Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park 2003

Územie národného parku je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so stavom nehnuteľností k 15. augustu 2002 a podľa lesníckych organizačných máp so stavom k 1. januáru 1997 v mierke 1 : 25 000, z ktorých bola hranica národného parku prenesená do Základných máp Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000 týchto nomenklatúr:

26-42 Liesek (1994)

26-41 Trstená (1994)

26-43 Liptovský Mikuláš (1994)

26-44 Liptovský Hrádok (1994)

27-33 Poprad (1993)

27-34 Kežmarok (1992)

27-32 Podolínec (1994)

27-31 Ždiar (1993)

Východiskovým bodom hranice národného parku je kóta 930 v Skorušinských vrchoch na štátnej hranici s Poľskou republikou. Z tohto bodu hranica pokračuje štátnou hranicou smerom na východ až do pohoria Spišská Magura po katastrálnu hranicu Javorina – Osturňa, ktorou ďalej pokračuje smerom na juh a juhovýchod obchádzajúc z východnej strany kótu 1000 (Brija) a prechádzajúc cez kóty 1012, 1042 (Črchľa), 1160, 1194, 1221, 1211, 1193 a 1214 (Príslop). Za kótou 1148 na križovatke lesných ciest sa odkláňa na západ pravým okrajom spevnenej lesnej cesty a z nej prechádza na pravý okraj štátnej cesty Podspády – Ždiar. Pokračuje východným smerom, v obci Ždiar sa odkláňa z cesty na Ždiarsky potok a z neho na ľavý breh toku Biela. Po asi 300 m prechádza na pravý okraj spevnenej účelovej komunikácie, ktorým pokračuje východným smerom až po križovatku so štátnou cestou Ždiar – Tatranská Kotlina, kde prechádza na jej pravý okraj, ktorým pokračuje cez Tatranskú Kotlinu. Po asi 400 m sa odkláňa smerom na juh po hranici správneho územia mesta Vysoké Tatry. Touto pokračuje až po účelovú komunikáciu Mlynčeky – Kežmarské Žľaby. Po asi 100 m západným smerom sa napája na nespevnenú komunikáciu, ktorá križuje Kežmarskú Bielu vodu a opäť sa napája na hranicu správneho územia mesta Vysoké Tatry až po Eurocamp FICC, ktorý obchádza severovýchodnou hranicou zastavaného územia. V mieste križovania cesty z Eurocampu do Tatranskej Lomnice so Skalnatým potokom sa odkláňa smerom na juh sledujúc ľavý breh Skalnatého potoka až po most v lokalite Na pastve. Tu hranica prechádza na účelovú komunikáciu a pokračuje juhozápadným smerom pretínajúc železničnú trať, napája sa na pravý breh Chotárneho potoka, ktorý je zároveň hranicou správneho územia mesta Vysoké Tatry. Touto pokračuje severozápadným a juhozápadným smerom až po štátnu cestu Stará Lesná – Tatranská Lomnica. Zo severovýchodnej a severozápadnej strany obchádza Autokemping v Starej Lesnej hranicou zastavaného územia, mení smer na juhovýchod a po ľavom brehu Studeného potoka pokračuje po hranicu správneho územia mesta Vysoké Tatry, ktorou pokračuje až po štátnu cestu Starý Smokovec – Poprad. Hranica pretína cestu a po asi 600 m sa odkláňa z hranice správneho územia na juhovýchod a pokračuje okrajom lesných porastov, mení smer na juhozápad, prechádza cez kótu 764,7 (Na Burich) po Slavkovský potok. Ním pokračuje a po asi 100 m prechádza na vodný kanál, ktorým vedie západným smerom a opäť sa napája na okraj lesa a hranicu správneho územia mesta Vysoké Tatry, ktorou pokračuje ďalej obchádzajúc obec Štôla. Na severozápadnom okraji obce Štôla sa odkláňa na juhozápad a ďalej pokračuje po pravej strane Štôlskeho potoka, pri