Zákon o dani z pridanej hodnoty 2024 – úplné znenie

Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“).

Predmetom dane je

Na účely tohto zákona je

Na účely tohto zákona sa plnenia pochádzajúce z Monackého kniežatstva alebo určené pre Monacké kniežatstvo považujú za plnenia pochádzajúce z Francúzska alebo určené pre Francúzsko a plnenia pochádzajúce z ostrova Man alebo určené pre ostrov Man sa považujú za plnenia pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo určené pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.

Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.

Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,¹) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.

Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti podľa odseku 1.

Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, a s výnimkou, ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky²) je zdaniteľnou osobou v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv.

Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok (§ 11 ods. 12) z tuzemska do iného členského štátu a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, je na tento účel zdaniteľnou osobou.

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň; to neplatí, ak zdaniteľná osoba dosiahla obrat výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.

Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1.

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň podľa odseku 1 alebo odseku 2, je zdaniteľnou osobou podľa § 3, daňový úrad ju zaregistruje a pridelí jej identifikačné číslo pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 21 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“); proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Platiteľom sa stáva aj

Na účely tohto zákona sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.

Na účely tohto zákona sa bydliskom rozumie adresa trvalého pobytu fyzickej osoby v tuzemsku a u fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt v tuzemsku, sa bydliskom rozumie trvalé miesto jej pobytu v zahraničí.

Na účely tohto zákona sa obratom rozumie hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem hodnoty tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Hodnota dodaných poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňa do obratu, ak tieto služby sú dodané pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňa hodnota príležitostne dodaného hmotného majetku okrem zásob a hodnota príležitostne dodaného nehmotného majetku.

Viac zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku, ktoré sú spojené finančne, ekonomicky a organizačne (ďalej len „člen skupiny“), sa môže považovať za jednu zdaniteľnú osobu (ďalej len „skupina“).

Finančne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, z ktorých jedna alebo viac osôb je ovládaných ovládajúcou osobou.^4a)

Ekonomicky spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, ktorých hlavné činnosti sú vzájomne závislé alebo majú spoločný ekonomický cieľ alebo z ktorých jedna osoba uskutočňuje celkom alebo sčasti činnosti v prospech jedného alebo viacerých členov skupiny.

Organizačne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, na ktorých riadení alebo kontrole sa podieľa aspoň jedna zhodná osoba.

Zdaniteľná osoba môže byť členom len jednej skupiny. Ak má zdaniteľná osoba, ktorá je členom skupiny, sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň mimo tuzemska, nemôžu byť tieto jej časti mimo tuzemska súčasťou skupiny. Členom skupiny nemôže byť zdaniteľná osoba, na ktorú je vyhlásený konkurz alebo ktorej je povolená reštrukturalizácia.

Členovia skupiny môžu požiadať o registráciu skupiny pre daň (ďalej len „registrácia skupiny“). Žiadosť o registráciu skupiny musí obsahovať

Žiadosť o registráciu skupiny sa podáva daňovému úradu, ktorý je miestne príslušný pre zástupcu skupiny. Ak zdaniteľné osoby preukážu splnenie podmienok podľa § 4a, daňový úrad zaregistruje skupinu a pridelí jej identifikačné číslo pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Dňom registrácie skupiny sa skupina stáva platiteľom a zaniká platnosť identifikačných čísel pre daň jednotlivých členov skupiny. Pre skupinu je miestne príslušný daňový úrad, v ktorého územnom obvode má zástupca skupiny sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň.

Registráciu skupiny vykoná daňový úrad k 1. januáru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti o registráciu skupiny. Ak je žiadosť o registráciu skupiny podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad vykoná registráciu skupiny k 1. januáru druhého kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.

Za skupinu koná zástupca skupiny. Práva a povinnosti jednotlivých členov skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom registrácie skupiny. Členovia skupiny zodpovedajú spoločne a nerozdielne za povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona a osobitného predpisu,³³) a to aj po zrušení skupiny alebo po vystúpení člena skupiny zo skupiny, za obdobie, v ktorom boli členmi skupiny. Daňový úrad môže požadovať platenie dlžnej sumy dane a sankcií týkajúcich sa porušenia povinností skupiny vyplývajúcich z tohto zákona a osobitného predpisu³³) od ktoréhokoľvek člena skupiny.

Členom skupiny sa môže stať aj ďalšia zdaniteľná osoba, ak spĺňa podmienky podľa § 4a. Žiadosť o zmenu registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena do skupiny podáva zástupca skupiny. Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky podľa § 4a, daňový úrad vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, proti ktorému nemožno podať odvolanie; účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú k prvému dňu tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu registrácie skupiny podaná. Platnosť identifikačného čísla pre daň člena skupiny, ktorý pristúpil do skupiny, zaniká dňom, ktorý predchádza dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny. Práva a povinnosti zdaniteľnej osoby, ktorá pristúpila do skupiny, vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny.

Ak sa člen skupiny rozhodne vystúpiť zo skupiny alebo musí vystúpiť zo skupiny z dôvodu neplnenia podmienok podľa § 4a, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny; ak je vystupujúcim členom skupiny zástupca skupiny, žiadosť musí obsahovať aj označenie člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, proti ktorému nemožno podať odvolanie; účinky zmeny registrácie skupiny nastávajú v deň uvedený v rozhodnutí, ktorý nesmie byť neskorší ako 30. deň odo dňa podania žiadosti o zmenu registrácie skupiny. Daňový úrad, ktorý je miestne príslušný pre vystupujúceho člena skupiny, zaregistruje pre daň vystupujúceho člena skupiny ku dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny a pridelí mu identifikačné číslo pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Práva a povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na zdaniteľnú osobu, ktorá vystúpila zo skupiny, dňom, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny, a to v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté touto zdaniteľnou osobou.

Ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza majetok zanikajúceho člena skupiny, zástupca skupiny alebo jeho právny nástupca je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny; ak je zaniknutým členom skupiny zástupca skupiny, žiadosť musí obsahovať aj označenie člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny ako nový zástupca skupiny. Daňový úrad vydá bezodkladne rozhodnutie o zmene registrácie skupiny, ktorého účinky nastávajú ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie; ak právny nástupca spĺňa podmienky podľa § 4a, proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Ak právny nástupca nespĺňa podmienky podľa § 4a, prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z tohto zákona z člena skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie, na jeho právneho nástupcu v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté zaniknutým členom skupiny, a to ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie. Daňový úrad právneho nástupcu, ktorý nespĺňa podmienky podľa § 4a, zaregistruje pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň ku dňu, keď nastali účinky zmeny registrácie skupiny; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba”), je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane okrem dovozu tovaru. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len

Daňový úrad Bratislava je povinný zahraničnú osobu podľa odseku 1 registrovať pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň; ak zahraničná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, Daňový úrad Bratislava jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Dňom uvedeným v rozhodnutí o registrácii pre daň sa zahraničná osoba stáva platiteľom, pričom tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Platiteľ je povinný oznámiť spôsobom podľa odseku 5 Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) každý vlastný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ktorý bude používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa § 2 (ďalej len „bankový účet“), a to bezodkladne odo dňa, keď sa stal platiteľom dane alebo odo dňa, keď si takýto bankový účet zriadil.

Ak okrem bankového účtu oznámeného podľa odseku 1 alebo podľa § 85kk chce platiteľ používať aj iný bankový účet, je povinný tento účet oznámiť spôsobom podľa odseku 5 finančnému riaditeľstvu predtým, ako ho začne používať na podnikanie.

Platiteľ je povinný oznámiť spôsobom podľa odseku 5 akúkoľvek zmenu, doplnenie alebo zrušenie týkajúce sa bankového účtu oznámeného podľa odsekov 1 a 2 alebo podľa § 85kk, a to bezodkladne odo dňa, keď táto skutočnosť nastala.

Povinnosť podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahuje na platiteľa, ktorý je poskytovateľom platobných služieb, ak ide o iný ako platobný účet⁵) určený na zúčtovanie platobných operácií vedený pre tohto poskytovateľa platobných služieb.

Oznámenie podľa odsekov 1 až 3 alebo podľa § 85kk platiteľ podá na tlačive, ktorého vzor určí a uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „webové sídlo finančného riaditeľstva“), prostredníctvom elektronickej podateľne podľa osobitného predpisu.^5ad)

Finančné riaditeľstvo zverejní na webovom sídle finančného riaditeľstva aktualizovaný zoznam bankových účtov platiteľa oznámených podľa odsekov 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa odseku 5.

Ak platiteľ oznámi finančnému riaditeľstvu účet vedený u poskytovateľa platobných služieb alebo u zahraničného poskytovateľa platobných služieb, ktorý patrí inej osobe, považuje sa tento účet na účely tohto zákona za bankový účet; platiteľ je povinný súčasne oznámiť meno a priezvisko alebo obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tento bankový účet patrí. Osoba, ktorej tento bankový účet patrí, je spoločne a nerozdielne zodpovedná za daň z dodania tovaru alebo služby uvedenú na faktúre, ak dodávateľ túto daň alebo jej časť neuhradil v lehote splatnosti a protihodnota za toto plnenie alebo jej časť bola zaplatená na tento bankový účet.

Ak platiteľ na tlačive podľa odseku 5 uvedie nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

Zdaniteľná osoba, ktorá je registrovaná podľa § 5 a ktorá prestane spĺňať status zahraničnej osoby, sa považuje za platiteľa registrovaného podľa § 4 odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby a naďalej vykonáva činnosť, ktorá je predmetom dane v tuzemsku. Zdaniteľná osoba je povinná oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že prestala spĺňať status zahraničnej osoby do desiatich dní odo dňa, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby. V oznámení uvedie deň, keď prestala spĺňať status zahraničnej osoby, a adresu sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, v tuzemsku.

Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na registráciu podľa § 5 a je registrovaná podľa § 4, považuje sa za platiteľa registrovaného podľa § 5 odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; túto skutočnosť je povinná oznámiť daňovému úradu do desiatich dní odo dňa, keď prestala mať v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Daňový úrad vydá nové rozhodnutie o registrácii pre daň ku dňu, keď nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k zmene registrácie podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2, a to do 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 alebo podľa odseku 2; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur.

Žiadosť o registráciu pre daň môže podať osoba podľa odseku 1 aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku 14 000 eur.

Daňový úrad je povinný osobu podľa odsekov 1 a 2 registrovať pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety nemožno podať odvolanie.

Žiadosť o registráciu pre daň sa nepodáva, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a.

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7.

Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7.

Daňový úrad je povinný osobu podľa odseku 1 alebo 2 registrovať pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň; ak zdaniteľná osoba má identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68b ods. 2, daňový úrad jej pridelí to isté identifikačné číslo pre daň. Proti rozhodnutiu podľa prvej vety nemožno podať odvolanie.

Dodaním tovaru je

Dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

Ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe tohto tovaru alebo jeho súčasti alebo vytvorení tohto tovaru alebo jeho súčasti vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.

Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru, ktoré spĺňa podmienky režimu call-off stock podľa § 8a, a okrem premiestnenia tovaru

Okamihom, keď sa prestane plniť niektorá z podmienok podľa odseku 4 písm. a) až i), považuje sa takéto premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.

Ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby (ďalej len „komisionárska zmluva“), obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala.

Ak zdaniteľná osoba uľahčuje^5ab) dodanie tovaru na území Európskej únie uskutočnené zdaniteľnou osobou neusadenou na území Európskej únie osobe inej ako zdaniteľnej osobe prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala. Ak zdaniteľná osoba uľahčuje^5ab) predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov v zásielkach s vlastnou hodnotou^5ac) nepresahujúcou 150 eur prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala.

Na účely tohto zákona sa režimom call-off stock rozumie situácia, keď sú splnené tieto podmienky:

Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1 a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční v lehote podľa odseku 3, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5 platí, že dodanie tovaru oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 sa považuje za uskutočnené platiteľom, ktorý tovar odoslal alebo prepravil alebo na účet ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený treťou osobou z tuzemska do iného členského štátu.

Ak do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru v členskom štáte, do ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, tento tovar nebol dodaný zdaniteľnej osobe, ktorej sa mal dodať podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa považuje za uskutočnené v deň, ktorý nasleduje po uplynutí 12 mesiacov, okrem situácií uvedených v odseku 6.

Premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa nepovažuje za uskutočnené, ak

Ak v lehote podľa odseku 3 zdaniteľnú osobu podľa odseku 1 písm. c) nahradila iná zdaniteľná osoba, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa nepovažuje za uskutočnené v okamihu tohto nahradenia, ak

Okamihom, keď sa v lehote podľa odseku 3 prestane plniť niektorá z podmienok podľa odsekov 1 a 5, premiestnenie podľa § 8 ods. 4 prvej vety sa považuje za uskutočnené. Ak je tovar dodaný inej osobe, ako je zdaniteľná osoba podľa odseku 1 písm. c) alebo odseku 5, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť bezprostredne pred týmto dodaním. Ak je tovar odoslaný alebo prepravený do iného štátu, ako je členský štát, z ktorého bol tovar pôvodne odoslaný alebo prepravený, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť bezprostredne predtým, ako sa odoslanie alebo preprava tovaru do iného štátu začala. Ak dôjde k zničeniu, strate alebo ku krádeži tovaru, posudzuje sa, že podmienky podľa odsekov 1 a 5 sa prestali plniť v deň, keď došlo k zničeniu, strate alebo ku krádeži tovaru; ak tento deň nie je možné určiť, v deň, keď sa zistilo, že tovar je zničený alebo chýba.

Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane

Užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem užívania majetku, pri ktorom bola daň odpočítaná podľa § 49 ods. 5 alebo § 49a v rozsahu použitia majetku na podnikanie alebo bola vykonaná úprava odpočítanej dane podľa § 54a.

Bezodplatné dodanie služby iné ako v odseku 2 na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu okrem služby bezodplatne dodanej vysielajúcej organizácii alebo prijímateľovi dobrovoľníckej činnosti podľa osobitného predpisu.^5aa)

Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.

Na účely tohto zákona je

Každý prevod jednoúčelového poukazu uskutočnený zdaniteľnou osobou, ktorá koná vo vlastnom mene, sa považuje za dodanie tovaru alebo dodanie služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje. Skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby za jednoúčelový poukaz, ktorý dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby prijme ako protihodnotu alebo časť protihodnoty, sa nepovažuje za samostatnú transakciu.

Ak prevod jednoúčelového poukazu vykoná zdaniteľná osoba, ktorá koná v mene inej zdaniteľnej osoby, tento prevod sa považuje za dodanie tovaru alebo dodanie služby, na ktoré sa poukaz vzťahuje, uskutočnené touto inou zdaniteľnou osobou, v mene ktorej zdaniteľná osoba koná.

Ak dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby nie je zdaniteľnou osobou, ktorá vo vlastnom mene vystavila jednoúčelový poukaz, má sa za to, že tento dodávateľ dodal tovar alebo dodal službu, na ktoré sa tento poukaz vzťahuje, tejto zdaniteľnej osobe.

Predmetom dane je skutočné odovzdanie tovaru alebo skutočné dodanie služby za viacúčelový poukaz, ktorý dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby prijme ako protihodnotu alebo jej časť; každý predchádzajúci prevod tohto viacúčelového poukazu nie je predmetom dane.

Ak prevod viacúčelového poukazu uskutoční iná zdaniteľná osoba ako dodávateľ tovaru alebo dodávateľ služby podľa odseku 5, každá služba dodaná v súvislosti s prevodom viacúčelového poukazu touto inou zdaniteľnou osobou, ako napríklad distribučná služba alebo propagačná služba, je samostatne predmetom dane.

Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak

Predmetom dane je aj nadobudnutie nového dopravného prostriedku za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu každou osobou.

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nie je predmetom dane, ak

Ustanovenie odseku 4 písm. b) sa nevzťahuje na nadobudnutie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, ak podľa osobitného predpisu⁶) povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku vzniká nadobúdateľovi.

Do hodnoty 14 000 eur podľa odseku 4 písm. b) sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte, z ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený; do hodnoty sa nezapočítava hodnota nových dopravných prostriedkov a hodnota tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane.

Nadobúdateľ podľa odseku 4 písm. b) sa môže rozhodnúť, že bude zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 14 000 eur a toto svoje rozhodnutie oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň (§ 7). Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj použitie tovaru zdaniteľnou osobou na účely jej podnikania, ktorý je ňou alebo na jej účet odoslaný alebo prepravený do tuzemska z členského štátu, v ktorom zdaniteľná osoba v rámci svojho podnikania tento tovar vyrobila, vyťažila, spracovala, kúpila, nadobudla z iného členského štátu alebo doviezla z územia tretieho štátu, ak by sa premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu považovalo za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 4.

Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, na ich použitie alebo na použitie civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, ak tento tovar nebol kúpený podľa všeobecných pravidiel zdanenia v členskom štáte pridelenia a ak by dovoz tohto tovaru nebol oslobodený od dane podľa § 48 ods. 6.

Ak tovar nadobudnutý právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a dovezený touto osobou do iného členského štátu a miestom určenia odoslaného alebo prepraveného tovaru je tuzemsko, považuje sa tento tovar za odoslaný alebo prepravený z členského štátu dovozu.

Dopravným prostriedkom na účely odseku 12 je

Novým dopravným prostriedkom na účely tohto zákona je

Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj pridelenie tovaru ozbrojeným silám členského štátu podieľajúceho sa na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, na ich použitie alebo na použitie civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, ak tento tovar nebol kúpený podľa všeobecných pravidiel zdanenia v členskom štáte pridelenia a ak by dovoz tohto tovaru nebol oslobodený od dane podľa § 48 ods. 13.

Osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte na účely tohto zákona je osoba, ktorej je v inom členskom štáte pridelené identifikačné číslo pre daň, pomocou ktorého je možné identifikovať členský štát, ktorý toto identifikačné číslo vydal.

Ak je tovar odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu v režime call-off stock a prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa uskutoční do 12 mesiacov po skončení prepravy tovaru do tuzemska, v čase prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na zdaniteľnú osobu platí, že nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorej sa tovar dodáva v tuzemsku.

Dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskej únie. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Miestom dodania tovaru,

Ak sa odoslanie alebo preprava tovaru začína na území tretieho štátu, považuje sa za miesto dodania tovaru dovozcom (§ 69 ods. 8) a za miesto prípadných ďalších dodaní tohto tovaru členský štát dovozu.

Na účely odseku 1 písm. d) sa za časť osobnej dopravy na území Európskej únie považuje časť prepravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskej únie. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu vystúpiť z dopravného prostriedku. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania tovaru považuje za samostatnú dopravu.

Ak ten istý tovar je predmetom viacerých po sebe nasledujúcich dodaní a tento tovar bol odoslaný alebo prepravený z jedného členského štátu do druhého členského štátu priamo od prvého dodávateľa konečnému zákazníkovi v reťazci dodaní, odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí len k dodaniu uskutočnenému pre prostrednú osobu. Ak prostredná osoba oznámila svojmu dodávateľovi identifikačné číslo pre daň, ktoré jej pridelil členský štát, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil, odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí len k dodaniu tovaru, ktoré uskutočnila prostredná osoba.

Na účely odseku 1 je prostrednou osobou dodávateľ, ktorý v reťazci dodaní nie je prvým dodávateľom a ktorý odosiela alebo prepravuje tovar alebo na účet ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený treťou osobou.

Priradenie prepravy podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na odoslanie alebo prepravu tovaru prvým odberateľom alebo na jeho účet podľa § 45 ods. 1 písm. d).

Na účely tohto zákona sa rozumie

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí, ak § 16a ods. 1 neustanovuje inak.

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov do iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí.

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov do členského štátu, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru k zákazníkovi skončí, je v tomto členskom štáte, ak sa na toto dodanie uplatňuje osobitná úprava podľa § 68c.

Odseky 2 až 4 sa nevzťahujú na dodanie tovaru uvedeného v § 66 ods. 1 písm. a) až c), ak sa na toto dodanie uplatňuje osobitná úprava podľa § 66.

Ak zdaniteľná osoba tovar prijala a dodala podľa § 8 ods. 7, odoslanie alebo preprava tovaru sa priradí k dodaniu uskutočnenému touto zdaniteľnou osobou.

Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Miestom dodania služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Miesto dodania služby sa určí podľa odseku 1 alebo 2, ak § 16 neustanovuje inak.

Na účely určenia miesta dodania služby podľa odsekov 1 a 2 a § 16 sa

Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.

Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi; krátkodobým nájmom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel. Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí iného nájmu dopravných prostriedkov, ako je krátkodobý nájom, ak je poskytnutý osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, okrem nájmu výletnej lode, pri ktorom je miestom dodania služby miesto, kde sa dá výletná loď fyzicky k dispozícii zákazníkovi za podmienky, že v tomto mieste má poskytovateľ svoje sídlo alebo prevádzkareň.

Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb a vstupu na tieto podujatia, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú. Miestom dodania služieb v súvislosti so vstupom na kultúrne, umelecké, športové, vedecké, vzdelávacie, zábavné a iné podobné podujatia, ako sú výstavy a veľtrhy, a doplnkových služieb súvisiacich s týmto vstupom, ak sú tieto služby dodané zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto podujatia skutočne konajú.

Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.

Miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru začína.

Miestom dodania pri inej preprave tovaru ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi podľa odseku 7 osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.

Na účely odsekov 5 a 6 je

Miestom dodania doplnkových služieb pri preprave, napríklad nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné služby, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.

Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb okrem reštauračných a stravovacích služieb podľa odseku 11 je miesto, kde sa tieto služby fyzicky poskytnú.

Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb, ktoré sa fyzicky poskytnú na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskej únie, je miesto, kde sa osobná doprava začína.

Na účely odseku 11 sa za časť osobnej dopravy na území Európskej únie považuje časť dopravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskej únie. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé plánované miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku, prípadne aj po zastávke mimo územia Európskej únie. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné plánované miesto na území Európskej únie, v ktorom cestujúci, ktorí nastúpili na území Európskej únie, môžu vystúpiť z dopravného prostriedku, prípadne aj pred zastávkou mimo územia Európskej únie. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania služby považuje za samostatnú dopravu.

Miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou, ktorá koná v mene a na účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom sprostredkovania.

Miestom dodania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, ak § 16a ods. 1 neustanovuje inak.

Miestom dodania služieb uvedených v odseku 16 vrátane prijatia záväzku zdržať sa zámeru ich vykonávania alebo zdržať sa ich vykonávania úplne alebo čiastočne, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Európskej únie, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.

Služby, pri ktorých sa určí miesto dodania podľa odseku 15, sú tieto:

Elektronickými službami podľa odseku 14 sú najmä

Za elektronickú službu podľa odseku 14 sa nepovažuje komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty medzi dodávateľom služby a jeho zákazníkom.

Telekomunikačnými službami podľa odseku 14 sú služby spočívajúce v prenose, vo vysielaní alebo v prijímaní signálu, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo pomocou ostatných elektromagnetických systémov vrátane súvisiaceho prevodu alebo postúpenia práva na používanie kapacity na takýto prenos, vysielanie alebo príjem; telekomunikačné služby zahŕňajú aj poskytnutie prístupu ku globálnym informačným sieťam.

Miestom dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku na území Európskej únie je miesto, kde sa odoslanie alebo preprava tovaru začína, a miestom dodania pri dodaní telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania a elektronických služieb, ktoré sú dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, a ak nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, ak

Ak sa počas kalendárneho roka presiahne limit podľa odseku 1 písm. c), dodaním tovaru alebo služby, ktorým sa prekročí tento limit, miesto dodania tovaru sa mení na miesto dodania tovaru podľa § 14 ods. 2 a miesto dodania služby sa mení na miesto dodania služby podľa § 16 ods. 14.

Dodávateľ tovaru alebo služby, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1, sa môže rozhodnúť pre miesto dodania tovaru podľa § 14 ods. 2 a miesto dodania služieb podľa § 16 ods. 14 a je povinný tieto miesta uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.

Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.

Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.

Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak

Miestom dovozu tovaru je členský štát, na ktorého území sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie Európskej únie s výnimkou podľa odseku 2.

Ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie Európskej únie postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo ak je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo ak je prepustený do colného režimu colné uskladňovanie, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, alebo ak je vpustený do teritoriálnych vôd, miestom dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné opatrenia.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú najneskôr posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až e). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak

Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

Pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi.

Pri obstaraní služby podľa § 9 ods. 4 vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstaraná osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa tohto odseku sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby. Daňová povinnosť vzniká nositeľovi autorských práv dňom prijatia platby od organizácie kolektívnej správy autorských práv, ak táto organizácia vyberá vo svojom mene pre nositeľa autorských práv odmeny a náhrady odmien za poskytnutie práva na použitie diela.

Pri dodaní tovaru prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze vzniká daňová povinnosť dňom, keď sa vyberú peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom sa zistí výška obratu.

Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, dňom vzniku daňovej povinnosti je

Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu (§ 47 ods. 1 a 2), za deň dodania tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskej únie, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení.

