsek sa vzťahuje na misie Medzinárodného výboru Červeného kríža pôsobiace so súhlasom hostiteľského štátu alebo hostiteľských štátov podľa ustanovení Ženevských dohovorov z 12. augusta 1949 a v príslušnom rozsahu ich dodatkových protokolov.
b)
Každá vysoká zmluvná strana alebo strana konfliktu, ak ju o to požiada vedúci misie, na ktorú sa vzťahuje tento článok, je povinná
i)
poskytnúť personálu misie ochranu uvedenú v odseku 2 písm. b) pododseku i) tohto článku a
ii)
prijať opatrenia uvedené v odseku 3 písm. b) pododseku ii) tohto článku.
5.
Ostatné humanitárne misie a vyšetrovacie misie
a)
Pokiaľ sa na ne nevzťahujú odseky 2, 3 a 4 tohto článku, tento odsek sa vzťahuje na nasledujúce misie pri plnení ich funkcií v oblasti konfliktu alebo pri poskytovaní pomoci obetiam konfliktu:
i)
všetky humanitárne misie národných spoločností Červeného kríža alebo Červeného polmesiaca, resp. ich medzinárodnej federácie,
ii)
všetky misie nestranných humanitárnych organizácií vrátane nestranných humanitárnych odmínovacích misií a
iii)
všetky vyšetrovacie misie zriadené v zmysle ustanovení Ženevských dohovorov z 12. augusta 1949 a v príslušnom rozsahu ich dodatkových protokolov.
b)
Každá vysoká zmluvná strana alebo strana konfliktu, ak ju o to požiada vedúci misie, na ktorú sa vzťahuje tento odsek, je povinná v rámci možností
i)
poskytnúť personálu misie ochranu uvedenú v odseku 2 písm. b) pododseku i) tohto článku a
ii)
prijať opatrenia uvedené v odseku 3 písm. b) pododseku ii) tohto článku.
6.
Dôvernosť informácií
So všetkými informáciami poskytnutými na dôvernom základe v zmysle tohto článku je ich príjemca povinný nakladať ako s prísne dôvernými, pričom nesmú byť uvoľnené mimo okruhu príslušnej jednotky alebo misie bez výslovného súhlasu ich poskytovateľa.
7.
Rešpektovanie zákonov a predpisov
Bez toho, aby tým boli dotknuté jeho výsady a imunity, prípadne služobné povinnosti, personál jednotiek alebo misií uvedených v tomto článku je povinný
a)
rešpektovať zákony a právne predpisy hostiteľského štátu a
b)
zdržať sa akéhokoľvek konania alebo činnosti nezlučiteľnej s nestrannou a medzinárodnou povahou jeho úloh.
Článok 13
Konzultácie vysokých zmluvných strán
1.
Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú vzájomne konzultovať a spolupracovať vo všetkých otázkach súvisiacich s fungovaním tohto protokolu. Na tento účel sa bude každoročne konať konferencia vysokých zmluvných strán.
2.
Účasť na výročných konferenciách bude upravená schváleným rokovacím poriadkom.
3.
Konferencia sa bude zaoberať
a)
posúdením fungovania a statusu tohto protokolu,
b)
prerokúvaním záležitostí vyplývajúcich zo správ vysokých zmluvných strán podľa odseku 4 tohto článku,
c)
prípravami hodnotiacich konferencií a
d)
posudzovaním vývoja technológií na ochranu civilných osôb pred nerozlišujúcimi účinkami mín.
4.
Vysoké zmluvné strany budú predkladať svoje výročné správy depozitárovi, ktorý ich bude distribuovať všetkým vysokým zmluvným stranám v predstihu pred konferenciou.
Správy sa budú týkať ktorejkoľvek z nasledujúcich záležitostí:
a)
šírenia informácií o tomto protokole medzi ich ozbrojenými silami a civilným obyvateľstvom,
b)
programov odmínovania a obnovy,
c)
krokov podniknutých na splnenie technických požiadaviek tohto protokolu a všetkých ostatných informácií s tým súvisiacich,
d)
legislatívy súvisiacej s týmto protokolom,
e)
opatreniami prijatými v oblasti medzinárodnej výmeny technických informácií, medzinárodnej spolupráce pri odmínovaní, technickej spolupráce a pomoci a
f)
ostatných relevantných záležitostí.
5.
Náklady na konanie konferencie vysokých zmluvných strán znášajú vysoké zmluvné strany a štáty, ktoré nie sú stranami dohovoru, zúčastňujúce sa na práci konferencie v súlade s príslušne upravenou príspevkovou stupnicou Organizácie Spojených národov.
Článok 14
Dodržiavanie
1.
Každá vysoká zmluvná strana podnikne potrebné kroky vrátane legislatívnych a iných opatrení na zabránenie a potláčanie porušovania tohto protokolu osobami, resp. na územiach, ktoré spadajú pod jej jurisdikciu alebo kontrolu.
