456/2004 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.2000 do 29.05.2000
456
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 10. októbra 1980 bol v Ženeve prijatý Dohovor o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky.
V mene Československej socialistickej republiky bol dohovor podpísaný 10. apríla 1981.
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky vyslovilo súhlas s dohovorom svojím uznesením č. 28 z 23. júna 1982 a prezident Československej socialistickej republiky ho ratifikoval 12. júla 1982.
Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru, 31. augusta 1982.
Dohovor nadobudol platnosť 2. decembra 1983 na základe článku 5 ods. 1 a pre Československú socialistickú republiku nadobudol platnosť v ten istý deň.
Československá socialistická republika vyjadrila pri ratifikácii v súlade s článkom 4 ods. 3 súhlas byť viazaná
Protokolom o nezistiteľných úlomkoch (Protokol I),
Protokolom o zákazoch alebo obmedzeniach použitia mín, nástražných systémov a iných zariadení (Protokol II),
Protokolom o zákazoch alebo obmedzeniach použitia zápalných zbraní (Protokol III).
Slovenská republika do dohovoru a k nemu pripojených protokolov I, II a III sukcedovala 28. mája 1993 s platnosťou od 1. januára 1993.
V mene Československej socialistickej republiky bol dohovor podpísaný 10. apríla 1981.
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky vyslovilo súhlas s dohovorom svojím uznesením č. 28 z 23. júna 1982 a prezident Československej socialistickej republiky ho ratifikoval 12. júla 1982.
Ratifikačná listina bola uložená u generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, depozitára dohovoru, 31. augusta 1982.
Dohovor nadobudol platnosť 2. decembra 1983 na základe článku 5 ods. 1 a pre Československú socialistickú republiku nadobudol platnosť v ten istý deň.
Československá socialistická republika vyjadrila pri ratifikácii v súlade s článkom 4 ods. 3 súhlas byť viazaná
Protokolom o nezistiteľných úlomkoch (Protokol I),
Protokolom o zákazoch alebo obmedzeniach použitia mín, nástražných systémov a iných zariadení (Protokol II),
Protokolom o zákazoch alebo obmedzeniach použitia zápalných zbraní (Protokol III).
Slovenská republika do dohovoru a k nemu pripojených protokolov I, II a III sukcedovala 28. mája 1993 s platnosťou od 1. januára 1993.
K oznámeniu č. 456/2004 Z. z.
DOHOVOR
o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky
o zákazoch alebo obmedzeniach použitia určitých konvenčných zbraní, ktoré môžu byť považované za nadmerne zraňujúce alebo majúce nerozlišujúce účinky
Vysoké zmluvné strany,
pripomínajúc, že každý štát má v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov povinnosť, aby sa v medzinárodných vzťahoch zdržal hrozby či použitia sily proti zvrchovanosti, územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu alebo akéhokoľvek iného konania, ktoré je v rozpore s cieľmi Organizácie Spojených národov,
ďalej pripomínajúc všeobecnú zásadu ochrany civilného obyvateľstva pred účinkami vojenských akcií,
opierajúc sa o zásadu medzinárodného práva, podľa ktorej právo strán ozbrojeného konfliktu zvoliť si metódy alebo spôsoby vedenia vojny nie je neobmedzené, a o zásadu, ktorá pri ozbrojených konfliktoch zakazuje používať zbrane, strelivo, materiály a metódy vedenia vojny, ktoré môžu spôsobiť nadmerné zranenia alebo zbytočné utrpenie,
tiež pripomínajúc, že je zakázané používať metódy a prostriedky vedenia vojny, ktoré sledujú alebo od ktorých sa dá očakávať, že spôsobia ďalekosiahle, dlhotrvajúce a ťažké škody na životnom prostredí,
potvrdzujúc svoje odhodlanie, že v prípadoch, ktoré nepokrýva tento dohovor a k nemu pripojené protokoly alebo iné medzinárodné dohody, musí zostať civilné obyvateľstvo a kombatanti neustále pod ochranou a pôsobnosťou zásad medzinárodného práva odvodených zo zavedených zvyklostí, zásad ľudskosti a základných požiadaviek mravnosti,
želajúc si prispieť k zmierneniu medzinárodného napätia, skončeniu pretekov v zbrojení a budovaniu vzájomnej dôvery medzi štátmi, a tým k naplneniu túžby všetkých národov žiť v mieri,
uznávajúc dôležitosť vynaloženia všetkého úsilia, ktoré môže prispieť k pokroku na ceste ku všeobecnému a úplnému odzbrojeniu pod prísnou a účinnou medzinárodnou kontrolou,
potvrdzujúc potrebu pokračovať v kodifikácii a postupnom rozvoji pravidiel medzinárodného práva vzťahujúcich sa na ozbrojené konflikty,
