222/2004 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2010 do 30.04.2010
222
ZÁKON
zo 6. apríla 2004
o dani z pridanej hodnoty
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Základné ustanovenia
§1 Predmet úpravy
Tento zákon upravuje daň z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“).
§2 Predmet dane
(1)
Predmetom dane je
a)
dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
b)
poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c)
nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskeho spoločenstva (ďalej len „členský štát“),
d)
dovoz tovaru do tuzemska.
(2)
Na účely tohto zákona je
a)
tuzemskom územie Slovenskej republiky,
b)
zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom,
c)
územím Európskeho spoločenstva tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov,
d)
územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskeho spoločenstva.
(3)
Na účely tohto zákona sa plnenia pochádzajúce z Monackého kniežatstva alebo určené pre Monacké kniežatstvo považujú za plnenia pochádzajúce z Francúzska alebo určené pre Francúzsko a plnenia pochádzajúce z ostrova Man alebo určené pre ostrov Man sa považujú za plnenia pochádzajúce zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo určené pre Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska.
§3 Zdaniteľná osoba
(1)
Zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.
(2)
Ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov,1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
(3)
Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti podľa odseku 1.
(4)
Štátne orgány a ich rozpočtové organizácie, štátne fondy, orgány územnej samosprávy a ich rozpočtové organizácie a iné právnické osoby, ktoré sú orgánmi verejnej moci, sa nepovažujú za zdaniteľné osoby, keď konajú v rozsahu svojej hlavnej činnosti, a to ani v prípade, ak prijímajú v súvislosti s touto činnosťou platby, s výnimkou, ak táto činnosť výrazne narušuje alebo môže výrazne narušiť hospodársku súťaž, a s výnimkou, ak vykonávajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 a tieto činnosti nevykonávajú v zanedbateľnom rozsahu. Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky2) je zdaniteľnou osobou v rozsahu nákupu a predaja štátnych hmotných rezerv.
(5)
Každá osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok (§ 11 ods. 12) z tuzemska do iného členského štátu a tento nový dopravný prostriedok je ňou alebo kupujúcim alebo na ich účet odoslaný alebo prepravený kupujúcemu, je na tento účel zdaniteľnou osobou.
Registračná povinnosť
§4
(1)
Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.
(2)
Zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku a ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení3) alebo inej obdobnej zmluvy (ďalej len „zmluva o združení“), sú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň, ak za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahnu celkový obrat 49 790 eur. Do celkového obratu sa započítavajú obraty jednotlivých osôb a obrat z ich spoločného podnikania. Zdaniteľné osoby sú povinné podať jednotlivo žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahli obrat 49 790 eur. Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom dane, uzavrie zmluvu o združení s platiteľom dane, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy.
(3)
Zdaniteľné osoby podľa odseku 2 sú povinné súčasne so žiadosťou o registráciu pre daň predložiť daňovému úradu písomnú zmluvu o združení a poveriť písomne jedného z účastníkov združenia vedením záznamov podľa § 70 za združenie. Poverená osoba je povinná predložiť daňovému úradu poverenie, zoznam účastníkov združenia s uvedením sídla alebo miesta podnikania a miestne príslušného daňového úradu každého účastníka združenia; ak dôjde k zmenám týchto skutočností, je poverená osoba povinná každú túto zmenu oznámiť daňovému úradu do 20 dní odo dňa, keď zmena nastala. Poverená osoba vyhotovuje za združenie faktúry, vedie za združenie osobitne záznamy podľa § 70 a vo svojom daňovom priznaní a súhrnnom výkaze uvádza údaje za združenie. Za daň vzťahujúcu sa na spoločné podnikanie zodpovedajú účastníci združenia spoločne a nerozdielne.
(4)
Žiadosť o registráciu pre daň môže podať aj zdaniteľná osoba, ktorá nedosiahla obrat podľa odseku 1 alebo 2. Ak sa jeden z účastníkov združenia, ktorý podniká spoločne na základe zmluvy o združení, rozhodne registrovať pre daň pred dosiahnutím obratu podľa odseku 2, sú povinní podať žiadosť o registráciu pre daň všetci účastníci tohto združenia k rovnakému dňu.
(5)
Daňový úrad je povinný zdaniteľnú osobu podľa odsekov 1 až 4 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ"); tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň.
(6)
Platiteľom sa stáva aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nadobudne v tuzemsku podnik alebo časť podniku platiteľa tvoriacu samostatnú organizačnú zložku podľa všeobecného predpisu,4) a to odo dňa nadobudnutia podniku alebo jeho časti. Platiteľom sa stáva aj zdaniteľná osoba, ak je právnym nástupcom platiteľa, ktorý zanikol bez likvidácie, a to odo dňa, keď sa stala právnym nástupcom. Títo platitelia sú povinní oznámiť daňovému úradu skutočnosť, na základe ktorej sa stali platiteľom, do desiatich dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti. Daňový úrad je povinný platiteľa registrovať pre daň, vydať mu osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť mu identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia skutočnosti, na ktorej základe sa stal platiteľom.
(7)
Na účely tohto zákona sa prevádzkarňou rozumie stále miesto podnikania, ktoré má personálne a materiálne vybavenie potrebné na výkon podnikania.
(8)
Na účely tohto zákona sa bydliskom rozumie adresa trvalého pobytu fyzickej osoby v tuzemsku a u fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt v tuzemsku, sa bydliskom rozumie trvalé miesto jej pobytu v zahraničí.
(9)
Na účely tohto zákona sa obratom rozumejú výnosy (príjmy) bez dane z dodávaných tovarov a služieb v tuzemsku okrem výnosov (príjmov) z tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 36 a podľa § 40 až 42. Výnosy (príjmy) z poisťovacích služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 37, a finančných služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39, sa nezahŕňajú do obratu, ak tieto služby sú poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby. Do obratu sa nezahŕňajú výnosy (príjmy) z príležitostne predaného hmotného majetku okrem zásob a výnosy (príjmy) z príležitostne predaného nehmotného majetku.
§4a
(1)
Viac zdaniteľných osôb so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku, ktoré sú spojené finančne, ekonomicky a organizačne (ďalej len „člen skupiny“), sa môže považovať za jednu zdaniteľnú osobu (ďalej len „skupina“).
(2)
Finančne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, z ktorých jedna alebo viac osôb je ovládaných ovládajúcou osobou.4a)
(3)
Ekonomicky spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, ktorých hlavné činnosti sú vzájomne závislé alebo majú spoločný ekonomický cieľ alebo z ktorých jedna osoba uskutočňuje celkom alebo sčasti činnosti v prospech jedného alebo viacerých členov skupiny.
(4)
Organizačne spojenými zdaniteľnými osobami sú osoby, na ktorých riadení alebo kontrole sa podieľa aspoň jedna zhodná osoba.
(5)
Zdaniteľná osoba môže byť členom len jednej skupiny. Ak má zdaniteľná osoba, ktorá je členom skupiny, sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň mimo tuzemska, nemôžu byť tieto jej časti mimo tuzemska súčasťou skupiny. Člen skupiny nemôže byť účastníkom zmluvy o združení podľa § 4 ods. 2. Členom skupiny nemôže byť zdaniteľná osoba, na ktorú je vyhlásený konkurz alebo ktorej je povolená reštrukturalizácia.
§4b
(1)
Členovia skupiny môžu požiadať o registráciu skupiny pre daň (ďalej len „registrácia skupiny“). Žiadosť o registráciu skupiny musí obsahovať
a)
obchodné meno a adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne každého člena skupiny,
b)
identifikačné číslo pre daň každého člena skupiny, ak je mu pridelené v tuzemsku,
c)
miestne príslušný daňový úrad každého člena skupiny,
d)
obchodné meno a adresu sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne člena skupiny, ktorý bol určený členmi skupiny na zastupovanie skupiny na účely uplatňovania tejto dane (ďalej len „zástupca skupiny“),
e)
podpisy štatutárnych zástupcov všetkých členov skupiny.
(2)
Žiadosť o registráciu skupiny sa podáva daňovému úradu, ktorý je miestne príslušný pre zástupcu skupiny. Ak zdaniteľné osoby preukážu splnenie podmienok podľa § 4a, daňový úrad zaregistruje skupinu, pridelí jej identifikačné číslo pre daň a každému členovi skupiny vydá osvedčenie o registrácii pre daň. Dňom registrácie skupiny sa skupina stáva platiteľom a zaniká platnosť osvedčení o registrácii pre daň a identifikačných čísiel pre daň jednotlivých členov skupiny. Členovia skupiny sú povinní do desiatich dní odo dňa registrácie skupiny odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň. Pre skupinu je miestne príslušný daňový úrad, v ktorého územnom obvode má zástupca skupiny sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň.
(3)
Registráciu skupiny vykoná daňový úrad k 1. januáru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti o registráciu skupiny. Ak je žiadosť o registráciu skupiny podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad vykoná registráciu skupiny k 1. januáru druhého kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.
(4)
Za skupinu koná zástupca skupiny. Práva a povinnosti jednotlivých členov skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom registrácie skupiny. Členovia skupiny zodpovedajú spoločne a nerozdielne za povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona a osobitného predpisu,33) a to aj po zrušení skupiny alebo po vystúpení člena skupiny zo skupiny, za obdobie, v ktorom boli členmi skupiny. Daňový úrad môže požadovať platenie dlžnej sumy dane a sankcií týkajúcich sa porušenia povinností skupiny vyplývajúcich z tohto zákona a osobitného predpisu33) od ktoréhokoľvek člena skupiny.
(5)
Členom skupiny sa môže stať aj ďalšia zdaniteľná osoba, ak spĺňa podmienky podľa § 4a. Žiadosť o zmenu registrácie skupiny z dôvodu pristúpenia ďalšieho člena do skupiny podáva zástupca skupiny. Ak je žiadosť podaná do 31. októbra kalendárneho roka, zmenu registrácie skupiny vykoná daňový úrad k 1. januáru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti o zmenu registrácie skupiny. Ak je žiadosť podaná po 31. októbri kalendárneho roka, vykoná daňový úrad zmenu registrácie skupiny k 1. januáru druhého kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti o zmenu registrácie skupiny. Dňom zmeny registrácie skupiny zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a identifikačného čísla pre daň člena skupiny, ktorý pristúpil do skupiny. Člen skupiny, ktorý pristúpil do skupiny, je povinný do desiatich dní odo dňa zmeny registrácie skupiny odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň. Práva a povinnosti zdaniteľnej osoby, ktorá pristúpila do skupiny, vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na skupinu dňom zmeny registrácie skupiny.
(6)
Ak sa člen skupiny rozhodne vystúpiť zo skupiny alebo musí vystúpiť zo skupiny z dôvodu neplnenia podmienok podľa § 4a, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny. Zmenu registrácie skupiny vykoná daňový úrad najneskôr do 30 dní odo dňa podania žiadosti o zmenu registrácie skupiny. Daňový úrad, ktorý je miestne príslušný pre vystupujúceho člena skupiny, vydá ku dňu zmeny registrácie skupiny vystupujúcemu členovi skupiny osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň. Práva a povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona prechádzajú na zdaniteľnú osobu, ktorá vystúpila zo skupiny, dňom zmeny registrácie skupiny, a to v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté touto zdaniteľnou osobou.
(7)
Ak niektorý z členov skupiny zanikne bez likvidácie a na právneho nástupcu prechádza majetok zanikajúceho člena skupiny, zástupca skupiny je povinný bezodkladne podať žiadosť o zmenu registrácie skupiny. Ak právny nástupca spĺňa podmienky podľa § 4a, vykoná daňový úrad zmenu registrácie skupiny ku dňu zápisu právneho nástupcu do obchodného registra. Ak právny nástupca nespĺňa podmienky podľa § 4a, prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce z tohto zákona z člena skupiny, ktorý zanikol bez likvidácie, na jeho právneho nástupcu v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté zaniknutým členom skupiny, a to ku dňu zániku člena skupiny bez likvidácie; daňový úrad ku dňu zmeny registrácie skupiny vydá právnemu nástupcovi osvedčenie o registrácii pre daň a pridelí mu identifikačné číslo pre daň.
§5
(1)
Zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba”), je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava I pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom dane. Žiadosť o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len
a)
prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6 a § 48 ods. 8,
b)
služby a tovar s inštaláciou alebo montážou a osobou povinnou platiť daň je príjemca (§ 69 ods. 2 až 4),
c)
zemný plyn a elektrinu a osobou povinnou platiť daň je platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 (§ 69 ods. 9),
d)
tovar z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná osoba bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a, alebo
e)
tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ.
(2)
Daňový úrad Bratislava I je povinný zahraničnú osobu podľa odseku 1 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zahraničná osoba stáva platiteľom; tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň.
§6
(1)
Ak zahraničná osoba dodáva tovar do tuzemska formou zásielkového predaja a celková hodnota bez dane takto dodaného tovaru dosiahne v kalendárnom roku 35 000 eur, táto zahraničná osoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava I, a to pred dodaním tovaru, dodaním ktorého dosiahne hodnotu 35 000 eur.
(2)
Ak zahraničná osoba dodáva do tuzemska fyzickej osobe na osobnú spotrebu formou zásielkového predaja tovar, ktorý je predmetom spotrebnej dane, je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň Daňovému úradu Bratislava I pred dodaním tovaru.
(3)
Zahraničná osoba podľa odseku 1 môže podať žiadosť o registráciu pre daň aj v prípade, ak hodnota tovaru dodávaného do tuzemska nedosiahla v kalendárnom roku 35 000 eur.
(4)
Daňový úrad Bratislava I je povinný zahraničnú osobu podľa odsekov 1 až 3 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň. Dňom uvedeným v osvedčení o registrácii pre daň sa zahraničná osoba stáva platiteľom; tento deň nesmie byť neskorší ako 31. deň po doručení žiadosti o registráciu pre daň.
(5)
Zásielkovým predajom na účely tohto zákona je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený dodávateľom alebo na jeho účet z členského štátu iného, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a odberateľom je osoba, ktorá nemá pridelené identifikačné číslo pre daň, okrem dodania nových dopravných prostriedkov a tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet. Ak je dodaný tovar odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a dovezený dodávateľom do členského štátu iného, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru odberateľovi, považuje sa tento tovar za odoslaný alebo prepravený z členského štátu dovozu. Ak ide o dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, dodanie tovaru je zásielkovým predajom iba v prípade, ak je tovar dodaný fyzickým osobám na osobnú spotrebu.
(6)
Tovarom, ktorý je predmetom spotrebnej dane na účely tohto zákona, rozumie sa tovar, ktorý je ako predmet spotrebnej dane vymedzený v zákonoch o spotrebných daniach5) okrem plynu dodávaného prostredníctvom rozvodnej siete zemného plynu a elektriny.
§7
(1)
Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 13 941,45 eura.
(2)
Žiadosť o registráciu pre daň môže podať osoba podľa odseku 1 aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku 13 941,45 eura.
(3)
Daňový úrad je povinný osobu podľa odsekov 1 a 2 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň bezodkladne, najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.
§7a
(1)
Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, je príjemcom služby od zahraničnej osoby z iného členského štátu, pri ktorej je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred prijatím služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7.
(2)
Ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá má v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, dodáva službu, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred dodaním služby; žiadosť o registráciu pre daň táto zdaniteľná osoba nepodáva, ak je registrovaná pre daň podľa § 7.
(3)
Daňový úrad je povinný osobu podľa odseku 1 alebo 2 registrovať pre daň, vydať jej osvedčenie o registrácii pre daň a prideliť jej identifikačné číslo pre daň najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu pre daň.
Zdaniteľné obchody
§8 Dodanie tovaru
(1)
Dodaním tovaru je
a)
prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,
b)
dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c)
odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
(2)
Dodaním tovaru je aj prevod vlastníckeho práva k hmotnému majetku za náhradu alebo protihodnotu na základe rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
(3)
Ak platiteľ dodá tovar na svoju osobnú spotrebu, dodá tovar na osobnú spotrebu svojich zamestnancov, dodá tovar bezodplatne alebo dodá tovar na ďalší iný účel ako na podnikanie a ak pri kúpe alebo vytvorení tohto tovaru vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, považuje sa takéto dodanie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu. Bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 16,60 eura bez dane za jeden kus, a bezodplatné dodanie obchodných vzoriek sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu.
(4)
Za dodanie tovaru sa považuje aj premiestnenie tovaru, ktorý je vo vlastníctve zdaniteľnej osoby, z tuzemska do iného členského štátu, ak je tento tovar odoslaný alebo prepravený ňou alebo na jej účet do iného členského štátu na účely jej podnikania. Takéto premiestnenie sa považuje za dodanie tovaru za protihodnotu okrem premiestnenia tovaru
a)
na účel jeho inštalácie alebo montáže zdaniteľnou osobou alebo na jej účet v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,
b)
na účel zásielkového predaja tohto tovaru zdaniteľnou osobou v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru,
c)
na účel dodania tovaru na palubách lietadiel, lodí alebo vlakov počas osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva,
d)
určeného na vývoz tovaru do tretích štátov, ak sa colné konanie o vývoze tovaru uskutočnilo v tuzemsku,
e)
určeného na dodanie tovaru do iného členského štátu touto zdaniteľnou osobou, ak dodanie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, bude oslobodené od dane,
f)
na účel prepracovania, spracovania, opravy alebo iných podobných činností fyzicky vykonaných na tomto tovare pre túto zdaniteľnú osobu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava, za predpokladu, že sa tejto osobe tovar po skončení operácií vráti do tuzemska,
g)
na dočasné použitie tohto tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, na účel dodania služieb touto zdaniteľnou osobou,
h)
na dočasné použitie na obdobie nepresahujúce 24 mesiacov na území iného členského štátu, v ktorom by sa dovoz toho istého tovaru z územia tretieho štátu považoval za prepustený do režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla,
i)
na účel dodania plynu cez rozvodný systém zemného plynu alebo dodania elektriny podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f).
(5)
Okamihom, keď sa prestane plniť niektorá z podmienok podľa odseku 4 písm. a) až i), považuje sa takéto premiestnenie tovaru za dodanie tovaru za protihodnotu.
(6)
Ak zdaniteľná osoba na základe komisionárskej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, podľa ktorej koná vo svojom mene na účet inej osoby (ďalej len „komisionárska zmluva“), obstará kúpu tovaru alebo predaj tovaru, platí, že táto zdaniteľná osoba tovar kúpila a predala.
(7)
Za dodanie tovaru sa považuje aj odovzdanie hnuteľného hmotného majetku platiteľom dane na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte nájomcu považuje prevzatie predmetu nájmu za nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ktoré je predmetom dane.
§9 Dodanie služby
(1)
Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a)
prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,
b)
poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c)
prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d)
služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
(2)
Užívanie hmotného majetku, ktorý je vo vlastníctve platiteľa a pri ktorého kúpe alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítateľná, na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu.
(3)
Bezodplatné dodanie služby iné ako v odseku 2 na osobnú spotrebu platiteľa alebo jeho zamestnancov alebo na ďalší iný účel ako na podnikanie platiteľa sa považuje za dodanie služby za protihodnotu.
(4)
Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama dodala.
§10
(1)
Za dodanie tovaru a dodanie služby sa nepovažuje predaj podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku4) a vloženie podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva v prípade, ak nadobúdateľ je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 6, s výnimkou prípadov, ak nadobúdateľ výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41; táto výnimka sa nevzťahuje na predaj alebo vloženie podniku alebo jeho časti platiteľom, ktorý výlučne alebo prevažne dodáva tovary a služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41.
(2)
Za dodanie služby sa nepovažuje
a)
emisia cenného papiera emitentom,
b)
postúpenie pohľadávky,
c)
dosiahnutie úroku z peňažných prostriedkov na účte v banke, ak platiteľ nie je bankou.
§11 Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
(1)
Na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu. Za nadobudnutie tovaru podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie tovaru na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane.
(2)
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak
a)
nadobúdateľom je zdaniteľná osoba konajúca v postavení zdaniteľnej osoby, právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, alebo zahraničná osoba, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, a
b)
dodávateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, ktorá dodala tovar za protihodnotu, okrem dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet a okrem dodania tovaru formou zásielkového predaja.
(3)
Predmetom dane je aj nadobudnutie nového dopravného prostriedku za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu každou osobou. Za nadobudnutie nového dopravného prostriedku podľa prvej vety sa považuje aj prevzatie nového dopravného prostriedku na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, ak sa v členskom štáte prenajímateľa považuje odovzdanie predmetu nájmu za dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane.
(4)
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu nie je predmetom dane, ak
a)
dodanie takého tovaru v tuzemsku by bolo oslobodené od dane podľa § 47 ods. 7 až 10,
b)
nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 7, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 7, a súčasne celková hodnota nadobudnutého tovaru nedosiahla 13 941,45 eura za predchádzajúci kalendárny rok a ani v prebiehajúcom kalendárnom roku túto hodnotu nedosiahne.
(5)
Ustanovenie odseku 4 písm. b) sa nevzťahuje na nadobudnutie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, ak podľa osobitného predpisu6) povinnosť platiť spotrebnú daň v tuzemsku vzniká nadobúdateľovi, a na nadobudnutie tovaru, ak osoba uvedená v odseku 4 písm. b) má pridelené identifikačné číslo pre daň podľa § 7a.
(6)
Do hodnoty 13 941,45 eura podľa odseku 4 písm. b) sa započítava celková hodnota nadobudnutého tovaru bez dane splatnej alebo zaplatenej v členskom štáte, z ktorého je tovar odoslaný alebo prepravený; do hodnoty sa nezapočítava hodnota nových dopravných prostriedkov a hodnota tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane.
(7)
Nadobúdateľ podľa odseku 4 písm. b) sa môže rozhodnúť, že bude zdaňovať nadobudnutie tovaru pred dosiahnutím hodnoty 13 941,45 eura a toto svoje rozhodnutie oznámi písomne daňovému úradu pri podaní žiadosti o registráciu pre daň (§ 7). Zdaňovanie nadobudnutia tovaru je nadobúdateľ povinný uplatňovať najmenej po dobu dvoch kalendárnych rokov.
(8)
Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj použitie tovaru zdaniteľnou osobou na účely jej podnikania, ktorý je ňou alebo na jej účet odoslaný alebo prepravený do tuzemska z členského štátu, v ktorom zdaniteľná osoba v rámci svojho podnikania tento tovar vyrobila, vyťažila, spracovala, kúpila, nadobudla z iného členského štátu alebo doviezla z územia tretieho štátu, ak by sa premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu považovalo za dodanie tovaru za protihodnotu podľa § 8 ods. 4.
(9)
Za nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje aj nadobudnutie tovaru ozbrojenými silami štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, na jeho použitie alebo použitie civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, ak tento tovar nebol zdanený v členskom štáte, ktorý ho pridelil, a ak by dovoz tohto tovaru nebol oslobodený od dane.
(10)
Ak tovar nadobudnutý právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a dovezený touto osobou do iného členského štátu a miestom určenia odoslaného alebo prepraveného tovaru je tuzemsko, považuje sa tento tovar za odoslaný alebo prepravený z členského štátu dovozu.
(11)
Dopravným prostriedkom na účely odseku 12 je
a)
pozemné motorové vozidlo so zdvihovým objemom motora viac ako 48 cm3 alebo s výkonom väčším ako 7,2 kW určené na prepravu osôb a nákladov,
b)
plavidlo dlhšie ako 7,5 m určené na prepravu osôb a nákladov s výnimkou námornej lode oslobodenej od dane podľa § 47 ods. 8,
c)
lietadlo, ktorého štartovacia hmotnosť je väčšia ako 1 550 kg, určené na prepravu osôb a nákladov s výnimkou lietadla oslobodeného od dane podľa § 47 ods. 10.
(12)
Novým dopravným prostriedkom na účely tohto zákona je
a)
pozemné motorové vozidlo podľa odseku 11 písm. a), ak nemá najazdených viac ako 6 000 km alebo v čase jeho dodania neuplynulo šesť mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky,
b)
plavidlo podľa odseku 11 písm. b), ak nebolo prevádzkované na vode viac ako 100 hodín alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky,
c)
lietadlo podľa odseku 11 písm. c), ak nenalietalo viac ako 40 prevádzkových hodín alebo v čase jeho dodania neuplynuli tri mesiace od jeho prvého uvedenia do prevádzky.
(13)
Osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte na účely tohto zákona je osoba, ktorej je pridelené identifikačné číslo pre daň v inom členskom štáte.
§11a Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v osobitnom prípade
(1)
Premiestnenie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu zahraničnou osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte alebo na jej účet a ktorý je umiestnený v tuzemsku v sklade na účel následného dodania tovaru jedinému platiteľovi, sa považuje za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu týmto platiteľom a platiteľ je povinný platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ak
a)
zahraničná osoba nie je platiteľom podľa tohto zákona,
b)
v čase začatia odoslania alebo prepravy tovaru je známy platiteľ, pre ktorého sa tovar umiestňuje v sklade,
c)
v sklade je umiestnený tovar len pre jediného platiteľa a
d)
platiteľ písomne oznámi daňovému úradu vopred, že je v tomto osobitnom prípade osobou povinnou platiť daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu.
