Zákon Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov 2006

Tovar prepravovaný cez hranice colného územia únie, ako aj cez hranice slobodného pásma je na území Slovenskej republiky pod colným dohľadom.

Colný dohľad sa vykonáva

Colnému dohľadu podlieha dovoz, vývoz a tranzit peňažných prostriedkov v hotovosti alebo iných rovnocenných platobných prostriedkov cez colné územie únie. Inými rovnocennými platobnými prostriedkami sa rozumejú cenné papiere, šeky a zmenky, drahé kovy a drahokamy.

Osoba, ktorá dováža, vyváža alebo prepravuje peňažné prostriedky v hotovosti alebo iné rovnocenné platobné prostriedky podľa odseku 1 v celkovej sume zodpovedajúcej sume najmenej 15 000 EUR, je povinná písomne ohlásiť túto skutočnosť príslušnému colnému úradu na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1.

Ohlasovaciu povinnosť podľa odseku 2 je povinná splniť aj osoba, ktorá odosiela do tretieho štátu alebo prijíma z tretieho štátu poštovú zásielku alebo inú zásielku obsahujúcu peňažné prostriedky v hotovosti alebo rovnocenné platobné prostriedky v celkovej sume zodpovedajúcej sume najmenej 1 000 EUR.

Hodnota peňažných prostriedkov v slovenskej mene alebo v inej mene sa na účely odsekov 2 a 3 určuje kurzom príslušnej meny vyhláseným Národnou bankou Slovenska platným v deň dovozu a vývozu bankoviek a mincí alebo v deň podania poštovej zásielky alebo inej zásielky.

Colný úrad zasiela vyplnené tlačivá podľa odseku 2 a oznámenia o porušení colných predpisov podľa § 72 ods. 1 písm. n) službe finančnej polície Policajného zboru⁴) do piateho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom k týmto skutočnostiam došlo.

Colný úrad vykonáva kontrolu plnenia ohlasovacej povinnosti podľa odsekov 2 a 3. Pri kontrole je colný úrad oprávnený vyžadovať potrebnú súčinnosť kontrolovaných osôb. Colný úrad vykonáva kontrolu v súlade s oprávneniami a s použitím prostriedkov podľa osobitného predpisu.²)

Colný orgán je oprávnený kontrolovať, či dovážané výrobky majú vyhlásenie o zhode a značku zhody podľa osobitného predpisu.⁵)

Dovozca výrobkov je povinný na výzvu colného orgánu preukázať, že ním dovážané výrobky majú vyhlásenie o zhode alebo certifikát zhody a značku zhody, ak tak ustanovuje osobitný predpis.⁵)

Colný orgán bez zbytočného odkladu informuje orgány dohľadu⁶) pred prepustením do colného režimu voľný obeh o výrobkoch, ktoré

Colný orgán je oprávnený v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom¹) vykonať colnú kontrolu každej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má tovar podliehajúci colnému dohľadu alebo možno predpokladať, že má tovar podliehajúci colnému dohľadu.

V prípade dôvodného podozrenia, že fyzická osoba alebo právnická osoba má tovar, ktorý podlieha colnému dohľadu, colný orgán je oprávnený vykonať prehliadku tejto fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo prevádzkových priestorov právnickej osoby.

Prehliadku fyzickej osoby a prehliadku prevádzkových priestorov fyzickej osoby alebo prevádzkových priestorov právnickej osoby môže colný orgán vykonať až vtedy, ak je jeho výzva na vydanie tovaru podliehajúceho colnému dohľadu bezvýsledná. Na žiadosť prehliadanej fyzickej osoby alebo na žiadosť zamestnanca právnickej osoby sa môže prehliadka vykonať za prítomnosti inej fyzickej osoby. Colný orgán je povinný tieto osoby o takomto oprávnení poučiť. Účasť inej osoby možno odoprieť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu jej života alebo zdravia. Prehliadku fyzickej osoby môže vykonať len osoba rovnakého pohlavia. O vykonaní prehliadky fyzickej osoby je colný orgán povinný vyhotoviť úradný záznam.

Colná kontrola obsahu poštových zásielok, na ktoré sa vzťahuje listové tajomstvo, sa vykoná, len ak je dôvodné podozrenie, že poštové zásielky obsahujú nielen písomné oznámenie, ale aj tovar. Skutočnosť, že bola vykonaná colná kontrola, je colný orgán povinný potvrdiť na obale poštovej zásielky a vyhotoviť o tom úradný záznam.

Za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve⁹) colnej kontrole nepodliehajú

Colnej kontrole nepodlieha diplomatická pošta ani konzulárna pošta Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.

Colný orgán nezodpovedá za škodu, ku ktorej došlo z dôvodu meškania dopravného prostriedku v dôsledku predloženia tovaru colnému orgánu a vykonávania colného konania. Ustanovenia osobitného predpisu o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom tým nie sú dotknuté.¹⁰)

Osoba, ktorá uskutočnila dovoz, vývoz alebo tranzit tovaru, alebo osoba, ktorá sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na dovoze, vývoze alebo tranzite tovaru, alebo osoba, u ktorej sa nachádza alebo možno predpokladať, že sa nachádza tovar podliehajúci colnému dohľadu, je povinná umožniť colnému orgánu vykonať colný dohľad v stavbách vrátane bytu, ak sa byt používa na podnikanie, v dopravných prostriedkoch, na pozemkoch, ktoré vlastní, užíva alebo spravuje, a poskytnúť potrebné doklady, údaje a informácie.

Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná strpieť úkony potrebné na vykonanie colného dohľadu a poskytnúť colnému orgánu nevyhnutnú súčinnosť.

Osoba, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, je povinná na výzvu colného orgánu predložiť doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad o kúpe, dodací list od výrobcu alebo iný dôkazný prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb oprávnených podnikať na colnom území únie. Ak nie sú predložené požadované doklady, colný orgán na náklady a nebezpečenstvo osoby, u ktorej sa vykonáva colný dohľad, kontrolovaný tovar premiestni na miesto, ktoré je pod jeho priamym dohľadom, a určí lehotu na dodatočné predloženie dokladov, najmenej však desať dní.

Ak sa vykonáva colný dohľad v prevádzkových priestoroch alebo v dopravných prostriedkoch podnikateľa,¹²) ktoré slúžia na verejnú prepravu alebo na verejnú prekládku tovaru, podnikateľ je povinný umožniť colným orgánom pri výkone ich úloh vstup do týchto prevádzkových priestorov alebo dopravných prostriedkov a poskytnúť im potrebnú súčinnosť, najmä poskytnúť zariadenia potrebné na manipuláciu s tovarom a na vykonávanie prehliadky tovaru. Colné orgány hradia na žiadosť podnikateľa všetky jeho náklady súvisiace s vykonaním colného dohľadu s výnimkou nákladov, ktoré by podnikateľovi vznikli v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou bez ohľadu na vykonanie colného dohľadu.