želajúc si zakázať alebo ďalej obmedziť používanie určitých konvenčných zbraní a veriac, že kladné výsledky na tomto poli môžu uľahčiť rokovania o hlavných otázkach odzbrojenia s cieľom ukončiť výrobu, skladovanie a šírenie takýchto zbraní,
zdôrazňujúc želanie, aby sa všetky štáty, najmä vojensky významné štáty, stali stranami tohto dohovoru a protokolov k nemu pripojených,
majúc na zreteli skutočnosť, že Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov a Komisia OSN pre odzbrojenie sa môžu rozhodnúť preskúmať otázku možného rozšírenia rozsahu zákazov a obmedzení obsiahnutých v tomto dohovore a v protokoloch k nemu pripojených,
ďalej majúc na zreteli, že Komisia OSN pre odzbrojenie sa môže rozhodnúť zvážiť možnosť prijatia ďalších opatrení zakazujúcich či obmedzujúcich použitie určitých konvenčných zbraní,
dohodli sa takto:
pripomínajúc, že každý štát má v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov povinnosť, aby sa v medzinárodných vzťahoch zdržal hrozby či použitia sily proti zvrchovanosti, územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu alebo akéhokoľvek iného konania, ktoré je v rozpore s cieľmi Organizácie Spojených národov,
ďalej pripomínajúc všeobecnú zásadu ochrany civilného obyvateľstva pred účinkami vojenských akcií,
opierajúc sa o zásadu medzinárodného práva, podľa ktorej právo strán ozbrojeného konfliktu zvoliť si metódy alebo spôsoby vedenia vojny nie je neobmedzené, a o zásadu, ktorá pri ozbrojených konfliktoch zakazuje používať zbrane, strelivo, materiály a metódy vedenia vojny, ktoré môžu spôsobiť nadmerné zranenia alebo zbytočné utrpenie,
tiež pripomínajúc, že je zakázané používať metódy a prostriedky vedenia vojny, ktoré sledujú alebo od ktorých sa dá očakávať, že spôsobia ďalekosiahle, dlhotrvajúce a ťažké škody na životnom prostredí,
potvrdzujúc svoje odhodlanie, že v prípadoch, ktoré nepokrýva tento dohovor a k nemu pripojené protokoly alebo iné medzinárodné dohody, musí zostať civilné obyvateľstvo a kombatanti neustále pod ochranou a pôsobnosťou zásad medzinárodného práva odvodených zo zavedených zvyklostí, zásad ľudskosti a základných požiadaviek mravnosti,
želajúc si prispieť k zmierneniu medzinárodného napätia, skončeniu pretekov v zbrojení a budovaniu vzájomnej dôvery medzi štátmi, a tým k naplneniu túžby všetkých národov žiť v mieri,
uznávajúc dôležitosť vynaloženia všetkého úsilia, ktoré môže prispieť k pokroku na ceste ku všeobecnému a úplnému odzbrojeniu pod prísnou a účinnou medzinárodnou kontrolou,
potvrdzujúc potrebu pokračovať v kodifikácii a postupnom rozvoji pravidiel medzinárodného práva vzťahujúcich sa na ozbrojené konflikty,
želajúc si zakázať alebo ďalej obmedziť používanie určitých konvenčných zbraní a veriac, že kladné výsledky na tomto poli môžu uľahčiť rokovania o hlavných otázkach odzbrojenia s cieľom ukončiť výrobu, skladovanie a šírenie takýchto zbraní,
zdôrazňujúc želanie, aby sa všetky štáty, najmä vojensky významné štáty, stali stranami tohto dohovoru a protokolov k nemu pripojených,
majúc na zreteli skutočnosť, že Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov a Komisia OSN pre odzbrojenie sa môžu rozhodnúť preskúmať otázku možného rozšírenia rozsahu zákazov a obmedzení obsiahnutých v tomto dohovore a v protokoloch k nemu pripojených,
ďalej majúc na zreteli, že Komisia OSN pre odzbrojenie sa môže rozhodnúť zvážiť možnosť prijatia ďalších opatrení zakazujúcich či obmedzujúcich použitie určitých konvenčných zbraní,
dohodli sa takto:
Článok 1
Rozsah pôsobnosti
Tento dohovor a protokoly k nemu pripojené sa vzťahujú na situácie uvedené v článku 2 spoločnom pre Ženevské dohovory z 12. augusta 1949 o ochrane obetí vojny vrátane všetkých situácií opísaných v článku 1 ods. 4 Dodatkového protokolu I k týmto dohovorom.
Článok 2
Vzťah k iným medzinárodným dohodám
Nič v tomto dohovore ani v protokoloch k nemu pripojených nebude interpretované ako upustenie od iných záväzkov vyplývajúcich pre vysoké zmluvné strany z medzinárodného humanitárneho práva uplatňovaného v ozbrojených konfliktoch.
Článok 3
Podpis
Tento dohovor bude otvorený na podpis všetkým štátom v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku po dobu dvanástich mesiacov, počnúc 10. aprílom 1981.
Článok 4
Ratifikácia, prijatie, schválenie alebo pristúpenie
1.
Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu štátov, ktoré ho podpísali. Ktorýkoľvek štát, ktorý tento dohovor nepodpísal, môže k nemu pristúpiť.
2.
Ratifikačné listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení budú uložené u depozitára.