(2)
Zahraničná osoba, ktorá nespĺňa podmienku podľa ods. 1 písm. a) a je platiteľom len z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 a jeho následného dodania, môže sa dohodnúť s platiteľom, pre ktorého sa tovar umiestňuje v sklade v tuzemsku, na postupe podľa odseku 1 a platiteľ, pre ktorého sa tovar umiestňuje v sklade v tuzemsku, musí písomne oznámiť daňovému úradu zdaňovacie obdobie, v ktorom sa po prvýkrát uplatní postup podľa odseku 1. Zahraničná osoba je povinná požiadať o zrušenie registrácie pre daň najneskôr do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla posledná daňová povinnosť z dodania tovaru, ktorý bol premiestnený do tuzemska pred začatím uplatňovania postupu podľa odseku 1.
§12 Dovoz tovaru
Dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskeho spoločenstva. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
Miesto zdaniteľného obchodu
§13 Miesto dodania tovaru
(1)
Miestom dodania tovaru,
a)
ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14,
b)
ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný,
c)
ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje,
d)
pri dodaní tovaru na palubách lietadiel, lodí a vlakov počas časti osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva je miesto, kde sa osobná doprava začína,
e)
pri dodaní plynu cez rozvodný systém zemného plynu obchodníkovi alebo pri dodaní elektriny obchodníkovi je miesto, kde obchodník má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktorú sa tovar dodáva, alebo ak obchodník nemá také miesto, miestom dodania tovaru je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava; obchodníkom na účely tohto ustanovenia je zdaniteľná osoba, ktorej hlavnou činnosťou vo vzťahu ku kúpenému plynu alebo k elektrine je ich ďalší predaj a ktorého vlastná spotreba týchto tovarov je zanedbateľná,
f)
pri dodaní plynu cez rozvodný systém zemného plynu alebo pri dodaní elektriny inej osobe ako obchodníkovi podľa písmena e) je miesto, kde zákazník skutočne využije a spotrebuje tieto tovary; ak zákazník skutočne nespotrebuje tieto tovary alebo ich časť, považujú sa tieto nespotrebované tovary za využité a spotrebované v mieste, kde má tento zákazník sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, pre ktoré sa tovary dodávajú, alebo ak zákazník nemá také miesto, považujú sa za využité a spotrebované v mieste jeho bydliska alebo v mieste, kde sa obvykle zdržiava.
(2)
Ak sa odoslanie alebo preprava tovaru začína na území tretieho štátu, považuje sa za miesto dodania tovaru dovozcom (§ 69 ods. 8) a za miesto prípadných ďalších dodaní tohto tovaru členský štát dovozu.
(3)
Na účely odseku 1 písm. d) sa za časť osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva považuje časť prepravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskeho spoločenstva. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé miesto na území Európskeho spoločenstva, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné miesto na území Európskeho spoločenstva, v ktorom cestujúci môžu vystúpiť z dopravného prostriedku. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania tovaru považuje za samostatnú dopravu.
§14 Miesto dodania tovaru pri zásielkovom predaji
(1)
Miestom dodania tovaru pri zásielkovom predaji, ak je tovar dodaný z iného členského štátu do tuzemska, je tuzemsko s výnimkou, ak hodnota tovaru bez dane dodaného do tuzemska nedosiahne v kalendárnom roku 35 000 eur. Ak dodávateľ dodaním tovaru nedosiahne v kalendárnom roku hodnotu 35 000 eur, môže si za miesto dodania tovaru zvoliť tuzemsko, ktoré bude miestom dodania tovaru najmenej dva nasledujúce, po sebe idúce kalendárne roky.
(2)
Miestom dodania tovaru pri zásielkovom predaji, ak je tovar dodaný z tuzemska do iného členského štátu, je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, ak hodnota dodaného tovaru dosiahne v kalendárnom roku hodnotu určenú týmto členským štátom alebo ak si dodávateľ zvolí za miesto dodania tovaru tento členský štát.
(3)
Miestom dodania tovaru pri zásielkovom predaji tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy ku kupujúcemu.
Miesto dodania služby
§15
(1)
Miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
(2)
Miestom dodania služby osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má dodávateľ služby sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná z prevádzkarne dodávateľa služby, miestom dodania služby je miesto, kde má dodávateľ služby prevádzkareň. Ak dodávateľ služby nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jeho bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
(3)
Miesto dodania služby sa určí podľa odseku 1 alebo 2, ak § 16 neustanovuje inak.
(4)
Na účely určenia miesta dodania služby podľa odsekov 1 a 2 a § 16 sa
a)
zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva aj činnosti, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 2 ods. 1 písm. a) alebo b), považuje za zdaniteľnú osobu pre všetky služby, ktoré sú jej dodané,
b)
právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, považuje za zdaniteľnú osobu.
§16
(1)
Miestom dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde sa nehnuteľnosť nachádza.
(2)
Miestom dodania služby spočívajúcej v poskytnutí krátkodobého nájmu dopravných prostriedkov je miesto, kde sa dopravný prostriedok fyzicky dá k dispozícii zákazníkovi; krátkodobým nájmom sa rozumie nepretržité držanie alebo používanie dopravného prostriedku počas obdobia nepresahujúceho 30 dní alebo 90 dní, ak ide o nájom plavidiel.
(3)
Miestom dodania kultúrnych, umeleckých, športových, vedeckých, vzdelávacích, zábavných a podobných služieb, ako napríklad služieb na výstavách a veľtrhoch, vrátane ich organizovania a s nimi súvisiacich doplnkových služieb je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.
(4)
Miestom dodania dopravy osôb je miesto, kde sa doprava vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.
(5)
Miestom dodania prepravy tovaru medzi členskými štátmi osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru začína.
(6)
Miestom dodania pri inej preprave tovaru ako je preprava tovaru medzi členskými štátmi podľa odseku 7 osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde sa preprava tovaru vykonáva, a ak sa vykonáva vo viac ako jednom štáte, považuje sa za vykonanú v týchto štátoch pomerne k prekonaným vzdialenostiam v týchto štátoch.
(7)
Na účely odsekov 5 a 6 je
a)
prepravou tovaru medzi členskými štátmi preprava tovaru, ktorej miesto začatia a miesto skončenia sa nachádzajú na územiach dvoch rôznych členských štátov,
b)
miestom začatia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne začína, bez ohľadu na prekonanú vzdialenosť do miesta, kde sa tovar nachádza,
c)
miestom skončenia prepravy tovaru miesto, kde sa preprava tovaru skutočne skončí.
(8)
Miestom dodania doplnkových služieb pri preprave, napríklad nakladanie, vykladanie, manipulácia a podobné služby, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.
(9)
Miestom dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného hmotného majetku a práce na hnuteľnom hmotnom majetku, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, je miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú.
(10)
Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb okrem reštauračných a stravovacích služieb podľa odseku 11 je miesto, kde sa tieto služby fyzicky poskytnú.
(11)
Miestom dodania reštauračných a stravovacích služieb, ktoré sa fyzicky poskytnú na palube lodí, lietadiel alebo vo vlakoch počas výkonu časti osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva, je miesto, kde sa osobná doprava začína.
(12)
Na účely odseku 11 sa za časť osobnej dopravy na území Európskeho spoločenstva považuje časť dopravy medzi miestom začatia a miestom skončenia osobnej dopravy bez zastávky mimo územia Európskeho spoločenstva. Za miesto začatia osobnej dopravy sa považuje prvé plánované miesto na území Európskeho spoločenstva, v ktorom cestujúci môžu nastúpiť do dopravného prostriedku, prípadne aj po zastávke mimo územia Európskeho spoločenstva. Za miesto skončenia osobnej dopravy sa považuje posledné plánované miesto na území Európskeho spoločenstva, v ktorom cestujúci, ktorí nastúpili na území Európskeho spoločenstva, môžu vystúpiť z dopravného prostriedku, prípadne aj pred zastávkou mimo územia Európskeho spoločenstva. Pri ceste tam a späť sa cesta späť na účely určenia miesta dodania služby považuje za samostatnú dopravu.
(13)
Miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou, ktorá koná v mene a na účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom sprostredkovania.
(14)
Miestom dodania služieb dodávaných elektronickými prostriedkami, ak sú poskytované zdaniteľnou osobou, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služby poskytujú, mimo územia Európskeho spoločenstva alebo ak nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, má bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, mimo územia Európskeho spoločenstva, dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe je miesto, kde má príjemca služby sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Komunikácia pomocou elektronickej pošty medzi dodávateľom služby a jeho zákazníkom sa nepovažuje za službu dodanú elektronickými prostriedkami.
(15)
Miestom dodania telekomunikačných služieb a služieb rozhlasového vysielania a televízneho vysielania, ak sú poskytované zdaniteľnou osobou, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, z ktorej sa služby poskytujú, mimo územia Európskeho spoločenstva, alebo ak nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, má bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava, mimo územia Európskeho spoločenstva, dodaných osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava v tuzemsku, je tuzemsko, ak ku skutočnému využitiu a spotrebe služby dochádza v tuzemsku.
(16)
Miestom dodania služieb uvedených v odseku 17 vrátane prijatia záväzku zdržať sa zámeru ich vykonávania alebo zdržať sa ich vykonávania úplne alebo čiastočne, ak sú tieto služby dodané osobe inej ako zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava mimo územia Európskeho spoločenstva, je miesto, kde má táto osoba sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.
(17)
Služby, pri ktorých sa určí miesto dodania podľa odseku 16, sú tieto:
a)
prevod a postúpenie autorských práv, patentov, licencií, ochranných známok a podobných práv,
b)
reklamné služby,
c)
poradenské, inžinierske, technické, právne, účtovné, audítorské, prekladateľské, tlmočnícke a iné podobné služby vrátane služieb spracovania údajov a poskytovania informácií,
d)
bankové, finančné, poisťovacie a zaisťovacie služby s výnimkou nájmu bezpečnostných schránok,
e)
poskytnutie zamestnancov,
f)
nájom hnuteľného hmotného majetku okrem nájmu dopravných prostriedkov, železničných vagónov a vozňov, prívesov a návesov,
g)
poskytnutie prístupu a prepravy alebo prenosu cez rozvodné systémy zemného plynu a elektriny a dodanie ostatných priamo súvisiacich služieb,
h)
telekomunikačné služby,
i)
služby rozhlasového vysielania a televízneho vysielania,
j)
služby dodávané elektronickými prostriedkami.
(18)
Služby podľa odsekov 14 a 17 písm. j) sú tieto:
a)
poskytovanie webových stránok, hosťovanie na webových stránkach, diaľkové udržiavanie programov a vybavenia,
b)
dodanie programového vybavenia (softvéru) a jeho aktualizácia,
c)
dodanie obrázkov, textu a informácií a sprístupnenie databáz,
d)
dodanie hudby, filmov a hier vrátane výherných a hazardných hier a politického, kultúrneho, umeleckého, športového, vedeckého a zábavného vysielania a vysielania udalostí,
e)
vyučovanie na diaľku.
(19)
Telekomunikačnými službami podľa odseku 15 sú služby spočívajúce v prenose, vo vysielaní alebo v prijímaní signálu, písaného textu, obrazov a zvukov alebo informácií akejkoľvek povahy telegraficky, rádiom, opticky alebo pomocou ostatných elektromagnetických systémov vrátane súvisiaceho prevodu alebo postúpenia práva na používanie kapacity na takýto prenos, vysielanie alebo príjem; telekomunikačné služby zahŕňajú aj poskytnutie prístupu ku globálnym informačným sieťam.
§17 Miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu
(1)
Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.
(2)
Ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.
(3)
Ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.
(4)
Miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu pri trojstrannom obchode podľa § 45 je miesto podľa odseku 1, ak
a)
prvý odberateľ preukáže, že tovar nadobudol na účely následného dodania tovaru v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a druhý odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a je osobou povinnou platiť daň,
b)
prvý odberateľ splní povinnosť uviesť následné dodanie tovaru v súhrnnom výkaze podľa § 80,
c)
prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a
d)
odoslanie alebo preprava tovaru sa uskutoční podľa § 45 ods. 1 písm. a).
§18 Miesto dovozu tovaru
(1)
Miestom dovozu tovaru je členský štát, na ktorého území sa tovar nachádza v čase, keď vstupuje na územie Európskeho spoločenstva s výnimkou podľa odseku 2.
(2)
Ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie Európskeho spoločenstva postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo ak je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo ak je prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, alebo ak je vpustený do teritoriálnych vôd, miestom dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné opatrenia.
Daňová povinnosť
§19 Daňová povinnosť pri dodaní tovaru a služby
(1)
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
(2)
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
(3)
Ak sa dodanie tovaru alebo služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba za opakovane alebo čiastkovo dodávaný tovar alebo službu vzťahuje s výnimkou podľa písmen a) až d). Za čiastkové dodanie tovaru alebo služby sa považuje také dodanie tovaru alebo služby, ktoré predstavuje časť celkového plnenia, na ktoré je uzavretá zmluva. Za opakované dodanie tovaru alebo služby sa považuje dodanie rovnakého druhu tovaru alebo služby v opakovaných dohodnutých lehotách. Ak
a)
je dohodnutá platba za čiastkovo alebo opakovane dodávaný tovar alebo službu inú ako v písmene b) za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa tovar alebo služba za dodanú posledným dňom každého 12. kalendárneho mesiaca, až kým sa dodanie tovaru alebo služby neskončí,
b)
sa služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby, uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane počas obdobia dlhšieho ako 12 kalendárnych mesiacov a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov, považuje sa služba za dodanú posledným dňom každého kalendárneho roka, až kým sa dodanie služby neskončí,
c)
platiteľ požaduje za každé obdobie opakovane poskytovaného nájmu nehnuteľnosti popri nájomnom osobitne úhradu za presne dodané množstvo elektriny, plynu, vody a tepla, považujú sa tieto tovary za dodané dňom vyhotovenia faktúry, ktorou platiteľ požaduje platbu za tieto tovary,
d)
sa opakovane poskytujú elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi elektronické služby osobami, ktoré majú na poskytovanie uvedených sietí a služieb povolenie podľa osobitného predpisu,6a) za deň dodania služby sa považuje najneskôr deň vyhotovenia faktúry a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; táto výnimka sa nevzťahuje na opakovane poskytované elektronické komunikačné siete a elektronické komunikačné služby a spolu s nimi poskytované elektronické služby, ak daň z týchto služieb je povinný platiť príjemca služby.
(4)
Ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.
(5)
Pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi.
(6)
Pri obstaraní služby podľa § 9 ods. 4 vrátane obstarania opakovane alebo čiastkovo dodávaných služieb sa služba obstaraná osobou, ktorá koná vo svojom mene, považuje za dodanú dňom vyhotovenia faktúry, ktorou obstarávateľ požaduje úhradu za službu, a ak faktúra nie je vyhotovená do konca tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná, daňová povinnosť vzniká posledným dňom tretieho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola služba dodaná; deň dodania služby podľa tohto odseku sa neurčí, ak sa obstará služba s miestom dodania podľa § 15 ods. 1, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca služby. Daňová povinnosť vzniká nositeľovi autorských práv dňom prijatia platby od organizácie kolektívnej správy autorských práv, ak táto organizácia vyberá vo svojom mene pre nositeľa autorských práv odmeny a náhrady odmien za poskytnutie práva na použitie diela.
(7)
Pri dodaní tovaru prostredníctvom predajných automatov, prípadne iných obdobných prístrojov uvádzaných do chodu mincami, bankovkami, známkami alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi peniaze vzniká daňová povinnosť dňom, keď sa vyberú peniaze alebo známky z prístroja alebo iným spôsobom sa zistí výška obratu.
(8)
Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, za deň dodania tovaru sa považuje
a)
15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo
b)
deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a).
(9)
Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do miesta určenia na území tretieho štátu (§ 47 ods. 1 a 2), za deň dodania tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskeho spoločenstva, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení.
(10)
Daňová povinnosť zo zálohovaných obalov6aa) dodaných na trh spolu s tovarom vzniká platiteľovi, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, a to posledným dňom príslušného kalendárneho roka z rozdielu medzi celkovým počtom zálohovaných obalov, ktoré spolu s tovarom ako prvý uviedol na trh v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku, a celkovým počtom týchto zálohovaných obalov, ktoré sa mu vrátili z trhu v tuzemsku v príslušnom kalendárnom roku; ak je rozdiel v príslušnom kalendárnom roku záporný, uvedie sa základ dane a výška dane v doklade o použití podľa § 71 ods. 9 a v daňovom priznaní so záporným znamienkom. Platiteľ, ktorý v kalendárnom roku dodáva zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré uvádza na trh v tuzemsku ako prvý, a ktorý dodáva aj zálohované obaly spolu s tovarom, ktoré neuvádza na trh v tuzemsku ako prvý, nemôže uplatniť záporný rozdiel v daňovom priznaní. Základom dane je súčin zisteného rozdielu podľa prvej vety a výšky zálohy za zálohovaný obal určenej osobitným predpisom,6ab) ktorá je platná posledný deň príslušného kalendárneho roka, znížený o daň.
§20 Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
(1)
Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká
a)
15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď sa uskutočnilo nadobudnutie tovaru, alebo
b)
dňom vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pre nadobúdateľa tovaru pred 15. dňom podľa písmena a).
(2)
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.
(3)
Daňová povinnosť pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu osobou, ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 4 až 7, vzniká dňom nadobudnutia nového dopravného prostriedku.
§21 Daňová povinnosť pri dovoze tovaru
(1)
Daňová povinnosť pri dovoze tovaru vzniká
a)
prepustením tovaru do colného režimu voľný obeh,
b)
prepustením tovaru do colného režimu aktívny zušľachťovací styk v systéme vrátenia,
c)
ukončením colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla,
d)
pri späť dovážanom tovare prepustením do colného režimu voľný obeh z colného režimu pasívny zušľachťovací styk,
e)
nezákonným dovozom tovaru,
f)
odňatím tovaru colnému dohľadu,
g)
v ostatných prípadoch, keď vznikne colný dlh pri dovoze tovaru.
(2)
Daňová povinnosť pri tovare podľa odseku 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu alebo dňom, v ktorom colný dlh vznikol iným spôsobom ako prijatím colného vyhlásenia. Daň je splatná v lehote pre splatnosť cla podľa colných predpisov.
(3)
Pri tovare prepustenom do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla sa daň vypočíta vo výške, v akej by sa vypočítala pri tomto tovare, ak by tovar v okamihu prepustenia do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od cla bol prepustený do colného režimu voľný obeh.
Základ dane a sadzba dane
§22 Základ dane pri dodaní tovaru a služby
(1)
Základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.
(2)
Do základu dane podľa odseku 1 sa zahŕňajú aj
a)
iné dane, clá a poplatky vzťahujúce sa na tovar alebo službu,
b)
súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia požadované dodávateľom od kupujúceho alebo zákazníka.
(3)
Do základu dane podľa odseku 1 sa nezahŕňajú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré dodávateľ požaduje od kupujúceho alebo zákazníka (ďalej len „prechodné položky“). Pri dodaní tovaru v zálohovaných obaloch sa do základu dane podľa odseku 1 nezahŕňa záloha na zálohované obaly, ktoré sú dodané spolu s tovarom.
(4)
Ak je v čase dodania tovaru alebo služby poskytnutá zľava z ceny alebo ak je poskytnutá zľava za skoršiu úhradu ceny, základ dane sa zníži o sumu zľavy.
(5)
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 je základom dane cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou; pri dodaní tovaru, ktorý je podľa osobitného predpisu26) odpisovaným majetkom, je základom dane zostatková cena majetku zistená podľa osobitného predpisu.30) Pri dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 sú základom dane náklady na službu.
(6)
Základom dane pri premiestnení tovaru podľa § 8 ods. 4 je cena, za ktorú bol tovar nadobudnutý vrátane nákladov súvisiacich s nadobudnutím, a ak bol tovar vytvorený vlastnou činnosťou, základom dane sú náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou, pričom pri určení základu dane sa primerane uplatnia odseky 2 a 3.
(7)
Pri dodaní tovarov a dodaní služieb v rámci predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku4) sa základ dane určí na základe dohodnutej ceny vzťahujúcej sa na jednotlivý prevádzaný hmotný majetok a nehmotný majetok a jednotlivé iné majetkovo využiteľné hodnoty. Základ dane sa nemôže znížiť o záväzky, ktoré prechádzajú na kupujúceho.
(8)
Ak pri dodaní tovaru alebo dodaní služby osobám, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu, je protihodnota nižšia ako trhová hodnota na voľnom trhu a príjemca plnenia nie je platiteľom alebo je platiteľom, ktorý pri tomto tovare alebo službe nemá právo na odpočítanie dane v plnom rozsahu, základom dane je trhová hodnota na voľnom trhu. Trhovou hodnotou na voľnom trhu je suma, ktorú by príjemca plnenia musel zaplatiť pri obstaraní príslušného tovaru alebo služby v tuzemsku na rovnakom obchodnom stupni ako na tom, na ktorom sa dodanie tovaru alebo dodanie služby uskutočňuje, nezávislému dodávateľovi tovaru alebo služby v čase tohto dodania za podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže. Ak nie je možné zistiť porovnateľné dodanie tovaru alebo služby, trhová hodnota na voľnom trhu je
a)
pri dodaní tovaru suma, ktorá nie je nižšia ako kúpna cena príslušného tovaru alebo podobného tovaru, a ak kúpna cena neexistuje, náklady na vytvorenie tovaru vlastnou činnosťou príslušného tovaru v čase jeho dodania,
b)
pri dodaní služby suma, ktorá nie je nižšia ako náklady na túto službu.
(9)
Na účely odseku 8 osobami, ktoré majú osobitný vzťah k platiteľovi, sú
a)
fyzické osoby, ktoré sú štatutárnym orgánom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, alebo členom štatutárneho orgánu platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, ako aj fyzické osoby, ktoré sú im priamo podriadené,
b)
fyzické osoby, ktoré sú členom dozornej rady platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,
c)
osoby, ktoré priamo alebo nepriamo vlastnia alebo kontrolujú 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,
d)
osoby, v ktorých priamo alebo nepriamo vlastní alebo kontroluje 10 % alebo viac akcií alebo podielov platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a fyzické osoby, ktoré sú ich štatutárnym orgánom alebo členom ich štatutárneho orgánu,
e)
osoby, ktoré sú členom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,
f)
fyzické osoby, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu voči platiteľovi, ktorý dodáva tovar alebo službu,
g)
fyzické osoby, ktoré sú osobou blízkou6ac) fyzickej osobe uvedenej v písmene a), b), c), d) alebo f),
h)
právnické osoby, ktorých štatutárny orgán alebo spoločník je aj štatutárnym orgánom alebo spoločníkom platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu,
i)
osoby, ktoré spoločne podnikajú s platiteľom, ktorý dodáva tovar alebo službu, na základe zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy,
j)
fyzické osoby, ktoré žijú s platiteľom, ktorý dodáva tovar alebo službu, v domácnosti,24a)
k)
osoby blízke6ac) platiteľovi, ktorý je fyzickou osobou a ktorý dodáva tovar alebo službu.
§23 Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
(1)
Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a 11a sa určí podľa § 22 ods. 1 až 4 okrem nadobudnutia tovaru podľa odseku 2.
(2)
Pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 sa základ dane určí podľa § 22 ods. 6.
§24 Základ dane pri dovoze tovaru
(1)
Základom dane pri dovoze tovaru je hodnota určená na colné účely podľa colných predpisov.
(2)
Ak nie sú zahrnuté do hodnoty určenej na colné účely, zahŕňajú sa do základu dane pri dovoze tovaru aj
a)
dane, clá a iné platby splatné v zahraničí a splatné pri dovoze tovaru okrem dane, ktorá sa má vymerať,
b)
súvisiace náklady (výdavky), ako napríklad provízia, náklady na balenie, náklady na prepravu a náklady poistenia vzniknuté do prvého miesta určenia v tuzemsku.
(3)
Prvé miesto určenia v tuzemsku podľa odseku 2 písm. b) je miesto uvedené v nákladnom liste alebo inom sprievodnom dokumente sprevádzajúcom dovážaný tovar do tuzemska. Ak takéto miesto nie je uvedené, za prvé miesto určenia v tuzemsku sa považuje miesto prvej prekládky tovaru v tuzemsku.
(4)
Do základu dane sa zahŕňajú aj náklady (výdavky) podľa odseku 2 písm. b), ktoré sa týkajú prepravy tovaru na iné miesto určenia na území Európskeho spoločenstva, ako je tuzemsko, ak toto miesto je pri dovoze tovaru známe.