Ak sú obvyklé náklady nižšie ako náklady vyčíslené podnikateľom, colné orgány hradia obvyklé náklady. Podnikateľ je na účely kontroly povinný poskytnúť colným orgánom na ich žiadosť doklady potrebné na vyčíslenie nákladov.

Podnikateľ podľa odseku 1 je povinný umožniť colným orgánom pri výkone colného dohľadu bezplatný prístup k dopravným prostriedkom a k zariadeniam uvedeným v odseku 1, bezplatnú prepravu a bezplatne a včas im oznámiť cestovné a letové poriadky, ako aj ďalšie požadované údaje o preprave.

Colný orgán je oprávnený využívať informácie a osobné údaje podľa odseku 10 len v nevyhnutnej miere na služobné účely spôsobom, ktorý uchováva identifikačné údaje o colnom orgáne alebo o colníkovi,¹⁹) ktorý o výdaj informácií žiadal, a o účele, na ktorý sa výdaj informácií žiadal, najmenej na päť rokov. O skutočnostiach podľa prvej vety je prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ povinný zachovávať mlčanlivosť.

Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ informačných systémov vedených na základe osobitného zákona¹⁶) je povinný poskytnúť colnému orgánu na účely zaistenia ochrany osoby, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že je ohrozený jej život alebo zdravie, informácie o oznamovaní každého poskytnutia osobného údaja.

Colný orgán poskytuje a zverejňuje informácie, ktoré nie sú osobnými údajmi, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh.

Na poskytovanie informácií do zahraničia²⁰) sa odseky 11 a 13 až 15 použijú primerane.

Colný orgán písomne oznámi kontrolovanej osobe začatie následnej kontroly. Toto oznámenie obsahuje miesto, dátum začatia následnej kontroly a predmet následnej kontroly s uvedením údajov o colných vyhláseniach, na ktoré sa vzťahuje. Colný orgán je oprávnený rozšíriť výkon následnej kontroly aj o iný predmet následnej kontroly, ktorý nebol uvedený v oznámení o začatí následnej kontroly; túto skutočnosť je colný orgán povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanej osobe.

Colný orgán je oprávnený začať následnú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak hrozí, že účtovné doklady alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené, pozmenené alebo ak hrozí, že začatiu následnej kontroly sa bude brániť iným spôsobom.

Kontrolovaná osoba je povinná

Pri následnej kontrole sú colné orgány oprávnené vyhotovovať kópie dokladov a požadovať potrebné vysvetlenia od kontrolovaných osôb. V prípade podozrenia z porušenia colných predpisov sú colné orgány oprávnené zadržať originály kontrolovaných dokladov a písomností.

Colné orgány sú oprávnené pri následnej kontrole odoberať vzorky. O odobratí vzorky je colný orgán povinný vydať kontrolovanej osobe písomné potvrdenie.

Colné orgány nie sú povinné poskytnúť osobe, u ktorej sa vykonáva následná kontrola, náhradu nákladov vzniknutých v súvislosti s kontrolou tovaru a odoberaním vzoriek.

Kontrolovaná osoba je oprávnená

O námietkach podľa odseku 7 písm. b) rozhoduje riaditeľ colného úradu, ktorý vykonáva následnú kontrolu. Riaditeľ rozhodnutím námietkam vyhovie, ak sú na to dôvody, inak námietky zamietne. Proti rozhodnutiu o námietkach nemožno podať odvolanie.

Prevzatie dokladov podľa odseku 3 písm. b) alebo ich zadržanie podľa odseku 4 potvrdí colný orgán v protokole o následnej kontrole alebo samostatne pri ich prevzatí alebo zadržaní. Prevzaté doklady vráti colný orgán kontrolovanej osobe najneskôr do 30 dní po skončení následnej kontroly. Ak pominuli dôvody zadržania, colný orgán vráti zadržané doklady kontrolovanej osobe v rovnakej lehote; v ostatných prípadoch vydá rozhodnutie o ich zaistení.

O vykonaní následnej kontroly vyhotoví colný orgán protokol o následnej kontrole, ktorý obsahuje

Colný orgán doručí kontrolovanej osobe protokol o následnej kontrole spolu s výzvou na jeho prerokovanie. Po prerokovaní protokolu o následnej kontrole ho podpisuje kontrolovaná osoba a colný orgán. Jedno vyhotovenie protokolu o následnej kontrole dostane kontrolovaná osoba. Deň podpisu protokolu o následnej kontrole kontrolovanou osobou je dňom jeho doručenia. Odmietnutie podpisu kontrolovanou osobou vrátane dátumu odmietnutia colný orgán poznamená v protokole. V takom prípade a v prípade, ak sa kontrolovaná osoba v deň určený vo výzve na prerokovaní protokolu nezúčastní, protokol o následnej kontrole sa doručuje kontrolovanej osobe do vlastných rúk.

Ak je výsledkom následnej kontroly skutočnosť odôvodňujúca dodatočné vymeranie colného dlhu, colný orgán kontrolovanú osobu vyzve, aby sa v primeranej lehote písomne vyjadrila k výsledku uvedenému v protokole o následnej kontrole alebo sa dostavila na účely prerokovania protokolu o následnej kontrole, o čom colný orgán vyhotoví zápisnicu. Na základe písomného vyjadrenia kontrolovanej osoby colný orgán vydá rozhodnutie o dodatočnom vymeraní colného dlhu v zákonom ustanovenej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa doručenia písomného vyjadrenia kontrolovanej osoby colnému orgánu alebo odo dňa podpisu zápisnice o prerokovaní protokolu o následnej kontrole. Ak kontrolovaná osoba nedoručí písomné vyjadrenie colnému orgánu v lehote uvedenej vo výzve alebo kontrolovaná osoba odmietne podpísať alebo prevziať protokol o následnej kontrole, alebo sa nezúčastní na prerokovaní protokolu o následnej kontrole v deň určený vo výzve, za deň začatia plynutia lehoty na vydanie rozhodnutia colného orgánu o dodatočnom vymeraní colného dlhu sa považuje deň, ktorý je vo výzve určený ako deň, do ktorého sa má k výsledku uvedenému v protokole kontrolovaná osoba písomne vyjadriť, alebo v ktorom sa malo uskutočniť prerokovanie protokolu o následnej kontrole.

Colné pohraničné pásmo je časť colného územia únie vo vzdialenosti do 25 km od colnej hranice smerom do vnútrozemia. Priebeh hranice colného pohraničného pásma je uvedený v prílohe č. 2.

Tovar možno dovážať, vyvážať a prepravovať cez colnú hranicu len po colnej ceste, ak je colná cesta určená. Ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté.