3.
Vyjadrenie súhlasu byť viazaný ktorýmkoľvek z protokolov pripojených k tomuto dohovoru je pre každý štát dobrovoľné za predpokladu, že v čase uloženia ratifikačných listín, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení k tomuto dohovoru, tento štát oznámi depozitárovi svoj súhlas byť viazaný dvoma alebo viacerými z týchto protokolov.
4.
V ktoromkoľvek čase po uložení ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení k tomuto dohovoru môže štát oznámiť depozitárovi, že súhlasí s tým, aby bol viazaný ktorýmkoľvek z pripojených protokolov, ktorým doposiaľ viazaný nebol.
5.
Každý protokol, ktorým je vysoká zmluvná strana viazaná, tvorí pre daný štát neoddeliteľnú súčasť tohto dohovoru.
Článok 5
Nadobudnutie platnosti
1.
Tento dohovor nadobudne platnosť šesť mesiacov po dátume uloženia dvadsiatej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení.
2.
Pre každý štát, ktorý uloží svoju ratifikačnú listinu, listinu o prijatí, schválení alebo pristúpení po dátume uloženia dvadsiatej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, schválení alebo pristúpení, nadobudne tento dohovor platnosť šesť mesiacov po dátume, ku ktorému tento štát uložil svoju ratifikačnú listinu, listinu o prijatí, schválení alebo pristúpení.
3.
Každý z protokolov pripojených k tomuto dohovoru nadobudne platnosť šesť mesiacov po dátume, ku ktorému dvadsať štátov oznámilo svoj súhlas byť ním viazané v súlade s článkom 4 ods. 3 alebo 4 tohto dohovoru.
4.
Pre každý štát, ktorý oznámi svoj súhlas byť viazaný určitým protokolom pripojeným k tomuto dohovoru po dátume, ku ktorému dvadsať štátov oznámilo svoj súhlas byť ním viazané, tento protokol nadobudne platnosť šesť mesiacov po dátume, ku ktorému daný štát oznámil svoj súhlas byť ním viazaný.
Článok 6
Šírenie dohovoru
Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú, že v čase mieru, ako aj v čase ozbrojeného konfliktu budú vo svojich krajinách šíriť tento dohovor a tie z jeho protokolov, ktorými sú viazané, v čo možno najväčšej miere, a najmä zahrnú ich štúdium do programu vojenskej prípravy tak, aby boli s týmito dokumentmi oboznámené ich ozbrojené sily.
Článok 7
Zmluvné vzťahy po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru
1.
Ak jedna zo strán konfliktu nie je viazaná niektorým z pripojených protokolov, zmluvné strany viazané týmto dohovorom a takýmto protokolom zostávajú nimi viazané vo svojich vzájomných vzťahoch.
2.
Každá vysoká zmluvná strana je týmto dohovorom a každým z pripojených protokolov, ktorý pre ňu nadobudol platnosť, viazaná v každej situácii, ktorú predpokladá článok 1, vo vzťahu ku ktorémukoľvek štátu, ktorý nie je stranou tohto dohovoru alebo nie je viazaný príslušným pripojeným protokolom, ak takýto štát prijme a bude uplatňovať tento dohovor alebo príslušný protokol a oznámi to depozitárovi.
3.
Depozitár okamžite upovedomí dotknuté vysoké zmluvné strany o každom oznámení prijatom v zmysle ustanovení odseku 2 tohto článku.
4.
Tento dohovor a protokoly k nemu pripojené, ktorými je určitá vysoká zmluvná strana viazaná, sa vzťahujú na ozbrojený konflikt proti takejto vysokej zmluvnej strane, uvedený v článku 1 ods. 4 Dodatkového protokolu I k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 o ochrane obetí vojny
a)
v prípade, že vysoká zmluvná strana je tiež stranou Dodatkového protokolu I a orgán uvedený v článku 96 ods. 3 uvedeného protokolu sa zaviazal uplatňovať Ženevské dohovory a Dodatkový protokol I v súlade s článkom 96 ods. 3 uvedeného protokolu a zaväzuje sa uplatňovať tento dohovor a príslušné pripojené protokoly na tento konflikt, alebo
b)
v prípade, že vysoká zmluvná strana nie je stranou Dodatkového protokolu I a orgán uvedený v písmene a) prijíma a uplatňuje záväzky Ženevských dohovorov, tohto dohovoru a príslušných protokolov k nemu pripojených, má takéto prijatie a uplatňovanie vo vzťahu k predmetnému konfliktu nasledujúce účinky:
i)
Ženevské dohovory a tento dohovor a príslušné protokoly k nemu pripojené nadobúdajú pre strany konfliktu platnosť s okamžitou účinnosťou,
ii)
uvedený orgán preberá tie isté práva a povinnosti ako tie, ktoré na seba prevzala vysoká zmluvná strana Ženevských dohovorov, tohto dohovoru a príslušných protokolov k nemu pripojených, a
iii)
Ženevské dohovory, tento dohovor a príslušné protokoly k nemu pripojené sú rovnako záväzné pre všetky strany konfliktu.
