110/2004 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.2023
110
ZÁKON
zo 4. februára 2004
o fungovaní Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky v čase mieru
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§1 Predmet úpravy
Tento zákon ustanovuje podrobnosti fungovania Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „Bezpečnostná rada“) ako poradného orgánu v čase mieru.
§2 Pôsobnosť Bezpečnostnej rady
Bezpečnostná rada v čase mieru pri
a)
vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky
1.
podieľa sa na koordinácii plánovacích, prípravných a realizačných opatrení v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky,
2.
posudzuje návrhy plánovacích, prípravných a realizačných opatrení v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky predkladané ministerstvami, ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, inými orgánmi štátnej správy a orgánmi územnej samosprávy, výbormi Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „výbor“) a svoje stanovisko k nim predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),
3.
posudzuje a raz ročne predkladá vláde na prerokovanie správu o bezpečnosti Slovenskej republiky s návrhmi opatrení na jej zachovanie; túto správu predkladá vždy, ak tak rozhodne vláda,
4.
podieľa sa na vypracovaní koncepčných dokumentov medzirezortného charakteru zameraných na zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky,1) ktoré sa predkladajú na prerokovanie vláde,
5.
posudzuje návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov a návrhy medzinárodných zmlúv, ktoré sa vzťahujú na bezpečnosť a obranu štátu a svoje stanovisko k nim predkladá vláde,
b)
plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti
1.
posudzuje a predkladá vláde na prerokovanie návrhy súvisiace s plnením medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky v oblasti bezpečnosti, najmä návrhy na vysielanie ozbrojených síl Slovenskej republiky mimo územia Slovenskej republiky na účely humanitárnej pomoci, vojenských cvičení, mierových pozorovateľských misií a vojenských operácií a na plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu,
2.
posudzuje a predkladá vláde na prerokovanie návrhy súvisiace s účasťou Slovenskej republiky na činnosti zameranej na záchranu životov a zdravia osôb a ochranu majetku mimo územia Slovenskej republiky,
c)
vyhodnocovaní bezpečnostnej situácie
1.
vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete, a to aj s využitím informácií Situačného centra Slovenskej republiky, ktoré je súčasťou Kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky,
2.
predkladá vláde návrhy opatrení na zníženie alebo odstránenie rizík ohrozenia bezpečnosti Slovenskej republiky, ktoré môžu viesť k vzniku krízovej situácie,
d)
príprave návrhov opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhov na riešenie vzniknutej krízovej situácie pre vládu
1.
spolupracuje s ústredným krízovým štábom2) pri príprave opatrení na riešenie krízovej situácie,
2.
posudzuje návrhy opatrení na riešenie krízovej situácie predkladané ústredným krízovým štábom vláde, ktorej predkladá stanovisko k týmto návrhom,
3.
spolupracuje s bezpečnostnými radami krajov v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky; posudzuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti kraja a opatrení na predchádzanie krízovej situácie,3) ktoré jej predkladá bezpečnostná rada kraja a predkladá ich vláde,
4.
berie na vedomie informácie o prijatých opatreniach bezpečnostnou radou kraja v období krízovej situácie a predkladá ich vláde; posudzuje ďalšie návrhy na jej riešenie podľa ústavného zákona4) a predkladá ich vláde; ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, môže bezpečnostná rada kraja predložiť návrhy na riešenie krízovej situácie vláde,
5.
posudzuje návrh plánu práce Bezpečnostnej rady na príslušný rok a predkladá ho vláde na schválenie do 31. januára.
§3 Zasadanie Bezpečnostnej rady
(1)
Zasadania Bezpečnostnej rady zvoláva predseda Bezpečnostnej rady5) (ďalej len „predseda“). Predseda môže zvolať zasadanie Bezpečnostnej rady aj na návrh ktoréhokoľvek ďalšieho člena Bezpečnostnej rady (ďalej len „člen“).
