Zákon Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2021

Colný dohľad sa vykonáva

Analýzu alebo podrobnejšie preskúmanie odobratých vzoriek tovaru vykonáva laboratórium^2a) alebo špecializované zariadenie iného štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby.

Colnému dohľadu podliehajú neopracované diamanty^3a) pri ich dovoze, vývoze alebo preprave cez colné územie únie. Pri vykonávaní colného dohľadu nad neopracovanými diamantmi colný úrad spolupracuje s Puncovým úradom Slovenskej republiky.^3b)

Colný úrad neprepustí neopracované diamanty do navrhovaného colného režimu, ak nie sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.^3c)

Colný orgán je oprávnený v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom¹) vykonať colnú kontrolu každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má tovar podliehajúci colnému dohľadu alebo možno predpokladať, že má tovar podliehajúci colnému dohľadu.

V prípade dôvodného podozrenia, že fyzická osoba alebo právnická osoba má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, colný orgán je oprávnený vykonať prehliadku tejto fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo prevádzkových priestorov právnickej osoby.

Prehliadku fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo prevádzkových priestorov právnickej osoby môže colný orgán vykonať až vtedy, ak je jeho výzva na vydanie tovaru podliehajúceho colnému dohľadu bezvýsledná. Na žiadosť prehliadanej fyzickej osoby alebo na žiadosť zamestnanca právnickej osoby sa môže prehliadka vykonať za prítomnosti inej fyzickej osoby. Colný orgán je povinný tieto osoby o takomto oprávnení poučiť. Účasť inej osoby možno odoprieť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia. Prehliadku fyzickej osoby môže vykonať len osoba rovnakého pohlavia. O vykonaní prehliadky fyzickej osoby je colný orgán povinný vyhotoviť úradný záznam.

Colná kontrola obsahu poštových zásielok, na ktoré sa vzťahuje listové tajomstvo, sa vykoná, len ak je dôvodné podozrenie, že poštové zásielky obsahujú nielen písomné oznámenie, ale aj tovar. Skutočnosť, že bola vykonaná colná kontrola, je colný orgán povinný potvrdiť na obale poštovej zásielky a vyhotoviť o tom úradný záznam.

Za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve⁹) colnej kontrole nepodliehajú

Colnej kontrole nepodlieha diplomatická pošta ani konzulárna pošta Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Colný orgán nezodpovedá za škodu, ku ktorej došlo z dôvodu meškania dopravného prostriedku v dôsledku predloženia tovaru colnému orgánu a vykonávania colného dohľadu. Ustanovenia osobitného predpisu o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom tým nie sú dotknuté.¹⁰)

Osoba, ktorá uskutočnila dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, alebo osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru, alebo osoba, u ktorej sa nachádza alebo možno predpokladať, že sa nachádza tovar podliehajúci colnému dohľadu, je povinná umožniť colnému orgánu vykonať colný dohľad v stavbách vrátane bytu, ak sa byt používa na podnikanie, v dopravných prostriedkoch, na pozemkoch, ktoré vlastní, užíva alebo spravuje, a poskytnúť potrebné doklady, údaje a informácie.

Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná strpieť úkony potrebné na vykonanie colného dohľadu a poskytnúť colnému orgánu nevyhnutnú súčinnosť.

Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná na výzvu colného orgánu predložiť doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo iný dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených podnikať na colnom území únie. Ak nie sú predložené požadované doklady, colný orgán na náklady a nebezpečenstvo osoby, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, kontrolovaný tovar premiestni na miesto, ktoré je pod jeho priamym dohľadom, a určí lehotu na dodatočné predloženie dokladov, najmenej však desať dní.

Osoba podľa odseku 1 je povinná uchovávať všetky doklady súvisiace priamo alebo nepriamo s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru počas desiatich kalendárnych rokov, ak osobitný predpis^10a) neustanovuje inak. Začiatok plynutia tejto lehoty ustanovuje osobitný predpis.¹¹)

Ak sa vykonáva colný dohľad v prevádzkových priestoroch alebo v dopravných prostriedkoch podnikateľa,¹²) ktoré slúžia na verejnú prepravu alebo na verejnú prekládku tovaru, podnikateľ je povinný umožniť colným orgánom pri výkone ich úloh vstup do týchto prevádzkových priestorov alebo dopravných prostriedkov a poskytnúť im potrebnú súčinnosť, najmä poskytnúť zariadenia potrebné na manipuláciu s tovarom a na vykonávanie prehliadky tovaru. Colné orgány hradia na žiadosť podnikateľa všetky jeho náklady súvisiace s vykonaním colného dohľadu s výnimkou nákladov, ktoré by podnikateľovi vznikli v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou bez ohľadu na vykonanie colného dohľadu.

Ak sú obvyklé náklady nižšie ako náklady vyčíslené podnikateľom, colné orgány hradia obvyklé náklady. Podnikateľ je na účely kontroly povinný poskytnúť colným orgánom na ich žiadosť doklady potrebné na vyčíslenie nákladov.

Podnikateľ podľa odseku 1 je povinný umožniť colným orgánom pri výkone colného dohľadu bezplatný prístup k dopravným prostriedkom a k zariadeniam uvedeným v odseku 1, bezplatnú prepravu a bezplatne a včas im oznámiť cestovné a letové poriadky, ako aj ďalšie požadované údaje o preprave.

Súdy, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy alebo iné orgány verejnej moci a iné právnické osoby zriadené osobitným zákonom, notári a exekútori, ak predmet konania pred nimi podlieha podľa tohto zákona alebo podľa osobitných zákonov dovoznému clu alebo vývoznému clu v súvislosti s dovozom, vývozom alebo tranzitom tovaru, sú povinní oznámiť colnému úradu, Kriminálnemu úradu finančnej správy alebo finančnému riaditeľstvu údaje potrebné na vymeranie a vymáhanie dovozného cla alebo vývozného cla.

Banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné podľa osobitného predpisu¹³) poskytnúť colnému úradu, Kriminálnemu úradu finančnej správy a finančnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť informácie podliehajúce bankovému tajomstvu.

Poštový podnik je povinný oznámiť colnému úradu, Kriminálnemu úradu finančnej správy alebo finančnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie colného dohľadu, najmä údaje o došlých zásielkach z tretieho štátu a odoslaných zásielkach do tretieho štátu, údaje o odosielateľoch a príjemcoch týchto zásielok a o tovare v nich prepravovanom, alebo umožniť získať tieto údaje priamo v poštovom podniku a ich správnosť na mieste overiť.

Štátne orgány a iné orgány verejnej moci a právnické osoby, ktoré z úradnej povinnosti alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné oznámiť colnému úradu, Kriminálnemu úradu finančnej správy alebo finančnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť údaje potrebné na vykonanie colného dohľadu.

Dopravcovia sú povinní oznámiť colnému úradu, Kriminálnemu úradu finančnej správy alebo finančnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť odosielateľa a adresáta prepravovaného nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare a ďalšie informácie o preprave tohto tovaru.

Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť colnému úradu, Kriminálnemu úradu finančnej správy alebo finančnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.

Štátne orgány, ktoré majú v pôsobnosti výkon kontroly, sú povinné oznámiť colnému úradu, Kriminálnemu úradu finančnej správy alebo finančnému riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu na ich písomnú žiadosť výsledky kontrol, ak zistia súvislosť s colným dlhom a s daňovými povinnosťami.

Osoby, ktoré majú listiny alebo iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri vykonávaní colného dohľadu, sú povinné colnému úradu, Kriminálnemu úradu finančnej správy alebo finančnému riaditeľstvu na ich písomnú žiadosť tieto listiny alebo iné veci na účely dokazovania vydať. Osobe, ktorá listiny alebo iné veci vydala, vydá colný úrad, Kriminálny úrad finančnej správy alebo finančné riaditeľstvo písomné potvrdenie o ich prevzatí.

Colné orgány sú v rozsahu potrebnom na plnenie svojich úloh oprávnené žiadať z informačného systému prevádzkovaného na základe osobitného zákona¹⁶) poskytovanie informácií a osobných údajov od prevádzkovateľa¹⁷) alebo sprostredkovateľa,¹⁸) a to na náklady prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je povinný písomnej žiadosti colného orgánu vyhovieť.

Colný orgán je oprávnený využívať informácie a osobné údaje podľa odseku 9 len v nevyhnutnej miere na služobné účely spôsobom, ktorý uchováva identifikačné údaje o colnom orgáne alebo o príslušníkovi finančnej správy,¹⁹) ktorý o výdaj informácií žiadal, a o účele, na ktorý sa výdaj informácií žiadal, najmenej na päť rokov. O skutočnostiach podľa prvej vety je prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ povinný zachovávať mlčanlivosť.

Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ informačných systémov vedených na základe osobitného zákona¹⁶) je povinný poskytnúť colnému orgánu na účely zaistenia ochrany osoby, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že je ohrozený jej život alebo zdravie, informácie o oznamovaní každého poskytnutia osobného údaja.

Colný orgán poskytuje a zverejňuje informácie, ktoré nie sú osobnými údajmi, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh.

Colný orgán je povinný zabezpečiť ochranu informácií a osobných údajov pred ich neoprávneným zverejnením alebo poskytovaním. Informácie a osobné údaje získané podľa odsekov 9 a 11 možno využívať len na plnenie úloh colného orgánu.

Osobnými údajmi podľa odsekov 9 až 13 sú titul, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum a miesto narodenia, adresa trvalého pobytu, prechodného pobytu a číslo účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Na poskytovanie informácií do zahraničia²⁰) sa odseky 10 a 12 až 14 použijú primerane.

Colný úrad písomne oznámi kontrolovanej osobe začatie kontroly po prepustení. Oznámenie o začatí kontroly po prepustení obsahuje miesto výkonu kontroly po prepustení, dátum začatia kontroly po prepustení a predmet kontroly po prepustení s uvedením údajov o colných vyhláseniach alebo s uvedením obdobia, na ktoré sa kontrola po prepustení vzťahuje. Colný úrad je oprávnený rozšíriť výkon kontroly po prepustení aj o iný predmet kontroly po prepustení, ktorý nebol uvedený v oznámení o začatí kontroly po prepustení; túto skutočnosť je colný úrad povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanej osobe.

Colný úrad je oprávnený začať kontrolu po prepustení aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak hrozí, že účtovné doklady alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené, pozmenené, alebo ak iné okolnosti môžu znemožniť začatie kontroly po prepustení.

Ak kontrolovaná osoba počas výkonu kontroly po prepustení požiada o opravu colných vyhlásení, ktoré sú predmetom kontroly po prepustení, colný úrad opravu takýchto colných vyhlásení až do skončenia kontroly po prepustení nevykoná.

Kontrolovaná osoba je povinná

Colný úrad písomne potvrdí prevzatie dokladov a dátových nosičov podľa odseku 4 písm. c). Colný úrad je oprávnený vyhotovovať kópie dokladov a požadovať potrebné vysvetlenia od kontrolovanej osoby a určenej osoby. Colný úrad vráti prevzaté doklady a dátové nosiče osobe, od ktorej ich prevzal, najneskôr v deň ukončenia kontroly po prepustení. Ak je podozrenie z porušenia colných predpisov, colný úrad je oprávnený originály kontrolovaných dokladov a dátové nosiče zaistiť podľa § 64.

