Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) 2006

364/2004 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2006 do 31.08.2007
364
ZÁKON
z 13. mája 2004
o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon)
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§1 Účel a predmet úpravy
(1)
Tento zákon vytvára podmienky na
a)
všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov1) v krajine,
b)
zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd,
c)
účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd,
d)
manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek,
e)
znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha,
f)
zabezpečenie funkcií vodných tokov,
g)
bezpečnosť vodných stavieb.
(2)
Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona.
§2 Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona
a)
vodným útvarom je trvalé alebo dočasné sústredenie vody na zemskom povrchu alebo pod jeho povrchom, ktoré je charakterizované typickými formami výskytu a znakmi hydrologického režimu,
b)
útvarom povrchovej vody je vymedzená významná časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho úsek, rieka alebo jej úsek a kanál,
c)
útvarom podzemnej vody je vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického kolektora alebo hydrogeologických kolektorov,
d)
výrazne zmeneným vodným útvarom je útvar povrchovej vody, ktorého charakter sa pôsobením ľudskej činnosti podstatne zmenil a je určený podľa príslušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2),
e)
umelým vodným útvarom je útvar povrchovej vody vytvorený ľudskou činnosťou,
f)
vodou z povrchového odtoku je voda zo zrážok, ktorá nevsiakla do zeme a ktorá je odvádzaná z terénu alebo z vonkajších častí budov do povrchových vôd a do podzemných vôd,
g)
odpadovou vodou je voda použitá v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po použití zmenenú kvalitu (zloženie alebo teplotu), ako aj priesaková voda zo skládok odpadov a odkalísk; odpadová voda môže byť splašková, priemyselná a komunálna; za použitú vodu sa nepovažuje voda vypúšťaná z rybochovných zariadení, rybníkov a vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb,
h)
splaškovou odpadovou vodou je použitá voda z obydlí a služieb, predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach, z kúpeľní, stravovacích zariadení a z iných podobných zariadení a nie je hromadená v žumpách,
i)
priemyselnou odpadovou vodou je voda z výrobných činností, priemyslu, služieb a živností, ktorá je iného charakteru ako splašková odpadová voda a voda z povrchového odtoku,
j)
komunálnou odpadovou vodou je voda zo sídelných útvarov obsahujúca prevažne splaškovú odpadovú vodu; môže obsahovať priemyselnú odpadovú vodu, infiltrovanú vodu a v prípade jednotnej stokovej siete alebo polodelenej stokovej siete2) aj vodu z povrchového odtoku,
k)
recipientom je vodný útvar, do ktorého sa povrchová voda, podzemná voda, odpadová voda a osobitná voda vypúšťajú,
l)
čistiarňou odpadových vôd je súbor objektov a zariadení na čistenie odpadových vôd a osobitných vôd pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo pred ich iným použitím,
m)
primárnym čistením je spôsob čistenia odpadových vôd a osobitných vôd fyzikálnym procesom alebo chemickým procesom, ktorý zahŕňa sedimentáciu alebo iné procesy s účinnosťou zníženia znečistenia komunálnych odpadových vôd aspoň o 20 % v ukazovateli päťdenná biochemická spotreba kyslíka a o 50 % v ukazovateli nerozpustené látky,
n)
sekundárnym čistením je čistenie odpadových vôd a osobitných vôd biologickými procesmi s gravitačnou separáciou kalu od vyčistených odpadových vôd alebo iný spôsob čistenia odpadových vôd, ktorými sa zabezpečia požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vo vypúšťaných odpadových vodách,
o)
primeraným čistením je čistenie alebo zneškodňovanie komunálnych odpadových vôd, ktorým sa zabezpečia kvalitatívne ciele vôd v recipiente a požiadavky určené podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie,
p)
ekvivalentným obyvateľom (1 EO) je množstvo biologicky odstrániteľného organického znečistenia vyjadreného hodnotou ukazovateľa biochemická spotreba kyslíka za päť dní (BSK5), ktorá je ekvivalentná znečisteniu 60 g BSK5 produkovanému jedným obyvateľom za deň,
q)
priamym vypúšťaním do podzemných vôd je vypúšťanie znečisťujúcich látok do podzemných vôd bez ich priesaku cez pôdu alebo pôdne podložie,
r)
nepriamym vypúšťaním do podzemných vôd je vnikanie znečisťujúcich látok priesakom do podzemných vôd cez pôdu alebo jej pôdne podložie,
s)
jestvujúcim priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa vypúšťajú odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky, ak sa výrobná prevádzka alebo iné zariadenie uvedie do prevádzky do jedného roka od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu (§ 81 ods. 1) alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia,
t)
novým priemyselným zdrojom je výrobná prevádzka alebo iné zariadenie, z ktorého sa budú vypúšťať odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky a ktoré bude uvedené do prevádzky po jednom roku od nadobudnutia účinnosti vykonávacieho predpisu (§ 81 ods. 1) alebo od jeho zmeny, ktorá sa bude vzťahovať na vypúšťanie odpadových vôd z takejto výrobnej prevádzky alebo iného zariadenia; za nový priemyselný zdroj sa považuje aj jestvujúci priemyselný zdroj, v ktorom sa po týchto termínoch zvýšila spracovateľská kapacita obzvlášť škodlivých látok o viac ako 20 %,
u)
škodlivou látkou a obzvlášť škodlivou látkou sú látky zo skupiny látok alebo látok im príbuzných, ktoré môžu ohroziť kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vôd; zoznam škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok, z ktorých sú vyčlenené prioritné látky, je uvedený v prílohe č. 1,
v)
nebezpečnou látkou je škodlivá látka a obzvlášť škodlivá látka, ktoré nie sú súčasťou odpadových vôd,
w)
znečisťujúcou látkou je akákoľvek látka, ktorá môže spôsobiť znečistenie vôd; znečisťujúcimi látkami sú najmä látky uvedené v prílohe č. 1,
x)
limitnou hodnotou ukazovateľov znečistenia (ďalej len „limitná hodnota znečistenia“) vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd je najvyššia prípustná koncentrácia príslušnej škodlivej látky, obzvlášť škodlivej látky alebo inej znečisťujúcej látky vo vypúšťaných odpadových vodách,
y)
kvalitatívnym cieľom je hodnota škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok a iných znečisťujúcich látok v povrchových vodách, pri dodržaní ktorej je zabezpečený priaznivý ekologický stav vodných útvarov a pri ktorej sú vytvorené podmienky na používanie vôd a na ochranu zdravia ľudí,
z)
environmentálnou normou kvality je koncentrácia konkrétnej znečisťujúcej látky alebo skupiny znečisťujúcich látok vo vode, v sedimentoch alebo v živých organizmoch, ktorú nemožno v záujme ochrany zdravia ľudí a životného prostredia prekročiť,
aa)
znečistením vôd je priame alebo nepriame vypúšťanie alebo únik látok alebo tepla do vody, ovzdušia alebo do pôdy spôsobené ľudskou činnosťou a prírodnými vplyvmi alebo ktoré môže poškodiť zdravie ľudí, kvalitu vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, spôsobiť poškodenie materiálnych hodnôt a obmedzenie alebo zhoršenie rekreačných možností alebo iného využívania životného prostredia,
ab)
ohrozením vôd je také nakladanie s odpadovými vodami, osobitnými vodami alebo zaobchádzanie s nebezpečnými látkami, ktoré môže mať za následok zhoršenie stavu vôd,
ac)
eutrofizáciou je obohacovanie vody živinami, najmä zlúčeninami dusíka a fosforu, ktoré má za následok zvýšený rast siníc, rias a vyšších rastlinných foriem, čím môže dôjsť k nežiaducemu zhoršovaniu ekologickej stability a kvality tejto vody,
ad)
hydroenergetickým potenciálom vodného toku je mechanická energia produkovaná pohybom masy vody v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte; hydroenergetický potenciál vodných tokov je ich súčasťou a je vo vlastníctve Slovenskej republiky,3)
ae)
energetickou vodou je voda odobratá na účely využitia jej hydroenergetického potenciálu,
af)
vodohospodárskou službou je každá činnosť, ktorá sa poskytuje pre domácnosti, verejné inštitúcie alebo hospodársku činnosť, ako je odber, vzdúvanie, zachytávanie, úprava a dodávanie povrchových vôd a podzemných vôd, odvádzanie a čistenie odpadových vôd s následným vypúšťaním do recipienta,
ag)
hydrogeologickým kolektorom podzemnej vody je horninové teleso, ktorého pórovitosť a priepustnosť sú v porovnaní s okolitým horninovým prostredím natoľko väčšie, že gravitačná voda v ňom môže prúdiť rýchlejšie a možno z neho odoberať významnejšie množstvo podzemnej vody,
ah)
najlepšou dostupnou technikou je technika zodpovedajúca najúčinnejšiemu a progresívnemu stavu rozvoja činností, technológií a metód ich prevádzkovania, ktorá je ekonomicky a technicky dostupná a ktorá zabezpečuje vysoký stupeň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia.
§3 Rozdelenie vôd
(1)
Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody.
(2)
Povrchovými vodami sú vody prirodzene sa vyskytujúce na zemskom povrchu. Sú nimi
a)
rieky, potoky a ostatné vodné toky,
b)
občasne tečúce nesústredené vody,
c)
jazerá a iné stojaté povrchové sústredenia vody,
d)
vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len „vnútorná voda“).
(3)
Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len „geotermálna voda“). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou,4) činnosťou vykonávanou banským spôsobom5) alebo vykonaním inej obdobnej činnosti.
(4)
Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom.6) Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia.
(5)
Na vody, ktoré sú vyhlásené za prírodné liečivé zdroje a za prírodné zdroje minerálnych stolových vôd podľa osobitného predpisu,7) a na vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi podľa osobitného predpisu8) (ďalej len „osobitné vody“), sa tento zákon vzťahuje, len ak to výslovne ustanovuje.
(6)
Banské vody sa na účely tohto zákona považujú za povrchové vody alebo podzemné vody a tento zákon sa na ne vzťahuje, ak osobitný predpis9) neustanovuje inak.

DRUHÁ ČASŤ | VÝSKYT A STAV POVRCHOVÝCH VÔD A PODZEMNÝCH VÔD

§4 Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a stavu podzemných vôd
(1)
Stavom povrchových vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru povrchových vôd, ktorý je určený ekologickým stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší.
(2)
Ekologickým stavom je vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov viazaných na povrchové vody.
(3)
Dobrým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd, ak je jeho ekologický stav a chemický stav aspoň dobrý.
(4)
Dobrým ekologickým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd určený podľa príslušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2).
(5)
Dobrým chemickým stavom povrchových vôd je chemický stav útvaru povrchových vôd potrebný na dosiahnutie environmentálnych cieľov pre útvary povrchových vôd uvedených vo vykonávacom predpise,10) pri ktorom koncentrácie znečisťujúcich látok nepresahujú príslušné environmentálne normy kvality.
(6)
Stavom podzemných vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru podzemných vôd, ktorý je určený kvantitatívnym stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší.
(7)
Kvantitatívnym stavom je vyjadrenie miery ovplyvnenia útvaru podzemných vôd ich priamymi a nepriamymi odbermi.
(8)
Dobrým stavom podzemných vôd je stav útvaru podzemných vôd, ak je jeho kvantitatívny stav a chemický stav aspoň dobrý.
(9)
Dobrým kvantitatívnym stavom podzemných vôd je kvantitatívny stav útvaru podzemných vôd určený podľa príslušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2).
(10)
Dobrým chemickým stavom podzemných vôd je chemický stav útvaru podzemných vôd určený podľa príslušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2).
(11)
Dobrým ekologickým potenciálom je stav výrazne zmeneného vodného útvaru alebo umelého vodného útvaru určený podľa príslušnej klasifikácie (§ 81 ods. 2).
(12)
Zisťovaním výskytu a hodnotením stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa zabezpečujú podklady potrebné na tvorbu koncepcií trvalo udržateľného využívania vôd a ich ochrany, na výkon štátnej vodnej správy a na poskytovanie informácií verejnosti. Zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa komplexne vykonáva v povodiach a v čiastkových povodiach.
(13)
Povodím je územie, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom riek, potokov alebo jazier do mora v jednom ústí, estuári alebo delte. Čiastkovým povodím je územie, z ktorého celý povrchový odtok vteká prostredníctvom riek, potokov alebo jazier do určitého profilu vodného toku.
(14)
V rámci zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd sa vykonáva
a)
identifikácia útvarov povrchových vôd a útvarov podzemných vôd vrátane ich určenia na rôzne spôsoby používania, najmä na
1.
vodné útvary na odbery povrchových vôd pre pitnú vodu,
2.
vody vhodné na kúpanie,
3.
vody vhodné pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,
b)
sledovanie kvality a množstva vôd a vodných stavov v útvaroch povrchových vôd na účely hodnotenia ekologického stavu, chemického stavu a ekologického potenciálu,
c)
sledovanie a hodnotenie kvantitatívneho stavu a chemického stavu útvarov podzemných vôd,
d)
bilancovanie množstva a kvality povrchových vôd a podzemných vôd (ďalej len „vodná bilancia“),
e)
sledovanie a hodnotenie stavu povrchových vôd a stavu podzemných vôd a chránených území podľa Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) schválených programov monitorovania; zásady na vypracovanie programu monitorovania kvality vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 2,
f)
hodnotenie stavu v zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov na základe situačných správ, ktoré každé dva roky vypracúva orgán štátnej vodnej správy,
g)
registrácia chránených území,
h)
vytváranie a prevádzkovanie informačných systémov.
(15)
Ministerstvo zabezpečuje zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd prostredníctvom právnickej osoby poverenej ministerstvom11) (ďalej len „poverená osoba“) a správcu vodohospodársky významných vodných tokov.
(16)
Najvyšším odborným orgánom a metodickým orgánom na zisťovanie stavu povrchových vôd a stavu podzemných vôd je Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd na Slovensku. Metodiky určené Národným referenčným laboratóriom pre oblasť vôd na Slovensku na stanovovanie jednotlivých prvkov chemického stavu vôd a ekologického stavu vôd sú záväzné pre jednotlivé laboratóriá, ktoré vykonávajú rozbory vôd potrebné na výkon orgánov štátnej správy a sú publikované vo Vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „vestník").
(17)
Ministerstvo, poverená osoba a správca vodohospodársky významných vodných tokov môžu požadovať na účely zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd údaje od toho, kto nakladá s povrchovými vodami alebo s podzemnými vodami, od orgánov verejnej správy a od prevádzkovateľov informačného systému.12) Požadované údaje sa poskytujú bezplatne. Ochrana údajov podľa osobitných predpisov nie je tým dotknutá.13)
§5 Environmentálne ciele
(1)
Na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele pre
a)
útvary povrchových vôd,
b)
útvary podzemných vôd,
c)
chránené územia, ktorými sú
1.
územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu,
2.
územia s vodou vhodnou na kúpanie,
3.
územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb,
4.
chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len „chránená vodohospodárska oblasť“),
5.
ochranné pásma vodárenských zdrojov,
6.
citlivé oblasti,
7.
zraniteľné oblasti,
8.
chránené územia a ich ochranné pásma podľa osobitného predpisu.14)
(2)
Environmentálne ciele pre útvary povrchových vôd sú
a)
dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd opatreniami, ktoré zabezpečia ich ochranu, zlepšovanie, obnovovanie stavu útvarov povrchových vôd a zabránia zhoršovaniu ich súčasného stavu,
b)
dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav umelých vodných útvarov a výrazne zmenených vodných útvarov opatreniami, ktoré zabezpečia ich ochranu a zlepšenie súčasného stavu,
c)
zabezpečiť postupné znižovanie znečistenia škodlivými látkami,
d)
postupne obmedzovať vypúšťanie obzvlášť škodlivých látok až do skončenia ich vypúšťania.
(3)
Environmentálne ciele pre útvary podzemných vôd sú
a)
dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd opatreniami, ktoré zabezpečia ich ochranu, zlepšovanie a obnovovanie stavu útvarov podzemných vôd, rovnováhu medzi odbermi podzemných vôd a doplňovaním ich množstiev,
b)
zabrániť vnikaniu znečisťujúcich látok do podzemných vôd alebo jeho obmedzovanie tak, aby nedošlo k zhoršovaniu stavu útvarov podzemných vôd,
c)
dosiahnuť postupné znižovanie znečistenia podzemných vôd opatreniami, ktoré zabránia trvalému vzostupnému trendu koncentrácií znečisťujúcich látok v podzemných vodách v dôsledku ľudskej činnosti.
(4)
Pre chránené územia platia environmentálne ciele uvedené v odsekoch 2 a 3, ak tento zákon alebo osobitný predpis15) neustanovuje prísnejšie požiadavky.
(5)
Ak sa na útvar povrchovej vody alebo na útvar podzemnej vody vzťahuje viac environmentálnych cieľov, uplatní sa najprísnejší environmentálny cieľ.
§6 Vodná bilancia
(1)
Vodnú bilanciu tvorí hydrologická bilancia a vodohospodárska bilancia. Základnou bilančnou jednotkou je čiastkové povodie.
(2)
Hydrologická bilancia porovnáva zmeny v množstvách vôd v povodí, v čiastkovom povodí alebo vo vodnom útvare za určený časový interval.
(3)
Vodohospodárska bilancia porovnáva požiadavky na odbery povrchových vôd a podzemných vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich kvalitou.
(4)
Využiteľným množstvom podzemnej vody je dlhodobý priemer množstva vody doplňujúcej vodný útvar podzemnej vody za jeden rok zmenšený o dlhodobý ročný odtok potrebný na to, aby sa dosiahol ekologický stav určený pre povrchové vody a aby sa zabránilo výraznejšiemu poškodeniu od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine.
(5)
Ten, kto odoberá povrchovú vodu alebo podzemnú vodu z jedného zdroja v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo nad 1 250 m3 mesačne alebo využíva osobitné vody na podnikateľskú činnosť, je povinný oznamovať údaje o týchto odberoch a údaje určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. b) a c) raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.
(6)
Ten, kto vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd v množstve nad 10 000 m3 ročne alebo nad 1 000 m3 mesačne, je povinný oznamovať údaje o vypúšťaných odpadových vodách a údaje určené v povolení podľa § 21 ods. 2 písm. d) raz ročne poverenej osobe, ktorá ich poskytne správcovi vodohospodársky významných vodných tokov.
(7)
Ten, kto pri zemných prácach, geologickom prieskume, banskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti zistí zdroj podzemných vôd s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s-1, je povinný to neodkladne oznámiť poverenej osobe. Túto povinnosť má aj vlastník pozemku, na ktorom zistí zdroj podzemnej vody s výdatnosťou väčšou ako 0,2 l.s-1, ako aj ten, kto pri odbere podzemnej vody zistí odlišné množstvo jej výskytu, ako predpokladal prieskum alebo projekt. Ak sa výsledky geologických prác vyhodnocujú v záverečnej správe,16) je riešiteľ geologickej úlohy povinný neodkladne doručiť záverečnú správu poverenej osobe.
§7 Vody určené na odbery vôd pre pitnú vodu
(1)
Vodárenskými zdrojmi sú vody v útvaroch povrchových vôd a v útvaroch podzemných vôd využívané na odbery vôd pre pitnú vodu alebo využiteľné na zásobovanie obyvateľstva pre viac ako 50 osôb, alebo umožňujúce odber vôd na takýto účel v priemere väčšom ako 10 m3 za deň v pôvodnom stave alebo po ich úprave.
(2)
Vodárenský zdroj, ktorým je vodný tok, je vodárenským tokom.
(3)
Povrchové vody určené na odbery vôd pre pitnú vodu musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody podľa vykonávacieho predpisu;10) ich splnenie sa nevyžaduje pri záplavách alebo iných prírodných katastrofách.
(4)
Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 3 v ukazovateľoch, ktoré sú osobitne ustanovené vo vykonávacom predpise,10) sa nemusia dodržať pri
a)
prirodzenom obohacovaní povrchovej vody látkami v týchto ukazovateľoch,
b)
plytkých jazerách s hĺbkou menšou ako 20 m a s dobou výmeny vody dlhšou ako jeden rok, do ktorých sa nevypúšťajú odpadové vody.
(5)
Na dosiahnutie požiadaviek na kvalitu povrchových vôd určených na odbery vôd pre pitnú vodu ministerstvo vypracúva program opatrení a časový rozvrh ich realizácie.
(6)
Ukazovatele kvality pitnej vody a ich kontrolu ustanovuje osobitný predpis.17)
§8 Vody vhodné na kúpanie
(1)
Vody vhodné na kúpanie sú tečúce alebo stojaté vody, v ktorých je kúpanie povolené alebo nie je kúpanie zakázané a v ktorých sa tradične kúpe väčší počet ľudí. Požiadavky na kvalitu vody, v ktorej je kúpanie povolené, ustanovuje osobitný predpis.18)
(2)
Identifikáciu vôd vhodných na kúpanie podľa odseku 1 vykoná ministerstvo v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva.19)
(3)
Vody vhodné na kúpanie vyhlasuje orgán štátnej vodnej správy na základe identifikácie podľa odseku 2.
(4)
Ak vody vhodné na kúpanie nespĺňajú požiadavky na kvalitu vody ustanovené osobitným predpisom,18) orgán štátnej vodnej správy vydá v spolupráci s orgánom na ochranu zdravia opatrenia na ich dosiahnutie.
§9 Vody určené na závlahy
(1)
Vody určené na závlahy nesmú negatívne ovplyvňovať zdravie ľudí a zvierat, pôdu, úrodu a stav povrchových vôd a podzemných vôd. Kvalitatívne ciele povrchových vôd určených na závlahy sú ustanovené vo vykonávacom predpise.10)
(2)
Vody na závlahy a podmienky na ich využitie podľa druhu zavlažovaných plodín určuje Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“).
(3)
Sledovanie kvality vôd určených na závlahy zabezpečuje ministerstvo pôdohospodárstva v spolupráci so správcom vodohospodársky významných vodných tokov.
§10 Vody vhodné pre život rýb a reprodukciu pôvodných druhov rýb
(1)
Povrchové vody určené ako vody vhodné pre život rýb musia spĺňať požiadavky na kvalitu vody a požiadavky osobitne určené pre lososové vody a pre kaprové vody podľa osobitného predpisu.10)
(2)
Povrchové vody podľa odseku 1 určí orgán štátnej vodnej správy na návrh ministerstva. Ak povrchové vody nevyhovujú pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných druhov rýb, orgán štátnej vodnej správy vydá opatrenia na splnenie požiadaviek na kvalitu vody podľa odseku 1.
(3)
Požiadavky na kvalitu vody podľa odseku 1 sa nevzťahujú na vody v rybníkoch určených na hospodársky chov rýb20) a v rybochovných zariadeniach.
(4)
Požiadavky na kvalitu vody osobitne ustanovené vykonávacím predpisom (§ 81 ods. 1) sa nemusia dodržať pri výnimočných meteorologických podmienkach alebo ak voda vhodná pre život rýb je prirodzene obohacovaná látkami, ktoré ovplyvňujú kvalitu vody.