(5)
Do základu dane sa nezahŕňa zľava z ceny tovaru a zľava za skoršiu úhradu ceny tovaru.
(6)
Pri späť dovážanom tovare prepustenom do colného režimu voľný obeh z colného režimu pasívny zušľachťovací styk je základom dane hodnota spracovateľských operácií vykonaných v treťom štáte a položky podľa odseku 2.
§25 Oprava základu dane
(1)
Základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví
a)
pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru,
b)
pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti,
c)
pri zvýšení ceny tovaru alebo služby.
(2)
Ak sa po nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vráti nadobúdateľovi spotrebná daň zaplatená v členskom štáte, z ktorého bol tovar odoslaný alebo prepravený, základ dane sa zníži o sumu vrátenej spotrebnej dane.
(3)
Rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane, a pri oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, rozdiel sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal doklad o oprave základu dane.
(4)
Colný orgán vráti alebo odpustí daň pri dovoze tovaru na základe žiadosti v prípadoch podľa čl. 235 až 242 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992 s výnimkou prípadu, ak platiteľ môže odpočítať daň z dovezeného tovaru v plnom rozsahu; táto výnimka sa nevzťahuje na prípad podľa čl. 236 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/1992.
(5)
Ak pri dovoze tovaru vznikne daňová povinnosť v tuzemsku právnickej osobe z iného členského štátu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, colný orgán vráti tejto osobe daň zaplatenú pri dovoze, ak
a)
ide o tovar odoslaný alebo prepravený z územia tretieho štátu a miestom určenia tovaru je iný členský štát ako tuzemsko a
b)
táto osoba preukáže, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte určenia tovaru.
(6)
Základ dane a daň sa nemusí opraviť, ak platiteľ zníži cenu tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti voči inému platiteľovi za predpokladu, že na takom postupe sa obidve strany písomne dohodli.
(7)
Pri oprave základu dane sa použije sadzba dane, ktorá bola platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri zdaniteľnom obchode, na ktorý sa oprava základu dane vzťahuje.
§26 Prepočet cudzej meny a zaokrúhľovanie dane
(1)
Ak sa požaduje platba pri dodaní tovaru, dodaní služby alebo nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu v cudzej mene, prepočíta sa na účely určenia základu dane na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti. Osoba povinná platiť daň môže používať na prepočet cudzej meny na eurá kurz platný podľa colných predpisov v deň vzniku daňovej povinnosti; rozhodnutie používať kurz platný podľa colných predpisov sa musí písomne oznámiť daňovému úradu pred jeho prvým použitím a je záväzné počas celého kalendárneho roka. Pri oprave základu dane podľa § 25 sa použije kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.
(2)
Pri prepočte cudzej meny na eurá pri určení základu dane pri dovoze tovaru sa postupuje podľa colných predpisov.
(3)
Daň vypočítaná pri dodaní tovaru, dodaní služby a nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.
(4)
Daň vypočítaná pri dovoze tovaru sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.
§27 Sadzby dane
(1)
Základná sadzba dane na tovary a služby je 19 % zo základu dane. Na tovary uvedené v prílohe č. 7 sa uplatňuje znížená sadzba dane 10 % zo základu dane.
(2)
Na účely správneho zatriedenia tovaru do číselného kódu podľa prílohy č. 7 sa použije záväzná informácia o nomenklatúrnom zatriedení tovaru vydaná colným orgánom podľa osobitného predpisu.6b)
Oslobodenie od dane
§28 Poštové služby
Oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby.7) Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou poštovou službou.
§29 Zdravotná starostlivosť
(1)
Oslobodené od dane je poskytovanie zdravotnej starostlivosti štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami podľa osobitného predpisu8) a tovary a služby s ňou priamo súvisiace poskytované týmito štátnymi a neštátnymi zdravotníckymi zariadeniami. Oslobodené od dane nie je dodanie liekov a zdravotníckych pomôcok.
(2)
Oslobodená od dane je aj
a)
ošetrovateľská starostlivosť a pôrodná asistencia,
b)
kúpeľná starostlivosť, a ak kúpeľná starostlivosť nadväzuje na predchádzajúcu ambulantnú starostlivosť alebo ústavnú starostlivosť, aj služby s ňou priamo súvisiace,
c)
poskytovanie zdravotnej starostlivosti zubnými lekármi a dodanie zubných náhrad zubnými lekármi a zubnými technikmi,
d)
záchranná zdravotná služba a doprava osôb do zdravotníckeho zariadenia a zo zdravotníckeho zariadenia poskytovaná v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou.
(3)
Oslobodené od dane je dodanie ľudských orgánov a tkanív, ľudskej krvi a krvných prípravkov a materského mlieka.
§30 Služby sociálnej pomoci
(1)
Oslobodené od dane sú služby sociálnej pomoci a služby súvisiace s ochranou detí a mládeže poskytované v zariadeniach sociálnych služieb podľa osobitného predpisu;11) oslobodený od dane je aj tovar dodaný spolu s týmito službami, ak s dodaním týchto služieb priamo súvisí.
(2)
Oslobodené od dane sú služby a tovar podľa odseku 1 dodané aj inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak táto osoba spĺňa jednu podmienku alebo viac z týchto podmienok:
a)
vykonáva činnosť na iný účel, ako je dosahovanie zisku, a akýkoľvek prípadný zisk musí byť v plnom rozsahu určený na pokračovanie alebo zlepšenie dodávaných služieb,
b)
je zriadená a spravovaná na zásade dobrovoľnosti osobami, ktoré nemajú priamy alebo nepriamy finančný prospech na výsledkoch jej činnosti,
c)
uplatňuje ceny schválené príslušnými úradmi alebo ceny neprekračujúce takto schválené ceny a pri službách, ktoré nepodliehajú povinnosti schválenia ceny, uplatňuje nižšiu cenu, ako za obdobné služby uplatňujú osoby, ktorých cieľom je dosiahnuť takouto činnosťou zisk.
§31 Výchovné služby a vzdelávacie služby
(1)
Oslobodené od dane sú výchovné služby a vzdelávacie služby poskytované
a)
podľa osobitných predpisov,12)
b)
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2,
c)
ako odborný výcvik a rekvalifikácia poskytované podľa osobitného predpisu.13)
(2)
Oslobodené od dane je aj dodanie tovaru a dodanie služieb úzko súvisiacich s výchovnými službami a vzdelávacími službami podľa odseku 1 osobami, ktoré poskytujú výchovné služby a vzdelávacie služby podľa odseku 1.
§32 Služby dodávané členom
(1)
Oslobodené od dane sú služby dodávané ako protihodnota členského príspevku pre vlastných členov politických strán a hnutí, cirkví a náboženských spoločností, občianskych združení vrátane odborových organizácií a profesijných komôr, ak toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž; oslobodený od dane je aj tovar dodaný týmito osobami v úzkej súvislosti s dodanou službou.
(2)
Oslobodené od dane sú služby, ktoré svojim členom dodáva právnická osoba, ak
a)
všetci jej členovia vykonávajú činnosť, ktorá je oslobodená od dane podľa § 28 až 41, alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane,
b)
tieto služby sú priamo nevyhnutné na vykonávanie činnosti podľa písmena a),
c)
táto právnická osoba požaduje od svojich členov len úhradu podielu na spoločných výdavkoch a
d)
toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž.
§33 Služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou
Oslobodené od dane sú služby, ktoré úzko súvisia so športom alebo telesnou výchovou, dodávané osobám, ktoré sa zúčastňujú na športe alebo telesnej výchove, ak sú tieto služby dodávané právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2.
§34 Kultúrne služby
Oslobodené od dane sú kultúrne služby a dodanie tovarov úzko s nimi súvisiacich, ak sú poskytované
a)
právnickou osobou zriadenou zákonom,14)
b)
právnickou osobou zriadenou Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného predpisu,15)
c)
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá spĺňa jednu podmienku alebo viac podmienok podľa § 30 ods. 2.
§35 Zhromažďovanie finančných prostriedkov
Oslobodené od dane je dodanie tovarov a služieb osobami, ktorých činnosť je oslobodená od dane podľa § 29 až 34, na podujatiach, ktoré sú usporiadané na účel zhromažďovania finančných prostriedkov použitých na ich vlastnú činnosť, za podmienky, že toto oslobodenie od dane nenarušuje hospodársku súťaž.
§36 Služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu
Oslobodené od dane je vysielanie verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu okrem vysielania reklám, telenákupu a sponzorovaných programov vrátane ich propagácie.
§37 Poisťovacie služby
(1)
Oslobodená od dane je poisťovacia a zaisťovacia činnosť vrátane sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia.
§38 Dodanie a nájom nehnuteľnosti
(1)
Oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku,19) na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Byty a nebytové priestory sa na účely oslobodenia od dane podľa prvej vety považujú za časť stavby.
(2)
Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Pokiaľ sa stavebný pozemok dodáva so stavbou, vzťahuje sa na jeho dodanie odsek 1.
(3)
Oslobodený od dane je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou
a)
nájmu v ubytovacích zariadeniach (ubytovacie služby),
b)
nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel,
c)
nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov,
d)
nájmu bezpečnostných schránok.
(4)
Na účely odseku 3 sa ubytovacím zariadením rozumie hotel, motel, botel, penzión, turistická ubytovňa alebo iná ubytovňa pri poskytnutí krátkodobého ubytovania, ktorým sa rozumie ubytovanie na obdobie kratšie ako tri mesiace, chata, kemping a ubytovanie v súkromí.
(5)
Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť zdaniteľnej osobe, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane.
(6)
Odseky 3 až 5 sa vzťahujú aj na podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti.
§39 Finančné služby
(1)
Oslobodené od dane sú:
a)
poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úveru, poskytnutie a sprostredkovanie pôžičky, správa úveru a pôžičky osobou, ktorá ich poskytla, a sprostredkovanie sporenia,
b)
poskytnutie, dojednávanie a sprostredkovanie úverovej záruky a inej záruky za peňažný záväzok, ako aj správa úverovej záruky osobou, ktorá poskytla úver,
c)
činnosti týkajúce sa vkladov a bežných účtov vrátane ich sprostredkovania,
d)
činnosti týkajúce sa platieb, prevodov platieb, šekov, prevoditeľných dokumentov, dlhov s výnimkou vymáhania dlhov,
e)
vydanie a správa elektronických platobných prostriedkov a cestovných šekov,
f)
činnosti týkajúce sa cenných papierov a obchodných podielov vrátane sprostredkovania týchto činností; oslobodená od dane nie je správa cenných papierov a úschova cenných papierov,
g)
otvorenie akreditívu,
h)
obstaranie inkasa,
i)
činnosti týkajúce sa peňazí používaných ako zákonné platidlo vrátane sprostredkovania týchto činností,
j)
zmenárenská činnosť,
k)
l)
obchodovanie na vlastný účet alebo na účet klienta pri termínovaných obchodoch a opciách vrátane kurzových a úrokových obchodov.
(2)
Cenou služby pri zmenárenskej činnosti je dohodnutá odplata a výnos (príjem) dosiahnutý z rozdielu kurzov v príslušnom zdaňovacom období.
(3)
Cenou služby pri obchodoch podľa odseku 1 písm. l) je dosiahnutý zisk z týchto obchodov po odpočítaní prípadnej straty z týchto obchodov v príslušnom zdaňovacom období.
§40 Predaj poštových cenín a kolkov
Oslobodené od dane je sprostredkovanie predaja platných poštových cenín určených na použitie v rámci poštových služieb, kolkov a iných úradných cenín, ak sa predávajú za nominálnu hodnotu.
§41 Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier
(1)
Oslobodené od dane je prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier osobou, ktorá má povolenie na ich prevádzkovanie podľa osobitného predpisu.21)
(2)
Od dane je oslobodená aj činnosť spočívajúca v zabezpečení prevádzkovania lotérií a iných podobných hier, ktorá je vykonávaná v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu. Zabezpečením prevádzkovania lotérií a iných podobných hier sa rozumie príjem stávok, predaj žrebov, výplata výhier a ďalšie služby priamo s nimi spojené, poskytované mandatárom.
§42 Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru, pri ktorom nebola odpočítaná daň
Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane podľa § 28 až 41 bez možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane podľa § 49 ods. 7.
§43 Oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu
(1)
Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
(2)
Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.
(3)
Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.
(4)
Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8 ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.
(5)
Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a
a)
ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,
b)
ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,
c)
ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu,
d)
inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.
(6)
Oslobodené od dane je
a)
dodanie tovaru a dodanie služby pre diplomatické misie, a konzulárne úrady iných štátov ako Slovenskej republiky a medzinárodné organizácie zriadené na území iného členského štátu a ich pracovníkov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, okrem dodania nového dopravného prostriedku (§ 11 ods. 12),
b)
dodanie tovaru a dodanie služby do iného členského štátu pre ozbrojené sily členského štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, a na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak tieto ozbrojené sily nie sú ozbrojenými silami štátu určenia dodávok a ak sa podieľajú na spoločnom obrannom úsilí.
(7)
Platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 6 potvrdením na úradnom tlačive na oslobodenie od dane, ktoré je vyhotovené príslušným štátnym orgánom iného členského štátu a ktoré odberateľ odovzdal platiteľovi.
(8)
Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.
§44 Oslobodenie od dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu
Oslobodené od dane je nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, ak
a)
by dodanie takého tovaru platiteľom v tuzemsku bolo oslobodené od dane,
b)
by dovoz takého tovaru bol oslobodený od dane alebo
c)
tento tovar je určený bezprostredne na ďalšie dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu alebo na územie tretieho štátu a toto dodanie je oslobodené od dane s možnosťou odpočítania dane.
§45 Oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode
(1)
Trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak
a)
sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu,
b)
osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,
c)
prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,
d)
tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet,
e)
druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a
f)
druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
(2)
Ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.
(3)
Pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie, že ide o trojstranný obchod.
(4)
Zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé
a)
u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa,
b)
u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.
§46 Oslobodenie prepravných služieb od dane
(1)
Oslobodená od dane je preprava tovaru na ostrovy a z ostrovov, ktoré tvoria autonómne oblasti Azory a Madeira, a preprava tovaru medzi týmito ostrovmi.
(2)
Oslobodená od dane je doprava osôb na území tuzemska, ak ide o dopravu
a)
z tuzemska do zahraničia,
b)
zo zahraničia do tuzemska,
c)
z miesta v zahraničí do miesta v zahraničí cez tuzemsko,
d)
medzi dvoma miestami v tuzemsku, ktorá tvorí súčasť medzinárodnej leteckej alebo vodnej dopravy.
(3)
Doprava batožiny a motorového vozidla, ktoré sprevádzajú dopravované osoby, a dodanie služieb vzťahujúcich sa na dopravu osôb sú oslobodené od dane, ak je samotná doprava osôb oslobodená od dane podľa odseku 2.
§47 Oslobodenie od dane pri vývoze tovaru a služieb
(1)
Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.
(2)
Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený kupujúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu, ak kupujúci nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, s výnimkou dodania tovaru, ktorý prepravil kupujúci na účely vybavenia, zásobenia pohonnými látkami a potravinami výletných lodí, súkromných lietadiel alebo akýchkoľvek dopravných prostriedkov na súkromné použitie.
(3)
Odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať colným vyhlásením, v ktorom je colným orgánom potvrdený výstup tovaru z územia Európskeho spoločenstva, a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru; platiteľ musí mať colné vyhlásenie, v ktorom je potvrdený výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, najneskôr do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane.
(4)
Oslobodené od dane je dodanie tovaru v daňovom sklade povolenom podľa osobitného predpisu6) v tranzitnom priestore medzinárodných letísk a prístavov a na palubách lietadiel výlučne fyzickým osobám, ktoré bezprostredne opustia, prípadne opustia s medzipristátím v inom členskom štáte, ak je pri takom medzipristátí zamedzené opustenie tranzitného priestoru, územie spoločenstva. Tovar oslobodený od dane smie byť predaný týmto osobám až po overení, že ich cieľové letisko alebo cieľový prístav je v treťom štáte. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá uskutočňuje taký predaj, je povinná zabezpečiť, aby na predajnom doklade bolo vyznačené meno a priezvisko fyzickej osoby, číslo letu alebo plavby, cieľové letisko alebo prístav kupujúceho, obchodný názov tovaru a cena tovaru.
(5)
Oslobodené od dane sú spracovateľské operácie na hnuteľnom majetku, ktorý bol dovezený z územia tretieho štátu alebo nadobudnutý na účely vykonania takých spracovateľských operácií v tuzemsku a ktorý je odoslaný alebo prepravený z územia Európskeho spoločenstva osobou, ktorá tieto služby dodala, alebo na jej účet alebo zákazníkom, ktorý nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko, alebo na jeho účet.
(6)
Oslobodené od dane sú služby vrátane prepravných a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, iné ako služby oslobodené od dane podľa § 28 až 41, ktoré sú priamo spojené s vývozom tovaru a s tovarom pod colným opatrením podľa § 18 ods. 2.
(7)
Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie plavidiel
a)
používaných na plavbu po otvorených moriach, ktoré vykonávajú prepravu cestujúcich za odplatu, obchodnú, priemyselnú alebo rybársku činnosť,
b)
používaných na záchranné akcie a poskytovanie pomoci na mori alebo na pobrežný rybolov s výnimkou dodania potravín pre plavidlá vykonávajúce pobrežný rybolov,
c)
vojnových, kódu kombinovanej nomenklatúry ex 8906 00 10, ktoré opúšťajú tuzemsko a smerujú do zahraničného prístavu alebo kotviska.
(8)
Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom námorných plavidiel podľa odseku 7 písm. a) a b), dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia vrátane rybárskej výbavy a dodanie iných služieb nevyhnutne spojených s námornými plavidlami.
(9)
Oslobodené od dane je dodanie tovaru na zásobenie lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu.
(10)
Oslobodené od dane je dodanie, oprava, úprava, údržba a nájom lietadiel užívaných leteckým dopravcom, ktorý vykonáva prevažne medzinárodnú dopravu za odplatu, dodanie, oprava, údržba a nájom vybavenia inštalovaného alebo používaného v týchto lietadlách a dodanie iných služieb potrebných priamo pre tieto lietadlá alebo ich náklad.
(11)
Oslobodené od dane je dodanie zlata centrálnym bankám.
(12)
Oslobodené od dane je obstaranie dodania tovarov a služieb podľa odsekov 1 až 11, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby, a ďalej je oslobodené od dane obstaranie tovarov a služieb uskutočnené mimo územia Európskeho spoločenstva, ak sa obstaranie vykoná v mene a na účet inej osoby; oslobodenie od dane sa nevzťahuje na obstaranie služieb cestovného ruchu, ktoré sú dodané v inom členskom štáte.
§48 Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru
(1)
Oslobodený od dane je dovoz tovaru, ak ide o tovar, ktorého dodanie v tuzemsku platiteľom by bolo oslobodené od dane.
(2)
Tovar, ktorý je prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od cla podľa osobitného predpisu,22) je oslobodený od dane, ak ide o
a)
malé zásielky tovaru neobchodného charakteru a ak ide o dovoz kávy alebo čaju, oslobodenie sa vzťahuje na
1.
500 gramov kávy alebo 200 gramov kávového extraktu a esencie,
2.
100 gramov čaju alebo 40 gramov čajového extraktu a esencie,
b)
zásielky, ktorých hodnota nepresahuje 22 eur,
c)
osobný majetok fyzických osôb sťahujúcich sa z tretieho štátu na územie Európskeho spoločenstva,
d)
tovar dovážaný pri príležitosti uzavretia manželstva,
e)
osobný majetok nadobudnutý dedením,
f)
vybavenie a študijné potreby a zariadenie domácnosti žiakov a študentov,
g)
premiestnenie obchodného majetku z tretieho štátu na územie Európskeho spoločenstva; oslobodenie od dane sa nevzťahuje na obchodný majetok, ktorý je dovezený na účely činností, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41,
h)
poľnohospodárske výrobky,
i)
osivá, hnojivá a výrobky na obrábanie pôdy a pestovanie rastlín,
j)
zvieratá, biologické alebo chemické látky určené na výskum, ak sú poskytnuté bezodplatne a sú určené pre zariadenia vykonávajúce vzdelávanie a vedecký výskum,
k)
liečivá a lieky ľudského pôvodu a činidlá na určovanie krvnej skupiny a typu tkaniva,
l)
farmaceutické výrobky používané pri medzinárodných športových podujatiach,
m)
tovar pre charitatívne alebo dobročinné organizácie,
n)
tovar dovážaný v prospech obetí živelnej pohromy,
o)
čestné vyznamenania a ocenenia, dary venované v rámci medzinárodných vzťahov a tovar určený pre predstaviteľov štátu,
p)
vzorky tovaru nepatrnej hodnoty,
r)
reklamné tlačoviny a reklamné predmety,
s)
tovar používaný alebo spotrebovaný počas výstavy alebo podobného podujatia,
t)
tovar dovážaný na skúšky, analýzy alebo pokusy,
u)
zásielky určené osobám príslušným na konanie vo veciach ochrany autorských práv, v oblasti priemyselného vlastníctva a v oblasti technickej normalizácie,
v)
turistický propagačný materiál,
w)
rôzne dokumenty a predmety,
x)
doplnkový materiál, ktorý slúži na uloženie a ochranu tovaru počas prepravy, ak je súčasťou základu dane dovážaného tovaru,
y)
podstieľku, krmivo a napájanie pre zvieratá počas ich prepravy,
z)
palivá a mazivá v cestných motorových vozidlách a špeciálnych kontajneroch,
za)
tovar určený na výstavbu, údržbu alebo výzdobu pamätníkov alebo cintorínov vojnových obetí,
zb)
rakvy, urny a ozdobné pohrebné predmety.
(3)
Dovoz tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tretieho štátu a ktorého odoslanie alebo preprava sa skončí v inom členskom štáte, je oslobodený od dane za podmienky, ak u dovozcu (§ 69 ods. 8) je dodanie tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu oslobodené od dane podľa § 43 ods. 1 až 4.
(4)
Oslobodený od dane je spätný dovoz tovaru v takom stave, v akom bol vyvezený, osobou, ktorá ho vyviezla, ak sa naň vzťahuje oslobodenie od cla.
(5)
(6)
Oslobodený od dane je dovoz tovaru ozbrojenými silami iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, a iného štátu na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, vrátane tovaru určeného na zásobenie stravovacích zariadení týchto ozbrojených síl podieľajúcich sa na spoločnom obrannom úsilí.
(7)
Oslobodené od dane je zlato dovezené Národnou bankou Slovenska.
(8)
Oslobodené od dane sú služby vzťahujúce sa na dovážaný tovar, ak hodnota týchto služieb je zahrnutá do základu dane podľa § 24.
(9)
Oslobodený od dane je dovoz plynu cez rozvodný systém zemného plynu a dovoz elektriny.
§48a Oslobodenie od dane pri dovoze tovaru v osobnej batožine cestujúcich
(1)
Na účely tohto ustanovenia sa rozumie
a)
cestujúcim leteckou dopravou osoba cestujúca leteckým dopravným prostriedkom okrem dopravného prostriedku súkromného rekreačného lietania,
b)
súkromným rekreačným lietaním použitie lietadla jeho vlastníkom alebo inou osobou na základe nájomného vzťahu alebo iného vzťahu na iné ako obchodné účely alebo na iné účely ako je preprava cestujúcich alebo tovaru alebo poskytovanie služieb za protihodnotu alebo pre potreby orgánov verejnej moci,
c)
osobnou batožinou batožina, ktorú môže cestujúci pri ukončení svojej cesty predložiť colnému orgánu, a tiež batožina, ktorú môže cestujúci predložiť tomuto colnému orgánu neskôr, za predpokladu, že táto batožina bola na začiatku jeho cesty zaregistrovaná ako príručná batožina spoločnosťou, ktorá je zodpovedná za jeho prepravu; pohonné látky iné ako v odseku 12 sa za osobnú batožinu nepovažujú,
d)
neobchodným dovozom dovoz tovaru, ak
1.
je tovar určený na osobnú spotrebu cestujúceho alebo osobnú spotrebu jeho domácnosti,24a) alebo je určený ako dar,
2.
povaha a množstvo tovaru nevzbudzuje podozrenie, že tovar sa dováža na obchodné účely a
3.
dovoz sa uskutočňuje príležitostne,
e)
cigarkou cigara s jednotkovou hmotnosťou najviac 3 gramy.
(2)
Oslobodený od dane je neobchodný dovoz tovaru v osobnej batožine cestujúceho z územia tretích štátov.
(3)
Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa okrem tovaru uvedeného v odsekoch 6 až 12 uplatní na dovoz tovaru, ak jeho hodnota celkom nepresahuje
a)
300 eur na osobu inú ako uvedenú v písmenách b) a c),
b)
430 eur na osobu, ak cestuje leteckou dopravou,
c)
150 eur na osobu mladšiu ako 15 rokov bez ohľadu na dopravný prostriedok.