Colný úrad v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonáva pri kontrole po prepustení dokazovanie. Colný úrad na dokazovanie použije všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Colný úrad hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Colný úrad je oprávnený pri kontrole po prepustení odoberať vzorky tovaru. O odobratí vzorky je colný úrad povinný vydať kontrolovanej osobe písomné potvrdenie.

Kontrolovanej osobe nepatrí náhrada nákladov vzniknutých v súvislosti s kontrolou tovaru a odoberaním vzoriek.

Kontrolovaná osoba je oprávnená

O námietkach podľa odseku 9 písm. c) rozhoduje riaditeľ colného úradu vykonávajúceho kontrolu po prepustení. Riaditeľ colného úradu námietkam vyhovie, ak sú na to dôvody, inak námietky zamietne. Proti rozhodnutiu o námietkach nemožno podať odvolanie. Ak kontrolu po prepustení vykonáva podľa osobitného predpisu^20a) finančné riaditeľstvo alebo Kriminálny úrad finančnej správy, o námietkach rozhoduje prezident finančnej správy alebo riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy.

Ak skutočnosti zistené kontrolou po prepustení preukázali, že colné predpisy boli uplatnené správne, colný úrad vyhotoví záznam z kontroly po prepustení; colný úrad postupuje rovnako, ak k takým zisteniam dospeje na základe prerokovania nedostatkov zistených kontrolou po prepustení alebo písomného vyjadrenia k týmto nedostatkom. Dňom vyhotovenia záznamu z kontroly po prepustení je kontrola po prepustení ukončená. Záznam z kontroly po prepustení sa doručí kontrolovanej osobe do vlastných rúk.

Záznam z kontroly po prepustení obsahuje

Ak skutočnosti zistené kontrolou po prepustení nasvedčujú, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colný úrad písomne oboznámi kontrolovanú osobu s nedostatkami zistenými kontrolou po prepustení a vyzve ju, aby sa v deň určený vo výzve (ďalej len „určený deň“) dostavila na prerokovanie týchto nedostatkov alebo aby sa do určeného dňa k zisteným nedostatkom písomne vyjadrila. Kontrolovaná osoba má právo vyjadriť sa k nedostatkom zisteným kontrolou po prepustení a k spôsobu, akým colný úrad k týmto zisteniam dospel, vrátane obstarania, vykonania a vyhodnotenia dôkazov.

Ak skutočnosti zistené kontrolou po prepustení nasvedčujú, že sa má v súlade s colnými predpismi dodatočne vymerať colný dlh, colný úrad vo výzve podľa odseku 13 zároveň upovedomí kontrolovanú osobu, že začína konanie o dodatočnom vymeraní colného dlhu. Dôkazy, ktoré colný úrad vykonal pri kontrole po prepustení pred začatím konania o dodatočnom vymeraní colného dlhu, nie je potrebné opätovne vykonať.

Pri prerokovaní nedostatkov zistených kontrolou po prepustení colný úrad zaznamená vyjadrenia kontrolovanej osoby písomne do zápisnice. Zápisnicu podpisuje kontrolovaná osoba a príslušníci finančnej správy, ktorí sa zúčastnili jej spísania. Odmietnutie podpisu kontrolovanou osobou colný úrad vyznačí v zápisnici spolu s dôvodom odmietnutia, ak mu je známy.

Ak skutočnosti zistené kontrolou po prepustení preukázali, že colné predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colný úrad vyhotoví protokol o kontrole po prepustení (ďalej len „protokol“). Podkladom na vyhotovenie protokolu sú najmä písomné podania, návrhy a vyjadrenia kontrolovanej osoby alebo určenej osoby, dôkazy a zápisnica podľa odseku 15, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe colnému úradu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov určuje colný úrad. Ak sa kontrolovaná osoba v určený deň nedostaví na prerokovanie nedostatkov zistených kontrolou po prepustení a ani sa do tohto dňa písomne nevyjadrí, colný úrad môže vyhotoviť protokol na základe podkladov, ktoré má k dispozícii v určený deň; na túto skutočnosť colný úrad kontrolovanú osobu upozorní vo výzve podľa odseku 13.

Protokol obsahuje

Dňom vyhotovenia protokolu je kontrola po prepustení ukončená. Protokol sa doručí kontrolovanej osobe do vlastných rúk.

Ak sa má v súlade s colnými predpismi dodatočne vymerať colný dlh, colný úrad oznámi sumu colného dlhu dlžníkovi rozhodnutím o dodatočnom vymeraní colného dlhu.

Colné vyhlásenia, ktoré boli predmetom kontroly po prepustení, môžu byť opätovne predmetom kontroly po prepustení,

Odseky 1 až 20 sa neuplatnia, ak na overenie správnosti a pravosti informácií uvedených v colnom vyhlásení a správnosti a pravosti podporných dokladov, účtovných záznamov alebo iných záznamov podľa osobitného predpisu,³) ktoré sú predmetom kontroly po prepustení, postačuje ich porovnanie s informáciami, dokladmi a záznamami, ktoré má colný úrad k dispozícii.

Odseky 1 až 20 sa neuplatnia, ak sa kontrola po prepustení vykonáva na základe žiadosti kontrolovanej osoby o zmenu jedného alebo viacerých údajov uvedených v colnom vyhlásení; to neplatí, ak s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu tak rozhodne colný úrad.

Ak v rámci kontroly po prepustení podľa odsekov 1 až 20 colný úrad zistí, že treba overiť aj správnosť a pravosť informácií uvedených v colnom vyhlásení, podporných dokladov, účtovných záznamov alebo iných záznamov podľa osobitného predpisu³) u inej osoby ako osoby kontrolovanej v rámci kontroly po prepustení (ďalej len „súvisiaca kontrola“), odseky 3 až 20 sa na súvisiacu kontrolu neuplatnia; colný úrad o výsledkoch súvisiacej kontroly vyhotoví zápisnicu a jedno vyhotovenie zápisnice doručí do vlastných rúk osobe, u ktorej sa súvisiaca kontrola vykonala. Dňom vyhotovenia zápisnice je súvisiaca kontrola ukončená.

Ak je predmetom kontroly po prepustení vyhlásenie na dočasné uskladnenie, predbežné colné vyhlásenie o vstupe, predbežné colné vyhlásenie o výstupe, vyhlásenie o spätnom vývoze alebo oznámenie o spätnom vývoze, odseky 1 až 23 sa použijú primerane.

Colné pohraničné pásmo je časť colného územia únie vo vzdialenosti do 25 km od colnej hranice smerom do vnútrozemia. Priebeh hranice colného pohraničného pásma je uvedený v prílohe č. 2.

V colnom pohraničnom pásme sa vykonáva colný dohľad vo zvýšenej miere, najmä sa zisťuje, či tovar vrátane dopravných prostriedkov prestúpil alebo prestúpi colnú hranicu v súlade s colnými predpismi.

Tovar možno dovážať, vyvážať a prepravovať cez colnú hranicu len po colnej ceste, ak je colná cesta určená. Ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté.

Tovar možno dovážať, vyvážať a prepravovať cez colnú hranicu len cez colný priechod; to neplatí pre železničnú prepravu, leteckú prepravu, prepravu potrubím a vedením.

Lietadlá, ktoré prilietajú z letísk mimo colného územia únie, môžu pristávať len na colných letiskách, a lietadlá, ktoré odlietajú na letiská mimo colného územia únie, môžu odlietať len z týchto letísk.

Ak lietadlo odlieta z colného letiska priamo z colného územia únie a v dôsledku nepredvídateľných udalostí alebo vyššej moci pristane mimo colného letiska, v ďalšom lete z colného územia únie môže pokračovať, len ak sa obsah zásielky nezmení.

Zoznam colných ciest, colných priechodov a colných letísk je uvedený v prílohe č. 2.

Finančné riaditeľstvo môže po dohode s príslušným útvarom Policajného zboru v jednotlivých prípadoch povoliť prestup osôb a prepravu tovaru cez colnú hranicu mimo colného priechodu a určiť, v ktorých prípadoch takéto povolenie vydáva colný úrad. Povolenie možno vydať, ak sú splnené podmienky podľa osobitných predpisov.²¹)

Povinnosť podľa odseku 1 sa pri preprave z colného územia únie nevzťahuje na

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje ani na tovar, ktorý sa

Colný úrad môže v záujme uľahčenia prepravy udeliť výnimku z povinností podľa odsekov 1 a 3 aj v prípadoch, v ktorých si to vyžadujú okolnosti, ak sa tým neohrozí výkon colného dohľadu; colný úrad o tom vydá rozhodnutie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.²⁵)

Pri preprave tovaru na územie Slovenskej republiky alebo pri premiestnení tovaru zo slobodného pásma na inú časť colného územia únie sa povinnosť prepraviť tovar bez zbytočného odkladu po colnej ceste v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi, ako aj povinnosť podľa § 14 ods. 1 alebo 3 pri prepustení do voľného obehu alebo do colného režimu dočasné použitie nevzťahuje na

Pri preprave tovaru na územie Slovenskej republiky alebo pri premiestnení tovaru zo slobodného pásma na inú časť colného územia únie sa povinnosť prepraviť tovar bez zbytočného odkladu po colnej ceste v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi, ako aj povinnosť podľa § 14 ods. 1 alebo 3 pri prepustení do voľného obehu nevzťahuje na

Pri preprave tovaru na územie Slovenskej republiky alebo pri premiestnení tovaru zo slobodného pásma na inú časť colného územia únie môže colný úrad v záujme uľahčenia prepravy tovaru udeliť výnimku z povinnosti prepraviť tovar bez zbytočného odkladu po colnej ceste v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi, ako aj z povinnosti podľa § 14 ods. 1 alebo 3; colný úrad o tom vydá rozhodnutie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.²⁵)

Náklady na vydanie rozhodnutia o uplatnení colných predpisov^29a) sú najmä výdavky na vykonanie analýzy alebo odborného posúdenia tovaru, vrátenie tovaru žiadateľovi, znalecké posudky a výdavky na úradné preklady písomností do štátneho jazyka potrebné na správne posúdenie veci, ak sú zabezpečované dodávateľským spôsobom.

Výdavky uvedené v odseku 1 hradí žiadateľ o vydanie rozhodnutia o uplatnení colných predpisov bez ohľadu na to, či výdavky vznikli z podnetu žiadateľa o vydanie rozhodnutia o uplatnení colných predpisov alebo z podnetu colného orgánu.

Žiadosť o vydanie záväznej informácie o pôvode tovaru³⁰) možno podať aj v listinnej podobe.

Rozhodnutie o záväznej informácii o pôvode tovaru na základe žiadosti podľa odseku 1 sa vydáva v listinnej podobe.