(2)
Ak zvolanie zasadania Bezpečnostnej rady navrhne prezident Slovenskej republiky, predseda zvolá jej zasadanie v lehote podľa ústavného zákona.6)
(3)
Zasadania Bezpečnostnej rady sú neverejné.
(4)
Na zasadaniach Bezpečnostnej rady sa zúčastňujú zástupcovia Kancelárie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky.
(5)
K jednotlivým bodom programu zasadania Bezpečnostnej rady sa zúčastňujú na pozvanie predsedu predkladatelia a spolupredkladatelia materiálov. Na návrh predkladateľa a so súhlasom predsedajúceho sa na prerokúvaní jednotlivých materiálov môžu zúčastniť osoby, ktoré materiál vypracovali, ako aj ďalšie osoby, ktoré môžu prispieť k správnemu posúdeniu prerokúvaných vecí.
(6)
Pri prerokúvaní bodov programu, ktorých predmetom sú aj utajované skutočnosti,7) predsedajúci obmedzí účasť na zasadaní Bezpečnostnej rady osobám uvedeným v odsekoch 4 a 5, ak tieto nie sú osobami oprávnenými oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami.
§4 Predseda, podpredseda a ďalší členovia Bezpečnostnej rady
(1)
Predseda
a)
riadi činnosť Bezpečnostnej rady,
b)
zvoláva, vedie, prerušuje a zrušuje zasadania Bezpečnostnej rady a určuje termín jej zasadania alebo jeho pokračovania,
c)
navrhuje program zasadania Bezpečnostnej rady,
d)
navrhuje uznesenia zo zasadaní Bezpečnostnej rady,
e)
podpisuje záznamy zo zasadaní Bezpečnostnej rady,
f)
informuje vládu o priebehu zasadania Bezpečnostnej rady a predkladá vláde uznesenia Bezpečnostnej rady,
g)
poveruje podpredsedu vlády výkonom funkcie podpredsedu Bezpečnostnej rady5) (ďalej len „podpredseda“),
h)
vymenúva a odvoláva predsedov výborov a ostatných členov výborov na základe schválenia Bezpečnostnou radou.
(2)
Predsedu v čase neprítomnosti v rozsahu jeho práv a povinností zastupuje podpredseda.
(3)
Člen
a)
môže navrhovať zvolanie zasadania Bezpečnostnej rady podľa § 3 ods. 1,
b)
môže predkladať návrhy na zmenu alebo doplnenie programu zasadania Bezpečnostnej rady,
c)
môže predkladať informácie a ďalšie materiály, ktoré sa prerokúvajú alebo sa majú prerokúvať na zasadaní Bezpečnostnej rady,
d)
môže sa vyjadrovať k materiálom, ktoré sa prerokúvajú na zasadaní Bezpečnostnej rady a zaujímať k nim písomné stanoviská,
e)
má právo hlasovať.
§5 Materiál na zasadanie Bezpečnostnej rady
(1)
Materiál, ktorý má byť prerokovaný Bezpečnostnou radou, sa Bezpečnostnej rade predkladá najneskôr do siedmich dní pred jej zasadaním súčasne v písomnej forme a v elektronickej forme, ak jeho sprístupnenie nie je v rozpore s osobitnými predpismi.8)
(2)
Ak vec neznesie odklad, môže Bezpečnostná rada na základe návrhu člena a so súhlasom predsedajúceho prerokovať materiál predložený členom alebo iným účastníkom zasadania (§ 3 ods. 7) priamo na jej zasadaní.
Výbory
§6
Na prípravu a plnenie svojich úloh Bezpečnostná rada zriaďuje výbory, ktoré sú jej stálymi pracovnými orgánmi.