Vysoká zmluvná strana a uvedený orgán môžu tiež súhlasiť s prijatím a uplatňovaním záväzkov vyplývajúcich z Dodatkového protokolu I k Ženevským dohovorom na recipročnom základe.
Článok 8
Hodnotenie a zmeny
1.
a)
Kedykoľvek po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môže ktorákoľvek vysoká zmluvná strana navrhnúť pozmenenie tohto dohovoru, resp. ktoréhokoľvek z protokolov k nemu pripojených, ktorými je viazaná. Každý návrh na pozmenenie musí byť oznámený depozitárovi, ktorý o ňom upovedomí všetky vysoké zmluvné strany a vyžiada si ich názor na prípadné zvolanie konferencie s cieľom posúdenia návrhu. Ak väčšina, najmenej však osemnásť vysokých zmluvných strán, súhlasí, depozitár urýchlene zvolá konferenciu, na ktorú budú pozvané všetky vysoké zmluvné strany. Štáty, ktoré nie sú stranami tohto dohovoru, budú na konferenciu pozvané ako pozorovatelia.
b)
Takáto konferencia sa môže dohodnúť na zmenách, ktoré budú prijaté a nadobudnú platnosť tým istým spôsobom ako tento dohovor a protokoly k nemu pripojené, za predpokladu, že zmeny tohto dohovoru môžu prijať iba vysoké zmluvné strany a zmeny konkrétneho pripojeného protokolu môžu prijať iba tie vysoké zmluvné strany, ktoré sú daným protokolom viazané.
2.
a)
Kedykoľvek po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môže ktorákoľvek vysoká zmluvná strana navrhnúť prijatie dodatkových protokolov týkajúcich sa iných kategórií konvenčných zbraní, ktoré jestvujúce pripojené protokoly nezahŕňajú. Každý takýto návrh na dodatkový protokol musí byť oznámený depozitárovi, ktorý o ňom upovedomí všetky vysoké zmluvné strany v súlade s odsekom 1 písm. a) tohto článku. Ak väčšina, najmenej však osemnásť vysokých zmluvných strán, súhlasí, depozitár bezodkladne zvolá konferenciu, na ktorú budú pozvané všetky štáty.
b)
Uvedená konferencia sa môže, za plnej účasti všetkých štátov zastúpených na konferencii, dohodnúť na dodatkových protokoloch, ktoré budú prijaté tým istým spôsobom ako tento dohovor, budú k nemu pripojené a nadobudnú platnosť, ako je uvedené v článku 5 ods. 3 a 4 tohto dohovoru.
3.
a)
Ak po uplynutí desiatich rokov po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru nebola zvolaná žiadna konferencia v súlade s ustanovením odseku 1 písm. a) alebo odseku 2 písm. a) tohto článku, ktorákoľvek vysoká zmluvná strana môže požiadať depozitára o zvolanie konferencie, na ktorú budú pozvané všetky vysoké zmluvné strany s cieľom zhodnotiť rozsah a fungovanie tohto dohovoru a protokolov k nemu pripojených a posúdiť návrhy na zmeny tohto dohovoru alebo jestvujúcich protokolov. Štáty, ktoré nie sú stranami tohto dohovoru, budú na konferenciu pozvané ako pozorovatelia. Konferencia sa môže dohodnúť na zmenách, ktoré budú prijaté a nadobudnú platnosť v súlade s uvedeným odsekom 1 písm. b).
b)
Na tejto konferencii sa tiež môžu posúdiť návrhy na prijatie dodatkových protokolov týkajúcich sa iných kategórií konvenčných zbraní, ktoré jestvujúce pripojené protokoly nezahŕňajú. Všetky štáty zastúpené na konferencii sa môžu takéhoto posudzovania plne zúčastniť. Všetky dodatkové protokoly budú prijaté tým istým spôsobom ako tento dohovor, budú k nemu pripojené a nadobudnú platnosť, ako je uvedené v článku 5 ods. 3 a 4 tohto dohovoru.
c)
Konferencia môže zvážiť, či by mali byť prijaté opatrenia na zvolanie ďalšej konferencie na žiadosť ktorejkoľvek vysokej zmluvnej strany v prípade, že po uplynutí obdobia podobného tomu, ktoré je uvedené v odseku 3 písm. a) tohto článku, nebola zvolaná žiadna konferencia v súlade s odsekom 1 písm. a) a odsekom 2 písm. a) tohto článku.
Článok 9
Vypovedanie
1.
Každá vysoká zmluvná strana môže tento dohovor alebo ktorýkoľvek z jeho protokolov vypovedať oznámením tejto skutočnosti depozitárovi.
2.