TRETIA ČASŤ | VODNÉ PLÁNOVANIE

§11 Oblasti povodí a ich správa
(1)
Územie Slovenskej republiky je súčasťou povodia Dunaja a povodia Visly, v rámci ktorých sú podľa prirodzených hydrologických hraníc vymedzené čiastkové povodia a k nim priradené hydrogeologické rajóny. Hydrogeologické rajóny sú vyčlenené územia s podobnými hydrogeologickými pomermi, typom zvodnenia a obehom podzemných vôd.
(2)
Oblasťami povodia v medzinárodnom povodí Dunaja (úmorie Čierneho mora) sú oblasť povodia
a)
Dunaja, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Moravy a čiastkovým povodím Dunaja,
b)
Váhu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Váhu a čiastkovým povodím Nitry,
c)
Hrona, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Hrona, čiastkovým povodím Ipľa a čiastkovým povodím Slanej,
d)
Bodrogu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Bodrogu,
e)
Hornádu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Hornádu a čiastkovým povodím Bodvy.
(3)
Oblasťou povodia v medzinárodnom povodí Visly (úmorie Baltského mora) je oblasť povodia Dunajca a Popradu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Dunajca a čiastkovým povodím Popradu.
(4)
Správou oblastí povodí na účely tohto zákona sa rozumie
a)
vykonávanie úloh spojených so zisťovaním výskytu a hodnotením stavu povrchových vôd a podzemných vôd, ktoré určí ministerstvo,
b)
odborná príprava a aktualizácia plánov manažmentu oblastí povodí (ďalej len „plán manažmentu povodia“),
c)
sledovanie vplyvu bodového znečistenia na kvalitu vôd v recipientoch,
d)
identifikácia plošného znečisťovania vôd,
e)
spolupráca pri vypracovaní Programu protieróznych opatrení, opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí a koordinácia pri ich vykonávaní,
f)
koordinovanie vodohospodárskych úloh územného systému ekologickej stability,
g)
spracovanie ekonomických analýz nakladania s vodami a uplatňovanie platieb za užívanie vôd,
h)
zabezpečovanie stanovísk z hľadiska uplatňovania plánov manažmentu povodí, technických a iných odborných podkladov pre rozhodovaciu a inú správnu činnosť orgánov štátnej vodnej správy,
i)
správa vodohospodársky významných vodných tokov,
j)
starostlivosť o odkryté podzemné vody z hľadiska ochrany výskytu, množstva, kvality vôd, vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine (ďalej len „vodné pomery“),
k)
zabezpečovanie koncepcie a koordinácia opatrení na znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha.
(5)
Správu oblastí povodí vykonáva správca vodohospodársky významných vodných tokov.
§12 Plánovanie v povodiach a v oblastiach povodí
(1)
Plánovanie v povodiach a v oblastiach povodí (ďalej len „vodné plánovanie“) je sústavná koncepčná činnosť vykonávaná najmä na účely
a)
všestrannej ochrany vôd a dosiahnutia environmentálnych cieľov,
b)
vytvárania podmienok pre trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov,
c)
poskytovania vodohospodárskych služieb,
d)
ochrany pred škodlivými účinkami vôd.
(2)
V rámci vodného plánovania sa vyhotovujú plány manažmentu povodí a Vodný plán Slovenska, ktorých súčasťou sú programy opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov.
§13 Plán manažmentu povodia
(1)
Plán manažmentu povodia je základným nástrojom na dosiahnutie cieľov vodného plánovania v oblastiach povodí, ktorý na základe vykonaných analýz súčasného stavu povrchových vôd a podzemných vôd a zhodnotenia vplyvu ľudskej činnosti na vodné pomery ustanovuje environmentálne ciele a programy opatrení na ich dosiahnutie vrátane finančného zabezpečenia. Plán manažmentu povodia sa povinne využíva v krajinnom plánovaní alebo môže byť krajinným plánom.
(2)
Návrh plánu manažmentu povodia vypracúva ministerstvo prostredníctvom ním riadených právnických osôb a správcu vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s orgánmi štátnej vodnej správy, samosprávnymi krajmi a s ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy.
(3)
Na vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizáciu plánu manažmentu povodia sa určuje tento časový a vecný postup:
a)
do 31. decembra 2004 vykonať analýzy charakteristík čiastkového povodia, zhodnotiť dopady ľudských činností na stav povrchových vôd a podzemných vôd a vypracovať ekonomické analýzy nakladania s vodami; v prípade potreby ich aktualizovať do 31. decembra 2013 a následne každých šesť rokov,
b)
do 31. decembra 2006 vypracovať a zverejniť časový a vecný harmonogram prípravy návrhu plánu manažmentu povodia a určiť spôsob a formu sprístupnenia verejnosti,
c)
do 31. decembra 2007 vypracovať a zverejniť identifikáciu významných vodohospodárskych problémov, ktoré sa týkajú nakladania s vodami, určiť výrazne zmenené vodné útvary, navrhnúť menej prísne environmentálne ciele, prípadne navrhnúť predĺženie lehôt ich dosiahnutia,
d)
do 31. decembra 2008 vypracovať a zverejniť návrh plánu manažmentu povodia a sprístupniť ho verejnosti,
e)
vypracovať konečný návrh plánu manažmentu povodia a zabezpečiť jeho schválenie do 31. decembra 2009.
(4)
Orgány štátnej vodnej správy na účel predloženia písomných pripomienok sprístupnia v lehote šiestich mesiacov verejnosti, užívateľom vôd, samosprávnym krajom, obciam a dotknutým orgánom štátnej správy
a)
časový a vecný harmonogram prípravy návrhu plánu manažmentu povodia,
b)
identifikované významné vodohospodárske problémy,
c)
návrh plánu manažmentu povodia.
(5)
Návrh plánu manažmentu povodia schváli ministerstvo a jeho záväznú časť, ktorá obsahuje program opatrení, vydá orgán štátnej vodnej správy všeobecne záväznou vyhláškou. Schválený plán manažmentu povodia sa prehodnocuje a aktualizuje každých šesť rokov.
§14 Vodný plán Slovenska
(1)
Vodný plán Slovenska je strategický dokument vodného plánovania, ktorý určuje rámcové úlohy na ochranu a zlepšenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd a vodných ekosystémov, na trvalo udržateľné a hospodárne využívanie vôd, na zlepšenie vodných pomerov, na zabezpečenie územného systému ekologickej stability a na ochranu pred škodlivými účinkami vôd.
(2)
Vypracovanie Vodného plánu Slovenska zabezpečuje ministerstvo v spolupráci s dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy. Vodný plán Slovenska je podkladom na vypracovanie Medzinárodného plánu manažmentu povodia Dunaja a Medzinárodného plánu manažmentu povodia Visly v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.21)
(3)
Vodný plán Slovenska schváli vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a jeho záväznú časť, ktorá obsahuje program opatrení, vyhlási nariadením. Schválený Vodný plán Slovenska sa prehodnocuje a aktualizuje najmenej každých šesť rokov.
§15 Program opatrení
(1)
Program opatrení vychádza z analýz vykonaných v rámci vodného plánovania a obsahuje úlohy na zabezpečenie dosiahnutia environmentálnych cieľov. Pre jednotlivé úlohy sa určuje časový plán ich uskutočnenia, zdroje a spôsoby úhrady nákladov na ich uskutočnenie. Pri každom opatrení sa musí vyhodnotiť predpokladaný výsledok z hľadiska zlepšenia vodných pomerov v danom vodnom útvare.
(2)
Základné opatrenia sú zamerané najmä na
a)
ochranu vodárenských zdrojov,
b)
reguláciu odberov povrchových vôd a podzemných vôd, ktoré môžu významne ovplyvniť iné nakladanie s vodami a vodné ekosystémy,
c)
využívanie hydroenergetického potenciálu,
d)
vypúšťanie komunálnych odpadových vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd,
e)
zabránenie vypúšťaniu priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok,
f)
ochranu vôd pred znečistením vôd z poľnohospodárskych činností,
g)
zabránenie únikom nebezpečných látok do povrchových vôd a do podzemných vôd,
h)
vytvorenie vyhovujúcich hydromorfologických podmienok útvarov povrchovej vody, ktorými sa dosiahne dobrý ekologický stav alebo dobrý ekologický potenciál,
i)
prevenciu mimoriadneho zhoršenia vôd,
j)
znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha.
(3)
Doplnkové opatrenia sú administratívne a ekonomické nástroje, rozhodnutia orgánov štátnej správy, kódexy správnych postupov smerujúce k zabezpečeniu ochrany vôd, obnovy mokradí, stavebné projekty, revitalizačné projekty, výskumné, vývojové a vzdelávacie projekty a dohody na vykonanie vodohospodárskych služieb a iné potrebné opatrenia.
(4)
Opatrenia na dosiahnutie environmentálnych cieľov prijaté v programe opatrení sa musia realizovať do troch rokov od schválenia Vodného plánu Slovenska a schválenia plánu manažmentu povodia.
(5)
Orgány štátnej správy sú povinné pri spracúvaní základných dokumentov podpory regionálneho rozvoja22) a územnoplánovacej dokumentácie a pri rozhodovaní vychádzať z Vodného plánu Slovenska, z plánov manažmentu povodí a z programov opatrení.
§16 Osobitosti určovania environmentálnych cieľov
(1)
Environmentálne ciele určené na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd sa musia zabezpečiť plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne manažmentu povodí do 31. decembra 2015.
(2)
Lehotu uvedenú v odseku 1 možno predĺžiť, ak
a)
požadované zlepšenie stavu vodných útvarov možno dosiahnuť technickými opatreniami iba v etapách, ktoré presiahnu túto lehotu,
b)
opatrenia na zlepšenie stavu vodných útvarov si vyžadujú neprimerané náklady,
c)
prírodné podmienky neumožňujú zlepšenie stavu vodných útvarov v tejto lehote.
(3)
Lehotu podľa odseku 1 možno predĺžiť najviac na obdobie ustanovené na vykonanie dvoch prehodnotení plánov manažmentu povodí (§ 13 ods. 5) s výnimkou prípadov, keď prírodné podmienky neumožňujú dosiahnuť environmentálne ciele v priebehu tohto obdobia; predĺženie lehôt možno uskutočniť len na účely postupného dosahovania environmentálnych cieľov za predpokladu, že nenastane ďalšie zhoršenie stavu vodného útvaru.
(4)
Menej prísne environmentálne ciele možno určiť pre útvary povrchových vôd a útvary podzemných vôd, ktorých prirodzený stav alebo stav zmenený ľudskou činnosťou je taký, že dosiahnutie environmentálnych cieľov je technicky neuskutočniteľné alebo že predstavuje neprimerané náklady; nevzťahuje sa to na environmentálne ciele, ktoré majú zabrániť zhoršovaniu stavu útvarov povrchových vôd, a na postupné znižovanie znečistenia povrchových vôd a podzemných vôd škodlivými látkami a postupné obmedzovanie znečistenia obzvlášť škodlivými látkami.
(5)
Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje
a)
dočasné zhoršenie stavu vodných útvarov v dôsledku výnimočných prírodných vplyvov alebo iných nepredvídateľných okolností, najmä povodní, dlhodobého sucha alebo mimoriadneho zhoršenia kvality vôd,
b)
zmena fyzikálnych vlastností útvarov povrchových vôd alebo zmena úrovne hladiny útvarov podzemných vôd,
c)
zhoršenie stavu útvarov povrchových vôd z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností.
(6)
Ak sa monitorovaním stavu povrchových vôd a podzemných vôd zistí, že environmentálne ciele určené pre vodný útvar nebude možné dosiahnuť, treba
a)
preskúmať príčiny, ktoré bránia plneniu environmentálnych cieľov,
b)
posúdiť vydané povolenie na osobitné užívanie vôd,
c)
prehodnotiť a aktualizovať programy monitorovania,
d)
určiť doplňujúce opatrenia potrebné na dosiahnutie environmentálnych cieľov, a ak je to potrebné, zmeniť povolenie na osobitné užívanie vôd; ak nemožno environmentálne ciele splniť z dôvodov podľa odseku 5 písm. a), doplňujúce opatrenia sa nemusia prijať.
(7)
Uplatnenie postupov podľa odsekov 1 až 6 treba odôvodniť v plánoch manažmentu povodí.

ŠTVRTÁ ČASŤ | NAKLADANIE S VODAMI

§17 Základné povinnosti pri nakladaní s vodami
(1)
Nakladanie s vodami je
a)
odber povrchových vôd a podzemných vôd na rôzne účely jej použitia,
b)
odvádzanie a vypúšťanie povrchových vôd a podzemných vôd,
c)
vzdúvanie, zadržiavanie, akumulácia, znižovanie hladiny povrchových vôd a podzemných vôd,
d)
vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd,
e)
využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov,
f)
používanie povrchových vôd a podzemných vôd na plavbu alebo plavenie dreva, na rekreáciu a vodné športy, na chov rýb a vodnej hydiny alebo iných živočíchov,
g)
vykonávanie iných činnosti, ktoré využívajú vlastnosti povrchových vôd a podzemných vôd,
h)
činnosť ovplyvňujúca vodné pomery,
i)
využívanie energetického potenciálu podzemných vôd.
(2)
Ten, kto nakladá s vodami, je povinný dbať o ich ochranu, vynakladať potrebné úsilie na zlepšovanie ich stavu a zabezpečovať ich hospodárne a účelné využívanie podľa podmienok a požiadaviek tohto zákona a dbať tiež na to, aby neboli porušované práva iných a záujmy chránené osobitnými predpismi;23) je povinný dbať aj na ochranu vodných pomerov a na ochranu vodných stavieb.
(3)
Ten, kto nakladá s vodami na výrobné účely, je povinný vykonávať úpravy v technológii výroby a prijímať opatrenia na viacnásobné používanie vôd.
(4)
Pri vypúšťaní odpadových vôd z priemyselného zdroja sa musia v nich obsiahnuté škodlivé látky postupne znižovať a obzvlášť škodlivé látky postupne obmedzovať s cieľom ich úplného vylúčenia.
(5)
Opatrenia prijaté na ochranu vôd a na obmedzovanie alebo na vylúčenie vypúšťania niektorých znečisťujúcich látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd nesmú mať za následok poškodzovanie24) iných zložiek životného prostredia, najmä ovzdušia a pôdy.
§18 Všeobecné užívanie vôd
(1)
Každý môže na vlastné nebezpečenstvo a bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy odoberať alebo inak používať povrchové vody alebo podzemné vody na uspokojovanie osobných potrieb domácností, ak sa takýto odber alebo iné používanie vykonáva na mieste, ktoré je na to vhodné, jednoduchým vodným zariadením a spôsobom, ktorý neobmedzí alebo neznemožní rovnaké používanie iným osobám.
(2)
Povolenie alebo súhlas orgánu štátnej vodnej správy nie sú potrebné na zachytávanie povrchovej vody jednoduchými vodnými zariadeniami na jednotlivých nehnuteľnostiach ani na zmenu jej prirodzeného odtoku občasne tečúcich nesústredených vôd na účely ochrany týchto nehnuteľností proti škodlivým účinkom vody.
(3)
Jednoduchými vodnými zariadeniami na odbery podzemných vôd sú domové studne, z ktorých sa podzemná voda čerpá ručne a pramenné záchytky s výdatnosťou prameňa menšou ako 10 l/min. a prenosné nádoby.
(4)
Jednoduchými vodnými zariadeniami na odbery povrchových vôd sú zariadenia na gravitačný odber povrchových vôd alebo na ich čerpanie s možnosťou odberu do 60 l/min. Jednoduchými zariadeniami na zachytávanie povrchových vôd je zvod a zachytenie povrchových vôd v nádržiach s obsahom vody do 5 m3, záchytné priekopy, zvod a zachytenie vôd v nádržiach z povrchového odtoku.
(5)
Pri všeobecnom užívaní vôd sa nesmie ohrozovať ani zhoršiť ich kvalita alebo zdravotná bezchybnosť, poškodzovať životné prostredie a prírodné dedičstvo, zhoršovať odtokové pomery, poškodzovať brehy, vodné stavby a zariadenia, zariadenia na chov rýb. Všeobecné užívanie vôd nesmie slúžiť na podnikateľské účely.
(6)
Orgán štátnej vodnej správy môže všeobecné užívanie vôd bez náhrady obmedziť, zmeniť alebo zakázať, ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana vodných stavieb a zariadení, ochrana rybárstva a ochrana prírody a krajiny. Pôsobnosť orgánov na ochranu zdravia podľa osobitného predpisu25) nie je tým dotknutá.
§19 Používanie vôd na plavbu a na plavenie dreva
(1)
Používať vody na plavbu a na plavenie dreva a odoberať ich v potrebnom množstve na prevádzku plavidiel možno bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy.
(2)
Na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, na vodných nádržiach určených na hospodársky chov rýb a na odkrytých podzemných vodách je zakázaná plavba plavidiel so spaľovacími motormi. O výnimkách zo zákazu plavby na odkrytých podzemných vodách na športovú a rekreačnú činnosť rozhoduje v jednotlivých prípadoch orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní so Štátnou plavebnou správou a správcom vodohospodársky významných vodných tokov.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na plavidlá
a)
správcu vodohospodársky významných vodných tokov, polície, ozbrojených síl Slovenskej republiky, hasičských jednotiek, Štátnej plavebnej správy, ak sa používajú na služobné účely,
b)
použité v spojitosti s údržbou vodných tokov, výstavbou, opravami a s údržbou vodných stavieb a iných stavieb nachádzajúcich sa vo vodách a na ich brehoch,
c)
použité na meranie vo vodných tokoch,
d)
použité na potrebné zabezpečenie zdravotnej služby a záchrannej služby, ako aj pri príprave a výkone ochrany pred povodňami a pri vykonávaní opatrení pri mimoriadnom zhoršení kvality vôd a odstraňovaní jeho škodlivých následkov,
(4)
Pri používaní vody na plavbu a na plavenie dreva sa nesmie ohrozovať kvalita alebo zdravotná bezchybnosť vôd, bezpečnosť osôb a stavieb, záujmy rekreácie a narúšať prírodné prostredie. Zakazuje sa vypúšťať do vôd iné odpadové vody ako splaškové odpadové vody (odsek 5) a vhadzovať všetky druhy odpadov, ktoré vznikajú na plavidlách, a zostatky prepravovaného nákladu s výnimkou vybagrovaného materiálu z týchto vôd.
(5)
Prevádzkovateľ plavidla môže vypúšťať splaškové odpadové vody, len ak je plavidlo vybavené potrebným zariadením na čistenie splaškových odpadových vôd a je zabezpečená jeho riadna prevádzka.26) Čistiace zariadenie musí mať účinnosť minimálne 90 % v ukazovateľoch biochemická spotreba kyslíka za päť dní a nerozpustené látky.
(6)
Ak pri prevádzke plavidla vznikajú splaškové odpadové vody alebo iné druhy odpadových vôd, ktoré nemožno do vôd vypúšťať, je jeho prevádzkovateľ povinný vybaviť plavidlo zariadením na ich akumuláciu a zabrániť ich únikom. Povinnosť vybaviť plavidlo zariadením na akumuláciu a zabrániť ich únikom sa vzťahuje aj na nebezpečné látky. Prevádzkovateľ plavidla musí viesť evidenciu o množstve a likvidácii týchto vôd a o nebezpečných látkach.
(7)
Zakazuje sa zásobovanie plavidiel pohonnými látkami alebo prevádzkovými hmotami mimo prístavu, ak ich objem v jednotlivých prípadoch je väčší ako 50 litrov, s výnimkou, ak túto činnosť zabezpečujú obslužné plavidlá.
(8)
Ak to vyžaduje ochrana zdravia a bezpečnosť osôb, ochrana kvality vôd a vodných ekosystémov, ochrana vodných stavieb a zariadení, môže orgán štátnej vodnej správy upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu.
(9)
Pôsobnosť orgánu štátnej správy pre vnútrozemskú plavbu podľa osobitného predpisu27) nie je tým dotknutá.
§20 Používanie banských vôd
(1)
Na používanie banských vôd pre vlastnú potrebu právnickej osoby alebo fyzickej osoby-podnikateľa v banskej činnosti28) sa nevyžaduje povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy.
(2)
Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nepotrebuje pri svojej banskej činnosti banské vody na vlastnú prevádzku, je povinná umožniť odber a iné používanie nepotrebného množstva banských vôd tým, ktorým orgán štátnej vodnej správy vydal povolenie na ich používanie.
(3)
Do banských vôd možno vypúšťať iné vody,29) ktoré vznikli použitím banských vôd a ktoré obsahujú nerozpustné látky pochádzajúce z vybagrovaného materiálu, len po ich predchádzajúcej úprave, ktorou sa dosiahne limitná hodnota znečistenia ustanovená vo vykonávacom predpise30) (§ 81 ods. 1) pre priemyselné odpadové vody z ťažby a spracovania kameniva.
§21 Povolenie na osobitné užívanie vôd
(1)
Povolenie na osobitné užívanie vôd je potrebné, ak nejde o používanie vôd podľa § 18 až 20
a)
pri povrchových vodách na
1.
ich odber,
2.
ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie,
3.
využívanie ich hydroenergetického potenciálu,
b)
pri podzemných vodách na
1.
ich odber,
2.
ich akumuláciu,
3.
ich čerpanie na účel znižovania ich hladiny,
4.
umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou,
c)
na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,
d)
na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,
e)
na využívanie povrchových vôd alebo podzemných vôd na hospodársky chov rýb alebo na chov vodnej hydiny, prípadne iných vodných živočíchov na účely podnikania,
f)
na čerpanie znečistených podzemných vôd na účely zníženia ich znečistenia alebo zníženia znečistenia horninového prostredia a na ich následné vypúšťanie do týchto vôd, prípadne do povrchových vôd,
g)
na čerpanie podzemných vôd a ich vypúšťanie do povrchových vôd alebo do podzemných vôd pri hydrogeologickom prieskume s predpokladaným časom trvania čerpacej skúšky nad päť dní a pri zakladaní stavieb,
h)
na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov vodnými stavbami,
i)
na iné osobitné užívanie povrchových vôd a podzemných vôd.
(2)
Povolenie na osobitné užívanie vôd vydáva orgán štátnej vodnej správy fyzickým osobám a právnickým osobám. Orgán štátnej vodnej správy určí účel, rozsah, čas povolenia na osobitné užívanie vôd, povinnosti a podmienky, za ktorých sa vydáva, pričom v povolení
a)
na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd určí ich množstvo, prípadne časový interval odberu, a ak odber trvá dlhšie ako jeden rok, môže určiť aj výšku ročného odberu,
b)
na odber povrchových vôd a podzemných vôd v množstve uvedenom v § 6 ods. 5 určí povinnosť merať odoberané množstvo vôd, nevyužité množstvo podzemných vôd v prameni a hladinu podzemnej vody vodárenského zdroja,
c)
na odber povrchových vôd určených na zásobovanie pitnou vodou určí povinnosť pravidelne monitorovať kvalitu týchto vôd,
d)
na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd určí miesto a spôsob ich vypúšťania, množstvo vypúšťaných odpadových vôd a osobitných vôd a prípustné hodnoty znečistenia podľa jednotlivých ukazovateľov (ďalej len „prípustná hodnota znečistenia“) s výnimkou vypúšťania odpadových vôd z odľahčovacích objektov podľa § 36 ods. 9 a vypúšťania vôd do toho istého hydrogeologického kolektora podľa § 37 ods. 6; pri vypúšťaní odpadových vôd aj povinnosť sledovať kvalitatívne a kvantitatívne hodnoty a oznamovať výsledky tohto sledovania orgánu štátnej vodnej správy.
(3)
Povolenie na osobitné užívanie vôd nie je potrebné na
a)
odbery povrchových vôd a podzemných vôd pri zisťovaní a hodnotení stavu týchto vôd,
b)
vypúšťanie vyčistených splaškových odpadových vôd z plavidiel,
c)
jednorazový odber povrchových vôd alebo podzemných vôd pri záchranných prácach, mimoriadnych udalostiach, požiaroch a iných živelných pohromách,
d)
cvičenie hasičských jednotiek, polície alebo ozbrojených síl Slovenskej republiky; takéto užívanie vôd pri cvičení treba vopred prerokovať s orgánom štátnej vodnej správy a so Štátnou plavebnou správou, a ak ide o vodný tok, oznámiť správcovi vodného toku,
e)
zásah hasičských jednotiek, polície alebo ozbrojených síl Slovenskej republiky a na zásah ozbrojených síl Slovenskej republiky v čase vojny a vojnového stavu podľa osobitného predpisu.31)
(4)
Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd možno vydať najviac na 10 rokov, a ak odpadové vody obsahujú obzvlášť škodlivé látky, najviac na štyri roky. Povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do podzemných vôd možno vydať na štyri roky, ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých bolo povolenie vydané.
(6)
Povolenie na odber povrchových vôd alebo podzemných vôd a na využívanie hydroenergetického potenciálu povrchových vôd a na využívanie energetického potenciálu podzemných vôd nezaručuje odber týchto vôd v povolenom množstve ani v potrebnej kvalite.
(7)
Orgán štátnej vodnej správy je viazaný pri povoľovaní odberu
a)
vôd z vodného toku prietokom vody vo vodnom toku, ktorý ešte umožňuje všeobecné užívanie povrchových vôd a zabezpečuje funkcie vodného toku a zachovanie vodných ekosystémov v ňom (ďalej len „minimálny zostatkový prietok“),
b)
podzemných vôd hladinou podzemnej vody, ktorá ešte umožňuje trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov s nimi súvisiacich (ďalej len „minimálna hladina podzemných vôd“).
§22 Prechod práv a povinností vyplývajúcich z povolenia na osobitné užívanie vôd a užívanie vôd treťou osobou
(1)
Ak orgán štátnej vodnej správy neustanovuje inak, práva a povinnosti vyplývajúce z povolenia na osobitné užívanie vôd, ktoré boli vydané na účel spojený s vlastníctvom majetku, prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa takého majetku, ak bude tento majetok naďalej slúžiť účelu, na ktorý bolo povolenie na osobitné užívanie vôd vydané. Ďalší nadobúdatelia sú povinní oznámiť orgánu štátnej vodnej správy, že došlo k prechodu alebo prevodu vlastníctva majetku, s ktorým bolo spojené povolenie na osobitné užívanie vôd, do dvoch mesiacov odo dňa jeho uskutočnenia.
(2)
Právnická osoba alebo fyzická osoba môže na základe kladného stanoviska orgánu štátnej vodnej správy umožniť užívanie vôd v súlade s povolením na osobitné užívanie vôd tretej osobe.
(3)
Ak výdatnosť využívaného zdroja podzemných vôd prevyšuje potrebu užívateľa, orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o použití prebytku vody a o spôsobe prevádzkovania takého zdroja.
§23 Povolenie na niektoré činnosti
(1)
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy je potrebné na
a)
vysádzanie, stínanie a odstraňovanie stromov a krov v korytách vodných tokov (ďalej len „koryto“), na pobrežných pozemkoch a v inundačných územiach,
b)
ťažbu piesku, štrku, bahna (ďalej len „riečny materiál“) s výnimkou liečivého bahna z pozemkov tvoriacich koryto,
c)
zasypávanie odstavených ramien vodných tokov, močiarov a odkrytých podzemných vôd.
(2)
Povolenie podľa odseku 1 písm. a) a b) nie je potrebné, ak tieto činnosti vykonáva správca vodného toku v súvislosti so správou vodného toku.
(3)
Ten, kto vykonáva ťažbu povolenú podľa odseku 1 písm. b), je povinný po jej skončení zamerať a zakresliť skutočný stav miesta ťažby do technickej dokumentácie a túto dokumentáciu odovzdať orgánu štátnej vodnej správy a správcovi vodného toku.
§24 Zmena alebo zrušenie povolenia na osobitné užívanie vôd
(1)
Orgán štátnej vodnej správy môže z vlastného podnetu ním vydané povolenie na osobitné užívanie vôd zmeniť alebo zrušiť, ak
a)
pri výkone povolenia na osobitné užívanie vôd dôjde k závažnému alebo opakovanému porušeniu povinností určených týmto zákonom alebo určených na jeho základe,
b)
oprávnený nevyužíva vydané povolenie na osobitné užívanie vôd bez vážneho dôvodu dlhšie ako dva roky,
c)
rozsah vydaného povolenia na osobitné užívanie vôd dlhodobo presahuje skutočnú potrebu oprávneného,
d)
si to vyžaduje plnenie plánu manažmentu povodí, programu opatrení a plnenie opatrení na dosiahnutie kvality vôd vo vodných útvaroch povrchových vôd určených na odber vody pre pitnú vodu, vôd vhodných na kúpanie a vôd vhodných pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb.
(2)
Orgán štátnej vodnej správy zmení alebo zruší ním vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak dôjde k zmene
a)
kvalitatívnych cieľov alebo limitných hodnôt znečistenia,
b)
podmienok rozhodujúcich na vydanie povolenia na osobitné užívanie vôd.
§25
Zánik povolenia na osobitné užívanie vôd Povolenie na osobitné užívanie vôd zaniká
a)
uplynutím času, na ktorý bolo vydané,
b)
zánikom právnickej osoby alebo smrťou fyzickej osoby, alebo jej vyhlásením za mŕtvu, ktorej bolo povolenie na osobitné užívanie vôd vydané, ak nedošlo k prechodu oprávnenia na ďalšieho nadobúdateľa podľa § 22 ods. 1,
c)
zánikom vodnej stavby umožňujúcej osobitné užívanie vôd, ak orgán štátnej vodnej správy do jedného roka po zániku vodnej stavby neurčí lehotu na jej obnovenie; v takomto prípade povolenie na osobitné užívanie vôd zaniká uplynutím tejto lehoty.
§26 Povolenie na vodné stavby
(1)
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie, zmenu alebo na odstránenie vodnej stavby. Stavebné úpravy na vodnej stavbe možno uskutočňovať na základe povolenia alebo ohlásenia orgánu štátnej vodnej správy. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy.
(2)
V povolení na vodné stavby orgán štátnej vodnej správy určí záväzné podmienky32) na uskutočnenie stavby a užívanie stavby.
(3)
Pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu33) s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia.34)
(4)
Povolenie orgánu štátnej vodnej správy na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie vodnej stavby je súčasne stavebným povolením35) a povolenie na jej uvedenie do prevádzky je súčasne kolaudačným rozhodnutím.36)
(5)
Pri povoľovaní, výstavbe a prevádzke vodných stavieb je potrebné sústavne sledovať a hodnotiť ich vplyv na povrchové vody a podzemné vody a prihliadať na záujmy rybárstva a na ochranu prírody a krajiny a dbať, aby sa využívaním jednej prirodzenej vlastnosti vody neznemožnilo využívanie iných prirodzených vlastností vody. Pri súbehu záujmov o využívanie prirodzených vlastností vody môže orgán štátnej vodnej správy podmieniť povolenie na uskutočnenie vodnej stavby
a)
jej použiteľnosťou na viac účelov s využívaním viacerých prirodzených vlastností vody pre viacerých užívateľov,
b)
uzavretím dohody viacerých vlastníkov o uskutočnení spoločnej vodnej stavby a o uzavretí dohody o jej budúcej prevádzke.
(6)
Ak nemožno zriadiť vodné stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vodné stavby na ochranu pred povodňami, priehrady, nádrže, vodné stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely na cudzej nehnuteľnosti prostredníctvom prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva alebo zriadením práva vecného bremena, možno vo verejnom záujme potrebnú nehnuteľnosť alebo právo k nej, ak ju nemožno získať dohodou, vyvlastniť podľa osobitného predpisu.37)
(7)
Pri povoľovaní výstavby vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce môže orgán štátnej vodnej správy rozhodnúť, v akom rozsahu ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie vodnej stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia.
(8)
Za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku podľa odseku 6 patrí ich vlastníkom náhrada podľa osobitného predpisu.37) V sporoch o náhradu rozhoduje súd.
(9)
Ak zanikne povolenie na osobitné užívanie vôd, orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o podmienkach ďalšieho ponechania alebo odstránenia vodnej stavby, ktorá umožňovala povolené nakladanie s vodou.
§27 Súhlas
(1)
Súhlas orgánu štátnej vodnej správy sa vydáva na uskutočnenie, zmenu alebo odstránenie stavieb a zariadení alebo na činnosti, na ktoré nie je potrebné povolenie podľa tohto zákona, ktoré však môžu ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd. Súhlas je potrebný, ak ide o
a)
stavby vo vodách a na pobrežných pozemkoch, stavby v inundačnom území a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov alebo stavby vo vzdialenosti do 23 m od vzdušnej päty ochrannej hrádze,
b)
ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok, diaľnice, cesty a miestne komunikácie,
c)
sklady, nádrže a skládky nebezpečných látok, stavby umožňujúce podzemné skladovanie látok v zemských dutinách,
d)
stavby veľkokapacitných fariem, ktorými sú farmy s kapacitou ustajnených zvierat väčšou ako 400 ks dojníc, 600 ks teliat, 500 ks mladého dobytka, 500 ks výkrmu hovädzieho dobytka, 5 000 ks výkrmu ošípaných, produkčné farmy s kapacitou 700 ks prasníc s odchovom prasiatok do 30 kg živej váhy, 800 ks oviec, 50 000 ks nosníc, 10 000 ks brojlerov a 100 000 ks mládok,
e)
umiestňovanie a odstraňovanie zariadení vo vodnom toku a v odkrytých podzemných vodách a na ich brehu, najmä zariadení monitorovacieho systému a informačného systému na pozorovanie hladiny, množstva a kvality vody a zariadení neslúžiacich plavbe ani správe vodného toku,
f)
leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo na ničenie škodcov alebo buriny v chránených vodohospodárskych oblastiach a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov.
(2)
Orgán štátnej vodnej správy môže určiť podmienky a čas platnosti súhlasu.
(3)
Orgán štátnej vodnej správy pri vydávaní súhlasu na stavby a zariadenia podľa odseku 1 písm. c) vychádza z ustanovení § 39 ods. 2 a 3 a môže požadovať vykonanie predchádzajúceho zisťovania postupom podľa § 37 ods. 1.
(4)
Súhlas podľa odseku 1 nie je potrebný na dočasné stavby, zariadenia alebo činnosti, ktoré sú potrebné pri cvičení jednotiek armády, polície alebo požiarnej ochrany; v týchto prípadoch sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie s orgánom štátnej vodnej správy a ak sa stavby alebo činnosti týkajú vodného toku, aj so správcom vodného toku.
(5)
Súhlas podľa odseku 1 písm. a) až d), ktorý je podkladom na konanie podľa osobitných predpisov, zaniká, ak sa takéto konanie nezačalo do jedného roka od vydania súhlasu.
§28 Vyjadrenie
(1)
Pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny stavby je stavebník povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru stavby, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno uskutočniť a užívať.
(2)
Vyjadrenie je potrebné aj na
a)
pripravované technologické úpravy vo výrobnom procese alebo v objeme výroby, ak majú vplyv na nakladanie s vodami,
b)
neinvestičné úpravy vodných stavieb a iných stavieb a zariadení, ak môžu ovplyvniť množstvo alebo kvalitu povrchových vôd alebo podzemných vôd,
c)
ťažbu piesku a štrku a na zemné práce, ak pri nich môže dôjsť k odkrytiu hladiny podzemných vôd alebo k prepadu ich nadložia do podzemných vôd,
d)
geologické práce38) a zemné práce vykonávané na inundačných územiach a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov,
e)
schválenie a zmenu lesného hospodárskeho plánu a súhrnného lesného hospodárskeho plánu39) v chránených vodohospodárskych oblastiach a v ochranných pásmach vodárenských zdrojov,
f)
účely prerokovania územnoplánovacej dokumentácie.39a)
(3)
Vyjadrenie nie je rozhodnutím v správnom konaní a nenahrádza povolenie ani súhlas orgánu štátnej vodnej správy vydávané podľa tohto zákona.
§29 Evidencia o vodách
(1)
Evidencia o vodách je základnou evidenciou o stave vôd, o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb pri nakladaní s vodami a ich ochrane. Evidujú sa v nej rozhodnutia orgánov štátnej vodnej správy a ich zmeny, údaje o zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd a ďalšie údaje potrebné na výkon štátnej vodnej správy.
(2)
Evidencia o vodách sa člení na evidenciu
a)
vodných útvarov povrchových vôd a podzemných vôd,
b)
množstiev a kvality vody vo vodných útvaroch vrátane ich ovplyvňovania ľudskou činnosťou,
c)
práv a povinností vyplývajúcich z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy,
d)
chránených území a ostatných území chránených podľa tohto zákona.
(3)
Orgány štátnej vodnej správy vedú evidenciu nimi vydaných povolení, súhlasov a iných rozhodnutí a poverená osoba vedie súhrnnú evidenciu o vodách podľa členenia v odseku 2.
(4)
Zápisy v evidencii o vodách majú evidenčný charakter a osvedčujú zapísané údaje až do času, kým sa nepreukáže ich zmena.
(5)
Evidencia o vodách je prístupná verejnosti. Každý má právo robiť si z nej výpisy u poverenej osoby a na príslušnom orgáne štátnej vodnej správy.