§7 Výbor pre zahraničnú politiku
(1)
Výbor pre zahraničnú politiku pri koordinácii plánovania opatrení zameraných na zahraničnú bezpečnostnú politiku štátu
a)
podieľa sa na koordinácii zahraničnej bezpečnostnej politiky štátu vykonávanej ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy,
b)
prerokúva návrhy predkladané Bezpečnostnej rade, ktoré súvisia s plnením jej úloh v oblasti zahraničnej bezpečnostnej politiky štátu,
c)
vypracúva odborné stanoviská vzťahujúce sa na zahraničnú bezpečnostnú politiku štátu a predkladá ich Bezpečnostnej rade,
d)
posudzuje návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv, ktoré sa vzťahujú na zahraničnú bezpečnostnú politiku štátu a sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej rade.
(2)
Vymenovanie predsedu výboru pre zahraničnú politiku a jeho odvolanie na návrh ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky schvaľuje Bezpečnostná rada. Predsedu výboru pre zahraničnú politiku vymenúva a odvoláva predseda. Podpredsedom výboru pre zahraničnú politiku je člen výboru poverený predsedom výboru pre zahraničnú politiku; poverenie zanikne, ak predseda výboru pre zahraničnú politiku poverí výkonom funkcie podpredsedu tohto výboru iného člena výboru.
(3)
Členom výboru pre zahraničnú politiku je Bezpečnostnou radou schválený a predsedom vymenovaný zástupca
a)
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,
b)
Ministerstva obrany Slovenskej republiky,
c)
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
d)
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,
e)
Ministerstva financií Slovenskej republiky,
f)
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
g)
Úradu vlády Slovenskej republiky,
h)
Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky,
i)
Národného bezpečnostného úradu,
j)
Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
k)
Slovenskej informačnej služby,
l)
Národnej banky Slovenska.
(4)
Odvolanie člena výboru pre zahraničnú politiku schvaľuje na návrh toho orgánu uvedeného v odseku 3, ktorého zástupcom je tento člen, Bezpečnostná rada; ak Bezpečnostná rada odvolanie člena výboru pre zahraničnú politiku schváli, predseda ho odvolá.
§8 Výbor pre obranné plánovanie
(1)
Výbor pre obranné plánovanie pri koordinácii plánovania opatrení zameraných na zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky
a)
podieľa sa na koordinácii medzinárodnej spolupráce v oblasti obranného plánovania,
b)
podieľa sa na koordinácii obranného plánovania vykonávaného ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy,
c)
prerokúva návrhy predkladané Bezpečnostnej rade, ktoré súvisia s plnením jej úloh v oblasti obranného plánovania,
d)
vypracúva odborné stanoviská vzťahujúce sa na obranné plánovanie a predkladá ich Bezpečnostnej rade,
e)
posudzuje návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na obranné plánovanie, ktoré sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej rade.
(2)
Vymenovanie predsedu výboru pre obranné plánovanie a jeho odvolanie na návrh ministra obrany Slovenskej republiky schvaľuje Bezpečnostná rada. Predsedu výboru pre obranné plánovanie vymenúva a odvoláva predseda. Podpredsedom výboru pre obranné plánovanie je člen výboru poverený predsedom výboru pre obranné plánovanie; poverenie zanikne, ak predseda výboru pre obranné plánovanie poverí výkonom funkcie podpredsedu tohto výboru iného člena výboru.
(3)
Členom výboru pre obranné plánovanie je Bezpečnostnou radou schválený a predsedom vymenovaný zástupca
a)
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,
b)
Ministerstva obrany Slovenskej republiky,
c)
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
d)
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,
e)
Ministerstva financií Slovenskej republiky,
f)
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
g)
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,
h)
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky,
i)
Úradu vlády Slovenskej republiky,
j)
Národného bezpečnostného úradu,
k)
Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky,
l)
Národnej banky Slovenska.
(4)
Odvolanie člena výboru pre obranné plánovanie schvaľuje na návrh toho orgánu uvedeného v odseku 3, ktorého zástupcom je tento člen, Bezpečnostná rada; ak Bezpečnostná rada odvolanie člena výboru pre obranné plánovanie schváli, predseda ho odvolá.