Tovar možno dovážať, vyvážať a prepravovať cez colnú hranicu len cez colný priechod; to neplatí pre železničnú prepravu, leteckú prepravu, prepravu potrubím a vedením.

Lietadlá, ktoré prilietajú z letísk mimo colného územia únie, môžu pristávať len na colných letiskách, a lietadlá, ktoré odlietajú na letiská mimo colného územia únie, môžu odlietať len z týchto letísk.

Ak lietadlo odlieta z colného letiska priamo z colného územia únie a v dôsledku nepredvídateľných udalostí alebo vyššej moci pristane mimo colného letiska, v ďalšom lete z colného územia únie môže pokračovať, len ak sa obsah zásielky nezmení.

Zoznam colných ciest, colných priechodov a colných letísk je uvedený v prílohe č. 2.

Colné riaditeľstvo môže po dohode s príslušným útvarom Policajného zboru v jednotlivých prípadoch povoliť prestup osôb a prepravu tovaru cez colnú hranicu mimo colného priechodu a určiť, v ktorých prípadoch takéto povolenie vydáva pohraničný colný úrad. Povolenie možno vydať, ak sú splnené podmienky podľa osobitných predpisov.²¹)

Povinnosť podľa odseku 1 sa pri preprave z colného územia únie nevzťahuje na

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje ani na tovar, ktorý sa

Colný úrad môže v záujme uľahčenia prepravy udeliť výnimku z povinností podľa odsekov 1 a 3 aj v prípadoch, v ktorých si to vyžadujú okolnosti, ak sa tým neohrozí výkon colného dohľadu; colný úrad o tom vydá rozhodnutie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.²⁵)

Ustanovenia o zákazoch a obmedzeniach podľa osobitných predpisov nie sú odsekmi 3, 6, 7 písm. a) a odsekom 8 dotknuté.

Pri preprave tovaru na územie Slovenskej republiky alebo pri premiestnení tovaru zo slobodného pásma alebo slobodného skladu na inú časť colného územia únie sa povinnosť prepraviť tovar bez zbytočného odkladu po colnej ceste v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi, ako aj povinnosť podľa § 14 ods. 1 alebo 3 pri prepustení do colného režimu voľný obeh alebo do colného režimu dočasné použitie nevzťahuje na

Pri preprave tovaru na územie Slovenskej republiky alebo pri premiestnení tovaru zo slobodného pásma alebo slobodného skladu na inú časť colného územia únie sa povinnosť prepraviť tovar bez zbytočného odkladu po colnej ceste v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi, ako aj povinnosť podľa § 14 ods. 1 alebo 3 pri prepustení do colného režimu voľný obeh nevzťahuje na

Pri preprave tovaru na územie Slovenskej republiky alebo pri premiestnení tovaru zo slobodného pásma alebo slobodného skladu na inú časť colného územia únie môže colný úrad v záujme uľahčenia prepravy tovaru udeliť výnimku z povinnosti prepraviť tovar bez zbytočného odkladu po colnej ceste v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi, ako aj z povinnosti podľa § 14 ods. 1 alebo 3; colný úrad o tom vydá rozhodnutie podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.²⁵)

Na účely vydávania záväzných informácií³⁰) sa jedným druhom tovaru rozumie tovar, ktorý má rovnaké zloženie, rovnaké technické parametre, rovnaký účel použitia a rovnaký obchodný názov, prípadne typové označenie.

Za skupinu okolností, ktoré sa týkajú pôvodu tovaru, sa považujú okolnosti dané pravidlami o pôvode tovaru pre štát alebo skupinu štátov, vo vzťahu ku ktorým sa má pôvod tovaru určiť.

Osvedčenie o nepreferenčnom pôvode tovaru na účely vydávania záväzných informácií o pôvode tovaru vydáva príslušný orgán alebo osoba oprávnená na tento účel podľa osobitného zákona.³²)

Proti záväznej informácii možno podať odvolanie.

Náklady na vydanie záväznej informácie sú najmä výdavky na vykonanie analýzy alebo odborného posúdenia tovaru, vrátenie tovaru žiadateľovi, znalecké posudky, úradné preklady písomností do štátneho jazyka potrebné na správne posúdenie veci, ak sú zabezpečované dodávateľským spôsobom.

Výdavky uvedené v odseku 1 hradí žiadateľ o vydanie záväznej informácie bez ohľadu na to, či výdavky vznikli z podnetu žiadateľa o vydanie záväznej informácie alebo colného orgánu.

Tovar sa predkladá v colnom priestore príslušného colného úradu počas jeho úradných hodín, ktoré sa oznamujú na úradnej tabuli príslušného colného úradu; ustanovenie § 26 tým nie je dotknuté. Colný priestor možno využívať len na účely vykonávania colného dohľadu a len počas úradných hodín príslušného colného úradu.

Colný priestor je vyhradený priestor colného úradu nachádzajúci sa v stavbách a na pozemkoch, ktoré colný úrad spravuje, alebo v stavbách a na pozemkoch, na ktorých je umiestnená železničná stanica, letisko, poštový podnik, prístav, alebo na inom pozemku, ak je colným úradom určený a označený ako colný priestor po dohode s vlastníkom alebo oprávneným užívateľom týchto stavieb a pozemkov, alebo vyhradený priestor iných osôb takto označený a určený, ak sa nachádza v tesnej blízkosti týchto pozemkov a stavieb.

Tovar je predložený,³³) ak sa prepraví obvyklým spôsobom a príslušný colný orgán môže bez väčších ťažkostí overiť údaj o tom, kde sa tovar nachádza. Ak sa tovar nenachádza na colnom úrade alebo v blízkosti colného skladu, slobodného pásma alebo slobodného skladu alebo na inom mieste schválenom colným úradom, považuje sa za predložený, ak sa na tento tovar predloží súčasne predbežné colné vyhlásenie alebo colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do navrhnutého colného režimu.

Povinnosť prepraviť tovar bez zbytočného odkladu po colnej ceste v súlade s pokynmi colných orgánov na príslušný colný úrad alebo iné miesto určené alebo schválené colnými orgánmi sa nevzťahuje na tovar prepravovaný v colnom režime tranzit v poštovej preprave cez územie Slovenskej republiky. To neplatí, ak tovar podlieha alebo môže podliehať zákazom alebo obmedzeniam podľa osobitných predpisov.

Colným úradom príslušným na predloženie tovaru³⁴) je pri

Ak nie je možné predložiť tovar colnému úradu príslušnému podľa odseku 1, je príslušný najbližší ďalší colný úrad. Pri povolenom pristátí mimo colného letiska je príslušný colný úrad, v ktorého obvode sa nachádza miesto pristátia.

Osoba, ktorá predložila tovar colnému úradu, je povinná pri jeho uskladnení v skladoch colného úradu zaplatiť skladné; to platí aj pre tovar uskladnený v colnom sklade typu F.