PIATA ČASŤ | OCHRANA VODNÝCH POMEROV A VODÁRENSKÝCH ZDROJOV

§30 Všeobecné povinnosti
(1)
Ten, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových vôd a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu.
(2)
Vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len „vlastník“) poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.
(3)
Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 2.
§31 Chránená vodohospodárska oblasť
(1)
Územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd, vláda môže vyhlásiť za chránenú vodohospodársku oblasť.
(2)
V chránenej vodohospodárskej oblasti možno plánovať a vykonávať činnosť, len ak sa zabezpečí všestranná ochrana povrchových vôd a podzemných vôd a ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie vôd a obnovy ich zásob.
(3)
V chránenej vodohospodárskej oblasti musia byť výrobné záujmy, dopravné záujmy a iné záujmy zosúladené s požiadavkami podľa odseku 2 už pri spracúvaní koncepcií rozvoja územia a územnoplánovacej dokumentácie.
(4)
V chránenej vodohospodárskej oblasti sa zakazuje
a)
stavať alebo rozširovať
1.
nové priemyselné zdroje alebo jestvujúce priemyselné zdroje, v ktorých sa vyrábajú alebo na výrobu používajú nebezpečné látky, s výnimkou rozširovania a prestavby jestvujúcich priemyselných zdrojov, ktorými sa dosiahne účinnejšia ochrana vôd, a nových priemyselných zdrojov, ak sa uplatnia najlepšie dostupné techniky zabezpečujúce vysoký stupeň ochrany vôd,
2.
nové priemyselné zdroje alebo jestvujúce priemyselné zdroje, ktoré produkujú priemyselné odpadové vody obsahujúce obzvlášť škodlivé látky,
3.
ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok,
4.
sklady ropných látok s celkovou kapacitou väčšou ako 1 000 m3, na Žitnom ostrove40) s celkovou kapacitou väčšou ako 200 m3 a s kapacitou jednotlivých nádrží väčšou ako 50 m3,
5.
veterinárne asanačné zariadenia a sanitárne bitúnky,
6.
stavby veľkokapacitných fariem,
7.
stavby hromadnej rekreácie alebo individuálnej rekreácie bez zabezpečenia čistenia komunálnych odpadových vôd,
b)
vykonávať leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo na ničenie škodcov alebo buriny v blízkosti povrchových vôd a odkrytých podzemných vôd, kde môže dôjsť k znečisteniu vôd alebo k ohrozeniu kvality a zdravotnej bezchybnosti vôd,
c)
vykonávať plošné odvodnenie lesných pozemkov v takom rozsahu, ktorým sa podstatne narušia vodné pomery v chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd,
d)
odvodňovať poľnohospodárske pozemky vo výmere väčšej ako 50 ha súvislej plochy,
e)
ťažiť rašelinu v množstve väčšom ako 500 000 m3 na jednom mieste,
f)
ťažiť nevyhradené nerasty41) povrchovým spôsobom alebo vykonávať iné zemné práce, ktorými sa odkryje súvislá hladina podzemných vôd, s výnimkou ťažby s možnosťou následného vodohospodárskeho využitia priestoru ložiska,
g)
ukladať rádioaktívny odpad,
h)
budovať skládky na nebezpečný odpad.
(5)
Pri pasení hospodárskych zvierat na území chránenej vodohospodárskej oblasti treba dbať na ochranu pôdy proti erózii a na ochranu povrchových vôd.
(6)
Zákaz podľa odseku 4 písm. d) až f) sa nevzťahuje na činnosť, pri ktorej sa na základe hydrogeologického prieskumu preukáže, že neovplyvní využiteľné množstvo podzemnej vody v zbernej oblasti. Zákaz podľa odseku 4 písm. e) sa nevzťahuje na uskutočnenie vodnej nádrže. Existujúce stavby a zariadenia uvedené v odseku 4 písm. a) v treťom až šiestom bode možno rekonštruovať, modernizovať a rozširovať, ak sa tým dosiahne účinnejšia ochrana vôd a vodných pomerov oproti súčasnému stavu, odstráni sa pôvodný zdroj znečistenia a uplatnia sa pritom najlepšie dostupné techniky zabezpečujúce vysoký stupeň ochrany vôd.
§32 Ochranné pásma vodárenských zdrojov
(1)
Na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa využívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe posudku orgánu na ochranu zdravia.44) Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej správy určiť ochranné pásma aj pre využiteľné vodárenské zdroje a pre vodné zdroje určené na odber pre pitnú vodu s kapacitou nižšou, ako sú definované vodárenské zdroje. Určené ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany podľa osobitného predpisu.45)
(2)
Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa členia na ochranné pásmo I. stupňa, ktoré slúži na jeho ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného zariadenia, a na ochranné pásmo II. stupňa, ktoré slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest. Na zvýšenie ochrany vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej správy určiť aj ochranné pásmo III. stupňa.
(3)
Ak podmienky na území ochranného pásma I. stupňa zabezpečujú v dostatočnej miere ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja, ďalšie stupne ochranných pásiem sa neurčujú.
(4)
Návrh na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je povinný podať ten, kto má povolenie na odber vody, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja. Pri odberoch vody z vodárenských nádrží návrh na určenie ochranných pásiem je povinný podať vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody v tejto vodárenskej nádrži. Súčasťou návrhu na určenie ochranných pásiem vodárenského zdroja je odborný hydrogeologický posudok.
(5)
Rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa určia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností, ktoré poškodzujú alebo ohrozujú množstvo a kvalitu vody alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy na ochranu vodárenského zdroja a iné opatrenia, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené.
(6)
Za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.46) Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.37)
(7)
Náklady spojené s technickými úpravami na ochranu vodárenského zdroja je povinný uhradiť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenských nádržiach vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody.
(8)
V sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov spojených s technickými úpravami rozhoduje súd.
(9)
Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnutie o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja zmeniť alebo nahradiť novým rozhodnutím a na ten účel aj vyzvať subjekty uvedené v odseku 4 na podanie žiadosti; ak pominuli dôvody ochrany vodárenského zdroja, vydané rozhodnutie zruší.
§33 Citlivé oblasti
(1)
Citlivé oblasti sú vodné útvary povrchových vôd,
a)
v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín [§ 2 písm. ac)] k nežiaducemu stavu kvality vôd,
b)
ktoré sa využívajú ako vodárenské zdroje alebo sú využiteľné ako vodárenské zdroje,
c)
ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd.
(2)
Kritériá na identifikáciu citlivých oblastí sú uvedené v prílohe č. 3.
(3)
Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené citlivé oblasti v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.
§34 Zraniteľné oblasti
(1)
Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l-1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť.
(2)
Kritériá na identifikáciu vôd v zraniteľných oblastiach sú uvedené v prílohe č. 4.
(3)
Ministerstvo pravidelne prehodnocuje vymedzené zraniteľné oblasti v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky.
§35 Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov
(1)
Ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov sa zabezpečuje na poľnohospodársky využívaných územiach najmä vykonaním potrebných opatrení pri skladovaní, manipulácii a aplikácii prírodných hnojív a priemyselných hnojív a vhodnými spôsobmi obrábania pôdy.
(2)
Zabezpečenie všeobecne prijateľnej úrovne ochrany vôd pred znečisťovaním dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov upravuje Kódex správnej poľnohospodárskej praxe, ktorý vypracúva ministerstvo pôdohospodárstva. Základné požiadavky na vypracovanie Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe sú uvedené v časti A prílohy č. 5.
(3)
V zraniteľných oblastiach sa zabezpečuje zvýšená ochrana vôd pred poľnohospodárskym znečistením uplatňovaním najnovších vedeckých poznatkov a technických poznatkov, prírodných podmienok a potreby ochrany vôd podľa Programu poľnohospodárskych činností. Základné požiadavky na vypracovanie Programu poľnohospodárskych činností sú uvedené v časti B prílohy č. 5.
(4)
Ministerstvo pôdohospodárstva vydá a pravidelne prehodnocuje Program poľnohospodárskej činnosti v časových úsekoch nie dlhších ako štyri roky podľa výsledkov monitorovania kvality vôd.
§36 Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd
(1)
Komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách, možno odvádzať len verejnou kanalizáciou. Tam, kde výstavba verejnej kanalizácie vyžaduje neprimerane vysoké náklady alebo jej vybudovaním sa nedosiahne výrazné zlepšenie životného prostredia, možno použiť iné vhodné spôsoby odvádzania komunálnych odpadových vôd, ktorými sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany vôd ako pri odvádzaní týchto vôd verejnou kanalizáciou.
(2)
Aglomeráciou je územne ohraničená oblasť, v ktorej je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, že je opodstatnené odvádzať z nich komunálne odpadové vody stokovou sieťou.
(3)
V aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu, a v aglomeráciách menších ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov, v ktorých je vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia, sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd podľa odseku 1 do 31. decembra 2015 a v aglomeráciách nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov do 31. decembra 2010 podľa plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií.47)
(4)
Komunálne odpadové vody a organicky znečistené priemyselné odpadové vody vypúšťané do povrchových vôd musia pred ich vypúšťaním prejsť sekundárnym čistením, prípadne primeraným čistením, ktoré zaručia limitné hodnoty znečistenia za bežných klimatických podmienok. Vo vysokohorskom prostredí, kde je účinnosť biologického čistenia veľmi nízka, môže sa od tohto stupňa čistenia upustiť, ak sa odborným posúdením preukáže, že nedôjde k nepriaznivému vplyvu na životné prostredie.
(5)
Pri povoľovaní vypúšťania odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd je orgán štátnej vodnej správy viazaný ustanovenými ukazovateľmi vyjadrujúcimi stav povrchových vôd, limitnými hodnotami znečistenia v odpadových vodách a osobitných vodách a požiadavkami na kvalitu povrchových vôd, pričom prihliada na potrebu
a)
zabezpečenia vyhovujúceho stavu povrchových vôd a podzemných vôd, vodných ekosystémov a na vodu viazaných krajinných ekosystémov,
b)
znižovania znečistenia odpadových vôd v mieste ich vzniku a možnosti opätovného používania odpadových vôd.
(6)
Sledovanie prípustných hodnôt znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd povolených orgánom štátnej vodnej správy podľa odseku 5 sa vykonáva odbermi ich vzoriek a rozbormi, ktoré uskutočňuje akreditované laboratórium.
(7)
Vypúšťanie odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok z nových priemyselných zdrojov možno povoliť, len ak sa v nich uplatnia najlepšie dostupné techniky, pričom sa prihliada na rovnosť podmienok hospodárskej súťaže. V záujme ochrany vôd a vodných pomerov môže orgán štátnej vodnej správy pre vypúšťané odpadové vody a osobitné vody určiť prípustné hodnoty znečistenia prísnejšie, ako sú limitné hodnoty znečistenia, alebo určiť ďalšie prípustné hodnoty znečistenia.
(8)
Prípustné hodnoty znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd nemožno zabezpečiť ich riedením s inými vodami; toto sa nevzťahuje na odpadové vody vypúšťané z technologických zariadení atómových elektrární.
(9)
Ak sa vykonajú všetky opatrenia, ktoré zamedzia alebo zmiernia nepriaznivý vplyv vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd na stav vody v recipiente, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť na určený čas vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do povrchových vôd výnimočne nad rámec limitných hodnôt znečistenia počas
a)
skúšobnej prevádzky čistiarne odpadových vôd,
b)
opráv čistiarne odpadových vôd, stokovej siete alebo jej objektov,
c)
porúch technických zariadení a iných prevádzkových porúch objektov čistiarne odpadových vôd.
(10)
Odpadové vody z odľahčovacích objektov možno vypúšťať do povrchových vôd v rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania prívalových dažďov. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať s prihliadnutím na miestne pomery opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na recipient podľa vykonávacieho predpisu.10)
(11)
Odpadové vody zo zdravotníckych zariadení určených na liečbu prenosných chorôb, manipuláciu alebo spracovanie infekčného materiálu obsahujúceho pôvodcov chorôb prenosných vodou sa musia po vyčistení pred ich vypúšťaním dezinfikovať. Na zabezpečenie zvýšenej ochrany vôd môže orgán štátnej vodnej správy požadovať dezinfekciu odpadových vôd aj z iných zdravotníckych zariadení a zariadení produkujúcich infekčné vody.
(12)
Vypúšťať čistiarenský kal a obsah žúmp do povrchových vôd a do podzemných vôd je zakázané. S čistiarenským kalom treba nakladať tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé vplyvy na životné prostredie.
(13)
Ustanovenie odseku 5 sa primerane vzťahuje aj na osobitné užívanie vôd povoľované podľa § 21 ods. 1 písm. f), ak vypúšťané vody obsahujú škodlivé látky alebo obzvlášť škodlivé látky.
(14)
Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd možno povoliť len vtedy, ak sú vybudované zariadenia na zachytávanie plávajúcich látok. Vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do povrchových vôd s obsahom znečisťujúcich látok, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchových vôd, možno povoliť len vtedy, ak sú vybudované aj zariadenia, ktoré zabezpečia ich zachytávanie.
§37 Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd
(1)
Orgán štátnej vodnej správy vydá povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd do podzemných vôd len po predchádzajúcom zisťovaní, ktoré môže vykonať iba oprávnená osoba podľa osobitného predpisu.48) Predchádzajúce zisťovanie sa zameria najmä na
a)
preskúmanie a zhodnotenie hydrogeologických pomerov príslušnej oblasti,
b)
zhodnotenie samočistiacich schopností pôdy a horninového prostredia danej lokality v príslušnej oblasti,
c)
preskúmanie a zhodnotenie možných rizík znečistenia a zhoršenia kvality podzemných vôd.
(2)
Predchádzajúce zisťovanie zabezpečí žiadateľ o vydanie povolenia na svoj náklad.
(3)
Odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom škodlivých látok možno vypúšťať iba do takého útvaru podzemnej vody, ktorého voda bola na základe predchádzajúceho zisťovania označená ako trvalo nevhodná na akékoľvek používanie, a ak sa preukáže, že technickými opatreniami sa zabráni rozšíreniu týchto látok do okolitých vodných útvarov alebo nedôjde k poškodeniu iných ekosystémov.
(4)
Na vydanie povolenia na vypúšťanie splaškových odpadových vôd do podzemných vôd z osamotených obydlí, ktoré nemožno pripojiť na verejnú kanalizáciu, sa predchádzajúce zisťovanie nevyžaduje, ak sa nachádzajú mimo ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
(5)
Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok a vypúšťanie odpadových vôd zo zdravotníckych zariadení uvedených v § 36 ods. 10 a z iných infekčných zariadení a z technologických zariadení atómových elektrární do podzemných vôd je zakázané.
(6)
Na základe priaznivých výsledkov predchádzajúceho zisťovania môže orgán štátnej vodnej správy povoliť vypúšťanie použitých geotermálnych vôd, osobitných vôd alebo vôd vyčerpaných pri stavebných prácach do toho istého hydrogeologického kolektora, z ktorého sa odobrali.
(7)
Na vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do podzemných vôd platia primerane ustanovenia § 36 ods. 4 až 7.
(8)
Na vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do podzemných vôd primerane platí postup podľa § 36 ods. 9 druhej vety; postup podľa odsekov 1 a 3 sa uplatní len pri ich priamom vypúšťaní do podzemných vôd.
§38 Vypúšťanie odpadových vôd a osobitných vôd do verejnej kanalizácie
(1)
Na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie je potrebné povolenie orgánu štátnej vodnej správy.
(2)
Orgán štátnej vodnej správy povolí vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie, ak žiadateľ preukáže, že pri ich vypúšťaní sa
a)
nepoškodí stoková sieť a čistiareň odpadových vôd a neohrozí sa zdravie zamestnancov pri ich prevádzkovaní,
b)
neohrozí prevádzka čistiarne odpadových vôd, spracovanie kalu a jeho ďalšie využitie,
c)
neprekročia prípustné hodnoty znečistenia určené pre vypúšťanie odpadových vôd z verejnej kanalizácie a neovplyvnia sa kvalitatívne ciele.
(3)
Na povoľovanie vypúšťania priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie platí primerane ustanovenie § 36 ods. 5.
(4)
Povolenie na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie možno vydať najviac na štyri roky.
(5)
Orgán štátnej vodnej správy môže platnosť povolenia na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie predĺžiť, ak sa nezmenia podmienky, za ktorých sa toto povolenie vydalo.
(6)
Na zmenu, zrušenie alebo dočasné obmedzenie povolenia na vypúšťanie priemyselných odpadových vôd a osobitných vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie platia primeranie ustanovenia § 24 a na jeho zánik platia primerane ustanovenia § 25.
§39 Zaobchádzanie s nebezpečnými látkami
(1)
Za zaobchádzanie s nebezpečnými látkami sa na účely tohto zákona považuje výrobný proces alebo iná činnosť, pri ktorej sa tieto látky vyrábajú, spracúvajú, používajú, prepravujú a skladujú alebo sa s nimi zaobchádza iným spôsobom napríklad ich používaním na pohon motorových vozidiel.
(2)
Ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy,49) ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takýmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a podzemných vôd. Ak zaobchádzanie s nebezpečnými látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä:
a)
umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiaducemu úniku týchto látok do pôdy, podzemných vôd alebo do stokovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiaducemu zmiešaniu s odpadovými vodami alebo s vodou z povrchového odtoku,
b)
používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania s nebezpečnými látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd,
c)
zabezpečovať prevádzku stavieb a zariadení zamestnancami oboznámenými s osobitnými predpismi, bezpečnostnými predpismi a s podmienkami určenými na zaobchádzanie s nebezpečnými látkami z hľadiska ochrany vôd,
d)
pravidelne vykonávať kontroly skladov a skládok, skúšky tesnosti potrubí, nádrží a prostriedkov na prepravu nebezpečných látok, ako aj vykonávať ich pravidelnú údržbu a opravu,
e)
vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku nebezpečných látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej správy,
f)
ďalšie opatrenia potrebné podľa charakteru nebezpečnej látky a spôsobu zaobchádzania s ňou.
(3)
Ten, kto pravidelne zaobchádza v rámci výrobného procesu alebo inej činnosti s tuhými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1 t alebo s kvapalnými škodlivými látkami v množstve väčšom ako 1 m3 alebo zaobchádza s tuhými obzvlášť škodlivými látkami v množstve väčšom ako 0,3 t alebo s kvapalnými obzvlášť škodlivými látkami v množstve väčšom ako 0,3 m3, je povinný vykonať okrem opatrení uvedených v odseku 2 aj tieto opatrenia:
a)
zostaviť plán preventívnych opatrení na zamedzenie vzniku neovládateľného úniku nebezpečných látok do životného prostredia a na postup v prípade ich úniku (ďalej len „havarijný plán“), predložiť ho orgánu štátnej vodnej správy na schválenie a oboznámiť s ním zamestnancov,
b)
vybaviť pracoviská špeciálnymi prístrojmi a prostriedkami potrebnými na zneškodnenie úniku nebezpečných látok do vôd alebo prostredia súvisiaceho s vodou.
(4)
Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť tomu, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami v množstve uvedenom v odseku 3, povinnosť monitorovať ich vplyv na podzemné vody a spôsob oznamovania jeho výsledkov.
(5)
Ak je zaobchádzanie s nebezpečnými látkami spojené so zvýšeným nebezpečenstvom ohrozenia kvality povrchových vôd alebo podzemných vôd, môže orgán štátnej vodnej správy uložiť tomu, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami v množstve menšom, ako je ustanovené v odseku 3 prvej vete, vykonať opatrenia podľa odseku 3 písm. a) a b), prípadne uložiť aj povinnosť monitorovať vplyv zaobchádzania s nebezpečnými látkami na podzemné vody.
(6)
Kontrolu a skúšky tesnosti podľa odseku 2 písm. d) môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie.
(7)
S použitými obalmi nebezpečných látok sa zaobchádza ako s nebezpečnými látkami.
(8)
Ten, kto zaobchádza s obzvlášť škodlivými látkami, je povinný viesť záznamy o druhoch týchto látok, ich množstvách, časovej postupnosti zaobchádzania s nimi, obsahu ich účinných zložiek a ich vlastnostiach najmä vo vzťahu k vodám, k pôdnemu a horninovému prostrediu súvisiacemu s vodou; tieto informácie poskytne ročne orgánu štátnej vodnej správy najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka a na požiadanie poverenej osobe.
(9)
Ak nedôjde k trvalému zhoršeniu kvality vôd, môže orgán štátnej vodnej správy povoliť použitie škodlivých látok v nevyhnutnej miere a na obmedzený čas
a)
na úpravu a udržiavanie vodného toku,
b)
na kŕmenie vodnej hydiny, rýb a iných vodných živočíchov,
c)
na dezinfekciu vody používanej na rekreačné kúpanie,
d)
na odstránenie nežiaducej vegetácie alebo škodlivých živočíchov vo vode,
e)
na odstránenie znečistenia z pôdy a podzemných vôd,
f)
ako indikátorové látky pri
1.
meraní prietoku vody a zisťovaní smeru prúdenia vody,
2.
hydrodynamických skúškach podzemných vôd.
(10)
Umývať motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky alebo mazivá mohli vniknúť do povrchových vôd a do podzemných vôd, je zakázané.
§40 Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami
(1)
Ten, kto vypúšťa odpadové vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a osobitné vody s obsahom škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok a kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný postupne znižovať vypúšťané znečistenie do povrchových vôd a do podzemných vôd podľa programu znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami, ktorý schvaľuje vláda.
(2)
Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami obsahuje
a)
zoznam zdrojov znečistenia vôd, z ktorých sa vypúšťajú odpadové vody a osobitné vody obsahujúce škodlivé látky a obzvlášť škodlivé látky a v ktorých sa zaobchádza s obzvlášť škodlivými látkami, a inventarizáciu týchto látok,
b)
kvalitatívne ciele a lehoty na ich dosiahnutie,
c)
určenie druhu a spôsobu monitorovania kvalitatívnych cieľov v povrchových vodách a plošného znečistenia podzemných vôd nebezpečnými látkami,
d)
spôsoby a postupy znižovania škodlivých látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových vodách a postupného zamedzenia vypúšťania obzvlášť škodlivých látok v odpadových vodách z jestvujúcich priemyselných zdrojov,
e)
zhodnotenie výsledkov monitoringu kvalitatívnych cieľov povrchových vôd a plošného znečistenia podzemných vôd nebezpečnými látkami,
f)
opatrenia zamerané na znižovanie škodlivých látok a obzvlášť škodlivých látok obsiahnutých vo vypúšťaných odpadových vodách a opatrenia na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami.
(3)
Program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami vypracúva ministerstvo a aktualizuje ho každých šesť rokov.
§41 Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd
(1)
Mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne ohrozenie kvality vôd (ďalej len „mimoriadne zhoršenie vôd“) je náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd bez povolenia alebo v rozpore s ním, alebo spôsobené neovládateľným únikom nebezpečných látok, ktoré sa prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny, výskytom uhynutých rýb na hladine vody alebo výskytom nebezpečných látok v prostredí súvisiacom s povrchovou vodou alebo podzemnou vodou.
(2)
Ten, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný bez zbytočného odkladu spôsobom podľa miestnych pomerov ohlásiť túto skutočnosť Slovenskej inšpekcii životného prostredia50) (ďalej len „inšpekcia“) alebo obvodnému úradu životného prostredia, alebo na linku tiesňového volania 112,51) alebo obci, alebo správcovi vodného toku. Príznaky mimoriadneho zhoršenia hraničných vôd inšpekcia oznámi Základnému medzinárodnému varovnému stredisku Slovenskej republiky v Bratislave.
(3)
Obvodný úrad životného prostredia, obec, správca vodného toku a koordinačné stredisko záchranného integrovaného systému odovzdajú prijaté hlásenie podľa odseku 2 neodkladne inšpekcii.
(4)
Za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním.
(5)
Pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd je povinný vykonať bezprostredné opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov.
(6)
Bezprostrednými opatreniami na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd sú:
a)
neodkladné hlásenie mimoriadneho zhoršenia vôd inšpekcii a správcovi vodného toku alebo obvodnému úradu životného prostredia,
b)
čo najrýchlejšie odstránenie príčin mimoriadneho zhoršenia vôd,
c)
neodkladné vykonanie opatrení na zamedzenie ďalšieho znečisťovania a šírenia znečistenia a opatrenia na zabránenie vzniku škodlivých následkov alebo ich zmiernenie, aby škodlivé následky boli čo najmenšie.
(7)
Opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd sú:
a)
likvidácia uniknutých nebezpečných látok,
b)
sledovanie kvality ohrozenej podzemnej vody, ak je nebezpečenstvo prieniku nebezpečných látok do zeme,
c)
uvedenie zasiahnutého miesta, ak je to možné, do pôvodného stavu.
(8)
Pri vykonávaní opatrení podľa odsekov 5 až 7 sa pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd riadi havarijným plánom a príkazmi inšpekcie.
(9)
Ak sa opatrenia na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd alebo opatrenia na odstránenie jeho škodlivých následkov nedosiahnu postupom podľa odseku 8, môže inšpekcia rozhodnúť o ich uložení.
(10)
Inšpekcia zisťuje príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd, riadi práce pri jeho riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení. Inšpekcia je oprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy, pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd, ak je známy, správcu vodného toku, poverenej osoby, záchranných zložiek záchranného integrovaného systému,52) obcí alebo iných právnických osôb a fyzických osôb. V rámci tejto spolupráce môže inšpekcia ustanoviť z ich zástupcov pracovnú skupinu.
(11)
Ten, kto sa zúčastní zisťovania alebo zneškodňovania mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný poskytnúť inšpekcii potrebné údaje, informácie, technickú pomoc a odbornú pomoc; správca vodného toku vykonáva za úhradu vo vodnom toku opatrenia na zachytávanie a odstraňovanie nebezpečných látok, uhynutých rýb, zabezpečuje odber vzoriek vôd a ich rozbory a vykonáva mimoriadnu manipuláciu na vodných stavbách.
§42 Opatrenia na nápravu
(1)
Ten, kto spôsobí poškodenie53) povrchových vôd alebo podzemných vôd, alebo prostredia s nimi súvisiaceho (ďalej len „pôvodca poškodenia“), je povinný vykonať opatrenia na nápravu alebo uhradiť s tým spojené náklady. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na nadobúdateľa majetku,54) s ktorého existenciou alebo používaním je uvedené poškodenie v príčinnej súvislosti. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť týmto nie sú dotknuté. Na pôvodcu poškodenia, ktorý súčasne spôsobil mimoriadne zhoršenie vôd, sa vzťahujú aj ustanovenia § 41 ods. 5 až 8.
(2)
Orgán štátnej vodnej správy môže pôvodcovi poškodenia uložiť vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 1.
(3)
Ak pôvodca poškodenia nie je známy alebo nemá vlastné sily a prostriedky na vykonanie opatrení na nápravu a hrozí nebezpečenstvo zhoršenia stavu vôd alebo s nimi súvisiaceho prostredia, zabezpečí vykonanie opatrení orgán štátnej vodnej správy.
(4)
Náklady na vykonanie opatrení podľa odseku 3 sa uhrádzajú z prostriedkov štátneho rozpočtu. Pôvodca poškodenia je povinný vynaložené finančné prostriedky uhradiť; na vymáhanie týchto prostriedkov je oprávnené ministerstvo.
(5)
Ak sa opatrenia na nápravu vykonávajú na nehnuteľnostiach inej osoby, ako je pôvodca poškodenia, ich vlastníci sú povinní strpieť obmedzenie ich obvyklého užívania na nevyhnutný čas za primeranú náhradu.55) Po vykonaní opatrení na nápravu sú tí, ktorí vykonali tieto opatrenia, povinní uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Ak vykonaním opatrení na nápravu vznikne škoda, na jej náhradu platia všeobecné predpisy o náhrade škody.