§9 Výbor pre civilné núdzové plánovanie
(1)
Výbor pre civilné núdzové plánovanie pri príprave a koordinácii opatrení civilného núdzového plánovania9)
a)
podieľa sa na koordinácii medzinárodnej spolupráce v oblasti civilného núdzového plánovania,
b)
podieľa sa na koordinácii civilného núdzového plánovania vykonávaného ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy,
c)
prerokúva návrhy predkladané Bezpečnostnej rade, ktoré súvisia s plnením jej úloh v oblasti civilného núdzového plánovania,
d)
vypracúva odborné stanoviská vzťahujúce sa na civilné núdzové plánovanie a predkladá ich Bezpečnostnej rade,
e)
posudzuje návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na civilné núdzové plánovanie, ktoré sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej rade.
(2)
Vymenovanie predsedu výboru pre civilné núdzové plánovanie a jeho odvolanie na návrh ministra vnútra Slovenskej republiky schvaľuje Bezpečnostná rada. Predsedu výboru pre civilné núdzové plánovanie vymenúva a odvoláva predseda. Podpredsedom výboru pre civilné núdzové plánovanie je člen výboru poverený predsedom výboru pre civilné núdzové plánovanie; poverenie zanikne, ak predseda výboru pre civilné núdzové plánovanie poverí výkonom funkcie podpredsedu tohto výboru iného člena výboru.
(3)
Členom výboru pre civilné núdzové plánovanie je Bezpečnostnou radou schválený a predsedom vymenovaný zástupca
a)
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,
b)
Ministerstva obrany Slovenskej republiky,
c)
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
d)
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,
e)
Ministerstva financií Slovenskej republiky,
f)
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
g)
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky,
h)
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky,
i)
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
j)
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,
k)
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,
l)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
m)
Úradu vlády Slovenskej republiky,
n)
Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky,
o)
Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky,
p)
Národnej banky Slovenska,
r)
Združenia miest a obcí Slovenska.
(4)
Odvolanie člena výboru pre civilné núdzové plánovanie schvaľuje na návrh toho orgánu uvedeného v odseku 3, ktorého zástupcom je tento člen, Bezpečnostná rada; ak Bezpečnostná rada odvolanie člena výboru pre civilné núdzové plánovanie schváli, predseda ho odvolá.
§10 Výbor pre koordináciu spravodajských služieb
(1)
Výbor pre koordináciu spravodajských služieb pri koordinácii plánovania opatrení zameraných na zabezpečenie činnosti štátnych orgánov a špeciálnych služieb, ktoré plnia úlohy podľa osobitných predpisov10) (ďalej len „spravodajské služby“),
a)
podieľa sa na koordinácii spravodajských služieb,
b)
prerokúva návrhy predkladané Bezpečnostnej rade v súvislosti s plnením úloh na úseku koordinácie spravodajských služieb,
c)
vypracúva odborné stanoviská vzťahujúce sa na koordináciu spravodajských služieb,
d)
posudzuje návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na koordináciu spravodajských služieb, ktoré sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej rade.
(2)
Predsedom výboru pre koordináciu spravodajských služieb je predseda Bezpečnostnej rady. Podpredsedom výboru pre koordináciu spravodajských služieb je podpredseda.
(3)
Členom výboru pre koordináciu spravodajských služieb je
a)
minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,
b)
minister obrany Slovenskej republiky,
c)
minister vnútra Slovenskej republiky,
d)
riaditeľ Slovenskej informačnej služby,
e)
riaditeľ Vojenského spravodajstva,
f)
prezident Policajného zboru,
g)
riaditeľ Národného bezpečnostného úradu.