Doklad, ktorý osvedčuje pôvod tovaru,³¹) vydáva osoba oprávnená na tento účel podľa osobitného predpisu.³²)

Žiadosť o pridelenie čísla EORI (číslo registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov) je povinná podať aj iná osoba ako hospodársky subjekt, ak colné predpisy neustanovujú inak.

Žiadosť o pridelenie čísla EORI (číslo registrácie a identifikácie hospodárskych subjektov) možno podať aj v listinnej podobe na formulári, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Tovar sa predkladá v colnom priestore, na mieste určenom colným orgánom alebo na mieste schválenom colným orgánom, na ktorom je možné vykonať fyzickú kontrolu tovaru.

Colný priestor je vyhradený a označený priestor príslušného colného úradu nachádzajúci sa v stavbách a na pozemkoch, ktoré tento colný úrad užíva.

V colnom priestore je možné predložiť tovar len počas úradných hodín príslušného colného úradu, ktoré sa oznamujú na jeho úradnej tabuli; ustanovenie § 26 tým nie je dotknuté.

Miesto určené colným orgánom je vyhradený priestor v stavbách a na pozemkoch, na ktorých je umiestnená železničná stanica, letisko, poštový podnik, prístav, alebo na inom pozemku, ak je colným úradom určený na predloženie tovaru po dohode s vlastníkom týchto stavieb a pozemkov alebo ich oprávneným užívateľom.

Miesto určené colným orgánom môže byť označené ako colný priestor; na takto označené miesto sa ustanovenia osobitného predpisu³³) uplatnia rovnako.

Miesto schválené colným orgánom je vyhradený priestor v stavbách a na pozemkoch schválený colným orgánom na základe schválenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu.^33a)

Colným úradom príslušným na predloženie tovaru³⁴) je pri

Ak nie je možné predložiť tovar colnému úradu príslušnému podľa odseku 1, je príslušný najbližší ďalší colný úrad. Pri povolenom pristátí mimo colného letiska je príslušný colný úrad, v ktorého obvode sa nachádza miesto pristátia.

Osoba, ktorá predložila tovar colnému úradu, je povinná pri jeho uskladnení v skladoch colného úradu zaplatiť skladné; to platí aj pre dočasne uskladnený tovar.

Za uskladnenie tovaru podľa odseku 1 sa platí skladné vo výške

Ak sa v skladoch colného úradu uskladňujú listiny, doklady, dokumentácia a iné písomnosti, platí sa skladné za prvý začatý mesiac vo výške 6,63 eura za každú skladovú položku.

Za uskladnenie tovaru v skladoch colného úradu sa za každý začatý mesiac platí skladné uvedené v odseku 2 písm. b) a v odseku 3.

Úhrnná suma skladného sa zaokrúhľuje na eurocenty do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

Colným konaním sa rozumie konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez colné územie únie, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo do spätného vývozu.

Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia alebo vyhlásenia o spätnom vývoze.

Colná kontrola tovaru predloženého v colnom priestore alebo na mieste určenom colným orgánom sa vykonáva počas určených úradných hodín. Ak to prevádzkové pomery colného úradu umožňujú, colnú kontrolu tovaru možno na základe povolenia colného úradu vykonať aj mimo určených úradných hodín. Vykonanie colnej kontroly tovaru mimo určených úradných hodín môže colný úrad podmieniť zabezpečením nákladov v rozsahu podľa odseku 7.

Ak deklarant žiadosť o vykonanie colnej kontroly tovaru mimo určených úradných hodín podáva v listinnej podobe, je povinný ju podať na formulári, ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Na písomné vyhotovenie rozhodnutia o žiadosti o vykonanie colnej kontroly tovaru mimo určených úradných hodín sa ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní o náležitostiach rozhodnutia³⁷) nevzťahujú.

Na mieste schválenom colným orgánom sa colná kontrola tovaru vykonáva za podmienok určených v schválení alebo v povolení vydanom podľa osobitného predpisu.^33a)

Deklarant je povinný zabezpečiť v dohodnutom čase tovar, potrebné doklady a dopravné prostriedky, v ktorých sa tovar bude prepravovať, aby bolo možné colnú kontrolu tovaru bez zbytočného odkladu začať a bez prieťahov ukončiť.

Ak sa colná kontrola tovaru vykoná mimo určených úradných hodín alebo na mieste schválenom colným orgánom, deklarant je povinný uhradiť náklady s tým spojené colnému úradu, a to za každú aj začatú hodinu colnej kontroly tovaru a cesty potrebnej na dostavenie sa na miesto colnej kontroly tovaru a späť

Deklarant je povinný okrem nákladov uvedených v odseku 5 uhradiť colnému úradu

Ak sa colná kontrola tovaru mimo určených úradných hodín alebo na mieste schválenom colným orgánom neuskutoční z dôvodu na strane deklaranta, je deklarant povinný uhradiť colnému úradu náklady podľa odseku 5, a to najmenej v rozsahu zodpovedajúcom jednej začatej hodine, a náklady podľa odseku 6, pričom to isté platí, aj ak deklarant požiada o zrušenie alebo zmenu povolenia podľa odseku 1 v čase, keď už nemožno predísť vzniku nákladov colného úradu v súvislosti s týmto povolením; odsek 12 sa neuplatní.

Ak je deklarant oprávnený predložiť tovar na mieste schválenom colným orgánom, môže po dohode s príslušným colným úradom predložiť tovar na vykonanie colnej kontroly aj v colnom priestore alebo na mieste určenom colným orgánom.

Ak by vykonanie colnej kontroly tovaru na mieste schválenom colným orgánom spôsobilo colnému úradu narušenie prevádzkových pomerov alebo neúmerné administratívne zaťaženie, colný úrad oznámi deklarantovi, že sa colná kontrola tovaru vykoná v colnom priestore alebo na mieste určenom colným orgánom počas určených úradných hodín, pričom náklady s tým spojené znáša deklarant.

Colnú kontrolu tovaru možno vykonať počas jazdy vlaku alebo plavby lode medzi zastávkami vlaku alebo lode, ktoré určí ministerstvo po dohode s Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Colný úrad vykoná colnú kontrolu tovaru prednostne, a to aj mimo určených úradných hodín, ak ide o tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, živé zvieratá, tovar určený na odstránenie následkov havárie, živelnej pohromy²⁴) a podobných udalostí, alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

Náklady podľa odsekov 5 a 6 sa neuhrádzajú, ak deklarantom je schválený hospodársky subjekt.

Náklady podľa odsekov 5 a 6 sa neuhrádzajú, ak sa colná kontrola tovaru vykonala na mieste schválenom colným orgánom pre držiteľov povolenia vydaného podľa osobitného predpisu.^38a)

Ustanovenia odsekov 1 až 13 sa primerane použijú aj pri ukončení osobitného colného režimu a spätnom vývoze tovaru.

Colný úrad je na účel zistenia skutkového stavu veci oprávnený overovať aj podklady a skutočnosti, ktoré vyšli najavo inak ako z podnetu deklaranta a vykonať aj iné ako navrhnuté dôkazy.

Ak deklarant v colnom konaní nesplní povinnosť poskytnúť všetky potrebné informácie a podklady,³⁹) colný úrad je oprávnený požiadať deklaranta o poskytnutie vysvetlenia a predloženie ďalších dokladov alebo iných dôkazov o tom, že deklarovaná hodnota tovaru zodpovedá cene skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má zaplatiť, upravenej podľa ustanovení osobitného predpisu.⁴⁰)

Deklarant je povinný na žiadosť colného úradu uviesť pôvod tovaru, strpieť odobratie vzoriek na vlastné náklady a poskytnúť colnému úradu potrebnú súčinnosť.

Ak je potrebné zabezpečiť totožnosť tovaru, deklarant je povinný na vlastné náklady vykonať potrebné opatrenia, najmä zabezpečiť priestory, dopravné prostriedky a kontajnery, tak, aby bolo možné colnú uzáveru priložiť. Deklarant je rovnako povinný bezplatne poskytnúť vzor, vyobrazenie alebo opis tovaru, ak sú potrebné na zabezpečenie totožnosti tovaru.

Tovar sa predkladá a colné vyhlásenie sa podáva vnútrozemskej pobočke colného úradu,⁴¹) ak odsek 3 alebo § 31 ods. 1 neustanovuje inak, okrem

Za tovar, pri ktorom možno ľahko a účinne vykonať colnú kontrolu, sa považuje najmä tovar

Pobočky colných úradov príslušné na predloženie tovaru a na podanie colného vyhlásenia pri určitých druhoch tovaru obchodného charakteru navrhnutého na prepustenie do voľného obehu určí finančné riaditeľstvo; zoznam týchto pobočiek finančné riaditeľstvo zverejní na svojom webovom sídle.

Príslušnosť podľa odseku 3 sa nevzťahuje na podanie colného vyhlásenia na tovar obchodného charakteru navrhnutý na prepustenie do voľného obehu, ktorému predchádzal colný režim aktívny zušľachťovací styk, colný režim pasívny zušľachťovací styk alebo colný režim dočasné použitie.

Príslušnosť podľa odseku 3 sa nevzťahuje na podanie colného vyhlásenia na tovar obchodného charakteru navrhnutý na prepustenie do voľného obehu formou zápisu do evidencie deklaranta.

Ak sa colným vyhlásením navrhuje prepustenie tovaru, na ktorý sa žiada vyplatenie vývoznej náhrady podľa osobitného predpisu,⁴²) do colného režimu vývoz, v colnom vyhlásení deklarant uvedie poznámku „Žiadosť o vyplatenie vývoznej náhrady“.

Riadne vyplnené colné vyhlásenie s poznámkou podľa § 30 sa považuje za žiadosť o vyplatenie vývoznej náhrady podľa osobitného predpisu.⁴³) Pobočky colných úradov príslušné na podanie žiadosti o vyplatenie vývoznej náhrady určí finančné riaditeľstvo; zoznam týchto pobočiek finančné riaditeľstvo zverejní na svojom webovom sídle.

Ak colný úrad prepustí do colného režimu vývoz tovar, na ktorý deklarant podal žiadosť o vyplatenie vývoznej náhrady podľa odseku 1, colný úrad vyznačí túto skutočnosť v žiadosti a listinnú podobu žiadosti, ktorú osvedčí, postúpi prostredníctvom finančného riaditeľstva na rozhodnutie Pôdohospodárskej platobnej agentúre.⁴⁶)

Colné vyhlásenie musí byť vyplnené v štátnom jazyku. Colný úrad môže prijať písomné colné vyhlásenie aj v inom jazyku a požadovať od deklaranta jeho úradný preklad do štátneho jazyka.

Spôsob vypĺňania colného vyhlásenia alebo vyhlásenia o spätnom vývoze, zoznam kódov používaných pri jeho vypĺňaní a spôsob zaokrúhľovania súm, hodnôt a platieb, vzor formulára dovozného, vývozného a tranzitného colného vyhlásenia na tovar, ktorý je alebo bude používaný ozbrojenými silami Slovenskej republiky (FORM 302), a vzor formulára NATO - cestovný rozkaz ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podanie colného vyhlásenia v listinnej podobe osvedčí príslušník finančnej správy svojím podpisom. Na colnom vyhlásení v listinnej podobe vyznačí príslušník finančnej správy dátum jeho prijatia.