cintoríne mení smer na účelovú komunikáciu a zo západného okraja cintorína sa odkláňa na juhozápad, križuje rieku Poprad a napája na hranicu správneho územia mesta Vysoké Tatry. Ňou pokračuje až po lokalitu Nad Hrádkami, kde sa napája severozápadne od kóty 1002 na hranicu okresov Poprad a Liptovský Mikuláš, ktorou pokračuje po sútok rieky Belá a Kamenistého potoka. Ďalej pokračuje ľavým brehom Kamenistého potoka, napája sa na pravý okraj štátnej cesty Podbanské – Liptovský Hrádok, ktorou pokračuje až po most cez potok Bystrá. Potokom ide proti prúdu k jeho pravostrannému prítoku. Na juhovýchodnom okraji Suchého Hrádku sa napája na okraj lesných porastov, ktorým pokračuje až po kótu 887 na lokalite horáreň Pred Račkovou. Odtiaľ pokračuje okrajom spevnenej cesty, pretína potok Račková a pokračuje západným smerom po spevnenej ceste, ďalej po lesnej ceste okrajom porastov a pokračuje lesnou cestou cez kótu 966, severne od lokality Studená pretína potok Trnovec, pokračuje cez kóty 891, 1022 a 966 až po ústie Žiarskej doliny, kde pokračuje cestou až po most, pretínajúc potok Smrečianka, odkiaľ sa odkláňa severozápadným smerom okrajom lesných porastov, pretína potok Vrbička a pokračuje nezmeneným smerom okrajom lesných porastov. Pri kóte 910 pretína Krivý potok a prechádza cez kótu 886. Tu sa napája na lesnú cestu a okraj ochranných lesov, ktorým pokračuje západným smerom pretínajúc potok Rakytie a Jalovský potok. Prechádza kótami 784 a 892, južne od lomu Bobrovecká vápenica a severovýchodne od lokality Hrádok sa napája na lesnú cestu, ktorou pokračuje až po katastrálnu hranicu medzi k. ú. Babky a Liptovský Trnovec. Tu sa stáča na sever a pokračuje katastrálnou hranicou, ktorá vedie bezmenným potokom, prechádza na okraj lesných porastov, ktorým sa stáča na severozápad. Prechádza Suchý potok v lokalite Podmeštrová, mení smer na severovýchod hrebeňom Meštrovej cez kótu 868 až po bezmenný pravostranný prítok Suchého potoka. Tu sa odkláňa na západ cez kótu 790 a vracia sa späť na východ a sever východne od kót 911, 955 a 1056, cez kóty 1333, 1281, 1296, 1280, 1222, 1231, 1185, 1277, napája sa na hranicu okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín, ktorou vedie po štátnu cestu Liptovské Matiašovce – Zuberec pri horárni Biela Skala. Hranica pokračuje pravým okrajom tejto cesty, z východnej strany obchádza dobývací priestor lomu Podspády a napája sa na okraj lesa, ktorým vedie cez kótu 808, pretína Suchý potok, pokračuje cez kóty 981 a 934, kde sa napája na lesnú cestu. Ňou pokračuje smerom na sever, pretína potok Pribišské a za kótou 862 sa na moste napája na uvedený potok, ktorým vedie cez kótu 846 na okraj lesa. Odtiaľ pokračuje severovýchodne na sútok Števkovského potoka s bezmenným ľavostranným prítokom. Tu sa odkláňa na severozápad okrajom lesa, pretína štátnu cestu Zuberec – Zverovka a Studený potok. Pokračuje okrajom lesa východným smerom cez kóty 851 a 893 až po horáreň Brestová. Hranica mení smer na sever stále sledujúc okraj lesa, pretínajúc kótu 914 a potok Blatná. V kóte 800 sa napája na pravý okraj štátnej cesty Habovka – Oravice, ktorým pokračuje až po Oravice. Na južnom okraji obce prechádza na spevnenú lesnú cestu a pokračuje východným smerom až po štátnu hranicu s Poľskou republikou do východiskového bodu na kóte 930.