Za uskladnenie tovaru podľa odseku 1 sa platí skladné vo výške

Ak sa v skladoch colného úradu uskladňujú listiny, doklady, dokumentácia a iné písomnosti, platí sa skladné za prvý začatý mesiac vo výške 200 Sk za každú skladovú položku.

Za uskladnenie tovaru v skladoch colného úradu a v colnom sklade typu F sa za každý začatý mesiac platí skladné uvedené v odseku 2 písm. b) a v odseku 3.

Úhrnná suma skladného sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.

Colným konaním sa rozumie konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo prepravuje cez územie Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu alebo sa mu pridelí navrhované colne schválené určenie alebo použitie.

Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do colného režimu alebo pridelenie iného colne schváleného určenia alebo použitia.

Colné konanie sa spravidla uskutočňuje štandardným postupom, pri ktorom sú colný úrad aj deklarant povinní dodržať všetky colné formality upravené colnými predpismi.

Colné konanie sa môže uskutočniť zjednodušeným postupom, pri ktorom colný úrad povolil vylúčenie niektorých colných formalít.

Priamy zástupca alebo nepriamy zástupca preukazuje svoje oprávnenie konať ako zástupca predložením písomného plnomocenstva alebo zmluvy.³⁷) V prípade nepriameho zastúpenia sa považuje na účely podania colného vyhlásenia za dostatočné, ak sa oprávnenie konať ako zástupca preukáže predložením prepravných dokladov, ktoré znejú na meno zastúpenej osoby, alebo iných dokladov vzťahujúcich sa na tovar.

Colné konanie sa vykonáva v colnom priestore (§ 19 ods. 2). Mimo colného priestoru možno povoliť vykonanie colného konania, len ak to prevádzkové pomery colných úradov umožňujú. Vykonanie colného konania mimo colného priestoru môže colný úrad podmieniť zabezpečením nákladov podľa odseku 6.

Deklarant je povinný podať žiadosť o vykonanie colného konania mimo colného priestoru na tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 3, najneskôr jeden deň pred vykonaním colného konania, oznámiť colnému úradu približné množstvo tovaru, jeho druh podľa kombinovanej nomenklatúry a navrhnúť čas a miesto colného konania; dodatočné zmeny týchto údajov je deklarant povinný oznámiť bez zbytočného odkladu.

Colné konanie sa vykoná mimo colného priestoru len vtedy, ak sa nenaruší pravidelná činnosť colného úradu a ak o jeho vykonanie požiada deklarant z dôvodu hospodárnosti alebo naliehavosti.

Deklarant je povinný zabezpečiť v dohodnutom čase potrebné doklady, tovar a dopravné prostriedky, v ktorých sa tovar bude prepravovať, aby bolo možné colné konanie bez zbytočného odkladu začať a bez prieťahov ukončiť.

Colné konanie mimo colného priestoru colný úrad nevykoná, ak deklarant nezabezpečí náležitosti podľa odseku 4 alebo ak colný úrad určí, že colný dohľad sa uskutoční len kontrolou dokladov.

Ak sa colné konanie vykoná mimo colného priestoru alebo mimo určených úradných hodín, deklarant je povinný uhradiť náklady s tým spojené v tomto rozsahu:

Deklarant je povinný okrem nákladov uvedených v odseku 6 uhradiť colnému úradu

Ak sa colník dostavil na základe žiadosti na miesto, kde sa malo vykonať colné konanie, ale konanie sa nevykonalo z dôvodov na strane deklaranta, deklarant je povinný uhradiť náklady podľa odsekov 6 a 7.

Colné konanie možno vykonať počas jazdy vlaku alebo plavby lode medzi zastávkami vlaku alebo lode, ktoré určí ministerstvo po dohode s Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky.

Colný úrad vykoná colné konanie prednostne, a to aj mimo určených úradných hodín, ak ide o tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, živé zvieratá, tovar určený na odstránenie následkov havárie, živelnej pohromy²⁴) a podobných udalostí, alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

Colný úrad je na účel zistenia skutkového stavu veci oprávnený overovať aj podklady a skutočnosti, ktoré vyšli najavo inak ako z podnetu deklaranta alebo iného účastníka colného konania a vykonať aj iné ako navrhnuté dôkazy.

K písomnej deklarácii údajov o colnej hodnote sa prikladá originál faktúry a jej kópia. Colné orgány môžu upustiť od predloženia kópie faktúry, ak sa colné konanie uskutočňuje v zjednodušenom postupe.

Deklarant je povinný na žiadosť colného úradu uviesť pôvod tovaru, strpieť odobratie vzoriek na vlastné náklady a poskytnúť colnému úradu potrebnú súčinnosť.

Ak je potrebné zabezpečiť totožnosť tovaru, deklarant je povinný na vlastné náklady vykonať potrebné opatrenia, najmä zabezpečiť priestory, dopravné prostriedky a kontajnery, tak, aby bolo možné colnú uzáveru priložiť. Deklarant je rovnako povinný bezplatne poskytnúť vzor, vyobrazenie alebo opis tovaru, ak sú potrebné na zabezpečenie totožnosti tovaru.

Miesto podania colného vyhlásenia je vnútrozemský colný úrad,⁴¹) ak tento zákon alebo medzinárodná zmluva neustanovuje inak, s výnimkou

Miestnu príslušnosť na podanie colného vyhlásenia pri určitých druhoch tovaru ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Ak sa písomným colným vyhlásením navrhuje prepustenie tovaru, na ktorý sa žiada vyplatenie vývoznej náhrady podľa osobitného predpisu,⁴²) do colného režimu vývoz, použije sa súbor výtlačkov jednotného colného dokladu s uvedením poznámky „Žiadosť o vyplatenie vývoznej náhrady“.

Vzor licencie a osvedčenia s vopred stanovenou vývoznou náhradou schvaľuje Pôdohospodárska platobná agentúra.⁴³)

Riadne vyplnený súbor výtlačkov jednotného colného dokladu s poznámkou podľa § 30 ods. 1 sa považuje za žiadosť podľa osobitného predpisu.⁴⁴) Zoznam pobočiek colných úradov príslušných na podanie žiadosti o vyplatenie vývoznej náhrady ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Výtlačok č. 1 jednotného colného dokladu podľa § 30 ods. 1 odošle colný úrad vývozu po overení splnenia podmienok na prepustenie tovaru do colného režimu vývoz spolu s inými dokladmi podľa osobitných predpisov Pôdohospodárskej platobnej agentúre⁴³) na rozhodnutie o žiadosti o vyplatenie vývoznej náhrady.

Colné vyhlásenie musí byť vyplnené v štátnom jazyku. Colný úrad môže prijať písomné colné vyhlásenie aj v inom jazyku a požadovať od deklaranta jeho úradný preklad do štátneho jazyka.