Colný úrad odmietne prijatie colného vyhlásenia, ak

Colný úrad môže odmietnuť prijatie colného vyhlásenia, ak je colné vyhlásenie podané na miestne nepríslušnej pobočke colného úradu.

Ak sa platnosť colného vyhlásenia pred prepustením tovaru zruší, colné konanie sa považuje za zastavené.

Ak sa platnosť už prijatého colného vyhlásenia v listinnej podobe na žiadosť deklaranta zruší,⁴⁷) colný úrad vyznačí túto skutočnosť na colnom vyhlásení.

Ustanovenia § 32 ods. 1 a § 33 až 35 sa použijú primerane aj na vyhlásenie o spätnom vývoze.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia v colnom konaní obsahuje

Služobná pečiatka je pečiatka pridelená príslušníkovi finančnej správy¹⁹) alebo osobe konajúcej v mene colného úradu na plnenie jeho úloh, ktorá obsahuje dátum a ďalšie rozlišovacie znaky umožňujúce identifikáciu osoby, ktorá v colnom konaní rozhodla.

Na písomné vyhotovenie rozhodnutia, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhovaného colného režimu, sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.²⁵)

Ak v colnom konaní colný úrad potvrdí colné vyhlásenie podané písomne alebo colný úrad vydá iný doklad, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 1, považuje sa toto vyhlásenie alebo tento doklad za rozhodnutie.

Na rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu oznámené ústne alebo iným spôsobom⁴⁹) sa nevzťahujú ustanovenia odseku 1 ani všeobecný predpis o správnom konaní.²⁵)

Rozhodnutie v colnom konaní sa vyhotovuje písomne; to neplatí, ak bolo colné vyhlásenie podané v súlade s colnými predpismi ústne.

Rozhodnutie, ktorým sa tovar prepúšťa do colného režimu s úplným oslobodením od dovozného cla, colný úrad môže oznámiť vyznačením dňa prepustenia na obchodnom alebo prepravnom doklade. Deň vyznačenia prepustenia tovaru je dňom oznámenia rozhodnutia. Také rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie.

Proti rozhodnutiu v colnom konaní vydanom podľa odseku 3 a rozhodnutiu colného úradu, ktorým sa zamieta návrh na prepustenie tovaru do navrhovaného colného režimu alebo ktorým sa nevyhovie tomuto návrhu v plnom rozsahu, sa možno odvolať v lehote 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

Písomným rozhodnutím v colnom konaní je aj rozhodnutie, ktoré sa vyhotovuje a odosiela automaticky prostredníctvom zariadenia na spracovanie a prenos údajov a obsahuje kvalifikovanú elektronickú pečať s pripojenou časovou pečiatkou; takéto rozhodnutie neobsahuje náležitosti uvedené v odseku 1 písm. f).

Na doručovanie elektronických správ v colnom konaní sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.^49a) Rozhodnutie podľa odseku 9 alebo iný elektronický úradný dokument sa však považuje za doručený okamihom jeho sprístupnenia prostredníctvom funkcionality informačného systému Centrálny elektronický priečinok deklarantovi, ak tento okamih predchádza okamihu doručenia podľa osobitného predpisu.^49b)

Ak je predmetom zničenia odpad,⁵⁰) žiadateľ o vydanie povolenia na použitie colného režimu aktívny zušľachťovací styk je povinný k žiadosti priložiť súhlas na zneškodnenie odpadu podľa osobitného predpisu.⁵¹)

Držiteľ povolenia na použitie colného režimu aktívny zušľachťovací styk písomne oznámi colnému úradu deň, hodinu a miesto zničenia tovaru; toto oznámenie doručí colnému úradu najneskôr sedem kalendárnych dní predo dňom zničenia tovaru.

Zápis sumy dovozného cla alebo sumy vývozného cla do účtovnej evidencie sa nevykoná, ak ide o sumu, ktorá sa už nesmie dlžníkovi oznámiť podľa osobitného predpisu⁵²) alebo podľa § 53 ods. 4.

Colný dlh možno uhradiť v hotovosti, poštovým poukazom, šekom, bezhotovostným prevodom z účtu na účet štátneho rozpočtu, ktorý je vedený pre colný úrad alebo finančné riaditeľstvo, alebo započítaním preplatku na iných platbách. Colný dlh možno uhradiť v hotovosti, ak neprevyšuje sumu 1 500 eur.

Colný úrad môže na základe žiadosti povoliť dlžníkovi zaplatenie colného dlhu v splátkach, ak by bolo okamžité zaplatenie pre dlžníka spojené s vážnou ujmou alebo ak dlžník nemôže z iných objektívnych dôvodov zaplatiť colný dlh naraz, najviac však na dobu nepresahujúcu lehotu, v ktorej sa premlčuje právo vymáhať nedoplatok colného dlhu podľa § 61.

Slobodné pásmo musí byť oddelené od ostatného colného územia plotom vysokým najmenej tri metre alebo oddelené spôsobom schváleným colným úradom tak, aby bolo možné kontrolovať vstupy do slobodného pásma a výstupy z neho.

Zriadenie slobodného pásma na žiadosť osoby povoľuje ministerstvo na základe predchádzajúceho rozhodnutia vlády Slovenskej republiky. V povolení ministerstvo určí, ktoré časti colného územia tvoria slobodné pásmo, určí prevádzkovateľa a podmienky prevádzkovania slobodného pásma, miesto vstupu do slobodného pásma, miesto výstupu zo slobodného pásma a čas, na aký sa slobodné pásmo zriaďuje.

Stavby postavené v slobodnom pásme bez súhlasu colného úradu colný úrad na náklady vlastníka stavby bezodkladne odstráni; ustanovenia osobitných právnych predpisov tým nie sú dotknuté.

Ministerstvo zruší povolenie podľa odseku 1, ak o to požiada prevádzkovateľ alebo ak slobodné pásmo prestalo plniť účel, na ktorý bolo zriadené, alebo ak jeho ďalšia prevádzka nie je ekonomicky opodstatnená.

Náležitosti žiadosti o zriadenie slobodného pásma a doklady a podklady, ktoré sa pripájajú k žiadosti, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Prevádzkovateľ slobodného pásma je povinný oznámiť colnému úradu každú stratu tovaru okrem prirodzených strát.

Rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla sa v colnom konaní vydáva na základe žiadosti obsiahnutej v colnom vyhlásení. Ak colné vyhlásenie bolo podané v súlade s colnými predpismi ústne, o oslobodení tovaru od dovozného cla sa rozhodne aj bez žiadosti podľa prvej vety.

Rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu sa považuje za rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla.

Ak je potrebné ustanoviť osobitné podmienky na poskytnutie oslobodenia tovaru od dovozného cla, colný úrad vydáva písomné rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla; to sa vzťahuje aj na to, ak sa žiadosť o oslobodenie tovaru od dovozného cla podá dodatočne.

Ak sa colné vyhlásenie podáva iným úkonom,²³) považuje sa to za podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o oslobodení tovaru od dovozného cla a nekonanie colného úradu za rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla.

Tovar dovážaný v osobnej batožine cestujúceho je oslobodený od dovozného cla v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.⁵³)

Od dovozného cla je oslobodený

Oslobodenie od dovozného cla sa neposkytne, ak osoba podľa odseku 1 písm. b) alebo c)

Tovar oslobodený od dovozného cla podľa § 47 ods. 1 alebo podľa medzinárodných zmlúv pre inštitúcie tretích štátov alebo medzinárodné organizácie možno bez predchádzajúceho oznámenia colnému úradu vypožičať, dať do zálohy, prenajať alebo previesť až po uplynutí lehoty vyplývajúcej z princípu vzájomnosti vo vzťahu k tretiemu štátu, najmenej však po uplynutí 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného obehu, v prípade cestných motorových vozidiel najmenej po uplynutí dvoch rokov.

Ak sa tovar podľa odseku 1 vypožičia, dá do zálohy, prenechá do nájmu alebo prevedie pred uplynutím lehoty podľa odseku 1, deklarant je povinný vopred o tom informovať colný úrad; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň naloženia s týmto tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.

Ak sa tovar oslobodený od dovozného cla podľa § 47 ods. 1 vypožičia, dá do zálohy, prenechá do nájmu alebo prevedie pred uplynutím lehoty podľa odseku 1, colný úrad nevyberie dovozné clo, ak diplomat alebo konzul patriaci k personálu zastúpení uvedených v § 47 ods. 1 písm. a) bol odvolaný z funkcie a ak uplynula najmenej polovica tejto lehoty, alebo ak osoba podľa § 47 ods. 1 písm. b) a c) zomrela, alebo ak bolo cestné motorové vozidlo vážne poškodené; to platí aj pre služobné motorové vozidlá.

Od dovozného cla sú oslobodené na princípe vzájomnosti vo vzťahu k tretiemu štátu zásoby potravín, nápojov, tabakových výrobkov a ostatného tovaru, ktoré sú určené na spotrebu alebo ďalšie použitie cestujúcimi a posádkou na palube dopravných prostriedkov používaných na podnikateľské účely v oblasti leteckej dopravy a vodnej dopravy pri preprave cez colnú hranicu, ak je poskytovanie takej služby v týchto dopravných prostriedkoch obvyklé.

Od dovozného cla je v cestnej doprave a v železničnej doprave oslobodený tovar podľa odseku 1, ktorý sa v príslušných dopravných prostriedkoch dovezie cez colnú hranicu, s výnimkou tabakových výrobkov a liehovín.

Obaly, v ktorých sa tovar podľa odsekov 1 a 2 podáva, musia byť označené takým spôsobom, aby bol predaj tohto tovaru mimo dopravných prostriedkov ľahko zistiteľný.

Tovar, ktorý bol dovezený s oslobodením od dovozného cla podľa odsekov 1 a 2, sa musí použiť v súlade s jeho určením.

Pohonné látky v hlavných nádržiach obchodných motorových vozidiel určených na prepravu viac ako deviatich osôb vrátane vodiča⁵⁸) sú oslobodené od dovozného cla v množstve najviac 600 l na obchodné motorové vozidlo a na jednu cestu.

Semená a osivá sú oslobodené od dovozného cla na princípe vzájomnosti vo vzťahu k tretiemu štátu.

Hnojivá a iné výrobky na obrábanie pôdy a starostlivosť o poľnohospodárske plodiny⁵⁹) sú oslobodené od dovozného cla na princípe vzájomnosti vo vzťahu k tretiemu štátu.

Sídlo poľnohospodárskeho podniku a pozemkov obhospodarovaných týmto podnikom sa nachádza v bezprostrednej blízkosti colnej hranice vtedy, ak nie je vzdialené viac ako päť kilometrov od colnej hranice a plochy obhospodarovaných pozemkov nie sú umiestnené ďalej ako v páse päť kilometrov pozdĺž colnej hranice.

Ustanovenia § 44 až 51 sa uplatnia primerane na vývoz tovaru, ktorý podlieha vývoznému clu.