Ochranné pásmo je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so stavom v katastri nehnuteľností k 15. augustu 2002 a podľa lesníckych organizačných máp so stavom k 1. januáru 1997 v mierke 1 : 25 000, z ktorých bola hranica ochranného pásma prenesená do Základnej mapy Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000 týchto nomenklatúr:

26-42 Liesek (1994)

26-41 Trstená (1994)

26-43 Liptovský Mikuláš (1994)

26-44 Liptovský Hrádok (1994)

27-33 Poprad (1993)

27-34 Kežmarok (1992)

27-32 Podolínec (1994)

27-31 Ždiar (1993)

Hranica ochranného pásma začína severozápadne od obce Ždiar na hrebeni Spišskej Magury juhovýchodne od kóty 1214 Príslop. Vychádza z hranice národného parku na križovatke lesných ciest medzi kótami 1148 a 1128. Z tohto bodu pokračuje východným a severovýchodným smerom po hrebeni Spišskej Magury cez kóty 1128, 1020, 1132, 1140, 1163, 1209 (Javorinka), 1184, 1196 (Magurka), 1167 (Slodičovský vrch), 1155, 1151 a 1113. Za kótou 1113 pri kríži sa hranica odkláňa smerom na juh a pokračuje lesnou cestou cez kóty 1076, 1002, 879 a 808 až po severný okraj zastavaného územia obce Lendak, ktoré obchádza zo západnej strany až po rieku Biela. Tu sa napája na ľavý breh rieky a pokračuje smerom na východ až po brod južne od obce Slovenská Ves. Tu sa odkláňa na juh, prechádza na pravý breh rieky, pričom sa napája na spevnenú poľnú cestu, zo západu obchádza kótu 653, prechádza kótou 680, pretína Beliansky potok a štátnu cestu Spišská Belá – Tatranská Kotlina. Pokračuje juhozápadným smerom spevnenou poľnou cestou po Čiernu vodu. Tu sa napája na ľavý breh toku a pokračuje juhovýchodným smerom po sútok s tokom Krivodol. Tu sa odkláňa na západ a pokračuje pravým brehom Krivodolu až po štátnu cestu Rakúsy – Kežmarok, ktorej pravým okrajom pokračuje smerom na juhovýchod až po križovanie s kanálom Hlboká voda. Tu sa napája na kanál a po asi 100 m mení smer na juh k okraju lesa. Obchádza Dlhý les východným a južným okrajom, južne od dolného Mlynčeckého rybníka sa napája na nespevnenú cestu, vedie okolo cintorína po východný okraj zastavaného územia obce Mlynčeky. Po asi 100 m prechádza z hranice zastavaného územia na pravý breh Kežmarskej Bielej vody, ktorým pokračuje na severozápad po brod. Tu prechádza na spevnenú poľnú cestu a vedie juhozápadným smerom, napája sa na štátnu cestu Stráne pod Tatrami – Kežmarok. Po asi 100 m mení smer na juh miestnou komunikáciou až po Stránsky potok. Prechádza na pravý breh potoka a ním pokračuje západným smerom, z juhovýchodnej strany obchádza zastavané územie obce Stráne pod Tatrami, napája sa na spevnenú poľnú cestu, ktorou pokračuje juhozápadným smerom až po Slavkovský jarok. Tu sa stáča na juhovýchod ľavým brehom potoka. Severovýchodne od Huncovského lesíka sa hranica odkláňa na juhozápad k okraju lesa, ktorým pokračuje nezmeneným smerom. Na juhozápadnom okraji lesa sa napája na poľnú cestu, ktorou pokračuje juhovýchodným smerom. Po asi 400 m na križovatke poľných ciest sa odkláňa na juhozápad, pokračuje poľnou cestou, pretína Skalnatý potok a vedie nezmeneným smerom k severnému okraju ihriska pri obci Veľká Lomnica. Pri ihrisku sa napája na štátnu cestu Tatranská Lomnica – Veľká Lomnica, ktorou vedie po okraj