Vypovedanie nadobudne účinnosť jeden rok po doručení oznámenia o vypovedaní depozitárovi. Ak sa však v momente uplynutia uvedenej ročnej lehoty ocitne vysoká zmluvná strana v jednej zo situácií uvedených v článku 1, bude táto strana naďalej viazaná záväzkami vyplývajúcimi z tohto dohovoru a z príslušných protokolov k nemu pripojených, a to až do konca ozbrojeného konfliktu alebo okupácie, a v každom prípade až do ukončenia operácií spojených s konečným prepustením, repatriáciou či opätovným usadením sa osôb chránených pravidlami medzinárodného práva vzťahujúceho sa na ozbrojené konflikty, a v prípade pripojeného protokolu obsahujúceho ustanovenia o situáciách, v ktorých sily alebo misie Organizácie Spojených národov plnia v danej oblasti mierové, pozorovateľské alebo podobné úlohy, až do skončenia plnenia týchto úloh.
3.
Vypovedanie tohto dohovoru sa tiež vzťahuje na všetky pripojené protokoly, ktorými je strana vypovedajúca dohovor viazaná.
4.
Vypovedanie má účinok len vo vzťahu k tej vysokej zmluvnej strane, ktorá dohovor vypovedala.
5.
Vypovedanie nemá žiaden vplyv na záväzky, ktoré vysokej zmluvnej strane už vyplývajú, z dôvodu ozbrojeného konfliktu, z tohto dohovoru a k nemu pripojených protokolov, vo vzťahu k akémukoľvek aktu vykonanému pred tým, ako vypovedanie nadobudlo účinnosť.
Článok 10
Depozitár
1.
Depozitárom tohto dohovoru a k nemu pripojených protokolov je generálny tajomník Organizácie Spojených národov.
2.
Okrem svojich zvyčajných funkcií depozitár informuje všetky štáty o
a)
podpisoch pripojených k tomuto dohovoru podľa článku 3,
b)
uložení ratifikačných listín, listín o prijatí, schválení alebo pristúpení k tomuto dohovoru uložených podľa článku 4,
c)
oznámeniach súhlasu byť viazaný pripojenými protokolmi podľa článku 4,
d)
dátumoch nadobudnutia platnosti tohto dohovoru a každého z pripojených protokolov podľa článku 5, a
e)
oznámeniach o vypovedaní prijatých podľa článku 9, ako aj o dátume ich účinnosti.
Článok 11
Autentické texty
Originál tohto dohovoru a k nemu pripojených protokolov, ktorých texty v anglickom, arabskom, čínskom, francúzskom, ruskom a španielskom jazyku majú rovnakú platnosť, bude uložený u depozitára, ktorý poskytne jeho overené kópie všetkým štátom.
PROTOKOL O NEZISTITEĽNÝCH ÚLOMKOCH (PROTOKOL I)
Zakazuje sa používanie akýchkoľvek zbraní, ktorých primárnym účinkom je spôsobiť poranenie úlomkami, ktoré nie sú v ľudskom tele zistiteľné röntgenovými lúčmi.
PROTOKOL O ZÁKAZOCH ALEBO OBMEDZENIACH POUŽITIA MÍN, NÁSTRAŽNÝCH SYSTÉMOV A INÝCH ZARIADENÍ (PROTOKOL II)
Článok 1
Hlavný rozsah pôsobnosti
Tento protokol sa týka používania mín, nástražných systémov a iných ďalej definovaných zariadení na súši vrátane mín kladených s cieľom odrezať prístup k pobrežiu či priechodom cez vodné alebo riečne cesty, ale netýka sa použitia mín proti plavidlám v mori ani vo vnútrozemských vodných cestách.
Článok 2
Výklad pojmov
Na účely tohto protokolu
1.
„Mína“ je akákoľvek munícia umiestnená pod zemou, na povrchu zeme alebo v blízkosti zeme či iného povrchu, zostrojená tak, aby detonovala či explodovala v dôsledku prítomnosti, blízkosti alebo kontaktu osoby alebo vozidla, a „mína kladená na diaľku“ je každá takto definovaná mína dopravovaná delom, raketou, mínometom či podobným zariadením alebo zhodená z lietadla.
2.
„Nástražný systém“ je akékoľvek zariadenie alebo materiál navrhnutý, skonštruovaný alebo uspôsobený tak, aby usmrtil alebo spôsobil zranenie, ktorý sa aktivuje neočakávane, keď osoba naruší alebo sa priblíži ku zdanlivo neškodnému predmetu alebo vykoná zdanlivo bezpečný úkon.
3.
„Iné zariadenia“ sú ručne umiestnené munície a zariadenia zostrojené tak, aby usmrtili, zranili alebo spôsobili škodu a ktoré sa spúšťajú diaľkovým ovládaním alebo automaticky po uplynutí určitého času.
4.
„Vojenský cieľ“ je, pokiaľ ide o objekty, každý objekt, ktorý svojou povahou, umiestnením, účelom alebo využitím účinne prispieva k vojenským činnostiam a ktorého úplné alebo čiastočné zničenie, obsadenie alebo neutralizácia, za okolností existujúcich v danom čase, predstavuje jednoznačnú vojenskú výhodu.
5.
„Civilné objekty“ sú všetky objekty, ktoré nie sú vojenskými cieľmi v zmysle definície uvedenej v odseku 4.
6.