Spôsob vypĺňania tlačiva jednotného colného dokladu, zoznam kódov používaných pri jeho vypĺňaní a spôsob zaokrúhľovania súm, hodnôt a platieb, vzor tlačiva dovozného, vývozného a tranzitného colného vyhlásenia na tovar, ktorý je alebo bude používaný ozbrojenými silami Slovenskej republiky (FORM 302), a vzor tlačiva NATO - cestovný rozkaz ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Colný úrad odmietne prijatie colného vyhlásenia, ak

Colný úrad môže odmietnuť prijatie colného vyhlásenia, ak

Ak sa má už prijaté colné vyhlásenie na žiadosť deklaranta zrušiť,⁴⁸) colný úrad vyznačí túto skutočnosť na colnom vyhlásení. V takom prípade sa colné konanie považuje za zastavené.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia v colnom konaní obsahuje

Služobná pečiatka je pečiatka pridelená colníkovi¹⁹) alebo osobe konajúcej v mene colného úradu na plnenie jeho úloh, ktorá obsahuje dátum a ďalšie rozlišovacie znaky umožňujúce identifikáciu osoby, ktorá v colnom konaní rozhodla.

Na písomné vyhotovenie rozhodnutia, ktorým sa tovar prepúšťa do navrhovaného colného režimu, sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.²⁵)

Ak v colnom konaní colný úrad potvrdí colné vyhlásenie podané písomne alebo colný úrad vydá iný doklad, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 1, považuje sa toto vyhlásenie alebo tento doklad za rozhodnutie.

Na rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu oznámené ústne alebo iným spôsobom⁴⁹) sa nevzťahujú ustanovenia odseku 1 ani všeobecný predpis o správnom konaní.²⁵)

Rozhodnutie v colnom konaní o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu sa vždy vyhotovuje písomne, ak

Rozhodnutie, ktorým sa tovar prepúšťa do colného režimu s úplným oslobodením od dovozného cla, colný úrad môže oznámiť vyznačením dňa prepustenia na obchodnom alebo prepravnom doklade. Deň vyznačenia prepustenia tovaru je dňom oznámenia rozhodnutia. Také rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie.

Proti rozhodnutiu v colnom konaní vydanom podľa odseku 3 a rozhodnutiu colného úradu, ktorým sa zamieta návrh na prepustenie tovaru do navrhovaného colného režimu alebo ktorým sa nevyhovie tomuto návrhu v plnom rozsahu, sa možno odvolať v lehote 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

Ak je colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do navrhovaného colného režimu vyhotovené na základe informácií, v dôsledku ktorých nedôjde k vybratiu dlžného dovozného cla, aj keď sa podľa zákona má vybrať, za dlžníka sa považuje aj osoba, ktorá poskytla informácie požadované na vyhotovenie colného vyhlásenia a ktorá vedela alebo ktorá mala vedieť, že tieto informácie nie sú pravdivé.

Colný dlh možno uhradiť v hotovosti, poštovým poukazom, šekom, bezhotovostným prevodom z účtu na účet štátneho rozpočtu, ktorý je vedený pre colný úrad alebo colné riaditeľstvo, alebo započítaním preplatku na iných platbách.

Colný úrad môže povoliť dlžníkovi zaplatenie colného dlhu v splátkach, ak by bolo okamžité zaplatenie pre dlžníka spojené s vážnou ujmou alebo ak od dlžníka nemožno z iných dôvodov vybrať celý nedoplatok colného dlhu naraz, najviac však na dobu nepresahujúcu lehotu, v ktorej sa premlčuje právo vymáhať nedoplatok colného dlhu podľa § 61.

Podanie zjednodušeného colného vyhlásenia a miestne colné konanie na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh, do colného režimu vývoz a do colného režimu pasívny zušľachťovací styk povoľuje colný úrad, v ktorého obvode sa prevažne vedie účtovníctvo žiadateľa (ďalej len „účtovníctvo“).

Ak sa na území Slovenskej republiky nevedie účtovníctvo žiadateľa, je príslušný ten colný úrad, ktorému bola žiadosť prvýkrát podaná.

Colným úradom príslušným na povolenie colného režimu aktívny zušľachťovací styk a colného režimu prepracovanie pod colným dohľadom je príslušný colný úrad, v ktorého obvode žiadateľ vykonáva alebo zabezpečuje vykonávanie zušľachťovania alebo prepracovania.

Zriadenie colného skladu povoľuje colný úrad, v ktorého obvode sa vedie účtovníctvo skladovateľa.

Colným úradom príslušným na povolenie zjednodušeného postupu spočívajúceho v priznaní štatútu schváleného odosielateľa v colnom režime tranzit⁵¹) alebo v spoločnom tranzitnom režime⁵²) je colný úrad uvedený v odseku 1; to platí aj pre povolenie zjednodušeného postupu spočívajúceho v priznaní štatútu schváleného príjemcu v colnom režime tranzit alebo v spoločnom tranzitnom režime.

So súhlasom colného úradu podľa odsekov 1 až 5 môže povolenie vydať aj iný colný úrad.

Slobodné pásmo, okrem slobodného pásma kontrolného typu II,^52a) a slobodný sklad musia byť oddelené od ostatného colného územia plotom vysokým najmenej tri metre alebo oddelené spôsobom schváleným colným úradom tak, aby bolo možné kontrolovať vstupy do slobodného pásma alebo do slobodného skladu a výstupy z nich, pričom miesta vstupu a výstupu musia byť určené.

Zriadenie slobodného pásma na žiadosť osoby povoľuje ministerstvo na základe predchádzajúceho rozhodnutia vlády Slovenskej republiky. V povolení ministerstvo určí, ktoré časti colného územia tvoria slobodné pásmo, určí prevádzkovateľa a podmienky prevádzkovania slobodného pásma, miesto vstupu do slobodného pásma, miesto výstupu zo slobodného pásma a čas, na aký sa slobodné pásmo zriaďuje.

Ak je ohrozený výkon colného dohľadu, colný úrad môže odmietnuť udelenie súhlasu na umiestnenie stavby v slobodnom pásme. Stavby postavené v slobodnom pásme bez súhlasu colného úradu colný úrad na náklady vlastníka stavby bezodkladne odstráni; ustanovenia osobitných právnych predpisov tým nie sú dotknuté.

Ministerstvo zruší povolenie podľa odseku 1, ak o to požiada prevádzkovateľ alebo ak slobodné pásmo prestalo plniť účel, na ktorý bolo zriadené, alebo ak jeho ďalšia prevádzka nie je ekonomicky opodstatnená.