obce Veľká Lomnica. Tu sa odkláňa na severozápad a pokračuje pravým okrajom štátnej cesty Veľká Lomnica – Stará Lesná až po kótu 674, kde mení smer na juhozápad a pokračuje pravým okrajom spevnenej prístupovej komunikácie ku areálu obaľovne štrku, prechádza na pravý breh Studeného potoka, ktorým pokračuje na severozápad až po katastrálnu hranicu medzi Veľkou Lomnicou a Starou Lesnou. Tu sa odkláňa na juhozápad sledujúc túto katastrálnu hranicu, v kóte 700 sa odkláňa na juhovýchod sledujúc katastrálnu hranicu medzi Veľkou Lomnicou a Mlynicou po štátnu cestu Veľká Lomnica – Mlynica. Ďalej pokračuje na západ pravým okrajom štátnej cesty, zo severnej strany obchádza zastavané územie obce Mlynica a pokračuje pravým okrajom štátnej cesty Mlynica – Veľký Slavkov. Zo severu obchádza zastavané územie obce Veľký Slavkov a pokračuje západným smerom pravým okrajom spevnenej poľnej cesty pretínajúc železničnú trať. Na križovatke so štátnou cestou Smokovce – Poprad sa napája na pravý okraj tejto cesty a pokračuje južným smerom až po diaľnicu D1. Tu sa napája na pravý okraj diaľnice, ktorým pokračuje západným smerom až po masív Bôrika, kde sa odkláňa z diaľnice na hranicu ochranného lesa, ktorou obchádza Bôrik z juhu a opäť sa napája na pravý okraj diaľnice D1, ktorou pokračuje k obci Štrba – časti Hliniská. Tu sa napája na pravý okraj železničnej trate, ktorým pokračuje až po obec Važec, kde sa opäť napája na pravý okraj diaľnice D1, ktorým pokračuje smerom na Liptovský Hrádok. Za obcou Dovalovo prechádza rieku Belá, mení smer na severovýchod a riekou Belá pokračuje proti prúdu po sútok s potokom Račková, ktorým ide proti toku až k jeho rozdvojeniu. Tu prechádza na ľavú stranu a okrajom porastu pokračuje severným smerom po rekreačné zariadenie pred Račkovou dolinou. Odtiaľ pokračuje západným smerom lesnými cestami medzi lokalitami Hrbačka a Gabajka na poľnú cestu smerom k obci Jakubovany. V oblasti Podláz ide severným smerom potoka Trnovec ponad kótu „Vrch Lazy“, ktorú obchádza a napája sa na spodný okraj lesných porastov. Okrajom lesných porastov pokračuje západným smerom až k objektu PD Konská (nad Mlákami). Ponad „Mláky“ pokračuje juhozápadným smerom do brehových porastov potoka Smrečianka; potokom pokračuje k obci Žiar. Ponad obec prechádza západným smerom k okraju lesného porastu na poľnú cestu, ktorou pokračuje severozápadným smerom k okraju lesného porastu „Pod Závozom“. Odtiaľ pokračuje západným smerom spodným okrajom lesa popod lokalitu Laništia k hospodárskemu dvoru PD Jalovec. Potom ide okrajom lesa okolo lokality Tokariny hranicou lesa ponad sídelnú lokalitu Beníky a Liptovský Trnovec – časť obce Beňušovce, kde ide severným smerom ponad obec Liptovské Matiašovce až k lokalite Meštrová. Tu sa napája na hranicu vlastného územia. Touto pokračuje až do okresu Tvrdošín ku kameňolomu Podspády. Na južnom okraji dobývacieho priestoru lomu Podspády sa hranica ochranného pásma odkláňa od hranice národného parku a pokračuje pravým okrajom štátnej cesty Huty – Zuberec, pričom prechádza cez obce Zuberec a Habovka. Na severnom okraji obce Habovka pretína potok Blatná a pokračuje proti prúdu Blatnej, ďalej na východ po lokalitu Hájik, kde sa pripája na hranicu vlastného územia.