Certifikát podľa osobitného predpisu o pozastavení dovozného cla na tovar, ktorým sú určité zbrane a vojenské zariadenia,^59a) vydáva Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a zároveň oznamuje Európskej komisii informácie v rozsahu podľa osobitného predpisu.^59b)

Ak sa použije postup podľa osobitného predpisu,⁶⁰) colný úrad oznámi dlžníkovi sumu colného dlhu doručením

Na písomné vyhotovenie rozhodnutia o určení colného dlhu v colnom konaní sa ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní o náležitostiach rozhodnutia³⁷) nevzťahujú.

Rozhodnutie o určení colného dlhu v colnom konaní obsahuje

Ak colný dlh vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu, colný úrad môže oznámiť dlžníkovi sumu colného dlhu najneskôr v lehote piatich rokov odo dňa jeho vzniku.

Ak sa po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o určení colného dlhu v colnom konaní dodatočne preukáže, že suma colného dlhu oznámená dlžníkovi týmto rozhodnutím nezodpovedá sume colného dlhu, ktorá sa mala podľa colných predpisov zaplatiť, colný úrad osobitným rozhodnutím dodatočne vymeria colný dlh alebo vydá rozhodnutie o vrátení alebo odpustení sumy dovozného cla alebo sumy vývozného cla; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní o preskúmaní rozhodnutí^60b) sa nepoužijú.

Na účely záruky na colný dlh je zloženiu peňažných prostriedkov v hotovosti rovnocenné predloženie dokladu o vinkulovaní vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v prospech colného úradu alebo bezhotovostný prevod peňažných prostriedkov na účet colného úradu. Peňažné prostriedky použité na záruku na colný dlh nepodliehajú výkonu rozhodnutia.^60c)

Záruka na colný dlh poskytnutá zložením peňažných prostriedkov v hotovosti sa použije na úhradu dovozného cla alebo vývozného cla, ak colný dlh nie je dobrovoľne splnený v lehote ustanovenej colnými predpismi alebo určenej colným úradom, alebo ak s takouto úhradou dovozného cla alebo vývozného cla deklarant pred uplynutím tejto lehoty vysloví súhlas. Prebytok poskytnutej záruky na colný dlh colný úrad bez zbytočného odkladu vráti osobe, od ktorej sa požadovala záruka na colný dlh. Ak je zložením peňažných prostriedkov v hotovosti poskytnutá celková záruka, takéto peňažné prostriedky colný úrad vráti, ak je záruka uvoľnená a osoba, ktorá tieto peňažné prostriedky poskytla, o to požiada.

Zložením peňažných prostriedkov v hotovosti do pokladne colného úradu môže byť poskytnutá záruka na colný dlh, ktorý neprevyšuje sumu 1 500 eur.

Ručenie sa poskytuje vo forme jednotlivej záruky alebo celkovej záruky.

Colný úrad prijme ako ručiteľa

Colný úrad osobu uvedenú v odseku 2 písm. b) na jej písomnú žiadosť schváli ako ručiteľa, ak

Povinnosť uvedená v odseku 3 písm. c) sa považuje za splnenú, ak bol osobe udelený status schváleného hospodárskeho subjektu a účinnosť tohto povolenia nebola v čase rozhodovania o žiadosti o schválenie byť ručiteľom pozastavená a toto povolenie nebolo zrušené.

Ak je osobou, ktorá má byť schválená ako ručiteľ podľa odseku 3, Exportno-importná banka Slovenskej republiky,^60f) podmienka uvedená v odseku 3 písm. a) sa považuje za splnenú a splnenie podmienky podľa odseku 3 písm. b) sa nevyžaduje.

Žiadosť uvedenú v odseku 3 podáva osoba colnému úradu, v ktorého územnom obvode má osoba trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo. Ak osoba nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo, príslušný je ten colný úrad, ktorému bola žiadosť podaná ako prvému.

Splnenie podmienky podľa odseku 3 písm. a) colný úrad posúdi na základe dokladov preukazujúcich stav majetku, najmä výpisov z účtov a účtovnej závierky.

Ak osoba, ktorá má byť schválená ako ručiteľ, spĺňa podmienky podľa odseku 3, colný úrad vydá rozhodnutie, ktorým ju schváli ako ručiteľa. V rozhodnutí určí podmienky, za ktorých táto osoba môže poskytovať ručenie, a sumu, do ktorej poskytuje ručenie. Ak osoba nespĺňa podmienky podľa odseku 3, colný úrad žiadosť zamietne. Ak colný úrad žiadosť zamietne, novú žiadosť je možné podať až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Osoba, ktorej colný úrad vydal rozhodnutie, ktorým ju schválil ako ručiteľa, je povinná akúkoľvek skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na plnenie podmienok podľa odseku 3 alebo podmienok určených v rozhodnutí podľa odseku 8, bez zbytočného odkladu oznámiť colnému úradu, ktorý rozhodnutie vydal.

Colný úrad zruší rozhodnutie podľa odseku 8, ktorým osobu schválil ako ručiteľa, ak táto osoba prestane plniť niektorú z podmienok uvedených v odseku 3 alebo podmienky určené v rozhodnutí podľa odseku 8 alebo ak sama požiada o jeho zrušenie. Zrušením rozhodnutia podľa prvej vety sa zároveň zrušuje schválenie všetkých ručiteľských vyhlásení vystavených ručiteľom dotknutým týmto rozhodnutím. Osoba, ktorej colný úrad zrušil rozhodnutie podľa prvej vety, môže podať novú žiadosť o schválenie byť ručiteľom až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo zrušené rozhodnutie podľa odseku 8; to neplatí, ak colný úrad zrušil rozhodnutie na základe žiadosti dotknutej osoby.

Osoba uvedená v odseku 2 je povinná finančnému riaditeľstvu písomne predkladať zoznam fyzických osôb, ktoré sú na účely ručenia oprávnené konať v jej mene, vrátane podmienok podpisovania. Akúkoľvek zmenu v týchto údajoch je osoba uvedená v odseku 2 povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť finančnému riaditeľstvu. Zoznam fyzických osôb podľa prvej vety obsahuje osobné údaje v rozsahu titul, meno, priezvisko a funkcia dotknutej osoby, jej podpisový vzor, telefónne číslo a adresa elektronickej pošty a musí byť podpísaný osobou, ktorá ho predkladá.

Povinnosť podľa odseku 11 druhej vety zaniká

Ak colný úrad schváli ručiteľské vyhlásenie, túto skutočnosť na ňom vyznačí. Schválením ručiteľského vyhlásenia vzniká ručiteľský záväzok.

Odo dňa nadobudnutia účinnosti rozhodnutia vydaného podľa odseku 10 colný úrad nemôže schváliť podľa odseku 13 žiadne nové ručiteľské vyhlásenie vystavené ručiteľom dotknutým týmto rozhodnutím.

Ak colný úrad vydá rozhodnutie podľa odseku 10, dôjde k inému zrušeniu schválenia ručiteľského vyhlásenia alebo k vypovedaniu ručiteľského vyhlásenia, colný úrad je povinný o tom informovať držiteľa celkovej záruky, pri ktorej je dotknutá osoba ručiteľom, a to bez zbytočného odkladu po oznámení takéhoto rozhodnutia ručiteľovi alebo po doručení výpovede ručiteľa colnému úradu; držiteľ celkovej záruky je povinný poskytnúť inú záruku na colný dlh, ktorý vznikne alebo by mohol vzniknúť, a to najneskôr do dňa, keď nastanú účinky zrušenia schválenia ručiteľského vyhlásenia alebo výpovede ručiteľa.

Pri ručení vo forme jednotlivej záruky ručiteľ uvedený v § 55 ods. 2 podáva ručiteľské vyhlásenie podľa vzoru, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo; vzor ručiteľského vyhlásenia podľa osobitného predpisu^60g) sa nepoužije.

Ručiteľské vyhlásenie pri ručení vo forme jednotlivej záruky v elektronickej podobe obsahuje náležitosti ustanovené vo vzore podľa odseku 1 okrem požiadaviek na odtlačok pečiatky a text uvádzaný vlastnou rukou.

Okrem náležitostí podľa odseku 2 ručiteľské vyhlásenie pri ručení vo forme jednotlivej záruky v elektronickej podobe môže obsahovať číslo colného vyhlásenia alebo číslo vyhlásenia na dočasné uskladnenie, na ktoré sa záruka vzťahuje. Ak sa v ručiteľskom vyhlásení pri ručení vo forme jednotlivej záruky v elektronickej podobe uvedie číslo colného vyhlásenia alebo číslo vyhlásenia na dočasné uskladnenie, takéto ručiteľské vyhlásenie sa vzťahuje na tovar a colnú operáciu uvedené v tomto colnom vyhlásení alebo v tomto vyhlásení na dočasné uskladnenie; opis tovaru a colná operácia sa v takomto ručiteľskom vyhlásení nemusia uvádzať.

Ručiteľské vyhlásenie pri ručení vo forme jednotlivej záruky v elektronickej podobe musí byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom.

Schválenie ručiteľského vyhlásenia pri ručení vo forme jednotlivej záruky v elektronickej podobe colný úrad oznámi ručiteľovi elektronicky.

Ručiteľské vyhlásenie pri ručení vo forme jednotlivej záruky v elektronickej podobe sa nepoužije

Pri ručení vo forme celkovej záruky ručiteľ uvedený v § 55 ods. 2 podáva ručiteľské vyhlásenie podľa vzoru, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo; vzor ručiteľského vyhlásenia podľa osobitného predpisu^60h) sa nepoužije.

Colný úrad môže na zabezpečenie nedoplatku colného dlhu, pokuty alebo inej platby vymeranej alebo uloženej colným úradom zadržať tovar alebo inú vec, aj ak je povinný tovar alebo inú vec vydať; ustanovenia osobitného predpisu⁶¹) sa použijú primerane. Ustanovenia § 64 tým nie sú dotknuté.

Colný úrad môže na zabezpečenie svojej pohľadávky zriadiť k veciam a právam dlžníka a ručiteľa colné záložné právo. Na zriadenie colného záložného práva a na úkony súvisiace s colným záložným právom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.^61a)

Vymerané clo sa zaokrúhľuje na eurocenty do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

Colný úrad neoznámi colný dlh pri dovoze alebo colný dlh pri vývoze, ak colný dlh vznikol nesplnením povinnosti alebo nedodržaním podmienky podľa osobitného predpisu^61aa) a suma colného dlhu, ktorá sa má oznámiť, v konkrétnom prípade nedosiahne sumu desať eur.

Colný úrad neoznámi colný dlh pri dovoze alebo colný dlh pri vývoze, ak ide o dodatočné vymeranie colného dlhu a suma colného dlhu, ktorá sa má dodatočne oznámiť, v konkrétnom prípade nedosiahne sumu desať eur; to neplatí pre oznámenie colného dlhu vymeraného na základe žiadosti deklaranta o opravu colného vyhlásenia po prepustení tovaru.

Ak colný úrad postupuje podľa odseku 1 alebo odseku 2, neoznámi ani daň z pridanej hodnoty a spotrebnú daň pri dovoze, ak súčet týchto platieb nedosiahne sumu desať eur.