§10a Výbor pre energetickú bezpečnosť
(1)
Výbor pre energetickú bezpečnosť pri koordinácii plánovania opatrení zameraných na zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky
a)
vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete na úseku energetiky10a) (ďalej len „energetická bezpečnosť“); správu o výsledkoch vyhodnotení zasiela bezodkladne, najmenej jedenkrát mesačne Kancelárii Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky,
b)
pripravuje pre Bezpečnostnú radu návrhy opatrení na zníženie alebo odstránenie rizík energetickej bezpečnosti,
c)
podieľa sa na formovaní politiky Slovenskej republiky týkajúcej sa energetickej bezpečnosti, ako aj na vypracúvaní koncepčných dokumentov,
d)
podieľa sa na koordinácii medzinárodnej spolupráce týkajúcej sa energetickej bezpečnosti,
e)
spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy pri plánovaní opatrení zameraných na energetickú bezpečnosť,
f)
prerokúva návrhy predkladané Bezpečnostnej rade, ktoré súvisia s plnením jej úloh týkajúcich sa energetickej bezpečnosti,
g)
vypracúva odborné stanoviská vzťahujúce sa na energetickú bezpečnosť a predkladá ich Bezpečnostnej rade,
h)
posudzuje návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na energetickú bezpečnosť a ktoré sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej rade,
i)
podieľa sa na spracovaní správy podľa § 2 písm. a) tretieho bodu časti týkajúcej sa energetickej bezpečnosti.
(2)
Vymenovanie predsedu výboru pre energetickú bezpečnosť a jeho odvolanie na návrh ministra hospodárstva Slovenskej republiky schvaľuje Bezpečnostná rada. Predsedu výboru pre energetickú bezpečnosť vymenúva a odvoláva predseda. Podpredsedom výboru pre energetickú bezpečnosť je člen výboru poverený predsedom výboru pre energetickú bezpečnosť; poverenie zanikne, ak predseda výboru pre energetickú bezpečnosť poverí výkonom funkcie podpredsedu tohto výboru iného člena výboru.
(3)
Členom výboru pre energetickú bezpečnosť je Bezpečnostnou radou schválený a predsedom vymenovaný zástupca
a)
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,
b)
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,
c)
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
d)
Úradu vlády Slovenskej republiky,
e)
Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky,
f)
Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky,
g)
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
(4)
Členom výboru pre energetickú bezpečnosť môže byť aj Bezpečnostnou radou schválený a predsedom vymenovaný zástupca osoby, ktorá podniká v energetike.
(5)
Odvolanie člena výboru pre energetickú bezpečnosť, ktorý je zástupcom orgánu uvedeného v odseku 3 alebo zástupcom osoby uvedenej v odseku 4, schvaľuje na návrh tohto orgánu alebo osoby Bezpečnostná rada; ak Bezpečnostná rada odvolanie člena výboru pre energetickú bezpečnosť schváli, predseda ho odvolá.
§10b Výbor pre kybernetickú bezpečnosť
(1)
Výbor pre kybernetickú bezpečnosť pri koordinácii plánovania opatrení zameraných na zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky v kybernetickom priestore (ďalej len „kybernetická bezpečnosť“)
a)
vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete v oblasti kybernetickej bezpečnosti; správu o výsledkoch vyhodnotení zasiela bezodkladne, najmenej jedenkrát ročne Kancelárii Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky,
b)
pripravuje pre Bezpečnostnú radu návrhy opatrení na zníženie alebo odstránenie rizík ohrozenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti,
c)
podieľa sa na formovaní politiky Slovenskej republiky v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ako aj na vypracúvaní koncepčných dokumentov,
d)
hodnotí aktuálny stav kybernetickej bezpečnosti s dôrazom na kritickú informačnú a komunikačnú infraštruktúru; výsledky hodnotení predkladá Bezpečnostnej rade najmenej jedenkrát ročne,
e)
predkladá Bezpečnostnej rade návrhy opatrení na zvyšovanie politického, právneho, hospodárskeho a vzdelanostného povedomia v oblasti kybernetickej bezpečnosti,
f)
prerokúva návrhy predkladané Bezpečnostnej rade, ktoré súvisia s plnením úloh v oblasti kybernetickej bezpečnosti,
g)
vypracúva odborné stanoviská vzťahujúce sa na kybernetickú bezpečnosť a predkladá ich Bezpečnostnej rade,
h)
posudzuje návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv vzťahujúcich sa na kybernetickú bezpečnosť, ktoré sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej rade,
i)
podieľa sa na spracovaní správy podľa § 2 písm. a) tretieho bodu časti týkajúcej sa kybernetickej bezpečnosti.