ŠIESTA ČASŤ | VODNÉ TOKY

§43 Vodné toky
(1)
Vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktoré je jeho súčasťou, a ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramenách a odstavených ramenách, ak sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku, ako aj vody umelo vzduté v koryte. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo zakrytými úsekmi.
(2)
Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom využitia pozemku ako vodný tok,56) je tento pozemok korytom. Ak preteká vodný tok po pozemku, ktorý nie je takto evidovaný v katastri nehnuteľností, je korytom pozemok tvoriaci dno a brehy, v ktorých odtekajú vody až po brehovú čiaru.
(3)
Prirodzeným korytom je pozdĺžne ohraničený zemský povrch, ktorý vznikol pôsobením tečúcej vody a ďalších prírodných faktorov. Za prirodzené koryto sa považuje aj koryto upraveného vodného toku.
(4)
Umelým korytom je koryto, ktorého dno a brehy sú umelo vytvorené a do ktorého je voda odvedená, najmä vodný kanál, vodný náhon a prieplav.
(5)
Brehovou čiarou prirodzeného koryta je priesečnica vodnej hladiny s priľahlými pozemkami, po ktorú voda stačí pretekať medzi brehmi bez toho, aby sa vylievala do priľahlého územia. Brehová čiara umelého koryta je určená v dokumentácii stavebných úprav.
(6)
Riečny materiál v koryte je súčasťou vodného toku.
(7)
V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranicu koryta, rozhodne orgán štátnej vodnej správy na základe poznania prírodných podmienok, s prihliadnutím na brehové čiary susedných úsekov vodného toku.
§44 Členenie vodných tokov
(1)
Vodné toky sa z hľadiska ich významu členia na
a)
vodohospodársky významné vodné toky,
b)
drobné vodné toky.
(2)
Vodné toky sa z hľadiska ich využitia členia na
a)
vodárenské toky,
b)
ostatné vodné toky.
(3)
Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov vydáva ministerstvo, ktoré zabezpečuje aj evidenciu vodných tokov a ich povodí.
§45 Zmeny koryta
(1)
Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení prirodzené koryto neupraveného vodného toku, správca vodného toku je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta alebo požiadať orgán štátnej vodnej správy, aby rozhodol o jeho ponechaní v novom koryte. Orgán štátnej vodnej správy môže rozhodnúť o jeho ponechaní v novom koryte, ak sa zmenou koryta zlepšili odtokové pomery, pričom musí prihliadať na doterajšie povolenie na nakladanie s vodami a na vodné stavby súvisiace s pôvodným korytom a súčasne vymedzí hranice nového koryta. Správca vodného toku je povinný vlastníkovi pozemku nového koryta poskytnúť náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody. Ak pozemok nového koryta nemožno získať dohodou, možno ho vo verejnom záujme vyvlastniť podľa osobitného predpisu.37)
(2)
Ak sa pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom zmení koryto upraveného vodného toku alebo umelé koryto, správca vodného toku alebo vlastník umelého koryta je povinný vrátiť vodný tok do pôvodného koryta.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj vtedy, ak pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom vznikne vo vodnom toku náplava alebo ostrov alebo ak neupravený vodný tok neopustí pôvodné koryto a vytvorí ďalšie nové rameno.
§46 Inundačné územie
(1)
Inundačným územím je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej známej alebo navrhovanej úrovne vodného stavu. Rozsah inundačného územia určuje orgán štátnej vodnej správy na návrh správcu vodného toku. Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť správcovi vodného toku povinnosť vypracovať a predložiť takýto návrh.
(2)
Orgán štátnej vodnej správy, ktorý určil inundačné územie, odovzdá mapovú dokumentáciu tohto územia príslušným stavebným úradom.
(3)
Ak inundačné územie nie je určené, vychádza sa z dostupných podkladov o pravdepodobnej hranici územia ohrozeného povodňami.
§47 Ochrana vodných tokov a ich korýt
(1)
Meniť smer, pozdĺžny sklon a priečny profil koryta, poškodzovať brehy, ťažiť z koryta zeminu a ukladať predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody v koryte, kvalitu vôd, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, prípadne ukladať takéto predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku, je zakázané.
(2)
Zákazy podľa odseku 1 sa nevzťahujú na činnosti vykonávané v súlade s týmto zákonom.
(3)
Vlastníci stavieb, ktoré nie sú vodnými stavbami, alebo technických zariadení umiestnených vo vodnom toku a v inundačnom území sú povinní na vlastné náklady
a)
dbať o ich riadnu údržbu a o ich statickú bezpečnosť, aby neohrozovali plynulý odtok vôd,
b)
zabezpečiť ich pred škodlivými účinkami vôd, splaveninami a ľadom,
c)
odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku brániace jeho nehatenému odtoku.

SIEDMA ČASŤ | SPRÁVA VODNÝCH TOKOV

§48 Správa vodných tokov
(1)
Správa vodných tokov je všestranne zameraná starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. Správca vodného toku je aj správcom pozemkov korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.3)
(2)
Správu vodných tokov vykonávajú:
a)
správca vodohospodársky významných vodných tokov, ktorým je štátna odborná organizácia ministerstva,
b)
správcovia drobných vodných tokov, ktorými sú správca vodohospodársky významných vodných tokov a štátne organizácie, ktorým bola prevedená správa podľa § 51 ods. 1.
(3)
Správa vodných tokov zahŕňa tieto činnosti:
a)
sledovať stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku,
b)
udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody,
c)
udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných tokoch, na pobrežných pozemkoch, prípadne v zátopových územiach tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľa možnosti zachovali prírodné podmienky,
d)
spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené úseky brehovými porastmi,
e)
udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku,
f)
zabezpečovať potrebnú úpravu vodných tokov,
g)
prevádzkovať a udržiavať v riadnom stave vodné stavby zabezpečujúce funkcie vodného toku alebo slúžiace vodnému toku, ktoré má správca vodného toku v správe alebo v užívaní, prípadne je povinný ich prevádzkovať z iného dôvodu,
h)
vytvárať podmienky na odber povrchových vôd z vodných tokov na závlahy a na ich iné užívanie,
i)
vytvárať podmienky na zabezpečenie všeobecného používania vôd a ostatných funkcií vodného toku,
j)
sledovať odber vôd a vypúšťanie odpadových vôd, ako aj iné nakladanie s vodami vo vodnom toku,
k)
sledovať vody vo vodnom toku z hľadiska možných príznakov mimoriadneho zhoršenia vôd,
l)
poskytovať technické a iné podklady, odborné stanoviská potrebné na rozhodovanie a na inú správnu činnosť orgánu štátnej vodnej správy, ak ich má k dispozícií,
m)
oznamovať orgánu štátnej vodnej správy závažné nedostatky, ktoré zistí vo vodnom toku a v inundačnom území, spôsobené prírodnými vplyvmi alebo inými vplyvmi a navrhovať opatrenia na ich odstránenie,
n)
zabezpečovať ochranu pred povodňami podľa osobitného predpisu57) a odvádzanie alebo prečerpávanie vnútorných vôd,
o)
umiestňovať a udržiavať zariadenia na zisťovanie údajov vo vodnom toku,
p)
zabezpečovať úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty a vytyčovať plavebnú dráhu58) za náhradu,
q)
viesť evidenciu pozemkov, ktoré tvoria koryto a záplavové územie, ak sú vo vlastníctve štátu a v správe správcu vodného toku,
r)
oznamovať údaje potrebné pre vodnú bilanciu,
s)
evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy, ktoré sa týkajú vodných tokov, a sledovať dodržiavanie podmienok a povinností určených v týchto rozhodnutiach,
(4)
Ak ide o vodohospodársky významný vodný tok, jeho správu okrem činností uvedených v odseku 2 tvoria tieto činnosti:
a)
vypracovať plán údržby vodného toku a jeho prítokov,
b)
spolupracovať pri prieskumných, bilančných, koncepčných a kontrolných činnostiach pri zostavovaní plánov manažmentu povodí a hodnotiť hydroenergetický potenciál vodných tokov v povodí,
c)
navrhovať orgánu štátnej vodnej správy určenie ochranných pásiem vodárenských nádrží a sledovať dodržiavanie podmienok ochrany v nich,
d)
vypracovať a aktualizovať súhrnný manipulačný poriadok vodných stavieb za celý hlavný vodný tok a jeho prítoky na základe manipulačných poriadkov jednotlivých vodných stavieb na vodnom toku,
e)
evidovať rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej vodnej správy týkajúce sa vodných tokov čiastkového povodia,
f)
vytvárať podmienky na odber povrchových vôd na použitie pre pitné účely.
(5)
Pri správe vodného toku treba prihliadať na ochranu povrchových vôd a podzemných vôd v príbrežnej zóne, na zachovanie infiltračných podmienok a prvkov prirodzeného ekosystému, na ochranu rybárstva a samočistiacu schopnosť vodného toku a na zachovanie rekreačnej hodnoty a estetického vzhľadu krajiny.
§49 Oprávnenia pri správe vodných tokov
(1)
Správca vodného toku je oprávnený
a)
pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie nehnuteľnosti, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov,59)
b)
v záujme starostlivosti o koryto odstraňovať alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných pozemkoch,59a)
c)
v rozsahu riadnej správy vodného toku ťažiť z koryta riečny materiál, prípadne túto ťažbu umožňovať tým, ktorí na ňu získali povolenie na niektoré činnosti (§ 23),
d)
v rámci súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb vydávať pokyny na manipuláciu s vodnými stavbami.
(2)
Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary a pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary; pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze.
(3)
Ak je to nevyhnutné, môže orgán štátnej vodnej správy určiť na užívanie väčšiu šírku pobrežného pozemku, ako je uvedené v odseku 2.
(4)
Ak správca vodného toku pri výkone oprávnenia podľa odseku 2 spôsobí škodu, je povinný ju nahradiť podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
(5)
Správca vodného toku nezodpovedá za škody spôsobené mimoriadnou udalosťou60) a škody vzniknuté užívaním vodných tokov.
§50 Povinnosti vlastníkov pobrežných pozemkov
(1)
Vlastník pobrežného pozemku je povinný
a)
umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia,
b)
dbať o ochranu vôd a zdržať sa činností, ktoré môžu ovplyvniť prirodzený režim vôd vo vodnom toku, znečistiť vodu alebo inak ohroziť jej kvalitu, znemožniť alebo sťažiť riadnu prevádzku a údržbu vodného toku a s ním súvisiacich vodných stavieb,
c)
umožniť za náhradu umiestnenie a prevádzku ciach, vodočtov, vodomerov a iných meracích zariadení na zisťovanie údajov o vodnom toku alebo plavebných znakov.
(2)
Výšku náhrady podľa odseku 1 písm. c) navrhne ten, kto uvedené zariadenie osádza. Ak vlastník pobrežného pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd; nárok na náhradu škody nie je týmto dotknutý.
(3)
Orgán štátnej vodnej správy môže vlastníkom pobrežných pozemkov bez náhrady zakázať vytínať stromy a kry zabezpečujúce stabilizáciu koryta.
(4)
Ak ide o pobrežný pozemok pri drobnom vodnom toku, je jeho vlastník povinný udržiavať breh v takom stave, aby sa netvorili prekážky, ktoré bránia nehatenému odtoku vody, sťažujú alebo znemožňujú prístup k vodnému toku alebo podporujú usadzovanie plavenín alebo ukladanie splavenín.
(5)
V prípade pochybností o určenie hranice pobrežného pozemku rozhoduje orgán štátnej vodnej správy.
§51 Prevod správy drobného vodného toku
(1)
Na základe rozhodnutia ministerstva možno správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku previesť do správy inej štátnej organizácie, ktorej drobný vodný tok prevažne slúži.
(2)
Správca vodného toku môže drobný vodný tok alebo jeho ucelený úsek prenechať do nájmu alebo do výpožičky61)
a)
obci, v ktorej sa nachádza,
b)
koncesionárovi počas koncesnej doby k vodnej stavbe,
c)
právnickej osobe a fyzickej osobe-podnikateľovi, s ktorej činnosťou drobný vodný tok súvisí.