„Zaznamenávanie“ znamená fyzické, administratívne a technické úkony určené na získanie všetkých dostupných informácií uľahčujúcich určenie polohy mínových polí, mín a nástražných systémov a ich registráciu v oficiálnych záznamoch.
Článok 3
Všeobecné obmedzenia použitia mín, nástražných systémov a iných zariadení
1.
Tento článok sa vzťahuje na
a)
míny,
b)
nástražné systémy, a
c)
iné zariadenia.
2.
Zbrane, na ktoré sa vzťahuje tento článok, je zakázané zameriavať za každých okolností, či pri útoku, obrane alebo odvetných akciách, proti civilnému obyvateľstvu ako takému alebo proti jednotlivým civilným osobám.
3.
Nerozlišujúce použitie zbraní, na ktoré sa vzťahuje tento článok, je zakázané. Nerozlišujúcim použitím je akékoľvek umiestnenie takýchto zbraní,
a)
ktoré je mimo vojenského cieľa alebo nie je na vojenský cieľ zamerané, alebo
b)
ktoré používa metódu alebo prostriedky dopravy, ktoré nie je možné zamerať na špecifický vojenský cieľ, alebo
c)
pri ktorom je možné očakávať, že spôsobí náhodné straty na životoch civilných osôb, zranenia civilných osôb, škody na civilných objektoch, alebo ich kombináciu, ktoré by boli nadmerné vzhľadom na očakávanú konkrétnu a priamu vojenskú výhodu.
4.
Na ochranu civilných osôb pred účinkami zbraní, na ktoré sa vzťahuje tento článok, musia byť vykonané všetky uskutočniteľné bezpečnostné opatrenia. Takéto uskutočniteľné bezpečnostné opatrenia sú opatrenia, ktoré je možné uskutočniť alebo prakticky vykonať, berúc do úvahy všetky okolnosti prevládajúce v danom čase vrátane humanitárnych a vojenských hľadísk.
Článok 4
Obmedzenia použitia mín iných než mín kladených na diaľku, nástražných systémov a iných zariadení v obývaných oblastiach
1.
Tento článok sa vzťahuje na
a)
míny iné než míny kladené na diaľku,
b)
nástražné systémy, a
c)
iné zariadenia.
2.
Je zakázané používať zbrane, na ktoré sa vzťahuje tento článok, v mestách, obciach, dedinách alebo iných oblastiach s podobnou koncentráciou civilného obyvateľstva, v ktorých neprebieha boj medzi pozemnými silami, ani takýto boj bezprostredne nehrozí, pokiaľ nie sú
a)
umiestnené vnútri vojenského cieľa alebo v tesnej blízkosti vojenského cieľa, ktorý patrí alebo je pod kontrolou protivníka, alebo
b)
prijaté opatrenia na ochranu civilného obyvateľstva pred ich účinkami, napríklad umiestnenie výstražných označení, rozostavenie hliadok, vydanie varovaní alebo vytvorenie oplotení.
Článok 5
Obmedzenie použitia mín kladených na diaľku
1.
Použitie mín kladených na diaľku je zakázané, pokiaľ takéto míny nie sú použité v oblasti, ktorá je sama vojenským cieľom alebo obsahuje vojenské ciele a pokiaľ
a)
ich umiestnenie nie je možné presne zaznamenať v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. a), alebo
b)
nie je na každej takejto míne použitý účinný neutralizačný mechanizmus, teda samoaktivačný mechanizmus zostrojený na zneškodnenie míny samotnej alebo na jej samozničenie, keď sa predpokladá, že takáto mína už nebude slúžiť vojenskému účelu, na ktorý bola do svojej pozície umiestnená, alebo diaľkovo ovládaný mechanizmus zostrojený na zneškodnenie alebo zničenie míny vtedy, keď mína prestane slúžiť vojenskému účelu, na ktorý bola do svojej pozície umiestnená.
2.
Pred každým dopravením alebo zvrhnutím mín kladených na diaľku, ktoré môžu postihnúť civilné obyvateľstvo, musí byť včas vydané účinné varovanie, pokiaľ to okolnosti dovolia.
Článok 6
Zákaz použitia určitých nástražných systémov
1.
Bez toho, aby tým boli dotknuté pravidlá medzinárodného práva platné pre ozbrojený konflikt a vzťahujúce sa na podvod a vierolomnosť, je za každých okolností zakázané používať
a)
akékoľvek nástražné systémy vo forme zdanlivo neškodného prenosného predmetu, ktorý je špecificky navrhnutý a zostrojený tak, aby obsahoval výbušný materiál a detonoval pri jeho narušení alebo pri priblížení sa k nemu, alebo
b)
nástražné systémy, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom spojené alebo prepojené s
i)
medzinárodne uznávanými ochrannými symbolmi, znakmi alebo signálmi,
ii)
chorými, zranenými alebo mŕtvymi osobami,
iii)
pohrebnými alebo kremačnými miestami či hrobmi,
iv)
zdravotníckymi zariadeniami, zdravotníckym vybavením, zdravotníckym materiálom alebo zdravotníckou prepravou,
v)
detskými hračkami a inými prenosnými predmetmi alebo výrobkami špecificky určenými na stravovanie, zdravie, hygienu, ošatenie alebo vzdelávanie detí,
vi)
potravinami alebo nápojmi,
vii)
kuchynským potrebami alebo spotrebičmi, pokiaľ nie sú vo vojenských objektoch, na vojenských stanovištiach alebo vo vojenských zásobovacích skladoch,
viii)
objektmi jasne náboženskej povahy,
ix)
historickými pamiatkami, umeleckými dielami alebo miestami bohoslužieb, ktoré predstavujú kultúrne alebo duchovné dedičstvo národa,
x)
zvieratami alebo ich zdochlinami.