(2)
Vymenovanie predsedu výboru pre kybernetickú bezpečnosť a jeho odvolanie na návrh riaditeľa Národného bezpečnostného úradu schvaľuje Bezpečnostná rada. Predsedu výboru pre kybernetickú bezpečnosť vymenúva a odvoláva predseda. Podpredsedom výboru pre kybernetickú bezpečnosť je člen výboru poverený predsedom výboru pre kybernetickú bezpečnosť; poverenie zanikne, ak predseda výboru pre kybernetickú bezpečnosť poverí výkonom funkcie podpredsedu tohto výboru iného člena výboru.
(3)
Členom výboru pre kybernetickú bezpečnosť je Bezpečnostnou radou schválený a predsedom vymenovaný zástupca
a)
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,
b)
Ministerstva obrany Slovenskej republiky,
c)
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
d)
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,
e)
Ministerstva financií Slovenskej republiky,
f)
Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky,
g)
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,
h)
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky,
i)
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,
j)
Úradu vlády Slovenskej republiky,
k)
Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky,
l)
Národného bezpečnostného úradu,
m)
Slovenskej informačnej služby,
n)
Národnej banky Slovenska.
(4)
Členom výboru pre kybernetickú bezpečnosť môže byť aj Bezpečnostnou radou schválený a predsedom vymenovaný zástupca osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana kybernetického priestoru.
(5)
Odvolanie člena výboru pre kybernetickú bezpečnosť, ktorý je zástupcom orgánu uvedeného v odseku 3 alebo zástupcom osoby uvedenej v odseku 4, schvaľuje na návrh tohto orgánu alebo osoby Bezpečnostná rada; ak Bezpečnostná rada odvolanie člena výboru pre kybernetickú bezpečnosť schváli, predseda ho odvolá.
§10c Výbor pre hybridné hrozby
(1)
Výbor pre hybridné hrozby pri koordinácii plánovania opatrení zameraných na zachovanie bezpečnosti a budovanie odolnosti Slovenskej republiky voči pôsobeniu hybridných hrozieb
a)
vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete v oblasti hybridných hrozieb s dôrazom na hodnotenie hybridného pôsobenia na odolnosť štátu a odolnosť spoločnosti; správu o výsledkoch vyhodnotenia zasiela bezodkladne, najmenej jedenkrát ročne Kancelárii Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky,
b)
pripravuje pre Bezpečnostnú radu návrhy opatrení na zvýšenie odolnosti štátu a spoločnosti voči rizikám hybridného pôsobenia,
c)
podieľa sa na formovaní politiky Slovenskej republiky, ako aj na vypracúvaní koncepčných dokumentov v oblasti hybridných hrozieb,
d)
podieľa sa na koordinácii medzirezortnej a medzinárodnej spolupráce v oblasti hybridných hrozieb,
e)
predkladá Bezpečnostnej rade návrhy opatrení na zvyšovanie celospoločenského povedomia o hybridných hrozbách,
f)
prerokúva návrhy predkladané Bezpečnostnej rade, ktoré súvisia s plnením úloh v oblasti hybridných hrozieb,
g)
vypracúva odborné stanoviská vzťahujúce sa na hybridné hrozby a predkladá ich Bezpečnostnej rade,
h)
posudzuje návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv vzťahujúcich sa na hybridné hrozby, ktoré sú predložené na prerokovanie Bezpečnostnej rade,
i)
podieľa sa na spracovaní správy podľa § 2 písm. a) tretieho bodu časti týkajúcej sa hybridných hrozieb.