ÔSMA ČASŤ | VODNÉ STAVBY

§52 Vodné stavby
(1)
Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú osobitné užívanie vôd alebo iné nakladanie s vodami. Vodnými stavbami sú najmä
a)
stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto, vrátane terénnych úprav s tým spojených,
b)
stavby na ochranu pred povodňami,
c)
priehrady, vodné nádrže, rybníky, hate, hrádze a iné stavby potrebné na nakladanie s vodami,
d)
studne, stavby vodovodných potrubí, vodovodov a ďalšie vodárenské objekty samostatne slúžiace na účely zásobovania vodou,
e)
stavby stôk, stokové siete vrátane objektov na nich, čistiarne odpadových vôd a iné stavby určené na zneškodňovanie odpadových vôd a osobitných vôd a na ich vypúšťanie do povrchových vôd, podzemných vôd alebo do banských vôd a stavby určené na predchádzajúce čistenie odpadových vôd pred ich vypúšťaním do verejnej kanalizácie,
f)
stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov,
g)
stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách alebo v iných vodných útvaroch,
h)
stavby umožňujúce využívanie vôd najmä na hromadnú rekreáciu a vodné športy,
i)
odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom,
j)
vodovodné prípojky, ak
1.
slúžia na dodávku vody do priemyselných stavieb a poľnohospodárskych stavieb,
2.
slúžia na zásobovanie skupiny stavieb, ak to vyžaduje vlastný systém rozvodných potrubí,
3.
sú zriadené k stavbe, pre ktorú je zhotovené zariadenie na zvýšenie tlaku vody,
4.
sú dlhšie ako 100 m a dodávajú vodu s denným priemerným množstvom väčším ako 0,5 l za sekundu,
k)
kanalizačné prípojky do verejnej kanalizácie, ak
1.
slúžia na vypúšťanie odpadových vôd z priemyselných stavieb a z poľnohospodárskych stavieb,
2.
slúžia na odvádzanie odpadových vôd z areálu alebo zo skupiny stavieb, ak to vyžaduje samostatnú stokovú sieť,
3.
slúžia na vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, ktoré vyžadujú ich predchádzajúce čistenie,
4.
sú dlhšie ako 100 m a majú vnútorný priemer väčší ako 20 cm,
(2)
V prípade pochybností, či ide o vodnú stavbu alebo jej súčasť, rozhodne orgán štátnej vodnej správy.
§53 Povinnosti vlastníka vodnej stavby
Vlastník vodnej stavby je povinný
a)
udržiavať vodnú stavbu v riadnom stave a zabezpečovať jej údržbu a prevádzku tak, aby umožňovala plynulý prietok vody a nehatený odchod ľadu, riadnu prevádzku vodnej cesty a aby neohrozovala bezpečnosť osôb, majetku a vodohospodárskych a iných právom chránených záujmov,
b)
zabezpečovať odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad jej prevádzkou,
c)
udržiavať v riadnom stave dno a brehy vodného toku v mieste vzdutia a starať sa v ňom o nehatený odtok vody a odchod ľadu, najmä odstraňovať nánosy a prekážky vo vodnom toku,
d)
osadiť a udržiavať na vodnej stavbe vodnú značku, ciachy, vodočet, výstražné tabule alebo plavebné znaky,
e)
odstraňovať predmety zachytené vodnou stavbou alebo zachytené na nej,
f)
dodržiavať pokyny správcu vodného toku na dotknutom vodnom toku v prípade mimoriadnej situácie,
g)
vytvárať podmienky na prirodzenú migráciu rýb a iných vodných živočíchov,
h)
vypracovať manipulačný poriadok vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy,
i)
dodržiavať podmienky povolenia orgánu štátnej vodnej správy a schválený manipulačný poriadok vodnej stavby.
§54 Oprávnenia vlastníka vodnej stavby k susedným pozemkom
(1)
Na účely uskutočnenia údržby a opráv na vodnej stavbe sú vlastníci pozemkov susediacich s vodnou stavbou povinní umožniť vlastníkovi vodnej stavby vstup na tieto pozemky.
(2)
Vlastník vodnej stavby je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok do pôvodného stavu, a ak to nie je možné, poskytnúť vlastníkovi susedného pozemku náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
§55 Ochrana vodných stavieb
(1)
Akýmkoľvek spôsobom poškodzovať vodné stavby a ich funkcie, najmä ťažiť zeminu z ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny, pásť na nich alebo preháňať cez ne hospodárske zvieratá a jazdiť po nich motorovými vozidlami s výnimkou miest na to určených, poškodzovať ciachy, vodočty, vodomery, iné meracie zariadenia a zariadenia slúžiace na prevádzku vodnej stavby a poškodzovať plavebné znaky a výstražné tabule je zakázané.
(2)
V záujme ochrany vodnej stavby, ak nejde o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, môže orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby určiť pásmo ochrany vodnej stavby a podľa jej povahy zakázať alebo obmedziť v ňom výstavbu niektorých stavieb alebo činností. V pásme ochrany vodnej stavby je vlastník vodnej stavby povinný poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
(3)
Orgán štátnej vodnej správy môže tomu, kto poškodí vodnú stavbu alebo ohrozí jej prevádzku, uložiť povinnosť vykonať opatrenia na odstránenie škodlivého stavu.
§56 Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami
(1)
Odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad vodnými stavbami je špecializovaná činnosť zameraná na zisťovanie technického stavu vodných stavieb, ktorých poškodenie môže spôsobiť ohrozenie priľahlého územia, života ľudí a majetku najmä uvoľnením vzdúvanej alebo zadržiavanej vody. Vykonáva sa pozorovaním bezpečnosti a stability vodných stavieb, meraním ich deformácií, sledovaním priesaku vôd, hodnotením výsledkov týchto pozorovaní a meraní a navrhovaním opatrení na odstránenie zistených nedostatkov a zaraďovaním vodných stavieb do kategórií (§ 56 ods. 5).
(2)
Odborný technicko-bezpečnostný dohľad sa vykonáva v období prípravy vodnej stavby, jej uskutočnenia alebo rekonštrukcie a počas prevádzky vodnej stavby až do jej uvedenia do neškodného stavu.
(3)
Z hľadiska odborného technicko-bezpečnostného dohľadu sa vodné stavby rozdeľujú do I. až IV. kategórie podľa bodového systému, ktorý zohľadňuje význam vodnej stavby, riziko možného ohrozenia ľudských životov a škôd na majetku v priľahlom území a nebezpečenstvo vzniku porúch na vodnej stavbe.
(4)
Kategorizácii podliehajú vodné stavby, ktoré vzdúvajú a zadržiavajú vodu. Takýmito vodnými stavbami sú priehrady, vodné nádrže, hate, odkaliská vytvorené hrádzovým systémom, na ktoré sa odpad ukladá hydraulickým spôsobom, čerpacie stanice vnútorných vôd a hrádze, ako aj súčasti stavieb, ktoré sú určené na úpravu vodných tokov, na odbery vôd, na vypúšťanie odpadových vôd a na iné používanie vôd.
(5)
Ministerstvo na základe žiadosti stavebníka alebo vlastníka vodnej stavby zaradí alebo preradí vodnú stavbu do niektorej zo štyroch kategórií na základe posudku štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu ním poverená, najneskôr pred vydaním stavebného povolenia.
(6)
Odborný technicko-bezpečnostný dohľad je povinný zabezpečiť na svoj náklad vlastník, prípadne stavebník vodnej stavby.
(7)
Pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie je ich vlastník, prípadne stavebník povinný zabezpečiť odborný technicko-bezpečnostný dohľad prostredníctvom štátnej organizácie, ktorá je na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu poverená a ktorá zamestnáva odborne spôsobilé osoby na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len „odborne spôsobilá osoba“). Odborná spôsobilosť sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vydaným ministerstvom. Pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie môže odborný technicko-bezpečnostný dohľad vykonávať ich vlastník, prípadne stavebník odborne spôsobilou osobou.
(8)
Pri rekonštrukcii vodnej stavby alebo pri zmene jej využitia a pri vodných stavbách II. až IV. kategórie aj v prípadoch, keď sa mení zástavba na území ohrozenom vodnou stavbou, ministerstvo preskúma určenú kategóriu vodnej stavby. K preskúmaniu kategórie vodnej stavby vlastník predloží prostredníctvom štátnej organizácie, poverenej na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (odsek 5), aktualizovaný odborný posudok.
(9)
Pri vykonávaní odborného technicko-bezpečnostného dohľadu je vlastník, prípadne stavebník vodnej stavby povinný
a)
určiť zamestnanca zodpovedného za odborný technicko-bezpečnostný dohľad a ohlásiť ho orgánu štátnej vodnej správy; pri vodných stavbách zaradených do I. a II. kategórie ohlásiť aj odborne spôsobilú osobu, prostredníctvom ktorej sa odborný technicko-bezpečnostný dohľad vykonáva,
b)
prizvať orgán štátnej vodnej správy na prehliadku vodnej stavby, ktorá sa pri vodných stavbách zaradených do I. kategórie vykonáva najmenej raz ročne, pri vodných stavbách zaradených do II. kategórie raz za dva roky a pri vodných stavbách zaradených do III. a IV. kategórie raz za štyri roky,
c)
zaslať správu o výsledkoch odborného technicko-bezpečnostného dohľadu orgánu štátnej vodnej správy, ktorý vykoná technicko-bezpečnostný dozor.
§56a Odborná spôsobilosť
(1)
Odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických schopností, ktoré musí spĺňať hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu štátnej organizácie, poverenej na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (§ 56 ods. 5), alebo hlavný zamestnanec odborného technicko-bezpečnostného dohľadu vlastníka vodnej stavby a preukazuje sa osvedčením o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (ďalej len „osvedčenie o odbornej spôsobilosti").
(2)
Ministerstvo overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu odbornou skúškou pred skúšobnou komisiou zloženou z odborníkov z teórie a praxe a udeľuje osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Odborné skúšky sa konajú spravidla raz za dva roky. Termíny a organizáciu odborných skúšok určí ministerstvo. Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister.
(3)
Podmienky na udelenie osvedčenia o odbornej spôsobilosti sú:
a)
vzdelanie,
b)
odborná prax v príslušnom vodohospodárskom odvetví,
c)
spôsobilosť na právne úkony,
d)
bezúhonnosť,
e)
úspešné vykonanie odbornej skúšky.
(4)
Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami I. a II. kategórie sa preukazuje dokladom o
a)
skončení vysokoškolského vzdelania 1. stupňa v príslušnom technickom alebo prírodovednom odbore a o vykonaní sedemročnej odbornej praxe alebo
b)
skončení vysokoškolského vzdelania 2. stupňa v príslušnom technickom alebo prírodovednom odbore a o vykonaní päťročnej odbornej praxe.
(5)
Splnenie požiadaviek podľa odseku 3 písm. a) a b) na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami III. a IV. kategórie sa preukazuje dokladom o
a)
skončení úplného stredného odborného vzdelania príslušného technického alebo prírodovedného zamerania a o vykonaní desaťročnej odbornej praxe,
b)
skončení úplného stredného vzdelania s pomaturitným štúdiom príslušného technického alebo prírodovedného zamerania a o vykonaní sedemročnej odbornej praxe,
c)
skončení vysokoškolského vzdelania 1. stupňa v príslušnom technickom alebo prírodovednom odbore a o vykonaní sedemročnej odbornej praxe, alebo
d)
skončení vysokoškolského vzdelania 2. stupňa v príslušnom technickom alebo prírodovednom odbore a o vykonaní päťročnej odbornej praxe.
(6)
Za bezúhonného sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, na ktorú žiada udeliť osvedčenie o odbornej spôsobilosti, za trestný čin všeobecného ohrozenia alebo trestný čin ohrozenia životného prostredia. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý v deň podania žiadosti nie je starší ako tri mesiace.
§56b Zrušenie a zánik osvedčenia o odbornej spôsobilosti
(1)
Ministerstvo zruší osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ak držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti
a)
písomne požiada o jeho zrušenie,
b)
bol právoplatne odsúdený za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom činnosti, za trestný čin všeobecného ohrozenia alebo za trestný čin ohrozenia životného prostredia,
c)
prestal spĺňať podmienky ustanovené týmto zákonom.
(2)
Ministerstvo môže osvedčenie o odbornej spôsobilosti zrušiť, ak
a)
sa dodatočne zistí, že žiadosť o vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti obsahovala nepravdivé alebo neúplné údaje,
b)
držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti závažným spôsobom alebo opakovane porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom.
(3)
Osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti alebo jeho vyhlásením za mŕtveho.
§56c Evidencia osvedčení o odbornej spôsobilosti
(1)
Ministerstvo vedie evidenciu udelených osvedčení o odbornej spôsobilosti (ďalej len „evidencia osvedčení") a ich zmien.
(2)
Evidencia osvedčení obsahuje
a)
meno, priezvisko a trvalý pobyt držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti,
b)
špecifikáciu držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti pre
1.
štátnu organizáciu poverenú na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (§ 56 ods. 5),
2.
vlastníka vodnej stavby,
c)
dátum vykonania skúšky.
(3)
Evidencia osvedčení je verejne prístupná.
§56d Preskúšanie
(1)
Ministerstvo preskúša odborne spôsobilé osoby, ak
a)
sa pri výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu dopustili závažných nedostatkov odbornej povahy,
b)
sa nezúčastnia školenia organizovaného ministerstvom každých päť rokov,
c)
päť rokov nevykonávali odborný technicko-bezpečnostný dohľad.
(2)
Ustanovenie § 56a ods. 2 rovnako platí aj na preskúšanie.
§57 Manipulačný poriadok vodnej stavby
(1)
Manipulačný poriadok vodnej stavby upravuje postup vlastníka vodnej stavby pri osobitnom užívaní vôd a pri prevádzke vodnej stavby. Schvaľuje ho orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby.
(2)
Vodné stavby, pri ktorých prevádzke sa ovplyvňuje prietok vody, hladina vody alebo kvalita vody a využíva hydroenergetický potenciál vo vodnom toku, možno prevádzkovať len podľa schváleného manipulačného poriadku. Takými vodnými stavbami sú
a)
vodné nádrže vrátane suchých nádrží (poldrov), do ktorých voda priteká z vodného toku alebo odteká do vodného toku,
b)
hate s výpustným zariadením,
c)
odkaliská vytvorené hrádzovým systémom,
d)
kanále a odberné zariadenia okrem odberných zariadení, ktoré sú súčasťou úpravní vôd, ktorými sa odvádza alebo odoberá voda v množstve, ktoré ovplyvňuje vodohospodársku bilanciu príslušného úseku vodného toku o viac ako 20 % priemerného ročného prietoku,
e)
výpustné zariadenia okrem výpustných zariadení, ktoré sú súčasťou čistiarní odpadových vôd, ktorými sa vypúšťajú do vodného toku odpadové vody, osobitné vody alebo podzemné vody, ktoré môžu ovplyvniť množstvo alebo zhoršiť kvalitu vody v recipiente o viac ako 20 % v príslušných ukazovateľoch, a je možné zabezpečiť riadené vypúšťanie týchto vôd,
f)
čerpacie stanice vnútorných vôd a závlahových systémov,
g)
vodné elektrárne,
h)
plavebné kanále a preplavovacie zariadenia (plavebné komory).
(3)
Ak to vyžaduje vodohospodárska bilancia, ohrozenie množstva alebo kvality vody a ochrana ekosystému vodného toku, môže orgán štátnej vodnej správy uložiť vlastníkovi inej vodnej stavby, ako je uvedené v odseku 2, povinnosť vypracovať manipulačný poriadok vodnej stavby a predložiť ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy.
(4)
Správca vodohospodársky významného vodného toku vypracúva na základe manipulačných poriadkov jednotlivých vodných stavieb na vodnom toku súhrnný manipulačný poriadok vodných stavieb za celý hlavný vodný tok a jeho prítoky a predkladá ho na schválenie orgánu štátnej vodnej správy.

DEVIATA ČASŤ | PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ VODNEJ SPRÁVY

§58 Základné ustanovenia
Orgány štátnej vodnej správy sú:
a)
ministerstvo,
b)
krajské úrady životného prostredia,
c)
obvodné úrady životného prostredia,
d)
inšpekcia,
e)
obce.
§59 Ministerstvo
(1)
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej vodnej správy a vodného hospodárstva
a)
vykonáva štátnu vodnú správu podľa tohto zákona a riadi jej výkon,
b)
zabezpečuje zisťovanie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd (§ 4) a určovanie environmentálnych cieľov (§ 5),
c)
zabezpečuje vypracovanie, schvaľovanie, aktualizáciu a plnenie programu monitorovania [§ 4 ods. 14 písm. e)],
d)
vypracúva program opatrení a časový rozvrh ich realizácie na účely zlepšenia kvality povrchových vôd určených na odbery pre pitnú vodu (§ 7 ods. 5),
e)
zabezpečuje identifikáciu vôd vhodných na kúpanie (§ 8 ods. 2),
f)
zabezpečuje vypracovanie programu protieróznych opatrení na zvyšovanie retenčnej schopnosti čiastkových povodí a kontroluje jeho plnenie [§ 11 ods. 4 písm. e)],
g)
zabezpečuje vypracovanie plánov manažmentu povodí, Vodného plánu Slovenska a ich koordináciu v rámci medzinárodnej spolupráce v povodí Dunaja a povodí Visly (§ 13 a 14),
h)
vypracúva koncepcie a rozvojové programy vo vodnom hospodárstve a ústredne riadi činnosti na úseku správy a prevádzky vodných tokov a vodných stavieb vo vlastníctve štátu, ktoré slúžia na plnenie funkcií vodného toku,
i)
vydáva vyjadrenie k investičnej činnosti, ktorá môže významným spôsobom ovplyvniť nakladanie s vodami, ochranu vôd a vodných pomerov (§ 28 ods. 1),
j)
pravidelne prehodnocuje rozsah vyhlásených citlivých oblastí a rozsah zraniteľných oblastí (§ 33 ods. 3 a § 34 ods. 3),
k)
vypracúva a aktualizuje program znižovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami (§ 40 ods. 3),
l)
zabezpečuje evidenciu vodných tokov a ich povodí (§ 44 ods. 3),
m)
rozhoduje o tom, či správu drobného vodného toku alebo jeho uceleného úseku možno previesť do správy inej štátnej organizácie (§ 51 ods. 1),
n)
ústredne zabezpečuje úlohy na úseku výkonu odborného technicko-bezpečnostného dohľadu a zaraďuje alebo preraďuje vodné stavby do príslušnej kategórie a poveruje štátnu organizáciu výkonom odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami zaradenými do I. a II. kategórie (§ 56),
o)
overuje odbornú spôsobilosť na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu odbornou skúškou, vydáva osvedčenia o odbornej spôsobilosti, preskúšava odborne spôsobilé osoby a vedie evidenciu odborne spôsobilých osôb (§ 56a až 56d),
p)
vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor (§ 67),
r)
vyjadruje sa podľa § 28 ods. 2 písm. f) ku Koncepcii územného rozvoja Slovenska.
(2)
Ministerstvo plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii vo vodnom plánovaní, zabezpečuje koordináciu týchto úloh s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a podáva správy o plnení úloh vyplývajúcich z právnych aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie v oblasti
a)
určenia orgánov štátnej vodnej správy a ich pôsobností v procese vodného plánovania (odsek 1, § 14 ods. 2 a 3, § 60 ods. 1 písm. a) prvý bod a § 60 ods. 4),
b)
vypracovania analýz charakteristík čiastkových povodí, zhodnotenia vplyvov ľudských činností na stav povrchových vôd a stav podzemných vôd a vypracovania ekonomických analýz nakladania s vodami [§ 13 ods. 3 písm. a)],
c)
sledovania a hodnotenia stavu povrchových vôd a stavu podzemných vôd a chránených území podľa programov monitorovania [§ 4 ods. 14 písm. e)],
d)
vodného plánovania a uplatňovania programov opatrení do troch mesiacov od ich zverejnenia alebo ich aktualizácie (§ 13 ods. 3 písm. d) a § 13 ods. 5).
§60 Krajský úrad životného prostredia
(1)
Krajský úrad životného prostredia vo veciach štátnej vodnej správy
a)
rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o
1.
medzinárodné vody alebo hraničné vody,
2.
vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov,
3.
vodnú stavbu a s ňou spojené osobitné užívanie geotermálnych vôd,
4.
vodnú stavbu s energetickým zariadením s inštalovaným výkonom nad 100 kW a s ňou spojené osobitné užívanie vôd,
b)
udeľuje výnimky zo zákazu plavby na odkrytých podzemných vodách na športovú a rekreačnú činnosť (§ 19 ods. 2),
c)
dáva vyjadrenia vo veciach, v ktorých v správnom konaní rozhoduje v prvom stupni, a vo veciach týkajúcich sa hraničných vodných tokov (§ 28),
d)
vedie evidenciu o vodách (§ 29),
e)
udeľuje výnimky zo zákazu stavať a rozširovať ropovody a iné líniové produktovody na prepravu nebezpečných látok v chránených vodohospodárskych oblastiach (§ 31 ods. 7),
f)
rozhoduje o schválení súhrnného manipulačného poriadku vodných stavieb na celý hlavný vodný tok a jeho prítoky (§ 57 ods. 4),
g)
vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a rozhoduje o opatreniach na nápravu a o obmedzení alebo zákaze výroby alebo činnosti (§ 66),
h)
vymenúva a odvoláva členov vodnej stráže a usmerňuje ich činnosť (§ 69 ods.1),
i)
vyjadruje sa podľa § 28 ods. 2 písm. f) k územným plánom regiónov.
(2)
V prípadoch, v ktorých je krajský úrad životného prostredia príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov.
(3)
Vo veciach týkajúcich sa hraničných vôd krajský úrad životného prostredia vykonáva štátnu vodnú správu po prerokovaní s ministerstvom, a ak rozhodovanie môže mať vplyv na priebeh, povahu alebo vyznačenie štátnej hranice, aj s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
(4)
Krajský úrad životného prostredia koordinuje plnenie úloh vyplývajúcich z plánov manažmentu povodí a programov opatrení zameraných na dosiahnutie environmentálnych cieľov.
(5)
Krajský úrad životného prostredia si môže vyhradiť pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia vo veciach rozhodovania podľa odseku 4.
(6)
Krajský úrad životného prostredia môže všeobecne záväznou vyhláškou
a)
vyhlásiť vodu vhodnú na kúpanie a uložiť opatrenia (§ 8 ods. 3 a 4),
b)
určiť povrchové vody ako vody vhodné pre život a reprodukciu rýb, najmä pôvodných druhov rýb, a uložiť opatrenia (§ 10 ods. 2),
c)
vydať záväznú časť plánu manažmentu povodí, ktorá obsahuje program opatrení (§ 13 ods. 5),
d)
upraviť, obmedziť, prípadne zakázať používanie vôd na plavbu (§ 19 ods. 8).
§61 Obvodný úrad životného prostredia
Obvodný úrad životného prostredia vo veciach štátnej vodnej správy
a)
rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 4 a 5, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy,
b)
vydáva každé dva roky situačnú správu o zneškodňovaní komunálnych odpadových vôd a čistiarenských kalov v oblasti ich územnej pôsobnosti [§ 4 ods. 14 písm. f)],
c)
je špeciálnym stavebným úradom vo veciach vodných stavieb (§ 26 ods. 3),
d)
vedie evidenciu o vodách (§ 29 ods. 3),
e)
povoľuje použitie škodlivých látok na vymedzené účely (§ 39 ods. 9),
f)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam, ktoré vydala obec [§ 63 ods. 1 a odsek 2 písm. c) a d)],
g)
vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti (§ 66 ods. 1 až 5),
h)
prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb [§ 77 ods. 3 písm. b)],
i)
môže všeobecne záväznou vyhláškou
1.
upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na vodohospodársky významných vodných tokoch (§ 18 ods. 5),
2.
určiť rozsah inundačného územia pri vodohospodársky významných vodných tokoch (§ 46 ods. 1),
j)
vyjadruje sa podľa § 28 ods. 2 písm. f) k územným plánom obcí a územným plánom zón.
§62 Inšpekcia
(1)
Inšpekcia je odborný kontrolný orgán, prostredníctvom ktorého ministerstvo vykonáva hlavný štátny vodoochranný dozor vo veciach ochrany vôd a hospodárenia s vodami.
(2)
Inšpekcia vykonáva dozor najmä nad
a)
vypúšťaním odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd alebo do podzemných vôd,
b)
prevádzkou čistiarní odpadových vôd,
c)
ochranou povrchových vôd a podzemných vôd pred ich znečisťovaním nebezpečnými látkami,
d)
dodržiavaním zákonných povinností na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami,
e)
plnením podmienok a opatrení uložených rozhodnutiami orgánov štátnej vodnej správy na úseku ochrany vôd a hospodárenia s vodami,
f)
vypúšťaním splaškových odpadových vôd z plavidiel a nad zaobchádzaním s nebezpečnými látkami a inými odpadovými vodami v súčinnosti so Štátnou plavebnou správou.
(3)
Inšpekcia preberá hlásenie o mimoriadnom zhoršení vôd od pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd a od toho, kto zistí príznaky mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj hlásenia oznámené podľa § 41 ods. 3.
(4)
Inšpekcia riadi práce pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd a je oprávnená vyžadovať
a)
spoluprácu orgánov štátnej správy a iných právnických osôb a fyzických osôb (§ 41 ods. 10),
b)
potrebné údaje od každého, kto sa zúčastnil na zisťovaní alebo zneškodňovaní mimoriadneho zhoršenia vôd (§ 41 ods. 11).
(5)
Inšpekcia pri riadení prác na riešení mimoriadneho zhoršenia vôd vydáva pôvodcovi mimoriadneho zhoršenia vôd príkazy na vykonanie opatrení na zneškodnenie znečistenia vôd a odstránenie jeho škodlivých následkov (§ 41 ods. 8).
(6)
Inšpekcia okrem úloh podľa odsekov 1 až 5 v rámci výkonu štátnej vodnej správy
a)
schvaľuje havarijný plán [§ 39 ods. 3 písm. a)],
b)
rozhoduje o uložení opatrení pri mimoriadnom zhoršení vôd (§ 41 ods. 9),
c)
ukladá pokuty (§ 74 ods. 3).
(7)
Inšpekcia na účely kontroly zabezpečuje vlastné sledovanie kvalitatívnych a kvantitatívnych hodnôt vypúšťaných odpadových vôd a ich vplyv na recipient.
(8)
Inšpekcia plní úlohy Slovenskej republiky v medzinárodnom systéme ochrany vôd a pri cezhraničnom zhoršení kvality vôd na hraničných tokoch a zabezpečuje prevádzku Medzinárodného varovného strediska Slovenskej republiky v súlade s Dohovorom o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja.
(9)
Inšpekcia spolupracuje s orgánmi štátnej vodnej správy pri plnení svojich úloh a poskytuje im odbornú pomoc.
§63 Obec
(1)
Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy rozhoduje vo veciach
a)
povolenia na odber povrchových vôd a podzemných vôd a ich iné užívanie na potreby jednotlivých občanov (domácností), uskutočnenie, zmenu a odstránenie vodných stavieb, ktoré súvisia s týmto odberom (§ 21 ods. 1 písm. a) a b) a § 26),
b)
v ktorých je príslušná povoľovať vodnú stavbu, ako aj v ostatných vodohospodárskych veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby,
c)
pochybností o určenie hranice pobrežného pozemku pri drobných vodných tokoch (§ 50 ods. 5),
d)
uloženia opatrení na odstránenie škodlivého stavu pri poškodení verejnej kanalizácie alebo verejného vodovodu, prípadne pri ohrození ich prevádzky, ak tieto opatrenia nevyžadujú povolenie (§ 55 ods. 3).
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 si môže obvodný úrad životného prostredia vyhradiť rozhodovanie, najmä ak ide o územia chránených vodohospodárskych oblastí a územia ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
(3)
Obec v prenesenom výkone pôsobnosti na úseku štátnej vodnej správy
a)
dáva vyjadrenie podľa § 28 k vodnej stavbe v prípadoch, v ktorých je príslušná vydať povolenie, a vyjadrenie k stavbe rodinného domu, k stavbe na individuálnu rekreáciu a na domové žumpy,
b)
vedie evidenciu o vodách (§ 29),
c)
vykonáva štátny vodoochranný dozor v rámci svojej pôsobnosti a ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov (§ 66 ods. 1),
d)
prejednáva priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb [§ 77 ods. 3 písm. a)],
(4)
Obec môže všeobecne záväzným nariadením
a)
upraviť, obmedziť, prípadne zakázať všeobecné užívanie povrchových vôd na drobných vodných tokoch a iných vodných útvaroch (§ 18 ods. 5),
b)
určiť inundačné územie pri drobných vodných tokoch (§ 46 ods. 1).
§64 Ministerstvo pôdohospodárstva
Ministerstvo pôdohospodárstva
a)
určuje vody na závlahy a podmienky na ich využitie (§ 9 ods. 2),
b)
zabezpečuje sledovanie kvality vôd určených na závlahy (§ 9 ods. 3),
c)
vydáva Kódex správnej poľnohospodárskej praxe (§ 35 ods. 2),
d)
zabezpečuje vypracovanie a kontroluje plnenie Programu poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach a pravidelne ich prehodnocuje (§ 35 ods. 3 a 4).
§65 Podklady na výkon štátnej vodnej správy
Orgány štátnej vodnej správy pri vydávaní povolení na osobitné užívanie vôd, súhlasov, vyjadrení a pri inom rozhodovaní sú povinné vychádzať z výsledkov zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd, z vodnej bilancie, z programu opatrení na účely zlepšenia kvality povrchových vôd určených na odbery pre pitnú vodu, z plánov manažmentu povodí, z Vodného plánu Slovenska, z programu znižovania znečistenia vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami a z koncepcií a rozvojových programov vo vodnom hospodárstve.
§66 Štátny vodoochranný dozor orgánov štátnej vodnej správy
(1)
Orgány štátnej vodnej správy dozerajú na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.
(2)
Orgány štátnej vodnej správy sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti dozerať, či sa dodržiavajú nimi vydané rozhodnutia.
(3)
Orgány štátnej vodnej správy môžu pri vykonávaní štátneho vodoochranného dozoru vyžadovať spoluprácu odborných subjektov, subjektov sledujúcich kvalitu a zdravotnú bezchybnosť vôd, správcu vodného toku, prípadne ďalších právnických osôb.
(4)
Orgány štátnej vodnej správy ako súčasť štátneho vodoochranného dozoru vykonávajú technicko-bezpečnostný dozor nad vodnými stavbami, ktorých stav by mohol ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku; najmä dozerajú, ako vlastníci alebo užívatelia týchto vodných stavieb zabezpečujú na nich odborný technicko-bezpečnostný dohľad, a vykonávajú potrebné opatrenia na ich bezpečnosť.
(5)
Orgány štátnej vodnej správy na základe výsledkov štátneho vodoochranného dozoru a technicko-bezpečnostného dozoru ukladajú opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.
(6)
Ak napriek uloženým opatreniam dochádza k vypúšťaniu odpadových vôd s obsahom škodlivých látok alebo obzvlášť škodlivých látok v rozpore s povolením alebo dochádza k úniku nebezpečných látok do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, alebo do prostredia s nimi súvisiaceho a ak hrozí nebezpečenstvo poškodenia životného prostredia alebo ohrozenia prírodného dedičstva, môže orgán štátnej vodnej správy obmedziť alebo zakázať súvisiacu výrobu alebo činnosť až do odstránenia nedostatkov alebo ich príčin.
§67 Hlavný štátny vodoochranný dozor
(1)
Pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru ministerstvo dozerá, ako sa dodržiavajú ustanovenia tohto zákona, všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie a povinnosti z nich vyplývajúce.
(2)
Ministerstvo dozerá v rámci hlavného štátneho vodoochranného dozoru, ako orgány štátnej vodnej správy vykonávajú ustanovenia tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie.
(3)
Ak ministerstvo pri výkone hlavného štátneho vodoochranného dozoru podľa odsekov 1 a 2 zistí nedostatky, je oprávnené uložiť opatrenia na nápravu alebo vyžadovať prijatie opatrení kontrolovaným subjektom.
§68 Oprávnenia osôb vykonávajúcich štátny vodoochranný dozor
(1)
Osoba poverená výkonom štátneho vodoochranného dozoru je oprávnená pri výkone svojej činnosti vstupovať na pozemky, do cudzích objektov a zariadení, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov,59) vykonávať potrebné zistenia, požadovať potrebné údaje, informácie, doklady a ústne vysvetlenia týkajúce sa predmetu štátneho vodoochranného dozoru, ako aj nazerať do príslušných podkladov; poverený zamestnanec inšpekcie je na tento účel oprávnený vstupovať za účasti zástupcu Štátnej plavebnej správy aj na plavidlá počas plavby alebo počas ich státia a má právo vstupovať do objektov a zariadení slúžiacich na plavbu.
(2)
Osoby vykonávajúce štátny vodoochranný dozor sú pri plnení svojich úloh povinné preukázať sa preukazom orgánu, z ktorého poverenia vykonávajú štátny vodoochranný dozor, zachovať mlčanlivosť o štátnom tajomstve a služobnom tajomstve a o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone štátneho vodoochranného dozoru, a pred vstupom do cudzích objektov informovať prevádzkovateľa.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na poverených zamestnancov správcu vodohospodársky významných vodných tokov pri kontrole vykonávanej podľa § 79 ods. 7.
(4)
Na výkon štátneho vodoochranného dozoru sa primerane vzťahuje osobitný predpis.62)
§69 Vodná stráž
(1)
Orgán štátnej vodnej správy vo svojom územnom obvode alebo jeho časti na návrh správcov vodných tokov, vlastníkov vodných stavieb a obcí vymenúva a odvoláva na ochranu vôd, vodných tokov a vodných stavieb členov vodnej stráže. Oprávnenie člena vodnej stráže majú aj určení zamestnanci orgánov štátnej vodnej správy vykonávajúci štátny vodoochranný dozor a hlavný štátny vodoochranný dozor nad vodami.
(2)
Členom vodnej stráže môže byť osoba, ktorá dovŕšila 21 rokov, je bezúhonná, odborne spôsobilá a je zapísaná v zozname členov vodnej stráže, ktorý vedie krajský úrad životného prostredia.
(3)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin porušovania ochrany vôd.63) Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(4)
Odborná spôsobilosť uchádzača za člena vodnej stráže sa overuje skúškou na krajskom úrade životného prostredia.
(5)
Člen vodnej stráže skladá do rúk prednostu krajského úradu životného prostredia sľub tohto znenia: „Sľubujem, že ako člen vodnej stráže budem dodržiavať zákony a vykonávať svoje povinnosti zodpovedne podľa svojho najlepšieho svedomia.“.
(6)
Člen vodnej stráže sa pri výkone svojej funkcie preukazuje preukazom člena vodnej stráže a odznakom člena vodnej stráže so štátnym znakom Slovenskej republiky. Člen vodnej stráže je oprávnený
a)
vstupovať na cudzie pozemky a vodné stavby, ak na to nie je potrebné povolenie podľa osobitných predpisov,59)
b)
zisťovať porušovanie povinností ustanovených na ochranu vôd, vodných tokov a vodných stavieb,
c)
ukladať a vyberať pokuty v blokovom konaní za priestupky na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb,
d)
oznamovať orgánom štátnej vodnej správy zistenie porušenia právnych povinností právnickými osobami a fyzickými osobami-podnikateľmi,
e)
požiadať pri plnení svojich úloh o spoluprácu políciu, ak ich plnenie nemôže zabezpečiť vlastnými silami alebo prostriedkami.
(7)
Náklady na činnosť vodnej stráže znáša ten, na ktorého návrh bol člen vodnej stráže vymenovaný; je povinný sledovať, či člen vodnej stráže riadne vykonáva svoju funkciu.
(8)
Členstvo vo vodnej stráži zaniká
a)
odvolaním člena vodnej stráže,
b)
smrťou člena vodnej stráže,
c)
vzdaním sa funkcie člena vodnej stráže,
d)
právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol člen vodnej stráže odsúdený za trestný čin podľa odseku 3.
§70 Vodohospodár
(1)
Právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia, ktorí na základe povolenia orgánu štátnej vodnej správy odoberajú vodu alebo vypúšťajú odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd v množstve väčšom ako 400 m3 za deň, alebo zaobchádzajú s nebezpečnými látkami v množstve uvedenom v § 39 ods. 3, sú povinní ustanoviť funkciu vodohospodára a vytvoriť predpoklady na jej výkon. Túto povinnosť nemá prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie.
(2)
Funkciu vodohospodára môže vykonávať bezúhonná fyzická osoba, ktorá má požadovanú kvalifikáciu a absolvovala odbornú prax, alebo právnická osoba, ktorá také osoby zamestnáva.
(3)
Funkciu vodohospodára v pracovnom pomere môže vykonávať bezúhonná fyzická osoba, ktorá má požadovanú kvalifikáciu a absolvovala odbornú prax; funkciu vodohospodára môže na základe zmluvného vzťahu vykonávať aj fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá také osoby zamestnáva.
(4)
Požadovanou kvalifikáciou a odbornou praxou na vykonávanie činnosti vodohospodára podľa odseku 2 je vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa v odbore technických vied alebo prírodných vied a najmenej trojročná odborná prax, alebo úplné stredné odborné vzdelanie technického smeru a najmenej šesťročná odborná prax, prípadne vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa v odbore technických vied alebo prírodných vied a najmenej štvorročná odborná prax.
(5)
Odborná prax podľa odseku 4 je prax vodohospodárskeho smeru, chemicko-technologického smeru alebo iného príbuzného smeru. Pri posudzovaní príbuzného smeru sa vychádza z povahy zamestnania, v ktorom mohol hodnotený získať praktické skúsenosti.
(6)
Ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch upustiť od splnenia podmienky odbornej praxe podľa odseku 4.
(7)
Povinnosťou vodohospodára je najmä
a)
sledovať a kontrolovať dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok udeleného povolenia pri osobitnom užívaní vôd a pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,
b)
viesť záznamy o výsledkoch kontroly, oznamovať zistené nedostatky štatutárnemu orgánu alebo inej ním určenej osobe a navrhovať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
c)
požadovať používanie vhodných technológií, ktoré nemajú nepriaznivý vplyv na povrchové vody alebo podzemné vody pri osobitnom užívaní vôd, a navrhovať opatrenia zamerané na znižovanie množstva odoberanej vody, na zmenšovanie strát vody a na zmenšovanie množstva a škodlivosti odpadových vôd,
d)
oboznamovať ostatných zamestnancov s povinnosťami pri osobitnom užívaní vôd a pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,
e)
vyjadrovať sa k plánom zmeny výroby a k projektovej dokumentácii stavieb pri zmenách a rekonštrukciách stavieb a prevádzkarní, ktoré môžu ovplyvniť osobitné užívanie vôd a zaobchádzanie s nebezpečnými látkami.