Daňová povinnosť zo zálohovaných obalov^6aa) dodaných na trh spolu s tovarom vzniká platiteľovi, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, a to posledným dňom príslušného kalendárneho roka z rozdielu medzi celkovým počtom zálohovaných obalov, ktoré spolu s tovarom ako prvý uviedol na trh v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku, a celkovým počtom týchto zálohovaných obalov, ktoré sa mu vrátili z trhu v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku; ak je rozdiel v príslušnom kalendárnom roku záporný, uvedie sa základ dane a výška dane v záznamoch podľa § 70 a v daňovom priznaní so záporným znamienkom. Platiteľ, ktorý v kalendárnom roku dodáva zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré uvádza na trh v tuzemsku ako prvý, a ktorý dodáva aj zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré neuvádza na trh v tuzemsku ako prvý, nemôže uplatniť záporný rozdiel v daňovom priznaní. Základom dane je súčin zisteného rozdielu podľa prvej vety a výšky zálohy za zálohovaný obal určenej osobitným predpisom,^6ab) ktorá je platná posledný deň príslušného kalendárneho roka, znížený o daň.

Pri dodaní tovaru zdaniteľnou osobou, ktorá uľahčuje dodanie tovaru na území Európskej únie a predaj tovaru na diaľku podľa § 8 ods. 7, a pri dodaní tohto tovaru tejto zdaniteľnej osobe sa za deň dodania tovaru a deň vzniku daňovej povinnosti považuje deň prijatia platby.^6abc)

Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká

Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.

Daňová povinnosť pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu osobou, ktorá nie je registrovaná pre daň, vzniká dňom nadobudnutia nového dopravného prostriedku.

Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká

Daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov.

Pri tovare prepustenom do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla sa daň vypočíta vo výške, v akej by sa vypočítala pri tomto tovare, ak by tovar v okamihu prepustenia do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla bol prepustený do colného režimu voľný obeh. Colný úrad bezodkladne po prepustení tovaru do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla oznámi osobe povinnej platiť daň sumu dane podľa prvej vety a daň je splatná do desiatich dní odo dňa oznámenia sumy dane.

Ak daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikne podľa odseku 1 písm. c), daň sa zníži o sumu dane zaplatenej pri prepustení tovaru do voľného obehu vrátane konečného použitia alebo pri prepustení do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

Úrok z omeškania sa vymeria, ak

Na úrok z omeškania podľa odseku 5 sa použijú colné predpisy.

Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.

Do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj

Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka (ďalej len „prechodné položky“). Pri dodaní tovaru v zálohovaných obaloch sa do základu dane podľa odseku 1 nezahŕňa záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodané spolu s tovarom. Pri dodaní nápoja v zálohovanom jednorazovom obale na nápoje^6abd) sa do základu dane podľa odseku 1 nezahŕňa záloh na tento obal.

Ak je v čase dodania tovaru alebo služby poskytnutá zľava z ceny alebo ak je poskytnutá zľava za skoršiu úhradu ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 je základom dane cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou; pri dodaní tovaru, ktorý je podľa osobitného predpisu²⁶) odpisovaným majetkom, je základom dane zostatková cena majetku zistená podľa osobitného predpisu³⁰) a pri dodaní tovaru nadobudnutého na iný účel ako na ďalší predaj, ktorého obstarávacia cena je nižšia ako 1 700 eur vrátane a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, je základom dane zostatková cena, ktorá sa určí ako pri majetku, ktorý by bol odpisovaný rovnomerne po dobu štyroch rokov. Pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 sú základom dane náklady na službu. Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane.

Základom dane pri premiestnení tovaru podľa § 8 ods. 4 je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou, pričom pri určení základu dane sa primerane uplatnia odseky 2 a 3.

Pri dodaní tovarov a dodaní služieb v rámci predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku sa základ dane určí na základe dohodnutej ceny vzťahujúcej sa na jednotlivý prevádzaný hmotný majetok a nehmotný majetok a jednotlivé iné majetkovo využiteľné hodnoty. Základ dane sa nemôže znížiť o záväzky, ktoré prechádzajú na kupujúceho.

Ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu. Trhovou hodnotou na voľnom trhu je suma, ktorú by príjemca plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je

Na účely odseku 8 osobami, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, sú

Základom dane pri dodaní tovaru alebo dodaní služby pri použití viacúčelového poukazu je protihodnota zaplatená za poukaz znížená o daň; ak dodávateľ nemá informáciu o tejto protihodnote, základom dane je peňažná hodnota, ktorá je uvedená na viacúčelovom poukaze alebo v súvisiacej dokumentácii, znížená o daň vzťahujúcu sa na dodaný tovar alebo službu. Ustanovenie odseku 1 týmto nie je dotknuté.

Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a 11a sa určí podľa § 22 ods. 1 až 4 okrem nadobudnutia tovaru podľa odseku 2.

Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 sa základ dane určí podľa § 22 ods. 6.

Základom dane pri dovoze tovaru je colná hodnota tovaru.

Ak nie sú zahrnuté do colnej hodnoty tovaru, zahŕňajú sa do základu dane pri dovoze tovaru aj

Prvé miesto určenia v tuzemsku podľa odseku 2 písm. b) je miesto uvedené v nákladnom liste alebo inom sprievodnom dokumente sprevádzajúcom dovážaný tovar do tuzemska. Ak takéto miesto nie je uvedené, za prvé miesto určenia v tuzemsku sa považuje miesto prvej prekládky tovaru v tuzemsku.

Do základu dane sa zahŕňajú aj náklady (výdavky) podľa odseku 2 písm. b), ktoré sa týkajú prepravy tovaru na iné miesto určenia na území Európskej únie, ako je tuzemsko, ak toto miesto je pri dovoze tovaru známe.

Do základu dane sa nezahŕňa zľava z ceny tovaru a zľava za skoršiu úhradu ceny tovaru.

Pri späť dovážanom tovare prepustenom do colného režimu voľný obeh z colného režimu pasívny zušľachťovací styk je základom dane hodnota spracovateľských operácií vykonaných v treťom štáte a položky podľa odseku 2; hodnota spracovateľských operácií sa do základu dane nezahrnie, ak sú tieto spracovateľské operácie službami s miestom dodania v tuzemsku podľa § 15 ods. 1.

Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví

Ak sa po nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vráti nadobúdateľovi spotrebná daň zaplatená v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, základ dane sa zníži o sumu vrátenej spotrebnej dane.

Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane, a pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, rozdiel sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane. Ak sa pri oprave základu dane nevyhotovuje doklad o oprave základu dane, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nastala skutočnosť, ktorá má za následok opravu základu dane.

Colný orgán vráti alebo odpustí daň pri dovoze tovaru na základe žiadosti v prípadoch podľa čl. 116 až 121 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 s výnimkou prípadu, ak platiteľ môže odpočítať daň z dovezeného tovaru v plnom rozsahu; táto výnimka sa nevzťahuje na prípad podľa čl. 117 nariadenia (EÚ) č. 952/2013.

Ak pri dovoze tovaru vznikne daňová povinnosť v tuzemsku právnickej osobe z iného členského štátu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, colný orgán vráti tejto osobe daň zaplatenú pri dovoze, ak

Základ dane a daň sa nemusí opraviť, ak platiteľ zníži cenu tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi za predpokladu, že na takom postupe sa obidve strany písomne dohodli.

Pri oprave základu dane sa použije sadzba dane, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje.

Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby môže platiteľ, ktorý je z tohto dodania povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1, znížiť, ak mu po vzniku daňovej povinnosti odberateľ úplne alebo čiastočne nezaplatil za dodanie tovaru alebo služby a jeho pohľadávka z tohto dodania sa stala nevymožiteľnou podľa odseku 2.

Na účely tohto zákona sa pohľadávka z dodania tovaru alebo služby stáva nevymožiteľnou pohľadávkou, ak

Platiteľ môže vykonať opravu základu dane podľa odseku 1 najviac vo výške, ktorá zodpovedá neprijatej protihodnote za dodanie tovaru alebo služby. Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie najskôr v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2; pôvodný základ dane sa nemôže znížiť o sumu, ktorú platiteľ prijal v súvislosti s dodaním tovaru alebo služby po tom, ako sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2.

Platiteľ nemôže vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke podľa odseku 2, ak

Právo platiteľa vykonať opravu základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke podľa odseku 2 zaniká uplynutím troch rokov od posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná. Doba podľa prvej vety neplynie

Ak po znížení základu dane podľa odseku 3 platiteľ prijme v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou podľa odseku 2 akúkoľvek platbu, je platiteľ povinný vykonať opravu zníženého základu dane, a to vo výške zodpovedajúcej prijatej platbe; ak platiteľ postúpi pohľadávku inej osobe, považuje sa to, že prijal platbu vo výške nevymožiteľnej pohľadávky podľa odseku 2. Platiteľ vykoná opravu zníženého základu dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom túto platbu prijal.

Platiteľ je povinný vyhotoviť opravný doklad, ak odberateľ bol v čase dodania tovaru alebo služby zdaniteľnou osobou a

Ak sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2 písm. d) alebo písm. e), opravný doklad podľa odseku 7 sa nevyhotovuje.

Opravný doklad podľa odseku 7 písm. a) musí obsahovať

Opravný doklad podľa odseku 7 písm. b) musí obsahovať

Platiteľ je povinný vyhotoviť a odoslať opravný doklad najneskôr do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie,

Platiteľ je povinný uviesť opravu základu dane podľa odsekov 3 a 6 v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. i).

Ak platiteľ opravil základ dane podľa odseku 3 a nesplnil povinnosť podľa odseku 11 písm. a), oprava základu dane uvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal opravu základu dane, sa neuzná.

Na opravu základu dane pri predaji tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje uplatňovanie osobitných úprav podľa § 65 a 66 z dôvodu, že zákazník úplne alebo čiastočne nezaplatil za tieto tovary alebo služby, a táto pohľadávka sa stala nevymožiteľnou pohľadávkou podľa odseku 2, sa použijú odseky 3 až 6.

Platiteľ je povinný vykonať opravu zníženého základu dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k niektorej zo skutočností uvedených v písmenách a) až c), ak po znížení základu dane podľa odseku 3, z dôvodu, že sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa odseku 2 písm. a) druhého bodu,

Opravu zníženého základu dane podľa odseku 15 platiteľ vykoná vo výške zodpovedajúcej sume, v akej sa na základe skutočností uvedených v odseku 15 písm. a) až c) nemôže domáhať zaplatenia pohľadávky v príslušnom konaní.

Ak sa požaduje platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v cudzej mene, prepočíta sa na účely určenia základu dane na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^5a) v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. Osoba povinná platiť daň môže používať na prepočet cudzej meny na eurá kurz platný podľa colných predpisov v deň vzniku daňovej povinnosti; rozhodnutie používať kurz platný podľa colných predpisov sa musí písomne oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a je záväzné počas celého kalendárneho roka. Pri oprave základu dane podľa § 25 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.

Pri prepočte cudzej meny na eurá pri určení základu dane pri dovoze tovaru sa postupuje podľa colných predpisov.

Daň vypočítaná pri dodaní tovaru, dodaní služby a nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

Daň vypočítaná pri dovoze tovaru sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

Základná sadzba dane na tovary a služby je 20 % zo základu dane.

Znížená sadzba dane 10 % zo základu dane sa, okrem § 85km ods. 10, uplatňuje na

Znížená sadzba dane 5 % zo základu dane sa uplatňuje na:

Na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa prílohy č. 7 sa použije záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaná colným orgánom podľa osobitného predpisu.^6b)

Pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti.

Oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby.⁷) Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou.

Oslobodené od dane je poskytovanie zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami podľa osobitného predpisu⁸) a tovary a služby s ňou priamo súvisiace poskytované týmito štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami. Oslobodené od dane nie je dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok.

Oslobodená od dane je aj

Oslobodené od dane je dodanie ľudských orgánov a tkanív, ľudskej krvi a krvných prípravkov a materského mlieka.

Oslobodené od dane sú služby sociálnej pomoci a služby súvisiace s ochranou detí a mládeže poskytované v zariadeniach sociálnych služieb podľa osobitného predpisu;¹¹) oslobodený od dane je aj tovar dodaný spolu s týmito službami, ak s dodaním týchto služieb priamo súvisí.

Oslobodené od dane sú služby a tovar podľa odseku 1 dodané aj inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak táto osoba spĺňa jednu podmienku alebo viac z týchto podmienok:

Oslobodené od dane sú výchovné služby a vzdelávacie služby poskytované

Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru a dodanie služieb úzko súvisiacich s výchovnými službami a vzdelávacími službami podľa odseku 1 osobami, ktoré poskytujú výchovné služby a vzdelávacie služby podľa odseku 1.

Oslobodené od dane sú služby dodávané ako protihodnota členského príspevku pre vlastných členov politických strán a hnutí, cirkví a náboženských spoločností, občianskych združení vrátane odborových organizácií a profesijných komôr, ak toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž; oslobodený od dane je aj tovar dodaný týmito osobami v úzkej súvislosti s dodanou službou.

Oslobodené od dane sú služby, ktoré svojim členom dodáva právnická osoba, ak

Oslobodené od dane sú služby, ktoré úzko súvisia so športom alebo telesnou výchovou, dodávané osobám, ktoré sa zúčastňujú na športe alebo telesnej výchove, ak sú tieto služby dodávané právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2.

Oslobodené od dane je dodanie tovarov a služieb osobami, ktorých činnosť je oslobodená od dane podľa § 29 až 34, na podujatiach, ktoré sú usporiadané na účel zhromažďovania finančných prostriedkov použitých na ich vlastnú činnosť, za podmienky, že toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž.

Oslobodené od dane je vysielanie verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu okrem vysielania reklám, telenákupu a sponzorovaných programov vrátane ich propagácie.

Oslobodená od dane je poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia.

Oslobodená od dane je poisťovacia činnosť Sociálnej poisťovne¹⁷) a poisťovacia činnosť zdravotných poisťovní.¹⁸)

Oslobodené od dane je dodanie stavby alebo časti stavby vrátane stavebného pozemku,¹⁹) na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch odo dňa

Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou alebo časťou stavby, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1 alebo odsek 7.

Oslobodený od dane je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou

Na účely odseku 3 písm. a) ubytovacími službami sú služby, ktoré patria do skupín 55.1 až 55.3 a 55.9 štatistickej klasifikácie podľa osobitného predpisu;^19aa) služby, ktoré patria do skupiny 55.9, sú ubytovacími službami, len ak sú poskytnuté na obdobie kratšie ako tri mesiace.

Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane okrem nájmu bytu, rodinného domu a nájmu apartmánu v bytovom dome alebo ich častí.

Odseky 3 až 5 sa vzťahujú aj na podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti.

Ak platiteľ dodáva časť stavby, ktorou je jednotlivý byt, jednotlivý apartmán alebo jednotlivý nebytový priestor, dodanie je oslobodené od dane, ak je uskutočnené po piatich rokoch odo dňa

Platiteľ, ktorý dodáva stavbu alebo časť stavby, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa odseku 1 alebo odseku 7, sa môže rozhodnúť, že dodanie stavby alebo časti stavby nebude oslobodené od dane; to neplatí pri dodaní stavby určenej na bývanie, dodaní jednotlivého bytu a dodaní jednotlivého apartmánu v bytovom dome. Ak platiteľ dodá stavbu, ktorá je určená na bývanie, a aj na účel iný ako na bývanie, môže sa rozhodnúť, že dodanie stavby nebude oslobodené od dane len v časti, ktorá nie je určená na bývanie.

Na účely odsekov 5 a 8 sa apartmánom v bytovom dome^19a) rozumie miestnosť alebo súbor miestností v bytovom dome, ktorý je spôsobilý plniť rovnakú funkciu ako byt.

Oslobodené od dane sú:

Cenou služby pri zmenárenskej činnosti je dohodnutá odplata a výnos (príjem) dosiahnutý z rozdielu kurzov v príslušnom zdaňovacom období.

Cenou služby pri obchodoch podľa odseku 1 písm. l) je dosiahnutý zisk z týchto obchodov po odpočítaní prípadnej straty z týchto obchodov v príslušnom zdaňovacom období.

Oslobodené od dane je sprostredkovanie predaja platných poštových cenín určených na použitie v rámci poštových služieb, kolkov a iných úradných cenín, ak sa predávajú za nominálnu hodnotu.

Oslobodené od dane je prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier osobou, ktorá má povolenie na ich prevádzkovanie podľa osobitného predpisu.²¹)

Od dane je oslobodená aj činnosť spočívajúca v zabezpečení prevádzkovania lotérií a iných podobných hier, ktorá je vykonávaná v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu. Zabezpečením prevádzkovania lotérií a iných podobných hier sa rozumie príjem stávok, predaj žrebov, výplata výhier a ďalšie služby priamo s nimi spojené, poskytované mandatárom.

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3 a bez možnosti úpravy odpočítanej dane podľa § 54 vzťahujúcej sa na dodaný tovar, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7.

Ak sa tovar dodá zdaniteľnej osobe, ktorá uľahčuje dodanie tohto tovaru na území Európskej únie podľa § 8 ods. 7 prvej vety, dodanie tovaru pre túto zdaniteľnú osobu je oslobodené od dane.

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak

Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.

Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.

Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4

Oslobodené od dane je dodanie tovaru a dodanie služby

Platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 6 potvrdením na úradnom tlačive na oslobodenie od dane, ktoré je vyhotovené príslušným štátnym orgánom iného členského štátu a ktoré odberateľ odovzdal platiteľovi.

Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

Oslobodenie od dane podľa odsekov 1 a 4 sa neuzná, ak dodávateľ nepodal súhrnný výkaz za príslušné obdobie alebo údaje v podanom súhrnnom výkaze sú nesprávne, nepravdivé alebo neúplné; to neplatí, ak dodávateľ dostatočne odôvodní nepodanie súhrnného výkazu, nesprávnosť údajov alebo neúplnosť údajov v súhrnnom výkaze.

Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak

Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.

Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“.

Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé

Oslobodená od dane je preprava tovaru na ostrovy a z ostrovov, ktoré tvoria autonómne oblasti Azory a Madeira, a preprava tovaru medzi týmito ostrovmi.

Oslobodená od dane je doprava osôb na území tuzemska, ak ide o dopravu

Doprava batožiny a motorového vozidla, ktoré sprevádzajú dopravované osoby, a dodanie služieb vzťahujúcich sa na dopravu osôb sú oslobodené od dane, ak je samotná doprava osôb oslobodená od dane podľa odseku 2.

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.

Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, s výnimkou dodania tovaru, ktorý prepravil kupujúci na účely vybavenia, zásobenia pohonnými látkami a potravinami výletných lodí, súkromných lietadiel alebo akýchkoľvek dopravných prostriedkov na súkromné použitie.

Odoslanie alebo prepravu tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať dokladom o odoslaní alebo o preprave tovaru a

Oslobodené od dane je dodanie tovaru v daňovom sklade povolenom podľa osobitného predpisu⁶) v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia, prípadne opustia s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takom medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného priestoru, územie spoločenstva. Tovar oslobodený od dane smie byť predaný týmto osobám až po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje taký predaj, je povinná zabezpečiť, aby na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko fyzickej osoby, číslo letu alebo plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov tovaru a cena tovaru.

Oslobodené od dane sú spracovateľské operácie na hnuteľnom majetku, ktorý bol dovezený z územia tretieho štátu alebo nadobudnutý na účely vykonania takých spracovateľských operácií v tuzemsku a ktorý je odoslaný alebo prepravený z územia Európskej únie osobou, ktorá tieto služby dodala, alebo na jej účet alebo zákazníkom, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, alebo na jeho účet.

Oslobodené od dane sú služby vrátane prepravných a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, iné ako služby oslobodené od dane podľa § 28 až 41, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru a s tovarom pod colným opatrením podľa § 18 ods. 2.

Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie plavidiel

Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom námorných plavidiel podľa odseku 7 písm. a) a b), dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia vrátane rybárskej výbavy a dodanie iných služieb nevyhnutne spojených s námornými plavidlami.

Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu.

Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu, dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia inštalovaného alebo používaného v týchto lietadlách a dodanie iných služieb potrebných priamo pre tieto lietadlá alebo ich náklad.

Oslobodené od dane je dodanie zlata centrálnym bankám.

Oslobodené od dane je obstaranie dodania tovarov a služieb podľa odsekov 1 až 11, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby, a ďalej je oslobodené od dane obstaranie tovarov a služieb uskutočnené mimo územia Európskej únie, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby; oslobodenie od dane sa nevzťahuje na obstaranie služieb cestovného ruchu, ktoré sú dodané v inom členskom štáte.

Oslobodené od dane je bezodplatné dodanie tovaru formou daru poskytnutého na základe písomnej darovacej zmluvy uzatvorenej medzi platiteľom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky na účel vývozu tovaru mimo územia Európskej únie ako súčasť humanitárnej činnosti a dobročinnej činnosti. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za každý kalendárny rok do 15. januára nasledujúceho kalendárneho roka predloží finančnému riaditeľstvu

Oslobodený od dane je dovoz tovaru, ak ide o tovar, ktorého dodanie v tuzemsku platiteľom by bolo oslobodené od dane.

Tovar, ktorý je prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od cla podľa osobitného predpisu,²²) je oslobodený od dane, ak ide o

Dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4. Oslobodenie od dane sa uplatní, ak v čase dovozu tovaru dovozca, ktorý je platiteľom, alebo jeho zástupca poskytne colnému orgánu najmenej tieto informácie:

Oslobodený od dane je spätný dovoz tovaru v takom stave, v akom bol vyvezený, osobou, ktorá ho vyviezla, ak sa naň vzťahuje oslobodenie od cla.

Oslobodený od dane je dovoz tovaru

Oslobodený od dane je dovoz tovaru ozbrojenými silami iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, a iného štátu na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, vrátane tovaru určeného na zásobenie stravovacích zariadení týchto ozbrojených síl podieľajúcich sa na spoločnom obrannom úsilí.

Oslobodené od dane je zlato dovezené Národnou bankou Slovenska.

Oslobodené od dane sú služby vzťahujúce sa na dovážaný tovar, ak hodnota týchto služieb je zahrnutá do základu dane podľa § 24.

Oslobodený od dane je dovoz plynu prostredníctvom sústavy zemného plynu alebo siete, ktorá je k takejto sústave pripojená, alebo privádzaného z plavidla určeného na dopravu plynu do sústavy zemného plynu alebo ťažobnej siete, dovoz elektriny a dovoz tepla alebo chladu prostredníctvom teplárenských sietí alebo chladiarenských sietí.

Oslobodený od dane je dovoz tovaru, ktorý nie je predmetom spotrebnej dane a ktorého vlastná hodnota nepresahuje 150 eur, pri ktorom sa daň priznáva podľa osobitnej úpravy podľa § 68c alebo podľa ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúceho § 68c, ak je colnému orgánu najneskôr pri podaní colného vyhlásenia poskytnuté identifikačné číslo pre daň s predponou IM pridelené

Oslobodený od dane je dovoz tovaru Európskou komisiou, agentúrou alebo orgánom zriadeným podľa práva Európskej únie, ak je tento tovar určený na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19; to neplatí, ak Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie použije dovážaný tovar okamžite alebo neskôr na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

Ak sa prestali plniť podmienky na oslobodenie od dane v súvislosti s dovozom tovaru podľa odseku 11, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať colný úrad; colný úrad vyrubí daň podľa sadzby dane, ktorá bola platná v danom čase.

Oslobodený od dane je dovoz tovaru ozbrojenými silami iného členského štátu, určeného na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, vrátane tovaru určeného na zásobenie stravovacích zariadení týchto ozbrojených síl podieľajúcich sa na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Malou zásielkou tovaru neobchodného charakteru sa na účely odseku 2 písm. a) rozumie zásielka tovaru zasielaná bezodplatne z tretieho štátu fyzickou osobou inej fyzickej osobe do tuzemska, ak

Na účely tohto ustanovenia sa rozumie

Oslobodený od dane je neobchodný dovoz tovaru v osobnej batožine cestujúceho z územia tretích štátov.

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa okrem tovaru uvedeného v odsekoch 6 až 12 uplatní na dovoz tovaru, ak jeho hodnota celkom nepresahuje

Na účely uplatňovania peňažných limitov podľa odseku 3 sa hodnota jednotlivého tovaru nemôže rozdeliť.

Na účely uplatňovania oslobodenia od dane podľa odseku 3 sa neprihliada na hodnotu osobnej batožiny cestujúceho, ktorá sa dováža dočasne alebo sa dováža spätne po jej dočasnom vývoze, a hodnotu liekov nevyhnutných na osobnú potrebu cestujúceho.

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze tabakových výrobkov uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo

Každé množstvo ustanovené v odseku 6 písm. a) až d) predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre oslobodenie od dane na tabakové výrobky. Oslobodenie od dane na tabakové výrobky sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu tabakových výrobkov uvedených v odseku 6 písm. a) až d), ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva.

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze alkoholu a alkoholických nápojov iných ako tiché víno a pivo uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo

Každé množstvo ustanovené v odseku 8 písm. a) a b) predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje. Oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu alkoholu a alkoholických nápojov uvedených v odseku 8, ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva.

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz tichého vína najviac v množstve 4 litrov a na dovoz piva najviac v množstve 16 litrov.

Oslobodenie od dane podľa odsekov 6 až 10 sa neuplatní, ak cestujúcim je osoba mladšia ako 17 rokov.

Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz pohonných látok, ktoré sa nachádzajú v bežnej nádrži motorového dopravného prostriedku, a pohonných látok v prenosnej nádrži, ktorých objem nepresahuje desať litrov.

Colný úrad môže žiadať zabezpečenie dane pri dovoze tovaru, pri ktorom sa uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, pred prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh. Zabezpečenie dane je povinná zložiť osoba, ktorá by bola povinná platiť daň, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3, vo výške dane, ktorú by bola povinná platiť, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3. Zabezpečenie dane sa poskytne formou podľa osobitného predpisu.^24aa)

Colný úrad rozhodnutím určí výšku zabezpečenia dane a lehotu na jej zaplatenie. Proti rozhodnutiu o zabezpečení dane nie je možné podať odvolanie. Ak osoba podľa odseku 1 zabezpečenie dane nezaplatí v lehote a vo výške určenej v rozhodnutí, colný úrad oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 neuplatní.