Za deň platby sa považuje

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné previesť platby na príslušné účty colného úradu vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa platba z účtu dlžníka alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala uskutočnila, alebo keď boli peňažné prostriedky v hotovosti v prospech účtu colného úradu prijaté. Ak sa platba uskutočňuje prostredníctvom poštového platobného styku, poštový podnik je povinný uskutočniť sprostredkovanie pripísania platby na účet colného úradu v príslušnej banke najneskôr druhý pracovný deň po dni prijatia platby. Ak je účet colného úradu vedený v inej banke alebo v pobočke zahraničnej banky ako účet dlžníka alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala, z ktorého sa platba vykonáva, je banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá platbu uskutočňuje, povinná previesť uhrádzanú sumu tej banke alebo pobočke zahraničnej banky, v ktorej sa vedie účet colného úradu, v lehote podľa prvej vety. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu colných úradov v hotovosti. Banka alebo pobočka zahraničnej banky, v ktorej sú vedené účty colného úradu, pripíše v ich prospech takto prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Súčasne sú banka, pobočka zahraničnej banky a poštový podnik povinné oznámiť colnému úradu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu dlžníka alebo inej osoby, ktorá platbu vykonala. Ak tieto lehoty nie sú dodržané, dotknutá osoba je povinná uhradiť colnému úradu úrok vo výške úroku z omeškania podľa osobitného predpisu.^61ab)

Colný úrad vymeria úrok z omeškania v súlade s osobitným predpisom.^61ab)

Úrok z omeškania je príslušenstvom colného dlhu.

Vymeraný úrok z omeškania sa zaokrúhľuje na eurocenty do 0,005 eura nadol a od 0,005 eura vrátane nahor.

Ak osoba podľa osobitného predpisu^61b) najneskôr v deň predchádzajúci dňu doručenia úplnej žiadosti o vymáhanie pohľadávky^61c) nezaplatila colný dlh členskému štátu uvedený v osobitnom predpise,^61d) colný úrad vymeria tejto osobe úrok z omeškania.

Colný úrad vymeria úrok z omeškania za každý deň omeškania, začínajúc dňom doručenia úplnej žiadosti o vymáhanie pohľadávky^61c) až do dňa úhrady colného dlhu vrátane.

Právo vyberať a vymáhať nedoplatok colného dlhu, nedoplatok pokút a iných platieb vymeraných a uložených podľa colných predpisov sa premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.

Ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo k vymáhaniu nedoplatku podľa odseku 1, začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím roka, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený. Právo vymáhať nedoplatok sa premlčí najneskôr uplynutím 20 rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.

Na premlčanie sa prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta, a len v rozsahu uplatňovaných námietok.

Úkonom na vymáhanie nedoplatku je aj písomná upomienka na zaplatenie colného dlhu doručená dlžníkovi.

Preplatok je suma platby, ktorá prevyšuje splatné clo, pokutu, iné platby vymerané alebo uložené podľa colných predpisov, daň z pridanej hodnoty alebo spotrebnú daň pri dovoze, na ktorých úhradu sa použila.

Colný úrad použije preplatok na úhradu nedoplatku dlžníka na inej splatnej platbe, ktorý má vo svojej evidencii, v tomto poradí:

Ak preplatok nepostačuje na úhradu všetkých splatných platieb toho istého poradia podľa odseku 2, použije sa na ich úhradu v poradí podľa najstaršieho dátumu splatnosti. Ak existuje viacero splatných platieb toho istého poradia podľa odseku 2 s rovnakým dátumom splatnosti a preplatok nepostačuje na úhradu všetkých takýchto platieb, preplatok sa použije na ich úhradu v poradí podľa ich výšky vzostupne.

Ak colný úrad nemá vo svojej evidencii žiadnu splatnú platbu uvedenú v odseku 2, alebo ak sa na úhradu nedoplatku splatnej platby uvedenej v odseku 2 nepoužil celý preplatok, preplatok alebo jeho zvyšok možno použiť na úhradu splatných platieb uvedených v odseku 2, ktoré majú v evidencii iné colné úrady; odseky 2 a 3 sa použijú rovnako. Ak žiadny colný úrad nemá vo svojej evidencii splatnú platbu uvedenú v odseku 2, alebo ak sa na úhradu splatných platieb uvedených v odseku 2, ktoré majú vo svojej evidencii iné colné úrady, nepoužil celý preplatok alebo jeho zvyšok, preplatok alebo jeho zvyšok možno použiť na úhradu daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň a nedoplatku na iných platbách, ktoré voči dlžníkovi eviduje daňový úrad, pričom sa ustanovenia osobitného predpisu^61h) použijú primerane.

Colný úrad upovedomí dlžníka o tom, že preplatok alebo jeho časť sa použila na úhradu nedoplatku inej splatnej platby uvedenej v odseku 2 alebo odseku 4; ak sumu platby podľa odseku 1 zaplatila za dlžníka iná osoba, colný úrad upovedomí aj túto osobu o použití preplatku alebo jeho časti. Colný úrad v oznámení uvedie, ktoré splatné platby a v akej výške boli z preplatku uhradené.

Colný úrad vráti dlžníkovi na jeho žiadosť preplatok alebo jeho zvyšok, ktoré sa nepoužili podľa odseku 2 alebo odseku 4. Colný úrad vráti preplatok alebo jeho zvyšok bezodkladne, najneskôr však v lehote 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o jeho vrátenie. Ak sumu platby podľa odseku 1 zaplatila za dlžníka iná osoba, colný úrad upovedomí túto osobu o vrátení preplatku alebo jeho zvyšku dlžníkovi. Ak colný úrad vyhovie žiadosti o vrátenie preplatku alebo jeho zvyšku v plnom rozsahu, nevydá o tom písomné rozhodnutie.

Ak colný úrad preplatok alebo jeho zvyšok nevráti v lehote podľa odseku 6, je povinný zaplatiť dlžníkovi úrok; na výpočet úroku a na lehotu jeho splatnosti sa primerane použije osobitný predpis.⁶¹ⁱ) Ak colný úrad eviduje nedoplatok voči osobe, ktorej je povinný zaplatiť úrok, v lehote na zaplatenie úroku sumu úroku použije podľa odsekov 2 a 3.

Preplatok alebo jeho zvyšok nemožno vrátiť po uplynutí piatich rokov odo dňa zaplatenia platby; takýto preplatok alebo jeho zvyšok je príjmom štátneho rozpočtu.

Ak sumu platby podľa odseku 1 uhradil ručiteľ a túto sumu nemožno použiť na úhradu iného ním zabezpečeného nedoplatku, colný úrad túto sumu vráti ručiteľovi; na vrátenie preplatku ručiteľovi sa primerane použijú odseky 6 až 8.

Ak colný dlh, pokuty a iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov neboli v lehote splatnosti⁶²) uhradené, colný úrad môže začať nedoplatok vymáhať v colnom exekučnom konaní.

Colné exekučné konanie je konanie colného úradu, v ktorom sa vymáha colný dlh, pokuty a iné platby. Ak odsek 3 neustanovuje inak, na vymáhanie podľa odseku 1 a na úkony súvisiace s vymáhaním sa primerane použije osobitný predpis.⁶³)

Exekučným titulom, na podklade ktorého možno začať colné exekučné konanie, je vykonateľné rozhodnutie, ktorým boli vymerané alebo uložené colný dlh, pokuty alebo iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov.

Ak colný úrad zistí, že dlžné čiastky zodpovedajúce ustanoveným nárokom únie na vlastné zdroje^63a) nemožno vybrať z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,^63b) vydá za podmienok ustanovených v tomto osobitnom predpise rozhodnutie, na základe ktorého sa čiastky zodpovedajúce ustanoveným nárokom únie na vlastné zdroje^63a) vyhlásia za čiastky, ktoré nemožno vybrať.

Rozhodnutie podľa odseku 1 sa nedoručuje a je právoplatné dňom jeho vydania. Proti takémuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Colný úrad môže zaistiť tovar alebo vec,

Colný úrad môže zaistiť tovar alebo vec podľa odseku 1 bez ohľadu na práva tretích osôb.

Colný úrad vydá o zaistení tovaru alebo veci rozhodnutie a doručí ho do vlastných rúk osobe, ktorej tovar alebo vec zaistil. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V rozhodnutí o zaistení tovaru alebo veci sa uvedú dôvody, v ktorých dôsledku sa tovar alebo vec zaisťuje, a podľa povahy prípadu poučenie o právach a povinnostiach osoby, ktorá môže byť rozhodnutím dotknutá. Rozhodnutie obsahuje aj upozornenie o následkoch nesplnenia povinnosti.

Osoba, ktorej bolo doručené rozhodnutie o zaistení tovaru alebo veci, je povinná tovar alebo vec vydať colnému úradu alebo strpieť iné opatrenia, ak ich colný úrad považuje za postačujúce na dosiahnutie účelu zaistenia.

Ak sa na výzvu colného úradu zaistený tovar alebo vec nevydá, možno ich osobe, ktorá bola vyzvaná, odňať.

O vydaní alebo o odňatí zaisteného tovaru alebo veci sa vyhotoví úradný záznam, v ktorom je uvedený aj opis zaisteného tovaru alebo veci. Osobe, ktorá tovar alebo vec vydala alebo ktorej tovar alebo vec boli odňaté, vyhotoví colný úrad potvrdenie o vydaní alebo o odňatí tovaru alebo veci.

Ak zaistený tovar alebo vec už nie sú na ďalšie konanie potrebné a ak neprichádza do úvahy ich prepadnutie alebo zhabanie v konaní o colnom priestupku alebo v konaní o colnom delikte, osobe, ktorej boli odňaté, sa vrátia; ustanovenie § 56 tým nie je dotknuté.

Colný úrad nevydá zaistený tovar alebo vec podľa odseku 8, ak má pochybnosti o práve osoby k tomuto tovaru alebo veci. Ak si na tovar alebo vec uplatňuje právo iná osoba ako osoba, ktorej boli tovar alebo vec zaistené, vydá ich colný úrad vlastníkovi tovaru alebo veci alebo ich oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na tovar alebo vec je nepochybné. Ak taká osoba neexistuje, colný úrad tovar alebo vec nevydá, pričom túto skutočnosť písomne oznámi tomu, kto si uplatňuje právo na vydanie tovaru alebo veci, a odporučí mu, aby si v lehote 60 dní odo dňa doručenia oznámenia uplatnil vlastnícke právo alebo iné právo na tovar alebo vec na príslušnom súde. Ak si osoba, ktorá je vlastníkom tovaru alebo veci alebo ich oprávneným držiteľom, tovar alebo vec napriek výzve neprevezme v lehote uvedenej v tejto výzve alebo osoba, ktorá si na tovar alebo vec robí nárok, si tento nárok neuplatní na príslušnom súde v lehote podľa predchádzajúcej vety, tovar alebo vec sa stáva majetkom štátu.

Ak vlastník tovaru alebo veci, osoba, ktorá je oprávnená s tovarom alebo vecou nakladať, alebo osoba, u ktorej sa zaistený tovar alebo vec v čase zaistenia nachádzali, v lehote určenej colným úradom neodstráni pochybnosti alebo dôvody, ktoré viedli k zaisteniu tovaru alebo veci podľa § 64 ods. 1 písm. a), c) až e), colný úrad vydá rozhodnutie o zhabaní tovaru alebo veci, ak o zhabaní nemožno rozhodnúť v konaní o colnom priestupku alebo v konaní o colnom delikte, alebo colný úrad vydá rozhodnutie o prepadnutí tovaru alebo veci štátu. Odvolanie proti týmto rozhodnutiam má odkladný účinok.

Ak si na zaistený tovar alebo vec uplatnila právo iná osoba ako podľa odseku 1, colný úrad vydá rozhodnutie o prepadnutí tovaru alebo veci alebo rozhodnutie o zhabaní tovaru alebo veci najskôr po márnom uplynutí lehoty ustanovenej v § 64 ods. 9.

Ak osobitný predpis^70a) neustanovuje inak, colný úrad vykonáva správu majetku štátu pri tovare alebo veci,

Colný úrad je za podmienok podľa colných predpisov oprávnený tovar alebo vec uvedené v odseku 1 predať.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pri nakladaní s majetkom štátu podľa odsekov 1 a 2 sa postupuje podľa osobitného predpisu.⁷²)

Ak sa s tovarom alebo vecou uvedenými v odseku 1 nenaložilo spôsobom podľa odseku 2, môže colný úrad za podmienok podľa colných predpisov bezodplatne previesť správu alebo vlastníctvo na zariadenie sociálnych služieb,⁷⁴) zdravotnícke zariadenie,⁷⁵) predškolské zariadenie alebo školu,⁷⁶) neziskovú organizáciu⁷⁷) alebo inú právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom,¹²) ak táto osoba preukázateľne počas najmenej jedného roka poskytuje starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb alebo v zdravotníckych zariadeniach alebo zabezpečuje výchovu a vzdelávanie v predškolských zariadeniach alebo v školách. Na tieto účely finančné riaditeľstvo zverejňuje ponuky o tovare alebo veciach uvedených v odseku 1 na svojej internetovej stránke.

Colný úrad je oprávnený predať tovar alebo vec uvedené v odseku 1 ihneď, ak predmetom predaja sú tovar alebo vec, ktoré podliehajú rýchlej skaze, alebo živé zvieratá. Ak ide o chránené rastliny, chránené živočíchy a exempláre, môže ich colný úrad predať len so súhlasom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Colný úrad predá tovar alebo vec podľa odseku 2 spravidla na dražbe, pričom postupuje podľa osobitného predpisu.⁷⁸) Ak nie je možné alebo vhodné predať tovar alebo vec na dražbe, môže colný úrad predať tento tovar alebo vec inak.

S tovarom alebo vecou, ktoré nemožno predať alebo používať zo zdravotných, veterinárnych, rastlinolekárskych, bezpečnostných, morálnych alebo iných dôvodov, bude colný úrad zaobchádzať spôsobom ustanoveným v osobitnom predpise.⁷⁹)

Z výnosu, ktorý sa získal predajom tovaru alebo veci, sa prednostne uhradí colný dlh a úrok, náklady konania, skladné a pokuta uložená podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.⁵)

Ak nie je možné alebo vhodné s tovarom alebo vecou uvedenými v odseku 1 naložiť spôsobom podľa odsekov 2, 4 a 5, colný úrad môže takýto tovar alebo vec zničiť, ak náklady na ich zničenie nie sú vyššie ako náklady na splnenie podmienok podľa osobitného predpisu⁷³) a ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Colný delikt je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom podľa § 72 ods. 1 (ďalej len „porušovateľ“).

Colný priestupok je zavinené konanie alebo opomenutie fyzickej osoby,⁸⁰) ktorým porušila colné predpisy spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1.

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,⁸¹) ak tento zákon neustanovuje inak.

Colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto

Colnou uzáverou sa na účely odseku 1 rozumie plomba, pečať, známka alebo iný prostriedok, ktorým sa zaisťuje totožnosť tovaru v dopravných prostriedkov, kontajneroch, obaloch a miestnostiach tak, aby z nich nebolo možné tovar vybrať alebo vložiť bez viditeľných stôp poškodenia zaisteného priestoru alebo colnej uzávery.

Nezákonným dovozom a vývozom tovaru sa na účely odseku 1 rozumie dovoz a vývoz tovaru uskutočnený v rozpore s ustanoveniami osobitného predpisu.⁸²)

Za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 99 581,75 eura; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 331 939,18 eura.

Pokuta uložená za colný delikt je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť, ak tovar alebo vec vo vlastníctve porušovateľa boli použité alebo určené na spáchanie colného deliktu alebo získané colným deliktom, alebo boli nadobudnuté za tovar colným deliktom získaný; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. r), colný úrad vždy uloží prepadnutie tovaru alebo veci.

Prepadnutie tovaru alebo veci nemožno uložiť, ak je hodnota tovaru alebo veci v nápadnom nepomere k povahe colného deliktu okrem colného deliktu podľa § 72 ods. 1 písm. r).

Vlastníkom prepadnutého tovaru alebo veci sa stáva štát.

Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.

Pokutu alebo prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť porušovateľovi do dvoch rokov odo dňa, keď colný úrad zistil, že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa porušenia alebo nesplnenia povinnosti.

Plynutie lehoty podľa odseku 1 sa prerušuje odo dňa podania žaloby na súd do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

Colný úrad môže rozhodnúť o zhabaní tovaru alebo veci, ak tovar alebo vec nie sú vo vlastníctve porušovateľa alebo ak porušovateľ je neznámy a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku, alebo iný verejný záujem; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. r), colný úrad vždy rozhodne o zhabaní tovaru alebo veci.

O zhabaní tovaru alebo veci nemožno rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov.

Vlastníkom zhabaného tovaru alebo veci sa stáva štát.

Colný delikt prejednáva colný úrad, v ktorého územnom obvode má porušovateľ trvalý pobyt alebo sídlo.

Ak nemá porušovateľ trvalý pobyt alebo sídlo v Slovenskej republike, prejednáva colný delikt colný úrad, v ktorého územnom obvode bol colný delikt spáchaný alebo zistený.

Porušovateľ, voči ktorému colný úrad právoplatným rozhodnutím vyslovil výrok o porušení colných predpisov, je povinný uhradiť štátu náklady spojené s prejednaním colného deliktu paušálnou sumou 33,19 eura.

Náklady konania sú splatné v lehote splatnosti pokuty podľa § 74 ods. 2.

Výnosy z pokút uložených za colné delikty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Colný úrad môže za colný priestupok uložiť tieto sankcie:

Za colný priestupok možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 3 319,39 eura; ak ide o colný priestupok podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 33 193,91 eura.

V rozkaznom konaní možno uložiť pokutu do 1 659,69 eura.

V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 331,93 eura.

Pokuta uložená za colný priestupok je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

Colný priestupok prejednáva colný úrad, v ktorého územnom obvode bol colný priestupok zistený, a to aj vtedy, ak bol spáchaný v územnom obvode iného colného úradu.

Colný úrad, ktorý je príslušný na prejednanie colného priestupku, môže postúpiť colný priestupok na prejednanie colnému úradu, v ktorého územnom obvode má fyzická osoba, ktorá sa colného priestupku dopustila, trvalý pobyt alebo v ktorom sa trvalo zdržiava.

Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť, ak tovar alebo vec sú vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá sa dopustila colného priestupku a tovar alebo vec boli

Za colný priestupok podľa § 72 ods. 1 písm. r) colný úrad vždy uloží prepadnutie tovaru alebo veci.

Prepadnutie tovaru alebo veci nemožno uložiť, ak je hodnota tovaru alebo veci v nápadnom nepomere k povahe colného priestupku okrem colného priestupku podľa § 72 ods. 1 písm. r).

Vlastníkom prepadnutého tovaru alebo veci sa stáva štát.

Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.

Výnosy z pokút uložených za colné priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu.

Ak ide o colný priestupok podľa § 72 ods. 1 písm. r), colný úrad rozhodne o zhabaní tovaru alebo veci, ak tovar alebo vec nie sú vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá sa colného priestupku dopustila alebo ak je táto osoba neznáma.

Zodpovednosť deklaranta za colný delikt alebo colný priestupok podľa § 72 ods. 1 písm. d) zaniká, ak deklarant sám podá žiadosť o opravu nesprávnych údajov alebo nepravdivých údajov^82a) colnému úradu, ktorý rozhodol o prepustení tovaru.

Ak deklarant spácha colný delikt alebo colný priestupok uvedením nesprávnych údajov vo vyhlásení na dočasné uskladnenie, v predbežnom colnom vyhlásení o vstupe, predbežnom colnom vyhlásení o výstupe, vyhlásení o spätnom vývoze alebo v oznámení o spätnom vývoze, horná hranica sadzby pokuty podľa § 74 ods. 1 a § 80 ods. 2 sa znižuje na jednu desatinu, ak deklarant sám oznámi uvedenie nesprávnych údajov colnému úradu, ktorý ich prijal.

Ak žiadateľ spácha colný delikt alebo colný priestupok uvedením nesprávnych údajov alebo nepravdivých údajov, na základe ktorých colný úrad vydal povolenie podľa colných predpisov, horná hranica sadzby pokuty podľa § 74 ods. 1 a § 80 ods. 2 sa znižuje na jednu desatinu, ak žiadateľ sám oznámi uvedenie nesprávnych údajov alebo nepravdivých údajov colnému úradu, ktorý povolenie vydal.

Odseky 1 až 3 sa neuplatnia, ak

Na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu⁸³) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,²⁵) ak tento zákon alebo osobitný predpis⁸³) neustanovuje inak.

Ak sa uplatňuje trvalá výnimka alebo dočasná výnimka z povinnosti podľa osobitného predpisu,^83aa) úkon sa robí a rozhodnutie sa vydáva v listinnej podobe.

Priamy zástupca alebo nepriamy zástupca preukazuje svoje oprávnenie konať ako zástupca predložením písomného plnomocenstva alebo zmluvy.^83ab)

Ak tento zákon ustanovuje písomnú formu rozhodnutia alebo úkonu, rozumie sa tým elektronická podoba alebo listinná podoba.

Písomné rozhodnutia vydané podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu^83ac) s výnimkou rozhodnutí o uložení sankcie za colný priestupok alebo za colný delikt nemusia obsahovať odôvodnenie a poučenie o odvolaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis^83ad) neustanovuje inak.

Účastníkom správneho konania o vymeraní colného dlhu alebo o dodatočnom vymeraní colného dlhu je dlžník.^83a)

Výrok rozhodnutia o vymeraní colného dlhu alebo výrok rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením sumy colného dlhu, ktorá sa má vybrať alebo ktorá zostáva na vybratie a ktorú colný úrad vymeral a zapísal, dlžníka, právnych skutočností, na základe ktorých vznikol colný dlh, a okamihu vzniku colného dlhu. Colný úrad zároveň vo výroku uvedie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorých rozhodol, a určí lehotu na zaplatenie sumy colného dlhu podľa colných predpisov.^83b)

Ak je dodatočné vymeranie colného dlhu výsledkom kontroly po prepustení, odôvodnením rozhodnutia o dodatočnom vymeraní colného dlhu môže byť odkaz na protokol podľa § 12 ods. 17, ak bol kontrolovanej osobe doručený alebo ak sa doručuje spolu s týmto rozhodnutím.

Ak je žiadateľom o vydanie záväznej informácie podľa osobitného predpisu³⁰) fyzická osoba, je povinná na účely vydania záväznej informácie uviesť finančnému riaditeľstvu svoje rodné číslo.

Ak je deklarantom fyzická osoba, je na účely colného konania povinná uviesť colnému úradu svoje rodné číslo.

Ak colný orgán vykonáva pôsobnosť podľa osobitných predpisov a ak tieto predpisy neustanovujú inak, pri jej vykonávaní má rovnaké práva a povinnosti ako pri colnom dohľade. To isté sa vzťahuje aj na práva a povinnosti osôb, ktoré tomu dohľadu podliehajú.

Ak pri dovoze tovaru vznikne alebo môže vzniknúť daňová povinnosť, na zabezpečenie dane sa použijú colné predpisy; to neplatí, ak osobitný predpis^84a) ustanovuje inak. Ak pri dovoze tovaru vznikne alebo môže vzniknúť daňová povinnosť, spotrebná daň musí byť pri dovoze tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, vždy zabezpečená; spotrebná daň sa považuje za zabezpečenú aj, ak sa postupuje podľa osobitného predpisu.⁸⁵)

Úspešným absolvovaním školenia podľa osobitného predpisu^85aa) je úspešné vykonanie skúšky.

Žiadosť o vykonanie skúšky sa predkladá finančnému riaditeľstvu spolu s dokladom o absolvovaní školenia v rozsahu tém, ktoré sú obsahom skúšky, a dokladom o úhrade nákladov na skúšku. Bez predloženia žiadosti a dokladov podľa prvej vety nie je možné skúšku vykonať.

Skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou.

Skúšobnú komisiu tvoria predseda a najmenej ďalší dvaja členovia. Jedným z členov skúšobnej komisie je zástupca ministerstva, ktorého vymenúva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky.

Činnosť skúšobnej komisie riadi predseda, ktorý je príslušníkom finančnej správy. Predsedu a ďalších členov skúšobnej komisie okrem člena skúšobnej komisie podľa odseku 4 druhej vety vymenúva a odvoláva prezident finančnej správy.

O úspešnom vykonaní skúšky vydá finančné riaditeľstvo osvedčenie.

Rozsah a obsah skúšky, obsah dokumentácie o skúške, podrobnosti o činnosti a zložení skúšobnej komisie, ďalšie podrobnosti o skúške a vzor osvedčenia podľa odseku 6 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Ak má colný úrad colnú pohľadávku voči dlžníkovi a dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky vzájomne započítať. Započítaním také pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia finančného riaditeľstva o započítaní dlžníkovi. Colnou pohľadávkou sa rozumie colný dlh, jeho príslušenstvo, pokuty a iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov.

Započítať možno len splatné nepremlčané pohľadávky, ak výška pohľadávky v jednotlivom prípade presiahne 331,93 eura.

Úkonom dlžníka smerujúcim k započítaniu pohľadávok je žiadosť o započítanie (ďalej len „žiadosť“). Žiadosť podáva dlžník na príslušnom colnom úrade a musí obsahovať

Colný úrad úplnú žiadosť postúpi spolu s potvrdením výšky colnej pohľadávky podľa odseku 3 písm. c) finančnému riaditeľstvu.

Úkonom smerujúcim k započítaniu je aj žiadosť finančného riaditeľstva o poskytnutie údajov colnými úradmi o existencii a výške colných pohľadávok voči dlžníkovi. Colné úrady sú povinné poskytnúť požadované údaje bez zbytočného odkladu.

Finančné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušného správcu záväzku o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke dlžníka uznáva. Po overení a potvrdení údajov príslušným správcom záväzku finančné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému colnému úradu; dlžníkovi sa doručuje do vlastných rúk. Ak finančné riaditeľstvo pohľadávku dlžníka nezapočíta, oznámi túto skutočnosť dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a colnému úradu.

Správca záväzku sa po vydaní potvrdenia záväzku podľa odseku 6 zdrží úkonov, ktoré by mohli mať za následok zmenu potvrdených údajov.

Ak colná pohľadávka zanikla započítaním v celej výške, colný úrad môže vyrubiť úrok z omeškania podľa osobitného predpisu^85a) len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti colnej pohľadávky do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započítanie colnej pohľadávky colnému úradu. Ak colná pohľadávka zanikla započítaním čiastočne, na tú časť colnej pohľadávky, ktorá zanikla započítaním, sa pri vyrubení úroku z omeškania vzťahuje prvá veta; na nezapočítanú časť colnej pohľadávky sa vzťahuje ustanovenie osobitného predpisu.^85a)

Na započítavanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov.⁸⁶)

Colný úrad môže postúpiť právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu

Za dočasne nevymožiteľný nedoplatok sa považuje nedoplatok,

Pohľadávku alebo dočasne nevymožiteľný nedoplatok nemožno postúpiť, ak sa týka dlžných čiastok zodpovedajúcich ustanoveným nárokom únie na vlastné zdroje.^63a)

Právnická osoba, ktorej bola postúpená pohľadávka alebo dočasne nevymožiteľný nedoplatok podľa odseku 1, môže pohľadávku alebo nedoplatok ďalej postúpiť len inej právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom; na postupcu sa postup podľa odseku 6 vzťahuje primerane.

O postúpení pohľadávky alebo dočasne nevymožiteľného nedoplatku podľa odseku 1 uzatvára finančné riaditeľstvo s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky alebo dočasne nevymožiteľného nedoplatku. Súčasťou tejto zmluvy je aj vyporiadanie práv zo zabezpečenia pohľadávky alebo dočasne nevymožiteľného nedoplatku.

Colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurz.⁸⁷) Ak je dlžník v likvidácii, colný úrad oznámi postúpenie pohľadávky dlžníkovi a likvidátorovi. Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením alebo iným spôsobom, je colný úrad povinný o postúpení pohľadávky podať správu aj osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.

Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou alebo dočasne nevymožiteľným nedoplatkom prechádza na tretiu osobu dňom nadobudnutia platnosti zmluvy podľa odseku 5. Colný úrad odpíše pohľadávku alebo dočasne nevymožiteľný nedoplatok zo svojej evidencie ku dňu nadobudnutia platnosti zmluvy podľa odseku 5.

Colný úrad je povinný odovzdať tretej osobe všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky alebo dočasne nevymožiteľného nedoplatku.

Odplata za postúpenie pohľadávky alebo dočasne nevymožiteľného nedoplatku podľa odseku 5 je príjmom štátneho rozpočtu.

Na postúpenie pohľadávky alebo dočasne nevymožiteľného nedoplatku podľa tohto zákona sa všeobecný predpis⁸⁸) nepoužije.

Colný dlh, ktorý vznikol podľa predpisov účinných pred 1. májom 2004 a ktorý nebol uhradený v lehote splatnosti, môže colný úrad odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymožiteľný. Za nevymožiteľný sa považuje nedoplatok, ktorý sa bezvýsledne vymáhal od dlžníka a iných osôb, od ktorých sa mohol vymáhať, alebo ak je zrejmé, že by vymáhanie bolo neúspešné, alebo je pravdepodobné, že by náklady na jeho vymáhanie presiahli výťažok z vymáhania. Rovnako sa postupuje, ak nedoplatok nie je nevymožiteľný, ale jeho vymáhanie je spojené s osobitnými alebo nadmernými ťažkosťami.

Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, ustanovuje inak.

Na konanie začaté pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa použijú doterajšie predpisy.

Lehoty, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, ako aj lehoty na uplatnenie práv podľa doterajších predpisov, aj keď začnú plynúť po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Ak colná pohľadávka vznikla pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, na prihlasovanie colných pohľadávok v konkurze alebo v reštrukturalizácii sa použijú doterajšie predpisy.

Na konanie začaté pred 1. januárom 2008 sa použijú doterajšie predpisy.

Peňažné prostriedky zložené na zabezpečenie colného dlhu pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa použijú na úhradu dane podľa osobitného predpisu,⁸⁹) ak daňová povinnosť vznikla po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii pri tovare, ktorý bol do colného režimu prepustený pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

Osoba, ktorá bola schválená byť ručiteľom podľa doterajších predpisov, môže poskytovať ručenie v súlade s vydaným rozhodnutím o schválení byť ručiteľom a s podmienkami určenými colným úradom podľa doterajších predpisov. Príslušný colný úrad vydá do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona nové rozhodnutie o schválení byť ručiteľom, v ktorom určí podmienky podľa § 55 ods. 2 a 3.

Ak do 31. decembra 2008 nastala skutočnosť pre uplatnenie základnej úrokovej sadzby, po 31. decembri 2008 sa použije základná úroková sadzba podľa zákona účinného do 31. decembra 2008.

Následná kontrola začatá a neukončená podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2013 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

Osoba, ktorá bola schválená byť ručiteľom podľa doterajších predpisov, sa považuje za osobu schválenú ako ručiteľ aj po dni začatia uplatňovania všetkých článkov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „deň uplatňovania nariadenia“). Takáto osoba je povinná predkladať ručiteľské vyhlásenia podľa predpisov účinných odo dňa uplatňovania nariadenia. Rozhodnutie o schválení byť ručiteľom vydané podľa doterajších predpisov stratí platnosť najneskôr 30. apríla 2017.

Ak bol colný dlh ku dňu uplatňovania nariadenia zabezpečený celkovou zárukou vo forme zloženia peňažných prostriedkov v hotovosti podľa doterajších predpisov, takáto záruka na colný dlh trvá aj po dni uplatňovania nariadenia, najdlhšie však do 30. apríla 2017, pričom § 54 ods. 4 sa nepoužije.

Ustanovenie § 53 ods. 4 v znení účinnom odo dňa uplatňovania nariadenia sa použije, aj ak colný dlh vznikol predo dňom uplatňovania nariadenia.

Ustanovenie § 84b sa použije, aj ak bol colný delikt alebo colný priestupok spáchaný pred dňom uplatňovania nariadenia.

Ručiteľský záväzok, ktorý vznikol schválením ručiteľského vyhlásenia na formulári podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017, trvá aj po 31. decembri 2017, ak nedošlo k zrušeniu alebo vypovedaniu tohto ručiteľského vyhlásenia.

Ak bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz alebo bola dlžníkovi povolená reštrukturalizácia pred 1. januárom 2018, colný úrad v konkurze alebo reštrukturalizácii postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2017.

Ustanovenie § 84b v znení účinnom od 1. januára 2018 sa použije, aj ak bol colný delikt alebo colný priestupok spáchaný pred 1. januárom 2018.

Zrušujú sa:

Zrušuje sa § 268e zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 258/2005 Z. z.