DESIATA ČASŤ | OSOBITOSTI KONANIA

§71 Miestna príslušnosť
(1)
Miestna príslušnosť orgánov štátnej vodnej správy na vydávanie povolení na osobitné užívanie vôd, na vodné stavby a na iné činnosti sa spravuje miestom osobitného užívania vôd, vodnej stavby alebo miestom činnosti.
(2)
Miestne príslušným orgánom na plnenie úloh podľa § 60 ods. 4 a odseku 6 je ten krajský úrad životného prostredia, do ktorého územného obvodu spadá najväčšia časť oblasti povodia.
(3)
Ak je vodná stavba, na ktorej povolenie je príslušný krajský úrad životného prostredia, na území viacerých krajov, príslušný je krajský úrad životného prostredia, v ktorého územnom obvode je prevažná časť vodnej stavby; ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti, príslušnosť určí ministerstvo.
§72 Súbeh rozhodnutí
Ak tá istá osoba požaduje spolu so žiadosťou o povolenie na vodnú stavbu vydanie ďalších rozhodnutí podľa tohto zákona, pričom na ich vydanie sú príslušné orgány štátnej vodnej správy rôznych stupňov, o týchto žiadostiach rozhodne orgán štátnej vodnej správy príslušný na vydanie povolenia na vodnú stavbu.
§73 Postup v konaní
(1)
Na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len „vodoprávne konanie“) podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,64) ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní.
(2)
Žiadosť o vydanie rozhodnutia sa musí doložiť prílohami obsahujúcimi údaje a podklady, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení tohto zákona a sú potrebné na posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery. Ak ide o žiadosť o vydanie povolenia, ktoré je súčasne stavebným povolením, treba pripojiť aj doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti o také rozhodnutie podľa stavebného zákona, a údaje o hydrologických veličinách poskytovaných poverenou osobou. Žiadateľ je povinný na vyzvanie orgánu štátnej vodnej správy predložiť ďalšie doklady, prípadne posudky o vplyve žiadaného rozhodnutia na záujmy chránené týmto zákonom a na práva a právom chránené záujmy iných.
(3)
Účastníkom vodoprávneho konania je vo veci povolenia týkajúceho sa vodného toku správca vodného toku. Účastníkom vodoprávneho konania vo veci súhlasu podľa § 27 ods. 1 písm. e) a f) je len žiadateľ; ak sa súhlas týka vodného toku, aj správca vodného toku.
(4)
V prípadoch, v ktorých rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy môže vo veľkom rozsahu ovplyvniť vodné pomery v obci alebo v územných obvodoch viacerých obcí alebo sa týka veľkého počtu účastníkov konania, oznámi orgán štátnej vodnej správy termín a predmet ústneho pojednávania verejnou vyhláškou, ktorá sa uverejní vo všetkých dotknutých obciach. V takých prípadoch je účastníkom konania aj obec. Na ústne pojednávanie pozve všetkých jemu známych účastníkov konania.
(5)
Pozvanie na ústne pojednávanie doručí orgán štátnej vodnej správy účastníkom konania do vlastných rúk najneskôr osem dní, v zložitejších prípadoch 30 dní pred dňom ústneho pojednávania. V tom čase musia byť vyvesené aj vyhlášky o oznámení ústneho pojednávania podľa odseku 4 spôsobom v obci obvyklým. Orgán štátnej vodnej správy v obidvoch prípadoch upozorní, že na námietky, ktoré nebudú oznámené najneskôr na ústnom pojednávaní, nemožno brať zreteľ.
(6)
Ak rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy ovplyvní vodné pomery v obvode pôsobnosti iného orgánu štátnej vodnej správy alebo ak leží vodná stavba, o ktorej sa rozhoduje, sčasti v územnom obvode iného orgánu štátnej vodnej správy, rozhodne vecne a miestne príslušný orgán štátnej vodnej správy po prerokovaní s orgánmi štátnej vodnej správy územných obvodov, ktorých sa rozhodnutie týka.
(7)
V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe podkladov predložených účastníkom vodoprávneho konania, rozhodne orgán štátnej vodnej správy neodkladne. V ostatných prípadoch rozhodne najneskoršie do 60 dní, v osobitne zložitých prípadoch najneskoršie do troch mesiacov od začatia vodoprávneho konania. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže lehotu primerane predĺžiť odvolací orgán.
(8)
Orgán štátnej vodnej správy môže v prípadoch uvedených v odseku 4 doručiť rozhodnutie účastníkom konania verejnou vyhláškou s výnimkou žiadateľa, správcu vodného toku, prípadne toho, kto podal námietky.
(9)
Ak dôjde vo vodoprávnom konaní k protichodným stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní, taký rozpor riešia orgány nadriadené týmto orgánom dohodou. Ak sa rozpor nepodarí odstrániť dohodou nadriadených orgánov, rozhodne ministerstvo po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.
(10)
Ak orgán štátnej vodnej správy vydáva tomu istému žiadateľovi súčasne niekoľko povolení, môže tak urobiť v jednom rozhodnutí.
(11)
Orgán štátnej vodnej správy môže, ak je to v záujme ochrany vôd, zmeniť alebo zrušiť podmienky rozhodnutia, ktorým sa povoľuje vodná stavba, a rozhodnutia, ktoré sa týkajú zaobchádzania s nebezpečnými látkami.
(12)
Náklady na odborné posudky vo vodoprávnom konaní a pri vydávaní vyjadrení znáša ten, kto predložil žiadosť o vydanie rozhodnutia alebo vyjadrenia.
(13)
Orgán štátnej vodnej správy zastaví vodoprávne konanie, ak žiadateľ nedoplní žiadosť v určenej lehote alebo ak sa vo vodoprávnom konaní preukáže, že odpadol dôvod konania.
(14)
V konaní vo veci povolenia na vypúšťanie odpadových vôd zo spaľovne odpadov alebo zo zariadenia na spoluspaľovanie odpadov postupuje orgán štátnej vodnej správy aj podľa osobitného predpisu.65)
(15)
Na právne úkony vykonávané podľa § 19 ods. 2, § 22 ods. 2, § 27 ods. 1 písm. a) až d), § 28, § 31 ods. 7, § 36 ods. 8 písm. b) a c), § 39 ods. 9, § 41 ods. 8 a 10, § 51 ods. 1, § 56 ods. 4 a § 60 ods. 1 písm. e) sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení o miestnej príslušnosti.
(16)
Orgán štátnej vodnej správy príslušný na vydanie povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d), § 26 a § 36 ods. 9, na vydanie súhlasu podľa § 27 a vyjadrenia podľa § 28 je v integrovanom povoľovaní66) dotknutým orgánom.
(17)
Súdy nepreskúmavajú rozhodnutia o
a)
povoleniach na osobitné užívanie vôd (§ 21),
b)
povoleniach na vodné stavby (§ 26),
c)
určení ochranného pásma vodárenských zdrojov (§ 32),
d)
schválení manipulačného poriadku vodnej stavby (§ 57).
(18)
Orgán štátnej vodnej správy je dotknutým orgánom66a) v konaní, v ktorom je príslušný stavebný úrad. Vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 28 a súhlas podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d) tohto zákona sa považujú za záväzné stanoviská.66b)

JEDENÁSTA ČASŤ | ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ

§74 Správne delikty
(1)
Orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá
a)
odoberie povrchové vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. a) prvý bod),
b)
odoberie podzemné vody bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. b) prvý bod),
c)
užíva povrchové vody na ich vzdúvanie a na iný spôsob akumulácie alebo užíva podzemné vody na ich akumuláciu alebo čerpanie na účel znižovania ich hladiny alebo na umelé zvyšovanie ich množstva povrchovou vodou bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. a) druhý bod a § 21 ods. 1 písm. b) druhý až štvrtý bod),
d)
využíva hydroenergetický potenciál vodných tokov bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 21 ods. 1 písm. a) tretí bod),
e)
vypúšťa odpadové vody alebo osobitné vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom obzvlášť škodlivých látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1],
f)
vypúšťa vody z povrchového odtoku do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, čerpá znečistené podzemné vody na účely zníženia ich znečistenia alebo zníženia znečistenia horninového prostredia alebo čerpá podzemné vody pri hydrogeologickom prieskume a pri zakladaní stavieb a následne ich vypúšťa do povrchových vôd alebo do podzemných vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. d), f) a g)],
g)
využíva povrchové vody alebo podzemné vody na hospodársky chov rýb alebo na chov vodnej hydiny alebo iných živočíchov na účel podnikania bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. e)],
h)
vykonáva činnosti, ktoré môžu ovplyvniť vodné pomery bez povolenia alebo súhlasu orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s nimi [§ 23 a § 27 ods. 1 písm. e)],
i)
porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,
j)
znečistí povrchové vody alebo podzemné vody porušením povinností ustanovených v § 39 pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami,
k)
nezabezpečuje odborný technicko-bezpečnostný dohľad nad prevádzkou vodnej stavby, ktorej stav môže ohroziť bezpečnosť osôb alebo majetku podľa § 56 ods. 5,
l)
prevádzkuje vodnú stavbu bez manipulačného poriadku schváleného orgánom štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 57 ods. 1),
m)
neumožní kontrolným orgánom prístup do objektov a zariadení na vykonávanie potrebného zisťovania alebo na požiadanie neposkytne potrebné údaje a úplné informácie (§ 68),
n)
neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo povinnosti podľa neho uložené orgánom štátnej vodnej správy.
(2)
Za porušenie povinností na úseku stavebného poriadku orgány štátnej vodnej správy ukladajú pokuty podľa osobitných predpisov.67)
(3)
Inšpekcia ukladá pokuty za porušenie povinností ustanovených v odseku 1 v tých prípadoch, v ktorých má pôsobnosť na výkon štátneho vodoochranného dozoru.
(4)
Výnosy pokút uložených podľa tohto zákona sú príjmom Environmentálneho fondu.
§75 Pokuty
(1)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. a) možno uložiť v sume vypočítanej ako násobok sadzby 5 Sk za 1 m3 a množstva nepovolene odobratých povrchových vôd, najdlhšie za obdobie jedného roka od jeho zistenia. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške 10 000 Sk.
(2)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. b) možno uložiť v sume vypočítanej ako násobok sadzby 15 Sk za 1m3 a množstva nepovolene odobratých podzemných vôd najdlhšie za obdobie jedného roka od jeho zistenia. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške 20 000 Sk.
(3)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. e) možno uložiť do výšky trojnásobku odplát za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd. Ak nemožno takto určiť výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby do 15 Sk za 1 m3 a množstva vypúšťaných odpadových vôd alebo osobitných vôd, najdlhšie však za obdobie predchádzajúceho roka. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške 10 000 Sk.
(4)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. c) a j) možno uložiť do výšky 500 000 Sk.
(5)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f) až i) možno uložiť do výšky 200 000 Sk.
(6)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. d), k) a l) možno uložiť do výšky 2 000 000 Sk.
(7)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. n) možno uložiť do výšky 100 000 Sk.
(8)
Pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. m) možno uložiť do výšky 20 000 Sk.
(9)
Ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo nedovoleným zaobchádzaním s nebezpečnými látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu možno uložiť až do výšky 5 000 000 Sk.
§76 Ukladanie pokút
(1)
Pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.
(2)
Pokuta podľa § 74 ods. 1 písm. n) sa neuloží, ak sa súčasne porušili povinnosti, za ktoré sa ukladá pokuta podľa § 74 ods. 1 písm. a) až l).
(3)
Konanie o uložení pokuty možno začať najneskoršie do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátnej vodnej správy dozvedel o porušení povinností, najdlhšie však do uplynutia troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(4)
Konanie o uložení pokuty vykoná orgán štátnej vodnej správy, ktorý ako prvý zistil porušenie povinností.
(5)
Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak orgán štátnej vodnej správy neurčí lehotu jej splatnosti inak.
§77 Priestupky
(1)
Priestupku na úseku ochrany vôd, vodných tokov a vodných stavieb sa dopustí ten, kto
a)
vykonáva plavbu plavidlom so spaľovacím motorom na povrchových vodách nachádzajúcich sa v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, na vodných nádržiach určených na hospodársky chov rýb a na odkrytých podzemných vodách (§ 19 ods. 2),
b)
odoberá povrchové vody alebo podzemné vody alebo vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd alebo do podzemných vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21 ods. 1 písm. a) prvý bod a písm. b) prvý bod a písm. c)],
c)
vysádza, stína a odstraňuje stromy a kry v korytách, na pobrežných pozemkoch a v inundačných územiach alebo ťaží riečny materiál z pozemkov tvoriacich koryto bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 23 ods. 1 písm. a) a b)],
d)
uskutočňuje, mení alebo odstraňuje vodnú stavbu bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním (§ 26),
e)
porušuje zákazy a obmedzenia v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, čím poškodzuje alebo ohrozuje kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vôd (§ 32),
f)
umýva motorové vozidlá a mechanizmy v povrchových vodách alebo v odkrytých podzemných vodách, alebo na miestach, z ktorých by uniknuté pohonné látky mohli vniknúť do povrchových vôd alebo do podzemných vôd (§ 39 ods. 10),
g)
mení smer koryta, poškodzuje brehy, ukladá predmety do vodného toku, ktoré môžu ohroziť plynulosť odtoku vody v koryte, zdravie ľudí a ich bezpečnosť, alebo ukladá predmety na miesta, z ktorých môžu byť splavené do vodného toku (§ 47 ods. 1),
h)
poškodzuje vodné stavby a ich funkcie najmä tým, že ťaží zeminu z ochranných hrádzí, vysádza na nich dreviny, pasie na nich alebo preháňa cez ne hospodárske zvieratá, jazdí po nich motorovými vozidlami (§ 55 ods. 1),
i)
poškodzuje ciachy, vodočty, vodomery a iné meracie zariadenia a poškodzuje plavebné znaky a výstražné tabule (§ 55 ods. 1),
j)
znečistí alebo ohrozí povrchové vody alebo podzemné vody (§ 36 ods. 12 a § 39 ods. 2).
(2)
Za priestupok podľa
a)
odseku 1 písm. f) možno uložiť pokutu do výšky 2 000 Sk,
b)
odseku 1 písm. b), c), g) a j) možno uložiť pokutu do výšky 3 000 Sk,
c)
odseku 1 písm. a), d), e), h) a i) možno uložiť pokutu do výšky 5 000 Sk.
(3)
Priestupky podľa
a)
odseku 1 písm. c), f), g), h) a i) prejednáva obec,
b)
odseku 1 písm. a), b), d), e) a j) prejednáva obvodný úrad životného prostredia.
(4)
Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.68)
(5)
Výnosy z pokút uložených za priestupky podľa
a)
odseku 1 písm. c), f), g), h) a i) sú príjmom rozpočtu obce,
b)
odseku 1 písm. a), b), d), e) a j) sú príjmom Environmentálneho fondu.