2.
Za každých okolností je zakázané používať nástražné systémy zostrojené tak, aby spôsobili nadmerné poranenia či zbytočné utrpenie.
Článok 7
Zaznamenávanie a zverejňovanie polohy mínových polí, mín a nástražných systémov
1.
Strany konfliktu sú povinné zaznamenávať polohu
a)
všetkých vopred naplánovaných mínových polí, ktoré vytvorili, a
b)
všetkých oblastí, v ktorých v širokom meradle a plánovito použili nástražné systémy.
2.
Strany sú povinné usilovať sa o zabezpečenie zaznamenania polohy všetkých ostatných mínových polí, mín a nástražných systémov, ktoré uložili alebo rozmiestnili.
3.
Strany všetky tieto záznamy uchovajú a sú povinné
a)
bezprostredne po ukončení aktívneho nepriateľstva
i)
prijať všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia vrátane použitia týchto záznamov, na ochranu civilného obyvateľstva pred účinkami mínových polí, mín a nástražných systémov, a buď
ii)
v prípadoch, keď sily žiadnej zo strán konfliktu nie sú na území protivníka, poskytnúť si navzájom a tiež generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, o polohe mínových polí, mín a nástražných systémov nachádzajúcich sa na území protivníka, alebo
iii)
po tom, ako došlo k úplnému stiahnutiu síl strán konfliktu z územia protivníka, poskytnúť protivníkovi a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, o polohe mínových polí, mín a nástražných systémov nachádzajúcich sa na území protivníka,
b)
ak v akejkoľvek oblasti pôsobí jednotka alebo misia OSN, poskytnúť orgánu uvedenému v článku 8 všetky informácie, ktoré sú v ňom požadované,
c)
kedykoľvek je to možné, po vzájomnej dohode zabezpečiť uvoľnenie informácií týkajúcich sa mínových polí, mín a nástražných systémov, najmä v rámci dohôd o ukončení aktov nepriateľstva.
Článok 8
Ochrana jednotiek a misií OSN pred účinkami mínových polí, mín a nástražných systémov
1.
Ak v akejkoľvek oblasti plní jednotka alebo misia OSN funkcie zamerané na zachovanie mieru, pozorovateľské funkcie alebo iné podobné funkcie, každá strana konfliktu je povinná, ak ju o to požiada veliteľ síl alebo misie OSN v danej oblasti, do miery, v ktorej je schopná:
a)
odstrániť alebo zneškodniť všetky míny alebo nástražné systémy v takej oblasti,
b)
prijať také opatrenia, ktoré sú nutné na ochranu jednotiek alebo misie pri výkone ich povinností pred účinkami mínových polí, mín a nástražných systémov, a
c)
poskytnúť veliteľovi jednotiek alebo vedúcemu misie OSN v danej oblasti všetky informácie, ktoré má strana k dispozícii, týkajúce sa polohy mínových polí, mín a nástražných systémov v oblasti.
2.
Ak v akejkoľvek oblasti plní svoje úlohy zisťovacia misia OSN, každá dotyčná strana konfliktu jej poskytne ochranu s výnimkou prípadov, keď vzhľadom na veľkosť takejto misie, jej adekvátnu ochranu nedokáže zabezpečiť. V takom prípade poskytne vedúcemu misie informácie, ktoré má k dispozícii, týkajúce sa polohy mínových polí, mín a nástražných systémov v danej oblasti.
Článok 9
Medzinárodná spolupráca pri odstraňovaní mínových polí, mín a nástražných systémov
Po ukončení aktívnych prejavov nepriateľstva sú strany povinné usilovať sa o dosiahnutie, medzi sebou navzájom a prípadne tam kde je to vhodné aj s inými štátmi a medzinárodnými organizáciami, dohody o poskytovaní informácií a technickej a materiálnej pomoci - vrátane, za vhodných okolností, dohody o spoločných operáciách - potrebnej na odstránenie alebo iné zneškodnenie mínových polí, mín a nástražných systémov rozmiestnených v priebehu konfliktu.
TECHNICKÁ PRÍLOHA K PROTOKOLU O ZÁKAZOCH ALEBO OBMEDZENIACH POUŽITIA MÍN, NÁSTRAŽNÝCH SYSTÉMOV A INÝCH
ZARIADENÍ (PROTOKOL II)
ZARIADENÍ (PROTOKOL II)
SMERNICA PRE ZAZNAMENÁVANIE
Kedykoľvek na základe tohto protokolu vznikne povinnosť zaznamenať polohu mínových polí, mín a nástražných systémov, je potrebné zohľadniť tieto usmernenia:
1.