2.
Medzi opatrenia predpokladané v odseku 1 tohto článku patria aj potrebné opatrenia na prijatie trestných sankcií proti osobám, ktoré v súvislosti s ozbrojeným konfliktom a v rozpore s ustanoveniami tohto protokolu úmyselne spôsobia smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví civilných osôb, ako aj opatrenia na spravodlivé potrestanie takýchto osôb.
3.
Každá vysoká zmluvná strana musí tiež vyžadovať, aby jej ozbrojené sily vydali príslušné vojenské predpisy a smernice a aby príslušníci ozbrojených síl absolvovali prípravu v oblasti dodržiavania tohto protokolu zodpovedajúcu ich služobným povinnostiam a právomociam.
4.
Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú vzájomne konzultovať a bilaterálne spolupracovať prostredníctvom generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov alebo prostredníctvom iných zodpovedajúcich medzinárodných postupov s cieľom vyriešiť problémy, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s výkladom a uplatňovaním ustanovení tohto protokolu.
TECHNICKÁ PRÍLOHA
1.
Zaznamenávanie
a)
Poloha iných mín než mín kladených na diaľku, mínových polí, zamínovaných priestorov, nástražných systémov a ostatných zariadení musí byť zaznamenávaná v súlade s nasledujúcimi ustanoveniami:
i)
poloha mínových polí, zamínovaných priestorov alebo priestorov s nástražnými systémami a inými zariadeniami musí byť presne špecifikovaná vo vzťahu k súradniciam aspoň dvoch orientačných bodov a odhadovanými rozmermi priestoru obsahujúceho takéto zbrane vo vzťahu k týmto orientačným bodom,
ii)
mapy, nákresy alebo iné záznamy musia byť vypracované takým spôsobom, aby označovali polohu mínových polí, zamínovaných priestorov, nástražných systémov a ostatných zariadení vo vzťahu k orientačným bodom, pričom v týchto záznamoch budú tiež vyznačené ich hranice a rozsah, a
iii)
na účely vyhľadávania a odstraňovania mín, nástražných systémov a ostatných zariadení musia mapy, nákresy a ostatné záznamy obsahovať úplné informácie o type, počte, spôsobe uloženia, type a životnosti rozbušky, dátume a čase uloženia, zariadení proti manipulácii (ak je inštalované), ako aj iné relevantné informácie o všetkých takto umiestnených zbraniach. Kedykoľvek je to možné, v zázname o mínovom poli bude uvedená presná poloha každej míny okrem mínových polí kladených v radoch, kde je poloha radu postačujúca. Pri každom jednotlivom nástražnom systéme musí byť uvedená jeho presná poloha a mechanizmus činnosti.
b)
Odhadovaná poloha a rozloha priestorov obsahujúcich míny kladené na diaľku musí byť špecifikovaná súradnicami orientačných bodov (obvykle bodov v rohoch priestoru) a pri najbližšej možnej príležitosti musí byť zistená a podľa možnosti označená aj v teréne. V zázname musí byť uvedený aj celkový počet položených mín, dátum a čas ich kladenia a lehoty ich samodeštrukcie.
c)
Kópie záznamov sa uchovávajú na takej úrovni velenia, ktorá je schopná zaručiť ich bezpečnosť do najväčšej možnej miery.
d)
Použitie mín vyrobených po nadobudnutí platnosti tohto protokolu je zakázané, pokiaľ na nich nie sú v angličtine alebo v príslušnom národnom jazyku, resp. jazykoch uvedené nasledujúce informácie:
i)
názov krajiny pôvodu,
ii)
mesiac a rok výroby a
iii)
výrobné číslo alebo číslo série.
Označenie musí byť viditeľné, čitateľné, trvanlivé a čo možno najodolnejšie proti vplyvom prostredia.
2.
Špecifikácie týkajúce sa detekovateľnosti
a)
Pokiaľ ide o protipechotné míny vyrobené po 1. januári 1997, do takýchto mín musí byť zabudovaný materiál alebo zariadenie umožňujúce detekciu míny bežne dostupným detekčným technickým zariadením a vysielajúce spätný signál zodpovedajúci signálu, ktorý vydáva osem alebo viac gramov železa obsiahnutého v jednej kompaktnej mase.
b)
Pokiaľ ide o protipechotné míny vyrobené pred 1. januárom 1997, do takýchto mín musí byť zabudovaný alebo k nim musí byť pred uložením pripevnený, spôsobom znemožňujúcim jeho ľahké odstránenie, materiál alebo zariadenie umožňujúce detekciu míny bežne dostupným detekčným technickým zariadením a vysielajúce spätný signál zodpovedajúci signálu, ktorý vydáva osem alebo viac gramov železa obsiahnutého v jednej kompaktnej mase.
c)
Ak vysoká zmluvná strana dospeje k záveru, že nie je okamžite schopná dodržiavať ustanovenia písmena b), môže v čase oznámenia svojho súhlasu byť viazaná týmto protokolom vyhlásiť, že odkladá dodržiavanie ustanovení písmena b) na obdobie nie dlhšie ako 9 rokov od nadobudnutia platnosti tohto protokolu. Dovtedy je povinná minimalizovať, do možného rozsahu, použitie protipechotných mín, ktoré uvedené požiadavky nespĺňajú.