DVANÁSTA ČASŤ | SPOPLATŇOVANIE ZA UŽÍVANIE VÔD

§78 Platby za užívanie vôd
(1)
Platbou za užívanie vôd na účely tohto zákona je finančná náhrada nákladov za poskytnuté výrobky a ostatné vodohospodárske služby, za využívanie hydroenergetického potenciálu a za využívanie energetickej vody.
(2)
Platby za užívanie povrchových vôd podľa odseku 3 písm. a) až d) je povinný platiť ten, kto užíva povrchové vody. Platby za používanie vôd podľa odseku 3 písm. e) uhrádza štát.
(3)
Platbami za užívanie povrchových vôd sa spoplatňujú vodohospodárske služby, ktoré poskytuje správca vodného toku a slúžia na úhradu nákladov spojených s týmito službami a so správou vodných tokov a správou povodia. Platby sa platia za
a)
odbery povrchových vôd z vodných tokov v množstve nad 15 000 m3 ročne alebo 1 250 m3 mesačne,
b)
využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 100 kW,
c)
odbery energetickej vody z vodných tokov na vodných stavbách vo vlastníctve využívateľa hydroenergetického potenciálu vodného toku pri inštalovanom výkone väčšom ako 10 MW,
d)
využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách uskutočnených podľa medzinárodnej zmluvy,69)
e)
používanie vôd na plavbu na vodných cestách a za poskytovanie ďalších služieb vo verejnom záujme.
(4)
Výška platieb za užívanie povrchových vôd podľa odseku 3 písm. a) až c) sa určuje na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví podľa osobitného predpisu70) a podľa odseku 3 písm. d) osobitným postupom. Rozhodnutie sa oznamuje užívateľom povrchových vôd najneskôr do 15. decembra bežného roka, ktorý predchádza roku, v ktorom sa tieto platby uplatňujú.
(5)
Povinnosť platiť platby podľa odseku 2 sa nevzťahuje na odbery vody na
a)
napúšťanie odstavených ramien vodných tokov tvoriacich chránený biotop rastlín a živočíchov,
b)
napúšťanie verejných kúpalísk,
c)
protipožiarne opatrenia,
d)
prevádzku rybochovných zariadení a rybníkov na napúšťanie vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb,
e)
na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy.
(6)
Platby podľa odseku 3 písm. a), b), c) a e) sa platia správcovi vodného toku a sú jeho príjmom. Platby podľa odseku 3 písm. d) sa platia správcovi vodných stavieb a sú jeho príjmom.
§79 Poplatky za odbery podzemných vôd a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd
(1)
Poplatkom na účely tohto zákona je finančná náhrada za odber podzemných vôd a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd.
(2)
Poplatky za odbery podzemných vôd je povinný platiť ten, kto odoberá podzemné vody v množstve presahujúcom 15 000 m3 za kalendárny rok alebo 1 250 m3 za mesiac.
(3)
Povinnosť platiť poplatky podľa odseku 2 sa nevzťahuje na odbery podzemných vôd pri
a)
hydrogeologickom prieskume,
b)
čerpaní znečistených podzemných vôd na účel zníženia ich znečistenia,
c)
hydraulickej ochrane podzemných vôd pred znečistením, ak sa tieto vody nepoužívajú na iné účely,
d)
zakladaní stavieb,
e)
odvodnení pozemkov,
f)
prevádzke rybochovných zariadení, rybníkov a na napúšťanie vodných nádrží osobitne vhodných na chov rýb,
g)
odberoch v záhradkárskych osadách pre spoločný závlahový systém,
h)
odberoch na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy,
i)
odberoch na účely energetického využitia, ak sa následne vypúšťajú do podzemných vôd, okrem odberov geotermálnych vôd.
(4)
Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd platí ten, kto vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd v množstve presahujúcom 10 000 m3 za kalendárny rok alebo 1 000 m3 za mesiac a prekročí v príslušnom ukazovateli znečistenia ustanovené limity [§ 81 ods. 1 písm. e)].
(5)
Povinnosť platiť poplatky podľa odseku 4 sa nevzťahuje na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd z
a)
prietočného chladenia turbín,
b)
odľahčovacích objektov stokovej siete.
(6)
Sledovanie limitných hodnôt v príslušných ukazovateľoch znečistenia podľa odseku 4 sa vykonáva odbermi vzoriek vypúšťaných odpadových vôd a ich rozbormi, ktoré uskutočňuje akreditované laboratórium.
(7)
Poplatky za odbery podzemných vôd a za vypúšťanie odpadových vôd vyberá správca vodohospodársky významných vodných tokov a sú príjmom Environmentálneho fondu kapitoly ministerstva.71) Vo veciach určovania skutočnej výšky poplatkov za odbery podzemných vôd a výšky poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a vo veciach vyberania a vymáhania týchto poplatkov koná správca vodohospodársky významných vodných tokov podľa osobitného predpisu.72) Na konanie v prvom stupni je príslušný odštepný závod správcu vodohospodársky významných vodných tokov a na konanie v druhom stupni je príslušné jeho podnikové riaditeľstvo.
(8)
Návrh na výšku poplatkov podáva na základe vlastného výpočtu ten, kto odoberá podzemné vody, a ten, kto vypúšťa odpadové vody do povrchových vôd v lehote určenej v osobitnom predpise;72a) ak nepredložia návrh na určenie výšky poplatkov v určenej lehote, správca vodohospodársky významných vodných tokov vypočíta výšku poplatkov na základe povolenia podľa § 21 ods. 1 písm. b) prvého bodu alebo § 21 ods. 1 písm. c). Správca vodohospodársky významných vodných tokov určuje skutočnú výšku poplatkov za kalendárny rok a výšku preddavkov, sleduje platenie preddavkov a vydáva výkaz o výške nedoplatkov alebo o výške preplatkov podľa osobitného predpisu.73) Správca vodohospodársky významných vodných tokov je oprávnený vykonávať kontrolu skutočného odoberania podzemných vôd a vypúšťania odpadových vôd do povrchových vôd v priebehu kalendárneho roka.
(9)
Výkaz o výške nedoplatkov za odbery podzemných vôd a za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd za predchádzajúci kalendárny rok možno vymáhať výkonom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.74)

TRINÁSTA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§80 Prechodné ustanovenia
(1)
Práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších povolení zostávajú v platnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Chránené vodohospodárske oblasti vyhlásené podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za chránené vodohospodárske oblasti podľa tohto zákona.
(3)
Ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa tohto zákona.
(4)
Orgány štátnej vodnej správy sú povinné pri rozhodovaní, vydávaní vyjadrení a pri vykonávaní ostatných opatrení podľa tohto zákona vychádzať z vodných plánov vydaných podľa doterajších právnych predpisov až do doby schválenia nových vodných plánov.
(5)
Vodné toky, ktoré spravuje správca vodohospodársky významných vodných tokov podľa doterajších právnych predpisov, zostávajú v ich správe podľa tohto zákona. Vodné toky, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona spravujú iné štátne organizácie ako správca vodohospodársky významného vodného toku podľa doterajších predpisov, zostávajú v ich správe až do doby prevzatia ich správy správcom vodohospodársky významných vodných tokov alebo do prevedenia ich správy na základe rozhodnutia ministerstva (§ 51 ods. 1).
(6)
Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosti podľa § 21 ods. 1 písm. a) druhého a tretieho bodu a písm. b) druhého až štvrtého bodu, § 21 ods. 1 písm. e) a f) tohto zákona, sú povinné požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie povolenia na tieto činnosti najneskoršie do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, inak sa jeho činnosť považuje za činnosť v rozpore s týmto zákonom.
(7)
Orgán štátnej vodnej správy v konaniach na základe oznámení o vypúšťaní odpadových vôd alebo osobitných vôd do povrchových vôd a do podzemných vôd alebo do verejnej kanalizácie zaslaných do 30. novembra 2002 a v konaniach na základe oznámení o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami zaslaných do 1. júna 2003 postupuje podľa doterajších predpisov.
(8)
Orgán štátnej vodnej správy pri rozhodovaní podľa odseku 7 môže vychádzať z výsledkov predchádzajúceho zisťovania vykonaného podľa § 37 ods. 1 tohto zákona.
(9)
Vodoprávne konania začaté a neskončené pred účinnosťou tohto zákona, okrem konaní podľa odseku 7, sa dokončia podľa tohto zákona.
(10)
Zaradenie vodných stavieb do kategórií na účely odborného technicko-bezpečnostného dohľadu podľa doterajších právnych predpisov zostávajú v platnosti.
§80a
(1)
Odbornú spôsobilosť prizná ministerstvo bez odbornej skúšky zamestnancom, ktorí sú zapísaní v osobitnom zozname ako odborne spôsobilí na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu.
(2)
Činnosti vykonávané podľa § 21 ods. 1 písm. a) druhého a tretieho bodu a písmena b) druhého až štvrtého bodu a § 21 ods. 1 písm. e) a f), o ktorých povolenie požiadali právnické osoby alebo fyzické osoby, sa považujú za povolené podľa tohto zákona.
(3)
Právnické osoby alebo fyzické osoby-podnikatelia, ktorí vypúšťajú iné vody do banských vôd, musia zabezpečiť ich predchádzajúcu úpravu postupom podľa § 20 ods. 3 do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti vykonávacieho predpisu (§ 81 ods. 1).
§80b
Neakreditované laboratóriá, ktoré vykonávali činnosti uvedené v § 36 ods. 6 a § 79 ods. 6 do 30. júna 2004, môžu vykonávať činnosti, na ktoré sa vyžaduje akreditácia podľa tohto zákona do 31. decembra 2006.
§81
(1)
Nariadenie, ktoré vydá vláda, ustanoví
a)
požiadavky na kvalitu povrchovej vody a kvalitatívne ciele povrchovej vody určenej na odber pitnej vody, vody určenej na závlahy a vody vhodnej pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb a rozsah monitorovania týchto vôd (§ 6 až 10),
b)
citlivé oblasti a zraniteľné oblasti (§ 33 a 34),
c)
limitné hodnoty znečistenia splaškových odpadových vôd, komunálnych odpadových vôd a osobitných vôd vypúšťaných do povrchových vôd alebo do podzemných vôd, osobitne pre ich vypúšťanie v citlivých oblastiach, a požiadavky na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov a z povrchového odtoku (§ 36 a 37),
d)
limitné hodnoty znečistenia priemyselných odpadových vôd s obsahom škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok, prioritných látok a rizikových látok vypúšťaných do povrchových vôd,
e)
výšku neregulovaných platieb, výšku poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatnením užívania vôd (§ 78 a 79).
(2)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví podrobnosti o
a)
zisťovaní výskytu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd, o ich monitorovaní a vedení evidencie o vodách a vodnej bilancii (§ 4 ods. 1 až 11, § 6 a 29),
b)
vymedzení oblastí povodí, environmentálnych cieľoch a o vodnom plánovaní (§ 5, 11 až 16),
c)
spôsobe a rozsahu oznamovania údajov o odberoch povrchových vôd, podzemných vôd a osobitných vôd a o vypúšťaní odpadových vôd (§ 6),
d)
využívaní hydroenergetického potenciálu vodných tokov (§ 21 ods. 1 písm. a) tretí bod),
e)
technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov (§ 32 ods. 7),
f)
určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov a o opatreniach na ochranu vôd,
g)
zaobchádzaní s nebezpečnými látkami a o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd (§ 39 a 41),
h)
o výkone odborného technicko-bezpečnostného dohľadu, o zaraďovaní vodných stavieb do jednotlivých kategórií, o výkone technicko-bezpečnostného dozoru, vykonávaní skúšky na získanie odbornej spôsobilosti a o vydaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti na výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu (§ 56 až 56d),
i)
výkone vodnej stráže (§ 69),
j)
náležitostiach manipulačného poriadku,
k)
činnosti Národného referenčného laboratória pre oblasť vôd na Slovensku,
l)
inom použití podzemných vôd, o výkone starostlivosti o odkryté podzemné vody a o následnom vodohospodárskom využití priestoru ložiska [§ 3 ods. 4, § 11 ods. 4 písm. j) a § 31 ods. 4 písm. f)].
(3)
Zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo (§ 44).
(4)
Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo pôdohospodárstva.
§82
Týmto zákonom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberajú smernice Európskeho parlamentu a Rady uvedené v prílohe č. 6.
§83
Zrušuje sa zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení zákona č. 245/2003 Z. z.

Čl. II

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z. z., zákona č. 298/1999 Z. z., zákona č. 313/1999 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 122/2001 Z. z., zákona č. 223/2001 Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona č. 507/2001 Z. z., zákona č. 139/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 190/2003 Z. z. a zákona č. 515/2003 Z. z. sa mení takto:
§ 34 sa zrušuje.

Čl. III

Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení zákona č. 525/2003 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 5 ods. 2 sa slová „Ministerstvu pôdohospodárstva“ nahrádzajú slovami „Ministerstvu životného prostredia“.
2.
V § 37 ods. 5 sa slová „Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovom „ministerstvom“.

Čl. IV

Zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 6 odsek 3 znie:
„(3)
Ak sa zmenia vlastnosti čistených odpadových vôd, organizácia poverená Ministerstvom životného prostredie Slovenskej republiky (ďalej len „poverená organizácia") určí producentovi čistiarenského kalu odber vzoriek čistiarenského kalu a ich analýzu v kratších časových intervaloch, ako je určené v odseku 2.“.
2.
V § 7 odsek 3 znie:
„(3)
Projekt odborne posúdený poverenou organizáciou a Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy v prípade, ak čistiarenský kal alebo dnové sedimenty sú aplikované do poľnohospodárskej pôdy, alebo Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene v prípade, ak čistiarenský kal alebo dnové sedimenty sú aplikované do lesnej pôdy, schvaľuje orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva.“.
3.
V § 8 písmená f) a g) znejú:
„f)
zaslať užívateľom pôdy vyplnené a podpísané potvrdenie o dodávke a aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov poverenej organizácii, Výskumnému ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy a Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu v Bratislave (ďalej len „kontrolný ústav"), v prípade lesnej pôdy Lesníckemu výskumnému ústavu vo Zvolene,
g)
zasielať evidované údaje uvedené v písmene a) do 31. januára kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok poverenej organizácii.“.
4.
V § 10 písmeno a) znie:
„a)
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"),“.
5.
§ 11 vrátane nadpisu znie:
㤠11
Povinnosti ministerstva a organizácií
(1)
Ministerstvo
a)
riadi výkon štátnej kontroly nad aplikáciou čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy alebo do lesnej pôdy,
b)
vykonáva kontrolu činností organizácií uvedených v § 8 písm. f) súvisiacich s aplikáciou zákona,
c)
ukladá pokuty (§ 14),
d)
vypracúva raz za tri roky sektorovú správu o zavedení smerníc uvedených v prílohe č. 1,
e)
poskytuje informácie o používaní čistiarenského kalu v poľnohospodárstve medzinárodným inštitúciám, ktorých členom je Slovenská republika, alebo ak taká povinnosť vyplýva z medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(2)
Podrobnosti o obsahu projektu (§ 7 ods. 3) a podrobnosti postupu vyhotovovania potvrdenia o dodávke a aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov [§ 8 písm. e) a f) a § 9 písm. c)] ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
(3)
Poverená organizácia
a)
vedie evidenciu o kvalite a množstve vyprodukovaného čistiarenského kalu alebo dnových sedimentov,
b)
vypracúva odborné posúdenia projektov z vodohospodárskeho hľadiska.
(4)
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy
a)
vedie evidenciu o každej aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy,
b)
ukladá údaje o každej aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy do Geografického informačného systému o pôdach Slovenskej republiky,
c)
vypracúva odborné posúdenia projektov z pôdohospodárskeho hľadiska,
d)
eviduje projekty,
e)
zasiela ministerstvu do 31. marca kalendárneho roka prehľad o množstve aplikovaného čistiarenského kalu a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a mieste ich aplikácie za uplynulý kalendárny rok.
(5)
Lesnícky výskumný ústav vo Zvolene
a)
vedie evidenciu o každej aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do lesnej pôdy,
b)
vypracúva odborné posúdenia projektov z lesníckeho hľadiska,
c)
eviduje projekty,
d)
zasiela ministerstvu do 31. marca kalendárneho roka prehľad o množstve aplikovaného čistiarenského kalu a dnových sedimentov do lesnej pôdy a mieste ich aplikácie za uplynulý kalendárny rok.“.

Čl. V

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 525/2003 Z. z. a zákona č. 205/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 28 ods. 2 sa vypúšťajú slová „alebo na územie európskeho významu (§ 27)“.
2.
V § 28 ods. 3 sa vypúšťajú slová „alebo na územiach európskeho významu“.
3.
V § 35 ods. 3 sa slová „písm. a), f), g) a i)“ nahrádzajú slovami „písm. a), f), g), i) a k)“.
4.
V § 35 ods. 4 sa slová „písm. a) a f) až i)“ nahrádzajú slovami „písm. a), f) až i) a k)“.
5.
V § 61 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto slová: „a na pozemkoch vo vlastníctve štátu“.
6.
V § 61 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová „ak sa tento pozemok takto obhospodaruje najmenej dva roky pred podaním žiadosti (odsek 5),“.
7.
V § 61 ods. 2 písmeno b) znie:
„b)
hospodárenie na lesnom pozemku,90) ktoré zodpovedá návrhu hospodárskych opatrení pre jednotky priestorového rozdelenia lesa91) bez obmedzujúcich požiadaviek orgánov ochrany prírody vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody, ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe; bežným obhospodarovaním sa tiež rozumie postup podľa osobitných predpisov pri odstraňovaní následkov mimoriadnych okolností a nepredvídaných škôd v lesoch,91a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 91a znie:
„91a)
§ 21 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov.
§ 3 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 244/1997 Z. z. o vyznačovaní a evidencii ťažby dreva.“.
8.
V § 61 ods. 3 druhá veta znie: „Po schválení zmeny lesného hospodárskeho plánu patrí vlastníkovi náhrada podľa odseku 1 vrátane náhrady nákladov na vyhotovenie zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu.“.
9.
V § 61 ods. 6 sa na konci pripájajú tieto slová: „a o oslobodenie od dane podľa osobitného predpisu92a) za obdobie, za ktoré sa poskytuje“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 92a znie:
„92a)
§ 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov.“.
10.
V § 61 ods. 7 písmeno a) znie:
„a)
lesných pozemkoch, začína plynúť prvým dňom po skončení platnosti lesného hospodárskeho plánu, v ktorom boli uplatnené obmedzujúce požiadavky orgánu ochrany prírody, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany prírody o nevydaní súhlasu, nepovolení výnimky alebo rozhodnutia s určenými obmedzujúcimi podmienkami vykonávania činnosti,“.
11.
V § 61 ods. 8 sa dopĺňajú písmená f) až i), ktoré znejú:
„f)
ak bola náhrada uhradená predchádzajúcemu vlastníkovi pozemku, na ktorom sa uplatňuje náhrada podľa odseku 1, alebo
g)
ak vlastník (správca, nájomca) nepožiadal o udelenie výnimky na odstránenie následkov mimoriadnych okolností a nepredvídaných škôd v lesoch, alebo
h)
ak obmedzenie užívania pozemkov vzniká podľa osobitných predpisov,93) alebo
i)
ak sa náhrada uplatňuje v ochranných lesoch93a) a v lesoch osobitného určenia s výnimkou lesov v chránených územiach a iných častí lesov významných z hľadiska ochrany prírody.93b)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 93a a 93b znejú:
„93a)
§ 23 zákona č. 61/1977 Zb.
93b)
§ 2 ods. 3 písm. e) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5/1995 Z. z.“.
12.
V § 61 ods. 9 sa slová „odseku 8 písm. b) a c)“ nahrádzajú slovami „odseku 8 písm. b) až i)“.
13.
V § 61 sa vypúšťa odsek 10.
Doterajšie odseky 11 a 12 sa označujú ako odseky 10 a 11.
14.
V § 65 ods. 1 písm. h) sa vypúšťajú slová „územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území (§ 28), národný park, národné prírodné rezervácie a národné prírodné pamiatky s výnimkou prírodnej pamiatky a národnej prírodnej pamiatky a ich ochranného pásma podľa § 24 a ak ide o“.
15.
V § 67 písm. i) sa na konci pripájajú tieto slová: „a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo,“.
16.
V § 81 ods. 2 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: „a na určenie kompetencie podľa § 67 písm. i)“.
17.
§ 104 sa dopĺňa odsekmi 25 až 27, ktoré znejú:
„(25)
Konania, ktoré neboli dokončené do 31. júna 2004, dokončia orgány ochrany prírody podľa doterajšieho právneho predpisu s výnimkou konaní podľa § 61.
(26)
Nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa doterajších právnych predpisov uplatnený do 31. júna 2004 sa uhradí podľa doterajších predpisov.
(27)
Nárok na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania možno v prípade lesných hospodárskych plánov schválených do 31. júna 2004 uplatniť podľa § 61 ods. 7, ak sú k tomuto termínu v týchto plánoch zaevidované obmedzujúce požiadavky orgánu ochrany prírody a nárok na náhradu nebol uplatnený podľa doterajších právnych predpisov.“.

Čl. VI

Zákon č. 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 408/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z. a zákona č. 525/2003 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 1 sa vypúšťajú slová „poplatky za nakladanie s nimi“ a za slovo „uložených“ sa vkladajú slová „právnym aktom Európskych spoločenstiev a Európskej únie1) (ďalej len „nariadenie") a“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„1)
Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 2037/2000 z 29. júna 2000 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 244, 29. 09. 2000) v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie").“.
Doterajší odkaz 1 sa označuje ako odkaz 1a.
2.
V § 1 ods. 2 sa za slovo „ak“ vkladajú slová „nariadenie alebo“.
3.
V § 2 sa vypúšťajú písmená a) a f) až zb).
4.
V § 3 sa vypúšťajú odseky 1 a 3 až 6 a zároveň sa ruší označenie odseku 2.
5.
V § 3 sa za slovo „ustanovené“ vkladajú slová „nariadením a“.
6.
§ 4 sa vypúšťa.
7.
§ 8 vrátane nadpisu znie:
㤠8
Povinnosti pri prevádzke chladiarenských, mraziarenských, klimatizačných zariadení alebo tepelných čerpadiel s obsahom regulovanej látky
Ak podnikateľ prevádzkuje chladiarenské, mraziarenské, klimatizačné zariadenia alebo tepelné čerpadlá s obsahom regulovanej látky (ďalej len „chladiace zariadenie") nad 1 kg, zabezpečuje pravidelné kontroly technického stavu chladiacich zariadení s obsahom chlórfluórovaných plnohalogenovaných uhľovodíkov10) každých 6 mesiacov a s obsahom chlórfluórovaných neplnohalogenovaných10a) uhľovodíkov každých 12 mesiacov.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 10 a 10a znejú:
„10)
Článok 2 piata a šiesta odrážka nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 2037/2000.
10a)
Článok 2 jedenásta odrážka nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 2037/2000.“.
8.
V § 9 ods. 1 písmeno f) znie:
„f)
vykonáva opravy a údržbu chladiacich zariadení,“.
9.
V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l)
uvádza na trh regulované látky alebo výrobky.“.
10.
§ 11 a 11a sa vypúšťajú.
11.
§ 12 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Osoby vykonávajúce štátny dozor sú oprávnené na náklady kontrolovaného subjektu odoberať vzorky regulovaných látok na účel ich analýzy.“.
12.
§ 14 až 16 sa vypúšťajú.
13.
§ 17 až 19 znejú:
㤠17
Podnikateľ sa dopustí správneho deliktu tým, že
a)
dováža alebo vyváža regulované látky bez licencie Európskej komisie17a) alebo v rozpore s ňou,
b)
nesplní oznamovaciu povinnosť o regulovaných látkach alebo výrobkoch podľa § 9 ods. 3 alebo nesplní oznamovaciu povinnosť voči Európskej komisii,17b)
c)
prepravuje látky cez územie Slovenskej republiky bez súhlasu ministerstva alebo v rozpore s ním,
d)
vykonáva bez súhlasu alebo vyjadrenia, alebo v rozpore s ním činnosť uvedenú v § 5 ods. 1 písm. a) a b) a v § 5 ods. 2 a 4,
e)
poruší pri uvádzaní regulovaných látok na trh a pri ich používaní ustanovené povinnosti,17c)
f)
poruší pri používaní chlórfluórovaných neplnohalogenovaných uhľovodíkov ustanovené povinnosti,17d)
g)
nevedie alebo neuchováva evidenciu o regulovaných látkach alebo výrobkoch,
h)
vykonáva činnosť uvedenú v § 10 ods. 1 bez osvedčenia o odbornej spôsobilosti na nakladanie alebo v rozpore s ním,
i)
vyrába regulované látky alebo výrobky, uvádza regulované látky alebo výrobky do obehu napriek zákazu a obmedzeniam,17e)
j)
poruší pri dovoze a vývoze regulovaných látok a výrobkov ustanovené povinnosti,17f)
k)
nesplní povinnosť podľa § 12 ods. 4 a 5,
l)
porušuje povinnosti ustanovené v § 8,
m)
porušuje pri nakladaní s regulovanými látkami všeobecne záväzné právne predpisy vydané podľa tohto zákona alebo nevykoná opatrenia uložené inšpekciou na odstránenie nedostatkov (§ 12 ods. 2),
n)
nevykoná preventívne opatrenie proti únikom regulovaných látok.17g)
§ 18
(1)
Správne delikty podľa § 17 písm. b), d) až i), l) až n) prejednáva inšpekcia.
(2)
Inšpekcia uloží s prihliadnutím na závažnosť ohrozenia životného prostredia a zdravia ľudí pokutu do
a)
200 000 Sk za správne delikty uvedené v § 17 písm. b), g) a l),
b)
1 000 000 Sk za správne delikty uvedené v § 17 písm. h), k), m) a n),
c)
3 000 000 Sk za správne delikty uvedené v § 17 písm. d), e), f) a i).
(3)
Inšpekcia môže v rozhodnutí o uložení pokuty súčasne uložiť povinnému, aby v určenej lehote vykonal opatrenia na nápravu. Ak povinný v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, uloží sa mu ďalšia pokuta až do výšky dvojnásobku príslušnej hornej hranice.
(4)
Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa inšpekcia dozvedela o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Ďalšiu pokutu podľa odseku 3 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí podľa odseku 3 splniť.
(5)
Výnosy pokút uložených za správne delikty podľa odsekov 2 až 4 sú príjmom štátneho rozpočtu.
§ 19
Správne delikty podľa § 17 písm. a), c), a j) prejednávajú colné orgány podľa osobitného právneho predpisu.19)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 17a, 17b, 17c, 17d, 17e, 17f a 17g znejú:
„17a)
Články 6 a 12 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 2037/2000.
17b)
Článok 19 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 2037/2000.
17c)
Články 4 a 16 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 2037/2000.
17d)
Článok 5 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 2037/2000.
17e)
Články 3 a 5 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 2037/2000.
17f)
Články 8 až 11 a 14 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 2037/2000.
17g)
Článok 17 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 2037/2000.“.
14.
§ 20 sa vypúšťa.
15.
V § 21 sa vypúšťajú slová „§ 3 ods. 3, § 4 ods. 2,“.
16.
§ 23 a 23a sa vypúšťajú.
17.
Prílohy č. 1, 2, 4 až 7 sa vypúšťajú.
18.
V prílohe č. 3 sa vypúšťa bod XI.

Čl. VII

Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2004.
Rudolf Schuster v. r.

Pavol Hrušovský v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 364/2004 Z. z.
ZOZNAM SKUPÍN OBZVLÁŠŤ ŠKODLIVÝCH LÁTOK, ŠKODLIVÝCH LÁTOK A IM PRÍBUZNÝCH LÁTOK A PRIORITNÝCH LÁTOK
ZOZNAM I
INDIKATÍVNY ZOZNAM HLAVNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK
ZOZNAM I
Obzvlášť škodlivé látky
Obzvlášť škodlivé látky sú látky vybrané hlavne na základe ich toxicity, rozložiteľnosti a bioakumulácie s výnimkou tých, ktoré sú biologicky neškodné alebo sa rýchlo menia na látky biologicky neškodné.
Skupina obzvlášť škodlivých látok
1.
Organohalogénové zlúčeniny a látky, ktoré môžu vytvárať takéto zlúčeniny vo vodnom prostredí
2.
Organické zlúčeniny fosforu
3.
Organické zlúčeniny cínu
4.
Látky, ktoré majú vo vodnom prostredí alebo pôsobením vodného prostredia karcinogénne, mutagénne alebo teratogénne účinky
5.
Ortuť a jej zlúčeniny
6.
Kadmium a jeho zlúčeniny
7.
Perzistentné minerálne oleje a uhľovodíky ropného pôvodu
8.
Kyanidy
9.
Perzistentné syntetické látky, ktoré môžu plávať na hladine, zostávať v suspenzii alebo klesať ku dnu a ktoré môžu zamedzovať akémukoľvek použitiu vôd
Obzvlášť škodlivé látky sú uvedené v osobitnom predpise.1) Ostatné látky, ktoré nie sú uvedené v osobitnom predpise, sa považujú za škodlivé látky.
ZOZNAM II
Škodlivé látky
Škodlivé látky sú jednotlivé látky a skupiny látok, ktoré majú škodlivý vplyv na vodné prostredie, ktorý však môže byť obmedzený na danú oblasť v závislosti od charakteru recipientu a miesta, v ktorom sa tieto látky vypúšťajú.
1. Polokovy, kovy a ich zlúčeniny
1. Zinok 11. Cín
2. Meď 12. Bárium
3. Nikel 13. Berýlium            
4. Chróm 14. Bór
5. Olovo 15. Urán
6. Selén 16. Vanád
7. Arzén 17. Kobalt
8. Antimón 18. Tálium
9. Molybdén             19. Telúr
10. Titán 20. Striebro
2.
Biocídy a ich deriváty, ktoré nie sú uvedené medzi obzvlášť škodlivými látkami a im príbuznými látkami
3.
Látky, ktoré majú škodlivý vplyv na chuť alebo pach vody, a zlúčeniny spôsobujúce vznik takýchto látok vo vode
4.
Toxické alebo perzistentné organické zlúčeniny kremíka a látky, ktoré môžu spôsobiť vznik takýchto látok vo vodách s výnimkou tých, ktoré sú biologicky neškodné alebo sa rýchlo vo vode menia na neškodné látky
5.
Rozložiteľné minerálne oleje a uhľovodíky ropného pôvodu
6.
Fluoridy
7.
Látky, ktoré majú nepriaznivý vplyv na rovnováhu kyslíka vo vode (merané ako ukazovatele BSK5 a CHSK), a tie, ktoré môžu prispieť k eutrofizácii (predovšetkým zlúčeniny dusíka a fosforu)
8.
Silážne šťavy, priemyselné a organické hnojivá a ich tekuté zložky
ZOZNAM III
Prioritné látky
CAS číslo1) EU číslo2) Názov prioritnej látky
(1) 15972-60-8 240-110-8 2 -chlór-2,6, -dietylfenyl-N-metoxymetyl-acetanilíd
(Alachlór)
(2) 120-12-7 204-371-1 Antracén
(3) 1912-24-9 217-617-8 Atrazín
(4) 71-43-2 200-753-7 Benzén
(5) nepoužíva sa nepoužíva sa Brómované difenylétery
(6) 7440-43-9 231-152-8 Kadmium a jeho zlúčeniny
(7) 85535-84-8 287-476-5 C10-13-chlóralkány
(8) 470-90-6 207-432-0 Chlórfenvinfos
(9) 2921-88-2 220-864-4 Chlórpyrifos
(10) 107-06-2 203-458-1 1,2-dichlóretán
(11) 75-09-2 200-838-9 Dichlórmetán
(12) 117-81-7 204-211-0 Di(2-etylhexyl)ftalát (DEHP)
(13) 330-54-1 206-354-4 Diurón
(14) 115-29-7 204-079-4 Endosulfán
959-98-8 nepoužíva sa (alfa-endosulfán)
(15) 206-44-0 205-912-4 Fluorantén
(16) 118-74-1 204-273-9 Hexachlórbenzén
(17) 87-68-3 201-765-5 Hexachlór-1,3-butadién
(18) 608-73-1 210-158-9 Hexachlórcyklohexán
(lindán)
58-89-9 200-401-2 1,2,3,4,5,6-hexachlórcyklohexán
(19) 34123-59-6 251-835-4 3-(4-izopropylfenyl)-1,1 -dimetylmočovina
(izoproturon)
(20) 7439-92-1 231-100-4 Olovo a jeho zlúčeniny
(21) 7439-97-6 231-106-7 Ortuť a jej zlúčeniny
(22) 91-20-3 202-049-5 Naftalén
(23) 7440-02-0 231-111-4 Nikel a jeho zlúčeniny
(24) 25154-52-3 246-672-0 Nonylfenoly
104-40-5 203-199-4 (4-nonylfenol)
(25) 1806-26-4 217-302-5 Oktylfenoly
140-66-9 nepoužíva sa (1,1,3,3-tetrametylbutyl)fenol
(26) 608-93-5 210-172-5 Pentachlórbenzén
(27) 87-86-5 201-778-6 Pentachlórfenol
(28) nepoužíva sa nepoužíva sa Polyaromatické uhľovodíky
50-32-8 200-028-5 (Benzo(a)pyrén)
205-99-2 205-911-9 (Benzo(b)fluorantén)
191-24-2 205-883-8 (Benzo(g,h,i)perylén)
207-08-9 205-916-6 (Benzo(k)fluorantén)
193-39-5 205-893-2 (Indeno(l ,2,3-cd)pyrén)
(29) 122-34-9 204-535-2 Simazín
(30) 688-73-3 211-704-4 Tributylstanium-hydrid zlúčeniny
36643-28-4 nepoužíva sa (Tributyltin-katión)
(31) 12002-48-1 234-413-4 Trichlórbenzény
120-82-1 204-428-0 (1,2,4-trichlórbenzén)
(32) 67-66-3 200-663-8 Trichlórmetán
(Chloroform)
(33) 1582-09-8 216-428-8 Trifluralín
Vysvetlivky:
1)
CAS-číslo: Chemical Abstract Services.
2)
EU-číslo: Európsky zoznam existujúcich komerčných chemických látok [European Inventory of Existing Commercial Chemical Substances (EINECS)] alebo Európsky zoznam notifikovaných chemických látok [European List of Notified Chemical Substances (ELINCS)].
Príloha č. 2 k zákonu č. 364/2004 Z. z.
ZÁSADY NA VYPRACOVANIE PROGRAMU MONITOROVANIA KVALITY VÔD V ZRANITEĽNÝCH OBLASTIACH
1.
Na vyhodnocovanie účinnosti programov poľnohospodárskych činností sa vypracúvajú a realizujú programy monitorovania, ktoré sú zamerané na sledovanie obsahu dusičnanov v povrchových vodách a v podzemných vodách vo vybraných pozorovacích miestach, čo umožní ustanoviť rozsah znečistenia vôd dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov.
2.
Na účely vyhlasovania a revízie zraniteľných oblastí treba dodržať tieto zásady:
a)
do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona monitorovať koncentrácie dusičnanov v povrchových vodách v priebehu jedného roka, pričom:
1.
miesto odberu vzoriek vody na povrchových tokoch je totožné s profilom odberu povrchovej vody určenej na odber pitnej vody pred jej ďalšou úpravou alebo v iných vybraných reprezentatívnych miestach; odber vzoriek vody sa vykonáva najmenej jeden raz za mesiac, v období povodňových stavov častejšie,
2.
vzorky podzemných vôd treba pravidelne odoberať v oblastiach s výskytom významných kolektorov podzemnej vody, z ktorých sú odoberané vody na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou; vzorky podzemnej vody treba odberať tak, aby reprezentovali kvalitu vody využívanej na pitné účely počas celého roka,
b)
programy monitorovania treba opakovať minimálne každé štyri roky s výnimkou tých pozorovacích objektov, kde koncentrácia dusičnanov vo všetkých predchádzajúcich vzorkách bola nižšia ako 25 mg.l-1 a kde neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu ich koncentrácie. V takých prípadoch program monitorovania treba opakovať iba raz za osem rokov,
c)
stav eutrofizácie v povrchových vodách treba posudzovať každé štyri roky.
3.
Určiť rozsah a spôsob monitorovania a jeho hodnotenia.
Príloha č. 3 k zákonu č. 364/2004 Z. z.
KRITÉRIÁ NA IDENTIFIKÁCIU CITLIVÝCH OBLASTÍ
Vodný útvar sa identifikuje ako citlivá oblasť, ak patrí do jednej z nasledujúcich skupín:
1.
Prírodné sladkovodné jazerá a iné vodné útvary, ktoré sa pokladajú za eutrofické alebo ktoré sa v blízkej budúcnosti môžu stať eutrofickými, ak sa neuskutočnia opatrenia proti eutrofizácii. Pri posudzovaní, ktoré živiny by mali byť znížené ďalším čistením, sa môže zohľadniť slabá výmena objemu vody v jazerách alebo vo vodných nádržiach, čím môže dochádzať k jej akumulácii v dôsledku nedostatočného prítoku. V týchto oblastiach sa musí zahrnúť odstraňovanie fosforu, ak sa preukáže, že odstraňovanie fosforu nebude mať účinok na úroveň eutrofizácie. V miestach vypúšťania odpadových vôd z veľkých sídelných útvarov, z ktorých sa môžu do povrchových vôd dostať dusičnany, posúdiť tiež odstraňovanie dusičnanov.
2.
Povrchové vody určené na odber pitnej vody, ktoré by mohli obsahovať vyššie koncentrácie nutrientov, ako sú stanovené v osobitnom predpise, ktorý vydá vláda, ak sa nepodniknú príslušné opatrenia.
3.
Oblasti, kde z výsledkov monitoringu je evidentný stúpajúci trend koncentrácií nutrientov, a ak by sa nevykonali príslušné opatrenia a tento trend by pokračoval, treba ďalšie čistenie okrem čistenia uvedeného v § 36 tohto zákona.
Príloha č. 4 k zákonu č. 364/2004 Z. z.
KRITÉRIÁ NA IDENTIFIKÁCIU VÔD V ZRANITEĽNÝCH OBLASTIACH
A.
Zraniteľné oblasti podľa § 34 ods. 1 sa identifikujú okrem iného s použitím týchto kritérií:
1.
či povrchové vody, najmä tie, ktoré sa využívajú alebo ktoré sú určené na odber pitnej vody, obsahujú alebo môžu obsahovať vyššiu koncentráciu dusičnanov, ako je stanovené v osobitnom predpise, ktorý vydá vláda, ak sa neuskutočnia opatrenia podľa § 34 a 35 tohto zákona,
2.
či podzemné vody obsahujú viac ako 50 mg/l dusičnanov alebo môžu obsahovať viac ako 50 mg/l dusičnanov, ak sa neuskutočnia opatrenia podľa § 34 a 35 tohto zákona,
3.
či v jazerách, odkrytých podzemných vodách alebo iných vodných útvaroch nedochádza k eutrofizácii alebo v blízkej budúcnosti sa môžu stať eutrofickými, ak sa neuskutočnia opatrenia podľa § 30 a 31 tohto zákona.
B.
Pri použití týchto kritérií sa tiež zohľadnia:
1.
fyzikálne a environmentálne charakteristiky vôd a územia vrátane spôsobu jeho poľnohospodárskeho využívania,
2.
súčasný stav poznatkov o vplyvoch zlúčenín dusíka na životné prostredie (voda a pôda),
3.
súčasný stav poznatkov o vplyve opatrení uskutočnených podľa § 34 a 35 tohto zákona.
Príloha č. 5 k zákonu č. 364/2004 Z. z.
ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY NA VYPRACOVANIE KÓDEXU SPRÁVNEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ PRAXE A PROGRAMU POĽNOHOSPODÁRSKYCH ČINNOSTÍ
A.
KÓDEX SPRÁVNEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ PRAXE
1.
Kódex správnej poľnohospodárskej praxe, ktorého cieľom je zníženie znečistenia dusičnanmi a zohľadnenie podmienok v rôznych regiónoch, musí obsahovať tieto opatrenia:
1.
obdobie, keď je aplikácia hnojív na pozemky nevhodná,
2.
aplikáciu hnojív na pozemky s veľkým sklonom terénu,
3.
aplikáciu hnojív na pozemky nasýtené vodou, zaplavené, zamrznuté alebo pokryté snehom,
4.
podmienky na aplikáciu hnojív na pozemky v blízkosti vodných tokov,
5.
kapacitu a konštrukciu skladovacích nádrží1) pre organické hnojivá vrátane opatrení proti priesakom organických hnojív do podzemných vôd a povrchových vôd a výtokom z uskladnených rastlinných materiálov, napríklad zo siláže,
6.
postupy na aplikáciu priemyselných hnojív a organických hnojív na pozemky vrátane množstva a rovnomernosti ich aplikácie, ktoré budú udržiavať transport živín z pôdy do vody na prijateľnej úrovni.
2.
V kódexe správnej poľnohospodárskej praxe môžu byť zahrnuté aj tieto opatrenia:
1.
hospodárenie na pozemkoch vrátane používania systémov striedania plodín a pomeru plôch pozemkov vyhradených na trvalé plodiny k jednoročným plodinám,
2.
udržiavanie aspoň minimálneho vegetačného porastu na pozemkoch, najmä počas daždivých období, ktorý odoberá z pôdy dusík;2) v opačnom prípade môže dochádzať k znečisteniu vôd dusičnanmi,
3.
vypracovanie plánov hnojenia pre jednotlivé subjekty hospodáriace na pozemkoch a vedenie záznamov o použití hnojív,
4.
ochrana vody pred znečistením z povrchového odtoku a priesaku závlahových vôd.
B.
PROGRAM POĽNOHOSPODÁRSKYCH ČINNOSTÍ
Program poľnohospodárskych činností obsahuje činnosti týkajúce sa:
1.
období, keď je aplikácia určitých typov hnojív na pozemky zakázaná,
2.
kapacity skladovacích nádrží na organické hnojivá;3) táto kapacita musí presahovať kapacitu skladovacích nádrží požadovanú na skladovanie počas najdlhšieho obdobia, keď je aplikácia na pozemky4) v ohrozených oblastiach zakázaná, s výnimkou prípadov, keď možno orgánu štátnej vodnej správy preukázať, že akékoľvek množstvo organického hnojiva presahujúce skladovaciu kapacitu bude zneškodnené spôsobom, ktorý nepoškodí životné prostredie,
3.
obmedzení aplikácie hnojív na pozemky v súlade so správnou poľnohospodárskou praxou a so zohľadnením charakteristík ohrozenej oblasti, najmä:
3.1
pôdne podmienky, typ pôdy a sklon pozemkov,
3.2
klimatické podmienky, zrážky a zavlažovanie,
3.3
využitie pôdy a poľnohospodárske postupy vrátane systémov striedania plodín; na základe rovnováhy medzi:
3.3.1
predvídateľnými požiadavkami plodín na dusík a
3.3.2
prísunom dusíka do plodín z pôdy a z hnojenia zodpovedajúcemu
3.3.2.1
množstvu dusíka prítomného v pôde vtedy, keď ho plodina začne využívať v značnej miere (zostatkové množstvá na konci zimy),
3.3.2.2
prísunu množstva dusíka vzniknutého mineralizáciou z organického dusíka v pôde,
3.3.2.3
prírastkom zlúčenín dusíka z organického hnojiva,
3.3.2.4
prírastkom zlúčenín dusíka z priemyselných hnojív5) a iných hnojív,
4.
opatrení, ktoré zabezpečia, že pre jednotlivé hospodárske subjekty alebo dobytčiu jednotku6) vrátane samých zvierat množstvo organických hnojív aplikovaných na pozemky každý rok neprekročí určené množstvo na hektár. Určené množstvo na hektár je množstvo organického hnojiva, ktoré obsahuje 170 kg N; pričom
1.
na prvý rok štvorročného obdobia programu činnosti možno povoliť množstvo hnojiva7) obsahujúce až 210 kg N,
2.
počas a po skončení prvého štvorročného obdobia programu činnosti možno stanoviť odlišné množstvá hnojív. Tieto množstvá musia byť stanovené tak, aby nebránili dosiahnuť zníženie znečistenia vody spôsobeného dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov a zabránili ďalšiemu znečisťovaniu, a
3.
musia byť opodstatnené na základe objektívnych kritérií, ako sú napríklad:
1.
rastliny s dlhou vegetačnou dobou,
2.
plodiny s vysokou absorpciou dusíka,
3.
vysoké zrážky v ohrozenej oblasti,
4.
pôdy s výnimočne veľkou kapacitou denitrifikácie,
5.
množstvá hnojív uvedené v bode 4 možno vypočítať na základe počtu hospodárskych zvierat.8)
Príloha č. 6 k zákonu č. 364/2004 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 75/440/EHS zo 16. júna 1975 o kvalite povrchových vôd určených na odber pitnej vody (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 194, 25. 07. 1975) v znení smernice Rady 79/869/EHS z 9. októbra 1979 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 271, 29.10.1979) a smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 377, 31.12.1991).
2.
Smernica Rady 76/160/EHS z 8. decembra 1975 o kvalite vody určenej na kúpanie (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 031, 05. 02.1976) v znení smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 377, 31.12.1991) a nariadenia Rady (ES) č. 807/2003 zo 14. apríla 2003 (Úradný vestník Európskej únie L 122, 16. 05. 2003).
3.
Smernica Rady 76/464/EHS zo 4. mája 1976 o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do vodného prostredia (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 129, 18. 05.1976) v znení smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 377, 31.12.1991) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 327, 22.12. 2000).
4.
Smernica Rady 78/659/EHS z 18. júna 1978 o kvalite sladkých vôd vyžadujúcich ochranu alebo zlepšenie kvality na účel podpory života rýb (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 222, 14. 08.1978) v znení smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 377, 31.12.1991) a nariadenia Rady (ES) č. 807/2003 zo 14. apríla 2003 (Úradný vestník Európskej únie L 122, 16. 05. 2003).
5.
Smernica Rady 79/869/EHS z 9. októbra 1979 týkajúca sa metód merania a početnosti odberov a rozborov povrchových vôd určených na pitné účely (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 271, 29.10.1979) v znení smernice Rady 81/855/EHS z 19. októbra 1981 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 319, 07. 11.1981), smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 377, 31.12.1991) a nariadenia Rady (ES) č. 807/2003 zo 14. apríla 2003 (Úradný vestník Európskej únie L 122, 16. 05. 2003).
6.
Smernica Rady 80/68/EHS zo 17. decembra 1979 o ochrane podzemných vôd proti znečisteniu spôsobenému určitými nebezpečnými látkami (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 020, 26. 01.1980) v znení smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 377, 31.12.1991).
7.
Smernica Rady 82/176/EHS z 22. marca 1982 pre limitné hodnoty a cieľové kvalitatívne ukazovatele pre odpadové vody s obsahom ortuti vypúšťané z výroby chlór-alkalickej elektrolýzy (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 081, 27. 03.1982) v znení smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 377, 31.12.1991).
8.
Smernica Rady 83/513/EHS z 26. septembra 1983 pre limitné hodnoty a cieľové kvalitatívne ukazovatele pre vypúšťanie látok s obsahom kadmia (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 291, 24.10.1983) v znení smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 377, 31.12.1991).
9.
Smernica Rady 84/156/EHS z 8. marca 1984 pre limitné hodnoty a cieľové kvalitatívne ukazovatele pre vypúšťanie látok s obsahom ortuti v iných výrobách než chlór-alkalická elektrolýza (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 074, 17. 03.1984) v znení smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 377, 31.12.1991).
10.
Smernica Rady 84/491/EHS z 9. októbra 1984 pre limitné hodnoty a kvalitatívne ukazovatele pre vypúšťanie látok s obsahom hexa–chlórcyklohexánu (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 274, 17. 10. 1984) v znení smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 377, 31.12.1991).
11.
Smernica Rady 86/280/EHS z 12. júna 1986 o hraničných hodnotách a kvalitatívnych cieľoch pre vypúšťanie niektorých nebezpečných látok uvedených v Zozname prílohy k smernici Rady 76/464/EHS (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 181, 04. 07.1986) v znení smernice Rady 88/347/EHS zo 16. júna 1988 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 158, 25. 06.1988), smernice Rady 90/415/EHS z 27. júla 1990 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 219, 14. 08.1990) a smernice Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 377, 31.12.1991).
12.
Smernica Rady 91/271/EHS z 21. mája 1991 o čistení mestských odpadových vôd (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 135, 30. 05.1991) v znení smernice Komisie 98/15/ES z 27. februára 1998 (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 67, 07. 03.1998).
13.
Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 375, 31.12.1991) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Úradný vestník Európskej únie L 284, 31.10. 2003).
14.
Smernica Rady 98/83/EHS z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej pre ľudskú spotrebu (pitná voda) (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 330, 05.12.1998) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003 (Úradný vestník Európskej únie L 284, 31.10. 2003).
15.
Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000 ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 327, 22.12. 2000).
1)
§ 3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.
2)
§ 2 písm. j) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.
3)
Čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
4)
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.
5)
§ 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.
6)
§ 13c zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení zákona č. 514/2001 Z. z.
7)
§ 65 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
8)
§ 2 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon).
9)
§ 40 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.
10)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 491/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd.
11)
§ 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12)
Napríklad zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon) v znení neskorších predpisov.
13)
Napríklad § 17 až 20 Obchodného zákonníka v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14)
§ 17 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
15)
Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
Zákon č. 313/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 37 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 141/2000 Z. z., ktorou sa vykonáva geologický zákon.
17)
§ 13c ods. 10 písm. a) a b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 514/2001 Z. z.
18)
§ 13d zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19)
§ 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení zákona č. 578/2003 Z. z.
20)
§ 31 zákona č.139/2002 Z. z. o rybárstve.
21)
Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja (oznámenie č. 356/2002 Z. z.).
22)
Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja.
23)
Napríklad zákon č. 17/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24)
§ 8 zákona č. 17/1992 Zb.
25)
§ 18 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26)
§ 23 ods. 1 zákona č. 338 /2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z. z.
27)
Zákon č. 338/2000 Z. z. v znení zákona č. 580/2003 Z. z.
28)
§ 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 44/1988 Zb.
29)
§ 40 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb.
30)
Príloha č. 3 k nariadeniu vlády Slovenskej republiky č. 491/2002 Z. z.
31)
Čl. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
32)
§ 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
33)
§ 120 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
34)
§ 77 zákona č. 50/1976 Zb.
35)
§ 66 a 120 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
36)
§ 76 ods. 1 a § 120 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
37)
Štvrtá časť zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
38)
§ 2 ods. 3 zákona č. 313/1999 Z. z.
39)
§ 3 a 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva v znení neskorších predpisov.
39a)
§ 20 až 23 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
40)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd na Žitnom ostrove v znení neskorších predpisov.
41)
§ 3 zákona č. 44/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
42)
Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 64/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj v znení neskorších predpisov.
43)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.
44)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
45)
§ 4 ods. 1 písm. j) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z.
46)
§ 2 až 4 a prílohy č. 1 až 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 184/2003 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady.
47)
§ 37 zákona č. 442/2002 Z. z. v znení zákona č. 525/2003 Z. z.
48)
§ 4 zákona č. 313/1999 Z. z.
49)
Napríklad zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
50)
§ 10 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
51)
§ 6 zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme.
52)
§ 8 zákona č. 129/2002 Z. z.
53)
§ 8 ods. 2 zákona č. 17/1992 Zb.
54)
Napríklad zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
55)
§ 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
56)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
57)
Šiesta časť zákona Slovenskej národnej rady č. 135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve.
58)
Zákon č. 338/2000 Z. z. v znení zákona č. 580/2003 Z. z.
59)
Napríklad zákon č. 241/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
59a)
§ 11 až 31 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
60)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
61)
§ 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
62)
§ 8 až 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení zákona č. 502/2001 Z. z.
63)
§ 181b a 181g Trestného zákona v znení neskorších predpisov.
64)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
65)
Zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.
66)
Zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
66a)
§ 140a ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.
66b)
§ 140b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.
67)
§ 106 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
68)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
69)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 109/1978 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros.
70)
§ 2 písm. a) piaty bod zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 442/2002 Z. z.
71)
Zákon č. 553/2001 Z. z. o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2002 Z. z.
72)
§ 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení zákona č. 527/2003 Z. z.
72a)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 755/2004 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška neregulovaných platieb, výška poplatkov a podrobnosti súvisiace so spoplatňovaním užívania vôd.
73)
§ 46 zákona č. 71/1967 Zb.
74)
§ 71 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení zákona č. 527/2003 Z. z.
1)
Naradenie vlády Slovenskej republiky č. 491/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd.
1)
Skladovacia nádrž je nepriepustný nadzemný zásobník na uskladnenie hnojív.
2)
Zlúčenina dusíka je akákoľvek látka obsahujúca dusík okrem molekulárneho plynného dusíka.
3)
Organické hnojivo je produkt odpadu vylučovaný hospodárskymi zvieratami aj v spracovanej forme.
4)
Aplikácia na pozemky znamená pridávanie látok do pôdy najmä rozptyľovaním po povrchu pôdy, vstrekovaním do pôdy, umiestnením pod povrch pôdy alebo zmiešaním s povrchovými vrstvami pôdy.
5)
Priemyselné hnojivo je hnojivo vyrábané v priemyselnom procese.
6)
Dobytčia jednotka predstavuje 500 kg živej hmotnosti hospodárskych zvierat vynásobená koeficientom stanoveným pre jednotlivé druhy hospodárskych zvierat.
7)
Hnojivo je akákoľvek látka obsahujúca zlúčeninu alebo zlúčeniny dusíka používaná na pozemky na podporu rastu vegetácie, môže obsahovať organické hnojivo, zvyšky zo spracovania rýb a čistiarenský kal.
8)
Hospodárske zvieratá sú všetky zvieratá chované na spotrebu alebo zisk.