(4)
Na účely uplatňovania peňažných limitov podľa odseku 3 sa hodnota jednotlivého tovaru nemôže rozdeliť.
(5)
Na účely uplatňovania oslobodenia od dane podľa odseku 3 sa neprihliada na hodnotu osobnej batožiny cestujúceho, ktorá sa dováža dočasne alebo sa dováža spätne po jej dočasnom vývoze, a hodnotu liekov nevyhnutných na osobnú potrebu cestujúceho.
(6)
Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze tabakových výrobkov uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo
a)
200 kusov cigariet na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 40 kusov cigariet na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou,
b)
100 kusov cigariek na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 20 kusov cigariek na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou,
c)
50 kusov cigár na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 10 kusov cigár na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou,
d)
250 gramov tabaku na fajčenie na osobu, ak cestuje leteckou dopravou, a 50 gramov tabaku na fajčenie na osobu, ak cestuje inak ako leteckou dopravou.
(7)
Každé množstvo ustanovené v odseku 6 písm. a) až d) predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre oslobodenie od dane na tabakové výrobky. Oslobodenie od dane na tabakové výrobky sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu tabakových výrobkov uvedených v odseku 6 písm. a) až d), ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva.
(8)
Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa pri dovoze alkoholu a alkoholických nápojov iných ako tiché víno a pivo uplatní na jedného cestujúceho najviac na množstvo
a)
jeden liter alkoholu a alkoholického nápoja s obsahom alkoholu viac ako 22 % objemu alebo nedenaturovaného etylalkoholu s obsahom alkoholu 80 % objemu a viac,
b)
dva litre alkoholu a alkoholického nápoja s obsahom alkoholu 22 % a menej.
(9)
Každé množstvo ustanovené v odseku 8 písm. a) a b) predstavuje 100 % celkového povoleného množstva pre oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje. Oslobodenie od dane na alkohol a alkoholické nápoje sa môže uplatniť na akúkoľvek kombináciu alkoholu a alkoholických nápojov uvedených v odseku 8, ak súhrnný percentuálny podiel jednotlivých povolených množstiev nepresahuje 100 % celkového povoleného množstva.
(10)
Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz tichého vína najviac v množstve 4 litrov a na dovoz piva najviac v množstve 16 litrov.
(11)
Oslobodenie od dane podľa odsekov 6 až 10 sa neuplatní, ak cestujúcim je osoba mladšia ako 17 rokov.
(12)
Oslobodenie od dane podľa odseku 2 sa uplatní na dovoz pohonných látok, ktoré sa nachádzajú v bežnej nádrži motorového dopravného prostriedku, a pohonných látok v prenosnej nádrži, ktorých objem nepresahuje desať litrov.
Odpočítanie dane
§49 Odpočítanie dane platiteľom
(1)
Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2)
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)
voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
b)
ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
d)
zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
(3)
Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskeho spoločenstva, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskeho spoločenstva. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.
(4)
Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať, podľa § 50.
(5)
Platiteľ, ktorý nadobudne hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,26) a pri nadobudnutí tohto majetku predpokladá jeho použitie na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, sa môže rozhodnúť, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Ak sa platiteľ rozhodne, že neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, nepovažuje sa použitie tohto hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2). Ak platiteľ použije prijaté služby a nadobudnutý hmotný majetok iný ako hmotný majetok, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,26) na účely svojho podnikania, ako aj na iný účel ako na podnikanie, odpočíta daň len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia; ak platiteľ uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu24b) a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu.24b) Ustanovenie odseku 4 týmto nie je dotknuté.
(6)
Platiteľ môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.
(7)
Platiteľ nemôže odpočítať daň pri
a)
kúpe tovarov a služieb na účely pohostenia a zábavy,
b)
prechodných položkách podľa § 22 ods. 3.
(8)
Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate.
§50 Pomerné odpočítanie dane
(1)
Pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa § 49 ods. 4 platiteľ vypočíta ako súčin dane a koeficientu vypočítaného podľa odseku 2 a zaokrúhleného na dve desatinné miesta nahor.
(2)
Koeficient sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli sú výnosy (príjmy) bez dane z tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli sú výnosy (príjmy) bez dane zo všetkých tovarov a služieb za kalendárny rok. Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa koeficientu neuvádzajú výnosy (príjmy) z
a)
predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,
b)
predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,
c)
finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39, ak ich platiteľ poskytol príležitostne,
d)
príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti.
(3)
V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roka platiteľ použije koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka. Ak nemožno použiť koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roka, určí platiteľ koeficient na príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.
(4)
Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ spôsobom podľa odseku 2 koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočíta odpočítateľnú daň za tento kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu. Tým istým spôsobom postupuje aj platiteľ, ktorý sa v priebehu kalendárneho roka stal platiteľom alebo v priebehu kalendárneho roka prestal byť platiteľom, a to za obdobie kalendárneho roka, v ktorom mal postavenie platiteľa.
(5)
Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 2 až 4 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.
§51 Uplatnenie práva na odpočítanie dane
(1)
Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a)
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b)
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c)
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení tovaru,
d)
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
(2)
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
(3)
Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odseku 2 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.
(4)
Odpočítanie dane platiteľ vykoná tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.
§52 Odpočítanie dane pri dodaní nového dopravného prostriedku
Osobe, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, vzniká v čase dodania nového dopravného prostriedku právo odpočítať daň zahrnutú do kúpnej ceny alebo zaplatenú pri dovoze, alebo pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku v tuzemsku z iného členského štátu, a to do výšky, ktorá neprekročí daň, ktorú by bola povinná táto osoba uhradiť, ak by pri dodaní nového dopravného prostriedku z tuzemska do iného členského štátu bola povinná platiť daň. Právo odpočítania dane môže byť uplatnené len za mesiac, v ktorom bol nový dopravný prostriedok dodaný.
§53 Oprava odpočítanej dane
(1)
Ak bola vykonaná oprava základu dane podľa § 25, ktorá má za následok zníženie základu dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane.
(2)
Ak bola vykonaná oprava základu dane podľa § 25, ktorá má za následok zvýšenie základu dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom platiteľ dostal doklad o oprave základu dane.
(3)
Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne vrátená v plnej výške alebo čiastočne podľa colných predpisov, platiteľ je povinný opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom colný orgán vrátil daň.
(4)
Ak daň zaplatená pri dovoze tovaru bola dodatočne zvýšená podľa colných predpisov, platiteľ môže opraviť odpočítanú daň. Oprava odpočítanej dane sa vykoná v tom zdaňovacom období, v ktorom bola dodatočne zvýšená daň zaplatená colnému orgánu.
(5)
V prípade krádeže tovaru, pri ktorom platiteľ odpočítal daň, je platiteľ povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane; ak je tovar predmetom odpisovania podľa osobitného predpisu,26) zníži platiteľ odvod dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom. Ak bol odcudzený tovar, ktorý bol predmetom nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, odvedie platiteľ daň zníženú o daň, ktorú z tohto tovaru už odviedol, najviac však do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil krádež tovaru.
(6)
Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zníženie dane, je platiteľ, ktorý odpočítal daň, povinný opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Ak bola vykonaná oprava sadzby dane, ktorá má za následok zvýšenie dane, má platiteľ, ktorý odpočítal daň, právo opraviť odpočítanú daň v tom zdaňovacom období, v ktorom bola vykonaná oprava sadzby dane, alebo v prvom nasledujúcom zdaňovacom období. Opravu sadzby dane a opravu odpočítanej dane nie je povinný vykonať platiteľ pri uplatnení nesprávnej sadzby dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, ak platiteľ môže pri tomto zdaniteľnom obchode odpočítať daň v plnom rozsahu.
§54 Úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku
(1)
Platiteľ upraví odpočítanú daň, ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadobudol investičný majetok alebo ho vytvoril na vlastné náklady, zmení účel jeho použitia.
(2)
Investičným majetkom na účely tohto zákona sú
a)
hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 3 319,39 eura a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok,
b)
budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory,
c)
nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu.27)
(3)
Zmenou účelu použitia investičného majetku sa rozumie, ak platiteľ
a)
investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň, používa na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane,
b)
investičný majetok, pri ktorom nemohol odpočítať daň, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou pomerného odpočítania dane,
c)
investičný majetok, pri ktorom odpočítal pomernú výšku dane, používa na dodávky tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb bez možnosti odpočítania dane; za zmenu účelu použitia investičného majetku, pri ktorom platiteľ odpočítal pomernú výšku dane, považuje sa aj zmena výšky ročného koeficientu (§ 50 ods. 4) o hodnotu väčšiu ako 0,10.
(4)
Obdobie na úpravu odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku podľa odseku 1 je päť kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom investičný majetok platiteľ nadobudol alebo na vlastné náklady vytvoril okrem investičného majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), pri ktorom je obdobie na úpravu desať kalendárnych rokov, a obdobie na úpravu odpočítanej dane začína plynúť v roku, v ktorom bol investičný majetok uvedený po prvýkrát do užívania. Ak platiteľ dodá investičný majetok podľa odseku 2 písm. b) a c) pred uvedením do užívania a zmení účel použitia, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, keď dodá investičný majetok.
(5)
Úpravu odpočítanej dane platiteľ vykoná v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom zmenil účel použitia investičného majetku. Platiteľ postupuje pri úprave odpočítanej dane podľa prílohy č. 1. na účely výpočtu úpravy dane odpočítanej pri investičnom majetku sa daň, ktorú platiteľ nemôže odpočítať, považuje za odpočítanie dane vo výške 0.
(6)
Úpravu odpočítanej dane platiteľ nevykoná, ak absolútna hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku predstavuje 0,10 a menej; hodnota vyjadrujúca zmenu účelu použitia investičného majetku je rozdiel čísla A a čísla B podľa prílohy č. 1.
(7)
Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s uplatnením dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s možnosťou odpočítania dane. Ak v priebehu obdobia na úpravu odpočítanej dane platiteľ dodá investičný majetok s oslobodením od dane, posudzuje sa tento investičný majetok až do uplynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane, akoby bol používaný na podnikanie s oslobodením od dane.
(8)
Ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok, na účely odsekov 4 a 5 sa kalendárnym rokom rozumie hospodársky rok.
§55 Odpočítanie dane pri registrácii platiteľa
(1)
Osoba, ktorá sa stala platiteľom, môže odpočítať daň viažucu sa k majetku, ktorý nadobudla pred dňom, keď sa stala platiteľom, ak tento majetok nebol zahrnutý do daňových výdavkov podľa osobitného predpisu27a) v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, v ktorom sa stala platiteľom, okrem zásob. Daň pri majetku, ktorý je podľa osobitného predpisu odpisovaným majetkom,26) platiteľ zníži o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom; platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri znížení odpočítateľnej dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou. Platiteľ nemôže odpočítať daň, ak majetok nepoužije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ.
(2)
Platiteľ môže odpočítať daň podľa odseku 1 v rozsahu a za podmienok podľa § 49 až 51.
(3)
Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dní, má za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, právo na odpočítanie dane inej ako podľa odseku 1 viažucej sa na tovary a služby, ktoré použila na dodanie tovarov a služieb, v rozsahu a za podmienok podľa § 49 a 51. Odpočítanie dane sa uplatní v tom istom daňovom priznaní, v ktorom sa uvádza daň podľa § 78 ods. 9. Obdobím, v ktorom osoba mala byť platiteľom, sa rozumie obdobie, ktoré sa začína 31. dňom po dni, keď osoba bola povinná najneskôr podať žiadosť o registráciu pre daň.
§55a
(1)
Zahraničná osoba, ktorá má v inom členskom štáte sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v inom členskom štáte obvykle zdržiava a žiada o vrátenie dane (ďalej len „žiadateľ“), má nárok na vrátenie dane z tovaru a služby, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane vyrubenej pri dovoze tovaru v tuzemsku za podmienok a v rozsahu podľa odsekov 2 až 5 a § 55b až 55e.
(2)
Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak
a)
je identifikovaný pre daň v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava,
b)
v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemal v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa v tuzemsku obvykle nezdržiaval,
c)
v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodal tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou dodania
1.
prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 8,
2.
služby a dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca podľa § 69 ods. 2 a 3,
3.
zemného plynu a elektriny, ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento tovar dodaný podľa § 69 ods. 9,
4.
tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu žiadateľom, ktorý bol zastúpený daňovým zástupcom podľa § 69a,
5.
tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom sa zúčastnil ako prvý odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ.
(3)
Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Ak žiadateľ uskutočňuje v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, zdaniteľné obchody, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne zdaniteľné obchody, pri ktorých nemôže odpočítať daň, má nárok na vrátenie pomernej výšky dane, ktorú vypočíta podľa pravidiel platných v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.
(4)
Žiadateľ má nárok na vrátenie dane, ak by takáto daň bola odpočítateľná podľa § 49.
(5)
Žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2. Ak žiadateľ uplatňuje osobitnú úpravu uplatňovania dane pre cestovné kancelárie, nemá nárok na vrátenie dane pri službách cestovného ruchu.
§55b
(1)
Žiadateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane v elektronickej forme prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Daňový úrad Bratislava I bezodkladne elektronickými prostriedkami oznámi žiadateľovi dátum prijatia žiadosti o vrátenie dane.
(2)
Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať
a)
priezvisko a meno alebo názov žiadateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
b)
elektronickú adresu žiadateľa,
c)
opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar a služby nadobudol, uvedením zodpovedajúceho číselného kódu podľa osobitného predpisu,27b)
d)
obdobie podľa § 55c ods. 1, na ktoré sa žiadosť vzťahuje,
e)
vyhlásenie žiadateľa, že spĺňa podmienku podľa § 55a ods. 2 písm. c),
f)
identifikačné číslo pre daň žiadateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelené v inom členskom štáte,
g)
údaje o bankovom účte žiadateľa vrátane medzinárodného bankového čísla účtu (IBAN) a medzinárodného kódu banky (BIC).
(3)
Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať okrem údajov podľa odseku 2 údaje z každej faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých žiadateľ žiada vrátenie dane, a to:
a)
priezvisko a meno alebo názov dodávateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,
b)
identifikačné číslo pre daň dodávateľa pridelené v tuzemsku okrem dovozu tovaru,
c)
dátum vyhotovenia faktúry, číslo faktúry a dátum a číslo dovozného dokladu,
d)
základ dane a sumu dane v eurách,
e)
výšku odpočítateľnej dane podľa § 55a ods. 3 a 4,
f)
v prípade potreby pomernú výšku odpočítateľnej dane podľa § 55a ods. 3 vyjadrenú v percentách,
g)
číselný kód podľa odseku 4, ktorý prislúcha nadobudnutému tovaru a službe, a pri použití číselného kódu 10 druh nadobudnutého tovaru a služby.
(4)
Druh nadobudnutého tovaru a služieb sa vyjadruje týmito číselnými kódmi:
a)
pohonná látka číselným kódom 1,
b)
nájom dopravných prostriedkov číselným kódom 2,
c)
výdavky týkajúce sa dopravných prostriedkov s výnimkou tých, ktoré súvisia s tovarom a službami podľa písmen a) a b), číselným kódom 3,
d)
poplatky za užívanie ciest a diaľnic číselným kódom 4,
e)
cestovné náklady týkajúce sa osobnej dopravy číselným kódom 5,
f)
ubytovacie služby číselným kódom 6,
g)
jedlá, nápoje a reštauračné služby číselným kódom 7,
h)
vstupné na veľtrhy a výstavy číselným kódom 8,
i)
výdavky na luxusné predmety, pohostenie, zábavu a reprezentáciu číselným kódom 9,
j)
iné tovary a služby ako sú uvedené v písmenách a) až i) číselným kódom 10.
(5)
Ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade 1 000 eur a viac alebo vo faktúre o kúpe pohonných látok 250 eur a viac, je žiadateľ povinný spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronickými prostriedkami predložiť kópiu faktúry alebo dovozného dokladu.
(6)
Údaje v žiadosti o vrátenie dane a ďalšie požadované informácie podľa § 55d ods. 1 a 2 uvádza žiadateľ v slovenskom jazyku.
§55c
(1)
Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť o vrátenie dane sa môže podať za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur. Vrátenie dane sa môže vzťahovať na obdobie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak toto obdobie predstavuje zvyšok kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur.
(2)
Žiadosť o vrátenie dane sa vzťahuje na
a)
kúpu tovarov a služieb, ktoré boli fakturované počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak daňová povinnosť vznikla pred vyhotovením faktúry alebo v čase vyhotovenia faktúry, alebo v súvislosti s ktorými daňová povinnosť vznikla počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, ak kúpa bola fakturovaná pred vznikom daňovej povinnosti,
b)
dovoz tovaru, ktorý sa uskutočnil počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje.
(3)
Žiadosť o vrátenie dane sa môže vzťahovať aj na faktúry alebo dovozné doklady, ktoré nie sú zahrnuté do predchádzajúcich žiadostí o vrátenie dane a týkajú sa transakcií, ktoré sa uskutočnili počas obdobia príslušného kalendárneho roka.
(4)
Ak sa po podaní žiadosti o vrátenie dane upraví odpočítateľná časť dane podľa zákona platného v členskom štáte žiadateľa, žiadateľ je povinný opraviť sumu dane, o vrátenie ktorej žiadal, alebo sumu dane, ktorá sa mu už vrátila.
(5)
Oprava podľa odseku 4 sa vykoná v žiadosti o vrátenie dane vzťahujúcej sa na obdobie kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane. Ak žiadateľ za obdobie kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktorý žiadateľ žiadal vrátenie dane, nepodáva žiadosť o vrátenie dane, opravu dane podľa odseku 4 vykoná v samostatnom vyhlásení podanom prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.
§55d
(1)
Daňový úrad Bratislava I oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti s výnimkou podľa odsekov 5 a 6. Ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovaného nároku na vrátenie dane, Daňový úrad Bratislava I môže v lehote podľa prvej vety elektronickými prostriedkami požiadať žiadateľa, príslušné orgány členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, alebo inú osobu o dodatočné informácie; inú osobu ako žiadateľa alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, môže požiadať elektronickými prostriedkami, iba ak sú tieto prostriedky dostupné jej adresátovi.
(2)
Ak nie sú dodatočné informácie dostatočné, môže Daňový úrad Bratislava I požiadať o ďalšie dodatočné informácie.
(3)
Dodatočnými informáciami podľa odseku 1 a ďalšími dodatočnými informáciami podľa odseku 2 sú aj originál alebo kópia faktúry alebo dovozného dokladu, ktoré sa týkajú uplatňovaného nároku na vrátenie dane, a to aj takých, v ktorých základ dane je nižší ako základ dane podľa § 55b ods. 5.
(4)
Osoba, od ktorej Daňový úrad Bratislava I žiada dodatočné informácie a ďalšie dodatočné informácie podľa odsekov 1 a 2, je povinná požadované informácie poskytnúť do jedného mesiaca odo dňa, kedy jej bola požiadavka doručená.
(5)
Ak Daňový úrad Bratislava I žiada dodatočné informácie podľa odseku 1, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do dvoch mesiacov od prijatia požadovaných informácií, a ak nedostal požadované informácie, oznámi rozhodnutie do dvoch mesiacov od uplynutia lehoty podľa odseku 4; ak dvojmesačná lehota na oznámenie rozhodnutia uplynie skôr ako uplynie šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, Daňový úrad Bratislava I oznámi rozhodnutie najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
(6)
Ak Daňový úrad Bratislava I žiada ďalšie dodatočné informácie podľa odseku 2, oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane najneskôr do ôsmich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
(7)
Ak Daňový úrad Bratislava I rozhodne o vrátení dane, vráti daň najneskôr do desiatich pracovných dní od uplynutia lehoty na oznámenie rozhodnutia o žiadosti o vrátenie dane podľa odseku 1, 5 alebo 6.
(8)
Daňový úrad Bratislava I vráti daň na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na základe žiadosti žiadateľa na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte. Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom členskom štáte sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov.
(9)
Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže žiadateľ odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu.27c)
(10)
Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo podvodným spôsobom, žiadateľ je povinný zaplatiť Daňovému úradu Bratislava I neoprávnene vrátenú daň a pokutu uloženú podľa osobitného predpisu.27d) Ak žiadateľ uloženú pokutu nezaplatí, Daňový úrad Bratislava I má právo odmietnuť ďalšie vrátenie dane až do výšky nezaplatenej pokuty.
(11)
Daňový úrad Bratislava I vráti daň za obdobie kalendárneho roka, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, zníženú alebo zvýšenú o sumu, ktorá zodpovedá oprave dane vykonanej podľa § 55c ods. 4 a 5. Ak sa oprava dane vykoná podaním samostatného vyhlásenia podľa § 55c ods. 5, Daňový úrad Bratislava I rozhodne o zvýšení alebo znížení dane na základe samostatného vyhlásenia o oprave dane.
(12)
Na účely odsekov 1, 5 a 6 sa rozhodnutie považuje za oznámené dňom odoslania dátovej správy na elektronickú adresu uvedenú v žiadosti o vrátenie dane.
§55e
(1)
Ak Daňový úrad Bratislava I nevráti žiadateľovi daň v lehote podľa § 55d ods. 7, žiadateľ má nárok na úrok vo výške ustanovenej podľa osobitného predpisu.27e)
(2)
Žiadateľ nemá nárok na úrok podľa odseku 1, ak nepredložil dodatočné informácie alebo ďalšie dodatočné informácie v lehote podľa § 55d ods. 4, alebo ak nepredloží kópiu faktúry alebo dovozného dokladu podľa § 55b ods. 5.
Podanie žiadosti o vrátenie dane v inom členskom štáte
§55f
(1)
Platiteľ registrovaný podľa § 4 alebo 4b uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, podaním žiadosti o vrátenie dane elektronickými prostriedkami prostredníctvom elektronického portálu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky. Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ registrovaný podľa § 4 podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Na obsah žiadosti o vrátenie dane sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4; žiadosť o vrátenie dane sa nepovažuje za podanú, ak tieto údaje neobsahuje.
(2)
Na spôsob podania žiadosti o vrátenie dane sa nevzťahuje osobitný predpis.27f)
§55g
(1)
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky bezodkladne elektronickými prostriedkami odošle platiteľovi potvrdenie o prijatí žiadosti.
(2)
Daňový úrad Bratislava I neodošle žiadosť o vrátenie dane členskému štátu, ktorému je žiadosť určená, ak v období, za ktoré sa žiada vrátenie dane, platiteľ nebol platiteľom alebo vykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže odpočítať daň. Neodoslanie žiadosti oznámi Daňový úrad Bratislava I elektronickými prostriedkami platiteľovi.
Vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb
Vrátenie dane zahraničnej osobe z tretieho štátu
§56
(1)
Zahraničná osoba, ktorá nemá na území Európskeho spoločenstva sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa na území Európskeho spoločenstva obvykle nezdržiava (ďalej len „zahraničná osoba z tretieho štátu“), má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri hnuteľnom majetku a službách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane uplatnenej pri dovoze tovaru za podmienok uvedených v odseku 2.
(2)
Zahraničná osoba z tretieho štátu má nárok na vrátenie dane, ak
a)
je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby v štáte, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava,
b)
v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nemala na území Európskeho spoločenstva sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko a ani sa na tomto území obvykle nezdržiavala,
c)
v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, nedodala tovar ani službu v tuzemsku s výnimkou dodania
1.
prepravných služieb a s nimi súvisiacich doplnkových služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods. 6, 8, 10 a 12 a § 48 ods. 8,
2.
služieb a dodania tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak je osobou povinnou platiť daň príjemca (§ 69 ods. 2 a 3),
3.
zemného plynu a elektriny, ak je osobou povinnou platiť daň osoba, ktorej je tento tovar dodaný (§ 69 ods. 9),
4.
tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu zahraničnou osobou, ktorá bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a,
5.
tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom sa zúčastnila ako prvý odberateľ a osobou povinnou platiť daň je druhý odberateľ,
d)
by daň bola odpočítateľná podľa § 49.
(3)
Zahraničná osoba z tretieho štátu nemá nárok na vrátenie dane, ktorú dodávateľ neuplatnil v súlade s týmto zákonom, a dane uplatnenej pri tovare, ktorý je alebo môže byť oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 ods. 2.
§57
(1)
Zahraničná osoba z tretieho štátu uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava I; vzor tlačiva žiadosti o vrátenie dane je uvedený v prílohe č. 2. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho roka, a to najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, ktorý nasleduje po kalendárnom roku, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Žiadosť o vrátenie dane môže zahraničná osoba z tretieho štátu podať, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 50 eur.
(2)
Zahraničná osoba z tretieho štátu k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť
a)
originál faktúry vyhotovenej platiteľom v tuzemsku, v ktorej je uvedená suma dane v eurách, a v prípade dovozu tovaru príslušný dovozný doklad a doklad preukazujúci platbu dane,
b)
potvrdenie daňového úradu štátu, v ktorom má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava, osvedčujúce, že zahraničná osoba z tretieho štátu je identifikovaná pre daň alebo obdobnú všeobecnú daň zo spotreby, pričom potvrdenie nesmie byť staršie ako jeden rok; vzor tlačiva potvrdenia je uvedený v prílohe č. 3.
(3)
Zahraničná osoba z tretieho štátu musí v žiadosti o vrátenie dane vyhlásiť, že
a)
spĺňa podmienky podľa § 56 ods. 2,
b)
údaje uvedené v žiadosti o vrátenie dane sú pravdivé,
c)
sa zaväzuje vrátiť späť akúkoľvek neoprávnene vrátenú daň.
§58
(1)
Daňový úrad Bratislava I rozhodne o žiadosti o vrátenie dane do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti. Faktúry a dovozné doklady priložené k žiadosti o vrátenie dane Daňový úrad Bratislava I vráti zahraničnej osobe z tretieho štátu do 60 dní od ich predloženia; tieto faktúry a dovozné doklady môže pred vrátením označiť.
(2)
Ak Daňový úrad Bratislava I rozhodne o vrátení dane, vráti daň v lehote na rozhodnutie o žiadosti podľa odseku 1. Daň vráti v eurách na účet vedený v banke v tuzemsku alebo na základe žiadosti zahraničnej osoby z tretieho štátu na účet vedený v zahraničnej banke v inom štáte. Pri vrátení dane na účet vedený v zahraničnej banke v inom štáte sa od sumy dane odpočítajú bankové poplatky za prevod peňažných prostriedkov. Daňový úrad Bratislava I môže vrátiť daň aj prostredníctvom zástupcu zahraničnej osoby z tretieho štátu, ak zástupca predloží daňovému úradu plnomocenstvo na zastupovanie zahraničnej osoby z tretieho štátu týkajúce sa vrátenia dane.
(3)
Rozhodnutie, ktorým sa zamieta žiadosť o vrátenie celej dane alebo časti dane, musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vrátenie celej dane alebo časti dane sa môže zahraničná osoba z tretieho štátu odvolať spôsobom a v lehote podľa osobitného predpisu.27c)
(4)
Ak daň bola vrátená na základe nepravdivých údajov alebo sa vrátenie dane dosiahlo podvodným spôsobom, Daňový úrad Bratislava I uloží pokutu podľa osobitného predpisu27d) a ak zahraničná osoba z tretieho štátu nevráti neoprávnene vrátenú daň alebo nezaplatí uloženú pokutu, Daňový úrad Bratislava I má právo odmietnuť ďalšie žiadosti o vrátenie dane počas dvoch kalendárnych rokov nasledujúcich po podaní žiadosti o vrátenie dane na základe nepravdivých údajov.
(5)
Nárok na vrátenie dane z tovarov a služieb nemá zahraničná osoba z tretieho štátu, ak štát, v ktorom má táto zahraničná osoba sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko, neposkytuje vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú platiteľmi podľa tohto zákona.
Vrátenie dane cestujúcim pri vývoze tovaru
§59
(1)
Fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Európskeho spoločenstva a ktorá v cestovnom styku vyváža z územia Európskeho spoločenstva tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine, môže požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene vyvezeného tovaru, ktorý kúpila v tuzemsku od platiteľa, s výnimkou pohonných látok.
(2)
Trvalý pobyt a prechodný pobyt na účely odseku 1 je miesto, ktoré je zapísané v cestovnom pase. Ak taký údaj nie je v cestovnom pase zapísaný, preukáže cestujúci tento údaj iným hodnoverným dokladom.
(3)
Cestujúci môže požiadať o vrátenie dane, ak
a)
celková hodnota vrátane dane vyvezeného tovaru uvedená v doklade o kúpe tovaru je vyššia ako 175 eur,
b)
má doklad o kúpe tovaru vyhotovený platiteľom,
c)
vývoz tovaru je uskutočnený najneskôr do troch mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar kúpený,
d)
vývoz tovaru je potvrdený colným úradom toho členského štátu, v ktorom tovar opustí územie Európskeho spoločenstva, na tlačive, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „tlačivo na vrátenie dane“).
(4)
Vrátenie dane sa uplatňuje u platiteľa, ktorý tovar predal, alebo u osoby, ktorú platiteľ poveril vrátením dane.
(5)
Nárok na vrátenie dane zaniká, ak sa platiteľovi alebo poverenej osobe nepredložia doklady uvedené v odseku 3 do šiestich mesiacov od konca mesiaca, v ktorom bol tovar predaný.
§60
(1)
Platiteľ môže pri predaji tovaru na požiadanie vydať tlačivo na vrátenie dane, v ktorom uvedie tieto údaje:
a)
svoje obchodné meno a identifikačné číslo pre daň,
b)
dátum predaja tovaru,
c)
druh a množstvo predaného tovaru,
d)
predajnú cenu s daňou, sadzbu dane a sumu dane,
e)
meno, priezvisko a bydlisko cestujúceho.
(2)
Po overení oprávnenosti nároku na vrátenie dane (§ 59 ods. 3 až 5) sa vráti daň na základe predloženého dokladu o kúpe tovaru a tlačiva na vrátenie dane, v ktorom je potvrdený vývoz tovaru colným úradom.
(3)
Daň vrátenú podľa odseku 2 uvedie platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola daň vrátená. Vrátenú daň je platiteľ povinný evidovať podľa jednotlivých zdaňovacích období. V evidencii uvádza platiteľ poradové číslo tlačiva na vrátenie dane a sumu dane.
(4)
Tlačivo na vrátenie dane uchováva platiteľ počas desiatich rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vrátenú daň uplatnil v daňovom priznaní.
Vrátenie dane osobám, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva a oslobodenie od dane
§61
(1)
(2)
Zahraničnými zástupcami sú
a)
diplomatické misie a konzulárne úrady so sídlom na území Slovenskej republiky s výnimkou konzulárnych úradov vedených honorárnym konzulom,
b)
diplomatické misie a konzulárne úrady, ktoré sú akreditované pre Slovenskú republiku a majú sídlo mimo územia Slovenskej republiky, s výnimkou konzulárnych úradov vedených honorárnym konzulom,
c)
medzinárodné organizácie alebo oblastné úradovne medzinárodných organizácií (ďalej len „medzinárodná organizácia“), ktoré sú zriadené podľa medzinárodných zmlúv,
d)
diplomatickí zástupcovia misie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike,
e)
konzulárni úradníci, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, s výnimkou honorárnych konzulov,
f)
členovia administratívneho a technického personálu misie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike,
g)
konzulárni zamestnanci, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, s výnimkou zamestnancov konzulárnych úradov vedených honorárnym konzulom,
h)
pracovníci medzinárodnej organizácie, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky, nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike a sú trvalo pridelení na výkon úradných funkcií v Slovenskej republike.
(3)
Vrátenie dane sa poskytuje zahraničným zástupcom len tých štátov, ktoré také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytujú osobám Slovenskej republiky. Ak iný štát také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie neposkytuje osobám Slovenskej republiky v rozsahu vrátenia dane poskytovaného Slovenskou republikou, prizná sa zahraničným zástupcom týchto štátov vrátenie dane len v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát osobám Slovenskej republiky. Ak iný štát také vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie poskytuje osobám Slovenskej republiky vo väčšom rozsahu, ako poskytuje Slovenská republika, prizná sa zahraničným zástupcom týchto štátov vrátenie dane v takom rozsahu, ako poskytuje tento štát osobám Slovenskej republiky. Vzájomnosť podľa tohto odseku sa nevzťahuje na medzinárodné organizácie a ich pracovníkov.
(4)
Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 99 581,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov, pohonných látok, stavieb a stavebných prác.
(5)
Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. c) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 99 581,76 eura za kalendárny rok. Do uvedeného limitu sa nezaratúva daň zaplatená v cenách automobilov a pohonných látok.
(6)
Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) a c) sa vráti daň zaplatená
a)
v cene jedného osobného automobilu na každého akreditovaného člena alebo úradníka počas dvoch rokov,
b)
v cenách najviac troch úžitkových automobilov počas dvoch rokov vrátane dane zaplatenej v cenách pohonných látok,
c)
v cenách pohonných látok na jeden osobný automobil v rozsahu najviac 4 000 litrov ročne.
(7)
Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená v cenách tovarov a služieb na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu a pohonných látok v rozsahu celoročného limitu. Celoročný limit vrátenia dane je pre
a)
vedúceho misie 3 319,39 eura,
b)
vedúceho konzulárneho úradu 3 319,39 eura,
c)
člena diplomatického personálu 2 655,51 eura,
d)
člena administratívneho a technického personálu 1 991,64 eura.
(8)
Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) a e), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená v cene dvoch osobných automobilov počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne a zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. f) a g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo na území Slovenskej republiky, sa vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne.
(9)
Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. b) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb najviac do výšky 8 298,48 eura za kalendárny rok.
(10)
Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. d) až g), ktorého diplomatická misia alebo konzulárny úrad má sídlo mimo územia Slovenskej republiky, vráti sa daň zaplatená v cenách tovarov a služieb určených na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu v rozsahu celoročného limitu. Celoročný limit vrátenia dane je pre
a)
vedúceho misie 1 659,70 eura,
b)
vedúceho konzulárneho úradu 1 659,70 eura,
c)
člena diplomatického personálu 995,82 eura,
d)
člena administratívneho a technického personálu 497,91 eura.
(11)
Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cenách tovarov a služieb určených na osobnú spotrebu s výnimkou dane zaplatenej v cene osobného automobilu a pohonných látok najviac do výšky 1 991,64 eura za kalendárny rok.
(12)
Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. h) sa vráti daň zaplatená v cene jedného osobného automobilu na jeho osobnú spotrebu počas dvoch rokov a daň zaplatená v cenách 3 200 litrov pohonných látok ročne.
(13)
Ak v priebehu dvoch rokov od registrácie osobných automobilov alebo úžitkových automobilov s prideleným diplomatickým evidenčným číslom EE alebo ZZ, pri ktorých sa vrátila daň podľa odsekov 6, 8 a 12, tieto automobily sa zničia alebo odcudzia, zahraničnému zástupcovi sa vráti daň zaplatená v cene ďalšieho osobného automobilu alebo úžitkového automobilu. Ak zahraničný zástupca pred uplynutím dvoch rokov od registrácie automobilu podľa prvej vety, pri ktorom uplatnil vrátenie dane, automobil predá alebo daruje, je povinný vrátenú daň vrátiť; to neplatí, ak zahraničný zástupca predá alebo daruje tento automobil inému zahraničnému zástupcovi. Ak zahraničný zástupca podľa ods. 2 písm. d) až h) uplatnil vrátenie dane zaplatenej v cene osobného automobilu a končí svoje pôsobenie v Slovenskej republike pred uplynutím dvoch rokov od registrácie tohto automobilu, vráti príslušnú časť dane, ktorá sa viaže na obdobie chýbajúce do uplynutia dvoch rokov.
(14)
Zahraničnému zástupcovi podľa odseku 2 písm. a) sa vráti daň zaplatená pri dodaní stavby a stavebných prác, ak cena vrátane dane nepresiahne 3 319,39 eura; ak cena vrátane dane presiahne 3 319,39 eura, vráti sa daň iba v prípade, ak vysielajúci štát potvrdí Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky priznanie nároku na vrátenie dane alebo obdobné zvýhodnenie v rovnakom rozsahu slovenským diplomatickým misiám a konzulárnym úradom.
(15)
Dodanie tovaru zahraničnému zástupcovi v daňovom sklade povolenom podľa osobitného predpisu6) je oslobodené od dane. Oslobodenie od dane sa poskytne najviac v rozsahu, v akom je umožnené vrátenie dane podľa odsekov 4, 5, 7, 9, 10 a 11, pričom nárok na vrátenie dane sa pomerne zníži. Podrobnosti uplatnenia oslobodenia od dane a vrátenia dane ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
§62
(1)
Zahraničný zástupca uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava I na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4. Prílohou k žiadosti o vrátenie dane zahraničnému zástupcovi je potvrdenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o splnení podmienky vzájomnosti podľa § 61 ods. 3. Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie kalendárneho štvrťroka do 30. dňa po skončení kalendárneho štvrťroka.
(2)
Zahraničný zástupca k žiadosti o vrátenie dane musí doložiť originál faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane v eurách s potvrdením platby dane. Ak vysielajúci štát zahraničného zástupcu podľa § 61 ods. 2 písm. a) umožňuje vrátenie dane na základe predloženia kópie faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa, môže tento zahraničný zástupca namiesto originálu faktúry alebo iného dokladu o kúpe tovaru alebo služby od platiteľa doložiť k žiadosti o vrátenie dane kópiu týchto dokladov potvrdenú vedúcim misie alebo vedúcim konzulárneho úradu.
(3)
Vrátenie dane môže zahraničný zástupca žiadať len v prípade, ak celková cena vrátane dane na jednom doklade o kúpe tovarov alebo služieb s výnimkou dokladu o kúpe pohonných látok je najmenej 33,19 eura. Ak iný štát viaže vrátenie dane osobám Slovenskej republiky na doklad o kúpe tovarov alebo služieb, na ktorom je celková cena vyššia ako 33,19 eura, môže zahraničný zástupca tohto štátu žiadať vrátenie dane z takého dokladu, na ktorom je celková cena najmenej vo výške určenej týmto štátom.
(4)
Daňový úrad Bratislava I opatrí odtlačkom úradnej pečiatky všetky faktúry a iné doklady o kúpe tovarov a služieb priložené k žiadosti o vrátenie dane a do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok ich vráti zahraničnému zástupcovi.
(5)
Daňový úrad Bratislava I vráti zahraničnému zástupcovi daň na účet vedený v banke v Slovenskej republike do 60 dní od podania žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny štvrťrok.
(6)
Nárok na vrátenie dane môže zahraničný zástupca uplatniť najneskôr za kalendárny štvrťrok nasledujúci po kalendárnom štvrťroku, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná, inak mu nárok zaniká.
§63 Vrátenie dane ozbrojeným silám
(1)
Ozbrojené sily iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách pohonných látok, olejov a mazív pre služobné vozidlá, lietadlá a lode ozbrojených síl alebo civilných zamestnancov, ktorí ich sprevádzajú, a v cenách potravín a stravovacích služieb pre ich stravovacie zariadenia, ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na spoločnom obrannom úsilí.
(2)
Ozbrojené sily iného štátu žiadajú o vrátenie dane Daňový úrad Bratislava I prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky. K žiadosti o vrátenie dane musia byť doložené doklady o kúpe tovaru a služieb, v ktorých je uvedená suma dane v eurách.
(3)
Ak sú tovary a služby podľa odseku 1 dodané ozbrojeným silám iného štátu Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, má Ministerstvo obrany Slovenskej republiky nárok na vrátenie dane z dodaných tovarov a služieb. Nárok na vrátenie dane sa uplatňuje podaním žiadosti o vrátenie dane Daňovému úradu Bratislava I. K žiadosti o vrátenie dane sa musia doložiť doklady o kúpe tovarov a služieb, v ktorých je uvedená suma dane v eurách, a doklady o dodaní tovarov a služieb ozbrojeným silám iného štátu.
§64 Vrátenie dane neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby a Slovenskému Červenému krížu
(1)
Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby28)a Slovenský Červený kríž môžu požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru, ktorý vyviezli mimo územia Európskeho spoločenstva na humanitárnu, dobročinnú alebo vzdelávaciu činnosť.
(2)
Nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a Slovenský Červený kríž uplatňujú nárok na vrátenie dane podaním žiadosti Daňovému úradu Bratislava I. K žiadosti o vrátenie dane sa musí doložiť
a)
doklad o kúpe tovaru od platiteľa, v ktorom je uvedená suma dane v eurách s potvrdením platby dane,
b)
písomné colné vyhlásenie o vývoze tovaru.
Osobitná úprava uplatňovania dane
§65 Osobitná úprava uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry
(1)
Platiteľ, ktorý obstaráva od iných zdaniteľných osôb služby cestovného ruchu a pri predaji vystupuje voči zákazníkom vo vlastnom mene (ďalej len „cestovná kancelária"), je povinný postupovať podľa odsekov 2 až 9. Služby cestovného ruchu obstarané od iných zdaniteľných osôb, vlastné služby cestovnej kancelárie a prirážka cestovnej kancelárie sa považujú za dodanie jednej služby cestovnou kanceláriou zákazníkovi.
(2)
Cestovná kancelária nemôže odpočítať daň pri službách cestovného ruchu obstaraných od iných osôb.
(3)
Základom dane pri predaji služieb cestovného ruchu je kladný rozdiel medzi celkovou predajnou cenou požadovanou od zákazníka a súčtom cien služieb cestovného ruchu obstaraných od iných osôb vrátane vlastnej služby cestovnej kancelárie. Tento rozdiel predstavuje prirážku cestovnej kancelárie, ktorá sa považuje za cenu s daňou.
(4)
Ak cestovná kancelária dodáva vlastnú službu, na účely výpočtu dane podľa odseku 3 zahrnie do celkovej predajnej ceny požadovanej od zákazníka túto službu s daňou, pričom pri dodaní vlastnej služby jej vzniká osobitne daňová povinnosť.
(5)
Daňová povinnosť pri predaji služieb cestovného ruchu zákazníkovi vzniká dňom poskytnutia poslednej služby; ak je platba prijatá pred poskytnutím poslednej služby, vzniká daňová povinnosť z každej platby dňom prijatia platby.
(6)
Ak je cestovná kancelária povinná postupovať pri odpočítaní dane podľa § 50, pri výpočte koeficientu neuvádza do čitateľa ani menovateľa služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb.
(7)
Prirážka cestovnej kancelárie je oslobodená od dane, ak služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb sú poskytované mimo územia Európskeho spoločenstva. Ak sú služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb poskytované čiastočne mimo územia Európskeho spoločenstva a čiastočne na území Európskeho spoločenstva, je oslobodená od dane iba pomerná časť prirážky cestovnej kancelárie vzťahujúca sa na služby poskytované mimo územia Európskeho spoločenstva.
(8)
Cestovná kancelária, ktorá predáva služby cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, uplatňuje daň len za sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu okrem sprostredkovania, ktoré je oslobodené od dane podľa § 47 ods. 12. Sprostredkovanie predaja služieb cestovného ruchu v mene a na účet inej cestovnej kancelárie, ak sú tieto služby poskytované čiastočne mimo územia Európskeho spoločenstva a čiastočne na území Európskeho spoločenstva, je oslobodené od dane v pomernej časti.
(9)
Platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu a postupuje podľa odsekov 1 až 7, je povinný viesť podrobné záznamy o obstaraných a predaných službách cestovného ruchu na účely určenia základu dane podľa odseku 3.
(10)
Postup podľa odsekov 1 až 7 cestovná kancelária neuplatňuje, ak predáva služby cestovného ruchu zdaniteľnej osobe na jej podnikanie.
§66 Osobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare
(1)
Na účely tohto ustanovenia
a)
umeleckými dielami a zberateľskými predmetmi sú predmety uvedené v prílohe č. 5,
b)
starožitnosťami sú predmety iné ako umelecké diela alebo zberateľské predmety, ktoré sú staršie ako sto rokov,
c)
použitým tovarom sa rozumie hnuteľný hmotný majetok, ktorý je vhodný na ďalšie použitie v nezmenenom stave alebo po oprave, iný ako umelecké diela, zberateľské predmety, starožitnosti, drahé kovy a drahé kamene,
d)
obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho predaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy, podľa ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja,
e)
predajom použitého tovaru je aj odovzdanie použitého tovaru nájomcovi na základe nájomnej zmluvy s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, pri ktorom bez zbytočného odkladu po ukončení doby nájmu má prejsť vlastnícke právo k predmetu nájmu z prenajímateľa na nájomcu.
(2)
Obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskeho spoločenstva, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané
a)
osobou, ktorá nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,
b)
osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane podľa § 42 alebo podľa zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte,
c)
iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň podľa osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte.
(3)
Základom dane pri predaji tovaru podľa odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), základ dane podľa prvej vety sa rozdelí pomerne podľa výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.
(4)
Na účely odseku 3 je
a)
predajnou cenou všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú obchodník prijal alebo má prijať od kupujúceho alebo od tretej osoby vrátane dotácií priamo spojených s týmito plneniami, daní, cla, poplatkov a súvisiacich nákladov (výdavkov) ako provízia, náklady na balenie, dopravu a poistenie, ktoré obchodník požaduje od kupujúceho, okrem prechodných položiek a zliav a ak ide o predaj použitého tovaru podľa odseku 1 písm. e), súčasťou predajnej ceny je aj celková suma splátok dohodnutá v nájomnej zmluve,
b)
kúpnou cenou všetko, čo tvorí protihodnotu podľa písmena a), ktoré obchodník zaplatil alebo má zaplatiť dodávateľovi.
(5)
Osobitnú úpravu uplatňovania dane môže obchodník použiť aj pri dodaní
a)
umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol; v tých prípadoch sa kúpnou cenou podľa odseku 4 rozumie všetko, čo tvorí základ dane pri dovoze tovaru, a daň vymeraná colným orgánom,
b)
umeleckých diel, ktoré mu dodal autor umeleckého diela alebo jeho právny nástupca.
(6)
Ak sa obchodník v prípadoch podľa odseku 5 rozhodne pre osobitnú úpravu uplatňovania dane, je povinný tento postup uplatňovať najmenej dva kalendárne roky.
(7)
Platiteľ pri kúpe tovarov podľa odseku 1 od obchodníka, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň vzťahujúcu sa k základu dane podľa odseku 3.
(8)
Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nemôže odpočítať daň
a)
zaplatenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol,
b)
voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom.
(9)
Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, je povinný na účely určenia základu dane podľa odseku 3 viesť osobitne záznamy o predajných cenách a kúpnych cenách tovarov.
(10)
Obchodník, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, nesmie v žiadnom doklade o predaji tovaru podľa odseku 1 uviesť samostatne sumu dane.
(11)
Obchodník sa môže rozhodnúť pri dodaní tovaru podľa odseku 1 použiť bežný režim dane uplatnením dane zo základu dane podľa § 22 ods. 1 až 4. Ak sa obchodník rozhodne použiť bežný režim dane, môže odpočítať daň
a)
zaplatenú pri dovoze umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností, ktoré doviezol,
b)
voči nemu uplatnenú pri dodaní umeleckého diela autorom umeleckého diela alebo jeho právnym nástupcom.
(12)
Odpočítať daň podľa odseku 11 môže obchodník najskôr v zdaňovacom období, v ktorom vznikne daňová povinnosť pri dodaní tovaru, ktorého sa odpočítavaná daň týka.
(13)
Osobitná úprava uplatňovania dane sa nevzťahuje na nové dopravné prostriedky (§ 11 ods. 12) dodané z tuzemska do iného členského štátu.
(14)
Nadobudnutie použitého tovaru, umeleckých diel, zberateľských predmetov a starožitností v tuzemsku z iného členského štátu, ak je predávajúcim obchodník z iného členského štátu alebo organizátor predaja verejnou dražbou z iného členského štátu a uvedený tovar bol zdanený podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane v inom členskom štáte, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala, nepovažuje sa za nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11.
§67 Osobitná úprava uplatňovania dane pri investičnom zlate
(1)
Na účely tohto ustanovenia investičným zlatom
a)
je zlato vo forme prútu alebo tehly, ktorého hmotnosť akceptuje trh drahých kovov a ktoré má rýdzosť 995 tisícin a viac,
b)
sú zlaté mince, ktoré majú rýdzosť 900 tisícin a viac a boli razené po roku 1800 a sú alebo boli zákonným platidlom v krajine pôvodu a predávajú sa za cenu, ktorá nepresahuje trhovú hodnotu zlata obsiahnutú v minciach viac než o 80 %.
(2)
Národná banka Slovenska vydáva zoznam zlatých mincí, ktoré spĺňajú kritériá podľa odseku 1 písm. b). Zoznam bude uverejnený vo Vestníku Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska informuje každoročne do 1. júla Európsku komisiu o zlatých minciach, ktoré sa obchodujú v Slovenskej republike.
(3)
Od dane je oslobodené dodanie investičného zlata, nadobudnutie investičného zlata z iného členského štátu a dovoz investičného zlata vrátane investičného zlata vo forme certifikátu na alokované alebo nealokované zlato alebo obchodovaného na účet zlata vrátane pôžičiek v zlate a swapových obchodov, ktoré obsahujú vlastnícke práva alebo iné práva týkajúce sa investičného zlata, ako aj obchody týkajúce sa investičného zlata zahŕňajúce futurity a forwardy, ktoré vedú k prevodu vlastníckych práv alebo iných práv týkajúcich sa investičného zlata. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby je oslobodené od dane.
(4)
Platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môže sa rozhodnúť, že dodanie investičného zlata inému platiteľovi bude zdaňovať. Sprostredkovanie dodania investičného zlata v mene a na účet inej osoby môže byť tiež zdaňované, ak sa toto sprostredkovanie týka dodania investičného zlata, ktorého dodanie sa platiteľ rozhodol zdaňovať.
(5)
Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane, môže odpočítať daň
a)
voči nemu uplatnenú pri dodaní investičného zlata iným platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia podľa odseku 4,
b)
voči nemu uplatnenú pri dodaní iného ako investičného zlata iným platiteľom, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,
c)
ním uplatnenú pri nadobudnutí iného ako investičného zlata v tuzemsku z iného členského štátu, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,
d)
zaplatenú pri dovoze iného ako investičného zlata, ktoré je ním alebo na jeho účet následne pretvorené na investičné zlato,
e)
voči nemu uplatnenú pri dodaní služieb iným platiteľom, ktoré spočívali v zmene podoby, hmotnosti alebo rýdzosti zlata vrátane investičného zlata.
(6)
Platiteľ, ktorý vyrába investičné zlato alebo pretvára zlato na investičné zlato, môže odpočítať daň z tovarov a služieb prijatých na túto činnosť.
§68 Osobitná úprava uplatňovania dane pre nezaložené osoby, ktoré elektronicky dodávajú služby
(1)
Na účely tohto ustanovenia sa rozumie
a)
nezaloženou osobou osoba, ktorá nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskeho spoločenstva a nie je identifikovaná pre daň v tuzemsku ani v inom členskom štáte,
b)
elektronicky dodávanými službami služby podľa § 16 ods. 18,
c)
členským štátom identifikácie členský štát, ktorý si nezaložená osoba zvolí pre oznámenie, že začala na území Európskeho spoločenstva elektronicky dodávať služby,
d)
členským štátom spotreby členský štát, v ktorom je miesto dodania elektronicky dodávaných služieb určené podľa § 16 ods. 14,
e)
daňovým priznaním podanie, ktoré obsahuje nevyhnutné údaje potrebné na určenie výšky dane, ktorá sa stala splatnou v každom členskom štáte.
(2)
Ak sa nezaložená osoba, ktorá elektronicky dodáva služby osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a ktorá má sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiava v tuzemsku, rozhodne identifikovať v tuzemsku, Daňový úrad Bratislava I vydá nezaloženej osobe povolenie na uplatňovanie osobitnej úpravy. Nezaložená osoba je povinná uplatniť osobitnú úpravu na všetky elektronicky dodávané služby v rámci Európskeho spoločenstva.
(3)
Nezaložená osoba je povinná oznámiť elektronicky Daňovému úradu Bratislava I začatie činnosti a skončenie činnosti alebo zmenu činnosti v takom rozsahu, že ďalej nebude spĺňať podmienky na osobitnú úpravu uplatňovania dane. Oznámenie o začatí činnosti musí obsahovať obchodné meno, adresu, elektronickú adresu vrátane webových stránok, národné číslo pre daň, ak jej bolo pridelené, a vyhlásenie, že nie je identifikovaná pre daň v rámci Európskeho spoločenstva. Nezaložená osoba musí oznámiť akékoľvek zmeny uvedených údajov.
(4)
Daňový úrad Bratislava I pridelí nezaloženej osobe identifikačné číslo pre daň a toto číslo jej elektronicky oznámi.
(5)
Daňový úrad Bratislava I odníme nezaloženej identifikovanej osobe identifikačné číslo pre daň, ak
a)
oznámi Daňovému úradu Bratislava I, že nebude ďalej elektronicky dodávať služby,
b)
možno predpokladať, že ukončila činnosť,
c)
nebude ďalej spĺňať podmienky na osobitnú úpravu uplatňovania dane, alebo
d)
opakovane porušuje povinnosti podľa osobitnej úpravy uplatňovania dane.
(6)
Nezaložená identifikovaná osoba je povinná podať elektronicky daňové priznanie za každý kalendárny štvrťrok, a to aj v prípade, ak elektronicky dodávané služby poskytnuté neboli. Daňové priznanie sa podáva do 20 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka, za ktoré sa daňové priznanie podáva.
(7)
Nezaložená identifikovaná osoba je povinná v daňovom priznaní uviesť
a)
identifikačné číslo pre daň a
b)
celkovú hodnotu bez dane elektronicky dodaných služieb poskytnutých v zdaňovacom období, výšku dane a sadzbu dane, a to v členení podľa členských štátov spotreby, v ktorých vznikla daňová povinnosť, a celkovú výšku dane.
(8)
Údaje v daňovom priznaní uvádza nezaložená identifikovaná osoba v eurách. Ak sa úhrada za elektronicky dodané služby uskutoční v inej mene ako v eurách, použije sa na prepočet tejto úhrady na eurá kurz platný posledný deň zdaňovacieho obdobia publikovaný Európskou centrálnou bankou pre tento deň alebo nasledujúci deň, ak nebol v ten deň kurz publikovaný.
(9)
Nezaložená identifikovaná osoba je povinná zaplatiť daň v eurách do 20 dní po skončení kalendárneho štvrťroka.
(10)
Nezaložená identifikovaná osoba nie je oprávnená odpočítavať daň podľa § 49; je oprávnená žiadať vrátenie dane podľa § 56, pričom sa nevyžaduje splnenie podmienky podľa § 56 ods. 2 písm. c) a § 58 ods. 5.
(11)
Nezaložená identifikovaná osoba je povinná viesť záznamy o elektronicky dodaných službách, pri ktorých uplatnila osobitnú úpravu, v takom rozsahu, aby správca dane v členskom štáte spotreby mohol zistiť, že daň v daňovom priznaní je uvedená v správnej výške. Nezaložená identifikovaná osoba je povinná na požiadanie elektronicky sprístupniť evidenciu Daňovému úradu Bratislava I a správcovi dane v členskom štáte spotreby. Nezaložená osoba uchováva záznamy po dobu desiatich rokov od konca roka, v ktorom elektronicky dodala služby.
§69 Osoby povinné platiť daň správcovi dane
(1)
Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.
(2)
Zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 a pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku; zdaniteľná osoba nie je povinná platiť daň, ak je zahraničná osoba platiteľom.
(3)
Zdaniteľná osoba a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobu a je registrovaná pre daň podľa § 7, sú povinné platiť daň pri službe dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu, ak je miesto dodania služby podľa § 15 ods. 1 v tuzemsku.
(4)
Na účely určenia osoby povinnej platiť daň podľa § 69 sa za zahraničnú osobu považuje aj taká osoba, ktorá má v tuzemsku prevádzkareň, ale táto prevádzkareň sa nezúčastňuje na dodaní tovaru alebo služby v tuzemsku touto osobou.
(5)
Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
(6)
(7)
Pri trojstrannom obchode podľa § 45 je povinná platiť daň osoba, ktorá je druhým odberateľom.
(8)
Pri dovoze tovaru je povinná platiť daň osoba, ktorá je dlžníkom podľa colných predpisov, alebo príjemca tovaru, ak pri dovoze tovaru je dlžníkom podľa colných predpisov zahraničná osoba, ktorá je držiteľom jednotného povolenia podľa osobitného predpisu28a) vydaného colným orgánom iného členského štátu, a tento dlžník nepoužije dovezený tovar na účely svojho podnikania.
(9)
Platiteľ alebo osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a, ktorej je dodaný tovar podľa § 13 ods. 1 písm. e) a f), je povinný platiť daň pri tomto tovare, ak je dodaný zahraničnou osobou.
(10)
Pri dodaní zlata vo forme suroviny alebo polotovaru o rýdzosti 325 tisícin alebo vyššej je povinný platiť daň z tohto tovaru platiteľ, ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby.
(11)
Pri dodaní investičného zlata podľa § 67 ods. 1 písm. a) platiteľom, ktorý využil možnosť zdanenia podľa § 67 ods. 4, je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je takéto zlato dodané. Ak dodanie zlata podľa prvej vety sprostredkuje sprostredkovateľ, ktorý koná v mene a na účet inej osoby, osobou povinnou platiť daň je platiteľ, ktorý je príjemcom sprostredkovateľskej služby.
(12)
Pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je tento tovar dodaný. Na účely tohto zákona sa kovovým odpadom a kovovým šrotom rozumie kovový odpad a šrot z výroby alebo z mechanického opracovania kovov a kovové predmety ďalej už nepoužiteľné vzhľadom na ich zlomenie, rozrezanie, opotrebenie alebo z podobných dôvodov.
(13)
Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene a toto oneskorenie je viac ako 30 dní, je za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, povinná platiť daň z dodania tovarov a služieb v tuzemsku, ktoré dodala v tomto období, s výnimkou, ak osobou povinnou platiť daň je podľa odsekov 2 až 4 príjemca.
(14)
Platiteľ, ktorému bol dodaný tovar alebo služba v tuzemsku, ručí spoločne a nerozdielne za daň z predchádzajúceho stupňa uvedenú na faktúre, ak vyhotoviteľ faktúry vykázanú daň úmyselne nezaplatil alebo úmyselne sa stal neschopným zaplatiť daň a platiteľ pri uzavretí zmluvy mal o tom vedomosť.
§69a Daňový zástupca pri dovoze tovaru
(1)
Dovozca, ktorý je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona, sa vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 môže dať zastúpiť daňovým zástupcom. Daňovým zástupcom môže byť len platiteľ so sídlom alebo bydliskom v tuzemsku. Daňový zástupca musí mať na zastupovanie dovozcu udelené písomné plnomocenstvo s úradne overeným podpisom a osobitné identifikačné číslo pre daň pridelené Daňovým úradom Bratislava I.
(2)
Písomné plnomocenstvo podľa odseku 1 musí obsahovať
a)
vyhlásenie splnomocniteľa, že ide o daňové zastúpenie v mene a na účet dovozcu vo veci uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 a následného dodania tovaru do iného členského štátu,
b)
vyhlásenie, že splnomocniteľ je zahraničnou osobou a nie je platiteľom podľa tohto zákona,
c)
splnomocnenie daňového zástupcu na podanie daňového priznania a súhrnného výkazu.
(3)
Daňový úrad Bratislava I vydá na žiadosť platiteľa daňovému zástupcovi osobitné osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň, pod ktorým daňový zástupca koná v mene zastúpeného dovozcu. Osvedčenie vydá Daňový úrad Bratislava I najneskôr do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti. Daňový zástupca pod týmto osobitným identifikačným číslom pre daň môže konať v mene viacerých zastúpených dovozcov.
(4)
Daňový zástupca je povinný viesť záznamy o dovoze tovaru a jeho následnom dodaní do iného členského štátu osobitne za každého zastúpeného dovozcu. Záznamy musia obsahovať názov alebo meno zastúpeného dovozcu a adresu jeho sídla alebo bydliska.
(5)
Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov daňové priznanie Daňovému úradu Bratislava I za obdobie kalendárneho štvrťroka, a to do 25 dní po skončení kalendárneho štvrťroka. K daňovému priznaniu je daňový zástupca povinný priložiť zoznam zastúpených dovozcov s uvedením sumy všetkých základov dane ním deklarovaných dodaní tovaru osobitne za každého zastúpeného dovozcu.
(6)
Daňový zástupca je povinný podať za zastúpených dovozcov súhrnný výkaz podľa § 80 Daňovému úradu Bratislava I.
(7)
Daňový zástupca má práva a povinnosti zastúpenej osoby v rozsahu, v akom koná za zastúpeného dovozcu vo veci oslobodenia od dane podľa § 48 ods. 3 na základe udeleného plnomocenstva.
(8)
Ak daňový zástupca opakovane poruší povinnosti podľa odsekov 4 až 6, Daňový úrad Bratislava I odníme daňovému zástupcovi osobitné osvedčenie o pridelení osobitného identifikačného čísla pre daň.
(9)
Ak si dovozca, ktorý je zahraničnou osobou, zvolí daňového zástupcu, nie je povinný podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 5.
Povinnosti osôb povinných platiť daň
§70 Vedenie záznamov
(1)
Platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane; v záznamoch platiteľ uvedie zdaňovacie obdobie, v ktorom vykonal odpočítanie dane alebo pomerné odpočítanie dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb. Člen skupiny je povinný viesť osobitne záznamy o dodaní tovarov a služieb ostatným členom skupiny.
(2)
Platiteľ vedie osobitne záznamy o tovare podľa § 8 ods. 4, ktorý bol odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, a o tovare podľa § 11 ods. 8, ktorý bol odoslaný alebo prepravený do tuzemska z iného členského štátu.
(3)
Platiteľ vedie osobitne záznamy potrebné na identifikáciu hnuteľného hmotného majetku z iného členského štátu, na ktorom vykoná práce alebo ho oceňuje, ak tieto práce vykonáva pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte.
(4)
Osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo 7a je povinná viesť záznamy o
a)
nadobudnutých tovaroch z iného členského štátu,
b)
dodaných službách s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1,
c)
prijatých službách, pri ktorých je povinná platiť daň podľa § 69 ods. 3.
(5)
Platiteľ, ktorému vzniká daňová povinnosť zo zálohovaných obalov podľa § 19 ods. 10, vedie na účely určenia základu dane osobitne záznamy o počte všetkých zálohovaných obalov uvedených spolu s tovarom na trh v tuzemsku a o počte všetkých prázdnych zálohovaných obalov vrátených z trhu v tuzemsku.
(6)
Záznamy podľa odsekov 1 až 5 sa uchovávajú do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.
§71 Faktúra pri dodaní tovaru a služby v tuzemsku
(1)
Pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa § 28 až 42.
(2)
Faktúra musí obsahovať
a)
meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,
b)
meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,
c)
poradové číslo faktúry,
d)
dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e)
dátum vyhotovenia faktúry,
f)
množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g)
základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,
h)
uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,
i)
výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.
(3)
Za faktúru sa považuje aj
a)
dohoda o platbách nájomného, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy, ak obsahuje údaje podľa odseku 2,
b)
dohoda o platbách, ktorá je súčasťou zmluvy o dodaní elektriny, plynu, vody, tepla, ak dohoda o platbách pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov a ak obsahuje údaje podľa odseku 2.
(4)
Za faktúru sa považuje aj
a)
cestovný lístok vydaný prevádzkovateľom verejnej hromadnej dopravy osôb, ktorý je platiteľom, ak cestovný lístok obsahuje jeho obchodné meno, dátum vyhotovenia a cenu vrátane dane,
b)
podkladová časť nálepky, ktorou sa preukazuje zaplatenie úhrady za užívanie diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy v tuzemsku, ktorá ostane príjemcovi služby po oddelení nalepovacej časti nálepky, ak podkladová časť nálepky obsahuje obchodné meno dodávateľa služby a jeho identifikačné číslo pre daň, dátum predaja nálepky, cenu vrátane dane a sumu dane.
(5)
Ak cena tovaru alebo služby vrátane dane nie je viac ako 1 659,70 eura, za faktúru sa považuje aj doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou, ktorý musí obsahovať údaje podľa odseku 2 s výnimkou údaja podľa odseku 2 písm. b) a s výnimkou jednotkovej ceny podľa odseku 2 písm. g).
(6)
Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.
(7)
Ak platiteľ uplatňuje osobitnú úpravu podľa § 65 alebo § 66, musí vo faktúre uviesť odkaz na túto úpravu, odkaz na článok 306 alebo 313 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informáciu, že uplatňuje osobitnú úpravu. Ak platiteľ dodá investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, musí vo faktúre uviesť odkaz na § 67 ods. 3, na článok 346 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo informáciu, že dodáva investičné zlato oslobodené od dane. Ak platiteľ dodá tovar alebo službu, pri ktorej je povinný platiť daň príjemca tovaru alebo služby podľa § 69 ods. 10, 11 alebo 12, musí vo faktúre uviesť odkaz na § 69 ods. 10, 11 alebo 12, na článok 198 ods. 2 alebo článok 199 ods. 1 písm. d) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo informáciu, že osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej je tovar alebo služba dodaná.
(8)
Pri zásielkovom predaji je platiteľ povinný vyhotoviť pre zákazníka faktúru s údajmi podľa odseku 2. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je celá platba alebo jej časť prijatá pred dodaním tovaru. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti.
(9)
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 3 a dodaní služby podľa § 9 ods. 2 a 3 je platiteľ povinný do pätnástich dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť doklad. Doklad musí obsahovať náležitosti primerane podľa odseku 2 a na účely tohto zákona sa považuje za faktúru. Platiteľ, ktorému vznikne daňová povinnosť podľa § 19 ods. 10, je povinný do 15 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti vyhotoviť doklad o použití, ktorý musí obsahovať náležitosti podľa odseku 2 písm. a), e), g), h) a i), a tento doklad sa považuje za faktúru.
(10)
Ak tovar alebo službu dodáva skupina, uvedie sa vo faktúre ako údaj podľa odseku 2 písm. a) meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne člena skupiny, ktorý dodáva tovar alebo službu, a identifikačné číslo pre daň skupiny.
§72 Faktúra pri dodaní tovaru do iného členského štátu
(1)
Pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od dodania tovaru alebo prijatia platby.
(2)
Faktúra musí obsahovať
a)
meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar, a jeho identifikačné číslo pre daň,
b)
meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne nadobúdateľa tovaru a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar objednal,
c)
poradové číslo faktúry,
d)
dátum, keď bol tovar dodaný, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e)
dátum vyhotovenia faktúry,
f)
množstvo a druh dodaného tovaru,
g)
cenu tovaru, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,
h)
odkaz na § 42 alebo 43, odkaz na článok 136 alebo 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informáciu, že dodanie tovaru je oslobodené od dane,
i)
pri dodaní investičného zlata oslobodeného od dane podľa § 67 ods. 3 odkaz na § 67 ods. 3, na článok 346 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo informáciu, že investičné zlato je oslobodené od dane,
j)
pri dodaní plynu cez rozvodný systém zemného plynu a pri dodaní elektriny, pri ktorých je osobou povinnou platiť daň kupujúci v inom členskom štáte, odkaz na článok 195 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty alebo informáciu, že osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej je tovar dodaný.
(3)
Pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 8 ods. 4 je platiteľ povinný vyhotoviť bezodkladne doklad o premiestnení tovaru. Doklad musí obsahovať náležitosti podľa odseku 2 a na účely tohto zákona sa považuje za faktúru.
(4)
Každá osoba, ktorá dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, je povinná vyhotoviť faktúru najneskôr do 15 dní od dodania nového dopravného prostriedku alebo odo dňa prijatia platby za nový dopravný prostriedok, ak bola platba prijatá pred dodaním nového dopravného prostriedku. Faktúra musí obsahovať náležitosti primerane podľa odseku 2 a údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12.
(5)
Ak tovar z tuzemska do iného členského štátu dodáva skupina, uvedie sa vo faktúre ako údaj podľa odseku 2 písm. a) meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne člena skupiny, ktorý dodáva tovar, a identifikačné číslo pre daň skupiny.
§73 Faktúra pri dodaní služby do iného členského štátu
(1)
Pri dodaní služby, pri ktorej je miesto dodania podľa § 15 ods. 1 v inom členskom štáte a osobou povinnou platiť daň je príjemca služby, je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň v tuzemsku povinná vyhotoviť faktúru. Zdaniteľná osoba je povinná vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Zdaniteľná osoba vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od dodania služby alebo prijatia platby.
(2)
Faktúra musí obsahovať
a)
meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne zdaniteľnej osoby, ktorá dodáva službu, a jej identifikačné číslo pre daň,
b)
meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne príjemcu služby a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým službu objednal,
c)
poradové číslo faktúry,
d)
dátum, keď bola služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e)
dátum vyhotovenia faktúry,
f)
rozsah a druh dodanej služby,
g)
cenu služby,
h)
odkaz na články 193 až 196 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19. decembra 2006 alebo informáciu, že osobou povinnou platiť daň je osoba, ktorej je služba dodaná.
(3)
Ak službu, pri ktorej vzniká povinnosť platiť daň zákazníkovi v inom členskom štáte, dodáva skupina, uvedie sa vo faktúre ako údaj podľa odseku 2 písm. a) meno a adresa sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne člena skupiny, ktorý dodáva službu, a identifikačné číslo pre daň skupiny.
§74 Faktúra pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a prijatí služby zo zahraničia
Osoba povinná platiť daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu (§ 69 ods. 6) alebo pri prijatí služby alebo tovaru dodaného s inštaláciou alebo montážou zo zahraničia (§ 69 ods. 2 až 4) musí mať faktúru od dodávateľa. Vo faktúre môže osoba povinná platiť daň doplniť prepočet ceny bez dane na eurá, sadzbu dane, prípadne oslobodenie od dane, a výšku dane v eurách.
§75 Vyhotovenie faktúry
(1)
Platiteľ môže vyhotoviť za viac samostatných dodaní tovaru alebo služby alebo za viac platieb prijatých pred dodaním tovaru alebo dodaním služby súhrnnú faktúru, ktorá môže pokrývať najviac obdobie kalendárneho mesiaca; platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca.
(2)
Vyhotovenie faktúry môže platiteľ zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby, pričom faktúra musí byť vyhotovená v mene a na účet platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu.
(3)
Faktúru v mene a na účet platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, môže vyhotoviť aj jeho zákazník za podmienky, že medzi platiteľom a zákazníkom je uzavretá písomná dohoda o vyhotovovaní faktúr, ktorá musí obsahovať podmienky, ktoré musia byť splnené, aby dodávateľ akceptoval faktúry vyhotovené zákazníkom.
(4)
Za správnosť údajov vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, a to aj v prípade, ak je faktúra vyhotovená prostredníctvom inej osoby alebo zákazníkom.
(5)
Ak je faktúra vyhotovená alebo prijatá v cudzom jazyku, je platiteľ povinný na požiadanie daňového úradu zabezpečiť jej preklad do slovenského jazyka.
(6)
Faktúra môže byť poslaná písomne alebo so súhlasom zákazníka môže byť poslaná alebo sprístupnená elektronicky. Vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry poslanej alebo sprístupnenej elektronicky musí byť zaručená elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu29) alebo prostredníctvom elektronickej výmeny údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov. Elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny údajov. Odkaz elektronickej výmeny údajov pozostáva zo súboru dielov, štruktúrovaných na základe schválenej normy, vyhotovených vo formáte čitateľnom počítačom, ktoré môžu byť automaticky a nedvojzmyselne spracované.
(7)
Každý doklad, ktorý mení alebo dopĺňa pôvodnú faktúru a výslovne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, sa považuje za faktúru. Tento doklad musí okrem povinných údajov obsahovať aj poradové číslo pôvodnej faktúry. Dokladom, ktorý mení alebo dopĺňa pôvodnú faktúru, môže byť aj súhrnná faktúra vystavená podľa odseku 1.
§76 Uchovávanie faktúr a iných dokladov
(1)
Platiteľ je povinný uchovávať kópie faktúr, ktoré vyhotovil alebo ktoré boli vyhotovené v jeho mene zákazníkom alebo inou osobou, originály všetkých prijatých faktúr a faktúr podľa § 71 ods. 9 a § 72 ods. 3 po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.
(2)
Uchovávať prijaté faktúry je povinná aj zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, a právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, ktorého sa týkajú.
(3)
Každá osoba, ktorá predá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, a každá osoba, ktorá kúpi nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná uchovať faktúru o predaji alebo kúpe nového dopravného prostriedku po dobu desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo k predaju alebo kúpe.
(4)
Osoby podľa odsekov 1 až 3 sú povinné pri uchovávaní faktúr zaručiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry po celú dobu úschovy.
(5)
Faktúry poslané alebo sprístupnené elektronicky po dobu úschovy musia byť čitateľné a nesmú byť menené.
(6)
Platiteľ je povinný uchovávať dovozné a vývozné doklady potvrdené colným orgánom do konca kalendárneho roka, v ktorom uplynie desať rokov od skončenia roka, ktorého sa týkajú.
§77 Zdaňovacie obdobie
(1)
Zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Ak platiteľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok obrat nižší ako 331 939,19 eura, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok.
(3)
Ak platiteľ za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol obrat a predpokladá, že za kalendárny rok, v ktorom sa stal platiteľom, dosiahne obrat nižší ako 331 939,19 eura, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok. Platitelia, ktorí podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení, započítavajú do obratu svoje obraty a obrat zo spoločného podnikania.
(4)
Platiteľ podľa odseku 2 alebo 3 si môže zvoliť za zdaňovacie obdobie kalendárny mesiac a túto skutočnosť oznámi písomne daňovému úradu. Zmenu zdaňovacieho obdobia môže platiteľ vykonať od prvého mesiaca po uplynutí kalendárneho štvrťroka a takto zvolené zdaňovacie obdobie platí do konca kalendárneho roka.
(5)
Ak je na platiteľa právoplatne vyhlásený konkurz, končí sa prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa dňom, ktorý predchádza vyhláseniu konkurzu. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom právoplatného vyhlásenia konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol právoplatne vyhlásený konkurz. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac.
(6)
Dňom zrušenia konkurzu sa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie platiteľa. Ďalšie zdaňovacie obdobie platiteľa sa začína dňom nasledujúcim po zrušení konkurzu a končí sa posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom bol konkurz zrušený. Po skončení zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety je zdaňovacím obdobím takého platiteľa kalendárny mesiac, a to až do konca kalendárneho roka, v ktorom bol konkurz zrušený, a pre nasledujúci kalendárny rok sa určí zdaňovacie obdobie podľa odsekov 1 až 4.
§78 Daňové priznanie a splatnosť vlastnej daňovej povinnosti
(1)
Platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a 6 nie je povinný podať daňové priznanie, ak mu nevznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie dane, s výnimkou platiteľa, ktorý je povinný platiť preddavok na daň podľa § 78a, a s výnimkou platiteľa, ktorý v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo podľa § 47 alebo dodal tovar podľa § 45.
(2)
Na účely tohto zákona sa vlastnou daňovou povinnosťou rozumie prevýšenie celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru nad celkovou výškou odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie.
(3)
Ak osobe, ktorá nie je platiteľom, vznikne povinnosť platiť daň (§ 69), je táto osoba povinná podať daňové priznanie do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote zaplatiť daň s výnimkou podľa odseku 4.
(4)
Osoba, ktorá nie je registrovaná pre daň podľa § 4 až 7, pri nadobudnutí nového dopravného prostriedku z iného členského štátu je povinná podať daňové priznanie do siedmich dní od nadobudnutia nového dopravného prostriedku a v tej istej lehote zaplatiť daň.
(5)
Každá osoba, ktorá príležitostne nadobudne nový dopravný prostriedok z iného členského štátu, je povinná priložiť k daňovému priznaniu aj úradne overenú kópiu dokladu o kúpe nového dopravného prostriedku a na požiadanie daňového úradu poskytnúť ďalšie informácie potrebné na správne určenie dane.
(6)
Osoba, ktorá nie je platiteľom a príležitostne dodá nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, uplatňuje odpočítanie dane v daňovom priznaní. Daňový úrad vráti uplatnenú odpočítanú daň do 30 dní od podania daňového priznania.
(7)
Každá osoba, ktorá je povinná podať daňové priznanie, uvedie v daňovom priznaní všetky údaje potrebné na výpočet celkovej dane a na výpočet celkovej odpočítateľnej dane vrátane celkovej hodnoty tovarov a služieb vzťahujúcej sa na celkovú daň a na odpočítavanú daň a celkovej hodnoty tovarov a služieb oslobodených od dane. Hodnota tovarov a služieb oslobodených od dane sa uvádza v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar alebo služba dodaná. Údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.
(8)
Ustanovenie odsekov 2 až 7 sa nevzťahuje na podanie daňového priznania pri uplatnení osobitnej úpravy podľa § 68.
(9)
Osoba, ktorá nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň alebo podala žiadosť o registráciu pre daň oneskorene, je povinná podať jedno daňové priznanie za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom, do 60 dní odo dňa zistenia daňovým úradom, že osoba nesplnila povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň, alebo do 60 dní od podania oneskorenej žiadosti o registráciu pre daň, ak toto oneskorenie je viac ako 30 dní. V daňovom priznaní osoba prizná daň, ktorú je povinná platiť podľa § 69 ods. 13, a v lehote na podanie daňového priznania je povinná túto daň zaplatiť po odpočítaní dane podľa § 55 ods. 3; ak odpočítanie dane podľa § 55 ods. 3 prevyšuje daň, ktorú je povinná platiť podľa § 69 ods. 13, daňový úrad vykoná kontrolu a daň vráti v lehote desiatich dní od skončenia kontroly.
§78a Platenie preddavku na daň pri predaji tovaru na trhovom mieste
(1)
Zahraničná osoba, ktorá je platiteľom, je povinná platiť preddavok na daň splatnú za príslušné zdaňovacie obdobie pripadajúcu na tovar predávaný na trhovom mieste.29a) Preddavok na daň sa platí vo výške 50 % z dane pripadajúcej na množstvo tovaru určeného na predaj na trhovom mieste v príslušnom zdaňovacom období, najmenej 165,97 eura. Pri výpočte preddavku na daň sa vychádza z predpokladanej predajnej ceny tovaru.
(2)
Preddavok na daň podľa odseku 1 je splatný najneskôr posledný pracovný deň predchádzajúci dňu, v ktorom platiteľ začne po prvýkrát v príslušnom zdaňovacom období predávať tovar na trhovom mieste.
(3)
Platiteľ, ktorý zaplatil preddavok na daň, upraví svoju vlastnú daňovú povinnosť alebo nadmerný odpočet v príslušnom zdaňovacom období o sumu zaplateného preddavku na daň.
§79 Nadmerný odpočet
(1)
Ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.
(2)
Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak
a)
zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac,
b)
platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a
c)
platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov.29b)
(3)
Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.
(4)
Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo 2 začne kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, vráti daňový úrad nadmerný odpočet v lehote desiatich dní od skončenia kontroly. Ak platiteľ neumožní vykonanie kontroly v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo 2, vráti daňový úrad nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia kontroly.
§80 Súhrnný výkaz
(1)
Platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz za každý kalendárny mesiac, v ktorom
a)
dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 1 z tuzemska do iného členského štátu osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte,
b)
premiestnil tovar oslobodený od dane podľa § 43 ods. 4,
c)
sa zúčastnil na trojstrannom obchode ako prvý odberateľ podľa § 45,
d)
dodal službu s miestom dodania v inom členskom štáte podľa § 15 ods. 1 zdaniteľnej osobe alebo právnickej osobe, ktorá nie je zdaniteľnou osobou a je identifikovaná pre daň, a táto osoba je povinná platiť daň.
(2)
Platiteľ môže podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok, ak hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c) nepresiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku a súčasne v predchádzajúcich štyroch kalendárnych štvrťrokoch hodnotu 100 000 eur; možnosť podať súhrnný výkaz za kalendárny štvrťrok prestáva platiť od skončenia kalendárneho mesiaca, v ktorom hodnota tovarov podľa odseku 1 písm. a) až c) presiahne v príslušnom kalendárnom štvrťroku hodnotu 100 000 eur, a platiteľ je povinný podať súhrnný výkaz osobitne za každý kalendárny mesiac príslušného kalendárneho štvrťroka.
(3)
Súhrnný výkaz je povinná podať aj zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7 alebo § 7a za každý kalendárny štvrťrok, v ktorom dodala službu podľa odseku 1 písm. d).
(4)
Súhrnný výkaz musí obsahovať
a)
identifikačné číslo pre daň osoby, ktorá podáva súhrnný výkaz,
b)
pri dodaní tovaru podľa odseku 1 písm. a) identifikačné číslo pre daň nadobúdateľa, pod ktorým mu bol tovar dodaný, a celkovú hodnotu dodaného tovaru pre každého nadobúdateľa osobitne,
c)
pri dodaní tovaru podľa odseku 1 písm. b) identifikačné číslo pre daň, ktoré má platiteľ pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a hodnotu tovaru zodpovedajúcu základu dane určeného podľa § 22 ods. 6,
d)
pri trojstrannom obchode podľa odseku 1 písm. c) identifikačné číslo pre daň druhého odberateľa pridelené v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, a hodnotu tovaru dodaného druhému odberateľovi,
e)
pri dodaní služby identifikačné číslo pre daň príjemcu služby, pod ktorým mu bola služba dodaná, a celkovú hodnotu dodaných služieb pre každého príjemcu služieb.
(5)
V súhrnnom výkaze sa neuvádzajú služby oslobodené od dane podľa zákona platného v členskom štáte, v ktorom je miesto dodania služby.
(6)
Hodnota dodaných tovarov a dodaných služieb podľa odseku 4 sa uvádza v súhrnnom výkaze za obdobie, v ktorom vznikla daňová povinnosť. Údaje v súhrnnom výkaze sa uvádzajú v eurách a zaokrúhľujú sa na celé eurá do 0,5 eura nadol a od 0,5 eura vrátane nahor.
(7)
Pri oprave základu dane podľa § 25 sa v súhrnnom výkaze uvádza suma, o ktorú sa základ dane opravil, a to za obdobie, v ktorom bola oprava základu dane oznámená nadobúdateľovi tovaru alebo príjemcovi služby.
(8)
Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí pred uplynutím lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje uvedené v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný súhrnný výkaz. Ak osoba, ktorá podala súhrnný výkaz, zistí po uplynutí lehoty na podanie súhrnného výkazu, že údaje v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný súhrnný výkaz, v ktorom uvedie len doplnené alebo opravené údaje.
(9)
Osoby podľa odsekov 1 až 3 sú povinné podať súhrnný výkaz elektronickými prostriedkami najneskôr do 20 dní po skončení obdobia, za ktoré sú povinné podať súhrnný výkaz. Súhrnný výkaz musí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Súhrnný výkaz podaný elektronickými prostriedkami nemusí byť podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, má s daňovým úradom uzavretú písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia a ak osoba, ktorá podáva súhrnný výkaz, písomne oznámi daňovému úradu údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky.
(10)
Súhrnný výkaz sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením jeho úplného znenia.
Zrušenie registrácie
§81
(1)
Platiteľ registrovaný podľa § 4 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sumu 49 790 eur. Platitelia, ktorí podnikajú spoločne na základe zmluvy o združení, započítavajú do obratu svoje obraty a obrat zo spoločného podnikania.
(2)
Platiteľ môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, keď skončí v tuzemsku činnosť, ktorá je predmetom dane.
(3)
Platiteľ registrovaný podľa § 6 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak v bežnom kalendárnom roku celková hodnota dodaného tovaru bez dane nedosiahne 35 000 eur a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku hodnota dodaného tovaru bez dane nedosiahla 35 000 eur, ak nevykonáva v tuzemsku inú činnosť ako zásielkový predaj.
(4)
Daňový úrad zruší registráciu pre daň
a)
na základe žiadosti platiteľa podľa odsekov 1 až 3, ak zistí, že sú splnené podmienky na zrušenie registrácie,
b)
ak nie sú dôvody na registráciu.
(5)
Daňový úrad pri zrušení registrácie pre daň určí platiteľovi posledné zdaňovacie obdobie. Skončením posledného zdaňovacieho obdobia platiteľ prestáva byť platiteľom a zaniká platnosť jeho osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. Platiteľ je povinný do desiatich dní od skončenia posledného zdaňovacieho obdobia odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii.
(6)
V poslednom zdaňovacom období vzniká platiteľovi daňová povinnosť vzťahujúca sa na majetok, pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň úplne alebo čiastočne odpočítaná, a na majetok, ktorý nadobudol bez dane (§ 10 ods. 1) a pri ktorého nadobudnutí alebo vytvorení vlastnou činnosťou bola daň u predchádzajúceho vlastníka úplne alebo čiastočne odpočítaná. Daň sa vypočíta zo zostatkovej ceny majetku zistenej podľa osobitného predpisu30) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia a z ceny zásob zistenej podľa osobitného predpisu31) ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Platiteľ, ktorý nie je účtovnou jednotkou, použije pri výpočte odvodu dane postup ako platiteľ, ktorý je účtovnou jednotkou.
(7)
(8)
Daňová povinnosť podľa odseku 6 nevzniká pri zániku platiteľa bez likvidácie, keď právny nástupca je platiteľom alebo sa stáva platiteľom podľa § 4 ods. 6.
(9)
Ak platiteľ opraví základ dane alebo zmení výšku dane pri tovare alebo službe, ktoré dodal osobe, ktorá prestala byť platiteľom, je táto osoba povinná vrátiť daňovému úradu odpočítanú daň alebo jej pomernú časť viažucu sa na vykonanú opravu základu dane, ak táto suma dane nebola zahrnutá v daňovej povinnosti podľa odseku 6. Odpočítanú daň alebo jej pomernú časť vráti do desiatich dní odo dňa vyhotovenia faktúry.
§81a
(1)
Daňový úrad zruší registráciu skupiny k 31. decembru kalendárneho roka, ak zástupca skupiny podá žiadosť o zrušenie registrácie skupiny najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka. Ak je žiadosť o zrušenie registrácie skupiny podaná po 31. októbri kalendárneho roka, daňový úrad zruší registráciu skupiny najneskôr k 31. decembru kalendárneho roka nasledujúceho po podaní žiadosti.
(2)
Daňový úrad zruší registráciu skupiny z úradnej moci, ak nie sú splnené podmienky podľa § 4a.
(3)
Platnosť osvedčenia o registrácii skupiny a jej identifikačného čísla pre daň zaniká ku dňu zrušenia registrácie skupiny. Členovia skupiny sú povinní do desiatich dní od zrušenia registrácie skupiny odovzdať daňovému úradu osvedčenia o registrácii pre daň.
(4)
V deň nasledujúci po dni zrušenia registrácie skupiny prechádzajú práva a povinnosti skupiny vyplývajúce z tohto zákona na členov skupiny v rozsahu, v akom sa vzťahujú na plnenia uskutočnené a prijaté členmi skupiny, a členovia skupiny sa stávajú samostatnými platiteľmi; týmto platiteľom daňový úrad vydá osvedčenia o registrácii pre daň a pridelí identifikačné čísla pre daň.
§82
(1)
Osoba registrovaná podľa § 7 môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak v bežnom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahne 13 941,45 eura a súčasne v predchádzajúcom kalendárnom roku celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého v tuzemsku z iného členského štátu nedosiahla 13 941,45 eura.
(2)
Daňový úrad zruší registráciu pre daň na žiadosť osoby podľa odseku 1, ak zistí, že sú splnené podmienky na zrušenie registrácie. Zrušením registrácie zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. Osoba je povinná do desiatich dní od zrušenia registrácie odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň.
§83
(1)
Fyzická osoba, ktorá pokračuje v živnosti podľa osobitného predpisu32) po úmrtí platiteľa (ďalej len „osoba pokračujúca v živnosti“), požiada najneskôr do 15 dní odo dňa úmrtia platiteľa príslušný daňový úrad poručiteľa, aby vyznačil v osvedčení o registrácii pre daň zomretého platiteľa dodatok, v ktorom uvedie meno, priezvisko a bydlisko osoby pokračujúcej v živnosti. Osvedčenie o registrácii pre daň s vyznačením dodatku je platné do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve.
(2)
V čase od úmrtia poručiteľa do skončenia konania o dedičstve sa osoba pokračujúca v živnosti považuje za platiteľa. Osoba pokračujúca v živnosti vo faktúrach vyhotovených do skončenia jej posledného zdaňovacieho obdobia uvádza aj svoje meno, priezvisko a bydlisko s výnimkou faktúr podľa § 71 ods. 5. Posledným zdaňovacím obdobím osoby pokračujúcej v živnosti je zdaňovacie obdobie, v ktorom sa skončí konanie o dedičstve. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie vzniká osobe pokračujúcej v živnosti daňová povinnosť podľa § 81, pričom pri výpočte dane vychádza z ceny majetku zistenej ku dňu skončenia konania o dedičstve. Daňová povinnosť nevzniká pri majetku, ktorý pripadol dedičovi, ktorý bude pokračovať v živnosti a ktorý je platiteľom alebo ktorý požiada o registráciu za platiteľa bezodkladne po skončení konania o dedičstve. Daňový úrad zaregistruje tohto dediča za platiteľa ku dňu nadobudnutia majetku dedičstvom.
(3)
Ak sa po úmrtí platiteľa nepokračuje v podnikaní, podá jeho právny nástupca daňové priznanie do troch mesiacov po skončení posledného zdaňovacieho obdobia. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, ktorým je zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k úmrtiu platiteľa, vzniká právnemu nástupcovi daňová povinnosť podľa § 81. Uplynutím posledného zdaňovacieho obdobia zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň.
§84
Na správu dane sa použijú ustanovenia osobitného predpisu,33) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri dovoze tovaru je správcom dane colný orgán a na správu dane sa použijú colné predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak.
Prechodné a záverečné ustanovenia
§85
(1)
Podľa doterajších predpisov sa až do uplynutia posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred účinnosťou tohto zákona.
(2)
Registrácia platiteľov vykonaná podľa doterajších predpisov sa považuje za registráciu pre daň podľa § 4 tohto zákona.
(3)
Ak pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti alebo jej časti, ktorá bola nadobúdateľovi odovzdaná do užívania do 30. apríla 2004 vrátane, nevznikla daňová povinnosť do 30. apríla 2004 vrátane, určí sa vznik daňovej povinnosti podľa doterajších predpisov.
(4)
Pri opakovanom a čiastkovom dodaní tovaru alebo služby, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť do 30. apríla 2004 vrátane, sa vznik daňovej povinnosti určuje podľa § 19 ods. 3 a 4 tohto zákona.
(5)
Pri oprave základu dane zdaniteľného plnenia uskutočneného do 31. decembra 2003 vrátane sa použije sadzba dane platná v čase vzniku daňovej povinnosti pri pôvodnom zdaniteľnom plnení.
(6)
Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na zdaniteľné plnenia uskutočnené do 30. apríla 2004 vrátane a ktorá sa vzťahuje na tovar dovezený do 30. apríla 2004 vrátane, sa vzťahujú doterajšie predpisy s výnimkou odpočítania dane viažucej sa na majetok, ktorú platiteľ môže odpočítať pri registrácii pre daň.
(7)
Pri predbežnom odpočítaní dane podľa § 50 tohto zákona v zdaňovacích obdobiach roku 2004 použije platiteľ koeficient vypočítaný podľa doterajších predpisov.
(8)
Na investičný majetok podľa § 54, pri ktorom platiteľ odpočítal daň po 31. decembri 2002, sa vzťahuje úprava odpočítanej dane podľa tohto zákona s výnimkou podľa odseku 9.
(9)
Ak bol platiteľ povinný vykonať úpravu odpočítanej dane pri investičnom majetku z dôvodu zmeny účelu použitia tohto majetku v roku 2003, použije pri prípadnej ďalšej zmene účelu použitia investičného majetku na úpravu odpočítanej dane doterajšie predpisy.
(10)
Žiadosti o zrušenie registrácie pre daň podané pred účinnosťou tohto zákona, o ktorých daňový úrad nerozhodol do 30. apríla 2004 vrátane, sa posudzujú podľa § 81 tohto zákona.
(11)
Lekáreň a výdajňa zdravotníckych pomôcok na základe súpisu zásob liekov a zdravotníckych pomôcok, pri ktorých nebolo možné podľa doterajšieho predpisu odpočítať daň, môže odpočítať daň z týchto zásob podľa súpisu zásob liekov a zdravotníckych pomôcok vykonaného k 30. aprílu 2004.
(12)
Platiteľ, ktorý má zdaňovacie obdobie kalendárny štvrťrok, je povinný osobitne podať za posledné dva mesiace druhého kalendárneho štvrťroka 2004 daňové priznanie vydané podľa vzoru ustanoveného týmto zákonom; daňové priznanie za prvý mesiac druhého kalendárneho štvrťroka 2004 je platiteľ povinný podať do 25. júla 2004 podľa vzoru daňového priznania platného k 30. aprílu 2004.
(13)
Na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 sa vzťahuje § 23 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 31. decembra 2003.
(14)
Daňový úrad vráti daň pri projektoch zahraničnej pomoci podľa doterajších predpisov, ak je žiadosť o vrátenie dane podaná daňovému úradu do 30. apríla 2004 vrátane.
(15)
Pri tovare, ktorý je k 30. aprílu 2004 v tuzemsku a pri vstupe do tuzemska bol predložený colnému úradu a má postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu alebo prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla a tento stav trvá k 1. máju 2004, platia doterajšie predpisy až do času, kým sa pre tovar dočasné uskladnenie alebo colne schválené určenie neskončí.
(16)
Pri tovare, ktorý bol do 30. apríla 2004 vrátane prepustený do spoločného tranzitného režimu34) alebo iného colného režimu tranzit a tento režim trvá k 1. máju 2004, platia doterajšie predpisy až do času, kým sa tento colný režim neskončí.
(17)
Ako dovoz tovaru, ktorý je predmetom dane, sa posudzuje
a)
vyňatie tovaru vrátane neoprávneného vyňatia z colného režimu dočasné použitie, do ktorého bol tovar prepustený do 30. apríla 2004 vrátane za podmienok podľa odseku 15, ak tento tovar bol vo voľnom obehu v štáte, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004,
b)
vyňatie tovaru vrátane neoprávneného vyňatia z dočasného uskladnenia, z umiestnenia alebo colného režimu podľa odseku 15, do ktorých bol tovar prepustený alebo umiestnený do 30. apríla 2004 vrátane za podmienok podľa odseku 15, ak tento tovar bol vo voľnom obehu v štáte, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004,
c)
skončenie režimu podľa odseku 16 alebo porušenie podmienok režimu podľa odseku 16, ktorý bol začatý do 30. apríla 2004 vrátane za podmienok podľa odseku 16, ak tento tovar bol vo voľnom obehu v štáte, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, s výnimkou, ak sa preukáže tovar, že tovar nie je dodaný za protihodnotu osobou, ktorá je zdaniteľnou osobou podľa práva príslušného štátu.
(18)
Ak bol tovar vyvezený do 30. apríla 2004 vrátane zo štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, a osoba, ktorej bol tovar dodaný, použije tento tovar po 30. apríli 2004, posudzuje sa toto použitie tovaru ako dovoz tovaru, ktorý je predmetom dane, ak
a)
dodanie tohto tovaru bolo oslobodené od dane podľa práva štátu, z ktorého sa tovar vyviezol, a
b)
tovar nebol do 30. apríla 2004 vrátane dovezený do tuzemska podľa doterajších predpisov.
(19)
Tovar podľa odsekov 17 a 18 nie je predmetom dane, ak
a)
tovar je odoslaný alebo prepravený na územie tretích štátov,
b)
tovar podľa odseku 17 písm. a) je späť odoslaný alebo prepravený do členského štátu, z ktorého bol vyvezený, a to osobe, ktorá tento tovar vyviezla, okrem dopravných prostriedkov, alebo
c)
tovarom podľa odseku 17 písm. a) je dopravný prostriedok, ktorý bol nadobudnutý alebo dovezený do 30. apríla 2004 vrátane v súlade s daňovými podmienkami platnými na domácom trhu štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, a nebol pri vývoze oslobodený od dane ani daň viažuca sa na dopravný prostriedok nebola vrátená; táto podmienka sa považuje za splnenú, ak dopravný prostriedok bol prvýkrát použitý pred 1. májom 1996 alebo ak je výška dane pri jeho dovoze zanedbateľná.
(20)
Tovar, ktorý bol colným úradom vývozu prepustený do colného režimu vývoz do 30. apríla 2004 vrátane a do tohto dňa vrátane neopustil tuzemsko, sa posudzuje ako vývoz tovaru podľa § 37 doterajšieho predpisu, ak tovar vystúpil z tuzemska do štátu, ktorý je členským štátom k 30. aprílu 2004 alebo sa stane členským štátom 1. mája 2004, a výstup tovaru platiteľ preukáže namiesto potvrdenia colného úradu výstupu týmito dokladmi:
a)
prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou,
b)
potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
c)
vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ.
§85a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2005
(1)
Ustanovenie § 11a sa môže uplatniť aj v prípade, ak zahraničná osoba je platiteľom podľa tohto zákona k 1. januáru 2005 len z dôvodu nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 ods. 8 a jeho následného dodania. Na dodanie tovaru, ktorý je k 31. decembru 2004 uskladnený pre platiteľa, ktorému má byť dodaný, sa vzťahuje doterajší predpis.
(2)
Zahraničná osoba podľa odseku 1 požiada o zrušenie registrácie pre daň najneskôr do podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikla posledná daňová povinnosť.
(3)
Osobitná úprava uplatňovania dane podľa § 66 sa nevzťahuje na nájom ojazdeného osobného automobilu na základe nájomnej zmluvy, ak obchodník pri jeho kúpe odpočítal daň do 31. decembra 2004.
§85b
(1)
Vedúci Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike má nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na jeho spotrebu za obdobie od 1. mája 2004 do 30. júna 2005 podľa podmienok a v rozsahu, v akom má nárok na vrátenie dane podľa § 61 vedúci diplomatickej misie.
(2)
Členovia administratívneho a technického personálu Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na ich spotrebu za obdobie od 1. mája 2004 do 30. júna 2005 podľa podmienok a v rozsahu, v akom majú nárok na vrátenie dane podľa § 61 členovia administratívneho a technického personálu diplomatickej misie.
(3)
Na uplatnenie nároku na vrátenie dane osobám podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje § 62.
§85c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006
(1)
Daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 20 ods. 1 nevznikne, ak vznikla daňová povinnosť podľa § 20 ods. 4 doterajšieho predpisu.
(2)
Ak sa doklad o oprave základu dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu alebo pri dodaní tovaru alebo služby, keď je povinný platiť daň nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby, vyhotovil do 31. decembra 2005 vrátane a nadobúdateľ tovaru alebo príjemca služby obdržal tento doklad po 31. decembri 2005, uvedie sa rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným základom dane a rozdiel medzi pôvodnou daňou a opravenou daňou v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom obdržal doklad o oprave základu dane.
(3)
Na tovar prepustený do colného režimu dočasné použitie s čiastočným oslobodením od dovozného cla do 31. decembra 2005 vrátane sa uplatní čiastočné oslobodenie od dane podľa doterajšieho predpisu.
§85d Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2008
(1)
Ak bol tovar na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky [§ 8 ods. 1 písm. c)], odovzdaný nájomcovi do 31. decembra 2007 vrátane a nájom bol zdaňovaný ako dodanie služby, postupuje sa podľa doterajšieho predpisu až do ukončenia nájmu.
(2)
Platiteľ, ktorý ako prvý uvádza na trh v tuzemsku zálohované obaly spolu s tovarom, môže odpočítať daň zo zálohovaných obalov, ktoré má podľa stavu inventarizácie vykonanej podľa osobitného predpisu35) na sklade k 31. decembru 2007 alebo ktoré má na sklade podľa fyzickej inventúry vykonanej k 31. decembru 2007, ak je účtovným obdobím platiteľa hospodársky rok. Odpočítanie dane môže platiteľ podľa prvej vety uplatniť, ak má faktúru o dodaní zálohovaných obalov, pri ktorých nemohol uplatniť odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. d) doterajšieho predpisu.
(3)
Platiteľ môže použiť postup podľa § 65 ods. 10 zákona v znení účinnom do 31. decembra 2007 voči zdaniteľnej osobe, ktorá nie je platiteľom podľa tohto zákona, najdlhšie do 31. decembra 2008.
§85e Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009
(1)
Ak zdaniteľné osoby dosiahli k 31. decembru 2008 obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 31. decembra 2008, sú povinné podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň do 20. januára 2009.
(2)
(3)
Ak sa oprava základu dane podľa § 25 vykoná po 31. decembri 2008 a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v eurách, použije sa pri oprave základu dane a dane kurz, ktorý sa použil pri vzniku daňovej povinnosti.
(4)
Ak sa oprava základu dane podľa § 25 vykoná po 31. decembri 2008 a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v inej mene ako v slovenských korunách alebo eurách, použije sa pri prepočte slovenských korún na eurá konverzný kurz.
(5)
Ak sa po 31. decembri 2008 vykoná oprava základu dane podľa § 25, ktorá má za následok zníženie dane, a týka sa zdaniteľného obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť najneskôr 31. decembra 2008 a platba bola požadovaná v slovenských korunách, daň sa môže opraviť najviac vo výške priznanej pôvodnej dane prepočítanej konverzným kurzom.
(6)
Peňažný limit na vrátenie dane podľa § 57 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2008 sa vzťahuje na vrátenie dane za obdobie, ktoré uplynie najneskôr 31. decembra 2008.
(7)
Peňažný limit na vrátenie dane podľa § 59 ods. 3 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2008 sa vzťahuje na vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru kúpeného najneskôr 31. decembra 2008.
(8)
Vo faktúre, ktorá bola vyhotovená po 1. januári 2009 a vzťahuje sa k zdaniteľnému obchodu, pri ktorom vznikla daňová povinnosť pred 1. januárom 2009 a platba bola dohodnutá v slovenských korunách, sa údaje o základe dane a výške dane uvedú v eurách aj v slovenských korunách.
§85f Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2009
(1)
Ustanovenia § 55 ods. 3, § 69 ods. 13 a § 78 ods. 9 v znení účinnom od 1. apríla 2009 sa nepoužijú, ak povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň vznikla pred 1. aprílom 2009.
(2)
Ustanovenia § 79 ods. 2 a 3 v znení účinnom od 1. apríla 2009 sa prvýkrát použijú na zdaňovacie obdobie, ktorým je apríl 2009.
§85g Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2009
(1)
Zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla obrat 35 000 eur podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a stala sa platiteľom, môže požiadať o zrušenie registrácie pre daň, ak k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom podala žiadosť o zrušenie registrácie pre daň, nedosiahla obrat 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
(2)
Daňový úrad po prijatí žiadosti o zrušenie registrácie pre daň bezodkladne určí platiteľovi deň, ktorým platiteľ prestáva byť platiteľom, a týmto dňom zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť identifikačného čísla pre daň. Platiteľ je povinný odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii pre daň do desiatich dní odo dňa, keď prestal byť platiteľom.
(3)
Platiteľ, ktorý požiada o zrušenie registrácie pre daň podľa odseku 1, nemôže odpočítať daň podľa § 55 ods. 1 a 2 okrem odpočítania dane z majetku, ktorý dodal ako platiteľ; ak platiteľ odpočítal daň podľa § 55 ods. 1 a 2, v poslednom zdaňovacom období mu vzniká daňová povinnosť podľa § 81 ods. 6 a 7.
(4)
Zdaniteľnú osobu, ktorá dosiahla obrat 35 000 eur podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a nedosiahla obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom od 1. júla 2009 a ktorá podala žiadosť o registráciu pre daň do 30. júna 2009, daňový úrad nezaregistruje s výnimkou, ak táto zdaniteľná osoba do 15. júla 2009 písomne oznámi daňovému úradu, že jej žiadosť o registráciu pre daň sa má považovať za podanú podľa § 4 ods. 4.
(5)
Ak zdaniteľná osoba dosiahla k 30. júnu 2009 obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a nedosiahla obrat podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom od 1. júla 2009, nie je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. júla 2009.
(6)
Ak zdaniteľná osoba bola povinná podať žiadosť o registráciu pre daň podľa § 4 ods. 1 alebo 2 v znení účinnom do 30. júna 2009 a žiadosť o registráciu pre daň nepodala, daňový úrad neuloží pokutu podľa osobitného predpisu,33) ak zdaniteľná osoba nedosiahla obrat 49 790 eur za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom zdaniteľnej osobe vznikla povinnosť podať žiadosť o registráciu pre daň.
§85h Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010
(1)
Ak je služba dodaná inak ako podľa odseku 2 zahraničnou osobou z iného členského štátu alebo zahraničnou osobou z tretieho štátu pred účinnosťou tohto zákona a osobou povinnou platiť daň bol príjemca služby a daňová povinnosť nevznikla do 31. decembra 2009 alebo vznikla čiastočne v rozsahu prijatej platby podľa § 19 ods. 4, vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 v znení účinnom do 31. decembra 2009.
(2)
Ak sa dodanie služby uskutočňuje čiastkovo alebo opakovane a platba je dohodnutá za obdobie dlhšie ako 12 kalendárnych mesiacov a daňová povinnosť nevznikla do 31. decembra 2009 z celkového základu dane, vzniká daňová povinnosť podľa § 19 ods. 3 písm. b) v znení účinnom od 1. januára 2010.
(3)
Ustanovenia § 55a až 55g sa vzťahujú na žiadosti o vrátenie dane podané po 31. decembri 2009.
(4)
Na žiadosti o vrátenie dane zahraničným osobám z tretích štátov za obdobie do 31. decembra 2009 sa vzťahujú ustanovenia § 56 až 58 v znení účinnom do 31. decembra 2009.
§85i Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2010
(1)
Na odpočítanie dane, ktorá sa vzťahuje na kúpu a nájom osobného automobilu registrovaného v kategórii M1, sa vzťahuje § 49 ods. 7 písm. a) a § 49 ods. 8 a 9 v znení účinnom do 31. decembra 2009, ak zmluva o kúpe osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 a zmluva o nájme osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 bola uzavretá do 31. decembra 2009 a osobný automobil bol odovzdaný kupujúcemu alebo nájomcovi do 31. decembra 2009.
(2)
Dodanie osobného automobilu registrovaného v kategórii M1 je oslobodené od dane, ak pri jeho nadobudnutí bolo vylúčené odpočítanie dane podľa § 49 ods. 7 písm. a) v znení účinnom do 31. decembra 2009.
§86
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskeho spoločenstva a Európskej únie uvedené v prílohe č. 6.
§87
Zrušujú sa:
1.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 371/1997 Z. z., zákona č. 60/1999 Z. z., zákona č. 153/1999 Z. z., zákona č. 342/1999 Z. z., zákona č. 246/2000 Z. z., zákona č. 524/2001 Z. z., zákona č. 555/2001 Z. z., zákona č. 511/2002 Z. z., zákona č. 637/2002 Z. z., zákona č. 144/2003 Z. z. a zákona č. 255/2003 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 93/1996 Z. z. o rozsahu a spôsobe vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám iných štátov, ktoré požívajú výhody podľa medzinárodných zmlúv v znení vyhlášky č. 174/1998 Z. z., vyhlášky č. 281/2000 Z. z. a vyhlášky č. 424/2001 Z. z.,
3.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 94/1996 Z. z. o rozsahu a spôsobe vrátenia dane z pridanej hodnoty, ktoré vyplýva z medzinárodnej zmluvy v rámci projektov zahraničnej pomoci.
§88
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 222/2004 Z. z.
POSTUP PRI ÚPRAVE ODPOČÍTANEJ DANE PRI INVESTIČNOM MAJETKU
Pri úprave podľa § 54 postupuje platiteľ podľa vzorca
kde
DD je výsledok úpravy odpočítanej dane, ktorý v prípade záporného znamienka predstavuje dodatočne odpočítateľnú daň a v prípade kladného znamienka predstavuje dodatočne neodpočítateľnú daň,
DV je daň vzťahujúca sa na obstarávaciu cenu investičného majetku alebo vlastné náklady investičného majetku,
A je číslo 1, ak platiteľ odpočítal daň v plnej výške, alebo číslo 0, ak platiteľ neodpočítal daň, alebo hodnota koeficientu vypočítaného po skončení kalendárneho roka, ak platiteľ pomerne odpočítal daň,
B je číslo, ktoré predstavuje koeficient vypočítaný po skončení kalendárneho roka, v ktorom platiteľ zmenil účel použitia investičného majetku, alebo číslo 0, alebo číslo 1, a to podľa zmeny účelu použitia investičného majetku podľa § 54 ods. 3,
R je počet kalendárnych rokov, ktoré zostávajú do skončenia obdobia na úpravu odpočítania dane vrátane roka, v ktorom došlo k zmene účelu použitia investičného majetku.
Príloha č. 2 k zákonu č. 222/2004 Z. z.
ŽIADOSŤ o vrátenie dane z pridanej hodnoty zahraničnej osobe
Príloha č. 3 k zákonu č. 222/2004 Z. z.
POTVRDENIE O POSTAVENÍ DAŇOVÉHO SUBJEKTU
Príloha č. 4 k zákonu č. 222/2004 Z. z.
ŽIADOSŤ o vrátenie dane z pridanej hodnoty zahraničnému zástupcovi
Príloha č. 5 k zákonu č. 222/2004 Z. z.
UMELECKÉ DIELA A ZBERATEĽSKÉ PREDMETY
Umelecké diela sú
a)
obrazy, koláže a podobné dekoratívne plakety, maľby a kresby zhotovené celkom ručne umelcom iné ako plány a nákresy na architektonické, technické, priemyselné, komerčné, topografické alebo podobné účely, ručne maľované alebo ozdobené priemyselné výrobky, maľované plátna na divadelné dekorácie, na ateliérové pozadia alebo podobné účely [číselný kód harmonizovaného systému (ďalej len „kód“) 9701],
b)
pôvodné rytiny, pôvodné tlače a pôvodné litografie, ktorými sa rozumejú čierne alebo farebné odtlačky bezprostredne obtiahnuté z jednej alebo viacerých dosiek, ktoré umelec vypracoval celkom ručne, pričom nezáleží na použitej technike alebo materiáli okrem akéhokoľvek mechanického alebo fotomechanického postupu (kód 9702 00 00),
c)
pôvodné sochy a súsošia z akéhokoľvek materiálu, ktoré sú zhotovené celkom umelcom, odliatky sôch, ktorých výroba je obmedzená na osem kópií, nad ktorou dohliada umelec alebo jeho právny nástupca (kód 9703 00 00),
d)
tapisérie (kód 5805 00 00) a nástenné textílie (kód 6304 00 00) zhotovené ručne podľa pôvodných predlôh poskytnutých umelcami za predpokladu, že z každej nie je viac než osem kópií,
e)
individuálne kusy keramiky zhotovené celkom umelcom a ním podpísané,
f)
emaily na medi zhotovené celkom ručne, obmedzené na osem očíslovaných kópií, ktoré nesú podpis umelca alebo ateliéru okrem predmetov bižutérie a výrobkov zlatotepcov a striebrotepcov,
g)
fotografie zhotovené umelcom, ním alebo pod jeho dohľadom vytlačené, podpísané a očíslované a obmedzené najviac na 30 kópií vrátane všetkých veľkostí a rámov.
Zberateľské predmety sú
a)
poštové známky, kolky, odtlačky poštových pečiatok, obálky prvého dňa, poštovné ceniny a podobné výrobky opečiatkované alebo neopečiatkované, ale nemajúce výplatnú hodnotu v krajine určenia (kód 9704 00 00),
b)
zbierky a zberateľské predmety zoologickej, botanickej, mineralogickej, anatomickej, historickej, archeologickej, paleontologickej, etnografickej alebo numizmatickej hodnoty (kód 9705 00 00).
Príloha č. 6 k zákonu č. 222/2004 Z. z., v znení zákona č. 656/2006 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKEHO SPOLOČENSTVA A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. 5. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01) v znení smernice 80/368/EHS z 26. 3. 1980 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 01/zv. 01), v znení smernice 84/386/EHS z 31. 7. 1984 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 89/465/EHS z 18. 7. 1989 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 91/680/EHS zo 16. 12. 1991 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 92/77/EHS z 19. 10. 1992 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 92/111/EHS zo 14. 12. 1992 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 94/4/ES zo 14. 2. 1994 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 94/5/ES zo 14. 2. 1994 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 94/76/ES z 22. 12. 1994 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 95/7/ES z 10. 4. 1995 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 96/42/ES z 25. 6. 1996 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 96/95/ES z 20. 12. 1996 (Ú. v. ES L 328 z 28. 12. 1996), v znení smernice 98/80/ES z 12. 10. 1998 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 99/49/ES z 25. 5. 1999 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 99/59/ES zo 17. 6. 1999 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 99/85/ES z 22. 10. 1999 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2000/17/ES z 30. 3. 2000 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2000/65/ES zo 17. 10. 2000 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2001/4/ES z 19. 1. 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2001/115/ES z 20. 12. 2001 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2002/38/ES zo 7. 5. 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01) – v znení smernice Rady 2006/58/ES z 27. júna 2006 (Ú. v. EÚ L 174, 28. 6. 2006), v znení smernice 2002/93/ES z 3. 12. 2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2003/92/ES zo 7. 10. 2003 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 2004/7/ES z 20. 1. 2004 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 02), v znení smernice 2004/15/ES z 10. 2. 2004 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 02), v znení smernice 2004/66/ES z 26. 4. 2004 (Ú. v. EÚ L 168 z 1. 5. 2004), v znení smernice Rady 2005/92/ES z 12. decembra 2005 (Ú. v. EÚ L 345, 28. 12. 2005).
2.
Smernica Rady 2007/74/ES z 20. decembra 2007 o oslobodení tovaru, ktorý dovážajú osoby cestujúce z tretích krajín, od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane (Ú. v. EÚ L 346, 29. 12. 2007).
3.
Smernica Rady 78/1035/EHS z 19. 12. 1978 o odpustení dovoznej prirážky malých tovarových zásielok nekomerčného charakteru z tretích krajín (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01) v znení smernice 81/933/EHS zo 17. 11. 1981 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 85/576/EHS z 20. 12. 1985 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01). Smernica Rady 2006/79/ES z 5. 10. 2006 o oslobodení od daní pri dovoze malých zásielok tovaru neobchodného charakteru z tretích krajín (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 286, 17. 10. 2006).
4.
Smernica Rady 2008/9/ES z 12. 2. 2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 2006/112/ES zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 44, 20. 2. 2008).
5.
Smernica Rady 83/181/EHS z 28. 3. 1983 určujúca rozsah platnosti článku 14 (1) d) smernice 77/388/EHS vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pre finálny dovoz určitého tovaru (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01) v znení smernice 85/346/EHS z 8. 7. 1985 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 88/331/EHS z 13. 6. 1988 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 89/219/EHS zo 7. 3. 1989 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01), v znení smernice 91/680/EHS zo 16. 12. 1991 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01).
6.
Trinásta smernica Rady 86/560/EHS zo 17. 11. 1986 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území Spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 09/zv. 01).
7.
Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19.12. 2006 (Ú. v. EÚ L 384, 29.12. 2006).
8.
Smernica Rady 2008/8/ES z 12. 2. 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o miesto poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 44, 20. 2. 2008).
9.
Smernica Rady 2008/117/ES zo 16. 12. 2008, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty s cieľom bojovať proti daňovým podvodom spojeným s transakciami v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 14, 20. 1. 2009).
Príloha č. 7 k zákonu č. 222/2004 Z. z., v znení zákona č. 656/2006 Z. z
ZOZNAM TOVAROV SO ZNÍŽENOU SADZBOU DANE
| Číselné kódy Spoločného colného sadzobníka1) | Opis tovaru | |
| ex2844 40 | – Rádioaktívne prvky a izotopy a zlúčeniny, iné ako podpoložiek 2844 10, 2844 20 alebo 2844 30; zliatiny, disperzie (vrátane cermetov), keramické výrobky a zmesi obsahujúce tieto prvky, izotopy alebo zlúčeniny; rádioaktívne zvyšky - len pre zdravotníctvo | |
| 2925 11 00 | – Sacharín a jeho soli | |
| 2941 | – Antibiotiká | |
| 30 | – Farmaceutické výrobky | |
| 3822 00 00 | – Diagnostické alebo laboratórne reagencie na podložke a pripravené diagnostické alebo laboratórne reagencie, tiež na podložke, iné ako v položke 3002 alebo 3006; certifikované referenčné materiály | |
| ex3922 90 00 | – Ostatné sanitárne výrobky z plastov - len sedačka do vane na použitie pre ťažko zdravotne postihnutých občanov | |
| 4818 40 | – Hygienické vložky a tampóny, detské plienky a podobné hygienické výrobky – len na použitie pri inkontinencii | |
| 4901 | – Tlačené knihy, brožúry, letáky a podobné tlačiarenské výrobky, tiež v jednotlivých listoch, okrem kníh, brožúr, letákov a podobných tlačiarenských výrobkov, tiež v jednotlivých listoch, v ktorých reklama a inzercia predstavujú jednotlivo alebo spolu viac ako 50 % celkového obsahu výrobku | |
| 4903 00 00 | – Obrázkové knižky, predlohy na kreslenie alebo maľovanie, pre deti | |
| 4904 00 00 | – Hudobniny, tlačené alebo v rukopise, tiež viazané alebo ilustrované | |
| 6115 10 ex6602 00 00 | – Pančuchový tovar s odstupňovanou kompresiou (napr. pančuchy na kŕčové žily) – Vychádzkové palice, palice so sedadielkom, biče, jazdecké bičíky a podobné výrobky - len pre nevidiace a čiastočne vidiace osoby | |
| ex8428 90 95 | – Ostatné zdvíhacie, manipulačné, nakladacie alebo vykladacie stroje a zariadenia – len vaňový zdvihák na použitie pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím | |
| ex8471 49 00 | – Ostatné zariadenia na automatické spracovanie údajov, predkladané vo forme systému - len zariadenia s hlasovým alebo hmatovým výstupom pre nevidiacich a slabozrakých | |
| ex8518 40 | – Elektrické nízkofrekvenčné zosilňovače (audiofrekvenčné) – len individuálne zosilňovače pre nedoslýchavých, zosilňovače pre indukčné slučky pre nedoslýchavých, indukčné slučky pre nedoslýchavých, skupinové zosilňovače pre vyučovanie sluchovo postihnutých detí | |
| ex8531 80 95 | – Ostatné elektrické akustické alebo vizuálne signalizačné prístroje (iné ako položky 8512 alebo 8530) – len pre osoby so sluchovým a zrakovým postihnutím | |
| 8713 | – Vozíky pre telesne postihnuté osoby, tiež motorizované alebo s iným mechanickým pohonom | |
| 8714 20 00 | – Časti, súčasti a príslušenstvá vozíkov pre telesne postihnuté osoby | |
| 9001 30 00 | – Kontaktné šošovky | |
| 9001 40 | – Okuliarové šošovky zo skla | |
| 9001 50 | – Okuliarové šošovky z ostatných materiálov | |
| 9021 | – Ortopedické zariadenia vrátane bariel, liečebných a chirurgických pásov a bandáží; dlahy a ostatné pomôcky na liečenie zlomenín; umelé časti tela; načúvacie pomôcky a ostatné zariadenia nosené alebo dopravované na tele alebo v tele implantované, na kompenzovanie nejakej chyby alebo neschopnosti. |
1)
Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. 7. 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v znení nariadenia Rady (EHS) č. 3528/89 z 23. 11. 1989, nariadenia Rady (EHS) č. 3845/89 z 18.12. 1989, nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. 10. 1992, nariadenia Rady (EHS) č. 1969/93 z 19. 7. 1993, nariadenia Rady (ES) č. 254/2000 z 31. 1. 2000.
Príloha č. 8 k zákonu č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 593/2007 Z. z.
ZOZNAM ČINNOSTÍ
1.
Telekomunikačné služby
2.
Dodanie vody, plynu, elektriny a tepla
3.
Preprava tovaru
4.
Prístavné a letiskové služby
5.
Preprava osôb
6.
Dodanie nového tovaru vyrobeného na predaj
7.
Činnosti pôdohospodárskych sprostredkovateľských agentúr týkajúce sa pôdohospodárskych produktov vykonávané podľa predpisov o spoločnej organizácii trhu s týmito produktmi
8.
Organizovanie obchodných veľtrhov a výstav
9.
Skladovanie
10.
Reklamné služby
11.
Služby cestovného ruchu
12.
Prevádzkovanie predajní pre zamestnancov, prevádzkovanie jedální pre zamestnancov a prevádzkovanie podobných prevádzok
13.
Činnosti verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu iné ako tie, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 36.
1)
Napríklad zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení zákona č. 238/2000 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 237/1991 Zb. o patentových zástupcoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1993 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky v znení zákona č. 337/1998 Z. z.
2)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.
3)
Napríklad § 829 Občianskeho zákonníka.
5)
Zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 104/2004 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
5a)
§ 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení zákona č. 659/2007 Z. z.
Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).
Čl. 111 ods. 1 až 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).
Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).
Čl. 111 ods. 1 až 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva v platnom znení (Ú. v. EÚ C 321E, 29. 12. 2006).
6)
Napríklad zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva.
6a)
Zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách.
6aa)
§ 7 ods. 1 a 2 zákona č. 529/2002 Z. z. o obaloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6ab)
Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 732/2002 Z. z. o zozname zálohovaných obalov, ktoré nie sú opakovane použiteľné, a o výške zálohy za ne a o výške zálohy za zálohované opakovane použiteľné obaly.
6b)
Čl. 12 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (Ú. v. ES L 302,19.10. 1992).
§ 16 až 18 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 16 až 18 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7)
§ 3 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách.
8)
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11)
Napríklad zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
12)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
14)
Napríklad zákon č. 385/1997 Z. z. o Slovenskom národnom divadle, zákon č. 114/2000 Z. z. o Slovenskej filharmónii, zákon č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 183/2000 Z. z.
15)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
17)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.
19)
§ 43h zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
20)
Zákon č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20a)
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 186/2004 Z. z.
20b)
Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
21)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.
22)
Nariadenie Rady (EHS) č. 918/83 z 28. marca 1983 ustanovujúce v spoločenstve systém oslobodení od cla (Úradný vestník Európskej únie L 105 z 23. 4. 1983) v platnom znení.
23)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb. o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.
24)
Napríklad vyhláška ministra zahraničných vecí č. 21/1968 Zb. o Dohovore o výsadách a imunitách medzinárodných odborných organizácií.
24b)
§ 19 ods. 2 písm. l) tretí bod zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 60/2009 Z. z.
26)
§ 22 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
27)
§ 76 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
27a)
Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
27b)
Nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4; Ú. v. ES L 293, 24. 10. 1990) v platnom znení.
27c)
§ 46 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
27d)
§ 35 ods. 1 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
27e)
§ 63 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
27f)
28)
Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z.
28a)
Čl. 496 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 6; Ú. v. ES L 253, 11.10.1993) v platnom znení.
29)
Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 679/2004 Z. z.
29a)
Zákon č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
29b)
Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
30)
§ 25 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z.
32)
§ 13 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 279/2001 Z. z.
33)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.
34)
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 187/1996 Z. z. o pristúpení Slovenskej republiky k Dohovoru o spoločnom tranzitnom režime v znení oznámenia č. 193/2003 Z. z.
35)
§ 29 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