Colný úrad uvoľní zabezpečenie dane do desiatich dní od predloženia dôkazu o tom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte okrem odseku 4. Dôkazom, že odoslanie alebo preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, je doklad o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte. Doklad o prevzatí tovaru musí obsahovať

Ak vzniknú pochybnosti o pravdivosti alebo správnosti predloženého dokladu o prevzatí tovaru príjemcom v inom členskom štáte, colný úrad preverí pravdivosť alebo správnosť dokladu. Colný úrad zabezpečenie dane uvoľní do desiatich dní odo dňa, kedy colný úrad dostane od príslušného finančného orgánu iného členského štátu informáciu, ktorá potvrdí pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3; ak nie je potvrdená pravdivosť alebo správnosť dokladu predloženého podľa odseku 3, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

Ak osoba, ktorá zložila zabezpečenie dane, doklad o prevzatí tovaru podľa odseku 3 colnému úradu nepredloží do 60 dní od prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh, oslobodenie od dane sa zrušuje a colný úrad vyrubí daň a na úhradu dane sa použije zabezpečenie dane.

Oslobodené od dane je

Ak sú splnené podmienky podľa § 48e, oslobodené od dane je

Oslobodenie od dane podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na dodanie tovarov, ktoré sú určené na konečné použitie alebo spotrebu, a dodanie s tým súvisiacich služieb.

Výška splatnej dane pri ukončení režimu alebo situácie podľa odsekov 1 a 2 zodpovedá výške dane, ktorá by bola splatná, keby každý uskutočnený zdaniteľný obchod podliehal dani.

Osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia uvedená v odsekoch 1 a 2, je povinná platiť daň. Ak osoba podľa prvej vety nie je platiteľom, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň predtým, ako sa na tovar prestane vzťahovať režim alebo situácia uvedená v odsekoch 1 a 2. Na registráciu sa vzťahujú § 4 ods. 3 a § 5 ods. 2.

Službami podľa odseku 1 písm. c) sú skladovanie, ocenenie a služby fyzicky vykonané na tomto tovare, ak po vykonaní služby tovar naďalej ostane tovarom uvedeným v prílohe č. 9 časti I, a službami podľa odseku 2 písm. c) sú skladovanie, ocenenie a služby fyzicky vykonané na tomto tovare, ak po vykonaní služby tovar naďalej ostane tovarom uvedeným v prílohe č. 9 časti II. Službami podľa odseku 2 písm. b) a d) sú preprava tovaru a doplnkové služby pri preprave tovaru.

Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 48c ods. 1 písm. a), je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť držiteľovi povolenia na prevádzkovanie colného skladu (ďalej len „prevádzkovateľ colného skladu“) obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného tovaru v metrických tonách.

Ak sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie okrem ukončenia colného režimu colné uskladňovanie, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru, ktoré tomu predchádzalo, a oslobodenie od dane na prijaté služby sa týmto okamihom zrušujú a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie; oslobodenie od dane na prijaté služby sa nezrušuje, ak sú tieto služby oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6.

Osoba, ktorá spôsobí, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie, je povinná predtým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi colného skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

Prevádzkovateľ colného skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o

Záznamy podľa odseku 4 je prevádzkovateľ colného skladu povinný uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť daňovému úradu.

Prevádzkovateľ colného skladu nesmie umožniť vyňatie tovaru z colného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 3. Ak prevádzkovateľ colného skladu umožní vyňatie tovaru z colného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 3, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že sa na tovar prestane vzťahovať colný režim colné uskladňovanie. Ak prevádzkovateľ colného skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný, daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je hodnota vyňatého tovaru určená na základe priemernej ceny tovaru zverejnenej na webovom sídle Svetovej banky za kalendárny mesiac, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa tovar vyňal z colného skladu, prepočítanej na eurá; na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou v deň, ktorý predchádza dňu, keď sa tovar vyňal z colného skladu, alebo v nasledujúci deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený.

Osobitným skladom sa rozumie priestorovo ohraničené miesto v tuzemsku určené na uskladnenie tovaru uvedeného v prílohe č. 9 časti I so skladovacou kapacitou najmenej 50 000 000 l.

Osobitný sklad musí mať na uskladnenie tovaru pevne zabudovanú stacionárnu nádrž používanú ako meradlo objemu, ktorá musí byť vybavená určeným meradlom,^25b) ktoré umožňuje pri príjme a výdaji tovaru merať množstvo pretečeného tovaru.

Na prevádzkovanie osobitného skladu musí mať platiteľ povolenie vydané daňovým úradom. Žiadosť o povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu platiteľ podá na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Žiadosť podľa odseku 3 musí obsahovať

Prílohou k žiadosti podľa odseku 3 je technická dokumentácia stacionárnej nádrže používanej ako meradlo objemu, počet určených meradiel, doklad o overení stacionárnych nádrží a určených meradiel a spôsob zabezpečenia tovaru pred neoprávneným použitím.

Osoba, ktorá chce prevádzkovať osobitný sklad, musí ku dňu podania žiadosti podľa odseku 3 spĺňať tieto podmienky:

Platiteľ je povinný pred vydaním povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu zložiť zábezpeku na daň vo výške a lehote uvedenej v rozhodnutí daňového úradu. Zábezpeku na daň daňový úrad určí na základe skladovacej kapacity osobitného skladu, sadzby dane prislúchajúcej k tovaru a poslednej zverejnenej priemernej nominálnej ceny tovaru na webovom sídle Svetovej banky pred podaním žiadosti podľa odseku 3 prepočítanej na eurá; na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou v prvý deň kalendárneho mesiaca, v ktorom daňový úrad vydal rozhodnutie, alebo nasledujúci deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený. Zábezpeka na daň sa skladá zložením peňažných prostriedkov na účet daňového úradu alebo bankovou zárukou poskytnutou bankou bez výhrad. Zo zloženej zábezpeky na daň platiteľ nemá nárok na úroky.

Daňový úrad pred vydaním povolenia na prevádzkovanie osobitného skladu preverí skutočnosti a údaje podľa odsekov 4 až 6, a ak sú pravdivé a správne a platiteľ zložil zábezpeku podľa odseku 7, vydá povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu bezodkladne.

Ak daňový úrad povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu nevydá, bezodkladne uvoľní alebo vráti platiteľovi zábezpeku na daň zloženú podľa odseku 7.

Prevádzkovateľ osobitného skladu je povinný doplniť zloženú zábezpeku na daň do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, že časť zábezpeky na daň použil daňový úrad na úhradu dane.

Povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu zaniká dňom

Daňový úrad odníme povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu, ak prevádzkovateľ osobitného skladu

Ak povolenie na prevádzkovanie osobitného skladu zanikne, daňový úrad bezodkladne uvoľní alebo vráti zloženú zábezpeku na daň alebo jej časť, ak zábezpeka bola použitá na úhradu dane.

Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 48c ods. 1 písm. b), je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť prevádzkovateľovi osobitného skladu obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného tovaru v metrických tonách.

Ak sa tovar vyjme z osobitného skladu okrem vyňatia tovaru, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru, ktoré tomu predchádzalo, a oslobodenie od dane na prijaté služby sa okamihom vyňatia tovaru zrušujú a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z osobitného skladu.

Osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z osobitného skladu, je povinná predtým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi osobitného skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

Prevádzkovateľ osobitného skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o

Záznamy podľa odseku 17 je prevádzkovateľ osobitného skladu povinný uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť daňovému úradu.

Prevádzkovateľ osobitného skladu nesmie umožniť vyňatie tovaru z osobitného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 16. Ak prevádzkovateľ osobitného skladu umožní vyňatie tovaru z osobitného skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 16, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že sa tovar vyňal z osobitného skladu. Zábezpeka na daň zložená podľa odseku 7 sa použije na úhradu nezaplatenej dane; použitie zábezpeky na daň daňový úrad písomne oznámi prevádzkovateľovi osobitného skladu. Ak prevádzkovateľ osobitného skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný, daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je hodnota vyňatého tovaru určená na základe priemernej ceny tovaru zverejnenej na webovom sídle Svetovej banky za kalendárny mesiac, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa tovar vyňal z osobitného skladu, prepočítanej na eurá; na prepočet sa použije referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou v deň, ktorý predchádza dňu, keď sa tovar vyňal z osobitného skladu, alebo v nasledujúci deň, ak nebol v tento deň referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený.

Oslobodenie od dane podľa § 48c ods. 2 písm. a) z miesta dovozu tovaru do daňového skladu v tuzemsku sa uplatní, ak pred začatím prepravy je colnému úradu zložená zábezpeka na daň vo výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane. Zábezpeku na daň je povinný zložiť prevádzkovateľ daňového skladu, do ktorého je tovar určený na umiestnenie. Zábezpeka na daň sa zloží spôsobom podľa osobitného predpisu.^25c)

Colný úrad uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 1, ak sú splnené podmienky na uvoľnenie alebo vrátenie zábezpeky na spotrebnú daň podľa osobitného predpisu.^25d)

Ak sa na prepravovaný tovar oslobodený od dane podľa odseku 1 nepredloží colnému úradu elektronická správa o prijatí podľa osobitného predpisu,^25e) je osoba, ktorá by bola povinná platiť daň pri dovoze tovaru, povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, ku ktorému vznikne povinnosť zaplatiť spotrebnú daň podľa osobitného predpisu,^25f) a to vo výške, ktorú by bola povinná zaplatiť pri dovoze tovaru, ak by sa neuplatnilo oslobodenie od dane; to neplatí pri nenávratnom zničení alebo pri prirodzenom úbytku tovaru. Ak daň je zaplatená podľa prvej vety, colný úrad bezodkladne uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 1. Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti, na úhradu dane sa použije zábezpeka na daň zložená podľa odseku 1; použitie zábezpeky na daň daňový úrad písomne oznámi prevádzkovateľovi daňového skladu.

Oslobodenie od dane podľa § 48c ods. 2 písm. b) môže zdaniteľná osoba uplatniť, ak pred začatím prepravy tovaru, ktorý je určený na umiestnenie do daňového skladu, je colnému úradu zložená zábezpeka na daň vo výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa na dodanie tovaru neuplatnilo oslobodenie od dane. Zábezpeku na daň je povinný zložiť prevádzkovateľ daňového skladu, z ktorého sa prepravuje tovar určený na umiestnenie do iného daňového skladu. Zábezpeka na daň sa zloží spôsobom podľa osobitného predpisu.

Colný úrad uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 4, ak sú splnené podmienky na uvoľnenie alebo vrátenie zábezpeky na spotrebnú daň podľa osobitného predpisu.

Ak sa na prepravovaný tovar podľa odseku 4 nepredloží colnému úradu elektronická správa o prijatí podľa osobitného predpisu, oslobodenie od dane sa zrušuje a osoba povinná platiť daň je povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, ku ktorému vznikne povinnosť zaplatiť spotrebnú daň podľa osobitného predpisu, a to vo výške dane, ktorá by bola splatná, keby sa neuplatnilo oslobodenie od dane; to neplatí pri nenávratnom zničení tovaru alebo pri prirodzenom úbytku tovaru. Ak daň je zaplatená podľa prvej vety, colný úrad bezodkladne uvoľní alebo vráti zábezpeku na daň podľa odseku 4. Ak daň nie je zaplatená v lehote splatnosti, na úhradu dane sa použije zábezpeka na daň podľa odseku 4; použitie zábezpeky na daň daňový úrad písomne oznámi prevádzkovateľovi daňového skladu.

Osoba, ktorá dodá tovar s oslobodením od dane podľa § 48c ods. 2 písm. c), je povinná do desiatich dní odo dňa dodania tovaru oznámiť prevádzkovateľovi daňového skladu obchodné meno alebo názov osoby, ktorej tovar dodala, dátum dodania tovaru a množstvo dodaného tovaru.

Ak sa tovar vyjme z daňového skladu okrem vyňatia tovaru, ku ktorému dochádza v súvislosti s dodaním tovaru, oslobodenie od dane uplatnené na dodanie tovaru podľa § 48c ods. 2 písm. c), ktoré tomu predchádzalo, oslobodenie od dane uplatnené na nadobudnutie tovaru podľa § 48c ods. 2 písm. d), ktoré tomu predchádzalo, a oslobodenie od dane na prijaté služby podľa § 48c ods. 2 písm. b) až d) sa okamihom vyňatia tovaru zrušujú a osobou povinnou priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu; ak sa z daňového skladu vyjme tovar, pri ktorom sa uplatnilo oslobodenie od dane podľa § 48c ods. 2 písm. a), bez toho, aby došlo k dodaniu tovaru v daňovom sklade, je osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu, povinná priznať a zaplatiť daň ku dňu, keď táto skutočnosť nastala, a to vo výške, ktorú by bola povinná zaplatiť pri dovoze tovaru, ak by sa neuplatnilo oslobodenie od dane.

Osoba, ktorá spôsobí, že sa tovar vyjme z daňového skladu, je povinná predtým, ako nastane táto skutočnosť, oznámiť prevádzkovateľovi daňového skladu identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku a doručiť mu

Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný viesť záznamy v členení podľa kalendárnych mesiacov o

Záznamy podľa odseku 10 je prevádzkovateľ daňového skladu povinný uchovávať desať rokov od konca kalendárneho roka, ktorého sa týkajú, a tieto na požiadanie predložiť daňovému úradu.

Prevádzkovateľ daňového skladu nesmie umožniť vyňatie tovaru z daňového skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 9. Ak prevádzkovateľ daňového skladu umožní vyňatie tovaru z daňového skladu osobe, ktorá nesplnila povinnosti podľa odseku 9, je spoločne a nerozdielne zodpovedný za daň nezaplatenú osobou, ktorá spôsobila, že sa tovar vyňal z daňového skladu. Táto daň sa vypočíta zo základu dane, ktorým je trhová hodnota vyňatého tovaru na voľnom trhu ku dňu, keď sa tovar vyňal z daňového skladu, ak prevádzkovateľ daňového skladu nemá informáciu o sume, za ktorú bol tovar skutočne predaný.

Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50.

Platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,²⁶) a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť okrem investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c), že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2). Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,²⁶) na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia; ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu^24b) a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu.^24b) Pomer použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu ako je príjem z podnikania, doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Ustanovenie odseku 4 týmto nie je dotknuté.

Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.

Platiteľ nemôže odpočítať daň pri

Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate.

Platiteľ registrovaný pre daň podľa § 5, ktorý spĺňa podmienky na vrátenie dane podľa § 55a alebo § 56, nemôže uplatňovať odpočítanie dane z tovarov a služieb prostredníctvom daňového priznania okrem odpočítania dane z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 ods. 1 a okrem odpočítania ním uplatnenej dane na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň.

Ak zahraničná osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a až 68c alebo osobitnú úpravu podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c a súčasne vykonáva v tuzemsku aj činnosti, na ktoré sa tieto osobitné úpravy nevzťahujú a v súvislosti s ktorými je registrovaná ako platiteľ podľa § 5, má právo na odpočítanie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1.

Daň uplatnenú na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c), ktorý je zahrnutý v majetku platiteľa a ktorý platiteľ použije na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta platiteľ len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie. Ustanovenie § 49 ods. 4 týmto nie je dotknuté.

Pomer použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa plochy nehnuteľnosti používanej na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie, doby používania investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c) na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

Pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa § 49 ods. 4 platiteľ vypočíta ako súčin dane a koeficientu vypočítaného podľa odseku 2 a zaokrúhleného na dve desatinné miesta nahor.

Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli je hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli je hodnota bez dane zo všetkých dodaných tovarov a služieb za kalendárny rok. Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádza hodnota z

V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemožno použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka, určí platiteľ koeficient na príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.

Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa odseku 2 koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za tento kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tým istým spôsobom postupuje aj platiteľ, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka stal platiteľom alebo v priebehu kalendárneho roka prestal byť platiteľom, a to za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mal postavenie platiteľa.

Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 2 až 4 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.

Ak v dôsledku oneskoreného doručenia faktúry je platiteľ povinný podať dodatočné daňové priznanie z dôvodu, že daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vznikla podľa § 20 ods. 1 písm. b), má platiteľ právo vykonať odpočítanie dane v zdaňovacom období, za ktoré podáva dodatočné daňové priznanie, ak ku dňu podania dodatočného daňového priznania má faktúru.

Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odseku 2 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

Odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.

Osobe, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, vzniká v čase dodania nového dopravného prostriedku právo odpočítať daň zahrnutú do kúpnej ceny alebo zaplatenú pri dovoze, alebo pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu, a to do výšky, ktorá neprekročí daň, ktorú by bola povinná táto osoba uhradiť, ak by pri dodaní nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu bola povinná platiť daň. Právo odpočítania dane môže byť uplatnené len za mesiac, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný.

Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ uplatnil odpočítanie dane, nastane skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane. Ak platiteľ doklad o oprave základu dane nedostane do 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie základu dane, opraví odpočítanú daň v zdaňovacom období, v ktorom uplynulo 30 dní odo dňa, keď nastala skutočnosť podľa § 25 ods. 1; ak sa oprava odpočítanej dane vzťahuje na nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo dodanie tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň príjemca plnenia, platiteľ súčasne opraví aj základ dane a daň podľa § 25.

Ak bola vykonaná oprava základu dane podľa § 25 alebo § 68d ods. 8, ktorá má za následok zvýšenie základu dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane a ak sa oprava základu dane vykoná podľa § 68d ods. 8, oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ zaplatil, a to vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil.

Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne vrátená v plnej výške alebo čiastočne podľa colných predpisov, platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom colný orgán vrátil daň.

Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne zvýšená podľa colných predpisov, platiteľ môže opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom bola dodatočne zvýšená daň zaplatená colnému orgánu.

V prípade krádeže tovaru, pri ktorom platiteľ odpočítal daň, je platiteľ povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane; ak je tovar predmetom odpisovania podľa osobitného predpisu,²⁶) zníži platiteľ odvod dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom, a ak ide o tovar nadobudnutý na iný účel ako na ďalší predaj s obstarávacou cenou 1 700 eur a menej a s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, platiteľ zníži odvod dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu výške odpisov, ktoré by sa vypočítali ako pri majetku, ktorý by bol odpisovaný rovnomerne po dobu štyroch rokov. Ak bol odcudzený tovar, ktorý bol predmetom nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, odvedie platiteľ daň zníženú o daň, ktorú z tohto tovaru už odviedol, najviac však do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil krádež tovaru.

Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zníženie dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zvýšenie dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Opravu sadzby dane a opravu odpočítanej dane nie je povinný vykonať platiteľ pri uplatnení nesprávnej sadzby dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, ak platiteľ môže pri tomto zdaniteľnom obchode odpočítať daň v plnom rozsahu.

Ak platiteľ uplatnil odpočítanie dane zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. a) alebo písm. b), pri nadobudnutí ktorého neuplatnil odpočítanie dane, a táto služba viedla k trvalému zvýšeniu hodnoty investičného majetku, je povinný opraviť odpočítanú daň z tejto služby v zdaňovacom období, v ktorom tento investičný majetok dodá na svoju osobnú spotrebu, na osobnú spotrebu svojich zamestnancov alebo dodá investičný majetok bezodplatne.

Odpočítanú daň zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. a) platiteľ opraví vo výške, ktorá sa vzťahuje na obdobie, ktoré sa začína kalendárnym mesiacom, v ktorom platiteľ tento investičný majetok dodal podľa odseku 1, a končí sa uplynutím 60. kalendárneho mesiaca od uplatnenia odpočítania dane. Odpočítanú daň zo služby vykonanej na investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. b) platiteľ opraví vo výške, ktorá sa vzťahuje na obdobie, ktoré sa začína kalendárnym mesiacom, v ktorom platiteľ tento investičný majetok dodal podľa odseku 1, a končí sa uplynutím 240. kalendárneho mesiaca od uplatnenia odpočítania dane. Pri oprave odpočítanej dane platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane zo služby vykonanej na investičnom majetku.

Platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň, ak

Ak platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby, za ktoré úplne alebo čiastočne nezaplatil, až po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku, je povinný súčasne vykonať opravu odpočítanej dane v rozsahu, v akom za dodanie tohto tovaru alebo služby nezaplatil.

Pri oprave odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo odseku 2 platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane a vykonané úpravy odpočítanej dane.

Platiteľ má právo vykonať opravu opravenej odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo odseku 2 v tom zdaňovacom období, v ktorom

Pri oprave opravenej odpočítanej dane podľa odseku 4 platiteľ zohľadní pomerné odpočítanie dane a vykonané úpravy odpočítanej dane; ak platiteľ opravil odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2 z dôvodu, že za dodanie tovaru alebo služby úplne nezaplatil, zohľadní aj úpravy odpočítanej dane, ktoré by bol povinný vykonať, ak by neopravil odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2.

Ak platiteľ opravil odpočítanú daň podľa odseku 1 alebo odseku 2 alebo opravil opravenú odpočítanú daň podľa odseku 4, zohľadní tieto opravy pri úprave odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d.

Platiteľ je povinný uviesť opravu odpočítanej dane podľa odseku 1 alebo odseku 2 a opravu opravenej odpočítanej dane podľa odseku 4 v záznamoch podľa § 70 ods. 2 písm. j).

Ak platiteľ nedostal opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom mu bol odoslaný, má sa za to, že tento doklad dostal v posledný deň tohto nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Platiteľ upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadobudol investičný majetok alebo ho vytvoril na vlastné náklady, zmení účel jeho použitia.

Investičným majetkom na účely tohto zákona sú

Zmenou účelu použitia investičného majetku sa rozumie, ak platiteľ

Obdobie na úpravu odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku podľa odseku 1 je päť kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom investičný majetok platiteľ nadobudol alebo na vlastné náklady vytvoril okrem investičného majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), pri ktorom je obdobie na úpravu 20 kalendárnych rokov, a obdobie na úpravu odpočítanej dane začína plynúť v roku, v ktorom bol investičný majetok uvedený do užívania. Ak platiteľ dodá investičný majetok podľa odseku 2 písm. b) a c) pred uvedením do užívania a zmení účel použitia, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, keď dodá investičný majetok. Ak platiteľ nadobudne investičný majetok formou nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom po nadobudnutí zmení účel jeho použitia, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.

Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil účel použitia investičného majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy č. 1. na účely výpočtu úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku sa daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítať, považuje za odpočítanie dane vo výške 0.

Úpravu odpočítanej dane platiteľ nevykoná, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku predstavuje 0,10 a menej; hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku je rozdiel čísla A a čísla B podľa prílohy č. 1.

Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania dane. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s oslobodením od dane bez možnosti odpočítania dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s oslobodením od dane.

Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 4 a 5 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.

Platiteľ upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) uviedol do užívania, zmení rozsah použitia tohto investičného majetku na účely podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie.

Obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa odseku 1 je 20 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) platiteľ uviedol do užívania. Ak platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) pred uvedením do užívania, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, v ktorom tento majetok dodá. Ak platiteľ nadobudne investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) formou nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol tento investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.

Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia investičného majetku uvedeného v § 54 ods. 2 písm. b) a c), a to za každý kalendárny rok do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia tohto majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1.

Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) s uplatnením dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na podnikanie. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) s oslobodením od dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na iný účel ako na podnikanie.

Ak platiteľ nadobudol investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 od platiteľa podľa § 68d ods. 2 a uplatňuje odpočítanie dane až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d, je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vysporiadaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane.

Na účely úpravy odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d vykonávanej platiteľom, ktorý nadobudol investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 od platiteľa podľa § 68d ods. 2, a vykonávanej platiteľom podľa § 68d ods. 2 sa skratkou DV vo vzorci uvedenom v prílohe č. 1 rozumie daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú tento platiteľ zaplatil.

Platiteľ, ktorý odpočítal časť dane podľa § 49 ods. 5 prvej vety pri hnuteľnom hmotnom majetku a tento majetok je investičným majetkom uvedeným v § 54 ods. 2 písm. a), upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom tento majetok nadobudol, zmení rozsah použitia majetku na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie.

Obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa odseku 1 je päť rokov vrátane roka, v ktorom platiteľ nadobudol hnuteľný hmotný majetok. Ak platiteľ nadobudne investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) formou nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom po nadobudnutí zmení rozsah použitia na účely podnikania a na iný účel ako na podnikanie, na účely úpravy odpočítanej dane sa má za to, že obdobie na úpravu odpočítanej dane začalo plynúť v kalendárnom roku, v ktorom bol tento investičný majetok odovzdaný do užívania platiteľovi.

Úpravu odpočítanej dane podľa odseku 1 platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia hnuteľného hmotného majetku, a to za každý kalendárny rok do skončenia obdobia na úpravu odpočítanej dane vrátane kalendárneho roka, v ktorom zmenil rozsah použitia tohto majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1.

Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. a) s uplatnením dane alebo s oslobodením od dane s možnosťou odpočítania dane, posudzuje sa tento majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný len na podnikanie.

Zdaniteľná osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k tovarom a službám, ktoré nadobudla alebo prijala ako zdaniteľná osoba pred dňom, keď sa stala platiteľom, ak tieto prijaté plnenia okrem zásob neboli zahrnuté do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu^27a) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom. Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,²⁶) platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak tovary a služby nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.