V prípade vopred naplánovaných mínových polí a rozsiahleho a vopred naplánovaného použitia nástražných systémov
a)
mapy, nákresy či iné záznamy treba vyhotoviť tak, aby znázorňovali rozsah oblasti mínových polí alebo oblasti s nástražnými systémami, a
b)
polohu mínového poľa alebo oblasti s nástražnými systémami treba špecifikovať vo vzťahu k súradniciam jediného orientačného bodu a odhadovanými rozmermi priestoru obsahujúceho míny a nástražné systémy vo vzťahu k tomuto jedinému orientačnému bodu.
2.
V prípade iných mínových polí, mín a nástražných systémov, položených či rozmiestnených:
treba, do maximálne možnej miery zaznamenávať relevantné informácie špecifikované v odseku 1 tak, aby to umožnilo identifikovať oblasti obsahujúce mínové polia, míny a nástražné systémy.
PROTOKOL O ZÁKAZOCH ALEBO OBMEDZENIACH POUŽITIA ZÁPALNÝCH ZBRANÍ (PROTOKOL III)
Článok 1
Výklad pojmov
Na účely tohto protokolu
1. „Zápalná zbraň“ je akákoľvek zbraň alebo munícia, ktorá je v prvom rade určená na zapálenie objektov alebo spôsobenie popálenín osobám pôsobením ohňa, tepla alebo ich kombinácie v dôsledku chemickej reakcie látky dopravenej na cieľ.
a) Zápalné zbrane môžu byť vo forme napríklad plameňometov, fugasov, nábojov, rakiet, granátov, mín, bômb a iných zásobníkov zápalných látok.
b) Medzi zápalné zbrane nepatrí
i) munícia, ktorá môže mať náhodný zápalný účinok, ako sú svetlice, hľadače, dymové alebo signalizačné systémy,
ii) munícia zostrojená tak, aby kombinovala prierazný, výbušný a trieštivý účinok s dodatočným zápalným účinkom, ako sú protipancierové strely, trieštivé náboje, výbušné bomby a podobná munícia s kombinovaným účinkom, pri ktorej zápalný účinok nie je špecificky určený na spôsobenie popálenín osobám, ale ktorá je určená na použitie proti vojenským cieľom, ako sú obrnené vozidlá, lietadlá, základne alebo iné zariadenia.
2. „Koncentrácia civilného obyvateľstva“ znamená akékoľvek sústredenie civilného obyvateľstva, či už trvalé, alebo dočasné, napríklad v obývaných častiach miest alebo dedín, v táboroch alebo kolónach utečencov či evakuovaných osôb, alebo skupiny kočovníkov.
3. „Vojenský cieľ“ je, pokiaľ ide o objekty, každý objekt, ktorý svojou povahou, umiestnením, účelom alebo využitím účinne prispieva k vojenským činnostiam a ktorého úplne alebo čiastočné zničenie, obsadenie alebo neutralizácia, za okolností existujúcich v danom čase, predstavuje jednoznačnú vojenskú výhodu.
4. „Civilné objekty“ sú všetky objekty, ktoré nie sú vojenskými cieľmi v zmysle definície uvedenej v odseku 3.
5. „Uskutočniteľné bezpečnostné opatrenia“ sú opatrenia, ktoré možno uskutočniť alebo prakticky vykonať, berúc do úvahy všetky okolnosti prevládajúce v danom čase vrátane humanitárnych a vojenských hľadísk.
Článok 2
Ochrana civilného obyvateľstva a civilných objektov
1. Civilné obyvateľstvo ako také, jednotlivé civilné osoby, ani civilné objekty nesmú byť za žiadnych okolností objektom útoku zápalnými zbraňami.
2. Akýkoľvek vojenský cieľ umiestnený v oblasti s koncentráciou civilného obyvateľstva nesmie byť za žiadnych okolností objektom útoku vzduchom dopravovanými zápalnými zbraňami.
3. Akýkoľvek vojenský cieľ umiestnený v oblasti s koncentráciou civilného obyvateľstva nesmie byť za žiadnych okolností objektom útoku zápalnými zbraňami inými ako vzduchom dopravovanými zápalnými zbraňami s výnimkou situácií, keď je tento vojenský cieľ jasne oddelený od oblasti s koncentráciou civilného obyvateľstva a sú prijaté všetky uskutočniteľné bezpečnostné opatrenia, ktorých účelom je obmedziť zápalný účinok len na daný vojenský cieľ a zároveň predísť a, v každom prípade, minimalizovať náhodné straty na životoch civilných osôb, zranenia civilných osôb a škody na civilných objektoch.
4. Lesy a iné typy porastov nesmú byť objektom útoku zápalnými zbraňami s výnimkou prípadov, keď sú takéto prírodné prvky použité na zakrytie, ukrytie alebo zamaskovanie bojovníkov či iných vojenských cieľov, alebo ak sú samy osebe vojenskými cieľmi.