Zriadenie slobodného skladu na žiadosť osoby povoľuje ministerstvo. V povolení ministerstvo určí, ktoré priestory môžu byť slobodným skladom, určí prevádzkovateľa a podmienky prevádzkovania slobodného skladu, najmä spôsob uzavretia týchto priestorov, vymedzenie a označenie miesta vstupu a výstupu a čas, na aký sa slobodný sklad zriaďuje.

Ministerstvo zruší slobodný sklad, ak o to požiada prevádzkovateľ alebo ak slobodný sklad prestal plniť účel, na ktorý bol zriadený, alebo ak jeho ďalšia prevádzka nie je ekonomicky opodstatnená.

Prevádzkovateľ slobodného pásma alebo slobodného skladu je povinný oznámiť colnému úradu každú stratu tovaru s výnimkou prirodzených strát.

Colný úrad zruší schválenie skladovej evidencie, ak opakovane zistí stratu tovaru, ktorú nemožno primerane zdôvodniť. Činnosti, na ktoré sa vzťahuje skladová evidencia, nemožno v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade po zrušení schválenia skladovej evidencie ďalej vykonávať.

Rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla sa vydáva na základe žiadosti.

Rozhodnutie o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu sa považuje za rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla.

Ak je potrebné ustanoviť osobitné podmienky na poskytnutie oslobodenia tovaru od dovozného cla, colný úrad vydáva písomné rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla; to sa vzťahuje aj na to, ak sa žiadosť podľa odseku 1 podá dodatočne.

Ak sa colné vyhlásenie podáva iným úkonom,²³) považuje sa to za podanie žiadosti o vydanie rozhodnutia o oslobodení tovaru od dovozného cla a nekonanie colného úradu za rozhodnutie o oslobodení tovaru od dovozného cla.

Oslobodenie od dovozného cla sa vzťahuje na tovar⁵³) dovážaný cestujúcim do 15 rokov veku, ak úhrnná hodnota tovaru nepresahuje 125 EUR.

Od dovozného cla je oslobodený

Oslobodenie od dovozného cla sa neposkytne, ak osoba podľa odseku 1 písm. b) alebo c)

Tovar oslobodený od dovozného cla podľa § 47 ods. 1 alebo podľa medzinárodných zmlúv pre inštitúcie tretích štátov alebo medzinárodné organizácie možno bez predchádzajúceho oznámenia colnému úradu vypožičať, dať do zálohy, prenajať alebo previesť až po uplynutí lehoty vyplývajúcej z princípu vzájomnosti vo vzťahu k tretiemu štátu, najmenej však po uplynutí 12 mesiacov odo dňa prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do colného režimu voľný obeh, v prípade cestných motorových vozidiel najmenej po uplynutí dvoch rokov.

Ak sa tovar podľa odseku 1 vypožičia, dá do zálohy, prenechá do nájmu alebo prevedie pred uplynutím lehoty podľa odseku 1, deklarant je povinný vopred o tom informovať colný úrad; colný úrad vymeria a vyberie dovozné clo podľa sadzieb platných v deň naloženia s týmto tovarom z colnej hodnoty prijatej alebo určenej colným úradom k tomuto dňu.

Ak sa tovar oslobodený od dovozného cla podľa § 47 ods. 1 vypožičia, dá do zálohy, prenechá do nájmu alebo prevedie pred uplynutím lehoty podľa odseku 1, colný úrad nevyberie dovozné clo, ak diplomat alebo konzul patriaci k personálu zastúpení uvedených v § 47 ods. 1 písm. a) bol odvolaný z funkcie a ak uplynula najmenej polovica tejto lehoty, alebo ak osoba podľa § 47 ods. 1 písm. b) a c) zomrela, alebo ak bolo cestné motorové vozidlo vážne poškodené; to platí aj pre služobné motorové vozidlá.

Od dovozného cla sú oslobodené na princípe vzájomnosti vo vzťahu k tretiemu štátu zásoby potravín, nápojov, tabakových výrobkov a ostatného tovaru, ktoré sú určené na spotrebu alebo ďalšie použitie cestujúcimi a posádkou na palube dopravných prostriedkov používaných na podnikateľské účely v oblasti leteckej dopravy a vodnej dopravy pri preprave cez colnú hranicu, ak je poskytovanie takej služby v týchto dopravných prostriedkoch obvyklé.

Od dovozného cla je v cestnej doprave a v železničnej doprave oslobodený tovar podľa odseku 1, ktorý sa v príslušných dopravných prostriedkoch dovezie cez colnú hranicu, s výnimkou tabakových výrobkov a liehovín.

Obaly, v ktorých sa tovar podľa odsekov 1 a 2 podáva, musia byť označené takým spôsobom, aby bol predaj tohto tovaru mimo dopravných prostriedkov ľahko zistiteľný.

Tovar, ktorý bol dovezený s oslobodením od dovozného cla podľa odsekov 1 a 2, sa musí použiť v súlade s jeho určením.

Pohonné látky v hlavných nádržiach špeciálnych kontajnerov⁵⁶) a obchodných motorových vozidiel určených na prepravu tovaru⁵⁷) sú oslobodené od dovozného cla v množstve najviac 200 l na špeciálny kontajner alebo obchodné motorové vozidlo a na jednu cestu.

Pohonné látky v hlavných nádržiach obchodných motorových vozidiel určených na prepravu viac ako deviatich osôb vrátane vodiča⁵⁸) sú oslobodené od dovozného cla v množstve najviac 600 l na obchodné motorové vozidlo a na jednu cestu.

Semená a osivá sú oslobodené od dovozného cla na princípe vzájomnosti vo vzťahu k tretiemu štátu.

Hnojivá a iné výrobky na obrábanie pôdy a starostlivosť o poľnohospodárske plodiny⁵⁹) sú oslobodené od dovozného cla na princípe vzájomnosti vo vzťahu k tretiemu štátu.

Sídlo poľnohospodárskeho podniku a pozemkov obhospodarovaných týmto podnikom sa nachádza v bezprostrednej blízkosti colnej hranice vtedy, ak nie je vzdialené viac ako päť kilometrov od colnej hranice a plochy obhospodarovaných pozemkov nie sú umiestnené ďalej ako v páse päť kilometrov pozdĺž colnej hranice.

Ustanovenia § 44 až 51 sa uplatnia primerane na vývoz tovaru, ktorý podlieha vývoznému clu. V týchto prípadoch možno podať colné vyhlásenie ústne.

Colný úrad oznámi dlžníkovi sumu colného dlhu doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia podľa § 36.

V prípade podania ústneho colného vyhlásenia alebo podania colného vyhlásenia na tovar dovážaný alebo vyvážaný v poštovej preprave možno sumu colného dlhu zapísanú do účtovnej evidencie oznámiť dlžníkovi ústne.