Platiteľ môže odpočítať daň podľa odseku 1 v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51. Pri odpočítaní dane je platiteľ povinný zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a), ktorú by bol povinný vykonať pred dňom, keď sa stal platiteľom, ak by mal postavenie platiteľa.

Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 21 dní, má za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, právo na odpočítanie dane inej ako podľa odseku 1 viažucej sa na tovary a služby, ktoré použila na dodanie tovarov a služieb, v rozsahu a za podmienok podľa § 49 a 51; pri odpočítaní dane je táto osoba povinná zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a), ktorú by bola povinná vykonať v tomto období, ak by mala postavenie platiteľa. Odpočítanie dane sa uplatní v tom istom daňovom priznaní, v ktorom sa uvádza daň podľa § 78 ods. 9. Obdobím, v ktorom osoba mala byť platiteľom, sa rozumie obdobie, ktoré sa začína 22. dňom po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň.

Zahraničná osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, má za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, právo na odpočítanie dane viažucej sa na tovary a služby, ktoré použila na dodanie tovarov a služieb, v rozsahu a za podmienok podľa § 49 a 51; pri odpočítaní dane je táto osoba povinná zohľadniť aj opravu odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a), ktorú by bola povinná vykonať v tomto období, ak by mala postavenie platiteľa. Odpočítanie dane sa uplatní v tom istom daňovom priznaní, v ktorom sa uvádza daň podľa § 78 ods. 9. Obdobie, v ktorom zahraničná osoba mala byť platiteľom, sa začína dňom, kedy uskutočnila prvý zdaniteľný obchod v tuzemsku, z ktorého by jej vznikla povinnosť platiť daň, keby mala postavenie platiteľa.

Zahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava a žiada o vrátenie dane (ďalej len „žiadateľ“), má nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku za podmienok a v rozsahu podľa odsekov 2 až 5 a § 55b až 55e.

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Ak žiadateľ uskutočňuje v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, zdaniteľné obchody, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne zdaniteľné obchody, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok na vrátenie pomernej výšky dane, ktorú vypočíta podľa pravidiel platných v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak by takáto daň bola odpočítateľná podľa § 49.

Žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2. Ak žiadateľ podľa zákona platného v inom členskom štáte uplatňuje osobitnú úpravu zodpovedajúcu ustanoveniam podľa § 65, nemá nárok na vrátenie dane pri tovaroch a službách obstaraných na účel uskutočnenia cesty.

Žiadateľ, ktorý je identifikovaný pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68c v tuzemsku alebo osobitnej úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68b alebo § 68c, má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri tovaroch a službách, ktoré súvisia s dodaním tovarov a služieb uvedených v § 68 ods. 1 písm. b) a c); splnenie podmienky podľa odseku 2 písm. c) sa nevyžaduje.

Žiadateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane v elektronickej forme prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Daňový úrad Bratislava bezodkladne elektronickými prostriedkami oznámi žiadateľovi dátum prijatia žiadosti o vrátenie dane.

Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať

Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať okrem údajov podľa odseku 2 údaje z každej faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiadateľ žiada vrátenie dane, a to:

Druh nadobudnutého tovaru a služieb sa vyjadruje týmito číselnými kódmi:

Ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade 1 000 eur a viac alebo vo faktúre o kúpe pohonných látok 250 eur a viac, je žiadateľ povinný spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronickými prostriedkami predložiť kópiu faktúry alebo dovozného dokladu.

Údaje v žiadosti o vrátenie dane a ďalšie požadované informácie podľa § 55d ods. 1 a 2 uvádza žiadateľ v slovenskom jazyku alebo v anglickom jazyku.

Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane sa môže podať za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur. Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur.

Žiadosť o vrátenie dane sa vzťahuje na

Žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka.

Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane upraví odpočítateľná časť dane podľa zákona platného v členskom štáte žiadateľa, žiadateľ je povinný opraviť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal, alebo sumu dane, ktorá sa mu už vrátila.

Oprava podľa odseku 4 sa vykoná v žiadosti o vrátenie dane vzťahujúcej sa na obdobie kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane. Ak žiadateľ za obdobie kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane, nepodáva žiadosť o vrátenie dane, opravu dane podľa odseku 4 vykoná v samostatnom vyhlásení podanom prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.

Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane zníži základ dane a daň za dodanie tovaru alebo služby, je žiadateľ povinný vrátiť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal. Vrátenie dane žiadateľ vykoná v žiadosti o vrátenie dane za obdobie kalendárneho roka, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane. Ak žiadateľ za obdobie kalendárneho roka, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, nepodáva žiadosť o vrátenie dane, je povinný oznámiť elektronickými prostriedkami Daňovému úradu Bratislava najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom bol vyhotovený doklad o oprave základu dane a dane, že dostal doklad o oprave základu dane a dane. Spolu s oznámením žiadateľ predloží elektronickými prostriedkami doklad o oprave základu dane a dane. Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie o vrátení vrátenej dane. Žiadateľ je povinný vrátiť daň do 30 dní od oznámenia rozhodnutia.

Daňový úrad Bratislava oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti s výnimkou podľa odsekov 5 a 6. Ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovaného nároku na vrátenie dane, Daňový úrad Bratislava môže v lehote podľa prvej vety elektronickými prostriedkami požiadať žiadateľa, príslušné orgány členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, alebo inú osobu o dodatočné informácie; inú osobu ako žiadateľa alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, môže požiadať elektronickými prostriedkami, iba ak sú tieto prostriedky dostupné jej adresátovi.

Ak nie sú dodatočné informácie dostatočné, môže Daňový úrad Bratislava požiadať o ďalšie dodatočné informácie. Žiadosť o dodatočné informácie a žiadosť o ďalšie dodatočné informácie sa považujú za doručené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu žiadateľa uvedenú v žiadosti o vrátenie dane, na elektronickú adresu príslušných orgánov členských štátov alebo elektronickú adresu iných osôb; na doručovanie sa nevzťahuje ustanovenie osobitného predpisu.^27bc)

Dodatočnými informáciami podľa odseku 1 a ďalšími dodatočnými informáciami podľa odseku 2 sú aj originál alebo kópia faktúry alebo dovozného dokladu, ktoré sa týkajú uplatňovaného nároku na vrátenie dane, a to aj takých, v ktorých základ dane je nižší ako základ dane podľa § 55b ods. 5.

Osoba, od ktorej Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie a ďalšie dodatočné informácie podľa odsekov 1 a 2, je povinná požadované informácie poskytnúť do jedného mesiaca odo dňa, kedy jej bola požiadavka doručená.

Ak Daňový úrad Bratislava žiada dodatočné informácie podľa odseku 1, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od prijatia požadovaných informácií, a ak nedostal požadované informácie, oznámi rozhodnutie do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty podľa odseku 4; ak dvojmesačná lehota na oznámenie rozhodnutia uplynie skôr ako uplynie šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, Daňový úrad Bratislava oznámi rozhodnutie najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

Ak Daňový úrad Bratislava žiada ďalšie dodatočné informácie podľa odseku 2, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane najneskôr do ôsmich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

Ak Daňový úrad Bratislava rozhodne o vrátení dane, vráti daň najneskôr do desiatich pracovných dní od uplynutia lehoty na oznámenie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane podľa odseku 1, 5 alebo 6.

Daňový úrad Bratislava vráti daň na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na základe žiadosti žiadateľa na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte, ak ju nemožno použiť podľa osobitného predpisu.^27bd) Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov.

Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu.^27c)

Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo podvodným spôsobom, žiadateľ je povinný zaplatiť Daňovému úradu Bratislava neoprávnene vrátenú daň a pokutu uloženú podľa osobitného predpisu.^27d) Ak žiadateľ uloženú pokutu nezaplatí, Daňový úrad Bratislava má právo odmietnuť ďalšie vrátenie dane až do výšky nezaplatenej pokuty.

Daňový úrad Bratislava vráti daň za obdobie kalendárneho roka, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, zníženú alebo zvýšenú o sumu, ktorá zodpovedá oprave dane vykonanej podľa § 55c ods. 4 a 5. Ak sa oprava dane vykoná podaním samostatného vyhlásenia podľa § 55c ods. 5, Daňový úrad Bratislava rozhodne o zvýšení alebo znížení dane na základe samostatného vyhlásenia o oprave dane.

Na účely § 55c ods. 6 a odsekov 1, 5 a 6 sa rozhodnutie považuje za oznámené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane.

Ak Daňový úrad Bratislava nevráti žiadateľovi daň v lehote podľa § 55d ods. 7, žiadateľ má nárok na úrok vo výške ustanovenej podľa osobitného predpisu.^27e)

Žiadateľ nemá nárok na úrok podľa odseku 1, ak nepredložil dodatočné informácie alebo ďalšie dodatočné informácie v lehote podľa § 55d ods. 4, alebo ak nepredloží kópiu faktúry alebo dovozného dokladu podľa § 55b ods. 5.

Platiteľ registrovaný podľa § 4 alebo 4b uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami na webovom sídle finančného riaditeľstva. Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ registrovaný podľa § 4 podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Na obsah žiadosti o vrátenie dane sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4; žiadosť o vrátenie dane sa nepovažuje za podanú, ak tieto údaje neobsahuje.

Na spôsob podania žiadosti o vrátenie dane sa nevzťahuje osobitný predpis.^27f)

Finančné riaditeľstvo bezodkladne elektronickými prostriedkami odošle platiteľovi potvrdenie o prijatí žiadosti.

Finančné riaditeľstvo neodošle žiadosť o vrátenie dane členskému štátu, ktorému je žiadosť určená, ak v období, za ktoré sa žiada vrátenie dane, platiteľ nebol platiteľom alebo vykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže odpočítať daň. Neodoslanie žiadosti oznámi finančné riaditeľstvo elektronickými prostriedkami platiteľovi.

Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Európskej únie a ktorá v cestovnom styku vyváža z územia Európskej únie tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine, môže požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene vyvezeného tovaru, ktorý kúpila v tuzemsku od platiteľa, s výnimkou pohonných látok.

Trvalý pobyt a prechodný pobyt na účely odseku 1 je miesto, ktoré je zapísané v cestovnom pase. Ak taký údaj nie je v cestovnom pase zapísaný, preukáže cestujúci tento údaj iným hodnoverným dokladom.

Cestujúci môže požiadať o vrátenie dane, ak

Vrátenie dane sa uplatňuje u

Dohoda podľa odseku 4 písm. c) obsahuje najmä

Nárok na vrátenie dane zaniká, ak sa platiteľovi alebo poverenej osobe nepredložia doklady uvedené v odseku 3 do šiestich mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný.

Platiteľ môže pri predaji tovaru na požiadanie vydať tlačivo na vrátenie dane, v ktorom uvedie tieto údaje:

Po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (§ 59 ods. 3 a 6) sa vráti daň na základe predloženého dokladu o kúpe tovaru a tlačiva na vrátenie dane, v ktorom je potvrdený vývoz tovaru colným úradom.

Daň vrátenú podľa odseku 2 uvedie platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola daň vrátená. Vrátenú daň je platiteľ povinný evidovať podľa jednotlivých zdaňovacích období. V evidencii uvádza platiteľ poradové číslo tlačiva na vrátenie dane a sumu dane.

Tlačivo na vrátenie dane uchováva platiteľ počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnil v daňovom priznaní.

Ak sa vrátenie dane uplatňuje u poverenej osoby podľa § 59 ods. 4 písm. c), táto osoba vráti daň cestujúcemu po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (§ 59 ods. 1, 3 a 6) na základe elektronicky predloženého dokladu o kúpe tovaru a potvrdenia vývozu tovaru colným úradom.

Daň vrátenú podľa odseku 5 uplatní poverená osoba podľa § 59 ods. 4 písm. c) podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami Daňovému úradu Bratislava za kalendárny mesiac, v ktorom bola daň vrátená cestujúcemu. Prílohou k žiadosti o vrátenie dane je zoznam dokladov o kúpe tovaru, z ktorých bola vrátená daň. Zoznam dokladov o kúpe tovaru sa uvádza v členení podľa cestujúcich a obsahuje údaje v rozsahu dohodnutom podľa § 59 ods. 5 písm. d).

Žiadosť o vrátenie dane a príloha k tejto žiadosti podľa odseku 6 sa podáva na tlačive, ktorého vzor uverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Daňový úrad Bratislava vráti poverenej osobe podľa § 59 ods. 4 písm. c) sumu dane uplatnenú v žiadosti o vrátenie dane v eurách na účet vedený v banke v tuzemsku do 30 dní od jej podania; ak sa daň vráti v požadovanej výške, rozhodnutie sa nevydá.

Poverená osoba podľa § 59 ods. 4 písm. c) uchováva doklady, ktoré jej boli predložené cestujúcimi, po dobu desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnila v žiadosti o vrátenie dane, a na požiadanie Daňového úradu Bratislava je povinná umožniť prístup k týmto dokladom, ich sťahovanie a používanie.

Osoby iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,²³) a medzinárodné organizácie²⁴) a ich pracovníci (ďalej len „zahraničný zástupca“) majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na ich spotrebu.

Zahraničnými zástupcami sú

Vrátenie dane sa poskytuje zahraničným zástupcom len tých štátov, ktoré také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytujú osobám Slovenskej republiky. Ak iný štát také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie neposkytuje osobám Slovenskej republiky v rozsahu vrátenia dane poskytovaného Slovenskou republikou, prizná sa zahraničným zástupcom týchto štátov vrátenie dane len v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát osobám Slovenskej republiky. Ak iný štát také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytuje osobám Slovenskej republiky vo väčšom rozsahu, ako poskytuje Slovenská republika, prizná sa zahraničným zástupcom týchto štátov vrátenie dane v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát osobám Slovenskej republiky. Vzájomnosť podľa tohto odseku sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie a ich pracovníkov.

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 99 581,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov, pohonných látok, stavieb a stavebných prác.

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. c) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 99 581,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov a pohonných látok.

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) a c) sa vráti daň zaplatená

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená v cenách tovarov a služieb na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu a pohonných látok v rozsahu celoročného limitu. Celoročný limit vrátenia dane je pre

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) a e), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená v cene dvoch osobných automobilov počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne a zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. f) a g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne.

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. b) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 8 298,48 eura za kalendárny rok.

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená v cenách tovarov a služieb určených na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu v rozsahu celoročného limitu. Celoročný limit vrátenia dane je pre

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb určených na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu a pohonných látok najviac do výšky 1 991,64 eura za kalendárny rok.

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu na jeho osobnú spotrebu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne.

Ak v priebehu dvoch rokov od registrácie osobných automobilov alebo úžitkových automobilov s prideleným diplomatickým evidenčným číslom EE alebo ZZ, pri ktorých sa vrátila daň podľa odsekov 6, 8 a 12, tieto automobily sa zničia alebo odcudzia, zahraničnému zástupcovi sa vráti daň zaplatená v cene ďalšieho osobného automobilu alebo úžitkového automobilu. Ak zahraničný zástupca pred uplynutím dvoch rokov od registrácie automobilu podľa prvej vety, pri ktorom uplatnil vrátenie dane, automobil predá alebo daruje, je povinný vrátenú daň vrátiť; to neplatí, ak zahraničný zástupca predá alebo daruje tento automobil inému zahraničnému zástupcovi. Ak zahraničný zástupca podľa ods. 2 písm. d) až h) uplatnil vrátenie dane zaplatenej v cene osobného automobilu a končí svoje pôsobenie v Slovenskej republike do šiestich mesiacov od registrácie tohto automobilu podľa prvej vety, je povinný vrátiť vrátenú daň. Tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 3.

Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená pri dodaní stavby a stavebných prác, ak cena vrátane dane nepresiahne 3 319,39 eura; ak cena vrátane dane presiahne 3 319,39 eura, vráti sa daň iba v prípade, ak vysielajúci štát potvrdí Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky priznanie nároku na vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie v rovnakom rozsahu slovenským diplomatickým misiám a konzulárnym úradom.

Dodanie tovaru zahraničnému zástupcovi v daňovom sklade povolenom podľa osobitného predpisu⁶) je oslobodené od dane. Oslobodenie od dane sa poskytne najviac v rozsahu, v akom je umožnené vrátenie dane podľa odsekov 4, 5, 7, 9, 10 a 11, pričom nárok na vrátenie dane sa pomerne zníži. Podrobnosti uplatnenia oslobodenia od dane a vrátenia dane ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Zahraničný zástupca uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky potvrdí elektronicky Daňovému úradu Bratislava splnenie podmienky vzájomnosti podľa § 61 ods. 3. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30. dňa po skončení kalendárneho štvrťroka.

Zahraničný zástupca k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť originál faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane v eurách s potvrdením platby dane. Ak vysielajúci štát zahraničného zástupcu podľa § 61 ods. 2 písm. a) umožňuje vrátenie dane na základe predloženia kópie faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, môže tento zahraničný zástupca namiesto originálu faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa doložiť k žiadosti o vrátenie dane kópiu týchto dokladov potvrdenú vedúcim misie alebo vedúcim konzulárneho úradu.

Vrátenie dane môže zahraničný zástupca žiadať len v prípade, ak celková cena vrátane dane na jednom doklade o kúpe tovarov alebo služieb s výnimkou dokladu o kúpe pohonných látok je najmenej 33,19 eura. Ak iný štát viaže vrátenie dane osobám Slovenskej republiky na doklad o kúpe tovarov alebo služieb, na ktorom je celková cena vyššia ako 33,19 eura, môže zahraničný zástupca tohto štátu žiadať vrátenie dane z takého dokladu, na ktorom je celková cena najmenej vo výške určenej týmto štátom.

Daňový úrad Bratislava opatrí odtlačkom úradnej pečiatky všetky faktúry a iné doklady o kúpe tovarov a služieb priložené k žiadosti o vrátenie dane a do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok ich vráti zahraničnému zástupcovi.

Daňový úrad Bratislava vráti zahraničnému zástupcovi daň na účet vedený v banke v Slovenskej republike do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok.

Nárok na vrátenie dane môže zahraničný zástupca uplatniť najneskôr za kalendárny štvrťrok nasledujúci po kalendárnom štvrťroku, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná, inak mu nárok zaniká.

Európska únia, Európske spoločenstvo pre atómovú energiu a orgány nimi zriadené, Európska centrálna banka a Európska investičná banka majú nárok na vrátenie dane z vnútroštátnych nákupov tovarov a služieb v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou,^21a) ak je hostiteľským štátom ich orgánov Slovenská republika.

Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie majú nárok na vrátenie dane z vnútroštátnych nákupov tovarov alebo služieb určených na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19; to neplatí, ak Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie použije tovar alebo služby okamžite alebo neskôr na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

Nárok na vrátenie dane podľa odseku 1 sa uplatňuje podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa musia doložiť doklady o kúpe tovarov a služieb, v ktorých je uvedená suma dane v eurách.

Daňový úrad Bratislava rozhodne o žiadosti o vrátenie dane do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane a vráti daň do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ak sa po podaní žiadosti podľa odseku 2 prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 1, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať Daňový úrad Bratislava.

Ak sa prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 1 a rozhodnutie o vrátení dane už bolo vydané, Daňový úrad Bratislava toto rozhodnutie zruší. Ak sa prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 1 len čiastočne, Daňový úrad Bratislava novým rozhodnutím zruší rozhodnutie o vrátení dane a určí sumu dane, na vrátenie ktorej má Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie nárok.

Ak bolo rozhodnutie zrušené podľa odseku 5 a ak už bola daň vrátená, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné vrátiť vrátenú daň do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 5; ak bola určená suma dane na vrátenie podľa odseku 5 druhej vety, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné vrátiť rozdiel medzi pôvodne vrátenou sumou dane a daňou, na vrátenie ktorej má nárok, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 5.

Ozbrojené sily iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na spoločnom obrannom úsilí.

Ozbrojené sily iného členského štátu majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, alebo na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na obrannom úsilí vynakladanom na účely vykonávania činnosti Európskej únie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Ozbrojené sily iného štátu žiadajú o vrátenie dane Daňový úrad Bratislava prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky. K žiadosti o vrátenie dane musia byť doložené doklady o kúpe tovaru a služieb, v ktorých je uvedená suma dane v eurách.

Ak sú tovary a služby podľa odseku 1 alebo odseku 2 dodané ozbrojeným silám iného štátu Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, má Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nárok na vrátenie dane z dodaných tovarov a služieb. Nárok na vrátenie dane sa uplatňuje podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa musia doložiť doklady o kúpe tovarov a služieb a doklady o dodaní tovarov a služieb ozbrojeným silám iného štátu; ak je osobou povinnou platiť daň podľa § 69 z kúpených tovarov a služieb Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, k žiadosti sa musia doložiť aj doklady preukazujúce uvedenie základu dane a dane z týchto tovarov a služieb v daňovom priznaní.

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby²⁸) a Slovenský Červený kríž môžu požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru, ktorý vyviezli mimo územia Európskej únie na humanitárnu, dobročinnú alebo vzdelávaciu činnosť.

Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a Slovenský Červený kríž uplatňujú nárok na vrátenie dane podaním žiadosti Daňovému úradu Bratislava. K žiadosti o vrátenie dane sa musí doložiť

Na miesto dodania služby, vznik daňovej povinnosti, základ dane, opravu základu dane, prepočet cudzej meny na eurá, odpočítanie dane, pomerné odpočítanie dane, opravu odpočítanej dane, obsah faktúry, zdaňovacie obdobie, splatnosť dane a postup pri úprave odpočítanej dane sa vzťahujú § 15, 19, 22, 25, 26, 49, 50, 53, 55, 74, 77, 78 a príloha č. 1, ak ustanovenia § 65 až 68d o uplatňovaní osobitných úprav neustanovujú inak.

Platiteľ, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb tovary a služby na účel uskutočnenia cesty (ďalej len „služby cestovného ruchu“) a pri predaji vystupuje voči zákazníkom vo vlastnom mene (ďalej len „cestovná kancelária“), je povinný uplatňovať osobitnú úpravu podľa odsekov 2 až 8. Služby cestovného ruchu obstarané zdaniteľnou osobou od iných zdaniteľných osôb sa považujú za dodanie jednej služby zákazníkovi a táto služba je predmetom dane v členskom štáte, v ktorom má zdaniteľná osoba sídlo alebo prevádzkareň, z ktorej službu dodala.

Cestovná kancelária nemôže odpočítať daň pri službách cestovného ruchu obstaraných od iných osôb.

Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a skutočnými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb; ak v čase vzniku daňovej povinnosti nie sú známe skutočné náklady, základ dane sa určí ako rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a predpokladanými nákladmi cestovnej kancelárie za služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb. Tento rozdiel predstavuje prirážku cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou.

Daňová povinnosť pri predaji služieb cestovného ruchu zákazníkovi vzniká dňom poskytnutia poslednej služby; ak je platba prijatá pred poskytnutím poslednej služby, vzniká daňová povinnosť z každej platby dňom prijatia platby.

Ak je cestovná kancelária povinná postupovať pri odpočítaní dane podľa § 50, pri výpočte koeficientu neuvádza do čitateľa ani menovateľa služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb.

Prirážka cestovnej kancelárie je oslobodená od dane, ak služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb sú poskytované mimo územia Európskej únie. Ak sú služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne na území Európskej únie, je oslobodená od dane iba pomerná časť prirážky cestovnej kancelárie vzťahujúca sa na služby poskytované mimo územia Európskej únie.

Cestovná kancelária, ktorá predáva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, uplatňuje daň len za sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu okrem sprostredkovania, ktoré je oslobodené od dane podľa § 47 ods. 12. Sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, ak sú tieto služby poskytované čiastočne mimo územia Európskej únie a čiastočne na území Európskej únie, je oslobodené od dane v pomernej časti.

Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a postupuje podľa odsekov 1 až 6, je povinný viesť podrobné záznamy o obstaraných a predaných službách cestovného ruchu na účely určenia základu dane podľa odseku 3 a záznamy o oprave základu dane podľa odsekov 10 a 11 a podľa § 25a.

Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa odsekov 1 až 6, nesmie vo faktúre o predaji služieb cestovného ruchu uviesť samostatne sumu dane.

Cestovná kancelária je povinná opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti

Cestovná kancelária môže opraviť základ dane a výšku dane pri službách cestovného ruchu, ak po vzniku daňovej povinnosti

Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou podľa odsekov 10 a 11 sa uvedie v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k zvýšeniu základu dane alebo zníženiu základu dane.

Na účely tohto ustanovenia

Obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskej únie, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané

Základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.

Na účely odseku 3 je

Osobitnú úpravu uplatňovania dane môže obchodník použiť aj pri dodaní

Ak sa obchodník v prípadoch podľa odseku 5 rozhodne pre osobitnú úpravu uplatňovania dane, je povinný tento postup uplatňovať najmenej dva kalendárne roky.

Platiteľ pri kúpe tovarov podľa odseku 1 od obchodníka, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň vzťahujúcu sa k základu dane podľa odseku 3.

Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň

Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, je povinný na účely určenia základu dane podľa odseku 3 viesť osobitne záznamy o predajných cenách a kúpnych cenách tovarov.

Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podľa odseku 1 uviesť samostatne sumu dane.

Obchodník sa môže rozhodnúť pri dodaní tovaru podľa odseku 1 použiť bežný režim dane uplatnením dane zo základu dane podľa § 22 ods. 1 až 4. Ak sa obchodník rozhodne použiť bežný režim dane, môže odpočítať daň

Odpočítať daň podľa odseku 11 môže obchodník najskôr v zdaňovacom období, v ktorom vznikne daňová povinnosť pri dodaní tovaru, ktorého sa odpočítavaná daň týka.

Osobitná úprava uplatňovania dane sa nevzťahuje na nové dopravné prostriedky (§ 11 ods. 12) dodané z tuzemska do iného členského štátu.

Nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z iného členského štátu a uvedený tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11.

Ustanovenia o oslobodení od dane dodania tovaru do iného členského štátu podľa § 43, prípadne podľa § 45 sa nevzťahujú na dodanie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, pri ktorých sa uplatňuje osobitná úprava.

Ak obchodník kúpi umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti alebo použitý tovar z iného členského štátu od zdaniteľnej osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, nemôže pri predaji uplatniť osobitnú úpravu uplatňovania dane, ak na faktúre vyhotovenej predávajúcim nie je uvedená slovná informácia podľa § 74 ods. 1 písm. n).

Na účely tohto ustanovenia investičným zlatom

Národná banka Slovenska vydáva zoznam zlatých mincí, ktoré spĺňajú kritériá podľa odseku 1 písm. b). Zoznam bude uverejnený vo Vestníku Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska informuje každoročne do 1. júla Európsku komisiu o zlatých minciach, ktoré sa obchodujú v Slovenskej republike.

Od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo forme certifikátu na alokované alebo nealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata vrátane pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo iné práva týkajúce sa investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity a forwardy, ktoré vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných práv týkajúcich sa investičného zlata. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane.

Platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môže sa rozhodnúť, že dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby môže byť tiež zdaňované, ak sa toto sprostredkovanie týka dodania investičného zlata, ktorého dodanie sa platiteľ rozhodol zdaňovať.

Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane, môže odpočítať daň

Platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môže odpočítať daň z tovarov a služieb prijatých na túto činnosť.

Osobitná úprava podľa

Na účely uplatňovania osobitných úprav podľa odseku 1 sa daňovým priznaním rozumie podanie, ktoré obsahuje údaje podľa osobitného predpisu^28aa) potrebné na určenie výšky dane, ktorá sa stala splatnou v každom členskom štáte.

Zdaniteľná osoba, ktorá sa rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68a, § 68b alebo § 68c, je povinná doručovať písomnosti týkajúce sa osobitnej úpravy daňovému úradu elektronickými prostriedkami; spôsob doručovania písomností elektronickými prostriedkami podľa osobitného predpisu^28ab) sa nevzťahuje na podávanie písomností zdaniteľnou osobou, na ktorú sa nevzťahuje povinnosť doručovať písomnosti spôsobom podľa osobitného predpisu.^28ab)

Písomnosti týkajúce sa uplatňovania osobitnej úpravy podľa § 68a, § 68b alebo podľa § 68c sa doručujú zdaniteľnej osobe, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu, elektronickými prostriedkami; písomnosti sa doručujú na elektronickú adresu uvedenú v oznámení o začatí činnosti a za deň doručenia sa považuje deň odoslania dátovej správy.

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 14 je

Ak si zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie, ktorá dodáva služby podľa § 68 ods. 1 písm. a), zvolí za členský štát identifikácie tuzemsko, oznámi Daňovému úradu Bratislava začatie tejto činnosti. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel, národné daňové číslo, ak jej bolo pridelené, vyhlásenie, že nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie, a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise.^28aa) Daňový úrad Bratislava oznámi tejto zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy a súčasne jej pridelí a oznámi osobitné identifikačné číslo pre daň s predponou EU na účely uplatňovania osobitnej úpravy; toto číslo sa môže použiť len na účely uplatňovania osobitnej úpravy. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Ak zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, Daňový úrad Bratislava vydá rozhodnutie o tom, že jej nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podať odvolanie.

Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie, ktorá má povolenie podľa odseku 2, je povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky služby podľa § 68 ods. 1 písm. a).

Každú zmenu údajov uvedených v oznámení o začatí činnosti podľa odseku 2 je zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava.

Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie je povinná oznámiť Daňovému úradu Bratislava skončenie činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebude spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy.

Daňový úrad Bratislava zruší zdaniteľnej osobe neusadenej na území Európskej únie povolenie uplatňovať osobitnú úpravu a odníme osobitné identifikačné číslo pre daň, ak

Daňový úrad Bratislava o zrušení povolenia podľa odseku 7 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.

Zdaňovacím obdobím, za ktoré je zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie povinná podať daňové priznanie podľa § 68 ods. 2, je kalendárny štvrťrok; daňové priznanie sa musí podať aj za zdaňovacie obdobie, v ktorom služby podľa § 68 ods. 1 písm. a) neboli dodané. Daňové priznanie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie je povinná v daňovom priznaní uviesť

Sumy v daňovom priznaní sa uvádzajú v eurách. Ak sa úhrada za dodané služby podľa § 68 ods. 1 písm. a) uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^5a) platný posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo nasledujúci deň, ak nebol v posledný deň zdaňovacieho obdobia tento kurz určený a vyhlásený.

Daň sa platí v eurách na príslušný účet daňového úradu najneskôr do konca lehoty na podanie daňového priznania s uvedením odkazu na príslušné daňové priznanie. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď bola platba pripísaná na účet daňového úradu.

Každú zmenu údajov z pôvodného daňového priznania je zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie povinná uviesť v nasledujúcom daňovom priznaní najneskôr do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. V nasledujúcom daňovom priznaní zdaniteľná osoba uvedie príslušný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie a sumu dane, ktorá vyplýva z opravy. Ak sa úhrada za dodané služby podľa § 68 ods. 1 písm. a) uskutočnila v inej mene ako v eurách, použije sa pri oprave sumy dane kurz, ktorý sa mal použiť pri prepočte úhrady za dodanú službu podľa odseku 11.

Zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie je povinná viesť záznamy o dodaných službách, pri ktorých uplatnila osobitnú úpravu, v rozsahu podľa osobitného predpisu,^28ac) aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom dodala služby podľa § 68 ods. 1 písm. a). Zdaniteľná osoba podľa prvej vety je povinná elektronickými prostriedkami sprístupniť tieto záznamy Daňovému úradu Bratislava na požiadanie.

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 20 je

Ak sa zdaniteľná osoba, ktorá dodáva tovar podľa § 68 ods. 1 písm. b) prvého bodu a tretieho bodu, a zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby, ktorá dodáva služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) druhého bodu, rozhodnú pre uplatňovanie osobitnej úpravy a členským štátom identifikácie je tuzemsko alebo si tuzemsko zvolia ako členský štát identifikácie, oznámia daňovému úradu začatie tejto činnosti. Zdaniteľné osoby podľa prvej vety musia v oznámení o začatí činnosti uviesť obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise.^28aa) Daňový úrad oznámi zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy a súčasne jej pridelí a oznámi identifikačné číslo pre daň na účely uplatňovania osobitnej úpravy, ak táto zdaniteľná osoba nemá v tuzemsku pridelené identifikačné číslo pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Ak zdaniteľná osoba nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad vydá rozhodnutie o tom, že jej nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba podať odvolanie.

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 sa nesmie identifikovať na uplatňovanie tejto osobitnej úpravy v inom členskom štáte.

Pri uplatňovaní osobitnej úpravy používa zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 identifikačné číslo pre daň, ktoré jej bolo pridelené v tuzemsku ako platiteľovi podľa § 4, § 4b alebo § 5, alebo ktoré jej bolo pridelené podľa § 7, § 7a alebo podľa odseku 2.

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky tovary a služby podľa § 68 ods. 1 písm. b).

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 1 písm. b) druhom bode a štvrtom bode, ktorej daňový úrad povolil uplatňovanie osobitnej úpravy v tuzemsku, je povinná uplatňovať osobitnú úpravu v tuzemsku do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom začala uplatňovať osobitnú úpravu.

Každú zmenu údajov uvedených v oznámení o začatí činnosti podľa odseku 2 je zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 povinná oznámiť daňovému úradu.

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná oznámiť daňovému úradu skončenie činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebude spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy.

Daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe uvedenej v odseku 2 povolenie uplatňovať osobitnú úpravu, ak

Daňový úrad o zrušení povolenia podľa odseku 10 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu môže zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Zrušením povolenia zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy.

Zdaňovacím obdobím, za ktoré je zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 povinná podať daňové priznanie podľa § 68 ods. 2, je kalendárny štvrťrok; daňové priznanie sa musí podať aj za zdaňovacie obdobie, v ktorom tovar a služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) neboli dodané. Daňové priznanie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná v daňovom priznaní uviesť

Ak sa tovar odosiela alebo prepravuje z iných členských štátov, zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná v daňovom priznaní uviesť aj celkovú hodnotu dodaných tovarov podľa § 68 ods. 1 písm. b) bez dane, výšku dane pre každú sadzbu dane, sadzbu dane a celkovú výšku splatnej dane, a to v členení podľa členských štátov, z ktorých sa tovar odosiela alebo prepravuje, ak sa uskutočňuje

Ak zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 dodá tovar podľa odseku 14 písm. a), daňové priznanie musí obsahovať aj identifikačné číslo pre daň alebo daňové identifikačné číslo pridelené členským štátom, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil. Ak zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 dodá tovar podľa odseku 14 písm. b), daňové priznanie musí obsahovať aj identifikačné číslo pre daň alebo daňové identifikačné číslo, ak jej bolo pridelené členským štátom, z ktorého sa tovar odoslal alebo prepravil.

Ak má zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 jednu alebo viac prevádzkarní v iných členských štátoch, z ktorých dodáva služby podľa § 68 ods. 1 písm. b), v daňovom priznaní je povinná uviesť údaje podľa odseku 13 písm. b) za každý členský štát, v ktorom má prevádzkareň, a identifikačné číslo pre daň prevádzkarne alebo daňové identifikačné číslo prevádzkarne.

Sumy v daňovom priznaní sa uvádzajú v eurách. Ak sa úhrada za dodané tovary a služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^5a) platný posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo nasledujúci deň, ak nebol v posledný deň zdaňovacieho obdobia tento kurz určený a vyhlásený.

Daň sa platí v eurách na príslušný účet daňového úradu najneskôr do konca lehoty na podanie daňového priznania s uvedením odkazu na príslušné daňové priznanie. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď platba bola pripísaná na účet daňového úradu.

Každú zmenu údajov z pôvodného daňového priznania je zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 povinná uviesť v nasledujúcom daňovom priznaní najneskôr do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. V tomto nasledujúcom daňovom priznaní zdaniteľná osoba uvedie príslušný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie a sumu dane, ktorá vyplýva z opravy. Ak sa úhrada za dodané tovary a služby podľa § 68 ods. 1 písm. b) uskutočnila v inej mene ako v eurách, použije sa pri oprave sumy dane kurz, ktorý sa mal použiť pri prepočte úhrady za dodaný tovar alebo službu podľa odseku 17.

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 2 je povinná viesť záznamy o dodaných tovaroch a službách podľa § 68 ods. 1 písm. b) v rozsahu podľa osobitného predpisu,^28ac) aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom dodala tovar alebo službu podľa § 68 ods. 1 písm. b). Zdaniteľná osoba podľa prvej vety je povinná elektronickými prostriedkami sprístupniť tieto záznamy daňovému úradu na požiadanie.

Na účely uplatňovania osobitnej úpravy podľa odsekov 2 až 25 je

Osobitnú úpravu uplatňovania dane podľa odsekov 4 až 25 na predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) môže uplatňovať

Osobitná úprava uplatňovania dane podľa odsekov 4 až 25 sa vzťahuje len na tovar, ktorý nie je predmetom spotrebnej dane, dovážaný z územia tretích štátov v zásielke, ktorej vlastná hodnota nepresahuje 150 eur.

Ak sa zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) a ktorá nie je zastúpená sprostredkovateľom, rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy a členským štátom identifikácie je tuzemsko alebo si tuzemsko zvolí ako členský štát identifikácie, je povinná predtým, ako začne uplatňovať osobitnú úpravu, oznámiť toto rozhodnutie daňovému úradu. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel, identifikačné číslo pre daň alebo národné daňové číslo a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise.^28aa) Ak zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad jej oznámi, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Ak sa sprostredkovateľ rozhodne uplatňovať osobitnú úpravu na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby, ktorá uskutočňuje alebo chce uskutočňovať predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c), a členským štátom identifikácie je tuzemsko, sprostredkovateľ je povinný predtým, ako začne uplatňovať osobitnú úpravu na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby, oznámiť toto rozhodnutie daňovému úradu. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu, identifikačné číslo pre daň sprostredkovateľa a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise.^28aa) Ak sprostredkovateľ spĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby, daňový úrad mu oznámi, že mu povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Ak sa zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) a ktorá je zastúpená sprostredkovateľom, rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy a členským štátom identifikácie je tuzemsko, je sprostredkovateľ povinný oznámiť daňovému úradu túto zdaniteľnú osobu predtým, ako táto zdaniteľná osoba začne uplatňovať osobitnú úpravu. V oznámení musí sprostredkovateľ uviesť svoje evidenčné identifikačné číslo pridelené podľa odseku 7 písm. b) a obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel a identifikačné číslo pre daň alebo národné daňové číslo zastúpenej zdaniteľnej osoby. Ak zastúpená zdaniteľná osoba spĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy, daňový úrad oznámi sprostredkovateľovi, že zdaniteľnej osobe povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Daňový úrad na účely uplatňovania osobitnej úpravy pridelí

Identifikačné číslo pre daň pridelené podľa odseku 7 písm. a) a c) a evidenčné identifikačné číslo pridelené podľa odseku 7 písm. b) sa môže použiť len na účely uplatňovania osobitnej úpravy.

Zdaniteľná osoba, ktorá má povolenie na uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 4 až 25, je povinná uplatňovať osobitnú úpravu na všetky predaje tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c).

Zdaniteľná osoba, ktorá uskutočňuje predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov, si môže zvoliť na uplatňovanie osobitnej úpravy len jedného sprostredkovateľa.

Ak zdaniteľná osoba podľa odseku 4 alebo odseku 6 nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy alebo sprostredkovateľ podľa odseku 5 nespĺňa podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby, daňový úrad vydá rozhodnutie o tom, že nepovoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy; proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie.

Zdaniteľná osoba uvedená v odseku 1 písm. c) druhom bode a sprostredkovateľ uvedený v odseku 1 písm. c) piatom bode, ktorým daňový úrad povolil uplatňovanie osobitnej úpravy v tuzemsku, sú viazaní svojím rozhodnutím uplatňovať osobitnú úpravu v tuzemsku do konca druhého kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom začali uplatňovať osobitnú úpravu.

Zdaniteľná osoba podľa odseku 4 alebo sprostredkovateľ podľa odseku 5 sú povinní oznámiť daňovému úradu každú zmenu údajov v oznámení podľa odseku 4, 5 alebo odseku 6.

Zdaniteľná osoba podľa odseku 4 alebo sprostredkovateľ podľa odseku 5 sú povinní oznámiť daňovému úradu skončenie činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebudú spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy.

Daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe, ktorá nie je zastúpená sprostredkovateľom, povolenie uplatňovať osobitnú úpravu a odníme identifikačné číslo pre daň podľa odseku 7 písm. a), ak

Daňový úrad zruší sprostredkovateľovi povolenie uplatňovať osobitnú úpravu na účet zastúpenej zdaniteľnej osoby a odníme evidenčné identifikačné číslo podľa odseku 7 písm. b), ak sprostredkovateľ

Daňový úrad zruší zdaniteľnej osobe, ktorá je zastúpená sprostredkovateľom, povolenie uplatňovať osobitnú úpravu a odníme identifikačné číslo pre daň podľa odseku 7 písm. c), ak

Daňový úrad o zrušení povolenia podľa odsekov 15, 16 alebo odseku 17 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.

Pri predaji tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c), na ktorý sa uplatňuje osobitná úprava, vzniká daňová povinnosť dodaním tovaru; tovar sa považuje za dodaný dňom prijatia platby.

Zdaňovacím obdobím, za ktoré sú zdaniteľná osoba a sprostredkovateľ povinní podať daňové priznanie podľa § 68 ods. 2, je kalendárny mesiac; daňové priznanie sa musí podať aj za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa neuskutočnil predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c). Daňové priznanie sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daňové priznanie podáva. Ak koniec lehoty na podanie daňového priznania pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň.

Daňové priznanie musí obsahovať tieto údaje:

Sumy v daňovom priznaní sa uvádzajú v eurách. Ak sa úhrada za predaj tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá referenčný výmenný kurz určený a vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska^5a) platný posledný deň príslušného zdaňovacieho obdobia alebo nasledujúci deň, ak nebol v posledný deň zdaňovacieho obdobia kurz určený a vyhlásený.

Daň sa platí v eurách na príslušný účet daňového úradu najneskôr do konca lehoty na podanie daňového priznania s uvedením odkazu na príslušné daňové priznanie. Ak koniec lehoty na zaplatenie dane pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je tento deň. Za deň platby sa považuje deň, keď platba bola pripísaná na účet daňového úradu.

Každá zmena údajov z pôvodného daňového priznania sa uvedie v nasledujúcom daňovom priznaní najneskôr do troch rokov odo dňa uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. V tomto nasledujúcom daňovom priznaní sa uvedie príslušný členský štát spotreby, zdaňovacie obdobie a suma dane, ktorá vyplýva z opravy. Ak sa pri predaji tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) úhrada uskutočnila v inej mene ako v eurách, použije sa pri oprave sumy dane kurz, ktorý sa mal použiť pri prepočte úhrady za dodaný tovar podľa odseku 22.

Zdaniteľná osoba, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu a nie je zastúpená sprostredkovateľom, a sprostredkovateľ sú povinní viesť záznamy o predaji tovaru na diaľku podľa § 68 ods. 1 písm. c) v rozsahu podľa osobitného predpisu,^28ac) aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v daňovom priznaní, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom dodal tovar. Osoby podľa prvej vety sú povinné elektronickými prostriedkami sprístupniť tieto záznamy daňovému úradu na požiadanie.

Ak členským štátom identifikácie je Slovenská republika, na správu dane vzťahujúcej sa na osobitnú úpravu uplatňovania dane pri dodaní tovarov a služieb podľa § 68 ods. 1 s miestom dodania v inom členskom štáte, ktorý je členským štátom spotreby, sa použije osobitný predpis,³³) ak osobitný predpis^28ad) a § 68a až 68c neustanovujú inak.

Ak členským štátom spotreby je Slovenská republika, na správu dane sa použije osobitný predpis,³³) ak osobitný predpis^28ad) neustanovuje inak. Ak je zdaniteľná osoba identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c, doručuje písomnosti daňovému úradu elektronickými prostriedkami; na doručovanie sa vzťahuje primerane § 68 ods. 3. Písomnosti sa doručujú zdaniteľnej osobe podľa druhej vety na elektronickú adresu, ktorá bola oznámená členskému štátu identifikácie pri začatí činnosti; na doručovanie sa vzťahuje primerane § 68 ods. 4.

Ak sa na predaj tovaru uplatňuje osobitná úprava podľa § 68c a členským štátom spotreby je Slovenská republika, zdaniteľná osoba zastúpená sprostredkovateľom a sprostredkovateľ, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu na účet tejto zdaniteľnej osoby, sú spoločne a nerozdielne zodpovední za daň nezaplatenú z predaja tovaru.

Ak členským štátom spotreby je Slovenská republika a zahraničná osoba uviedla v daňovom priznaní nesprávnu daň alebo daň neuviedla, na vyrubenie dane alebo rozdielu dane sa použije skrátené vyrubovacie konanie.³³)

Ak zdaniteľná osoba, ktorá je identifikovaná pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa § 68a až 68c alebo podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c, opravuje nesprávne uvedenú výšku dane alebo daň neuvedenú v daňovom priznaní, časť 3 daňového priznania sa v rozsahu týchto opráv považuje za dodatočné daňové priznanie.

Ak je členským štátom spotreby Slovenská republika, osoba, ktorá uplatňuje alebo uplatňovala osobitnú úpravu podľa § 68a až 68c alebo podľa ustanovení zákona platného v inom členskom štáte zodpovedajúcich § 68a až 68c,

V osobitnom tlačive podľa odseku 6 sa uvádza

Osobitné tlačivo podľa odseku 6 sa považuje za daňové priznanie; vzor osobitného tlačiva zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva. Ak sa oprava podľa odseku 6 písm. b) až d) týka nesprávne uvedenej výšky dane alebo dane neuvedenej v daňovom priznaní, konečnom daňovom priznaní alebo v daňovom priznaní podanom pred podaním konečného daňového priznania, časť osobitného tlačiva sa v rozsahu týchto opráv považuje za dodatočné daňové priznanie.

Osoba podľa odseku 6 je povinná v lehote na podanie osobitného tlačiva podľa odseku 6 písm. a) až c) zaplatiť daň vypočítanú z údajov uvedených podľa odseku 7 písm. a) alebo vyplývajúcu z opravy podľa odseku 7 písm. b).

Ak sa na tovar, ktorý nie je predmetom spotrebnej dane, dovážaný do tuzemska v zásielke, ktorej vlastná hodnota nepresahuje 150 eur, neuplatní osobitná úprava podľa § 68c, a odoslanie alebo preprava tohto tovaru skončí v tuzemsku, colný úrad na základe žiadosti povolí osobe, ktorá mu predkladá tovar na účet osoby, pre ktorú je tovar určený, uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 4 až 9.

Osoba, ktorá sa rozhodne pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 4 až 9, podá colnému úradu elektronickými prostriedkami žiadosť, v ktorej uvedie svoje obchodné meno, adresu, elektronickú adresu, číslo registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov (číslo EORI). Táto osoba musí v žiadosti vyhlásiť, že v súvislosti s dovozom tovaru podľa odseku 1

Colný úrad elektronickými prostriedkami oznámi rozhodnutím osobe, ktorá podala žiadosť podľa odseku 2, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 4 až 9 a určí podmienky uplatňovania tejto osobitnej úpravy. Na vydanie rozhodnutia a odvolanie sa použije správny poriadok.

Osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, vyberie daň od osoby, pre ktorú je dovezený tovar určený, a túto vybranú daň je povinná zaplatiť colnému úradu.

Osoba, pre ktorú je dovezený tovar určený, je povinná zaplatiť daň vzťahujúcu sa na tento tovar osobe, ktorá má povolenie podľa odseku 3.

Osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, je povinná daň vybranú od osoby podľa odseku 5, vzťahujúcu sa na tovar, za ktorý sa podáva hlásenie podľa odseku 7, zaplatiť colnému úradu súhrnne do 16. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola daň vybraná podľa odseku 4.

Osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, je povinná mesačne podať elektronickými prostriedkami hlásenie do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola daň vybraná podľa odseku 4. Táto osoba je povinná v hlásení uviesť celkovú vybranú daň od osoby podľa odseku 5 a referenčné čísla colných vyhlásení, ku ktorým sa príslušná daň vzťahuje. Hlásenie sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Ak osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, uvedie v hlásení nesprávne, nepravdivé alebo neúplné údaje, je povinná uviesť doplnené alebo opravené údaje v hlásení podanom za kalendárny mesiac, v ktorom tieto skutočnosti zistila.

Osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, je povinná viesť záznamy o dovezených tovaroch, na ktoré sa uplatnila osobitná úprava, v takom rozsahu, aby colný úrad mohol preveriť správnosť výšky dane uvedenej v hlásení, a uchovávať záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom sa doviezol tovar. Osoba podľa prvej vety je povinná sprístupniť tieto záznamy elektronickými prostriedkami na požiadanie colnému úradu.

Osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, je povinná oznámiť elektronickými prostriedkami colnému úradu každú zmenu údajov uvedených v žiadosti podľa odseku 2.

Ak sa osoba, ktorá má povolenie podľa odseku 3, rozhodne pre skončenie uplatňovania osobitnej úpravy, je povinná túto skutočnosť oznámiť colnému úradu.

Colný úrad zruší osobe, ktorá má povolenie podľa odseku 3, povolenie uplatňovať osobitnú úpravu, ak táto osoba

Colný úrad o zrušení povolenia podľa odseku 12 vydá rozhodnutie; proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie. Na vydanie rozhodnutia a odvolanie sa použije správny poriadok.

Platiteľ registrovaný podľa § 4 sa môže rozhodnúť pre uplatňovanie osobitnej úpravy podľa odsekov 3 až 13, ak

Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1 a ktorý sa rozhodol uplatňovať osobitnú úpravu podľa odsekov 3 až 13, uplatňuje túto úpravu od prvého dňa zdaňovacieho obdobia. Dátum začatia uplatňovania osobitnej úpravy platiteľ písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom začal uplatňovať osobitnú úpravu.

Osobitná úprava sa vzťahuje na odplatné dodania tovarov a služieb v tuzemsku, pri ktorých je platiteľ povinný platiť daň podľa § 69 ods. 1, okrem dodania tovarov a služieb podľa § 43 a 47.

Daňová povinnosť pri uplatňovaní osobitnej úpravy vzniká dňom prijatia platby za tovar alebo službu, ktoré sú alebo majú byť dodané, a to z prijatej platby; ak platiteľ postúpi pohľadávku, daňová povinnosť vzniká dňom postúpenia pohľadávky a základom dane je cena bez dane požadovaná za dodaný tovar alebo službu. Faktúra vyhotovená platiteľom podľa odseku 2 okrem faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b), ktorá je vyhotovená oproti prijatiu platby, musí obsahovať aj zreteľnú a čitateľnú slovnú informáciu „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“. Ak platiteľ takú slovnú informáciu na faktúre neuvedie, daňová povinnosť vznikne podľa § 19. Platiteľ nesmie opraviť pôvodnú faktúru doplnením slovnej informácie „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“.

Právo odpočítať daň z tovarov a služieb, ktorú voči platiteľovi podľa odseku 2 uplatnil iný platiteľ, vzniká dňom zaplatenia za tovar alebo službu platiteľom podľa odseku 2 dodávateľovi; ak platiteľ zaplatí za tovar alebo službu inej osobe ako dodávateľovi z dôvodu postúpenia pohľadávky, právo odpočítať daň vznikne dňom zaplatenia tejto inej osobe. Ak platiteľ podľa odseku 2 zaplatí len časť protihodnoty za tovar alebo službu, právo odpočítať daň vzniká pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.

Ak platiteľ podľa odseku 2 uplatňuje odpočítanie dane pri investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 až po skončení kalendárneho roka, v ktorom začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54, § 54a alebo § 54d, je povinný pri odpočítaní dane a prípadnom vysporiadaní pomerného odpočítania dane zohľadniť zmenu alebo zmeny účelu použitia investičného majetku a zmenu alebo zmeny rozsahu použitia investičného majetku, ak k týmto zmenám došlo v období od začiatku plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje odpočítanie dane.

Odpočítanie dane podľa § 55 môže platiteľ podľa odseku 2 uplatniť pri tovaroch a službách, za ktoré zaplatil dodávateľovi. Ak platiteľ zaplatil len časť protihodnoty, odpočítanie dane môže uplatniť len pomerne podľa výšky sumy, ktorú zaplatil.

Ak po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť, nastane skutočnosť podľa § 25 ods. 1, ktorá má za následok zníženie vzniknutej daňovej povinnosti, platiteľ podľa odseku 2 uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vrátil platbu, a to v rozsahu vrátenej platby. Ak sa opravou základu dane zvýši základ dane, platiteľ podľa odseku 2 uvedie opravu základu dane a dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijal platbu, a to v rozsahu prijatej platby.

Platiteľ podľa odseku 2 má právo opraviť odpočítanú daň pri zvýšení základu dane, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom zaplatil dodávateľovi a vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil.

Platiteľ podľa odseku 2 sa môže rozhodnúť pre skončenie uplatňovania osobitnej úpravy. Uplatňovanie osobitnej úpravy je platiteľ povinný skončiť posledným dňom kalendárneho roka, v ktorom svoje rozhodnutie písomne oznámi daňovému úradu.

Platiteľ je povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy, ak

Dátum skončenia uplatňovania osobitnej úpravy podľa odseku 11 platiteľ alebo jeho právny nástupca písomne oznámi daňovému úradu najneskôr do piatich dní od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatňovanie osobitnej úpravy skončil.

Posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ skončil uplatňovanie osobitnej úpravy, a dňom, uplynutím ktorého prestala byť právnická osoba alebo fyzická osoba platiteľom podľa § 81 ods. 4, vzniká daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb za obdobie uplatňovania osobitnej úpravy, ktorá by bola vznikla, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem daňovej povinnosti, ktorá vznikla za zdaňovacie obdobia, v ktorých uplatňoval osobitnú úpravu. V tomto zdaňovacom období platiteľ môže odpočítať daň z tovarov a služieb, pri ktorých by bolo vzniklo právo odpočítať daň v období uplatňovania osobitnej úpravy, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu, okrem dane, ktorú už odpočítal.

Daňový úrad uloží pokutu do výšky 10 000 eur, ak

Pri určení výšky pokuty podľa odseku 14 prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

Finančné riaditeľstvo zverejní na webovom sídle finančného riaditeľstva zoznam platiteľov, ktorí písomne oznámili začatie uplatňovania osobitnej úpravy, platiteľov, ktorí písomne oznámili skončenie uplatňovania osobitnej úpravy, a platiteľov, ktorí uplatňovali osobitnú úpravu a ich registrácia pre daň bola zrušená.

Oznámenie podľa odsekov 2, 10 a 12 sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri

Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.

Na účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 sa za zahraničnú osobu považuje aj taká osoba, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku touto osobou.

Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne podľa § 11 a § 11a.

Pri trojstrannom obchode podľa § 45 je povinná platiť daň osoba, ktorá je druhým odberateľom.

Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu^28a) vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania.

Platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a, ktorej je dodaný tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), je povinný platiť daň pri tomto tovare, ak je dodaný zahraničnou osobou.

Pri dodaní zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej je povinný platiť daň z tohto tovaru platiteľ, ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby.

Pri dodaní investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia podľa § 67 ods. 4, je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby.

Platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na

Zdaniteľná osoba so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v tuzemsku, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 21 dní, a zahraničná osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, sú za obdobie, v ktorom mali byť platiteľmi, povinné platiť daň z dodania tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré dodali v tomto období, okrem dane z dodania tovarov a služieb, pri ktorých je podľa odsekov 2, 3 a 9 osobou povinnou platiť daň príjemca plnenia.

Platiteľ, ktorému je alebo má byť dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí podľa § 69b za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak dodávateľ daň uvedenú na faktúre nezaplatil alebo sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená. Dostatočným dôvodom na to, že platiteľ vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená, je skutočnosť, že

Ak daňový úrad zistí, že u platiteľa nastali dôvody na zrušenie registrácie podľa § 81 ods. 3 písm. b) druhého bodu, finančné riaditeľstvo ho zverejní v zozname takýchto osôb vedenom na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Platiteľ, ktorý vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), sa považuje za príjemcu plnení v postavení platiteľa pre všetky plnenia podľa odseku 12 písm. a), c) až e) a j), ktoré sú dodané iným platiteľom.

Ak platiteľ dodá stavebné práce alebo dodá tovar s inštaláciou alebo montážou a má za to, že tieto stavebné práce alebo tovar s inštaláciou alebo montážou sú plnením podľa odseku 12 písm. j) a vyhotovená faktúra obsahuje slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia, je osobou povinnou platiť daň.

Dovozca, ktorý je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona, sa vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 môže dať zastúpiť daňovým zástupcom. Daňovým zástupcom môže byť len platiteľ so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Daňový zástupca musí mať na zastupovanie dovozcu udelené písomné plnomocenstvo s úradne overeným podpisom a osobitné identifikačné číslo pre daň pridelené Daňovým úradom Bratislava.

Písomné plnomocenstvo podľa odseku 1 musí obsahovať

Daňový úrad Bratislava pridelí na žiadosť platiteľa daňovému zástupcovi osobitné identifikačné číslo pre daň, pod ktorým daňový zástupca koná v mene zastúpeného dovozcu, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Daňový zástupca pod týmto osobitným identifikačným číslom pre daň môže konať v mene viacerých zastúpených dovozcov.

Daňový zástupca je povinný viesť záznamy o dovoze tovaru a jeho následnom dodaní do iného členského štátu osobitne za každého zastúpeného dovozcu. Záznamy musia obsahovať priezvisko a meno alebo názov zastúpeného dovozcu a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a číslo rozhodnutia vydaného v colnom konaní, ktorým bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu.

Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov daňové priznanie Daňovému úradu Bratislava za obdobie kalendárneho mesiaca, a to do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca. K daňovému priznaniu je daňový zástupca povinný priložiť zoznam zastúpených dovozcov s uvedením sumy všetkých základov dane ním deklarovaných dodaní tovaru osobitne za každého zastúpeného dovozcu.

Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov súhrnný výkaz podľa § 80 Daňovému úradu Bratislava za obdobie kalendárneho mesiaca, a to do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca.

Daňový zástupca má práva a povinnosti zastúpenej osoby v rozsahu, v akom koná za zastúpeného dovozcu vo veci oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 na základe udeleného plnomocenstva.

Daňový úrad Bratislava zruší daňovému zástupcovi osobitné identifikačné číslo pre daň, ak daňový zástupca

Proti rozhodnutiu, ktorým Daňový úrad Bratislava zrušil daňovému zástupcovi osobitné identifikačné číslo pre daň podľa odseku 8 písm. b), nemožno podať odvolanie.

Ak si dovozca, ktorý je zahraničnou osobou, zvolí daňového zástupcu, nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5.

Zahraničná osoba, ktorá nadobúda tovar v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 na účel jeho dodania s oslobodením od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie, sa môže dať zastúpiť daňovým zástupcom, ak

Daňový zástupca môže zastupovať zahraničnú osobu podľa odseku 1 len vo veci nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a jeho následného dodania s oslobodením od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo jeho následného predaja tovaru na diaľku na území Európskej únie. Zahraničná osoba môže byť zastúpená vo veci podľa prvej vety len jedným daňovým zástupcom.

Daňovým zástupcom podľa odseku 2 môže byť len zdaniteľná osoba so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku a na zastupovanie zahraničnej osoby musí mať udelené písomné plnomocenstvo a musí mať pridelené osobitné identifikačné číslo pre daň Daňovým úradom Bratislava.

Daňový zástupca podľa odseku 2 má práva a povinnosti zastúpenej zahraničnej osoby vyplývajúce jej z tohto zákona a osobitného predpisu³³) v rozsahu, v akom koná za zastúpenú zahraničnú osobu.

Písomné plnomocenstvo podľa odseku 3 musí obsahovať

Daňový úrad Bratislava pridelí na žiadosť zdaniteľnej osoby najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti osobitné identifikačné číslo pre daň, pod ktorým táto zdaniteľná osoba koná ako daňový zástupca podľa odseku 2 v mene a na účet zastúpenej zahraničnej osoby; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Pod týmto osobitným identifikačným číslom pre daň môže daňový zástupca podľa odseku 2 konať v mene a na účet viacerých zahraničných osôb. Žiadosť podľa prvej vety sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Daňový zástupca podľa odseku 2 je povinný písomne oznámiť Daňovému úradu Bratislava meno a priezvisko alebo názov zastúpenej zahraničnej osoby a adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava, a to do desiatich dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo udelené plnomocenstvo podľa odseku 3, a do desiatich dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo odvolané alebo vypovedané plnomocenstvo podľa odseku 3. Oznámenie podľa prvej vety sa podáva na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Daňový zástupca podľa odseku 2 je povinný viesť záznamy osobitne za každú zastúpenú zahraničnú osobu podľa jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých uvádza tieto údaje:

Zdaňovacím obdobím zastúpenej zahraničnej osoby je kalendárny mesiac. Daňový zástupca podľa odseku 2 je povinný podať za zastúpené zahraničné osoby jedno spoločné daňové priznanie, jeden spoločný kontrolný výkaz a jeden spoločný súhrnný výkaz, v ktorých uvádza údaje za všetky zastúpené zahraničné osoby; súhrnný výkaz je povinný podávať za obdobie kalendárneho mesiaca.

Ak zahraničná osoba zastúpená daňovým zástupcom podľa odseku 2 má dodať v tuzemsku tovar alebo službu a týmto dodaním by prestala plniť podmienku podľa odseku 1 písm. c), je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5 a písomne odvolať plnomocenstvo udelené podľa odseku 3 najneskôr ku dňu, ktorý predchádza dňu dodania tohto tovaru alebo služby.

Daňový zástupca podľa odseku 2 zodpovedá spoločne a nerozdielne za daň z dodaných tovarov podľa odseku 10, ak pri ich nadobudnutí v tuzemsku z iného členského štátu zastupoval zahraničnú osobu a v čase ich dodania nebolo písomne odvolané alebo vypovedané plnomocenstvo.

Ak zahraničná osoba zastúpená daňovým zástupcom podľa odseku 2 dodá v tuzemsku tovar alebo službu a týmto dodaním prestane plniť podmienku podľa odseku 1 písm. c) a písomne neodvolá plnomocenstvo podľa odseku 3 najneskôr ku dňu, ktorý predchádza dňu dodania tohto tovaru alebo služby, Daňový úrad Bratislava uloží tejto zahraničnej osobe pokutu do výšky 10 000 eur.

Daňový úrad Bratislava zruší daňovému zástupcovi podľa odseku 2 osobitné identifikačné číslo pre daň, ak daňový zástupca požiada o jeho zrušenie; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Daňový úrad Bratislava môže zrušiť daňovému zástupcovi podľa odseku 2 osobitné identifikačné číslo pre daň, ak daňový zástupca

Daň uvedenú na faktúre, ktorú dodávateľ v lehote splatnosti podľa § 78 neuhradil alebo uhradil len jej časť (ďalej len „nezaplatená daň“), je povinný uhradiť platiteľ, ktorý ručí za daň podľa § 69 ods. 14 (ďalej len „ručiteľ“), ak § 69c ods. 2 neustanovuje inak.

Zánikom dodávateľa bez právneho nástupcu nie je povinnosť ručiteľa ručiť dotknutá.

Daňový úrad miestne príslušný dodávateľovi (ďalej len „daňový úrad dodávateľa“) rozhodnutím uloží ručiteľovi povinnosť uhradiť nezaplatenú daň.

V rozhodnutí podľa odseku 3 uvedie daňový úrad dodávateľa výšku nezaplatenej dane. Ručiteľ je povinný uhradiť nezaplatenú daň v lehote ôsmich dní od doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu môže ručiteľ podať odvolanie do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia, ktoré nemá odkladný účinok.

Ručiteľ má v súvislosti s úhradou nezaplatenej dane právo nazerať do spisu týkajúceho sa nezaplatenej dane v rozsahu nevyhnutnom pre uplatnenie opravného prostriedku.

Ak ručiteľ uplatňuje nadmerný odpočet, ktorý má byť vrátený podľa § 79, daňový úrad dodávateľa použije na úhradu nezaplatenej dane alebo jej časti nadmerný odpočet alebo jeho časť. O použití nadmerného odpočtu alebo jeho časti daňový úrad dodávateľa vydá rozhodnutie. Proti rozhodnutiu môže ručiteľ podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Použitie nadmerného odpočtu podľa tohto odseku má prednosť pred použitím nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.³³)

Ak ručiteľ uhradil nezaplatenú daň a daňový úrad použil nadmerný odpočet na úhradu nezaplatenej dane, daňový úrad bezodkladne vráti ručiteľovi sumu dane, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej dane.

Ak ručiteľ nezaplatenú daň alebo jej časť uhradil a došlo k úhrade nezaplatenej dane alebo jej časti aj dodávateľom a výsledná suma dane uhradená ručiteľom a dodávateľom je vyššia ako nezaplatená daň podľa odseku 1, daňový úrad sumu uhradenú ručiteľom, ktorá prevyšuje nezaplatenú daň, vráti bezodkladne ručiteľovi.

Daň uvedenú na faktúre, ktorú je z dodania tovaru alebo služby povinný platiť dodávateľ podľa § 69 ods. 1, môže najneskôr pred doručením rozhodnutia podľa § 69b ods. 3 zaplatiť spôsobom podľa osobitného predpisu^28dba) na číslo účtu správcu dane vedeného pre dodávateľa podľa osobitného predpisu^28dbb) platiteľ (odberateľ), ktorý v čase vzniku daňovej povinnosti vedel alebo na základe dostatočných dôvodov uvedených v § 69 ods. 14 vedieť mal alebo vedieť mohol, že celá daň alebo časť dane z tovaru alebo služby nebude zaplatená.

Ak vznikla nezaplatená daň podľa § 69b ods. 1 a platiteľ (odberateľ) zaplatil daň podľa odseku 1, postup podľa § 69b sa neuplatní; ak daňový úrad dodávateľa vydal rozhodnutie podľa § 69b ods. 3, toto rozhodnutie sa zaplatením dane zrušuje.

Daň zaplatená podľa odseku 1 predstavuje daňový preplatok dodávateľa, ak dodávateľ uhradil daň v lehote splatnosti podľa § 78; platiteľ (odberateľ), ktorý zaplatil daň podľa odseku 1, nemôže požiadať o preúčtovanie daňového preplatku podľa osobitného predpisu.^28dbc)

Ak platiteľ (odberateľ) zaplatil daň podľa odseku 1 a dodávateľ neuhradil daň v lehote splatnosti podľa § 78 za zdaňovacie obdobie, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby, ktorého sa daň uvedená na faktúre týka, použije sa na túto úhradu daň zaplatená podľa odseku 1. Kladný rozdiel medzi daňou zaplatenou podľa odseku 1 a sumou dane použitej podľa prvej vety predstavuje daňový preplatok dodávateľa; platiteľ (odberateľ), ktorý zaplatil daň podľa odseku 1, nemôže požiadať o preúčtovanie daňového preplatku podľa osobitného predpisu.

Ak daňový úrad v lehote na vrátenie daňového preplatku podľa odseku 3 alebo podľa odseku 4 začne daňovú kontrolu, tento daňový preplatok vráti do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, ak sa daňovou kontrolou nezistil rozdiel vo výške tohto daňového preplatku, inak do desiatich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Daňový úrad vráti daňový preplatok podľa odseku 3 alebo podľa odseku 4 na bankový účet oznámený podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa § 6 ods. 5 a ak dodávateľ nesplnil takúto povinnosť, daňový úrad vráti daňový preplatok do desiatich dní odo dňa, keď dodávateľ takúto povinnosť dodatočne splnil; postup podľa osobitného predpisu týmto nie je dotknutý.^27bd)

Platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.

Platiteľ vedie podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o

Platiteľ vedie osobitne záznamy potrebné na identifikáciu hnuteľného hmotného majetku z iného členského štátu, na ktorom vykoná práce alebo ho oceňuje, ak tieto práce vykonáva pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte.

Osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a je povinná viesť záznamy o

Platiteľ, ktorému vzniká daňová povinnosť zo zálohovaných obalov podľa § 19 ods. 10, vedie na účely určenia základu dane osobitne záznamy o počte všetkých zálohovaných obalov uvedených spolu s tovarom na trh v tuzemsku a o počte všetkých prázdnych zálohovaných obalov vrátených z trhu v tuzemsku.

Platiteľ, ktorý kúpi pozemné motorové vozidlo uvedené v § 11 ods. 11 písm. a) z iného členského štátu, ktoré je alebo bolo v evidencii vozidiel v inom členskom štáte, od osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte na účely ďalšieho predaja a tento tovar je odoslaný alebo prepravený do tuzemska, je povinný viesť záznamy o tomto tovare. Záznamy o každom kúpenom pozemnom motorovom vozidle musia obsahovať

Platiteľ je povinný za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom kúpi tovar podľa odseku 6, doručiť daňovému úradu v lehote na podanie daňového priznania záznamy podľa odseku 6. Záznamy sa podávajú na tlačive, ktorého vzor zverejní finančné riaditeľstvo na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Ak platiteľ nedoručí záznamy podľa odseku 6 daňovému úradu, doručí záznamy oneskorene alebo uvedie v záznamoch nepravdivé údaje, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť protiprávneho stavu.

Zdaniteľná osoba iná ako zdaniteľná osoba podľa § 8 ods. 7, ktorá uľahčuje dodanie tovaru alebo dodanie služby podľa osobitného predpisu^28f) osobe inej ako zdaniteľnej osobe na území Európskej únie prostredníctvom využitia elektronického komunikačného rozhrania, ako je elektronické trhovisko, elektronická platforma, elektronický portál alebo podobný elektronický prostriedok, je povinná uchovávať záznamy o týchto dodaniach. Zdaniteľná osoba podľa prvej vety je povinná viesť podrobné záznamy^28g) tak, aby umožnili daňovému úradu preveriť správnosť výšky dane, ktorá sa vzťahuje na dodanie tovaru alebo dodanie služby s miestom dodania v tuzemsku; zdaniteľná osoba podľa prvej vety je povinná sprístupniť tieto záznamy elektronickými prostriedkami na požiadanie daňového úradu.

Záznamy podľa odsekov 1 až 6 a 9 sa uchovávajú do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.

Na účely tohto zákona

Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje. Faktúrou podľa prvej vety nie je opravný doklad podľa § 25a.

Zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť

Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá dodá službu s miestom dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte alebo treťom štáte, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní služby a prijatí platby pred dodaním služby.

Zahraničná osoba z tretieho štátu je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru alebo dodaní služby s miestom dodania v tuzemsku; to neplatí, ak má táto osoba na území Európskej únie prevádzkareň, ktorá sa zúčastňuje na tomto dodaní.

Zahraničná osoba, ktorá je zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a alebo § 69aa, je povinná vyhotoviť faktúru podľa tohto zákona pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku.

Každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, je povinná vyhotoviť o dodaní nového dopravného prostriedku faktúru podľa tohto zákona.

Faktúru môže v mene a na účet dodávateľa tovaru alebo služby vyhotoviť odberateľ alebo tretia osoba. Odberateľ môže vyhotoviť faktúru v mene a na účet dodávateľa, ak medzi dodávateľom a odberateľom je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí obsahovať podmienky, ktoré musia byť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené odberateľom. Faktúru v mene a na účet dodávateľa vyhotovuje odberateľ podľa zákona členského štátu, v ktorom je miesto dodania tovaru alebo služby.

Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá dodávateľ tovaru alebo služby, a to aj, ak je faktúra vyhotovená odberateľom alebo treťou osobou.

Povinnosť vyhotoviť faktúru podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na dodanie tovaru alebo služby s miestom dodania v tuzemsku, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42 a na dodanie poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39 s miestom dodania v inom členskom štáte alebo treťom štáte.

Faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať

Faktúra vyhotovená pri dodaní tovaru alebo služby s miestom dodania v inom členskom štáte, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, nemusí obsahovať údaje podľa odseku 1 písm. g) až i), ak formou odkazu na množstvo alebo rozsah a druh tovaru alebo služby možno určiť základ dane.

Platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môžu vyhotoviť zjednodušenú faktúru, ktorá neobsahuje všetky údaje podľa odseku 1. Zjednodušenou faktúrou je

Zjednodušená faktúra podľa odseku 3 písm. a) a b) sa nesmie vyhotoviť pri dodaní tovaru alebo služby podľa § 72 ods. 1 písm. b), d) a e).

Ak tovar alebo službu dodáva skupina, uvedie sa vo faktúre ako údaj podľa odseku 1 písm. a) meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne člena skupiny, ktorý dodáva tovar alebo službu, a identifikačné číslo pre daň skupiny.

Ak elektronické faktúry sú poslané alebo sprístupnené rovnakému príjemcovi v jednom súbore, môžu sa údaje, ktoré sú spoločné pre jednotlivé faktúry, uviesť len raz, ak sú pre každú faktúru prístupné všetky informácie.

Platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, môže vyhotoviť za viac samostatných dodaní tovaru alebo služby alebo za viac platieb prijatých pred dodaním tovaru alebo dodaním služby súhrnnú faktúru, ktorá môže pokrývať najviac obdobie kalendárneho mesiaca; faktúra sa musí vyhotoviť do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca.

Ak dohoda o platbách, ktorá je súčasťou zmluvy o dodaní elektriny, plynu, vody alebo tepla, pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov, a dohoda o platbách nájomného, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy, obsahujú údaje podľa § 74 ods. 1, nie je platiteľ povinný vyhotovovať faktúru za každý opakovane dodaný tovar alebo službu, ak miesto dodania tovaru alebo služby je v tuzemsku.

Platiteľ je povinný uchovávať

Zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je povinná uchovávať

Právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je povinná uchovávať prijaté faktúry vzťahujúce sa na tovary a služby, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.

Každá osoba, ktorá predá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, a každá osoba, ktorá kúpi nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná uchovať faktúru o predaji alebo kúpe nového dopravného prostriedku po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k predaju alebo kúpe.

Zdaniteľná osoba, ktorá uchováva faktúry elektronicky, je povinná umožniť daňovému úradu na účely kontroly prístup k týmto faktúram, ich sťahovanie a používanie.

Elektronickým uchovávaním faktúry sa rozumie uloženie údajov vykonané prostredníctvom elektronického zariadenia na spracovanie vrátane digitálnej kompresie a uchovávanie údajov použitím drôtových, rádiových, optických alebo iných elektromagnetických prostriedkov.

Ak je faktúra vyhotovená alebo prijatá v cudzom jazyku, sú platiteľ a zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, povinní na požiadanie daňového úradu na účel kontroly zabezpečiť jej preklad do slovenského jazyka; ustanovenie osobitného predpisu^29aa) týmto nie je dotknuté.

Zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac okrem odseku 2.

Platiteľ sa môže rozhodnúť pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, ak uplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa stal platiteľom, a za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov nedosiahol obrat 100 000 eur.

Ak sa platiteľ rozhodne pre zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok podľa odseku 2, je povinný oznámiť túto zmenu daňovému úradu do 25 dní od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom sa splnili podmienky podľa odseku 2. Zmena zdaňovacieho obdobia na kalendárny štvrťrok môže nastať len k prvému dňu kalendárneho štvrťroka nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ splnil podmienky podľa odseku 2. Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia platiteľ prestane plniť podmienky podľa odseku 2, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom podmienky prestal plniť.

Ak je na platiteľa právoplatne vyhlásený konkurz, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom právoplatného vyhlásenia konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol právoplatne vyhlásený konkurz. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac.

Dňom zrušenia konkurzu sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz zrušený. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac, a to až do konca kalendárneho roka, v ktorom bol konkurz zrušený, a pre nasledujúci kalendárny rok sa určí zdaňovacie obdobie podľa odsekov 1 až 4.

Daň, ktorú je povinný platiť platiteľ, je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej len „vlastná daňová povinnosť“) uvedie do daňového priznania.

Do 25 dní po skončení každého zdaňovacieho obdobia je povinný podať daňové priznanie každý platiteľ okrem platiteľa registrovaného podľa § 5, ktorý je povinný podať daňové priznanie, ak mu vznikla v zdaňovacom období povinnosť platiť daň, ak v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47, nadobudol tovar s oslobodením od dane podľa § 44 alebo ak uplatňuje odpočítanie dane. Platiteľ je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia.

Ak osobe, ktorá nie je platiteľom, vznikne povinnosť platiť daň (§ 69), je táto osoba povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote zaplatiť daň s výnimkou podľa odseku 4. Osoba, ktorá nie je platiteľom, nie je povinná zaplatiť daň, ak daň na zaplatenie nie je viac ako 5 eur.

Osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň, pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu je povinná podať daňové priznanie do siedmich dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku a v tej istej lehote zaplatiť daň. Ak osobe podľa prvej vety nebolo oznámené číslo účtu správcu dane vedeného pre túto osobu, je povinná zaplatiť daň do siedmich dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

Každá osoba, ktorá príležitostne nadobudne nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná priložiť k daňovému priznaniu aj úradne overenú kópiu dokladu o kúpe nového dopravného prostriedku a na požiadanie daňového úradu poskytnúť ďalšie informácie potrebné na správne určenie dane.

Osoba, ktorá nie je platiteľom a príležitostne dodá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, uplatňuje odpočítanie dane v daňovom priznaní. Daňový úrad vráti uplatnenú odpočítanú daň do 30 dní od podania daňového priznania.

Každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na výpočet celkovej splatnej dane a na výpočet celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty tovarov a služieb vzťahujúcej sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň a celkovej hodnoty tovarov a služieb oslobodených od dane. Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

Ustanovenie odsekov 2 až 7 sa nevzťahuje na podanie daňového priznania pri uplatnení osobitnej úpravy podľa § 68.

Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, a ak ide o zdaniteľnú osobu, ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, je toto oneskorenie viac ako 21 dní, je povinná podať jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, do 60 dní odo dňa zistenia daňovým úradom, že osoba nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, alebo do 60 dní od podania oneskorenej žiadosti o registráciu pre daň. V daňovom priznaní osoba prizná daň, ktorú je povinná platiť podľa § 69 ods. 13, a v lehote na podanie daňového priznania je povinná túto daň zaplatiť po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3 a 4. Ak odpočítanie dane podľa § 55 ods. 3 a 4 prevyšuje daň, ktorú je osoba povinná platiť podľa § 69 ods. 13, daňový úrad preverí údaje v podanom daňovom priznaní a vráti daň do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa prvej vety; ak daňový úrad začne daňovú kontrolu v lehote na vrátenie dane, vráti daň v zistenej výške do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, inak do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Daňový úrad vráti daň podľa tretej vety na bankový účet oznámený podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa § 6 ods. 5 a ak platiteľ nesplnil takúto povinnosť, daň vráti do desiatich dní odo dňa, keď platiteľ takúto povinnosť dodatočne splnil. Na postup pri vrátení dane sa použije osobitný predpis.^27bd)

Platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Platiteľ nie je povinný podať kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom

Kontrolný výkaz musí obsahovať údaje o daňovej povinnosti a odpočítaní dane za príslušné zdaňovacie obdobie v tomto členení:

Ak platiteľ nie je povinný mať faktúru na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. b), uvedie údaje do kontrolného výkazu z iného dokladu o dodaní tovaru alebo služby.

Z faktúr uvedených v odseku 2 alebo z dokladu podľa odseku 3 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:

Ak je faktúra vyhotovená o dodaní tovaru, z ktorého je povinný platiť daň príjemca plnenia podľa § 69 ods. 12 písm. f) a g), uvádzajú sa v kontrolnom výkaze aj prvé štyri číslice číselného kódu podľa osobitného predpisu^28da) a množstvo tovaru.

Ak platiteľ dane má o dodaní tovarov a služieb zjednodušené faktúry podľa § 74 ods. 3 písm. a) a b), uvádza na účely odseku 2 písm. b) bodu 2 v kontrolnom výkaze celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane zo všetkých prijatých zjednodušených faktúr, z ktorých si za dané zdaňovacie obdobie uplatňuje odpočítanie dane. Ak za dané zdaňovacie obdobie je celková suma odpočítanej dane zo zjednodušených faktúr 3 000 eur a viac, je platiteľ povinný uviesť osobitne celkovú sumu základov dane, celkovú sumu dane a celkovú sumu odpočítanej dane v členení podľa jednotlivých dodávateľov tovarov a služieb s uvedením ich identifikačného čísla pre daň.

Z faktúry podľa § 71 ods. 2 sa v kontrolnom výkaze uvádzajú údaje podľa odseku 4 písm. a) a b), poradové číslo pôvodnej faktúry, údaje podľa odseku 4 písm. d) až g) a odseku 5, ak sa menia. Ak platiteľ nemá faktúru a opraví odpočítanú daň podľa § 53 ods. 1, v kontrolnom výkaze uvádza údaje podľa prvej vety okrem údaja podľa odseku 4 písm. b).

O dodaní tovarov a služieb podľa odseku 2 písm. d) sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:

Pri oprave základu dane podľa § 25a,

Pri oprave odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. b) a oprave opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4 písm. b) sa v kontrolnom výkaze uvádzajú tieto údaje:

Pri oprave odpočítanej dane podľa § 53b ods. 1 písm. a) alebo ods. 2 a oprave opravenej odpočítanej dane podľa § 53b ods. 4 písm. a) sa v kontrolnom výkaze uvádzajú údaje podľa odseku 10 písm. a), d) a e) a poradové číslo faktúry o dodaní tovaru alebo služby, ktorého sa oprava týka.

Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie kontrolného výkazu, že údaje uvedené v kontrolnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný kontrolný výkaz, pričom na pôvodne podaný kontrolný výkaz sa neprihliada. Ak platiteľ, ktorý podal kontrolný výkaz, zistí po uplynutí lehoty na podanie kontrolného výkazu, že údaje v kontrolnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný kontrolný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje.

Ak nebol kontrolný výkaz podaný v lehote podľa odseku 1, daňový úrad vyzve platiteľa na jeho podanie. Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného kontrolného výkazu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti platiteľovi, ktorý kontrolný výkaz podal, a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Na základe tejto výzvy je platiteľ povinný do piatich pracovných dní od doručenia výzvy nedostatky podaného kontrolného výkazu odstrániť.

Ak platiteľ nedoručí kontrolný výkaz daňovému úradu, doručí kontrolný výkaz oneskorene, uvedie v kontrolnom výkaze neúplné alebo nesprávne údaje alebo v lehote určenej vo výzve daňového úradu neodstráni nedostatky podaného kontrolného výkazu, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Ak platiteľ poruší povinnosti podľa prvej vety opakovane, daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.

Platiteľ uvedie údaje podľa odsekov 2 až 11 v kontrolnom výkaze v členení, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Kontrolný výkaz sa podáva vo formáte Extensible Markup Language (XML), ktorého opis dátového rozhrania je zverejnený na webovom sídle finančného riaditeľstva; na kontrolný výkaz, ktorý platiteľ doručil inak, sa neprihliada.

Ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Ak platiteľovi vznikne nadmerný odpočet v poslednom zdaňovacom období, v ktorom prestal byť platiteľom, nadmerný odpočet daňový úrad vráti do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.

Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak

Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo 2 je zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní, výzva na podanie kontrolného výkazu alebo výzva na odstránenie nedostatkov v podanom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu,^29ba) pričom nadmerný odpočet sa vráti vo výške určenej v tomto rozhodnutí.

Ak platiteľ uplatňuje nadmerný odpočet alebo zvyšuje nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním podaným po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom tento nadmerný odpočet vznikol, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak po vrátení nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 platiteľ zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým priznaním, daňový úrad vráti sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu je zaslaná výzva na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom daňovom priznaní alebo na odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom kontrolnom výkaze, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu,^29ba) pričom nadmerný odpočet sa vráti vo výške určenej v tomto rozhodnutí.

Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.

Ak daňový úrad začal daňovú kontrolu podľa odseku 6, vráti časť nadmerného odpočtu pred skončením daňovej kontroly vo výške uvedenej v čiastkovom protokole vyhotovenom podľa osobitného predpisu.^29c) Daňový úrad vráti časť nadmerného odpočtu do desiatich dní odo dňa odoslania čiastkového protokolu.

Ak bol nadmerný odpočet vrátený v lehote podľa odseku 2 na základe nepravdivých údajov, daňový úrad uloží pokutu do výšky 1,3 % zo sumy vráteného nadmerného odpočtu.

Daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo jeho časť na bankový účet podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk oznámený spôsobom podľa § 6 ods. 5.

Ak platiteľ nesplnil povinnosť podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo jeho časť do desiatich dní odo dňa, keď platiteľ túto povinnosť dodatočne splnil; lehota na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2, 4, 5, 6 alebo podľa odseku 7 sa považuje za dodržanú.

Ustanovenie osobitného predpisu^27bd) nie je odsekmi 9 a 10 dotknuté.

Ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len „úrok z nadmerného odpočtu“) podľa odseku 2.

Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak tento dvojnásobok základnej úrokovej sadzby nedosiahne 1,5 %, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo výške 1,5 %. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.

O priznaní úroku z nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od vrátenia nadmerného odpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu na bankový účet oznámený podľa § 6 ods. 1 až 3 alebo podľa § 85kk spôsobom podľa § 6 ods. 5; ak platiteľ nesplnil takúto povinnosť, daňový úrad zaplatí úrok z nadmerného odpočtu do 15 dní odo dňa, keď platiteľ takúto povinnosť dodatočne splnil.

Ak nastanú skutočnosti, na základe ktorých sa vrátený nadmerný odpočet zníži alebo zruší, z úradnej moci sa zníži alebo zruší aj úrok z nadmerného odpočtu; novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie o priznaní úroku z nadmerného odpočtu zrušuje. Platiteľ je povinný vrátiť sumu úroku z nadmerného odpočtu alebo jeho časť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti nového rozhodnutia o znížení alebo zrušení úroku z nadmerného odpočtu. Na vrátenie sumy úroku z nadmerného odpočtu alebo jeho časti sa vzťahujú ustanovenia o daňovom nedoplatku podľa osobitného predpisu.³³)

Ak platiteľ počas daňovej kontroly nadmerného odpočtu opakovane neplnil povinnosti pri daňovej kontrole, opakovane nepreberal písomnosti, opakovane sa bez ospravedlnenia nedostavil na predvolanie daňového úradu alebo opakovane nebol zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne, nemá nárok na úrok z nadmerného odpočtu, o čom daňový úrad vydá rozhodnutie.

Ustanovenia osobitného predpisu³³)o použití daňového preplatku sa vzťahujú aj na použitie úroku z nadmerného odpočtu.

Úrok z nadmerného odpočtu daňový úrad neprizná, ak nie je viac ako 5 eur.

Platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz za kalendárny mesiac, ak

Platiteľ môže podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c) nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 50 000 eur; možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok prestáva platiť od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c) presiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku hodnotu 50 000 eur, a platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz osobitne za každý kalendárny mesiac príslušného kalendárneho štvrťroka.

Súhrnný výkaz je povinná podať aj zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a za každý kalendárny štvrťrok, v ktorom dodala službu podľa odseku 1 písm. d). Ak sa táto zdaniteľná osoba zúčastňuje na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45 ods. 1, na podávanie súhrnného výkazu sa vzťahuje odsek 2.

Súhrnný výkaz musí obsahovať

V súhrnnom výkaze sa neuvádzajú služby oslobodené od dane podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania služby.

Hodnota dodaných tovarov a dodaných služieb podľa odseku 4 sa uvádza v súhrnnom výkaze za obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Údaje v súhrnnom výkaze sa uvádzajú v eurách a zaokrúhľujú sa na celé eurá do 0,5 eura nadol a od 0,5 eura vrátane nahor. Ak dodávateľ služby do uplynutia lehoty na podanie súhrnného výkazu nemá identifikačné číslo pre daň príjemcu služby a príjemca služby ho informoval o tom, že požiadal o pridelenie identifikačného čísla pre daň, uvedie dodávateľ služby dodanie služby do súhrnného výkazu za obdobie, v ktorom bolo identifikačné číslo pre daň príjemcovi služby pridelené.

Pri oprave základu dane podľa § 25 sa v súhrnnom výkaze uvádza suma, o ktorú sa základ dane opravil, a to za obdobie, v ktorom bola oprava základu dane oznámená nadobúdateľovi tovaru alebo príjemcovi služby.

Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje uvedené v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný súhrnný výkaz. Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí po uplynutí lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný súhrnný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje.

Osoby podľa odsekov 1 až 3 sú povinné podať súhrnný výkaz elektronickými prostriedkami najneskôr do 25 dní po skončení obdobia, za ktoré sú povinné podať súhrnný výkaz. Súhrnný výkaz musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Súhrnný výkaz podaný elektronickými prostriedkami nemusí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, má s daňovým úradom uzavretú písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia a ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, písomne oznámi daňovému úradu údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva.

Súhrnný výkaz sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením jeho úplného znenia.

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného súhrnného výkazu alebo o pravdivosti údajov v ňom uvedených, oznámi daňový úrad tieto pochybnosti osobe, ktorá súhrnný výkaz podala, a vyzve ju, aby sa k nim vyjadrila, neúplné údaje doplnila, nejasnosti vysvetlila a nepravdivé údaje opravila alebo pravdivosť údajov riadne preukázala. Na základe tejto výzvy je osoba, ktorá súhrnný výkaz podala, povinná do piatich dní od doručenia výzvy nedostatky podaného súhrnného výkazu odstrániť.

Žiadosť o zrušenie registrácie pre daň môže podať platiteľ, ak je

Platiteľ je povinný požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď prestal vykonávať podnikanie podľa § 3 ods. 2. Právnická osoba, ktorá sa zrušuje bez likvidácie, je povinná túto skutočnosť oznámiť daňovému úradu pred svojím zánikom.

Daňový úrad môže zrušiť registráciu pre daň

Daňový úrad o zrušení registrácie pre daň vydá rozhodnutie, v ktorom určí deň, uplynutím ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom; proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Ak sa právnická osoba zrušuje bez likvidácie, daňový úrad rozhodnutie nevydá a právnická osoba prestáva byť platiteľom dňom jej zániku. Uplynutím dňa, kedy právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom, končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň; ak právnická osoba alebo fyzická osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b, platnosť identifikačného čísla pre daň na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy nezaniká.

V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, a na majetok, ktorý nadobudol bez dane (§ 10 ods. 1) a pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná. Daň sa vypočíta zo základu dane podľa § 22 ods. 5. Platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri výpočte odvodu dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľovi vzniká daňová povinnosť najviac do výšky odpočítanej dane.

Ak platiteľ odpočítal daň pomerne alebo vykonal úpravu odpočítanej dane, zohľadní tieto skutočnosti pri výpočte dane z majetku podľa odseku 5. Pri výpočte dane podľa odseku 5 sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti.

V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi povinnosť vrátiť odpočítanú daň z platby podľa § 19 ods. 4, ak ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia tovar nebol dodaný alebo služba nebola dodaná; túto povinnosť nemá platiteľ pri zániku bez likvidácie, ak právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 4.

Ak platiteľ opraví základ dane alebo zmení výšku dane pri tovare alebo službe, ktoré dodal osobe, ktorá prestala byť platiteľom, je táto osoba povinná vrátiť daňovému úradu odpočítanú daň alebo jej pomernú časť viažucu sa na vykonanú opravu základu dane, ak táto suma dane nebola zahrnutá v daňovej povinnosti podľa odseku 5. Odpočítanú daň alebo jej pomernú časť vráti do desiatich dní odo dňa vyhotovenia faktúry alebo odo dňa prijatia opravného dokladu podľa § 25a ods. 7 písm. a); ak osoba podľa prvej vety neprijala opravný doklad do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom jej bol odoslaný, má sa za to, že tento doklad prijala v posledný deň tohto nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Daňový úrad zruší registráciu skupiny k 31. decembru kalendárneho roka, ak zástupca skupiny podá žiadosť o zrušenie registrácie skupiny najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka. Ak je žiadosť o zrušenie registrácie skupiny podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad zruší registráciu skupiny najneskôr k 31. decembru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.

Ak skupina prestane spĺňať podmienky podľa § 4a, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zrušenie registrácie skupiny. Daňový úrad zruší registráciu skupiny najneskôr do 30 dní odo dňa podania žiadosti o zrušenie registrácie skupiny. Ak daňový úrad zistí, že skupina prestane spĺňať podmienky podľa § 4a, zruší registráciu skupiny z úradnej moci.

Platnosť identifikačného čísla pre daň skupiny zaniká ku dňu zrušenia registrácie skupiny.

V deň nasledujúci po dni zrušenia registrácie skupiny prechádzajú práva a povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona na členov skupiny v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté členmi skupiny, a členovia skupiny sa stávajú samostatnými platiteľmi. Daňový úrad týchto platiteľov zaregistruje pre daň a pridelí im identifikačné čísla pre daň; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Osoba registrovaná podľa § 7 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak v bežnom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahne 14 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahla 14 000 eur.

Osoba registrovaná podľa § 7 alebo § 7a je povinná bezodkladne požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku podnikanie.

Daňový úrad zruší registráciu pre daň na žiadosť podľa odseku 1 alebo odseku 2, ak zistí, že sú splnené podmienky na zrušenie registrácie pre daň, alebo zruší registráciu pre daň z úradnej moci, ak osoba podľa odseku 2 nesplnila povinnosť podať žiadosť o zrušenie registrácie pre daň; proti rozhodnutiu o zrušení registrácie nie je možné podať odvolanie. Daňový úrad zruší registráciu pre daň z úradnej moci, ak sa osoba registrovaná podľa § 7 alebo § 7a stala platiteľom, a to ku dňu, keď sa stala platiteľom; daňový úrad rozhodnutie o zrušení registrácie nevydáva. Zrušením registrácie zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň; ak právnická osoba alebo fyzická osoba uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b, platnosť identifikačného čísla pre daň na účely uplatňovania tejto osobitnej úpravy nezaniká.

Fyzická osoba, ktorá pokračuje v podnikaní po úmrtí platiteľa³²) (ďalej len „osoba pokračujúca v podnikaní“), oznámi túto skutočnosť daňovému úradu, ktorý bol príslušný poručiteľovi, najneskôr do 30 dní odo dňa jeho úmrtia. Daňový úrad vykoná príslušné zmeny v registri, v ktorom uvedie meno, priezvisko, bydlisko osoby pokračujúcej v podnikaní a poznámku, že ide o pokračovanie v podnikaní po úmrtí platiteľa; zmeny v registri a identifikačné číslo pre daň poručiteľa sú platné do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. Vykonané zmeny v registri oznámi daňový úrad osobe pokračujúcej v podnikaní do desiatich dní odo dňa doručenia oznámenia podľa prvej vety.

V čase od úmrtia poručiteľa do skončenia konania o dedičstve sa osoba pokračujúca v podnikaní považuje za platiteľa. Osoba pokračujúca v podnikaní vo faktúrach vyhotovených do skončenia jej posledného zdaňovacieho obdobia uvádza svoje meno, priezvisko a miesto podnikania. Posledným zdaňovacím obdobím osoby pokračujúcej v podnikaní je zdaňovacie obdobie, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie vzniká osobe pokračujúcej v podnikaní daňová povinnosť podľa § 81, pričom pri výpočte dane vychádza z ceny majetku zistenej ku dňu skončenia konania o dedičstve. Daňová povinnosť nevzniká pri majetku, ktorý pripadol dedičovi, ktorý bude pokračovať v podnikaní a ktorý je platiteľom alebo ktorý požiada o registráciu za platiteľa bezodkladne po skončení konania o dedičstve. Daňový úrad zaregistruje tohto dediča za platiteľa ku dňu nadobudnutia majetku dedičstvom.

Ak sa po úmrtí platiteľa nepokračuje v podnikaní, podá jeho právny nástupca daňové priznanie do troch mesiacov po skončení posledného zdaňovacieho obdobia a v tej istej lehote je povinný zaplatiť daň. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, ktorým je zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k úmrtiu platiteľa, vzniká právnemu nástupcovi daňová povinnosť podľa § 81. Uplynutím posledného zdaňovacieho obdobia zaniká platnosť identifikačného čísla pre daň.

Na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu,³³) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri dovoze tovaru je správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa doterajších predpisov sa až do uplynutia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.

Registrácia platiteľov vykonaná podľa doterajších predpisov sa považuje za registráciu pre daň podľa § 4 tohto zákona.

Ak pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorá bola nadobúdateľovi odovzdaná do užívania do 30. apríla 2004 vrátane, nevznikla daňová povinnosť do 30. apríla 2004 vrátane, určí sa vznik daňovej povinnosti podľa doterajších predpisov.

Pri opakovanom a čiastkovom dodaní tovaru alebo služby, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť do 30. apríla 2004 vrátane, sa vznik daňovej povinnosti určuje podľa § 19 ods. 3 a 4 tohto zákona.

Pri oprave základu dane zdaniteľného plnenia uskutočneného do 31. decembra 2003 vrátane sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.

Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na zdaniteľné plnenia uskutočnené do 30. apríla 2004 vrátane a ktorá sa vzťahuje na tovar dovezený do 30. apríla 2004 vrátane, sa vzťahujú doterajšie predpisy s výnimkou odpočítania dane viažucej sa na majetok, ktorú platiteľ môže odpočítať pri registrácii pre daň.

Pri predbežnom odpočítaní dane podľa § 50 tohto zákona v zdaňovacích obdobiach roku 2004 použije platiteľ koeficient vypočítaný podľa doterajších predpisov.

Na investičný majetok podľa § 54, pri ktorom platiteľ odpočítal daň po 31. decembri 2002, sa vzťahuje úprava odpočítanej dane podľa tohto zákona s výnimkou podľa odseku 9.

Ak bol platiteľ povinný vykonať úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku z dôvodu zmeny účelu použitia tohto majetku v roku 2003, použije pri prípadnej ďalšej zmene účelu použitia investičného majetku na úpravu odpočítanej dane doterajšie predpisy.

Žiadosti o zrušenie registrácie pre daň podané pred účinnosťou tohto zákona, o ktorých daňový úrad nerozhodol do 30. apríla 2004 vrátane, sa posudzujú podľa § 81 tohto zákona.

Lekáreň a výdajňa zdravotníckych pomôcok na základe súpisu zásob liekov a zdravotníckych pomôcok, pri ktorých nebolo možné podľa doterajšieho predpisu odpočítať daň, môže odpočítať daň z týchto zásob podľa súpisu zásob liekov a zdravotníckych pomôcok vykonaného k 30. aprílu 2004.

Platiteľ, ktorý má zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, je povinný osobitne podať za posledné dva mesiace druhého kalendárneho štvrťroka 2004 daňové priznanie vydané podľa vzoru ustanoveného týmto zákonom; daňové priznanie za prvý mesiac druhého kalendárneho štvrťroka 2004 je platiteľ povinný podať do 25. júla 2004 podľa vzoru daňového priznania platného k 30. aprílu 2004.

Na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 sa vzťahuje § 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. decembra 2003.

Daňový úrad vráti daň pri projektoch zahraničnej pomoci podľa doterajších predpisov, ak je žiadosť o vrátenie dane podaná daňovému úradu do 30. apríla 2004 vrátane.

Pri tovare, ktorý je k 30. aprílu 2004 v tuzemsku a pri vstupe do tuzemska bol predložený colnému úradu a má postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu alebo prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla a tento stav trvá k 1. máju 2004, platia doterajšie predpisy až do času, kým sa pre tovar dočasné uskladnenie alebo colne schválené určenie neskončí.

Pri tovare, ktorý bol do 30. apríla 2004 vrátane prepustený do spoločného tranzitného režimu³⁴) alebo iného colného režimu tranzit a tento režim trvá k 1. máju 2004, platia doterajšie predpisy až do času, kým sa tento colný režim neskončí.

Ako dovoz tovaru, ktorý je predmetom dane, sa posudzuje

Ak bol tovar vyvezený do 30. apríla 2004 vrátane zo štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, a osoba, ktorej bol tovar dodaný, použije tento tovar po 30. apríli 2004, posudzuje sa toto použitie tovaru ako dovoz tovaru, ktorý je predmetom dane, ak

Tovar podľa odsekov 17 a 18 nie je predmetom dane, ak

Tovar, ktorý bol colným úradom vývozu prepustený do colného režimu vývoz do 30. apríla 2004 vrátane a do tohto dňa vrátane neopustil tuzemsko, sa posudzuje ako vývoz tovaru podľa § 37 doterajšieho predpisu, ak tovar vystúpil z tuzemska do štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, a výstup tovaru platiteľ preukáže namiesto potvrdenia colného úradu výstupu týmito dokladmi:

Ustanovenie § 11a sa môže uplatniť aj v prípade, ak zahraničná osoba je platiteľom podľa tohto zákona k 1. januáru 2005 len z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 a jeho následného dodania. Na dodanie tovaru, ktorý je k 31. decembru 2004 uskladnený pre platiteľa, ktorému má byť dodaný, sa vzťahuje doterajší predpis.

Zahraničná osoba podľa odseku 1 požiada o zrušenie registrácie pre daň najneskôr do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla posledná daňová povinnosť.

Osobitná úprava uplatňovania dane podľa § 66 sa nevzťahuje na nájom ojazdeného osobného automobilu na základe nájomnej zmluvy, ak obchodník pri jeho kúpe odpočítal daň do 31. decembra 2004.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike má nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na jeho spotrebu za obdobie od 1. mája 2004 do 30. júna 2005 podľa podmienok a v rozsahu, v akom má nárok na vrátenie dane podľa § 61 vedúci diplomatickej misie.

Členovia administratívneho a technického personálu Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na ich spotrebu za obdobie od 1. mája 2004 do 30. júna 2005 podľa podmienok a v rozsahu, v akom majú nárok na vrátenie dane podľa § 61 členovia administratívneho a technického personálu diplomatickej misie.

Na uplatnenie nároku na vrátenie dane osobám podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje § 62.

Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 20 ods. 1 nevznikne, ak vznikla daňová povinnosť podľa § 20 ods. 4 doterajšieho predpisu.

Ak sa doklad o oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, vyhotovil do 31. decembra 2005 vrátane a nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal tento doklad po 31. decembri 2005, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom obdržal doklad o oprave základu dane.

Na tovar prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla do 31. decembra 2005 vrátane sa uplatní čiastočné oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu.

Ak bol tovar na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky [§ 8 ods. 1 písm. c)], odovzdaný nájomcovi do 31. decembra 2007 vrátane a nájom bol zdaňovaný ako dodanie služby, postupuje sa podľa doterajšieho predpisu až do ukončenia nájmu.

Platiteľ, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, môže odpočítať daň zo zálohovaných obalov, ktoré má podľa stavu inventarizácie vykonanej podľa osobitného predpisu³⁵) na sklade k 31. decembru 2007 alebo ktoré má na sklade podľa fyzickej inventúry vykonanej k 31. decembru 2007, ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok. Odpočítanie dane môže platiteľ podľa prvej vety uplatniť, ak má faktúru o dodaní zálohovaných obalov, pri ktorých nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. d) doterajšieho predpisu.

Platiteľ môže použiť postup podľa § 65 ods. 10 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007 voči zdaniteľnej osobe, ktorá nie je platiteľom podľa tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 2008.

Ak zdaniteľné osoby dosiahli k 31. decembru 2008 obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 31. decembra 2008, sú povinné podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň do 20. januára 2009.

Do obratu ustanoveného v § 4 a § 81 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2009 sa zahŕňa aj obrat za kalendárne mesiace roku 2008. Obrat za kalendárne mesiace roku 2008 v slovenských korunách sa prepočíta konverzným kurzom na eurá.

Ak sa oprava základu dane podľa § 25 vykoná po 31. decembri 2008 a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v eurách, použije sa pri oprave základu dane a dane kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.

Ak sa oprava základu dane podľa § 25 vykoná po 31. decembri 2008 a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v inej mene ako v slovenských korunách alebo eurách, použije sa pri prepočte slovenských korún na eurá konverzný kurz.

Ak sa po 31. decembri 2008 vykoná oprava základu dane podľa § 25, ktorá má za následok zníženie dane, a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v slovenských korunách, daň sa môže opraviť najviac vo výške priznanej pôvodnej dane prepočítanej konverzným kurzom.

Peňažný limit na vrátenie dane podľa § 57 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2008 sa vzťahuje na vrátenie dane za obdobie, ktoré uplynie najneskôr 31. decembra 2008.

Peňažný limit na vrátenie dane podľa § 59 ods. 3 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2008 sa vzťahuje na vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru kúpeného najneskôr 31. decembra 2008.

Vo faktúre, ktorá bola vyhotovená po 1. januári 2009 a vzťahuje sa k zdaniteľnému obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť pred 1. januárom 2009 a platba bola dohodnutá v slovenských korunách, sa údaje o základe dane a výške dane uvedú v eurách aj v slovenských korunách.

Ustanovenia § 55 ods. 3, § 69 ods. 13 a § 78 ods. 9 v znení účinnom od 1. apríla 2009 sa nepoužijú, ak povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň vznikla pred 1. aprílom 2009.

Ustanovenia § 79 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. apríla 2009 sa prvýkrát použijú na zdaňovacie obdobie, ktorým je apríl 2009.

Zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla obrat 35 000 eur podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a stala sa platiteľom, môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom podala žiadosť o zrušenie registrácie pre daň, nedosiahla obrat 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Daňový úrad po prijatí žiadosti o zrušenie registrácie pre daň bezodkladne určí platiteľovi deň, ktorým platiteľ prestáva byť platiteľom, a týmto dňom zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. Platiteľ je povinný odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa, keď prestal byť platiteľom.

Platiteľ, ktorý požiada o zrušenie registrácie pre daň podľa odseku 1, nemôže odpočítať daň podľa § 55 ods. 1 a 2 okrem odpočítania dane z majetku, ktorý dodal ako platiteľ; ak platiteľ odpočítal daň podľa § 55 ods. 1 a 2, v poslednom zdaňovacom období mu vzniká daňová povinnosť podľa § 81 ods. 6 a 7.

Zdaniteľnú osobu, ktorá dosiahla obrat 35 000 eur podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a nedosiahla obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom od 1. júla 2009 a ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň do 30. júna 2009, daňový úrad nezaregistruje s výnimkou, ak táto zdaniteľná osoba do 15. júla 2009 písomne oznámi daňovému úradu, že jej žiadosť o registráciu pre daň sa má považovať za podanú podľa § 4 ods. 4.

Ak zdaniteľná osoba dosiahla k 30. júnu 2009 obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a nedosiahla obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom od 1. júla 2009, nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. júla 2009.

Ak zdaniteľná osoba bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a žiadosť o registráciu pre daň nepodala, daňový úrad neuloží pokutu podľa osobitného predpisu,³³) ak zdaniteľná osoba nedosiahla obrat 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom zdaniteľnej osobe vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň.

Ak je služba dodaná inak ako podľa odseku 2 zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu pred účinnosťou tohto zákona a osobou povinnou platiť daň bol príjemca služby a daňová povinnosť nevznikla do 31. decembra 2009 alebo vznikla čiastočne v rozsahu prijatej platby podľa § 19 ods. 4, vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2009.

Ak sa dodanie služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov a daňová povinnosť nevznikla do 31. decembra 2009 z celkového základu dane, vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 3 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010.

Ustanovenia § 55a až 55g sa vzťahujú na žiadosti o vrátenie dane podané po 31. decembri 2009.

Na žiadosti o vrátenie dane zahraničným osobám z tretích štátov za obdobie do 31. decembra 2009 sa vzťahujú ustanovenia § 56 až 58 v znení účinnom do 31. decembra 2009.

Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na kúpu a nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, sa vzťahuje § 49 ods. 7 písm. a) a § 49 ods. 8 a 9 v znení účinnom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kúpe osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 a zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 bola uzavretá do 31. decembra 2009 a osobný automobil bol odovzdaný kupujúcemu alebo nájomcovi do 31. decembra 2009.

Dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2009.

V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje³⁶) o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Ak platiteľ investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) nadobudol alebo vytvoril do 31. decembra 2010, uplatní § 9 ods. 2 predpisu účinného do 31. decembra 2010.

Ak bol platiteľ povinný vykonať jednu alebo viac úprav odpočítanej dane pri investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. b) a c) za obdobie rokov 2004 až 2010, je obdobím na úpravu dane odpočítanej pri tomto majetku desať rokov podľa § 54 ods. 4 predpisu účinného do 31. decembra 2010 a platiteľ použije pri každej zmene účelu použitia postup podľa prílohy č. 1 predpisu účinného do 31. decembra 2010.

Žiadosť o vrátenie dane podľa § 55a ods. 1 a § 55f ods. 1 za obdobie roku 2009 sa môže podať najneskôr do 31. marca 2011.

Lehota podľa § 79 ods. 4 predpisu účinného od 1. januára 2011 na zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa nevzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré sa končia najneskôr 31. decembra 2010.

Ak nadmerný odpočet uplatnený za zdaňovacie obdobia, ktoré sa končia najneskôr 31. decembra 2011, daňový úrad vráti v lehote podľa § 79 ods. 2 na základe nepravdivých údajov, uloží pokutu podľa osobitného predpisu³⁷) účinného do 31. decembra 2011.

Platiteľ, ktorý mal k 30. septembru 2012 zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, môže pokračovať v tomto zdaňovacom období, najviac však do konca kalendárneho štvrťroka, v ktorom prestane plniť podmienky podľa § 77 ods. 2.

Žiadosť o registráciu pre daň podaná pred 1. januárom 2014 zdaniteľnou osobou, ktorá podniká spoločne s inou zdaniteľnou osobou na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy, sa posúdi ako žiadosť podaná podľa § 4 ods. 1 alebo ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2014.

Poverená osoba podľa § 4 ods. 3 v znení účinnom do 31. decembra 2013 uvedie vo svojom daňovom priznaní, dodatočnom daňovom priznaní, súhrnom výkaze a dodatočnom súhrnnom výkaze údaje týkajúce sa spoločného podnikania združenia za obdobia do konca kalendárneho roka 2013. Za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie do konca kalendárneho roka 2013 zodpovedajú všetci účastníci združenia spoločne a nerozdielne.

Povinnosť pokračovať v úprave odpočítanej dane podľa § 54b ods. 1 sa vzťahuje na investičný majetok podniku alebo časti podniku nadobudnutý po 1. januári 2014.

Ustanovenie § 4 ods. 3 druhej vety v znení účinnom do 31. decembra 2014 sa použije na žiadosti o registráciu pre daň podané do 31. decembra 2014.

Zdaniteľná osoba identifikovaná pre daň podľa § 68 v znení účinnom do 31. decembra 2014 sa považuje za zdaniteľnú osobu identifikovanú pre daň podľa § 68a.

Ak chce zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie uplatňovať od 1. januára 2015 osobitnú úpravu podľa § 68a v znení účinnom od 1. januára 2015, oznámi elektronickými prostriedkami začatie činnosti a údaje podľa § 68a ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2015 Daňovému úradu Bratislava do konca kalendárneho roka 2014. Daňový úrad Bratislava oznámi elektronickými prostriedkami tejto zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy, a súčasne jej pridelí identifikačné číslo pre daň.

Ak chce zdaniteľná osoba neusadená v členskom štáte spotreby uplatňovať od 1. januára 2015 osobitnú úpravu podľa § 68b v znení účinnom od 1. januára 2015, oznámi elektronickými prostriedkami začatie činnosti daňovému úradu do konca kalendárneho roka 2014. Daňový úrad oznámi elektronickými prostriedkami tejto zdaniteľnej osobe, že jej povoľuje uplatňovanie osobitnej úpravy.

Ustanovenie § 85j ods. 1 sa od 1. januára 2015 neuplatní.

Ustanovenia § 4 ods. 3 a § 4c v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa použijú na žiadosti o registráciu pre daň podané podľa § 4 ods. 2 do 31. decembra 2015.

Ustanovenie § 79 ods. 2 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie, ktorým je december 2015.

Lehota podľa § 79 ods. 6 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa vzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené najskôr za zdaňovacie obdobie, ktorým je január 2016.

Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1. januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.

Ak bol tovar prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla do 31. decembra 2017 vrátane, daňová povinnosť pri dovoze tovaru vznikne ukončením tohto colného režimu.

Úprava odpočítanej dane podľa § 54 a 54a sa neuplatní na daň odpočítanú pred 1. januárom 2018, ktorá sa vzťahuje na inú stavbu alebo časť stavby ako bola uvedená v § 54 ods. 2 písm. b) a c) v znení účinnom do 31. decembra 2017.

Zdaniteľná osoba, ktorá sa zúčastňuje na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45 ods. 1 v znení účinnom od 1. januára 2018 a je registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a, podá súhrnný výkaz podľa § 80 ods. 2 za obdobia, ktoré sa začínajú najskôr 1. januára 2018.

Do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa zahŕňa aj obrat dosiahnutý podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018. Do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa zahŕňa hodnota bez dane dodaných tovarov a služieb vo výške, v akej nebola zahrnutá do obratu podľa § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018. Na tovary a služby, ktoré boli dodané v období sledovanom podľa § 4 ods. 1 a ktoré neboli zahrnuté do obratu do 31. decembra 2018, sa vzťahuje § 4 ods. 7 v znení účinnom do 31. decembra 2018.

Rozhodnutia o zložení zábezpeky na daň podľa § 4c vydané do 31. decembra 2018 sa zrušujú. Daňový úrad peňažnú zábezpeku alebo jej časť zloženú peňažnými prostriedkami na účet daňového úradu, ktorá do 31. decembra 2018 nebola použitá na úhradu nedoplatku na dani, vráti do 28. februára 2019. Daňový úrad pred vrátením zábezpeky na daň primerane uplatní postup podľa osobitného predpisu.^4d)

Ustanovenia § 9a a § 22 ods. 10 sa vzťahujú na poukazy vystavené po 30. septembri 2019.

Pri dodaní stavby alebo časti stavby sa § 38 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 7 písm. b) a c) v znení účinnom od 1. januára 2019 uplatnia, ak sa stavebné práce začali po 31. decembri 2018.

Ustanovenie § 38 ods. 5 v znení účinnom od 1. januára 2019 sa vzťahuje na zmluvu o nájme nehnuteľnosti uzavretú po 31. decembri 2018, na základe ktorej bola nehnuteľnosť odovzdaná do užívania po 31. decembri 2018.

Koeficient podľa § 50 ods. 4 za kalendárny rok 2018 a za hospodársky rok, ktorý sa začal do 31. decembra 2018, sa vypočíta podľa § 50 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2018.

Na tovar premiestnený z iného členského štátu do tuzemska podľa podmienok uvedených v § 11a v znení účinnom do 31. decembra 2019 sa vzťahuje § 11a v znení účinnom do 31. decembra 2019.

Vzor daňového priznania k dani podľa prílohy k opatreniu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 28. októbra 2019 č. MF/014640/2019-731, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty (oznámenie č. 404/2019 Z. z.) sa použije pri podávaní daňových priznaní za obdobia, ktoré sa končia najneskôr 31. decembra 2020, a pri podávaní daňových priznaní podľa § 78 ods. 4, ak daňová povinnosť vznikla najneskôr 31. decembra 2020.

Ak chce zdaniteľná osoba neusadená na území Európskej únie okrem zdaniteľnej osoby, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68a v znení účinnom do 30. júna 2021, uplatňovať od 1. júla 2021 osobitnú úpravu podľa § 68a v znení účinnom od 1. júla 2021, oznámi elektronickými prostriedkami začatie činnosti Daňovému úradu Bratislava najskôr 1. apríla 2021 a najneskôr 10. júna 2021. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel, národné daňové číslo, ak jej bolo pridelené, vyhlásenie, že nemá sídlo ani prevádzkareň na území Európskej únie, a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise.^28aa)

Ak chce zdaniteľná osoba okrem zdaniteľnej osoby, ktorá uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 68b v znení účinnom do 30. júna 2021, uplatňovať od 1. júla 2021 osobitnú úpravu podľa § 68b v znení účinnom od 1. júla 2021, oznámi elektronickými prostriedkami začatie činnosti daňovému úradu najskôr 1. apríla 2021 a najneskôr 10. júna 2021. Ak zdaniteľná osoba, ktorá chce uplatňovať osobitnú úpravu podľa § 68b v znení účinnom od 1. júla 2021, nemá v tuzemsku pridelené identifikačné číslo pre daň, musí v oznámení o začatí činnosti uviesť obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel a ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise.^28aa)

Ak chce zdaniteľná osoba, ktorá nie je zastúpená sprostredkovateľom podľa § 68c ods. 1 písm. b) v znení účinnom od 1. júla 2021, uplatňovať od 1. júla 2021 osobitnú úpravu podľa § 68c v znení účinnom od 1. júla 2021, oznámi elektronickými prostriedkami začatie činnosti daňovému úradu najskôr 1. apríla 2021 a najneskôr 10. júna 2021. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel, ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise^28aa) a identifikačné číslo pre daň alebo národné daňové číslo.

Ak chce sprostredkovateľ uplatňovať od 1. júla 2021 osobitnú úpravu podľa § 68c v znení účinnom od 1. júla 2021 na účet zdaniteľnej osoby, oznámi elektronickými prostriedkami začatie činnosti daňovému úradu najskôr 1. apríla 2021 a najneskôr 10. júna 2021. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu, ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise^28aa) a identifikačné číslo pre daň sprostredkovateľa.

Ak chce zdaniteľná osoba, ktorá je zastúpená sprostredkovateľom, uplatňovať od 1. júla 2021 osobitnú úpravu podľa § 68c v znení účinnom od 1. júla 2021, oznámi sprostredkovateľ elektronickými prostriedkami začatie činnosti daňovému úradu najskôr 1. apríla 2021 a najneskôr 10. júna 2021. Toto oznámenie musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových sídiel, ďalšie údaje uvedené v osobitnom predpise^28aa) a identifikačné číslo pre daň alebo národné daňové číslo zdaniteľnej osoby.

Identifikačné číslo pre daň pridelené zahraničnej osobe podľa § 6 v znení účinnom do 30. júna 2021 sa považuje za identifikačné číslo pre daň pridelené zahraničnej osobe podľa § 5. Osvedčenie o registrácii pre daň vydané zahraničnej osobe podľa § 6 v znení účinnom do 30. júna 2021 sa považuje za osvedčenie o registrácii pre daň vydané zahraničnej osobe podľa § 5.

Zdaniteľná osoba, ktorá je k 15. novembru 2021 platiteľom, je povinná do 30. novembra 2021 oznámiť finančnému riaditeľstvu spôsobom podľa § 6 ods. 5 každý bankový účet; to neplatí, ak ide o iný ako platobný účet⁵) určený na zúčtovanie platobných operácii vedený pre poskytovateľa platobných služieb.

Ustanovenie § 4b ods. 2 štvrtej vety v znení účinnom do 31. decembra 2021 sa použije pri registrácii skupiny po 31. decembri 2021, ktorej členovia boli zaregistrovaní pre daň pred 1. januárom 2022.

Ustanovenie § 4b ods. 5 piatej vety v znení účinnom do 31. decembra 2021 sa použije na žiadosť o zmenu registrácie skupiny podanú po 31. decembri 2021, ktorej pristupujúci člen bol zaregistrovaný pre daň pred 1. januárom 2022.

Ak po 31. decembri 2021 nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k zmene registrácie platiteľa podľa § 6a, je zdaniteľná osoba, ktorá bola zaregistrovaná pre daň podľa § 4 alebo podľa § 5 pred 1. januárom 2022, povinná spolu s oznámením podľa § 6a ods. 1 alebo ods. 2 odovzdať daňovému úradu aj osvedčenie o registrácii pre daň.

Colný úrad na základe žiadosti vráti daň zaplatenú pri dovoze tovaru, ktorý bol dovezený v období od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 Európskou komisiou, agentúrou alebo orgánom zriadeným podľa práva Európskej únie, ak tento tovar je určený alebo bol určený a použitý na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19; to neplatí, ak Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie použila alebo požije dovezený tovar na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

Ak sa po podaní žiadosti podľa odseku 4 prestali plniť podmienky na vrátenie dane v súvislosti s dovozom tovaru podľa odseku 4, Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie sú povinné o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať colný úrad.

Ak sa prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 4 a rozhodnutie o vrátení dane už bolo vydané, colný úrad toto rozhodnutie zruší.

Ak bolo rozhodnutie zrušené podľa odseku 6 a ak už bola daň vrátená, colný úrad vyrubí daň podľa sadzby dane, ktorá bola platná v danom čase; ak sa prestali plniť podmienky na vrátenie dane podľa odseku 4 len čiastočne, colný úrad vyrubí daň podľa sadzby dane, ktorá bola platná v danom čase, vo výške rozdielu medzi pôvodne vrátenou sumou dane a daňou, na vrátenie ktorej majú Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie nárok.

Ustanovenie § 62aa sa použije na tovary alebo služby dodané v tuzemsku od 1. januára 2021 Európskej komisii, agentúre alebo orgánu zriadenému podľa práva Európskej únie, ak tieto tovary alebo služby sú alebo boli určené na plnenie úloh, ktoré im boli zverené právom Európskej únie, súvisiacich s pandémiou ochorenia COVID-19; to neplatí, ak Európska komisia, agentúra alebo orgán zriadený podľa práva Európskej únie použila alebo použije tieto tovary alebo služby na účely ďalšieho dodania za protihodnotu.

Ustanovenie § 81 ods. 4 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2021 sa použije na zrušenie registrácie pre daň platiteľa, ktorý bol zaregistrovaný pre daň pred 1. januárom 2022.

Ustanovenie § 81a ods. 3 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2021 sa použije na zrušenie registrácie skupiny, ktorá bola zaregistrovaná pre daň pred 1. januárom 2022.

Ustanovenie § 82 ods. 3 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2021 sa použije na zrušenie registrácie pre daň osoby, ktorá bola zaregistrovaná pre daň pred 1. januárom 2022.

Ustanovenie § 83 ods. 1 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2021 sa vzťahuje na dodatok v osvedčení o registrácii pre daň vyznačený pred 1. januárom 2022.

Ustanovenie § 83 ods. 3 poslednej vety v znení účinnom do 31. decembra 2021 sa použije, ak došlo k úmrtiu platiteľa, ktorý bol zaregistrovaný pre daň pred 1. januárom 2022.

Daňový úrad zastaví registračné konanie podľa osobitného predpisu,³⁸) ak zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov 49 790 eur výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39, podala žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2022 a táto zdaniteľná osoba vezme žiadosť o registráciu pre daň späť pred dňom doručenia rozhodnutia o registrácii pre daň.

Ustanovenie § 25a ods. 2 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023 sa uplatní na pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, pri ktorých 150 dní od splatnosti uplynulo po 31. decembri 2022.

Ustanovenia § 25a ods. 2 písm. a) a ods. 5 písm. a) a b) v znení účinnom do 31. decembra 2022 sa uplatnia na pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, na ktoré sa nevzťahuje odsek 2.

Ustanovenie § 25a ods. 2 písm. f) v znení účinnom do 31. decembra 2022 sa uplatní na pohľadávky za dodanie tovaru alebo služby, na ktoré sa nevzťahuje odsek 2.

Ak platiteľ dostane opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a) po 31. decembri 2022 z dôvodu, že dodávateľ opravil základ dane podľa § 25a ods. 3, pretože sa pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa § 25a ods. 2 písm. a) alebo písm. f) v znení účinnom do 31. decembra 2022, je povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane tento doklad. Na opravu odpočítanej dane sa uplatní § 53b v znení účinnom do 31. decembra 2022 a na povinnosť vykázať opravu odpočítanej dane v kontrolnom výkaze sa uplatní § 78a v znení účinnom do 31. decembra 2022.

Ak platiteľ nie je povinný opraviť odpočítanú daň podľa § 53b ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023 a dodávateľ opravil základ dane podľa § 25a ods. 3, pretože sa jeho pohľadávka stala nevymožiteľnou podľa § 25a ods. 2 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2023, je platiteľ povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. a). Na opravu odpočítanej dane sa uplatní § 53b v znení účinnom do 31. decembra 2022, § 53b ods. 8 v znení účinnom od 1. januára 2023 a na povinnosť vykázať opravu odpočítanej dane v kontrolnom výkaze sa uplatní § 78a v znení účinnom do 31. decembra 2022.

Platiteľ má právo opraviť opravenú odpočítanú daň, ak po 31. decembri 2022 dostane opravný doklad podľa § 25a ods. 7 písm. b) z dôvodu, že dodávateľ opravil základ dane podľa § 25a ods. 6, pretože prijal akúkoľvek platbu v súvislosti s nevymožiteľnou pohľadávkou podľa § 25a ods. 2 písm. a) alebo písm. f) v znení účinnom do 31. decembra 2022. Na opravu opravenej odpočítanej dane sa uplatní § 53b v znení účinnom do 31. decembra 2022 a na povinnosť vykázať opravu opravenej odpočítanej dane v kontrolnom výkaze sa uplatní § 78a v znení účinnom do 31. decembra 2022.

Povinnosť podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 9 sa nevzťahuje na zdaniteľnú osobu, ktorá dosiahla obrat za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov 49 790 eur výlučne z dodaní tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37 až 39, a od dosiahnutia obratu uskutočňuje výlučne dodania tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, ak

Ak daňový úrad podľa § 78 ods. 9 v znení účinnom do 31. decembra 2022 nezačal daňovú kontrolu do 31. decembra 2022, na preverenie údajov v podanom daňovom priznaní sa uplatní postup podľa § 78 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2023.

Do 31. marca 2023 sa znížená sadzba dane 10 % zo základu dane uplatňuje na prepravu osôb visutými a pozemnými lanovkami a lyžiarskymi vlekmi, na sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení na účely vykonávania športu, na vstupné do umelých kúpalísk³⁹) a na reštauračné a stravovacie služby.⁴⁰)

Na daň pri dovoze tovaru vrátane odpočítania dane a opravy odpočítanej dane, ktorá bola vyrubená colným úradom do 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom Európska komisia (Eurostat) zverejnila údaje o výške dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, podľa ktorých rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky za tento príslušný rozpočtový rok bol väčší ako 11 percentuálnych bodov, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom Európska komisia (Eurostat) zverejnila údaje o výške dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, podľa ktorých rozdiel medzi horným limitom dlhu verejnej správy ustanoveným pre príslušný rozpočtový rok a aktuálnou výškou dlhu verejnej správy Slovenskej republiky za tento príslušný rozpočtový rok bol väčší ako 11 percentuálnych bodov.

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 6.

Zrušujú sa:

Zrušuje sa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 28. októbra 2019 č. MF/014640/2019-731, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty (oznámenie č. 404/2019 Z. z.).

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.