3.
Špecifikácie týkajúce sa samodeštrukcie a samodezaktivácie
a)
Všetky protipechotné míny kladené na diaľku musia byť navrhnuté a skonštruované tak, aby počet aktivovaných mín, pri ktorých nenastane samodeštrukcia do 30 dní po uložení, nepresiahol 10 %, pričom každá mína musí byť vybavená záložným samodezaktivačným systémom navrhnutým a skonštruovaným tak, aby v kombinácii so samodeštrukčným mechanizmom zabezpečil, že po 120 dňoch od ich položenia nebude funkčná viac ako jedna z tisíca aktivovaných mín.
b)
Všetky protipechotné míny, ktoré nie sú kladené na diaľku a ktoré sú použité mimo označených priestorov definovaných v článku 5 tohto protokolu, musia spĺňať požiadavky na samodeštrukciu a samodezaktiváciu uvedené v písmene a).
c)
V prípade, ak vysoká zmluvná strana dospeje k záveru, že nie je okamžite schopná dodržiavať ustanovenia písmena a) a/alebo písmena b), môže v čase oznámenia svojho súhlasu byť viazaná týmto protokolom vyhlásiť, že odkladá dodržiavanie ustanovení písmena a) a/alebo písmena b) vo vzťahu k mínam vyrobeným pred nadobudnutím platnosti tohto dohovoru na obdobie nie dlhšie ako 9 rokov od nadobudnutia platnosti tohto protokolu.
Počas tejto lehoty odkladu vysoká zmluvná strana
i)
bude zaviazaná minimalizovať, do možného rozsahu, použitie protipechotných mín, ktoré uvedené požiadavky nespĺňajú, a
ii)
v prípade protipechotných mín kladených na diaľku splní buď požiadavky na samodeštrukciu, alebo požiadavky na samodezaktiváciu a v prípade ostatných protipechotných mín splní prinajmenšom požiadavky na samodezaktiváciu.
4.
Medzinárodné značky pre mínové polia a zamínované priestory
V záujme toho, aby boli pre civilné obyvateľstvo viditeľné a rozoznateľné, musia byť mínové polia a zamínované priestory označené značkami, ktoré sú podobné priloženému vzoru a zodpovedajú nasledujúcim špecifikáciám:
a)
veľkosť a tvar: trojuholník alebo štvorec, v prípade trojuholníka sú minimálne rozmery 28 centimetrov (11 palcov) na 20 centimetrov (7,9 palca), v prípade štvorca je minimálna dĺžka strany 15 centimetrov (6 palcov),
b)
farba: červená alebo oranžová so žltým reflexným okrajom,
c)
symbol: symbol vyobrazený v prílohe, prípadne obdobný symbol, ktorý je okamžite rozoznateľný v priestore, v ktorom má byť značka inštalovaná s cieľom označenia nebezpečného priestoru,
d)
jazyk: značka by mala obsahovať slovo „míny" v jednom zo šiestich oficiálnych jazykov dohovoru (arabský, čínsky, anglický, francúzsky, ruský a španielsky) a v jazyku, resp. jazykoch, ktoré v danej oblasti prevládajú, a
e)
vzdialenosti: značky musia byť rozmiestnené okolo mínového poľa alebo zamínovaného priestoru vo vzdialenosti dostatočnej na to, aby boli viditeľné z ktoréhokoľvek miesta pre každú civilnú osobu, ktorá sa k priestoru blíži.
Príloha
Varovné značenie pre oblasti obsahujúce míny
PROTOKOL O ZÁKAZOCH ALEBO OBMEDZENIACH POUŽITIA ZÁPALNÝCH ZBRANÍ (PROTOKOL III)
Článok 1
Výklad pojmov
Na účely tohto protokolu
1. „Zápalná zbraň“ je akákoľvek zbraň alebo munícia, ktorá je v prvom rade určená na zapálenie objektov alebo spôsobenie popálenín osobám pôsobením ohňa, tepla alebo ich kombinácie v dôsledku chemickej reakcie látky dopravenej na cieľ.
a) Zápalné zbrane môžu byť vo forme napríklad plameňometov, fugasov, nábojov, rakiet, granátov, mín, bômb a iných zásobníkov zápalných látok.
b) Medzi zápalné zbrane nepatrí
i) munícia, ktorá môže mať náhodný zápalný účinok, ako sú svetlice, hľadače, dymové alebo signalizačné systémy,
ii) munícia zostrojená tak, aby kombinovala prierazný, výbušný a trieštivý účinok s dodatočným zápalným účinkom, ako sú protipancierové strely, trieštivé náboje, výbušné bomby a podobná munícia s kombinovaným účinkom, pri ktorej zápalný účinok nie je špecificky určený na spôsobenie popálenín osobám, ale ktorá je určená na použitie proti vojenským cieľom, ako sú obrnené vozidlá, lietadlá, základne alebo iné zariadenia.
2. „Koncentrácia civilného obyvateľstva“ znamená akékoľvek sústredenie civilného obyvateľstva, či už trvalé, alebo dočasné, napríklad v obývaných častiach miest alebo dedín, v táboroch alebo kolónach utečencov či evakuovaných osôb, alebo skupiny kočovníkov.
3. „Vojenský cieľ“ je, pokiaľ ide o objekty, každý objekt, ktorý svojou povahou, umiestnením, účelom alebo využitím účinne prispieva k vojenským činnostiam a ktorého úplne alebo čiastočné zničenie, obsadenie alebo neutralizácia, za okolností existujúcich v danom čase, predstavuje jednoznačnú vojenskú výhodu.
4. „Civilné objekty“ sú všetky objekty, ktoré nie sú vojenskými cieľmi v zmysle definície uvedenej v odseku 3.
5. „Uskutočniteľné bezpečnostné opatrenia“ sú opatrenia, ktoré možno uskutočniť alebo prakticky vykonať, berúc do úvahy všetky okolnosti prevládajúce v danom čase vrátane humanitárnych a vojenských hľadísk.
Článok 2
Ochrana civilného obyvateľstva a civilných objektov
1. Civilné obyvateľstvo ako také, jednotlivé civilné osoby, ani civilné objekty nesmú byť za žiadnych okolností objektom útoku zápalnými zbraňami.
2. Akýkoľvek vojenský cieľ umiestnený v oblasti s koncentráciou civilného obyvateľstva nesmie byť za žiadnych okolností objektom útoku vzduchom dopravovanými zápalnými zbraňami.
3. Akýkoľvek vojenský cieľ umiestnený v oblasti s koncentráciou civilného obyvateľstva nesmie byť za žiadnych okolností objektom útoku zápalnými zbraňami inými ako vzduchom dopravovanými zápalnými zbraňami s výnimkou situácií, keď je tento vojenský cieľ jasne oddelený od oblasti s koncentráciou civilného obyvateľstva a sú prijaté všetky uskutočniteľné bezpečnostné opatrenia, ktorých účelom je obmedziť zápalný účinok len na daný vojenský cieľ a zároveň predísť a, v každom prípade, minimalizovať náhodné straty na životoch civilných osôb, zranenia civilných osôb a škody na civilných objektoch.
4. Lesy a iné typy porastov nesmú byť objektom útoku zápalnými zbraňami s výnimkou prípadov, keď sú takéto prírodné prvky použité na zakrytie, ukrytie alebo zamaskovanie bojovníkov či iných vojenských cieľov, alebo ak sú samy osebe vojenskými cieľmi.
Protokol o oslepujúcich laserových zbraniach (Protokol IV)
Článok 1
Je zakázané používať laserové zbrane špecificky zostrojené tak, že ich jediným bojovým účinkom alebo jedným z ich bojových účinkov je spôsobiť trvalé oslepnutie odkrytého zraku, t. j. voľného oka alebo oka s korektívnymi pomôckami. Vysoké zmluvné strany nesmú takéto zbrane poskytnúť žiadnemu štátu ani neštátnemu subjektu.
Článok 2
Pri používaní laserových systémov sú vysoké zmluvné strany povinné prijať všetky dostupné bezpečnostné opatrenia na zabránenie náhodného spôsobenia trvalého oslepnutia odkrytého zraku. Medzi takéto bezpečnostné opatrenia patrí výcvik svojich ozbrojených síl a iné praktické opatrenia.
Článok 3
Na oslepnutie v dôsledku náhodného alebo vedľajšieho účinku legitímneho vojenského použitia laserových systémov vrátane laserových systémov použitých proti optickým prístrojom sa zákazy uvedené v tomto protokole nevzťahujú.
Článok 4
Na účely tohto protokolu sa „trvalým oslepnutím" rozumie nezvratná a nenapraviteľná strata zraku spôsobujúca vážne telesné postihnutie bez vyhliadky na uzdravenie. Vážne telesné postihnutie sa rovná zrakovej ostrosti nižšej ako 20/200 snellenov nameranej pri použití obidvoch očí.