(2)
Vymenovanie predsedu výboru pre hybridné hrozby a jeho odvolanie na návrh ministra obrany Slovenskej republiky schvaľuje Bezpečnostná rada. Predsedu výboru pre hybridné hrozby vymenúva a odvoláva predseda. Podpredsedom výboru pre hybridné hrozby je člen výboru poverený predsedom výboru pre hybridné hrozby; poverenie zanikne, ak predseda výboru pre hybridné hrozby poverí výkonom funkcie podpredsedu tohto výboru iného člena výboru.
(3)
Členom výboru pre hybridné hrozby je Bezpečnostnou radou schválený a predsedom vymenovaný zástupca
a)
Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,
b)
Ministerstva obrany Slovenskej republiky,
c)
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
d)
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky,
e)
Ministerstva financií Slovenskej republiky,
f)
Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky,
g)
Ministerstva dopravy Slovenskej republiky,
h)
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky,
i)
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
j)
Ministerstva kultúry Slovenskej republiky,
k)
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky,
l)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
m)
Úradu vlády Slovenskej republiky,
n)
Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky,
o)
Národného bezpečnostného úradu,
p)
Slovenskej informačnej služby,
q)
Slovenskej informačnej služby riadiaci analytické, komunikačné a kooperačné pracovisko v oblasti bezpečnostných hrozieb,
r)
Vojenského spravodajstva,
s)
Policajného zboru.
(4)
Odvolanie člena výboru pre hybridné hrozby, ktorý je zástupcom orgánu uvedeného v odseku 3, schvaľuje na návrh tohto orgánu Bezpečnostná rada; ak Bezpečnostná rada odvolanie člena výboru pre hybridné hrozby schváli, predseda ho odvolá.
§11 Zasadanie výboru
(1)
Výbor prerokúva návrh plánu práce výboru na príslušný kalendárny rok a do 31. januára ho predkladá na schválenie Bezpečnostnej rade.
(2)
Zasadania výboru zvoláva jeho predseda a v čase jeho neprítomnosti podpredseda výboru.
(3)
Výbor je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.
(4)
Výbor rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
§12 Predseda výboru, podpredseda výboru a členovia výboru
(1)
Predseda výboru
a)
riadi činnosť výboru,
b)
zvoláva, vedie, prerušuje a zrušuje zasadania výboru a určuje termín jeho zasadania alebo jeho pokračovania,
c)
navrhuje program zasadania výboru,
d)
navrhuje uznesenia zo zasadania výboru,
e)
podpisuje záznamy zo zasadania výboru,
f)
informuje Bezpečnostnú radu o priebehu zasadania výboru a predkladá jej uznesenia výboru.
(2)
Predsedu výboru v čase neprítomnosti v rozsahu jeho práv a povinností zastupuje podpredseda výboru.
(3)
Člen výboru
a)
môže navrhovať zvolanie zasadania výboru,
b)
môže predkladať návrhy na zmenu alebo doplnenie programu zasadania výboru,
c)
môže predkladať informácie a ďalšie materiály, ktoré sú alebo sa majú prerokúvať na zasadaní výboru,
d)
môže sa vyjadrovať k materiálom, ktoré sa prerokúvajú na zasadaní výboru a zaujímať k nim aj písomné stanoviská,
e)
má právo hlasovať.
§13 Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2004.
Rudolf Schuster v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Čl. 1 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.
2)
§ 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu.
7)
§ 2 písm. a) zákona č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8)
Zákon č. 241/2001 Z. z. v znení zákona č. 418/2002 Z. z.
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
9)
§ 2 písm. d) zákona č. 387/2002 Z. z.
10)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.
10a)
§ 2 písm. a) prvý bod zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