Ak colný dlh vznikol v súvislosti s konaním, ktoré v čase jeho uskutočnenia malo znaky trestného činu, colný úrad môže oznámiť dlžníkovi sumu colného dlhu najneskôr v lehote desiatich rokov odo dňa jeho vzniku.

Na účely zabezpečenia colného dlhu je zloženiu peňažných prostriedkov v hotovosti rovnocenné predloženie dokladu o uložení peňažných prostriedkov na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky⁶⁰) v prospech colného úradu. Peňažné prostriedky použité na zabezpečenie colného dlhu nepodliehajú výkonu rozhodnuta.^60a)

Zabezpečenie colného dlhu poskytnuté zložením peňažných prostriedkov v hotovosti sa použije na úhradu dovozného cla alebo vývozného cla, ak colný dlh nie je dobrovoľne splnený v lehote ustanovenej colnými predpismi alebo určenej colným úradom, alebo ak s takouto úhradou dovozného cla alebo vývozného cla deklarant pred uplynutím tejto lehoty vysloví súhlas. Prebytok poskytnutého zabezpečenia colný úrad bez zbytočného odkladu vráti deklarantovi.

Colný úrad môže schváliť ako ručiteľa banku alebo pobočku zahraničnej banky alebo inú osobu s trvalým pobytom, sídlom, pobočkou alebo organizačnou zložkou na území Slovenskej republiky, ak je colný dlh zabezpečený v každom čase, v ktorom colný dlh vznikne alebo by mohol vzniknúť.

Colný úrad môže na zabezpečenie nedoplatku colného dlhu, pokuty alebo inej platby vymeranej alebo uloženej colným úradom zadržať tovar alebo inú vec, aj ak je povinný tovar alebo inú vec vydať; ustanovenia osobitného predpisu⁶¹) sa použijú primerane. Ustanovenia § 64 tým nie sú dotknuté.

Colný úrad dovozné clo a vývozné clo nevyberie, ak vymerané clo neprekročí hodnotu zodpovedajúcu dvom EUR. V cestovnom styku alebo v poštovom styku colný úrad dovozné clo alebo vývozné clo nevyberie, ak neprekračuje hodnotu zodpovedajúcu jednému EUR.

Za deň platby sa považuje

Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné previesť platby na príslušné účty colného úradu vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo sa platba z účtu dlžníka uskutočnila, alebo keď boli peňažné prostriedky v hotovosti v prospech účtu colného úradu prijaté. Ak sa platba uskutočňuje prostredníctvom poštového platobného styku, poštový podnik je povinný uskutočniť sprostredkovanie pripísania platby na účet colného úradu v príslušnej banke najneskôr druhý pracovný deň po dni prijatia platby. Ak je účet colného úradu vedený v inej banke alebo v pobočke zahraničnej banky ako účet dlžníka, z ktorého sa platba vykonáva, je banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá platbu uskutočňuje, povinná previesť uhrádzanú sumu tej banke alebo pobočke zahraničnej banky, v ktorej sa vedie účet colného úradu, v lehote podľa prvej vety. Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu colných úradov v hotovosti. Banka alebo pobočka zahraničnej banky, v ktorej sú vedené účty colného úradu, pripíše v ich prospech takto prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom získala dispozičné právo. Súčasne sú banka, pobočka zahraničnej banky a poštový podnik povinné oznámiť colnému úradu deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu dlžníka. V prípade nedodržania týchto lehôt sú povinné uhradiť colnému úradu úrok vo výške základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska.

Colný dlh možno uhradiť v hotovosti, ak neprevyšuje sumu 50 000 Sk, na príslušnom colnom úrade alebo u jeho organizačnej zložky.

Úrok z omeškania je príslušenstvom colného dlhu. Colný úrad upustí od vybratia úroku z omeškania, ak úrok z omeškania nepresiahne desať EUR.

Právo vyberať a vymáhať nedoplatok colného dlhu sa premlčuje uplynutím desiatich rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.

Ak sa vykoná úkon, ktorý smeruje k vybratiu alebo k vymáhaniu nedoplatku podľa odseku 1, začína plynúť nová premlčacia lehota uplynutím roka, v ktorom bol dlžníkovi tento úkon oznámený. Právo vymáhať nedoplatok sa premlčí najneskôr uplynutím 20 rokov od konca roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.

Na premlčanie sa prihliadne len vtedy, ak to dlžník namieta, a len v rozsahu uplatňovaných námietok.

Úkonom na vymáhanie nedoplatku je aj písomná upomienka na zaplatenie colného dlhu doručená dlžníkovi.

Ak colný dlh, pokuty a iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov neboli v lehote splatnosti⁶²) uhradené, colný úrad môže začať nedoplatok vymáhať v colnom exekučnom konaní.

Ak si na zaistený tovar alebo vec uplatnila právo iná osoba ako podľa odsekov 1 a 2, colný úrad je oprávnený tovar predať alebo vydať rozhodnutie o prepadnutí alebo zhabaní tovaru alebo veci najskôr po márnom uplynutí lehoty ustanovenej v § 64 ods. 9.

Ak je colný úrad oprávnený podľa colných predpisov tovar predať, môže tento tovar držiteľovi odňať alebo nakladanie s tovarom zakázať; pri predaji tohto tovaru sa primerane použijú ustanovenia § 69. Colný úrad môže taký tovar aj zničiť.

Ak to okolnosti vyžadujú, colný úrad môže dočasne uskladnený tovar, ktorý podlieha rýchlej skaze, predať; to isté platí aj vtedy, ak hrozí zníženie hodnoty dočasne uskladneného tovaru alebo ak by jeho uchovanie, starostlivosť o tovar alebo udržiavanie v dobrom stave bolo spojené s neprimeranými nákladmi alebo by bolo neprimerane náročné.

Predaj dočasne uskladneného tovaru je neprípustný, ak by sa ním ohrozil život alebo zdravie ľudí, zvierat alebo ak by mohol mať nepriaznivý vplyv na životné prostredie.

Nakladanie s tovarom podľa odsekov 1 a 2 colný úrad oznámi príslušným osobám. Taký tovar sa nadobúdateľovi vydá až po pridelení colne schváleného určenia.

Ak colný úrad nemôže naložiť s tovarom spôsobom podľa odsekov 2 a 3, môže taký tovar zničiť.

Colný úrad schváli prenechanie tovaru, ktorý nie je tovarom únie, v prospech štátu, ak možno tovar predať alebo ho poskytnúť na charitatívne účely podľa § 66.

Colný delikt je konanie alebo opomenutie fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorým porušila colné predpisy spôsobom podľa § 72 ods. 1 (ďalej len „porušovateľ“).

Colný priestupok je zavinené konanie alebo opomenutie fyzickej osoby,⁸⁰) ktorým porušila colné predpisy spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1.

Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch,⁸¹) ak tento zákon neustanovuje inak.

Colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto

Colnou uzáverou sa na účely odseku 1 rozumie plomba, pečať, známka alebo iný prostriedok, ktorým sa zaisťuje totožnosť tovaru v dopravných prostriedkov, kontajneroch, obaloch a miestnostiach tak, aby z nich nebolo možné tovar vybrať alebo vložiť bez viditeľných stôp poškodenia zaisteného priestoru alebo colnej uzávery.

Pokuta uložená za colný delikt je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

Vlastníkom prepadnutého tovaru alebo veci sa stáva štát.

Prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť samostatne alebo spolu s pokutou.

Pokutu alebo prepadnutie tovaru alebo veci možno uložiť porušovateľovi do dvoch rokov odo dňa, keď colný úrad zistil, že táto osoba porušila alebo nesplnila povinnosť uloženú colnými predpismi, najneskôr však do šiestich rokov odo dňa porušenia alebo nesplnenia povinnosti.

Plynutie lehoty podľa odseku 1 sa prerušuje odo dňa podania žaloby na súd do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

O zhabaní tovaru alebo veci nemožno rozhodnúť, ak od spáchania colného deliktu uplynulo šesť rokov.

Vlastníkom zhabaného tovaru alebo veci sa stáva štát.

Colný delikt prejednáva colný úrad, v ktorého územnom obvode má porušovateľ trvalý pobyt alebo sídlo.

Ak nemá porušovateľ trvalý pobyt alebo sídlo v Slovenskej republike, prejednáva colný delikt colný úrad, v ktorého územnom obvode bol colný delikt spáchaný alebo zistený.

Porušovateľ, voči ktorému colný úrad právoplatným rozhodnutím vyslovil výrok o porušení colných predpisov, je povinný uhradiť štátu náklady spojené s prejednaním colného deliktu paušálnou sumou 1 000 Sk.

Náklady konania sú splatné v lehote splatnosti pokuty podľa § 74 ods. 2.

Výnosy z pokút uložených za colné delikty sú príjmom štátneho rozpočtu.

Colný úrad môže za colný priestupok uložiť tieto sankcie:

V rozkaznom konaní možno uložiť pokutu do 50 000 Sk.

V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 10 000 Sk.

Pokuta uložená za colný priestupok je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

Colný priestupok prejednáva colný úrad, v ktorého územnom obvode bol colný priestupok zistený, a to aj vtedy, ak bol spáchaný v územnom obvode iného colného úradu.

Colný úrad, ktorý je príslušný na prejednanie colného priestupku, môže postúpiť colný priestupok na prejednanie colnému úradu, v ktorého územnom obvode má fyzická osoba, ktorá sa colného priestupku dopustila, trvalý pobyt alebo v ktorom sa trvalo zdržiava.

Výnosy z pokút uložených za colné priestupky sú príjmom štátneho rozpočtu.

Ak tento zákon neustanovuje inak, odvolanie proti rozhodnutiu colného úradu alebo colného riaditeľstva nemá odkladný účinok. Colný úrad alebo colné riaditeľstvo môže odkladný účinok odvolania priznať, ak to vyžadujú oprávnené záujmy osoby, ktorá je rozhodnutím dotknutá a ak sa tým nesťaží výkon rozhodnutia alebo ak tomu nebráni všeobecný záujem.

Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o uložení sankcie za colný priestupok alebo za colný delikt a proti rozhodnutiu o zhabaní má odkladný účinok.

Ak je deklarantom fyzická osoba, je na účely colného konania povinná uviesť colnému úradu svoje rodné číslo.

Ak colný orgán vykonáva pôsobnosť podľa osobitných predpisov a ak tieto predpisy neustanovujú inak, pri jej vykonávaní má rovnaké práva a povinnosti ako pri colnom dohľade. To isté sa vzťahuje aj na práva a povinnosti osôb, ktoré tomu dohľadu podliehajú.

Ak má colný úrad colnú pohľadávku voči dlžníkovi a dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno tieto pohľadávky vzájomne započítať. Započítaním také pohľadávky zaniknú vo výške, v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia colného riaditeľstva o započítaní dlžníkovi. Colnou pohľadávkou sa rozumie colný dlh, jeho príslušenstvo, pokuty a iné platby vymerané a uložené podľa colných predpisov.

Započítať možno len splatné nepremlčané pohľadávky, ak výška pohľadávky v jednotlivom prípade presiahne 10 000 Sk.

Úkonom dlžníka smerujúcim k započítaniu pohľadávok je žiadosť o započítanie (ďalej len „žiadosť“). Žiadosť podáva dlžník na príslušnom colnom úrade a musí obsahovať

Colný úrad úplnú žiadosť postúpi spolu s potvrdením výšky colnej pohľadávky podľa odseku 3 písm. c) colnému riaditeľstvu.

Úkonom smerujúcim k započítaniu je aj žiadosť colného riaditeľstva o poskytnutie údajov colnými úradmi o existencii a výške colných pohľadávok voči dlžníkovi. Colné úrady sú povinné poskytnúť požadované údaje bez zbytočného odkladu.

Colné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti a požiada príslušného správcu záväzku o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke dlžníka uznáva. Po overení a potvrdení údajov príslušným správcom záväzku colné riaditeľstvo vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a príslušnému colnému úradu; dlžníkovi sa doručuje do vlastných rúk. Ak colné riaditeľstvo pohľadávku dlžníka nezapočíta, oznámi túto skutočnosť dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a colnému úradu.

Správca záväzku sa po vydaní potvrdenia záväzku podľa odseku 6 zdrží úkonov, ktoré by mohli mať za následok zmenu potvrdených údajov.

Na započítavanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov.⁸⁶)

O postúpení pohľadávky podľa odseku 1 uzatvára colné riaditeľstvo s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky. Súčasťou tejto zmluvy je aj vyporiadanie práv zo zabezpečenia pohľadávky.

Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu dňom nadobudnutia platnosti zmluvy podľa odseku 2. Colný úrad odpíše pohľadávku zo svojej evidencie ku dňu nadobudnutia platnosti zmluvy podľa odseku 2.

Colný úrad je povinný odovzdať tretej osobe všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

Odplata za postúpenie pohľadávky podľa odseku 2 je príjmom štátneho rozpočtu.

Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa všeobecný predpis⁸⁸) nepoužije.

Ustanovenia tohto zákona sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, ustanovuje inak.

Na konanie začaté pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa použijú doterajšie predpisy.

Lehoty, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, ako aj lehoty na uplatnenie práv podľa doterajších predpisov, aj keď začnú plynúť po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Peňažné prostriedky zložené na zabezpečenie colného dlhu pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa použijú na úhradu dane podľa osobitného predpisu,⁸⁹) ak daňová povinnosť vznikla po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii pri tovare, ktorý bol do colného režimu prepustený pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

Zrušujú sa: